2626BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

15. 12. 2011 vianočné čísloRočník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 6-7

Aktivity členov SZPB sú rôznorodéstr. 15

Partizánsky oddiel „Za Ideál“pod velením Štefana Čuvalu

str. 16

Povstalecký Štedrý večer 1944v spomienkach Andreja Bagara

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:SOKRATESSOKRATES

Milí priatelia, ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pri bilancovaní roku 2011. Pripravujeme a te-šíme sa na najkrajšie sviatky – Vianoce, a uvíta-nie nového roka, roka konania nášho XV. zjazdu.

Priznajme si, kto z nás nemá rád Vianoce a ne-teší sa z toho, že nás ticho a štebot vnúčeniec na-pĺňa radosťou a láskou.

Sú to dni strávené medzi svojimi najbližšími, v kruhu rodiny, kde očká detí žiaria ako sviečky na vianočnom stromčeku a naše srdcia napĺňajú láskou a úprimnosťou.

Nezabúdajme na osamelých, starších i nemoc-ných, ktorí nemajú to šťastie, aby tieto sviatky trávili medzi svojimi najbližšími. Pozastavme sa nad svojimi možnosťami a nenechajme ich smú-tiť v osamelosti. Pozvime ich k vianočnému sto-lu, uctime si ich šediny, poďakujme sa im za to, že nás vychovali, dali nám svoje všetko a lásku. Nezabúdajme, že náš prístup k najbližším bude príkladom pre našich potomkov.

V rodinách by mali rodičia viesť deti k úcte k svojim blízkym, učiteľom, priateľom, susedom, ale aj cudzím ľuďom.

Dnešná doba prináša aj veľa nepríjemností, negatív, zla a nečestnosti. Nemali by sme byť ľahostajní, ale mali by sme sa snažiť vzdorovať a byť si navzájom oporou. Prejavujme viac opti-mizmu a sebavedomia.

Aj my členovia SZPB by sme mali byť ako jedna súdržná rodina. Vážiť si jeden druhého a bojovať za lepší život. Už marcové voľby 2012 nám dajú príležitosť. Využime ju!

Nedopusťme, aby náš SZPB vymazali zo štruk-túr III. sektora ako občianske združenie. Zdru-ženie, ktoré presadzuje demokratický a humán-ny odkaz začatý štúrovcami. Proces pokračujúci počas druhej svetovej vojny, bojom za národné oslobodenie a proti fašizmu, ktorý vyvrcholil SNP.

Preto nezabúdajme na tých, čo bojovali za našu slobodu, za krajší život. Všetkým patrí úprimné poďakovanie.

Svojím aktívnym prístupom a podujatiami pre členov pripomíname občanom, že sme tu, že exis-tujeme. Je nevyhnutné prejsť na vyššiu kvalitu, zvlášť pri prijímaní nových členov a výbere funk-cionárov.

Ak chceme dlhodobo pôsobiť, je potrebné, aby tí, čo prídu po nás, poznali našu novodobú his-tóriu, ,,boj za slobodu, prácu a spravodlivosť“. Odpúšťajme, ale nezabúdajme.

Z polotieňa bojového hrdinstva stále zreteľ-nejšie vystupujú ľudské a mravné rozmery, kto-ré viac ako vojenský výsledok rozhodli a dodnes rozhodujú o osude slovenskej spoločnosti!

Prajem Vám pevné zdravie, pohodu v rodinách a prekrásne vianočné sviatky a šťastný nový rok.

Predseda Slovenského zväzu proti-fašistických bojovníkov (SZPB) Pa-vol Sečkár a predseda Klubu gene-rálov SR František Blanárik podpísali 14. novembra v Bratislave dohodu o vzájomnej spolupráci.

Spolupráca sa týka vzájomnej výme-ny skúseností a informácií spoločného záujmu v oblastiach zameraných na prvý a druhý československý odboj, protifašistickú rezistenciu a aktivity vyvíjané proti všetkým formám a preja-vom súčasného extrémizmu, najmä ne-ofašizmu, neonacizmu, nacionalizmu, šovinizmu, rasizmu, antisemitizmu, xe-

nofóbii a iným ideológiám, smerujúcim k potláčaniu základných práv a slobôd. „Za jednu z najdôležitejších úloh po-važujeme vyvíjanie aktivít na výchove mládeže a na odovzdávaní jej tých naj-lepších tradícií starších generácií,“ uvie-dol pre Bojovník predseda SZPB Pavol Sečkár. Ako dodal, SZPB sa s Klubom generálov dohodol aj na organizovaní spoločných aktivít v oblasti histórie, kultúry, pri príležitosti významných výročí, štátnych sviatkov a pamätných dní, spomienkových osláv a pietnych aktov a podobne. Význam vzájomnej spolupráce je podľa dohody dôležitý

najmä pri uchovávaní a presadzova-ní odkazu a trvalom rozvíjaní tradícií československých légií v rokoch 1914-1920 a národného boja za oslobodenie Československa, proti fašizmu a naciz-mu v rokoch 1939-1945, osobitne Slo-venského národného povstania ako jeho pevnej súčasti. Cieľom obidvoch strán je chrániť pravdivé spracovávanie, hod-notenie a vysvetľovanie odbojovej his-tórie a zároveň odmietnutie akýchkoľ-vek pokusov o jej skresľovanie a dezin-terpretáciu. Dohoda je podpísaná na päť rokov s možnosťou predĺženia.

luc

Tak, ako loď nemá byť ukotvená len jednou kotvou, nemá ani život byť postavený len na jednej nádeji.Tak, ako loď nemá byť ukotvená len jednou kotvou, nemá ani život byť postavený len na jednej nádeji.

PAVOL SEČKÁR

ČasVianoc

Zástupcovia SZPB a Klubu generálov SR po podpise dohody o spolupráci. Foto: rh

Dohoda o spolupráci s Klubom generálov SR

Partizánske Vianoce v Hronseku

Účastníci podujatia v Hronseku. Foto: mp

V činnosti ZO SZPB Trieda SNP/A v Banskej Bystrici sa stalo tradíciou organizovanie spomienkových vý-jazdových podujatí, zameraných na uctenie pamiatky, hrdinského boja a vlastenectva účastníkov protifašis-tického odboja v Slovenskom národ-nom povstaní. Tohtoročná spomienka na čas Vianoc v partizánskych bun-kroch, drevorubačských kolibách a chalupách v hlbokých zasnežených horách sa uskutočnila v spolupráci so ZO SZPB v Hronseku neďaleko Ban-skej Bystrice. Ako hostia sa podujatia zúčastnili predseda Ústrednej rady SZPB Pavol Sečkár, predseda HOS partizánov v SNP a zahraničí Ján Rýs, predseda OblB SZPB v Banskej Bys-trici Vladimír Kucej a tajomník OblV SZPB Štefan Paško. Našu ZO viedol jej predseda pplk. v. v. Štefan Bartoš,

(Pokračovanie na str. 2)

BOJOVNÍK / 26 2

ktorý mal významnú zásluhu na zorganizovaní podujatia.

Účastníkov podujatia priví-tal na pôde Obecného úradu v Hronseku jeho starosta PhDr. Milan Kollár, ktorý ich obozná-mil s históriou obce a pobesedo-val s nimi pri milom pohostení. Stretnutia sa zúčastnili členovia miestnej ZO SZPB Ing. Ondrej Bohuš, CSc., ktorý s kolektívom zostavil publikáciu „Spomienky Hronsečanov na protifašistický odboj, SNP a oslobodenie“, ako

Stretnutie s JDSKoncom novembra sa predseda

SZPB Pavol Sečkár stretol s vede-ním Jednoty dôchodcov Sloven-ska (JDS). „Prehodnotili sme pod-písanú zmluvu a spoločné podu-jatia na budúci rok,“ informoval predseda zväzu po rokovaní. Podľa dohody, ktorú SZPB pod-písal s JDS ešte v roku 2010, ide o podujatia, ako sú Mesiac úcty k starším, Prehliadka speváckych

súborov seniorov, Turistický zraz seniorov, výročia SNP, oslobode-nia, bojov o Duklu a ďalšie pod-ujatia organizované na miestnej a regionálnej úrovni. „My podpo-ríme JDS na ich kultúrno-športo-vých podujatiach, oni zasa zväz na našich,“ dodal Sečkár, podľa ktorého budú konkrétne podujatia ešte spresnené.

luc

Čas nezastavíš, uháňa priam závratnou rýchlosťou. Ani sa mi veriť nechce, že ubehlo už zopár desaťročí od chvíle, keď sme sa s Vladom Klobušickým po prvý raz stretli v druhej po-lovici 60. rokov minulého sto-ročia, v redakcii denníka ĽUD (neskôr Čas).

Vlado nemálo prispel k dob-rému menu tohto denníka. Nevytŕčal nasilu z radu, neu-pozorňoval na seba, neusiloval výhodne sa „predať“. To všet-ko urobila zaňho jeho práca, výrazný žurnalistický talent, ktorý obsiahol takmer všetky novinárske žánre. Kvalitne, pútavo, faktografi cky spoľah-livo. A tak zároveň s vrodenou skromnosťou a nevtieravým priateľstvom si získal pevné miesto v slovenskej žurnalis-tickej komunite i priazeň čita-teľskej obce.

Nastali iné časy, ĽUD (Čas) zanikol, my sme sa rozpŕchli. Až po rokoch sme sa s Vladom opäť stretli na pôde Bojovní-ka. A naša spolupráca úspeš-ne pokračovala. Sprvoti bol interným redaktorom, neskôr pravidelným externým dopiso-vateľom. Orientoval sa najmä na históriu 2. svetovej vojny, jej dramatické, málo známe udalosti, ktorých dej pod jeho zručným novinárskym perom po dlhé roky priťahoval pozor-nosť čitateľov nášho zväzové-ho dvojtýždenníka.

Tak tomu bolo ešte donedáv-na, kým nezasiahol neúprosný osud. Vlado Klobušický 22. novembra 2011 vo veku nedo-žitých 68 rokov prehral dlhý boj so zákernou chorobou. V mysliach tých, čo ho poznali, zostane po ňom prázdne, ťažko zaplniteľné miesto. Patril totiž medzi tých, pre ktorých žur-nalistika nebola len zamestna-ním, ale srdcovou záležitosťou, celoživotnou láskou. A takisto medzi tých, pre ktorých slovo priateľstvo, nebolo len prázd-nou frázou

Vladko, nezabudneme!Eva RICHTEROVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Stretnutie vedenia SZPB s vedením JDS.

Partizánske Vianoce v Hronsekuaj dlhoročný predseda ZO SZPB a člen autorského kolektívu uve-denej publikácie mjr. v. v. Štefan Gulka, ktorý pri tejto príležitosti dostal z rúk predsedu Oblastného výboru JUDr. Vladimíra Kuce-ja „Plaketu vďaky za rozvíjanie pokrokových tradícií, odkazu SNP a boja proti fašizmu“. Spolu s manželkou sa významne podie-ľali na zorganizovaní tohto stret-nutia.

Z budovy obecného úradu účastníci podujatia išli k tunaj-šiemu renesančno-barokovému

kaštieľu, kde bolo v čase SNP vý-cvikové stredisko 1. čs. armády na Slovensku, pre doplnenie 2. samostatnej paradesantnej brigá-dy v ZSSR, a pri pamätnej tabuli položili kyticu kvetov. Následne sa presunuli k významnej kultúr-nej pamiatke svetového dedič-stva – drevenému evanjelickému a. v. artikulárnemu kostolu, kde podala výklad pani Kollárová – matka miestneho starostu.

Po prehliadke sa účastníci vy-brali do miestneho pohostinstva, kde si posedeli v družnej debate

pri vianočnej kapustnici. Bolo to stretnutie dobrého kolektívu, priateľov, presvedčených anti-fašistov. Ako sa už v našej ZO stalo tradíciou, o dobrú náladu sa postaral svojou povestne vyni-kajúcou hrou na harmoniku stá-le svieži, priamy účastník SNP a guľometník partizánskeho od-dielu „Dolina“ so sídlom v sta-robylej baníckej Španej Doline v Starohorských vrchoch Vladi-mír Strmeň.

Milan PETRO(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Členovia ZO SZPB Trieda SNP v Banskej Bystrici sa 3. novembra stretli na výročnej členskej schôdzi. ZO 105 členov prišlo 63. Správu o činnosti ZO, ako aj výboru ZO, predniesol predseda Vladimír Čierny. Vyzdvi-hol zodpovednú prácu výboru, ako aj aktivitu členov ZO, ktorí sa zúčastňovali na akciách usporiadaných OblV SZPB v Banskej Bystrici. ZO zabezpečila pre členov aj svoju samostat-

nú akciu, išli sme do obce Prochoť, kde sme položili kyticu kvetov k pamätníku padlých hrdinov. Zároveň sme využili účasť 65 členov na usporiadanie členskej schôdze, na ktorej sme pripomenuli úlohy ZO na II. polrok 2011, ako aj prípravu blížiaceho sa XV. zjazdu SZPB a našu dôležitú úlohu – zakúpenie zjazdových známok.

Predseda ZO vo svojej správe skonštatoval,

že dobrých výsledkov mame tiež ešte veľké rezervy, a to hlavne v odbere Bojovníka, Ro-čeniek a v spolupráci so školou, ktorá neustále viazne.V našej ZO sa snažíme získať nových členov z mladšej generácie, čo sa nám čiastoč-ne darí. Ti členovia, ktorí ešte pracujú aj vo vyššom veku, sú vzorom a poradcami pre na-sledovníkov.

Z našich radov sme sa v tomto roku rozlúčili so štyrmi členmi, ktorých pamiatku sme si uc-tili minútou ticha.

Zo správy o hospodárení sme sa dozvedeli, že rozpočet roku 2011 bol dodržaný a taktiež bol predložený na schválenie nový znížený rozpočet na rok 2012. Po prednesení správ a diskusii prebehla voľba nového výboru, ktorý si po zvolení navrhol a schválil voľbu nového predsedu, nakoľko doterajší predse-da Vladimír Čierny odstúpil zo zdravotných dôvodov. Za jeho 10-ročnú prácu vo funkcii predsedu mu patrí veľké poďakovanie. Jeho skúsenosti a pomoc budú pre nový výbor prí-nosom. Novou predsedníčkou našej ZO sa stala Eva Brozmanová. V diskusii vystúpil aj predseda SZPB Pavol Sečkár, ktorý poďako-val za dobrú prácu výboru ZO. Konštatoval, že hoci sme kladne hodnotená organizácia, máme stále rezervy. Novému výboru a novozvole-nej predsedníčke poprial do ďalšej práce veľa zdravia, aktivity a dobrých nápadov.

Eva BROZMANOVÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

OdišielVlado Klobušický

Bilancovanie roku

Banskobystričania sa pravidelne zúčastňujú na rôznych podujatiach. Ilustr. foto: OblV SZPB BB

(Dokončenie zo str. 1)

29. NOVEMBERV Lotyšsku si pripomenuli 70.

výročie masakry vyše 25-tisíc prí-slušníkov židovskej komunity. V Múzeu okupácie otvorili expozí-ciu pripomínajúcu likvidáciu oby-vateľov miestneho geta, ku ktorej došlo v lese pri Rumbule, asi osem kilometrov od Rigy, 30. novembra až 8. decembra 1941. Masovú po-pravu vykonali príslušníci síl nacis-tickej SS a ich kolaboranti z tejto pobaltskej krajiny. Počas 2. sve-tovej vojny prišlo o život celkovo vyše 70-tisíc lotyšských Židov.

30. NOVEMBERNa vojenskom cintoríne vo Var-

šave so štátnymi poctami pochovali

Tadeusza Sawicza, posledného zo 145 Poliakov, ktorí v 2. svetovej vojne bojovali po boku britského Kráľovského letectva proti nemec-kej Luftwaffe. Sawiczov popol priviezli z Kanady, kde žil od roku 1957. Vojnový veterán zomrel vo veku 97 rokov v opatrovateľskom dome v Toronte. Pri bojoch v roku 1940 velil všetkým trom letkám poľských stíhačov, sám zostrelil tri nepriateľské lietadlá. Celkovo vte-dy zahynulo 31 poľských pilotov. Do Bitky o Britániu sa zapojilo aj 86 Čechov a dvaja Slováci.

1. DECEMBERNemecká Spolková spravodajská

služba (BND) zničila v roku 2007

osobné spisy všetkých spolupracov-níkov, ktorí boli v minulosti členmi gestapa a útvarov nacistickej SS.

Celkovo išlo o približne 250 osôb. S odhalením prišli členovia komisie historikov, ktorú zriadili so záme-rom začať so spracovaním histór ie BND ako nástupníckej organizácie zložiek, ktoré boli kedysi podriade-né šéfovi SS Heinrichovi Himmle-rovi.

4. DECEMBERBombu britskej výroby s hmot-

nosťou 1,8 tony, americkú 125-ki-logramovú bombu a zásobník s to-xickou chemikáliou zneškodnili pyrotechnici v nemeckom Kob-lenze. Niekoľko dní pripravovanej akcii predchádzala evakuácia oko-lo 45-tisíc ľudí z uzavretej zóny v okruhu 1,8 kilometra od miesta nálezu v koryte rieky Rýn, ktorej hladina sa výrazne znížila vďaka dl-hotrvajúcemu suchu. Dočasne pre-rušili lodnú aj železničnú dopravu cez tretie najväčšie mesto spolkovej krajiny Porýnie-Falcko.

5. DECEMBERNemecké vyšetrovacie orgány

nechali prehľadať príbytky šies-tich mužov podozrivých z účasti na masakre v dedine v strednom Fran-cúzsku Oradour-sur-Glane pred 67 rokmi. Domové prehliadky vyko-nané v rôznych nemeckých mestách boli súčasťou vyšetrovania mnoho-násobnej vraždy, na ktorej sa mali muži vo veku 18 a 19 rokov podie-ľať ako príslušníci jednotky Waffe-n-SS s názvom Der Führer. Vyšet-rovatelia dúfali, že medzi osobnými vecami podozrivých nájdu doku-menty potvrdzujúce ich spojenie s udalosťami z 10. júna 1944. Vtedy nacisti pozabíjali 642 ľudí, vrátane žien a vyše 200 detí, ktoré zavreli do kostola, kde ich zaživa upálili.

(ao)

stalo saVO SVETE29. 11.–5. 12. 2011

3 BOJOVNÍK / 26

ŽIAK: Fascinuje ma tvár a duša človekaAbsolvoval magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1998). Od roku 1999 pôsobí ako pedagóg odborných predmetov na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Za svoju tvor-bu získal 1. cenu v súťaži Portrét v Európe (Amsterdam, 1994), 1. cenu za projekt s témou Domáce násilie (Gondwana, 2000), 1. cenu v národnom kole súťaže Fujifilm Euro Press Photo Awar-ds (2002). Za úspech považuje aj to, že jeho fotografia Žihľava je na plagáte, programe a katalógu 21. ročníka Mesiaca fotografie. „Človek mi je najbližší, fascinuje ma jeho tvár a jeho duša. Snažím sa vyjadriť to, čo nie je vidieť, vyjadriť vnútorný svet človeka. Keďže fotografia je umením okamihu a všetko sa deje v čase, čas je tým, čo oddeľuje okamih od okamihu ďalšieho,“ v exkluzívnom rozhovore pre Bojovník to konštatuje fotograf Jaroslav Žiak.

Autoportrét 2008

Ako ste sa dostali k fotogra-fovaniu?

– K fotografi i ma viedla túžba zaznamenávať svet okolo seba. Fotografi i som sa začal venovať po skončení strednej školy. V tom období som začal pociťovať potre-bu vyjadrovať sa prostredníctvom obrazu. Od roku 1992 som začal študovať fotografi u na Vysokej škole výtvarných umení v Brati-slave, pod vedením prof. Miloty Havránkovej.

Aké boli vaše začiatky?– Začiatky boli hlavne o hľada-

ní samého seba. Človek si od ne-pamäti kladie otázky, kto som, čo hľadám a kam kráčam... Fotogra-fi ou sa snažím vypovedať o bytí človeka, jeho živote, emóciách. Fotografi a umožňuje zaznamená-vať – konzervovať čas, je umením okamihu.

Fotografi si vyberajú rôzne témy fotenia. Vy sa venujete pre-dovšetkým ľuďom a ich preme-nám. Prečo?

– Človek mi je najbližší, fasci-nuje ma jeho tvár a jeho duša. Rád skúmam človeka, jeho psychiku. Snažím sa vyjadriť to, čo nie je vidieť, vyjadriť vnútorný svet člo-veka. Keďže fotografi a je umením okamihu a všetko sa deje v čase, čas je tým, čo oddeľuje okamih od okamihu ďalšieho. Fascinuje ma premena vecí, ako plynie čas. Práve premena v čase je charakte-ristická pre cyklus portrétov mojej

dcéry Denisy. Je to príbeh, ktorý plynie v čase. Fotografi e zazname-návajú premenu a dospievanie člo-veka.

Nafotili ste viaceré cykly fo-tografi í. Ktorý považujete za naj-významnejší (najlepší) a prečo?

– Je mi veľmi ťažké zhodnotiť svoju prácu, nakoľko všetko mi je blízke a navyše človek tým stráca odstup. Cykly sú v procese, čiže neustále na nich pracujem. Každý cyklus vypovedá o niečom inom. Môžem považovať za najvýznam-nejší portrétny cyklus dcéry – Ďalší príbeh a cyklus Hrdinovia. Prečo? Považujem ich za najosobnejšie.

V cykle Hrdinovia doku-mentujete priamych účastní-kov druhej svetovej vojny. Čo vás k tomu motivovalo?

– Zdokumentovať živý odkaz hrdinstva, vyjadriť precedens, na ktorý sa nesmie zabudnúť.

Podľa čoho si vyberáte, ktorých veteránov budete foto-grafovať? Stretávate sa u nich s ochotou?

– Dá sa povedať, že fotogra-fujem skoro všetkých, ktorých stretneme na akciách, na ktorých sa priami účastníci zúčastňujú. Sú veľmi milí a ochotní. Nestretol som sa so žiadnou neochotou. Prá-ve naopak.

Typickou pre fotografi e ve-teránov je u vás čierna plachta

v pozadí? Je to symbolom nie-čoho? Prečo ste sa rozhodli pre takúto formu?

– Pozadie v cykle Hrdinovia je kľúčovým prvkom, ktorý má nie-koľko funkcií. V prvom rade je spojovacím prvkom všetkých fo-tografi i v cykle. Oddeľuje portré-tovanú osobu od skutočnosti, vy-zdvihuje jej význam a dôležitosť, ohraničuje okolitý svet, ktorý sa na okamih stáva akoby kulisou a ľu-dia mimo pozadia sa v okamihu fo-tografovania stávajú hercami, sú-časťou príbehu.

Mapujete pri fotografovaní

vojnových veteránov aj ich zážit-ky, alebo sa snažíte ich „príbeh“ podať prostredníctvom jedného záberu? Dá sa to vôbec?

– Portréty sú zaznamenávané na pietnych spomienkových akciách. Nemapujem ich zážitky, mapu-jem konkrétne identity v reálnom prostredí, v prostredí, ktoré má rôzne kontexty a súvislosti. Vypo-vedám prostredníctvom konkrét-nych ľudí o udalosti, ktorá vo veľ-kej miere ovplyvnila 20. storočie. Dávam meno a tvar tým, ktorí to prežili... Je to pre mňa veľký záži-tok a o to silnejší pocit, že to mô-žem zaznamenať. Považujem to za veľmi dôležité a významné.

Fotografovanie nie je zrejme lacná záležitosť, je náročné vy-fi nancovať projekty, na ktorých pracujete? Akou formou získa-vate fi nančné prostriedky?

– Takmer všetko si fi nancujem sám. Na Slovensku je to so záuj-

mom o umenie veľmi ťažké. Mož-ností, ako získať grant, je veľmi málo. A napríklad, čo sa týka pro-jektu Hrdinovia, táto problematika je veľmi háklivá a mnoho ľudí sa jej boji.

Vaše fotografi e už boli pre-zentované na viacerých výsta-vách. Je náročné pre fotografa presadiť sa, prípadne vysta-vovať v slovenských podmien-kach?

– Každý človek si je strojcom svojho šťastia, mnohé veci môže-me ovplyvniť. Záleží na okolnos-

tiach a snahe človeka. Je to veľmi individuálne.

Aké sú vaše plány, čo sa týka fotografovania do budúcnosti?

– Pracujem na mnohých cykloch, keďže nie sú dokončené, mojou hlavnou snahou je ich dokončiť.

Pomaly sa končí rok. Máte ne-jaké novoročné fotografi cké pred-savzatia pre ten nadchádzajúci?

– Najdôležitejšie je zdravie, keď je zdravie, o to ľahšie sa zdolávajú prekážky, aj tie fotografi cké.

Lucia ILLANITZOVÁ

Únava 2007, z cyklu Ďalší príbeh Pavel Ukrop, 9. 5. 2011 Bratislava, z cyklu Hrdinovia

BOJOVNÍK / 26 4

VAŠE NÁZORY

Kto a prečo hádže minulosť za hlavu?V poslednom období vysielali

rozhlas, ale aj televízia niekoľko besied a rozhovorov o zločinoch komunizmu. Ozvali sa viacerí starší poslucháči a protestovali proti tomu, ako a kto vedie tieto rozhovory a skreslene komentuje niektoré udalosti v spravodaj-ských reláciách. Okamžite ich názory zastavovali, že o tom nie je reč. O takzvanej čiernej diere v našej histórii sa stále vedú spo-ry. Bola či nebola? Pomýlený je už samotný názor, že v komuniz-me sa urobili veľké chyby. Otázka však znie inak: v ktorej krajine bol komunizmus? Boli len ideové predstavy o vývoji budúcej spo-ločnosti. Platí to aj o období so-cializmu. Každá nová spoločnosť prechádza chybami a hľadaním. Bolo to v období prechodu od otrokárskej spoločnosti k feuda-lizmu, opakovalo sa to v precho-de ku kapitalizmu, ktorý raz musí prerásť do kvalitatívne vyššej spoločnosti. Taký je nesporný his-torický vývoj.

Netvrdíme, že československé obdobie po roku 1948 bolo ide-álne. Bolo krátko po vojne a vte-dajší mladí rovesníci, medzi nimi tisíce účastníkov protifašistického odboja, sa s veľkou vervou pustili do obnovy krajiny a do usporia-dania nových pomerov. Obno-

vovali a stavali sa fabriky, nové sídliská, organizovala sa dobro-voľná práca a medzi ľuďmi pre-vládalo nadšenie začať po vojne nový život. Tejto úlohy sa ujali predovšetkým komunisti. Poznal som za roky novinárskej práce stovky ľudí, ktorí pracovne a iný-mi aktivitami vynikali. Tí všetci sa stali „obeťami zločinného ko-

munizmu“, ako sa to snažia do-kazovať niektorí súčasní diskutéri a politici, ktorí sa v historických súvislostiach nevyznajú, alebo sa v nich vyznajú skreslene. Preto hádžu toto obdobie do roku 1989 za hlavu, akoby neexistovalo. Očividne nám chýba zodpovedné hodnotenie súvislostí. Pravda, boli aj v tomto období ľudia s po-krivenými charaktermi, darebá-ci, podvodníci, aj medzi členmi komunistickej strany. Dnes ich je podstatne viac a sú oveľa ag-resívnejší. To súčasní diskutéri o „zločinnom komunizme“ ne-vidia a nechcú vidieť. Pravdivé zrkadlo im nastavil Jozef Banáš v knihe Sezóna potkanov.

Začiatkom novembra bola skupina slovenských odborárov a dôchodcov vo Viedni na medzi-národnom seminári o sociálnom postavení dôchodcov v Rakúsku a na Slovensku. Rakúski odbo-rári sa verejne hlásili k tomu, čo sa im v povojnovom období po-darilo urobiť, ale aj k tomu, ako sa z niektorých sociálnych skúse-

ností učili z vtedajšieho Českoslo-venska. Záver bol jednoznačný: musíme aj v tomto smere spojiť sily, aby sme nekompromisne po-stupovali na ochranu a zlepšova-nie životných podmienok starších ľudí, a vyžadovať od vlád vyššiu starostlivosť o túto časť obyva-teľstva. Nezahadzovať všetko za hlavu. Očistiť sa od omylov a chýb a smelšie napredovať pre budúci rozvoj. Túto cestu nemôžu určovať iba banky a skorumpo-vaní tiežpodnikatelia a politici, ktorí presadzujú, bez ohľadu na mienku ľudí, iba vlastné záujmy. Žiaľ, neraz sme toho svedkami i v Národnej rade. Účastníci pro-tifašistického odboja nesú veľmi

ťažko túto situáciu – a niektorí z nich boli tiež v povojnovom ob-dobí krivo obvinení a potrestaní, neskôr rehabilitovaní. To však už novodobí „historici“ a neskúse-ní mladší novinári akosi nevidia. Treba im pripomenúť, že anglické, francúzske i nemecké univerzity sa stále vracajú k Marxovi a jeho hodnoteniu kapitálu i predstavám o budúcej spoločnosti. Jeho teóriu oživujú viacerí fi lozofi zo západ-ného sveta, i z Ameriky a ďalších krajín, ktorí dokazujú, že súčasný politický a ekonomický vývoj vo svete dávajú Marxovi za pravdu. Poprední anglickí ekonómovia a prof. Stanek zo SAV hovoria, že súčasné obdobie na Slovensku je obdobím pažravého kapitalizmu, ktoré majú západné štáty už de-saťročia za sebou, ale takisto zá-pasia s novými problémami.

Je čas Vianoc, keď sa viac a in-tenzívnejšie zamýšľame. Najmä príslušníci staršej generácie – a odbojári k nim rozhodne patria – hovoria, čím sme prešli, čo sme zažili, akých chýb sme sa dopusti-li, a ako sme sa ich snažili napra-viť. Už na to nebol čas. Nedávno ma zaujala beseda v Českej tele-vízii o skúsenostiach vo výstavbe miest v povojnových rokoch. Ar-chitekti a ďalší odborníci jedno-značne odmietli názor, ktorý hlá-

sajú aj niektorí slovenskí politici, že stavebníctvo upadlo výstavbou panelových sídlisk. Ale v celej Európe bol tento trend moderný a nikto ho neodsudzoval, preto-že bolo treba veľa nových bytov. Českí architekti a primátori neho-dili toto obdobie za hlavu a nepo-važujú ho za výmysel komunizmu.

A tak uvažujme. Nijaká spo-ločnosť sa za posledné tisícročia nerodila hladko a bez problémov. Keď jedna zanikala a dovŕšila svoje historické poslanie, nastú-pila nová. Aj Rímska ríša bola svetovládna – aspoň na európ-skom kontinente – a na vrchole svojej slávy sa začala prepadať do prepadliska dejín. Nedeje sa niečo podobné silnými protestmi v USA a Anglicku či inde vo svete proti všemocným bankám a zbo-hatlíkom? Nesilnejú podobné pro-testy v ďalších krajinách? Nešíri sa nespokojnosť ľudí aj na Slo-vensku proti mafi ánom, nenasýte-ným zbohatlíkom a vydieračom? Nech nám aj toto vianočné ob-dobie dodá viac sily a vytrvalosti nepoľaviť v spravodlivom zápase o lepšie životné podmienky. Nie sme v tom osamotení a máme čo-raz viac spolubojovníkov. I v me-dzinárodnom projekte Európskej únie Pre spoločnú sociálnu bu-dúcnosť. Martin KUČEK

Musíme aj v tomto smere spojiť sily, aby smenekompromisne postupovali na ochranu

a zlepšovanie životných podmienok starších ľudí, a vyžadovať od vlád vyššiu starostlivosť

o túto časť obyvateľstva.

Po osemdesiatich piatich rokov života som došiel k názoru, že te-ória slobody s praxou sa diamet-rálne rozchádzajú. Život, ktorý žijeme a sledujeme okolo nás, je klasickým príkladom, že neexistu-je súlad teórie a praxe – ba prá-ve naopak, že teória s praxou je v príkrom rozpore. Ako je to teda s tou slobodou?Človek vzniká a rodí sa bez

toho, že by mal do toho čo hovoriť a touto skutočnosťou je pozname-naný celý jeho život. Inými slova-

mi – každý človek je od začiatku do konca svojím spôsobom neslo-bodný. A tak sloboda vyznania, myslenia, konania, ktorá je, bola a iste aj bude túžbou jednotlivcov a podstatnou časťou programu prevažnej väčšiny najrôznejších politických skupín, strán, smerov a režimov rôznych dôb, zostáva pojmom bez konkrétneho obsahu, lebo ju nikto neskúsil.

Ako to bolo s Adamom a čo vlastne bolo ono povestné jablko, to sa už asi nikdy nedozvieme. In-

terpretácie sa rôznia. Isté je (pod-ľa kresťanského učenia), že Adam urobil čosi, čo bolo vyššou inštan-ciou zakázané. Môžeme usúdiť,

že nešlo o trestný čin, lebo nebol súdený, bol vyhnaný. Majiteľ Raja jednoducho Adama vyhnal zato, že sa pokúsil konať podľa vlastné-ho názoru – teda slobodne.

Všetci Sokratovia, Brúnovia, Galileovia, Husovia, a iní nováto-

ri vedy a ducha boli prenasledova-ní, nie pre trestné činy, nie preto, že lúpili, znásilňovali, ohrozovali iných, ale preto, že si osvojili prá-vo niekedy silnejšie, niekedy me-nej smelo hlásať názory, ktoré boli v rozpore s názormi vládnymi ale-

bo cirkevnými. Názory súhlasné s názormi vládnymi alebo cirkev-nými smel každý hlásať slobodne!

Ak teda teoreticky znamená slo-boda, že sa človek môže pohybovať, konať a hovoriť, ako sa mu chce, a že je teda hlavným atribútom de-

mokracie, v praxi znamená donúte-nie pohybovať sa, konať a hovoriť tak, ako chcú mocní tohoto sveta, náboženstiev nevynímajúc.

A tak je tu stále nebezpečen-stvo vzniku diktátorských, abso-lutistických a totalitných režimov. História minulých storočí nám to potvrdzuje. História nám však potvrdzuje i to, že žiadna vnuco-vaná ideológia ako politická, tak náboženská nedokázala ľudstvo tejto planéty ani zďaleka priblížiť svojim predstavám.

Súčasnosť tomuto tvrdeniu dáva za pravdu aj po 22 rokoch od „Nežnej“. Fraňo VLADIMÍR

Sloboda – teória a prax

Stále je tu nebezpečenstvo vzniku diktátorských, absolutistických a totalitných režimov.

AFORIZMYYKtohovie, či by nebolo zdraviu prospešnévyležať aj predvianočnú nákupnú horúčku.

Pred Vianocami sa stromčeky boja viac ľudíako bobrov.

Kto nemá v hlave, má v pätách. Ale čo ten,čo nemá pod vianočným stromčekom?

Ktovie, aké obľúbené štedrovečerné jedlomajú kapry.

Blížiacu sa starobu mužom signalizujeviagra pod vianočným stromčekom.

Dedo Mráz by sa mal učiť po anglicky, aby sa dohovoril so Santa Clausom.

Peter GOSSÁNYI

5 BOJOVNÍK / 26

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Onedlho budem mať 60 rokov a som vo výpovednej lehote. Chvíľu som už nezamestnaný bol, ale po niekoľkých týž-dňoch som si vtedy prácu našiel. Teraz neviem, či si mám ešte hľadať robotu, alebo ísť radšej do predčasného dôchodku. Doteraz som nezarábal najhoršie, ale ak by som teraz niečo aj našiel, tak plat by bol okolo minimálnej mzdy.

Adrián Fabián, Kostolná

Ak by som mal odpovedať iba stručne, tak v každom prípade bu-dete mať vyšší riadny starobný dôchodok ako predčasný za pred-pokladu, že do dovŕšenia dôchodkového veku budete pracovať za akúkoľvek mzdu. Ministerstvo práce pred časom zverejnilo orien-tačný prepočet, z ktorého vyplýva, že 60-ročný muž (u žien je to inak, vzhľadom na to, že im sa dôchodkový vek iba postupne posú-va na úroveň 62 rokov), ktorý doteraz pracoval za priemernú mzdu a do penzie už pracovať nebude, dostane dôchodok nižší cca. o 6 € mesačne, než ten, ktorý bude pracovať posledné dva roky aktívneho života za minimálnu mzdu. Rozdiel medzi dôchodkom toho pracu-júceho a predčasným starobným dôchodkom je dokonca vyše 60 € mesačne. Ak teda máte možnosť riadne pracovať, hoci aj za mini-málnu mzdu, rozhodne budete mať po odchode do dôchodku vyššiu penziu, ako keď ostanete nezamestnaný. Treba zvážiť, či ten rozdiel pod 10 € mesačne je pre vás dostatočne motivujúci.

Pokiaľ ide o predčasný dôchodok, upozorňujem, že naň máte ná-rok až po dovŕšení 60. roku života, lebo zákon ho pripúšťa maximál-ne 2 roky pred dosiahnutím dôchodkového veku. Pri jeho výpočte sa postupuje tak, že sa vám najskôr vypočíta riadny dôchodok, na ktorý by ste mali nárok, keby ste už mali 62 rokov, a od tejto sumy sa vám odráta 0,5 % za každý začatý mesiac, ktorý vám zostáva do dôchod-kového veku. Takto môžete prísť až o 12 % svojho dôchodku.

Ak nastúpite do predčasného dôchodku, môžete si naďalej hľa-dať prácu, ale ak sa zamestnáte (riadny pracovný pomer, nie práca na dohodu o vykonaní práce, resp. dohodu o pracovnej činnosti), prestanete automaticky dostávať dôchodok. Opäť vám ho začnú vyplácať po dosiahnutí dôchodkového veku, alebo po odchode zo zamestnania. Zároveň vám ho prepočítajú podľa toho, koľko za ten čas zaplatíte na sociálnych odvodoch.

Pacienti zaradení na čakacie zoznamy majú viacero práv

Pacienti, ktorí čakajú na po-skytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti a sú zaradení v ča-kacích zoznamoch, majú viacero práv. Ako však poukázal šéf Úra-du pre dohľad nad zdravotnou sta-rostlivosťou Ján Gajdoš, mnoho poistencov o tom nevie. Každý pacient má právo na zaradenie do zoznamu u vybraného poskytova-teľa zdravotnej starostlivosti, ako aj na informáciu o tomto zarade-ní. Poisťovňa mu môže v prípade potreby navrhnúť aj iného posky-tovateľa.

Na základe žiadosti má po-istenec právo žiadať od svojej poisťovne informácie o pora-dí v zozname, počte poistencov v zozname, ako aj predpoklada-nom dátume plánovanej starostli-vosti. Má tiež nárok na informácie o možnosti poskytnutia starost-livosti u iného nezmluvného po-skytovateľa či v rámci Európskej únie. Poistenci majú aj povinnos-ti, a to v prípade, že nenastúpia na plánovanú zdravotnú starostlivosť na základe výzvy poisťovne. Ten-to krok jej musia vysvetliť do de-siatich dní.

Pokiaľ má poistenec výhrady k postupu poisťovne pri vedení čakacích zoznamov, prípadne mu poisťovňa nezabezpečila úhra-du plánovanej starostlivosti naj-neskôr do 12 mesiacov odo dňa zaradenia do zoznamu, môže sa obrátiť na úrad, ktorý vykoná do-hľad. Úrad môže skontrolovať po-isťovňu, nie poskytovateľa zdra-votnej starostlivosti.

Poskytovateľ odporúča pois-tencovi plánovanú zdravotnú sta-rostlivosť v prípade, ak by mal na

zákrok čakať dlhšie ako tri mesia-ce. V súčasnosti poisťovne v zo-znamoch priznávajú vyše 10 000 pacientov, kontrola úradu pre do-

hľad však ukázala, že pri tvorbe zoznamov je viacero problémov a nevedú sa podľa neho korektne.

luc TASR

Každý pacient má právo na zaradenie do zoznamu u vybraného po-skytovateľa zdravotnej starostlivosti. Foto: TASR

Na letisku spomínali na Otta SmikaOsobnosť azda najslávnejšie-

ho slovenského pilota v službách Britského kráľovského letectva v 2. svetovej vojne, generálma-jora Otta Smika, si 25. novembra položením venca k jeho buste na letisku Sliač uctili vojenskí letci a jeho rodinní príslušníci. Smi-kovu bustu slávnostne odhalili v priestoroch veliteľstva zmieša-ného krídla presne pred rokom.

Smik sa preslávil ako skvelý pilot hlavne v 222. stíhacej peru-ti v Hornchurche. V ofenzívnych

akciách nad okupovanou západ-nou Európou vynikal nekompro-misným vedením boja.

Hrdina, po ktorom nesie od roku 2002 čestný názov aj útvar Vzdušných síl OS SR v Sliači, v krátkom čase svojho nasadenia zaznamenal množstvo leteckých bojových víťazstiev. V čase od septembra 1943 do januára 1944 dostal päť Československých voj-nových krížov a jednu medailu Za chrabrosť pred nepriateľom, v novembri 1943 získal dokonca

aj britský Záslužný letecký kríž.Zahynul 28. novembra 1944,

iba ako 22-ročný. Stalo sa tak pri nálete na holandský dopravný uzol Zwolle, kde bolo zostrelené jeho lietadlo. Smikova neobyčaj-ne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojo-vých letoch s náletom 371,49 ope-račných hodín. Pri týchto letoch zostrelil 10 nepriateľských lieta-diel, ďalšie dve pravdepodobne a tri stroje poškodil. Taktiež zničil tri bezpilotné strely V-1. Okrem toho zničil aj ďalšie lietadlá na zemi a tiež lokomotívy, vlaky, transportné lode, obrnené vozidlá a nákladné automobily.

„Strýko bol pre nás rodinným hrdinom. Už od malička bol fa-natikom do lietania a techniky,“ uviedol minulý rok pri odhalení busty na základe spomienok ro-diny Smikov synovec Ján. „Sme radi, že si jeho činy a odvahu všimli a aj takto ho ocenili,“ do-dal.

Smik bol po skončení druhej svetovej vojny niekoľkokrát po-výšený in memoriam. Prezident Slovenskej republiky ho povýšil do hodnosti generálmajora in me-moriam v roku 1994. luc TASR

Hrob Otta Smika v Slávičom údolí v Bratislave. Foto: wikipedia

Slovenský zväz protifašistic-kých bojovníkov dáva o sebe vedieť nielen prostredníctvom nášho dvojtýždenníka a interne-tovej stránky, na ktorej si môžete pozrieť množstvo fotografi í z rôz-nych podujatí, na ktorých sa SZPB počas tohto kalendárneho roka po-dieľal, ale aj prostredníctvom jed-nej zo sociálnych internetových sietí. „Do skupiny SZPB na Fa-cebooku sa počas tohto roka pri-hlásilo viac ako 600 ľudí, ktorým sú blízke hodnoty zväzu. Ľudia do nej pridávajú rôzne spomienky, dokumenty a fotografi e zo svojho

osobného archívu a tiež sa medzi sebou delia o názory na rôzne témy týkajúce sa druhej svetovej vojny, no aj rôznych osobností,“ uviedol pre Bojovník správca sku-piny, ako aj internetovej stránky Bojovníka Pavol Alexander Hor-ňák a upozornil, že v skupine je pridaných aj množstvo fotografi í, ktoré môžu každému priblížiť nie-len udalosti druhej svetovej vojny, ale spomienkové podujatia, ktoré sa k rôznym výročiam organizujú. „Neodmysliteľnou súčasťou sú aj zbierky fotografi í rôznych vojno-vých pamätníkov,“ dodal. red

Vie sa o nás

SZPB nájdu záujemcovia aj na internete. Foto: red

BOJOVNÍK / 26 6

Aktivity členov Slovenského zväzu protNaša úcta patrívojnovým obetiamPočas Pamiatky zosnulých sme okrem našich blízkych, kto-rí nás navždy opustili, venovali spomienku, veniec, či kyticu vďaky a blikajúce plamienky kahančekov aj obetiam 2. sve-tovej vojny. Tieto boli pochované v rade za sebou v deviatich hroboch na Revúckom cintoríne, označených vlajkovým sto-žiarom s trikolórou spustenou na pol žrde.Členovia mestskej organizá-

cie Jednoty dôchodcov a ZO SZPB v Revúcej sa tu opäť stre-tli v Deň vojnových veteránov 1. a 2. svetovej vojny. Pripadá každoročne na 11. novembra o jedenástej hodine a jedenástej minúte. Vtedy sa rozoznejú zvo-ny na celom svete, a aj z našich troch veží. Na Slovensku sme sa k tejto tradícii pripojili aj my. Kvety červeného maku a zapá-lené sviečky na hroby beštiál-ne zavraždených J. Sliačana, Š. Barjaka a M. Petráša, ako i ci-vilov V. Záhoru a J. Komoru, ktorí boli popravení 21. októbra 1944 a tiež K. Mikuša, padlého pri oslobodení Revúcej, položili žiaci ZŠ spolu s učiteľmi.

Podobnej úcty sa dostalo i pamätníku troch rumunských a dvoch sovietskych padlých osloboditeľov mesta. Neza-

budli sme ani na pamätník 66 židovských detí, žien a mužov vo veku od 2 do 76 rokov od-vlečených v roku 1942, kto-rí sa z koncentračného tábora v Osvienčime už nikdy nevrátili.

Nakoniec sme pietnu spo-mienku venovali aj hrobu re-vúckeho povstaleckého básnika Janka Brocku, ktorý na následky prežitej krutej zimy v horách zo-mrel v júli 1946.

Napokon sa sprievod odobral na revúcke námestie Slobody k pamätníku revúckeho rodáka arm. gen. R. Viesta, ktorý za-hynul spolu s gen. J. Golianom za neznámych okolností v Ne-mecku, ako i k pomníku padlých a zomrelých revúckych vojakov v 1. svetovej vojne, kde sme po-ložili červené poľné maky a za-pálili sviečky.

Ján DEBNÁR

Čestné uznanie pre NádejZákladná organizácia SZPB

v Komjaticiach odovzdávala na svojom slávnostnom zasadnutí v novembri členom speváckeho súboru Nádej Čestné uznania za 16-ročnú činnosť. Od roku 1995, kedy bol 25-členný súbor založený, spieva povstalecké slovenské a ruské piesne, ktoré si vojaci spievali počas 2. sve-tovej vojny v rokoch 1944-45. Spevácky súbor účinkuje nielen v našej obci, ale na podujatiach po celom Slovensku.

Na slávnostnom zasadnu-tí boli diplomom odmenení aj predstavitelia obce Komjatice,

ktorí nám pomáhajú pri našej činnosti, ako organizačne, tak aj fi nančne. Nechýbal ani pes-trý program. Začínal sa básňou Opýtajte sa materí, či vojnu chcú, keď deti uspávajú... Prí-tomných hostí a členov súboru Nádej pri ZO SZPB privítala predsedníčka Mária Rajnohová krátkym prejavom o činnosti organizácie. O účinkovaní spe-váckeho súboru, ktorý na záver zasadnutia zaspieval dve po-vstalecké piesne, informovala jeho vedúca Magda Nováková.

M. RAJNOHOVÁpredsedníčka ZO SZPB

V Komjaticiach udeľovali ocenenia. Foto: mr

V Posádkovom klube v Prešove sa 25. novembra zišli členovia ZO SZPB pri ZV SR Klub Prešov na svojej Výročnej členskej schôdzi, aby bilancovali svoju činnosť. Rokovania sa ako hostia zúčastni-li aj predseda ObV SZPB v Prešo-ve Jozef Danko a predseda ZV SR Klub Prešov p. pplk. v.v. Marian Palai.

Predseda ZO Demeter Lazo-rík spomenul aktivity členov ZO

SZPB, vyhodnotil činnosť celej ZO a naznačil smer ďalšej činnos-ti, zhodnotil stav členskej základ-ne a zvláštnosti našej ZO, nakoľko sme skoro všetci bývalí príslušní-ci armády. Pripomenul podstatu a úlohu SZPB v našej spoločnosti a tiež akýsi nezáujem zo strany štátnych orgánov, čo najlepšie vidieť pri pietnych aktoch, či už pri výročiach SNP, KDO, oslobo-denia našej vlasti, alebo pri spo-

mienkových stretnutiach pri príle-žitosti výročí tragických udalostí vypálených a vyvraždených obcí. V diskusii potom odznelo mnoho podnetov pre našu ďalšiu prácu. Diskutujúci sa kriticky vyjadrova-li k prezentovaným problémom, hlavne k nezáujmu zaintereso-vaných pripomínať odkaz SZPB mládeži, ale aj naznačili cestu k náprave súčasného stavu.

V diskusii vystúpil aj predseda

V Prešove rokovali

Pietne zhromaždenie v Čiernom Potoku.

Zasadnutie ZO SZPB pri ZV SR Klub Prešov. Foto: ľv

Predseda Klubu vojenských veterPeter Forgách položil k piete na vo

7 BOJOVNÍK / 26

tifašistických bojovníkov sú rôznorodé

ObV SZPB v Prešove J. Danko, ktorý krátko zhodnotil činnosť našej ZO a načrtol hlavné úlohy SZPB pre nadchádzajúce obdo-bie. Predseda ZV SR Klub Pre-šov M. Palai vo svojom vystúpení oboznámil prítomných s činnos-ťou Klubu, naznačil úlohu Klubu na nasledujúce obdobie, pripome-nul spoločné aktivity Klubu a ZO SZPB a vyzval na väčšiu spolu-prácu na týchto aktivitách .

Na schôdzi sme prijali troch nových členov, tiež z radov vojen-

ských dôchodcov, čím počet našej ZO vzrástol na 23 členov.

Potom nasledovala voľba nové-ho výboru ZO SZPB. Do Výboru ZO boli zvolení: plk. v.v. Demeter Lazorík, pplk. v.v. Ján Švirloch, pplk. v.v. Ján Krajkovič a za re-vízora bol zvolený pplk. v.v. Ľu-bomír Vajčovec. Na záver sme zvolili delegátov na konferenciu OblV SZPB v Prešove, kandidá-ta do predsedníctva OblV SZPB a pléna OblV SZPB v Prešove.

Ľubomír VAJČOVEC

Pre napísanie príspevku Pamätník A. Valeša (Bo-jovník 24/2011) autor Pavel Franík použil materiál spra-covaný Dr. Petrom Švan-dom, CSc. a poskytnutý Slo-venskému leteckému zväzu generála Dr. M. R. Štefáni-ka, čo v texte neuviedol. Au-tor sa Dr. P. Švandovi, CSc. ospravedlňuje.

Na hroby veteránov položili vlčie makyKlub vojenských veteránov (KVV) pri Zväze vojakov SR v Trenčíne sa v tomto roku stal vyzývateľom na uctenie si Dňa vojnových veteránov na Slovensku. Výzvu podporil Slovenský zväz protifa-šistických bojovníkov, Jednota dôchodcov na Slovensku, ďalšie spoločenské organizácie a tiež mesto.

V piatok 11. novembra o 11. ho-dine a 11. minúte sa na trenčian-skom vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny pri srbskej kaplnke z nahrávky rozozvučal Zvon mie-ru z talianskeho mesta Rovereto. Vzápätí sa prítomným prihovoril predseda Klubu vojenských vete-ránov Peter Forgách a skonštato-val, že v tento deň sa všetci zišli, aby si pripomenuli Deň vojnových veteránov a venovali pietnu spo-mienku obetiam dvoch svetových vojen, a to bez rozdielu, či patri-li k víťazom alebo porazeným, vyznávali to či ono náboženstvo a boli rôznych národností a rás. „Spolu s nami tak robia tisíce ľudí po celej Európe, v USA a Kanade. V roku 2005 sa Říčany pri Prahe

pripojili k tejto výzve a nasledo-vali aj ďalšie obce. Naše mesto robí tak dnes,“ povedal vojenský duchovný Jaroslav Balocký.

SZPB v spolupráci s obcou Svinná si pri pamätníku veno-vanom padlým v prvej svetovej vojne tiež pripomenuli Deň voj-nových veteránov. Po prednesenej básni predseda miestnej organizá-cie SZPB Milan Baláž v krátkosti objasnil tradíciu Dňa vojnových veteránov. Po položení kytice vlčích makov starostkou Annou Sýkorovou, pri znení hymnickej piesne všetci z úcty k padlým obetiam vojny zapálili sviečky. Čestnú stráž pri pamätníku držali miestni hasiči.

Oľga KAJABOVÁ

Spomienka na háji NicovôV Liptovskom Mikuláši sa 11.

novembra o 11.11 hodine uskutoč-nilo položenie vencov a kytíc obe-tiam vojen a ozbrojeného násilia – bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam.

Jedenásty november je Medzi-národným dňom vojnových vete-ránov a v tento deň sa každoročne pripomínajú obete vojen. Je to v deň, kedy v roku 1918 po vystú-pení Turecka a Bulharska z bojov I. svetovej vojny boli Nemci pri-nútení prijať podmienky prímeria, čo ukončilo prvú svetovú vojnu. K tomuto historickému dátumu vznikla z iniciatívy talianskeho mesta Rovereto a českého mesta Říčany tzv. Říčanská výzva. Vý-zva ako spomienka na ukonče-nie I. svetovej vojny. V mestách a obciach západnej Európy, USA, Kanady si táto spomienka získala

v kalendári svoje miesto a od roku 2005 si získava svoje miesto aj v mestách a obciach vo východnej Európe a Ázii.

V Liptovskom Mikuláši sa spo-mienka uskutočnila z iniciatívy Klubu vojenských dôchodcov, ktorí položili kyticu kvetov z čer-vených makov, symbolu bojov na Slánskych poliach v Taliansku v I. sv. vojne. K výzve sa pripoji-li aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pa-vel Chrapčiak, plk. v.v. Ján Iľa-novský, ktorí položili kyticu kve-tov v Areáli piety na háji Nicovô k pamätníku 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte. Pietnej spomienky a položením venca sa zúčastnil aj primátor mesta Liptovský Mi-kuláš s obidvoma viceprimátormi a poslanci zastupiteľského zboru mesta. Ján MACHOVIČ

Spomienka na tragickýnovember 1944

Základná organizácia SZPB v Čiernom Potoku tradične kaž-doročne usporadúva pietne spo-mienkové zhromaždenie svojich členov a občanov Čierneho Po-toka pri príležitosti tragédie zo 4. novembra 1944. V tento deň nyl-lassiovský fašisti odvliekli z obce a okolitých osád 15 nevinných slovenských občanov, ktorých o tri dni odovzdali v Štúrove ges-tapu, a to ich odvlieklo do koncen-tračného tábora v Dachau. Z 15 mužov prežili koncentračný tábor iba dvaja. Jeden z nich po návrate na následky mučenia zomrel.

Účastníci pietneho zhromažde-nia vyjadrili obavy z oživovania neonacistických živlov v súčas-

nosti v okolitých štátoch, ale aj u nás. Pietneho zhromaždenia sa zúčastnil aj tretí tajomník Veľvy-slanectva Ruskej federácie na Slo-vensku, pán Alexander Sidorov, predsedníčka krajského výboru Únie žien Slovenska, pani Helena Husárová a predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Pavol Brndiar.

Tragické udalosti zo 4. novem-bra 1944 vo svojich spomienkach opísal priamy účastník týchto uda-lostí, 81-ročný Štefan Kapec z Ka-linova. Počas zhromaždenia účast-níci položili veniec k pamätníku spomenutých obetí.

Jozef PUPALApredseda ZO SZPB Čierny Potok

Ospravedlnenie

Foto: jp

ránov pri Posádkovom klube v Trenčíne ojenskom cintoríne veniec z vlčích makov.

Foto: O. Kajabová

Pietna spomienka počas Dňa vojnových veteránov v Revúcej. Foto: J. Benda

Pietna spomienka na háji Nicovô. Foto: jm

Deti zo základných škôl kladú na vojenské hroby papierové vlčie maky a zapaľujú sviečky. Foto: O. Kajabová

BOJOVNÍK / 26 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍCecília Schelingová(24. 12. 1916 – 31. 7. 1955) REHOĽNÁ SESTRA ZDENKA

Moderná európska spoločnosť potrebuje duchovno viac, ako ino-kedy, to duchovno, ktoré privodzu-je pokoj, vieru. Poslom takéhoto vznešeného poslania, stelesnením duchovna, bola sestra Zdenka – skromné, nenápadné stvorenie, ktoré svojím životom, príkladom vernosti a odpustenia aj v tom najväčšom utrpení ukazovala ces-tu ostatným. Duchovnou čistotou a silou osobnosti táto vzácna žena patrí medzi veľké osobnosti Slo-venska. Mladá rehoľníčka Zdenka sa stala obeťou zločinného systému a nenávisti nepriateľov kresťanské-ho učenia.

Pracovala niekoľko rokov v Štát-nej nemocnici v Bratislave na röntgenologickom oddelení a ako zamestnankyňa nemocnice mala prístup i na osobitné oddelenie, kde ležali pod dozorom Štátnej bez-pečnosti ťažko chorí väzni. Medzi nimi bol aj kňaz, ktorému Zden-ka pomohla utiecť z nemocnice. O niekoľko dní neskôr pomáhala organizovať útek ďalších šiestich kňazov, ktorý sa však nevydaril…

Sestra Zdenka, rehoľníčka z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila 24. de-cembra 1916 v Krivej na Orave, vo vtedajšom dolnokubínskom okre-se. Detstvo prežila v rodnej obci, ktorá v tých rokoch mala prevažne poľnohospodársky charakter. Jej otec bol typický oravský roľník, rázovitý, svedomitý a statočný gazda. Rodina bola pobožná, osla-va Boha, vzdávanie vďaky i prosby k Bohu boli súčasťou ich duchov-ného života. Tak to bývalo v Kri-vej, vrúcnej a pravidelnej modlitbe sa priúčala odmala, žiť s Bohom bolo samozrejmosťou. Kresťan-ské ovzdušie vanulo v tom čase zo všetkých príbytkov a v takomto

prostredí vyrastala aj malá Cecília.V rokoch 1923 – 1931 navšte-

vovala ľudovú školu v Krivej, kde bolo medzi spolužiakmi stále milé, usmievavé dievča veľmi obľú-bené. Miestny farár Viktor Milan

práve vtedy priviedol do dediny rehoľné sestry, aby mu pomáhali pri duchovnej výchove. Cecília sa po skončení ľudovej školy vzdala domáceho zaužívaného spôsobu života a zvolila si cestu do Kongre-

gácie milosrdných sestier sv. Kríža. Po absolvovaní ošetrovateľskej

školy sa stala postulantkou a 28. januára 1936 vstúpila do noviciá-tu v Podunajských Biskupiciach, kde dostala rehoľné meno sestra

Zdenka. Po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave a potom od roku 1941 ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humen-

nom. V roku 1942, na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice na Mic-kiewiczovej ulici, prišla pracovať do Bratislavy ako laborantka, ne-skôr bola asistentkou na röntge-nologickom oddelení u prof. Mi-kuláša Ondreičku. V nemocnici sa všetkým chorým, ktorí sa tu liečili hlavne na rakovinu, venovala s prí-kladnou obetavosťou, bola skutoč-ne vzorom rehoľnej sestry a pro-fesionálnej ošetrovateľky. „Anjel v ľudskom tele,“ ako ju nazval jeden z lekárov z oddelenia, kde pracovala.

Po politických zmenách roku 1948 v bývalom Československu začali komunisti otvorene prena-sledovať cirkev, veriaci boli diskri-minovaní, biskupi a kňazi prena-sledovaní, často aj väznení, rehoľ-né kongregácie zlikvidované a ich členovia vyslaní na nútené práce. Sestra Zdenka si uvedomovala po-trebu brániť cirkev.

Začiatkom roka 1952 sa spolu-podieľala na organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na ná-sledky mučenia pri výsluchu. Po-darilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspá-vací prostriedok. Po kňazovom úteku sa v nemocničnej kaplnke pod krížom modlila: „Pane Ježišu, za jeho život obetujem môj jediný. Pomôž mu zostať nažive!“ Kňaza pri úteku chytili a 19. mája 1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slo-body, no obeta sestry Zdenky bola prijatá, lebo väznenie prežil.

Druhý Zdenin pokus o pomoc kňazom bol neúspešný. Sestra Zdenka Schelingová spolu so ses-trou Katarínou Lukačovičovou uverili agentom Štátnej bezpeč-nosti, že troch saleziánskych kňa-zov a troch seminaristov, ktorí sa liečili v Štátnej nemocnici, odvezú

na Sibír, kde ich zastrelia. Uveri-li aj tomu, že sa môžu z väznice v Bratislave zachrániť útekom, pričom im mal pomôcť za fi nančnú odmenu člen väzenskej stráže. Ses-tričky zaobstarali potrebné peniaze a pripravili útek. Plánovaný útek bol pascou Štátnej bezpečnosti. 29. februára 1952 sestru Zdenku zatkli a zobrali do vyšetrovacej väzby, kde ju kruto mučili. Napokon ju 17. júna 1952 odsúdili na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občian-skych práv za údajnú velezradu.

Od roku 1952 do roku 1955 ses-tru Zdenku premiestňovali z jedné-ho väzenia do druhého. No od prvej chvíle po zatknutí až do posledného vydýchnutia na tomto svete pokor-ne znášala utrpenie, s trpezlivosťou a ochotou i zomrieť pre Pána Boha a dobro cirkvi, bez akejkoľvek ne-návisti voči tým, ktorí jej ubližova-li. Ubitá takmer na smrť vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v ži-vote.“ Ťažko chorá bola na amnes-tiu z väzenia v apríli 1955 prepus-tená, ale zakrátko nato – 31. júla 1955 – v trnavskej nemocnici ako tridsať osemročná zomrela. Roku 1979 rušili starý cintorín v Trnave, kde bol aj hrob sestry Zdenky. Jej pozostatky spolu s pozostatkami ďalších desiatich sestier svätého Kríža exhumovali a previezli na cintorín do Podunajských Biskupíc v Bratislave.

Siedmeho júla 2003 bola ukon-čená rímska fáza procesu blaho-rečenia a Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil blahorečenie sestry Zden-ky Schelingovej. Za blahoslavenú ju vyhlásil na sviatok sv. Kríža 14. septembra 2003 v Bratislave – Pe-tržalke pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska. Sestra Zden-ka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách.

Jozef LEIKERT

Obnovenie tradície partizánskej pre-hliadky zabezpečuje SZPB a hlavným or-ganizátorom je Oblastný výbor SZPB vo Zvolene v súčinnosti s primátorom mesta Detva Jánom Šufl iarskym.

Mojím zámerom je opísať skutočný priebeh partizánskej prehliadky v roku 1944, predstaviť jej účastníkov a spresniť niektoré skutočnosti a nepresne uvádzané údaje. Veď ešte, našťastie, žijú ich priami účastníci – partizáni, ako i občania Detvy, ktorí nám ku nim môžu poskytnúť svoje vlastné poznatky. Tieto údaje som čer-pal od sovietskych spisovateľov J. Mar-ka a V. Niknovej, ktorí opisujú podrobný priebeh partizánskej prehliadky v Detve dňa 1.10. 1944. Opierajú sa o výpovede priamych účastníkov a pramene kyjev-ských archívov.

Partizáni po príchode do Detvy neodpo-čívali, ale od rána do večera sa venovali nácviku bojovej činnosti. Po tomto nácvi-

ku (trval 3 dni) sa velenie rozhodlo uspo-riadať slávnostnú prehliadku partizánov.

Dobrá náladaNedeľné ráno 1. októbra 1944 bolo po-

chmúrne, obloha bola zatiahnutá mračna-mi, nepríjemne mrholilo. No partizáni aj tak mali radostnú, slávnostnú náladu. Stáli nehybne v pozore na detvianskom námes-tí. Zhromaždili sa tu aj dedinčania, mnohí mali oblečené kroje. Dedinská hudba vy-hrávala pochody, vrčala fi lmová kamera sovietskeho frontového kameramana M. Glidera, ktorý pricestoval do Detvy špe-ciálne na prehliadku. Všetci upierajú po-hľady na severnú časť dediny, odkiaľ majú prísť čestní hostia. Na námestie došli za-prášené autá, vystupujú z nich predseda Slovenskej národnej rady a náčelník Hlav-ného štábu partizánskych oddielov Karol Šmidke a generál Ján Golian. Za nimi v neveľkej skupine prichádzajú R. Slán-

sky, J. Šverma, plukovník Asmolov, ka-pitán Jegorov, Klokov a náčelník operač-ného oddelenia HŠPO kapitán C. Kuchta. Zhromaždených v prvých radoch oslovil Karol Šmidke. Hovoril o znepokojujúcej a zložitej situácii, o nadchádzajúcich bo-joch. Potom vystúpil gen. Golian, Veličko a miestny katolícky kňaz. Golian a Veličko vyzývali partizánov, aby aktívne a smelo bojovali proti zaprisahanému nepriateľovi a staručký farár v slávnostnom rúchu po-žehnal partizánov na posvätnú vojnu. Po prehliadke bol slávnostný obed a večer v školskej budove vystúpilo Frontové di-vadlo pod vedením Andreja Bagara. Potom boli premietnuté fi lmy Dúha a Ona bráni vlasť, dovezené na Slovensko zo Soviet-skeho zväzu.

Partizánska svadbaV ten istý večer sa v skromnej detvian-

skej chalupe odohrala pre partizánov rov-nako pamätná udalosť. Konala sa partizán-ska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľ-ka – parašutistka Anna Stoľarova a smelý suvorovec, bývalý námorník Arkadij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebehla podľa zvykov, aké sa pri

tejto príležitosti zachovajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca ve-liteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo množstvo prípitkov a na chvíľu všetci zabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna sa ešte neskončila. Mimo-chodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné. Manželia Stepanovci vždy vrúcne spomínali na Det-vu a na svoju svadbu, na slovenských pria-teľov, ktorí im ju vystrojili. Majú dvoch dospelých synov. V roku 1969 Anna Va-silievna navštívila Slovensko. Prišla aj do Detvy a v dome sa znovu zišli dedinčania, ktorí v októbri 1944 sedeli pri svadobnom stole. Znova odznelo množstvo prípitkov na priateľstvo a lásku, ktoré si manželia Stepanovci uchovali aj napriek všetkým bojom a životným skúškam (v Ročenke odbojára 2012 sa nesprávne uvádza Vla-dimírom Mikundom – na druhý deň po svadbe a prehliadke odišiel tento mladý partizán do boja a tam padol – nepadol, žil aj po skončení vojny). Synovia man-želov Stepanovcov ešte žijú a odporúčam uvažovať o možnosti ich oslovenia a prí-padného pozvania do Detvy pri 68. výročí osláv partizánskej prehliadky.

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Partizánska prehliadka v Detve„Prihováram sa k vám s veľkou pokorou, úctou a láskou, ktorú partizáni a ich pomocníci prechovávajú k mestu Detva, k veteránom vojny, vojakom v SNP, širokému zázemiu civilného obyvateľstva, bez ktorého sa nedalo prežiť,“ uvie-dol počas obnovenia tradície partizánskej prehliadky v Detve v roku 2009 predseda Historickej odbojovej skupiny partizánov v SNP a zahraničí pri ÚR SZPB a zároveň priamy účastník vojny Ján Rýs.

Prvá národná púť na počesť blahoslavenej Zdenky Schelingovej sa uskutočnila 31. júla 2004 v jej rodisku v dolnooravskej obci Krivá. Zúčastnilo sa na nej vyše 2000 veriacich z rôznych kútov Slovenska.

Foto: TASR – L. Vojtaššáková

9 BOJOVNÍK / 26

Na Vianoce, v Novom roku, vinšujem Vám...Na Vianoce, v Novom roku, vinšujem Vám...

V čase Vianoc a k sviatku Nového roku 2012 je viac než vhodné, ba žiada sa priam oceniť, že sa u nás vyskytuje naozaj hodnotný časopis an-tifašistov Bojovník, ktorý nám neponúka cudzie vzory, ktorý ale so všetkou úctou a statoč-nosťou napomáha aktívne formovať naše vlastenecké povedomie o popredných predstaviteľoch a udalostiach, o hrdinskom odkaze tých, kto-rí v období 2. svetovej vojny a v Slovenskom národnom povstaní neváhali obetovať svoje životy. Pozdravme ča-sopis a čitateľov Bojovníka. Vzdajme úctu hrdinskému a vlasteneckému odkazu.Ladislav BALEK, spisovateľ

Želám čitateľom a priateľom časopisu Bojovník zdravie, vôľu, vieru a najmä nezlomného bojového ducha, ktorý našej krajine priniesol slobodu a dôstojnosť. Verím, že ľudí s vierou v morálku, solidaritu, slušnosť a česť bude medzi Slovenkami a Slovákmi stále viac, pretože iba ľudia morálni a slušní sú slobodní a šťastní. Požehnané sviatky želá Jozef BANÁŠ, spisovateľ

GUSTÁV HUPKA

Vianoce na horáchVšade vôkol, všade sneh a ešte stále padá a padáa sype sa chlapom na hlavya visí na konároch, prehnutých až k zemi.Hora je v bielom. Celá.A postavy na lyžiach so samopalmi, so snehom splývajú.Je ticho ako v hrobe,kde sa chystajú položiť mladučkého partizána.Dostal to priamo do srdca, keď sa už vracal z prieskumu,usmiaty a šťastný a v kolibe ho čakalapartizánska štedrovečerná hostinka.Panebože, a taký mladý!Vzdychol si tíško les a šepocú si stromy.Odvaha mu svieti z čela, za zatvorenými viečkami mu strach spí.A nemá ani rakvu.Z vetví sa sneh zosýpa do vykopaného hrobu.Kladú ho doň, opatrne,jediný kvet mu kvitne z prestreleného srdca, červený ako pivónia.Ktohovie, čo robí jeho mať?Možno ho vidí vo sne umieraťa možno nič netuší a teší sa na príchod svojho synaa zapaľuje práve prskavky na voňavej jedličke a v piecke bubloce...Krutá vojna stisla hrdloaj vianočným koledám, aj vianočnej láske.Bojoví druhovia nad hrobom mlčia,len biela hora s nemými ústami spieva čierne rekviema šesťdesiatročný Ignatej Solovjev so slzami v očiach vraví:Nemyslel som si, že to chlapča prežijem,nemyslel som si, veru nie...A potom hlbokým basom, až sa skaly pod zemou pohýbali,zanôtil clivú piesenku o pastuškovi.A tá melódia sa celkom ponášala na našu pieseň,ktorú sme ešte vlani na utierni spievali.A to už vtedy na dne hrobu ležal náš najmladší člen brigády,naše chlapčiatko...Vojnové VianoceA pred nami svietia ako hrob betlehemské jasličkys mŕtvym pacholiatkom...Na druhý deň sme zaútočili na fašistov.Možno niekto z nás trafi l vrahanášho pochovaného mladučkého hrdinu...A možno ten vrah ešte stále žijea spieva vianočné koledy...

Vážení vojnoví veteráni,blížia sa vianočné sviatky, sviatky pokoja, lásky a porozumenia. Nedá mi nespomenúť si pri príležitostí týchto sviatkov a blížiaceho sa nové-ho roku na stretnutia s Vami. Sú to pre mňa vždy podnetné stretnutia na ktoré veľmi rád spomínam. Vaše názory, postoje a podnety sú veľkou inšpiráciou pre moju prácu.

Preto dovoľte mi popriať Vám lyžičku hrdosti, hrnček radosti, kotlík úspechu, jazierko peňazí, more šťastia, oceán zdravia a celý vesmír lásky. Nech nový rok 2012 splní Vaše tajné priania, anjeli nech Vaše cesty chránia a problémy nech sa Vás stránia.

S úctou Daniel KOSTRA, vedúci Oddelenia vojnových veteránov MO SR

Vážení bojovníci proti fašizmu, k vianočným sviatkom a do nového roka Vám prajem všetko najlepšie. Jedným z najzákladnejších práv človeka je právo byť slobodným. Sloboda, demokracia a spravodlivosť sú aj mojimi hodnotami, preto si vážim všetkých, ktorí za tieto ideály bojovali statočne a so vztýčenou hlavou. Vážim si slobodu, ktorú ste pre nás všetkých vybojovali a aj takto Vám za ňu srdečne ďakujem.

S úctou a vďakouTomáš GALBAVÝ, poslanec NR SR za SDKÚ-DS

Vážení čitatelia,redakcia dvojtýždenníka Bojovník sa Vám aj v tomto roku snažila vyplniť voľné chvíle zaujímavými článkami. Veríme, že ste v ňom počas roka našli texty, ktoré Vás zaujali a potešili. Ďakujeme Vám za prejavenú dô-veru. Tento rok bol pre náš dvojtýždenník prelomový, pretože sa nám podarilo začať vydávať Bojovník vo farbe, napriek tomu, že sme nemuseli zvyšovať naše, ani vaše ná-klady. Verím, že nám zostanete verní i v tom nastávajúcom roku. V mene celej redakcie a všetkých tých, ktorí pre Vás každé dva týždne Bojovníka pripravujú, Vám prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov a v no-vom roku hlavne pevné zdravie, veľa lásky a radosti zo života v kruhu svojich blízkych.

Lucia ILLANITZOVÁ, šéfredaktorka

BOJOVNÍK / 26 10

Pokojné prežitie Vianočných sviatČitateľom dvoj-týždenníka Bojov-ník a všetkým ob-čanom Slovenskej republiky prajem príjemné prežitie vianočných sviat-kov a v novom roku 2012 veľa šťastia, spokoj-nosti a rodinnej pohody. Nežijeme ľahkú dobu, svet sužuje politická aj hospodárska kríza, čaká nás ťažký rok a mo-jím prianím je, aby sa to všetko zlepšilo, aby ľudia pocítili od budúceho roka, že politické stra-ny nemyslia iba na seba, ale aj na nich. Na druhej strane nie všetko sa vždy darí uro-biť tak, ako si to predstavujeme. Aj preto by som chcel všetkých vyzvať na väčšiu súdržnosť a sna-hu si navzájom pomáhať.Ivan GAŠPAROVIČprezident SR

Prajem všetkým čitateľom Bojovníka a členom SZPB, aby sa tešili z každého dňa, ktorý v roku 2012 príde v zdraví, v pohode, v kruhu svojich najbližších a priateľov. Aby sa v nasledujúcom roku skoncovalo s neistotou spoločenského života, ktorá v súčasnosti hlboko zasahuje aj do našich domovov a rodín. Prajem všetkým „mier“, ktorý máme zá-sluhou odvážnych bojovníkov proti fašizmu. Aj po 67 rokoch je krehký, a preto ho musíme uchrániť aj v roku 2012.

Prajem redakcii podnetné články a veľa čitateľov.Tomáš ŠVEC, podpredseda SZPB

Prajem všetkým, najmä našim členom a nášmu zväzu v roku 2012:

StabilituZdraviePrácuBudúcnosť

Roman HRADECKÝtajomník ÚR SZPB

Spomeňme, že to bolo na Štedrý deň, keď Wehrmacht zlapal mladého Vladimíra Mináča. Prežil to a ako ten najmladší podpieral život trpia-cim v rakúskom koncentráku. Zažíval ten vojnový a nemocničný symbol – červený kríž. A chlapsky vydal o tom svoje svedectvo. Spomeňme, že to v čase Vianoc žiadal jeden blázon, aby bola vztyčovaná zástava naciz-mu na Elbruse. Bolo isto poriadne pod nulou. Inšpiroval ho H. Ch. An-dersen? Nešlo o Schwefelhölzchen, takú rozprávku národy poznajú. Išlo o podpaľača vojny. Tešme sa, ak zažívame skutočné čaro Vianoc. Za-želajme si, aby nám bolo o rok viac. Zaželajme si, aby nás bolo o rok viac. Ladislav SKRAK

tajomník Klubu umelcov, spisovateľov a historikovpri ÚR SZPB

Vážení členovia SZPB, milí čitatelia, priatelia,v novodobej ére samostatnosti Slovenska počas roku 2011 na nás intenzívne doliehali dôsledky doposiaľ azda najhlbšieho prepadu ekonomiky aj politiky. Spolu popri stupňovaní ignorancie veteránskeho hnutia zo strany niektorých slovenských politických kruhov preto v Únii vojnových veteránov Slovenskej republiky o to pozitívnejšie vnímame narastanie našich spoločných aktivít so Slovenským zväzom protifašistických bojovní-kov v prospech uchovávania a rozvíjania hrdých tradícií slovenského národa.

Dovoľte mi v mene vedenia, v mene všetkých našich členov, ako aj osobne zaželať vám aj vašim najbližším v roku 2012 predovšetkým dobré zdravie, šťastie, veľa vytrvalosti, tvorivých síl a spokojnosti v úsilí o zmenu k lepšiemu.

S úctouPavel MARKO

viceprezident Únie vojnových veteránov SR

Všetkým čitateľom dvojtýždenníka Bojovník, ako aj ostatným ľuďom, úprimne želám príjemné prežitie najkrajších sviatkov roka v kruhu najbližších, rodiny a priateľov. Zároveň všetkým vám prajem úspešný nový rok 2012, v ktorom nech Vás sprevádza pevné zdravie, šťastie, úspechy a porozumenie.

Jozef DVONČpredseda ZMOS

11 BOJOVNÍK / 26

kov a všetko dobré v novom roku!Vážení členovia Slovenského zväzu protifašistickýchbojovníkov,

milí čitatelia dvojtýždenníkaBojovník.

Som rád, že vám touto cestou môžem popriať príjemné strá-venie Vianoc a všetko najlepšie v roku. Smer-SD považuje SZPB za svojho dôležitého partne-ra a ako jediná parlamentná politická strana na Slovensku aktívne udržiava tradície proti-fašistického odboja a osobitne Slovenského národného povsta-nia. Aj v roku 2012 sa budeme hrdo podieľať na oslavách SNP po celom Slovensku, lebo vyjad-ruje hodnoty – národnú slobodu a spoločenskú solidaritu – ktoré sú základom našej politiky. Do roku 2012 vám všetkým želám najmä pevné zdravie a pohodu v kruhu najbližších.

Robert FICOpodpredseda NR SR a predseda Smer-SD

Vážení čitatelia dvojtýždenníka Bojovník,

aby ste v čarovnej atmosfére Vianoc zabudli na starosti všed-ných dní a nový rok 2012 prežili čo najlepšie, zo srdca praje

Peter ŠUMICHRASTriaditeľ odboru vojensko-historických výskumov,zástupca riaditeľa VHÚ

K Vianociam sa prihováram k Vám partizáni a ich pomocníci ako v sne čo večnosť snuje... ...z grúňov a dolín vydychuje ako večné ozvy z našich hôr... ...DO SVIDANIA MAMA.

Šťastie a zdravie Vám na Slovensku všetkým želá

Ján RÝS predseda Historisko odbojovej skupiny

partizánov v SNP a v zahraničí pri ÚR SZPB

Drahí priami účastníci vojny,vážení členovia Zväzu protifašistickýchbojovníkov a čitatelia časopisu Bojovník,dovoľte, aby som Vám zaželal pekné Vianoce a šťastný Nový rok!

Uplynulý rok 2011 nebol jednoduchý v ži-vote našich krajín, ale ani na medzinárodnom dejisku. Napriek tomu, vzťahy priateľstva a vzájomného porozumenia medzi našimi bratskými národmi, zocelené v spoločnom boji proti fašizmu, úspešne napredovali. Oso-bitne by som chcel zdôrazniť prínos Zväzu protifašistických bojovníkov, všetkých vojno-vých veteránov k zachovaniu pravdy o druhej svetovej vojne, k výchove mladej generácie v tradíciách humanizmu a odporu voči poku-som o obnovenie nacizmu a ospravedlnenie vojnových zločincov.

V nastávajúcom roku 2012 by som chcel ešte raz zaželať veľa zdravia, predovšetkým našim vojnovým veteránom a všetkým čita-teľom – životný elán a veľa úspechov v ich šľachetných predsavzatiach.

Pavel Maratovič KUZNECOV mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec RF v SR

Všetkým členom SZPB, čitateľom dvojtýždenníka Bo-jovník a sympatizantom SZPB želám, aby sa vianočné sviat-ky stáli pre nich príležitosťou na krátke zastavenie v tejto uponáhľanej dobe, aby v kru-hu svojich rodín a priateľov prežili krásne chvíle, potešili sa aj z malých úspechov. Do roku 2012 želám všetkým, aby sa do našej spoločnos-ti vrátili dobré medziľudské vzťahy, aby človek človeku bol bližší a dostalo sa mu úcty aj vtedy, keď mu osivel vlas. Samozrejme všetkým želám dobré zdravie, šťastie, aby sme úspešne uskutočnili oblastné konferencie a XV. Zjazd SZPB. Pri tejto prí-ležitosti chcem poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhajú v našej činnosti.

Vladimír KUCEJ predseda OblV SZPB Banská Bystrica

Vážení a milí přátelé, členové Slo-venského svazu protifašistických bojovníků, čtenáři Bojovníka, přijměte, prosím, nejen ode mne, ale také od celého vedení Českého svazu bojovníků za svobodu i redak-ce našeho čtrnáctideníku Národní Osvobození upřímné přání všeho nejlepšího. Zejména Vám přeji pevné zdraví, hodně štěstí a radosti v kruhu svých nejbližších. Současně Vám z celého srdce děkuji za hezké chvíle ve Vašem kruhu, za to, že spolu s námi pečujete o zachování historické paměti příštích generací. Věřím, že naše přátelské vztahy si udržíme i v roce 2012, a že nás čeká ještě hodně společných chvil.

S úctouJaroslav VODIČKA

pøedseda ČSBS

Všetkým čitateľom Bojovníka a vôbec všetkým členom SZPB želám najmä pevné zdravie a chuť do života. Viem, že dnešok vám tú chuť často be-rie, preto verím, že napriek všetkému nájdeme – ako čle-novia najväčšej antifašistickej organizácie v SR – v sebe stále dosť síl, aby sme šírili tradíciu SNP a antifašistického odboja. Nášmu Zväzu želám novú dávku energie, nových aktívnych a za-pálených členov, ktorí chápu, že hodnoty Povstania a odboja sú aktuálne aj v modernej dobe. Nech je pre vás všetkých rok 2012 lepším, ako bol tento rok a horším, ako bude rok 2013.

Branislav ONDRUŠposlanec NR SR (Smer-SD)

BOJOVNÍK / 26 12 13 BOJOVNÍK / 26

Generál plukovník Ivan Stepano-vič Konev – (v roku 1941 44 ročný), bol pôvodne veliteľom 19. armády Západného frontu, od 12. septembra už bol jeho veli-teľom. Za obkľúčenie vojsk frontu pri Vjazme ho od popravy zachrá-nila len obhajoba Žukova. Násled-ne bol poverený velením Kali-ninského frontu, s ktorým počas protiútoku pri Moskve dosiahol významné úspechy. Neskôr bol poverený velením via-cerých frontov, už ako Maršal Sovietskeho zväzu (1944) sa zúčastnil bitky o Berlín a záverečnej operácie na oslo-bodenie Prahy.

Generálplukovník Georg HansReinhardt – (v roku 1941 54 roč-ný) veliteľ 3. tankovej skupiny od 5. októbra 1941, za úspešnú obranu proti sovietskemu proti-útoku bol viackrát vyznamenaný. V roku 1944 bol poverený velením armádnej skupiny Stred. V roku 1947 bol Norimberským tribuná-lom odsúdený za vojnové zločiny na 15 rokov väzenia.

Generálplukovník Erich Hoepner – (v roku 1941 55 ročný) veliteľ 4. tankovej skupiny, počas operácie Barbarossa prísne vyžadoval plne-nie rozkazu o vraždení politických komisárov Červenej armády. Za ústup pri sovietskom protiútoku bol v januári 1942 odvolaný, degradova-ný, zbavený vojenského dôchodku. Za účasť na atentáte na Hitlera bol 8. augusta 1944 popravený.

Armádny generál Georgij Kon-stantin Žukov – (v roku 1941 44 ročný), veliteľ novovytvoreného Západného frontu počas bojov o Moskvu. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri obrane Leningradu, Moskvy, Stalingradu a strategických útoč-ných operáciách pri Kursku, na Ukrajine, Bielorusku a Poľsku, v bojoch o Berlín. Ako prvý zo sovietskych generálov bol 18. januára 1943 povýšený do hodnosti maršala So-vietskeho zväzu.

Generálplukovník Heinz Wilhem Guderian – (v roku 1941 53 roč-ný) veliteľ 2. tankovej skupiny, iniciátor a tvorca doktríny nemec-kých tankových vojsk, mimoria-dne úspešný pri ťažení v Poľsku, Francúzsku i v počiatočnom období operácie Barbarossa. Za nariadenie ústupu po ťažkých so-vietskych protiútokoch bol 25. de-cembra 1941 pozbavený velenia. Po atentáte na Hitlera bol náčelníkom generálneho štábu pozemných vojsk. Norimberský tribunál ho napriek pro-testom Poľska a ZSSR prepustil pre nedostatok dôkazov.

B I T K A O M O S K V UV zime? To už predsa budeme sedieť v tep-lých bytoch Leningradu a Moskvy!

Paul Joseph Goebbels, minister propagandy fašistického Nemecka

Mysleli sme si, že hlavná masa ruskej armády je zničená a že útok na Moskvu bude vlast-ne závisieť už iba od rýchlosti nemeckého postupu a vôbec nie od nepriateľa, pretože medzi nami a Moskvou už niet nepriateľa. Skutočne sme si mysleli, že vojna sa končí.

Barón Phillipp von Boeselager, dôstojník generálneho štábu

Nášmu ľudu pripadlo veľké poslanie oslo-bodenia. Buďte ho hodní... Nech vás v tejto vojne inšpirujú mužné príklady našich sláv-nych predkov – Alexandra Nevského (po-razil Švédov – poznámka autora), Dimitrija Donského (porazil Tatárov), Kuzmu Minina a Dimitrija Požarského (vyhnali Poliakov z Moskvy), Alexandra Suvorova a MichailaKutuzova (ruskí vojvodcovia z napoleon-ských vojen). Nech je vašou hviezdou víťazná zástava veľkého Lenina.

Josif V. Stalin v prejave vojakom na legendárnej vojenskej prehliadke

na Červenom námestí v Moskve 7. 11. 1941

Rusko je veľké, ale ustúpiť nemáme kde, za nami je Moskva!

V. G. Kločkov, politický pracovník 4. roty 2. práporu 1075. streleckého pluku 316. stre-

leckej divízie generálmajora I. V. Panfilova

Náhle na nás zaútočili ruské lyžiarske jed-notky v bielych úboroch a po krátkej obra-ne nás zahnali. V tej chvíli sme si uvedomili, že nastáva niečo ako obrat, pretože také sme ešte nezažili.

Ekkehard Maurer, vojak Wehrmachtu

Studené a úplne nevhodné bývanie, ne-dostatok šatstva, veľké straty na životoch a technike, nedostatočné dodávky paliva, to všetko mení bojové operácie na utrpenie. Čoraz viac ma trápi ťažké bremeno zodpo-vednosti, ktoré napriek akýmkoľvek veľkým slovám nemôže nikto zložiť z mojich pliec... Útok na Moskvu bol zmarený. Utrpeli sme porážku...

Z listu Heinza Wilhelma Guderiana manželke počas bojov

pri Tule začiatkom decembra 1941

Chcem Vás ešte raz informovať o všeobec-nom a skutočnom nadšení v Spojených štá-toch, ktoré vyvolali úspechy Vašich armád pri obrane Vášho národa.

Franklin D. Roosevelt v liste Josifovi V. Stalinovi z 16. 12. 1941

Osobným úsilím veliteľov a dôstojníkov tre-ba vojská donútiť na fanatický odpor na ich pozíciách, bez ohľadu na nepriateľa preni-kajúceho po krídlach a od chrbta.

Hitler v rozkaze z 18. 12. 1941, ktorým prikázal fašistickým

vojskám zostať na mieste

Prelom vo vojne nastal na bojisku pri Mos-kve. Tu bola koncom roku 1941 po prvýkrát zlomená útočná moc nemeckých ozbroje-ných síl, pretože úloha, ktorá im pripadla, bola nad ich sily. Tu sa nepriateľ prvýkrát ujal iniciatívy. Nemecká armáda mohla ne-priateľskému útoku odolávať len za cenu ťažkých strát na ľuďoch a materiáli.

Nemecký viceadmirál Kurt Assmann v knihe Osudové roky Nemecka

Od začiatku príprav operácie Barbarossa sa Adolf Hitler nevedel dohodnúť s Vrchným veliteľstvom nemeckej branej moci v chápaní Moskvy ako priorit-ného cieľa tejto operácie. Hitler presadil, že generálny útok na Moskvu bude uskutočnený až po zničení väčšiny sovietskych vojsk a veľkých ekonomických centier (Leningradu, Kyjeva, Rostova, Krymu a pod.). Situácia na fronte potvr-dzovala toto stanovisko, pretože viazanie nemeckých armád pri Leningrade a na južnom fronte neumožnila znovu začať postup na Moskvu.

Až úspešný priebeh vojenských operácií v lete a jeseni 1941 nakoniec umožnil stanoviť dobytie Moskvy ako základný hodnotový cieľ operácie Tajfún. Názov operácie mal symbolicky vyjadrovať jej silu, rýchlosť a nemožnosť obrany proti nej. Útok na Moskvu sa stal jednou z najrozsiahlejších nemeckých útočných akcií za druhej svetovej vojny. V armádnej skupine Stred (veliteľ poľný maršál Fedor von Bock) k 30. septembru 1941 sústredili šesť armádnych zosku pení s 15 tankovými divíziami, ôsmimi motorizovanými divíziami a 47 pešími diví-ziami. Letecky celú operáciu podporovala 2. letecká armáda poľného maršála A. Kesselinga. Vďaka tomu po prvýkrát Nemci dosiahli na východnom fronte dosiahli nielen kvalitatívnu, ale aj kvantitatívnu prevahu.

Sovietske vojská pri obrane Moskvy tvorili jednotky Západného (veliteľ I. S. Konev), Záložného (S. M. Buďonnyj) a Brjanského frontu (A. I. Jerjomenko). V polovici júla sa začali budovať obranné línie na prístupoch k mestu. Vonkaj-šia západne od Vjazmy, vnútorná línia sa budovala v priestore Možajska (asi 120 km od Moskvy), posledná obranná línia priamo pred Moskvou v okolí Podolska. V okamihu začatia operácie Tajfún mali všetky tri fronty k dispozí-cii 95 divízií (83 streleckých, 2 motorizované, 9 jazdeckých a 13 tankových) a 14 samostatných brigád (1 motorizovanú a 13 tankových). V priamom počet-nom obsadení boli však sovietske divízie oslabené ešte viac ako ich nemeckí protivníci:

Boj o Moskvu sa z hľadiska Červenej armády začal katastrofou. Vojská 2. tankovej skupiny z juhu pri Brjansku a vojská 3. a 4. tankovej skupiny zo severu pri Vjazme ob kľúčili spolu sedem sovietskych armád. V oboch kotloch sa ocitlo 673 000 vojakov, 1 240 tan kov a 5 400 diel, z ktorých sa napriek húževnatému úsiliu prebilo z obkľúčenia len 80 000 vojakov. Na vznik-nutú situáciu reagovala sovietska strana sformova-ním nového Západného frontu, ktorého ve-lením bol poverený generál G. K. Žukov, a Kalininského frontu, pod vede nímI. S. Koneva. Súčasne v priebe-hu bojov bolo postupne na stredný úsek frontu presu-nutých takmer 100 divíziívrátane divízií z Ďalekého východu. Napriek takémuto sú-stredeniu síl boli zrea-lizované pripravené plány čiastočnej eva-kuácie sovietskeho hlav-ného mesta.

Počty Nemci Sovieti Vzájomný pomer

Vojaci 1 000 000 800 000 1,2 : 1

Delá a mínomety 14 000 6 808 2,1 : 1

Tanky a útočné delá 1 700 782 2,2 : 1

Lietadlá 950 545 1,7 : 1

Okrem vládnych orgánov boli evakuované i niek-toré podniky, prestala jazdiť mestská hromadná doprava. Medzi obyvateľstvom sa prejavila pani-ka, došlo k rabovaniu obchodov. K upokoje niu situácie prispela skutočnosť, že sa Stalin rozho-dol neopustiť Moskvu. V zložitej situácii sa Sta-lin prejavil ako geniálny organizátor a komu-nikátor. Zorganizovaním osláv výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie 6. novembra v metre na stanici Majakovskaja a najmä legendár-nou slávnostnou vojenskou prehliadkou na Červe-nom námestí 7. novembra dokázal rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť morálku obrancov Moskvy, podporiť idey a hodnoty vlastenectva. Prejavilo sa to v obrovskom nasadení a húževnatosti obrancov Moskvy. Napriek tomu, že už v druhej polovici októbra bola prelomená Možajská obranná línia a v polovici novembra nemecká armáda začala nový útok na Moskvu, obranné jednotky dokázali na rozhodujú-cich miestach udržať pozície. Tieto boje priniesli množstvo legendárnych hrdinských skutkov, či už to boli hrdinstvá vojakov 316. streleckej divízie ge-nerála Panfilova, či kozákov jazdeckej divízie gene-rála Dovatora, alebo obrancov Tuly generála Boldi-nova. Aj vďaka nim začiatkom decembra 1941 útok Nemcov vyprchal do prázdna.Naopak, 5. decembra sa útokom Kalininského frontu (Konev) a 6. decembra útokom Západ-ného frontu (Žukov) a Juhozápadného frontu (Timošenko) začala protiofenzíva Červenej armády. V priebehu zimnej protiofenzívy 1941/1942 boli Nemci zatlačení od Moskvy na širokom úseku fronty o 160 až 320 kilometrov. V apríli zastavili ofenzí-vu Červenej armády na línii Vjazma, Brjansk, Orel, Kursk. Od začiatku operácie Barbarossa do konca marca 1942 utrpeli Nemci celkove straty vo výške 1 100 000 padlých, ranených, nezvestných alebo zajatých – 35 % celkového početného stavu. Pri hodnotení bojov o Moskvu sa často spomína, že bitku rozhodlo jeho veličenstvo Mráz. Treba však povedať, že ak aj boli zložité prírodné podmienky,

dážď, blato, rozmočené cesty, neskôr zima a mráz, boli rovnaké pre obe armády, pre

všetkých vojakov. Ak niečo skutočne rozhodlo bitku o Moskvu, tak to

bolo masové hrdinstvo občanov Sovietskeho zväzu, ich vlaste-

nectvo, mimoriadna statoč-nosť a hrdinské činy. 110 vojakov a veliteľov bolo vyznamenaných čestným titulom Hrdina Sovietske-ho zväzu, 36 000 bolo vyznamenaných medai-lou Za obranu Moskvy a viac ako 46 vojenským jednotkám bol priznaný čestný názov „gardový“.Víťazstvo bolo ťažko za-platené. Do konca roka

1941 Červená armáda stra-tila v bojoch skoro 200 diví-

zií, utrpela ohromujúce stra-ty vo výške 4 300 000 vojakov.

A to na ňu najťažšie skúšky vojen-ského umenia a obetavosti ešte len

čakali.

P RVÁ H I T L E ROVA P O R Á Ž K A

MOSKVA

ILMEŇSKÉ JAZERO

TULA

MOŽAJSKVJAZMA

SMOLENSK

BRJANSK

KALININ

KURSK

MOSKVA

ILMEŇSKÉ JAZERO

TULA

MOŽAJSK

VJAZMA

SMOLENSK

BRJANSK

KALININ

KURSK

MOSKVA

SMOLENSK

ILMEŇSKÉ JAZERO

MINSK

BREST

KYJEVŽITOMIR

ODESAROSTOV

TULA

LENINGRAD

TALIN

HELSINKY

BUKUREŠŤ

BA

LT

SK

É

MO

RE

MURMANSK

FÍ

NS

KO

Vasilij Georgijevič Kločkov, komi-sár roty, autor legendárneho vý-roku o obrane Moskvy. Zahynul 16. 11. 1941 pod nemeckým tankom so zväzkom granátov. 21. 7. 1942mu bola, rovnako ako jeho 28 spolu-bojovníkom, udelená Zlatá hviezdaHrdinu Sovietskeho zväzu in me-moriam.

Wilhem

© 2

011

Kon

cepc

ia a

tex

t: V

ladi

mír

Ivič

ič©

201

1 G

rafic

ké s

prac

ovan

ie:

Silv

ia K

ováč

ikov

á, P

eter

Ďur

iš

22. 6. 1941 – Prepadnutie Sovietskeho zväzu, začiatok operácie Barbarossa 23. 7. 1941 – Adolf Hitler podpisuje Smernicu č. 33, ktorou dočasne zastavuje útok voči Moskve a za hlavný smer útoku určuje Leningrad a južný smer útoku 6. 9. 1941 – Adolf Hitler podpisuje Smernicu č. 35, ktorou obnovuje útok v smere na Moskvu 8. 9. 1941 – Začiatok blokády Leningradu 19. 9. 1941 – Obsadenie Kyjeva

30. 9. 1941 – Začiatok operácie Tajfún Guderianovou 2. tankovou skupinou – začiatok nemeckého útoku na Moskvu

1. 10. 1941 – Uzavretie anglicko-americko-sovietskej dohody o dodávkach vojenského materiálu 2. 10. 1941 – Zapojenie 3. a 4. tankovej skupiny do operácie Tajfún 7.- 8. 10. 1941 – Obkľúčenie siedmych sovietskych armád v priestore Vjazmy a Brjanska 10. 10. 1941 – Armádny generál G. K. Žukov sa stal veliteľom Západného frontu

15. 10. 1941 – Štátny výbor pre obranu nariadil evakuáciu Moskvy 7. 11. 1941 – Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve 24. 11. 1941 – 2. tanková skupina Guderiana začína útok na Moskvu 27. 11. 1941 – Vojská 4. tankovej skupiny dosiahli rieku Istru a vojská

3. tankovej skupiny prekročili kanál Moskva-Volga v Jachrome 30. 11. 1941 – Tanky 2. tankovej skupiny obsadzujú Jasnú Poľanu

4. 12. 1941 – Vojská 2. tankovej skupiny nedokázali obkľúčiť Tulu a zastavili útok na Moskvu 5.- 6. 12. 1941 – Začiatok protiútoku Červenej armády v priestore severne a južne od Moskvy 7. 12. 1941 – Útok Japoncov na Pearl Harbor 11. 12. 1941 – Nemecké vyhlásenie vojny USA 21. 12. 1941 – Hitler prevzal osobné velenie nemeckých vojsk na východnom fronte 9. 1. 1942 – Červená armády úplne vytlačila nemecké vojská z priestoru u Moskvy

Med

aila

Za

ob

ran

u M

osk

vy

SEVEROZÁPADNÝ FRONT / KUZNECOV

KALININSKÝ FRONT / KONEV

ZÁPADNÝ FRONT ŽUKOV

JUHOZÁPADNÝ FRONTTIMOŠENKO

SEVEROZÁPADNÝ FRONT / KUZNECOV

KALININSKÝ FRONT / KONEV

ZÁPADNÝ FRONT ŽUKOV

JUHOZÁPADNÝFRONT / TIMOŠENKO

Tak ako sa Hitlerove vojská blížili k Moskve, tak sa Sovietska propaganda vracala k základným

ľudským hodnotám, apelovala nie na obranu socializmu, ale na záchranu rodiny, detí a vlasti .

čiko

vá,

Pet

Pet

Pet

Pe

er r erĎ

urĎ

urĎ

urĎ

išiššiš

V európskych jazykoch slovo tajfún pôvodne vzniklo z anglického typhoon. Pod a jednej teórie je základom grécke (tyfón), o možno preloži ako „to ivý vietor“; obor s menom Tyfón bol v gréckej mytológii aj otcom vetrov. Z gré tiny sa potom pojem mohol v podobe úfán ( ) dosta do arab iny a perzštiny a v dôsledku arabskej expanzie potom preniknú do Indie (pojem je známy v jazyku urdu) a neskôr alej na východ. Iná teória poukazuje na sinojaponské výrazy (pchin-jin táif ng) „tchai-feng“ - tajfún-vietor alebo na japonské taifú, ktoré sa dá preloži ako ve ký vietor. T

AJF

ÚN

Slovenská armáda na východnom fronte.

Slovenská Zaisťovacia divízia od 19. 11. 1941 pod vedením plk. pechoty Pavla Kunu (dovtedy

plk. Augustín Malár) bola presunutá na územie severnej Ukrajiny a južného Bieloruska, kde do konca júna 1943, mimo

frontové pásmo, vykonávala strážnu službu a protipartizánske akcie.

Operačný priestor Zaisťovacej divízie postupne predstavoval až 60 000 km2, územie dvakrát väčšie ako Slovenská republika, preto

vzhľadom na početné stavy jednotky (k januáru 1942 bol počet príslušníkov6 732) pôsobila vo vybraných 60 posádkach v obciach a mestách Ukrajiny

a Bieloruska.

Vojaci Zaisťovacej divízie sa zúčastnili 8. až 9. januára 1942 protižidovskej operácie v obci Mozyre, kde zabezpečovali strážnu službu a v marci

1942 sa zúčastnili viacerých protipartizánskych akcií v obciach Osemlje a Perekalje, kde počas nich zahynulo 19 slovenských vojakov.

Rýchla divízia pod velením generála Turanca v rámci 1. Pancierovej skupiny postupovala s fašistickými vojskami

až po Azovské more. Počas protiofenzívy Červenej armády bola nasadená na obrannú líniu na rieke

Mius, ktorú napriek viacnásobným útokom ubránili.

O P E R Á C I A T A J F Ú N – P R V Á F Á Z A PROTIÚTOK SOVIETSKYCH VOJSK – PRVÁ FÁZAO P E R Á C I A T A J F Ú N – D R U H Á F Á Z A PROTIÚTOK SOVIETSKYCH VOJSK – DRUHÁ FÁZA

30. 9. 1941 5. 11. 5. 12. 1. 1. 1942 30. 4.

BOJOVNÍK / 26 12 13 BOJOVNÍK / 26

Generál plukovník Ivan Stepano-vič Konev – (v roku 1941 44 ročný), bol pôvodne veliteľom 19. armády Západného frontu, od 12. septembra už bol jeho veli-teľom. Za obkľúčenie vojsk frontu pri Vjazme ho od popravy zachrá-nila len obhajoba Žukova. Násled-ne bol poverený velením Kali-ninského frontu, s ktorým počas protiútoku pri Moskve dosiahol významné úspechy. Neskôr bol poverený velením via-cerých frontov, už ako Maršal Sovietskeho zväzu (1944) sa zúčastnil bitky o Berlín a záverečnej operácie na oslo-bodenie Prahy.

Generálplukovník Georg HansReinhardt – (v roku 1941 54 roč-ný) veliteľ 3. tankovej skupiny od 5. októbra 1941, za úspešnú obranu proti sovietskemu proti-útoku bol viackrát vyznamenaný. V roku 1944 bol poverený velením armádnej skupiny Stred. V roku 1947 bol Norimberským tribuná-lom odsúdený za vojnové zločiny na 15 rokov väzenia.

Generálplukovník Erich Hoepner – (v roku 1941 55 ročný) veliteľ 4. tankovej skupiny, počas operácie Barbarossa prísne vyžadoval plne-nie rozkazu o vraždení politických komisárov Červenej armády. Za ústup pri sovietskom protiútoku bol v januári 1942 odvolaný, degradova-ný, zbavený vojenského dôchodku. Za účasť na atentáte na Hitlera bol 8. augusta 1944 popravený.

Armádny generál Georgij Kon-stantin Žukov – (v roku 1941 44 ročný), veliteľ novovytvoreného Západného frontu počas bojov o Moskvu. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri obrane Leningradu, Moskvy, Stalingradu a strategických útoč-ných operáciách pri Kursku, na Ukrajine, Bielorusku a Poľsku, v bojoch o Berlín. Ako prvý zo sovietskych generálov bol 18. januára 1943 povýšený do hodnosti maršala So-vietskeho zväzu.

Generálplukovník Heinz Wilhem Guderian – (v roku 1941 53 roč-ný) veliteľ 2. tankovej skupiny, iniciátor a tvorca doktríny nemec-kých tankových vojsk, mimoria-dne úspešný pri ťažení v Poľsku, Francúzsku i v počiatočnom období operácie Barbarossa. Za nariadenie ústupu po ťažkých so-vietskych protiútokoch bol 25. de-cembra 1941 pozbavený velenia. Po atentáte na Hitlera bol náčelníkom generálneho štábu pozemných vojsk. Norimberský tribunál ho napriek pro-testom Poľska a ZSSR prepustil pre nedostatok dôkazov.

B I T K A O M O S K V UV zime? To už predsa budeme sedieť v tep-lých bytoch Leningradu a Moskvy!

Paul Joseph Goebbels, minister propagandy fašistického Nemecka

Mysleli sme si, že hlavná masa ruskej armády je zničená a že útok na Moskvu bude vlast-ne závisieť už iba od rýchlosti nemeckého postupu a vôbec nie od nepriateľa, pretože medzi nami a Moskvou už niet nepriateľa. Skutočne sme si mysleli, že vojna sa končí.

Barón Phillipp von Boeselager, dôstojník generálneho štábu

Nášmu ľudu pripadlo veľké poslanie oslo-bodenia. Buďte ho hodní... Nech vás v tejto vojne inšpirujú mužné príklady našich sláv-nych predkov – Alexandra Nevského (po-razil Švédov – poznámka autora), Dimitrija Donského (porazil Tatárov), Kuzmu Minina a Dimitrija Požarského (vyhnali Poliakov z Moskvy), Alexandra Suvorova a MichailaKutuzova (ruskí vojvodcovia z napoleon-ských vojen). Nech je vašou hviezdou víťazná zástava veľkého Lenina.

Josif V. Stalin v prejave vojakom na legendárnej vojenskej prehliadke

na Červenom námestí v Moskve 7. 11. 1941

Rusko je veľké, ale ustúpiť nemáme kde, za nami je Moskva!

V. G. Kločkov, politický pracovník 4. roty 2. práporu 1075. streleckého pluku 316. stre-

leckej divízie generálmajora I. V. Panfilova

Náhle na nás zaútočili ruské lyžiarske jed-notky v bielych úboroch a po krátkej obra-ne nás zahnali. V tej chvíli sme si uvedomili, že nastáva niečo ako obrat, pretože také sme ešte nezažili.

Ekkehard Maurer, vojak Wehrmachtu

Studené a úplne nevhodné bývanie, ne-dostatok šatstva, veľké straty na životoch a technike, nedostatočné dodávky paliva, to všetko mení bojové operácie na utrpenie. Čoraz viac ma trápi ťažké bremeno zodpo-vednosti, ktoré napriek akýmkoľvek veľkým slovám nemôže nikto zložiť z mojich pliec... Útok na Moskvu bol zmarený. Utrpeli sme porážku...

Z listu Heinza Wilhelma Guderiana manželke počas bojov

pri Tule začiatkom decembra 1941

Chcem Vás ešte raz informovať o všeobec-nom a skutočnom nadšení v Spojených štá-toch, ktoré vyvolali úspechy Vašich armád pri obrane Vášho národa.

Franklin D. Roosevelt v liste Josifovi V. Stalinovi z 16. 12. 1941

Osobným úsilím veliteľov a dôstojníkov tre-ba vojská donútiť na fanatický odpor na ich pozíciách, bez ohľadu na nepriateľa preni-kajúceho po krídlach a od chrbta.

Hitler v rozkaze z 18. 12. 1941, ktorým prikázal fašistickým

vojskám zostať na mieste

Prelom vo vojne nastal na bojisku pri Mos-kve. Tu bola koncom roku 1941 po prvýkrát zlomená útočná moc nemeckých ozbroje-ných síl, pretože úloha, ktorá im pripadla, bola nad ich sily. Tu sa nepriateľ prvýkrát ujal iniciatívy. Nemecká armáda mohla ne-priateľskému útoku odolávať len za cenu ťažkých strát na ľuďoch a materiáli.

Nemecký viceadmirál Kurt Assmann v knihe Osudové roky Nemecka

Od začiatku príprav operácie Barbarossa sa Adolf Hitler nevedel dohodnúť s Vrchným veliteľstvom nemeckej branej moci v chápaní Moskvy ako priorit-ného cieľa tejto operácie. Hitler presadil, že generálny útok na Moskvu bude uskutočnený až po zničení väčšiny sovietskych vojsk a veľkých ekonomických centier (Leningradu, Kyjeva, Rostova, Krymu a pod.). Situácia na fronte potvr-dzovala toto stanovisko, pretože viazanie nemeckých armád pri Leningrade a na južnom fronte neumožnila znovu začať postup na Moskvu.

Až úspešný priebeh vojenských operácií v lete a jeseni 1941 nakoniec umožnil stanoviť dobytie Moskvy ako základný hodnotový cieľ operácie Tajfún. Názov operácie mal symbolicky vyjadrovať jej silu, rýchlosť a nemožnosť obrany proti nej. Útok na Moskvu sa stal jednou z najrozsiahlejších nemeckých útočných akcií za druhej svetovej vojny. V armádnej skupine Stred (veliteľ poľný maršál Fedor von Bock) k 30. septembru 1941 sústredili šesť armádnych zosku pení s 15 tankovými divíziami, ôsmimi motorizovanými divíziami a 47 pešími diví-ziami. Letecky celú operáciu podporovala 2. letecká armáda poľného maršála A. Kesselinga. Vďaka tomu po prvýkrát Nemci dosiahli na východnom fronte dosiahli nielen kvalitatívnu, ale aj kvantitatívnu prevahu.

Sovietske vojská pri obrane Moskvy tvorili jednotky Západného (veliteľ I. S. Konev), Záložného (S. M. Buďonnyj) a Brjanského frontu (A. I. Jerjomenko). V polovici júla sa začali budovať obranné línie na prístupoch k mestu. Vonkaj-šia západne od Vjazmy, vnútorná línia sa budovala v priestore Možajska (asi 120 km od Moskvy), posledná obranná línia priamo pred Moskvou v okolí Podolska. V okamihu začatia operácie Tajfún mali všetky tri fronty k dispozí-cii 95 divízií (83 streleckých, 2 motorizované, 9 jazdeckých a 13 tankových) a 14 samostatných brigád (1 motorizovanú a 13 tankových). V priamom počet-nom obsadení boli však sovietske divízie oslabené ešte viac ako ich nemeckí protivníci:

Boj o Moskvu sa z hľadiska Červenej armády začal katastrofou. Vojská 2. tankovej skupiny z juhu pri Brjansku a vojská 3. a 4. tankovej skupiny zo severu pri Vjazme ob kľúčili spolu sedem sovietskych armád. V oboch kotloch sa ocitlo 673 000 vojakov, 1 240 tan kov a 5 400 diel, z ktorých sa napriek húževnatému úsiliu prebilo z obkľúčenia len 80 000 vojakov. Na vznik-nutú situáciu reagovala sovietska strana sformova-ním nového Západného frontu, ktorého ve-lením bol poverený generál G. K. Žukov, a Kalininského frontu, pod vede nímI. S. Koneva. Súčasne v priebe-hu bojov bolo postupne na stredný úsek frontu presu-nutých takmer 100 divíziívrátane divízií z Ďalekého východu. Napriek takémuto sú-stredeniu síl boli zrea-lizované pripravené plány čiastočnej eva-kuácie sovietskeho hlav-ného mesta.

Počty Nemci Sovieti Vzájomný pomer

Vojaci 1 000 000 800 000 1,2 : 1

Delá a mínomety 14 000 6 808 2,1 : 1

Tanky a útočné delá 1 700 782 2,2 : 1

Lietadlá 950 545 1,7 : 1

Okrem vládnych orgánov boli evakuované i niek-toré podniky, prestala jazdiť mestská hromadná doprava. Medzi obyvateľstvom sa prejavila pani-ka, došlo k rabovaniu obchodov. K upokoje niu situácie prispela skutočnosť, že sa Stalin rozho-dol neopustiť Moskvu. V zložitej situácii sa Sta-lin prejavil ako geniálny organizátor a komu-nikátor. Zorganizovaním osláv výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie 6. novembra v metre na stanici Majakovskaja a najmä legendár-nou slávnostnou vojenskou prehliadkou na Červe-nom námestí 7. novembra dokázal rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť morálku obrancov Moskvy, podporiť idey a hodnoty vlastenectva. Prejavilo sa to v obrovskom nasadení a húževnatosti obrancov Moskvy. Napriek tomu, že už v druhej polovici októbra bola prelomená Možajská obranná línia a v polovici novembra nemecká armáda začala nový útok na Moskvu, obranné jednotky dokázali na rozhodujú-cich miestach udržať pozície. Tieto boje priniesli množstvo legendárnych hrdinských skutkov, či už to boli hrdinstvá vojakov 316. streleckej divízie ge-nerála Panfilova, či kozákov jazdeckej divízie gene-rála Dovatora, alebo obrancov Tuly generála Boldi-nova. Aj vďaka nim začiatkom decembra 1941 útok Nemcov vyprchal do prázdna.Naopak, 5. decembra sa útokom Kalininského frontu (Konev) a 6. decembra útokom Západ-ného frontu (Žukov) a Juhozápadného frontu (Timošenko) začala protiofenzíva Červenej armády. V priebehu zimnej protiofenzívy 1941/1942 boli Nemci zatlačení od Moskvy na širokom úseku fronty o 160 až 320 kilometrov. V apríli zastavili ofenzí-vu Červenej armády na línii Vjazma, Brjansk, Orel, Kursk. Od začiatku operácie Barbarossa do konca marca 1942 utrpeli Nemci celkove straty vo výške 1 100 000 padlých, ranených, nezvestných alebo zajatých – 35 % celkového početného stavu. Pri hodnotení bojov o Moskvu sa často spomína, že bitku rozhodlo jeho veličenstvo Mráz. Treba však povedať, že ak aj boli zložité prírodné podmienky,

dážď, blato, rozmočené cesty, neskôr zima a mráz, boli rovnaké pre obe armády, pre

všetkých vojakov. Ak niečo skutočne rozhodlo bitku o Moskvu, tak to

bolo masové hrdinstvo občanov Sovietskeho zväzu, ich vlaste-

nectvo, mimoriadna statoč-nosť a hrdinské činy. 110 vojakov a veliteľov bolo vyznamenaných čestným titulom Hrdina Sovietske-ho zväzu, 36 000 bolo vyznamenaných medai-lou Za obranu Moskvy a viac ako 46 vojenským jednotkám bol priznaný čestný názov „gardový“.Víťazstvo bolo ťažko za-platené. Do konca roka

1941 Červená armáda stra-tila v bojoch skoro 200 diví-

zií, utrpela ohromujúce stra-ty vo výške 4 300 000 vojakov.

A to na ňu najťažšie skúšky vojen-ského umenia a obetavosti ešte len

čakali.

P RVÁ H I T L E ROVA P O R Á Ž K A

MOSKVA

ILMEŇSKÉ JAZERO

TULA

MOŽAJSKVJAZMA

SMOLENSK

BRJANSK

KALININ

KURSK

MOSKVA

ILMEŇSKÉ JAZERO

TULA

MOŽAJSK

VJAZMA

SMOLENSK

BRJANSK

KALININ

KURSK

MOSKVA

SMOLENSK

ILMEŇSKÉ JAZERO

MINSK

BREST

KYJEVŽITOMIR

ODESAROSTOV

TULA

LENINGRAD

TALIN

HELSINKY

BUKUREŠŤ

BA

LT

SK

É

MO

RE

MURMANSK

FÍ

NS

KO

Vasilij Georgijevič Kločkov, komi-sár roty, autor legendárneho vý-roku o obrane Moskvy. Zahynul 16. 11. 1941 pod nemeckým tankom so zväzkom granátov. 21. 7. 1942mu bola, rovnako ako jeho 28 spolu-bojovníkom, udelená Zlatá hviezdaHrdinu Sovietskeho zväzu in me-moriam.

Wilhem

© 2

011

Kon

cepc

ia a

tex

t: V

ladi

mír

Ivič

ič©

201

1 G

rafic

ké s

prac

ovan

ie:

Silv

ia K

ováč

ikov

á, P

eter

Ďur

iš

22. 6. 1941 – Prepadnutie Sovietskeho zväzu, začiatok operácie Barbarossa 23. 7. 1941 – Adolf Hitler podpisuje Smernicu č. 33, ktorou dočasne zastavuje útok voči Moskve a za hlavný smer útoku určuje Leningrad a južný smer útoku 6. 9. 1941 – Adolf Hitler podpisuje Smernicu č. 35, ktorou obnovuje útok v smere na Moskvu 8. 9. 1941 – Začiatok blokády Leningradu 19. 9. 1941 – Obsadenie Kyjeva

30. 9. 1941 – Začiatok operácie Tajfún Guderianovou 2. tankovou skupinou – začiatok nemeckého útoku na Moskvu

1. 10. 1941 – Uzavretie anglicko-americko-sovietskej dohody o dodávkach vojenského materiálu 2. 10. 1941 – Zapojenie 3. a 4. tankovej skupiny do operácie Tajfún 7.- 8. 10. 1941 – Obkľúčenie siedmych sovietskych armád v priestore Vjazmy a Brjanska 10. 10. 1941 – Armádny generál G. K. Žukov sa stal veliteľom Západného frontu

15. 10. 1941 – Štátny výbor pre obranu nariadil evakuáciu Moskvy 7. 11. 1941 – Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve 24. 11. 1941 – 2. tanková skupina Guderiana začína útok na Moskvu 27. 11. 1941 – Vojská 4. tankovej skupiny dosiahli rieku Istru a vojská

3. tankovej skupiny prekročili kanál Moskva-Volga v Jachrome 30. 11. 1941 – Tanky 2. tankovej skupiny obsadzujú Jasnú Poľanu

4. 12. 1941 – Vojská 2. tankovej skupiny nedokázali obkľúčiť Tulu a zastavili útok na Moskvu 5.- 6. 12. 1941 – Začiatok protiútoku Červenej armády v priestore severne a južne od Moskvy 7. 12. 1941 – Útok Japoncov na Pearl Harbor 11. 12. 1941 – Nemecké vyhlásenie vojny USA 21. 12. 1941 – Hitler prevzal osobné velenie nemeckých vojsk na východnom fronte 9. 1. 1942 – Červená armády úplne vytlačila nemecké vojská z priestoru u Moskvy

Med

aila

Za

ob

ran

u M

osk

vy

SEVEROZÁPADNÝ FRONT / KUZNECOV

KALININSKÝ FRONT / KONEV

ZÁPADNÝ FRONT ŽUKOV

JUHOZÁPADNÝ FRONTTIMOŠENKO

SEVEROZÁPADNÝ FRONT / KUZNECOV

KALININSKÝ FRONT / KONEV

ZÁPADNÝ FRONT ŽUKOV

JUHOZÁPADNÝFRONT / TIMOŠENKO

Tak ako sa Hitlerove vojská blížili k Moskve, tak sa Sovietska propaganda vracala k základným

ľudským hodnotám, apelovala nie na obranu socializmu, ale na záchranu rodiny, detí a vlasti .

čiko

vá,

Pet

Pet

Pet

Pe

er r erĎ

urĎ

urĎ

urĎ

išiššiš

V európskych jazykoch slovo tajfún pôvodne vzniklo z anglického typhoon. Pod a jednej teórie je základom grécke (tyfón), o možno preloži ako „to ivý vietor“; obor s menom Tyfón bol v gréckej mytológii aj otcom vetrov. Z gré tiny sa potom pojem mohol v podobe úfán ( ) dosta do arab iny a perzštiny a v dôsledku arabskej expanzie potom preniknú do Indie (pojem je známy v jazyku urdu) a neskôr alej na východ. Iná teória poukazuje na sinojaponské výrazy (pchin-jin táif ng) „tchai-feng“ - tajfún-vietor alebo na japonské taifú, ktoré sa dá preloži ako ve ký vietor. T

AJF

ÚN

Slovenská armáda na východnom fronte.

Slovenská Zaisťovacia divízia od 19. 11. 1941 pod vedením plk. pechoty Pavla Kunu (dovtedy

plk. Augustín Malár) bola presunutá na územie severnej Ukrajiny a južného Bieloruska, kde do konca júna 1943, mimo

frontové pásmo, vykonávala strážnu službu a protipartizánske akcie.

Operačný priestor Zaisťovacej divízie postupne predstavoval až 60 000 km2, územie dvakrát väčšie ako Slovenská republika, preto

vzhľadom na početné stavy jednotky (k januáru 1942 bol počet príslušníkov6 732) pôsobila vo vybraných 60 posádkach v obciach a mestách Ukrajiny

a Bieloruska.

Vojaci Zaisťovacej divízie sa zúčastnili 8. až 9. januára 1942 protižidovskej operácie v obci Mozyre, kde zabezpečovali strážnu službu a v marci

1942 sa zúčastnili viacerých protipartizánskych akcií v obciach Osemlje a Perekalje, kde počas nich zahynulo 19 slovenských vojakov.

Rýchla divízia pod velením generála Turanca v rámci 1. Pancierovej skupiny postupovala s fašistickými vojskami

až po Azovské more. Počas protiofenzívy Červenej armády bola nasadená na obrannú líniu na rieke

Mius, ktorú napriek viacnásobným útokom ubránili.

O P E R Á C I A T A J F Ú N – P R V Á F Á Z A PROTIÚTOK SOVIETSKYCH VOJSK – PRVÁ FÁZAO P E R Á C I A T A J F Ú N – D R U H Á F Á Z A PROTIÚTOK SOVIETSKYCH VOJSK – DRUHÁ FÁZA

30. 9. 1941 5. 11. 5. 12. 1. 1. 1942 30. 4.

BOJOVNÍK / 26 14

Humennéspomínalo

Oslavy oslobodenia v Humennom. Foto www.szpbhe.tym.sk

V piatok 25. novembra si mesto Humenné slávnostne pripomenu-lo 67. výročie svojho oslobodenia spod fašistickej poroby. Najprv rokovala oblastná konferencia SZPB. Po slávnostnom obede sa delegáti konferencie spolu s ostatnými občanmi v sprie-vode dychovej hudby Chemlon odobrali k Pamätníku vďaky na Námestí slobody, kde sa uskutoč-nili spomienkové oslavy oslobo-denia mesta. Moderátorka priví-tala prednostu Obvodného úradu J. Babjáka, zástupcu primátorky mesta A. Semanca, generálnu konzulku Ukrajiny O. Benč, ho-norárneho konzula Ruskej fede-rácie pre Košický a Prešovský kraj L. Štefka, predsedníčku OblV SZPB V. Melníkovú a ďal-ších hostí. Nasledoval pietny akt položenia vencov a kytíc. K prí-tomným sa prihovoril A. Seman-co. Pripomenul nezabudnuteľ-nú udalosť v novodobej histórii mesta, ktorou nepochybne je jeho

oslobodenie jednotkami 318. no-vorossijskej horskej streleckej divízie genmjr. V. F. Gladkova 3. horského streleckého zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinské-ho frontu. Zároveň vyzdvihol nesmierne hrdinstvo a obete vo-jakov Červenej armády i prísluš-níkov partizánskych jednotiek, ktorí sa na oslobodení podieľali, pričom mnohí z nich v bojoch padli a 174 snívajú svoj posled-ný sen na vojenskom cintoríne – pamätnom cintoríne sovietskej armády nad mestom.

Tajomníčka OblV SZPB G. Rosičová zdôraznila význam oslobodenia metropoly na Labor-ci – prelomovú udalosť, ktorú si členovia SZPB spolu s občanmi mesta každoročne s pietou pri-pomínajú. Poukázala na skutoč-nosť, že oslobodenie Humenného sa uskutočnilo počas Východo-slovenskej operácie, jednej z pia-tich veľkých útočných operácií Červenej armády na území Slo-

venska. „Po padlých z obidvoch strán vojnových frontov zostali v našej krajine už iba pomníky, pamätníky, kríže, hroby a vo-jenské cintoríny pripomínajúce pohnuté udalosti,“ uviedla. Vy-slovila aj presvedčenie, že sa do-kážeme poučiť z minulosti, aby

sme my i naši potomkovia mohli dnes i v budúcnosti žiť dôstoj-ným a plnohodnotným životom. Takým, po akom túžili aj tí, ktorí v bojoch o Humenné, ale aj inde na vojnových frontoch proti spo-ločnému nepriateľovi obetovali svoje životy. Ako posledná po-

zdravila zhromaždenie O. Benč. Po jej slovách si účastníci osláv uctili minútou ticha pamiatku všetkých padlých a zomrelých bojovníkov proti nacizmu a fa-šizmu. Slávnostné zhromaždenie zakončila štátna hymna SR.

Gabriela ROSIČOVÁ

Rokovala Ústredná rada SZPBPoslednýkrát v tomto roku rokovala Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov 24. novembra. Redakcia Bojovníka prináša členom SZPB uznesenie z jej zasadnutia.

UznesenieÚstrednej rady SZPB z 24. novembra 2011

I. Schvaľuje:Správu o činnosti od ostatného rokovania ÚR SZPB. Organizačné opatrenia na prípravu a konanie XV. zjazdu SZPB s pripomienkami1) Plán činnosti ÚR SZPB na 1. polrok 2012

a hlavných aktivít v roku 20122) Správu o čerpaní rozpočtu SZPB za 1. – 10.

mesiac roku 20113) Predbežný rozpočet na rok 20124) V zmysle stanov časť IV/6 bod g schvaľuje

výšku dotácie pre 1. 2011 oblastným výborom a to 0,50 € z čiastky 1 € odvedenej ÚR SZPB zo zjazdových známok

II. Berie na vedomie:1) Vyhodnotenie plnenia uznesení 2) Správu ÚRK3) Vyhodnotenie vydavateľskej činnosti ÚR SZPB

(Bojovník, Ročenka odbojárov)

III. Ukladá:A) predsedovi SZPB1) Pripraviť a predložiť do Predsedníctva ÚR

SZPB návrh rozpočtu XV. zjazd SZPBTermín: 19. 1. 2012

2) Zvolať pracovné komisie pre prípravu zjazdu.Termín: 19. 1. 2012

tajomníkovi ÚR SZPB1) Sledovať a vyhodnocovať termíny plnenia

a postup rekonštrukčných prác na budove ÚR SZPB a koordinovať postup prác, čo prejedná aj s nájomníkmi

Termín: 19. 1., 19.3. a 15.5. 2012informácia orgánom zväzu

2) Pripraviť návrh a miesto konania seminára (konferencie) k 100. výročiu narodenia brig. gen. in memoriam Jána Nálepku. Koordinovať ďalšie podujatia oblastných výborov k tomuto výročiu. Termín: 19.1. 2012

3) Dopraviť darované, opravené a doplnené po -čítače na vybrané oblastné výbory. V pod-kladových materiáloch zjazdu uviesť, ktoré oblastné výbory dostali počítač a internet. Termín: 15. 12. 2011

C) členom ÚR SZPB1) Obsahovo a organizačne pomôcť príprave

oblastných konferencií a zabezpečiť včasné doručenie hlásenia a príslušných dotazníkov na ÚR SZPB. Termín: 29. 3. 2012

D) predsedom pracovných komisií pre prípravu zjazdu

1) Pripraviť potrebné materiály na ÚR SZPB, tak aby sa prejednali na rokovaní P-ÚR SZPB (19. 4. 2012) Termín: 10. 4. 2012

E) oblastným výborom1) Zaslať hlásenie o konaní oblastných konferencií

vrátane dotazníkov zvolených delegátov na XV. zjazd, zvolených do ÚR SZPB, návrhy do ÚRK, RK, prípadne návrh na predsedu SZPB, tajomníka ÚR SZPB (podľa stanov musí byť zvolený do ÚR SZPB) a návrhy do uznesenia zjazdu. Termín: do 14 dní po skončení

konferencie. Najneskoršie do 29. 3. 2012

2) Zabezpečiť predaj zjazdových známok v čo najväčšom počte, z ktorých odvedú len 0,50 € (namiesto doterajších 1 €)

Termín:zúčtovať ÚR SZPB do 30.3. 2012

3) Dôraznejšie zabezpečiť odber dvojtýždenníka Bojovník. Bojovník sa vydáva viacfarebne, je metodickým materiálom pre prácu všetkých stupňov riadenia SZPB, pomôckou pre učiteľov a verejnosť. Zabezpečiť, aby nové prihlášky pre PNS išli cez oblastné výbory, a tak v hlásení za príslušný štvrťrok uvedú tajomníci oblastných výborov, koľko získali nových predplatiteľov.

Ing. Pavol SEČKÁR, PhD., predseda SZPB

Rekonštrukciou bojovsi pripomenuli oslobodenie

Rekonštrukciou bojov o Vý-chodné Karpaty si 26. novembra v Snine pripomenuli 67. výro-čie oslobodenia mesta. Program podujatia, ktorý pripravilo Mest-ské kultúrne a osvetové stredisko (MsKaOS) v Snine spolu s Klu-bom vojenskej histórie Karpaty (KVH), sledovali stovky divákov.

Riaditeľ MsKaOS Daniel An-dráško uviedol, že účastníci si na poludnie položením vencov k pamätníku pripomenuli obete 2. svetovej vojny. Následne sa usku-točnili ukážky činnosti a výcviku príslušníkov Policajného zboru.

Simulované boje vo Vihor-latskom parku sa začali krátko po 14. hodine. Záujemcovia ich mohli vidieť vďaka členom nie-koľkých klubov vojenskej histórie zo Slovenska a Česka. Andráško uviedol, že v podaní približne 120 nadšencov oblečených v dobo-vých uniformách mohli návštev-níci sledovať strety sovietskych a československých vojakov s ne-meckými jednotkami.

„Vojaci ozbrojení puškami, sa-mopalmi, guľometmi a granátmi

útočili na brániace sa nemecké od-diely. Ukážky bojových stretov sa skončili tak, ako je známe z histó-rie – víťazstvom Červenej armády a oslavou oslobodenia Sniny,“ pri-blížil atmosféru podujatia riaditeľ MsKaOS.

Doplnil, že podľa výpovedí pa-mätníkov sa najťažšie boje viedli v priestoroch rekreačnej oblasti Rybníky. Nemecké vojská tu pri svojom ústupe zničili hlavný most cez rieku Cirochu, aby zastavili postup Červenej armády smerom na západ.

„Pri oslobodzovaní mesta došlo k mnohým stratám na životoch, a preto si pripomíname pamiatku padlých vojakov i civilné obete. Toto je netradičný a zaujímavý spôsob, prostredníctvom ktorého vieme priblížiť udalosti predo-všetkým mladej generácii,“ kon-štatoval Andráško.

Medzi návštevníkmi mohli oby-vatelia Sniny stretnúť i niekoľko priamych účastníkov bojov alebo tých, ktorí oslobodzovanie regió-nu osobne zažili.

luc TASR

Mínometný oddiel pozostávajúci z členov KVH Čapajev a KVH Kar-paty. Foto: P.A. Horňák

15 BOJOVNÍK / 26

Partizánsky oddiel „Za Ideál“ pod velením Štefana Čuvalu

Ilustračná snímka partizánov z konca februára 1945. Foto: archív Bojovník

Jednou z partizánskych skupín (po II. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika pod velením Jána Reptu a II. čs. partizánskej brigády J.V. Stalina pod velením Miloša Uhra) bola partizánska skupina „Za Ideál“, ktorej velil miestny myjavský učiteľ, vedúci myjavského spevokolu Štefan Ču-vala, nadporučík v zálohe. Skupi-na sa vytvorila pred vypuknutím SNP, a to z viacerých menších od-bojových skupín.

Centrum jej pôsobenia bol vo-pred pripravený tábor v doline Kotol pri Polianke. Bola to skupi-na, ktorá svoju energiu i aktivitu partizánov prejavila pri oslobo-dzovaní Myjavy po boku Červe-nej armády.

Hlavnou úlohou skupiny bolo vytvorenie spoločného ozbroje-ného boja a preto viaceré miestne partizánske skupiny sa pripojili ku skupine „Za Ideál“. Takto sa aktivizovali 15-členná skupina z Poriadia pod velením S. Sadlo-ňa, 21-členná skupina Korytár-ka vedená Samuelom Bôrikom, 11-členná skupina vedená J. Mi-kulčíkom a 8-členná skupina na Turej Lúke vedená Jánom Belan-ským. Skupina „Za Ideál“ vyvíjala najmä obrannú činnosť pri nástu-pe protipartizánskych jednotiek, ktorú Nemci, aj jeden z bunkrov v doline Kotol, pomocou pechot-ného kanóna rozstrieľali.

Vzhľadom na takéto prepa-dy a pomerne malú rozlohu hôr, v ktorej bola skupina usadená, na odporúčanie organizátora miest-neho odboja F. Liku sa postupne premiestnila do priestoru Oreša-ny – Modra. Časť partizánov zo skupiny odišla k Milošovi Uhrovi pod Javorinu. Táto skupina pre svoju aktivitu prilákala asi 6 čle-nov, vrátane i mladého básnika Milana Marečka, ktorý však pri-šiel neskoršie o svoj mladý život.

V polovici januára 1945 sa par-

tizánska skupina „Za Ideál“ vrátila z priestoru Orešany – Modra, kde nemala dostatočné zázemie pre partizánsku činnosť. Po viacerých miestach sa skupina usadila v ob-lasti kopanice Michaličkovia do Krajňanskej hory. Ku skupine prichádzali ďalší partizáni z oko-lia Myjavy, utečenci zo zajatec-kých a koncentračných táborov, ale i občania z okolia Myjavska. Postupne sa tak rozdali všetky uskladnené zbrane, ale skupina bola fi nančne podporovaná napr. aj Myjavskou bankou (91 000 Sk). Skupina sa rozrástla až do počtu partizánskeho oddielu. Dostala sa do kontaktu so štábom II. čsl. Stalinovej partizánskej brigády a časť partizánov opätovne prešla k Uhrovej skupine.

V tomto čase skupina samostat-ne podnikala rôzne akcie. Napr. 10. februára spôsobila na Myjav-skom námestí výbuch nákladného auta s muníciou. V polovici febru-ára prepadla nemeckú jednotku v Hurbanovej doline, 30. marca nemeckú kolónu pri Košariskách, 2. apríla 1945 uskutočnila deš-trukciu na železničnej trati a vy-koľajenie transportu na Poriadí, prepad nemeckej jednotky me-

dzi Myjavou a Krajným 4. apríla 1945, ďalej prepad nemeckého vojenského skladu v Myjavskej tehelni.

Odpoveďou hlavne gestapa bola zintenzívnená činnosť – razie v rodinách, kde niekto bol u parti-zánov, kto podporoval partizánov, poskytoval úkryt židom, poskyto-val napr. zdravotnú pomoc a ďal-šie.

Viacerí občania boli zaistení a odvezení do koncentračných tá-borov. Preto nastal z Myjavy od-

chod takto ohrozených občanov obyčajne do priľahlých Myjav-ských kopaníc k príbuzným alebo známym.

Aktívnu, rozhodujúcu bojovú činnosť partizánsky oddiel usku-

točnil priamo pri oslobodzovaní tzv. Veľkej Myjavy, okolitých obcí, ktoré boli jej súčasťou a ko-paníc v smere tretieho gardového pluku ČA pod velením pplk. Ivana Gromova. V smere oslobodzova-nia týmto plukom sa nachádzal partizánsky oddiel „Za Ideál“ ve-dený Štefanom Čuvalom, ktorý mal v tom čase 69 členov – parti-zánov a základňu v priestore Kraj-ňanskej hory.

Tu sa nachádzala i spravodajská a neskoršie prepadová skupina

Daniela Sadloňa, ktorá sa tiež za-pojila do oslobodzovacích bojov.

Už 7. apríla 1945 ráno sa par-tizánska hliadka skupiny stretla pri osade Pod Lipovcom s jed-notkami ČA. Následne sa stretol Š. Čuvala s veliteľom ČA pplk. I. Gromovom. Vojaci ČA, ako aj partizáni, sa sústredili na tzv. Dolnej Polianke. Pre oslobodenie Myjavy sa tam určili tri základné smery útoku.

Na ľavej strane bola zadelená jednotka ČA, podporovaná sku-pinou D. Sadloňa. V strede postu-povali partizáni oddielu „Za Ide-ál“ v počte 10 členov. Na pravej strane ostatná časť oddielu „Za Ideál“. Útok na horizont podpo-rovali mínometné batérie ČA. Uvedené skupiny viedli tuhý boj až do večerných hodín, aby 8.4. 1945 napriek silnému odporu ne-meckého vojska oslobodili mesto Myjavu. Boje o každé miesto boli

veľmi tuhé, ale zásluhou i domá-cich partizánov, ktorí terén dob-re poznali, viedli k oslobodeniu mesta. Tento historický okamih sa udial už o 08.45 hod., kedy v mes-te zazvučali sirény, ktoré oznámili oslobodenie mesta Myjavy. Pre viacerých členov oddielu Za Ideál sa vojna neskončila, pokračovali smerom na Moravu. V boji o oslo-bodenie Myjavy padlo 42 vojakov ČA, 11 partizánov, 10 občanov mesta a okolia.

Vojaci ČA, ktorí padli v tomto boji, boli prevezení do Bratisla-vy na Slavín a Slováci sú pocho-vaní v spoločnom hrobe na Dol-nom cintoríne alebo v rodinných hroboch. Tieto udalosti si každý rok pripomíname pri Pamätníku osloboditeľov na námestí Milana Rastislava Štefánika, ako aj pri hroboch padlých partizánov i ob-čanov v boji o oslobodenie nášho mesta. Benjamin HRIVNÁK

Tento historický okamih sa udial už o 08.45 hod., kedy v meste zazvučali sirény, ktoré oznámili

oslobodenie mesta Myjavy.

Patril medzi významné osobnosti, pretože vo svojom živote to potvrdil svojimi činmi. Vzdelanie, štátnické nadanie, pracovitosť a osobná statočnosť Jana Švermu ho predur-čili na revolučnú cestu. Jeho životnú dráhu

ovplyvnil hlboký sklon k sociálnej spravod-livosti.

Mal jednoznačné predstavy o usporiadaní vzťahov Čechov a Slovákov v Českosloven-sku a zásadne odmietal tézu jednotného čes-

koslovenského národa. V roku 1944 sa zinten-zívnil národnooslobodzovací zápas pokroko-vých národov Európy proti nemeckým oku-pantom. Prichádza najťažšie obdobie tvrdých skúšok a pevnosti aj pre J. Švermu. Vypuklo Slovenské národné povstanie. Moskovským vedením KSČ bol vyslaný na povstalecké Slo-vensko. G. Husák o Švermovom pôsobení na-písal: „Nebol nadriadeným ani zmocnencom. Jednoducho s nami spolupracoval, dával nám k dispozícii svoje vedomosti a skúsenosti. I povahou bol Slovákom blízky, živý, trans-parentný, vážny i veselý. Obľúbili sme si ho. Keď bol medzi nami, rozhodovali sme pokoj-nejšie, s väčšou istotou...“

Prišiel čas, keď národnostnú politiku voči slovenskému národu mohol realizovať na oslo-bodenom povstaleckom území. Na zasadaní SNR v Banskej Bystrici predniesol programo-vé riešenie slovenskej národnej otázky. Pove-dal, že slovenský národ je svojbytný a samo-statný a ako každý slovanský národ má právo byť hospodárom vo svojej krajine. Preto nová Československá republika musí byť vybudo-vaná ako bratský zväzok dvoch slobodných a rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov. Tieto myšlienky šíril po celom oslobodenom

území, vo výrobných závodoch, medzi vojak-mi, ako aj na konferencii závodných výborov v Podbrezovej (15.10. 1944), ktorá vytvorila základ jednotných odborov.

Pri ústupe povstaleckých vojakov a partizá-nov do hôr, pri prechode cez Chabenec v Níz-kych Tatrách v mraze a metelici 10. novembra 1944 sa životná púť Jana Švermu predčasne skončila. Ešte pred ústupom do hôr mu bola po-núknutá možnosť letecky sa prepraviť z letiska Tri Duby do Sovietskeho zväzu. Túto možnosť zásadne odmietol. Jeho ideové presvedčenie bolo pevné a vzťah k spolubojovníkom a slo-venskému národu úprimný a bratský. Za svoje presvedčenie, za slobodu dvoch bratských ná-rodov položil svoj mladý život. Za jeho prínos v boji proti nepriateľovi a statočnosť bol vyzna-menaný Radom SNP I. triedy in memoriam. Po zásluhe stal sa hrdinom SNP a symbolom spo-lužitia českého a slovenského národa na zásade „rovný s rovným“. Napriek tomu bola v Prahe odstránená jeho socha v životnej veľkosti. Vác-lav Havel ako prezident Českej republiky od-mietol podpísať návrh na štátne vyznamenanie in memoriam. Štátne vyznamenanie in memo-riam mu neskôr udelil terajší prezident ČR Vác-lav Klaus. Juraj BOBOR

Hrdina SNP Jan Šverma

Na archívnej snímke prezident Klement Gottwald s Janom Švermom v auguste 1944 v Moskve pred odletom J. Švermu na Slovensko. Foto: TASR – archív

BOJOVNÍK / 26 16

Povstalecký Štedrý večer 1944 v spomienkach Andreja BagaraŠtedrý večer. Vyzváňanie starohorského kostola dolieha v nočnom tichu až k nám, do bunkra pod Jeleňou skalou. Vyzváňa i Bystrica, vyzváňajú v chrámoch celého Sloven-ska, Európy, celého kresťanského sveta. Vo všetkých jazy-koch odznieva pieseň: „A pokoj ľuďom dobrej vôle...“ A hľa, celý svet horí... Už dohorieva.

Ústup partizánov do hôr. Foto: archív TASR

„Stille Nacht, heilige Nacht“, odznieva to aj v nemeckých chrá-moch. Stille Nacht... vy, ktorí ste podpálili oheň a ožobráčili kraji-ny, vy, ktorí ste vyvraždili milióny nevinných ľudí, vy, pre ktorých trpia státisíce v koncentrákoch, a ktorí ste nás vyhnali sem, do týchto hôr, akým právom si ná-rokujete Stille Nacht? Nebudete a nesmiete mať pokoja, kým ne-predstúpite pred celé, vami dorá-ňané ľudstvo a z úprimného srdca nepriznáte vaše mea culpa, mea maxima culpa. Ako na povel rozo-zvučí sa v horách prudká streľba. Nie, nie sú to Nemci, tí sa teraz do hory neodvážia. Sú to naši. Víta-jú streľbou príchod nového rána. Nový úsvit. Celá hora sa ozýva vierou, vydržať! Nedať sa, vydr-žať do konca, za každú cenu!

Partizánsky stromčekA tak sme v bunkri. Snehová

metelica bola prudká a výstup do hôr pod tú našu skalu strmý a ťaž-ký. Prešli sme nám drahé miesta. Pod nami zostala Potkanová, na jej námestí nemecký stĺp s tabu-ľou „Achtung! Banditengefahr!“ A potom most, pod ktorým vol-chovovci zlikvidovali esesácky oddiel. A tu sú už Staré Hory. Pre-žili sme strašné bombardovanie. Potom doprava popri kostole do Richtárovej. A po nej k posled-nej chalupe a za ňou do strmého kopca. A ešte hen, cez tú lúku, potom okolo práchnivého pňa do hory, ešte pätnásť minút a sme v karaule piateho oddielu. Ej, star-ký, dnes tvoj kozací guláš zahan-bíme. Sme pozvaní na slávnostnú večeru ku kamarátom trocha niž-šie. Akože, rozumie sa, stromček si vyzdobíme. Hľa, tamtú jedlič-ku. Nože ju, chlapci, sem tie fa-rebné mašličky, aj tie zákusky, čo nám spojka doniesla až z Bratisla-vy. Na vršiak ti priviažeme tento strieborný motúzik. Ej, ale sme ťa vycifrovali, ty naša krásavica

belostná, ty náš milý partizánsky stromček. Je nás tu veľa. Na tisíce a po horách tisíce partizánskych stromčekov, ktoré stvorila sama príroda. A všetky sú ozdobené trb-lietavými kryštálikmi. Posadajte chlapci, a teraz tú našu „Po ho-rách i po dolinách...“ Čo si tak zo-smutnel kamarát? Myslíš na svo-jich dvoch synkov? Prečo si ich opustil? Áno, máš pravdu, musel si, museli sme, všetci my, ktorým sloboda nie je prázdnym slovom, frázou, ale najväčším ideálom a ten stojí za to, aby sme tu trpeli a bojovali. Museli sme, aby sme z nášho národa zmyli biľag zrady.

Dobroty v bunkriPo partizánskom chodníčku,

vnorenom do hlbokého snehu, kráčame popri dvoch štáľoch. Sú plné hladných rodičov a ešte hladnejších zavšivavených detí. Trpia za to, že sa narodili židmi. Trpia za to, že skupina vyvrheľov ľudstva vyniesla niečo, čo po-menovali „norimberský zákon“? Vo vojenskej helmici varia si stuchnuté proso. Hlad, zima, vši. Zdrávstvujte biedni a ponížení. Tu, hľa, sú naše skromné dary. To už je taký zvyk na Vianoce. No, do videnia bratia v utrpení.

Obloha je posiata najkrajšími hviezdami. Miliardy drahokamov trbliecu sa na bielom pokrovci. Ešte kúsok po lúke, do bukovej hory, potom dolu kopcom a došli sme.

„Sadnite za stôl“, vyzýva ko-mandír. Pekne vykúrený, nový bunker, prestretý stôl ozdobený jedľovou čečinou a na stole všet-ko, čo na riadny vianočný stôl patrí. Aj kapustnica, aj koláče, aj hriate. Viem, že tieto dobroty neprišli samy. Bolo treba po ne chodiť do osád obsadených Ne-mcami, bolo treba prekĺznuť cez nemecké stráže, cez ortskomman-dá. No sláva vám a vďaka. Naj-vrúcnejšia vďaka.

Frontové divadloUž tretí mesiac nepôsobí naše

Frontové divadlo. Bol som jeho organizátorom. Poznal ho vari každý partizán, každý vojak na-šej povstaleckej armády. Veselo nám kývali na pozdrav, keď za-zreli uháňať autobus, podobný starej korytnačke, na ošarpaných bočniciach ktorého sa skvel no-vučičký nápis Frontové divadlo. Náš umelecký súbor mal 10 čle-nov. Boli to herci Eugen Medek, Anna Cveková, Ondrej Vandlík a ja, spevák František Zvarík, tanečnice Mária Perháčová a Ta-mara Alexandrová, fakír a iluzi-onista Ján Chovanec a hudobníci Štefan Moži a Alexander Petery. Prvé naše vystúpenie bolo ukáž-kou umeleckej improvizácie. Medek predniesol satirický mo-nológ o svetovláde čistej rasy, Vandlík s Cvekovou zahrali dva skeče, ja som recitoval Bottovu Smrť Jánošíkovu a báseň Borodi-no. Zvarík zaspieval áriu z Borisa Godunova, áriu Mefi sta a Pieseň partizánov. Medzitým niekoľko

slovenských a ruských tancov a niekoľko hudobných čísel. Nášmu obecenstvu sa program veľmi páčil. Náramne nám tlies-kali a niektoré čísla sme museli opakovať. Do programu sa do-stali dramatizácie Čechovových poviedok, niekoľko sólových vý-stupov Pavloviča, básne J. Botta, I. Krasku, J. Wolkra a iné. Ďalej satirické monológy Dobrý vojak Onofrej, Hitlerov sen a Raport. Zvaríkov bohatý repertoár ľu-dových piesní a operných árií sa obohatil o partizánske piesne, ktoré spieval po slovensky, česky i po rusky, a keď sa dostali medzi francúzskych partizánov, pote-šil ich francúzskymi šansónmi. Slobodník Ján Chovanec bol nám pôvodne pridelený za šoféra au-tobusu. Čoskoro sa z neho vykľul náramný estrádny talent. Líhal na ostrých hrotoch klincov pribitých na doske, pričarúval rôzne pred-mety, pálil čísla časopisu Gardis-ta a zo spáleného popola vyčarú-val československú a sovietsku zástavku. Denne sme odohrali

dve až štyri predstavenia, zasta-vovali sme v partizánskych a vo-jenských jednotkách, v nemocni-ciach a poľ ných lazaretoch.

Odchod do hôrPosledné predstavenie Fronto-

vého divadla sa konalo 26. októb-ra v poľnej nemocnici Staré Hory. Druhý deň ráno pri leteckom bombardovaní ustupujúcich kolón po ceste Staré Hory – Donovaly odštartovali sme aj my s naším autobusom popri starohorskom kostole smerom na osadu Richtá-rová. Vari pol kilometra pred osa-dou nám vypovedal motor. Už ne-vládal. Doslúžil. Rozlúčili sme sa so starým kamarátom, pobrali si háby a šli cestou väčšiny partizá-nov v tom čase – do hôr. Ešte päť mesiacov trval boj. Proti hladu, zime a náporu fašistov. A po voj-ne? Každý šiel svojou stranou...

Taký bol Štedrý povstalecký ve-čer 1944 komisára a neskôr národ-ného umelca Andreja Bagara.

Milan STEHLÍK – autor je publicista

(Spracované podľa Nového slova, 30-31/1945)

V sobotu 19. novembra 2011 uplynulo 67 rokov odvtedy, čo obec Tokajík v okrese Stropkov ľahla popolom. Obec bola jedna z 23 obcí na východnom Slovensku, ktoré tvorili partizánsku oblasť. V ten deň nemeckí vojaci všetkých mužov sústredili pod lesom zva-ným Perelisk. Ženám prikázali, aby im pripravili jedlo, lebo idú kopať zákopy. Pod lesom im prečítali kru-tý rozsudok: Za pomoc a podporu partizánom odsudzujú sa na trest smrti zastrelením. Tisov príkaz bol splnený do poslednej litery.

Zastrelili 32 mužov a obec podpálili. Dvaja z mužov masa-ker zázrakom prežili, aby neskôr vydali svedectvo. Ženy a deti od-vliekli. Tokajík prestal existovať. Natrvalo vymazať sa ho však ne-podarilo.

Pochádzam zo susednej obce Mrázovce. Už nebohí rodičia nám deťom rozprávali o ťaž-kých vojnových útrapách, ktoré aj oni sami prežili pri evakuácii v Lažanoch a Lade pri Prešove. Žijúcich svedkov tejto nezmy-selnej II. svetovej vojny kaž-

dým rokom ubúda. Je potrebné pripomínať hlavne mládeži, ako ťažko sa rodila sloboda, za cenu miliónov obetí. Ani dnes nie je mier na našej zemeguli samo-zrejmosťou.

Už na jar 1948 sa začala znovu výstavba Tokajíka, ktorá sa stala celonárodnou záležitosťou. Ani nie za dva roky sa všetci pozosta-lí nasťahovali do nových rodin-ných domov. Ľudia nezabudli na tokajíckych hrdinov. Pri vstupe do obce to pripomina pamätnik – návrat do vypalenej obce – od Františka Gibalu.

Tokajík žije. Žije a pamätá...Mária TOMÁŠOVÁ-TANČÁKOVÁ

Tokajík pamätá

Pamätník postavený v roku 1959 na cintoríne v Tokajíku, na pa-miatku masakry 32 miestnych mužov a vypálenia obce cez 2. sveto-vú vojnu. Foto: wikipedia

17 BOJOVNÍK / 26

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Brezno s 85-ročnou Máriou Lapinovou. Gemerská Poloma s 84-roč-nou Júliou Spišákovou. Klenovec s 87-ročným On-drejom Dovalom. Komárno s 90-ročným Jo-zefom Mlčúchom a 88-ročnou Karolínou Mečárovou. Liptovský Mikuláš s 95-roč-ným Jánom Plchom, 94-ročnou Annou Kováčovou, 89-ročným Nikolajom Tegzom a 86-roč-ným Milanom Medveckým. Lučenec 2 so 64-ročným Jú-liusom Sabom. Pakostov so 70-ročným Já-nom Gombitom (č. d. 19). Pečovská Nová Ves s 92-roč-ným Jurajom Gajdošom, 90-roč -

nou Margitou Mikušová a 88-ročným Jozefom Falatom. Rožňava s 84-ročnou Hele-nou Leštákovou. Rimavská Sobota 1 so 75-roč nou Martou Korimovou. Svätý Jur s 85-ročnou Má-riou Janíčkovou. Sabinov s 90-ročným Fran-tiškom Imrichom. Špania Dolina so 65-ročným Milanom Budovcom. Turany s 87-ročným Ondre-jom Ujčekom a 85-ročným Ja-roslavom Michalkom. Vyšné Nemecké s 81-roč-nou Alžbetou Kusíkovou. Zalužice so 79-ročnou Mag-dalénou Lukáčovou.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčiliHistorickú odbojovú skupinu

partizánov v SNP a zahraničí pri ÚR SZPB opustil 83-ročný Ján Zemko z Brezna – držiteľ ocenenia 255/46. Bol to skrom-ný a obetavý funkcionár SZPB, čo dokazoval pri svojej činnosti ako predseda ZO SZPB, predse-da OblV SZPB v Brezne, člen ÚR SZPB a organizátor „Bielej stopy SNP“.

Historicko-odbojová skupina partizánov v SNP a v zahraničí pri ÚR SZPB vyslovuje uznanie Jánovi Zemkovi za prácu, ktorú vykonal v prospech SZPB. Bol držiteľom všetkých zväzových vyznamenaní. Ján RÝS

predseda HOSK partizánov v SNP a v zahraničí pri ÚR SZPB

OdišielJán Zemko

Rok 1988 – Na Bielej stope SNP.

• Bratislava 7: Ján Mališ 91, Jozef Šmida 89, Margita Andríková 88, Fi-lomena Matulová 85, Igor Dobrovič 50• Bratislava 9: Martin Hučko 91, Štefánia Prázdnovská 90 a Helena Borská 84 rokov.• Bratislava 12: Oľga Rohalová-Il-kiv 90 a Vlasta Šabatová 83 rokov.• Bratislava 15: Ing. Laurinc Ábel 91rokov.• Bratislava 16: Mária Havlíková 87, Rozália Víchová 86 a Jozefína Vašinová 81 rokov.• Bratislava 29: Alžbeta Benková 93 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Ľud-mila Plešivčiaková 70 a Miroslava Gajdošová 65 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Jú-lia Rakonczayová 81 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda/B: Rozália Chovanková 88 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: RSDr. Ľubica Kvasnová 70 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mieru: Anna Stopová 90 rokov.• Brezno 1: Alžbeta Rošková 91, La-dislav Reguli 87, Helena Betková 82 a Eva Kupcová 65 rokov.• Brezno 2: Marián Fabricius 65 ro-kov.• Badín: Mária Sitárová 90 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Oľga Selecká 65 rokov.• Bojnice: MUDr. Jozefína Darmová 91 rokov.• Belá – Dulice: Pavol Kubizňa 85 a Emília Balková 81 rokov.• Budkovce: Michal Adam 90 rokov.• Čierny Balog: Jozef Švantner 92, Antónia Kováčiková 90, Antónia Kováčiková 85, Anna Bukovcová 82, Pavel Dekrét 70 a Milan Auxt 50 rokov.• Čičmany: Štefan Kamas 87 rokov.• Čadca: Tomáš Kufl ík 89 rokov.• Čabiny: Mária Solejová 87 rokov.• Dolná Krupá: Dominik Lančarič 90 rokov.• Dobrá Niva: Zuzana Poljovková 70 rokov.• Dunajská Streda: Mgr. Klára Stri-gáčová a Ing. Arpád Weisz 55 rokov.• Ďapalovce: Mária Sukeľová 90 rokov.

• Gemerská Poloma: Zuzana Ďurá-nová 91, Zuzana Puškášová 86, Šte-fan Gubek 81, Juraj Madáč 80, Ján Antal 60 a Dana Franková 55 rokov.• Hlohovec: Mária Kováčová 84 a Margita Štefanková 80 rokov.• Hniezdne: Otília Šidlovská 92 a Eva Nadzamová 60 rokov.• Hostie: Ladislav Gakdoš 65 rokov.• Hnúšťa: Ján Baláž 90, Helena Hlôšková 87 a Viera Petroková 65 rokov.• Humenné 3: Anna Vasiľová 90, Andrej Šepeľa 88, Mária Kundrátová 87, Anna Kantuľaková 85 a Terézia Dančišinová 82 rokov.• Halič: Ján Labún 92, Helena Art-manová 88, Zdena Jonášová 83, Ľu-bomír Novák a Ing. Pavel Jonáš 60 rokov.• Choňkovce: Štefan Gajovský 90 rokov.• Košice 2: Karol Malý 95, Vojtech Záhorský 89 a Myriam Madová 84 rokov.• Košice pri IS: Eleonóra Quittová 96 rokov.• Kolačno: Mária Kluková 55 rokov.• Klenovec: Júlia Parobeková 92, Zuzana Bartová 88 a Mária Hruško-vá 82 rokov.• Komárno: Anna Pasternáková 100, Blanka Löwingerová a Júlia Jan-čoová 90, Štefan Moravčík a Pavol Remenár 88, Magdaléna Baráthová, Mária Molnárová a Margita Pagáčo-vá 87, Jozef Machalík 86, Margita Bočkayová, Vladimír Halmo, Viera Navrátilová a Jozef Szetei 85, Eva Gregušová, Margita Kohútová, Ete-la Nagyová, Kornélia Šírková a Ing. Juraj Hebelka 84, Gizela Štrasserová a Alexander Jancsó 83, Irena Böh-mová, Mária Magdolénová, Terézia Petrejová a Hildegarda Servanská 82, Ing. Tibor Beck 81, Mária Gu-lišová 80, Eugen Aman a Ružena Bočáneková 70, Eva Adlerová, Bo-humil Felger, JUDr. Vojtech Novák a Rozália Tausková 65, Ing. Katarí-na Bočkayová a Edita Felgerová 60, Helena Kohútová 50 rokov.• Krásny Brod: Júlia Kosťová 87 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Smolá-rová 93 a František Marek 84 rokov.

• Liptovský Mikuláš: Jozef Neuman 92 a Anna Strculová 86 rokov.• Lučenec 1: Ernest Denkmayer 99 a Vojtech Botoš 84 rokov.• Lučenec 2: Rudolf Slivka 65 rokov.• Lučenec 4: Tamara Šedenková 89 rokov.• Levoča: Štefan Sopko 92, Marta Bretzová 87 a Ján Pitoňák 70 rokov.• Lúčky: Pavel Ladič 86 rokov.• Michalovce 1: Evžénia Holubová a Michal Magura 86, Aurélia Magu-rová 81 a MUDr. Ján Dobrovolský 60 rokov.• Michalovce 2: Boris Lysan 75 ro-kov.• Medzibrod: Anton Tŕnik 88 rokov.• Modra: Oľga Uhrová 99 rokov.• Myjava: Ján Zeman 88 rokov.• Martin – Stred: Mária Nováková 93 a Viliam Rizman 86 rokov.• Medzilaborce: Mária Dembická 88, Igor Džugan 85 a Eva Hučková 81 rokov.• Nitra – Zobor: Ján Makovínyi 80 rokov.• Nitra – Horné mesto: Mária Bač-ková 83 a Peter Bednár 60 rokov.• Nižný Žipov: Mária Spišáková a Ondrej Spišák 40, • Nacina Ves: Mikuláš Maskaľ 85, Daniela Parchovianská a Ján Jakubík 60 rokov.• Ostrý Grúň: Anna Segetová 85 rokov.• Oľka: Ján Gonda 50 rokov.• Prievidza pri HBP: Anna Haruš-čaková 81 rokov.• Prievidza: Helena Chudá 91 a Ľu-dovít Filo 90 rokov.• Partizánska Ľupča: Jozef Husar-čík 84 rokov.• Petrovce: Milan Čurlík 40 rokov.• Plechotice: Mária Kičinková 70 rokov.• Palín: Anna Gajdošová 80 rokov.• Rakovec n/Ondavou: Anna Vaľ-ková 90 a Júlia Bančejová 84 rokov.• Rimavská Sobota 2: Barbora Kop-číková 80 rokov.• Ružomberok: Gizela Lukáčová 91, Ing. Jela Durišková 87 a Edita Žovincová 85 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Anna Sal-nická 87 a Michal Zvirinský 81 ro-kov.

• Senica: Anna Faboková 82 a Ale-xander Fodor 75 rokov.• Stará Ľubovňa: Milan Sumilas 60 rokov.• Sučany: Miroslav Mihálik 60 ro-kov.• Snina – mesto: Anna Fečíková a Helena Lefarovicová 82 rokov.• Skýcov: Mária Bernátová 94 a He-lena Géciová 90 rokov.• Staré Hory: Božena Môciková 92 a Adela Lovásová 83 rokov.• Sečovce: Katarína Vrábľová 90 ro-kov.• Slovenská Ľupča: Želmíra Ko-rónyová 88, František Horčin 86, Anna Olšaková 84, Mária Palúchová 70, Ľubica Filová a Eleonóra Kiššo-vá 65, Iveta Petríková, Ján Dvoran a Miroslav Majer 60 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Jozef Vág-ner 65 rokov.• Streda n/Bodrogom: Vladimír Róth 55 rokov.• Trebišov: Oľga Beslerová 70 ro-kov.• Tlmače: Mária Rusnáková 85 a Jú-lius Lalúch 80 rokov.• Tisovec: Zuzana Hudecová 89, Jar-mila Mikulková 84, Želmíra Konco-šová a Júlia Knížová 60 rokov.• Trnava 3: Eleonóra Kránerová 81 rokov.

• Trenčín 1: Alžbeta Struháriková a Mikuláš Lazir 85, Mária Majzelová 84, Oľga Šupalová 82, Marta Miku-lášová a Libuša Kozinková 81 rokov.• Trenčín 2: Ján Divinec 91, Paulína Zlatovská 87 a Margita Ondrášiková 82 rokov.• Trenčianske Teplice: Leona Stre-bingerová 87, Emil Kavalír a Ing. Viktor Sedlák, CSc. 80 rokov.• Turany: Ján Líška 89, Zuzana Ha-ľamová 86, Paulína Muňková 85, Elena Morgošová 83, Helena Hud-ryová 82, František Mikušiak 81, Helena Holková a Gejza Gazdag 75, Zdena Ujčeková 65, Magda Muško-vá 60, Peter Pohánka 40 a Branislav Chytilek 35 rokov.• Ulič: Štefánia Korkobcová 84 ro-kov.• Veľké Teriakovce: Jozef Špitál 90 rokov.• Vráble: Ing. Jaroslav Gajdoš 65 rokov.• Vígľaš: Emília Kajanová 92, Júlia Kapráliková 87 a Anna Nosáľová 81 rokov.• Veľaty: Božena Širiová 65 rokov.• Veľké Kapušany: Július Katoš 70 rokov.• Vinné: Anna Mrigová 87 rokov.• Vyšné Nemecké: Michal Roško 87, Anna Ferencová 83 a Zuzana Gavu-lová 80 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Anna Kriš-tanová 90 a Anna Tomašovská 75 rokov.• Zámutov: Marián Peržeľ 50 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ing. Július Mokoš 82 rokov.• Zvolenská Slatina: Ján Mikuš 88 rokov.• Zlaté Moravce: Mária Kukučková a Libuša Rakovská 87, Františka Be-berová 84, Anna Kunská 81 a Miro-slav Jánoš 60 rokov.• Zemianske Kostoľany: Pavlína Jánošková 90 a Eva Boboková 60 rokov.• Žiar n/Hronom: Dominik Struhár 88, Eva Hurtíková a Daniel Knoška 65 rokov.• Žilina 12: Jaroslav Osadský 87 ro-kov.• OblV Žilina: Pavel Majtan 84 ro-kov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Ilustr. foto: Internet

BOJOVNÍK / 26 18

Prichádzajú Vianoce, sviatkZačínajú sa Štedrým dňom

Vianoce – sviatky pokoja a lásky začínajú 24. decembra, na Štedrý deň, sláviť asi dve miliardy kres-ťanov vo svete. Veriaci si pripomí-najú narodenie Ježiša Krista ako chudobného dieťaťa v betlehem-skej jaskyni, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Väčšina ľudí prežíva Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozžiarenom vianočnom stromče-ku. Štedrým dňom sa končí advent – obdobie duchovnej prípravy na Vianoce a začína sa ich slávenie. Mnohé kresťanské rodiny na Slo-vensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjad-rujú takisto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Celodenný pôst a slávnostná štedrovečerná večera ako vyvrcholenie dňa symbolizuje podľa tradícií jednotu rodiny, kto-rá by sa mala pri spoločnom stole stretávať celý nasledujúci rok.

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turíciach najväčším cirkevným sviatkom, prežíva 25. decembra väčšina kresťanov na Slovensku i vo sve-te. Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), rodisku kráľa Dávida, meste ležiacom asi osem kilomet-rov od Jeruzalema. Tam prišiel kvôli sčítaniu ľudu Jozef z Naza-retu so svojou snúbenicou Máriou a tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kres-ťania sa v tento sviatok zúčastňu-jú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, mod-lia sa za porozumenie a pokoj vo svete. Pravoslávni veriaci na Slo-vensku, v Čechách i ďalších kra-jinách, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Vianoce 6. a 7. januára.

Cez sviatky hojnostisa nemáme prejedaťČoraz viac ľudí myslí na zdravú

výživu aj počas Vianoc a zvažu-je ako skĺbiť tradíciu so zdravým životným štýlom. Lekár radí, ako prežiť vianočné sviatky v pohode a zdraví. „Tradičnú štedrovečernú večeru na Slovensku tvorí kapustni-ca, vyprážaná ryba, zemiakový šalát a k tomu kopec sladkostí. Avšak na zdravú výživu by sme mali myslieť aj počas sviatkov,“ zdôraznil lekár, podľa ktorého to znamená mať na zreteli energetický príjem, výdaj a zloženie stravy. „Vianoce nemusia byť sviatkami prejedania sa. Dá sa urobiť zadosť tradíciám, a pritom si neublížiť,“ dodal.

Kapustnica nie je vôbec nezdra-vá, pokiaľ to nepreženieme s úde-ným a mastnou klobásou. Rovnako aj pokrmy z rýb sú zdravé, ak sa vy-hneme ich vyprážaniu. Horšie je to už so zemiakovým šalátom a slad-kosťami. „Zemiakový šalát bude menším hriechom, ak ho pripraví-me s bielym jogurtom namiesto ne-zdravej majonézy, a tiež je, samo-

zrejme, dobré poznať mieru, čo sa týka kvantity,“ objasnil.

V prípade sladkostí sú vhodné zdravšie, nemenej chutné sladké, pripravené z tvarohu, ovocia, čoko-lády a s vysokým obsahom kakaa. Treba sa vyvarovať pred rôznymi koláčmi s vysokým obsahom mar-garínu, a tiež by sme mali upred-nostniť hydinu a ryby pred červe-ným mäsom. Dôležitý počas sviat-kov je aj pravidelný pohyb.Ľudia by sa mali v čase sviatkov

držať hesla „všetko s mierou“ a po slávnostnej večeri si skôr dopriať pohár vína ako tvrdý alkohol. Hlav-né jedlo je vhodné kombinovať so surovou zeleninou a niekoľkokrát počas dňa si dopriať aj ovocie. Telo tiež potrebuje vlákninu, veľa tekutín v podobe bylinných čajov a dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Pokiaľ to aj napriek týmto varovaniam s jedlom preženieme, mali by sme si dopriať krátky očist-ný pôst v podobe vynechania obeda či večere.

Výberom darov plníme snyZa posledné storočie sa podľa

psychologičky Ľubice Mižič-kovej tradičné obrady spojené s Vianocami ako najdôležitejším cirkevným sviatkom kalendárne-ho roka rapídne zmenili. Pokiaľ v minulosti predstavovali vianoč-né darčeky len drobnosti v podo-be ovocia, sladkostí alebo ručne vyrobených predmetov a hračiek, dnes je vianočná nádielka pod stromčekom až neúmerne veľká. Pri výbere vianočných darčekov by sme mali myslieť najmä na naplnenie snov obdarovávaných, a nie na svoje vlastné.

Darčekmi by mali byť predmety mimo bežnej dennej spotreby, kto-

ré rozvíjajú tvorivosť a zmyslupl-ne napĺňajú voľný čas. Do tohto spektra zaraďuje výtvarné potre-by, ďalekohľady, písacie potreby, knihy či spoločenské hry. Vhodné sú darčeky spojené aj s oblasťou vzdelávania, osvety a atraktívne-ho využívania voľného času.

Pravidlá hovoria, že obdarova-ný môže s darom, ktorý sa mu ne-hodí alebo nepáči, urobiť, čo chce. Každý dar sa má zobrať s láskou a úctou a nemá sa vracať. Obda-rovaný sa má potešiť, prejaviť záujem, ale nakladať s ním môže, ako chce. Môže si ho nechať, zni-čiť ho, venovať ďalej. Nie je faux pas, ak darček putuje ďalej.

Koláče ako kračún, štedrák, šted-rovka, vianočka, mrváň či mazanec sprevádzajú vianočné sviatky už od nepamäti. Hojnosť pečiva na vianoč-nom stole bola podľa etnologičky Ras-tislavy Stoličnej jedným zo spôsobov, ktoré mali nielen doplniť štedrovečer-ný stôl, ale aj podporiť dobrú úrodu v nastávajúcom roku. „Na Vianoce sa musel každý dosýta najesť a z po-hostenia muselo zostať aj na obdaro-vanie početných vinšovníkov.“ Keď napríklad na Kysuciach posádzala gazdiná koláče do pece, udierala lopa-tou o povalu a hovorila: „Hody, hody, Nový rok, nech tak trvá celý rok.“

Podľa dokladov z 18. storočia patrili k vianočnému pečivu v rôz-nych častiach Európy, vrátane nášho územia, fi gúrky domácich zvierat, ktoré v minulosti pravdepodobne pôvodne slúžili ako obetné dary. Ľudová viera im pripisovala rôzne magické vlastnosti, preto sa piekli najmä v čase dôležitých rodinných alebo kalendárnych sviatkov.

Napríklad vianočné fi gurálne pečivo pre koledníkov malo formu vtáčkov. V niektorých obciach na Slovensku, najmä v rusínskom etni-ku na severovýchodnom Slovensku, piekli ženy z ražnej a kukuričnej

múky na Štedrý večer roháče imi-tujúce rožný dobytok. Koľko bolo na gazdovstve kusov dobytka, toľ-ko roháčov odložili do komory, aby tam zostali po celý rok. Preto, aby sa dobytku po celý rok nič nestalo. K fi gurálnemu pečivu patria aj me-dovníky, ktoré sa však v minulosti nepiekli doma, ale kupovali sa od medovnikárov.

K tradičným obradovým peči-vám štedrovečerného stola patria opekance, ktoré sa piekli takmer na celom území Slovenska. Na západ-nom Slovensku majú pomenovanie pupáčky alebo púčky, na strednom

Hojnosť pečiva mala podp

Veriaci si na Vianoce pripomínajú narodenie Ježiša Krista.

Počas Vianoc nie sú vyzdobené len naše príbytky, ale aj mestá. Foto: TASR K Vianociam neodmysliteľne patri

Strany pripravili: red. luc TASR

19 BOJOVNÍK / 26

ky pokoja, radosti a šťastia

Slovensku opekance, v oblasti Ho-rehronia lokše a na východnom Slovensku bobaľky. Pripravovali sa z kysnutého cesta, upečené sa zalie-vali vriacou vodou alebo mliekom, oblievali sa medom a posypali ma-kom. Ľudová viera im pripisovala vlastnosti, ktoré majú ich konzu-mentom zabezpečiť prosperitu.

Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, miesili ženy cesto na via-nočné koláče. Usilovali sa, aby boli s pečením hotové na úsvite, pretože podľa tradície malo byť obradné pečivo z pece vonku do východu slnka, ale aj preto, aby mali čím ob-

darovať koledníkov a vinšovníkov.Pečenie sa nesmelo pretiahnuť

cez poludnie. Pavol Dobšinský za-znamenal túto poveru: „Ktorá žena pečie ešte na poludnie, vystavuje sa nebezpečiu, že k nej pribehne nad-prirodzená bytosť v podobe mrmľa-júceho býka, pred ktorým si život môže zachrániť tak, ak mu rýchlo upečie malý bochník.“

Piecť dopredu sa v minulosti ne-zvyklo. Všetko sa robilo na Šted-rý deň aj preto, že mnohé z týchto činností boli súčasťou štedrove-černej mágie. „Na Honte napríklad gazdiná stála pri miesení cesta na

snopoch, ktorými pri večernom zvo-není obkrútila ovocné stromy, aby o rok veľa zarodili. Na celom území Slovenska mal úrodnosť ovocných stromov zvýšiť kúsok cesta na ope-kance, ktorý bol odrezaný ako prvý. Aj popol z pece, v ktorej sa pieklo vianočné pečivo, vysypali pod stro-my s rovnakým účelom,“ uviedla etnologička.

Na prípravu koláčov sa používala kvalitnejšia pšeničná múka. Cesto na koláče sa zarábalo s mliekom, sladi-lo sa najskôr medom neskôr cukrom.

Pôvodne sa slovanský názov ko-láč vzťahoval len na okrúhle obra-dové pečivo. Postupne sa však tvary koláčov menili a ich rôznorodosť

poriť dobrú úrodu

Uviaznuté rybacie kostičkyneohrozujú život

Konzumácia rýb počas vianočných sviatkov so sebou nesie určité riziko, kedy sa môže do dutiny ústnej, hrdla či hltana zapichnúť konzumentovi rybacia kosť. Lekári však tvrdia, že táto nepríjemnosť neznamená pre človeka priame ohrozenie života, ľudia by mali v takýchto situáciách zachovať pokoj a v prípade pretrvá-vajúcich ťažkostí vyhľadať odbornú lekársku pomoc. „Rybacie kosti ne-predstavujú pre svoju veľkosť pria-me ohrozenie života, to znamená, že nie sú také veľké, aby sa mohol člo-vek zadusiť,“ vysvetlil lekár.

Keď človek cíti, že mu v tele uviazla kosť, mal by zachovať po-koj. Množstvo takzvaných overe-ných receptov kvôli vzniknutej pa-nike nefunguje. Medzi najznámejšie

patrí napríklad zajedenie tuhšieho je-dla či chleba, ktoré by malo kostičku zachytiť a tá prejde ďalej do trávia-ceho traktu. Tento spôsob však nebý-va vždy účinný, pri väčších kostiach môže dokonca spôsobiť ešte väčšie problémy. Konzumácia kyslých je-dál, ovocných štiav či octu, ktoré by mali kostičku rozpustiť, je takis-to neúčinná. V mnohých prípadoch nejde o zapichnutie cudzieho telesa, ale napríklad iba o škrabnutie slizni-ce, pričom môžu chvíľu pretrvávať mierne bolesti. Niekedy pomôže aj dúšok vlažnej vody. „Pri menej zá-važných príznakoch je preto možné asi pol hodinu až hodinu vyčkať. Pomoc je nutné následne vyhľadať, ak ťažkosti pretrvávajú. V prípade intenzívnejších ťažkostí je potrebné samozrejme vyhľadať pomoc okam-žite,“ upozornil lekár.

Na dedine sa pred štedrou večerou postilo

Dni Vianoc sprevádzali na dedine rozmanité tradície a obyčaje. Ľudia verili v čarovnú moc Štedrého dňa, ktorý bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina vstá-vala skoro ráno, aby stihla splniť povinnosti magického dňa. Zavčas rána gazda obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom za-mieril do maštale, kde vložil dobyt-ku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne ote-lila. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvate-ľov domu ochrániť pred zlými duch-mi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v rukách. Za ním gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledova-li so sviečkami deti a všetci odriekali

otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí du-chovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.

Výlučne rodinnou záležitosťou bola štedrá večera , ktorej predchá-dzalo niekoľko tradičných zvykov. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviece. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude na rok pri štedrovečernom stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo.

Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mu-žovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každé-mu dal z neho kúsok, čo znamena-lo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvoril gazda prípitkom a po-hárikom páleného, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobe-nom stole bývali placky z chlebové-ho cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.

podmieňovala predovšetkým sláv-nostná funkcia, ktorá sa vymykala každodennému stereotypu. Okrem základného názvu koláč dostávali tieto výrobky aj iné ľudové názvy vychádzajúce zo staroslovanského základu, ako napríklad baba, nir-ván, bráni, beluš. Z cudzích názvov sa u nás ujali predovšetkým celta a kuch, kucheň prevzaté z nemčiny.

Koláče v okrúhlom tvare boli plné alebo v strede s otvorom. Tvar podl-hovastých koláčov bol podmienený tvarom plechu, na ktorom sa piekli.

Počas sviatkov sa často pripravo-vali pletené koláče, v tvare vianočky alebo stočené do tvaru kruhu alebo podkovy.

Na sviatky sa piekli aj rôzne pl-nené záviny z kysnutého cesta, makovník, orechovník, tvarožník, kapustník a iné, ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy.

V priebehu 20. storočia sa aj na de-dinách rozšírili a udomácnili buchty a štrúdle, ktoré sem prenikali z meš-tianskej kuchyne nemeckého obyva-teľstva a z českej a rakúskej kuchy-ne. Najnovšími formami sú koláče pečené v hlinených alebo kovových formách, najmä tzv. bábovka.

V súčasnosti nahrádzajú stále častejšie koláče a pečivo z typickej slovenskej kuchyne rôzne výrobky cukrárskeho charakteru, najmä torty a zákusky.

Foto: archív

ia vianočné oblátky. Foto: TASR

Kapor patrí medzi tradičné vianočné jedlá. Foto: TASR – P. Remiaš

Na Vianoce sa tešia najmä deti. Foto: jb

BOJOVNÍK / 26 20

Musíme niesť odkazúčastníkov odboja

Na snímke (sprava) podpredseda ZO SZPB v Myjave Benjamín Hrivnák, čestná predsedníčka Milada Ka-vická, tajomník ZO SZPB Ivan Šimo a predsedníčka MsO JDS v Myjave Jarmila Majtánová. Foto: V. Solovič

ZO SZPB v Myjave uskutočni-la 4. novembra Výročnú členskú schôdzu. Jej tajomník Ivan Šimo z poverenia výboru predložil vy-hodnotenie hlavných úloh organi-zácie od poslednej VČS. „Našou hlavnou úlohou, hlavným cieľom bolo, činnosťou našej organizácie niesť a presadzovať odkaz účast-níkov odboja a to je boj proti fa-šizmu – boj za mier, demokraciu, toleranciu a sociálnu spravodli-vosť,“ povedal. Táto hlavná úloha bola rozpracovaná do konkrét-nych úloh a opatrení.

O tom, že je to úloha veľmi ak-tuálna, zásadná, sa presviedčame i v tomto období, v období 66 rokov po skončení najstrašnejšej II. svetovej vojny. „Aj po týchto rokoch vidíme, že sa aktivizujú vo svete, ako aj u nás, prívrženci fašizmu, intolerancie, nadrade-nosti – ako napr. Slovenská po-spolitosť u nás, Maďarské gardy v Maďarsku, teroristické skupiny v mnohých krajinách sveta, ako je to v Iraku, Afganistane, Špa-nielsku organizácia ETA, a pod. Nejde však ani u nás len o pomý-lenie mládeže – ale i pomyselných

historikov, napr. Vnuk, Lacko, a ďalší, ktorí sa snažia nevhod-ným a pomýleným spôsobom ospravedlňovať, ale i povyšovať tzv. slovenský štát, ideológiu HSLS, negovať výsledky odboja, výsledky II. svetovej vojny, SNP,“ dodal s tým, že požiar sa musí hasiť hneď po jeho vzniku. „Zna-mená to, že naša činnosť je veľmi potrebná, a to nielen z hľadiska súčasnosti, ale hlavne z hľadiska budúcnosti, pre mierovú budúc-nosť ďalších pokolení. Plnením našich úloh napĺňame tieto ciele spoločne s ostatnými organizácia-mi a spoluobčanmi,“ doplnil.

V súčasnosti má ZO SZPB v Myjave 108 členov. Členovia sa každoročne zúčastňujú pri piet-nych spomienkach – osláv, ktoré sa konajú v meste Myjava, i vďa-ka MsÚ Myjava sú každoročne dôstojné. Zúčastňujú sa osláv i v okolí a mnohí sa zúčastnili i v tomto roku na krajských osla-vách 67. výročia SNP, na vrchu Roh pri Lubine. Zabezpečujú pod-ľa dostupných možností pomoc v sociálnych a zdravotných otáz-kach, kúpeľnej liečbe, odškodnení

väzňov v KT a členov domáceho a zahraničného odboja. Starostli-vosť o pamätníky je úloha členov trvalá a náročná. Ich zoznam je spracovaný a realizácia sa postup-ne zabezpečuje. Je potrebné sú-stavne propagovať a zvyšovať od-ber časopisu Bojovník a Ročenky odbojára.

Ivan Šimo vyzdvihol spolu-

prácu a hlavne pomoc, ktorú im poskytuje MsÚ Myjava, Oblast-ný výbor v Novom Meste nad Váhom, Dom kultúry, Múzeum SNR, JDS, ale i ostatné organizá-cie, sponzori, aťd. Taktiež vysoko hodnotil spoluprácu s družobnou ZO ČSBS Kyjov v Českej repub-like.

V rámci diskusie vystúpili Jar-

mila Majtánová, Milada Kavická, Benjamín Hrivnák a ďalší členo-via. Oľga Dodrvová zarecitovala báseň. V závere si všetci prítomní spoločne zaspievali partizánsku pieseň: Tichá noc, tmavá noc, krásna je, partizán na horách bo-juje. Mesiačik, ten celú noc nejde spať, s partizánom musí stráž dr-žáť... Viliam SOLOVIČ

František Sotolář sa v ok-tóbri tohto roku dožil vý-znamného životného jubilea – 90 rokov, pri relatívne dob-rom zdraví, plnom životného optimizmu a odhodlania aj naďalej sa angažovať v ob-lastnej organizácii SZPB. Na-rodil sa 2.októbra 1921 v obci Ježkovice, okr. Vyškov na južnej Morave, v početnej ro-botníckej rodine.

Hneď po škole sa začala pracovná životná púť Fran-tiška Sotolářa. Najprv krátko pracoval v továrni na výrobu stĺpového elektrického ve-denia pri Vyškove a neskôr v Zbrojovke v Brne.

Ako mladý vnímavý človek s pohoršením prijal rozpad spoločného štátu – Českoslo-venskej republiky a vytvore-nie vojnovej Slovenskej re-publiky 14.marca 1939 a 15.marca 1939 tzv. Protektorá-tu Čechy a Morava. V roku 1941 bol proti svojmu pre-svedčeniu s ďalšími mladými ľuďmi odtransportovaný do mesta Teplice v česko-ne-meckom pohraničí, kde bol donútený pracovať vo fabri-ke pri Tepliciach, ktorá vy-rábala ďalekohľady a ďalšie dôležité optické komponenty pre nemeckú armádu. V tejto fabrike s nemeckým riadením pracoval len dočasne, pretože sa rozhodol odmietnuť pra-covať pre okupantov. Nútene tam pracovali aj vojnoví za-jatci z bývalého ZSSR, Fran-cúzska, Holandska a ďalších Nemcami okupovaných štá-

tov. Od zajatcov sa dozvedel o zverstvách, ktoré nemeckí nacisti páchali na nevinných ľuďoch. Jeho rozhodnutie nenastúpiť do práce v tom-to závode bolo defi nitívne a nemenné. Tak aj urobil. Nemecké vedenie závodu ho vyhlásilo za zbeha a taj-nou políciou bol na neho vydaný zatykač. Odišiel do ilegality a hľadal možnosti, ako prispieť svojou troškou

v boji proti fašizmu a jeho spojencov. Bol mladý, fyzic-ky zdatný a nebojácny, hoci dobre vedel, že za ilegálnu protifašistickú činnosť sú zo strany nacistov prísne tresty, nevynímajúc popravy. V čase ilegality pôsobil v severnej časti Moravy, najmä vo Frýd-ku-Místku. Pred vypuknutím SNP za pomoci ilegálnych pracovníkov prešiel úska-liami Moravskosliezskych Beskýd a dostal sa na územie vojnovej Slovenskej republi-ky do obce Turzovka, okres Čadca. V pohraničnom pásme na území Slovenska sa stretol s lesnými robotníkmi, kto-rí mu pomohli sa uchýliť do

bezpečia. Najviac mu pomo-hol sa v tejto situácii zoriento-vať Vincent Stopka, ktorý ako strojmajster pracoval na píle v Turzovke.

Za pomoci ilegálnych pra-covníkov v tomto regióne Slovenska sa stretol s ruskými parašutistami, ktorí ho prijali do svojich radov, a tu sa za-čala jeho partizánska činnosť. Táto partizánska skupina s pomenovaním Pavel plnila v pohraničnom pásme dôleži-té úlohy aj v oblasti rozvied-ky a spravodajskej činnosti. Po ústupe účastníkov SNP do hôr, od konca októbra 1944, a prechode na partizánsky spôsob boja, F. Sotolář bol vedením partizánskej skupiny vyslaný na Moravu, kde plnil spravodajské úlohy, ktoré boli od neho požadované pre úče-ly postupu Červenej armády v tomto regióne strednej Eu-rópy, najmä tie, ktoré súviseli s aktivitou fašistov, rozmiest-nením jednotiek Wehrmachtu a jeho bojovej techniky, mu-ničných skladov a pod.

Po oslobodení našej spo-ločnej vlasti – Českosloven-skej republiky, Červenou ar mádou a jej spojencami F. Sotolář konal prezenčnú vo-jenskú službu, ktorú ukončil s voj. hodnosťou čatár.

F. Sotolář je aktívny aj v sú-časnosti ako člen pléna OblV SZPB v Prešove. Je nosite-ľom viacerých vyznamenaní a ocenení za odbojovú a bu-dovateľskú prácu. Jozef DANKO

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

F. Sotolář

Jubilant z rodiny odbojárovV Dobrej Nive sa koncom novembra

uskutočnila výročná členská schôdza Základnej organizácie SZPB. Jej členo-via hodnotili uplynulé obdobie, pričom správu o činnosti ZO predniesol pred-seda organizácie Štefan Koštialik. V nej pripomenul všetkým prítomným aktivi-ty, ktoré zorganizovala, alebo sa na nich spolupodieľali Základná organizácia SZPB v Dobrej Nive. S mimoriadnym ohlasom medzi občanmi sa stretli po-sledné oslavy 67. výročia vypuknutia SNP. Lampiónový sprievod detí so svo-jimi rodičmi, zapálenie vatier a násled-ný spoločenský večer na „Kole“, kde sa stretlo vyše 200 ľudí, bolo dôstojným pripomenutím si tejto pre Slovákov tak dôležitej historickej udalosti. V diskusii vystúpil aj člen predsedníctva Oblast-ného výboru SZPB Ján Gubčo, ktorý ocenil činnosť základnej organizácie a zaradil ju medzi tie aktívne organizá-cie, ktoré sa snažia myšlienky protifa-šistického odboja neustále pripomínať v obci i mladším generáciám. Upo-

zornil i na dve podujatia, ktoré pripo-mínajú historické udalosti II. svetovej vojny. Stretnutie generácií na Kališti a pripomenutie partizánskeho odboja v Detve. Uskutočnili sa taktiež voľby nového výboru a tiež predsedu základ-nej organizácie. Dôveru svojich členov získal Ján Slosiarik. Ten vo svojom príhovore poďakoval bývalému pred-sedovi Štefanovi Koštialikovi za jeho prácu v organizácii vo funkcii predsedu. Ďalej ocenil podporu obce a jej starostu Martina Krúdyho pri zabezpečení jed-notlivých osláv a všetkých oboznámil o hlavných úlohách ZO SZPB v Dobrej Nive pre budúci rok 2012. Do plánu sa dostala i účasť na spomínaných podu-jatiach v Kališti a v Detve. V závere výročnej schôdze prišlo na rad blaho-želanie jubilantke Zuzane Poljovkovej. K jej okrúhlemu životnému jubileu, 70. narodeninám, jej zavinšovali Ján Gubčo a bývalý aj súčasný predseda základnej organizácie. Tí jej odovzdali ďakovný list a malý darček. js

Nový predseda ZO v Dobrej Nive

Pietna spomienka v Dobrej Nive. Ilustr. foto: JS

21 BOJOVNÍK / 26

Bohaté aktivityZO SZPB Pohorelá

Výročná členská schôdza ZO SZPB Pohorelá, ktorá je s poč-tom 212 členov prakticky najväč-šou ZO SZPB na Slovensku, sa konala 20. novembra. Za vyššie orgány SZPB sa jej zúčastnili Pa-vol Sečkár, predseda SZPB, Ján Šulej a Anton Pôbiš, predseda a ta-jomník OblV SZPB v Brezne. Na úvod schôdze vystúpili v krátkom kultúrnom programe s hudobným sprievodom Jozefa Maťúša člen-ky ZO a žiačky miestnej ZŠ s MŠ. Potom odovzdal predseda SZPB dlhoročnému tajomníkovi ZO Jo-zefovi Polákovi pri príležitosti 75. narodenín Medailu M. R. Štefáni-ka II. stupňa a zástupcovia OblV SZPB v Brezne pozdravný list. Činnosť ZO SZPB zhodnotil

vo svojej správe jej predseda Ján Lakanda. V spolupráci s obecným úradom sa uskutočnili pietne akty pri pamätníku padlých v 1. a 2. svetovej vojne pri príležitosti 66. výročia oslobodenia obce, 66. vý-ročia ukončenia 2. svetovej vojny a 67. výročia SNP. Členovia ZO

SZPB sa zúčastnili v priebehu roka celoslovenských osláv vý-ročí ukončenia 2. svetovej vojny na Slavíne, vzniku SNP v Ban-skej Bystrici i stretnutia generácií na Kališti. Najpočetnejššia bola účasť na akcii Po stopách parti-zánskej brigády Jánošík, ktorej veliteľom bol kpt. Ernest Bielik, čestný občan Pohorelej. V spolu-práci s odbojármi z obce Liptov-ská Teplička sa konal už jej 11. ročník. Po vystúpení folklórnej skupiny Kráľova hoľa a zapálení partizánskej vatry stretli sa odbo-jári z oboch obcí, v družnej debate si zaspomínali na doterajšie spo-ločné akcie a kuli plány na ďalšiu spoluprácu. Účasťou na 30. roč-níku turistického prechodu Cle-mentisovou cestou z Pohorelej do Tisovca, ktorý sa koná na počesť Dr. Vladimíra Clementisa, vzdali členovia ZO SZPB hold tomuto významnému novinárovi a politi-kovi. Vo svojej činnosti nezabúda ZO SZPB ani na prácu s najmlad-šou generáciou. V júni pripravili

jej predseda a podpredseda bese-du so žiakmi ZŠsMŠ, na ktorej ich oboznámili s priebehom SNP a národno-oslobnodzovacieho boja na Slovensku i v našom regi-óne. Netradičná a zaujímavá bola septembrová výborová schôdza ZO SZPB. Konala sa v prírod-

nom prostredí. Počas nej členovia výboru okrem prerokovania po-trebných materiá lov priložili ruku k dielu a svojpomocne zhotovili drevený posed na žltom znače-nom turistickom chodníku z Po-horelej k Vodopádu pod Orlovou.

Po prerokovaní, schválení po-

trebných materiálov a diskusii bol zvolený nový výbor ZO SZPB, de-legáti na okresnú konferenciu, zá-stupcovia ZO SZPB do oblastné-ho výboru a delegát na 15. Zjazd SZPB. Predsedom ZO SZPB pre ďalšie volebné obdobie sa stal opäť Ján Lakanda. Ján ŠULEJ

Výročná členská schôdza ZO SZPB v Pohorelej. Foto: jš

Jedným z najvýznamnejších dní mesta Medzilaborce je 26. november 1944. V celej histórii mesta najcharakteristickejšie pre

minulé storočie je vznik dvoch svetových vojen.

Nezabudnuteľné sú historické dáta, keď vojská pod vedením generála Brusilova a neskôr ge-nerála Kornilova oslobodzovali

mesto, ktoré v roku 1914 obsadili rakúsko-maďarské vojská.

Potom uplynulo 30 rokov, keď znovu sovietske vojská zvá-

dzali boje o oslobodenie mesta. K prekročeniu poľsko-slovenskej hranice došlo už 20. septembra 1944. Už koncom septembra voj-ská 1. gardovej armády Andreja Grečka začali zvádzať boje o oslo-

Dni mesta Medzilaborcebodenie mesta Medzilaborce. Silná nepriateľská obrana postup sovietskych vojsk zastavila a tak front pri Medzilaborciach zostal stáť až do 26. novembra 1944.

Pri príležitosti 67. výročia oslobo-denia mesta a okresu Medzilaborce sa 25. a 26. novembra 2011 konali Dni mesta Medzilaborce, súčasťou ktorých boli spomienkové oslavy spojené s pietnym aktom kladenia vencov k Pamätníku osloboditeľov. Medzi hosťami spomienkových osláv mimo iných zástupcov sused-ných štátov bola aj generálna kon-zulka Ukrajiny Oľga Benč.

Do rámca týchto osláv patril slávnostný koncert, živá rekon-štrukcia bojov oslobodzovania mesta, prehliadka vystúpení slo-venských folklórnych súborov a mnohé iné podujatia.

Oslavy výročia oslobodenia s účasťou príslušníkov mladej ge-nerácie významne prispeli k roz-víjaniu myšlienky na naplňovanie odkazu osloboditeľov. Peter HRINKO

V Dennom centre na Chre-novej v Nitre sa 30. novembra zišli výbory a niektorí členo-via družobných organizácií – ZVSR, klub Nitra – Zobor, JDS, MO1 v Nitre a ObV SZPB v Nitre. Dôvodom bola tradícia zhodnotiť ciele a aktivity spo-lupráce za uplynulý rok 2011.

Predseda klubu Nitra – Zobor plk. v.v. Pavel Matyáš zhod-notil pozitíva i rezervy našich spoločných aktivít. Pozitívne pocity zo spolupráce vyjad-rila predsedníčka JDS, MO1 a Krajskej organizácie v Nitre Oľga Csákayová, ako aj Kar-la Haringová za ObV SZPB v Nitre. Pridali sa aj členovia prítomných organizácií, kto-rí pozitívne hodnotili najmä príkladnú organizovanosť, priateľstvo a kreativitu aktivít, ktoré organizoval klub Nitra – Zobor. Pozitívne bolo hodnote-né aj propagovanie spoločných aktivít v textoch a fotografi ách

na internetových stránkach našich zväzov a v periodiku SZPB Bojovník. Dohodli sme sa, že osvedčené aktivity v pri-pomínaní si historických uda-lostí a osobností našich náro-dov, kultúrne, športové a záuj-mové činnosti budeme rozvíjať aj v roku 2012. K tomu budú konkretizované aj ročné plány našich organizácií.

Po základných hodnoteniach došlo aj na ochutnávku mladé-ho vína, ktoré chutilo pred aj po konzumácii podávaného guláša z diviny s domácim chlebíkom všetkým 33 prítomným oso-bám.

V susednej miestnosti klub Nitra – Zobor v rovnakom čase organizoval II. ročník turnaja v mariáši. Zúčastnili sa ho sied-mi „karbaníci“. Na záver stret-nutia Oľga Csákayová pozvala prítomných na Luciino čarova-nie s vínom. Ide o ochutnávku mladých vín. F. CHUDA

Hodnotenie spolupráce pri mladom víne

V Nitre zhodnotili spoluprácu s družobnými organizáciami. Foto: F. Ch.

Spomienkové oslavy v Medzilaborciach. Foto: G. Kantuľák

Posvätenie pomníka v HeľpeV nedeľu 20. novembra dekan

Vladimír Vojtašák a Peter Krajč obetovali svätú omšu za padlých v I. a II. svetovej vojne, na ktorej sme si pripomenuli v pietnom akte všetkých, ktorí padli z našej obce. Po svätej omši sme sa v sprievode odobrali na námestie obce Heľpa, kde za prítomnosti predsedu Ná-rodnej rady Pavla Hrušovského, Milana Fiľa a Miloslava Čurilla bol posvätený pomník padlých. Poďakovanie patrí Milanovi Fi-ľovi, ktorý sa fi nančne podieľal na celej obnove pomníka, ako aj všetkým spevákom, občanom, ktorí sa podieľali na príprave vy-svätenia znovu zrekonštruovaného pomníka padlých. Iveta HYRIAKOVÁ

Svätá omša za padlých v I. a II. svetovej vojne. Foto: M. Latináková

BOJOVNÍK / 26 22

Posledný boj partizánov ČapajevovcovIstotne si mnohí čitatelia zo staršej generácie pamätajú na dramatický príbeh filmu scenáristu Emila Kadnára „Choď a nelúč sa“ z roku 1979, retrospektívne odkrývajúceho neľah-ký osud partizánov zo zväzku Čapajev, snažiacich sa dostať za každú cenu k frontovej línii a prebiť sa k postupujúcim jednot-kám Červenej armády.

Práve v jesenných dňoch sme si pripomenuli poslednú bojovú operáciu partizánskeho zväzku Čapajev a niektorých ďalších združených partizánskych oddie-lov, ktorá svojou razantnosťou a masívnosťou zrejme nemala obdobu v histórii tohto partizán-skeho zväzku.

Keďže sa nezadržateľne blížila fronta, nemecká branná moc bola nútená „vyčistiť“ si prifrontovú oblasť od partizánov a súbežne zabezpečiť si spoľahlivé ústupo-vé cesty do tyla. Početné bojové a diverzné aktivity Čapajevov-cov na severovýchode Slovenska veľmi silno narúšali pôsobenie nemeckých frontových a tylo-vých vojenských jednotiek v da-nej oblasti, velenie Wehrmachtu sa preto 18. novembra 1944 roz-hodlo mnohopočetné partizánske zoskupenie sústredene napadnúť z troch smerov, od Vranova nad Topľou, Stropkova a Medzilabo-riec a ešte v ten istý deň Nemci uskutočnili delostrelecký a mí-nometný prepad okolitých obcí, ležiacich v partizánskom území.

Kritická situáciaJednotlivé partizánske jednot-

ky sa začali urýchlene sústreďo-vať do blízkosti štábu partizán-skeho zväzku Čapajev na hore Lipovica v Ondavskej vrchovine pri obci Závada, kde sa aj odo-hrali najťažšie boje s hitlerov-cami. Keďže situácia začala byť kritická a neprehľadná, štáb partizánskeho zväzku Čapajev, ktorému boli podriadené aj ostat-né partizánske skupiny, sa 19. novembra 1944 rozhodol spl-niť rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 1. ukrajinskom fronte ohľadne spojenia sa s frontovými jednotkami Červenej armády.

Už 6. novembra 1944 po obdr-žaní rozkazu o prelomení fronto-vej línie a spojení sa s jednotkami Červene armády veliteľ partizán-skeho zväzku Čapajev kpt. V. Ko-kin sa rozhodol urýchlene prebiť cez front. Bojové zoskupenie par-tizánov však narazilo na silné ne-priateľské zoskupenie pri dedine Havaj, kde bolo po nerovnom boji prinútené ustúpiť späť na pôvodné miesto do horského masívu, ktorý poskytoval prirodzenú ochranu a úkryt pred prenasledovateľ-mi. V polovici novembra 1944 prieskumníci Čapajevovcov zaja-li nemeckého spojára, od ktorého získali podrobný popis rozloženia nemeckých obranných postave-ní medzi Haburou a Borovom pri Medzilaborciach. Na základe týchto dôležitých informácií bolo rozhodnuté prebiť sa z obkľú-čenia za každú cenu a prekročiť front a spojiť sa s predsunutými jednotkami 1. gardovej armády. Partizánske jednotky a zväzky

Čapajev, Majorov, Za rodinu a Požarskij a s nimi veľké množ-stvo civilného obyvateľstva sa 20. novembra 1944 vydali na strasti-plnú a neistú cestu k línii frontu. Počas štyroch dní vyše 1500 par-tizánov a ich pomocníkov z radov civilného oby-vateľstva prešlo po zalesnených horských masí-voch Nízkych Beskýd, úsek Závada – Ko-runková – Vare-chovce – Havaj – Borov.

SpomienkyBerenštejna

„Oddiel Po-žarského pat-ril do jednej z dvoch úder-ných skupín. Spolu s parti-zánskymi od-dielmi Streľco-va, Majorova a brigádou Ča-pajev sme išli na východ. Oddiel sa nachádzal na juh od dediny Malá Poľana. Trestné oddiely ho zablokova-li v lese a do tmy sa pokúšali zamestnať par-tizánov perma-nentným bojom. Museli sme za-bezpečiť obra-nu. Situácia bola zložitá. Hitle-rovci využívali predovšetkým pechotu a útočili zo severozápadu a juhu. Jedinou voľnou cestou bola cesta na východ. Zdalo sa, že fašisti nám zámerne otvárajú cestu k línii frontu,“ píše vo svo-jich memoároch priamy účastníka prelomenia frontu, veliteľ parti-zánskeho oddielu Požarskij L. J. Berenštejn. Frontová línia medzi Haburou a Borovom bola dôklad-ne opevnená, rieka Laborec delila nemeckú obranu od frontovej línie styku vojsk.

„Za nami pri Závade hrmel boj. Tam niekde naše skupiny bojujúce ako zadný voj zadržia-vali nepriateľské trestné oddiely. Museli sme sa ponáhľať. Bola to ťažká noc. Fúkal chladný vie-tor, v lese zúrila metelica. Zdalo sa, že ráno vôbec nepríde a my sa nijako nevymoceme z tohto hustého lesa. Orientovali sme sa iba kompasom. Na smrť unavení partizáni veľmi premrzli,“ dodá-va Berenštejn.

Príprava na útokVeliteľ operácie kpt. V. Kokin

zvolal veliteľov jednotlivých od-dielov a bojových prielomových skupín na poslednú poradu pred útokom. „Ľavú prielomovú sku-pinu povedie R. Streľcov, pravú L. Berenštejn,“ oznámil a pokra-čoval: „V noci sa treba celkom priblížiť k obrane Nemcov a 24. novembra presne o 6.00 hod. po signálnej červenej rakete zaúto-čiť.“ Streľcovova skupina dosta-

la za úlohu vytlačiť nepriateľa z kóty 102 a udržať ju, kým sa partizáni nespoja s jednotkami Červenej armády. Berenštejnova skupina mala obsadiť severný svah a vrchol kóty 98. Dôleži-té bolo obsadiť za každú cenu priľahlé kóty na oboch stranách údolia, kadiaľ mal prechádzať hlavný útok partizánov, aby ne-mecké jednotky nemohli spustiť na útočiacich partizánov krížovú paľbu zo svojich zbraní.

V čase, keď kpt. V. Kokin za-dával posledné dispozície, začali hitlerovci mohutnú delostreleckú paľbu na postavenia partizánov v lesoch. Vo chvíli, keď sa veli-telia jednotiek začali rozchádzať, vybuchla tesne pri nich mína. Tlaková vlna ich hodila na zem a črepiny z nej usmrtili Danil-čenka a Riniaka, neskôr i veliteľa Streľcova, ktorého post pri vele-

ní prielomovej skupiny pripadol Ľ. Kukorellimu, náčelníkovi štábu partizánskej brigády Ča-pajev. „Povel ´vpiriód´ zanikol v zúrivom a hromovom ´hurá´. Ticho svitania narušili tisícky výstrelov. Les, prebudený zo sna, ožil a prehovoril dávkami z gu-ľometov a samopalov,“ spomína Berenštejn a dodáva, že partizáni vtrhli do pevností, do spojových uzlov, do bunkrov i zemľaniek nepriateľa. Nasledoval boj zblíz-

ka, chlap proti chlapovi. „Dobyli sme prvé pásmo opevnení, lavína útokov udrela do druhého pásma obrany hitlerovcov,“ dodáva. Vtedy zaútočila aj skupina kpt. Ľ. Kukorelliho.

Nemohli vydržaťOd sovietskych vojsk bojujú-

cich partizánov delila iba rieka Laborec. Do bojov sa zapojili po-sledné záložné skupiny. Na brehu rieky sa medzi partizánmi a Nem-cami znovu odohral boj zblízka. Fašisti, tlačení partizánmi, ustú-pili na ľadovú prikrývku Labor-ca. Ľad nevydržal záťaž, začal praskať. Mohutné a oduševnené „huráá“ sa vracalo v mnohých ozvenách, partizáni išli vpred, strieľali, hádzali sa na zem, zase vstávali a išli stále na východ. Tento tlak fašisti nemohli vydr-žať. Vytlačení útočiacimi, hodili

sa na vlastné mínové polia. Fron-tová línia medzi Haburou a Boro-vom bola prelomená.

V ústrety partizánom sa vali-la cez prelomovú obranu lavína sovietskych samopalníkov, ktorí vystriedali partizánov na krídlach útoku, zničili uzly nepriateľské-ho odporu a cez dobyté nemec-ké zákopy postupovali ďalej na západ. Prielom frontu mal ne-smierny význam i pre útočiacich vojakov sovietskeho 3. horského

zboru, keďže im „otvoril“ ces-tu do tyla brániacich sa nemec-kých jednotiek v dĺžke približne 20 km, čo významne dopomohlo pri oslobodzovaní miest a dedín v okresoch Medzilaborce a Hu-menné.

Táto frontová akcia partizánov si však vyžiadala početné straty na životoch. Smrteľne sa zranilo približne 500 partizánov a civi-listov a i na nemeckej strane boli pomerne vysoké počty padlých vojakov. Tragicky, za doposiaľ nevyjasnených okolností, zahy-nul 150 m od sovietskych zá-kopov i náčelník partizánskej brigády a jeden z veliteľov prelo-movej skupiny kpt. Ľ. Kukorelli, ktorý podľa ústneho podania bol údajne zákerne zavraždený zrad-com – jedným z členov štábu partizánskej brigády Čapajev.

Jozef SKALKA, predseda KVH Čapajev

Mladí nadšenci vojnovej histórie pri pamätníku mjr. Ľ. Kukorelliho v deň výročia jeho narodenia. Foto: Pavol A. Horňák

23 BOJOVNÍK / 26

HISTORICKÝ KALENDÁR29. novembra1945 – Bola vyhlásená Federatívna ľudová re-publika Juhoslávia (od roku 1963 Socialistická federatívna republika Juhoslávia, neskôr Juho-slovanská zväzová republika) na čele s maršalom Josipom Brozom Titom.

30. novembra1938 – Za nového československého prezidenta bol zvolený Emil Hácha.

1. decembra 1947 – Bol založený Ústav SNP v Banskej Bys-trici.

2. decembra1946 – Pred Národným súdom v Bratislave sa začal proces s čelnými predstaviteľmi vojnového slovenského štátu Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským (za jeho neprítomnosti).

5. decembra1936 – Na VIII. zjazde sovietov v Moskve bola schválená nová sovietska ústava, vypracovaná komisiou na čele s Josifom V. Stalinom.

7. decembra1941 – Druhá svetová vojna: Japonské letectvo a námorníctvo zaútočilo na americkú vojenskú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch.

8. decembra1941 – USA, Veľká Británia, Kanada vyhlásili vojnu Japonsku.

10. decembra1948 – Valné zhromaždenie OSN prijalo Vše-obecnú deklaráciu ľudských práv.

11. decembra1941 – Druhá svetová vojna: Nemecko a Talian-sko vyhlásilo vojnu USA.

12. decembra1941 – Vláda vojnovej Slovenskej republiky vy-hlásila vojnu Veľkej Británii a USA.1943 – Československý prezident (v tom čase pô-sobiaci v exile) Edvard Beneš podpísal v Moskve Zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povoj-novej spolupráci medzi Československom a So-vietskym zväzom s platnosťou na 20 rokov.

14. decembra1935 – Prezident Tomáš Garrigue Masaryk ofi -ciálne abdikoval, jeho nástupcom sa stal Edvard Beneš, ktorého za prezidenta zvolili 18.12.

17. decembra1940 – Britské vojenské jednotky dobyli späť od Talianov Solún a začali útok na Líbyu.

18. decembra1940 – Nemecký diktátor Adolf Hitler podpí-sal tajný rozkaz nacistického vrchného velenia (OKW) č. 21 pod krycím názvom Fall Barbarossa o prepadnutí a zničení ZSSR v bleskovej vojne, útok mal byť pripravený do 15.5. 1941.

20. decembra1944 – Sovietske lietadlá podnikli útok na Nitru, Zvolen, Brezno a o deň neskôr na Prešov.

22. decembra1941 – Za prítomnosti amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a britského premiéra Winstona Churchilla sa vo Washingtone začali rokovania s krycím názvom Arcadia.

25. decembra1941 – Japonci po 18 dňoch bojov dobyli Hong-kong. Zdroj: TASR

MedovníčkyPotrebujeme: 500 g hladkej múky, 200 g práškového cukru, 50 g mandlí, pol balíčka prášku do pečiva, mletú škoricu, postrúhané klinčeky, citró-novú kôru, aníz, 40 g masla, 3 vajcia, 100 g medu, 1 vajce na potretie alebo čokoládu na poliatiePostup: Múku zmiešame s cukrom, ošúpanými a zomletými mandľami, práškom do pečiva, mletou škoricou, postrúhanými klinčekmi, postrúha-nou citrónovou kôrou a anízom, pri-

dáme maslo, vajcia, roztopený med a zamiesime cesto, ktoré necháme odpočívať 2 hodiny. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku ½ cm, formičkou povykrajujeme rozličné tvary, poukladáme ich na vymastený plech vysypaný múkou a buď potrieme vajcom a upečieme, alebo nepotreté upečieme a polejeme roztopenou čokoládou.

Bryndzové tyčinkyPotrebujeme: 250 g hladkej múky špeciál, 250 g bryndze, 250 g masla (palmarín), 1 ČL soli, ½ ČL sódy bikarbóny, 1 vaj-ce na potretie, na posypanie sezam, mak, rascu.Postup: Múku, bryndzu, maslo, soľ a sódu bikarbónu spracujte a nechajte chvíľu odležať. Na pomúčenej doske vyvaľkajte ces-to na hrúbku ½ cm a krájajte radielkom tyčinky. Preneste ich na plech, potrite rozšľahaným vajíčkom a posypte buď sezamom, ma-kom alebo rascou. Upečte do zlatista v rúre vyhriatej a 180 °C.

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 24 znie: Na Dukle bojovali aj Čechoslováci.Knihu od darkyne Oľgy Grniakovej z kníhkupectva v Krupine posielame Petrovi Novákovi do Dolného Kubína.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

PRANOSTIKYYYY

pomoc:ALAMEN,IŠ.

speňažilatovar

našabývalámena

výborne(z angl.)

orgánčuchu

argón

vojenskáhodnosť

zabíjač-kovápochúťka

1. časťtajničky

našepohorie(aj vrch)

parkkultúrya oddychu

omočí

časo-miera

selén

obyvateľOravy

erubium

pracujihlou

hlas hada

komerčnátelevízia

jar,po česky

3. časťtajničky

2. časťtajničky

náš básnik(Ave Eva)

odpor.spojka

poľskémesto

obor, po česky

neptúnium

vo,po česky

lantán

meno hereč- ky Janžurovej

otázkana stávku

skratkaulice

nič,po česky

časť dňa

kombinéza

lepenka

ruská rieka

českárieka

akže

vravel

veľké sitá

sodík

silnoudrieť(expr.)

vo výslužbe

rival

latin.predložka

čistidlo

názovpísmena

Daniel,doma

94rímskych

zvyšokpo ohni

teror. org.v sever.Írsku

amerícium

čas predVianocami

ruskéž. meno

skratkatelový-chovy

egyptskésídlo(fonet.)

ozvena(poet.)

Štyri etapy života muža:– Veríš na Mikuláša.– Neveríš na Mikuláša.– Robíš Mikuláša.– Vyzeráš ako Mikuláš.

* * *Škótsky Mikuláš navštívi rodinu

a prihovorí sa deťom:– „Tak, detičky, čo si odo mňa

kúpite?“* * *

Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra.

Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu.

Odrazu príde za ním jeden pán a kričí:

– Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu!

– Akým právom mi to zakazuje-te!?

– Právom správcu zimného šta-dióna!

* * *Malý Janko píše Santa Clau-

sovi:– „Prosím Ťa, pošli mi bra-

čeka.“Santa Claus:– „Dobre, ale pošli mi ma-

mičku!“

Idú dve blondínky po ulici a jed-na hovorí:

– Vieš, že tento rok budú Viano-ce v piatok?

Druhá na to:– Dúfajme, že nie trinásteho!

* * *Nápis v škótskom kníhkupectve:„Kupujte knihy už teraz, aby ste

si ich mohli v pokoji prečítať skôr, ako ich venujete ako darček k Via-nociam.“

* * *Jožko píše Ježiškovi: Milý Je-

žiško, prosím ťa, na Vianoce mi pošli 100 €. Veľmi by to mne aj maminke pomohlo. List odnesie na poštu. Poštárky ho otvoria, prečítajú si ho, a za to, že Jožka majú rady, poskladajú sa a pošlú mu 50 eur.

Jožko píše späť Ježiškovi: Je-žiško, ďakujem ti za tie peniaze, veľmi nám pomohli. A predstav si, že tie svine na pošte mi jednu 50-tku zobrali.

* * *Aký je rozdiel medzi traktorom

a mrazom? Ak vám po chrbte pre-jde mráz, dá sa to vydržať.

Zdroj: Internet

24. decembra– Na Adama a Evu čakajme ob-

levu.– Aký je čas na Adama Evy, také

budú nasledujúce dni.– Biele Vianoce, zelená Veľká

noc.– Keď je hus na Vianoce na blate,

na Jozefa (19. 3.) bude na ľade.– Koľko sa ukáže prvý sneh pred

Vianocami, toľko bude trvať po Vianociach.

– Do Vianoc dlhá nitka, krátky deň, po Vianociach krátka nitka, dlhší deň.

– Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.

– Do Vianoc – hoj, od Vianoc – joj!

– Od Vianoc do Ducha nepúšťaj sa kožucha, a po svätom Duchu zas dobre v kožuchu.

25. decembra– Keď dvadsiatehopiateho svieti

slnko len toľko, čo gazda koňa oši-ruje (nasadiť postroj, zapriahnuť),

bude dobrá úroda zemek (zemia-kov).

26. decembra– Pekná chvíľa na Štefana Kráľa

sľubuje radostné oberačky.– Na svätého Štefana nesmie už

byť barina.– Keď svätý Štefan blato vyfúka,

peknú jar nám ponúka.– Ak sa vetry na svätého Štefana

spolu chytia, velikie priekopy a zá-veje narobia.

31. decembra– Když na Silvestra ráno sluní,

v noci prudký vítr závěje, není na vína hrubé naděje.

– Ak bol celý rok samá voda, bla-to – na Silvestra nenapadne zlato.

1. januára– Aký je deň Nového roka, taký

bude celý rok.– Jasná a tichá novoročná noc

zvestuje nám dobrý rok.– Na Nový rok blato, na Veľkú

noc sneh.

Obrazáreň PradoNávštevníkov hlavného mesta

Španielska, Madridu, môžeme stretnúť na Plaza Cibeles či na Plaza de Espaňa, ako sa náhlia fotografovať a fi lmovať pamäti-hodnosti tejto, skoro štvormilió-novej metropoly.

Jednu z najväčších európskych obrazární Museo del Prado vy-

hľadáva väčšina turistov. Je po-stavená v štýle novoklasicizmu, bez bohatých barokových ozdôb. Trojposchodová budova s prie-čelím má dĺžku 182 a šírku 36 metrov. Priečelie tvorí dvojitá galéria honosiaca sa v strede stĺ-poradím v dórskom slohu. Stĺpy, lomené oblúky a sochy v spodnej časti galérie vytvárajú harmonic-ký súlad celej stavby. Mohutný bronzový pamätník maliara Ve -

laz quéza dopĺňa vzhľad priestran-stva pred múzeom, na pravej strane socha Murillu a na ľavej Goyu, kde je zároveň vchod.

Z histórie múzea je potrebné pripomenúť, že pred dvesto rok-mi, za panovania Carlosa III., zverili stavbu madridskému ar-chitektovi Juanovi de Villanue-

va, ktorá pokračovala aj za vlády Carlosa IV. Za panovania Fer-nanda VII., 19. novembra 1819 sa slávnostne otvára Museo de Pintura a je sprístupnených 311 obrazov. V máji 1956 dostáva obrazáreň 15 nových sál a dva nové pavilóny v centre záhrad od architektov Chueca a Lorenta. Reorganizáciou sa zmenil celý systém rozmiestnenia umelec-kých diel. V troch sálach sú diela

El Greca, v šiestich Velazquéza, v deviatich Goyu, v troch Vero-nésa, v najväčších diela van Dyc-ka, Brueghela, Murillu, Ribera a iných.

V Museo Nacional del Prado sú zastúpené školy – španielskych, talianskych, francúzskych, fl ám-skych, nemeckých, holandských, anglických, švédskych a portu-galských maliarov. Svojím ume-ním prebúdzajú silné emócie,

úctu, vďaku a uznanie. Vo svojich dielach ospievali krásu prírody, životné osudy a veľkosť človeka geniálnym majstrovským citom pre farby a jemnosť ich odtieňov. Prihovárajú sa aj dnešku a budú sa prihovárať aj ďalším generá-ciám, aby krása a neha, radosť a úsmev zostali navždy v srd-ciach ľudí milujúcich umenie.

G. STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Museo Nacional del Prado v Madride. Foto: gs