1515BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

7. 7. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 2

Odhalenie busty Ďurčanskému je v rozpores princípmi ľudskej dôstojnosti

str. 5

Variť zdravo neznamená variť nechutnestr. 10

Spomienka na sovietskych partizánovVeľkej vlasteneckej vojny

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:EINSTEINEINSTEIN

Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to,čo dokážeš v živote.Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to,čo dokážeš v živote.

Je to už dobrá tradícia, že sa raz v roku stretávajú čle-novia predsedníctiev nášho Slovenského zväzu protifašis-tických bojovníkov s priateľmi a druhmi z Českého zväzu bojovníkov za slobodu. Stretávame sa nielen preto, aby sme spoznali pre nás doteraz nepoznané miesta, životné osudy, či živých svedkov bojov za slobodu a proti fašizmu, ale aj, a najmä, aby sme si vymenili skúsenosti a poznanie z našej činnosti.

Naše národy žili viac ako sedemdesiat rokov v spoloč-nom štáte. Sme prepojení spoločným bojom proti fašizmu, bojom za slobodu a budúcnosť štátu i našich národov. Sme prepojení spoločnou kultúrou a tradíciami. Sme pre-pojení tisíckami spoločných ľudských vzťahov, osudov, či príbehov. Možno aj preto sme naše stretnutie spojili nielen so stretnutím členov predsedníctva, ale aj s členmi základných organizácií nášho zväzu z Pohronského Bu-kovca, Španej doliny, či z Triedy SNP v Banskej Bystrici. Možno je to náhoda, ale vzhľadom na predchádzajúce, skôr zákonitosť. Vďaka spoločnému stretnutiu predsed-níctiev sa opätovne, po mnohých rokoch, stretli druhovia v boji, priatelia a kolegovia z práce.Čo však určite nie je náhoda, ale žiaľ skutočnosť, je

fakt , že pod rúškom demokracie a slobody sa prezentujú sily, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné a otvorene propagujú či oživujú fašizmus a antisemitizmus, postupne narastá početnosť i arogantnosť ich prejavov na verej-nosti. Na Slovensku sú to napríklad sochy Ďurčanského či Esterházyho, legálne pôsobenie strany s programom odvodeným od HSĽS a so znakom Hlinkovej gardy, ktorej predstavitelia sa s týmto logom demonštratívne zúčast-ňujú rokovania Národnej rady SR a sprostredkováva to v priamom prenose verejnoprávna televízia. V Čechách a na Morave je to jednostranné zdôrazňovanie „zabíjania nevinných Nemcov“ v čase ich odsunu po vojne, spochyb-ňovanie Benešových dekrétov. Je neakceptovateľné, že vlády Slovenskej a Českej republiky aktívnejšie nevystu-pujú proti týmto prejavom a svojou nečinnosťou tolerujú ich existenciu.Členom SZPB i ČSBS nemôže byť ľahostajné kto, ako

a v koho záujme prekrúca a falšuje dejiny, či už je to na historickom českom Vítkove alebo na pietnom slovenskom Slavíne. Oba zväzy spoločne vyzývajú všetkých historikov, politikov, ako aj občanov, ktorí majú záujem a chcú, aby boli dejiny vykladané v skutočnom národnom záujme: „Postavte sa s nami za pravdivý výklad našich dejín, v našom národnom záujme!“ Strata historickej pamäti a súvislostí sa nevyhnutne prejaví v súčasnosti i budúc-nosti. Ukončenie Druhej svetovej vojny neznamenalo pre ľudstvo koniec vojnových konfl iktov, vojna nezmizla z na-šej reality, je súčasťou života ľudí v iných regiónoch.

Uvedomujeme si, že boj za demokraciu, mier a slobodu je základom povojnovej Európy, je spoločnou hodnotou pre všetky súčasné i budúce generácie. V našich zväzoch sú žijúci účastníci národnooslobodzovacieho boja, ktorí za tieto hodnoty neváhali nasadzovať svoje životy i životy a zdravie svojich najbližších. Dnes sú jedinými nositeľ-mi skúsenosti boja za národnú slobodu, ktoré s dôverou v dobro odovzdávajú svojim najbližším a povojnovým generáciám. Nedovoľme znevažovanie tejto skúsenosti, obhájme spoločne jej hodnotu.

Spolupráca medzi Českým zväzom bojovníkov za slobodu (ČSBS) a Slo-venským zväzom protifašistických bo-jovníkov (SZPB) pokračuje. Predsed-níctva obidvoch organizácií sa stretli 23. a 24. júna v Banskej Bystrici. Stret-nutie neprebehlo však len na úrovni hlavných predstaviteľov organizácií. Na spoločných podujatiach priprave-ných počas dvojdňovej návštevy dele-gácie ČSBS mali možnosť spolu disku-tovať aj radoví členovia zväzu.

V priestoroch Úradu Banskobystrické-ho samosprávneho kraja (BBSK) prijal obidve delegácie riaditeľ úradu Peter No-votňák, ktorý vo svojom príhovore spome-nul aj aktivity BBSK pripomínajúce hrôzy vojny a protifašistický odboj. BBSK aj tento rok napríklad spoluorganizuje Stret-nutie generácií na Kališti a pravidelne par-ticipuje aj pri príprave osláv Slovenského národného povstania.

Partizánskych veliteľov Viesta a Golia-na si spoločne Slováci a Česi pripomenu-li položením kytice k miestu ich zajatia v Pohronskom Bukovci. Udalosti druhej

ROMANHRADECKÝ

Smespojení

Petícia proti buste ĎurčanskéhoIniciatíva NIE! rehabilitá-

cii režimu slovenského štá-tu – Nechceme sa prizerať, sa formou občianskej petície chce obrátiť na vládu a Ná-rodnú radu (NR) SR a žiada, aby sa na základe faktov spo-jených s oslavovaním expo-nentov spoločenského života obdobia Slovenskej republi-ky 1939 – 1945 Ferdinanda Ďurčanského a Jánosa Es-terházyho týmto javom zao-berali. Pre TASR to uviedla predstaviteľka iniciatívy

Monika Vrzgulová. „Petíciu podporil aj Slovenský zväz protifašistických bojovní-kov,“ informoval tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký.

Iniciatíva požaduje, aby bol prijatý právny predpis, ktorý by reagoval na tento súčasný stav a ktorý by taxa-tívne vymenoval podmienky, za ktorých nie je možné po-užiť mená exponentov a ak-tivistov totalitných režimov Slovenskej republiky 1939 – 1945 a Československa

1948 – 1989 na označovanie pamätníkov, pamätných tab-úľ, ulíc, námestí, inštitúcií a iných verejne prístupných priestorov pripomínajúcich ich údajné zásluhy.

Podľa iniciátorov výzvy petícia nie je namierená pro-ti slobode slova a názoru, ktorá má v demokratickej spoločnosti svoje miesto a je nedotknuteľná. Ich zámerom je posilniť vo verejnosti pre-svedčenie o amorálnosti kaž-dého totalitárneho zriadenia, nevynímajúc režim Sloven-skej republiky 1939 – 1945. Genocída obyvateľov Slo-venska, na ktorej sa tento štát spolupodieľal, podľa textu petície neznesie žiadne zľah-čovanie. Text petície možno nájsť na Changenete.

Nechceme sa prizerať je občianska iniciatíva, ktorá vznikla 20. apríla 2008 a vy-jadruje primárne solidaritu s obeťami holokaustu, ako aj s ostatnými obeťami to-talitného režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Proti umiestneniu bus-ty Ďurčanského vystúpil aj evanjelický farár Daniel Du-

raj. „Všetky štúdie o pánovi profesorovi Ďurčanskom zatiaľ nie sú objektívne. Pre mnohých je Ďurčanský symbolom vraždenia, pre niekoho symbolom slobody hlavne v ,,Hlase Ameriky“ a ´Slobodnej Európe´,“ uvie-dol v liste, v ktorom vyzval poslancov MsZ v Rajci ne-odhaľovať spomínanú bustu. „Prenáhlený krok nás všet-kých donúti červenať sa,“ zhodnotil Duraj. Zároveň pripomenul, že Rajec má aj mnohých iných hrdinov a dejateľov, ktorí by si mož-no tiež zaslúžili busty, alebo aspoň spomienku, a nežia-dajú si to. „Spomeniem na-príklad pána Dr. Kleina. Bol som malý, keď ešte žil, ale pamätám si ho veľmi dobre. Bol to posledný žijúci rSa-jecký člen židovskej obce. Prežil len vďaka tomu, že bol lekárom a potrebovali ho do-konca aj arizátori. Celá ďal-šia židovská komunita bola vyhladená v koncentračných táboroch. Mimochodom, aj to boli občania nášho mesta a ich vyhladenie podpísal ich rodák,“ dodal Duraj.

TASR luc

Busta Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci je už odhalená.Foto: TASR P. Ďurčo

ČSBS a SZPB sa stretli v B. Bystrici

Delegácia SZPB a ČSBS položila kyticu kvetov aj k Pamätníku SNP v Španej Doline. Foto: NO

svetovej vojny pri tejto príležitosti pri-pomenul starosta obce Igor Šagát, ktorý spolu s členmi ZO SZPB delegácie priví-tal a spoločne s nimi sa presunul k pamät-

níku 1. partizánskej brigády. „Myslite na nás, my sme boli váš osud práve tak, ako vy ste osud tých, ktorí prídu prekročiť po

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 15 2

Odhalenie busty F. Ďurčanskému v Rajcije v rozpore s princípmi ľudskej dôstojnosti

Podľa Rady vlády SR pre ľud-ské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť je odhalenie busty Ferdinandovi Ďurčanské-mu v Rajci v príkrom rozpore s princípmi ľudskej dôstojnos-ti. „Je obhajobou významného predstaviteľa a spolutvorcu ne-demokratického režimu a štátu, ktorý zrušil politický pluraliz-mus, slobodu slova, združova-nia a zhromažďovania, dopúšťal sa obmedzovania základných ľudských práv, osobnej slobo-dy, práva na prácu, vzdelanie, vlastníctvo či osobný život, bol v područí Nemeckej ríše a jej expanzívnej politiky, uskutoč-ňoval protižidovské opatrenia a v spolupráci s nacistickým Ne-meckom umožnil vyvraždenie desiatok tisícov Židov, občanov tohto štátu,“ uvádza sa po vyhlá-sení rady vlády z 28. júna.

Busta pre Ferdinanda Ďurčan-ského nie je podľa rady vlády iba nešťastným rozhodnutím či hlbokým omylom; je aj výsme-chom všetkým, ktorým sú blízke ideály humanity a univerzálnosti ľudských práv. Ak sa proti ta-kýmto aktom verejnosť nepo-staví, onedlho na Slovensku vy-rastú pamätné tabule a sochy pre Vojtecha Tuku či Alexandra Ma-cha, pre Karola Bacílka či Vasila Biľaka.

Rada vlády SR pre ľudské prá-va, národnostné menšiny a rodo-vú rovnosť verí, že rozhodnutie

o odhalení busty Ferdinandovi Ďurčanskému, ktoré vzbudzuje podozrenie z porušovania plat-ných zákonov Slovenskej repub-liky, bude preskúmané nezávis-lými súdmi. Ako informoval Jo-zef Švolík z kancelárie podpred-sedu vlády rada zároveň vyzvala svojho predsedu Rudolfa Chme-la aj ďalších členov vlády SR, poslancov NR SR a ďalších ve-rejných činiteľov, aby sa svojou autoritou zasadili o také riešenie, ktoré bude v súlade s predstavou Slovenska ako slušnej demokra-tickej krajiny uctievajúcej sku-točných hrdinov a významné osobnosti, a nie protagonistov režimov, ktoré sú smutnou kapi-tolou v našej histórii.

Doterajší priebeh „Kampane za odstránenie pamätníka Ferdi-nandovi Ďurčanskému z ve rej -ného priestranstva v Rajci“ ne-možno nazvať inak ako spozna-nie žalostného stavu demokra-tickej politickej kultúry v tomto meste Slovenska. Na tlačovej konferencii to 22. júna vyhlásil Peter Marianek z Hnutia Human.

„Human prácne, dôsledne a trpezlivo vyčerpalo všetky dostupné zákonné prostriedky, ktoré občan na obhajobu hod-nôt a princípov demokracie a právneho štátu na Slovensku má vytvorené,“ vyhlásil na mar-go aktivít hnutia, ktoré zahŕňali okrem protestných akcií a snahy presvedčiť predstaviteľov Rajca

formou dialógu aj podanie trest-ného oznámenia pre podozrenie z propagácie hnutí potlačujúcich ľudské práva.

Rozhodnutie umiestniť pa-mätník publicistovi, právniko-vi a politikovi Ferdinandovi Ďurčanskému na Námestí SNP v Rajci sa podľa Marianeka vymyká štandardom politickej kultúry, korektnosti a etiky spo-ločnej Európy, nášho storočia a „snáď aj Slovenska“. „Je to krajne extrémny čin so zámerom velebiť osobu za jej politickú činnosť, ktorá je smutne známa a zapísaná v tragickej minulosti našich dejín,“ povedal Maria-nek.Ďurčanský bol ministrom

vlády Jozefa Tisa. Už niekoľ-ko rokov pred vytvorením pr-vej Slovenskej republiky však spolupracoval s nemeckými in-štitúciami a tajnými službami. Aktívny bol aj pri presadzovaní radikálneho riešenia tzv. „židov-skej otázky“. Z tohto dôvodu bol mimoriadne obľúbený u niekto-rých predstaviteľov nemeckej vlády. Potom, čo sa dostal do ne-milosti samotného Hitlera, však musel na čas z vysokej politiky odísť. Na konci vojny sa do nej opäť vrátil a znova ako jeden z najaktívnejších stúpencov Nemeckej ríše. Svoj život dožil v exile, angažoval sa napríklad v Svetovom kongrese Slovákov.

luc TASR

V Rajci na Námestí Slovenského národného povstania (SNP) odha-lili 10. júna 2011 sochu Ferdinanda Ďurčanského. O jej umiestnení rozhodlo hlasovaním Mestské zástupiteľstvo (MZ). Proti odhaleniu busty protestovali miestni obyvatelia, židovské náboženské obce aj SZPB. Foto: TASR – P. Ďurčo

Pod týmto názvom sa v sobotu 25. júna konalo podujatie pre deti, mládež, ale aj dospelých v Podlavi-ciach – miestnej časti Banskej Bys-trice.

Občianska rada a ZO SZPB v Podlaviciach spolu s OblV SZPB a Okresnou organizáciou SMER – SD, za aktívnej účasti žiakov Základnej školy J. G. Tajovského, súboru Romale a v spoluprácis Fut-balovým klubom JUPIE Banská Bystrica – Podlavice, pripravili pre účastníkov deň plný hier, súťaží, futbalu, kultúry, zábavy, relaxu, ale aj poučenia.

Podujatie otvorila členka Ob-

čianskej rady a zároveň poslankyňa Mestského zastupiteľstva (MsZ) a Banskobystrického samosprávne-ho kraja (BSK) Ľubica Laššáková. K zúčastneným sa prihovorili aj po-slanec NR SR a predseda Okresnej organizácie SMER – sociálna de-mokracia Peter Pelegrini a predseda OblV SZPB Vladimír Kucej.

Hry a súťaže pre najmenších vy-plnili dopoludňajšiu časť podujatia. V prestávkach zástupcovia Policaj-ného zboru SR z Banskej Bystrice predviedli ukážky z výcviku a za-sahovania policajných psov. Svoje poslanie splnili aj zdravotníci z Pr-vej pomoci, ktorí deťom vysvetlili

nielen základné pravidlá poskyto-vania prvej pomoci, ale predviedli aj praktické ukážky, ktoré si deti mohli vyskúšať. O svojej práci dis-kutovali s deťmi aj prítomní zástup-covia Mestskej polície.

Vzájomné diskusie účastníkov podujatia, stretnutia s poslanca-mi MsZ, BSK a NR SR mali bez-prostredný, neformálny charakter a prispeli k prehĺbeniu poznania situácie a potrieb danej mestskej časti.

Popoludňajšia časť programu sa začínala priateľským futbalovým stretnutím medzi výberom Podla-víc a poslancami MsZ a BSK za SMER – SD. Ukázalo sa, že domá-ce prostredie bolo žičlivejšie pre domácich, ktorí zvíťazili nad posla-neckým výberom 10 : 7.

Položením kytice vďaky spolu-organizátormi podujatia a poslan-kyňou NR SR Janou Laššákovou k pamätnej tabuli účastníkov a obetí národnooslobodzovacieho boja sa začala kultúrna časť, ktorú pripravi-li žiaci ZŠ J.G. Tajovského a súbor Romale .

Opäť sa raz ukázalo, že vzájom-ným spojením síl je možné pripra-viť vynikajúce akcie pre deti, mlá-dež a občanov aj v jednotlivých mestských častiach B. Bystrice.

Anton HOFFMANN

Hurá na prázdniny

Zdravotníci deťom vysvetlili aj základné pravidlá poskytovania prvej pomoci.

Deň BotevaVeľvyslanectvo Bulharskej

republiky v SR uskutočnilo 2. júna pietny akt kladenia ven-cov pri príležitosti Dňa Bote-va všetkým vlastencom, ktorí bojovali a položili svoje životy za nezávislosť Bulharska. Deň Boteva sa historicky viaže na rok 1870, kedy bulharskí vlas-tenci – revoluční demokrati Vasil Levski, Christo Botev, Ljubin Karavelov a ďalší zalo-žili revolučný ústredný výbor, ktorý dal bulharskému národ-nooslobodzovaciemu hnutiu pevnú a jednotnú organizáciu

podporovanú širokými masa-mi bulharského ľudu.

Pietneho aktu sa za Veľvy-slanectvo Bulharskej repub-liky v SR zúčastnil chargé ď affaires, a.i. Nachko Pehliva-nov, zástupcovia mesta Bra-tislava, za ÚR SZPB Viliam Longauer, za OblV SZPB La-dislav Jača a Katarína Frišová. Prítomní boli aj členovia brati-slavských základných organi-zácií SZPB.

Slovenský ľud nikdy neza-budne na pomoc a obete bul-harských antifašistov, ktorí sa svojím dielom pričinili aj o našu slobodu. - vill -

Na priateľskej návšteveVýbor ZO SZPB Tr. SNP

Banská Bystrica zorganizo-val 3. júna zájazd na pamätné miesta do obce Prochot (okr. Žiar n/Hronom), ktorý sme spojili s členskou schôdzou. Po príchode do obce nás na OcÚ privítala starostka Darina Gajdošová.

Počas členskej schôdze E. Brozmanová pripomenula úlo-hy a plán akcií na II. polrok. Pozornosť upriamila na prípra-vu VČS, ktoré sa majú usku-točniť do novembra, a odber zjazdových známok vydaných

na počesť XV. zjazdu SZPB. Taktiež pripomenula nepriaz-nivú situáciu v odbere dvoj-týždenníka Bojovník, ktorý hoci v posledných mesiacoch zmenil svoj vzhľad, vie zaujať obsahovou stránkou a je to ča-sopis pre všetkých.

Potom sme sa presunuli k pamätníku padlých hrdinov. Starostka pripomenula, že Pro-chot bol počas 2. svetovej voj-ny ťažko skúšaný, za pomoc partizánom bol dvakrát vypá-lený. Eva BROZMANOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

3 BOJOVNÍK / 15

ČSBS a SZPB sa stretliv B. Bystrici(Dokončenie zo str. 1)

vás hraničnú čiaru života,“ slová na pamätníku, ku ktorému tiež obe de-legácie položili kyticu, apelovali na prítomných. Pohronskobukovčania pripravili pre návštevu z Čiech milé privítanie.

Inak tomu nebolo ani v Kališti. Prehliadka vypálenej obce všetkým pripomenula, že na vojnové hrôzy nesmieme zabúdať. Program po-kračoval smerom do Španej Doliny, všetkých privítal starosta obce Ma-rian Slobodník a členovia Základnej organizácie SZPB v obci. Po večeri nasledovali diskusie nielen o vojno-vých udalostiach, ale aj o rôznych aktuálnych témach a problémoch, s ktorými sa tak česká, ako aj sloven-ská organizácia stretáva a zaoberá.

Návštevou Múzea medi a Múzea baníctva a čipkárstva v Španej Do-line pokračoval druhý deň stretnutia ČSBS a SZPB. Obohatením bol od-borný a zaujímavý výklad Dr. Sitára, ktorý sprevádzal delegácie po mú-zeu. Nasledovala pietna spomienka a položenie kvetov k Pamätníku SNP v obci, kde sa okrem obidvoch delegácií zúčastnili aj členovia ZO SZPB v Španej Doline a členovia

SZPB Trieda SNP z Banskej Bystri-ce. „Išlo o príjemné stretnutia, preto-že aj českí kolegovia mohli spoznať členov a aktivity našich základných organizácií. V neformálnych deba-tách sme mali možnosť dozvedieť sa o fungovaní ČSBS a tiež vymeniť si skúsenosti z činnosti organizácií,“ uviedol tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký. Spomínalo sa samozrej-me aj na vojnové udalosti a dokonca sa po rokoch stretli niektorí spolu-bojovníci.

Delegácie SZPB a ČSBS prijala na Mestskom úrade v Banskej Bys-trici zástupkyňa primátora Katarína Čižmárová. Slávnostným zápisom do Pamätnej knihy mesta Banská Bystrica sa program dvojdňového stretnutia skončil. „Verím, že po-dobné stretnutia sa budú konať aj v budúcnosti. Nielen na základe naše spoločnej dohody o spolupráci, ktorú sme podpísali v minulom roku, ale aj preto, že naše organizácie sú si blízke svojím zameraním a spoločné stretnutia môžu napomôcť všetkým členom ČSBS a SZPB nadviazať kontakty, zaspomínať, no hlavne tak v Čechách, ako aj na Slovensku spoločne udržiavať myšlienku pro-tifašistického odboja,“ konštatoval na záver stretnutia predseda SZPB Pavol Sečkár. Luc

SZPB podporil výzvu Za pravdivý výklad dejínSlovenský zväz protifašistických bojovníkov sa pripája k výzve ČSBS „Za pravdivý výklad dejín“ zo 7. júna tohto roku. Rozhodlo o tom Predsedníctvo Ústrednej rady SZPB na spoločnom rokova-ní s Predsedníctvom Ústredného výboru Českého zväzu bojovní-kov za slobodu.

„Historické udalosti sa vždy vykladajú podľa národného záuj-mu a v duchu toho, pre koho sú určené... ...je preto prirodzené, že členom ČSBS nemôže byť ľa-hostajné, keď v televíznej relácii Povedz, kde tí mŕtvi sú historik Toman Brod a ďalší poslucháčom a divákom oznamujú, že v sú-vislosti so zabitím „nevinných“ Nemcov´... český národ podľa-hol nenávistnej hystérii... túhe po krvi a po koristi a po sadistic-kom presadzovaní sa´. S takýmto výkladom českých dejín, kde sa správanie jednotlivcov prisudzuje celému českému národu, sa ČSBS nemôže stotožniť, pretože nielen

že sa takto prekrúcajú dejiny, ale takýmto výkladom sa zahmľuje, že k zabíjaniu českých ľudí Ne-mcami nedochádzalo iba pred a v priebehu nemeckej okupá-cie Čiech a Moravy, ale aj po jej ukončení. Je smutné, že v súlade s českým národným záujmom sa zmapovaním týchto prípadov do-teraz nikto nezaoberal,“ uvádza sa vo výzve ČSBS.

Ústredný výbor ČSBS preto vy-zýva všetkých českých historikov, politikov, ako aj občanov, kto-rí majú záujem a chcú, aby boli české dejiny vykladané v českom národnom záujme. „Postavte sa s nami za pravdivý výklad našich

dejín v českom národnom záuj-me,“ končí sa výzva ČSBS.

Okrem schválenia spoločného vyhlásenia a podpory výzvy ČSBS si predsedníctva vymenili spoloč-né skúsenosti a prerokovali mož-nosti ďalšej spolupráce. Predseda SZPB Pavol Sečkár informoval o situácii v SZPB. „Minulý rok sme prvýkrát neklesli s členskou základňou. Chodíme po regiónoch a vysvetľujeme. Ľudia prejavujú záujem o našu prácu, o prácu v na-šej organizácii,“ zhodnotil. Ako príklad uviedol Spomienku na povstalecké Vianoce, kde sa zú-častňuje okolo 500 ľudí. Zároveň vyzdvihol prácu v mnohých ob-lastných výboroch na Slovensku.

Podpredseda ČSBS Jaroslav Vodička poinformoval slovenskú stranu o situácii v Čechách a po-ďakoval SZPB za milé prijatie

Pred Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici sa stretli členovia SZPB a ČSBS aj s veľvyslancom ČR v SR Jakubom Karfíkom. Foto: luc

a program, vďaka ktorému mohli spoznať pre nich doteraz neznáme miesta, kde sa odohrávali boje na

strednom Slovensku, a samozrej-me, uctiť si pamiatku tých, ktorí bojovali za mier. luc

Predsedníctva ÚR SZPB a Ústredného výboru ČSBS na spoloč-nom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 23.- 24. júna 2011 v Banskej Bystrici, so znepokojením konštatovali narastajúce prejavy novodobého extrémizmu.

Zdôraznili, že pod rúškom de-mokracie, slobody sa prezentujú sily, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné a otvorene propa-gujú fašizmus a antisemitizmus. „Odsudzujeme neofašizmus a jeho prejavy, rasistické praktiky spoje-né s xenofóbiou. Vyzývame vlády Slovenskej a Českej republiky, aby aktívnejšie vystupovali proti tým-to prejavom a svojou nečinnosťou netolerovali ich existenciu,“ uvá-dza sa v spoločnom vyhlásení, kto-ré sformulovali počas rokovania.

„Uvedomujeme si, že boj za de-mokraciu, mier a slobodu ako zá-klad povojnovej Európy, o ktoré sa usilujú naše zväzy so svojimi člen-mi, sú spoločnými hodnotami pre

všetky súčasné i budúce generácie. V našich zväzoch sú žijúci účastní-ci národnooslobodzovacieho boja, ktorí za tieto hodnoty neváhali nasadzovať svoje životy i životy a zdravie svojich najbližších. Dnes sú jedinými nositeľmi skúseností z boja za národnú slobodu, ktoré s dôverou v dobro odovzdávajú svojim najbližším a povojnovým generáciám,“ píše sa ďalej vo vy-hlásení s tým, že tento boj bol proti všetkým, ktorí sa správali rasistic-ko nadradene, dobyvačne a ne-ľudský. Aj z hľadiska úcty k nim a všetkým obetiam fašistickej zvôle, aj z hľadiska budúcnosti, je nevyhnutné podporovať a posilňo-vať tradície boja za slobodu.

Prirodzenými pokračovateľmi tohto boja sú Slovenský zväz pro-tifašistických bojovníkov, Český zväz bojovníkov za slobodu, ale i ďalšie organizácie podporujúce hodnoty a tradície antifašizmu. Význam týchto hodnôt a tradícií napriek 66 rokom, ktoré uplynuli od ukončenia 2. svetovej vojny je stále aktuálny pre súčasnosť a po-vojnové generácie zvlášť. Preto SZPB a ČSBS budú aj naďalej spolupracovať a vzájomne sa pod-porovať v tomto humánnom zápa-se za slobodný a šťastný život svo-jich spoluobčanov. V tomto duchu sa SZPB pripája k výzve ČSBS „Za pravdivý výklad dejín“.

Red

Prejavy novodobého extrémizmu narastajú

Hlasovanie o spoločnom vyhlásení SZPB a ČSBS. Foto: luc

20. JÚNNacistický zločinec Milivoj

Asner zomrel vo veku 98 rokov v rakúskom Klagenfurte, kde As-ner žil v domove pre dôchodcov. Bývalý chorvátsky policajný šéf sa v meste Požega počas 2. sve-tovej vojny zúčastňoval na za-vraždení a deportáciách stoviek Srbov, Židov a Rómov. Po skon-čení vojny ušiel do Rakúska, kde už po roku získal občianstvo. Ra-kúske úrady opakovane odmietli žiadosť o jeho vydanie do Chor-vátska s odôvodnením, že nie je mentálne schopný podstúpiť výsluch.

21. JÚNVäčšina litovských poslancov

hlasovala za odškodnenie Židov, ktorým nacisti zhabali počas 2. svetovej vojny majetok. Kompen-zácie vo výške 36,87 milióna eur by mali ísť v rokoch 2013 až 2023 na sociálne, kultúrne, vzdelávacie a ďalšie projekty asi päťtisícovej židovskej komunity v Litve. Po-čas vojny zabili nemeckí fašisti a domáci kolaboranti 95 percent tamojších Židov. Pred vojnou ich v krajine žilo 220-tisíc.

22. JÚNV čase útoku proti Rómom

v maďarskom Nagycsécsi 3. no-vembra 2008 počul príbuzný dvoch zavraždených kričanie jed-ného z vrahov. Vyplýva to z výpo-vede na pokračovaní pojednávania prípadu štvoric e obvinených pravi-cových extrémistov zo série vrážd šiestich Rómov na súde Peštian-skej župy v rokoch 2008 a 2009. Útok v Nagycsécsi bol prvým, ktorý si vyžiadal aj ľudské obete.

Zahynul pri ňom brat a švagriná svedka. V Kisléte, Tiszalöku a Ta-társzentgyörgyi boli zabití ešte tra-ja muži a päťročný chlapec, viacerí boli zranení. Extrémisti takmer 80-krát vystrelili zo zbrane a zaútočili zápalnými fľašami.

23. JÚNPri príležitosti 70. výročia na-

padnutia Sovietskeho zväzu ne-meckým Wehrmachtom rakúsky denník Kurier zistil, že Adolf Hit-ler je vo svojom rodisku Braunau am Inn stále čestným občanom aj 66 rokov po 2. svetovej vojne, v ktorej jeho vinou zomreli desiat-

ky miliónov ľudí a zavraždených bolo 6 miliónov Židov. Prišiel na to poslanec strany Zelených Karl Öllinger, ktorý v dvoch no-vinách z roku 1938 našiel sprá-vu o prepožičaní titulu čestného občana mesta Hitlerovi. Článok o odobratí titulu však už nik ne-našiel.

28. JÚNPrezident Traian Basescu pri

príležitosti 70. výročia pogro-mu proti 12-tisíc Židom v meste Iaši vyhlásil, že Rumuni „musia prijať zodpovednosť za svoje zá-važné pochybenia v minulosti“. K vyvraždeniu väčšiny Židov došlo ešte predtým, ako ich vy-pravili vlakom do tábora v Ca-laraši, kam z transportu s 5 tisíc ľuďmi dorazilo živých približne len 1 000. Basescu obvinil zo zodpovednosti za holokaust aj dnes 90-ročného bývalého kráľa Michala I. Táto balkánska kra-jina, ktorá bola v rokoch 1940 – 1944 spojencom nacistického Nemecka, až v roku 2004 akcep-tovala tvrdenia, že na jej území dochádzalo počas 2. svetovej vojny k holokaustu. O život vte-dy prišlo 280- až 380-tisíc Židov a okolo 12-tisíc Rómov.

(ao)

stalo saVO SVETE

20. 6.–28. 6. 2011

BOJOVNÍK / 15 4

VAŠE NÁZORY

Vracajú sa staré pravdy, ožíva zabudnutá pamäť ľudstva

V posledných rokoch som sa zúčastnil vo viacerých európ-skych krajinách pietnych aktov a iných udalostí, pripomínajúcich pamiatku obetí násilia a obetí 2. svetovej vojny. V južnom Nemec-ku jedna nadácia pozýva nie-koľko rokov ľudí zavlečených do koncentračných táborov na nie-koľkodenný pobyt a besedy, aby im ukázali, že Nemecko a Nemci sú dnes iní a chcú sa aj týmto spôsobom ospravedlniť za to, čo miliónom ľudí spôsobili ich pred-chodcovia. Boli sme aj neďaleko Drážďan a našu skupinu ubyto-vali aj v súkromných bytoch. Boli sme v byte, kde manželka po voja-kovi prenajímala hosťom niekoľ-ko izieb. V izbách a na chodbách boli portréty vojaka v slávnostnej uniforme nemeckej Hitlerovej armády, ovešanej mnohými vo-jenskými vyznamenaniami z via-cerých európskych bojísk. Táto žena si napriek všetkému udržia-vala pamiatku na „hrdinského“ manžela, hoci nevedela, čo všetko

ako vojak urobil. Padol v bojoch pri Stalingrade. Z tejto návštevy sme mali zmiešané pocity. Ľu-dia a ich názory, životné posto-je sa časom menia, ale niektoré prežité udalosti ostávajú akoby nemenné. S podobnými rozdiel-mi a „zažitými“ spôsobmi sa stretávame aj dnes v aktuálnych udalostiach, vo vývoji sveta. Vo vojenských a politických zákro-koch voči Afganistanu, Líbii, kam americkí a ďalší piloti spúšťajú tisíce bômb aj na civilné ciele. Ľudia prestávajú veriť, že proti prejavom jedného násilia či vlád-nucej moci treba zasahovať iným vojenským násilím. Treba hľadať pokojné mierové cesty a dorozu-menia, aj porozumenia inej poli-tickej situácie.

S podobným sporom sa stretá-vame aj na Slovensku. Maďarskí extrémni politici (a žiaľ aj ich podporovatelia na južnom Slo-vensku) sa čoraz nástojčivejšie domáhajú svojich „nárokov“ na územia v strednej Európe. Vari

im treba pripomenúť, odkiaľ hnali v deviatom storočí rozpí-najúce sa Attilove hordy, odkiaľ sa museli stiahnuť po rokoch 1918 a 1945?

Svet, poznanie a vedomie ľud-stva sa mení. Vedci objavujú a v posledných rokoch dešifru-jú zabudnuté a donedávna ne-známe kamenné a iné záznamy

o starých civilizáciách, v ktorých sú presné záznamy spred vyše päťtisíc rokov, ale aj dávnejšie. Ožívajú nám doslova pred očami staré pravdy, zabudnuté vedo-mosti ľudstva a civilizácie z Ti-betu, Číny, Indie, Perzie, Grécka, Egypta, z tisícročných kalendá-rov Mayov a iných starých kultúr Mexika a Severnej Ameriky.

Mnohí im stále neveria, do-konca tieto prorocké záznamy o vesmírnych tisícročných cyk-loch považujú za mýty a legendy. Ale vedci v posledných rokoch potvrdzujú v porovnávaní so

svetovým vývojom a historický-mi udalosťami, že sú napodiv až na malé odchýlky veľmi presné. Podľa týchto záznamov a roz-lúštených proroctiev sa končí niekoľkotisícročný cyklus vývoja ľudskej civilizácie a prichádza k novému vývoju sveta a najmä ľudského vedomia a poznania našich budúcich osudov. Je ale

dosť skeptikov, ktorí túto zme-nu a koniec určitého cyklu vo vývoji považujú za koniec sve-ta. Mocenské štruktúry sveta – a slovenská vláda nie je v tomto smere výnimkou – si nadchádza-júce zmeny nedokážu uvedomiť, priznať a podľa toho v riadení štátov postupovať. Preto narastá nespokojnosť ľudí a protesty voči mnohým vládnym rozhodnutiam, voči zhoršujúcim sa životným podmienkam. Ľudia si celosve-tovo čoraz viac a nástojčivejšie uvedomujú svoju zodpovednosť za ďalší život a osudy ľudstva

a sveta. Rôznymi cestami sa nám vracajú staré pravdy, vedomos-ti a poznanie sveta a vesmíru. Vracajú sa aj napriek mnohým pokriveniam a zatajeniam via-cerých náboženských ideológií.

Svet a vedomie ľudstva dospie-va postupne k novému poznaniu, novej kvalite vedomia a života. Týka sa to aj nás. Čím skôr si to uvedomíme a budeme sa podľa toho správať, čím skôr sa novým zmenám prispôsobíme a prijme-me ich za svoje a najmä čím skôr budú podľa tohto poznania postupovať politické, ekonomic-ké a iné štruktúry vo svete, tým rýchlejšie zmeny prídu. Pozna-li sme to aj na príklade nových a na druhej strane u niektorých jednotlivcov a skupín akoby ne-menných vzťahov v Nemecku, vidíme to na politickom vývoji vo svete a na tom, že už nemá všeobecnú podporu ani mocen-ská politika Spojených štátov, ktorú pred rokmi mala a pomaly sa vytráca z piedestálu svetovej veľmoci, ktorá má právo na všet-ko a všade. Svet sa mení a my sa meníme s ním. Martin KUČEK

Ľudia si celosvetovo čoraz viac a nástojčivejšie uvedomujú svoju zodpovednosť za ďalší život

a osudy ľudstva a sveta.

Boj s nacizmom sa neskončil ani po 66 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Toto konštatovanie je smutné, ale žiaľ pravdivé. V čísle 13 ma potešil príspevok študentky Silvie Simanovej, ktorá sa dotkla tejto témy (jej názory kvitujem).

S prejavmi nacizmu, resp. neonacizmu, sa stretávame denne v rôznych sférach spoločnosti. U nás, na Slovensku, je naj-krikľavejším príkladom v poslednej dobe Ľudová strana Naše Slovensko. Z histórie by sme mali vedieť (a poučiť sa), že v do-bách hospodárskej krízy sa dostávajú do popredia strany podobného typu, ktoré ponúkajú lacné riešenia problémov, napr. v podobe ostrakizácie určitej časti obyva-

teľstva na etnickom či rasovom princípe. V parlamentných voľbách túto stranu voli-lo 33724 ľudí (čo činí 1,33 %). Niekto si povie, že je to málo, ale podľa mňa je to fakt, ktorý netreba len tak prehliadnuť bez povšimnutia. Zaviedol sa aj nebezpečný precedens, že i obyčajní ľudia sú ochot-ní voliť stranu podobného typu, pokiaľ sú ich problémy neriešené. Niektorí členovia ĽSNS sú preukázateľne neonacisti a ta-kisto má táto strana, hlavne na verejných akciách, citeľnú podporu z neonacistických kruhov. S prejavmi tejto zhubnej ideológie sa však dá stretnúť aj na bežnej úrovni, v uliciach či na verejných priestranstvách. Osobne poznám ľudí, ktorí boli napadnutí nožom len pre ich výzor či zmýšľanie. Tento problém stále existuje, čo dokazujú aj čísla. Napr. v roku 2008 prebehla v susednej Čes-

kej republike výstava «Oběti neonacismu po r. 1989 v ČR», z ktorej sa ľudia mohli dozvedieť, že týchto obetí bolo 24. Počnúc obeťou občana tureckého pôvodu z roku 1990 a končiac vraždou mladého antifašis-tického skinheada Jana Kučeru, ktorý bol

pobodaný neonacistom v roku 2008. Čo je však paradoxné a hlavne smutné, je to, že úplne najviac obetí neonacizmu môžeme nájsť v Rusku. Tie už však nerátame na de-siatky, ale na stovky. Obeťami sa stávajú ľudia aktívni v antifašistickom hnutí, ale

hlavne rôzni prisťahovalci, ktorí sú ľahkým cieľom pre agresívnych neonacistov. Expo-novanými obeťami v poslednej dobe sa stali Stanislav Markelov a Anastázia Barburová, ktorí boli v roku 2009 zastrelení za bieleho dňa, keď sa vracali z tlačovej konferencie. Markelov bol antifašisticky orientovaný právnik a obhajca ľudských práv, Barburo-vá ľavicovo orientovaná novinárka.

Nacizmus bol porazený v roku 1945, ale nebol zničený, stále tu existuje a stále siaha na ľudské životy. Preto je potreba priamej konfrontácie s neonacizmom aj dnes veľmi aktuálna. Môžeme byť radi, že stále sú me-dzi nami ľudia (združení aj na úrovni auto-nómnych organizácií), ktorým tieto veci nie sú ľahostajné a ctia si antifašistickú tra-díciu a našich predkov, ktorí položili život v boji proti nacizmu. A.Š., študent VŠ

Boj sa neskončil

Obeťami sa stávajú ľudia aktívni v antifašistickom hnutí,

ale hlavne rôzni prisťahovalci, ktorí sú ľahkým cieľom pre agresívnych neonacistov.

Vo Vašich novinách píšete, že netreba zabúdať na obe-te vojny. Isteže je potrebné si tieto udalosti vážiť a pripomí-nať ich najmä mladej generá-cii, ktorá o tom čím ďalej tým menej vie. Treba však napísať aj o tom, ako je možné, že už od roku 1962 je na Duklian-skom pamätníku štátny znak, ktorý tam nepatrí. Je to znak Československej socialistickej republiky a pod týmto znakom pochovaní vojaci nikdy nebo-jovali. Či si tých 565 vojakov tu

pochovaných nezaslúži taký štátny znak, pod akým bojovali a položili to najcennejšie, čo mali, svoje životy?

Každoročne, keď prichá-dzajú na Dukliansky cintorín rôzne delegácie, tak si to nikto nevšimol, alebo nechcel všim-

núť? Najlepšia a najčastejšia odpoveď je: nie sú peniaze. Tých nebude nikdy dosť, ale na všelijaké iné aktivity penia-ze boli a budú. napr. keď sa otváral určitý úsek diaľnice, tak na prestrihnutie pásky sme pozvali Claudiu Schiffer, urči-te za nie malé peniaze. Alebo na platy riaditeľov teplární – nehovoriac o ich odstupnom. Rôzne referendá nevynímajúc, a v smotánke fi nančné dary napr. od Orange-u a pod.

Pomaly sa na obete II. sve-tovej vojny zabúda a za 2 – 3 roky odídu aj tí poslední, ešte žijúci pamätníci. Začo potom títo vojaci bojovali?

Je to kus našej histórie, tre-ba sa nad tým zamyslieť, či nie je možné v tomto prípade zjed-nať nápravu. Jozef VAŠKO

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Štátny znak, ktorý tam nepatrí

5 BOJOVNÍK / 15

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí, či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Som dôchodca a zaujalo ma, že by som mohol ušetriť na poist-ke za auto. Vzhľadom na svoj vek už nejazdím celý rok, naj-mä v zime sa tomu úplne vyhýbam. Naozaj by som teda mohol neplatiť poistku za auto za ten čas, kedy ho nepoužívam?

Peter Krásny, Želiezovce

Áno. Náklady na poistenie auta si naozaj môžete znížiť, ak ho nepoužívate celý rok. Každý majiteľ auta je povinný platiť aspoň jeden druh poistenia – to je povinné zmluvné poistenie (PZP), na základe ktorého poisťovňa hradí škody, ktoré spôsobil majiteľ auta niekomu inému. Naopak, ak chcete mať istotu, že vám po-isťovňa pomôže uhradiť aj opravu vlastného auta, keď ho poško-díte, potrebujete mať iné poistenie – havarijné. To však nemusíte mať povinne zo zákona.

Ušetriť na poistke za PZP môžete tým, že si necháte dočasne vyradiť auto z prevádzky. Dočasne, čiže napr. na niekoľko me-siacov. Treba podať žiadosť na príslušnom obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie podľa okresu, v ktorom bývate. Poplatok za vyradenie závisí od dĺžky vyradenie auta z prevádzky. Napr. za vyradenie na maximálne 12 mesiacov za-platíte 5 €. Potom treba navštíviť okresný dopravný inšpekto-rát, kde toto vyradenie zaevidujú za poplatok 6 €. Keď táto doba uplynie, treba opäť dať žiadosť o uvedenie auta do prevádzky. Aj vybavenie tejto žiadosti stojí 6 €.

Treba upozorniť, že do 15 dní od začiatku dočasného vyrade-nia auta z prevádzky treba opäť navštíviť dopravný inšpektorát (prípadne to môžete vybaviť hneď pri zaevidovaní), aby ste odo-vzdali technický preukaz i tabuľky s evidenčným číslom (bývalá ŠPZ). S vyradeným autom nesmiete počas celého obdobia jazdiť, ba dokonca musí byť prístupné pre prípadnú kontrolu zo strany úradov.

Samozrejme, aby ste ušetrili, nezabudnite na vyradenie z pre-vádzky upozorniť svoju poisťovňu, tá vám potom vráti časť pois-tenia, ak ste ho zaplatili na celý rok. Alebo vás už nevyzve zapla-tiť ďalšiu splátku, ak poistné platíte mesačne alebo štvrťročne.

Pokiaľ ide o havarijnú poistku, s tou to funguje inak, ale pois-ťovne umožňujú uzavrieť poistku len na obmedzenú dobu, napr. na niekoľko mesiacov. Ak však havarijná poistka kryje aj škody v prípade živelnej pohromy či iného poškodenia stojaceho auta, je lepšie si ju ponechať aj počas vyradenia auta z prevádzky.

Variť zdravo neznamená variťnechutne

Odborník na zdravú výživu, stra-vovanie a životosprávu Peter Miná-rik radí pripravovať obedy v súlade so všeobecne platnými zásadami zdravej výživy. Zdravý obed musí byť podľa jeho slov chutný, čerstvý a lákavý pre konzumenta. „Variť zdravo vôbec neznamená variť ne-chutne,“ poznamenal. Pripomenul, že príprava sa začína už pri náku-pe, kde sú potrebné aspoň základné informácie o potravinách a výžive. Rovnako dôležité ako nákup a po-užitie vhodných potravín je aj ich technologická úprava do hotovej, zväčša teplej podoby.

„Nerád by som nálepkoval potra-viny ako zdravé a nezdravé. Hovor-me radšej o zdraviu prospešnejších potravinách, ktorých konzumáciu by sme mali podporovať,“ konšta-toval Minárik. Na druhej strane sú potraviny, ktorých pravidelná a čas-tá konzumácia najmä vo väčších množstvách neprospieva zdraviu. „Vcelku však platí, že pre zdravé-ho človeka striedma konzumácia menej vhodných potravín nie je spojená s reálnym ohrozením zdra-via za predpokladu, že jednoznačne uprednostňujú vhodné potraviny a vedú svoj každodenný život v sú-

lade so zásadami zdravého životné-ho štýlu,“ podotkol.

Medzi potraviny, ktoré sú menej vhodné na pravidelnú prípravu obe-dov, patria podľa Minárika potravi-ny s vysokou hustotou energie, čiže sú bohaté na tuk, prípadne aj cukor. Patria sem aj potraviny s vysokým obsahom tuku bohatého na nasýtené mastné kyseliny, trans mastné kyse-

liny a cholesterol. Striedmo treba pristupovať aj k červenému mäsu a údeninám z neho pripravených. Obed tiež netreba variť z potravín s vysokým obsahom cukru a s vyso-kým glykemickým indexom. Miná-rik odporúča vyvarovať sa i vysmá-žaniu, grilovaniu nad otvoreným ohňom a alkoholickým nápojom.

TASR

Varenie v kotloch pred domom bolo kedysi bežné, dnes sa s ním už stretávame pomenej. Ilustr. foto: TASR R. Stoklasa

Polícia radí ženám, ako prežiť lúpežné prepadnutieKaždá žena sa môže stať obeťou lúpežného prepad-

nutia, polícia preto radí, ako sa správať v inkriminova-ných situáciách a ako ich čo najlepšie zvládnuť. Zákla-dom je obozretnosť a nepodceňovanie nebezpečenstva.

„Pozor na tzv. inscenované situácie. Majú spoločné to, že sa akoby náhodou dostanete do kontaktu s cudzím človekom. Vrazí do vás alebo vás osloví na ulici pod nejakou zámienkou. Nedávajte sa s nikým do reči, ani keď vás požiada o pomoc,“ odporúča Mária Faltániová z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Je potrebné uvedomiť si, že v prípade lúpežných prepadnutí nejde lupičovi obvykle o život obete, ale o peniaze. Pri pouličnej lúpeži sa podľa Faltániovej pá-

chatelia spoliehajú na moment prekvapenia. „Niekedy stačí pevne držať kabelku, hlasno kričať alebo sa za-chovať nečakaným pre páchateľa prekvapivým spôso-bom. Ak sa vám však zdá situácia beznádejná, naprí-klad vás ohrozuje zbraňou, neriskujte,“ odporúča. Ako ďalej uviedla, obeť prepadnutia by sa nemala „hrať na hrdinu“. Prenasledovanie a zneškodnenie lupiča treba prenechať profesionálom. „Keď už má korisť v rukách, je viac nebezpečný,“ konštatovala.

Niekedy sa stáva, že niektoré obete lúpežných pre-padnutí trpia psychickými problémami. „Aj keď ste vy-viazli bez zranení, ale nepomôže vám bežné vyrozprá-vanie sa priateľom, príbuzným, vyhľadajte odborníka,“ dodala Faltániová. TASR

V na našom poslednom Bojov-níku č.14 ma zaujal pekný mo-bilizujúci úvodník šéfredaktorky Lucie Illanitzovej. Z ktorého ci-tujem: „Členovia SZPB chceme bojovať za svet, ktorí bude lepší, bude lepšie rešpektovať ľudské práva a už nikdy nedopustí zvrh-losti fašizmu.“ Tiež sa mi páči pekný farebný dizajn celého časopisu a pekné články najmä z histórie, vrátane prílohy Revue antifašistov. Musím upozorniť aj na pekný dátum vydania 23. 6. 20011 (tlačový škriatok úradoval, pozn. redakcie). Bodaj by sa to stalo aj v skutočnosti, že by náš Bojovník vychádzal tak dlho.

Pochádzam z Čierneho Balogu. Moji rodičia boli obaja priami účastníci SNP a i keď boli jedno-duchí, no pracovití ľudia, v ča-soch, keď sa rozhodovalo o osude nášho národa, vedeli, kde je ich miesto. Otec Jozef narodený 1923, sa zúčastnil SNP ako povstalecký vojak, matka Mária, narodená

1927, ako 17-ročná pred a počas SNP robila slúžku pri horárovi Vojtechovi Antalovi, ktorý je zveč-

nený ako horár Gondáš v románe z obdobia SNP od Petra Jilemnic-kého Kronika. Horáreň, v ktorej

cez vojnu horároval Vojtech Antal (a moja mama tam slúžila), bola asi 15 km nad obcou Čierny Ba-log, v tzv. Starej doline na úpätí Klenovského Vepra. Práve v tej-to horárni sa po vojne ubytoval

a v rokoch 1946 – 1947 napísal Peter Jilemnický svoju Kroniku. Preto má dnes táto horáreň názov Horáreň Petra Ji-lemnického. Dnes je však ošarpaná a opustená, pone-chaná napospas vandalom. Ho-rár Vojtech Antal z tejto horárne pred a po vypuk-nutí SNP koordi-noval partizánske hnutie na Čiernom Balogu a mamu ako slúžku využí-val ako partizán-sku spojku. Toto som počul sám na vlastné uši, od

Vojtecha Antala asi v roku 1976, keď prišiel z Banskej Bystrice k nám a mame hovoril: „Marien-ka, ty si nebola u nás len v službe, ale bola si aj partizánska spojka, kde som ťa poslal, všetko si mi vy-bavila. Mohol som sa na teba spo-ľahnúť. Daj si žiadosť na 255 a ja ti to podpíšem.“

Keďže v tých časoch fakticky každý člen SZPB súčasne odobe-ral časopis Bojovník, tak tradícia čítania Bojovníka v našej rodine má históriu cca 40 rokov. Moji ro-dičia sú už dávnejšie po smrti, ale my dvaja bratia, Ján a ja Milan, pokračujeme v ich odkaze, ako aktívni členovia SZPB.

Prajem všetko dobré a vytr-valosť v našom úsilí, aby sa na hrôzy vojny, ale aj na postoje, predsavzatia a činy našich otcov – nikdy nezabudlo. Aj my, mladšie generácie (ja mám 62 rokov) aj písaním svojich príspevkov sme s naším Bojovníkom vždy stá-li na čele tejto štafety, až do 23. 6. 20011. Darmo sa nevraví, že keď Pánboh dá, aj motyka strelí.

Milan KOVÁČIK, predseda ZO č.2 SZPB v Brezne

Horáreň Petra Jilemnického, z ktorej riadil partizánsky odboj na Čiernom Balogu horár Vojtech Antal, alias Horár Gondáš.

BOJOVNÍK / 15 6

PRIPOMÍNAME SI UDALOSTPochod k pomníku padlých Nech sú stále pre nás vojno-

vé udalosti spred 66 rokov vý-strahou a súčasne snahou o to, aby sa vojnové časy k nám už nikdy nevrátili,“ povedala sta-rostka obce Anna Ištoková. Zároveň dodala, že náš ľud sa nikdy nezmieril s dobyvač-nými plánmi fašistického Ne-mecka a svojím nebojácnym postojom sa otvorene postavil k väčšine európskych národov v 1. a 2. svetovej vojne, aby sa nám lepšie žilo. „Zastaňme preto vždy s úctou na miestach, ktoré sú skropené krvou tých najodvážnejších synov nášho národa,“ vyzvala prítomných.

Starostka tiež pripomenu-la, že sloboda sa rodila veľmi ťažko a víťazstvo si vyžiadalo veľa životov otcov a synov. Prítomným sa prihovoril aj sympatizant SZPB Bohumil Mihálik a člen predsedníctva OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom pplk. Kamil Krištofík. Dôstojnosť spomienky umoc-nila veľmi pekná účasť obča-nov, vrátane mládeže a v záve-re i ohňostroj.

Text a foto: Viliam SOLOVIČ

Piateho mája sa v Čachti-ciach uskutočnil tradičný Po-chod k pomníku padlých od Obecného úradu obcou. Cestou miestni hasiči položili prvý ve-niec k ich patrónovi sv. Floriá-novi a druhý pri Pomníku pad-lých. Pri ňom položili i ďalšie delegácie vence i kytice kve-tov. Alena Novotná privítala starostku obce Annu Ištokovú, jej zástupcu Eduarda Jamricha, ostatných hostí a prítomných.

Básne zarecitovali žiačky miestnej ZŠ Katarína Seléši-ová, Henrieta Kolníková, Ta-mara Opatovská. K dôstojnej, pietnej spomienke prispeli i muzikanti miestnej dychovej hudby.

„Dnes sme sa stretli pred Po-mníkom oslobodenia, aby sme si uctili obetu všetkých statoč-ných mužov a žien, ktorí daro-vali to najcennejšie – vlastný život, aby po šiestich rokoch neistoty a hrôz priniesli do našej obce koniec vojnového stavu.

Deň víťazstva v MartineSlávnostné zasadnutie k 66.

výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom sa konalo 6. mája 2011 v zasadačke MsÚ Martin za prítomnosti pozvaných hos-tí viceprimátora mesta Martin Alexandra Lilgeho a poverenej riaditeľky SČK Daniely Ko-morovej. Viceprimátor a pod-redseda OblV SZPB pripome-nuli udalosti spred 66 rokov. Tajomníčka OblV SZPB infor-movala o jeho činnosti a o pri-pravovanom zájazde v mesiaci jún 2011 do Žiliny a Strečna na Zvonicu. Poďakovala vicepri-mátorovi mesta Martin za vy-nikajúcu spoluprácu s mestom a veliteľom práporu. Na sláv-nostnom pietnom akte polože-nia vencov a kytíc sa zúčast-

nili zástupcovia mesta Martin, OS, polície, Obvodného úradu Martin, OcÚ Sklabiňa, OblV SZPB, politických strán. Ven-ce slávnostne položila Čestná jednotka OS SR k pamätníkom v Martine na Bukovinách. Po-tom sa prítomní premiestnili k pamätníku „Pušky“ a na Cin-torín padlých v Martine – Prie-kope.

Deviateho mája sa tridsaťdva členov z Turca na pozvanie ÚR SZPB zúčastnilo na spomien-kových oslavách 66. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom v Bratislave na Slavíne, kde bola povýšená ministrom obra-ny SR do hodnosti rotmajster-ky Mária Doseková z Martina.

Mária TRPIŠOVÁ

Oslobodenie mestaSlávnostné zhromaždenie pri

príležitosti 66. výročia oslobo-denia mesta Martin sa konalo v zasadačke Lekárskej fakulty UK v Martine 11. 4. Vicepri-mátor mesta Alexander Lilge sa vo svojom príhovore dotkol pomýlenej histórie dr. Hrušov-ského „Spravodajca slov. sne-mu“, kedy Slovensko muselo bojovať proti ZSSR, o účasti Slovenska na tvorbe novej Európy, hovoril i o deklarácii Spojených národov a bojoch 2. svetovej vojny. Predseda OblV SZPB Stanislav Hronec pripomenul bojovú operáciu

Turca v Malej a Veľkej Fatre i v Strečnianskom priesmyku. Vyzval všetkých, aby sa neza-budlo na doteraz žijúcich pria-mych účastníkov odboja, ktorí zažili na vlastnej koži krutosť, násilie, holokaust.

Potom odovzdali „Ďakovné listy“ priamym účastníkom odboja z Martina, ktorí sa do-žili životného jubilea. Ocene-nie si od viceprimátora mesta Martin a predsedu OblV SZPB prevzali Anna Kuchtová, Jo-zef Jurčík, Štefan Prevendár a pplk. v.v. Bohuš Rakyta.

Mária TRPIŠOVÁ

Po partizánskych

Ešte v škole si určili žiaci svo-jich generálov a pod ich vedením sa vybrali splniť neľahkú úlohu a to po určenej trase, plnej ná-strah, dôjsť do cieľa bez strát na životoch.

Teta Slávka i tento rok mala so sebou ručne vyrobenú mapu, kto-rú si pozorne každý preštudoval. Vysvetlili sa základné informácie,

zoradili sme sa podľa oddielov: 1. oddiel generála Jegorova za ním 2. oddiel generála Štefánika a 3. oddiel patril generálovi Goliano-vi. V tomto zoskupení sme vy-razili na pochod. Cestu cez našu dedinu sme si krátili ako správni vojaci piesňami, a to nielen parti-zánskymi, ktoré poznáme z vystú-pení, ale i ľudovkami. Cesta nám

ubehla rýchlo a my sme prišli až po prvé údolie, ktoré sa nazývalo Údolie smradľavých nepriateľov (hnojisko SHR) a naozaj tam bol smrad. Prišli sme po prvý kopec, ktorý sme síce zvládli, ale hneď nám začalo hrať v brušku, takže sme si dali desiatovú prestávku. Tú sme si krátili rozprávaním o popravených partizánoch v na-šej obci, o niektorých českých slovíčkach. Dospelo to k tomu, že po česky sa chrbát povie „záda“ a jeden malý partizán použil svo-ju logiku a povedal: „Tak potom je Šeherezáda v preklade Šehere-

Je 27. jún a naša organizácia SZPB v Medzibrode organizuje už štvrtý ročník akcie Po partizánskych chodníčkoch, určenej pre deti ZŠ v Medzibrode. Zdá sa, že už to bude taká naša tradícia. Tak ako každý rok i teraz o 9.00 hod. zaútočila do školy teta Slávka, aby vyzdvihla tri oddiely generálov na pochod do me-dzibrodských hôr.

Účastníci pochodu k pomníku padlých.

Keď sa deti prešli po partizánskych chodníčkoch, pochutili si na dobrom guľáši. Foto: sl

7 BOJOVNÍK / 15

TI DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

chodníčkoch 2011chrbát.“ Po smiechu sme pokra-čovali do Údolia tichej zóny, kde sme „bojovali“ v dvojiciach, a to v behu s jednou nohou priviaza-nou ku kamarátovi. Po vyhodno-tení sme pokračovali v pochode a objavil sa nám krásny výhľad na Prašivú. Teta Slávka nám uká-zala hrebeň z kadiaľ išli partizáni. Dnes sa to volá Cesta SNP. Na tomto mieste sme si vyskúšali silu v preťahovaní lana medzi jednot-livými oddielmi. Už trošku vysi-lení sme pokračovali do Granáto-vého údolia, kde sme si nazbierali šišky z borovíc (granáty), a takto

zásobení sme vykročili do Bom-bardovacieho údolia. Vyhliadnu-tý strom nám poslúžil ako terč a každý partizán si piatimi granát-mi mohol vyskúšať svoju pres-nosť streľby. Čím viac sme zdo-lávali prekážky a blížil sa obed, tým viac sme sa tešili na cieľovú rovinku cez kamenné údolie. Asi 20 m pred stanom hlavného štá-bu sme začali spievať partizán-sku pieseň Partizán bojoval, aby v stane vedeli, že sme to my a nie nepriatelia. V cieli nás čakalo prekvapenie, a to záchranári na sanitke, ktorí nám predviedli ako

môžu i deti zachrániť život, ako poskytnúť prvú pomoc, mohli sme sa pozrieť, čo sa nachádza v sanitke. Po tomto prekvapení nás čakal ďaleko rozvoniavajúci chutný gulášik, ktorý pripravi-la druhá skupina členov SZPB. Vyhladnutí a vysmädnutí sme si posadali s miskami gulášu a ne-bolo toho, kto by si aspoň trošku nedal. Po jedle nastalo odovzdá-vanie cien, koláčov a keksíkov na cestu späť do školy. Dúfame, že i tento rok boli deti plné zážitkov tak, ako i po iné roky.

Slávka LENČOVÁ, ZO SZPB Medzibrod

Upozorňujú nahistóriu SNP

Ako je známe po vypuknutí SNP začala aj pomoc Sovietskeho zväzu realizovaná prostredníc-tvom leteckej prepravy vojakov a materiálu na letisko Tri duby na Sliači. Vzdušný most vykonával Gomelský a Orelský letecký zbor na lietadlách Li-2, Lisunov. Od 4. 9. do 24. 10. l944 bolo uskutoč-nených takmer 1200 letov z toho len 682 úspešných pričom bolo prepravených 2000 osôb (2. para-desantná brigáda) a 600 ton mate-riálu. Úspešnosť bola podmiene-ná najmä zlými poveternostnými podmienkami ako aj nepriateľ-skou protileteckou paľbou. Táto sa stala osudnou aj pre posádku lietadla, ktoré sa po zásahu zrútilo do lesného masívu na hranici ka-tastra obcí Badín a Pršany v okre-

se Banská Bystrica, iba niekoľko kilometrov od cieľa pristátia. Lie-tadlo po páde vybuchlo a zahynu-lo v ňom šesť sovietskych letcov. Na mieste pádu je postavená ta-buľa pripomínajúca túto udalosť a zozbierané zvyšky havarované-ho lietadla.

Základná organizácia SZPB v Badíne každoročne čistí k to-muto pietnemu miestu chodník. V piatok 24. júna zorganizova-la návštevu tohto pamätníka so žiakmi Základnej školy v Badíne s pomocou obecného úradu, ktorý poskytol na prepravu účastníkov autobus. Členovia základnej orga-nizácie Donoval, Lenci a Danko, ktorí robili doprovod pripomenu-li žiakom túto udalosť z histórie SNP. Ondrej DANKO

Svedectvámŕtvych svedkov

V tomto roku si Poľsko a s ním aj celý svet pripomenulo už 66. výročie významnej udalosti 2. svetovej vojny. Bolo to výročie oslobodenia najväčšieho bývalého koncentračného tábora Osvienčim. Úctu a uznanie si zasluhuje 231 vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli v boji pri oslobodzovaní tohto koncentračného tábora.

Do rámca aktivít Oblastného výboru a ZO SZPB v Medzilabor-ciach patrí poznávanie prejavov boja proti rôznym formám fašizmu, rasizmu a iných prejavov diskrimi-nácie. Súčasťou toho bola pláno-vaná exkurzia členov SZPB vrá-tane mladých ľudí po účastníkoch odboja na poznávacom zájazde do

Osvienčimu, ktorý sa uskutočnil 4. júna. Celkom 50 účastníkov sa v priestoroch tohto koncentračného tábora oboznámilo s artefaktami a dokumentačnými materiálmi veľ-kého trýznenia a vraždenia ľudí. v tomto tábore smrti.

Do tábora smrti Osvienčim bolo deportovaných zhruba 1,3 milióna ľudí, z ktorých celkovo 1,1 mili-óna bolo v tábore zavraždených alebo iným spôsobom usmrtených. So záujmom si preto účastníci zá-jazdu prezerali zvyšky plynových komôr, kremačné jamy a pri múre smrti vzdali úctu popraveným väz-ňom zastrelením.

Peter HRINKO , tajomník OblV SZPB

Foto: G. Kantuľák

Vďaka za obeteÚnia vojnových veteránov SR

v spolupráci s Ministerstvom obrany, Slovenským zväzom pro-tifašistických bojovníkov, Vojen-skou zotavovňou a hotelom Smre-kovica zorganizovala 18. júna prvý ročník POCHODU VĎA-KY obetiam boja za mier, slobodu a demokraciu.

V krásnom prostredí Národné-ho parku Veľká Fatra v nadmor-skej výške 1428 m, kde sa nachá-dza Vojenská zotavovňa a hotel Smrekovica, sa aj napriek nie veľ-mi priaznivému počasiu stretlo 31 odbojárov a sympatizantov SZPB

z okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Účastníci stret-nutia si pozreli výstavku zbraní a vojenských uniforiem a zúčast-nili sa turistického pochodu. Pod-ľa druhu náročnosti boli vytýče-né tri trasy pochodu. Najmladší účastník mal päť rokov a najstarší cez 80 rokov.Ďakujeme Oblastnému výboru

SZPB v L. Mikuláši a v Ružom-berku za možnosť zúčastniť sa tejto vydarenej akcie a tešíme sa na jeho druhý ročník.

Oľga LEHOTSKÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Spomienkové bohoslužbyV nedeľu 5. júna sme si v Dobšinej pripomenuli 66. výročie Přerov-

skej tragédie v evanjelickom kostole spomienkovými bohoslužbami, ktoré slúžil biskup východného dištriktu p. Saból spolu so zborovým farárom R. Gdovinom. Medzi prítomnými bol primátor mesta Dobšiná K. Horník s manželkou, ako aj členovia Spolku karpatských Nemcov. Služby sa konali v slovenskom aj nemeckom jazyku. Pavol BURGER

Na Pochode vďaky sa zúčastnilo 31 ľudí.

O zájazd do Osvienčimu mali členovia ZO SZPB v Medzilaborciach záujem.

Osudy ľudí v koncetračnom tábore chytili každého za srdce.

BOJOVNÍK / 15 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJán Kollár(29. 7. 1793 – 24. 1. 1852) BÁSNIK, SPISOVATEĽ

Aj zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícim, někdy kolébka, nyní národu mého rakev – to sú prvé verše so slávnej Slávy dcery a každý poľahky dodá i meno jej autora Jána Kollára. Pretože, keby Ján Kollár nebol napísal nič iné iba Predspěv, z ktorého sú tieto verše, stačilo by to na to, aby sa navždy zapísal medzi najznámejších slo-venských básnikov.

Narodil sa 29. júla 1793 v Mo-šovciach neďaleko Martina. Jeho otec bol múdry, pracovitý a váže-ný človek v meste, ale jeho žena i tri deti ho poznali aj ako hrubého, sebeckého človeka. Veľmi sa bál staroby a tým obmedzoval deti, od ktorých priam chorobne vyža-doval, aby ho doopatrovali. Matka – tichá, láskavá žena – pochádzala síce zo slávnej olejkársko-šafra-níckej rodiny, ale majetky nezde-dila a rodina žila skromne. Napriek tomu bol život v malom meste romantický a Kollár sa rád v spo-mienkach k nemu vracal. Očaril ho slovenský spev a ľudové zvyky, čo vyústilo do zberateľskej vášne. Neskôr, keď spoznal meštiacky život v Uhorsku, ho však očarenie z práce na poli prešlo, zmenilo sa na nenávisť voči utláčateľom a ľú-tosť nad zrobeným ľudom.

Do školy začal J. Kollár chodiť v rodných Mošovciach, kde sa vďaka dobrým učiteľom dostal ku knihám „svetového obsahu“ – ako napísal v Pamätiach z mladších rokov života. U učiteľa Adama Bu-riana raz zbadal Nejedlého český preklad Homérovej Iliady z roku 1802 a pri jej čítaní v tichu roz-kvitnutej lúky zatúžil po tom, aby aj on dokázal tak pútavo písať.

Roku 1806 ho otec odviedol do Kremnice na tamojšie gymná-zium, kde tiež hneď patril medzi vynikajúcich žiakov. No aj tak sa po skúškach roku 1808 otec vyjad-ril, že ho nemieni ďalej podporo-vať v štúdiách, a trval na tom, aby

si hľadal zamestnanie. Doma mu celé leto ubližoval, nadával, až to nevydržal a odišiel k bratancovi do blízkeho Slovenského Pravna. V neľahkom rozpoložení mu po-mohol bývalý učiteľ z Mošoviec, keď ho zavolal za svojho pomoc-níka, a potom odporučil priateľovi do Banskej Bystrice, kde bol po-mocníkom učiteľa na gymnáziu. Kollár ťažko znášal dramatický rozchod s otcom, bol skľúčený, precitlivený, zarmútený a stal sa nedôverčivým. V psychickom bôli mu nesmierne pomáhalo pôsobe-nie v škole a priam balzamom na ubolenú dušu boli dobrí ľudia.

V septembri 1810 sa zapísal do banskobystrického gymnázia a hneď i tam patril k najlepším žiakom. Čítal knihy v latinčine a celkom ho pohltila antická klasi-ka. Z Banskej Bystrice viedla jeho cesta za vzdelaním do Bratislavy, kde bol tak isto odkázaný sám na seba a žil veľmi biedne. Navyše ani škola nebolo taká ako v Ban-skej Bystrici, dobrosrdečnosť vy-striedala odmeranosť spolužiakov i pedagógov. Aby si ako-tak sprí-jemnil neradostnú situáciu, s ešte väčším zanietením čítal české knihy a študoval jazyky, okrem francúzštiny, angličtiny, taliančiny sa pustil do hebrejčiny a gréčtiny. Od druhého ročníka si zarábal ako vychovávateľ a až vtedy si trocha polepšil.

Ján Kollár bol odjakživa pria-teľský, nebol rád osamotený, ale skutočných priateľov si hľadal ťažko, preto po ukončení štúdia sa vrátil do Banskej Bystrice. Stal sa vychovávateľom, pokračoval v študovaní gramatiky a prekla-dal učebnicové texty z nem činy, francúzštiny a poľštiny. Skladal aj modlitby a duchovné piesne. Jeho veľkým snom bolo ísť ďalej štu-dovať.

Sen sa mu splnil, keď odišiel do Jeny, kde sa s novým elánom pustil

do štúdia teológie, ale i fi lozofi e, histórie, prírodných vied a fi lológie. Mesto naplnené študentským živo-tom ho očarilo, stretol tam viacero významných osobností, medzi nimi

napríklad J. W. Goetheho. Zúčast-nil sa slávnosti na hrade Wartburg pri príležitosti 300. výročia vystú-penia M. Luthera a zažil atmosféru nemeckého národného hnutia. No nemohol si nevšimnúť aj tienisté

stránky mentality germánskeho národa, jeho rozpínavosť, nadra-denosť, podceňovanie iných etník. O to väčšmi si uvedomoval ohroze-nie Slovanov.

K šťastným okamihom života v Jene patrilo stretnutie s dcérou evanjelického pastora Friederikou Wilhelminou Schmidtovou – Mí-nou, do ktorej sa zamiloval. Stala sa jeho životnou láskou, múzou,

predobrazom mýtickej bohyne Slávy, inšpiráciou básnickej sklad-by Slávy dcera. Mína jeho lásku opätovala, ale rodičia nesúhlasili so sobášom, pretože sa obávali od-chodu dcéry do Uhorska. Ján Kol-lár sa vrátil na Slovensko a Frie-derika sa napokon stala jeho man-želkou až po pätnástich rokoch, po smrti rodičov.

Roku 1819 odišiel Ján Kollár do Pešti, kde tridsať rokov pôso-bil ako evanjelický farár. Venoval sa literárnej činnosti, udržiaval kontakty s mnohými slovanskými učencami a prvý sformuloval zá-sady tejto spolupráce v rozprave O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa. Jeho koncep-cia vychádzala z predstavy o čes-koslovenskej a kmeňovej jednote a bola v rozpore s bernolákovskou i štúrovskou spisovnou slovenči-nou, čo dokumentoval v diele Hla-sové. Roku 1821 vydal svoje Bás-ne, základ Slávy dcery. Štúrovská generácia si viac vážila dva zväz-ky jeho Národných zpieva niek.

Roku 1849 sa stal univerzitným profesorom slovanskej archeo-lógie na viedenskej univerzite a pedagogickej práci na vysokej škole sa oddal naplno, čo bolo preňho typické. S nadšením pred-nášal, a aj keď bol drobného vzras-tu, u svojich študentov mal veľkú autoritu.

Začiatkom roka 1852 J. Kollár očividne chradol a zdravotný stav sa mu zhoršoval. Sám akoby vedel, že prichádza jeho koniec. Deň pred smrťou popoludní sa dal zdvihnúť na posteli so slovami: „Aby som sa ešte posledný raz pozrel na tento boží svet,“ ale hneď klesol späť. Na druhý deň ráno 24. januára po-kojne, tak ako umierajú spravodli-ví, dokonal. Pochovali ho vo Vied-ni, ale začiatkom 20. storočia jeho telo previezli na Olšanský cintorín do Prahy. Jozef LEIKERT

V dejinách československého odboja, v období existencie Pro-tektorátu Čechy a Morava a slo-venského štátu, zaujal príbeh atentátu na Reinharda Heydricha nielen domácich historikov, ale aj zahraničných autorov. V roku 2009 vyšla od Laurenta Bine-ta vo Francúzsku kniha HHhH s podtitulom ako sa hovorilo v SS Himmlers Hirn heisst Heydrich. Autor sa k problematike dostal, keď v roku 1996 prišiel na Slo-vensko vyučovať francúzštinu vo Vojenskej akadémii v Košiciach. Dôsledne zhromažďoval infor-mácie o Heydrichovi, Českoslo-vensku, nacizme a dianí vôbec počas 30. a 40. rokov 20. storo-čia. Kniha je zaujímavá z pohľa-du zhrnutia faktografi e, ale aj me-todikou tvorby, akou tento mladý (nar. 1972) pedagóg, prekladateľ

a spisovateľ pracoval. Za tento debut získal Goncourtovu cenu.

Román má až 257 sekvencií. V prvej i poslednej spomína Jo-zefa Gabčíka. Jeho a rovnako aj ostatných čs. výsadkárov, ktorí plnili poslanie na území okupo-vanom Nemcami, tiež ich po-mocníkov predstavuje ako statoč-ných vlastencov. Uznanie podáva aj o prezidentovi E. Benešovi, ale na druhej strane odsudzuje konanie tak politikov V. Británie a Francúzska za Mníchov ako aj nacistov a českých kolaboran-tov. L. Binet sa hlboko vžíval do príbehu, snažil sa odhaliť proces uvažovania a konania nacistov i odbojárov. Jeho pracovná metó-da je pozoruhodná, keď nezabúda čitateľovi vyrozprávať nemálo aj o sebe, rodine, živote v Čechách a na Slovensku v súčasnosti. To,

čo napísal je iné, ako poznáme z pohľadu slovenských a českých autorov. Tento francúzsky spôsob s Binetovou osobitosťou vytvá-ra obraz pravdivejší a pestrejší. Prenikavo cítiť, ako ho zaujala doba a ľudia v nej. V rozhovore pre TV OKO, že sú ľudia, ktorí hodnotia operáciu Antropoid ako nezodpovednú, autor o. i. pove-dal: „ Každý podobný akt odporu je problematický, pretože za nie-čo také hrozia represie stovkám nevinných ľudí. Toto však nie je čistá matematika. Tento atentát bol veľmi dôležitý z hľadiska psychológie spojencov počas 2. svetovej vojny. Bol to symbol, ktorý všetkým psychicky pomo-hol. Dôležité bolo aj načasovanie v roku 1942. Nemci vtedy vyhrá-vali na všetkých frontoch a vy-zerali ako neporaziteľní. Atentát ukázal, že to tak nie je.“ A, že to bol atentát na R. Heydricha? Ten-to pôvodne námorný dôstojník po vstupe do NSDAP sa stal organi-

zátorom nemeckej tajnej polície, nenávidel Židov a robil všetko pre ich likvidáciu. Od roku 1939 viedol Ríšsky bezpečnostný úrad. Mal dôveru a obdiv Hitle-ra i Himmlera. Dosiahol hodnosť SS-obergruppenführera a gene-rála polície. 27. septembra 1941 menovaný ako zastupujúci ríšsky protektor v Čechách a na Morave hneď po nástupe rozpútal nevída-ný teror. Už v deň príchodu dal zatknúť premiéra Eliáša a minis-tra Havelku, bezodkladne boli odsúdení na smrť. Na druhý deň boli zastrelení predstavitelia od-boja armádny generál Jozef Bíly a divízny generál Hugo Vojta. V Protektoráte nastalo hromadné vraždenie. Zúčastnil sa aj niekto-rých popráv na okupovanom so-vietskom území v spoločnosti Himmlera či Eichmanna alebo Müllera, kde vraždili Einsatz-gruppen. Heidrich zomrel na následky atentátu spáchaného čs. parašutistami J. Kubišom a J.

Gabčíkom. L. Binet sugestív-ne opísal osudy parašutistov po atentáte, vraždenie v Lidiciach, zradu Čurdu a smrť siedmich v Kostole sv. Cyrila a Metoda. HHhH je román aj o našich deji-nách a je hoden našej pozornosti.

Milan GAJDOŠ

Recenzia:Recenzia: HHhH

Pohľad na titulku knihy. Ilustr. foto: Internet

V meste Tokaj na severovýchode Maďarska odhalili 1. októbra 2005 pamätnú tabuľu slovenského básnika a evanjelického kňaza Jána Kol-lára. Autor diela Slávy dcéra, ktorý v rokoch 1819-49 pôsobil ako farár v Pešti, spomína vo svojich dielach aj Tokaj. Foto: TASR – Ladislav Vallach

9 BOJOVNÍK / 15

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Bardejov 1 s 92-ročnou Mári-ou Miškaninovou. Dunajská Streda s 87-ročnou Annou Weiszovou. Hnúšťa s 97-ročným Jánom Pervanom, 91-ročnou Irenou Koželuchovou a 89-ročnou Ire-nou Balážovou. Lubina s 93-ročnou Annou Rojkovou a 85-ročným Pavlom Ondrášikom. Livovská Huta s 89-ročnou Máriou Kijovskou. Ladomirova s 87-ročnou An-nou Želizňakovou.

Selce so 78-ročnou Annou Almášiovou. Svidník so 77-ročným Jánom Siňarom. Topoľčany 1 s 89-ročným Emilom Filom. Varadka s 95-ročným Jánom Pagačom a 87-ročným Júliusom Carachom. Žiar n/Hronom s 88-ročným Jozefom Bazalíkom a 84-roč-nou Máriou Slamkovou.;

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Andrejová: Nadežda Mačejo-vá 65 rokov.• Bardejov 1: Veronika Kuľhavá 85, Ján Choma 83 a Anna Sobe-ková 60 rokov.• Bardejov 2: Mgr. René Sema-nišin 40 rokov.• Bardejov 3: Zuzana Pangraco-vá 81, Anna Mikitová 80, Mar-gita Adamuščinová 75 a Božena Ondejková 70 rokov.• Becherov: Ján Prexta 55 rokov.• Bratislava 4: Pavel Globan 96 rokov.• Bratislava 7: Zlatica Koštia-lová a Juraj Paška 96, Klára So-moggyová 87 rokov.• Bratislava 29: Štefan Kováčik 89 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Juraj Koreň 91, Gabriela Urba-nová 89, Juraj Valent 86, Cyril Guzma 85 a JUDr. Jarmila Kasa-lová 82 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Ing. Peter Synovec 87 a Ing. Martin Gago 30 rokov.• Brezno 1: Anna Švantnerová 90, Rudolf Demian 87 a Anna Vološtínová 85 rokov.• Brezno 2: Anna Bošková a Ti-bor Kováč 86, Viera Blašková 80 a Ján Pančík 70 rokov.• Breznička: Kristína Mušková a Pavol Frančok 90 rokov.• Belá – Dulice: Elena Kollá-riková 80, Elena Salíniová 75 a Jozef Pavlík 60 rokov.• Badín: Ondrej Danko 89 rokov.• Bojnice: Mgr. Emil Danek 80 rokov.• Budkovce: Michal Surma 90 a Magdaléna Poláková 55 rokov.• Blatná Polianka: Juraj Kop-čanský 86 rokov.• Cigeľka: Dušan Vencurik 60 rokov.• Čertižné: Eva Gaľová 90 ro-kov.• Čierny Balog: Antónia Med-veďová 94 a Vincent Kováčik 89 rokov.• Čierne n/Topľou: Milan Ma-dura 45 rokov.• Dolná Krupá: Anna Kumančí-ková 70 rokov.

• Dunajská Streda: Ján Slotta 89 a Eva Benedeková 82 rokov.• Gemerská Poloma: Mária Fe-renčíková 90 a Mária Madáčová 83 rokov.• Giraltovce: Anna Čekelská 87, Zuzana Paľová 86, Peter Roman 85 a Anna Partilová 80 rokov.• Gerlachov: Mikuláš Ristvej 89 rokov.• Hažlín: Mária Kolárová 90 a Anna Jazudeková 87 rokov.• Hanušovce: Oľga Kučinská 50 rokov.• Holčíkovce: Anna Medvecová 90 rokov.• Handlová: Ladislav Kremnic-ký 90, Júlia Madajová 85, Júlia Paduchová 80 a Ján Mamojka 75 rokov.• Habura: Pavol Beňko 89 ro-kov.• Hatalov: Anna Tkáčová 85 ro-kov.• Hnúšťa: Elena Vaľová 86 a MUDr. Ladislav Lebeda 65 rokov.• Kordíky: Ján Schneider 86 ro-kov.• Kamenec p/Vtáčnikom: Má-ria Žiaková a Vincent Pisár 83 rokov.• Košice IS: Štefan Labanc 89 a Vlasta Kadounová 86 rokov.• Kríže: Mária Chomová 90 a Verona Molčanová 83 rokov.• Kolbovce: Mária Kasardová 88 rokov.• Krajná Bystrá: Mária Iľka-ninová 89, Emília Hojdová 70 a Peter Zapotocky 60 rokov.• Kružlová: Michal Bartko 91 a Mária Kušejová 80 rokov.• Ladomirová: Helena Hvozdo-vá 86 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Ga-goríková 85 rokov.• Lipany: Margita Šimová 85 rokov.• Lubina: Ján Rubaninský 91 rokov.• Lučenec 1: Zuzana Brémová a Helena Kissová 90, Antónia Schneková 88, MUDr. Karol Bartoň 85 rokov.• Lučenec 2: Viera Obrtalová 70 rokov.

• Lúčky: Michal Grajcar 88 ro-kov.• Ľubietová: Vladimír Majn-holdt 83, Vlastimil Jančík 82 a Viera Tomičová 65 rokov.• Michalovce 1: Anna Vohárová 89 rokov.• Michalovce 2: Michal Hra-bovský 87, Helena Rimko-vá a Imrich Tomko 86, Albína Smaržiková 65 rokov.• Makovce: Helena Kuzmová 87 rokov.• Myjava: Valter Smyčka 91 ro-kov.• Marhaň: Anna Partilová 80 rokov.• Medzilaborce: Michal Capca-ra 70 rokov.• Nacina Ves: Anna Končeková 82 rokov.• Očová: Ondrej Poničan a Jú-lius Huliak 88, Anna Kmeťová a Ján Chrbet 70 rokov.• Ostrý Grúň: Hermína Fritzo-vá 83 rokov.• Okrúhle: Helena Ivančová 83 rokov.• Pohorelá: Mária Krešáková 92, Zita Pompurová 89, Karol Paroš 86, Jana Janošková a Má-ria Gáliková 85, Anna Syčová a František Bialik 84, Anna On-drejková 83 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Helena Holovanišinová 86 rokov.• Sliač: Vladimír Matejek 89 ro-kov.• Senica: Jarmila Rafčíková 70 rokov.• Stará Ľubovňa: Mária Fie-dorová 89, Štefan Kosturko 88, Ing. Peter Kober 60 a Ing. Dušan Krivoňák 55 rokov.• Sučany: Elena Beláčiková 92, Margita Petrášová a Karol Majer 85 rokov.• Strážske: Ľudmila Dančišino-vá 70 a Ing. Alexander Lenárt 60 rokov.• Sobrance: Veronika Tižová 87 rokov.• Snakov: Ján Adamojurka 89 rokov.• Stebník: Peter Maslej 89 ro-kov.

• Sečovská Polianka: Jana Mrusková 35 rokov.• Staškovce: Vasiľ Hupcej 70 rokov.• Stropkov: Paraska Salnická 89, Helena Čumová a Anna Ma-ruščáková 81 rokov.• Svidník: Ivan Solej 90, Anna Bačová 89, Helena Barnová 85, Ján Červeňak 81, Peter Sičak 80 a Ján Michalič 75 rokov.• Tlmače: Štefan Nilaš 60 rokov.• Trnava 1: Jaroslav Snopek 87 a Mária Púchla 82 rokov.• Topoľčany 1: Božena Minarči-cová 88 rokov.• Trenčín 1: Bernard Babál 89, Elena Fabianová 86 a Mojmír Reich 84 rokov.• Trenčín 2: Miluška Tichá 81 rokov.• Trenčianske Teplice: Alojzia Gregušová 99 rokov.• Tokajík: Jozef Medvedz 50 rokov.

• Utekáč: Anna Kretová 85 a Ivan Strmeň 65 rokov.• Ulič: Ján Senka 85 rokov.• Vinné: Mária Smoľaková 85 rokov.• Vojčice: Mária Majerčiková 87 rokov.• Vyšné Nemecké: Mária Mi-chalková 83 rokov.• Volica: Ján Fedorco 91 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Miroslav Krištan 55 rokov.• Vyšný Orlík: Peter Cocuľa 82 rokov.• Zbudza: Sabina Dzurjovčino-vá 84 rokov.• Zvolenská Slatina: Karol Per-necký 85 rokov.• Žiar n/Hronom: Anna Me-lovská 92, Marta Petrušová 81, Adela Guličková 65 a Eva Wa-gingerová 60 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Konto BojovníkNa konto nášho časopisu prispela ZO SZPB Kordíky sumou 20 €.

Darcom srdečne ďakujeme!

Náš najstarší odbojár – priamy účastník

Člen našej ZO SZPB č. 2 v Brezne TIBOR KOVÁČ, ktorý patrí medzi priamych účastníkov protifašistického odboja oslá-vil 86. narodeniny. Narodil sa 9. 6.1925 v Bratislave, ale v roku 1930 sa presťahovali do Sloven-

skej Ľupče. Odbojovej čin-nosti sa začal venovať skôr ako začalo SNP. Pomáhal vynášať zbrane z Hliadeľ-skej doliny na Prašivú, kde sa tvorila základňa partizá-nov a slovenských vojakov. Zúčastnil sa bojov pri Svä-tom Kríži (dnes Žiar n/Hro-nom). Po potlačení Povsta-nia sa rozišli do rôznych podhorských osád a ich brigáda pod velením majora Volkova zostala v Balážoch. Tu vznikla tzv. Partizánska republika s centrom v ob-

ciach Baláže a Kalište. S kpt. To-károm zisťovali stav a postavenie nemeckých vojsk. Situáciu im však sťažovala zima a sneh. O zá-sobovanie sa postarali obyvatelia Priechodu a Podkoníc, za čo im aj dnes patrí naša vďaka.

V roku 1953 prišiel s manžel-kou Annou do Brezna. Tu našli trvalú prácu, získali byt a založili si rodinu. V n.p. Mostáreň Brezno pracoval na obchodnom úseku až do odchodu na dôchodok v roku 1985. 29. októbra 1969 spolu so svojimi vojnovými spolubojov-níkmi na ustanovujúcej členskej schôdzi založili ZO SZPB pri n.p. Mostáreň Brezno, ktorá aj dnes, keď už podnik Mostáreň zani-kol, má prívlastok „Mostárenská“ a my sme jej členovia. Tibor Ko-váč je v nej najstarším priamym účastníkom. S manželkou 25. marca t. r. oslávili 60 rokov spo-ločného života.

Želáme jubilantovi veľa zdravia a aby v kruhu rodiny užíval pokoj-ne jeseň svojho života.

Ing. Milan KOVÁČIKpredseda ZO SZPB č. 2 Brezno

Ilustr. foto: arch. red.

BOJOVNÍK / 15 10

Spomienka na sovietskych partizánov Veľkej vlasteneckej vojny

Ruskí poslanci potvrdili vý-znam a osobitosť tohto pamätné-ho dňa týmito slovami: „Na pa-miatku sebaobetovania partizánov a ilegálnych pracovníkov v boji v tyle nepriateľa, ktoré prinieslo významný vklad k víťazstvu so-vietskeho národa spod jarma fa-šistických uchvatiteľov vo Veľkej vlasteneckej vojne v rokoch 1941 až 1945.“

Dátum 29. jún nebol zvolený náhodne. Má svoj symbolický význam vyplývajúci z obsahu direktívy Národného komisariá-tu obrany ZSSR a Ústredného výboru Komunistickej strany so-vietskeho zväzu z 29. júna 1941. Je cielene určený všetkým stra-níckym a sovietskym organizáci-ám v prifrontovej oblasti a hovorí sa v ňom o nevyhnutnosti zriade-nia partizánskych oddielov a di-verzných skupín v tyle nepriate-ľa, určených pre ničenie mostov, ciest, telefónnych a telegrafných stĺpov, skladov a pod.

Rozsiahla činnosťPartizánske hnutie a činnosť

ilegálnych pracovníkov v tyle ne-priateľských vojsk bola na území ZSSR skutočne rozsiahla a veľ-kolepá, často až s prekvapujúcou úspešnosťou. Všeľudové hnutie odporu sa rozmohlo hlavne na území Bieloruska, Ukrajiny, Mol-davska a západnej časti európ-skeho Ruska. V mnohopočetných partizánskych oddieloch, brigá-

dach a zväzkoch počas Veľkej vlasteneckej vojny slúžili hlavne bývalí zajatci z radov Červenej ar-mády, ktorým sa podarilo uniknúť zo zajateckých a pracovných tá-borov, ďalej špecialisti vyškolení na diverzie a boj v tyle nepriate-ľa, posielaní v rámci organizátor-ských skupín za frontovú líniu, ale i prostí bežní ľudia bez vojenskej príslušnosti, ktorým nebol ľa-hostajný osud ich rodnej krajiny

a cítili povinnosť postaviť sa so zbraňou v ruke na obranu svojich rodín a svojho národa. Partizánom vo veľkej miere pomáhali i ženy a deti, ktoré sa mnohokrát stávali ich nezastupiteľnými pomocníkmi a bojovými druhmi a často preja-vili odvahu a hrdinstvo pri plnení bojových úloh i napriek strádaniu a veľkému utrpeniu, ktoré priná-šal partizánsky život.

Partizánske jednotkyV prvopočiatkoch aktívne vy-

konávali svoju činnosť jednotlivé partizánske jednotky samostatne bez centrálnej koordinácie a bez tak potrebnej súčinnosti s ustu-pujúcou Červenou armádou. Až neskôr postupne prechádzali na centralizované velenie a rozkazy dostávali priamo zo štábov par-tizánskeho hnutia vytvorených v rámci jednotlivých frontov. Na porobenom území svoju aktívnu činnosť úspešne vyvíjali i rôzne spravodajsko – diverzné skupiny, vysielané frontovými štábmi par-tizánskeho hnutia do cieľových oblastí a tzv. operatívne skupiny špeciálneho určenia pod velením zložiek NKVD v pôsobnosti jed-notlivých frontov.

Tieto špecifi cké bojové formá-cie pôsobili v tylovej zóne skoro výlučne samostatne a niekedy i dlhodobo a mali špecifi cké úlo-hy prieskumného, spravodajského a diverzného charakteru. Aktivity týchto „Stalinových kommandos“

boli prísne tajné a pod stálym do-hľadom orgánov NKVD. Na te-ritóriu Sovietskeho zväzu v jeho európskej časti pôsobili státisíce sovietskych partizánov a ilegál-nych pracovníkov v nespočetných oddieloch a skupinách pod vede-ním skúsených generálov Červe-nej armády, akými boli napr. S. A. Kovpak, S. V. Rudnev, M. I. Nau-mov a mnoho ďalších, ktorí svoje praktické skúsenosti s metódami

záškodníckeho boja získali ešte za čias občianskej vojny v cárskom Rusku. Za otca všetkých soviet-skych partizánov a diverzantov sa skutočné právom považuje plk. I. G. Starinov, najznámejší a naj-lepší sovietsky špecialista na di-verznú činnosť a záškodnícky boj.

Najpočetnejšia odbojová skupi-na bola formovaná v Bielorusku

v počte 440 000 ľudí, podľa úda-jov bieloruských autorov A. Ada-moviča, J. Bryla a U. Kalěsnika. Partizánska činnosť v celom Bie-lorusku bola povestná a vzbudzo-vala veľký rešpekt a obavy medzi nemeckými frontovými a policaj-nými jednotkami. Bola rozšírená hlavne vo Vitebskej, Barano-vičskej, Mogilevskej, Polesskej a Pinskej oblasti.

Operácia KoncertZa zmienku stojí rozsiahla di-

verzná operácia s krycím názvom „Koncert“. Začala sa večer 19. septembra 1943 na skoro celom území Bieloruska. Počas celej noci sa zaznamenalo 19 903 ex-plózií na železničných tratiach. Na tejto rozsiahlej diverznej operácii sa podieľalo 193 partizánskych jednotiek, priamo podporovaných operatívnymi skupinami špeci-álneho určenia NKVD. Celko-vý počet nasadených partizánov a vojakov operatívnych skupín dosiahol počet vyše 120 000. Ak-cia pokračovala do konca septem-bra a za toto obdobie bolo zniče-ných 148 557 železničných koľají a vykoľajených niekoľko stovák vlakových vojenských transpor-tov s vojakmi, ťažkou výzbro-jou a muníciou. Použilo sa vyše 80 ton trhavín rozličného druhu. Operácia sa skončila úspechom, vďaka ktorému sa podarilo silne narušiť prebiehajúce, ale i pláno-vané bojové operácie na fronte.

Partizánske hnutiePočetne síce menšie, no svo-

jou úspešnosťou rovnako vý-znamné bolo i partizánske hnu-

tie na Ukrajine v počte približne 240 000 príslušníkov. Špecifi kum partizánskeho odboja na území Ukrajiny spočívalo v tom, že par-tizáni nebojovali iba s nemeckými jednotkami, ale v rovnakej miere boli nútení zvádzať neľútostné boje i s príslušníkmi Ukrajinskej oslobodzovacej armády, pôsobia-cej v oblasti starodávnej Haličiny,

hlavne vo Volynskej, Ľvovskej a Stanislavovskej oblasti. Na území západnej časti Ruska boli partizáni aktívni predovšetkým v Orlovskej, Smolenskej, Brian-skej, Kalininskej a Leningradskej oblasti, ale veľmi početní a aktív-ni boli i na Kryme a v rozsiahlych lesnatých oblastiach na západ od Moskvy. Podobne ako v Bielo-rusku a na Ukrajine boli „ľudo-ví pomstitelia“, ako ich výstižne a právom nazvali samotní ľudia, formovaní do nespočetných par-tizánskych oddielov a zväzkov, podriadených Ústrednému štábu partizánskeho hnutia pri Vojen-skej rade Národného komisariátu obrany v Moskve, ktorému ofi ci-álne velil Stalinov priateľ, maršal

K. Vorošilov. Toto ústredie vznik-lo na príkaz STAVKY 30. mája 1942 a centrálne koordinovalo bojovú, diverznú a spravodajskú činnosť všetkých aktívnych od-bojových a partizánskych skupín a zosúlaďovalo ich bojové aktivi-ty v súčinnosti a s potrebami po-stupujúcej Červenej armády.

Spisovatelia nezabúdajúPartizánskemu a ilegálnemu

hnutiu počas Veľkej vlastenec-kej vojny boli venované mnohé

odborné, memoárové, prozaické, ale i všeobecno-populárne knižné diela, hlavne od sovietskych auto-rov. Medzi významných autorov patrí B. V. Sokolov, známy so-vietsky historik, ktorý komplex-ne „mapuje“ partizánske hnutie počas Veľkej vlasteneckej vojny, s dôrazom na osobitosti partizán-skej vojny na území ZSSR. Me-dzi „partizánskymi“ autormi má osobitné postavenie hrdina ZSSR pplk. M. S. Grudnikov, ktorý sám velil operatívnym skupinám špe-ciálneho určenia, neskôr bol ve-liteľom partizánskych brigád vo Vitebskej a Baranovičskej oblasti Bieloruska. Dr. Jozef SKALKA PhD.

predseda KVH Čapajev Prešov

Foto: archív JS

Ruská duma schválila v treťom konečnom čítaní zákon, ustano-vujúci 29. jún ako pamätný deň partizánov a ilegálnych pracov-níkov. Tento pamätný deň bol oficiálne potvrdený i prezident-ským výnosom o profesionálnych sviatkoch a pamätných dňoch v Ozbrojených silách Ruskej federácie. Zákon bol prijatý na zákla-de iniciatívy miestneho parlamentu Brianskej oblasti RF a tento pamätný dátum sa začal oficiálne sláviť od roku 2010.

Pamätná svieca Medzinárodné pietne spomienkové podujatie „Pamätná svie-

ca 22. júna“ je venované 70. výročiu začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Táto dôstojná aktivita sa započala na Pokrovskom cintorí-ne v Rusku, na mieste, kde sú pochovaní padlí sovietski vojaci, za účelom uctenia si večnej pamiatky všetkých známych i neznámych hrdinov východného frontu.

V predvečer 21. júna si v celom Rusku modlitbou pripomínajú desiatky miliónov padlých v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. V tento deň v stovkách ruských mies a obcí prichádzajú aktivis-ti a predstavitelia rôznych spoločenských organizácií na námestia miest a k vojnovým pamätníkom a hrobom zapáliť spoločne so ži-júcimi veteránmi a pamätníkmi vojnových čias „Svieču pamjati“.

V celom Rusku vo všetkých mestách v noci na 22. júna o 22,00 hod. sa zapaľujú v oknách domv sviečky na pamiatku všetkých tých, ktorí sa z vojny živí nevrátili. Členovia a sympatizanti Klubu vojenskej histórie Čapajev pri Ob-

lastnom výbore SZPB v Prešove zapálili v tento pamätný deň svieč-ky pri vojnových pamätníkoch v mestách Košice, Prešov, Bardejov a Vranov, na počesť všetkých padlých ľudí vo Veľkej vlasteneckej vojne. Večnaja pamjať. js

11 BOJOVNÍK / 15

CESTY ZA POZNANÍM MINULOSTI – Literárna a výtvarná súťaž ročník 2011

1. kategória – 3.miesto: EDUARD MARTINKA, 8 r. – „Je šťastím človeka, keď sa má kam vrátiť“ – ZŠ Ďumbierska 17, Banská Bystrica

Ďaleko od Banskej Bystrice, v kútiku východného Slovenska, sa nachádza malá dedinka menom Brezovička. Tu som sa narodila, tu som vyrastala. Ale aj po mnohých rokoch, keď som už dávno presťahovaná sem, do Banskej Bystrice, ostáva táto dedinka v mojom srdci tým najkrajším miestom na svete.

Aj ja mám dni, keď sa cítim sama, opustená. Vtedy zavriem oči a snívam... Vraciam sa do svojej rodnej dedinky, aby som pookriala a nabrala nových síl.

Nachádza sa uprostred veľkých kopcov, obkolesená vencom hôr. Cítim nádhernú vôňu kvetov rastúcich po lúkach a čistinách, počujem žblnkot potô-čika, kam som sa chodila brodiť spolu s mojimi priateľkami, Andrejkou a Jul-kou. A tam, neďaleko starého duba, je náš úkryt – maličký drevený domček, ktorý sme si spolu postavili. Tu sme sa stretávali a šepkali si svoje tajomstvá. Kráčam v mysli ďalej do lesa. Ku starému vysokému posedu. Aké to bolo nádherné pozorovať za pekných mesačných nocí pasúce sa srnky! Boli sme tak tíško, tichučko, aby sme ich nevyplašili. Ale ešte krajší bol Julkin nápad osláviť tu svoje narodeniny. Prečo nie? A tak sme jej pri svetle hviezdičiek zapriali do života všetko najlepšie. Z batôžkov sme vybrali skromné občer-stvenie a oslava sa začala. Krásna a nezabudnuteľná. Smiali sme sa, keď sme spoločne spomínali na rôzne zážitky, napríklad na karneval. Ja som bola mu-cha Puk, Julka predstavovala pani Jar, ale kto bol ten tučný medveď? Predsa Andrejka! Vyhrala 1. cenu, lebo ju, jedinú, nikto nespoznal. Aj v škole sme boli nerozlučná trojica, šepkali sme si a navzájom pomáhali. Všetko sa zdalo byť také sľubné. Až raz!

Do školy prišla pre mňa starká so slovami: „Katka, ocko Ti zomrel, siahol si na život...“ Zrútil sa nám celý svet. Jediným východiskom bol odchod. Preč odtiaľto! Čím skôr zabudnúť...

A tak sme sa presťahovali sem, do Banskej Bystrice. Zoznámila som sa s novým prostredím, prišla som do novej školy, nadviazala nové priateľstvá. Čas pomaly hojí bolestivé rany osudu... Ale na svoje rodné priateľky neza-búdam. Stretávame sa počas letných prázdnin. Sedíme spolu na dvore môjho rodného domčeka. Pochutnávame si na sladkých voňavých jahodách z našej záhradky a opäť si šepkáme svoje zážitky a tajomstvá. Alebo sa vyberieme kúpať do potôčika. Tak ako kedysi.

Viem, že život býva nevyspytateľný a ešte všeličo mi prinesie. A vtedy sa vyberiem, aspoň v mysli, do svojej rodnej dedinky, znovu sa nadýchnuť, začať odznova. Ostane v mojom srdci a navždy ju budem milovať. Moja nádherná rodná Brezovička – môj raj na Zemi.

KATARÍNA KALLOVÁ, ZŠ Moskovská, BB

Môj raj na zemi

2. kategória – 2. miesto: MARIÁN TIMKO, 11 r. – „Výstrižky z mladosti môjho dedka“ – ZŠ Lesnícka 1, Prešov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 13 znie: Činy bojovníkov SNP sú v nás.Knihu od darcu, primátora mesta Dobšiná Karola Horníka posielame Štefanovi Novákovi do Dolného Kubína.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUpomoc:KENORA,AKREC,SORGE.

1. časťtajničky

sokyňa

cudziaskratka(ekonómia)

ruský agentv Japonsku(II. SV)

značkamúky

3. časťtajničky

dajako,ledabolo

Dorota,domácky

záhradnábesiedka

lis

časťobce,dediny

značkavaty

4. časťtajničky

strýko, ponemecky

rímska 4

Rebeka, Ga-bika, Beta

rýchladivízia

bulharskýprístav

prístav, poanglicky

pamätníkČA pri Košiciach

citoslovo(dorast)

robí nakrosnách

nemeckéž. meno

5. časťtajničky

menoDelona

ťažkákanónovábrigáda

poľskárieka

nanič vec,nepodarok

nádražia

2. časťtajničky

častésamo-hlásky

sídlov Kanade

osloveniepotomka

časť tela

streleckádivízia

menospisov.Staška

mesto priMoskve

pokladnica

talianskemesto

opyt.zámeno

vyzvedač

rímskych99

meno Cha-čaturiana

francúz-sky zápor

kachle

zariskujú

letnétielko

ostrovan

ruskápredložka

sídlov Peru

časťtváre

časťpostroja(uzda)

ohraniče-ná plocha

HISTORICKÝ KALENDÁR17. júna1939 – Vo Versailles vy-konali poslednú verejnú popravu gilotínou, keď pred veľkým zástupom ľudí popravili vraha Eu-gena Weidmanna.1940 – Sovietske vojen-ské jednotky obsadili Litvu a Estónsko.

21. júna1942 – Nemecké vojenské jednotky pod vedením mar-šala Rommela dobyli stra-tegický významnú pevnosť Tobruk na severe Afriky.

22. júna1940 – V Compiegne pod-písali Nemecko a Fran-cúzsko prímerie. Fran-cúzsko prijalo podmienky dohody a krajina sa roz-delila na dve pásma, pri-čom tri pätiny územia boli okupované Nemcami.1941 – Začal sa útok (plán Barbarossa) Nemecka na ZSSR. Do vojny proti So-vietskemu zväzu vstúpilo aj Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Taliansko.

23. júna1941 – Prezident a slo-venská vláda zverejnili vyhlásenie, podľa ktorého sa slovenská armáda pri-pojila k nemeckej armáde v boji proti Sovietskemu zväzu.

24. júna1916 – Začala sa ofenzí-

va spojeneckých vojsk na francúzskej rieke Somme.1948 – Sovietsky zväz prerušil pozemné spojenie medzi západnými zónami Nemecka a Berlínom, za-čala sa blokáda Berlína.

25. júna1941 – Fínsko aktívne vstúpilo do vojny proti ZSSR.

26. júna1941 – Fínsko vyhlásilo vojnu ZSSR.1945 – V San Francisku bola podpísaná Charta Organizácie Spojených národov (OSN).

27. júna1905 – Vypuklo povstanie námorníkov na ruskom krížniku Potemkin.

28. júna1914 – V Sarajeve bol spáchaný atentát na ná-sledníka rakúsko-uhor-ského trónu Františka Ferdinanda d‘ Este. Aten-tát spáchal člen srbského vojensko-vlasteneckého spolku Čierna ruka Gavri-lo Princip. Atentát sa stal zámienkou na vypuknutie prvej svetovej vojny.1919 – V Zrkadlovej sie-ni Versailleského paláca bola podpísaná mierová zmluvu medzi spojenec-kými dohodovými štátmi a porazeným Nemeckom.

Zdroj: TASR

Uznávaný bábkoherecV osemdesiatych rokoch

minulého storočia som ho ví-tal s uznaním a vrelými sym-patiami. Sergej Vladimirovič Obrazcov (nar. 5. 7. 1901) zasvätil svoju hereckú dráhu bábkovému divadlu, aby po-mocou bábok mohol vyjad-riť groteskné zveličovanie životných osudov a diania okolo, čo vďační diváci pri-jímali s neobyčajným pocho-pením, netajeným smiechom a burácajúcim potleskom. Zistil som to v Ústrednom bábkovom divadle v Moskve v hre „Láska, láska, láska...“, kde zaznela nečakaná replika „tieto tri podivné pojmy“, ktorá priviedla divákov do varu a nevšedného vzruše-nia.

S. V. Obrazcov sa už ako dvadsaťjedenročný stal di-va delným pedagógom. V ro -koch 1922 – 1930 bol členom súboru Hudobného štúdia MCHAT-u (Moskovského umeleckého akademického divadla), od roku 1936 čle-nom Hudobného divadla Ne-miroviča Dančenka a v obdo-bí 1930 – 1936 opäť členom MCHAT-u. V roku 1931 bol menovaný umeleckým ve-dúcim a hlavným režisérom štátneho Ústredného báb-kového divadla v Moskve. V roku 1976 sa stal preziden-tom Medzinárodnej bábkar-skej únie UNIMA.

Bol nielen odborníkom bábkového divadla, ale aj znalcom, ktorý prijímal nové poznatky, doporučenia a ná-

pady kolegov zo zahraničia. Bol autorom kníh – Herec s bábkou, Moje povolanie a Čínske divadlo.

Vynikajúci ruský bábkohe-rec mal dlhoročné, aj osobné kontakty, s českým umelcom profesorom Josefom Sku-pom. Cenil si jeho hlboký vzťah k bábke Spejbla, s kto-

rým J. Skupa vystupoval už od roku 1920. Bábku vyre-zal G. Nosch, aby k nemu postupne pribudli Hurvínek

a iné bábky. Divadlo „oboch hrdinov“ bolo od roku 1930 v Plzni a neskôr, v roku 1945 sa presídlilo do Prahy. Po smrti prof. Skupu sa o pre-dĺženie javištnej existencie

oboch bábok pričinil Miloš Kirschner.

Sergej Obrazcov, Josef Skupa a Miloš Kirschner sú osobnosti, ktoré sa stali vzormi pre tých, ktorí chcú pokračovať v ich šľapajach. Obrazcov mi naznačil, že sa

netreba báť ísť za svojimi snami, ale treba si vopred uvedomiť, že bez tvrdého zápasu sa méty v umení ne-dosahujú. Ing. Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

S. V. Obrazcov

Opitý šofér sa po havárii preberie a pýta sa.

Kde som?Na čisle 27.Dobre, ale v nemocnici alebo vo

väzení?* * *

Opitý policajt zastaví opitého vodi-ča. Policajt sa pýta:

– Pán vodič, prečo šoférujete dva-ja?

A vodič na to:– A to ste ma museli hneď obkľúčiť?

Príde opilec domov, ľahne si ved-ľa svojej manželky a okamžite zaspí. Na druhý deň sa zobudí, ledva otvorí oči a zamrmle: – Ach jaj, nechce sa mi vstávať, ale raz treba ísť aj domov.

* * *Ide opitý muž po ulici a strká kľúč

do pouličnej lampy. Zrazu prechádza okolo neho policajt a prihovorí sa mu: ,,Hm, asi nie sú doma.“ A opitý na to: ,Mňa neoklamete, vidím, že sa hore svieti!“

Zdroj: Internet

Plnené baklažány

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 8 baklažánov, 250 g šampi-ňónov, 80 g cibule, 2 žĺtky, 40 g kečupu, 100 ml smotany, petržlenovú vňať, strú-hanku, soľ, mleté čierne korenie a citróno-vú šťavu na dochutenie.Ako na to: Baklažány ošúpeme, pozdĺž-ne prekrojíme a lyžicou vyberieme stred. Osolíme, okoreníme a pokvapkáme citró-novou šťavou. Cibuľu opražíme, pridáme

očistené šampiňóny pokrájané na kocky. Neskôr primiešame žĺtka so strúhankou, petržlenovou vňaťou a dochutíme. Touto masou na-plníme polovice baklažánov, podlejeme kečupom s olejom a dáme piecť. Pred dokončením polejeme smotanou. Podávame so zemiak-mi a zeleninovým šalátom. -pb-