34

4 AKO FUNGUJÚ BANKY

Čo sa naučíš:

Popísať spôsoby, ako byť finančne zodpovedným dospelým človekom. Uviesť

príklady finančných rozhodnutí a ich moţných dôsledkov. Pouţívať zodpovedné

rozhodovanie pri strednodobých a dlhodobých cieľoch.

Odôvodniť význam dobrej informovanosti - prečo sa oplatí jednotlivcovi byť dobre

finančne informovaný. Opísať zdroje finančných informácií.

Popísať, akým spôsobom inflácia ovplyvňuje finančné rozhodnutia.

Opísať spôsob rozhodovania pri sporení a míňaní finančných prostriedkov.

Pouţiť finančnú kalkulačku pri finančných rozhodnutiach na výpočet očakávaného

príjmu, na zistenie celkovej ceny splatenia pôţičky.

Vysvetliť základné pojmy z oblasti bankovníctva: sporenie, termínovaný vklad, úver,

účet , vkladná kniţka, vklad, úrok, bankový prevod, platobná karta (debetná, kreditná),

ochrana vkladov, identifikačný kód banky, povolené (kontokorentný úver)

a nepovolené prečerpanie, úroková miera, RPMN, úţera.

Rozlišovať bankové a nebankové subjekty.

Vysvetliť, ako ochrana vkladov chráni investorov.

Opísať rôzne typy miestnych finančných inštitúcií. Vysvetliť, čím sa od seba líšia.

Vysvetliť, prečo finančné inštitúcie poţičiavajú peniaze.

Spotreba Rezervy Sejba

Keď dobrý hospodár zoţne úrodu, časť nechá v kuchyni a určí na spotrebu, časť si

odloţí do komory na neskôr a časť nechá na budúcu úrodu – na zasiatie.

Dobrý hospodár rovnako hospodári aj s peniazmi. Časť minie na kaţdodenné potreby,

časť si odkladá na neskôr a časť mu slúţi pre budúcnosť. Truhlice v komore kam ľudia

v minulosti ukladali peniaze nahradili uţ dávno banky. Tam ukladáme peniaze, ak chceme,

aby nám vďaka úrokom priniesli „úrodu“, ale aj tie, ktoré momentálne nepotrebujeme.

V poslednom období máme v banke uloţené aj peniaze, ktoré bezprostredne

potrebujeme a platíme nimi bez toho, aby sme ich z banky vybrali. Je to vďaka internetu

a bankomatovým kartám.

35

Banky

„Ak chceme pochopiť súčasnosť musíme poznať minulosť.“

Prečo vznikli banky?

Banky vznikali z mnohých príčin. V Nemecku pomáhali banky rozvoju priemyslu,

v Rusku zdruţovali peniaze na podporu poľnohospodárstva, v Taliansku sa zaslúţili

o rozmach námornej dopravy. Prvé finančné ústavy sa na Slovensku objavili po rozšírení

ţelezničnej siete. Koncom 17. storočia Mária Terézia rozhodla o vzniku Prvej uhorskej

kráľovskej úverovej hlavnej pokladnice v Bratislave.

Za zakladateľov slovenského finančného trhu sa povaţujú druţstevné peňaţné ústavy.

Vytvorili významný kapitálový potenciál a hustú sieť na podporu poľnohospodárstva

na Slovensku. Vznik finančných ústavov podporovali bohatí zemania a kupci.

Prečo Slovák podpisoval dolárovú bankovku?

V roku 1907 sa na desaťdolárovú bankovku v USA podpísal Michal Bosák. Do

Ameriky prišiel v roku 1886 s 1 dolárom, ktorý mu daroval strýko so slovami: „Moţno sa Ti

zíde, aţ Ti bude veľká núdza.“ Mal 16 rokov a ako chudobný chlapec, ktorý viac nemal

moţnosť pravidelne chodiť do školy, pretoţe pomáhal rodičom, zatúţil spoznať svet.

Spočiatku, ako mnohí prisťahovalci, pracoval s uhlím za 75 centov denne. Postupne menil

zamestnanie a vo voľných chvíľach si doplňoval vzdelanie a učil sa angličtinu. Šťastie našiel

u obchodníka, kde sa mu darilo a „sedliacky rozum“ mu radil vydať sa touto cestou. Čoskoro

sa však preslávil tým, ţe z jedného dolára dokáţe urobiť dva. Cez podnikateľskú sféru sa

dostal k bankovníctvu. Na prvé zasadnutie bankovej rady, kde bol akcionármi zvolený za

člena predstavenstva spomína takto: "Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej

schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, ţe sa tomu nikdy nenaučím.“ Čoskoro

sa stal najväčším podielnikom, neskôr prezidentom banky a napokon zaregistroval novú

banku Bosak Private Bank. Neskôr sa ako známy bankár podieľal na zaloţení ďalších bánk

a stal sa významným finančníkom. V roku 1920 zaloţil Americko-slovenskú banku so sídlom

v Bratislave. V Prešove dal banke postaviť novú budovu, ktorá patrí dodnes k najkrajším

stavbám mesta. V roku 1937 bol členom delegácie amerických Slovákov u prezidenta USA

Franklina D. Roosevelta.

Michal Bosák Bankovka podpísaná Michalom Bosákom

36

Na čo slúžia banky?

Peniaze, ktoré ľudia nepotrebovali museli niekde skladovať. Najskôr to boli truhly.

Hovorí sa, ţe ţeny v minulosti schovávali peniaze pod sukňou. Pred lupičmi však takto

uloţené peniaze neboli bezpečné. Na druhej strane boli ľudia, ktorí mali peňazí málo. Moţno

preto začali ľudia tieto problémy postupne riešiť rôznymi úschovňami, pokladnicami a pod. V

kaţdom hospodárstve sa súčasne nachádzajú subjekty, ktoré majú voľné finančné prostriedky

a tie, ktoré majú finančný nedostatok. Voľné financie sú vo forme úspor, ktoré sú určené

na pouţite v budúcnosti a vo forme peňazí na beţných účtoch, určených na priebeţné platby

(nákupy, vzájomné, pravidelné platby). Ak má občan, firma alebo štát voľné finančné

prostriedky, snaţí sa ich uloţiť tak, aby sa zhodnotili čo najlepšie a aby boli včas k dispozícii.

Miesto, kde sa sústreďujú a prerozdeľujú finančné prostriedky je finančný trh. Na finančnom

trhu sú ako sprostredkovatelia banky, poisťovne, burzy a iné finančné inštitúcie.

Aké banky máme na Slovensku?

V Slovenskej republike je dvojstupňový bankový systém. Na prvom stupni je Národná

banka Slovenska a druhý stupeň patrí obchodným (komerčným) bankám.

Komerčné banky ľuďom poskytujú dve základné sluţby. Prvou z nich je prijímanie

vkladov. Ľudia banke zverujú svoje peniaze, vkladajú ich na účet alebo vkladnú kniţku.

Peniaze ostávajú naďalej ich majetkom, sú v banke len uloţené. Banka peniaze klientov

zhodnotí a na vkladoch rastú úroky. Banka prevádza s peniazmi rôzne operácie – môţe ich

poţičať, nakúpiť za ne cenné papiere a pod. Pri týchto obchodoch rastú banke zisky a časť

prebytočných peňazí od vkladateľov poţičiava ľuďom a firmám s momentálnym nedostatkom

financií. Tým rieši problém oboch skupín klientov. Vklady aj úvery, spája jedna spoločná

veličina. Tou veličinou je úrok. Na Slovensku máme viacero typov obchodných bánk, ktoré

sú špecializované. Takýmito bankami sú napr. stavebné sporiteľne, ktoré prijímajú vklady

na účtoch stavebného sporenia a zároveň poskytujú zo získaných prostriedkov úvery

na bývanie.

37

Kedy sa objavili banky na slovenskom území?

Prvé náznaky bánk môţeme pozorovať okolo roku 3400 p. n. l. v sumerskom meste

Ur, kde kňazi uschovávali zlato a cennosti a inkasovali za to úroky. V Európe sa za základy

bankovníctva dajú povaţovať aktivity mníchov, ktorí v 10. storočí na námestiach zamieňali za

malú odmenu peniaze rôzneho druhu. Bolo to v období, keď mestá na Apeninskom polostrove

prevzali na určitý čas nadvládu nad Stredozemným morom a nastal rozmach obchodu. Stoly -

lavice (banco), na ktorých boli peniaze rozloţené a ľudia, ktorí peniaze zamieňali (banchiero)

stáli zrejme aj pri kolíske pojmov z bankovníctva.

Prvou krajinou, kde vznikla banka, bolo Anglicko. Bola to Banka of England

(Anglická banka), ktorá bola spočiatku akousi úschovňou. Dodnes je centrálnou bankou

Spojeného kráľovstva.

V Rakúsko-Uhorsku bola prvou bankou Banco de Giro vo Viedni. Prvým peňaţným

spolkom druţstevného typu v Európe bol Gazdovský spolok zaloţený v Sobotišti

na slovenskom území v roku 1844. Stal sa základom slovenskej bankovej sústavy. V roku

1879 vznikol v Ruţomberku Úverový spolok (predchodca dnešnej Všeobecnej úverovej

banky). Prvou bankou so sieťou filiálok po Slovensku bola Tatra banka – zaloţená ako

Hornouhorská banka Tatra v Martine v roku 1885. V roku 1916 sa začalo bankovníctvo

centralizovať. Úradným orgánom na kontrolu národnostných peňaţných mien bola Centrála

peňaţných ústavov a neskôr Národná banka československá.

Ďalšie zaujímavosti z histórie bankovníctva nájdeš na webe, napr.:

http://banky.sk/8007/historia-bankovnictva.php

Čo sa deje na finančnom trhu?

Na strane ponuky vystupuje investor (veriteľ) a na strane dopytu záujemca (dlţník).

Na strane veriteľov i dlţníkov sa vyskytujú všetky subjekty trhu – obyvatelia, podniky, štát,

banky, neziskové organizácie, verejné inštitúcie a ostatné subjekty. Tovarom na bankovom

trhu sú peniaze. Cena peňazí je v tomto prípade úrok, za ktorý banka získa peniaze od veriteľa

a poskytne dlţníkovi.

38

Finančný trh sa delí na:

peňaţný trh – krátkodobo voľné finančné prostriedky,

kapitálový trh – pre strednodobé a dlhodobé disponovanie s finančnými prostriedkami,

poistný trh – osobitná forma zdruţovania prostriedkov,

trh s cennými papiermi – akcie, obligácie,

trh s drahými kovmi – zlato, striebro, platina.

Čo znamená pojem bankové riziko?

Externé bankové riziká – vznikajú nezávisle od činnosti banky, majú výrazný vplyv

na jej podnikateľskú činnosť:

a) politické – vyskytujú sa v štátoch s vysokou mierou nestability.

b) teritoriálne – ovplyvňujú podnikateľské aktivity banky na určitom území (vojna

a pod.).

c) menové – pravdepodobnosť prijatia menových opatrení, najmä devalvácie

a inflácia.

d) kurzové – prejavujú sa vo vzťahu k zahraničným menám, pri obchodovaní

so zahraničím vznikajú banke kurzové rozdiely. Pre banku je to riziko, ak kurzové

straty sú väčšie ako kurzové zisky.

e) úrokové – vznikajú, ak úroková miera klesá, pretoţe tým klesajú príjmy banky

z úverov.

Interné bankové riziká:

a) úverové – banka sa mu vystavuje pri poskytnutí úveru, ak klient úver nesplatí.

b) rizika z majetkových účastín – banka sa im vystavuje vtedy, ak nakupuje akcie

iných spoločností.

c) riziko chybného dohľadu – toto riziko existuje, ak bankový dohľad NBS urobí

nesprávne opatrenia.

d) platobné – nastanú, ak sa platba neuskutoční včas alebo vôbec.

e) likvidačné – ide o ohrozenie likvidity banky.

f) manaţérske – vznikajú vtedy, ak manaţment banky robí zlé rozhodnutia a banku zlé

riadi.

g) technické a technologické – týkajú sa technického vybavenia banky a chybovosti

pracovníkov.

39

Aké poslanie majú obchodné banky?

Finančné sluţby na finančnom trhu poskytujú klientom obchodné banky. Spravujú

voľné finančné prostriedky a vytvárajú predpoklady pre plynulý chod a rozvoj hospodárstva.

Sú to podnikateľské subjekty, ktorých hlavným cieľom je maximalizácia zisku.

Základné činnosti bánk:

pasívne operácie - príjem vkladov, emisia vlastných dlhopisov.

aktívne operácie - finančné investície, poskytovanie úverov.

neutrálne operácie - zmenárenská činnosť, poplatky za vedenie účtov

Obchodné banky môţu byť zamerané na všetky bankové operácie, alebo môţu mať špeciálne

zameranie, napr.:

Konsolidačná banka - pomoc podnikom s finančnými problémami.

Eximbanka - podpora zahraničného obchodu.

Komunálne banky – podpora mestám a miestnym samosprávam.

Záručné banky - na poskytovanie záruk vybraným klientom.

Hypotekárne banky - poskytujú hypotekárne úvery.

Stavebné sporiteľne – príjem vkladov od obyvateľov, poskytovanie stavebných úverov

a medziúverov.

Depozitná banka - vkladové operácie (vkladové listy, certifikáty).

Devízová banka - devízové operácie (zahraničie).

Investičná banka – financovanie a kontrola investícií.

Kaţdý podnikateľský subjekt, teda aj banky majú svoje silné aj slabé stránky. Niektoré

majú lepšie investičné programy a iné ponúkajú lepšie podmienky pre úvery. Aby sme sa

rozhodli, ktorá banka je vhodnejšia pre naše ciele, môţe nám pomôcť porovnanie bánk, tzv.

rating bánk – nezávislé hodnotenie.

Úrok

Čo je to úrok?

Za pôţičku, ktorú si vzala banka od nás (náš vklad do banky), musí zaplatiť úrok. Z

nášho pohľadu ide o zisk, ktorý nám prinášajú naše úspory. Tento zisk je motiváciou, prečo si

úspory ukladáme v banke (nie do truhlice, ponoţky alebo pokladničky).

Ak by si si napríklad požičal 1 000 eur na jeden rok s úrokom päť percent, tak o rok banke

vrátiš 1 000 + 5% x 1 000 = 1 050 eur. Zaplatíš tak banke 50 eur za to, že ti požičala peniaze

vo chvíli, keď si to potreboval.

Ak niekto iný požičal banke 1 000 eur na jeden rok s úrokom 2 percentá, tak mu o rok banka

vráti 1 000 + 2% x 1 000 = 1 020 eur. Zaplatí tak vkladateľovi za to, že jej umožnil nakladať

s jeho peniazmi, keď ich nepotreboval. Jeho peniaze teda neležali na účte, banka s nimi

obchodovala.

Preto hovoríme, ţe úrok je cena peňazí na finančnom trhu – za túto cenu (za úrok) sa

peniaze poţičiavajú. V zmluve banka uvádza nominálnu úrokovú mieru, ktorá sa pod

40

vplyvom inflácie môţe v odôvodnených prípadoch meniť. Ak je stanovená fixná úroková

miera, nemení sa počas zmluvne stanovenej doby. Napríklad v prípade stavebného sporenia sa

úroková sadzba nemení počas celej doby platnosti zmluvy o stavebnom sporení, pretoţe je

garantovaná počas celej doby sporenia. Tento istý princíp platí aj pri stavebnom úvere. Klient

stavebnej sporiteľne vie hneď na začiatku, aká bude jeho splátka na celé obdobie splácania,

pretoţe úrok zostáva rovnaký. Ten, kto stanovuje úrokovú sadzbu zarába na rozdiele medzi

úrokovou sadzbou za úvery (vrátené úroky od dlţníkov) a úrokovou sadzbou za vklady

(vyplatené úroky vkladateľom).

V našom zjednodušenom príklade zarobila banka 30 eur. Od dlžníka dostala úrok 50 eur

a vkladateľovi vyplatila 20 eur. 1 050 – 1 020 = 30 eur.

Írska ekonómka Margret Kennedy poukázala na to, ţe 1-percentná pôţička sa za 70

rokov zdvojn ásobí. 3-percentná pôţička s akumulovaným úrokom sa zdvojnásobí uţ za 24

rokov. 6-percentná pôţička sa zdvojnásobí za 12 rokov, a 12-percentná uţ za 6 rokov.

Poţičiavanie peňazí za úrok bolo odsúdené muţmi, ako bol Platón, Aristoteles,

Plutarchos, Seneca a Cicero, ranní otcovia kresťanskej cirkvi, väčšina pápeţov a koncilov

do roku 1830, podobne i modernými autormi ako Goethe a Wagner. Martin Luther otvorene

uviedol: “Všetci úţerníci sú zlodeji a patria na šibenice.” Kaţdý, kto poţičiaval peniaze pri

úrokovej miere 5-6 percent, bol povaţovaný za úţerníka.

Úroky sa považujú za príjem, preto podliehajú dani.

Pomáhajú nám úroky bojovať s infláciou?

Úrok je pre tých, čo chcú uloţiť peniaze, nástrojom, ktorý zmierňuje vplyv inflácie.

Ak je inflácia 3 % a chceš, aby sa ti peniaze neznehodnotili, mal by si si peniaze zhodnotiť

minimálne o 3 %. Zjednodušene povedané stačí, ak ich uloţíš na termínovaný vklad s úrokom

3 % ročne.

Ak tovar, ktorý kupuješ dnes za 100 eur bude stáť o 3 roky 105 eur a podarí sa ti

vloţiť peniaze tak, aby si zo 100 eur mal po 3 rokoch 105 eur, nepocítiš infláciu. Ak peniaze

necháš v pančuche, alebo uloţíš s menším úrokom (úrok bude 3 eurá), bude ti 5 eur (2 eurá)

chýbať.

Kedy hovoríme o inflácii?

Ak sa zníţi kúpna sila peňaţnej jednotky (eura), čo je sprevádzané všeobecným

zvýšením cien trvalého charakteru - dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a sluţieb.

Všetky tovary a sluţby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú tzv. „spotrebný

kôš“. Kaţdý produkt v koši má vlastnú cenu, ktorá sa môţe časom meniť. Porovnaním

celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom mesiaci pred rokom

stanovíme mieru inflácie.

Je inflácia pre ekonomiku nebezpečná?

Inflácia nespôsobuje váţne problémy, ak sú miery inflácie nízke, stabilné a v rámci

očakávaní podnikov a spotrebiteľov. Infláciu môţu vyvolávať rozličné činitele: prebytok

peňazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu, ale aj prílev takých

41

tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt. Neistota nastáva v dôsledku inflácie vtedy, ak je miera

inflácie volatilná (nestabilná), tzn. keď zmeny cien výrazne kolíšu v priebehu času. Ceny sú

riadené ponukou a dopytom. Príkladom cenovej inflácie riadenej ponukou sú napríklad

krajiny produkujúce ropu, ktorá zníţi výrobu ropy (ako v 70. rokoch 20. storočia počas ropnej

krízy), ceny na benzínovej stanici sa zvýšia a je drahšie jazdiť autom. Príkladom cenovej

inflácie spôsobnej dopytom je ak produkcia ropy zostane rovnaká a zvýši sa počet áut

na cestách, potom cena paliva na benzínovej stanici bude stále stúpať v dôsledku väčšieho

počtu vodičov, ktorí budú pouţívať rovnaké mnoţstvo pohonných hmôt.

Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď sa cenová hladina zniţuje.

Je vzácna a v súčasných trhových ekonomikách sa prakticky nevyskytuje. Úplnou výnimkou

je cenová stabilita.

Národná banka

Aké úlohy plní Národná banka Slovenska?

Na Slovensku, ako aj vo väčšine ostatných krajín, je najvyššou inštitúciou

v bankovom systéme takzvaná centrálna banka – Národná banka Slovenska. V

Európskej menovej únii je najvyššou inštitúciou Európska centrálna banka,

v Spojených štátoch je to Federálny rezervný systém a pod.

Národná banka Slovenska (NBS) vydáva bankovky a mince, reguluje obeh

peňazí. Vyuţíva na to stanovenie minimálnych a maximálnych úrokových sadzieb

z vkladov a tieţ maximálneho rozsahu úverov, ktoré môţu obchodné banky

poskytnúť.

Na Slovensku, ako aj vo väčšine ostatných krajín, je najvyššou inštitúciou v bankovom

systéme takzvaná centrálna banka – Národná banka Slovenska. V Európskej menovej únii

je najvyššou inštitúciou Európska centrálna banka, v Spojených štátoch je to Federálny

rezervný systém a pod.

Na Slovensku, ako aj vo väčšine ostatných krajín, je najvyššou inštitúciou v bankovom

systéme takzvaná centrálna banka – Národná banka Slovenska. V Európskej menovej únii je

najvyššou inštitúciou Európska centrálna banka, v Spojených štátoch je to Federálny rezervný

systém a pod.

Národná banka Slovenska (NBS) vydáva bankovky a mince, reguluje obeh peňazí.

Vyuţíva na to stanovenie minimálnych a maximálnych úrokových sadzieb z vkladov a tieţ

maximálneho rozsahu úverov, ktoré môţu obchodné banky poskytnúť.

Mnoţstvo peňazí v obehu reguluje aj výškou povinných minimálnych rezerv, ktoré

musí kaţdá banka v NBS uloţiť. Ak sa zníţi povinná miera rezerv, banky majú viac peňazí

a môţu poskytovať viac úverov za niţšie úroky. Podobné funkcie plnia ostatné centrálne

banky.

42

Odkedy je Slovensko súčasťou Európskej menovej únie a pouţíva jednotnú menu

euro, vzťahujú sa na nás aj rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB). ECB napríklad

stanovuje kurz eura k ostatným zahraničným menám. Hlavnou úlohou ECB je udrţiavanie

cenovej stability v Eurozóne - ročná miera inflácie je na úrovni niţšej, ale blízkej 2 %.

Kontroluje niekto finančný trh?

Dohľad nad finančným trhom je jednou z najdôleţitejších úloh Národnej banky

Slovenska. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou má prvotný cieľ udrţiavať cenovú

stabilitu v Eurozóne. NBS plní v štáte osobitnú funkciu a má nezávisle postavenie od vlády

a ministerstva financií, zo svojej činnosti sa zodpovedá priamo parlamentu. Nie je komerčne

orientovaná (nie je orientovaná na dosiahnutie zisku), neposkytuje vkladové a úverové

produkty beţným občanom.

Kto má dohľad nad bankami?

Významné postavenie v dohľade nad bankami má centrálna banka. V rámci Eurosystému je

úlohou Národnej banky Slovenska prispievať k zabezpečeniu:

menovej politiky,

devízových operácií a devízových rezerv,

vydávania eurových bankoviek a mincí,

platobného styku.

zberu a zostavovania štatistík,

medzinárodnej spolupráce,

vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk,

finančnej stability v eurozóne.

Národnú banku Slovenska riadi banková rada, ktorej predsedá guvernér. Guvernéra

a viceguvernérov menuje prezident republiky na 6 rokov, ostatných členov menuje vláda.

Obchodná činnosť NBS:

vedie účty štátneho rozpočtu SR, účty štátnych fondov a rozpočtových organizácií,

(nie občanov) a tieţ vedie účty bánk,

poskytuje bankám úvery (za tzv. diskontnú sadzbu),

predáva štátne dlhopisy,

predáva a nakupuje peniaze od bánk, zlato a cudzie meny,

vydáva krátkodobé cenné papiere.

Zaujímavé video o centrálnej banke USA FED (v anglickom jazyku s titulkami):

http://www.youtube.com/watch?v=ziTpzVnU_V8

Akú úlohu má centrálna banka Európskej menovej únie?

43

Európska centrálna banka (ECB) od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon

menovej politiky v eurozóne - druhej najväčšej ekonomike na svete po USA.

Cieľom Únie je vysoká úroveň zamestnanosti a udrţateľný a neinflačný rast.

ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Jej hlavnou úlohou

je udrţiavať kúpnu silu eura a tým i cenovú stabilitu v eurozóne. Definuje

a vykonáva menovú politiku eurozóny, vykonáva devízové operácie, spravuje oficiálne

devízové rezervy krajín eurozóny, má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek

v eurozóne.

Európska centrálna banka predovšetkým:

stanovuje kľúčové úrokové sadzby pre eurozónu,

riadi devízové rezervy eurozóny a kupuje alebo predáva devízy za účelom udrţania

rovnováhy výmenných kurzov,

zabezpečuje primeraný dohľad nad finančnými trhmi,

autorizuje centrálne banky eurozóny na vydávanie eurobankoviek,

monitoruje cenové trendy a hodnotí riziko pre cenovú stabilitu v eurozóne.

Čo s peniazmi

Kde získame informácie o finančnom trhu?

„Klienti sú blbci, treba ich obrať o peniaze.“ Povedal pre denník New York Times

bývalý manaţér jednej americkej banky. Podľa neho sa ľudia nechajú ľahko presvedčiť, aby

nevýhodne investovali do rizikových produktov.

Jednoducho by sme mohli povedať, ţe klienti majú o finančnom trhu málo informácií

a často im chýba finančná gramotnosť. Nevyznajú sa vo finančných produktoch, nevedia si

správne vybrať a hoci peniaze ťaţko získavajú, nevenujú sa tomu, ako ich vyuţiť čo najlepšie.

Základom pre správne a zodpovedné rozhodovanie je získanie aktuálnych informácií

a ich vyuţitie. Získať informácie v dnešnej dobe sa zdá byť celkom jednoduché. Mohli by

sme všetko hľadať na webe. Ale citovaný výrok bankára je podnetom, aby sme sa chovali

obozretne a dobre si vyberali z toho, kto nám čo hovorí.

Ak chceš získať informácie, môţeš sa spýtať v banke, prečítať si letáky, sledovať

informácie v tlači, na internete a v iných médiách. Pozor si treba dať na hodnovernosť,

reklamné triky, špekulantov a podvodníkov. Aby si sa dozvedel, kde a ako si uloţiť alebo

poţičať peniaze vyuţíješ zvyčajne poradenstvo alebo vlastný úsudok, na základe

porovnávania rôznych moţností.

Čo môžeme urobiť s peniazmi, ktoré práve nepotrebujeme? Ako ich môžeme uložiť?

„Čas je ako peniaze, neutrácajte ho a budete ho mať dosť.“ (Parmenides)

Dnes uţ kaţdý vie, ţe peniaze uloţené doma v pokladničke (pod matracom a pod.), nie

sú v bezpečí a znehodnocujú sa. Pre ľudí s prebytkom peňazí existuje mnoho vkladových

produktov, či uţ ide o beţné účty, alebo termínované vklady, vkladné kniţky a ďalšie.

44

Slovom účet zvyčajne označujeme beţný účet, na ktorý nám prichádzajú rôzne vklady

(mzda a pod.) a rôzne platby z neho odchádzajú (platba v obchode, za mobil, výber

v bankomate). Zvyčajne je k nemu vydaná karta. Môţeme z neho platiť trvalé príkazy

(poistenie, lízingová splátka – vţdy rovnaká suma), inkasá (za elektrinu – rôzne sumy). Je

úročený minimálnou sadzbou. Za operácie na účte si banka účtuje poplatky, prípadne

poskytuje pre skupiny klientov rôzne sluţby bezplatne.

Sporiaci účet slúţi na sporenie peňazí. Je na ňom vyšší úrok ako na beţnom účte,

pričom máme svoje peniaze vţdy k dispozícii. Na sporiaci účet zvyčajne ukladáme peniaze

prevodom z beţného účtu v tej istej mene. Peniaze z inej banky posielame buď priamo alebo

cez beţný účet. Rôzne banky majú pre sporiace účty iné podmienky. Pri uloţení na sporiaci

účet predpokladáme, ţe peniaze nepotrebujeme priebeţne alebo ich potrebujeme na náhodné

a nečakané výdavky.

Účet stavebného sporenia nám umoţní výhodne a bezpečne zhodnocovať vklady

a po splnení podmienok získať nárok na stavebný úver s nízkym a garantovaným úrokom.

Finančné prostriedky zo stavebného sporenia sú primárne určené na zabezpečenie bývania. Po

šiestich rokoch od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení však celé zhodnotené vklady

vrátane štátnej prémie môţete pouţiť aj bez preukazovania účelu. Stavebné sporiteľne

nepodnikajú na ţiadnych rizikových trhoch, preto sú vklady spravované s vysokým stupňom

bezpečnosti a zároveň sú zo zákona chránené aţ do výšky 100 000 €.

Termínovaný vklad je výnosnejší, pretoţe sa klient vzdáva moţnosti disponovať

s vkladom na určitú dobu. Úrokové sadzby sú tým vyššie, čím je vyššia uloţená suma a dlhšia

doba splatnosti. Tieto vklady sú pre banku dôleţitý peňaţný zdroj. Rozlišujeme dva typy

termínovaných vkladov:

vklady na pevnú lehotu (s dohodnutými termínmi splatnosti, viazanosťou) – uloţené

na obdobie týţdňa aţ niekoľko rokov. Vkladateľ sa zaväzuje vybrať vklad aţ po

uplynutí tejto lehoty.

vklady s výpovednou lehotou – disponovanie je obmedzené na vopred dohodnutú

výpovednú lehotu (30, 60, 90 dní, aţ niekoľko rokov). Ak si chce vkladateľ vybrať

vklad, musí to vopred oznámiť banke a vkladom môţe disponovať aţ po uplynutí

dohodnutej výpovednej lehoty.

Je dôležitejšia výška úrokov alebo istota?

Rôzne banky ponúkajú rôzne podmienky. Pri výbere treba mať na zreteli, ţe príliš

vysoké úroky jednej banky v porovnaní s ostatnými sú podozrivé. Drţ sa overeného: „čím

vyššie úroky, tým vyššie riziko.“

45

Čo môžeme urobiť, ak nemáme peniaze, ktoré práve potrebujeme? Ako ich môžeme

získať?

Peniaze si môţeš poţičať nielen od príbuzných alebo priateľov (to sú často malé

sumy), ale práve od bánk. Nie je to zadarmo. Banka poţičiava peniaze za úroky.

Získať peniaze v banke nebýva ľahké, treba vedieť, ţe banka nepoţičiava peniaze

na hocičo a hocikomu. Banka chce mať istotu, ţe poţičané peniaze získa späť. Jednoducho

musíš mať dôveru banky, preto musíš banke poskytnúť informácie, ktorými si overí tvoju

bonitu („finančnú dôveryhodnosť“). Banka môţe ţiadať, aby úverovú zmluvu podpísal aj

ručiteľ, ktorý by musel úver splácať, keď si klient prestane túto povinnosť plniť.

Prečo nás pri úvere zaujíma RPMN?

Ľuďom s momentálnym nedostatkom peňazí je banka schopná poskytnúť niekoľko

druhov pôţičiek, iným slovom aj úverov. Základným kritériom pre porovnanie úverov je

ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Čím je niţšia tým je úver výhodnejší. RPMN

musí byť na zmluve uvedená.

Ešte skôr, ako začneme hovoriť o úveroch, povieme si o moţnosti, ako si poţičať bez

vybavovania úveru. Sú to moţnosti, ktoré nám ponúkajú banky k našim účtom.

Debetná karta je druh platobnej karty, ktorá sa vydáva k bankovému účtu, z ktorého

umoţňuje čerpať prostriedky do výšky povoleného záporného zostatku (do mínusu). Banka

ho ponúka k väčšine bankových účtov a umoţňuje tak klientovi disponovať peniazmi, ktoré

nie sú jeho. Je určená predovšetkým na platby u obchodníkov a na výbery peňazí

z bankomatov. Kým povolenú sumu prečerpania nepouţívaš, neplatíš za ňu. A keď ju

46

vyuţiješ a včas splatíš, tieţ neplatíš úroky, úrok zaplatíš len za obdobie, keď si v mínuse nad

rámec stanoveného termínu. (Princíp debetnej karty bude vysvetlený na inom mieste.)

Kontokorentný účet je beţný účet, ku ktorému môţe klient podať ţiadosť na čerpanie

úveru. Banka klientovi na základe bezúčelového úverového povolenia umoţňuje ľubovoľne

čerpať prostriedky aţ do stanoveného limitu bez osobitného povoľovania. Ak sú výdavky

klienta vyššie ako vklady, vznikne debet (prečerpanie, dlh), čo predstavuje poskytnutie

kontokorentného úveru. Z vkladov na účet sa najprv spláca úver, aţ potom sa zvýši stav

na účte. Klient pozná podmienky, ako sa v prípade debetu platia úroky z dlţnej čiastky. Tento

úver sa poskytuje stabilným dôveryhodným klientom.

Na grafe je znázornené, ako sa môţe priebeţne pohybovať stav na účte.

Čo by sme mali vedieť o spotrebiteľskom a hypotekárnom úvere?

Spotrebný úver je to úver poskytnutý na presne stanovený účel, prípadne bez určenia

účelu. Napríklad financovanie nákupu nábytku alebo techniky.

Hypotekárny úver je poskytovaný bankou, ak klient ako zálohu poskytne

nehnuteľnosť. Patrí k najstarším druhom bankového úveru. Banka ho poskytuje na základe

dokladov o vlastníctve domov, pozemkov a pod. Zabezpečením môţu byť aj nehnuteľnosti,

ktoré ešte len vznikajú, napr. výstavba nových bytov, ktoré si klienti kupujú. Hovoríme, ţe je

na nehnuteľnosť uvalená hypotéka.

Stavebný úver poskytujú svojim klientom stavebné sporiteľne. Na jeho získanie je

potrebné splniť vopred stanovené podmienky, pričom nárok na stavebný úver vyplýva

stavebnému sporiteľovi zo zákona. Tie podmienky sú však veľmi jednoduché a pre kaţdého

ľahko splniteľné. Predovšetkým minimálna doba sporenia od uzatvorenia zmluvy

o stavebnom sporení musí byť aspoň 24 mesiacov. Sporiteľ musí nasporiť aspoň 25 %, čiţe

štvrtinu z cieľovej sumy, na ktorú uzatvoril zmluvu o stavebnom sporení. Úroková sadzba

stavebných úverov je spravidla pod úrovňou sadzieb na trhu a je nemenná počas celej doby

splácania. Počet a výška jednotlivých splátok stavebného úveru je teda na rozdiel

od hypotekárneho úveru vypočítateľná vopred. Vzniká moţno dojem, ţe na stavebný úver

treba dlho čakať a hypotéky alebo spotrebiteľské úvery sú k dispozícií hneď. Pravdou je, ţe

stavebné sporenie vytvára predpoklad na financovanie bývania čiastočne aj z vlastných

nasporených zdrojov. Platí nepísané pravidlo, ţe čím väčšia časť investície sa financuje

47

z iných ako úverových zdrojov (napríklad z nasporených vlastných), tým výhodnejšie úverové

podmienky investor získa.

Porovnateľné podmienky s hypotékami je moţné v stavebnom sporení získať formou

medziúverov. Výhoda medziúverov voči hypotéke je v tom, ţe do určitej výšky medziúvery

nie je nutné zabezpečiť nehnuteľnosťou. Úroková sadzba aj splátka je pri týchto úveroch

spravidla nemenná. A navyše, počas celej doby splácania medziúveru nárok na štátnu prémiu.

Sú naše peniaze v banke v bezpečí?

Dôleţitým nástrojom na ochranu vkladov je Fond ochrany vkladov. Vklady

vkladateľov sú garantované štátom prostredníctvom Zákonom o ochrane vkladov.

V prípade vzniku neschopnosti banky, stavebnej sporiteľne alebo pobočky

zahraničnej banky vyplácať vklady sa poskytuje klientom náhrada na nedostupné

vklady - najviac vo výške 100 000 eur. Náhrada sa poskytuje z fondu na ochranu

vkladov, ktorý sa tvorí z príspevkov bánk. Fond chráni peniaze v bankách

uloţené hlavne na beţných účtoch, termínovaných vkladoch, vkladných kniţkách

a sporiacich účtoch. Fond nechráni prostriedky investované napríklad

do podielových fondov, akcií, dlhopisov, zmeniek, šekov, hypotekárnych

záloţných listov.

Ako si vybrať správny bankový produkt?

Dôleţité je pouţiť spoľahlivé zdroje, kontrolovať aktuálnosť

informácií, lebo trh sa rýchlo vyvíja. Prieskumom sa zistilo, ţe 15

% klientov, ktorí prídu do banky, nepozná aktuálne úročenie

termínovaných vkladov. Neznalosť situácie na finančnom trhu

vedie často k nereálnym očakávaniam, ţe tvoje peniaze ti zarobia

v banke napríklad toľko, ako v minulosti. Môţe to však byť

výrazne menej, pretoţe situácia na medzibankovom trhu sa zmenila a banka na ňu musela

zareagovať a nedokáţe tvoje peniaze zhodnotiť tak, ako predtým. Dôleţité je porovnávať

a podľa potreby sa poradiť s fundovaným odborníkom z banky. Produktov na sporenie je

veľa, priblíţime si len niektoré.

Vklady

Vklady na poţiadanie sú peniaze, ktoré si klienti ukladajú na svoj beţný účet a môţu

nimi voľne disponovať. Sú to vklady bez časovej viazanosti a pre banku sú veľmi nákladným

a najmenej stabilným cudzím zdrojom, preto sú aj najmenej úročené. Vklady a výbery sa

realizujú hotovostným alebo bezhotovostným spôsobom. Dokladom o pohyboch na účte je

výpis z účtu (forma, periodicita a spôsob doručenia je vopred dohodnutý). Operácie

na beţnom účte sa spoplatňujú podľa sadzobníka konkrétnej banky.

48

Úsporné vklady slúţia na dlhodobejšie uloţenie prostriedkov klienta a nemoţno ich

vyuţívať v platobnom styku. Pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom, preto je pri

nich vyšší úrok. Môţu to byť účty:

majetkové sporenie - na dlhodobé investovanie úspor do cenných papierov,

stavebné sporenie - spravidla na riešenie bytovej otázky, štát pri splnení podmienok

pripisuje vkladateľovi ročne štátnu prémiu,

poistné sporenie - je kombinovaný produkt sporenia s poistením,

vkladná kniţka - sú na nej minimálne úroky, neplatia sa poplatky, nie je určená

na platby.

Termínované vklady - klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý

čas. Pre banku sú pomerne stabilným peňaţným zdrojom, preto sú úročené vyššou úrokovou

sadzbou. Niekedy sú spojené s rôznymi výhodami pre klientov.

Termínované vklady sa môţu deliť aj na:

vklady s moţnosťou predčasného výberu – za predčasný výber klient zaplatí sankčný

poplatok,

vklady bez moţnosti predčasného výberu – nie je moţné vybrať pred dohodnutým

termínom.

Termínované vklady môţu mať aj formu revolvingových vkladov, ktoré sa pravidelne

opakujú po pripísaní úrokov - napríklad po jednom mesiaci. Ak vkladateľ nerobí na účte

pohyby, pripíšu sa mu za dané obdobie na účet úroky a plynie ďalšia mesačná lehota

a úrokuje sa suma vrátane úrokov. Jedná sa o zloţené úrokovanie. Úroky na termínovaných

vkladoch sa pohybujú podľa doby uloţenia. Úročiť sa môţe pohyblivou úrokovou sadzbou

alebo pevnou (fixnou) sadzbou.

Vkladateľov ochraňuje Fond ochrany vkladov najviac však vo výške 100 000 eur.

Náhrada sa poskytuje z fondu na ochranu vkladov, ktorý sa tvorí z príspevkov bánk. Tieto

prostriedky sú uloţené na účte v Národnej banke Slovenska. Od 30.12.2010 sú vklady

v bankách v SR a v ďalších krajinách EÚ chránené jednotne do výšky 100 000 eur. To

znamená, ţe vklady v pobočkách zahraničných bánk vykonávajúcich činnosť na území SR sú

chránené podľa pravidiel domovského systému ochrany vkladov v členskom štáte, na území

ktorého má zahraničná banka svoje sídlo.

Úvery

Medzi spotrebiteľské úvery patria rôzne pôţičky, bezúčelové úvery, kreditné karty,

lízing, úvery zabezpečené ručiteľmi, splátkové úvery a podobne.

Práva a povinnosti spotrebiteľa a poskytovateľov sú uvedené v zákonoch

o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona spotrebiteľ môţe odstúpiť od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia

zmluvy. Spotrebiteľ môţe počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere úplne alebo

čiastočne splatiť spotrebiteľský úver pred dohodnutou lehotou splatnosti. Banky sú povinné

uvádzať okrem úrokov a RPMN aj podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových

nákladov, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, dobu splatnosti, celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, výšku a počet splátok. Zákon sa týka všetkých poskytovateľov

49

spotrebiteľských úverov: bánk, nebankových spoločností, splátkových a lízingových

spoločností.

Okrem spotrebiteľských úverov poznáme napríklad:

hypotekárny úver,

stavebný úver,

komunálny úver,

úver bez úrokov a bez ďalších poplatkov.

Hypotekárny úver je dlhodobý úver poskytnutý bankou a je zabezpečený záloţným

právom k nehnuteľnosti. Poskytuje sa na nákup, výstavbu, rekonštrukciu, údrţbu

nehnuteľností. Základné znaky hypotekárnych úverov:

1. Špecifickosť - banka môţe poskytnúť úver do výšky 70 - 100 % ocenenia

nehnuteľnosti.

2. Dlhodobosť - minimálna doba sú 4 roky, vo vyspelých štátoch je to 15 - 30 rokov

(podľa zmluvy).

3. Prísna účelovosť - prostriedky sú prísne účelovo viazané.

Nie je jednoduché splácať poţičané peniaze. Mnoho ľudí ţije v neustálom splátkovom

kolotoči a nepozná ţivot bez dlhov. Mnoho úverov pritom spláca nevýhodne. Dnes niektoré

banky ponúkajú kumulovanie úverov do jednej dlhovej poloţky, ktorej splácaním bude menej

finančne náročné, ako splácanie jednotlivých úverov.

Vplyv hospodárskej krízy citeľne ovplyvnil rast objemu zlyhaných úverov. Ich podiel

na celkových úveroch sa pohyboval v predošlých rokoch relatívne stabilne pod úrovňou 2,5

%. V roku 2009 však došlo k ich kontinuálnemu rastu a podiel zlyhaných úverov

na celkových úveroch prekročil v septembri 2009 hranicu 4,5 %. Úvery obyvateľstvu si

zachovávajú mierny medzimesačný nárast, na rozdiel od stagnácie alebo poklesu úverov

podnikom. Na jednej strane sú opatrnejšie aj banky, na druhej strane obmedzujú investičné

aktivity aj podniky a aj obyvatelia kvôli obavám zo straty zamestnania sú v zadlţovaní

opatrnejší.

50

Stavebný úver – je úver určený na financovanie kúpy, výstavbu alebo obnovu bývania.

Poskytujú ho stavebné sporiteľne. Na získanie stavebného úveru je potrebné splniť vopred

stanovené podmienky, pričom nárok naň vyplýva stavebnému sporiteľovi zo zákona. Úroková

sadzba stavebných úverov je spravidla pod úrovňou sadzieb takýchto produktov na trhu. Je

nemenná a teda garantovaná počas celej doby platnosti zmluvy o stavebnom sporení aj počas

celej doby splácania. Keďţe doba sporenia je v podstate neobmedzená, znamená to, ţe

stavebný sporiteľ uţ dnes vie, ţe o 20 rokov bude ţiadať o úver s úrokovou sadzbou, ktorú má

uvedenú v zmluve o stavebnom sporení. Na rozdiel od hypotekárnych úverov je počet a výška

jednotlivých splátok stavebného úveru vypočítateľná vopred na veľmi dlhý čas. Môţe sa

meniť len po dohode alebo na ţiadosť sporiteľa. Stavebné úvery s vyšším objemom sú

zvyčajne zabezpečené nehnuteľnosťou. Stavebný úver do určitej výšky spravidla získate bez

zabezpečenia nehnuteľnosťou aj bez skúmania vášho príjmu. Preverenie bonity robí banka

na základe dlhoročného sporenia klienta. Inak povedané, ak klient niekoľko rokov sporí

napríklad 20 či 50 eur mesačne, určite bude schopný splácať pribliţne 10 alebo 20 eur

v nasledujúcich rokoch.

Medziúver – je tieţ určený na financovanie kúpy, výstavby alebo obnovy bývania. Na

rozdiel od stavebného úveru nemá limity minimálnej doby sporenia, nemá limity

minimálneho počiatočného vkladu. Odmenou za to, ţe pred jeho čerpaním neprispieva

sporiteľ do fondu stavebného sporenia a nepodieľa sa tak na tvorbe zdrojov na úvery aj

pre iných sporiteľov je logicky o niečo vyššia úroková sadzba. Tá je však zrovnateľná

s úrokovou sadzbou na hypotekárne úvery a zároveň jej podstatnou výhodou je nemennosť

počas celej doby splácania úveru.

Čo je to úžera?

Úţera alebo úţerníctvo je poţičiavanie peňazí za veľmi vysoké úroky. Jedná sa

o konanie, ktoré môţe byť klasifikované ako trestný čin, pri ktorom úţerník zneuţíva

napríklad finančnú tieseň, rozumovú slabosť, neskúsenosť alebo rozrušenie, aby od dlţníka

vymáhal sumu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote pôţičky, ktorú dlţníkovi poskytol.

Vyskytuje sa napríklad v komunitách, kde ľudia nemajú moţnosť poţičať si peniaze, nevedia

s nimi hospodáriť alebo sú finančne negramotní a dôverčiví. Vykonávajú ju bezcharakterní

jedinci alebo zoskupenia, pričom niekedy finančné prostriedky ţiadajú pod nátlakom. Úţerník

často ţiada splatenie dlhov inou formou, napríklad prácou, čím vzniká „novodobé otroctvo“.

Úţerníci sa vyznačujú neprimeraným bohatstvom v podobe nehnuteľností, zlata, umeleckých

diel alebo iných hnuteľných predmetov a tieţ aroganciou moci v sociálnej skupine, kde svoju

činnosť realizujú. Môţu to byť ale i celkom nenápadní špekulanti. Úţera sa môţe trestať

odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov.

Zjednodušene môţeme povedať, ţe ak úţerník poţičia niekomu peniaze za úrok 4 %

mesačne, znamená to, ţe ročná úroková miera je 48 %. Je to anonymný nekalý spôsob

zbohatnutia, ktorý prináša úţerníkovi čistý zisk bez zdanenia. Dlţníci sa často dostávajú

do finančnej závislosti na úţerníkoch, čím sa ich stav zhoršuje. Fenomén úţerníctva je taký

rozsiahly, ţe niektoré rodiny sú zadlţené na dve alebo tri generácie dopredu.

Prečo ľudia naleteli nebankovým subjektom?

„Večer ste ešte v poriadku a ráno už je príliš neskoro.“

51

Povedal bankový expert v Anglicku na adresu nezodpovedného počínania ľudí, ktorí

v panike pre istotu vyberajú svoje vklady z banky.

Takéto počínanie vyvoláva neistotu a davové reakcie ďalších vkladateľov môţu

spôsobiť krach banky a kolaps na finančnom trhu.

Rovnaký výrok sa síce týka bánk, ale hodí sa aj na tých, ktorí dôverujú nebankovým

subjektom.

Nebankové subjekty potrápili uţ niekoľko krajín (Albánsko, Chorvátsko alebo

Macedónsko). Ţiaľ aj na Slovensku prefíkaní chamtivci stavili na chamtivosť menej

prefíkaných „chamtivcov“ – finančne negramotných obyvateľov. V Chorvátsku „odborníci“

na takzvaný „finančný inţiniering" vylákali od klientov vysoké vklady pod zámienkou

veľkých úrokov, na ktoré však dôverčiví ľudia zbytočne čakali a nielen to, uţ nikdy nevideli

ani svoje peniaze. V Albánsku podobné podvody viedli k obrovským nepokojom, pádu vlády,

potrestaniu podvodníkov a dokonca aj k určitej forme odškodnenia. Napriek tomu, ţe sa

informácie dostali do svetových médií, podvodníkom sa darí ďalej. Na Slovensku sa podarilo

cez zmluvy o pôţičkách, prostredníctvom tichého spoločenstva alebo predajom zmeniek

od ľudí vylákať obrovské peniaze hneď niekoľkým firmám (napr. BMG, Horizontu, AWG),

ktoré majú dodnes v pätách právnikov poškodených občanov.

Ako sa celý podvod deje? Nebankové subjekty poskytovali väčšie úroky ako banky, tak im

dôverčiví a neskúsení občania zákonite nosili svoje peniaze. A s jedlom rástla chuť, prvé veľké

úroky nalákali ďalších vkladateľov, tí čo priniesli najskôr malé sumy, doniesli nabudúce

oveľa viac a niektorí boli ochotní vložiť do nebankového subjektu aj všetky svoje úspory (hoci

predtým ich mali pre istotu uložené vo viacerých bankách). A neboli to len dôchodcovia , ktorí

naleteli. Takýmito „investormi“ boli mladí, starí, menej aj viac vzdelaní, podnikatelia, štátni

úradníci, dokonca aj pracovníci bánk. Všetci zabudli na ostražitosť a prepadli čaru trhovej

ekonomiky ľahko a bezpracne získať kopu peňazí.

Aby vzbudili dôveru, z peňazí, ktoré vybrali od jedného vyplácali úroky druhému (teda

peniaze nezhodnocovali). Po uzatvorení niekoľko tisícok zmlúv, keď už nebolo s kým

uzatvárať ďalšie, sa náhle firma z udanej adresy vytratila a kontakt s klientelou bol navždy

prerušený a peniaze zostali v nedohľadne. Nebankové subjekty takto podviedli vkladateľov

a viac ako 300 000 občanov prišlo o približne 800 miliónov eur. Mnohí nenávratne prišli

o celoživotné úspory, peniaze pripravené na stavbu domu, na vlastný pohreb alebo veno

pre svoje deti.

Podvodníci zmizli za hranicami alebo za mreţami. Oklamaní vkladatelia ostali bez

peňazí. Jedinou výhodou by mohlo byť, ţe ostatní sa môţu poučiť na chybách iných. Preto si

treba dobre zváţiť spoluprácu s nebankovými subjektmi.