BOJOVNÍK1414D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

12. 7. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 3

Komuniké zo spoločnéhorokovania predsedníctiev

ČSBS a SZPBstr. 5

Unikátne dielo o J. Leikertovistr. 8

Vojnové krivdy na menšinách

ISSN 03223-2018

Možno máte aj vy tú skúsenosť – existuje prob-lém a väčšine ľudí okolo vás sa nechce ho riešiť, proste ho nechávajú tak. Ale keď sa vy rozhodnete niečo s ním urobiť, hneď sa nájde desať kritikov, ktorí jasne vidia, že to robíte zle a oni by to zvlád-li stokrát lepšie. Ak by sa ktorýkoľvek z nich o to pokúsil, zistí, že veci vôbec nejdú tak jednoducho, ako vykladal kamarátom v krčme. Že každá jedna vec, ktorú naozaj urobíte, je stokrát komplikova-nejšia ako jeho krčmový plán. Reagujem tým na jeden článok, ktorý nášmu zväzu venovala mladá novinárka z renomovaného týždenníka. Fakt je, že reakcie médií na náš posledný zjazd boli vo všeobecnosti veľmi pekné, ale táto jedna vec bola vyslovene zlomyseľná a podľa môjho názoru na-písaná vopred so zlým úmyslom.

Celý SZPB s viac ako polstoročnou históriou a takmer 20 000 členmi dostáva na organizova-nie svojej činnosti za celý rok menej peňazí, ako mal štát zaplatiť za dva „zlaté padáky“ pre svo-jich úradníkov.

Na organizovanie takejto masy ľudí jednodu-cho nestačia len dobrovoľníci, je potrebná aspoň minimálna profesionálna štruktúra. SZPB sa v tomto smere z roka na rok stále viac uskromňu-je a tých niekoľko desiatok ľudí, ktorí profesio-nálne zabezpečujú jeho chod, má platy na úrovni najlacnejších manuálnych pracovníkov. Aj tak sa v dotyčnom článku náklady zdali byť prehnané.

Snaha SZPB docieliť odškodnenie pre vojnové siroty sa vyriešila poznámkou, že už majú aj tak vysoký vek a stálo by to ďalšie peniaze. A okrem toho je prvobojovníkov vo zväze už len okolo 4000 (je to málo, alebo veľa?)... Ak chcela baby-novinárka šetriť fi nancie štátu, nemusela to robiť takto netaktne a hrubo, vhodných tém by ľahko našla nemálo.

Mnoho členov SZPB je už vo vyššom veku a ne-ovláda moderné metódy kampaní, práce s média-mi, najmä modernými, elektronickými. Na druhej strane si ale mnohí z nich osobne pamätajú uda-losti z druhej svetovej vojny a vedia z vlastnej skúsenosti, čo sa dialo vtedy a čomu by sme sa mali ubrániť dnes. Zväz sústavne, po desiatky rokov pripomína na stovkách aktivít ročne potre-bu chrániť spoločnosť pred návratom myšlienok, ktoré spôsobili najväčšiu katastrofu dvadsiateho storočia.

V mestách, dedinách, vo všetkých slovenských regiónoch. Nie billboardami a reklamami v tele-vízii, ale každoročným sklonením sa pred obeťa-mi padlých, spomienkami, rozhovormi. Táto tra-dícia, žitá každý rok na mnohých miestach našej vlasti, je našou národnou hodnotou. Otázka je, dokedy.

Delegácia Slovenského zväzu pro-tifašistických bojovníkov (SZPB) navštívila v polovici júna Moravskú Třebovú, kde rokovala s predstavi-teľmi Českého zväzu bojovníkov za slobodu (ČSBS). Obidve organizácie ocenili vzájomnú spoluprácu, ktorá bude pokračovať aj naďalej.

„Naša práca je podobná ako u na-šich priateľov v SZPB. Máme podobné problémy ako vy,“ konštatoval na roko-vaní podpredseda ČSBS Pavel Vranský s tým, že nálada v spoločnosti v súčas-nej dobe obom organizáciám nepraje, no napriek tomu nevynechajú žiadnu príležitosť propagovať odkaz protifa-šistického odboja. Tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký v tejto súvislosti dodal, že obe organizácie sa musia snažiť získať medzinárodnú podporu v boji proti narastaniu preja-vov neonacizmu. „Spoločne dokážeme viac,“ zdôraznil.

Zároveň poďakoval predsedovi ČSBS Jaroslavovi Vodičkovi, za jeho účasť na májovom zjazde SZPB v Bra-tislave a poinformoval českých kolegov o jeho výsledkoch. „Vo všetkých rovi-nách sa nám podarilo zväz zastabilizo-vať,“ konštatoval Hradecký. Vyzdvi-hol prácu oblastných výborov SZPB, vďaka ktorým sa zväzu podarilo dostať oslavy oslobodenia a SNP na miestnu a regionálnu úroveň. „Spomienkové podujatia sa dostávajú na miestnu a re-gionálnu úroveň a opätovne sa stávajú súčasťou života miest a obcí,“ dodal.

Delegácie sa zhodli na potrebe zís-kavať mladých ľudí do svojich radov a vzbudzovať v nich záujem o protifa-šistické hnutie. Spoluprácu so základ-nými a strednými školami považujú preto za dôležitú. „Stretávanie sa na-šich žiakov s členmi ČSBS a Česko-slovenskej obce legionárskej je jed-ným z prvkov výchovy k vlastenectvu

na našej škole,“ konštatoval v tejto súvislosti náčelník Vojenskej strednej a vyššej odbornej školy v Moravskej Třebovej Vojtěch Němeček. Táto ško-la poskytla priestory na spoločné ro-kovanie Predsedníctiev ČSBS a SZPB a obidvom delegáciám poskytla aj ubytovanie.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:BALZACBALZAC

Človek získava na sile tým, že sa priznáku svojím slabostiam.Človek získava na sile tým, že sa priznáku svojím slabostiam.

LUCIA ILLANITZOVÁ

Zákernosť

Spolupráca s ČSBS pokračuje

Súčasťou stretnutia Predsedníctiev ČSBS a SZPB bola ja pietna spomienka pri pamätníku druhej svetovej vojny. Foto: luc

(Pokračovanie na str. 2)

Krásne slnečné počasie a osviežujúci horský vzduch malebného národného parku Veľká Fatra privítal v areáli vojenskej zotavovne a ho-

tela Smrekovica 15. júna účastníkov druhého ročníka Pochodu vďaky obetiam boja za mier, slobodu a de-mokraciu. Toto podujatie

bolo organizované Úniou vojnových veteránov Slov-enskej republiky v spolu-práci s Ministerstvom obrany SR, vojenskou zotavovňou Smrekovica (hotel Gra-nit) a Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov ako súčasť cyklu osláv sve-tového dňa príslušníkov mie-rových síl OSN (29. 5.).

Účastníci pochodu pri slávnostnom nástupe a re-gistrácii privítali vzácnych hostí z Poľskej republiky, ktorých sa oproti vlaňajšku na druhom ročníku zúčastnil dvojnásobný počet. Vedúci desaťčlennej poľskej delegá-cie plk. Jerzy Banach ako prejav poďakovania za roz-víjanie spolupráce s Úniou vojnových veteránov SR pri aktivitách na podporu mieru vo svete dekoroval pred odchodom na pochod prezidenta ÚVV SR plk.

v.v. Ľubomíra Kolenčíka a viceprezidenta ÚVV SR plk. v.v. Pavla Marka me-dailou Združenia poľských účastníkov mierových misií OSN „Za zásluhy“. Medzi vzácnymi hosťami pochodu boli aj zástupcovia Ústred-nej rady SZPB Viliam Lon-gauer a Roman Hradecký spolu s 15 členmi oblastnej organizácie SZPB z Lip-tovského Mikuláša, zástupca župana Trnavského samo-správneho kraja Jozef Behul, za ministerstvo obrany SR riaditeľ oddelenia vojnových veteránov Odboru riadenia štátnej správy MO SR plk. Daniel Kostra, a vojenskú zotavovňu reprezentoval zástupca riaditeľa František Kurpiel.

Takmer stovka účastníkov pochodu si po slávnostnom nástupe položením venca

Pochod vďaky

Spoločná fotografi a prezidenta ÚVV Ľubomíra Kolenčíka s účastníkmi zo SZPB. Foto: rh, pm

(Pokračovanie na str. 2)

BOJOVNÍK / 14 2

Pochod vďaky(Dokončenie zo str. 1)

a minútou ticha spoločne uctilapamiatku na 54 obetí z radov slovenských občanov padlých pri plnení úloh mierových mi-sií a operácií medzinárodného krízového manažmentu pri pamät-nej tabuli v blízkosti kaplnky Vojenskej zotavovne a hotela Smrekovica. Touto tichou spo-mienkou bola ukončená slávnost-ná časť a účastníci pochodu sa v skupinkách vydali na turistické chodníky, ktoré ešte miestami boli premočené z predchádzajúcich dažďov. To však nič neubralo na dobrej nálade a odhodlaní zdolať vrch Rakytov s nadmor-skou výškou 1567 m. Aj keď sa to

nepodarilo všetkým, treba oceniť obzvlášť výkon najstaršieho účastníka pochodu, dlhoročného slovenského záchranára pána Rá-zusa, ktorý aj vo svojich 86 rokoch výkonom prekonal aj mladších. Po návrate z trasy pochodu sa jeho účastníci v odpoludňajších hodinách podelili o bezprost-redné zážitky z pekného dňa pri opekačke v areáli vojenskej zo-tavovne, kde niektorí zotrvali až do neskorých večerných hodín. Pri rozlúčke s organizátormi mno-hí okrem poďakovania vyslovili aj želanie stretnúť sa tu opäť po roku a rozvíjať tak túto peknú ro-diacu sa tradíciu.

Pavel MARKOÚčastníci pochodu z oblastnej organizácie SZPB v Liptovskom Mikuláši vyrazili na pochod. Foto: rh, pm

Spolupráca s ČSBSpokračujeČSBS pripravil pre slovenskú

delegáciu zaujímavý program. Na radnici v Moravskej Třebovej ich privítal starosta Miloš Izák. Po milom prijatí a prehliadke historických priestorov radni-ce pokračovali delegácie SZPB a ČSBS v prehliadke historickej časti mesta. Popoludnie ukončila spoločná večera.

Pozvanie ČSBS do Moravskej Třebovej bolo aj príležitosťou na stretnutie sa pracovníkov re-dakcie Národního osvobození s pracovníkmi Bojovníka. Šéfre-daktorka Bojovníka Lucia Illa-nitzová si vymenila skúsenosti so šéfom Národního osvobození Jiřím Daníčkom. „Vymenili sme si skúsenosti, debatovali sme

o našej práci,“ konštatovala Illa-nitzová a dodala, že spolupráca s Národním osvobozením trvá už viac ako rok. „Prínosom sú hlav-ne informácie o rôznych poduja-tiach, ktoré si vymieňame, rôzne texty a samozrejme fotografi e,“ spresnila.

Položením vencov k pamätní-ku druhej svetovej vojny v areáli Vojenskej strednej školy a vyššej odbornej školy Ministerstva obrany Českej republiky pokra-čoval program československých odbojárov na druhý deň. Pri tejto príležitosti udelilo Predsedníctvo ÚR SZPB pamätné medaily M. R. Štefánika šiestim členom part-nerskej organizácie.

Na záverečnom rokovaní obi-dvoch delegácií schválili pred-sedníctva komuniké, ktoré priná-šame na tretej strane Bojovníka.

red

(Dokončenie zo str. 1)

Spomienka v Lipovci

Za účasti členov Slovenského zväzu protifašistic-kých bojovníkov zo Základnej organizácie v Lipovci, Oblastného výboru SZPB v Martine, Českého spolku v Martine a obyvateľov Lipovca sa konalo 10. júna 2012 spomienkové stretnutie pri príležitosti 70. vý-

ročia vypálenia obce LIDICE, ktoré si pripomenuli aj obyvatelia všetkých vypálených obcí na Slovensku. Súčasťou podujatia bola aj výstava s tematickým ná-zvom Dolný Turiec v kŕčoch vojny.

Š. TICHÝ

Časť účastníkov pri pamätníku vypálenia obce Lipovec. Foto: št

20. JÚNPri stavebných prácach na želez-

ničnej stanici v hornorakúskej obci Attnang-Puchheim našli robotníci 230-kilogramovú leteckú bom-bu americkej výroby z 2. svetovej vojny. Úrady následne uzavreli stanicu i jej široké okolie. Zavo-laní odborníci nebezpečnú zbraň zneškodnili. Dedina bola na jar 1945 ťažko poškodená bombardo-vaním.

Šéf rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny varoval pred ďal-šími radikálnymi úsporami v za-dlžených európskych krajinách. Terajšie obdobie prirovnal k 30. rokom minulého storočia. Vtedy radikálne škrty v Nemecku viedli k zhoršeniu hospodárskej situá-cie, čo prispelo k nástupu nacistov k moci. Podobný názor vyslovili britský historik Niall Fergusson a americký ekonóm Nouriel Ro-ubini v denníku Financial Times. Nemecké lipnutie na úsporách podľa nich zvyšuje riziko zopako-vania krízy, aká zasiahla Európu v medzivojnovom období.

21. JÚNMaďarsko na rozdiel od Nemec-

ka nenašlo dostatok odvahy, aby

sa postavilo čelom k svojmu po-dielu zodpovednosti na holokauste. Na prednáške vo Washingtone to vyhlásil profesor Randolph Bra-ham. Okolo 200-tisíc Maďarov, najmä žandárov, policajtov a úrad-níkov, sa pred trištvrte storočím zapojilo do tzv. konečného riešenia židovskej otázky. Mnoho americ-kých historikov vyjadruje svoje rastúce obavy zo súčasnej „rehabi-litácie fašistických ideologií a vod-cov 2. svetovej vojny“ u našich južných susedov. Spisovateľ, no-siteľ Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel na protest proti rehabilitácii krajne pravicového politika Józsefa Nyirőa z dôb fašistického Maďar-ska vrátil vysoké štátne vyzname-nanie, ktoré mu v Budapešti udelili v roku 2004.

Lotyšský minister spravodlivos-ti Gaidis Berzinš oznámil svoju demisiu. Jej príčinou sú nezhody s predsedom vlády Valdisom Dom-brovskisom v otázke reštitučných nárokov rodín Židov zabitých po-čas 2. svetovej vojny. Berzinš obvi-nil premiéra, že po lobovaní židov-ských skupín vyvíja politický tlak na vytvorenie novej komisie, ktorá má reštitučné nároky znova pre-skúmať. Počas vojny zahynulo pri-

bližne 70-tisíc z 85-tisíc lotyšských Židov. V mnohých prípadoch ich mali na svedomí miestni kolabo-ranti s nemeckými okupantmi.

25. JÚN

Izrael nechce, aby na 100. vý-ročie narodenia švédskeho dip-lomata, ktorý počas holokaustu zachránil desaťtisíce Židov, prišiel predseda maďarského parlamentu László Kövér. Šéf Knessetu Re-

uven Rivlin svojmu kolegovi na-písal, že nie je vhodné, aby sa raz zúčastnil na udalosti oslavujúcej sympatizanta nacistického reži-mu Nyírőa v Rumunsku a potom si prišiel uctiť pamiatku diplomata Raoula Wallenberga do Izraela.

24. JÚNČeský prezident Václav Klaus

na spomienkovej akcii k 70. výro-čiu vypálenia obce Ležáky nacis-tami uviedol, že povojnový odsun Nemcov bol logickým vyústením tragickej kapitoly českých dejín.

„Už roky sa od nás chce, aby sme v mene všeobecného zbratania na hrôzy vojny zabudli. Aby sme sa cítili takými istými vinníkmi ako tí, čo majú Ležáky, Lidice a mnoho ďalších hrôz na svedomí,“ povedal prezident pri pomníku popravených. Podľa neho „nacis-tický teror a fanatický odpor“ zni-čili dlho a zložito budovanú dôveru medzi Čechmi a Nemcami.

26. JÚNŠesť židovských organizácií vy-

zvalo maďarskú vládu, aby stiahla z učebných osnov štvoricu anti-semitských spisovateľov. Nepáči sa im, že sa žiaci učia o Józsefovi Nyirőovi (1889-1953), Albertovi Wassovi (1908-1998), Istvánovi Sinkovi (1897-1969) a Dezsőovi Szabóovi (1879-1945). „Je neprija-teľné, že sú súčasťou výučby ma-ďarskej mládeže,“ uvádza sa v spo-ločnom vyhlásení.

Izraelská polícia zadržala troch Židov, ktorí sa priznali k naspre-jovaniu protisionistických nápi-sov v jeruzalemskom pamätníku holokaustu Jad Vašem. Mladí muži patria k ultraortodoxnej skupine, ktorá nesúhlasí s exis-tenciou súčasného Izraela, a pri-

znali sa tiež k podobnému znevá-ženiu dvoch pamätníkov padlých vojakov. Mnohí ultraortodoxní sú proti sionizmu v presvedče-ní, že židovský štát môže byť založený až po príchode Mesiá-ša. Niektorí extrémisti dokonca veria konšpiračnej teórii, pod-ľa ktorej sa zakladatelia Izraela spriahli s Hitlerom, aby dosiahli vytvorenie svojho štátu aj za celú miliónov obetí.

27. JÚNVladimir Putin obvinil niekdaj-

šiu vládu sovietov zo zodpoved-nosti za prehru Ruska v 1. sveto-vej vojne. V rozprave v ruskom parlamente vyhlásil, že boľševici zradili ruské národné zájmy. Pod-ľa staronového prezidenta boľše-vici dovolili, aby Rusko prehralo boj s Nemeckom, ktoré bolo samo porazené mocnosťami. Práve pre neochotu priznať si chybu boľše-vici vedome zamlčovali hrdinské skutky ruských vojakov vo sve-tovej vojne, ktorú mylne označo-vali za imperialistickú. Prezident sa v tejto súvislosti vyslovil pre väčšiu starostlivosť o hroby rus-kých vojakov v Srbsku a na iných zahraničných bojiskách 1. sveto-vej vojny. (ao)

stalo saVO SVETE

20. 6.–02. 7. 2012

3 BOJOVNÍK / 14

FOTOOBJEKTÍVOM: Stretnutie ČSBS a SZPB

Delegácia ČSBS a SZPB na Obecnom úrade v Moravskej Třebovej.Čestnú stráž na pietnej spomienke držali žiaci Vojenskej strednej a vyššej odbornej školy v Moravskej Třebovej.

KOMUNIKÉzo spoločného rokovania predsedníctiev Ústredného výboru

Českého zväzu bojovníkov za slobodu (ÚV ČSBS)a

Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ÚR SZPB)konaného v Moravskej Tøebovej v dňoch 20. – 21. júna 2012

Členovia predsedníctiev ÚV ČSBS a ÚR SZPB, vedomí si dôležitosti a nutnosti pokračovania v doterajšej spolupráci obidvoch organizácií, prehla-sujú, že v nej budú pokračovať a rozvíjať ju v zmysle Dohody o vzájomnej spolupráci, podpísanej predstaviteľmi obidvoch organizácií v roku 2010.

Účastníci rokovania sa navzájom informovali o súčasných aktuálnych otázkach a problémoch ČSBS a SZPB, o formách a spôsoboch ich riešení. Pri riešení odbojárskej problematiky považujú za nutné spolupracovať naj-mä v nasledujúcich oblastiach:

(1) Poskytovať si vzájomnú podporu pri obrane povojnového usporiada-nia Európy, ako aj obrane prezidentských dekrétov zakotvených v ústav-ných zákonoch Československej republiky po 2. svetovej vojne a tiež v ústavných zákonoch Českej republiky a Slovenskej republiky.

(2) Venovať stálu pozornosť pamätníkom protinacistického a protifa-šistického odboja v Českej a Slovenskej republike a pietnym aj spomien-kovým aktom konaným pri týchto pamätníkoch. Zdôrazňovať jednotnosť tohto odboja, domáceho odboja Protektorátu Čechy a Morava alebo na Slo-vensku, tak aj vojenského zahraničného odboja na západe a na východe.

(3) Aktívne vystupovať proti prejavom neonacizmu a neofašizmu, ako aj proti pokusom o falzifi káciu a nepravdivý výklad dejín.

(4) Rozvíjať a prehlbovať spoluprácu medzi českými a slovenskými od-bojármi, účastníkmi národného boja za oslobodenie Československej re-publiky, medzi radovými členmi ČSBS a SZPB, základnými, okresnými a oblastnými organizáciami a orgánmi ČSBS a SZPB najmä v pohranič-ných oblastiach ČR a SR.

(5) Recipročne oceňovať priamych účastníkov národného boja za oslo-bodenie z rokov 1939–1945 a zaslúžilých členov ČSBS a SZPB.

(6) Vymieňať si skúsenosti z uplatňovania návrhu noviel zákonov, upra-vujúcich odškodnenie účastníkov národného boja za oslobodenie a pozo-stalých po týchto účastníkoch.

Účastníci spoločného rokovania potvrdili, že sa budú aj naďalej schádzať každoročne na pracovných rokovaniach k výmene skúseností, v párne roky v Českej republike a v nepárne roky na Slovensku. Nasledujúce stretnutie v roku 2013 tak prebehne v Slovenskej republike.

V Moravskej Třebovejdňa 21. júna 2012

Ing. Jaroslav VODIČKA v. r. Ing. Pavol SEČKÁR, PhD. v. r.predseda ČSBS predseda SZPB

Spoločná fotografi a delegácií ČSBS a SZPB po skončení stretnutia.Vedenie SZPB počas pietnej spomienky.

Slováci spoznali historickú časť Moravskej Tře-bovej, mestom ich previedol vojenský kaplán (vpredu).

Delegácia ČSBS počas pietnej spomienky.

Predsedníctvo ÚR SZPB udelilo zväzové ocene-nia. Pamätnú medailu M.R.Štefániku III.stupňa dostal aj náčelník Vojenskej strednej a vyššej odbornej školy v Moravskej Třebovej Vojtěch Němeček.

Na spoločnom stretnutí si ČSBS a SZPB vymenili skúsenosti.

Zľava podpredseda SZPB Ladislav Jača, člen predsedníctva SZPB Jozef Havel a podpredseda SZPB Norbert Lacko počas stretnutia s ČSBS.

Podpredsedov SZPB zaujali exponáty v múzeu vojenskej školy.

Foto: Lucia Illanitzová

BOJOVNÍK / 14 4

VAŠE NÁZORY

V poslednej dobe prišlo do redakcie niekoľko zaujímavých príspevkov od našich čitateľov. Ide o poéziu, ale aj kreslené dielka detí. Preto sme sa rozhodli, že na strane, ktorá je venovaná vašim názorom, dostane dnes priestor umenie našich čitateľov. Veríme, že sa vám tieto príspevky budú páčiť.

EVA BROZMANOVÁ

Vďaka hrdinomHrôzy pominuli, zmĺkli zbrane, delá,Zem sa ďalej točí a do sveta volá.Nedovoľme viacej, aby sa späť vrátilo to,čo tisíce nevinných do krvou pokropenej zemenavždy pochovalo.

Zverstvo zabijakov to nemá obdobu,svetu spôsobilo obrovskú pohromu.Tí čo padli tíško o tej hrôze mlčia,len hroby a kríže o tom všetkom svedčia.

A tí, čo prežili, často spomínajúa vo svojich srdciach veľký smútok majú.Nikdy nezabudnú na krutý obraz a žiaľ,keď v boji vedľa nich sťa podťatý stromna zem priateľ padal.

Prešli roky a v mysliach ľudí málo sa zmenilo,bolesť v duši, rany v srdci to len utvrdilo.

Spomienky sú kruté, ale aj poučné,preto nedopusťme,nech sa na tie zverstvá a nevinné obetenikdy nezabudne.

Hoc od ukončenia vojny uplynulo veľa liet,Európa si žije v mieri, no čo ten ostatný svet?Je ešte veľa miest, kde boje pokračujúa nevinným ľuďom bolesť spôsobujú.

Treba veriť, že príde doba, prozreteľnosť zasiahnea na celom svete sa MIER a SÚDRŽNOSŤ dosiahne.

Poďme sa zastaviťa obzrieť sa spolu späť,prelistovať hrubú knižkušesťdesiatich piatich liet.

Skúsme si spomenúťna búrky dejinné,nie preto, že musíme,že je to povinné.

Čítajme spomienkyotcov našich dedov,sú písané ceruzkou,čiernou a aj hnedou.

Listujme v knižôčkeo minulých časoch,keď zbrane kvílilinie vánok vo vlasoch.

Čítajme spomienkynašich prababičiek,srdiečka praskali,viazali uzlíček

na chlebovom batôžkupre chlapcov na stráni,či dnešok prežijú,ťažko doráňaní ?

Nezatvorme knihu ťažkúdejín našich dedov,neskôr sa už nepísalalen tužkou čiernou, hnedou.

Obracajme stránkypäť a šesťdesiat,spomienky, myšlienky,dajú sa učesať?

Čítajme spoločnednes poslednú stránku,je na nej slovo miera nie vojak v tanku.

A píšme ty aj jaďalšie stránky v knihe,nie preto, že musíme,že je to povinné.

Napíšme, priatelia,kapitole nové,o láske a priateľstve,o chlebe na stole,

o mierovom slnkunad mierovým nebom,o láskavom slovemedzi mnou a tebou.

LÝDIA HRICÍKOVÁ

Poďme sa zastaviť...

OSKAR ŠALKO

Deti a vojnaSyn sa ma raz spýtal, či cez naše mesto sa tiež,valila tá vojnová skaza, veď po rumoviskáchuž niet ani stopy!A naši vojaci domovinu strážia.Však otec vieš, že v uliciach stojaprenádherné domya okolo nich plno kvetov rastie.Pravda, ten úkazvojnu neprezrádza.Však ty si nepoznal zaslásku starej mamy.A že som všetko prežil?Mal som iba šťastie.

Vieš synu, dnes je iná dobaa na tú vojnusa vôbec nepodobá.Je pravda, že teraz na bojiskáchrastú stromy, kvety,my starší sme o svoje spomienky opretí,tak želáme vám, aby ste nikdynepoznali vojnu, ani len deti vašich detí.

Však z pachu zhorenísk sa občas vymrštizlovesť človeka,čo by chcel falšovať príčiny tej vojny.Preto bývam zavše nespokojný s vojnovými hrami,lebo nechcem zas vidieť, ako mojim blízkymz rany krv vyteká,lebo som zažil smrť tvojej starej mamy.

Už ťa chcem privítaťty leto mladých dní,na slnku sa kúpať, alebo opaľovaťna to nezabudni.

Na Vás nezabudnem,už kvitnú modré nezábudkya s vôňou lipoviny ozaj skoro prídemdo Vašej záhradky.

OSKAR ŠALKO

Čakanie na letoNech vôňa tých kvetov a celého letadlho neodlietaa pre nás starších možno do mrazov,nech je celá jeseň do leta odetá, to je vidina mojich obrazov.

OSKAR ŠALKO

Letné vôneTisíce vôni vietor ženie z lesa,no najviac nám tu lesná lipa vonia.Kto nie je pri nás nikdy nedozvie sa,jak „zvony vôni“ milencom tu zvonia.

Láskavú lipu cítiť iba v tejto stráni,lebo obďaleč borovica stojí,tu vyčítaš práve milej z dlaní,že Vaše srdcia láska navždy spojí.

5 BOJOVNÍK / 14

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Chcel by som vedieť, ako je to s nárokom na invalidný dô-chodok, lebo ho nedávno zamietli môjmu synovcovi, hoci mu uznali nejakú výšku invalidity. Nechápem, že ak je invalidný, hoci aj nie úplne, prečo mu teda nepriznali aspoň nejakú výš-ku toho dôchodku, popričom by, samozrejme, aj trochu pra-coval, nakoľko mu to zdravotný stav dovoľuje.

Ľubomír Záhoranský, Podlesie

V prvom rade upozorňujem, že ak žiadateľ o invalidný dôchodok nie je spokojný s rozhodnutím príslušnej pobočky Sociálnej pois-ťovne, má nárok sa voči nemu odvolať. Toto odvolanie treba poslať písomne na Ústredie poisťovne, ktorého adresa je Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1. Okrem toho bez strachu využite aj infor-mačnú telefonickú linku poisťovne na čísle 0800 123 123, prípadne e-mailovú adresu dochodky@socpoist.sk.

Bohužiaľ, nepíšete úplne presne, čo sa s vaším synovcom stalo, ale v zásade môže ísť o dva dôvody pre nepriznanie invalidného dôchodku.

Z toho, čo píšete, usudzujem, že hlavný problém spočíva v nízkej miere zníženia poklesu schopnosti vášho synovca pracovať. Na in-validný dôchodok má nárok v takom prípade, ak táto miera prekročí 40 %. Na základe žiadosti o invalidný dôchodok nechá Sociálna po-isťovňa vypracovať posudkovému lekárovi posudok, ktorý „ohod-notí“ dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa. Ak určí, že schopnosť pracovať u tohto človeka oproti zdravému poklesla napr. o 37 % – čiže o menej než o 40 % – nemôže mu poisťovňa priznať žiadny, ani len čiastočný invalidný dôchodok. Avšak v prípade, že je na základe aktuálneho zdravotného stavu predpoklad, že sa miera priznanej invalidity môže časom zvyšovať, je možné spravidla po roku toto lekárske posúdenie zopakovať a potom môže byť rozhod-nutie o invalidnom dôchodku už iné.

Druhým častým dôvodom pre nepriznanie invalidnej penzie je – povedané ľudovo – nízky počet odpracovaných rokov. Ide o po-čet rokov, počas ktorých si poistenec platil sociálne poistenie, čiže sa môže stať, že ak tento človek síce pracoval, ale nelegálne – „na čierno“ – alebo ako živnostník „šetril na štáte“ tak, že nejaký čas toto poistenie neplatil, takéto „odpracované“ roky sa mu nerátajú. Dôležitý je pritom pre určenie nároku na penziu iba počet rokov, nie výška plateného poistného. Potrebný počet odpracovaných rokov pritom závisí od veku poistenca – čím starší, tým viac potrebných rokov, pričom maximum je 15 rokov.

V lete je vyššia spotreba antioxidantov

Slnečné žiarenie pôsobí na or-ganizmus pri vytváraní niekto-rých vitamínov pozitívne. UV žiarenie je napríklad nevyhnutné na vytváranie vitamínu D. Na druhej strane podľa odborníkov predstavuje pre organizmus urči-tú záťaž v smere spotreby antio-xidantov, ktoré sú nevyhnutnými ochrannými faktormi z hľadiska záťaže pred slnečným žiarením.

Slnečné žiarenie pri opaľovaní a najmä pri opaľovaní spojenom s fajčením spotrebúva antioxidanty v organiz-me. Tie tak treba priebež-ne dopĺňať stravou. Do-statok ovocia a zeleniny je optimálnym zdrojom dopĺňania týchto vita-mínov, ktoré by sa pri nesprávnom stravovaní počas leta mohli stať defi citné. Medzi antio-xidanty, ktoré dokážeme doplniť stravou, patria vitamíny A, resp. betaka-rotén-provitamín A, vita-mín C a vitamín E.

Vitamín A sa nachádza na-príklad v paradajkách, mrkve, marhuliach, malinách, rybách, masle. Zdrojom vitamínu C sú napríklad čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, černice, kivi, maliny, ale aj paprika, paradajky, kaleráb, kel, karfi ol a zemiaky. Vitamín E sa nachádza v rastlin-ných tukoch, olejoch, zelenine, orechoch či obilných klíčkoch. Veľmi účinný antioxidant lyko-pén je v paradajkách a v červe-nom melóne.

Stravovanie v letných me-siacoch má pre špecifi ká tohto ročného obdobia, ako je vyššia teplota vzduchu, relatívne nízka

vlhkosť a možnosť konzumova-nia epidemiologicky rizikových potravín, určité osobitosti. Hlav-ný dôraz v letnom stravovaní sa kladie na správny pitný režim a ľahšiu stravu.

Potením, močom a stolicou človek denne z organizmu strá-ca približne tri litre vody, ktoré

treba doplniť správnym pitným režimom. „Tekutiny je vhod-né dopĺňať konzumáciou vody, bylinkových a ovocných čajov, minerálnych vôd a zriedených ovocných štiav. Obsahujú ich aj potraviny, najmä ovocie, zeleni-na a polievky,“ radia odborníci. V lete sa odporúča obmedziť pitie alkoholických nápojov a kávy, ktoré majú dehydratačné účinky.

V stravovaní počas leta treba zohľadniť záťaž na srdcovo-cievny systém a metabolickú homeostázu v organizme, ktoré spôsobuje horúce počasie. Je po-trebné uplatňovať zásady ľahšie-

ho stravovania, so zameraním na konzumáciu potravín s vyššou stráviteľnosťou a nižšou energe-tickou hodnotou, pretože v lete organizmus nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimnom období. Strava však musí posky-tovať dostatok výživných látok.

Základnou podmienkou let-ného stravovania je vyváženosť a pestrosť stravy. Jedálny lístok v lete by nemal obsahovať mastné

potraviny, t.j. potraviny obsahu-júce veľké množstvo živočíšnych tukov. Z hľadiska bezpečnosti je dôležité obmedziť konzumáciu epidemiologicky rizikových po-travín, napr. lahôdok, cukráren-ských výrobkov a pod.

V jedálnom lístku by mali okrem dostatku celozrnných vý-robkov, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín dominovať ovocie a zelenina, ktorých je počas let-nej sezóny dostatok. Pri prípra-ve pokrmov je v lete vhodnejšie uprednostniť varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním a fri-tovaním. red TASR

V lete by sme mali uprednostňovať ľahšiu stravu. Ilustr. foto: TASR – M. Kapusta

Unikátne dielo o J. Leikertovi

Pôsobia však v širokom kom-plexe kultúrneho diania na Slo-vensku i v medzinárodných vzťahoch. Pred časom sa pra-covníci tejto katedry dohodli na tom, že k významným životným jubileám usporiadajú svojim profesorom kolokviá a takto ich predstavia aj širokej verejnosti. Tak došlo aj na nedávneho šesť-desiatnika, súčasného vedúceho katedry kulturológie prof. PhDr. Jozefa Leikerta, PhD., Litt.D. Kolegovia a priatelia sa dohodli, že požiadajú viacerých Leiker-tových bývalých a súčasných kolegov, spolupracovníkov, priateľov o spomienky na neho. Ozvalo sa a napísalo viac ako 150 autorov: novinári, spisova-telia, básnici, výtvarníci, hudob-

níci, fi lozofi , kultúrni činovníci, či len priatelia, s ktorými sa pri výkone svojich rôznych funk-cií stretával. Bolo ich nemálo. Začal ako novinár, pokračoval v štúdiu, zaujímal sa o popredné osobnosti nášho života – naprí-klad o Ladislava Mňačku, písal o nich, študoval históriu, pôsobil ako poradca prezidenta repub-liky, prednášal. Bol to skrátka a stále je neúnavný pracovník so širokou dušou všestranne nada-ného a vzdelaného človeka. Tak ho predstavuje aj kniha, ktorú nitrianska univerzita v spolu-práci s ďalšími inštitúciami ne-dávno vydala a má požehnaných vyše 600 strán.

Prof. Jozef Leikert je dobre známy aj čitateľom Bojovníka

– vychádza v ňom jeho séria článkov o významných osob-nostiach slovenského kultúrne-ho a vedeckého života. Okrem toho je vyše roka predsedom Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri Ústrednej rade SZPB.

Keď budeme hovoriť v na-šich základných organizáciách, na besedách s mládežou, či pri iných príležitostiach o našich aktivitách, má v nich význam-né miesto aj prof. Jozef Leikert. Kniha o ňom, jeho doterajšom živote, názoroch, literárnych a vedeckých, ale aj spoločen-ských aktivitách má názov ČASY A ČAS a možno si ju objednať v Kulturologickej spoločnosti na Hodžovej ul. l v Nitre, ktorá je jedným z vy-davateľov tejto, na Slovensku nevšednej a ojedinelej knihy. Vrelo odporúčame.

Martin KUČEK

Na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa pôsobí kated-ra kulturológie. Založili a vedú ju štyri významné osobnosti našej kultúry, ktoré sa usilujú o povznesenie kultúrnej vy-spelosti slovenského národa a v tomto smere vychovávajú aj študentov.

Jozef Leikert Foto archív: JL

BOJOVNÍK / 14 6

Po celom Slovensku nezabúdPartizánska minulosť

O tom, že pohyb partizánov v členitom teréne slovenských hôr bol neraz ťažkou úlohou, sa mohli v sobotu 16. júna na vlast-nej koži presvedčiť viacerí čle-novia Klubu vojenskej histórie Čapajev, ktorí sa rozhodli skryť pred páľavou dňa v náručí lesov pohoria Čergov. Presun skupiny od turistami obľúbenej horskej chaty Čergov (917 m n.m.), ktorú v roku 1944 partizáni vypálili, na vrch Lysá (1068 m n.m.), štvrtý

najvyšší vrch tohto pohoria, vzbu-dil pochopiteľný záujem okoloi-dúcich, z ktorých mnohí o histórii týchto lesov doposiaľ nič neve-deli. Pamätným výstupom v do-bovom výstroji a s autentickou výzbrojou (ako napríklad 82 mm mínometom s hmotnosťou cca. 66 kg) k pamätníku partizánov vzdali účastníci pochodu zároveň aj úctu tým, ktorí v týchto horách počas 2. svetovej vojny bojovali či padli. P. A. HORŇÁK

Na počesť NálepkuV tomto roku oslávime sté vý-

ročie narodenia kpt. Jána Nálep-ku, brigádneho generála in memo-riam, Hrdinu Sovietskeho zväzu. Rodák zo Smižian pôsobil pred druhou svetovou vojnou ako uči-teľ v Stupave a Porube p/Vihorla-tom (predtým Nemecká Poruba). Ako záložný dôstojník bol povo-laný do kasární v Michalovciach, odkiaľ sa zúčastnil ťaženia slo-venskej armády proti Poľsku a So-vietskemu zväzu. Tam nadviazal kontakt s partizánmi, pomáhal miestnemu obyvateľstvu a napo-kon prešiel k partizánom. Padol

v boji pri Ovruči na Ukrajine.Na počesť jeho storočnice

usporiadal Oblastný výbor SZPB Michalovce v úzkej súčinnosti so Zväzom vojakov SR – Klub Michalovce hromadný výstup na Vihorlat (1076 m n.m.). Za pre-krásneho počasia na vrch vystú-pilo 49 účastníkov. Odmenou im boli zážitky z cesty vojenskými vozidlami, výhľad na krásne lesy, Užhorod, Zemplínsku šíravu i Mi-chalovce. Po akcii bolo posedenie s novými priateľmi pri guláši na vojenskej strelnici v Porube p/Vi-horlatom. Daniel SIDOR

Uctila si vojnové obeteKladením vencov k pamätníku

bulharským obetiam druhej sveto-vej vojny sa začal začiatkom júna v Hronskom Beňadiku 30. ročník prechodu Pohronským Inovcom. Ako potvrdil starosta Stanislav Lopúch, pozvanie prijala aj no-vovymenovaná mimoriadna a spl-nomocnená veľvyslankyňa Bul-harskej republiky na Slovensku Margarita Ganeva.

Pietny akt kladenia vencov organizujú v spolupráci s bul-harským veľvyslanectvom pri príležitosti Dňa Christa Boteva a tých, ktorí položili svoje životy za slobodu a nezávislosť vlasti. Pamätný deň si zástupcovia bul-harskej ambasády uctili 1. júna

v Bratislave. Turistický pochod v Hronskom Beňadiku organizujú každý rok počas prvého júnového víkendu.

„Dnes sa približne sto ľudí vy-dalo na turistický pochod už po 30. raz. Neďaleko našej obce totiž počas druhej svetovej vojny ope-rovala partizánska brigáda s po-četným bulharským zastúpením. Vo februári zišli z hôr a snažili sa prejsť cez zamrznutý Hron na už oslobodené územie. Počas týchto udalostí však prišlo v bojoch o ži-vot množstvo partizánov. Miesto posledného odpočinku našli na našom cintoríne, kde sa tiež ko-nala pietna spomienka,“ povedal Lopúch. red TASR

Zo života organizácieZákladná organizácia SZPB

v Liptovskej Osade v prvom pol-roku 2012 pracovala svedomito. Navštívili sme ťažko chorých členov a pre naše členky sme pripravili posedenie k MDŽ. Za účasti Klubu vojenskej histó-rie s prezentáciou bojov o obec a pokusu o jej vypálenie nemec-kou armádou sme si zaspomínali a vzdali hold našim padlým ob-čanom. Pri tejto príležitosti sme sa stretli s členmi oblastného vý-boru a členmi základných orga-nizácií zväzu zo susedných obcí. V apríli sme v spolupráci s OÚ zorganizovali oslavu pri príleži-tosti oslobodenia obce. V máji členovia ZO, ale i občania obce odpracovali 60 hodín pri skráš-

ľovaní, čistení katastra obce a pri pomníku padlým v Korytnici. To ešte nikto netušil, že o niekoľko dní bude tento pamätník stredo-bodom pozornosti vandalov, kto-rí z priečelia odcudzili postavu bojovníka. Je to smutné, že nie-kto dokáže takto dehonestovať pietne miesta, namiesto toho, aby položil kytičku kvetov, hoc i poľných, ktoré tam hojne rastú. Tí, ktorí tu padli, si to zaslúžia. Členovia našej ZO sa 10. júna pripojili k odkazu „Svetlo pre Li-dice“ a zapálili sviecu pri pomní-ku v centre obce. Naša činnosť sa venuje hlavne odkazom bojov za mier a nedovolíme zabúdať na útrapy ľudí v 2. svetovej vojne.

tajomník ZO SZPB

Nielen bratislavskí židia mali v nedeľu 17. júna nevšednejší svia-tok. V jedinej využívanej synagó-ge na pôvodný účel (bohoslužby) v našom hlavnom meste slávnost-ne otvorili Židovské komunitné múzeum. Vzácne chvíle umocnila hudba interpretovaná rabínom Ba-ruchom Myersom s jeho skupinou. Cenná architektonická pamiatka z rokov 1923–1926 je už prístupná aj verejnosti. Do konca septembra ju možno navštíviť v piatok od 13. do 16. a v nedeľu medzi 10. a 13. hodinou, alebo skupiny podľa do-hody.

„Židovská komunita sa sťažu-

je, že sa stretáva s prejavmi an-tisemitizmu a predsudkom i že chýba osveta. Teraz už máme na osvetu podmienky v tomto múzeu. Je v ňom priblíženie histórie cez osudy ľudí,“ povedal v príhovore predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave Peter Salner. Zároveň privítal zástupcov diplo-matických zborov a ďalších hostí, ktorí prišli i zo zahraničia.

Podľa podpredsedu Bratislav-ského samosprávneho kraja (BSK) Martina Bertu je to unikátny muze-álny projekt z našej histórie. Spolu so zmenšenou synagógou, ktorú v súčasnosti stavajú na Rybnom

námestí, to budú zaujímavé objek-ty a zatraktívnia ponuku v rámci cestovného ruchu pre slovenských i zahraničných turistov. „Múzeum vzniklo z darov členov židovskej komunity. Ide o živé múzeum a predmety sú pamiatky tvoria-ce kultúru mesta a regiónu. Budú prospešné aj pre spoznávanie na-šej histórie mládežou,“ konštato-val Berta.

V hlavnej sále múzea pamätná tabuľa pripomína zničenie židov-skej nemocnice počas požiaru Bratislavského hradu (1811) so zoznamom darcov na jej obnovu. Sú tam vzácne daňové záznamy

Židovské komunitné mObraz požiaru židovskej nemocnice 1811.

OblV SZPB v Banskej Bystrici pripravil pre deti športové popoludnie.

7 BOJOVNÍK / 14

dajú odbojári na hrôzy vojny

z rokov 1765–1792, mohutná kniha miest Sitzbuch ortodox-nej synagógy na Zámockej ulici, fotografi a študentov bra-tislavskej ješivy (1900), Česko-slovenský vojnový kríž, ktorý za účasť v odboji získal v roku 1939 Alexander Bachnár. Okrem kníh o židovských pa-miatkach súčasnosť prezentujú aj tohtoročné fotografi e a na vi-deu výpovede tých, ktorí prežili holokaust.

Otvorený depozitár v múzeu ponúka ďalších 63 historických exponátov. Sú tam zlatom vyší-vané plášte na zvitky Tóry, cha-

nukové a iné svietniky, vzácne rituálne a osobné predmety dennej potreby, rôzne listiny, tabuľky, knihy či umelecké die-la. Medzi nimi maľba Eugena Bárkányho s názvom Sloven-ský štát 1958, 1962.

„Múzeum je splneným snom Eugena Bárkányho, ktorý bol veľkým zberateľom židovských predmetov. Našou víziou bolo sprístupniť verejnosti tento jeho sen v podobe vzácnej zbierky judaík vo vlastníctve bratislav-skej židovskej náboženskej obce. Tiež sme chceli trošku po-otvoriť dvere do tohto pre mno-hých ľudí tajomného objektu,“ zdôvodnil autor projektu Maroš Borský. Pavol ERDZIAK

úzeum

Popoludnie pre detiV Podlaviciach – mestskej čas-

ti Banskej Bystrice, bolo 22. júna rušnejšie ako obvykle.

Položením kytice vďaky k pa-mätnej tabuli účastníkov a obetí národnooslobodzovacieho boja na Kultúrnom dome, sa začalo popo-ludnie, ktoré patrilo najmä deťom.

Občianska rada a Základná organizácia Slovenského zvä-zu protifašistických bojovníkov v Podlaviciach, spolu s Oblast-ným výborom Slovenského zvä-zu protifašistických bojovníkov a Okresnou organizáciou SMER-sociálna demokracia, za aktívnej účasti žiakov Základnej školy J.G.Tajovského, a v nezištnej spo-lupráci s Futbalovým klubom JU-PIE Banská Bystrica-Podlavice, opäť po roku pripravili pre účast-níkov nevšedné popoludnie.

Hry, súťaže pre deti, ukážky techniky, výcviku a zásahu slu-žobných psov mestskej polície, dynamické ukážky zásahu prísluš-níkov hasičského a záchranného zboru, praktické ukážky zdravot-níckych záchranárov z poskytova-nia prvej pomoci, to je len časť bo-

hatého programu, ktorý pripravili organizátori podujatia pre malých a aj veľkých. Výborným spestre-ním podujatia boli cyklotrialisti, jazdecké kone, stánok s cukrovou vatou a súťaž v lukostreľbe. Naj-obliehanejším bol stánok maškŕt, v ktorom si deti vymieňali výher-né žetóny za sladké maškrty. Veľ-kému záujmu sa tešila aj jazda na koňoch.

Krátky, ale milý kultúrny program, ktorý si pripravili a aj konferovali žiaci miestnej Zák-ladnej školy J.G Tajovského, bol po zásluhe odmenený potleskom prítomných.

Neodmysliteľnou súčasťou po-poludnia bolo futbalové stretnutie výberu Podlavíc proti poslancom Mestského zastupiteľstva Ban-skej Bystrice a Banskobystrické-ho samosprávneho kraja.

V podvečerných hodinách pri-šli medzi účastníkov podujatia aj vzácni hostia, medzi ktorými ne-chýbali podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková a štátny tajomník ministerstva fi nancií Peter Pelle-grini. Anton HOFFMANN

Družobná návštevaPred dvoma rokmi sme sa

zúčastnili na baníckych dňoch v Spišskej Novej Vsi, a pri tejto príležitosti sme sa zoznámili s ta-mojšími odbojármi. Dohodli sme sa, že uzavrieme družbu, budeme si písať a navzájom si vymieňať skúsenosti. Nezostalo iba pri sľu-boch. Vlani sme sa stretli v Rož-ňave.

Tohto roku sa stretnutie usku-točnilo 8. a 9. júna v Pezinku, počas keramických trhov. Po pri-vítaní prvá cesta viedla na cinto-rín pokloniť sa pamiatke nášho slávneho rodáka, generála Karo-la Pekníka, a aj ďalších slávnych Pezinčanoch, Eugena Suchoňa a Ľudovíta Rajtera. Kytičku kve-tov sme položili aj k pamätní-ku slovenskej armády a padlým v 1. svetovej vojne.

Nasledovala prehliadka zámku a obnoveného parku, pezinských kostolov a mestského múzea, kde sme si pozreli fotografi e Jána Štrbu. Milé bolo večerné posedenie s vý-borom ZO SZPB, na ktorom sme si vymenili skúsenosti a pobavili sa pri dobrom pezinskom vínku.

Na druhý deň sme navštívi-li Malokarpatské vinohradnícke múzeum, Národný salón vín a ke-ramické trhy. Bohatý kultúrny program sme ukončili rozlúčkou na pezinskej železničnej stanici. Takéto stretnutia sú veľkým prí-nosom pre utužovanie priateľstva v našej odbojárskej rodine, aby sme nezabúdali na boje predchá-dzajúcich generácií za slobodu a spravodlivosť a naďalej odo-vzdávali odkaz SNP nasledujúcim generáciám. Mária MARKEOVÁ

Obnovia vojenský cintorínNa severovýchode Slovenska po-

kračuje v tomto roku rekonštrukcia schátraných cintorínov z obdobia 1. svetovej vojny. Jeden z nich, kto-rý je pozostatkom po zaniknutej obci Veľká Poľana v okrese Snina, obnovia v nasledujúcich mesiacoch dobrovoľ-níci z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy, Zväzu vojakov – Klub Hu-menné a Poľovného združenia Veľká Poľana v spolupráci s obcou Stakčín.

Ako informoval predseda KVH Bes-kydy Martin Drobňák, spomínaný vo-jenský cintorín patrí v súčasnosti do ka-tastra obce Stakčín. V minulosti bol sú-časťou Veľkej Poľany, ktorá v dôsledku výstavby vodárenskej nádrže Starina zanikla v 80. rokoch minulého storočia podobe ako aj viacero okolitých obcí.

Stakčín, ktorého územie rozšírili pred takmer 30 rokmi katastre zanik-nutých obcí spolu s ich pietnymi mies-tami, tak spravuje vo svojom chotári najviac vojenských cintorínov z 1. sve-tovej vojny spomedzi všetkých samo-správ na Slovensku. Je ich celkovo 10.

Projekt obnovy cintorína, ktorý bol kedysi súčasťou Veľkej Poľany, pod-poril Úrad vlády SR grantom vo výške 7000 eur pre obec Stakčín. Koordiná-tor projektu Miroslav Buraľ uviedol, že na spomínanom pietnom mieste pribudnú v rámci jeho postupnej re-konštrukcie dva centrálne, osem väč-ších a vyše 100 menších náhrobných krížov.

„Projekt ráta aj so zveľadením okolia miestnej rotundy, prístupovej

cesty k cintorínu, obnovou jeho cen-trálneho schodiska, ako aj stabilizá-ciou ruín blízkeho kostola zničeného počas 1. svetovej vojny,“ doplnil Buraľ s tým, že v susedstve zrekonštruované-ho pietneho miesta pribudnú zároveň nové lavičky a informačné tabule pre turistov.

Spomínané pietne miesto a ruiny blízkeho kostola nie sú jedinými pa-miatkami v chotári zaniknutej obce, ktoré môžu zhliadnuť turisti pri jej návšteve. „V tesnej blízkosti vojenské-ho cintorína sa nachádza zároveň ne-dávno zrekonštruovaná studňa, ktorá nesie meno rodáka z obce Veľká Poľa-na, významného slovenského grafi ka Oresta Dubaya,“ uzavrel Drobňák.

red TASR

Foto: pe

Foto: AH

Účastníci výstupu na Vihorlat. Foto: ds

Pri pamätníku partizánov v Čergove. Foto: P.A.H.

Na pezinskom cintoríne. Foto: mm

BOJOVNÍK / 14 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍArthur Fleischmann(5. 6. 1896 – 2. 3. 1990) – SOCHÁR

Sú osobnosti, ktoré každý pozná už pri počutí ich mena. No existu-jú aj také, ktorých mená rezonujú najviac v prostredí, kde pôsobili. Po vyslovení mena Arhur Fleischmann si síce viacerí spomenú na sochára z Anglicka, ktorý sa preslávil vytvo-rením búst štyroch pápežov, ofi ciál-nej busty prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masa-ryka, amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ale aj Krištáľovou korunou, ktorú z dvoj-tonového perspexu vytvoril pri prí-ležitosti strieborného jubilea anglic-kej kráľovnej Alžbety II. Málokto už vie, že tento svetoznámy sochár sa narodil a vyrastal na Slovensku, presnejšie v Bratislave.

Artur Fleischmann (vtedy sa ešte jeho meno písalo bez písmena h) sa narodil 5. júna 1896 priamo v histo-rickom centre Bratislavy, na Trho-vom námestí, v rodine židovského obchodníka so súknom ako šieste dieťa. Po nejakom čase sa početná rodina presťahovala na Bielu ulicu do domu, kde je dnes múzeum a stá-la expozícia Arthura Fleischmanna.

Základnú školu a Evanjelické lý-ceum vychodil Artur v Bratislave a na želanie otca odišiel študovať medicínu do Budapešti a neskôr do Prahy, kde v roku 1921 promo-val na Karlovej univerzite. K so-chárstvu sa na krátky čas priblížil počas prvej svetovej vojny, keď sa ako vojak dostal do poľského mesta Przemysl a modeloval s tamojším sochárom. Intenzívnejšie sa to-muto druhu umenia priúčal počas štúdia medicíny v Prahe, kde roku 1920 navštevoval sochársku školu. Po promóciách nastúpil ako mladý lekár pracovať do nemocnice vo Viedni, ale sochárstvo neodsunul bokom. Naopak, prihlásil sa do Akadémie výtvarných umení. Vte-dy tvoril prevažne glazované kera-mické skulptúry, ktoré podpisoval už po nemecky znejúcim menom

Arthur. Bývanie vo Viedni a zmena v mene nič nezmenili na jeho vzťa-hu k rodisku, ku ktorému sa až do smrti hrdo hlásil. Podľa niektorých historikov v roku 1928 vystavoval svoje práce na výstave moderné-ho rakúskeho umenia v Umeleckej besede slovenskej v Bratislave. V roku 1935 sa stal jedným zo za-kladajúcich členov Akadémie vied a ume ní v Bratislave.

Keď vo Viedni dostal prvé ob-jednávky na sochárske projekty, rozhodol sa zanechať lekársku prax a naplno sa venoval iba sochárstvu. Najväčší ohlas vzbudil monumen-tálnym pamätníkom obetiam prvej svetovej vojny v podobe keramic-kého reliéfu, uprostred ktorého je znázornené Ukrižovanie Krista. Pa-mätník je umiestnený na stene pra-voslávneho kostola na Wagramer-strasse vo Viedni, kde ho slávnostne odhalili v roku 1934.

Niekoľko rokov Fleischmann vyučoval keramiku na viedenskej akadémii umenia a vytváral sakrál-ne keramické diela. Objednávky do-stával aj zo zahraničia. V tridsiatych rokoch minulého storočia vytvoril napríklad keramické sochy apošto-lov na oltár do Kostola sv. Alžbety v Hagene, ale aj viac podobných prác do nemeckých a holandských kostolov. S jeho dielami sa verej-nosť mohla stretnúť aj na výstavách – v roku 1932 na medzinárodnej vý-stave kresťanského umenia v talian-skej Padove, v roku 1934 na výstave vo Viedni a v roku 1936 sa zúčastnil na putovnej výstave po Spojených štátoch amerických.

Do ďalekého sveta necestovali len Fleischmannove sochy, aj on sa vybral spoznávať neznáme krajiny. Okolo roku 1937 navštívil Južnú Afriku, vtedy ešte ako lekár sprevá-dzajúci viedenských hokejistov, ale v Johannesburgu už aj vystavoval štyridsať svojich prác. O niekoľko rokov cestoval na ostrov Bali, na-

vštívil Zanzibar, Seychely a pocho-dil aj ďalšie ostrovy. Najväčšmi ho očaril ostrov Bali, o ktorom vždy

hovorieval ako o raji na zemi. Do-konca práve tam konvertoval na ka-tolícku vieru. Ostrov mu poskytoval inšpiráciu doslova na každom kro-ku, zaujala ho krajina, ľudia, zvie-ratá, náboženstvo, zvyky, umenie. Odjakživa mal blízko k hudbe, a tá ho tam všade sprevádzala. Chcel si

čo najlepšie zapamätať všetko, čo videl, preto všade chodil s fotoapa-rátom, urobil takmer dvetisíc foto-

grafi í. Tvoril tam prevažne malé te-rakotové sošky s rôznymi motívmi, najčastejšie znázorňoval v rôznych polohách tanečnice legongu, tanca zdôrazňujúceho nielen krásu pohy-bu, ale aj intenzitu pocitov. Zážitky z ostrova si sochár zapisoval a do-konca túžil, aby vyšli knižne, ilu-

strované jeho fotografi ami. Celkom sa mu to nepodarilo, iba časť zápis-kov je publikovaných v katalógu k výstave Bali očami sochára, uspo-riadanej v roku 1994 v Londýne.

Z ostrova Bali odcestoval Arthur Fleischmann do Austrálie, kde zís-kal občianstvo a úspešne sa etablo-val medzi tamojšími umelcami. Aj tam vytvoril zaujímavé diela, napr. bronzové dvere s hlavami učencov pre Štátnu knižnicu v Sydney, so-chu, ktorá je súčasťou Stromu žela-ní v Botanickej záhrade v Sydney, fontánu vo Vládnej budove v Can-berre. Sochár okrem tém čoraz viac pútal pozornosť aj použitými ma-teriálmi, nebál sa experimentovať a vytváral napríklad objekty zo ži-vice či syntetických materiálov. Pri-tom zručne využíval rôzne svetelné efekty, ktorými svoje diela ešte viac ozvláštňoval.

Po druhej svetovej vojne sa vtedy už medzinárodne uznávaný sochár neplánovane usadil v Londýne, kde zostal vyše štyridsať rokov. Tam už bolo trocha zložitejšie nájsť si svo-je miesto medzi mladšími, dravými umelcami. Arthurovi Fleischman-novi sa to podarilo. Začal spolu-pracovať s chemickým koncernom ICI, kde sa špecializovali na vývoj akrylu, ktorý dostal názov perspex – „plexisklo“. S týmto materiálom začal umelec pracovať, vyrezával z neho sochy aj veľké kompozí-cie. Plexisko sa preňho stalo typic-ké a preslávilo ho po celom svete, najmä vďaka medzinárodným sve-tovým výstavám. Napríklad na vý-stavu EXPO, ktorá sa konala roku 1958 v Bruseli, vytvoril pre vati-kánsky pavilón plastiku z hliníka.

Arthur Fleischmann bol naozaj svetobežníkom, veď za takmer se-dem desaťročí pôsobil v šiestich krajinách na štyroch kontinentoch. Žiaľ, do svojho rodiska sa už nikdy nevrátil. Zomrel 2. marca 1990 v Španielsku. Jozef LEIKERT

Polemiky o tom, aké krivdy menšinám žijúcim na Slovensku spôsobil odsun ich obyvateľov, počuť často z Nemecka a roz-dielne názory rozširujú neoľudáci aj u nás.

Všeobecne sa vie, že o odsune nemec-kých a maďarských menšín sa rozhodlo na Postupimskej konferencii víťazných veľ-mocí USA, Veľkej Británie a ZSSR v roku 1945.

Išlo o menšiny nemeckého a maďarského obyvateľstva, ktoré podporovali fašistické Nemecko pred Mníchovom a počas vojny. V rokoch 1945–1946 bolo z územia Čes-koslovenska rozhodnuté vysťahovať sudet-ských Nemcov, maďarských kolaborantov a karpatských Nemcov zo Slovenska. Tieto rozhodnutia boli riešené na základe medzi-národných vzťahov, zahraničnej politiky a psychologickej atmosféry povojnového obdobia. Dôsledkom vysťahovania boli v Čechách po Mníchove násilia, ktoré vy-konávali henleinovci a karmasinovci na českom obyvateľstve. Po zabratí Sudet hit-lerovským Nemeckom tisíce občanov vy-hnali a vydrancovali ich majetky.Čo predchádzalo odsunu karpatských

Nemcov zo Slovenska, sa môžeme dozve-dieť z publikácie Nitrianske Pravno, ktoré vydal MNV v Nitr. Pravne roku 1985. Vie sa, že už v rokoch 1936–1937 bola väčšina tu žijúcich nemeckých občanov orientova-ná k politike Karpatsko-nemeckej strany a henleinovho bloku nemeckých strán. Táto

strana rozširovala nacionalistickú politiku Henleinovho vlasteneckého frontu. V Nit-rianskom Pravne bol zriadený oblastný sek-retariát pre celý nemecký jazykový ostrov až po Kremnicu. Činnosť sekretariátu, tak i celej strany, bola fi nancovaná a riadená priamo z Berlína. V tomto období sa už začali objavovať hákové kríže, ktoré doka-zovali politické presvedčenie časti nemec-kého obyvateľstva. Ďalej sa v publikácii uvádza, že po mníchovskom diktáte sa stra-na prezentuje pod novým názvom Nemec-ká strana. Už v novembri 1938 si zakladá vlastnú ozbrojenú poriadkovú službu. Z jej

činnosti sa uvádza, že v noci z 13. na 14. marec oddiely Hlinkovej gardy a nemeckej Dobrovoľnej ochrannej služby obkľúčili obec Malinovú a odvliekli 57 miestnych an-tifašistov do väzenia. V uvedenej publikácii sa píše, že nemecká menšina sa správala ako nadradená, mala privilegované posta-venie, produkovala oddaných prívržencov nacizmu a bola nositeľom jeho ideológie. Nemeckí občania slúžili v nemeckom voj-sku a práve z týchto vrstiev sa regrutovali dobrovoľníci do zbraní SS. Po potlačení Povstania robili nacisti v horách trestné výpravy proti partizánom a represálie pro-ti rodinám povstalcov. Do koncentračného tábora odvliekli 40 miestnych občanov a 25 rodín, ktorých príslušníci naďalej bojovali s partizánmi. Pri Kľačne zajali a popravili 18 partizánov.

Po oslobodení v Nitrianskom Pravne postihlo odsun 389 osôb nemeckej národ-nosti. Je známe, že v tejto oblasti operoval aj z nemeckých občanov zložený partizán-sky oddiel Thällmann, ktorý sa zapojil do Povstania a zaslúžil sa o likvidáciu nemec-kého komanda v Pravenci.

Vysťahovanie Maďarov sa uskutočňo-valo na základe výmeny obyvateľstva po dohode s maďarskou vládou, že za každé-ho Slováka, ktorý sa natrvalo odsťahuje do ČSR, bude do Maďarska vysťahovaný jeden Maďar. Predtým treba pripomenúť, že skôr, po vyhlásení Viedenskej arbitráže v r. 1938, utiekli zo zabratého územia tisí-ce Slovákov a Židov na neokupovanú časť Slovenska. Historik Eduard Chmelár odsu-dzuje deportáciu Maďarov do pohraničia Čiech a odvoláva sa na partizánsku činnosť a ľavicovú orientáciu niektorých Maďarov, i keď nemožno poprieť kolaboráciu obča-nov maďarskej národnosti.

Ak sa v súvislosti s vysídľovaním hovorí o ukrivdení, tak nie je pravda, že obyvatelia nemeckej národnosti boli vyvražďovaní. Ak z Handlovej po oslobodení ušlo 6250 obyva-teľov nemeckej národnosti, tak to bolo z po-citu strachu za následky pomoci fašistom.

Protest 68 historikov proti Dňu vyhnan-cov, ktorý neonacisti organizujú v Nemec-ku, má význam aj z tých dôvodov, že naj-väčšie obete vojny zapríčinil agresor – fa-šistické Nemecko za pomoci kolaborantov z radov vysídlených nemeckých menšín.

Pavel GAJDOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Vojnové krivdy na menšinách

Po potlačení Povstania robili nacisti v horách trestné výpravy

proti partizánom a represálie proti rodinám povstalcov.

V priestoroch Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci sa v no-vembri 2002 konala výstava s názvom Návrat domov bratislavského so-chára medzinárodného formátu Arthura Fleischmanna. Foto: TASR – Š. Puškáš

9 BOJOVNÍK / 14

Bratislava 12 s 86-ročným Jozefom Buňom. Čierne n/Topľou so 77-roč-nou Annou Strakovou. Košice pri IS s 89-ročným Štefanom Labancom. Medzibrod s 91-ročnou Jola-nou Duškovou. Pohorelá so 76-ročným Joze-fom Baranom. Rimavská Sobota 1 s 87-roč-

nými Máriou Harvanovou a Mi-chalom Slatinským. Tomášovce s 90-ročnou Jola-nou Hroncovou. Trenčín 1 s 81-ročnou Libu-šou Kozinkovou. Tisovec so 71-ročným Jánom Krausom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Odišiel V. Fraňo

Po dlhej a úmornej chorobe zomrel 13. júna 2012 vo veku 86 rokov náš dopisovateľ, milý a sympatický človek, veterán 2. svetovej vojny, príslušník 2 .čs. partizánskej brigády J. V. Stalina pod velením legen-dárneho gen. v.v. Jozefa Brúnovského, VLADIMÍR FRAŇO z Púcho-va. S úctou a obdivom sa skláňame pred jeho životom a obdivuhodný-mi skutkami, ktoré činil počas 2. svetovej vojny a SNP. js, red

Je nám potešením a pýchou, že môžeme opäť blahoželať pánovi Jurajovi Ondrejčikovi k oceneniu, ktoré si prináša z Ruskej federácie za zásluhy obnovenia hrobov pad-lým ruským vojakom v obci Čier-na Lehota, na Javorinke (Falteno-vom sedle). Už po niekoľkýkrát.

Uvedené ocenenie si prevzal v Bratislave v máji 2012.Členovia vedenia Ruskej fede-

rácie si uvedený čin pána Ondrej-čika veľmi vážia a spolu s nami Lehoťanmi sú na dielo, ktoré spra-vil, hrdí.

Nech toto dielo nám je zadosťu-činením za mier a spokojný život, ktorý môžeme teraz žiť.

Veľká vďaka za mier a česť na-šim padlým hrdinom.

Naše úlohy obnovovať a ochra-ňovať diela i z čias vojen je po-

vinnosťou. Preto sa snažíme ešte spoločne s organizáciou Oblast-ného výboru SZPB v Rožňave zrekonštruovať, upraviť a zacho-vať pre ďalšie generácie bunker partizánov, ku ktorému sme spolu s KST Prieslop Slavošovce obno-vili, vyčistili chodník, ktorý sa bu-deme pokúšať uviesť ako náučný turistický chodník.

Samozrejme, k týmto prácam nám je potrebná akákoľvek spolu-patričnosť, pomoc, preto sa obra-ciame na každého ochotného dar-cu, či už fi nančnej pomoci, alebo pracovnej spolupráce.

Dúfame, že uvedené dielo sa nám podarí spoločnými silami vy-tvoriť a zachovať.

Michal TERRAI

Ocenenieza zásluhy

Juraj Ondrejčik dostal ocenenie za zásluhy od Ruskej Federácie. Foto: M. Terrai

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Pavel Globan 97 a Ja-kub Daniž 90 rokov.• Bratislava 7: Zlatica Koštialová 97, Rudolf Bagin 92 a Zuzana Kaliská 85 rokov.• Bratislava 9: Alexander Bachnár 93, Horymír Mácha 86 a Marta Blaš-ková 85 rokov.• Bratislava 15: Dr. PhMr. Anna Ban-dážáková 88 rokov.• Bratislava 16: Kornel Zelenák 91 rokov.• Bratislava 23: Peter Kopál 60 ro-kov.• Brezno 1: Zuzana Holeková 93, Anna Vološtínová 86, Mária Žilová a Mária Eva Fraňová 75, Ing. Dušan Čejtey 60 rokov. • Belá – Dulice: Jozef Kováčik 87 a Elena Kolláriková 81 rokov.• Badín: Ondrej Danko 90, Mária Bardáková 60 a Peter Majerský 55 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Anna Hargašová 86 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Juraj Koreň 92 a JUDr. Jarmila Kasalová 83 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Ing. Peter Synovec 88 a Emília Berešová 82 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Zu-zana Ledníková 80 rokov.• Banská Štiavnica: Mgr. Ľubomír Krno 60 rokov.• Breznička: Kristína Mušková a Pa-vol Frančok 91 rokov.• Bystré: Jozef Glod 75 rokov.• Bežovce: JUDr. Ján Sabo-Balog 70 rokov.

• Budkovce: Michal Surma 91 rokov.• Blatná Polianka: Juraj Kopčanský 87 rokov.• Bracovce: Ján Jacko 50 rokov.• Bardejov 1: Veronika Kuľhavá 86 a Ján Choma 84 rokov.• Bardejov 3: Zuzana Pangracová 82, Anna Mikitová 81, Ing. Klára Picha-ničová 75 Oľga Dikunová 65 a Mar-gita Vasilčinová 55 rokov.• Cigeľka: Peter Demjanovič 60 ro-kov.• Čierny Balog: Vincent Kováčik 90, Jozef Schőn a Milan Potkány 60 ro-kov.• Čaňa: Mária Moščovičová a Alžbe-ta Sabolová 65 rokov.• Donovaly: Imrich Gosiorovský 70 rokov.• Dunajská Streda: Eva Benedeková 83 rokov.• Gerlachov: Mikuláš Ristvej 90 a Mária Chomjaková 50 rokov.• Hažlín: Mária Kolárová 91 a Anna Jazudeková 88 rokov.• Hrabské: Helena Perunská 65 ro-kov.• Hniezdne: Anna Abrahamovská 83 a Terézia Ružbásanová 60 rokov.• Humenné 3: Anna Lisáková 89, Anna Nemčíková a Ján Nemec 82 rokov.• Hrachovo: Ľubomír Vančík 60 ro-kov.• Hatalov: Anna Tkáčová 86 a Ján Leško 65 rokov.• Jasenie: Ján Búda 60 rokov.• Košice pri IS: Vlasta Kadounová 87 rokov.• Košice pri VSŽ: Ing. Štefan Bodnár

93 a Ondrej Padlák 85 rokov.• Kordíky: Ján Schneider 87 rokov.• Kamenec p/Vtáčnikom: Mária Žia-ková a Vincent Pisár 84 rokov.• Kráľovský Chlmec: Mária Deáko-vá 85 rokov.• Kríže: Mária Chomová 91 a Verona Molčanová 84 rokov.• Kurov: Ján Host a Peter Špirko 75 rokov.• Livov: Lida Kendrová 60 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Gagorí-ková 86 rokov.• Lipany: Margita Šimová 86 a Marta Kollárová 50 rokov.• Levoča: Andrej Karas 84 rokov.• Marhaň: Anna Partilová 81 rokov.• Modra: Ján Galáš 96 rokov.• Martin – Východ: Pavel Brna 95, Jozef Bujna 90, Želmíra Hamráková a Stanislav Veselý 85, Matilda Huťko-vá 84 rokov.• Michalovce 1: Anna Sabadošová a Miroslav Skokanek 65, Viera Schu-dichová 55, Ing. Peter Purdeš 50 a Dr. Martin Molnár 40 rokov.• Michalovce 2: Michal Hrabovský 88 a Helena Rimková 87 rokov.• Nacina Ves: Anna Končeková 83 rokov.• Nemce: Pavel Šúrik 85 a Mgr. Otto Gregor 65 rokov.• Nové Zámky: Helena Kotercová 80 rokov.• Nižný Hrabovec: Mária Mastiľako-vá 85 rokov.• Nižný Žipov: Andrej Polák 88 ro-kov.• Očová: Július Huliak 89 a Samuel Gašpar 86 rokov.• Pohorelá: Ondrej Fiľo 92 a Ján Dat-ko 70 rokov.• Pezinok: Margareta Laláková 90 a Ondrej Štrigner 87 rokov.• Púchov: Jozef Braučok 87 a Zuzana Gajdošíková 84 rokov.• Petrovce: Anna Balogová 90 rokov.• Rimavská Sobota 1: Irena Drobná 70 rokov.• Rimavská Sobota 2: Jolana Petrov-ská 90 rokov.• Sliač: Milan Bakala 65 rokov.• Sučany: Vlasta Rendková 70 a Anna Petrášová 60 rokov.

• Stará Turá: Anna Klimáčková 80 a Mgr. Dana Štarke 70 rokov.• Skýcov: Ľudmila Zbonková 86 ro-kov.• Sirk: Ondrej Ďuriška 92 rokov.• Sečovce: Alžbeta Pancáková 98, Gi-zela Mendeľová 90, Ján Popovič 86 a Anna Hajduková 81 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Mária Hor-ňáková 91 rokov.• Snakov: Ján Adamojurka 90 rokov.• Stebník: Peter Maslej 90 a Peter Varjan 65 rokov.• Sobrance: Veronika Tižová 88, Mária Križová 83, Anna Pavlová 82, Jarmila Kalkahuzová 65 a Dana Kur-čenková 50 rokov.• Strážske: Anna Zabloudilová 65 rokov.• Tušice: Anna Staruchová 65 rokov.• Tisovec: Edita Trnavská 89, Ružena Spišiaková 87, Jozef Choma 86, Anna Perenčajová 84, Anna Cabanová 82, Anna Ambrózová 81, Mária Blašková a Ján Čepík 70, Mgr. Mahuliena Štr-bová a Milan Šlajfer 50 rokov.• Trenčín 1: Bernard Babál 90, Moj-mír Reich 85, Anna Michalcová 84, Ing. Štefan Koňušík 80 a Ing. Pavol Suško 60 rokov.• Tlmače: Štefan Psársky 75 rokov.

• Trnava 2: Margita Dubrovayová 86, Vincent Slamka 80, Anton Lenghadt 75 a Ing. Marta Rajčanyová, CSc. 65 rokov.• Trebišov 2: Michal Rac 65 rokov.• Utekáč: Anna Kretová 86 rokov.• Veľké Kapušany: Alexander Kol-duš 65, Marta Michalová a MUDr. Viliam Janáč 60, Peter Mihalík 55 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Anna Oravco-vá 90, Mária Zalepová 75 a Magdalé-na Cerulová 55 rokov.• Vinné: Mária Smoľaková 86 rokov.• Vojčice: Mária Majerčíková 88 a Miroslav Naď 60 rokov.• Zalužice: Július Vojník 91 a Michal Grajcar 89 rokov.• Zbudza: Sabina Dzurjovčinová 85 rokov.• Zámutov: Anna Peržeľová 50 ro-kov. • Zvolen – Zlatý Potok: Štefan Čer-nák 93, Ladislav Ides 86 a Anna Gon-dová 75 rokov.• Závadka n/Hronom: Mária Liptá-ková 94 rokov.• Žiar n/Hronom: Marta Samčíková 87, Marta Petrušová 82 a Viera Dole-žalová 70 rokov.Jubilantom srdečne blahoželáme!

Ilustr. foto: TASR

BOJOVNÍK / 14 10

Oživené spomienky alebo vojnovéa povojnové impresiePrvé sovietske partizánske skupiny, ku ktorým sa pripájali aj slovenskí bojovníci, sa u nás objavo-vali v lete 1944. Tak napr.: 6. 8. 1944 v Štiavniku (teraz Šarišský Štiavnik) pri útoku na nemeckú kolónu áut, presunujúcu sa zo Svidníka na železničnú stanicu do Hanušoviec nad Topľou s bojovou technikou a muníciou, zlikvidovala partizánska skupina 23 áut a zabila 24 nemeckých vojakov, a 24. 8. 1944 prepadla iná partizánska skupina želez ničnú stanicu v Krompachoch...Červená armáda a s ňou aj 1. čs.

armádny zbor pokračovali v oslo-bodzovaní sovietskych miest a de-dín a prenikli aj na územie Poľska. Pomaly, ale isto sa približovali aj k čs. hraniciam, k Duklianskemu priesmyku. Ten bol pre Nemcov vhodnou a dôležitou oblasťou a príle žitosťou nielen na pokus o zastavenie postupu nepriate-ľa, ale aj na mohutný protiúder. Zhromaždili tam početné vojsko s ľahkou i ťažkou bojovou tech-nikou a zamínovali veľké plochy územia.

Uvedomovali si nebezpečen-stvo vzrastajúcich partizánskych prepadov, ktoré sa zameriavali na ich pozície, vlakové i kyvadlové transporty, komunikácie, sklady zbraní...

Nútená evakuáciaV snahe oslabiť akcieschop-

nosť partizánov nariadili Nemci v obciach nachádzajúcich sa vo vzdialenosti 10–15 km od fron-tu, so súhlasom našich štátnych orgánov, evakuáciu pod hrozbou fyzickej likvidácie osôb pri jej neakceptovaní, čo znamenalo úplné vyľudnenie obcí. No našli sa aj jednotlivci, ktorí sa zásobili potravinami, ukryli sa v horách a vyčkali tam do príchodu oslobo-dzovacích vojsk alebo sa pri dali k partizánom.

Duklianska operáciaTo sa Červená armáda a 1. čs.

armádny zbor nachádzali už pri Dukle a usilovali sa prekročiť čs. hranice. Prebiehali tuhé boje. A schyľovalo sa aj k SNP. Po jeho vypuknutí Sovietska armáda zná-sobila svoje útoky v snahe pre-niknúť cez Dukliansky priesmyk, spojiť sa s dvoma slovenskými di-víziami nachádzajúcimi sa na vý-chodnom Slovensku a bojovníkmi SNP. No plán bol prezradený. Ne-mci odzbrojili slovenské divízie, ich vojakov a dôstojníkov, ktorí neušli do hôr alebo sa nepripojili k partizánom a deportovali ich do zajateckých táborov v Nemecku.

Nemci sústredili na povstalecké územie značnú posilu a vojenskú techniku v snahe bleskove ho lik-vidovať, čím, pravdaže, podstatne oslabili operujúce vojská v oblasti Duklianskeho priesmyku. Obáva-li sa ale aj vzrastajúcich partizán-skych prepadov a sliedili v úzkej spolupráci s príslušníkmi HG po osobách vo veku 16–50 rokov, o ktorých predpokladali, že by mohli účinne pomáhať partizá-nom alebo sa k nim pripojiť.

Povstalci takmer tri mesiace urputne odolávali prevahe dobre vycvičenej a vyzbrojenej nemec-kej armáde, ktorá sa po potlačení

Povstania kruto pomstila nášmu obyvateľstvu (Tokajík, Kľak, Ostrý Grúň, Skýcov, Ková čova, Kremnička...)

Zaisťovanie podozrivých osôbVyššie spomínaná evakuácia

zasiahla aj moju rodnú obec Ra-domu, okr. Svidník. Evakuovali sme až za Prešov. Začiatkom ja-nuára 1945, hneď zrána, vnikli do domu, kde sme boli ubytovaní, dvaja gardisti a jeden esesák. Tvr-dili, že sme podozriví a majú sú-hlas zaistiť mňa aj brata, dopraviť nás do Bratislavy, kde sa vytvára nová armádna zložka Domobrana, ktorá má byť nápomocná sloven-skej armáde a policajným zlož-kám pri zabezpečovaní verejného poriadku...

Zaistili tak aj 16-ročného chlap-ca zo susedného domu a priká-zali nám vziať si na cestu suchú stravu na tri dni. Odviezli nás do Prešova a umiestnili v budo-ve učiteľskej akadémie (bol som v tom čase študentom 1. ročníka tejto školy). Bolo tam už interno-vaných 32 mužov pochádzajúcich z viacerých okresov východného Slovenska: Michalovce, Trebišov, Humenné, Svidník..., no najviac z Prešova a okolia. Na chodbe, pred triedou, v ktorej sme sa na-chádzali, nás strážil ozbrojený ne-mecký vojak.

DeportáciaNa tretí deň sme kráčali, sprevá-

dzaní dvoma nemeckými vojakmi, na železničnú stanicu, kde sme na-stúpili do dobytčieho vozňa. Oni sa ubytovali v pripojenom osob-nom vozni. Pohli sme sa. No na moje počudovanie nie smerom na západ, ale opačne. Oklamali nás. Necestovali sme do Bra tislavy, ale do Nemecka cez: Orlov, Kra-kov, Katovice, Hradec Králové, Prahu, Plzeň, Regensburg, Ulm, Štuttgart, Breisach... do Sulzbur-gu – našej cieľovej stanice. Cesta s mnohými zastávkami trvala 10 dní. Túto neobvyklú trasu si zvoli-li preto, lebo sa obávali, že by nám pri cestách v noci cez Slovensko pomáhali železničiari pri úteku.

V pracovnom táboreV Sulzburgu, malom mestečku

neďaleko od Schwarzwaldu (Čier-ny les), sa nachádzal pracovný tábor. Boli tam už: Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Fran cúzi a Taliani – všetko muži, okrem jednej miest-nosti na pokraji tábora, v ktorej boli dievčence – Rusky, ktoré vypomáhali v kuchyni. Každá ná-rodnosť pracovala na inom úseku (zákopy, cestné zátarasy, opevne-nia...). Koncom apríla 1945 každý deň odchádzala jedna národnostná

skupina sprevádzaná 2–3 vojakmi ako obvykle do práce, no domov, do tábora sa k večeru nevracala. Nevedeli sme, kam šli a prečo sa ne vrátili. Skupina Slovákov od-chádzala posledná. Vybavili nás suchou stravou a vykročili sme. Prechádzali sme okrajom Čierne-ho lesa viacerými dedinami a v pod-večer sme sa ocitli v jednej s názvom Zell, kde nás voja-ci opustili a necha-li napospas, hovo-riac, že sme voľní.Čírou náhodou

sme zazreli prichá-dzať konský gaz-dovský voz a čuduj sa svete, na ňom dvaja zdatní mladi muži v uniformách slovenskej armády. Boli to príslušníci slovenskej divízie, ktorú Nemci zajali, odzbrojili a vysla-li do zajateckých táborov. Povedali nám, že sa nachá-dzame v blízkosti švajčiarskych hra-níc a poradili, kto-rým smerom sa tam môžeme pobrať, ak sa tam chceme dostať, a kúsok že môžeme cestovať aj vlakom.

Vo ŠvajčiarskuKúpil som všet-

kým cestovné líst-ky, nasadli sme na vlak a cestovali do Lörachu. Potom sme kráčali pešo asi 3 km. Vojako-vi na hra nici (asi 16-ročný chlapec) som školskou nem-činou vysvetlil, že sme Slováci, ideme z pracovného tábora v Sulzburgu a chceme do Švajčiarska. Nebrá-nil nám v tom. O pol druhej v noci sme prekročili hranicu a ocitli sa na švajčiarskej pôde.

Po krátkom výsluchu a eviden-cii nás ešte v noci odviezli do mesta Basel. Ráno nás dopravili do Bernu, kde sme mali dvojtýž-dňovú karanténu. Deviateho mája sme predpoludním počuli vyzvá-ňať zvony vo všetkých kostoloch v meste. Nevedeli sme, čo sa deje. Dozvedeli sme sa, že Nemecko kapitulovalo – je koniec vojny.

Návrat do vlastiPo štvormesačnom pobyte v tá-

bore (pracovali sme v záhradníc-

tve), asi 2 týždne pred návratom do ČSR, nás navštívil pracovník čs. vyslanectva v Berne. Povedal nám, že vo Švajčiarsku nemô-žeme zostať, že čoskoro poces-tujeme domov, a zmienil sa aj o tom, že ak má niekto príbuz-ných v USA alebo Kanade a chcel by tam emigrovať, zabezpečí mu lístok na loď, ktorá odpláva z An-tverp. Nikto neprejavil záujem emigrovať tam. Túžba po domove do vlasti bola silnejšia.

Vracali sme sa ako repatrianti do ČSR. Až do Plzne nás sprevádzal styčný dôstojník čs. armády. Tam nám zabezpečil obed a povedal,

aby každý cestoval najvhodnejšou trasou domov. Mne cesta trvala týždeň. Pokračoval som v štúdiu a v r. 1947 som ho ukončil.

Skončili sa aj moje vojnové strasti a peripetie. Začal som pô-sobiť na Štátnej ľudovej škole v Ilonhalme, okres Tornaľa, na maďarsko-slovenskom pohrani-čí...

Medzi odbojármiUž o dva roky som sa stal čle-

nom Slovenského zväzu protifa-šistických bojovníkov. V r. 1950 ma však preložili do Lukavice, okres Zvolen. Pred odchodom som sa zastavil na okresnom vý-bore v Tornali, aby som sa odhlá-

sil. No bol tam iba administra-tívny pracovník. Keďže pečiatka bola uzamknutá v predsedovom stole, povedal, aby som nechal le-gitimáciu, že mi ju pošlú. Nechal som ju tam.

Strata členstva Legitimáciu mi neposlali ani po

mojej urgencii. Neskôr som opísal môj príbeh a poslal ho na Ústred-ný výbor SZPB do Bratislavy, aby mi potvrdili údaje o mojom člen-stve, no ani odtiaľ som ne dostal odpoveď. Po ďalšom preložení na ZDŠ Sliač mi známi – odbojári na-vrhli, aby som sa prihlásil za čle-

na v ich organizácii. Vyplnil som prihlášku a odovzdal predsedovi odbočky, doplnil dokladmi o po-byte v Nemecku i vo Švajčiarsku. Požadovali odo mňa doporučenie troch členov – odbojárov ako ru-čiteľov a overovateľov. Keďže som ich nezohnal (boli roztratení po východnom Slovensku a neve-del som ich adresy), prestal som sa zaujímať o členstvo SZPB.

A tak som zostal len priate-ľom, sympatizantom a spolu-pracovníkom tejto protifašistic-kej organizácie v domnienke, že odbojárom nie je len vlastník preukazu SZPB, ale aj ten, kto aktívne podporuje jej idey, ciele a program. Andrej ŠTELMÁK, Sliač

Dokumenty o pobyte v Nemecku, vo Švajčiarsku. Foto: archív AŠ

11 BOJOVNÍK / 14

Slnečný záver leta už hlásil prí-chod jesene. Mnohí občania sa venovali zberovým poľným prá-cam. V tom čase som vykonával druhé volebné obdobie funkciu predsedu Miestneho národného výboru v Hybiach. Jedného dňa na dvere mojej kancelárie zaklo-pal a nesmelo vstúpil obuvnícky majster Ondrej Haško. Privítal som ho slovami:

– Dobrý deň, majster, vitajte, čo dobrého vás ku mne dovie-dlo? Majster, vždy veselý, žmo-liac v ruke klobúk, mal v očiach smutný výraz a potichu povedal:

– Dobrý deň, súdruh predseda. Vstal som, podal mu ruku a po-núkol stoličku, aby sa posadil. Poslúchol a začal svoje rozprá-vanie.

– Zlú správu vám nesiem. Mu-sím skončiť s robotou. Majiteľ drevenice, kde som si pred dvomi rokmi zriadil dielňu, mi oznámil, že ju chce pre seba. Predtým sľu-boval, že ju môžem užívať, kým

budem vládať robiť, a teraz ma vyháňa – a vraj kamarát... Vychŕ-lil svoje trápenie majster Haško. Upokojil som ho a ubezpečil, že nájdeme riešenie. Mysľou mi preletel celý jeho život, ktorý mi vyrozprával počas zimných veče-rov, keď som ho navštívil v obuv-níckej dielni. Bol to život človeka naplnený prácou. Nakoľko som úzko spolupracoval s dedinskou organizáciou Slovenského zvä-zu protifašistických bojovníkov, vedel som aj o odbojovej činnos-ti majstra obuvníka počas SNP. Z myšlienok ma vyrušil jeho hlas:

– Ľudia mi nanosili kopu obuvi, zima sa blíži, ženy chcú, aby som aj kapce šil, ale kde, povedzte? Ja to nerobím len pre zárobok, veď treba dane i nájom poplatiť, ma-teriál kúpiť, ale najhoršie je, že ja bez roboty neviem žiť.

Pozerajúc sa na jeho poskrúca-né palce na rukách, hovorím: – Majster, dosť ste sa v živote naro-bili, cez Povstanie život riskovali

v revolučnom NV, keď bola naša obec plná Nemcov, máte právo na oddych. On ma však rýchlo prerušil.

– Aký oddych predseda, veď vám hovorím, ako veľa roboty mám. Nosia mi ju ľudia aj z oko-litých dedín, lebo najbližšia opra-va obuvi je v L. Mikuláši. Po-

znal som jeho robotu a aj vedel, že ľudia si ho vážia ako človeka i ako majstra. Ubezpečil som ho, že priestory na obuvnícku dielňu nájdeme. V júni 1982 bola v ak-cii “Z“ za veľkej pomoci občanov a JRD dokončená a skolaudova-

ná nová budova MNV a pošty. MNV mal dovtedy kancelárie v požiarnej stanici. Kancelária predsedu a tajomníka zostala na prízemí prázdna a vhodná na

dielňu opravovne obuvi. Jedného dňa som pozval majstra Haška na obhliadku priestorov jeho nové-ho pracoviska. Keď sme vošli do vymaľovanej a vykúrenej kance-lárie, len som sa spýtal:

– Tak čo, majster, beriete? Od-tiaľto vás nikto nevyhodí. Vidiac jeho rozžiarené oči, hneď som poznal odpoveď. Na najbliž-šom zasadnutí Rady MNV boli priestory poskytnuté obuvnícke-mu majstrovi Haškovi, dokonca s odpustením nájmu. Bol veľ-mi vďačný a usmieval sa popod fúzy, že keď zaplatí za elektriku, uhlie a nakúpi potrebný materiál zvýši mu aj na nedeľný mariáš s priateľmi v miestnom pohostin-stve. Neskôr mi dojatý ďakoval za seba, ale i za všetkých, ktorí potrebovali jeho služby.

Do nových priestorov som ho neraz išiel navštíviť a ešte aj dnes vidím, ako s radosťou a for-tieľom majstra narába gnajpom, šidlom, či dratvou. Porozprával mi vždy nejaký príbeh zo života a fi gliarske oči prezrádzali veľa životných skúseností, ale i vďač-nosť a úctu, že i v pokročilom veku sa na neho nezabudlo a do-stal príležitosť prejaviť svoj um a šikovnosť. Karol PETRULA

Majster Ondrej HaškoAko predstaviteľ samosprávy som bol počas svojho funkčného obdobia svedkom mnohých veselých aj smutných príhod a uda-lostí. Po rokoch listujem vo svojich poznámkach a spomínam na jednu príhodu, ktorá sa stala v septembri 1982.

Majster O. Haško. Foto: archív KP

Ján Hlaváč-Fakľa: Vojna je utrpením a skazouV Kobeliarove žije už len jeden priamy účastník boja za ná-rodné oslobodenie, Ján Hlaváč-Fakľa. V júni sa dožil 95 rokov. Ešte i teraz je predsedom základnej organizácie SZPB v Kobe-liarove, kde pracuje v prospech SZPB 12 členov.

Aj vo svojich deväťdesia-tich piatich rokoch sa rád podelí o spomienky, udalosti, ktoré sa odohrali v Liptovskom Mikuláši a širšom okolí, kde ako vojak bo-joval zo zbraňou v ruke. Obzvlášť sprítomňuje činnosť ľudí, ktorí tvorili súčasť SNP i ťažko získa-vanú slobodu, najmladšej generá-cii. Všetkým odkazuje: „Vážte si život, ľudí, svet bez vojen. Vojna je utrpením, skazou. Len v mieri je možné žiť slobodne a šťastne.“ Dvojtýždenník Bojovník prináša spomienky tohto človeka.

Vojnové hrôzyDruhá svetová vojna už päť

rokov zúrila v plnej sile v celej Európe i v Japonsku, na zemi, na mori i vo vzduchu, ale tí, kto-rí ju rozpútali, viditeľne strácali dych. Miliónové armády fašistic-kého Nemecka a jeho spojencov boli zdecimované, mali obrovské straty a už sa len bránili a ustupo-vali. Sovietska Červená armáda a armády západných spojencov – Anglicka, USA, Francúzska a ich spojencov porážali Nemcov, víťazne postupovali na všetkých frontoch a oslobodzovali európ-ske štáty spod nacistickej oku-pácie. „Smrť fašizmu!“ a „Hitler kaput!“ boli heslami dňa. Celé ľudstvo malo už dosť vojnových hrôz. I občania Slovenska túžili prispieť k porážke fašizmu a vy-bojovať si národnú slobodu, preto s bojovým oduševnením prijali 29. augusta 1944 rozhlasovú vý-zvu z Banskej Bystrice od povsta-

leckej vlády zapojiť sa do SNP so zbraňou v ruke.

MobilizáciaVo všetkých obciach dobšinské-

ho okresu bolo od začiatku sep-tembra 1944 neobyčajne rušno.

Bola vyhlásená mobilizácia. Na revolučných národných výboroch pracovali mobilizačné komisie. Všetci mladí chlapi, ktorí mali od-slúženú povinnú vojenskú službu, boli povolaní do boja. Niektorí v miestnych priestoroch, kde boj organizovali a viedli domáci a so-vietski partizánski velitelia a dôs-tojníci I. čsl. armády. Iní odchá-dzali do Brezna a do Banskej Bys-trice, kde bolo centrum povstania.

Bolo veľa nadšenia, ale aj plaču a lúčenia. Rodičia, manželky, deti ostávali doma v neistote. Všade bola chudoba a, ako vo vojne, veľ-ký nedostatok tovaru, najmä po-travín, obuvi, šatstva. Ešte dobre, že bolo domáce plátno konopné, ľanové, ovčia vlna, súkno, pamuk, krosná. Hlavnou potravou boli ze-miaky, ktoré si každý dopestoval. K tomu aj dačo zrna na domáci

čierny chlieb. Najlepším záso-bovateľom bola kravička, ktorá nechýbala v žiadnej domácnosti.

Najhoršie bolo, že od Bratislavy a západného Slovenska sa rútili na rýchle potlačenie nášho národné-ho povstania dobre vyzbrojené divízie nemeckej armády s tan-kami, delami a lietadlami. Nemci nemohli dopustiť taký rozsiahly odboj vo svojom tyle za hlavnými frontovými bojiskami.

V takej vojnovej situácii som sa dobrovoľne prihlásil do odbo-ja, hoci do osemnástky mi ešte chýbalo zopár mesiacov. Spolu s početnou skupinou narukova-ných polomských chlapcov sme sa 13. septembra 1944 dostali cez roštársky kopec do Slavošoviec, kde sme prenocovali a na druhý deň nás i s dôstojníkmi vo veľ-kom počte previezli nákladnými autami cez Kopráš a Lubeník do sústredeného povstaleckého deja v obci Hiadeľ pri Banskej Bystri-ci. Tu bolo veľké zoskupenie par-tizánskych oddielov a skupín, kde nás roztriedili do menších celkov podľa druhov zbraní a schopností. Ja som bol v skupine, kde bol ve-liteľom sovietsky dôstojník Ivan Titovskij. On sa postaral o náš vý-stroj i výzbroj, stravovanie, poria-dok, prísnu partizánsku disciplínu a odpočinok.

V bojiHlavným náčelníkom všetkých

partizánskych oddielov bol hrdin-ský kapitán Jegorov. Týždeň sme boli precvičovaní a inštruovaní na bojové zbrane, muníciu, diverznú činnosť a prácu s výbušninami a na partizánsky režim života. Po skončení výcviku nás prepravili na Staré Hory do osady Richtáro-vá, kde našu skupinu ešte dôsled-nejšie pripravili na diverznú čin-nosť. Tu sme sa už dostávali aj do priamych bojov s nemeckými voj-skami, do ktorých nás nasadzovali naši velitelia podľa situácie. Naj-tuhšie a najväčšie boje sme zvied-li pri obci Nemecká, kde padlo 30 našich bojovníkov. Ďalší ťažký boj sme zviedli pri obci Horná Le-hota, kde naše postavenia Nemci

bombardovali lietadlami, takže i tu sme utrpeli značné straty. Mô-žem však povedať, že ani guľky z našich automatov sa nevyhýbali nemeckým okupantom.

Nemci postupne obsadzovali stále väčšie priestory povstalec-kého územia, pričom operovali s ťažkou vojenskou technikou na čele s tankami. Takej presile sa nedalo odolať. Dostali sme príkaz z doterajšieho postavenia v Hor-nej Lehote ustúpiť a cez obec Motyčky sme po viacerých dňoch prešli cez lesy na Prašivú v časti Nízkych Tatier. Sem sa Nemci na nás neodvážili.

Naša bojová činnosť však neo-chabla. Boli sme dobre informo-vaní občanmi podhorských dedín o postaveniach a pohybe Nemcov, takže sme im často narobili veľké škody na životoch a ešte väčšie materiálne škody diverznými pre-padmi. Od začiatku novembra sa počasie prudko zhoršovalo. Hoci nám dobrí ľudia z najbližších de-dín vďačne pomáhali najmä potra-vinami, šatstvom a obuvou, ťažko sme tieto časy prežívali. Z toho dôvodu nám veliteľ dal súhlas, že kto pozná lesy a má nádej dostať sa k svojim domov, nech mu Boh pomáha! I my, malá skupina rodá-kov sme si trúfl i. So slzami sme sa rozlúčili s bojovými kamarát-mi a zaželali si šťastné stretnutie po vojne. Prepadla nás túžba po domove a dobrá myšlienka: veď Rejdovské vrchy nie sú až tak ďaleko a odtiaľ cez Kobeliarovo trafíme do Polomy aj bez okulia-rov. A chvalabohu podarilo sa to 26. novembra 1944 a my sme sa šťastne dostali domov.

Norbert LACKO

Jubilant Ján Hlaváč-Fakľa. Foto: archív JHF

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 12 znie: Domovina, to je vlasť naša drahá.Knihu posielame Jánovi Dobákovi do Prešova.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Bulharská nátierka

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 300 g diétnej salámy, malý paradajkový pretlak, malú tatársku omáčku, kyslú uhorku, cibuľu.Ako na to: Salámu pomelieme na mäsovom mlynčeku alebo postrúhame na strúhadle. Pridáme jemne nastrúhanú uhorku, para-dajkový pretlak, tatársku omáčku a jemne nakrájanú cibuľu. Všetko pomiešame. Na-tierame na chlieb, pečivo, alebo hrianky.

Zdroj: Internet

pomoc:GLEČERY,CINJA

buchot

ovládla

nápisna kríži

5. časťtajničky

lahodnýnápoj

rubídium

dopravnýprostrie-dok

1. časťtajničky

vyhrievaliizbu

pevnosť,po česky

krík(expr.)

ryža, po nemecky

3. časťtajničkynavlečútopánky

americkém. meno

astát

kód náš-ho štátu

lantán

vyhynulýkopitník

perlový, po angl.

EČV Trnavy

vlani, počesky

rumunskárieka

začal

čistiaciprášok

vetnáskratka

49 v Ríme

tam

dôveruj

výzvana ticho

osobnézámeno

sestryvčiel

ruský voj-vodca VVV(iniciála mena na začiatku)

šúpeme

hľa,po rusky

začiatokRimavy

Mária,doma

možno

alpskéľadovce

4. časťtajničky

EČV Žiliny

účastnícižúru

cín

čo, po nemecky

unionpart.

kus poľa

franc. člen

prvá dvoj-hláska

ruskékúpele

ketazon(skr.)

červenýkríž

tal. ž. meno

hliník

druhjedla

národnálekárskaasociácia

2. časťtajničky

Á

úhor, ponemecky

Žena sa dala odviezť taxíkom. Keď prišlo na platenie, zistila, že nemá peniaze.

Taxikár nahnevane pribuchol dvere, šliapol na plyn a odviezol ženu na kraj lesa.

Na lúke rozprestrel plachtu.– Čo chcete robiť? Mám doma

tri deti! – preľakla sa žena.– A ja mám doma šestdesiat

králikov. Nepapuľuj a trhaj. * * *

Rozprávajú sa dve babky:– Vieš o tom, že dnes zrazilo

auto nášho kominára?Druhá babka hovorí:– To je strašné, ako tí vodiči jaz-

dia. Človek si nemôže byť istý ani na streche!

* * *Väzenský dozorca väzňovi:– Máte tu svokru, čo jej mám

povedať?– Povedzte, že nie som doma.

* * *Dvaja chlapi sa rozprávajú:– Nevidel si Jana?– Leží v nemocnici s rozbitou

hlavou.– Vážne?! Veď ešte včera som

ho videl v bare s krásnu blondín-kou.

– No veď práve, aj jeho žena ho tam videla! Zdroj: Internet

HISTORICKÝ KALENDÁR

Sladkú, 7,5 metra dlhú fujaru, ktorá si hneď vyslúžila zápis do Knihy slo-venských rekordov, vyrobili v júni cukrárky z obce Cinobaňa v okrese Poltár. Fujaru, ktorá bola vlastne piškótovou roládou, zhotovili pri príležitosti 75. na-rodenín tamojšieho jubilanta, známeho výrobcu fujár a tradičných hudobných nástrojov Tibora Koblíčka. Jubilant cukrovú fujaru nakoniec rozkrájal a daro-val všetkým, ktorí mu prišli na vynovené námestie v Cinobani pogratulovať. Majster Koblíček pripravil následne v kultúrnom dome aj výstavu svojich naj-krajších hudobných nástrojov. Návštevníci mohli zhliadnuť prierez celou maj-strovou tvorbou – fujary, gajdy, ozembuchy, palice, rohy, píšťalky. Súčasťou vernisáže bolo aj odovzdanie pastierskej kapsy jubilantovi. V nej bolo zviaza-ných 75 najlepších výtvarných prác žiakov základných škôl v Cinobani, Poltá-ri, Kokave nad Rimavicou a ZUŠ v Poltári. Témou bol práve Tibor Koblíček a jeho tvorba. red TASR

Pečená fujara

22. júna1941 – Prepadnutím Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) v noci z 21. júna na 22. júna začala nemecká hitlerovská armáda realizovať plán Bar-barossa – globálny útok proti ZSSR.

25. júna1941 – Fínsko aktívne vstúpilo do vojny proti ZSSR.

26. júna 1945 – V americkom San Franciscu bola podpísaná Charta Organizácie Spojených národov (OSN).

28. júna1914 – V Sarajeve bol spáchaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’ Este. Atentát spáchal člen srbského vojensko-vlas-teneckého spolku Čierna ruka Gavrilo Princip. Atentát sa stal zámienkou na vypuknutie prvej svetovej vojny.

1. júla1946 – Americké ozbrojené sily usku-točnili na atole Bikini v južnom Ticho-

morí prvý jadrový pokus od skončenia 2. svetovej vojny.

2. júla 1946 – Prezident Edvard Beneš vy-menoval 26-člennú vládu Národného frontu. Jej predsedom sa stal Klement Gottwald. Vo vláde malo Slovensko 7-členné zastúpenie.

3. júla 1914 – Americký patentový úrad vo Washingtone zaregistroval vynález le-teckého padáka, ktorého autorom bol slovenský vysťahovalec Štefan Banič.

4. júla1880 – Narodil sa v Štiavnických Ba-niach politik, predstaviteľ radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slo-venskej ľudovej strany, vojnový zloči-nec a jeden z organizátorov odvlečenia slovenských Židov do koncentračných táborov Vojtech Tuka, minister zahra-ničných vecí (1940–1944). Po druhej svetovej vojne ho Národný súd odsúdil na trest smrti. Zomrel (popravený obe-sením) 20. 8. 1946. Zdroj: TASR

Indiánski potomkoviaPri návšteve panamského

hlavného mesta sme prešli so záujmom po triede Balboa od prezidentského paláca, okolo jachtárskeho klubu až po Man-hattanskú banku. Zastavili sme sa pri pamätníku španielskeho dobyvateľa Vasca de Balboa, ktorý si v roku 1513 nielen podmanil domorodcov, ale ako prvý Európan prekročil Panam-skú šiju a dostal sa k Pacifi ku.

V roku 1517 bol obžalovaný zo vzbury proti španielskemu guvernérovi a ako 42-ročný popravený. Po ňom je pomeno-vaná aj domáca mena.

Práve od tohto pamätníka je skvelý výhľad na polostrov Paitilla, na ktorom sú vybu-dované moderné mrakodrapy, výškové hotely a obchodné centrá. Dominantou je hotel Holiday Inn a pod ním v tvare valca najväčšie kasíno Latin-skej Ameriky.

V Mirafl ores sme sledova-li dianie na oboch stranách prieplavu. Obrovské zaoce-ánske lode čakali na vjazd do komory vzdúvadla. Prieplav má vybudované tri plavebné komory v Gatume, Pedro Mi-duel a Mirafl ores. Výškový rozdiel hladín medzi oboma oceánmi je 26 metrov.

Mirafl ores navštevujú s ne-všednou pietou početné sku-

piny domácich indiánskych kmeňov, ktoré si zachovali identitu na málo dostupných miestach vnútrozemia alebo na malých roztrúsených ostro-voch blízko brehov Panamy. Doma vyrobené oblečenie s neopakovateľnými vyšíva-nými motívmi, ozdoby z kovu na rukách, nohách, krku ušiach a nose žien sa mi javili ako nostalgia na doby pokoja a rozkvetu kmeňa. Stretnúť sa s nimi znamená stretnúť sa

s minulosťou v dobe modernej techniky a kozmických úspe-chov. Ale práve Indiáni do-kázali, aj napriek nebývalým kmeňovým zložitostiam, zo-stať natrvalo spätí s miestami a tradíciami predkov.

Je pravdepodobné, že kapa-cita prieplavu nebude v blíz-kej budúcnosti stačiť zvýšenej lodnej preprave. Odborníci odporúčajú vybudovať ďalší

prieplav v miestach, kde sú k tomu najlepšie podmienky. Uvažuje sa o Nikarague. Tra-sa prieplavu by smerovala od Pacifi ku oblasťou Rivas, na-prieč Nikaragujským jazerom a ďalej po rieke San Juan do Atlantiku. Prieplav by mohol byť realizovaný, ak sa oblasť Strednej Ameriky stane trva-lou mierovou zónou na latin-skoamerickom kontinente.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

S Indiánkami v Mirafl ores. Foto: gs