KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ KATALYTICKÝ VPLYV

TRHOVÍSK NA VEREJNÉ KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

DIZERTAČNÁ PRÁCADIZERTAČNÁ PRÁCA

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

ING. MILOTA SIDOROVÁ ŠKOLITEĽKA: PROF. ING. ĽUBICA FERIANCOVÁ, PhD.

DIZERTAČNÁ PRÁCA

SLOVENSK Á POĽNOhOSPODÁRSK A UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁhRADNÍCTVA A KRAJINNÉhO INŽINIERSTVA

K ATEDRA ZÁhRADNEJ A PARKOVEJ ARChITEKTÚRY

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITREFAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁDizertačná práca

ŠTUDIJNÝ ODBOR: ZÁHRADNÁ A KRAJINNÁ ARCHITEKTÚRADOKTORAND: Ing. Milota SidorováŠKOLITEĽ: prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD.

Nitra, Praha, 05/2014

Dizertačná práca bola vypracovaná v súlade s vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

PREHLÁSENIE:Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú literatúru. Práca obsahuje 18 typologických autorských hárkov, 103 obrázkov a 6 tabuliek a je rozdelená do 11 kapitol.

Dňa 30.5.2014 ........................................................ podpis autorky práce

MENO KAPITOLY AK TREBA

ABSTRAKT

Sidorová, Milota: Katalytický vplyv trhovísk na verejné priestranstvá (dizertačná práca), Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra parkovej a krajinnej architekúry Školiteľka: Prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD., Nitra, 2014

Dizertačná práca sa zaoberá pôsobením trhovísk na verejné priestranstvá. V prvej časti mapuje vývoj trhovísk, ich transformáciu do tržníc, cez obdobie úpadku až po súčasný návrat cez farmárske a blšie trhy do mestského priestoru. Sleduje úlohu trhoviska ako katalyzátora sociálneho a ekonomického života. Metodicky mapuje rozličné charakteristiky 18 trhovísk v Prahe a Berlíne s cieľom sumarizovať aspekty úspešného trhu. V ďalšej časti podrobne sleduje vplyv trhoviska na sociálnu a priestorovú okupáciu ľudí vo verejných priestoroch rôznej kvality (Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha, Kollwitz platz, Berlín, Svätoplukovo námestie, Nitra). V teoretickej časti rovnako etabluje pojem a princípy katalytického dizajnu, ako spôsobu navrhovania s dôrazom na proces v čase a priestore.

V súvislosti s problematikou si kladie nasledovné otázky: Čo definuje uspešné trhovisko? Ako dokáže trhovisko ovplyvniť sociálny a ekonomický život vo verejnom priestore a vice versa, ako dokáže verejný priestor ovplyniť kvalitu trhoviska? Dokážeme kvalitným dizajnom verejného priestranstva zvýšiť pozitívne pôsobenie trhu? Ako môžu mestskí dizajnéri, krajinní architekti a urbanisti kreatívne využiť element trhoviska v obnove mesta a širšej a dlhotrvajúcej plánovacej stratégii?

Práca je rozdelená do 11 kapitol a obsahuje 18 typologických autorských hárkov, 103 obrázkov a 6 tabuliek.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: trhovisko, katalytický dizajn, mestský dizajn, mestské plánovanie

ABSTRACT

Sidorova, Milota: Catalytic impacs of markets on public spaces (dissertation thesis), Slovak Agricultural University, Faculty of Gardening and Landscape Engineering, Department of Garden and Landscape Architecture. Supervisor: Prof. Ing. Lubica, Feriancova, PhD., Nitra, 2014.

This dissertation thesis examines impacts of markets in public spaces. In the first part it maps market evolution, tranformations into indoor market halls, its era of decline and comeback in the form of flea and farm markets into the urban space. This thesis tracks the role of markets as catalytic elements of social and economic climate. In its methodologies the thesis examines characteristics of 18 markets in Prague and Berlin with the aim to describe characteristics of what is a successful market. 3 case studies are developed of markets in public spaces of different qualities (Jiri z Podebrad square, Prague, Kollwitz Platz, Berlin and Svatoplukovo square, Nitra). In the theoretical part the thesis also introduces the definition and principles of catalytic design as a way to plan the city with the focus on evolving process in time and space.

In connection with the issue the author raises the following questions: What defines a successful market? How can markets influence social and economic life in public spaces et vice versa, how can public spaces influence market qualities? Can a high quality designed public space increase positive impacts of markets? How can urban designers, landscape architects and urbanists creatively use the element of the market in urban renovation in wider and long-term planning strategies?

The thesis is divided into 11 chapters and contains 18 author sheets, 103 pictures and 6 schedules.

KEY WORDS: market, catalytic design, urban design, urban planning

POĎAKOVANIE

Týmto ďakujem mojej školiteľke školiteľke prof. Ing. Ľubici Feriancovej PhD. za možnosť rozletu a ohromnú podporu môjmu bádaniu v zahraničí a množstvu skvelých ľudí z rôznych oborov za prispenie k tejto interdisciplinárnej práci. Špeciálne ďakujem docentke na katedre Marketingovej komunikácie a reklamy Doc. PhDr. Eve Fandelovej, PhD., ktorá ma zasvätila do problematiky sociálneho výskumu, krajinnému architektovi, americkému profesorovi na katedre Územného plánovania na pražskej ČVUT Henrymu Hansonovi za hlbší záujem o potravinové ekosystémy v mestskom plánovaní, zakladateľovi farmárskych trhov v New Yorku Barrymu Benepemu za kritické otázky a praktickosť môjho výskumu, Mgr. Vladimíre Sečkárovej z Akadémie vied Českej republiky za štatistické spracovanie dát, dizajnérovi, architektovi, doktorovi a profesorovi na UPENN Cecilovi Balmondovi za konzultovanie jasnosti a prehľadnosti práce a skvelému tímu ľudí z new yorskej organizácie Project for Public Spaces za podporu, aby táto práca uzrela svetlo sveta v anglickom jazyku.

MENO KAPITOLY AK TREBA

OBSAh

ÚVOD 1

1. TEORETICKÝ ÚVOD 21. 1 VÝVOJ TRHOVÍSK V MESTÁCH 2 Trhy vezus Tržnice 7 Farmárske trhy v Prahe 11

1. 2 TYPOLÓGIA TRHOVÍSK 91. 2. 1 Lokality trhov v Prahe 91. 2. 2 Konštrukcia a permanentnosť trhov a tržníc 11 1. 2. 3 Produkty a zameranie 121. 2. 4 Časové charakteristiky 121. 2. 5 Ostatné charakteristiky 13

1. 3 TRHY A ICH VPLYVY 171. 3. 1 Ekonomický vplyv 171. 3. 2 Sociálny vplyv 181. 3. 3 Priestor 21

1. 4 KATALYTICKÝ DIZAJN 271. 4. 1 Katalytický dizajn 271. 4. 2 Katalytický dizajn, akademická a profesionálna sféra 281. 4. 3 Podmienky a princípy katalytického dizajnu. Vzťah k profesii krajinárskeho architekta 281. 4. 4 Katalytický dizajn a trhoviská 29

2. CIELE DIZERTAČNEJ PRÁCE 33

3. METODIKA 343. 1 Výskum v krajinnej architektúre 363. 2 Typologické hárky 36 3. 3 Prípadová štúdia 3. 3. 1 Prípadová štúdia katalytických priestorovo-sociálnych vplyvov trhov na Kollwitz Platz (GER), Námestí Jiřího z Poděbrad (CZR) a Svätoplukovom námestí (SVK) 403. 3. 2 Metódy použité pri výskume 403. 3. 3 Harmonogram pozorovaní 453. 3. 4 Pozorovacia technika 473. 3. 5 GIS. Tvorba interaktívnych databází 473. 3. 6 GIS: Vizualizačný, demonštračný a analytický nástroj 473. 3. 7 Štatistické spracovanie 47

4. VÝSLEDKY 504. 1 Úspešný trh 504. 2 Aktivity a počet návštevníkov, Kollwitz Platz, Berlín 554. 3 Aktivity a počet návštevníkov, Náměstí Jiřího z Poděbrad 62

1

227

11

99

11121213

17171821

272728

2829

33

3434364040

404547474747

50505562

4. 4 Aktivity a počet návštevníkov, Svätoplukovo námestie, Nitra 694. 5 Rôzne usporiadanie, rôzna sociálna odozva 774. 6 Rýchly verzus pomalý pohyb 804. 7 Závery pre Svätoplukovo námestie 87

5. DISKUSIA 88

6. VEDECKÝ A PRAKTICKÝ PRÍNOS PRÁCE 90

7. ZÁVER 97

8. POUŽITÁ LITERATÚRA 99

9. POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY 102

10. PREHĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI 105

11. PRÍLOHY 107

69778087

88

90

97

99

102

105

107

ÚVOD

Trh. Farbistá, voňavá a chaotická zmes ľudí, potravín a produktov všetkého druhu. Trh, na ktorý si spomíname možno z čias vlastného detstva. Miesto stretnutí, zážitkov a inšpirácií. Miesto Vietnamcov. Miesto kde sa dá kúpiť Louis Vuitton, Dior alebo Chanel za pár korún. Miesto, kde sa dá dnes kúpiť biomrkva a fair trade káva. Miesto, kam na pol dňa zobrať decká alebo známych, ktorí prechádzajú mestom...

Toto všetko sú "nefiltrované" asociácie trhov. Je fascinujúce, že napriek životaschopnosti a všestrannom rozmere je trh ako mestotvorný element často opomínaný a v našich podmienkach o ne zriedkakedy prejavia záujem (krajinní) architekti alebo urbanisti. Vývoj trhov je takmer živelný a sleduje svoju vlastnú líniu. V minulosti na prebývali na námestiach, dnes, zdá sa že sa bez stratégie objavujú na parkoviskách, uliciach, pod mostami a diaľničnými prepojeniami, na opustených priestranstách. Ostávajú oddelené od plánovaného života mesta a v istom slova zmysle zraniteľné.

Úspešne fungujúci trh je koncentrátom verejného života a do života mesta prináša mnoho výhod. Priaznivo ovplyvňuje sociálnu, ekonomickú a kultúrnu klímu mesta. Návštevníci trhu už len svojou prítomnosťou zvyšujú bezpečnosť a zvyšujú hodnotu verejného priestranstva. Trh je starým socio-kultúrno-ekonomickým fenoménom sídel a jeho popularita po dobe očarenia svetom nákupných centier znovu narastá.

Trend v plánovaní a politike smeruje k humanizácii miest, riešeniu výziev ako potravová sebestačnosť, zvýšenie sociálnej koherencie a tolerancie medzi etnikami, zvýšenie bezpečnosti verejných priestorov. Trh je elementom, ktorý je schopný pozitívne odpovedať na väčšinu z týchto problémov.Ako krajinná architektka-urbanistka pohybujúca sa v priestore mesta, vnímam dynamiku vývoja zdrojov energií. Uvedomujem si, že trhy nemôžu byť ingorované a je potrebné s nimi pracovať na inej úrovni, ako pracujeme napríklad s budovami. Trh nie je statický element, je to križovatka socio-ekonomických situácií a vplyvov, ktoré pri plánovaní a

navrhovaní potrebujeme pochopiť.

V teoretickej časti práce zhrniem históriu trhovísk, ich ekonomické, sociálne a priestorové vplyvy. Vo výskumnej časti práce sa budem zaoberať schopnosťou katalyzovať pozitívne priestorové a sociálne väzby dočasných trhovísk vo verejných priestoroch. Budem klásť dve podstatné otázky: Čo vytvára úspešný trh? Ako môžem s trhom pracovať ako (krajinná) architektka-urbanistka?

Už rýchla odpoveď na druhú otázku predznamenáva nový spôsob práce (krajinného) architekta-urbanistu. Schopnosť myslieť nelineárne a senzitívne, schopnosť predvídať vývoj situácie, modelovať a ohľaduplne usmerňovať toky zdrojov a energií v čase a priestore. Podporovať a urýchľovať.

Finálny produkt nie je známy, pretože neexistuje. Existuje proces – ktorý považujem za dôležitejší. Podobne ekosystémy fungujú na princípe neustáleho vývoja. Statický dizajn a plánovanie 20. storočia je prekonané, prichádza čas nelineárnych a katalytických riešení.

ÚVOD1

Dopátrať sa k absolútnym počiatkom trhov je pravdepodobne nemožné. Poľnohospodársky ekonóm Benjamin Hibbard tvrdí, že „obzvlášť náročné je dopracovať sa k ultimátnym zdrojom ekonomickej inštitúcie v tomto prípade tak fundamentálnej, ako primitívnej a zároveň marketingovej.“1

Pokiaľ sa na produkciu a výmenu potravín a tovaru pozrieme ako na základnú aktivitu ľudskej spoločnosti, uvedomíme si, že trhoviská významne formovali sídelný rozvoj. Centrálne priestranstvá obklopené rezidenčnými a výrobnými štruktúrami prirodzene podporovali túto aktivitu. S obchodom prichádzal život vo všetkých významoch.

Trhy mali v histórii významnú funkciu. Boli strediskom obchodu, sociálnych a kultúrnych príležitostí a z urbanistického pohľadu boli vždy spojené so životaschopným mestskými a vidieckymi priestormi. Do sídelnej štruktúry sa v Európe organicky včlenili a reagovali na jej rozvoj. Trhoviská sú historicky spájané hlavne s predajom potravín. Ich význam vzrastal potom, čo sa mestá stávali viac (remeselne) diverzifikovanejšie a dochádzalo k rozmachu služieb. Ľudia sa sťahovali do miest, kde prestávali byť potravovo sebestační. Trhoviská ako exteriérové obchodné reťazce tento nedostatok úspešne prekonávali niekoľko storočí.

Ich popularitu a význam nemožno poprieť ešte v druhej polovici dvadsiateho storočia, kedy dochádza k modifikácii logistiky a distribúcie tovarov do kamenných predajní a čoraz väčších obchodných reťazcov.

Západný štýl nakupovania v obchodných centrách, ktoré boli schopné poskytnúť potraviny v každom ročnom období, za výhodné ceny, nemalou mierou prispeli k zániku mnohých trhovísk. So zmenou politického režimu tento nákupný trend zasiahol aj strednú a východnú Európu. Trhoviská ostávali opustené alebo zanikali, kým sa kúpna sila

1. TEORETICKÝ ÚVOD1.1 VÝVOJ TRhOVÍSK V

MESTÁCh

sústredila do koncentrovaných obchodných centier. Tento trend je v Slovenskej republike ešte stále dominantný, hoci už Česká republika zaznamenáva mierny odklon od tohto „hypermarketového nákupného zážitku“.

Mnoho trhovísk po zmene politického režimu 90-tych rokov postupne menilo svoj sortiment – okrem potravín (ovocia a zeleniny) sa v stredoeurópskom regióne rozmohla vlna lacných a málo kvalitných výrobkov z Ázie. Tieto predávali samotní prisťahovalci. Postupne sa tento obrázok natoľko typickým, že dnes klasické tržnice asociujú predovštekým ázijských predavačov a produkty nižšej kvality a ceny.

Zaujímavým aspektom bol prísun etnicky nepôvodných obyvateľov na naše územie a ich etablovanie sa v mestských podmienkach. Táto asimilácia prebehla veľmi prirodzene – po masívnom zániku domácej produkcie (poľnohospodárskej a priemyselnej), vyplnili chýbajúce produkty a služby. Tovar na trhoviskách bol extrémne lacný a napriek nízkej kvalite populárny. Trhoviská sa stali primárnymi enklávami nových prisťahovalcov – a táto úloha je zjavná aj v súčasnosti. Existujú už oficiálne etablované vietnamské tržnice (Sapa, Praha), siete tureckých trhov s nábytkom (okolie Viedne), turecké potravinové trhy (Berlín) alebo bežné „vietnamské“ tržnice, prítomné takmer v každom meste.

1 Hibbard, B. H. 1921. Marketing Agricultural Products. New York: D. Appleton and Company. 1921.

TEORETICKÝ ÚVOD2

Obr. 1 Uhelný trh, tridsiate roky 20. storočia (autor: Josef Zeman in Státniková, 2010).

Okrem etnického aspektu, mali trhy aj iné – sociálne-ozdravujúce účinky. Shepherd in Zade1 na príklade Eastern Market o Washinghtone, DC deklaruje, že v 20-tych rokoch 20. storočia lokálny okrášľovací spolok veril v schopnosť mestského plánovania pretvárať masy imigrantov v morálne dobrých občanov Spojených štátov. Trhovisko, ako časť mestskej štruktúry, verejný priestor a prístup k finančne dostupným zdrojom potravín boli súčasťou plánu najmä počas a po občianskej vojne, kedy ceny realít a produktov v mnohých štvrtiach neúmerne stúpali.

O renesancii trhov, najmä tých farmárskych v našom, stredoeurópskom regióne hovoríme v posledných rokoch. Značná renesancia týchto trhov na západe však začala pred 20 rokmi. Pre zaujímavosť uvádzam, že v Spojených štátoch amerických bolo v roku 1994 presne 1755 farmárskych trhov, kým v roku 2009 ich počet stúpol na 52742.

Hlavnými dôvodmi tejto zmeny bolo predovšetkým poskytnutie čerstvých produktov spôsobom, ktorým by sa eliminoval obchodný medzičlánok – maloobchodník. Šlo o priamy predaj producenta nakupujúcemu – dôvod ekonomický. V Spojených štátoch sa prostredníctvom trhov začali oživovať existujúce verejné priestranstvá. Trhy vznikali spontánne na uliciach, okrajoch brownfieldov, parkoviskách a postupne prešli do „ofenzívy“ – prispievali k vytváraniu nových verejných priestranstiev.

Tento trend preniká zo západnej Európy aj k nám. Okrem etablovaných a populárnych vianočných trhov, narážame na nové typy trhovísk – dočasné, denné, potravinové, blšie. Česká republika zaznamenáva napríklad markantný nárast dočasných trhovísk, ktoré sa osamostatnili od klasických, historických tržníc.

1 Zade, J. CH. 2009. Public Market Development Strategy: Making the Improbable Possible. MIT. 2009. s 150. 2 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space: An Issue-Based Case Study In Landscape Journal: design, planning and management of the land. Vol (30), No. 2. 2011. s 261-279. ISSN: 0277-2426

Obr. 2: Vietnamská tržnica, Sapa, Praha (autor: M. Barry, 2011).

TEORETICKÝ ÚVOD4

Slovenská Republika stojí pred týmto rozhodnutím – hoci sa tu objavujú dočasné blšie trhy, legislatívne podmienky pre vznik trhov nie sú v súčasnosti optimálne. Dá sa však predpokladať, že narastaujúca popularita trhov zmení tento fakt a dočasné trhoviská sa stanú bežnou realitou aj nášho mestského priestoru.

Trhoviská sú komplexným fenoménom. Historicky sa čiastočne menila ich úloha z výlučných zdrojov potravy na zdroj „alternatívny“, vo svojej podstate však ostali rovnaké - exteriérové miesta stretu ľudí, ktorí nakupujú, vymieňajú nedostatkový tovar. V tomto aspekte sú predmetom záujmu sociológov, urbánnych geografov, a ekonómov. Z hľadiska architektov a plánovačov, ktorí mestský priestor vnímajú kontextuálne, sú trhoviská potenciálnymi magnetmi života a zdrojom ekonomiky vo verejnom priestore.

TRHY VERZUS TRŽNICE

Stret exteriérového a interiérového predaja fyzicky zastúpený elementom trhoviska a tržnice veľmi dobre popísuje Státniková v diele Zmizelá Praha1. Vývojovo mladšie tržnice sa koncepčne objavujú v polovici 19. storočia predstavujú systematizovaný a infraštruktúrny progres v spôsobe predaja. Tak proklamujú historické zdroje miest a mestských častí. Tržnice sú na rozdiel od hlučných, prašných a otvorených trhovísk väčšie a komfortnejšie, disponujú základnou, ale aj rozšírenou sanitou (zdroje vody, toalety, zázemie pre správcov, elektrinou a osvetlením, nezriedka klimatizáciou, telefónmi). Tržnice s rozlohami od 900 do 2000 m2 mohli prijať až 63 000 kupujúcich. Proti nepohode počasia boli obchodníci, tovar a zákazníci permanentne chránení strechou. Logicky by sme očakávali, že presun obchodných a kultúrnych aktivít z trhovísk do tržníc bude vítaným krokom. Podľa dobových dokumentov, je však opak pravdou. Len na území mesta Prahy boli zanamenané časté protesty obchodníkov voči vzniku každej krytej tržnice. V mnohých prípadoch bol tlak predajcov tak silný, že nová tržnica skrachovala alebo ju v zárodku zamietla samotná samospráva.

1, Státníková, P. 2010. Zmizelá Praha. Trhy a tržiště. Praha: Paseka. 2010. s 230. ISBN 978-80-7432-068-2.2 Státníková, P. 2010. pozn 1. s. 116.3 Státníková, P. 2010. pozn 1. s. 142.4 Státníková P. 2010. pozn 1. s 189.

Hlavnými dôvodom odporu, ako uvádza Státníková2 bolo predovštekým uzavretie, vizuálna izolácia od zvyšku verejného, mestského priestoru. Zo správy ing. Paula z roku 19323 jasne vyplýva, že "predajci veľmi ťažko nesú, ak sú vykazovaní z námestí a ulíc do uzavrených budov. Sú zajedno v názore, že na voľných priestranstvách sa obchodom darí oveľa lepšie." V nových priestoroch tržnice platila väčšia kontrola a vyššie poplatky, ktoré zle znášali obyčajne chudobnejší predajcovia.

Ekonomickú segregáciu reflektovali aj architekti, ktorí podľa toho navrhovali priestorové rozmiestnenie stánkov. Stánky, boli podľa výnosnosti rozdelené do 3 kategórii, od ktorých sa odvíjali rôzne úrovne poplatkov. V prípade smíchovskej tržnice, ktorú popisuje Alois Čenský4 v rovnakom diele sa objavili stánky I. plne výnosné, II. výnosné a III. menej výnosné. Najviac však bolo stánkov tretej kategórie.

V niektorých prípadoch došlo k nútenému presunu predajcov do tržnice, ktorá nemusela dlhodobo profitovať, ako príklad uvádzam žižkovskú tržnicu, ktorá bola kompletne zaplnená len počas sobotných predajov.

Objavujeme aj prípady, kedy sa tržnica obohacuje o vonkajší priestor trhoviska (žižkovská tržnica, v súčasnosti holešovická tržnica v Prahe). Vzniká teda hybridná forma predaja, ktorá spája nasledovné elementy:

TEORETICKÝ ÚVOD5

Obr. 1 Uhelný trh, tridsiate roky 20. Storočia (autor: Josef Zeman in Státniková, 2010)

Obr. 3, 4: Interiér staromestskej tržnice vs. Ovocný trh, Praha (autor: neznámy, ilustrácia z časopisu Světozor, 1897).

1. PROMENÁDA2. ExTERIÉROVÝ TRH A BUDOVU TRŽNICE 3. SUSEDSTVO TRHOV

FARMÁRSKE TRHY V PRAHE1

Od roku 2006, kedy v ČR vstúpila do platnosti vyhláška o priamom predaji produktov, môžeme hovoriť o novej vlne predaja na trhoch. Okrem klasických tržníc sa postupne začali objavovať prvé iniciatívy farmárskych trhov. Inšpirované západnými príkladmi, začali byť organizované s jasnou platformou sprostedkovania priameho predaja od lokálneho producenta zákazníkovi. Dôraz sa presunul na kvalitu a pôvod výrobkov, ktoré boli prevažne potravinové (zelenina, ovocie, mäso, mliečne výrobky, med...). Okrem kvality produktov, šlo o reetablovanie významného socio-ekonomického fenoménu v priestore mesta. Farmárske trhy doplnili verejné tržnice, vianočné trhy v niekoľkých oblastiach:

1. PRODUKTOVEJ – objavili sa kvalitné potraviny. Táto zmena bola významne reflektovaná v porovnaniach s produktami veľkých potravinových reťazcov.

2. ČASOVO-PRIESTOROVEJ – tržnice, ktoré boli etablované celé desiatky rokov sa stali popri vysoko mobilných trhoch veľmi statické. Farmárske trhy doslova zaplavili (verejné) priestranstvá a priblížili sa ľudom. Okrem klasických sezónnych trhov (vianočné, ľudové jarmoky, turistické jarmoky) sa začali organizovať v priebehu týždňa, tak aby pokryli dopyt. Viac ako polovica trhov sa realizovala v sobotu, ktorá je všeobecne vnímaná ako najsilnejší nákupný deň. Časť klasických zákazníkov sa presunula do exteriéru na farmárske trhy.

3. PROGRAMOVEJ – Niektoré trhy okrem kvality výrobkov začali podporovať myšlienku znovuoživenia verejného priestoru. Programovo sa rozširovali a poskytovali možnosť stráviť viac času, ako len čas strávený priamym nákupom. Niektoré z úspešnejších trhov poskytovali

1 Práca sa venuje prednostne dočasným (farmárskym) trhom v Prahe (Českej republike), v ktorej som strávila na zahraničnom pobyte značnú dobu a nakoľko tieto trhy na Slovensku neboli v dobe písania práce etablované.2 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape. 2011. s. 43.

vedľajší kultúrny program. Niektoré trhy sa taktiež vyhradzujú z hľadiska organizácie – sú organizované lokálnymi občianskými iniciatívami, nie „vládou zhora.“

Hoci legislatíva umožnila tento spôsob predaja už v roku 2006, prvá vlna trhov zaplavila Prahu (a ČR) v roku 2010. V tomto roku v Prahe existovalo 13 trhovísk, nasledujúci rok ich počet stúpol na viac ako 40. V ČR je v súčasnosti aktívnych viac ako 190 farmárskych trhov2.

Počet trhov však nereflektuje ich kvalitu. Pre slabý marketing, organizáciu, kvalitu produktov, legislatívne medzery a v neposlednom rade výber „neúspešnej“ lokality, sa imidž trhov zhoršil. Mnohé trhoviská zanikli alebo sa ich kvalita zhoršila. Zo 40 trhovísk na konci leta 2011 fungovalo okolo 25 trhovísk a aj tie boli kvalitatívne veľmi odlišné. Postupne sa vyselektovali úspešné trhoviská – Jiřák (Námestí Jiřího z Poděbrad), Kubáň (Kubánske náměstí), Kulaťák (Víťazné náměstí), Náplavka (nábrežie Vltavy).

Zaujímavým aspektom pražských trhovísk je ich priestorové rozmiestnenie. Väčšina z nich je lokalizovaná na miesta s vysokou hustotou obyvateľov – stanice metra, vlakové stanice, obchodné centrá, priestory pred obchodnými centrami, parkoviská. Hoci sú mnohé z nich lokalizované na verejných priestranstvách s historickým potenciálom trhovísk (námestia, trhy), zdá sa, že táto charakteristika trhoviska je skôr druhoradá. Mobilita a dostupnosť trhoviska v Prahe je rozhodujúcim faktorom, najmä preto, že mesto disponuje populárnou a efektívnou mestskou hromadnou dopravou. (viď obr.5).

TEORETICKÝ ÚVOD7

Hoci oživenie verejných priestranstiev nie je prvoradým cieľom každého farmárskeho trhu, je nespochybniteľné, že trhy zmenili pohľad pražskej verejnosti na verejné priestory. Trhy najmä v centre kompaktného mesta1 získavajú popularitu najmä cez sociálne siete a ich návštevnosť sa pohybuje okolo niekoľko tisíc návštevníkov za deň. Podľa prieskumu nákupného správania sa pražskej verejnosti na farmárskych trhoch2 časť respondentov navštevovala trhy pre ich atmosféru a z dôvodu zábavy, hoci primárnym cieľom sú kvalitné produkty.

Farmárske trhy v súčasnosti prechádzajú zlomovým obdobím – vďaka vysokému počtu samovoľne vzninkajúcich trhov, čelia vysokej roztrieštenosti kúpnej sily a celková kvalita trhov klesá. Predajcovia, tak ako kritici farmárskych trhov očakávajú, že ich počet sa v nasledujúcich rokoch obmedzí len na tie, konkurencieschopné. Podľa Poppa3 však nejde o koniec farmárskych trhov, keďže tie si udržujú svoju stabilnú klientskú základňu, ktorá tvorí asi 30 % celkovej nákupnej sily populácie.

Pozitívny katalytický efekt môže mať len úspešné trhovisko. Podľa Syrovátkovej v prípade Prahy môže ísť prevažne o kombináciu:

1. KVALITNÝCH PRODUKTOV 2. PRODUKCIE A SPRACOVANIA PRODUKTOV3. DOKLADOVATEĽNÉHO PôVODU PRODUKTOV4. RELIABILNÉHO PREDAJCU5. VHODNÉHO PREDAJNÉHO PRIESTORU

1 Rozumej definované kompaktnou mestskou štruktúrou, ktorá je obsiahnutá metrom2 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape, s. 44.3 Príspevok Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu na konferencii Farmářské trhy – módní výstřelek nebo vzkříšená tradice?, 13.12.2011, Praha.4 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. s. 271. 5 Lindenfeld, J. 1990. Speech and sociability at French urban marketplaces. John Benjamins Publishing Company, 1990. s. 173. ISBN 90 272 5017 0.

Trhoviská môžu byť definované ako „obvyklé centrá výmeny agregátov kupcov a predajcov, trhovými dňami a ostatnými charakteristikami, ktoré všeobecne zaisťujú pravidelnosť a predvídateľnú formu“4. Definícia farmárskych trhov podľa Griffitha je o dosť špecifickejšia. Podľa neho je farmársky trh verejným priestranstvom, pokiaľ funguje v navrhnutom, otvorenom, dostupnom priestranstve bez prístupu alebo s výrazným obmedzením automobilovej dopravy. Trh je verejným priestranstvom, pokiaľ sem ľudia chodia nakupovať a združujú sa v komunite na dennej báze.5 Táto definícia sa dá v našom prípade použiť pre všeobecný význam trhoviska ako verejného priestranstva.

TEORETICKÝ ÚVOD8

1 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. s 189. 2 Portál hlavního města Praha (2014) Farmářská tržiště v Praze. (online). (cit 3-4-2014). Dostupné na: (http:// www.praha.eu/jnp/cz/home/zabava/volny_cas/farmarska_trziste_v_praze/index.html).

1. 2. 1 LOKALITY TRHOV V PRAHE

Francis a Griffith1 vo svojej práci zameranej na socio-priestorové aspekty amerických farmárskych trhov uvádzajú, že sú lokalizované na rôznych priestranstvách – nielen v exteriéri (prázdne pozemky, parkoviská, parky, chodníky, nábrežia a námestia), ale aj v interiéri (OC, komerčné budovy, nemocnice). Trhy bývajú zväčša situované v strategických bodoch sídel – môže ísť o etablované verejné priestranstvá – napr. centrálne námestia, dôležité dopravné uzly, miesta s už existujúcim obchodom, službami a občianskou vybavenosťou. Spoločnou črtou umiestnenia všetkých trhov je výber miesta s prirodzene vysokou návštevnosťou ľudí alebo dopravnou dostupnosťou. Trhy môžu byť umiestnené na miestach s vysokou dennou návštevnosťou (blízkosť dopravných uzlov, nákupné centrá, centrálne priestranstvá, priestranstvá s občianskou vybavenosťou) alebo môže ísť o predpokladanú víkendovú alebo sviatočnú lokalitu (trh Náplavka situovaný na vltavskom nábreží so značne zníženou dostupnosťou a bežným denným pohybom obyvateľov).

Zaujímavý moment nastáva ak sa na trhoviská pozrieme v historickom kontexte. V tradičných európskych mestách nachádzame námestia, či miesta s názvom trhoviská ako bežné verejné priestranstvá votkané v urbánnej štruktúre. Trhy boli teda bežnou súčasťou mestského života a jediným zo spôsobov, ako sa priamo dostať k produktom. Denná potreba bola reflektovaná v urbanizme. Trhov bolo relatívne veľké množstvo v relatívne malom priestore (Obr. 5).

Metro je v Prahe najvýznamnejším dopravným prostriedkom – v istom zmysle determinuje kompaktné mesto. Kompaktnosť chápem viac

v časovej ako priestorovej rovine – metro obsiahne Prahu v okruhu 45 minút. Priestorovo vymedzuje historické a širšie centrum a sídliskové predmestia. V tomto priestore bola v roku 2011 lokalizovaná prevažná väčšina dočasných trhovísk (28). Na predmestiach s vidieckym charakterom alebo s klasickým zastúpením novostavieb sa nachádzalo okolo 10 trhov2.

1. NÁMESTIA (farmársky trh Jiřák, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Kubáň, Kubánske námestie, Čakovice, Náměstí Jiřího Berana, trh Modřany, Sofijské náměstí, trh Průhonice, Květnové náměstí, trh Radotín, Náměstí Osvoboditelů, trh Sluneční náměstí, trh Suchdol, Uhřínevěs, Nové náměstí, trh Zbraslav, Zbraslavské náměstí)

2. NÁBREŽIA (farmársky trh Náplavka)

3. PRED VÝZNAMNÝMI DOPRAVNÝMI UZLAMI – stanicami vlakov, autobusov, MHD (trh Anděl, trh Masarykovo nádraží, trh na Kulaťáku pri kruhovom objazde Víťazného náměstí, trh Sluneční náměstí, trh Vysočany)

4. PRED VÝZNAMNÝMI BUDOVAMI – mestský úrad (farmársky trh Dolní Počernice, trh Uhříněves, Praha) – komunitné centrum (farmársky trh Jižní město, Praha) – škola (farmársky trh Klánovice, Praha) – poliklinika (farmársky trh Prosek, Praha)

5. PRED OBCHODNÝMI CENTRAMI (trh Anděl, trh Budejovická, Park Hostivař, trh Pankrác)

1. 2 TYPOLÓGIA TRhOVÍSK

TEORETICKÝ ÚVOD9

Obr. 5: Mapa trhov v historickom meste Prahy do r. 1920 (autorka, 2011).Obr. 6: Naviazanosť dočasných pražských trhovísk na metro (autorka, 2011).

1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape. s. 43. 2 V tejto stati uvádzam aj príklady zo Slovenska a iných krajín.

11. NA VOĽNÝCH PRIESTRANSTVÁCH – peších zónach alebo v centrálnych zónach s výrazne zníženou automobilovou dopravou (farmársky trh Náměstí Republiky)

13. V UZAVRETÝCH AREÁLOCH - dvor Národního zemědelského múzea (farmárske trhy Letná)

Trhy sa kvalitatívne môžu líšiť v závislosti od ich umiestnenia v meste. Spílková, Fendrychova a Syrovátková vo svojej práci nachádzajú spojitosť medzi veľkosťou pražských farmárskych trhov a mestským okruhom1. Typológia je nasledovná:

1. TRHY V CENTRE MESTA (HISTORICKÉ MESTO)2. TRHY VO VNÚTORNOM MESTE (KOMPAKTNEJ URBÁNNEJ ŠTRUKTÚRE)3. TRHY VO VONKAJŠOM MESTE4. TRHY NA PREDMESTIACH, V ZÁZEMÍ MESTA

Podľa nich sa väčšie a lepšie vybavené trhy objavujú v centre mesta a vo vnútornom meste. Menšie trhy sú naopak lokalizované na predmestiach a v zázemí mesta. Ďaľšími charakteristikami je menšia produktová pestrosť a zriedkavý výskyt sprievodného programu. Okrem spojitosti medzi veľkosťou a vybavenosťou trhov a ich umiestnením v meste však existujú trhy mimo tejto kategórie (napr. FT

Klánovice, ktorý je veľký, hoci je lokalizovaný vo vidieckom prostredí). Z externej morfológie, zrejme z umiestnenia trhov v priestore mesta nemôžeme generalizovať všeobecne platné tvrdenie. Mestská štvrť a jej charakter významne ovplyvňujú množstvo a zloženie klientely a časový harmonogram trhov.

1. 2. 2 LOKALITA A PERMANENTNOSŤ TRHOV A TRŽNÍC2

INTERIÉROVÉ PERMANENTNÉ – pravidelne organizované trhy v interiéroch budov, známych ako tržnice (tržnica v Holešoviciach, Praha)

TRADIČNÉ TRŽNICE – ide o prevažne kombinované trhy s dlhšou históriou predaja na etabovanom, špecifickom verejnom priestranstve v meste alebo na dedine. Môžu byť situované v historických budovách (Stará tržnica, Bratislava), komplexoch budov (mestská tržnica, Nitra, holešovická tržnica, Praha) alebo pevne vyhradených areáloch bez zastrešenia (trh na Miletičovej, Bratislava, trh na Žilinskej, Bratislava). Môže ísť o kombináciu drobných pestovateľov, producentov a dovozcov produktov, ktorí majú oprávnenie k predaju. Etnický aspekt je markantný (napr. vietnamskí predajcovia oblečenia, obuvi a módnych doplnkov). Trhy sa odohrávajú obyčajne každý deň v špecifických hodinách. Môžu byť kombinované so službami ako sú servisy, opravovne, kamenné predajne (mestská tržnica, Nitra).

INTERIÉROVÉ SEZÓNNE ALEBO OBČASNÉ – nepravidelne alebo sezónne organizované trhy v interiéroch budov (dizajnérsky trh, Galéria Cvernovka, Bratislava)

ExTERIÉROVÉ PERMANENTNÉ – pravidelne organizované trhy s pevným technickým zabezpečením v exteriéri (Havelské trhy, Praha)

6. NA OBCHODNÝCH CENTRÁCH (farmársky trh Galérie Harfa)

7. V OBCHODNÝCH CENTRÁCH (farmársky trh Butovice, trh Vysočany, trh Zličín)

8. NA ULICIACH (trh Anděl, farmársky trh Ládví)

9. NA PARKOVISKÁCH ( trh Budejovická, Park Hostivař, farmársky trh Ládví, trh Prosek)

10. NA VOĽNOM PRIESTRANSTVE V TESNEJ BLÍZKOSTI PARKU (farmársky trh Kobylisy, trh Radotín)

TEORETICKÝ ÚVOD11

ExTERIÉROVÉ DOČASNÉ - nepravidelne alebo sezónne organizované trhy v exteriéri bez trvalého technického zabezpečenia a mobiliáru (väčšina farmárskych trhov v Prahe)

1. 2. 3 PRODUKTY A ZAMERANIE

FARMÁRSKE TRHY – obyčajne sa zameriavajú na lokálnu produkciu potravín. Predajcovia by mali spĺňať isté kritéria – byť z blízkeho okolia, prípadne regiónu, produkty dosahujú istú kvalitu – môže ísť napr. o organický spôsob dopestovania, chovu. Predajcovia disponujú legálnym oprávnením k predaju. Zo svojich produktov odvádzajú dane. Trh býva obyčajne formálne zorganizovaný – predajca disponuje vopred dohodnutným predajným miestom (farmársky trh Jiřák, Praha) alebo si ho zabezpečuje sám (trh na Kollwitz platz, Berlín). Stanovené sú tiež prevádzkové dni a hodiny trhu a predaj sa môže uskutočniť pod holým nebom (väčšina známych trhov) alebo v krytých priestoroch (farmárske trhy v holešovickej tržnici). Vstup na trh je vo väčšine prípadov bez poplatku. Farmárske trhy majú skôr charakter pravidelných trhov.

BLŠIE TRHY – trhy vyznačujúce sa veľkou rozmanitosťou produktov, ktoré sú obyčajne už niekoľko krát použité. Predajcom môže byť de facto ktokoľvek, mnohé trhoviská nevyžadujú žiadne povolenie k predaju (živnosť) a predajca nemusí zo svojho zisku odviesť žiadne dane (blší trh Kolbenova, Praha, blší trh Mauer park, Berlín). Prevádzkové dni a hodiny sú vopred stanovené. Predajca si môže miesto na predaj vopred dohodnúť (blší trh Mauer park, Berlín) alebo svoje produkty predávať podľa vlastného uváženia (blší trh Kolbenova). Nezriedka dochádza k spontánnemu predaju, ktorý sa odohráva mimo „legálneho“ areálu trhu (blší trh Mauer park, Berlín). Trhy sa odohrávajú pod holým nebom alebo v krytých priestoroch (Vintage bazár, Kapucínska ul., Bratislava). Vstup na trh môže byť spoplatnený (blší trh Kolbenova)

DIZAJNÉRSKE TRHY – trhy obyčajne zamerané na výstavu a predaj produktov priemyselného, odevného a grafického dizajnu. Predajcovia sú všeobecne mladší dizajnéri (živnostníci) alebo väčšie firmy. Ide o legalizovaný a vopred zorganizovaný

predaj. Nachádzame ich lokalizované v interiéroch ako sú výstavné haly (Designblok, Praha), bývalé fabriky (Galéria Cvernovka, Bratislava) alebo historické paláce (Designblok, Praha, Fashion week, Berlín), Za exteriérové spomeniem knižný trh Knihex a módny trh Fashion market (Náplavka, Praha) alebo Parukářka Book (park Parukářka, Praha). Dni a prevádzkové hodiny trhov sú vopred známe a obyčajne dostatočne medializované, nemusia sa však konať v pravidelných intervaloch. Tento typ trhov je obyčajne súčasťou väčšieho podujatia – napr. festivalu a má nielen programovú, ale ja priestorovú nadväznosť na širší priestor mesta (jednotlivé výstavné a predajné miesta vrámci podujatia Designblok, Praha, festival udržateľnej módy vrámci podujatia Fashion week, Berlín). Vstup na trh je obyčajne spoplatnený. Úzke zameranie produktov a spoplatnenie vstupu obyčajne vedie k návšteve špecifických skupín návštevníkov.

1. 2. 4 ČASOVÉ CHARAKTERISTIKY

DENNÉ TRHY – do tejto kategórie spadá prevažná väčšina vyššie popísaných trhov. Poriadajú sa počas dňa.

NOČNÉ TRHY – špecifické trhy poriadané do neskorého večera (vianočné trhy) alebo v noci (nočný trh Chinatown, San Francisco, USA).

SEZÓNNE – organizované pravidelne počas teplých mesiacov. Trhy sa môžu konať viac krát do týždňa počas celej sezóny (farmársky trh Jiřák, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha – rok 2010) alebo môže byť stanovených len niekoľko dní počas sezóny (selské trhy, Letná, Praha)

VIANOČNÉ TRHY – trhoviská viazané na predvianočné obdobie. Ide zvyčajne o kombinovaný predaj potravinových produktov a tradičných výrobkov. Predajcovia a sortiment

TEORETICKÝ ÚVOD12

sú vopred dohodnutí, je špecifikovaná doba predaja, zvyčajne do neskorého večera. Organizáciu trhu má obyčajne na starosti mesto. Trhovisko je doprevádzané rôznymi kultúrnymi akciami. Výzdoba trhu je výrazne vianočná, trh je obyčajne situovaný okolo centrálneho vianočného stromu, betlehemu alebo pódia. Vzniká tiež dojem vianočného mestečka. Vianočné trhy môžu byť situované na významných námestiach, korzách, obyčajne v centrách miest a dedín. Vyznačujú sa popularitou a vysokou návštevnosťou, ktorá v istých prípadoch presahuje národnú úroveň (napr. vianočné trhy vo Viedni navštevované Slovákmi).

CELOROČNÉ – trhy organizované počas celého roka

1. 2. 5 OSTATNÉ CHARAKTERISTIKY

ETNICKÝ TRH – trh vyznačujúci sa predajom špecifických, etnicky príznačných produktov (potraviny, oblečenie, umelecké predmety). Predajcovia sú obyčajne príslušníkmi istého etnika. Etnické produkty môžu byť kombinované s inými produktami (blší trh Gross Enzersdorf, Rakúsko). Sú isté etnické trhy, ktoré nemusia predávať žiadne etnicky príslušné produkty (sieť tureckých trhov predávajúcich iba nábytok v blízkosti Viedne). Organizácia môže nadobúdať akúkoľvek formu vyššie uvedených trhov. Etnické trhy sa neraz vyznačujú istými špecifikami – napr. stánky môžu byť pristavené v tesnej blízkosti. prípadne v etnickej štvrti (turecký trh, Neukölln, Berlín), trh môže mať inú farebnosť, sortiment, špecifické otváracie hodiny (nočný trh Chinatown, San Francisco, USA), sprievodné kultúrne akcie.

ĽUDOVÉ JARMOKY – ide o organizovaný trh s výrazným zastúpením produktov ľudového charakteru. Takmer vždy ide o výnimočne poriadané trhy, ktoré sú súčasťou širšieho kultúrneho rámca (nitriansky ľudový jarmok pri príležitosti dní Nitranov). Okrem predaja hotových výrobkov sa tu dajú často nájsť remeselníci vyrábajúci produkty priamo na mieste. Predajcovia môžu a nemusia disponovať legálnym povolením k predaju. Ľudové jarmoky bývajú obyčajne príslušné k istému miestu

(terchovské trhy, banskoštiavnický jarmok, atď).

SAMOSTATNÉ – trh s dominantnou funkciou predaja výrobkov.

SPOJENÉ S ďALŠÍMI KULTÚRNYMI AKCIAMI – multifunkčný trh, ktorý je súčasťou širšieho kultúrneho rámca.

KOMBINOVANÉ – môže ísť o kombináciu všetkých typov trhovísk.

IDENTITA MIESTA A SOCIO-EKONOMIKA TRHOV - počas mojich terénnych výjazdoch v Prahe a Berlíne som absolvovala niekoľko doplnkových rozhovorov s predajcami. Pokiaľ šlo o rozlišovanie trhov, zaznamenala rozdiel medzi predajom produktov ako “zarábaním peňazí” a “vytváraním klientely a komunity”.

Za všetky interpretujem len rozhovor s predajcom na FT v Butoviciach (22. 9. 2011) vyplynulo, že predaj pred rozmerným obchodným centrum Galérie Butovice v Prahe je odlišný práve preto, že klientela je tvorená návštevníkmi obchodného centra. Je tu vysoká fluktuácia nakupujúcich, ktorí dochádzajú z väčšej vzdialenosti a na autách. Nie je tu väzba na rezidenčnú zónu, a je prakticky nemožné špecifikovať lokálnu komunitu. Ten istý predajca sa zúčastňuje FT na Karlínskom námestí, ktorý považuje práve za ten úspešnejší z hľadiska sociálnej príznačnosti. Tvrdí, že už pozná svojich klientov a v pozitívne popisuje prostredie trhu – zelené námestie pri gotickom kostole uprostred starej rezidenčnej zóny.

TEORETICKÝ ÚVOD13

V práci Spílkovej, Syrovátkovej a Fendrychovej1 som našla podobné obdobné referenčné interview s predajcom na Karlínskom námestí:

„Ideálnym zákazníkom je celá rodina... väčšie aj menšie deti majú čo robiť, zatiaľ čo si rodičia v pokoji nakupujú... Ľudia sa zvyknú zastaviť na pohárik vína a je tu niečo, čo som vždy mal rád na zahraničných trhoch... a to, že nejdete len nakupovať, ale porozprávať sa s ľudmi, dať si pohárik kávy či vína, je to niečo naozaj kultivované...“

V súvislosti s charakteristikou trhov si v istom momente uvedomíme vzťah trhu a priestranstva, v ktorom sa nachádza.

1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape. s 44.

TEORETICKÝ ÚVOD14

TEORETICKÝ ÚVOD15

Obr. 7: Školské ihriská v New Yorku sa počas víkendov menia na blšie trhy - strediská neformálnej ekonomiky (East Village, foto: autorka, 2014).Obr. 8: Pohoda na pražskom náměstí Jiřího z Poděbrad počas veľkonočných trhov (foto: autorka, 2014).

Obr. 9: Trh v etnicky zmiešanej štvrti Neukolln, Berlín (foto: autorka, 2011).Obr. 10: Populárny blší trh Mauerpark každú nedeľu láka desiatky tisíc ľudí (foto: autorka, 2011).

1 Brown, A. 2001. Counting farmers markets. The Geographical Review 91: 655-674.2 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. Frankfurt: AG SPAK Bucher – M 164. s. 133. ISBN 3-930 830-43-4.3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape s. 43.4 Popp, T. (2011). Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu. Farmářské trhy – módní výstřelek nebo vzkříšená tradice? Praha: Národné zemědělské muzeum.

1. 3. 1 EKONOMICKÝ VPLYV

Väčšina autorov sa zhoduje v tvrdení, že trhy majú pozitívny vplyv na lokálnu ekonomiku napr. zvyšuju zamestnanosť, diverzifikujú miesta výroby a zvyšujú ich profitabilitu, lákajú turistov a zvyšujú zákaznícku spotrebu1.

Trh je špcifickým elementom, ktorý ponúka len to, čo je žiadané a zaujíma výnimočné miesto popri bežných obchodných reťazcoch. Zatiaľ čo obchodné domy ponúkajú prebytok tovaru v takmer neobmedzených časových a priestorových dimenziách, trh je značne limitovaný, avšak v ohľade spotreby environmentálne udržateľný - neponúka viac, než dokáže predať. Brownová pokračuje – trh je viac produktom rozumu a kalkulácie, produktom, ktorý odpovedá na dopyt.

Zaujímavým fenoménom je zvyšujúci sa dopyt po čerstvých potravinách, ale aj starých veciach. Farmárske a blšie trhy sa znovu objavili v mestách a mestečkách a nie neúspešne. V Českej republike je v súčasnosti okolo 180 farmárskych trhov a niekoľko desiatok neformálnych blších trhov. Štúdia ekonomických vplyvov však nebola doteraz vypracovaná. Presné dáta o priamom vplyve dočasných trhov nachádzame v Spojených štátoch, kde sú publikované predovšetkým organizáciou PPS. Pre ilustráciu, v Nemecku v roku 2001 sa do mesiaca odohralo viac ako 4000 blších trhov. Pri priemernej veľkosti trhu so 100 stánkami a priemernom výnose 200 euro na stánok, jeden trh za deň zarobil 20 000 euro. 4000 trhov za mesiac zarobí 80 000 000 euro a za rok generuje profit 960 000 000 euro (Munz)2.Podľa toho istého autora je v Nemecku na výnosoch z blších trhov odkázaných viac ako 2 000 000 obyvateľov.

Spílkova, Syrovátková a Fendrychová3 uvádzajú, že pražskí zákazníci na farmárskych trhoch tu nakupujú pravidelne (1 a viac krát do týždňa). Menej ako 23 % respondentov uviedlo, že trhy navštívilo len ojedinele. Jedna tretina respondentov nakupovala na viacerých FT. 41 % respodnentov však nakupovala aj v bežných supermarketoch, 6 % zasa v menších obchodoch. Podľa Poppa4 farmárske trhy dokážu osloviť a udržať asi 30 % bežnej klientely. Táto klientela je charakteristická strednými a vyššími príjmami.

Niektoré americké štúdie farmárskych trhov implikujú, že môže dochádzať k ekonomickému vylúčeniu nižšie zarábajúcich vrstiev. Spílková, Syrovátková a Fendrychová v pražských podmienkach predpokladali, že pôjde o dôchodcov, avšak ich výskum dokázal opak. Dôchodcovia sú jednou z dvoch najčastejšie navštevujúcich skupín zákazníkov. Všimli si však, že na trhoch absolútne absentujú Rómovia, hoci sú prítomné ostatné etnické skupiny.

Trhy ekonomicky a produktovo reagujú na lokalizáciu v priestore mesta. Trhy v centre obyčajne ponúkajú pestrejšie, v istom zmysle exkluzívnejšie spektrum produktov, ako tie v okrajových častiach. Pražské farmárske trhy v centre ponúkajú nielen zeleninu, ovocie, pečivo a mäso, ale aj špecifické výrobky – pečený čaj, domáce cestoviny, prírodnú kozmetiku… Známy berlínsky trh na Kollwitz platz ponúka rovnako ako potraviny, tak drahé dizajnérske výrobky – oblečenie, hračky, nábytok a doplnky. Trhy sa nelíšia len produktovo – centrálne trhy bývajú obyčajne lepšie vybavené – poskytujú sedenie, podium, toalety, prípadne iné

1. 3 TRhY A ICh VPLYVY

TEORETICKÝ ÚVOD17

zázemie. Centrálne trhy nepredávajú len produkty, ale komplexný zážitok.

Trh sa môže stať viac, či menej úspešným katalyzátorom miestnej ekonomiky – táto katalýza je veľmi ovplyvnená blízkosťou a dostupnosťou a rozmanitosťou okolitých prevádzok.

Blízkosť a dostupnosť chápem v zmysle bariér, bezpečnosti prechodov, type dopravného riešenia, typoch povrchov atď. Berlínske trhy na Kollwitz Platz a v Neuköllne boli pozitívne reflektované okolitými obchodníkmi. Podľa nich trhy priťahovali zákazníkov, ktorí si popri nakupovaní na trhoch pozreli výklady alebo navštívili aj ich obchody. Trhy teda fungovali ako magnet zákazníkov a v druhom rade sprostredkovali bezplatnú propagáciu okolitým obchodom. Štúdia farmárskeho trhu v americkom meste Syracuse1 potvrdzuje, že až 35% návštevníkov trhu ostalo nakupovať v blízkom okolí. Táto situácia sa významne neprejavuje v prípade pražského trhu na námestí Jiřího z Poděbrad, kde sú okolité obchody síce v tesnej blízkosti trhu, dopravne sú však oddelené cestou a zábradlím. Miestni obchodníci na námestí katalytizujúci ekonomický vplyv nevnímali2. Nevnímali rozdiel medzi počtom zákazníkov v bežný deň a v deň, kedy sa konali trhy.

Ekonomický aspekt trhov sa môže, ale nemusí prejaviť. Trhy výrazne katalyzujú ekonomiku v prípade, že sú lokalizované vo funkčne diverzifikovanej zóne a sú s miestnymi prevádzkami úzko priestorovo previazané.

1. 3. 2 SOCIÁLNY VPLYV

Francis a Griffith3 uvádzajú, že trhy v Spojených štátoch predstavovali zlom, návrat občianskeho života a možnosť revitalizácie sociálnych a kultúrnych kvalít verejného priestoru. Francis považuje trhoviská za miesta sociálnej interakcie, ktoré podporujú vznik komunity rôznorodých

1 Z prednášky Barryho Benepeho o vývoji farmárskych trhov v New Yorku, 11.3.2014, Jefferson Library, New York2 Interview 5 najbližších prevádzok na námestí Jiřího z Poděbrad z 10.8.20113 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. 276.4 Goodman, D. 2009. Place and Space in Alternative Food Networks : Connecting Production and Consumption. Environment, Politics and Development working paper series. Department of Geography. King’s College London. [online]. [cit. 17-10-2010]. Dostupné na <http://www.kcl.ac.uk/sspp/departments/geography/research/epd/GoodmanWP21.pdf>.5 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape s. 44. 6 rozumej farmárske trhy

ľudí. V terminológii týchto autorov nachádzame pojem „mixed-life places“, pod ktorými myslia predovšetkým priestorové podmienky, ktoré podporujú diverzitu sociálnych skupín, ale aj zážitkov a významov. V ďalšom rade ide o miesta s katalytickým vplyvom – ľudia tu ostávajú dlhšie, ako je nutné a cítia sa dobre. Francis o nich hovorí ako o živých dôkazoch zdravého urbanizmu.

Trhoviská z podľadu sociálneho vplyvu vnímame prevažne pozitívne, je však nutné spomenúť prípady, kedy slúžili a slúžia ako prostriedok sociálnej exklúzie. Goodman3 kriticky uvažuje o dočasných trhoviskách, najmä farmárskych trhoch ako o exkluzívnych priestranstvách pre privilegované skupiny zákazníkov. Trhoviská sa ako miesta exkúzie objavovali prevažne v Spojených štátoch. Farmárske trhy a kvalitné potraviny sa nedostávali do afro-amerických štvrtí s prevažne nízko zarábajúcimi skupinami obyvateľov. Cena výrobkov a ich distribúcia de facto fragmentovali mesto do zón s rozličnou dostupnosťou k potravinám. V komparatívnej štúdii pražských farmárskych trhov od Spilkovej, Syrovátkovej a Fendrychovej5 však nenachádzame podobnú situáciu. Pražské FT6 sú navštevované rôznorodými skupinami obyvateľstva a sú relatívne dostupné. Zákazníci pochádzajú prevažne z okolitých častí (minimálne 60 %), s výnimkou Náplavky a námestia Jiřího z Poděbrad, ktoré priťahujú klientelu z celého mesta a okoloidúcich, vrátane turistov.

Rôzni zákazníci navštevujú trhoviská v rôznom čase. Etablovaný a úspešný trh vie pritiahnúť zákazníkov aj po zotmení a v nepriaznivom počasí. Spílková, Syrovátková a Fendrychová uvádzajú, že cez týždeň sa na trhoch objavuje viac rodičov na rodičovskej dovolenke s malými deťmi. Cez víkend naopak prevažujú celé rodiny. Dôchodcovia sú druhou

TEORETICKÝ ÚVOD18

1 Brown, A. 2001. Counting farmers markets. The Geographical Review 91: 655-674.2 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. Frankfurt: AG SPAK Bucher – M 164. 133 p. ISBN 3-930 830-43-4.3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.4 Popp, T. (2011). Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu. Farmářské trhy – módní výstřelel nebo vzkříšená tradice? Praha: Národné zemědělské muzeum.

Obr. 11, 12: Priestorová a ekonomická previazanosť trhov a kamenných prevádzok (Neukölln, Berlín, foto: autorka, 2011).

Obr. 13, 14: Priestorová izolácia a prepojenosť pouličných kaviarní s priestorom námestia (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, Kollwitz platz, Berlín, foto: autorka, 2011).

Obr. 17: Prvky spomalenia dopravy, otvorený prístup kaviarní a obchodov na ulicu, kde sa usporadúva trh (Kollwitz Platz, Berlín, foto: autorka, 2011).

Obr. 15: Trh v Neukollne v tesnej blízkosti rezidenčných budov (foto: autorka, 2011).Obr. 16: Upravený parter v blízkosti trhu, Kollwitz Platz, Berlín (foto: autorka, 2011),

významnou skupinou zákazníkov. Podľa organizátora trhov Náplavka, Jiřáku a Kubáňa Jiřího Sedláčka je prítomnosť dôchodcov spôsobená hlavne nostalgiou za spôsobom nakupovania, ktorý poznali za svojej mladosti. 1

Z hľadiska sociálnej koherencie a príležitostí môžeme trhy pre dôchodcov považovať za dôležité miesta spoločenského vyžitia. Denná rutina sa obohacuje nielen o samotný akt nákupu, ale o pobyt na verejnom priestranstve a stretnutia so známymi. Životný štýl dôchodcov v stredoeurópskom regióne je v porovnaní so západom všeobecne introvertnejší, ekonomicky, sociálne a priestorovo izolovanejší – trhoviská, ako miesta, kde je možné za rozumné ceny nakúpiť potraviny a prirodzene a zadarmo využiť benefity priestranstva vnímam ako katalyzátor významnej sociálnej zmeny a to v práve starších ľudí na priestor2.

1. 3. 3 PRIESTOR

Atmosféra trhov je jedným z najvýznamenších faktorov – podľa prieskumov3, prípadových štúdií organizácie PPS4 sa popularita trhov odvíja od ich atmosféry, reprezentovanej pestrou zmesou farieb, vôní, zvukov, množstvom vizuálnych detailov a príležitostí v zdanlivom ľudskom chaose. Architekti by túto jemnú silu mali brať do úvahy a v zmysle katalytického dizajnu prispôsobiť „hardware“ priestranstva tak, aby čo najviac podporovalo sociálnu interakciu. V prípade trhovísk ide o vytvorenie priestranstva, ktoré poskytuje viac než len akt nakupovania.

DOSTUPNOSŤ

V prvom rade je dôležité uvažovať o jeho dostupnosti. Z literatúry a vlastného pozorovania vyplýva, že najúspešnejšie trhy sú umiestňované do miest s vysokou prirodzenou koncentráciou ľudí (miesta nadväzujúce na verejnú dopravu, OC, námestia,

koridory...). Blízkosť trhov podľa manuálov organizácie PPS by trh mal byť dostupný do 10 minút pešou chôdzou, v prípade automobilovej dostupnosti (5-7 km) s výbornými parkovacími možnosťami. Doterajšie výsledky sa zhodujú na tom, že väčšina trhovísk obyčajne pokrýva zázemie mestskej štvrte.

Munz5 poznamenáva, že menšie a neetablované trhy môžu mať problém s hľadaním lokality. Keďže trhy majú vo svojej povahe tendenciu usadiť sa na jedom mieste, tieto „úspešné“ miesta môžu byť veľmi rýchlo obsadené. V prípade Prahy nadácia Partnerství spoločne s organizátormi FT (OZ Archetyp) vytipovali 17 miest vhodných pre vytvorenie trhov6. Munz dodáva, že mladšie trhy sa dodatočne zakladajú na parkoviskách, pri skladoch a celkovo – menej lukratívnych miestach, ako napr. vonkajších cestných okruhoch.

FUNKČNO-PRIESTOROVÁ CHARAKTERISTIKA LOKALITY

Je zaujimavé pozorovať vzťah medzi sobotňajšou7 organizáciou trhov vo vnútornom území Prahy a rôznorodými skupinami návštevníkov. Pod kompaktnou časťou alebo vnútorným územím mesta rozumiem predovšetkým priestor so zmiešanými funkciami – rezidenčnou, komerčnou a relaxačnou - a v prípade Prahy ohraničenosť metrom. Spílková, Syrovátková a Fendrychová pozorujú väčšiu diverzitu skupín návštevníkov skupín v kompaktnej časti mesta a vice versa. Charakteristiky trhu a diverzita zákazníkov sú obojstranne prepojené, najmä umiestnenie trhu, dostupnosť, nekonfliktnosť časovej organizácie.

1,3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape s. 41.2 Alkon, A. 2008. Paradise or pavement: the social constructions of the environment in two urban farmers’ markets and their implications for environmental justice and sustainability. Local Environment 13: s 283.4 Project for Public Spaces. (2003). Public Markets and Community Based Food Systems: Making them Work in Lower-Income Neighborhoods. New York: Project for Public Spaces.5 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. s 110.6 Urban Garden. 2010. Rozhovor s Danielem Mourkem, Nadace Partnerství, program Zelené stezky/Greenways k tematu/Farmářské tržiště. [online]. [cit 30-12-2011]. Dostupné na < Rozhovor s Danielem Mourkem, Nadace Partnerství, program Zelené stezky/Greenways k tematu/Farmářské tržiště>7 podľa viacerých autorov a zdrojov ide o najvýznamnejší a najúspešnejší deň trhov.

TEORETICKÝ ÚVOD21

Obr. 18, 19: Adventný trh po zotmení - Kollwitz Platz, Berlín, 25. 11. 2011 a dôchodcovia na trhoch – Námestie Jiřího z Poděbrad, 15. 10. 2011 (foto: autorka, 2011).

Obr. 20: Prúd nakupujúcich vs. centrálna, pokojná časť – obe poskytujú rozličné podmienky pre rozličné aktivity (Víťazné námestie, FT Kulaťák, Praha, 12. 10. 2011, foto: autorka, 2011).Obr. 21: Priestorová izolovanosť FT od kompaktnej zástavby – vzdialenosti sú príliš veľké, aby pozitívny vplyv trhu pocítili prevádzky v budovách (foto: autorka).

ROZPTYL ĽUDÍ A AKTIVÍT

Trhovisko primárne poskytuje predaj, ktorý sa odohráva v jeho zázemí. Ľudia však v tomto priestore menia svoje správanie – kráčajú pomalšie, dôkladne sa pozerajú, obchádzajú stánky niekoľko krát v snahe nájsť najlepšiu ponuku, ďalej sa zastavujú, rozprávajú... Vstupom do trhoviska dochádza k spomaleniu ľudskej premávky na verejnom priestranstve. Popri hlavnom prúde nakupujúcich a prechádzajúcich nachádzame ľudí stojacich na okrajoch trhu. Títo ľudia obyčajne postávajú, rozprávajú sa, konzumujú, fotografujú alebo pozorujú. Pokiaľ ide o deti, tie sa zvyknú hrať.

Priestorový rozptyl môže variovať – niektoré trhy tieto aktivity dokážu stimulovať len v tesnej blízkosti samotného trhoviska (Náměstí Jiřího z Poděbrad), niektoré majú väčší rozptyl (Kollwitz platz).

Pokiaľ ide o rozptyl aktivít, predmetom môjho záujmu je predovšetkým neformálne využívanie priestoru – hra detí v najbližsom priestore, sedenie a piknikovanie na tráve – zrejme v stredoeurópskych podmienkach, kde sedenie na trávnikoch nepatrí k bežnému využívaniu verejných priestorov. Ďalej ide o hru na hudobné

Obr. 22: Lokalizácia FT Kulaťák v Dejviciach, Praha (autorka, 2011).

nástroje, športové či ostatné voľnočasové aktivity, ktoré by sa bez „morálnej“ podpory trhov na danom priestranstve neuskutočnili.

Priestorový vplyv trhovísk sa dá určiť distribúciou ľudí a aktivít, je však dôležité uvedomiť si kontext tejto katalyzovanej distribúcie. Aktivita v priestore je dôsledkom neviditeľných, predsa však podstatných síl. Opäť sa vrátime k dôležitosti atmosféry, genia loci a právu ľudí na priestor.

Stredoeurópska kultúra využívania verejných priestranstiev je skôr konzervatívna a konformná – prejavuje sa to odlišnou atmosférou našich miest – napr. turizmus nie je prirodzene katalyzovaný aktívnym životom na uliciach a námestiach – viac ako prirodzený, je plánovaný a strategický. Podľa Gebriana (2011)1 sme kultúrou plachých ľudí, bez väčšieho návyku využívať verejný priestor.

Hovorme o detailoch – absencii pouličných umelcov, trhov, príležitostí k vonkajšiemu sedeniu bez nutnosti platiť, spontánnych stretnutiach a akciách na verejných priestranstvách, cyklistickej doprave a mnohých ďalších. Veľký podiel na (ne)využívaní verejných priestorov má kultúra a temperament národa, avšak z pozície dizajnéra si uvedomujem možnosti ako tento dialóg vedúci k neformálnej výmene informácii a zážitkov priestorovo podporiť.

Prirodzene sa dostávam k filozofii katalytického dizajnu a dialógu dizajnéra, verejného priestranstva a ľudí. Túto tému rozviniem v ďaľšej kapitole.

1 V rozhovore pre festival reSITE. [online]. [cit 13-12-2011]. Dostupné <http://vimeo.com/34187011>.

TEORETICKÝ ÚVOD24

1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.

Obr. 23, 24: Detské ihrisko počas FT a deti hrajúce sa na strome v blízkosti FT (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, 15.10. 2011, foto: autorka, 2011).

Obr. 25, 26: detské ihrisko počas trhu a neformálne využívajanie vegetácie v blízkosti thru (Kollwitz Platz, Berlín, 25.11. 2011, foto: autorka, 2011).

1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.

Obr. 27: Formálny dizajn námestia ovplyvňuje jeho využívanie, námestie Jiřího z Poděbrad, Praha (foto: autorka, 2011).

Obr. 28, 29: Formálne a neformálne sedenie počas trhov na Vinobraní (Námestie Jiřího z Poděbrad, 17. 9. 2011, foto: autorka, 2011). Obr. 30: Neformálne sedenie a konzumácia v tesnej blízkosti trhu, Neukölln, Berlín, 24. 11. 2011 (foto: autorka, 2011).

1. 4 KATALYTICKÝ DIZAJN

1. 4. 1 KATALYTICKÝ DIZAJN

Túto kapitolu začnem s odvolaním sa na rozhovor s Adamom Gebrianom1, významným českým kritikom architektúry. Tvrdí, že úlohou verejného priestranstva je vytvárať dialóg a neformálnu výmenu informácii a zážitkov medzi ľudmi. Úlohou dizajnéra je vytvoriť také priestorové podmienky, ktoré by tento „dialóg“ podporili. Takto Gebrian popísal esenciálnu črtu katalytického dizajnu. Priestorovými podmienkami vytvárať dialóg na všetkých úrovniach – sociálnej, ekonomickej, priestorovej. Dialóg v zmysle aktivizovania reťazovej reakcie činností v priestore – považujem za esenciálnu črtu novej filozofie navrhnovania.

Žijeme v odlišných podmienkach – nemôžeme sa odvolávať na navrhovanie 19. storočia - grandióznych parkov v anglickom štýle. Nemôžeme sa uspokojiť s plánovaním osamotených, centrálnych parkov, ktoré budú tvoriť oázu zelene uprostred mestskej „džungle“. Nemôžeme si to dovoliť z legislatívnych, ekonomických a spoločenských dôvodov. Víťazné projekty verejných zákaziek takmer nikdy nemajú požadovaný vzhľad aj pri realizácii. Prichádza k viac, či menej úspešným kompromisom. Spoločenská situácia v našom regióne nie je taktiež uspokojivá – architekt sa musí vysporiadavať nielen s vysokou mierou byrokracie a korupcie na úradoch, ale aj s nezáujmom a pasivitou obyvateľov. Pokiaľ ide o politické rozhodnutia – zdá sa, že investor má kľúčové slovo. Je to investor alebo developer, kto dnes v podstate rozhoduje o vzhľade verejných priestranstiev a mesta ako takého.

Je teda možné očakávať výsledky, ktoré dosahuje Berlín, Hamburg alebo New York tým, že skopírujeme ich riešenia a prenesieme ich k nám?

Priestor, ktorý nám v meste ostáva je kvalitatívne odlišný. Kým pred 100 rokmi sme mali priestorové podmienky, ktoré nám umožňovali rozvoj verejných priestranstiev na „zelenej“ lúke – keďže mesta sa rozširovali – dnes čelíme odlišnému problému. Nedostatku miesta – vnútorný priestor mesta sa zahusťuje a my tu nachádzame nové typy priestranstiev – brownfields. Parkoviská, sanované skládky, industriálne koridory popri vodných tokoch. Tieto všetky doteraz nepovšimnuté miesta vnímam ako potenciálne verejné priestranstvá nového typu. Už nejde o klasické parky. (Oprávnenú) popularitu dnes získavajú spoločné komunitné záhrady, zelené koridory, areály pre mladú generáciu poznačenú módou veľkomiest – skateparky, otvorené priestory pre párty a šport, trhoviská. Všetky tieto priestory majú spoločné jedno – sú multifunkčné a plnia významnú sociálnu funkciu – koncentrujú ľudí v čo najdlhšom čase, nútia ich vykonávať aktivity a nepriamo tak podporujú vznik komunity.

Je to dialóg, o ktorom hovoril Gebrian. Dovoľte mi pokračovať ďalšou otázkou – kde v týchto socio-ekonomických podmienkach stojí krajinársky architekt?

1 V rozhovore pre festival reSITE. (online). (cit 13-12-2011). Dostupné (http://vimeo.com/34187011).

TEORETICKÝ ÚVOD27

1. 4. 2 KATALYTICKÝ DIZAJN, AKADEMICKÁ A PROFESIONÁLNA SFÉRA

Katalytický dizajn sa v podstate stal témou posledných veľkých krajinárskych podujatí a súťaží. Hoci tento pojem nie je oficiálne definovaný, akademici a profesionáli ho nepriamo deklarujú už dlhšiu dobu. Témou tohtoročnej konferencie medzinárodnej federácie krajinárskych architektov v Južnej Afrike (IFLA 2012)1 bude „Landscapces in transitions“ – viacrozmerný termín. Časovo-priestorovo-energetická dynamika termínu je však silne postihnuteľná.

Architektonické súťaže dostávajú čoraz interdisciplinárnejší charakter – témou zadania európskej siete architektov Wonderland, bola výstavba na devastovanom území St. Denis v Paríži2. Zadanie si však kládlo za cieľ zvýšiť sociálnu koherenciu územia. Toto zadanie vnímam ako dôkaz katalytického prístupu v navrhovaní – cez urbanistickú a architektonickú intervenciu pozitívne ovplyvniť sociálnu a ekonomickú klímu prostredia. Víťazné riešenia boli katalytické – vytvorenie sietí nízkonákladových jedální alebo záhrad, ktoré podnecovali dlhodobejšie aktivity na území, generovali zisk a predpokladali postupnú priestorovú zmenu.

New Yorský krajinársky architekt Martin Barry1 sa vo svojich verejných prednáškach zamýšľa nad výzvou dizajnu 21. storočia. Aký musí byť dizajn pre živšie a obývateľnejšie mestá v tomto storočí? Rovnako ako Waldheim deklaruje 4 body:

1. re-orientáciu návštevníka na ekológiu

2. vytvorenie pódia pre mestské „predstavenie“

3. projekciu udržateľnej, sebestačnej budúcnosti miest

4. ultimátneho podporenia vzťahu medzi ľudmi a miestami

Opäť len popisuje esenciálne princípy katalytického dizajnu, ktorý chápem cez

Prácu s tokmi materiálnych aj nemateriálnych zdrojov a energií v čase a priestore. Katalytický dizajn sa prejavuje priestorovou intervenciou, ktorá spôsobuje pozitívne socio-ekonomické-environmentálne a priestorové zmeny v dlhodobých časových horizontoch.

Priestorová intervencia je výsledkom predvídania jej dôsledkov a teda plánovania. Dizajn nesmie byť oddelený od stratégie a manažmentu.

Východiskom katalytického dizajnu sú obmedzené sociálne, ekonomické a priestorové podmienky. Finálny produkt neexistuje, existuje proces a projekcia. Ide v podstate o navrhovanie blízke dynamickým procesom ekosystémov.

1. 4. 3 PODMIENKY A PRINCÍPY KATALYTICKÉHO DIZAJNU. VZŤAH K PROFESII KRAJINÁRSKEHO ARCHITEKTA

- interdisciplinárny, holistický pohľad na zadanie a riešenie problému- nelineárnosť vzťahov v čase a priestore- nutnosť vnímať a predvídať dynamiku procesov- kvantitatívna a kvalitatívna rôznorodosť faktorov ovplyvňujúcich situáciu- priestorovo, časovo a ekonomicky limitovaná vstupná situácia- obmedzené zdroje na začiatku a v priebehu intervenčnej fázy- postupná generácia sociálneho, ekonomického a ekologického kapitálu vo viacerých etapách

- katalýza pozitívnych vedľajších produktov situácii a vzťahov - priestorová intervencia je výsledkom

1 ISUU. Landscape in Transition. (2012). (online). (cit. 25.5.2014) Dostupné na: (http://issuu.com/ifla_publications/docs/ifla2012_programme?e=4736556/3051230). 2 The Other City. (2011). (online). (cit. 25.3.2011). Dostupné na: (http://www.wonderland.cx/index.php?idcat=149).3 Barry, M. 2011. Breathing Cities – Landscape as infrastructure (prednáška na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita, 22.11.2011, Nitra)

TEORETICKÝ ÚVOD28

komplexného plánovania, ktoré je integrálnou časťou projektu- výsledný produkt nie je známy, dôraz je kladený na proces a projekciu budúceho vývoja

Katalytický prístup v plánovaní je veľmi blízky povahe práce krajinného architekta. Krajinný architekt pracuje s vonkajším priestorom – krajinou – súborom dynamicky reagujúcich prvkov ekosystémov. Tieto procesy sa nezastavujú ani v mestkom prostredí1, kde hovoríme o mestských ekosystémoch.

V súčasnosti, kedy viac ako polovica globálnej populácie žije v mestách sa práve mestá stávajú predmetom záujmu krajinárskych architektov. Pozícia v pracovných tímoch sa však mení. Na rozdiel od stavebného architekta je krajinárskemu architektovi blízka schopnosť predvídať materiálne a nemateriálne toky zdrojov a energií a tvoriť v rôznych časových líniach – čo ho v mnohých prípadoch stavia do pozície koordinátora interdisciplinárneho tímu.

Charakter práce a produktov sa mení. Výsledkom nie je plán alebo projekt parku alebo verejného priestranstva, ale komplexnej siete zdrojov – materiálnych, nemateriálnych. Projekt vyžaduje plánovanie do budúcich rokov na úrovni sociálnej, kultúrnej, ekonomickej a environmentálnej. Potvrdzuje to Charles Waldheim2 v práci Landscape urbanism: A Genealogy keď deklaruje, že dnešný trend rekonštrukcií letísk, logistických zón, nábreží nemá až toľko dočinenia s budovami, ale viac s plánovaním krajinárskych komplexov vo veľkých mierkach. Krajinársky architekt sa presúva z pozície subdodávateľa zodpovedného za biotickú zložku verejných priestranstiev do úlohy holisticky zmýšľajúceho koordinátora ďaľších profesií a v týchto podmienkach je prirodzene nútený rozmýšľať a pracovať katalyticky.

1. 4. 4 KATALYTICKÝ DIZAJN A TRHOVISKÁ

Ako poznamenáva Shepherd (2008)3, posledné trendy v mestskom plánovaní sa zameriavajú na tvorbu „mestských zábavných zón“, ktoré stavajú ako na revitalizácii historického základu, tak na ponuke nových, sebestačných funkcií a elementov. Trhoviská napĺňajú tieto kritéria.

Shepherd podporuje tvrdenie, že bohatosť, komplexicita a zdanlivý chaos vytvárajú nielen hĺbku zážitku z trhoviska, ale vytvárajú samotný, esenciálny predpoklad zážitku. Opäť sa vraciame k výroku Jane Jacobsovej4, „život priťahuje život“.

„Verejnosť“ verejných priestorov spočíva v ich komplexicite, ktorá predpokladá hru viacerých skupín užívateľov a faktorov. Nie je možné a nie je vhodné túto komplexicitu definitívne popísať a zjednodušiť, pretože je v jej podstate neustále sa vyvíjať. Z pohľadu dizajnéra teda nie je žiadúce vytvoriť finálny produkt, ktorý je vo svojom charaktere a prezentácii statický, ale vytvoriť predpoklady pre vývoj priestranstva v čase a priestore. Ako dizajnéri pracujeme s vyvíjajúcimi sa tokmi zdrojov a energií? Novým a nepochybne udržateľnejším prístupom je plánovanie katalytické, a teda plánovanie s obmedzenými zdrojmi v niekoľkých časových horizontoch.

1 Whinston Spirn, A. 1985. The Granite Garden: Urban Nature And Human Design. New York: Basic Books. 1985. 352 p. ISBN-10 04650270672 Waldheim, Ch. 2002. Landscape Urbanism: A Genealogy, PRAXIS Journal (No. 4, October 2002): 4-17.3 Shepherd, J. R. 1973. When culture goes to market: space, place and identity in an urban marketplace. Washinghton: Peter Lang. 2008. 173 p. ISBN 978-1-4331-0194-6.4 Jacobs, J. 1961. The Death and Life of Great American Cities. New York: Vintage. 1992. 458 p. ISBN-10 067974195X.

TEORETICKÝ ÚVOD29

Obr. 31: Príklad katalytického dizajnu v iniciačnej fáze – zadanie workshopu St. Denis (autorka, 2011).

typical TEAM

O�ce of the Manhattan BoroughClientDawn Billings

CivitasUrban Planner / MarketingMark Johnson, FALSATodd Mead, RLAMichelle Je�rey Delk

Greenshield EcologyEcologySteven Handel, PHDChristina Kaunzinger, PHD

CSA GroupSite / Civil, MBEBasem Dow, PEMichael Moscariello, PEMichael Fina, EITWing Au, PHD, PE

HalcrowMarineJonathan Goldstick, PEBill Paparis, PEAlan Waller, PEDouglas Friend, PESameh Nauss, PEPatrick Daniell, PESandeep Menon

Gedeon GRC ConsultingTra�c, MBERamana Korni, PERudolf Gedeon, PESahitya Kotagiri, EIT

EmtequeEnvironmental, MBEEric TelemaqueJake HawkesPat MulloRC Spicer

KS EngineeringSurvey, MBETimothy O’TooleGeorgia PiersonRobert Ryan

Toscano Clements TaylorCost Estimate, WBERoger ClementsNemesio Aquila

Prime ConsultantLandscape/ Urban DesignBarbara Wilks, FAIA, FASLAMartin Barry, ASLADragana Zoric, RA, RLANick Koster, LEED APAmy Grigg

Community

W Architecture and Landscape Architecture

LENILighting DesignerLeni Seelinger

Tom OtternessArtist

Obr. 32: Úloha krajinárskeho ateliéru W Landscape architecture (NY, US) ako koordinátora ostatných profesií. (Barry, 2011).

Trhoviská sú ukážkovým príkladom katalytického elementu. Fyzicky sú rámcované umiestnením v priestore, dostupnosťou a mobiliárom. Táto materiálna vrstva vytvára predpoklad pre primárnu socio-ekonomickú interakciu. Primánym cieľom trhov je predaj výrobkov, avšak katalyzuje ďalšie sociálne a priestorové situácie – rozhovory, dlhší pobyt na trhovisku alebo v jeho okolí a nadväzujúce spontánne aktivity ako sú hry, posedenie, prechádzka, fotografovanie...

Priestor a aktivity trhoviska však vytvára esenciálny predpoklad tohoto podlubia. Uvoľnená atmosféra, podporuje netradičné využívanie priestorov. Časť návštevníkov, ktorí opustili trh majú tendenciu ostávať v priestoroch, ktoré v bežných dňoch ostávajú nepovšimnuté a nevyužité.

Návštevníci môžu na verejnom priestore ostať aj po skončení trhu, pokiaľ k tomu majú dôvod a možnosti. V prípade pozorovaného námestia Kollwitz Platz šlo o návštevníkov, ktorí sa presunuli do blízkych reštaurácií alebo do parku a na detské ihrisko. Aktivíty pokračovali až do zotmenia a neskorej noci.V nasledujúcich kapitolách výskumnej časti mojej práce budem pojednávať o faktoroch ovplyvňujúch katalytický vplyv a samotnom katalytickom vplyve trhovísk.

TEORETICKÝ ÚVOD31

Obr. 28 Úloha krajinárskeho ateliéru W Landscape architecture (NY, US) ako koordinátora ostatných profesií. (Barry, 2011)

Obr. 33: Spevák upútal pozornosť okoloidúcich, ktorí už nenakupujú, ale stále ostávajú na námestí, hoci iba v tesnej blízkosti trhoviska (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, 15. 10. 2011, foto: autorka, 2011).Obr. 34: Muž, ktorý vypúšťa bubliny upútal deti v parku, ktorý je od trhu vzdialenejší, avšak stále prepojený (Kollwitz Platz, Berlín, 26. 11. 2011, foto: autorka, 2011).

Obr. 35: Neformálna atmosféra trhu a sprievodných podujatí katalyzuje aktivity v priestore, kde sa neobjavujú v bežný deň – ležanie na tráve (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, foto: autorka).Obr. 36: Muž, sediaci na múriku v opustenej časti parku susediacom s trhom (Kollwitz Platz, Berlín, 26. 11. 2011, foto: autorka).

STRATEGICKÝM CIEĽOM DIZERTAČNEJ PRÁCE JE

1. PODROBNE SKÚMAŤ OBOJSMERNÝ KATALYTICKÝ SOCIÁLNY A PRIESTOROVÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÝ PRIESTOR.Chcem zistiť za akých podmienok trhoviská podporujú využívanie verejných priestranstiev, pôsobia ako centrá sociálnych aktivít, katalyzujú sociálne, ekonomické reakcie a podporujú formálne a neformálne využitie priestoru a naopak.

2. VYVORIŤ ODPORUČENIA PRE OBNOVU SVÄTOPLUKOVHO NÁMESTIA S POUŽITÍM TRHOVISKA AKO KATALYTICKÉHO ELEMENTU

TAKTICKÝM CIEĽOM VÝSKUMU JE

1. KOMPLExNÁ TYPOLÓGIA DOČASNÝCH MODELOVÝCH TRHOV V PRAHE A BERLÍNEV tejto časti analyzujem niekoľko modelových trhovísk s cieľom odhaliť ako priestorové usporiadanie trhu a verejného priestranstva vplýva na jeho úspešnosť.

2. FORMULOVAŤ PREDPOKLADY PRE POZITÍVNY KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVISKA NA VEREJNÝ PRIESTOR

3. PODROBNE ANALYZOVAŤ AKTIVITY V PRIESTORE NA VYBRANÝCH TRHOVISKÁCH (KOLLWITZ PLATZ, BERLÍN, NÁMěSTÍ JIřÍHO Z PODěBRAD, PRAHA) A POROVNAŤ ICH S NÁMESTÍM BEZ PRAVIDELNÉHO TRHOVISKA (SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE, NITRA)

V tejto časti je prístup reflexívny a porovnáva rozdielne vstupné podmienky a vplyv trhoviska na obe námestia a zároveň overuje, či je možné model trhoviska ako katalytického elementu uplatniť na treťom modelovom území.

2. CIELE DIZERTAČNEJ PRÁCE

CIELE33

Krajinná architektúra patrí medzi aplikované disciplíny, má široký záber tém a foriem výstupov. Od štatistických, numerických a textových výstupov sprievodných správ, cez grafické zobrazenia, štúdie, stratégie až po vizualizácie blízke výtvarnému umeniu. Prax sa s touto rôznorodosťou vysporiadáva pragmaticky – trhovo, hoci ani v profesnej realite nie je celkom ustálený pojem krajinná architektúra, jej náplň a postavenie krajinného architekta.

Výskum v krajinnej architektúre bude pre jej povahu, zameranie a ciele špecifický. V bežných intenciách vedeckého výskumu vnímame štyri základné rámce. Rozdiel medzi induktívnym a deduktívnym výskumom a objektivnou realitou, ktorá existuje nezávisle od pozorovateľa a subjektivizúcim a intersubjektivizujúcim prístupom.1 Objektivizujúci prístup je spájaný s prírodnými a humanitnými vedami a vedie k metodologickému dôrazu na zvýšenie internej a externej validity za minimalizovania vplyvu výskumníka. Subjektivizujúci prístup je naopak spájaný s umeleckými disciplínami a predpokladá aktívnu účasť výskumníka, ktorý tvorí „novú“ vedomosť .

Výskum v aplikovaných disciplínach ako krajinná architektúra sa pohybuje v širších dimenziach – medzi induktívnym a deduktívnym prístupom rozoznáva reflektívny prístup. Výskumník sa pohybuje medzi indukciou a dedukciou, modifikuje teoretické výstupy vo svetle dôkazov a ich neustálej revízii. Charles Pierce zavádza termín abdukcia – podľa neho dedukcia vedie k tvrdeniu – niečo musí byť, indukcia k tvrdeniu – niečo je a abdukcia – niečo môže byť (Pierce, 1955 in Schobel, 2006).2 Dichotómia medzi objektivizújucim a subjektivizujúcim prístupom je zmiernená termínom konštruktivizujúca. Predpokladá, že vedomosť je generovaná interakciou výskumníka s realitou ktorá však nemôže existovať bez predpokladaných záverov výskumníka. Greider a Gardovich3 trefne poznamenávajú, že krajinárska vedomosť je vo svojej podstate viac konštruovaná, než

3 METODIKA 3. 1 VÝSKUM V KRAJINNEJ

ARChITEKTÚRE

objavená a musí byť vždy interpretovaná v kontexte.

Rozdielna povaha dizajnu, ako procesu navrhovania a výskumu v krajinnej architektúre predpokladá nezvyčajnosť prístupu k výskumu. Ako tvrdí Deming4 návrh alebo navrhovanie sa tradične poníma ako kreatívna rola, ktorá rieši ten, ktorý problém s cieľom zmeniť súčasnú situáciu do predstavovanej budúcej reality. Proces navrhovania obyčajne zahŕňa množstvo procesov a môže, ale nemusí byť predmetom vedeckej generalizácie. Vedecký výskum sa tradične zameriava na to, čo je neznáme s cieľom objasniť pravidlá a podmienky, ktoré sú valídne a neskôr komunikované. Proces komunikácie je kľúčový pre validizáciu a následnú aplikáciu výskumu.

INTEGROVANÝ VÝSKUMNÝ RÁMEC PRÁCE

Povaha vyjadrenia dizajnu je grafická. Tradične ponímaný výskum sa zasa zakladá na kvantitatívnom spracovávaní dát. Prichádzame k rozkolu poňatia výskumu v architektonických disciplínach. Mitchell (1993)5 poznamenáva, že jeden z najväčších problémov v štúdiach priestoru a správania sa v priestore je konflikt povahy výskumu a dizajnu, ako takých.

1 Deming. E. M., Swaffield, S. 2011 Landscape Architecture Research. Inquiry, Strategy, Design. New Jersey: Willey and Sons. 2011. 274 p. ISBN 978-0-470-56417-2.2 Schobel, S. 2006. Qualitative research as a perspective for urban space planning In Journal of Landscape Architecture. 1 (1). 22-29 p.3. Deming. E. M, Swaffield, S. 2011. pozn 1. s. 188. 4. Deming. E. M, Swaffield, S. 2011. pozn 1. s. 174. 5 Mitchell, C. T. 1993. Redefining design: From form to experience. New York: Van Nostrand Reinhold.

METODIKA34

Goličniková2 (2004) uvádza, že miera úspešnej aplikácie interaktívneho výskumu v orientácii výskum-dizajn, ktorá obe zložky integruje do jedného rámca, spočíva v schopnosti konverzie dát do dizajnu. Avšak ani čisté dáta nie sú zárukou úspešného dizajnu. Osobná skúsenosť a citlivosť dizajnéra dotvárajú tento konštruktivizujúci princíp.

Konverziu dát chápem v návrhu integrovaného výskumného rámca. Navrhnutá metodika je širšia a integruje kvalitatívne a kvantitatívne metódy sociálneho výskumu a urbánnej geografie3. Výsledky konštruujú predpoklady pre fyzický dizajn verejného priestranstva s trhom. Istá miera subjektivity pri návrhu sa nedá odstrániť, je však namieste zamyslieť sa nad tým, či je objektivita návrhu jeho primárnym cieľom. V prípade mojej práce integrovaný výskumný rámec chápem ako:1. VÝBER VHODNÝCH KVALITATÍVNYCH A KVANTITATÍVNCH METÓD SOCIÁLNEHO VÝSKUMU (pozorovanie, interview)

2. NAVRHNÚŤ EFEKTÍVNE SPRACOVANIE DÁT V tomto kroku realizujem predovšetkým predbežné štruktúrovanie dát a ich mapové zobrazenie v prostredí GIS.

3. INTERPRETÁCIU DÁT A ICH PRAKTICKÚ IMPLIKÁCIU. Výskum je zameraný na vytvorenie súboru pravidiel a špecifikovanie podmienok úspešného trhu v exteriéri, primárne v jeho priestorovej dimenzii.

Podrobnejší metodický plán výskumu realizujem ako:

1. TYPOLÓGIU MODELOVÝCH DOČASNÝCH TRHOV V PRAHE A BERLÍNE, VYTVORENIE ICH KATALÓGU POMOCOU TYPOLOGICKÝCH HÁRKOV

2. SUMARIZÁCIU SOCIÁLNYCH A PRIESTOROVÝCH CHARAKTERISTÍK ÚSPEŠNÝCH TRHOV

3. PODROBNÚ PRÍPADOVÚ ŠTÚDIU TRHU V PRAHE (NÁMESTIE JIřÍHO Z PODěBRAD) V BERLÍNE (KOLLWITZ PLATZ) A V NITRE (SVäTOPLUKOVO NÁMESTIE)

4. SUMARIZÁCIU NÁVRHOVÝCH OPATRENÍ PRE OBNOVU SVäTOPLUKOVHO NÁMESTIA S POTENCIÁLNYM VYUŽITÍM ELEMENTU TRHOVISKA

2 Goličnik, B. 2004. Public Urban Open Spaces and Patterns of Users In Designing Social Innovations. Planning, Building, Evaluating edited by Bob Martens, Alexander G. Keul. Gottingen: Hogrefe and Huber Publishers, 167 – 175 p. ISBN 0-88937-291-8. 3 Loučková, I. 2010. Integrovaný přístup v sociálně vědním výzkumu. Praha: SLON. 299 p. ISBN 978-80-86429-79-3.

Induktívny prístup (vytvárateóriu)

Reflexívny prístup (interakcia teóriea praxe)

Deduktívny prístup (overujúci teóriu)

Objektivizujúce stratégie

Popis Modelácia a korelácia Experiment

Konštruktivizujúce stratégie

Klasifikácia Interpretácia Hodnotenie a diagnóza

Subjektivizujúce stratégie

Zainteresovaná akcia Projektívny dizajn Logické systémy

Tab. 1: Stratégie výskumu (Deming, Swaffield, 2011).

METODIKA35

TYPOLÓGIA - SELEKCIA TRHOV

V prvej časti výskumu vytvorím sadu typologických hárkov, ktoré sumarizujú katalytické vplyvy trhovisk na verejné priestory. Pre značnú rozmanitosť trhovísk musíme zúžiť záber a trhoviská selektovať podľa niekoľkých kritérií.

1. TRHOVISKÁ V KOMPAKTNOM MESTE. Vnímam, aký význam v dennom živote obyvateľov Prahy zohráva metro. Prepravuje veľké množstvo obyvateľov (1,6 milióna – pre porovnanie je to 4x viac než denná kapacita vlakov v celej ČR)1, na líniu metra sa naväzujú nové funkcie – obchodné zázemie, občianska vybavenosť, ďalšia doprava. Trhy v Prahe sú obyčajne naviazané na stanice metra. Pre výskum selektujem tie, ktoré sú v pešej dostupnosti metra, ktoré pre mňa definuje hranice kompaktného mesta. Skúmala som tie trhy, ktoré existovali aj na jeseň roku 2011. Vybrané berlínske trhy spĺňajú obe podmienky – sú v blizkosti verejnej dopravy a v kompaktnom meste.

2. TRHY, KTORÉ SÚ DOČASNÉ – nemajú pevný mobiliár, ani stále technické zázemie. Dočasnosť trhov vnímam ako významnú podmienku skúmania ich katalytického vplyvu na verejný priestor. Dočasnosť mi dovoľuje porovnať dni s trhmi a bez trhov. Dočasnosť vnímam aj v rovine povedomia a vizibility – trhy sú na danej lokalite usporadúvané počas sezóny a obyčajne v isté dni. Výnimku tvoria zaužívané berlínske trhy, ktoré v tejto polohe slúžia ako referenčný príklad.

V roku 2011 došlo k nárastu počtu dočasných pražských (prevažne farmárskych) trhov na takmer 30, čo svedčí o narastajúcej popularite tohto spôsobu predaja a o ďalšej dimenzii využívania verejného priestoru ako takého. Nie všetky trhy však mali rovnaký vplyv na okolie a nie všetky trhy boli úspešné – ku koncu sezóny v roku 2011 niektoré z nich zanikli (Námestí Míru, trh Horní

Počernice...). Pre pochopenie ich vplyvu a úspešnosti je nutné skúmať ich charakteristiky v ucelenom, širškom kontexte. Trhy ovplyvňuje ich externá a interná morfológia, avšak je tu množstvo iných socio-ekonomických faktorov a faktor medializácie. Všetky tieto faktory som sa rozhodla prehľadným spôsobom usporiadať do typologického hárku, ktorý pozostáva z

1. PRIESTOROVEJ ANALÝZY A ANALÝZY ZÁVISLOSTI POHYBOV

2. TABUĽKY CHARAKTERISTÍK

3. 3D ZOBRAZENIA PRIESTORU POMOCOU GOOGLE 3D STREET VIEW

4. REFERENČNEJ FOTOGRAFIE

PRIESTOROVÁ ANALÝZA A ANALÝZA POHYBOV je zjednodušená mapa okolia trhoviska, jeho priestorového usporiadania, peších pohybov cez územie, závislosti pohybov – pešie pohyby spôsobené návštevou trhu alebo blízkych obchodných prevádzok. V mape sú zaznačené dopravné ťahy, prítomnosť bariér, peších prechodov, verejnej dopravy a individuálnej dopravy (hlavne vo forme parkovísk).Vegetácia a mobiliár zohrávajú významnú rolu pri využívaní verejných priestorov a taktiež sú súčasťou tohto hárku.

TABUĽKA CHARAKTERISTÍK obsahuje tieto kategórie

1. ČASOVO-PRIESTOROVÉ USPORIADANIE TRHU

1 TASR. 2011. Štrajk dopravcov v Česku: Vo štvrtok chcú zastaviť aj pražské metro! [online].[cit 29-12-2011]. Dostupné na < http://www.cas.sk/clanok/200268/strajk-dopravcov-v-cesku-vo-stvrtok-chcu-zastavit-aj-prazske-metro.html>

3.2 TYPOLOGICKÉ hÁRKY

METODIKA36

1.1 LOKALITA – časť mesta a presná adresa1.2 UMIESTNENIE TRHU – priestranstvo, kde sa trh nachádza (ulica, námestie, nábrežie...)1.3 USPORIADANIE STÁNKOV – priestorová kompozícia rozmiestnenia stánkov (rad, dvojrad, pôdorys mestečka, kruhovitý alebo oválny pôdorys...)1.4 TRVALÝ MOBILIÁR – trvalá prítomnosť stánkov alebo technického zabezpečenia (WC, pódium...)1.5 PRAVIDELNOSŤ USPORIADANIA – rozlišujem či je trh poriadaný celoročne, sezónne, denne alebo v isté dni týždňa

2. DOSTUPNOSŤ2.1 VEREJNÁ DOPRAVA – prítomnosť rôznych typov VDM – metroT – električkaA – autobus Okrem typov dopravy klasifikujem mieru dostupnosti:

VÝBORNÁ – priama nadväznosť na VDRELATÍVNE DOBRÁ – špecifikujem vzdialenosť od VD – obyčajne do 500 m, prípadne inú chakateristiku (jasnú orientáciu trhu voči VD)OBMEDZENÁ – špecifikujem prítomnosť VD v lokalite, vzdialenosť od VD do 500 m a prítomnosť prekonateľných bariér medzi trhom a VD (cesty, prevýšenie, obmedzené vstupy)ZLÁ – klasifikujem ako neprítomnosť VD v lokalite, značnej vzdialenosti od VD nad 500 m, prítomnosť ťažko prekonateľných bariér medzi trhom a VD.

2.2 PEŠIA CHôDZA VÝBORNÁ – bezproblémová dostupnosť na trh. Blízkosť, bezbariérovosť, pokojná doprava, jasná orientáciaRELATÍVNE DOBRÁ – blízkosť trhu od východiskového bodu je stále v rozmedzí pešej vzdialenosti (5 min. cca 500 m). Orientácia môže byť komplikovanejšia (trh sa nachádza za rohom ulice, nie je viditeľný z hlavných peších ťahov, prípadne VD). Doprava nemusí byť úplne obmedzená, prípadne existuje formálny vstup na trh.OBMEDZENÁ – trh sa nachádza vo vzdialenosti medzi 5 a 10 min pešou chôdzou, prípadne v orientačne nejasnom území. Doprava môže byť pre chodca

značne obmedzujúca, prípadne existuje fyzická bariéra (prevýšenie, prítomnosť cestného telesa, podchodu...)ZLÁ – Chodec sa na trh nemôže dostať zo zvyčajných peších trás (vzdialenosť nad 1 km, existencia bariér, nejasná orientácia...)

2.3 INDIVIDUÁLNA DOPRAVA Do tejto kategórie v istých prípadoch zahŕňam aj dopravu taxíkom (napr. Anděl, Praha), pretože v ťažkých podmienkach pre individuálnu dopravu autom, môže poskytovať významnú náhradu individuálnej dopravy.VÝBORNÁ – bezproblémová dostupnosť na trh. Výborné možnosti parkovania.RELATÍVNE DOBRÁ – blízkosť trhu z hľadiska priepustnosti pre ID. Parkovanie je v komfortnej vzdialenosti. OBMEDZENÁ – trh sa nachádza v oblasti ťažko dostupnej pre ID (spomalená doprava, jednosmerné ulice), možnosti parkovania sú obmedzené.ZLÁ – trh sa nachádza v oblasti nedostupnej pre ID so žiadnymi možnosťami parkovania.

2.4 VSTUPNÉ – existencia vstupného najmä v ohradených trhoch (blší trh Kolbenova, Praha)

3. PRODUKTYCharakter a cenová hladina významne ovplyvňujú návštevnosť a popularitu trhov, najmä v Českej Republike, kde prevláda nakupovanie v supermarketoch a hypermarketoch. Jedným z hlavných dôvodov nakupovania v týchto prevádzkach je obyčajne nižšia cena.

3.1 CHARAKTER PRODUKTOV – farmárske, potravinové, dizajnérske, oblečenie, staré veci na blších trhoch.

3.2 CENOVÁ HLADINA PRODUKTOV – ekonomickú analýzu realizujem cez niekoľko typických produktov, ktoré sa zvyknú predávať na

METODIKA37

trhoch:1. 1KG JABĺK2. 1 CHLIEB3. 100 GR SALÁMYCenu týchto produktov porovnávam s potravinami v okruhu 100 m. Cenové rozdiely sú škálované podľa priemernej ceny v rozmedzí:

VYSOKÁ – cena produktov je viac ako 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.MIERNE VYŠŠIA – cena produktov je vyššia v rozmedzí 10 – 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.ROVNAKÁ – cena produktov je v rozmedzí 0 – 5 % smerom nahor aj nadol v porovnaní s priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.MIERNE NIŽŠIA – cena produktov je nižšia v rozmedzí 10 – 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.NÍZKA – cena produktov je nižšia ako 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.

4. OSTATNÉ CHARAKTERISTIKY4.1 SPRIEVODNÝ PROGRAM – existuje, neexistuje, aký charakter má (kultúrna akcia, organizované, spontánne aktivity)4.2 NÁVŠTEVNOSŤ – skupiny, ktoré trh zvyčajne navštevujú (obyvatelia časti, mesta, návštevníci OC, turisti...)4.3 PR – aké mediálne stratégie trh používa pre komunikáciu s verejnosťou – web,FB profil, lokálne média alebo osobné referencie návštevníkov4.4 VÝZNAM – aký dopad má trh na mestskú časť, mesto, mimomestský-regionálny, národný4.5 POZNÁMKY – pre doplnenie typológie uvádzam ostatné podstatné informácie, prevažne kvalitatívneho charakteru

3D ZOBRAZENIE PRIESTORU POMOCOU GOOGLE 3D BUILDINGSFunkcia priestorového zobrazenia budov v aplikácii Google Earth poskytuje veľmi efektívny exkurz do širších funkčno-priestorových vzťahov trhu.

REFERENČNÁ FOTOGRAFIAZachytávajúca typickú atmosféru na trhu

TYPOLOGICKÝ HÁROK TAK PREHĽADNE SPÁJA GRAFICKÉ A TExTOVÉ INFORMÁCIE DO ZJEDNOTENÉHO CELKU A POSKYTUJE PREHĽAD O KVALITÁCH TRHU.

Táto analýza nám poslúži na charakteristiku úspešného trhu.

Pozn: Všetky typologické hárky nájdete v časti prílohy.

METODIKA38

Obr. 37: Typologický hárok trhu na Karlínskom námestí, Praha (autorka, 2011).

hlavný peší ťah

vedľajší peší ťah

peší ťah - veľmi významný

peší ťah - stredne významný

peší ťah - málo významný

závislý

závislý

nezávislý

nezávislý

nezávislý

shopping mall

PRIESTOROVÉ USPORIADANIE TRHUANALÝZA ZÁVISLOSTI PEŠÍCH ŤAHOV

OSTATNÉ CHARAKTERISTIKY

FOTODOKUMENTÁCIA3D NÁHĽAD, FOTODOKUMENTÁCIA

3. 3. 1 ŠTÚDIA KATALYTICKÝCH PRIESTOROVO-SOCIÁLNYCH VPLYVOV TRHOV NA KOLLWITZ PLATZ (GER), NÁMESTÍ JIřÍHO Z PODěBRAD (CZR) A SVäTOPLUKOVOM NÁMESTÍ (SVK)

Kollwitz platz sa nachádza v centre Berlína a má niekoľkoročnú históriu usporadúvania víkendových trhov, ktoré sa stali veľmi populárne a príznačné pre časť Prenzlauberg. Trh na Kollwitz platzi budem porovnávať s trhom na pražskom námestí Jiřího z Poděbrad. Farmársky trh sa na tomto námestí usporadúva druhý rok a medzi pražskými farmárskymi (dočasnými) trhmi má veľmi dobré meno.

Vplyv trhov na verejný priestor (námestie) budem zároveň porovnávať s možnosťami uplatnenia katalytického elementu trhoviska na Svätoplukovom námestí v Nitre. Svätoplukovo námestie v súčasnosti nedisponuje žiadnymi pravidelne organizovanými trhmi (s výnimkou výročných trhov ako je Divadelný jarmok počas festivalu Divadelná Nitra, Vianočné trhy). Tieto trhy však ponúkajú iné spektrum produktov a nie sú natoľko pravidelné, aby sa vžili do denných návykov obyvateľov mesta. Pred nasledujúcim výskumom bolo dôležité zadefinovať si spoločné a rozdielne charakteristiky námestí

3. 3. 2 METÓDY POUŽITÉ PRI VÝSKUME - POZOROVANIE

Priame pozorovanie, nezúčastneným pozorovateľom. predstavuje klasickú, široko využiteľnú metódu sociálneho výskumu. Pozorovanie sociálneho správania v environmentálnych a dizajnérskych disciplínach využíva množstvo akademikov a praktikov. Metódu pozorovania a prechádzky v práci o gendrových rozdieloch využívania verejných

priestranstiev aplikuje Kollová1. Metódu nepriameho pozorovania využívania verejných priestorov vidieckych sídel používa Lipovská2. Pozorovanie, ako doplnkovú metódu v komplexnej socio-environmentálnej analýze Experiential landscapes využíva britská dvojica Thwaites a Simkins3.

Príkladov úspešnej aplikácie tejto metódy sociálneho výskumu je veľké množstvo a s postupom času sa stala štandardnou i pre aplikované discuplíny. Zo súboru realizovaných výskumov na základe najväčšej blízkosti predmetu výskumu a jeho štruktúry vyberám prácu slovinskej autorky Barbary Goličnikovej4. Skúma správanie ľudí v mestských podmienkach, ktoré následne graficky interpretuje v prostredí GIS. Goličniková však sleduje absolútny súbor aktivít a správaní v priestore, pričom sa nezameriava na výskum špecifického javu. Postupuje induktívne a vytvára podklad pre vytvorenie univerzálnych hypotéz. Jej analýza dvoch námestí v Edinburgu a Ľubľane poslúži ako referencia pre vytvorenie metodiky pozorovania a prepisu dát vlastnej práce.

Môjmu pozorovaniu predchádza kvalitatívny výskum Lipovskej, ktorá v priestore Svätoplukovho námestia zadefinovala základnú sadu aktivít. Zoznam aktivít som si upravila pre potreby vlastného výskumu a niektoré kategórie zlúčila alebo vylúčila (napr. rozhovor, ktorý u mňa prebiehal simultánne s inými aktivitami a nebol pre potreby výskumu natoľko dôležitý).

3.3 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA TRhOV

METODIKA40

1 Koll, A. 2009. Der Laubeplatz in Wien Favoriten, diplomová práca. Viedeň: BOKU, 2009.113 p.2 Lipovská, B. 2011. Dotvorenie verejných priestorov vidieckych sídel. Dizertačná práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita. 2011. s. 87.3 Thwaites. K., Simkins, I. 2007. Experiential landscapes. An approach to people, place and space. New York: Routledge. 2007. 230 p. ISBN 978-0-415-34000-7.4 Goličnik, B. 2004. Public Urban Open Spaces and Patterns of Users In Designing Social Innovations. Planning, Building, Evaluating edited by Bob Martens, Alexander G. Keul. Gottingen: Hogrefe and Huber Publishers, 167 – 175 p. ISBN 0-88937-291-8.

Charakteristiky Kollwitz  platz    (Ger)Náměstí Jiřího zPoděbrad  (CZR)

Svätoplukovo námestie(SVK)

LOKALITA

umiestnenieblízko centra, časťPrenzlauberg

širšie centrum,kompaktná  časť  mesta   centrum  mesta

rezidenčná  zónapriamo v centrerezidenčnej  zóny

priamo v centrerezidenčnej  zóny

blízko rezidenčnej zóny,prevažne  zmiešaná  funkcia

dynamika  zóny

gentrifikuje sa (zvyšujúcesa nájmy, postupnávýmena rezidentov, zmenaobchodov  a  služieb)

postpná gentrifikácia(hlavne na rozhraníVinohradov  a  Žižkova)

stagnácia až regresia (nízkypočet rezidentov, často sastriedajúce prevádzky,nestály nájom, prázdneprevádzky, úbytoknávštevníkov, úbytok služieba  príležitostí)

veľkosť 1.1  ha 3.6  ha 1.2  haDOSTUPNOSŤ

verejná  dopravarelatívne dobrá (1kmmetro,  500  m  električka)

výborná (metro,električka)

relatívne dobrá (autobus 30,6 zachádza k námestiu,ostatné autobusy sú vovzdialenosti  do  500  m)

pešiaci  a  cyklisti pešie,  cyklistické  ťahy pešie  ťahy pešie  ťahy

individuálna  doprava

relatívne dobrá (napriekvýznamnému spomaleniudopravy)

relatívne dobrá (napriekjednosmerným cestám,možnosti parkovania súdobré)

obmedzená (námestie tvoríčasť pešej zóny, aleparkovanie je možné vsusedných uliciach a nazáchytných  parkoviskách)

VYBAVENOSŤáno (malé prevádzky naprízemí  budov)

áno (malé prevádzky naprízemí  budov)

čiastočne (budovy susediaces  námestím)

kaderník kaderník poštakrajčír realitné  kancelárie kopírovanie  a  tlačreštaurácie reštaurácie reštauráciecafe cafe cafévečierka večierkaoblečenie oblečenie oblečeniestarožitnosti chovateľské  potreby

kvetinygaléria  Kathe  Kollwitz Divadlo  Andreja  Bagarakultúrne  centrum Nitrianske  múzeum

vzdelanie ZŠ  (do  500  m) ZŠ  priamo  na  námestí

iné kostol  Božieho  srdcapamätný Mariánsky stĺp nanámestí

služby

obchod

kultúra

Tab. 2: Rámcové charakteristiky pozorovaných námestí (Sidorová, 2011).

METODIKA41

MENO KAPITOLY AK TREBA

Obr. 38: 3D Street view Kollwitz Platz, Berlín (Google Earth).

Obr. 39: 3D Street view Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha (Google Earth).Obr. 40: 3D Street view Svätoplukovo námestie, Nitra (Google Earth).

K

JzP

S

POZOROVALA SOM AKTIVÍTY ĽUDÍ VO VEREJNOM PRIESTRANSTVE. Väčšina kategórii reaguje na pohyb (stojí, sedí, prechádza), zároveň však vnímam ich obsahovú stránku (hrá na hudobnom nástroji, upratuje, skateboarduje, prechádza...). Niektoré kategórie boli príliš všeobecné a považovala som za nutné rozšíriť ich o podkategórie

KATEGÓRIA: prechádzaPODKATEGÓRIA: prechádza námestím, rekreačne sa prechádza, prechádza sa so psom, tlačí detský kočiar...KATEGÓRIA: stojíPODKATEGÓRIA: stojí s detským kočiarom, stojí so psom, stojí s bicyklom...Podkategórie rozširujú varietu aktivít, zároveň vysvetľujú povahu aktivít a pomáhajú interpretácii situácie.Okrem aktivít som pozorovala zastúpenie vekových skupín a rozdelenie podľa pohlavia. Pred terénnymi meraniami bolo nutné zápis aktivít zefektívniť na maximálnu možnú mieru a čo najviac objektivizovať pozorovania, preto som si vytvorila štandardizovaný pozorovací hárok, legendu aktivít a slepú mapovú prílohu.

ŠTANDARDIZOVANÝ POZOROVACÍ HÁROK A LEGENDA aktivít zachytáva komplexnú sadu informácií – od kódu pozorovateľa, dátumu a lokality, počasia, až po kvalitatívne poznámky k pozorovaniu. Štandardizovaný pozorovací hárok som vytvorila po inšpirácii pozorovacími hárkami britských výskumníkov zaoberajúcich sa vizuálnym hodnotením krajiny (referencia). Hárok pomáha čo najviac objektivizovať, subjektívny pohľad pozorovateľa, preddefinovanými kategóriami odpovedí – v mojom prípade kategorizáciou aktivít. Hárok obsahuje:

KÓD POZOROVATEĽADÁTUM A MIESTO POZOROVANIAČAS POZOROVANIAPOČASIE – základný popis počasia, odhadovaná teplota, veternosť, slnečný svitPOZNÁMKY K POZOROVANIU – upresňuje deň pozorovania (pracovný alebo víkendový deň, konanie trhov) a všetky informácie podstatne doplňujúce pozorovanú situáciu

LEGENDA AKTIVÍT je zvlášť priložený zoznam doteraz porozovaných aktivít a ich kódov, ktorý používam v teréne. Legenda pružne reaguje na prítomnosť nových aktivít, zoznam preto nie je dokončený. Pre rýchly terénny zápis som každej aktivite priradila písomný kód.

POHLAVIE je v mapových záznamoch reprezentované odlišnou farebnosťou. Aktivity vykonávané mužmi sú v odtieňoch zelenej, ženy zasa v červenej.

VEKOVÉ SKUPINY sú zaznamenávané číslom reprezentujúcim najvyššiu hodnotu veku danej skupiny. Číslo rozširuje písomný kód aktivity. Vekové skupiny rozdeľujem nasledovne:

7 - (0, 7> rokov15 - (7, 15> rokov30 - (15, 30> rokov60 - (30, 60> rokov75 - > 60 rokov

Celkový kód v mape teda obsahuje rozdielnu informáciu na základe farebnosti, písomného a číselného kódu.

Napr. Av 30 – muž vo veku 15 – 30 rokov, ktorý prechádza námestímC 60 – bicyklujúca žena vo veku od 30 – 60 rokov

SLEPÁ MAPA – kódy zaznamenávam do čiernobielej mapy vo formáte A4. Na mape sú zachytené základné priestorové vzťahy. Formát mapy je veľmi vhodný na terénne pozorovania

METODIKA43

MENO KAPITOLY AK TREBA

Obr. 41, 42: Pozorovanie (autorka, 2011).Tab. 3: Katalóg aktivít a ich skratiek (autorka, 2011).

KÓD popis  aktivityAv prechádza  námestímAr rekreačne  sa  prechádzaAp venčí  psaAk tlačí  detský  kočiarB behá  Bk smeruje  k  letnému  kinuBs smeruje  na  bohoslužbuC bicyklujeCt tlačí  bicykelCv vozíčkarD korčuľuje  saE skateboarduje  saF hrá  saGd sedí  na  schodoch  alebo  zemiGf sedí  na  fontáneGl sedí  na  lavičkeGt sedí  na  tráveI stojí      Ip stojí  so  psomIk stojí  s  detským  kočiaromIb stojí  s  bicyklomJ hrá  na  hudobný  nástrojK pozerá  sa  do  výkladu,  stánkuL nakupujeM fotografuje,  točí  videoN rozdáva  letákyO randeP nasadá,  vysadá  do-­‐z  autaR číta  si  oznamy,  študuje  mapuS kŕmi  alebo  plaší  holubySb svatbaT predávaUr je-­‐pije  v  reštaurácuu  (formálna  konzumácia)Um je-­‐pije  mimo  reštaurácie  (neformálna  konzumácia)V pripravuje  stánok,  prevádzku,  mestské  služby,  vyhadzuje  smetiX politická  kampaňZ spí

3. 3. 3 HARMONOGRAM POZOROVANÍ

Pre čo najväčšiu validitu a reliabilitu výskumu bolo dôležité zadefinovať stratégiu pozorovaní a to harmonogramom a samotnou povahou pozorovaní. Thwaites, Simkins 2007, Kollová 2009, Lipovská 2010 , Goličniková 2004 a ďalší autori zdôrazňujú, že pre dosiahnutie čo najrealistickejšieho obrazu života verejných priestranstiev, je potreba pozorovať ich v rôznych častiach dňa a roka. Počasie pri tom zohráva významnú úlohu. Pozorovania som uskutočnila v časovom horizonte niekoľkých dní. Zaujímali ma zmeny využívania priestoru od skorého rána až do neskorého večera. Pozorovanie preto uskutočňujem 4-5x do dňa (v závislosti na letnom alebo zimnom období). Merania obyčajne prebiehajú o 7:00 (leto), 8:00 (zima), 10:00, 13:00, 17:00, 20:00 (zima), 21:00 (leto).

Ďalším kritériom pre výber dní bol rozdiel medzi pracovným dňom a víkendom. Pozorovania sa musia odohrať počas letného a zimného obdobia, prípadne za priaznivého alebo nepriaznivého počasia. Posledným a kľúčovým kritériom je usporiadanie trhu. Počet referenčných dní preto pre jednu lokalitu môže predstavovať 4-9.

POČET DNÍ A CHARAKTERISTIKA DNÍ PRE JEDNOTLIVÉ LOKALITY

kollwitz platz, Berlín, nemecko – pretože trhy sú tu dostatočne etablované a usporiadavané len počas víkendu, pre pozorovanie postačia 4 dni.

1 PRACOVNý LETNý DEň BEZ TRHU - 20.7.20111 VíKENDOVý LETNý DEň S TRHOM - 23.7.20111 PRACOVNý JESENNý DEň BEZ TRHU - 25.11.20111 VíKENDOVý JESENNý DEň S TRHOM - 26.11.2011

Námestí Jiřího z Poděbrad, Praha, Česká repuBlika – Sezónne trhy sú organizované počas pracovného týždňa aj víkendu, sú relatívne nové (organizované len druhú sezónu), pre pozorovanie volím 9 dní a 1 deň naviac s iným typom trhov (Vinobranie).

1 PRACOVNý LETNý DEň BEZ TRHU 16.8.20111 PRACOVNý LETNý DEň S TRHOM 13.8.20111 PRACOVNý LETNý DEň S TRHOM 12.8.20111 VíKENDOVý LETNý DEň S TRHOM 10.8.20111 VíKENDOVý LETNý DEň BEZ TRHU 14.8.20111 PRACOVNý JESENNý DEň BEZ TRHU 27.10.20111 PRACOVNý JESENNý DEň S TRHOM 12.10.20111 VíKENDOVý JESENNý DEň S TRHOM 15.10.20111 VíKENDOVý JESENNý DEň BEZ TRHU 30.10.20111 VíKENDOVý JESENNý DEň S TRHOM (ŠPECIÁLNY) 17.9.2011

Svätoplukovo námeStie, nitra, SlovenSko – Pretože Svätoplukovo námestie nemá pravidelné trhy, schopnosť pritiahnúť ľudí si overím na kultúrnej akcii (v letnom prípade to bolo otvorené kino Bažant Kinematorgraf, v jesennom prípade to bola spoločná cyklojazda).

1 PRACOVNý LETNý DEň BEZ KULTÚRNEJ AKCIE - 5.7.20111 PRACOVNý LETNý DEň S KULTÚRNOU AKCIOU - 28.8.20111 VíKENDOVý LETNý DEň S KULTÚRNOU AKCIOU - 30.8.20111 VíKENDOVý LETNý DEň BEZ KULTÚRNEJ AKCIE - 6.7.20111 PRACOVNý JESENNý DEň BEZ KULTÚRNEJ AKCIE - 23.10.2011 1 PRACOVNý JESENNý DEň S KULTÚRNOU AKCIOU - 30.9.20111 VíKENDOVý JESENNý DEň BEZ KULTÚRNEJ AKCIE - 20.11.20111 PRACOVNý JESENNý DEň BEZ KULTÚRNEJ AKCIE - 21.11.2011

METODIKA45

MENO KAPITOLY AK TREBA

Tab. 4: Štandardizovaný hárok pre 1 deň (autorka, 2011).Obr. 43 Slepá mapa pre terénne pozorovanie (autorka, 2011).

1 Thwaites. K., Simkins, I. 2007. Experiential landscapes. An approach to people, place and space. New York: Routledge. 2007. 230 p. ISBN 978-0-415-34000-7.2 Koll, A. 2009. Der Laubeplatz in Wien Favoriten, diplomová práca. Viedeň: BOKU, 2009.113 p.3 Lipovská, B. 2011. Dotvorenie verejných priestorov vidieckych sídel. Dizertačná práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita. 2011. 133 p.4 Goličnik, B. 2004. Public Urban Open Spaces and Patterns of Users In Designing Social Innovations. Planning, Building, Evaluating edited by Bob Martens, Alexander G. Keul. Gottingen: Hogrefe and Huber Publishers, 167 – 175 p. ISBN 0-88937-291-8.

3. 3. 4 POZOROVACIA TECHNIKA

Pozorovanie má viacero foriem, ktoré závisia od predprípravy a miery viditeľnosti pozorovateľa. Pozorovanie môže byť „neštruktúrované“, prevažne kvalitatívneho charakteru, ktorého cieľom je zachytiť situáciu a induktívne vytvoriť podklad pre hypotézu. Pre potreby výskumu som zvolila pozorovanie nezúčastneným pozorovateľom s vysokou mierou štruktúrovanosti (všímam si vopred špecifikované aktivity, zapisujem ich pripraveným kódom do pripravených máp). V prostredí som si stanovila trasu, po ktorej som sa pomaly pohybovala (viď obr. 40, 41, 42) Zároveň som zastavila na niekoľkých pozorovacích bodoch, z ktorých som kontrolovala časť pozorovaného priestoru. Námestia som rozdelila do 3-4 sektorov, pričom prechod každým trval do 5 minút. Výsledné pozorovanie trvalo od 15-20 minút. Pozorované aktivity som zaznamenávala priamo do hárkov a v prípade trhov a nemožnosti priameho zápisu, som si situáciu nahrala na video a spätne prepísala do kódov.

3. 3. 5 GIS: TVORBA INTERAKTÍVNYCH DATABÁZÍ

Prepis dát z hárkov do prostredia GIS som realizovala v dvoch úrovniach. Ku každému písomnému kódu som vytvorila symbol a zároveň som k nemu vytvorila tabuľkovú databázu. Každý symbol nielenže aktivitu na mape lokalizuje, ale obsahuje aj informácie o pohlaví a veku pozorovaného jedinca-(cov). Tieto sa dajú ľahko exportovať v databázach a použiť pre budúce štatistické spracovanie.

3. 3. 6 GIS: VIZUALIZAČNÝ, DEMONŠTRAČNÝ A ANALYTICKÝ NÁSTROJ

Predbežným výsledkom porozovania sú mapy jednotlivých pozorovaní. Pre skúmanie katalytického vplyvu trhovísk som zvolila sekvenciu máp jednotlivých pozorovaní počas dňa – je viditeľné, ako a kde trhoviská kumulujú aktivity a návštevníkov. Mapa je súčasne doplnená o databázu numerických informácií, ktoré používam na vyhodnotenie priebehu jednotlivých častí dňa alebo celého dňa.

3. 3. 7 ŠTATISTICKÉ SPRACOVANIE

V tejto fáze budem testovať návštevnosť na námestiach v dňoch s trhom alebo kultúrnou akciou. Z dôvodu malého rozsahu dat danej štúdie a tiež nesplniteľnosti predpokladu normality dat budú v nasledujúcej časti použitý neparametrický štatistický test. Konkrétne to bude Mann-Whitneyho test, ktorý použijeme na testovanie nasledujúcej hypotéze H0 proti alternatíve H1:

- H0: F = G- H1: F ≠ G

kde symbol F označuje distribučnú funkciu spojitého rozdelenia pre prvý výber, tj. data z dní s trhom (kult. akciou) a G označuje distribučnú funkciu spojitého rozdelenia pre druhý výber, tj. pre data z dní bez trhu (kult. akcie).

METODIKA47

Predpokladáme, že uvažované 2 výbery sú nezávislé. Keďže sa zaujímame o to, či nastala zmena v počte ľudí (v počte aktivít) na námestí v dňoch s trhom (s kult. akciou) a v dňoch bez trhu (kult. akcie), hypotézu a alternatívu Mann-Whitney testu môžeme interpretovať nasledovne:

HO: Počet návštevníkov (počet aktivít) v dňoch s trhom a bez trhu sa zhoduje.

H1: Počet návštevníkov (počet aktivít) v dňoch s trhom a bez trhu sa líši.

V ďalšej fáze spracovania dát sa zameriam na denné priebehy návštevnosti a porovnám počty rýchlo a pomaly pohybujúcich sa ľudí (schopnosť námestia udržať návštevníkov).

METODIKA48

MENO KAPITOLY AK TREBA

Obr. 44, 45, 46: Pohyb pri pozorovaní na troch námestiach (autorka, 2011).

V priebehu rokov 2011-2012 som skúmala 18 trhov (16 z nich bolo v Prahe, 2 v Berlíne). 13 z nich bolo farmárskych (alebo propagovaných ako farmárske), 2 blšie a 2 zmiešané, berlínske trhy. Typologické hárky mi mali dať predbežnú odpoveď na otázku.

ČO ROBÍ ÚSPEŠNÝ TRH?

Ide o kombináciu rôznych faktorov. Ľahká dostupnosť pešou alebo individuálnou dopravou, bezbariérový prístup, kvalitné produkty, dostatočná viditeľnosť a dostatok informácií o trhu tvoria základné minimum. Samotné miesto zohráva veľkú úlohu. Identita miesta, lokalizácia v jasne vyhradenom verejnom priestore (v blízkosti kostola, významnej budovy, prípadne na námestí...) blízkosť vody, parku, možnosti posedieť si, trhu jednoznačne pridávajú na kvalite.

Kombinácia kvalitne zorganizovaného trhu a vhodnej lokality vytvára identitu alebo “genia loci” trhu.

Analýzou typologických hárkov som dospela k setu pozitívnych charakteristík trhov (tabuľka trhov). Avšak nie všetky charaktristiky sú podmienkami katalyzujúceho trhu. Vychádzam teda zo základnej definície - trh má katalyzovať sociálne a ekonomické aktivity.

Vo výslednej tabuľke som vyznačila katalytické aspekty trhov - najmä sociálne a ekonomické charakteristiky. Skúmala som, či na trhu alebo v blízkosti trhu vznikajú spontánne sociálne reakcie a či im priestor trhu alebo blízkeho okolia dá možnosť rozvinúť sa v čase a priestore. Nachádza sa v blízkosti posedenie alebo ihrisko? Navštevujú trhy domáci obyvatelia? Podporuje tak trh vznik komunity? Nakupujú návštevníci trhov aj v blízkych predajniach?

Za kľúčové kritérium úspešného trhu teda považujem kombináciu - identity trhu (odvíjajúcej sa významne od kvality verejného priestranstva) a jeho viditeľného pozitívneho sociálneho a ekonomického pôsobenia.

Z 18 trhov tieto tri kritéria napĺňajú iba berlínske trhy na Kollwitz Platz a etnický trh v Neu Kollne. Oba trhy sú lokalizované v aktívnom “tkanive mesta” - na námestí a na nábreží v aktívnej tureckej štvrti. Uvedomujem si, že nemôžeme úplne porovnávať kultúru trhov v Berlíne a Prahe, predsa len je dôležité úvedomiť si pozitívny aspekt týchto trhov - diverzitu (etnickú, produktovú, diverzitu priestoru a návštevníkov).

Oba trhy poskytujú možnosť posedenia, ďalšieho nákupu alebo rekreácie (blízke kaviarne, člnkovanie v prípade Neu Kollnu), ich doprava je upokojená, prejavuje sa vysokým podielom chodcov a cyklistov. Zaujímavým faktom je, že stromy v oboch prípadoch tvorili “strechu” obom trhom.

Ďalším zistením bolo, že tieto úspešné trhy nepôsobili úplne “čisto”. Kollwitz platz disponoval stánkami, ktoré boli rôzneho charakteru (každý obchodník si doviezol vlastný), v Neu Kollne sa na ulici povaľovali odpadky a aj celkové prostredie mestskej štvrte bolo trochu zanedbané. Ale práve tu sa dotýkame ťažko kvantifikovanej kategórie genia loci alebo identity trhu. Trhy sú predovšetkým živé a aktívne strediská sociálnych aktivít. Istý chaos a neporiadok k tomu patrí. V New Kollne prevládal čulý ruch - na trhu sa miešali vône, zvuky, vizuálne vnemy - tento trh bol bohatý v mnohých aspektoch.

Dôkazom a možno ďalším z faktorov úspešnosti týchto dvoch trhov je, že sú uvedené medzi turistické atrakcie mesta, v prípade Neu Kollnu aj v medzinárodnom turistickom sprievodcovi Lonely Planet. Táto kampaň do trhov láka návštevníkov z iných štvrtí, miest alebo krajín.

Vysoký podiel lokálnych dodávateľov a typických produktov v Neu Kollne však

4. VÝSLEDKY4.1 ÚSPEŠNÝ TRh

VÝSLEDKY50

1.  FT  An

děl

2.  FT  Bu

tovice

3.  FT  Jiřák

4.  FT  Jižní  M

ěsto

5.  FT  Ka

rlín

6.  Trh  Kollwitz  Platz  (B

erlín

)7.  FT  Ko

tva

8.  FT  Ku

bánske  nám

ěstí

9.  FT  Ku

laťák  

exist

uje  

v  ro

ku  2

014

áno

term

íny

na20

14ni

e  sú

 znám

eán

ote

rmín

yna

2014

nie

súzn

áme

áno

áno

nie  

ako  

FTán

oán

oIDEN

TITA

 TRH

U  

"sen

seof

plac

e"-­‐v

ysok

ápr

íznač

nosť

trhu

km

iest

uko

nani

a.Ja

sne

defin

ovan

évý

znam

ném

iest

ošt

vrte

-­‐

land

mar

kal

ebo

jasn

eur

bani

stic

ky

vyhr

aden

ý  ve

rejn

ý  pr

iest

or  

čias

točn

e(O

CAn

děla

pešia

zóna

okol

otv

orí

loká

lne

cent

rum

Prah

y6)

.Hoc

itrh

sám

nie

jeab

solú

tne

prízn

ačný

,lo

kalit

a,na

ktor

ej  sa

 nac

hádz

a  je

-­‐ni

eán

o

rela

tívne

(trh

sana

chád

zana

chod

níku

pred

kost

olom

,na

okra

jiob

rovs

kého

,re

latív

nepr

ázdn

eho  

park

u)án

oán

oni

e    

áno

áno

podp

oruj

elo

káln

uko

mun

itu,

vyso

ký

podi

el  re

ziden

tov

nedá

 sa  u

rčiť

nedá

sazis

tiť(v

äčšin

u  ná

všte

vník

ov  

tvor

iazá

kazn

íci

OC)

áno

áno

áno

áno

(trh

jeta

kpo

pulá

rny,

žeho

okre

mre

ziden

tov

navš

tevu

júaj

ľudi

az

inýc

hča

stí  a

 turis

ti)ni

e    

áno

áno

VIDITEĽN

OSŤ,  D

OSTUPN

OSŤ

dobr

ávi

dite

ľnos

ťtr

huz

hlav

ných

pešíc

h  ťa

hov

áno

3/26

/14

čias

točn

eán

o

rela

tívne

(hoc

ije

trh

blízk

oVD

,je

troc

husk

rytý

,ta

kže

oňo

mve

dia  

skôr

 rezid

enti)

áno

nie  

rela

tívne

(od

hlav

nej

ulic

eho

delí

časť

nám

estia

spa

rkom

)ni

eľa

hko

abe

zpeč

nedo

stup

nýpe

šou

chôd

zou  

áno

nie

áno

áno

áno

áno

rela

tívne

(trh

jeuk

rytý

vza

dnej

 čas

ti  O

C)re

latív

ne  

nie

ľahk

o  do

stup

ný  v

erej

nou  

dopr

avou

áno

nie

áno

áno

áno

nie

áno

áno

áno

stlm

ená  

dopr

ava

áno

nie

nie

nie

áno

áno

áno

nie  

nie

cykl

otra

syni

eni

eni

eni

eán

oán

oni

e  ni

e  ni

evz

dial

enos

ťod

rezid

enčn

ejzá

stav

bydo

 5  m

inút

 (500

m)

áno

nie

áno

rela

tívne

(obt

iažn

ach

ôdza

 a  o

rient

ácia

)án

oán

oán

oán

oni

evz

dial

nosť

odst

anic

em

etra

do5

min

út  (5

00m

)án

oni

eán

oán

oni

eni

eán

oni

eán

odo

stup

néin

form

ácie

avy

soké

pove

dom

ie  o

 trhu

rela

tívne

.Tr

hvď

aka

svoj

ejlo

kalit

ein

form

ácie

nešír

i,ľu

dípr

aktic

kyzb

iera

nam

iest

eni

eán

oni

e

rela

tívne

(VPr

ahe

sao

trhu

"vie

",al

eni

eje

tosp

ôsob

ené

ofic

iáln

ymPR

ako

dlho

dobý

m  

pôso

bení

mán

oni

e  án

oán

oPR

ODU

KTY

kval

itné

prod

ukty

(vpr

ípad

eFT

viac

ako

polo

vica

skut

očný

chfa

rmár

ov,

kval

itné  

prod

ukty

...)

áno

áno

áno

nie

áno

áno

nie

áno

áno

SOCIO  EKO

NOMIKA  

spon

tánn

eso

ciál

neak

tivity

saod

ohrá

vajú

natr

hupr

ípad

nev

jeho

blízk

om  o

kolí  

áno

nie

obm

edze

neni

eán

oán

oni

eob

med

zene

áno

mož

nosť

pose

deni

ana

trhu

príp

adne

v  te

snej

 blíz

kost

ini

eni

eob

med

zená

nie

áno

áno

nie

obm

edze

ná

áno

(ľudi

ase

dia

nabe

tóno

vých

 kv

etin

áčoc

h,ni

ena

lavi

čkác

h)po

skyt

uje  

sprie

vodn

ý  pr

ogra

mni

eni

eán

oán

oán

oni

eni

eči

asto

čne

návš

tevn

ícit

rhu

vidi

teľn

ena

všte

vujú

iné  

obch

ody  

v  ok

olí

áno

áno

čias

točn

eni

ene

dá  sa

 urč

iťán

oán

one

dá  sa

 urč

iťni

eINÉ

kval

itný

mob

ilár

azá

zem

iepr

efa

rmár

ov*

áno

áno

áno

áno

Tab. 5: Vyhodnotenie charkateristík úspešného trhu. Sivo vyznačené charakteristiky sú kľúčovými aspektami pozitívneho katalytického vplyvu (autorka, 2014).

10.FT

Masarykovo

nádraží

11.  FT  Náplavka

12.B

lšítrh

Náplavka

-­‐  František

13.

Etnický

trh

Neukolln  (B

erlín)

14.

Blší

trh

Nám

ěstí  Míru

15.

FTNám

ěstí

Repu

bliky

16.  Trh  Paládium

17.    FT  Pankrác

18.  FT  Suchdo

lex

istuje  v  ro

ku  201

4án

oán

ote

rmínyna

2014

niesú

znám

eán

opr

esun

utý

naTy

lovo

nám

estie

áno

áno

áno

áno

IDEN

TITA

 TRH

U  

"sen

seof

plac

e"-­‐v

ysok

ápr

íznač

nosť

trhu

km

iestu

kona

nia.

Jasn

ede

finov

ané

význ

amné

miesto

štvr

te-­‐

land

mar

kaleb

ojasn

eur

banisticky

vyhr

aden

ý  ve

rejný  pr

iestor

 nie

áno

nie

áno

áno

nie

čias

točn

e(trh

sám

ose

benie

jekv

aitn

ý,av

šak

OC

Paládium

jepr

íznač

né)

nie

čias

točn

e(trh

sana

chád

zav

pešo

mťa

hu  na  un

iver

zitu)

podp

oruje

loká

lnu

kom

unitu

,vy

soký

podiel  re

ziden

tov

nie

áno

(trh

jeta

kpo

pulárn

y,že

hook

rem

rezid

ento

vna

všte

vujú

ajľu

dia

zinýc

h  ča

stí  a

 turis

ti)ne

dá  sa

 určiť

áno

(trh

jeta

kpo

pulárn

y,že

hook

rem

rezid

ento

vna

všte

vujú

ajľu

dia

zinýc

hča

stí

atu

risti)

nedá

 sa  určiť

nie

nie

nedá

 sa  určiť

čias

točn

e(n

ielen

rezid

enčn

á,ale

ajun

iver

zitná

 ko

mun

ita)

VIDITEĽN

OSŤ,  D

OSTUPN

OSŤ

dobr

ávidite

ľnos

ťtrhu

zhlav

ných

pešíc

h  ťa

hov

nie

nie

nie

áno

áno

áno

áno

nie

áno

ľahk

oa

bezp

ečne

dostup

nýpe

šou

chôd

zou  

nie

relatív

nenie

áno

áno

áno

áno

nie

áno

ľahk

o  do

stup

ný  ver

ejno

u  do

prav

ouán

očias

točn

e  (e

lekt

rička

)nie

áno

áno

áno

áno

áno

áno

stlm

ená  do

prav

anie

áno

nie

nie

nie

áno

áno

nie

áno

cyklot

rasy

nie

áno

áno

áno

nie

nie

nie

nie

nie

vzdialen

osť

odre

ziden

čnej

zástav

by

do  5  m

inút

 (500

m)

čias

točn

e

relatív

ne(je

nutn

épr

ekon

aťpr

evýš

enie

riečn

eho  ko

ryta

)nie

áno

áno

čias

točn

ečias

točn

enie

čias

točn

evz

dialno

sťod

stan

ice

met

rado

5m

inút

 (500

m)

áno

áno

nie

áno

áno

áno

áno

áno

nie

dostup

néinfo

rmác

iea

vyso

képo

vedo

mie  o  tr

hunie

áno

nie

áno

nie

nie

nie

nie

nie

PRODU

KTY

kvalitn

épr

oduk

ty(v

prípad

eFT

viac

ako

polovica

skut

očný

chfa

rmár

ov,

kvalitn

é  pr

oduk

ty...)

nie

áno

nízk

y  so

rtim

ent

áno

obro

vský

 výb

erán

onie

čias

točn

ečias

točn

eSO

CIO  EKO

NOMIKA  

spon

tánn

eso

ciálne

aktiv

itysa

odoh

ráva

júna

trhu

prípad

nev

jeho

blízk

om  oko

lí  nie

áno

nie

áno

áno

obm

edze

neob

med

zene

nie

obm

edze

nem

ožno

sťpo

sede

nia

natrhu

prípad

nev  te

snej  blíz

kosti

nie

nie

nie

áno

áno

nie

nie

nie

obm

edze

nepo

skyt

uje  sp

rievo

dný  pr

ogra

mnie

čias

točn

e    

nie

nie

nie

nie

nie  

nie

nie

návš

tevn

ícit

rhu

vidite

ľne

navš

tevu

júiné  ob

chod

y  v  ok

olí

nie

čias

točn

e    

nie

áno

nie

áno

áno

áno

nie

INÉ

kvalitn

ým

obilá

ra

záze

mie

pre

farm

árov

*án

onie

áno

nie

nie

Tab. 6: Vyhodnotenie charkateristík úspešného trhu. Sivo vyznačené charakteristiky sú kľúčovými aspektami pozitívneho katalytického vplyvu (autorka, 2014).

vzdorujú návštevnickej gentrifikácii a trh si stále udržuje svoje kvality. Kollwitz platz je lokalizovaný v gentrifikujúcej sa zóne Prenzlaubergu. Podiel turistov sa stále zvyšuje a v rozovoroch s obchodníkmi som zistila, že charakter produktov sa počas rokov zmenil. Okrem potravín sa na trhu dajú kúpiť drahé handmade dizajnérske oblečenie, hračky a iné artikle charakteru suvenírov. Avšak aj tieto produkty si uchovávajú vysokú kvalitu.

Pražské trhy všeobecne nepodporovali všetky doteraz zmienené aspekty.K berlínskemu modelu sa najviac blíži farmársky trh na námestí Jiřího z Poděbrad. Tento trh sa považuje za jeden z najúšpešnejších trhov v meste. Je lokalizovaný na námestí s kostolom, v strede rezidenčnej štvrte s relatívnou diverzitou funkcií. Samotný trh je veľmi dobre organizovaný. Občianske združenie Archetyp poskytuje stánky, toalety a mnohokrát aj dodatočný sprievodný program. Trh disponuje svojimi pravidlami, ktoré špecifikujú časový harmonogram, charakter produktov, cenníky atď. Ide o dobre manažovaný trh, ktorý si zakladá na priateľskej atmosfére a kvalitných produktoch.

Analógiu s berlínskymi trhmi nachádzame v usporiadaní - ulička a dva rady stánkov obrátené čelom voči sebe. Toto usporiadanie vytvára rušný koridor, v ktorom prebiehajú aktivity. Trh Jiřák je tiež umiestnený pod stromami, ktoré vytvárajú akúsi strechu a príjemnú mikroklímu počas horúcich letných dní.

Hoci je Jiřák jedným z najúspešnejích trhov v Prahe jeho pôsobenie v priestore námestia je značne obmedzené. V nasledujúcej kapitole sa podrobne zameriam práve na tento aspekt.

K ďalším úspešnejším trhom môžeme zarátať farmársky trh na Prahe 6, Kulaťák, Prahe 8, Karlín a Prahe 10, Kubáň alebo Anděl, Praha 5. Trhy poskytujú kvalitné produkty, sú známe, sú na špecifických verejných priestranstvách (námestia, prípadne zelené plochy) avšak okrem trhu na Anděli sa všetky tri nachádzajú v značnej vzdialenosti od iných obchodov, takže katalytický ekonomický vplyv je v tomto prípade ťažko pozorovateľný.

Pokiaľ zhrnieme pražské trhy môžeme konštatovať, že

sú stále populárne. Dôkazom je nielen existencia väčšiny skúmaných trhov, ale aj množstvo novovznikajúcich trhov.

Ak hovoríme o funkciách, väčšina trhov sa sústredí prevažne na nákupné aktivity a kvalitu tovarov. Trhy zvyčajne neposkytujú ďalšie zázemie pre návštevníkov (pokiaľ nie je dané lokalitou samotnou - lavičky na námestí, atď). Množstvo trhov sa však snaží zákazníkov prilákať atraktívnym sprievodným programom.

Výskum som realizovala s odstupom 3 rokov a pri finálnej revízii som si všimla drobnú, ale podstatnú zmenu. Pri trhoch, ktoré mali významne lokálny charakter som pozorovala rozhovory medzi nakupujúcimi a predajcami. Osobný kontakt sa v tomto prípade nedá obísť a považujem ho za jeden z najvýznamnejších sociálnych benefitov trhov. Usudzujem, že časom sa na trhu vytvorila stabilná komunita nakupujúcich, ktorá sa vzájomne poznala.

Časové hľadisko je pre pôsobenie trhu podstatné a vnímam pozitívne, že väčšina pozorovaných trhov v Prahe existuje dodnes. Stávajú sa tak inventárom mestskej štvrte, ekonomickým mikrocentrom a stabilným prvkom, s ktorým môžeme v mestskom plánovaní počítať.

VÝSLEDKY53

Obr. 47, 48, 49: Elementy podporujúce genius loci a identitu trhov: vodný kanál s lineárnym parkom a sedením v blízkosti etnického trhu v berlínskom Neukollne, neogotický kostol s parkom v pražskom Karlíne, prípadne blízkosť kompaktnej rezidenčnej zástavby pri Kollwitz platz, Berlín (foto: autorka, 2011).

4.2 AKTIVITY A POČET NÁVŚTEVNÍKOVKOLLWITZ PLATZ

Kollwitz platz s rozlohou cca 1.5 ha sa nachádza v gentrifikujúcej zóne širšieho berlínskeho centra. Je charakteristický rezidenčnou zástavbou s vysokou diverzitou funkcií v parteri. Trojuholníkový tvar námestia prirodzene zvádza pešie a iné dopravné ťahy. Ako som spomenula, je to námestie, ktoré sa vyznačuje pokojnou dopravou, avšak relatívne čulým spoločenským životom.

Ulice sú spomalené množstvom dizajnových prvkov (spomaľovače, stĺpiky, bumpery). Chodníky pri okrajoch budov sú širšie ako cestné vozovky a vytvárajú príjemné a bezpečné prostredie pre chodcov. Cez námestie rovnako prechádza veľké množstvo cyklistov. Mestská hromadná doprava je relatívne vzdialená. V okruhu 1 km sa nachádza stanica metra, do 500 m zástavka električky. Napriek značným vzdialenostiam má toto námestie vysoký počet návštevníkov.

KP − Pocet ludi

Cas

Poce

t lud

i

KP − Pocet ludi

Cas

Poce

t lud

i

KP − Pocet ludi

Cas

Poce

t lud

i

KP − Pocet ludi

Cas

Poce

t lud

i

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

050

010

0015

00 Bez trhuS trhom

Z funkčno-priestorovej analýzy vnímame rozmiestnenie reštaurácií, kaviarní, prípadne obchodov a galérií na rohoch námestia. Tie vytvárajú mikrocentrá spoločenského života.Ako do tejto situácie vstupuje sobotný trh?

Známy trh na Kollwitz platzi existuje už takmer desaťročie. Okrem návštevníkov zóny ho navštevujú aj turisti z blízkeho centra. Kollwitz platz je charakteristický prevažne predajom domácich potravín a ručne vyrábaných výrobkov (oblečenie, hračky, atď).

Počas oboch dní s trhom zaznamenávam viditeľný nárast počtu návštevníkov námestia. Počas letného dňa počet návštevníkov o 13:00 dostahuje čislo 1500. V dňoch bez trhu som v tom istom čase na námestí zaznamenala okolo 150 návštevníkov (25.11.2011) a menej ako 500 (20.7.2011). Primárne aktivity trhu (nákup, predaj, občerstvenie) sú doplnené o aktivity, pre ktoré námestie prirodzene poskytuje zázemie – relaxáciu, hru na detskom ihrisku, prípadne návštevu blízkych reštaurácií.

Zaujímavá situácia nastáva po skončení trhu, kedy na námestí ľudia ostávajú prítomní na námestí, prípadne v jeho okolí (blízkych reštaruáciách, parku a ihrisku). V oba dni s trhom sa o 17:00 na námestí nachádza okolo 800 návštevníkov. V letnom dni bez trhu sa na námestí nachádza menej ako 500

26.11.2011

23.7.2011

25.11.2011

20.7.2011

Obr. 50: Počet návštevníkov námestia počas 4 pozorovaných dní. Pozorujeme viditeľný nárast počas letných aj zimných dní s trhom (Sečkárová, 2014).

VÝSLEDKY55

Obr. 51: Kollwitz platz má ľudskú mierku, vhodne rozčlenený priestor na park a detské ihrisko. Reštaurácie na rohoch tvoria zberné miesta návštevníkov námestia aj okoloidúcich. Uvoľnenú a bezpečnú atmosféru dokresľujú cyklisti, ktorí prechádzajú týmto dopravne upokojeným priestorom (autorka, 2011).

Obr. 52: Analýza fyzických, vizuálnych bariér a možností vonkajšieho posedenia, Kollwitz Platz (autorka, 2011).

K

VÝSLEDKY56

Obr. 53,54: Rozptyl aktivít na Kollwitz platzi v letnom dni bez trhu (20.7.2011) a s trhom (23.7.2011) (autorka, 2011).

Obr. 55: Aj počas zimného dňa je námestie a rohové reštaurácie navštevované. Námestie aj v neskorých hodinách nepôsobí opustene (autorka, 2011).

VÝSLEDKY58

KP − Pocet aktivit

Cas

Poce

t akt

ivit

KP − Pocet aktivit

Cas

Poce

t akt

ivit

KP − Pocet aktivit

Cas

Poce

t akt

ivit

KP − Pocet aktivit

Cas

Poce

t akt

ivit

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

510

1520

25 Bez trhuS trhom

26.11.2011

23.7.2011

25.11.2011

20.7.2011

návštevníkov (na detskom ihrisku, v parku a v blízkych kaviarňach). Počas zimného dňa bez trhu je o 17:00 na námestí menej ako 100 návštevníkov (prevažne prechádzajúcich). Je badať sociálny život v kaviarňach a reštauráciách - avšak nemôžem uspokojivo kvantifikovať toto množstvo. Ľudia sa kvôli chladnému počasiu nachádzajú v interéroch. V každom prípade je námestie ekonomicky aktívne. Prítomnosť ľudí aj v neskorej večernej hodine zvyšuje pocit bezpečia a pohody na námestí. Graf poukazuje, že táto situácia nenastáva v rovnakej miere v dňoch bez trhu.

Počet aktivít v prípade dní s trhom viditeľne narastá (23 počas letného dňa, 22 počas zimného o 13:00) oproti dňom bez trhov (13 počas oboch dní o 13:00). Zaujímavá je tiež škála a kvalita aktivít, ktorá sa vytvára počas trhu. Oproti klasickým nákupným aktivitám zaznamenávame hru na hudobný nástroj, fotografovanie, natáčanie videa, realizujú sa dotazníkové prieskumy, či kampane. Zaznamenávame

oveľa bohatšie spektrum pohybov (najmä tých pomalých) - rekreačná chôdza, venčenie psa, tlačenie bicykla, detského kočiara. Námestie je počas trhu bohatšie na aktivity a tie sa odohrávajú takmer na celom jeho priestranstve.

Keďže trh sa na Kollwitz platzi poriada len v sobotu, prieskum som realizovala iba počas 4 dni (letný, zimný víkendový deň s trhom a letný a zimný pracovný deň bez trhu). Som si vedomá, že nárast počtu návštevníkov a aktivít môže byť ovplyvnený víkendom. Bolo by zaujímavé pozorovať trh počas pracovného dňa v týždni. Kombinácia trhu, vhodného dňa (a vhodne navrhnutého priestranstva, ktoré ponúka rôzne možnosti využívania) v tejto husto obývanej lokalite vytvára úspešnú kombináciu a stratégiu. Kvôli nízkemu počtu pozorovaných dní nepoužijem žiadnu štatistickú metódu, avšak aj jednoduchá analýza dát nám napovie, že trh hrá teda v živote námestia kľúčovú rolu – je jeho sociálny, priestorový a ekonomický katalyzátor.

V nasledujúcej prípadovej štúdii sa zameriam na trh, ktorý sa odohráva aj počas pracovných dní.

Obr. 56: Počet aktivít na námestí počas 4 pozorovaných dní. Pozorujeme viditeľný nárast počas letných aj zimných dní s trhom (Sečkárová, 2014).

VÝSLEDKY59

Obr. 57: Napriek mrazivému dažďu na námestí ostávajú ľudia - návštevníci trhov. Skupinky však vidíme aj na ihrisku a v rožných reštauráciach. Neskoro novembrové námestie aj večer opäť nepôsobí opustene (autorka, 2011).

VÝSLEDKY60

Obr. 58: Večer na námestí Kollwitz platz. Po skončení trhov, námestie preberá záchytnú fonkciu. Ľudia sa zhromažďujú v rohových kaviarňach a reštauráciach. (autorka, 2014).Obr. 59: Hudobníci v bizkom parku počas sobotných trhov na Kollwitz platzi. (autorka, 2014).

Obr. 60: Hoci má námestie Jiřího z Poděbrad takmer rovnaké funkcie ako Kollwitz platz, trh postráda vplyv na celé námestie vďaka jeho nadrozmernosti a sťaženej dostupnosti. Trh funguje ako ostrov života bez väčšieho vplyvu na okolie (autorka, 2014).

JzPNámestie Jiřího z Poděbrad s rozlohou cca 3,6 ha (takmer 3 násobok rozlohy Kollwitz platzu) sa nachádza v širšom centre Prahy na rozhraní častí Vinohrady a Žižkov. 4-podlažné budovy v secesnom štýle v okolí námestia datujeme do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. Vinohrady patria medzi najvyhľadávanejšie časti v Prahe. Na Vinohradoch žije veľké množsťvo cudzincov, preto táto časť patrí medzi atmosférou medzi “rezidenčne turistické”.

Námestiu dominuje nadrozmerný kostol božieho srdca, vizuálne je prepojené s blízkou Žižkovskou vežou (významnou vizuálnou značkou Prahy). Námestím prechádza zelená línia metra, po obvode sa nachádzajú zástavky električky. Pokiaľ ide o funkcie, nachádzam tu relatívne rozmanitú ponuku obchodov, služieb. Škola a kostol zastupujú kultúru a vzdelanie. V kombinácii s metrom sa zdá, že by

4.3 AKTIVITY A POČET NÁVŚTEVNÍKOV NÁMĚSTÍ JIŘÍhO Z PODĚBRAD

na námestí mal prevládať čulý ruch. Zdá sa však, že opak je pravdou. V rozmernom priestore námestia sa vizuálne a pocitovo stráca aj relatívne veľký počet návštevníkov. Formálny dizajn chodníkov, odrastlé kríky a značné vzdialenosti medzi záujmovými bodmi vypĺňajú opustené trávniky. Námestie pôsobí prázdne. Bežní návštevníci námestia sú prechádzajúci (k metru) a psíčkari.

Počas letných dní na schodoch kostola, na lavičkách pred kostolom a na uzavretých boxoch v trhovej časti námestia posedávajú ľudia. Združujú sa v miestach, ktoré poskytujú možnosť posedenia.

VÝSLEDKY62

Obr. 61: Rozľahlé námestie s odrastenými krovinami pripomínajú skôr park ako námestie. Okrem psíčkarov sa na trávnikoch málokedy zdržujú ľudia. Psie exkrementy sú na námesti stále vážnym problémom. Ľudia sa zdržujú popri koridoroch s lavičkami. Väčšina námestia tak ostáva nevyužitá (foto: autorka, 2011).Obr. 62: Farmársky trh Jiřák po daždi (foto: autorka, 2011).

4.3 AKTIVITY A POČET NÁVŚTEVNÍKOV NÁMĚSTÍ JIŘÍHO Z PODĚBRAD

Obr. 63: Zázemie trhu. Autá, zábradlie ohraničujú trh z jedinej strany s aktívnym prístupom k budovám. Peší pohyb je tu značne obmedzený (foto: autorka, 2011).

10.8.2011 (Víkend) začínal neskôr, preto jeho vrchol zaznamenáme okolo 13:00. Trh a dobré počasie spôsobuje, že na námestí je približne rovnaký počet ľudí aj okolo 17:00.

12.8.2011 (Pracovný deň) Trh je poznačený chladným ránom a dažďom, preto sa jeho návštevnosť okolo 10:00 okolo 200. S ďalšími hodinami a jasnou oblohou ľudí na trhu pribúda a okolo 17:00 vrcholí (je tesne po trhu, letný deň a dobré počasie).

13.8.2011 (Pracovný deň) - trh počas letného dňa s teplým ránom naopak zaznamenáva vrchol návštevnosti okolo 10:00. Postupom dňa sa návštevnosť znižuje (dážď).

12.10.2011 (Pracovný deň) - návštevnosť trhu kvôli chladnému ránu a dažďu stúpa pomaly, vrchol nastáva o 17:00. Toto je koniec pracovnej doby, preto na námestí zaznamenávame veľa ľudí vychádzajúcich z metra, avšak menej tých, čo na námestí zostávajú.

15.10.2011 (Víkend) - Slnečné, hoci chladné ráno má presne opačný priebeh. Vrchol návštevnosti zaznamenávame okolo 10:00. O

AKÝ ROZDIEL SPôSOBÍ TRH?

Na grafe návštevností (Obr. 65) vidím, že počas dní bez trhu je na námestí vo svojom maxime do 500 ľudí, pričom v dňoch s trhom je to takmer 700 (Obr. 66). Grafy však nie sú jednoznačné.

DNI BEZ TRHU

14.8.2011 (Víkend) - popoludňajší nárast návštevníkov je spôsobený víkendom a bohoslužbami v kostole.

16.8.2011 (Pracovný deň) - nárast kulminuje po skončení pracovnej doby (ľudia z metra).

27.10.2011 (Pracovný deň) + 30.10.2011 (Víkend). Nárast je spôsobený dobrým počasím, dochádzajúcimi na metro. Hoci sa vrcholy návštevnosti jednotlivých dní pohybujú okolo 250, títo ľudia sa v tak rozmernom priestore strácajú.

DNI S TRHMI

Obr. 64: Analýza fyzických a vizuálnych bariér a možnosti vonkajšieho posedenia, Náměstí Jiřího z Poděbrad (autorka, 2011).

VÝSLEDKY64

JZP − dni s trhom

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni s trhom

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni s trhom

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni s trhom

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni s trhom

Cas

Poce

t lud

i

7:00 10:00 13:00 17:00 21:0010

020

030

040

050

060

070

0 10.8.12.8.13.8.12.10.15.10.

Obr. 66: Priebeh návštevnosti počas dní s trhom. Návštevnosť výrazne ovplyvňuje aj počasie a to, čo je trh poriadaný cez pracovný alebo víkendový deň (Sečkárová, 2014).

Obr. 65: Počas zimných dní námestie dosahuje svoj návštevný vrchol v predpoludných hodinách (ľudia dochádzajúci na metro), počas letných dní je to v popoludňajších hodinách, kedy sa ľudia na námestí zdržujú kvôli peknému počasiu (a víkendu 16.8.2011). (Sečkárová, 2014).

JZP − dni bez trhu

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni bez trhu

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni bez trhu

Cas

Poce

t lud

i

JZP − dni bez trhu

Cas

Poce

t lud

i

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

010

020

030

040

050

0 14.8.16.8.27.10.30.10.

17:00 je už takmer tma a veľmi chladno, na námestí sa nachádza minimum ľudí. Hoci je trh na náměstí Jiřího z Poděbrad jedným z najlepších trhov v Prahe, jeho sociálny a priestorový vplyv je obmedzený. Návštevnosť námestia sa počas trhu jednoznačne zvýši, avšak trh nie je jediným faktorom spôsobujúcim nárasť návštevníkov.

V prípade Kollwitz platzu sme zaznamenali zaujímavú situáciu tesne po skončení trhov okolo 17:00. Potom, čo trh na námestie prilákal ľudí, námestie so svojimi možnosťami zachytili ešte veľkú časť ľudí, ktorá tu aktívne zostala ešte nejaký čas. Pozrime sa, ako sa situácia vyvinula na námestí Jiřího z Poděbrad. Opäť použijeme Mann-Whitheyho test a porovnáme dni s trhom a bez trhu o 17:00.

POČET NÁVŠTEVNÍKOV O 17:00S TRHOM 644 557 198 548 209POČET NÁVŠTEVNÍKOV O 17:00BEZ TRHU 413 476 238 125

Pridelíme poradia v združenom výbere, T1 označuje súčet poradí v 1. výbere, T2 označuje súčet poradí v 2. výbere.

T1 = 9+ 8 + 2 + 7 + 3 = 29 T2 = 5 + 6 + 4 + 1 = 16

U1 = 5x4 +1/2x5x6 – T1 = 35 – 29 = 6U2 = 5x4 + 1/2x4x5 – T1 = 30 – 16 = 14

Min(U1,U2) = 6Krit. hodnota M-W testu pre (n1=5,n2=4) je 1

Je splnený nalsedujúci vzťah?Min(U1,U2)≤krit.hodnota

Vyššie uvedený vzťah nie je splnený, pretože:6≤1Záver: Nezamietam hypotézu, že sa počet ľudí o 17:00 na JZN v Prahe nezmenil.

Relatívne vysokú návštevnosť spôsobuje dobré počasie počas víkendu alebo pracovného dňa, rovnako aj faktor víkendu samotného. V tomto momente sa tiež musíme na dáta pozrieť kvalitatívne - v priestorovom kontexte. Pre ilustráciu uvádzam mapy 2 dní s trhom a bez trhu (Obr. 67, 68). Trh sa koncentruje do rohu námestia a aktivity sa nerozširujú do jeho okolia (tak ako sme to videli na prípade Kollwitz platzu).

VÝSLEDKY65

Obr. 67: Pracovný, zimný deň bez trhu. Väčšina návštevníkov námestím prechádza smerom na metro alebo venčí psov. Priestor ostáva prázdny a pôsobí opustene (autorka, 2011).

VÝSLEDKY66

Obr. 68: Sobotný októbrový trh púta množstvo návštevníkov, avšak kumuluje ich len do rohu námestia. Zbytný priestor ostáva využitý len sporadicky - opäť psíčkarmi a prechádzajúcimi (autorka, 2011).

VÝSLEDKY67

Návštevnosť sama o sebe nie je predpokladom, že trh sa skutočne stane katalytickým elementom námestia1. V tejto situácii výrazne nepodporuje ani sociálne, ani ekonomické vzťahy. Dôvodom, ktorý som už v predchádzajúcich kapitolách načrtla je nevhodný dizajn námestia. Vzdialenosti, formalita, nadrozmernosť, relatívne rušná doprava a bariéry - tieto všetky faktory trh na námestí izolujú.

S odstupom 3 rokov trh púta väčšie množstvo ľudí. Rovnako sa na rohu blízkej ulice transformoval obchod vín na relatívne drahú nefajčiarsku kaviareň (jedna z mála v Prahe) s veľmi neformálnym sedením, ktoré je absolútne dostupné priamo z trhu. V blízkosti sa otvorili ďalšie 2 kaviarne-vinárne s podobným sortimentom a sedením. Tieto zmeny vnímam ako nepriame dôkazy vitality trhu a jeho pomalého pôsobenia na na okolie. Ak

Obr. 69: Ušľapaná tráva v okolí trhoviska nasvedčuje tomu, že súčasné miesto trhu je malé a ľudia začínajú využívať blízke okolie. Berme to ako ďalší dôkaz v prospech zmeny vzhľadu námestia. (foto: autorka, 2014).Obr. 70: Nová, príjemná kaviareň s vonkajším sedením v tesnej blízkosti trhov - ďalší dôkaz ekonomickej transformácie námestia? (foto: autorka, 2014).

sa však pozrieme na námestie, život sa tu výrazne nezmenil.

Ak by mal trh prinášať väčší sociálny a ekonomický benefit, musel by sa zmeniť dizajn námestia.

1 Grafy návštevnosti na náměstí Jiřího z Poděbrad aj počas dní bez trhov sú v porovnaní s návštevnosťou Kollwitz Platzu alebo Svätoplukovho námestia dosauhú relatívne vysoké čísla. Treba si však uvedomiť, že ide o územie s takmer 3 násobnou veľkosťou, v ktorom sa toto množstvo ľudí relatívne ˇstrácaˇ.

Obr. 71: Zo štyroch strán námestia je multifunkčná skutočne len západná časť (autorka, 2014).

S

4.4 AKTIVITY A POČTY NÁVŠTEVNÍKOV SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE

Svätoplukovo námestie s rozlohou cca 1.1 ha (takmer zhodné s Kollwitz platz v Berlíne) je dlhodobou výzvou mesta Nitry a v súčasnosti vrcholia debaty o jeho osude. Pred akýmkoľvek dizajnovým počinom, by som rada analyzovala bežný život na námestí a demonštrovala jeho schopnosť prilákať ľudí.

Námestie nedisponuje pravidelným trhom, preto som jeho kumulačnú schopnosť skúmala na kultúrnej akcii - letnom kine pod holým nebom. V tomto prípade je nutné poznamenať, že nám nejde o skúmanie trhu, ale o reakcie spôsobené obdobným dočasným elementom.

Z grafov je vidieť, že bežný život na námestí je charakteristický prevažne prechádzajúcimi ľudmi. V prípade letných dní ľudia oddychujú na okrajoch

námestia - na kamenných schodoch (Obr. 76) lavičkách, prípadne v blízkych reštauráciach. Víkendoví návštevníci majú tendencie cez námestie prechádzať pomalšie,avšak graf ukazuje, že gro sociálnych aktivít sa odohráva na západnom okraji námestia, prípadne v centre - fonátne, ktorá slúži ako stretávací bod.Pozrime sa ako na výsledky pozorovania na tomto námestí počas letných a zimných dní.

Podobne ako pri náměstí Jiřího z Poděbrad návštevnosť ovplyvňuje počasie a fakt, či sa pozorovanie uskutočňuje počas týždňa alebo víkendu. Letné, víkendové dni (5.7-6.7.2011) majú tendenciu kumulovať viac ľudí, ktorí na námestie prichádzajú vrámci vychádzky1. Počasie a uvoľnená nálada spôsobuje spomalenie chôdze, na námestí však nie je veľa možností, ako stráviť dlhšiu dobu.

VÝSLEDKY69

1 5.7.2011 Štátny sviatok sv. Cyrila a Metoda. Všimnite si prúd rýchlokráčajúcich ľudí o 10:00 smerom na Nitriansky hrad. Odohráva sa tu výročná omša. O 13:00 sa tento prúd pomalým krokom vracia cez námestie späť.

MENO KAPITOLY AK TREBA

Ako referenčný ekvivalent k trhu som si vybrala letné kino, ktoré som pozorovala v dvoch dňoch - pracovný a víkendový. Vidíme, že situácia sa počas kultúrnej akcie v oboch dňoch dramaticky mení. Návštevnosť 28.8.2011 dosahuje takmer 1000 návštevníkov, 30.8.2011 sa v tom istom čase nachádza 677 ľudí. Ľudia sú usadení na schodoch námestia. Tí, ktorí si nemajú kde sadnúť, stoja. Na námestí som zaznamenala veľký počet párov (držiacich sa za ruky). Večerná kultúrna akcia, leto a prítomnosť davu vytvára uvoľnenú atmosféru a príjemné miesto pre rande.

Všimnime si tiež, ako sa ľudia správajú v priestore.Okrem hlavnej aktivity (pozorovania filmu) vidíme, že ľudia majú tendencie vytvárať menšie skupinky po obvode námestia - a hlavného davu). Takto sú obsadené miesta, ktoré za bežného dňa ostávajú opustené, napr. schody Divadla Andreja Bagara (Obr 76). Z tejto situácie vyvodzujem schopnosť kina katalyzovať sociálne reakcie a podporovať okupáciu priestoru ľudmi. Podobne ako v prípade zošľapanej trávy na náměstí Jiřího z Poděbrad to vnímam ako dôkaz v prospech zmeny dizajnu námestia. V prípade Svätoplukovho námestia sa vedú debaty o jeho nad-rozmernosti. Centrálna kruhová časť je podľa názorov príliš veľká, otvorená a nehostinná. Ľudia ňou zväčša prechádzajú. Ústredný bod - fontána je významným orientačným a stretávacím bodom. Počas

leta som mala možnosť pozorovať reakciu na dočasnú intervenciu v centrálnej časti námestia. Vrámci cyrilometodských slávností bola do priestoru umiestnená nadrozmerná piesková socha Cyrila a Metoda. Na mapách pozorovania z leta vidíme, že vytvára ďalší stretávací bod a kumuluje nové aktivity - fotografovanie, natáčanie videa.

Toto pozorovanie mi podáva ďalší nepriamy dôkaz, že námestie je schopné udržať viac návštevníkov v prípade, že ponúka viac miest a aktivít, kde sa zdržať.

Je fascinujúce, že v žiadnom z pozorovaných dní sa ľudia výrazne nezoskupujú v parku v severozápadnej časti námestia. Tvorí akúsi zelenú zónu “nikoho”.

Bežná návštevnosť Svätoplukovho námestia v pozorovaniach počas letných dní pohybovala v intervale 250-430. Napriek relatívne vysokému číslu musíme zvážiť priestorovú distribúciu ľudí a kvalitu aktivít. Zostávajú na námestí alebo námestím prechádzajú?

Obr. 72: Analýza fyzických a vizuálnych bariér a vonkajšieho posedenia, Svätoplukovo námestie (autorka, 2011).

VÝSLEDKY70

Obr. 75: Počet aktivít na námestí počas dní bez kultúrnej akcie. Pozorujeme, že v lete sa na námestí odohráva prirodzene viac aktivít ako v zime (Sečkárová, 2014).

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t lud

i

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

010

020

030

040

050

060

070

0 5.7.6.7.23.10.20.11.21.11.

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t lud

i

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t lud

i7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

020

040

060

080

010

00 28.8.30.8.30.9.

Obr. 73: Počet návštevníkov počas dní bez kultúrnej akcie. Nárast 5.7. spôsobuje fakt, že ide o letný deň pracovného voľna s príjemným počasím (Sečkárová, 2014).Obr. 74: Počet návštevníkov počas dní s kultúrnou akciou (letné kino). Nárast začíname pozorovať od 17:00 a vrcholí okolo 21:00. Hoci sa na námestí koná tradičná cyklojazda (30.9), na námestí je relatívne nízky počet návštevníkov. Dve akcie sú kvalitatívne neporovnateľné (Sečkárová, 2014).

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni bez kult. akcie

Cas

Poce

t akt

ivit

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

05

1015

20 5.7.6.7.23.10.20.11.21.11.

VÝSLEDKY71

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t akt

ivit

SN − dni s kult. akciou

Cas

Poce

t akt

ivit

7:00 10:00 13:00 17:00 21:00

05

1015

20 28.8.30.8.30.9.

Obr. 75: Počet aktivít na námestí počas dní s kultúrnou akciou. Oproti dňom bez kultúrnej akcie vnímame mierny nárast v počte aktivít (Sečkárová, 2014).

V chladné zimné dni námestie ostáva takmer bez aktivít, ktoré sú výrazne redukované na prechod. Najvyššia návštevnosť počas pozorovaných dní sa pohybuje v intervale 100-150.

Pre analýzu dát na Svätoplukovom námestí, použijme opätovne Mann-Whitneyho test. Opäť sa zameriame na 17:00 hodinu, kedy dochádza k nárastu počtu návštevníkov námestia.

POČET NÁVŠTEVNÍKOV O 17:00KUL. UDALOSŤ, VÍKEND, SVIATOK327 196 261 237 283POČET NÁVŠTEVNÍKOV O 17:00BEZ SPOL. UD. 93 60 87

Pridelíme poradia v združenom výbere, T1 označuje súčet poradí v 1. výbere, T2 označuje súčet poradí v 2. výbere.

T1 = 8 + 4 + 6 + 5+ 7 = 30T2 = 3 + 1 + 2 = 6Určíme hodnotu testovej štatistiky:U1 = 5x3 +1/2x5x6 – T1 = 30 – 30 = 0U2 = 5x3 + 1/2x3x4 – T1 = 21 – 6 = 15

Je splnený nalsedujúci vzťah?Min(U1,U2) = 0Krit. hodnota M-W testu pre (n1=5,n2=3) je 0

Min(U1,U2)≤krit.hodnotaVyššie uvedený vzťah je splnený.0≤0

ZAMIETAM HYPOTÉZU, ŽE SA POČET ĽUDÍ O 17:00 NA SN V NITRE NEZMENIL.Zvýšenie návštevnosti ovplyvňuje jednak kultúrna udalosť (jej príprava), počasie a výber dňa počas týždňa alebo víkendu.

VÝSLEDKY72

Obr. 76: Rozptyl aktivít na Svätoplukovom námestí počas letného dňa (národný sviatok) bez akcie 5. 7. 2011 (autorka, 2011).

VÝSLEDKY73

Obr. 77: Hoci sa na Svätoplukovom námestí nekonajú trhy, ľudia sú schopní navštíviť ho ak sa chystá vopred ohlásená, atraktívna akcia. Večerné premietanie kinematografu navštívilo viac ako 600 ľudí. Koľko by námestie zarobilo za tento večer, ak by malo nablízku napr. stánok s občerstvením? (autorka, 2011)

VÝSLEDKY74

Obr. 78: Sychravý novembrový deň na námestí. Okrem prechádzajúcich sa tu prakticky nič nedeje (autorka, 2011).

VÝSLEDKY75

Obr. 79, 80: Svätoplukovo námestie počas bežného dňa. Ľuďia sa zastavujú pri fontáne, sedia na schodoch alebo na lavičkách na okrajoch. Stredná časť a park ostáva opustená (foto: autorka, 2011).

Obr. 81, 82: Svätoplukovo námestie počas letného premietania. Na námestí sa v tomto momente nachádza takmer 1000 ľudí oproti bežnému dňu s intervalom 100-200 návštevníkov. Počas premietania ľudia okupujú blízke miesta - viď schody, ktoré poskytujú intímnejšie zázemie pre ďalšie aktivity. Schody sú počas bežného dňa zväčša opustené (foto: autorka, 2011).

V predošlých kapitolách sme si potvrdili tézu, že trh, prípadne obdobná kultúrna akcia je schopná na námestia prilákať návštevníkov. Výsledky - sociálny a (implikovaný) ekonomický impakt je u všetkých troch námestí rôzny. Zamerajme sa teda na priestorovú dimenziu trhov.

MôŽE MAŤ ODLIŠNÉ USPORIADANIE TRHU V PRIESTORE ODLIŠNÚ SOCIÁLNU ODOZVU?

Odpoveď na túto otázku nachádzam v porovnaní bežného farmárskeho trhu (Obr. 83) s trhmi konanými pri jesennom vinobraní (17.9.2011, Obr. 84). Obe akcie majú odlišnú návštevnosť, produkty a PR, avšak v tomto momente sa zameriam na priestorovú distribúciu ľudí a aktivít. Farmársky trh usporiadaný v dvojrade vytvára koncentrovaný ostrov aktivít vo svojom vlastnom priestore. Z grafu vinobrania je jasné, že stánky sú usporiadané takmer v celej polovici námestia a aktivity sledujú rozmiestnenie trhov v priestore.

Analýza závislosti aktivít (Obr. 85) zobrazuje odozvu spontánnych aktivít (modrá značka) na organizované aktivity (predajné stánky, červená značka). Aktivít, ktoré sa rozvinuli ako odozva na organizované aktivity je na námestí niekoľko násobne viac. Sú tiež rozptýlené v priestore ohraničenom stánkami. Pozorujeme to, ako ľudia reagujú na hranice trhu, ako oficiálneho územia, kde sa “môžu” slobobne prejavovať.

Zamerajme sa na kvalitu aktivít. Zatiaľ čo sú ľudia počas bežného farmárskeho trhu priestorovo koncentrovaní na chodníku, počas vinobrania sú rozptýlení na trávnikoch, sedia na schodoch kostola. Všimnime si rozdiel v sedení - ľudia sedia na oficiálne vytvorených miestach, rovnako však posedávajú alebo ležia na tráve. K tejto situácii v bežný deň, rovnako v deň bežného trhu nedochádza. Ide o dôležitú nuansu, zmenu sociálnej klímy, ktorá reflektuje uvoľnenú a pohodovú atmosféru na námestí - “sense of place”,

jednu z najvýznamnejších kvalít skutočne úspešných verejných priestranstiev.

Trh dopĺňa sprievodný program a ľudia na námestí ostávajú do neskorej noci. Kombinácia trhu a kultúry tvorí zážitok pre rôzne skupiny návštevníkov na niekoľko hodín.

Na tomto pozorovaní si overujem dôležitosť fyzického usporiadania trhu, zároveň však distribúciu sociálnych aktivít obmedzenú formálnym dizajnom námestia. Námestie naďalej ostáva prázdne vo svojej zadnej časti a v malých trávnikoch s relatívne hustými krovinami a prevýšením okrajových múrov.

Námestie je minimálne využité počas väčšiny roka. Trhy vnášajú do námestia život, ktorý sa však neprejavuje na ploche námestia a v okolí. Považujem to za ďalší dôkaz, prečo pristúpiť k redizajnu námestia.

4.5 RÔZNE USPORIADANIE, RÔZNA SOCIÁLNA ODOZVA

VÝSLEDKY77

Obr. 83, 84: Rozdiel v priestorovom rozptyle sociálnych aktivít na náměstí Jiřího z Poděbrad počas bežného farmárskeho trhu (13. 8. 2011), cca 500 návštevníkov a počas slávností Vinobrania, ktoré s cca 1200 návštevníkmi okupujú prevažnú časť námestia (17. 9. 2011) (autorka, 2011).

VÝSLEDKY78

JzP

Obr xx, Rozptyl aktivít na Kollwitz platzi počas zimného dňa bez trhu 25.11. 2011 (autorka, 2011)

4.2 RÔZNE USPORIADANIE TRHUporovnať klasický trh na JzP s extra trhom ako je vinobranie

text, text, text - štatistika

Obr. 85: Sociálne aktivity katalyzované počas slávností Vinobrania (17. 9. 2011) (autorka, 2011).

VÝSLEDKY79

JzP

Aká je charakteristika skutočne úspešného verejného priestranstva? Je to jeho schopnosť ľudí do priestoru nielen prilákať, ale zadržať. Túto úvahu aplikujem na trh. Trh ľudí spomalí, prinúti pozerať sa, nakupovať a ako sme sa v predchádzajúcich kapitolách dozvedeli, vytvára podmienky pre vznik nových aktivít.

Ako poslednú zo série dôkazových analýz volím analýzu rýchlosti pohybov. V nasledujúcich diagramoch porovnám všetky aktivity z hľadiska rýchlosti pohybu. Rýchlu, bežnú prechodovú chôdzu postavím voči všetkým formám rekreačnej chôdze, sedeniu, nakupovaniu, hrám, venčeniu psa, atď. Z analyzovaného setu aktivít vylučujem aktivity nesúvisiace s námestím (bicyklovanie, beh cez námestie, parkovanie). Pre ilustratívnosť vyberám pre každé námestie 2 pozorovacie dni - jeden s trhom, prípadne akciou, druhý bez.

V prípade Kollwitz platzu počas dní bez trhu vidíme spomalených ľudí v predpokladaných zónach (parku, na detskom ihrisku a v rohových reštauráciách). Prechádzajúci sa sústreďujú na okrajoch námestia na chodníkoch (Obr. 89). Dramatická zmena nastáva počas sobotného trhu. Návštevníci celého námestia sa spomalia (Obr. 90). S rozpadom trhu a postupujúcou hodinou sa pohyb zrýchľuje. Záchytnú funkciu rohových reštaurácií však vnímame aj po skončení trhu.

Námestie Jiřího z Poděbrad zachytáva pomalo idúcich ľudí v priestore trhoviska. Ďalšiu pomalo pohybujúcu sa skupinku tvoria psíčkari a ľudia stretávajúci sa pred vchodom do kostola (Obr. 91). Táto analýza nám poskytuje ešte priamejší dôkaz, že ľudia na tomto námestí neostávajú a trh ich nie je schopný uspokojivo zadržať v priestore väčšom než je on sám.V mikro mierke môžeme však vnímať ľudí stojacich aj v tesnej blízkosti trhu, ktorý je postavený na chodníku. Ľudia postávajú na trávniku, ktorý ako sme videli s odstupom 3 rokov trpí extrémnym zošľapaním (Obr. 92).

4.5 RÝChLY VERZUS POMALÝ POhYB

Ľudia sa na Svätoplukovom námestí pohybujú pomalšie počas sviatkov a víkendových dní alebo počas premietania kina. Obdobne ako pri trhu, aj tu sa väčšina návštevníkov námestia spomalí až zastane (Obr. 94).

Počas letných dní sa ľudia spomalia pri lavičkách, fontáne, soche Cyrila a Metoda alebo turistickom vláčiku, ktorý vychádza z námestia (Obr. 93). Ide pre mňa o ďalší z dôkazov, že ľudské aktivity sa dokážu kumulovať v členitom priestore, ktorý poskytuje môžnosti ich vzniku.

Prekonať Svätoplukovo námestie bežnou rýchlou chôdzou trvá 2-3 minúty. Pozorovaním rekreačne kráčajúcich ľudí som dospela k číslu 8-10 minút. V prípade, že by na námestí bolo čo robiť, koľko ľudí by sme tu mohli zachytiť a benefitovať z ich aktivít?

VÝSLEDKY80

Obr. 88: Počet pomaly pohybujúcich sa ľudí na námestí o 17:00 je počas dní s kultúrnou akciou vyšší. Rovnako to však môže spôsobovať letný deň a príjemné počasie. Výrazné spomalenie zaznamenávame počas samotnej kultúrnej akcie o 21:00 (Obr. 94) (Sečkárová, 2014).

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

20.7. 23.7. 25.11. 26.11.

100

200

300

400

500

600

700 Bez trhu

S trhom

KP Počet pomaly idúcich ľudí na námestí o 17:00

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

10.8. 12.8. 13.8. 14.8. 16.8. 12.10. 15.10. 27.10. 30.10.

100

200

300

400

500

600 Bez trhu

S trhom

JZP Počet pomaly idúcich ľudí na námestí o 17:00

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

●

JZP − Pocet pomaly iducich ludi o 17:00

Den

Poce

t lud

i

5.7. 6.7. 28.8. 30.8. 30.9. 23.10. 20.11. 21.11.

5010

015

020

025

030

0 Bez kult. akcieS kult. akciou

SN Počet pomaly idúcich ľudí na námestí o 17:00

Obr. 86: Počet pomaly pohybujúcich sa ľudí na námestí Kollwitz Platz je viditeľne vyšší počas dní s trhom (aj po ich ukončení o 17:00) (Sečkárová, 2014).

Obr. 87: Počet pomaly pohybujúcich sa ľudí na náměstí Jiřího z Poděbrad o 17:00. Post-trhové spomalenie sa nedá jednoznačne preukázať. Návštevnosť a spomalenie ovplyvňuje počasie, ročná doba a deň (Sečkárová, 2014).

VÝSLEDKY81

Obr xx, Rozdiel v priestorovom rozptyle sociálnych aktivít na náměstí Jiřího z Poděbrad počas bežného farmárskeho trhu (13. 8. 2011) a počas slávností Vinobrania, ktoré okupuje celé námestie (17. 9. 2011) (autorka, 2011)

Obr. 89, 90: V dni s trhom na námestí viditeľne zdží obrovské množstvo ľudí. Analýza rýchlosti pohybov.Rozdiel medzi zimným dňom s trhom (26. 11. 2011) a bez trhu (25. 11. 2011) (autorka, 2011).

K

Obr. 91: Pomalý pohyb ľudí je výrazne koncentrovaný do miest, kde sa môže odohrať (sedenie na lavičkách, psíčkari na trávnikoch). (10. 8. 2011) (autorka, 2011).

JzP

VÝSLEDKY83

Obr. 92: Pomaly pohybujúci sa ľudia sa zdržiavajú v okolí trhu. Navečer zasa v okolí kostola po bohoslužbe. Deň s trhom (13. 8. 2011), (autorka, 2011).

VÝSLEDKY84

JzP

Obr. 93: Ľudia sa rekreačne prechádzajú cestou z cyrilometodskej bohoslužby na hrade 5.7.2011. Inak sa pomalý pohyb sústreďuje na randiace dvojice a rekreačne prechádzajúcich námestím (autorka, 2011).

S

VÝSLEDKY85

Obr. 94: Kinematograf priťahuje ľudí na námestie už od neskorého popoludnia. Pracovný, letný deň 28. 8. 2011 (autorka, 2011).

VÝSLEDKY86

S

4.6 VÝSLEDKY ZÁVERY PRE SVÄTOPLUKOVO

NÁMESTIE

Presvedčili sme sa, že Svätoplukovo námestie má v súčasnosti schopnosť pritiahnúť ľudí. Nato, aby v mieste zotrvali a boli dlhodobo sociálne a ekonomicky aktívni, musíme zasiahnúť do dizajnu a jeho manažmentu.

Katalytický dizajn berie ohľad na limitované vstupné zdroje, postupnú, citlivú implementáciu dizajnových zmien a nastavenie istých pravidiel pre plánovanie a budúci manažment námestia.

TRH NA NÁMESTÍ?

Regulérny trh nám na Svätoplukovom námestí môže poslúžiť ako vhodný element rozširujúci skladbu súčasných kultúrnych aktivít. V prospech zriadenia trhu nám svedčí fakt, že od roku 2014 sa zriadili farmárske trhy aj v nitrianskom Agrokomplexe1. Hoci má tento areál dlhú históriu v poľnohospodárstve, dostupnosť a vizibilita farmárskych trhov pre obyvateľov Nitry nie je najideálnejšia.

Svätoplukovo námestie disponuje svojími vlastnými, príležitostnými trhmi (vianočné, jarmok počas Divadelnej Nitry). Návštevníci počas vianočných trhov sú schopní zaplniť väčšiu časť kamenného námestia (odhadom kapacita približne 3000 ľudí). Nakupovanie na trhoch nie je teda na námestí novou, ale skôr nepravidelnou aktivitou.

Svätoplukovo námestie je neuralgickým bodom mesta, ktoré za posledné roky postupne obnovuje blízke verejné priestory (Župné námestie, rozšírenie pešej zóny po kostolík sv. Michala). Centrum sa pomaly rozširuje a humanizuje, avšak chýba tu náplň, ktorú by mohli vytvoriť regulérne trhy.

AKÚ FYZICKÚ ZMENU A V AKÝCH KROKOCH BY MALO NÁMESTIE PODSTÚPIŤ?

1 Búgel, R. (2014). (online). V Nitre sa rozbehli farmárske trhy: Na výber boli tradičné výrobky. (cit 10-5-2014). Dostupné na: (http://nitra.dnes24.sk/v-nitre-sa-rozbehli-farmarske-trhy-na-vyber-boli-tradicne-vyrobky-173739).

Obr. 95: Trhové stánky zložené do boxov na sedenie počas dní bez trhu (autorka, 2014).

VÝSLEDKY87

KROK 1TRH + KOLONÁDACIEĽ: Zmenšiť kamenný kruhový priestor námestia a umiesniť do neho trh.

Kolonáda cca 1.5m vysokých stĺpov, ktoré dosahujú úroveň vyvýšenej fontány je orientovaná pozdĺž celého kruhu námestia. Námestie sa opticky zmenší, ale ostane priechodné. V priestoroch medzi stĺpmi možeme umiestniť trhové stánky, ktoré sa mimo trvania trhu zmenia na lavičku (Obr. 95). námestí Jiřího z Poděbrad.

Kolonáda a trh vytvoria živý aktívny okraj námestia, zachovajú jeho kruhový pôdorys, takmer bez intervencie sa vysporiadajú s prevýšením centrálnej fontány. Stĺpové svietidlá vytvoria príťažlivú nočnú scenériu s dominantou Divadla a takmer levitujúcim kruhom svetiel.

Prvky, ktoré tvoríme: Flexibilný trhový mobiliár, stĺpová kolonáda.

0 502510

nové elementy

SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE OBNOVA - KROK 1KOLONÁDA + TRH

DAB

POŠTAMÚZEUM

CAFE

REŠTAURÁCIE

HOTEL

PARK

TRH + KOLONÁDA

REZIDENCIE

Obr. 96: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 1, Trh+Kolonáda (autorka, 2014).

Obr. 97: Detail kolonády a trhu (autorka, 2014).

VÝSLEDKY88

KROK 2BULVÁR + PARKOVISKO + TERASY CIEĽ: Dizajnovo zjednotiť aktívne terasy, otvoriť neaktívne hrany námestia a vytvoriť nový peší bulvár.

Vonkajšie terasy zo strany Kupeckej ulice sú síce jediným stálym miestom celoročnej aktivity, sú však nízkej kvality, bez zjednoteného štýlu, vizuálne nehodné hlavného verejného priestoru mesta.

Navrhujem, aby sa v tomto kroku zvýšené terasy odstránili, prišlo k farebnému a materiálovému zjednoteniu fasád a zregulovaniu reklamy.

Na tejto strane tiež vytvorím peší bulvár, ktorý bude prechádzať popri budovách a parkom. Zjednotené terasy tvoria jeho západné aktívne rozhranie.

Ďalšia aktívna hrana do námestia pribudne, pokiaľ Nitrianske múzeum otvorí svoj bočný vstup a vysunie

reštauráciu v átriu smerom do námestia. Blízkosť budov, stromov, lavičiek a mobiliáru spolu s ohraničeným priestorom vytvorí akýsi sociálny tunel, ktorý bude kumulovať ľudí.

Ďaľším dlhodobým zásahom mesta do tejto plochy je ambícia vybudovať parkovisko. To umiestním čiastočne do podzemia, pričom nadzemná časť vytvára parkové terasy. Tie

0 502510

nové elementy

SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE OBNOVA - KROK 2BULVÁR, PARKOVISKO+TERASY

DAB

POŠTAMÚZEUM

CAFE

REŠTAURÁCIE

HOTEL

PARK

ČIASTOČNE NADZEMNÉPARKOVISKO

PARKOVÉ TERASY + POSEDENIE + KAVIAREŇ

PEŠÍ BULVÁR

ZJEDNOTENÉ TERASYNOVÉ PREVÁDZKY

REZIDENCIE

Obr. 99: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 2, Bulvár+Parkovisko+Terasy (autorka, 2014).

Obr. 98: Skica rezopohľadu parkoviskom a terasami (autorka, 2014).

VÝSLEDKY89

0 502510

nové elementy

SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE OBNOVA - KROK 3AKTÍVNE HRANY, ZÁSTAVBA + PARKOVÉ TERASY

DAB

POŠTAMÚZEUM

CAFE

REŠTAURÁCIE

HOTEL

POLYFUNKČNÁ, REGULOVANÁ ZÁSTAVBA

PRELUKY -> POLYFUNKČNÉ BUDOVY

REDIZAJN PARKUPRIECHODNÉ TERASY

ELEMENT PLAZY, REZERVNÁ PLOCHA PRE MOBILNÉ PÓDIUM

REZIDENCIE

poskytujú možnosť formálneho a neformálneho sedenia (kaviarne, atď..). V tomto momente existujúce parkovisko, trh a kaviarne generujú sociálny a ekonomický zisk. Pokiaľ ide o zmenu dizajnu, ide o stredne náročnú intervenciu.

KROK 3AKTÍVNE HRANY + ZÁSTAVBA + PARKOVÉ TERASYCIEĽ: Ohraničiť námestie, vytvoriť ekonomicky a kultúrne aktívnu severozápadnú hranu námestia. Zjednodušiť vstupy do parku, zreorganizovať a zaktívniť jeho plochy

Jedným z dlhodobých cieľov na námestí je uzavrieť jeho severozápadnú stranu. Tento cieľ v minulosti vyvolával kontroverzné a silné emočné reakcie Nitranov, ktorí zástavbu brali 'čiernobielo' na úkor parku. Pravdou je, že návrhy súťaže, ktorá na Svätoplukovom námestí prebehla presadzovali relatívne masívnu výstabu a výrazne

eliminovali parkové plochy1.

Z analýz však vyplýva, že táto časť námestia je v skutočnosti veľmi málo využívaná. Tento stav je výsledkom nefunkčného dizajnu (neefektívnych peších ťahov, prerastlej (zväčša krovitej) vegetácie a jej bariérovitého usporiadania. Druhým faktorom je absencia aktivít, prípadne možností aktívneho využívania parku.

Je jasné, že výstavba a jej správna forma a funkcia môže dlhodobo podporiť ekonomickú a sociálnu aktivitu námestia. Dôležité sú dimenzie a plocha parku, ktorá musí zostať voľná. Budova (komplex budov) o šírke 10 m je ekonomicky návratná,

Obr. 100: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 3, Aktívne hrany + Zástavba + Parkové terasy (autorka, 2014).

1 ASB. (2009). Architektonicko-urbanistická súťaž na Svätoplukovo námestie. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na (http://www.asb.sk/architektura/projekty/architektonicko-urbanisticka-sutaz-nasvatoplukovo-namestie).

VÝSLEDKY90

0 502510

nové elementy

SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE OBNOVA - KROK 4KULTÚRNE CENTRUM + MOBILNÉ PÓDIUM

DAB

POŠTAMÚZEUM

CAFE

REŠTAURÁCIE

HOTEL

KULTÚRNE CENTRUM

MOBILNÉ PÓDIUM

REZIDENCIE

uzavrie námestie a zabezpečí kontinunitu Mostnej ulice, ktorá je v tomto bode 'prelukou'. Pretože chceme výstavbou stimulovať život na námestí, rozmýšľame o zmiešaných funkciách. Správny pomer obchodu, rôznorodých služieb, hotelových zariadení, kancelárií, apartmánov a zvýhodnených priestorov, ktoré môžu hostiť malé začínajúce firmy alebo neziskovky, zabezpečí diverzný kapitál, cieľové skupiny a návštevníkov-rezidentov, ktorí sa na námestí budú nachádzať počas celého dňa a noci.

V tomto kroku budeme potrebovať ekonomickú analýzu návratnosti, ktorú však musíme konfrontovať s kultúrnym potenciálom mesta. V novostavbách na Mostnej ulici sa usídľujú herne, poisťovne a hotely - prevádzky nízkej sociálnej a kultúrnej hodnoty. Je nutné regulovať funkcie v tejto budove (komplexe

budov) a vniesť kultúru a inováciu do tejto budovy a vyvážiť tak upadajúci charakter námestia. Jednou z myšlienok je zabezpečiť stále percento dotovaných priestorov, ktoré môžu slúžiť začínajúcim firmám kreatívneho priemyslu (architekti, grafický dizajn, umenie, divadlo atď) alebo sociálneho charakteru (sociálne podniky). V Nitre sa nachádzajú 2 vysoké školy, ktoré navštevuje viac ako 21 500 študentov1,2. Je to pre mesto esenciálny zdroj talentov, ktoré by malo využívať pre svoj ďalší rozvoj. Túto kreatívnu skupinu by sa malo mesto snažiť udržať aj po skončení štúdia. Jedným z nástrojov môžu byť práve zvýhodnené podmienkami pre podnikanie.

Budova bude zohľadňovať výhľady na kopec Zobor a blízky hrad. Jej výška je obmedzená na 4 poschodia.

Obr. 101: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 4, Kultúrne centrum + mobilné pódium (autorka, 2014).

1 Slovenská poľnohospodárska univerzita. (2014). Príhovor rektora. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (http://www.uniag.sk/sk/prihovor-rektora/).2 ČAS.SK. (2010). UKF v Nitre zredukovala počet študentov, aby získala akreditáciu. (oniine). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (http://www.cas.sk/clanok/152396/ukf-v-nitre-zredukovala-pocet-studentov-aby-ziskala-akreditaciu.html).

VÝSLEDKY91

KROK 4PÓDIUM + KULTÚRNE CENTRUMCIEĽ: mobilné pódium uvoľní priestor pre nové kultúrne centrum v Nitre a dotvorí tak poslednú, štvrtú aktívnu hranu námestia.

V tomto momente sa na Svätoplukovom námestí generuje ekonomika a je sociálne celkom aktívne. Prejdeme k poslednej fáze - kultúrnemu akcentu.

Posledným prázdnym priestorom na námestí ostáva pódium medzi Divadlom Andreja Bagara a Poštou. Výsledky mojej práce ukazujú, že v bežný deň je pódium na Svätoplukovom námestí bez významnejšieho využitia. Ekonomicky a kultúrne je v tomto momente nenávratné. Navrhujem pódium zmeniť na mobilné a na jeho súčasnom mieste postaviť nové kultúrne centrum. Architektúra tejto budovy by mala byť svieža, inovatívna a ľahká. Kultúrne centrum by sa malo stať symbolom

Obr. 102: Skica, pohľad na obnovené Svätoplukovo námestie (autorka, 2014).

Park rovnako prejde zmenou. Existujúca zeleň sa presunie a centralizuje . Zo strany námestia park ohraničujú relatívne vysoké schody. Pre uľahčenie vstupov do parku tieto schody v istých momentoch zdvojíme (zahustíme a znížime) a pridáme aj kamennú rampu pre bezbarierové prekonanie prevýšenia.

V tomto kroku park dostane ohraničenie, aktívnu hranu zo strany Mostnej ulice, plošinu zo strany Kupeckej ulice a ľahko dostupné a prekonateľné terasy z vnútornej časti. Ide o finančne náročnejšiu intervenciu, ktorá však definitívne zmení charakter a život na námestí a zvýši objem finančných prostriedkov.

VÝSLEDKY92

kultúrneho napredovania mesta. Jeho vzhľad a architektonická kvalita je dôležitá. Jeho otvorenosť pre ľudí ja rovnako dôležitá.

Centrum premostí v súčasnosti málo aktívne múzeum a aktívne Divadlo Andreja Bagara. Akcentovalo by to, čo v Nitre chýba - koncentrovaný kultúrny a tvorivý sektor. Svätoplukovo námestie sa tak stáva miestom celodennej aktivity a centrom kultúrnej štvrte (uvažujme o prepojení so Župným námestím, kde sídli Nitrianska Galéria, aktívnou kaviarenskou Kupeckou a čiastočne Farskou ulicou) a Mostnou ulicou vyznačujúcou sa rušným nočným životom.

O pódiu uvažujem v 3 alternatívach - jedným je vybudovanie kruhovitého pódia, ktorý sa v čase akcie umiestni nad fontánu a bude tvoriť doslovne vrchol námestia. Možnosť pozorovať ho sa naskytá zo všetkých strán. Fontána je v čase akcie zastavená. Druhou možnosťou je pódium dočasne vybudovať na parkových terasách.Treťou možnosťou je kombinácia oboch princípov podľa veľkosti a charakteru akcie, ktorá sa bude na námestí odohrávať.

VÝSLEDKY93

5. DISKUSIA

TRH

Je v mojej práci elementom, ktorým som demonštrovala katalytický socio-priestorový vplyv na verejné priestranstvá. Teoretické a praktické poznatky práce a katalytický princíp som demonštrovala cez integrovanú metodiku, využitie dát a vytvorenie dizajnérskych pravidiel a harmonogramu pre obnovu Svätoplukovho námestia.

Presvedčili sme sa, že trhovisko je sociálny a ekonomický element a podľa priestranstva, v ktorom sa nachádza dokáže v rôznej miere stimulovať okolie. Vnímam ho ako príležitosť naštartovať komunitný život na mnohých, na prvý pohľad nehostinných miestach.

Táto práca prešla značným časovým vývojom a teoretickými a praktickými poznatkami o trhoch z viacerých miest. Vo všetkých sa v momente dopisovania práce znovu-objavujú trhy v menšej alebo väčšej miere. Je motivujúce vidieť, že väčšina sledovaných trhov prežila do roku 2014. Je motivujúce vnímať tieto malé zmeny ako súčasť väčšieho prúdu uvedomelého a aktívneho mestského života, potravovej sebestačnosti a rozvoja verejných priestranstiev, rovnako ako cez etablovanie trhov a rozvoj priestranstiev môžeme vnímať dynamický rozvoj miest (špeciálne gentrifikácie, atď). Trhy sú indikátorom potreby, vznikajú tam, kde sú nato vhodné podmienky1. Reakčná doba je takmer okamžitá.

Existuje tvrdenie, že zo všetkých kultúr a etník iba dva elementy dokážu jednoducho a pozitívne prepájať ľudí. Hudba a jedlo. Mali by sme si to o to viac uvedomiť v čase kedy naše mestá obýva čoraz väčšie množstvo cudzincov a ľudí z rôznych sociálnych a ekonomických vrstiev. S mnohými autormi sa zhodneme, že trh vytvára pozitívnu klímu rovnosti a je jednoznačne elementom, ktorý by sa mal včleniť do plánovacích procesov v mestách. V mnohých amerických mestách pomohol regenerovať komunitu, žijúcu de facto bez verejných

priestranstiev. Trhy dokázali v krátkej dobe obnoviť záujem o verejné priestranstvá natoľko, že v neskorších fázach prešlo k ich samotnej obnove2.

Pre tieto príčiny je potrebné trhy študovať z mnohých ohľadov. Moja práca sa zamerala predovšetkým na sociálnu a priestorovú dimenziu. Vynikajúci typologický výskum z hľadiska návštevnosti v roku 2011 vytvorili pražské autorky Fendrychová a Spílková.Štúdie Project for Public Spaces popisujú všeobecné benefity trhov. Pri mojej návšteve tejto organizácie v New Yorku sme debatovali o aktuálnej potrebe vytvoriť praktickú štúdiu, ktorá by zohľadnila aj legislatívne a ekonomické hľadisko. S Barrym Benepem (prezidentom a zakladateľom Green Markets, New York) sme sa zhodli v tvrdení, že špeciálne potravinové trhy potrebujú udržovať kvalitu produktov. Tie by mali byť najlepšie lokálne. Trh je v tomto aspekte jedným z výstupov lokálnej produkcie. V tomto ekonomickom ohľade sa skrýva manažment zeme, výroba, logistika a lokálna zamestnanosť.

Nevylučujem, že v budúcnosti by sa moja práca mohla zamerať práve na túto oblasť. Verím tomu, že prehľadný manuál by predstavil výhody trhov úradníkom a výrazne uľahčil prácu trhovcom.

DIZAJN

V interpretačnej a praktickej časti práce som navrhla postupnú obnovu Svätoplukovho námestia s trhom. Do úvahy som brala obmedzené finančné zdroje a proces, v ktorom sa námestie môže sociálne, ekonomicky a kultúrne obnoviť. Obnovu som rozdelila do 4 krokov (od vytvorenia trhu s kolonádou, cez

1 Mikoleit, A., Pürckhauer, M. (2011). Urban Code: 100 Lessons for Understanding the City. Boston: MIT Press. 112 s. ISBN-10: 0262016419.2 Project for Public Spaces. (2014). Farmers Markets as a Strategy to Improve Access to Healthy Food for Low-Income Families and Communities. (online). (cit 7-4-2014). Dostupné na: (http://www.pps.org/wp-content/uploads/2013/02/RWJF-Report.pdf).

DISKUSIA94

1 Gehl, J. (2004). Towards a fine City for People. A study for the City of London. (online). (cit. 11-5-2014). Dostupné na: (http://www.gehlarchitects.dk/files/pdf/London_small.pdf).

polyfunkčnú zástavbu, redizajn parku až po vytvorenie kultúrneho centra). V tejto prípadovej štúdii som si ale uvedomila súbor univerzálnych princípov obnovy v čase.

UNIVERZÁLNE PRINCÍPY - NÁSTROJE

1, Vytvoriť kultúrne a ekonomicky úspešnú dlhotrvajúcu stratégiu firiem, organizácií, ktoré v meste pôsobia a môžu pôsobiť. Všimnúť si, aké aktivity a zárodky aktivít už prebiehajú.

V dnešnej sieťovej ekonomike, ktorú definuje rýchlosť, flexibilita, menšie firmy a inovácie, je dôležitý posun od veľkoplošného navrhovania budov a definovaniu ich funkcií v ďalšom kroku k sofistikovanejšiemu a clitlivejšiemu plánovaniu sociálnych a kultúrnych stratégií v prvom rade a až následnému hľadaniu vhodných fyzických priestorov.

2, Stanoviť princípy výstavby. Zachovať diverzitu funkcií. Kultúrny urbanizmus. Zabezpečiť manažment programov.

Stratégia a regulácia mesta je nutná pre jeho pozitívny rozvoj. 90-te roky boli charakteristické presvedčením, "že voľný trh vyrieši všetko". Avšak nestalo sa tak. Hoci do strednej Európy prúdili investície, benevolentá legislatíva, daňové prázdniny a lacné nájmy a pracovná sila mnoho krajín (vrátane Slovenska) zmenila na dočasnú "výrobnú halu". Práve nízka regulácia štátu a miest spôsobila, že väčšina firiem neinvestovala do rozvoja korporátne zodpovedných programov, lokálnej ekonomiky, obnovy prostredia, filantropie a kultúry. Regulácia mesta je po vytvorení stratégie nutným nástrojom. V prípade Svätoplukovho námestia voľný trh spôsobil, že sa v jeho tesnej blízkosti vyskytli herne, kasína, poisťovne a hotely. Kriticky sa zamyslime a spýtajme sa aký benefit z týchto prevádzok majú obyvatelia, obchodníci a návštevníci Nitry? Pokiaľ ide o hlavný mestský priestor, musí byť aj priestorom mentálnym a kultúrnym.

Mnohé mestá podceňujú fázu kultúrneho manažmentu a údržby priestorov. Počujeme všeobecný argument o nedostatku financií, preto je však nutné zisk generovať postupne, malými intervenciami. Je nutné do plánovania mesta aktívne zapojiť ekonómov a

kultúrnych manažérov a čo najefektívnejšie využiť súčasné a budúce zdroje.

3, Malými intervenciami začať v priestore zachytávať ľudí a začať ho ekonomicky aktivizovať (trhy, kaviarne, atď).

4, Aktivizovať hrany budov vytvárať potenciály ekonomickej aktivity vo väčšej mierke.

Jan Gehl vytvoril metodológiu, v ktorej skúma otvorenosť, uzavrenosť, vizuálnu bohatosť a mierku parterov 1. V skratke, čím väčšia a "nudnejšia" budova, čím horšia údržba, znížená interakcia s budovou (napr. výkladmi, oknami), tým je sociálne neatraktívnejšia a prázdna. Ako typický príklad takejto budovy uvádza hypermarkety, pričom veľmi atraktívne sú pre neho aktívne zmiešané partery typické pre väčšinu našich peších zón. Z výsledkov mojej práce vyplýva, že ľudia sa skutočne zdržujú v miestach s ľudskou mierkou a možnosťou aktivít, pričom hrany budov (hoci ide o významnú kultúrnu inštitúciu ako Divadlo Andreja Bagara alebo Ponitrianske múzeum) ostávajú bez sociálnej reakcie. Pokiaľ chceme nejaký priestor aktivizovať, musíme v čo najväčšej miere zabezpečiť jeho prepojenie interiéru a exteriéru.

4, Eliminovať bariéry pešieho pohybu.

5, Kvalitný dizajn. Nejde len o jeho estetickú kvalitu, ale o bezbariérovosť, užívateľskú priateľskosť, interaktivitu.

DISKUSIA95

INTERDISCIPLINARITA

Práca metodologicky výrazne čerpá z aplikovaných sociálnych vied, predovšetkým urbánnej geografie a sociológie. Prepája aspekty kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu a orientuje sa na praktické použitie dát. Osvojenie si týchto metód a reflexívneho spôsobu uvažovania považujem za nepostrádateľné pre prácu architektov, krajinných architektov urbanistov a územných plánovačov. Práca tiež rozširuje portfólio tém na Slovensku bežne spracovávaných ako krajinárske. Dotýka sa priestoru mestskej krajiny, ktorá sa ako termín pomaly dostáva aj do akademického prostredia v strednej Európe.

SAMOSPRÁVNA POLITIKA

Metodiku, ktorú som vytvorila a výsledky štúdie môžu poslúžiť pracovníkom mestských samospráv pri klasifikácii trhov. Trhoviská na Slovensku existovali v minulosti a trend farmárskych trhov preniká späť. V roku, kedy prácu dopisujem má Bratislava tzv. fresh markets v Starej tržnici, Nitra usporadúva farmárske trhy, ktoré sú však introvertne umiestnené v rozľahlom areáli výstaviska Agrokomplex.

Trhy sa odlišujú kvalitou a kvantitou a bude k nim treba z pozície samosprávy zaujať isté stanovisko. Ako sme sa presvedčili, trh môže výrazne oživiť verejný priestor nielen sociálne, ale aj ekonomicky. Indikuje finančnú životaschopnosť územia, po vyvtorení generuje financie do miestnej ekonomiky, láka ľudí do priestoru a mení sociálnu klímu v meste (štvrti).Úradníci by mali chápať mnohorozmerný potenciál trhov. Priestor, v ktorom sa trh nachádza môže byť vhodný, menej vhodný alebo nevhodný. Podľa umiestnenia sa môže trh prejavovať viac, či menej katalyticky.

6. VEDECKÝ A PRAKTICKÝ PRÍNOS PRÁCE

KATALYTICKÝ DIZAJN

Touto prácou som dokázala, že trh dokáže mestskú krajinu katalyzovať. Rovnako ako v ekologickom modeli sukcesie, aj mesto prechádza svojími vývojovými štádiami. Z pohľadu územného plánovania, mestského dizajnu a krajinnej architektúry trh predstavuje relatívne jednoduchý element. Architekti, mestskí dizajnéri by mali pochopiť výhody trhu ako používať ho ako jeden z prvých nástrojov na oživenie územia a zapojiť ho do plánovania napr. v skorých fázach veľkých transformačných projektov.

Trh môže generovať financie, ktoré môžu byť použité v ekonomickom pláne developerských projektov. Cieľom je projektovať a simulovať udržateľnú sociálnu, ekonomickú a environmentálnu situáciu. Trh všetky tieto aspekty väčších transformácií môže výrazne podporiť.

PUBLIKÁCIE, PARTNERI

Prácu som prezentovala partnerským organizáciam ako Project for Public Spaces (New York), OZ Archetyp, ktoré prevádzkuje FT Jiřák. Obe organizácie ocenili vecnosť a dátové argumenty v “politický” prospech trhov.Mojim cieľom je preložiť túto prácu do anglického jazyka, publikovať ju na medzinárodnej báze a konzultovať ju na konkrétnych prípadoch so samosprávami miest, ktoré budú s trhoviskami nakladať.

Práca sa zameriavala hlavne na priestorové a sociálne väzby, pričom nepriamo implikovala ekonomické väzby. Tento článok “udržateľného” trojuholníku by som rada rozpracovala v budúcnosti

VEDECKÝ A PRAKTICKÝ PRÍNOS PRÁCE96

7. ZÁVER

Praha, 15 Máj 2014.Blíži sa záver mojej dizertačnej práce. Je to kapitola, v ktorej by som mala vecne zhrnúť výsledky a skonštatovať, že sa preukazuje schopnosť trhu aktivizovať verejný priestor. A naopak, že kvalita verejného priestoru je v rozličnej miere schopná skvalitňovať trh a celé mestské okolie.

Priznám sa však, uplynul takmer týždeň od ukončenia diskusie a ja stále nenachádzam správne záverečné slová. Mám pocit, že v problematike trhov je niečo ťažko popísateľné. Chýba mi ten piaty element, tá kvintesencia, ktorá položí korunu na 4 roky hĺbavej, dátovej práce. Ale ako nato?

Chýli sa k ďalšiemu večeru, ja sa obviňujem z prokrastinácie a meravo sedím pred obrazovkou svojho počítača. Kríza? V istom zmysle áno.Zošerilo sa a moja neschopnosť tak strašne vyznieva v tichu môjho bytu na námestí Jiřího z Poděbrad. To ticho zrazu preruší hlboký zvuk. Zbystrím pozornosť. Je to bubon, Ďalší. Úder za úderom splývajú v príťažlivý rytmus. Je streda. Bežný, pokojný, pracovný deň. Niečo mi však nedá a zanechávam počítač na stole. Zhasnem svetlo a vychádzam na ulicu. Takmer v delíriu nasledujem zvuk. Dovádza ma na námestie. V sliepňúcom šere vidím pódium, stovky ľudí na tráve. Zdá sa, že sú všade. V rohu námestia je postavený farmársky trh. Je trochu neskoro, ale zdá sa, že ho spojili s nejakou kultúrnou akciou. Praha 3 zrejme pochopila synergiu kultúry a jedla.

Zvuky postupne odhaľujú svoju podstatu. Je to samba. Pódium je plné bubeníkov, ktorí tancujú a divokej choreografii doslova hypnotizujú publikum. Zvedavo sa pristavím. Okolo mňa stoja pofajčievajúci ľudia. Starí, mladí. Prekvapivo, nielen Češi. Nálada je uvoľnená a dav sa začína vlniť. Ľudia tancujú, podupkávajú, oddávajú sa exotickým rytmom. Na moje prekvapenie sú to tí ľudia, o ktorých mnoho architektov, urbanistov a mestských teoretikov vraví, že sú plachí. Na verejných priestranstvách tohto mesta tak málo spontánni.

Bojujem s vlastnou plachosťou, ale hudba po chvíli zapôsobí aj na mňa. Cez uličku stánkov, v ktorých ešte stále predávajú pečivo a rôzne špeciality sa predieram k pódiu. Ľudia tancujú a moja nervozita sa uvoľnuje. Viem, že som našla niečo vzácne, niečo, čoho som v svojej práci dotkla len okrajovo. Úžasnú sociálnu, kultúrnu a ekonomickú synergiu. Zastanem v druhom rade a tancujem s davom. Mladé dievčiny, tmavý juhoameričan, černoch, ktorého vlasy ako zakrútené pružiny trčia na všetky strany. Usmievam sa a tancujem až do záverečnej. Na pódium vyjde moderátor a v anglickom jazyku ohlási - It was great to see you here. If you like it, please come the next time to the Latino American markets -. Cítim sa uvoľnene, bezpečne a kultúrne. Nestojí ma to nič viac, než výjsť z pohodlia bytu a oddať sa ľudskému chaosu na námestí.

Vraciam sa domov a uvažujem. Námestie Jiřího z Poděbrad má svoje dizajnové rezervy. Je príliš veľké a pri vhodnej zmene, by sa na ňom aj v bežný deň zdržovalo viac ľudí. Ale návšteva latinsko-amerického trhu s hudbou vo mne rezonuje. Práve tu v Českej Republike, ktorá sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach rebríčkov nevľúdnosti voči cudzincom. Dnes večer to vyzeralo ale inak. Je to trhom? Dobrým počasím? Je to gentrifikujúcou sa oblasťou Vinohradov a Žižkova, ktoré postupne osídľuje viac a viac zahraničných rezidentov (sama netvorím výnimku)? Je to pravdepodobne kombinácia všetkého.

Trhy, ktoré na tomto námestí začali pred troma rokmi sa odohrávali dva krát do týždňa. V mojich meraniach priťahovali ľudí, ale samotný vplyv na námestie v tom čase bol takmer zanedbaný. Dnes je situácia trochu iná. Zdá sa mi, že prežívam zhustený vývoj mesta v akomsi modelovanom, dynamickom experimente, ktorý je vo svojom pozitívnom zmysle katalyzovaný práve trhom. Jeho pravidelnosť, kvalita, medializácia a schopnosť spájať sa s kultúrou z námestia s formálnym dizajnom komunistickej éry robí miesto, kam vyraziť a prežiť príjemné

ZÁVER97

ZÁVER 98

chvíle..

Vnímam drobné zmeny. Vyšľapanú trávu po rozširujúcich rozširujúcich sa trhov, nové kaviarne, pribúdajúce akcie, zahraničné rodiny miešajúce sa s Čechmi. Trhy, ktoré sa dnes usporadúvajú tri krát do týźdňa. Priateľskú atmosféru.

Bolo by tomu inak, ak by tu trhy nevznikli? Je to možné, a v prípade, že nie, námestiu by táto zmena trvala pravdepodobne dlhšie a musela by byť podnietená iným elementom.V každom prípade by urbanisti, dizajnéri a pracovníci samospráv nemali brať element trhu na ľahku váhu. Tak ako sa námestie Jiřího z Poděbrad postupne (samo)obnovuje, tak sa môže predsa obnoviť Svätopluko, či iné námestie. Koľko stála táto premena? Nie mnoho. Ide v sumáre o založenie trhov a kultúrny manažment. Všetko ostatné sa vyvíja samé a generuje sociálny a ekonomický zisk. Komodity a hodnoty, s ktorými sa v urbanizme dá dlhodobo operovať.

Ak sa mi touto prácou podarilo aspoň načrtnúť spôsob katalytického, nelineárneho uvažovania o dizajne verejných priestranstiev, podporiť interdisciplinárny náhľad na problematiku a schopnosti pracovať s

efektívnym málom, ktoré vie vytvoriť veľa, potom som splnila svoj cieľ. Verím, že táto práca bude inšpiráciou pre ďalších akademikov, špeciálne urbánnych geografov a ekonómov, ktorí môžu pracovať s ekonomickou stránkou trhov. Verím, že táto práca u pracovníkov samospráv prehĺbi záujem o trhy a objasní benefity trhov všetkým úradníkom a komisiám, ktoré schvaľujú povolenia pre akcie vo verejných priestranstvách. A v neposlednom rade verím, že táto práca dodá odvahu organizátorom skutočne kvalitných trhov, pretože ich drobná, takmer neviditeľná práca má v živote mesta veľký zmysel.

autorka

Obr. 103: Latinsko-americké trhy na náměstí Jiřiho z Poděbrad (autorka, 2014).

MENO KAPITOLY AK TREBA

8. POUŽITÁ LITERATÚRA

aNděl, J. (2007): Základy matematické statistiky, MATFYZPRESS, Praha. ISBN: 80-7378-003-8.

alkoN, a. (2008). Paradise or pavement: the social constructions of the environment in two urban farmers’ markets and their implications for environmental justice and sustainability. Local Environment.

asb. (2009). Architektonicko-urbanistická súťaž na Svätoplukovo námestie. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na (http://www.asb.sk/architektura/projekty/architektonicko-urbanisticka-sutaz-nasvatoplukovo-namestie).

balmoNd, C. (2013). Crossover. Londýn: Prestel. 720 s. ISBN-10: 3791345222.

barry, m. (2011, 11 22). Breathing Cities – Landscape as infrastructure. (prednáška) Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Nitra.

beNePe, b. (2014, 2 14). From Gansenvoort to Union Square Green Market (prednáška), Jefferson Public Library, New York City.

browN, a. (2001.). Counting farmers markets. In The Geographical Review, 91, s 655-674. Online ISSN: 1931-0846.

bÚGel, r. (2014). (online). V Nitre sa rozbehli farmárske trhy: Na výber boli tradičné výrobky. (cit 10-5-2014). Dostupné na: (http://nitra.dnes24.sk/v-nitre-sa-rozbehli-farmarske-trhy-na-vyber-boli-tradicne-vyrobky-173739).

Čas.sk. (2010). UKF v Nitre zredukovala počet študentov, aby získala akreditáciu. (oniine). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (http://www.cas.sk/clanok/152396/ukf-v-nitre-zredukovala-pocet-studentov-aby-ziskala-akreditaciu.html).

demiNG. e. m., s. s. (2011). Landscape Architecture Research. Inquiry, Strategy, Design. New Jersey: Willey and Sons. ISBN: 978-0-9853013-2-3.

Farmárske Tržiště Jiřák a Náplavka. (2014). (online). (cit 3-4-2014). Dostupné na: (http://www.farmarsketrziste.cz/).

FeriaNCoVá, Ľ., sUPUka, J. a kol. (2008). Vegetačné štruktúry v sídlach. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita. 499 s. ISBN: 978-80-552-0067-5.

Florida, r. (2011). The Great Reset: How the Post-Crash Economy Will Change the Way We Live and Work. New York: HarperBusiness. 240 s. ISBN-10: 0062009052.

FraNCis, m. G. (2011). The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space: An Issue-Based Case Study. Design, planning and management of the land. In Landscape Journal, 30 (2), 261-279. e-ISSN: 1553-2704.

GardeN (2010, 10 3). Urban Garden. Retrieved 12 30, 2011, from Rozhovor s Danielem Mourkem, Nadace Partnerství, program Zelené stezky/Greenways k tematu/Farmářské tržiště. (online). (cit. 10-10-2011). Dostupné na (http://urbangarden.cz/rozhovor-s-danielem-mourkem-nas-mistni-hrdina.html).

GebriaN, a. (2011, 11 15). Talking about Public Spaces in Prague. reSITE teaser. (M. Barry, Interviewer, M. Sidorová, Editor, & M. Sidorová, Translator) Prague, Czech Republic: reSITE festival. (online). (cit 12-15-2011). Dostupné na (www.vimeo.com/resite).

POUŽITÁ LITERATÚRA99

GooGle earth. 3D Street view, Kollwitz Platz, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Svatoplukovo námestie. Aplikácia programu.

GoliČNik, b. (2004). Public Urban Open Spaces and Patterns of Users in Designing Social Innovations. Planning, Building, Evaluating. (A. G. Bob Martens, Ed.) Hogrefe and Huber Publishers. ISBN-13: 9780889372917.

GoodmaN, d. (2009). Retrieved 10 17, 2010, from Place and Space in Alternative Food Networks: Connecting Production and Consumption. Environment, Politics and Development working paper series. Department of Geography. King’s College London. (online). (cit. 2-11-2011). Dostupné na (http://www.kcl.ac.uk/sspp/departments/geography/research/epd/GoodmanWP21.pdf).

hibbard, b. h. (1921). Marketing Agricultural Products. New York: D. Appleton and Company.

JaCobs, J. (1961). The Death and Life of Great American Cities. New York: Vintage. 458 s. ISBN-13: 978-0679741954

koll, a. (2009). Der Laubeplatz in Wien Favoriten. Viedeň: BOKU.

liNdeNFeld, J. (1990). Speech and sociability at French urban marketplaces. John Benjamins Publishing Company. 181 s. ISBN-13: 978-9027250179

liPoVská, b. (2011). Dotvorenie verejných priestorov vidieckych sídel. Dizertačná práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita.

loUČkoVá, i. (2010). Integrovaný přístup v sociálně vědním výzkumu. Praha: SLON. 196 s., ISBN: 978-80-7419-001-8.

maCiVer, m. (2011). Farm Markets Take Off in Prague. (online). (cit. 3-4-2013). Dostupné na: (http://www.pps.org/blog/farmers-markets-take-off-in-prague/).

mikoleit, a., PürCkhaUer, m. (2011). Urban Code: 100 Lessons for Understanding the City. Boston: MIT Press. 112 s. ISBN-10: 0262016419.

mitChell, C. t. (1993). Redefining design: From form to experience. New York: Van Nostrand Reinhold. 162 s. ISBN: 0442009879.

mUNz, s. (2004.). Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. Frankfurt: AG SPAK Bucher – M 164. ISBN: 3930830434.

Nitra.sk (2014). Územný plán mesta Nitra. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (http://www.nitra.sk/e107_files/files/Zmeny%20a%20doplnky%20UPN%20%C4%8D.%204%20-%20Grafick%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf).

PoPP, t. (2011). Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu. Farmářské trhy – módní výstřelel nebo vzkříšená tradice? Príspevok v konferencii. Praha: Národné zemědělské muzeum.

Portál hlaVNího města Praha (2014) Farmářská tržiště v Praze. (online). (cit 3-4-2014). Dostupné na: (http://www.praha.eu/jnp/cz/home/zabava/volny_cas/farmarska_trziste_v_praze/index.html).

Potette, a. r. (2010). Working Together: Collective Action, the Commons and Multiple Methods in Practice. Princeton University Press. 376 s. ISBN: 9780691146041.

ProJeCt For PUbliC sPaCes. (2014). Farmers Markets as a Strategy to Improve Access to Healthy Food for Low-Income Families and Communities. (online). (cit 7-4-2014). Dostupné na: (http://www.pps.org/wp-content/uploads/2013/02/RWJF-Report.pdf).

sChobel, s. (2006). Qualitative research as a perspective for urban space planning. Journal of Landscape Architecture , 1 (1), 22-29. ISSN: 1862-6033.

POUŽITÁ LITERATÚRA100

shePherd, J. r. (1973.). When culture goes to market: space, place and identity in an urban marketplace. Washinghton: Peter Lang.

sidoroVá, m. (2011). Catalytic Action Chain For Garre St. Denis, návrh pre medzinárodný súťažný workshop The Other City. (online). (cit 6-4-2012). Dostupné na: (http://www.wonderland.cx/index.php?idcat=149).

sidoroVá a kol. (2010). Sociologická štúdia priestoru Svätoplukovho námestia zameraná na jeho vnímanie a využívanie obyvateľmi návštevníkmi mesta Nitry. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (https://sites.google.com/site/namestienr/vyskum).

sloVeNská PoĽNohosPodárska UNiVerzita. (2014). Príhovor rektora. (online). (cit. 10-5-2014). Dostupné na: (http://www.uniag.sk/sk/prihovor-rektora/).

sPaCes, P. F. (2003). Public Markets and Community Based Food Systems: Making them Work in Lower-Income Neighborhoods. New York: Project for Public Spaces. (online). (cit: 11-5-2014). Dostupné na: (http://www.pps.org/pdf/kellogg_report.pdf).

sPílkoVá, J. FeNdryChoVá. (2011). Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban shoppingscape. Agriculture and Human Values. Príspevok v konferencii.

státNíkoVá, P. (2010). Zmizelá Praha. Trhy a tržiště. Praha: Paseka. 231 s. ISBN: 9788074320682.

ŠtePáNkoVá, r. (2009). Urbanizmus a územné plánovanie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 178 s, ISBN: 9788055203072.

tadahiro. l., FUmiaki, s. (2010), Chapter 12 Making device for sustainable agricultural systems: A case study of Japanese farmers’ markets, in Alessandro Bonanno, Hans Bakker, Raymond Jussaume, Yoshio Kawamura, Mark Shucksmith (ed.) From Community to Consumption: New and Classical Themes in Rural Sociological Research (Research in Rural Sociology and Development, Volume 16), Emerald Group Publishing Limited, pp.171-184. ISBN: 978-0-85724-281-5.

tasr. (2011, 6 6). Štrajk dopravcov v Česku: Vo štvrtok chcú zastaviť aj pražské metro! (online). (cit: 12-30-2011). Dostupné na: (http://www.cas.sk/clanok/200268/strajk-dopravcov-v-cesku-vo-stvrtok-chcu-zastavit-aj-prazske-metro.html).

thwaites. k., simkiNs. i. (2007). Experiential landscapes. An approach to people, place and space. New York: Routledge. 256 s. ISBN-10: 0415340004.

waldheim, C. (2002). Landscape Urbanism: A Genealogy. PRAXIS Journal (4), 4-17. ISSN 1756-1019.

washbUrN, a. (2013). The Nature of Urban Design: A New York Perspective on Resilience. New York: Island Press. 264 s. ISBN-10: 1610913809.

whistoN sPirN, a. (1985). The Granite Garden: Urban Nature And Human Design. New York: Basic Books. 323 s. ISBN-10: 0465027067.

zade, J. C. (2009). Public Market Development Strategy: Making the Improbable Possible. MIT.

POUŽITÁ LITERATÚRA101

9. POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY

OBR. 1: Uhelný trh, tridsiate roky 20. storočia (autor: Josef Zeman in Státniková, 2010).OBR. 2: Vietnamská tržnica, Sapa, Praha (autor: Martin Barry, 2011).OBR. 3, 4: Interiér starometskej tržnice vs. Ovocný trh, Praha (autor: neznámy, ilustrácia z časopisuSvětozor, 1897).OBR. 5: Mapa trhov v historickom meste Prahy do r. 1920 (autorka, 2011).OBR. 6: Naviazanosť dočasných pražských trhovísk na metro (autorka, 2011).OBR. 7: Školské ihriská v New Yorku sa počas víkendov menia na blšie trhy - strediská neformálnejekonomiky (East Village, foto: autorka, 2014).OBR. 8: Pohoda na pražskom náměstí Jiřího z Poděbrad počas veľkonočných trhov (foto: autorka, 2014).OBR. 9: Trh v etnicky zmiešanej štvrti Neukolln, Berlín (foto: autorka, 2011).OBR. 10: Populárny blší trh Mauerpark každú nedeľu láka desať tisícky ľudí (foto: autorka, 2011).OBR. 11, 12: Priestorová a ekonomická previazanosť trhov a kamenných prevádzok (Neukölln, Berlín, foto:autorka, 2011).OBR. 13, 14: Priestorová izolácia a prepojenosť pouličných kaviarní s priestorom námestia (NámestieJiřího z Poděbrad, Praha, Kollwitz platz, Berlín, foto: autorka, 2011).OBR. 15: Trh v Neukollne v tesnej blízkosti rezidenčných budov (foto: autorka, 2011).OBR. 16: Upravený parter v blízkosti trhu, Kollwitz Platz, Berlín (foto: autorka, 2011).OBR. 17: Prvky spomalenia dopravy, otvorený prístup kaviarní a obchodov na ulicu, kde sa usporadúvatrh (Kollwitz Platz, Berlín, foto: autorka, 2011).OBR. 18, 19: Adventný trh po zotmení - Kollwitz Platz, Berlín, 25. 11. 2011 a dôchodcovia na trhoch –Námestie Jiřího z Poděbrad, 15. 10. 2011 (foto: autorka, 2011). OBR. 20: Prúd nakupujúcich vs. centrálna, pokojná časť – obe poskytujú rozličné podmienky pre rozličnéaktivity (Víťazné námestie, FT Kulaťák, Praha, 12. 10. 2011, foto: autorka, 2011).OBR. 21: Priestorová izolovanosť FT od kompaktnej zástavby – vzdialenosti sú príliš veľké, aby pozitívnyvplyv trhu pocítili prevádzky v budovách (foto: autorka).OBR. 22: Lokalizácia FT Kulaťák v Dejviciach, Praha (autorka, 2011)OBR. 23, 24: Detské ihrisko počas FT a deti hrajúce sa na strome v blízkosti FT (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, 15.10. 2011, foto: autorka, 2011).OBR. 25, 26: Detské ihrisko počas trhu a neformálne využívajanie vegetácie v blízkosti thru (Kollwitz Platz, Berlín, 25.11. 2011, foto: autorka, 2011). obr. 27: Formálny dizajn námestia ovplyvňuje jeho využívanie, námestie Jiřího z Poděbrad, Praha (foto:autorka, 2011).OBR. 28, 29: Formálne a neformálne sedenie počas trhov na Vinobraní (Námestie Jiřího z Poděbrad, 17. 9. 2011, foto: autorka, 2011).OBR. 30: Neformálne sedenie a konzumácia v tesnej blízkosti trhu, Neukölln, Berlín, 24. 11. 2011 (foto:autorka, 2011).OBR. 31: Príklad katalytického dizajnu v iniciačnej fáze – zadanie workshopu St. Denis (autorka, 2011). OBR. 32: Úloha krajinárskeho ateliéru W Landscape architecture (NY, US) ako koordinátora ostatnýchprofesií. (Barry, 2011). OBR. 33: Spevák upútal pozornosť okoloidúcich, ktorí už nenakupujú, ale stále ostávajú na námestí, hociiba v tesnej blízkosti trhoviska (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, 15. 10. 2011, foto: autorka, 2011).OBR. 34: Muž, ktorý vypúšťa bubliny upútal deti v parku, ktorý je od trhu vzdialenejší, avšak stále prepojený (Námestie Kollwitz Platz, Berlín, 26. 11. 2011, foto: autorka, 2011).OBR. 35: Neformálna atmosféra trhu a sprievodných podujatí katalyzuje aktivity v priestore, kde saneobjavujú v bežný deň – ležanie na tráve (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, foto: autorka).OBR. 36: Muž, sediaci na múriku v opustenej časti parku susediacom s trhom (Kollwitz Platz, Berlín, 26. 11. 2011, foto: autorka).OBR. 37: Typologický hárok trhu na Karlínskom námestí, Praha (autorka, 2011).

POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY102

POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY103

OBR. 38: 3D Street view Kollwitz Platz, Berlín (Google Earth).OBR. 39: 3D Street view Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha (Google Earth).OBR. 40: 3D Street view Svätoplukovo námestie, Nitra (Google Earth).OBR. 41, 42: Pozorovanie (autorka, 2011). OBR. 43: Slepá mapa pre terénne pozorovanie (autorka, 2011). OBR. 44, 45, 46: Pohyb pri pozorovaní na troch námestiach (autorka, 2011). OBR. 47, 48, 49: Elementy podporujúce genius loci a identitu trhov: vodný kanál s lineárnym parkom asedením v blízkosti etnického trhu v berlínskom Neukollne, neogotický kostol s parkom v pražskomKarlíne, prípadne blízkosť kompaktnej rezidenčnej zástavby pri Kollwitz platz, Berlín (foto: autorka, 2011).OBR. 50: Počet návštevníkov námestia počas 4 pozorovaných dní. Pozorujeme viditeľný nárast počasletných aj zimných dní s trhom (Šeckárová, 2014).OBR. 51: Kollwitz platz má ľudskú mierku, vhodne rozčlenený priestor na park a detské ihrisko. Reštaurácie na rohoch tvoria zberné miesta návštevníkov námestia aj okoloidúcich. Uvoľnenú a bezpečnú atmosféru dokresľujú cyklisti, ktorí prechádzajú týmto dopravne upokojeným priestorom (autorka, 2011).OBR. 52: Analýza fyzických, vizuálnych bariér a možností vonkajšieho posedenia, Kollwitz Platz, Berlín (autorka, 2011).OBR. 53, 54: Rozptyl aktivít na Kollwitz platzi v letnom dni bez trhu (20.7.2011) a s trhom (23.7.2011) (autorka, 2011).OBR. 55: Aj počas zimného dňa je námestie a rohové reštaurácie navštevované. Námestie aj v neskorýchhodinách nepôsobí opustene (autorka, 2011).OBR. 56: Počet aktivít na námestí počas 4 pozorovaných dní. Pozorujeme viditeľný nárast počas letnýchaj zimných dní s trhom (Šeckárová, 2014).OBR. 57: Napriek mrazivému dažďu na námestí ostávajú ľudia - návštevníci trhov. Skupinky však vidímeaj na ihrisku a v rožných reštauráciach. Neskoro novembrové námestie aj večer opäť nepôsobí opustene(autorka, 2011).OBR. 58: Večer na námestí Kollwitz platz. Po skončení trhov, námestie preberá záchytnú fonkciu. Ľudia sa zhromažďujú v rohových kaviarňach a reštauráciach. (autorka, 2014).OBR. 59: Hudobníci v bizkom parku počas sobotných trhov na Kollwitz platzi. (autorka, 2014).OBR. 60: Hoci má námestie Jiřího z Poděbrad takmer rovnaké funkcie ako Kollwitz platz, trh postrádavplyv na celé námestie vďaka jeho nadrozmernosti a sťaženej dostupnosti. Trh funguje ako ostrov životabez väčšieho vplyvu na okolie (autorka, 2014). OBR. 61: Rozľahlé námestie s odrastenými krovinami pripomínajú skôr park ako námestie. Okrem psíčkarov sa na trávnikoch málokedy zdržujú ľudia. Psie exkrementy sú na námesti stále vážnym problémom. Ľudia sa zdržujú popri koridoroch s lavičkami. Väčšina námestia tak ostáva nevyužitá (foto: autorka, 2011).OBR. 62: Farmársky trh Jiřák po daždi (foto: autorka, 2011).OBR. 63: Zázemie trhu. Autá, zábradlie ohraničujú trh z jedinej strany s aktívnym prístupom k budovám.Peší pohyb je tu značne obmedzený (foto: autorka, 2011).OBR. 64: Analýza fyzických a vizuálnych bariér a možnosti vonkajšieho posedenia, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha (autorka, 2011).OBR. 65: Počas zimných dní námestie dosahuje svoj návštevný vrchol v predpoludných hodinách (ľudiadochádzajúci na metro), počas letných dní je to v popoludňajších hodinách, kedy sa ľudia na námestízdržujú kvôli peknému počasiu (a víkendu 16.8.2011). (Šeckárová, 2014).OBR. 66: Priebeh návštevnosti počas dní s trhom. Návštevnosť výrazne ovplyvňuje aj počasie a to, čo jetrh poriadaný cez pracovný alebo víkendový deň (Šeckárová, 2014).OBR. 67: Pracovný, zimný deň bez trhu. Väčšina návštevníkov námestím prechádza smerom na metroalebo venčí psov. Priestor ostáva prázdny a pôsobí opustene (autorka, 2011).OBR. 68: Sobotný októbrový trh púta množstvo návštevníkov, avšak kumuluje ich len do rohu námestia.Zbytný priestor ostáva využitý len sporadicky - opäť psíčkarmi a prechádzajúcimi (autorka, 2011).OBR. 69: Ušľapaná tráva v okolí trhoviska nasvedčuje tomu, že súčasné miesto trhu je malé a ľudiazačínajú využívať blízke okolie. Berme to ako ďalší dôkaz v prospech zmeny vzhľadu námestia. (foto:autorka, 2014).OBR. 70: Nová, príjemná kaviareň s vonkajším sedením v tesnej blízkosti trhov - ďalší dôkaz ekonomickej transformácie námestia? (foto: autorka, 2014).OBR. 71: Zo štyroch strán námestia je multifunkčná skutočne len západná časť (autorka, 2014).OBR. 72: Analýza fyzických a vizuálnych bariér a vonkajšieho posedenia, Svätoplukovo námestie, Nitra (autorka, 2011).OBR. 73: Počet návštevníkov počas dní bez kultúrnej akcie. Nárast 5.7. spôsobuje fakt, že ide o letnýdeň pracovného voľna s príjemným počasím (Šeckárová, 2014).OBR. 74: Počet návštevníkov počas dní s kultúrnou akciou (letné kino). Nárast začíname pozorovaťod 17:00 a vrcholí okolo 21:00. Hoci sa na námestí koná tradičná cyklojazda (30.9), na námestí je

relatívne nízky počet návštevníkov. Dve akcie sú kvalitatívne neporovnateľné (Šeckárová, 2014).OBR. 75: Počet aktivít na námestí počas dní bez kultúrnej akcie. Pozorujeme, že v lete sa na námestíodohráva prirodzene viac aktivít ako v zime (Šeckárová, 2014).OBR. 76: Rozptyl aktivít na Svätoplukovom námestí počas letného dňa (národný sviatok) bez akcie 5. 7.2011 (autorka, 2011).OBR. 77: Hoci sa na Svätoplukovom námestí nekonajú trhy, ľudia sú schopní navštíviť ho ak sa chystávopred ohlásená, atraktívna akcia. Večerné premietanie kinematografu navštívilo viac ako 600 ľudí.Koľko by námestie zarobilo za tento večer, ak by malo nablízku napr. stánok s občerstvením? (autorka,2011).OBR. 78: Sychravý novembrový deň na námestí. Okrem prechádzajúcich sa tu prakticky nič nedeje(autorka, 2011). OBR. 79, 80: Svätoplukovo námestie počas bežného dňa. Ľuďia sa zastavujú pri fontáne, sedia naschodoch alebo na lavičkách na okrajoch. Stredná časť a park ostáva opustená (foto: autorka, 2011).OBR. 81, 82: Svätoplukovo námestie počas letného premietania. Na námestí sa v tomto momentenachádza takmer 1000 ľudí oproti bežnému dňu s intervalom 100-200 návštevníkov. Počas premietaniaľudia okupujú blízke miesta - viď schody, ktoré poskytujú intímnejšie zázemie pre ďalšie aktivity. Schodysú počas bežného dňa zväčša opustené (foto: autorka, 2011).OBR. 83, 84: Rozdiel v priestorovom rozptyle sociálnych aktivít na náměstí Jiřího z Poděbrad počasbežného farmárskeho trhu (13. 8. 2011), cca 500 návštevníkov a počas slávností Vinobrania, ktoré s cca1200 návštevníkmi okupujú prevažnú časť námestia (17. 9. 2011) (autorka, 2011).OBR. 85: Sociálne aktivity katalyzované počas slávností Vinobrania (17. 9. 2011) (autorka, 2011).OBR. 86: Počet pomaly idúcich ľudí na námestí Kollwitz Platz je viditeľne vyšší počas dní s trhom (aj po ich ukončení o 17:00) (Šeckárová, 2014).OBR. 87: Počet pomaly pohybujúcich sa ľudí na náměstí Jiřího z Poděbrad o 17:00. Posttrhovéspomalenie sa nedá jednoznačne preukázať. Návštevnosť a spomalenie ovplyvňuje počasie, ročná doba a deň (Šeckárová, 2014).OBR. 88: Počet pomaly pohybujúcich sa ľudí na námestí o 17:00 je počas dní s kultúrnou akciou vyšší. Rovnako to však môže spôsobovať letný deň a príjemné počasie. Výrazné spomalenie zaznamenávame počas samotnej kultúrnej akcie o 21:00 (Obr 92) (Šeckárová, 2014).OBR. 89, 90: V dni s trhom na námestí viditeľne zdží obrovské množstvo ľudí. Analýza rýchlosti pohybov.Rozdiel medzi zimným dňom s trhom (26. 11. 2011) a bez trhu (25. 11. 2011) (autorka, 2011).OBR. 91: Sociálne aktivity katalyzované počas slávností Vinobrania (17. 9. 2011) (autorka, 2011)OBR. 92: Pomaly pohybujúci sa ľudia sa zdržiavajú v okolí trhu. Navečer zasa v okolí kostola po bohoslužbe. Deň s trhom (13. 8. 2011), (autorka, 2011).OBR. 93: Ľudia sa rekreačne prechádzajú cestou z cyrilometodskej bohoslužby na hrade 5.7.2011. Inak sapomalý pohyb sústreďuje na randiace dvojice a rekreačne prechádzajúcich námestím (autorka, 2011).OBR. 94: Kinematograf priťahuje ľudí na námestie už od neskorého popoludnia. Pracovný, letný deň 28.8. 2011 (autorka, 2011).OBR. 95: Trhové stánky zložené do boxov na sedenie počas dní bez trhu (autorka, 2014).OBR. 96: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 1, Trh+Kolonáda (autorka, 2014).OBR. 97: Detail kolonády a trhu (autorka, 2014).OBR. 98: Skica rezopohľadu parkoviskom a terasami (autorka, 2014).OBR. 99: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 2, Bulvár+Parkovisko+Terasy (autorka, 2014).OBR. 100: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 3, Aktívne hrany + Zástavba + Parkové terasy (autorka, 2014).OBR. 101: Obnova Svätoplukovho námestia, Krok 4, Kultúrne centrum + mobilné pódium (autorka, 2014).OBR. 102: Skica, pohľad na obnovené Svätoplukovo námestie (autorka, 2014).OBR. 103: Latinsko-americké trhy na náměstí Jiřiho z Poděbrad (autorka, 2014).

TAB. 1: Stratégie výskumu (Deming, Swaffield, 2011).TAB. 2: Rámcové charakteristiky pozorovaných námestí (autorka, 2011).TAB. 3: Katalóg aktivít a ich skratiek (autorka, 2011).TAB. 4: Štandardizovaný hárok pre 1 deň (autorka, 2011).TAB. 5: Vyhodnotenie charkateristík úspešného trhu. Sivo vyznačené charakteristiky sú kľúčovými aspektami pozitívneho katalytického vplyvu (autorka, 2014).TAB. 6: Vyhodnotenie charkateristík úspešného trhu. Sivo vyznačené charakteristiky sú kľúčovýmiaspektami pozitívneho katalytického vplyvu (autorka, 2014).

POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY104

SKUPINA A2 - OSTATNÉ KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE (ACA, ACB, BAA, BAB, BCB, BCI, EAI, CAA, CAB, EAJ, FAI)BAA Odborné monografie vydané v zahraničných vydavateľstváchBAA01 Ulice-o strom více / Milota Sidorová...[et al.]. -- Praha 1 : reSITE, 2013. -- [23] s. : ilustr. -- ISBN : 978-80-260-4348-5 (brož.).

FAI REDAKČNÉ A ZOSTAVOVATEĽSKÉ PRÁCE KNIŽNÉHO CHARAKTERU (BIBLIOGRAFIE, ČASOPISY, ENCYKLOPÉDIE, KATALÓGY, SLOVNÍKY, ZBORNÍKY...)FAI01 Green urban spaces [elektronický zdroj] : international summer school, Nitra-Slovakia 5-17/07/2010 : a collection of designs, analysis, studies, articles and essays / editors: Milota Sidorová, Barbora Lipovská, Soňa Keresztesová. -- 1st issue. -- Interaktívne multimédium. -- Nitra : Slovak Agricultural University, 2010. -- 1 elektronický optický disk (CD-ROM) : fotogr., mp. -- Čiast. text slov. -- Popis z hlavnej obrazovky. -- ISBN : 978-80-552-0461-1.

SKUPINA C - OSTATNÉ RECENZOVANÉ PUBLIKÁCIE (ACC, ACD, ADE, ADF, AEC, AED, AFA, AFB, AFC, AFD, AFE, AFF, AFG, AFH, BBA, BBB, BCK, BDA, BDB, BDE, BDF, BEC, BED, BFA, BFB, BGH, CDE, CDF)AED Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiáchAED01 Social approach to urban analysis role play analysis of central city zone of Nitra / Milota Sidorová. -- obr.In: Settlement - park - landscape : revitalisation of green urban open spaces with consideration to changing environment. -- Nitra : Slovak University of Agriculture, 2011. -- 978-80-552-0540-3. -- S. 406-418.

AFG ABSTRAKTY PRÍSPEVKOV ZO ZAHRANIČNÝCH KONFERENCIÍAFG01 The image of the ideal place : qualitative social analysis / Milota Sidorová.In: ECLAS 2011. -- 170 s. Ethic / aesthetic. -- Sheffield : University of Sheffield, 2011. -- S. 143-144.

BDE ODBORNÉ PRÁCE V ZAHRANIČNÝCH NEKARENTOVANÝCH ČASOPISOCHBDE01 Mestská rieka optikou architektonických súťaží / Milota Sidorová.In: Architekt. -- ISSN 0862-7010. -- Roč. 59, č. 1 (2013), s. 2.

BDF ODBORNÉ PRÁCE V DOMÁCICH NEKARENTOVANÝCH ČASOPISOCHBDF01 Život na mieste? / Milota Sidorová.In: Art(eria. -- ISSN 1337-8686. -- Roč. 4, č. 1 (2010), s. 20-23.BDF02 Udržateľný domov / Milota Sidorová.In: Cesty filozofie. -- ISSN nemá. -- Roč. 10, č. 14 (2010), s. 20-24.BDF03 Životaschopné mesto – výzvy urbanizmu 21. storočia / Milota Sidorová. -- ilustr.In: Romboid. -- ISSN 0231-6714. -- Roč. 48, č. 10 (2012), s. 89-94.

BED ODBORNÉ PRÁCE V DOMÁCICH RECENZOVANÝCH ZBORNÍKOCH (KONFERENČNÝCH AJ NEKONFERENČNÝCH)BED01 International Summer school green urban spaces of green urban networks / Milota Sidorová. -- obr., tab.In: Green urban spaces : international summer school, Nitra-Slovakia 5-17. -- Nitra : Slovak Agricultural University, 2010. -- 978-80-552-0461-1.BED02 Sociologická štúdia priestoru Svätoplukovho námestia v Nitre zameraná na jeho vnímanie a využívanie obyvateľmi a návštevníkmi mesta Nitry / Milota Sidorová, Magdaléna Grambličková, Dávid Turčáni, Peter Šagát, Soňa Keresztesová, Barbora Lipovská. -- obr., tab.In: Green urban spaces : international summer school, Nitra-Slovakia 5-17. -- Nitra : Slovak Agricultural University, 2010. -- 978-80-552-0461-1. -- S. 1-52.

10. PREhĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI

PREHĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI105

SKUPINA x - NEZARADENÉ

GII Rôzne publikácie a dokumenty, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategóriíGII01 Skanska bridging Prague Award 2012 / Milota Sidorová.In: Architekt. -- ISSN 0862-7010. -- Roč. 56, č. 1 (2013), s. 103.

GII02 O festivalu reSITE s Milotou Sidorovou / Milota Sodorová, text Kateřina Kotalová. -- ilustr. -- Rozhovor Kateřiny Kotalovej s Milotou Sidorovou.In: ASB. -- ISSN 1214-7486. -- Roč. 67, č. 4 (2013), s. 18-19.

PREHĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI106

11. PRÍLOhY

PRÍLOHA 1: Autorský typologický hárok, FT Anděl, Praha

PRÍLOHA 2: Autorský typologický hárok, FT Butovice, Praha

PRÍLOHA 3: Autorský typologický hárok, FT Jiřák, Praha

PRÍLOHA 4: Autorský typologický hárok, FT Jižní Město, Praha

PRÍLOHA 5: Autorský typologický hárok, FT Karlín, Praha

PRÍLOHA 6: Autorský typologický hárok, Trh Kollwitz Platz, Berlín

PRÍLOHA 7: Autorský typologický hárok, FT Kotva, Praha

PRÍLOHA 8: Autorský typologický hárok, FT Kubánske náměstí, Praha

PRÍLOHA 9: Autorský typologický hárok, FT Kulaťák, Praha

PRÍLOHA 10: Autorský typologický hárok, FT Masarykovo nádraží, Praha

PRÍLOHA 11: Autorský typologický hárok, FT Náplavka, Praha

PRÍLOHA 12: Autorský typologický hárok, Blší trh František - Náplavka, Praha

PRÍLOHA 13: Autorský typologický hárok, Trh Neukolln, Berlín

PRÍLOHA 14: Autorský typologický hárok, Blší trh Náměstí Míru, Praha

PRÍLOHA 15: Autorský typologický hárok, FT Náměstí Republiky, Praha

PRÍLOHA 16: Autorský typologický hárok, Trh Paládium, Praha

PRÍLOHA 17: Autorský typologický hárok, FT Pankrác, Praha

PRÍLOHA 18: Autorský typologický hárok, FT Suchdol, Praha

PREHĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI107

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

PRÍLOHY

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ KATALYTICKÝ VPLYV

TRHOVÍSK NA VEREJNÉ KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ

PRIESTRANSTVÁ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

PRAHA 2014PRAHA 2014PRAHA 2014

NITRA

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK

NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ