Výživa detí a mládeže –

preventívny faktor porúch zdravia

MUDr. Hamade Jana, PhD.

Výživa - súbor pochodov, prostredníctvom

ktorých organizmus prijíma a zužitkováva

látky nevyhnutné na pokrytie energetického

výdaja, na stavbu a obnovenie tkanív a na

zabezpečenie fyziologických funkcií.

Výživa je jednou z najdôležitejších

zložiek vonkajšieho prostredia

ovplyvňujúcich zdravie.

Zdravá strava - strava, ktorá je

biologicky hodnotná a obsahuje potrebné

množstvo bielkovín, tukov, cukrov,

minerálnych látok a vitamínov.

Správna výživa zohráva od útleho veku významnú úlohu

v prevencii vzniku rôznych poškodení zdravia, prejavujúcich sa

často až v dospelosti .

Výživa a prevencia aterosklerózy

Sociálna závažnosť aterosklerózy:

- na aterosklerózu a jej orgánové komplikácie (infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, ICH – zomiera v rozvinutých krajinách väčšina obyvateľov (cca 50 – 60% všetkých úmrtí) .

Aterosklerotické lézie

Najčastejšie sa vyskytujú tzv. lipoidné prúžky – zhluky makrofágov bohatých na lipidy a T lymfocyty.

Lipoidné prúžky – vznikajú už v detskom veku - u polovice detí vo veku 10 – 14 rokov sú pozorovateľné v koronárnom riečisku.

hypercholesterolémia diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia obezita fajčenie cigariet, sedavý spôsob života mužské pohlavie vek anamnéza predčasnej

aterosklerózy v rodine

Rizikové faktory aterosklerózy

Vzťah – výživa a ateroskleróza

1. Celkový prísun energieObezita – spája sa s nadbytočnýmprísunom energie .Vyšší príjem nasýtenýchtukov a cholesterolu - riziko vzniku obezity – vznik aterogenézy .

2. Prísun tukov v potrave Zvýšený prísun cholesterolu a

nasýtených MK – zvyšuje hladinu cholesterolémie a LDL.

3. Prísun sacharidovZvýšený prísun sacharidov = konverzia sacharidov na tuk – najmä v bunkách pečene – vznik obezity a pečeňovej steatózy.

4. Prísun vlákninyVláknina – všeobecne ochranný faktor.

Znižuje vstrebávanie cholesterolu, spomaľuje resorpciu sacharidov – miernejšie sa vyplavuje inzulín.

5. Prísun kuchynskej soli

Zvýšená konzumácia kuchynskej soli – rozvoj artériovej hypertenzie a často inzulínová rezistencia. Oba faktory podporujú vznik aterosklerózy .

6. Prísun vitamínov a stopových prvkov

Vitamíny s antioxidačným účinkom: beta-karotén, vitamín C, vitamín E a

selén - znižujú oxidáciu tukov a z toho dôvodu aj LDL.

7. Prísun alkoholu Nadmerný prísun alkoholu vedie k pečeňovej cirhóze, dochádza ku vzniku hypertriglycerolémie a je akcelerovaná aterogenéza

8. Prísun železa Vysoký prísun železa – pravdepodobný proaterogénny faktor.Výsledky štúdií - u chorých s jasnými rizikami ICHS - v sére sa zistili cca dvojnásobné hladiny ferritínu .

Intervencia a prevencia

znížiť celkový prívod tukov v potrave (denný prívod tukov – do 30% celkovej energetickej dávky),

zvýšiť prísun polyénových a monoénových mastných kyselín cestou konzumácie rýb a rastlinných olejov (slnečnicový),

znížiť prísun cholesterolu v strave (obmedziť údeniny, masť, tučné mliečne výrobky, maslo)

preferovať polysacharidy pred mono a disacharidmi,

dennú potrebu energie pokrývať z 55 -60% sacharidmi, avšak v závislosti od energetických potrieb

jednotlivca,

odporúča sa denne konzumovať aspoň 30 g vlákniny – predstavuje to aspoň 400 g ovocia a zeleniny . Zelenina a ovocie by mali byť súčasťou každého denného jedla, vrátane desiatej.

neprekračovať odporúčaný denný príjem kuchynskej soli (5g denne)

Výživa a prevencia nádorových

ochorení

Výživa – významný faktor vzniku niektorých nádorov.

Podiel jednotlivých zložiek:1. tuk - rakovina hrubého čreva, prostaty, endometria,

vaječníkov, pankreasu a prsníkov

Tuk v potrave

• ovplyvňuje bunkové membrány

• podporuje syntézu potencionálne mutagénnych voľných kyslíkových radikálov

• vedie k zmenám hormonálnych receptorov hormón dependentný rast nádorových buniek

• vyvoláva zmenu primárnych žlčových kyselín na sekundárne = karcinogénne látky s priamym toxickým účinkom na sliznicu hrubého čreva

2. EnergiaNadmerný príjem energie - zvýšený výskyt karcinómu prsníkov, čreva, konečníka, maternice a obličiek

3. AlkoholExperimentálne a epidemiologické štúdie - poukázali na pozitívny vzťah medzi príjmom alkoholu a rozvojom karcinómu ústnej dutiny, hltanu , pažeráka a hrubého čreva

4. Technologické postupy prípravy stravy• údené a grilované potraviny - môžu obsahovať

polycyklické aromatické uhľovodíky (niektoré z nich patria medzi karcinogény) • vysoké teploty – vznik heterocyklických amínov

z bielkovín, resp. AK - mutagénne účinky

Potraviny nasoľované, nakladané do dusitanových soliacich zmesí - obsahujú dusitany, z ktorých môžu v ústach a žalúdku vznikať nitrozamíny a iné nitrózozlúčeniny s karcinogénnym účinkom nádory žalúdka a močového mechúra.

Nevhodné skladovanie potravín - kontaminácia a rast plesní, produkujúcich karcinogénne mykotoxíny. Aflatoxíny riziko vzniku karcinómu pečene.

Intervencia a prevencia

vyšší príjem omega-3-mastných kyselín z rybích olejov môže chrániť proti vzniku rakoviny , ako aj spomaľovať rast už vzniknutých nádorov

konzumácia stravy bohatej na vlákninu negatívne koreluje s výskytom rakoviny čreva

mnohé štúdie poukazujú na protektívny účinok:

- vitamínu A a karotenoidov (zníženie

peroxidácie tukov a tvorby voľných kyslíkových

radikálov)

- vitamínu C

- vitamínu E

- selénu

pozor na predáv -kovanie

Výživa a prevencia vzniku diabetes

mellitus

Diabetes mellitus – ochorenie, charakterizované absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu

Diabetes mellitus II. typu – vzniká najčastejšie vo veku nad 40 rokov, ale v posledných rokoch sa stále častejšie vyskytuje u detí a mladistvých .Tento typ diabetu sa rozdeľuje na typ s obezitou a typ bez obezity, ale viac ako 90% chorých má nadhmotnosť.

Primárnou prevenciou tohto ochorenia je prevencia obezity. Aj v sekundárnej prevencii – v prevencii komplikácii zohráva redukcia hmotnosti významnú úlohu.

Riziká a komplikácie cukrovky Diabetes významne urýchľuje aterosklerózu (ukladanie cholesterolu do steny ciev) - výsledkom je zúženie dôležitých tepien, najmä srdcových (koronárnych), a krčných (karotických), ktoré sú nevyhnutné na zásobovanie mozgu a tepien nôh, zásobujúcich krvou príslušné partie.

Choroby najviac ohrozujúce život diabetika 2. typu 1.  Infarkt myokardu 2.  Mozgová mŕtvica 3.  Ischemická choroba dolných končatín

Dlhodobé komplikácie diabetu:

očné komplikácie (diabetická retinopatia): poškodenie drobných ciev očnej sietnice.

Pokročilé zmeny môžu viesť až k úplnej slepote.

neurologické komplikácie (diabetická polyneuropatia): poškodenie nervových vláken, najmä periférnych nervov, čo po dlhšom čase môže viesť k strate kožnej citlivosti, poruche inervácie vnútorných orgánov, ale aj k veľmi nepríjemným bolestivým prejavom (pálenie, tŕpnutie)

poškodenie obličiek (diabetická nefropatia): postupné zhoršovanie obličkových funkcií, ktoré môžu vyústiť až do zlyhania obličiek a nutnosti doživotnej pravidelnej hemodialýzy

Intervencia a prevencia

prevencia vzniku nadhmotnosti

a obezity

redukcia príjmu cholesterolu

a nasýtených mastných kyselín

zvýšenie príjmu nenasýtených

mastných kyselín vo forme

rastlinných olejov (slnečnicový,

olivový) a rýb

zvýšenie príjmu vitamínu C

poškodenie veľkých ciev (ischemická choroba):

Výživa a prevencia vzniku

osteoporózy Vznik osteoporózy a zlomenín vo vyššom veku závisí od množstva kostnej hmoty , vytvorenej v detstve a dospievaní. Predispozícia je daná geneticky, ale dôležitá je výživa a fyzická aktivita v detskom veku a počas dospievania.

Získanie dostatočného množstva kostnej hmoty v priebehu dospievania a počas dospelosti možno priaznivo ovplyvniť dostatočným prísunom vápnika, vitamínu D a fyzickou aktivitou.

Intervencia a prevencia

zabezpečenie dostatočného prísunu vápnika potravou v zmysle odporúčaných výživových dávok podľa veku a pohlavia

pravidelná fyzická aktivita (jedinci s pravidelnou a primeranou fyzickou aktivitou majú väčšiu kostnú hmotu ako nešportovci)

sedavý spôsob života vedie k úbytku kostnej hmoty

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ