Kariérne poradenstvo Kompendium metód a techník
Zošit 8
Klarifikácia hodnôt Angela MUSCĂ
Inštitút pedagogiky, Bukurešť
Preložené z originálu Career Counselling, Compendium of Methods and Techniques Edited by Mihai Jigau, Bucharest 2007 ISBN 978-973-7714-34-3
© Institute of Educational Sciences, Euroguidance – Romania © Preklad: Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu, Euroguidance centrum Preložila Mgr. Mária Jaššová Táto publikácia bola vydaná s podporou Európskeju komisie a Ministerstva školstva SR. Jej obsah nemusí vyjadrovať názory Európskej komisie a tá zaň nepreberá žiadnu zodpovednosť.
KLARIFIKÁCIA HODNÔT
Angela MUSCĂ
Inštitút pedagogiky, Bukurešť
História
Hodnoty reprezentujú základ, na ktorom človek buduje uspokojujúcu osobnú existenciu. Hodnoty sa
kryštalizujú prostredníctvom sociálnych modelov a osobných zážitkov.
Koncept hodnoty sa používa v rôznych oblastiach s rôznou dôležitosťou.
V sociológii a antropológii sa kultúry vzťahujúce sa k historickým obdobiam, geografickým oblastiam
alebo generáciám opisujú často prostredníctvom dominantných hodnôt.
Vo filozofii kultúry sa štúdium hodnôt rozvinulo v axiológii, nezávislej disciplíne zameriavajúcej sa na
človeka ako na tvorivú bytosť. V spojení s ľudskými aktivitami sa hodnoty klasifikujú na: ekonomické,
politické, umelecké, morálne.
V psychológii sa dôraz kladie na variabilitu hodnôt v rámci skupiny a na tomto základe existujú snahy
vysvetliť behaviorálne rozdiely. Hodnoty sú vedúce princípy života a ľudia vyhľadávajú profesie
v súlade s ich hodnotami, osobnosťou a záujmami. Preto ocenia isté aspekty práce a budú preferovať
isté profesie pred inými. Pracovná spokojnosť sa spája so zhodou medzi osobnými a profesionálnymi
hodnotami.
V pedagogike hodnoty odrážajú kultúrne modely spoločnosti. Klasická kultúra propagovala ideu
harmonickej osobnosti integrovaním hodnôt dobra, krásy, pravdivosti, svätosti a cti. Moderná kultúra
sa opiera o komplexnú a efektívnu osobnosť a elementárne hodnoty zákonnosti, slobody, rovnosti,
solidarity. Postmoderná kultúra stavia do popredia tvorivú osobnosť, pričom kladie dôraz na osobnú
inováciu a autonómiu.
V kariérovom poradenstve sa hodnoty analyzujú vo vzťahu k iným determinantom profesionálnych
preferencií (záujmom, schopnostiam, osobnostným črtám, atď.), ktorých klarifikácia pripravuje
a podporuje rozhodovanie. Preferencia istých povolaní alebo profesií sa vzťahuje k systému hodnôt
jednotlivca. Keď sa už hodnoty jednotlivca objasnili, zmenšuje sa nerozhodnosť týkajúca sa
budúcnosti a zvyšuje sa zaangažovanosť do rozvoja profesionálnej identity.
Riffault (1993) prezentuje výsledky výskumu uskutočneného v osemdesiatych rokoch minulého
storočia na identifikovanie hlavných trendov v rodine, práci, náboženstve, politike a pozorovateľných
zmien v európskom systéme hodnôt. Čo sa týka práce, do úvahy prichádzali nasledujúce hodnoty:
materiálne podmienky, plat, atmosféra, priaznivý pracovný rozvrh, ale tiež prvky osobného úspechu,
stupeň iniciatívy a zodpovednosť. V Rumunsku Chelcea (1994) prezentoval výskum, ktorý sa
uskutočnil v rokoch 1993-1994 a ktorého cieľom bolo identifikovať profesionálne hodnoty
rumunských univerzitných študentov počas prechodu na trhovú ekonomiku. Inventórium
profesionálnych hodnôt (Super) sa použilo na priekaznej vzorke (602 študentov univerzít v Bukurešti).
V hierarchii profesionálnych hodnôt sa na prvých miestach umiestnili: profesia, ktorá by mala
umožniť žiť vytúženým životným štýlom, v príjemnej pracovnej atmosfére a s ekonomickými
výhodami. Štúdia odhalila, že študenti sa vzťahujú k práci externou motiváciou a vnútorné faktory sú
menej dôležité. Výsledky výskumu sa dajú vysvetliť, ak vezmeme do úvahy sociálny kontext po zmene
v politickom režime v 1989.
Rumunský inštitút pre výskum verejnej mienky – IRSOP uskutočnil v roku 2005 štúdiu o hodnotách na
reprezentatívnej národnej vzorke dospelej populácie. Pri tejto príležitosti sa vypracoval osobnostný
profil Rumunov a Európanov na základe nasledujúcich charakteristík: tolerancia/empatia, uvažovanie
o sebe, kognitívne schopnosti, asertivita, morálka, efektívnosť, modernosť/tradícia. Štúdia zdôraznila
mieru, do akej sa rešpektujú isté hodnoty, sociálne práva a princípy v Rumunsku. Na vedúcich
pozíciách sa stretneme s: pluralizmom, právami menšín, rovnosť medzi mužmi a ženami. Navyše
štúdia analyzuje aj pretrvávanie istých ne-hodnôt v rumunskej mentalite ako napríklad: korupcia,
anómia, autoritatívnosť, konzervatívny rodinný model, etnické a sexuálne stereotypy, xenofóbia,
odcudzenie, neznášanlivosť.
Teoretické pozadie
Teórie voľby kariéry pokladajú profesiu za produktívnu a stabilnú, keď:
je slobodne vybraná;
bola vybraná z mnohých možných alternatív;
je v súlade so schopnosťami, záujmami a hodnoty jednotlivca;
má podporu významných ľudí v klientovom živote.
V teórii voľby povolania Ginzberg, Ginsburg, Axelrad a Helma predpokladali, že významné faktory pri
výbere kariéry sú: prostredie, v ktorom človek žije, úroveň vzdelania, individuálne hodnoty,
osobnostné črty. Autori upozorňujú na fakt, že každý typ profesijnej činnosti spočíva na hodnotách,
ktoré môžu a nemusia byť akceptované, môžu a nemusia sa jednotlivcovi hodiť. Výber zamestnania je
ovplyvnený kvalitou volieb, ktoré človek urobil vo vzťahu k hodnotám rôznych profesií.
Super (1996) zahŕňa do svojej teórie o vzniku profesijných volieb a preferencií dve základné dimenzie:
celoživotný vývin a artikuláciu sociálnych rolí. Z ideí, ktoré sú relevantné pre náš subjekt,
spomenieme:
ľudia sa rôznia ohľadom schopností, potrieb, hodnôt, záujmov, osobnostných čŕt
a sebaobrazu;
na vykonávanie akejkoľvek profesie je potrebná kombinácia schopností a osobnostných čŕt,
avšak jeden človek môže vykonávať viacero profesií a samozrejme, rôzni ľudia s rozličnými
charakteristikami môžu robiť tú istú profesiu;
používanie vlastných zdrojov a schopností v maximálnej miere v súlade s osobnými
hodnotami vytvára uspokojenie v práci.
Plant navrhuje etnologický pohľad na profesionálne hodnoty a ich význam pre poradenstvo. Výskum
uskutočnený v Dánsku preukázal tri systémy hodnôt, korešpondujúce s nasledujúcimi typológiami
(Christensen, 1987, 1988, apud Plant, 1998):
Tvorca kariéry prehlasuje:
o „práca je môj život, môj spôsob vyjadrenia“,
o „študujem po celý čas, neustále štúdium – to je moje“,
o „od svojej práce očakávam inšpiráciu a osobný rozvoj“,
o „pokúšam sa kombinovať voľný čas a prácu“.
Zamestnanec hovorí:
o „život nie je len práca, je to aj voľný čas“,
o „práca nezaberá môj celý čas“,
o „práca a voľný čas sú dva rôzne aspekty“.
● Podnikateľ tvrdí:
o „som sám sebe šéfom“,
o „môžem si organizovať sám svoj voľný čas“,
o „z času na čas idem na nejaký kurz“,
o „súčasne pracujem na viacerých projektoch“.
Analýza týchto troch pohľadov preukázala ich koncept:
práce – osobný rozvoj, pracovné miesto alebo úloha
voľný čas – kombinovaný s prácou, úplne oddelený, alebo ich striedanie;
celoživotné učenie – chápané ako proces osobného rastu alebo jednoduchý nástroj.
Každý pohľad zahŕňa pozitívne prvky: nadšenie pre prácu v prípade karieristu, rovnováha v prípade
zamestnanca, flexibilita pre podnikateľa, ale tiež odlišné reakcie na nezamestnanosť. Karierista sa
bude cítiť stratený, zamestnanec stratí svoj príjem a sociálne vzťahy a podnikateľ rozbehne svoju
firmu alebo spoločnosť.
Všetko toto má dopad na poradenstvo a zameriava sa na aspekty ako:
poradcovu aktivitu ovplyvňujúcu jeho/jej systém hodnôt a spôsob, akým sa odrážajú
v každodennej praxi alebo pri používaní metód a nástrojov, ktoré pomáhajú klientom
uvedomiť si vlastné hodnoty;
súťaživé prostredie trhovej ekonomiky, kde hodnoty sústredené na kariéru a podnikateľstvo
sú obzvlášť preferované, avšak zamestnanecké hodnoty sú pod tlakom;
veľké zmeny v živote môžu určovať zmeny alebo úpravy v profesijných hodnotách; poradca
hrá dôležitú rolu v podpore klienta pri objasňovaní istých rozporov v systéme osobných
a profesijných hodnôt;
súbor komplementárnych hodnôt, z ktorých každá má čo ponúknuť, a poradca môže pomôcť
klientovi nájsť rovnováhu medzi týmito tromi pohľadmi.
Prezentácia metódy
Hodnoty sú elementárne presvedčenia alebo motivácie sprevádzajúce ľudské aktivity. Vo svojej práci
„Counselling and Values“ (Poradenstvo a hodnoty) Peterson (apud Gibson, Mitchell, 1981) analyzuje
hodnoty porovnávaním s potrebami, zámermi, presvedčeniami, postojmi, preferenciami. Hodnoty sú
motivačné sily, kritériá, na základe ktorých sa stanovujú ciele. Skladajú sa z poznatkov, schválenia,
výberu. Peterson potvrdzuje, že hodnoty sú „hypotetické konštrukty“, predstavujú to, čo je „žiaduce“
v zmysle toho, čo „sa musí urobiť“ alebo čo daná osoba pokladá za správne urobiť za určitých
okolností.
Nespočetné definície sa zameriavajú na vzťah medzi hodnotami a osobnosťou alebo zdôrazňujú
prepojenie medzi hodnotami a spoločnosťou:
„hodnoty, záujmy a postoje sú dôležité dimenzie osobnosti organicky interkorelované“
(Chelcea, 1994);
„preferencie a hodnoty socializovaného jednotlivca zahŕňajú afektívne, kognitívne
a konatívne prvky, odhaľujúce akčný potenciál ľudského jednotlivca, skupín a komunít“
(McLauglin, 1965, apud Chelcea, 1994);
hodnotový systém jednotlivca je „multifaktoriálna špirála behaviorálneho vplyvu
formujúceho a ovládajúceho schopnosť rozhodovania“ (Smith, apud Gibson, Mitchell, 1981);
„hodnoty neexistujú v izolácii, ale sú štruktúrované v usporiadaných, komplexných
a protikladných dynamických systémoch, ktoré odrážajú sociálne podmienky“ (Chelcea,
1994);
hodnoty sú „stavy a spôsoby, akými konáme, ktoré pokladáme za žiaduce a ktoré odhaľujú
esenciálnu rolu pri orientovaní ľudského konania, stanovovania cieľov a zámerov, stratégií,
metód a činných ciest“ (Zamfir, 1998).
Hodnoty sa opisujú s ohľadom na štandardy a správanie (Mace, 1972, apud Gibson, Mitchell, 1981).
Štandardy sú pokusom ľudských komunít a skupín stanoviť pravidlá, ktoré by zaistili dodržiavanie
a vyjadrenie hodnôt. Správanie je spôsob interakcie podľa istých štandardov a za účelom uchovania
hodnôt.
Oddelenú kategóriu predstavujú profesionálne hodnoty, definované ako „subsystém v rámci
axiologického systému, ktorý odkazuje na určité aspekty profesionálnej aktivity, viac či menej
žiadúce“ (Super, 1970, apud Chelcea, 1994).
Raths, Harmin, Simon (1966, apud Gibson a Mitchell, 1981) navrhli nasledujúce kritériá, ktoré
hodnoty napĺňajú:
výber – slobodný, medzi alternatívami, na základe pozornej analýzy každej možnosti;
uchovávanie, hodnotenie – starostlivo sa pridržiavať, nachádzať uspokojenie vo výbere a vôľa
verejne deklarovať svoje hodnoty;
konanie – transpozícia do modelu správania prostredníctvom uskutočnenia výberu viackrát
za život.
Podľa schopnosti určovať správanie môžu byť hodnoty operatívne, s vysokou pravdepodobnosťou
generovania manifestného správania, a intencionálne, s nízkou pravdepodobnosťou, že sa premenia
do manifestného spávania (Chelcea, 1994).
Guichard a Huteau (2001) rozlišujú medzi všeobecnými hodnotami, ktoré korešpondujú s účelmi
existencie, a špecifickými hodnotami, cieliacimi na konkrétne oblasti. Prijatie nejakej hodnoty
znamená, že človek uskutočnil voľbu týkajúcu sa cieľov a správania, ktoré uprednostňuje pred inými
a pokladá ich za nadradené. Hodnoty, záujmy a potreby odkazujú na rozličné aspekty motivácie.
Hodnoty sú všeobecnejšie, abstraktnejšie a elementárnejšie ako záujmy. Hodnoty sa ustália neskôr
ako záujmy, v adolescencii, kým potreby sú stavmi napätia. Záujmy sa môžu prejaviť prostredníctvom
výberu hodnôt, do miery, do akej sú preferencie určitých situácií alebo aktivít prostriedkami na
dosiahnutie istých cieľov. Komplexný vzťah medzi hodnotami a záujmami sa dá ilustrovať na tomto
príklade: altruistické hodnoty môžu byť uspokojené v lekárskej profesii vďaka starostlivosti o chorých
v nemocnici (sociálny typ, v Hollandovej teórii) alebo v profesii bankového manažéra (podnikateľský
typ).
Harmin a Kirschenbaum (apud Gibson a Mitchell, 1981) navrhli „hodnotovú pyramídu“ zahŕňajúcu
nasledujúce úrovne:
úroveň informácií: fakty, informácie, schopnosti;
úroveň aplikácií: fakty, informácie a učenie sa tomu, ako ich aplikovať v rôznych situáciách;
úroveň hodnôt: použitie faktov v živote jednotlivca a porozumenie tomu, čo pre neho/ňu
znamenajú.
Nasleduje prehľad hodnôt v literatúre.
Rokeach (1973) rozlišuje kategóriu „základných“ hodnôt (18), určujúcich osobné ciele (napr. „viesť
pokojný život“) alebo sociálne ciele (napr. rovnosť, sloboda) a „inštrumentálnych“ hodnôt (16)
spojených so súborom správaní, ktoré majú pozitívnu morálnu konotáciu dokazujúcu isté kvality
(ambície, čestnosť, zodpovednosť).
Perron (1981) písal o piatich kategóriách: status (túžba po obdive, náležitej pozícii, značnom
zárobku), výkon (túžba vykonávať tvorivé aktivity, ktoré umožňujú sebavyjadrenie), klíma (túžba po
organizovanom a príjemnom prostredí), riziko (túžba po súťažení a nepredvídateľných situáciách),
sloboda (túžba po nezávislosti).
Schwartz (1992) nasledujúc Rokeacha rozvinul zoznam 56 hodnôt, ktoré sa dajú zoskupiť do desiatich
kategórií a usporiadať na základe kruhového modelu. Na jednej strane nájdeme hodnoty, ktoré
odkazujú na presahovanie samého/samej seba (láskavosť, univerzálnosť), ktoré sú v protiklade
s hodnotami odkazujúcimi na sebapotvrdenie (sila, sebadôvera). Na druhej strane sú hodnoty
zameriavajúce sa na zmenu (autonómia, stimulácia, hedonizmus) v protiklade s hodnotami kontinuity
(konformizmus, istota, tradícia).
Super (1991) vytvoril Inventórium profesionálnych hodnôt zložené z 15 kategórií:
altruizmus („možnosť prispieť k dobru iných“);
estetické hodnoty („prejavujú sa v aktivitách umožňujúcich realizáciu estetických objektov
a prispievajú k skrášľovaniu sveta, v ktorom žijeme“);
intelektuálna stimulácia („je spojená s profesiami poskytujúcimi autonómnu reflexiu
a neustále učenie“);
profesionálny úspech („odráža ocenenie profesie, ktoré dodáva satisfakciu z dobre vykonanej
práce“);
nezávislosť (v prípade, že profesia umožňuje človeku pracovať „podľa osobného plánu
a vlastným tempom“);
prestíž (v profesiách, ktoré „dodávajú dôležitosť tým, ktorí ich vykonávajú, a získavajú pre
nich rešpekt ostatných“);
vedenie ostatných (v profesiách „umožňujúcich možnosť plánovania a organizovania práce
iných“);
ekonomické výhody („odráža orientáciu na dobre platené profesie“);
profesijná istota (v prípade profesií, kde „má jednotlivec istotu, že si prácu podrží“);
pracovná atmosféra („odkazuje na uspokojivé pracovné podmienky“);
vzťahy s nadriadenými („práca kontrolovaná spravodlivým šéfom, s ktorým sa dobre
vychádza“);
vzťahy s kolegami („aktivity ponúkajúce príležitosť dobrých sociálnych vzťahov s kolegami“);
životný štýl („je spojený s profesiami, v ktorých si zamestnanci môžu „usporiadať svoj život
tak, ako chcú“);
rozmanitosť (v prípade aktivít „s rozličnými výkonmi“);
kreativita (spojená s profesiami, ktoré zahŕňajú „vytváranie nových vecí alebo produktov“).
Sagiv (1999, apud Guichard a Huteau, 2001) navrhli koreláciu záujmov, podľa Hollanda a teórie
hodnôt Schwartza. Napríklad umelecké a intelektuálne záujmy sa pozitívne spájajú s univerzálnosťou,
ktoré preskupujú hodnoty ako: starosť o životné prostredie, krása, tolerancia, spravodlivosť, rovnosť,
pokoj, a negatívnym spôsobom s konformizom. Navyše autor ustanovuje pozitívnu koreláciu medzi
sociálnymi záujmami a láskavosťou. Konvenčné záujmy sú pozitívne prepojené s istotou
a konformizmom, kým negatívne s univerzálnosťou, autonómiou a stimuláciou.
Klarifikačné techniky
Keď osoba adekvátne využíva techniky klarifikácie hodnôt, pravdepodobnosť transponovania
konfliktov alebo diskrepancií do pozitívneho rozhodnutia sa zvyšuje a život sa stáva uspokojujúcejším
pre človeka a konštruktívnejším zo spoločenského pohľadu.
Brown a Brooks (1991) stanovili sled štádií pri klarifikácii klientových hodnôt s podporou poradcu:
uvedomenie si dôležitosti hodnôt pri rozhodovaní, motivácii a spokojnosti vzťahujúcej sa
k práci;
použitie formálnych a neformálnych techník klarifikácie hodnôt;
spravenie zoznamu hodnôt jednotlivca;
diskusia o diskrepanciách v prípade protikladných hodnôt;
analýzy dopadov hodnôt na profesijné voľby alebo zmeny v klientovom živote.
Zoznam hodnôt sa porovná so záujmami, schopnosti, spôsobilosti a rolami v klientovom živote. Ak by
sa vyskytli nejaké kontradikcie, treba o nich diskutovať s poradcom, aby sa identifikovali adekvátne
prostriedky na ich zladenie. Napríklad, ak si klient hľadá prácu, poradca mu navrhne alternatívy
možných zamestnaní, ktoré môžu byť kompatibilné s klientovými hodnotami.
Kinnier a Krumboltz (1986, apud Brown a Brooks, 1991) sformulovali nasledujúce kroky v procese
klarifikácie hodnôt:
klient identifikuje hodnoty spočívajúce v základoch každej voľby a hodnotiace účel života
(„Môj život by sa uberal týmto smerom, len keby...“);
identifikujú sa podobné ťažkosti v minulosti a spôsob, akým sa s nimi klient konfrontoval („V
minulosti som s takto správal, pretože...“);
konzultovanie situácie a zapojených hodnôt s priateľmi („Keby som bol tebou, potom by
som...“);
analýza možností, polemika o nich („Viem, čo si myslíš, ale, prosím, zváž...“);
čas na reflexiu („Musím sa od toho oddeliť a reflektovať...“);
rozhodnutie založené na posúdení osobných hodnôt („Analyzoval som situáciu z každého
uhla. Moje hodnoty sú...takže som sa rozhodol/a...“).
Techniky klarifikácie hodnôt sa používajú ako v individuálnom, tak i v skupinovom poradenstve. Sú
cvičenia, ktoré, keď sa robia individuálne alebo s poradcom, môžu určiť adekvátne správanie na
strane klienta. V individuálnom poradenstve je obzvlášť dôležité nasledujúce:
vytvorenie a zachovanie vzťahu s klientom;
identifikovanie a skúmanie konzekvencií možností;
rozhodovanie klienta;
rozpoznanie dôležitosti proaktívnosti pri rozhodovaní.
Techniky klarifikácie hodnôt majú veľký potenciál v skupinovom poradenstve. Početné techniky
klarifikácie hodnôt sa používajú na informovanie klientov a rozvoj ich komunikačných schopností
a schopností v interpersonálnych vzťahoch. Cvičenia používané v skupinách klientov napomáhajú
sebapoznaniu a podporujú adekvátne správanie klientov. Obzvlášť efektívne sú techniky, ktoré
umožňujú klientom porovnávať, skúšať a argumentovať v prospech ich vlastných hodnôt, záujmov
a správania napriek pravidlám, ktoré na nich kedykoľvek uvalili iní ľudia.
Gibson a Mitchell (1981) nachádzajú podobnosti medzi procesom klarifikácie hodnôt a štádiami
poradenstva:
Klarifikácia hodnôt Poradenstvo
1. Oboznámenie sa: vytvorenie atmosféry
dôvery, akceptácie a otvorenej komunikácie.
1. Vytvorenie vzťahu: rozvíjanie vzťahu podpory,
ktorý by mal napomôcť klientovej komunikácii
o dôvodoch pre vyhľadanie poradenstva.
2. Rozvoj sebaobrazu. 2. Identifikovanie a skúmanie klientových
starostí.
3. Uvedomenie si individuálnych hodnôt. 3. Uvedomenie a skúmanie potenciálnych
možností pre klientov.
4. Pomoc jednotlivcom pri výbere medzi
alternatívami a slobodnom potvrdení svojich
hodnôt po zvážení dôsledkov.
4. Rozhodovanie klientov na základe analýzy
alternatív každej možnosti.
5. Podpora jednotlivcov pri stanovovaní cieľov
a s nimi súvisiaceho konania.
5. Implementácia rozhodnutia: ciele sú
stanovené a klient sa posúva smerom k akcii.
Poradcova rola
Poradcove porozumenie klientovým hodnotám podporuje objasnenie správania, účelov a toho, čo je
v klientovom živote dôležité.
Zodpovednosťou poradcu v prípade techník klarifikácie hodnôt je (Gibson a Mitchell, 1981):
porozumieť jeho/jej vlastným hodnotám a tomu, ako sa tieto odlišujú od hodnôt kolegov
a klientov;
akceptovať klientove právo na odlišné hodnoty;
vzdať sa moralizujúceho tónu alebo tendencie zaangažovať sa do konania, ktoré by mohlo
odradiť klientov od skúmania vlastných hodnôt a uvažovania nad nimi;
vyhýbať sa súdeniu klientov a vytvárať ovzdušie prijatia a otvorenosti, ktoré by malo podporiť
techniky klarifikácie hodnôt;
uvedomiť si dopad, ktorý by mohli jeho/jej vlastné implicitné hodnoty mať na klienta.
Cieľová populácia
Techniky klarifikácie hodnôt sú obzvlášť užitočné, keď ide o:
starších študentov (adolescentov), ktorých poradca podporuje pri rozhodovaní sa
a stanovovaní realistických osobných / profesionálnych projektov analýzou interakcií medzi
osobnostnými faktormi (hodnoty, ašpirácie, záujmy, osobné kvality, kompetencie,
schopnosti) a environmentálnymi faktormi (očakávania rodiny, názor učiteľov, kultúrny,
ekonomický a sociálny kontext);
mladých ľudí a dospelých pri hľadaní zamestnania, ktoré bude v súlade s ich hodnotami,
osobnosťou a záujmami. O zoznamoch profesionálnych hodnôt a záujmov sa diskutuje
a porovnávajú sa so záujmami, schopnosťami, kompetenciami a rolami v klientovom živote.
Príklady, prípadové štúdie, cvičenia
Cvičenie reflexie hodnôt
Vyberte zo zoznamu uvedeného nižšie tri aspekty, ktoré pokladáte za najdôležitejšie pre svoju
budúcu profesionálnu činnosť. Argumentujte.
1. Isté zamestnanie 10. Vyrábanie vecí
2. Služobné cesty 11. Práca vonku
3. Početné interpersonálne vzťahy 12. Pokračujúci tréning a vzdelávanie
4. Vedenie iných ľudí 13. Riziko
5. Rozmanité činnosti 14. Práca v obmedzenom priestore (kancelárie,
dielne)
6. Pracovné hodiny kompatibilné s rodinným
životom
15. Koncipovanie, organizovanie a plánovanie
aktivít
7. Iniciatíva 16. Propagácia príležitostí
8. Sedavé zamestnanie, fixné hodiny 17. Potešenie z práce
9. Nezávislosť 18. Veľké zárobky
Cvičenie klasifikácie hodnôt (adaptované z Browna a Brooksa, 1991).
Verzia 1
V tabuľke uvedenej nižšie označte znamienkom „+“dôležité hodnoty a znamienkom „-“ nedôležité:
Číslo Hodnoty Osobné hodnotenie
1. Rozmanitosť v živote
2. Rutinné činnosti
3. Pomáhanie iným ľuďom
4. Nezávislosť (autonómia na pracovisku)
5. Priateľstvo
6. Morálne naplnenie
7. Afiliácia
8. Istota
9. Moc a autorita
10. Vyvážené role
11. Umelecká tvorivosť
12. Stabilita
13. Riziko, vzrušenie
14. Materiálny zisk
15. Príjemné prostredie, atmosféra
16. Sociálny status
17. Intelektuálne postavenie
18. Konkurencia
19. Vplyv na iných ľudí
20. Altruizmus
Z hodnôt označených „+“ vyberte päť
najdôležitejších:
Napíšte päť hodnôt označených „-“.
Začnite s najmenej dôležitou:
Cvičenie analýzy vzťahov medzi hodnotami a profesiami
Uveďte oblasti profesie / zamestnania / činnosti, kde hrajú profesionálne hodnoty z nižšie uvedeného
zoznamu dôležitú rolu:
vodcovstvo, estetika, materiálne výhody, rôznorodosť, istota, intelektuálna stimulácia, prestíž,
altruizmus, príjemná atmosféra, spolupráca, nezávislosť, sebanaplnenie.
Pridajte kompetencie, osobné kvality a schopnosti potrebné v profesiách, ktoré ste spomenuli.
Argumentuje.
Hodnoty sa dajú tiež posúdiť prostredníctvom zoznamu otázok (Brown a Brooks, 1991):
Aké voliteľné predmety ste navštevovali v škole? Prečo?
S akými ľuďmi preferujete trávenie svojho času? Prečo?
Aké typy práce ste si vybrali? Prečo?
Aké voľnočasové aktivity preferujete? Prečo?
Keď ste navštevovali školu, strednú školu, alebo univerzitu, aké boli vaše preferencie? Ako to
dopadlo?
Aké kritériá držíte na pamäti, keď vyberáte osobné auto?
Aké kvality máte radi na svojich priateľoch?
Aké kritériá máte na pamäti, keď si kupujete šaty?
Radi sa obliekate a konáte inak ako ostatní, alebo vyzeráte a ste ako oni? Prečo?
Aké najdôležitejšie rozhodnutie ste kedy urobili? Čo vás viedlo?
Aké bolo najhoršie rozhodnutie, ktoré ste urobili? Prečo?
Aké bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré ste kedy urobili? Prečo?
Cvičenie na posúdenie osobných hodnôt
Opíšte pôsobivý zážitok vo vašom živote a odôvodnite vašu voľbu.
Opíšte, čo radi robíte vo svojom voľnom čase. V prípade klientov, ktorí voľný čas nemajú: „ak
by ste mali jednu hodinu voľna každý deň, čo by ste robili?“
Vymenujte troch slávnych ľudí, ktorí sú vašimi rolovými modelmi a stručne vysvetlite váš
výber.
Zhodnotenie metódy
Výhody:
techniky klarifikácie hodnôt podporujú sebapoznanie;
umožňujú maximálne využitie dobrého potenciálu rozhodovania a hladkú adaptáciu na
požiadavky každodenného života;
prispievajú k vypracovaniu osobných a profesionálnych projektov;
pomáhajú identifikovať dôvody profesionálnej nespokojnosti;
určujú príčiny nízkej sebamotivácie a rolového konfliktu (napr. medzi profesiou a rodinou);
techniky klarifikácie hodnôt sú vnímané ako menej ohrozujúce než tradičné metódy
(štandardizované testy);
klienti odpovedajú a spontánne sa zapájajú do cvičení klarifikácie hodnôt.
Nevýhody:
neformálne nástroje klarifikácie hodnôt neposkytujú vždy relevantné informácie;
identifikácia istej korelácie medzi hodnotami, záujmami a schopnosťami klientov
a požiadavkami istých profesií s pomocou poradcu si vyžaduje veľa času.
Bibliografia
Brown, D.; Brooks, L. (1991). Career Counselling Techniques. Allyn & Bacon.
Chelcea, S. (1994). Personalitate si societate în tranzitie. Bucuresti, Societatea Stiinta si
Tehnica.
Gibson, R. L.; Mitchell, M. H. (1981). Introduction to guidance. New York, Mac Millan
Publishing Co. Inc.
Guichard, J.; Huteau, M. (2001). Psychologie de l’orientation. Paris, Dunod.
Plant, P. (1998). Work Values and Counselling. In: International Journal for Educational
and Vocational Guidance, no. 61.
Riffault, H. (1993). L’évolution des valeurs en Europe. In: Futuribles, nr. 182.
Sollazi, R. (1997). Apprendre a s’orienter – Livret de l’élève. Saint Foy, Les Editions
Septembre.
Valori românesti, valori europene (2005). Bucuresti, IRSOP.
Zamfir, C.; Vlasceanu, L. (1998). Dictionar de sociologie. Bucuresti, Editura Babel.