Prilo to absoltne neakane a odkiasi zhora. Bum! Uvedomila som si boles. Nieo alebo niekto zaprinil, e moje telo absoltne neakane vyletelo do vzduchu. Vykrkla som, predviedla salto vzad a tupo dopadla na chrbt o pr metrov niie. Dlho sa vbec ni nedialo. Nastalo ticho. Nedoliehal ku mne nijak zvuk nijak svianie lyiarov, nijak hukot vleku, nijak vietor. Akoby cel svet znehybnel. Zavrela som oi a vychutnvala si ten pokoj. Zvltne ma teil. Vnma ho sa mi zdalo bezpenejie, ako zisova, o sa vlastne stalo. Nikola? zaznelo v diake nado mnou. Bol to neznmy chalansk hlas. Znel fakt vydesene. To ma printilo vrti sa do reality. Otvorila som oi. Pred sebou som mala siv nebo, z ktorho ete stle sneilo. A vrtili sa aj vetky obvykl zvuky runho lyiarskeho strediska. Nestalo sa ti ni? ozval sa ten ist hlas, tentoraz plne zblzka. Premohla ma zvedavos. Zaala som pohadom hada loveka, ktor o ma prejavuje tok staros. A skoro ma, tam na tom prekliatom svahu, trafil ak. Doparoma, ve je to Sebastin! Posledn lovek, s ktorm by som chcela ma patlie! Nika? oslovil ma op. Odkia vie, ako sa volm? Poznme sa z videnia, to no, no ete nikdy sme sa nerozprvali. Preto mi prilo divn, e sa o ma zaujma... tak zrazu... Preo? o sa stalo? Naklonil sa nado ma. Nahmatal mi pulz. Bol a nieo? Svet sa okolo ma zakrtil, ke som sa poksila zdvihn. Nelo to. S pochmrnym vrazom som zaostrila na svoje divne pokrten a roztrasen nohy. o rob? optal sa Sebo.

Chcem vsta. Bu mi pom, alebo mi uhni z cesty. Chvu na ma nepohnuto hadel. Potom ma prekvapivo ahko vytiahol do stoja. Na okamih som zavhala, pokala som, pokm pominie zvrat, a odstrila som ho od seba. To som vak nemala robi. Rozhodne nie tak prudko a u vbec nie na strmom lyiarskom svahu. Zomykla som sa. No skr ako som stihla zase spadn, bol Sebo pri mne. Strhol ma do svojho nruia. Mm... trocha... zvrat, podarilo sa mi poveda. Okej. Zostanem tu, km ti nebude lepie. Vydchla som avou a zakvaila mu prsty do vetrovky. Mlali sme. Zo vetkch sl som sa snaila pozbiera. Uvedomovala som si, e na om vism ako zfal trapka a e to zana by vetkm, ktor lyuj okolo ns, podozriv. Nechyst sa omdlie, vak? uisoval sa. Myslm, e nie. To je dobre. Znova mi skontroloval pulz. Poval, ako dcham. Konekmi prstov ma jemne pohladkal po tvri. Zrejme iba zisoval stav mojej pokoky, no ma t nhla intimita medzi nami zaskoila. Rchlo som pohla hlavou. Me sa na ma pozrie, prosm? Rd by som skontroloval tvoje zrenice. Neochotne som poslchla. Vedela som, e ma nezvdza. On sa mi len sna pomc. Lene optovn pohad na jeho tvr ma zneistil. U sa Tnike vbec neudujem, e na Seba zakadm hod vrel smev. Takto zblzka bol pekn a hrza. Siv oi, tmavogatanov vlasy, na koreni nosa hstka pieh. A ten jeho upokojujci hlas! Roztpal pochybnosti, bral zbrany, kalil jasn rozum. Vetko v poriadku, skontatoval. Zamurkala som a poksila sa rozpamta na fakty. o sa stalo? Zrazil som a.