O B S A H

Namiesto úvodu

Milé kolegyne, milí kolegovia...

3

Zo života knižníc

Emília Lačná: Knižnica v zrkadle času

Alica Malastová – Milan Chautur: Modlitba dreva

Jozef Lapšanský: Spišské jesenné potulky s knihou

Štefan Eliáš: Udelenie Ceny cti Jozefa Hajnóczyho

Janka Vargová: 50 rokov s knihou

Klára Kernerová: Dni českej kultúry

Kveta Čumová: Oživené príbehy

Klára Kernerová: Muž, čo zmizol bez stopy

Ľudmila Katová: Všeličo na hudobnom oddelení...

4

5

6

9

10

11

13

15

16

Knižnice v zahraničí

Päivi Jokitalo: Človek nie je ostrov

18

Regionálna bibliografia a biografistika

Uršula Ambrušová : Rukopisná kniha poznámok...

20

Gabriela Nagyová: Pracovné stretnutie bibliografov

27

Ján Šimko - Petra Nagyová-Džerengová: Hrdo nosila odznak - Mladý knihovník

28

Výpočtová technika v knižnici

Ján Šimko: Facebook - nová výzva

32

Knihovnícke všeličo

Nuit Blanche

34

ISSN 1337-9356

NAMIESTO ÚVODU

Milé kolegyne, kolegovia,

za malú chvíľu príde „zvláštny“ čas. Magické obdobie roka, ktoré vari najviac

očakávajú najmä tí najmenší. Veď akoby nie. Trblietavý stromček, pod ním pre-

kvapenia a čas sladkého ničnerobenia. Dospelí sa na druhej strane tešia zo

stretnutí a prežívajú radosť z radosti ostatných. Nezáleží na konfesii, povolaní,

veku..., jednoducho sme na seba akýsi milší. A to je na tom to najpozitívnejšie.

Raz som sa zamýšľal nad tým, či by bolo možné prežiť celý rok, v takpovediac

vianočnom duchu. Narazil som totiž na článok, v ktorom opisovali pokus jedné-

ho amerického rádia, ktoré celoročne vysielalo vianočnú hudbu, prinášalo iba

pozitívne správy... Snažilo sa vytvoriť ilúziu „krásneho sveta“. Samozrejme pro-

jekt stroskotal. Túžba po ideálnom narazila na reálnosť života. A možno to má

byť tak. Možno sila momentu, povestnej vianočnej pohody, prevalcuje celoročné

náhlenie sa a realitu všednosti.

Preto si milé kolegyne, ctení kolegovia, v plnej miere vychutnajte atmosféru

nadchádzajúcich dní. Možno si v predvianočných prípravách nájdete čas na

únik, aj prostredníctvom strán nášho časopisu.

Za našu knižnicu i za redakciu Vám želám krásne sviatky a povestné vykroče-

nie správnou nohou do nadchádzajúceho roku.

Ján Šimko

4

ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC

Knižnica v zrkadle času

V dňoch 2. a 3. júna 2010 si pripo-menula Zemplínska knižnica Go-razda Zvonického v Michalovciach 85. výročie svojho vzniku. Pozvanie na túto milú slávnosť prijali zástup-covia Odboru kultúry a cestovného ruchu KSK, primátor mesta Micha-lovce, pracovníci kultúrnych zaria-dení a pracovníci knižnice. Účastníci podujatia absolvovali prehliadku historických pamiatok mesta dopl-nenú, profesionálnym výkladom his-torika Zemplínskeho múzea PaedDr. Martina Molnára. Vzácnych hostí prijal primátor mesta Michalovce, ktorý ocenil podiel Zemplínskej knižnice na vzdelávaní a propagova-ní kníh pre čitateľov a návštevníkov knižnice, ako aj podiel pri šírení a zavádzaní nových technológií v knižnično-informačnej oblasti. Osla-va pokračovala slávnostnou akadé-miou, na ktorej riaditeľka knižnice Mgr. Marianna Maruničová ocenila aktivity obecných knižníc, knihovní-kov a najmä starostov, ktorí aj na-priek zložitej finančnej situácii pod-porujú činnosť knižníc v jednotli-vých obciach. Medzi ocenenými knižnicami boli Bánovce nad Onda-vou, Bežovce, Kaluža, Klokočov, Kusín, Lúčky, Rakovec nad Onda-vou, Remetské Hámre, Slavkovce a Vinné. Riaditeľka Zemplínskej kniž-nice zároveň poďakovala aj býva-lým riaditeľkám za ich prínos a roz-voj knižnice v uplynulých rokoch. Ocenenia sa dostalo pani Huňarovej, pani Korpovej a Mgr. Monike Šlei-

sovej. Knižnica organizuje pre širo-kú čitateľskú verejnosť kultúrno-výchovné podujatia, ktoré sa stali obľúbeným miestom stretnutia výz-namných osobností s našimi čita-teľmi. Jednou zo „skalných“ náv-števníkov podujatí je aj naša milá čitateľka Alžbeta Kerestyová, ktorú knižnica ocenila milým pamätníč-kom. V závere slávnostnej akadémie boli riaditeľke Zemplínskej knižnice v Michalovciach odovzdané ďakov-né listy od hostí - Mgr. Milana Biat-ha za Odbor kultúry a cestovného ruchu KSK, PhDr. Daniely Džuga-novej za Slovenskú asociáciu kniž-níc, PhDr. Kláry Kernerovej za ve-rejné knižnice a za mesto Michalov-ce vystúpil s poďakovaním a ocene-ním práce, primátor mesta Viliam Záhorčak. Hostí a účastníkov tohto podujatia prišli pozdraviť svojim programom žiaci súkromnej umelec-kej školy Talent-Um v Michalov-ciach. V závere našej jubilantke za-spieval a zahral folklórny súbor Vi-ňančan.

Na záver prvého dňa bola v priesto-roch Mestského úradu v Michalov-

knihovník 2010/2

5

ciach slávnostná recepcia, ktorej sa zúčastnili všetci pozvaní hostia. Oslavy 85. výročia vzniku knižni-ce pokračovali odborným seminárom pod názvom „Knižnica v zrkadle ča-su“. Na úvod si účastníci seminára pozreli prezentáciu knižnice – od jej vzniku až po súčasnosť. V ďalšej časti programu vystúpili Prof. Ján Šafin s príspevkom na tému Svätý Gorazd I. - nástupca sv. Metoda na veľkomoravskom biskupskom stolci a Mgr. Maroš Demko priblížil všet-kým prítomným etnografa Jána Mjartana a jeho pôsobenie v Micha-

lovciach. Po diskusii k predneseným príspevkom sa pani riaditeľka poďa-kovala prednášajúcim, poslucháčom a tiež Slovenskej asociácii knižníc, ktorá finančne podporila realizáciu tohto odborného seminára v rámci programu „Partnerstvo alebo spojme svoje sily“. Súčasťou podujatia boli dve výsta-vy - Dejiny písomníctva a Regionál-ni autori a ich tvorba.

Mgr. Emília Lačná Zemplínska knižnica G. Zvonického

Modlitba dreva

V septembri 2010 usporiadala Verejná knižnica Jána Bocatia v spolupráci s galériou a fotoklubom Nova v Košiciach, výstavu fotografií pod názvom Mod-litba dreva. Toto podujatie bolo súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Roka kresťanskej kultúry 2010, organizované s podporou mesta Košice. Auto-rom fotografií bol staroľubovniansky fotograf Milan Malast. Na nasledujúcich riadkoch Vám prinášame úvodné slovo autorovej spolupracovníčky a zároveň manželky i poďakovanie osobnosti, ktorá výstavu otvorila. Slovensko je krajinou s rozvinutou kresťanskou tradíciou a s jej odkaz-mi na všetkých úrovniach kultúrne-ho a umeleckého života. Už mnoho storočí kresťanská viera vtláča pečať koloritu našej krajiny, tvorí, formuje, zaodieva i obnažuje dušu slovenské-ho človeka. Vytvára nezameniteľnú mozaiku plnú pokory, spirituality, ale i jednoduchosti a vrúcnej odda-nosti. Súčasťou sakrálnej mozaiky Slo-venska sú i drevené chrámy, kostolí-ky, cerkvi, roztrúsené po celom území Slovenska, intenzívne však na území slovenského severo-východu.

Kedysi periféria, malé dedinky učupené v rohu Slovenska, stôl chu-dobných. Chrámy ďaleko od pulzu-júcich tepien miest, chrámy vo vlá-sočniciach viery. Dnes zdroj hrdosti, neuveriteľnej historickej ceny, no vždy a navždy miesto úcty a uctie-vania, pokoja a piety. Pozývali vstú-piť, očistiť dušu, vyspievať chválu Bohu, odkryť v speve a modlitbe vrodenú vrúcnosť, zaodieť sa do rú-cha nábožnosti. Chrámy boli posta-vené na vyvýšených miestach – bliž-šie večnosti, kde smrť vonia pokorou pred životom a život korení sa smr-ťou. V tesnej blízkosti cerkví sa na-chádzal cintorín obklopený kamen-

knihovník 2010/2

6

ným múrom alebo dreveným oplote-ním. Ohraničoval územie a chránil ho. Pri mnohých sa nachádzali zvo-nice - zvolávali k piete, k úcte a modlitbe. Jednoduchý veriaci človek v ťažkých zápasoch o chlieb každo-denný, odovzdával v nich svoju vie-ru z pokolenia na pokolenie a zakó-doval ju aj do duší dnešných obyva-teľov - duchovných dedičov dreve-ných chrámov. Je viac než dôležité vedieť pozerať sa na tieto prapôvod-né drevené skvosty cez prizmu ich neurážajúcej majestátnosti a du-

chovnej exponovanosti, kresťanskej svojbytnosti i národnej hrdosti. A všade je kríž. Symbol utrpenia a obety, dokonalá symetria pokory, katarzie a nádeje. Slovensko si tento symbol váži a uctieva, žehná ním a zažehnáva, stotožňuje sa s ním. Je jedinečný vo svojom posolstve a je všade tam, kde sa nachádza chrám, aby podčiarkol tenkú hranicu bytia a nebytia, dočasnosti a večnosti.

Mgr. Alica Malastová

Je známe príslovie: "Kniha je najlepší priateľ človeka". Dá sa v nej lepšie čítať ako v ľuďoch, ktorí si skrývajú svoje tajomstvá. Východná cirkev pozná aj písa-nie ikon, čím chce naznačiť, že čítať sa dá aj v dobre zvládnutom obraze. A tak sme už neďaleko od toho, aby sme povedali, že aj kvalitne urobená fotografia sa k nám môže prihovárať a otvárať náš vnútorný zrak pre chápanie toho, čo by inak nezasiahlo vnútro človeka. Preto si cením aktivitu pracovníkov Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, ktorí zorganizovali výstavu fotografií Milana Malasta s názvom : "Modlitba dreva". Veď práve tieto drevené chrámy sa k nám prihovárajú faktom viery predkov, ktorí vedeli múdro použiť materiál pre nich najbežnejší, aby vytvorili dielo na oslavu Boha. Tak nám po stáročia zostalo to, čo poteší oko i srdce človeka. Prajem autorom výstavy i knižnici Jána Bocatia v Košiciach veľa aktivít, ktoré povzbudia ducha dnešného pretechnizovaného člo-veka.

Vadyka Milan Chautur košický eparchiálny biskup

Spišské jesenné potulky s knihou

Slovíčko potulka pripomína niečo príjemné, nezáväzné, ba rovno krato-chvíľne; túlať sa možno bezcieľne, lež práve tak premyslene, so zreteľ-nou ambíciou. Príslovie: „Darmo ťa strčia do kúta, ak budeš statočná, nájdu ťa,“ akosi neplatí o knihách, literatúre, informáciách či autoroch. Dobrému románu, zbierke básní, rozprávok či príťažlivej faktografii

treba pomôcť, aby sa v solídnom štý-le predviedli aj zapáčili čitateľovi. Pravda, podchvíľou sa žiada pre-zieravá zdržanlivosť, aby sa očaká-vaná udalosť nescvrkla na prchavú ilúziu – márnu lásky snahu… Spiš-ská knižnica takto očakávala i vyč-kávala na 28. september 2010: vskutku a bez zveličovania historic-ký dátum opätovného sprístupnenia

knihovník 2010/2

7

priestorov svojej pobočky na desať-tisícovom sídlisku Mier. Predpolud-ňajšie matiné bolo nanajvýš dôstoj-ným rámcom ceremoniálu sprístup-nenia vynovených priestorov. Primá-tor Spišskej Novej Vsi PhDr. Ján Volný, PhD. s riaditeľom Mestského kultúrneho centra Ing. Emilom Laba-jom, nešetrili vo svojich príhovoroch rozumnou mierou optimizmu, viery v životaschopnosť našej pobočky. Sotva by sa dnes našla kultúrna inšti-túcia, ktorá sa stretla s toľkou veľko-rysou ústretovosťou mesta. Spišská knižnica medzi také unikátne vý-nimky patrí. Recitátor Ing. Peter Kö-nig a žiaci spišskonovoveskej Zá-kladnej umeleckej školy prispeli k sviatočnej atmosfére aj k jedinečné-mu zážitku oživotvorenia maličkej katedrály čitateľského zážitku a po-znania. V porovnaní s predchádzajú-cim, lež dosť excentricky situova-ným sídlom pobočky, sú nové prie-story v sídliskovom dome kultúry skromnejšie, čo sa metrov štvorco-vých týka, ale túto stratu bohato vy-nahradila neporovnateľne výhodnej-šia poloha nového prístrešia poboč-ky. V starých knihách čítame: „Sú šty-ri cesty, ktoré ostanú pred nami na-vždy skryté a ktoré nikdy nespozná-me: cesty orlice v povetrí, cesty hada na skale, cesty bárky uprostred mora a cesty muža k žene.“ Podchvíľou sa rovnako záhadnými zdajú cesty čitateľa ku knihe a naopak. Spišská knižnica ukázala jednu z takých ces-tičiek starším čitateľom, pre ktorých v súčinnosti so spišskonovoveským odborom Matice slovenskej uspora-dúva pravidelné mesačné stretnutia s

poéziou. Janka Dubajová z oddelenia beletrie scenáristicky i moderátorsky pripravila pásma o Samovi Bohda-novi Hroboňovi, Pavlovi Suržinovi (ešte stále hriešne nedocenený bás-nik a Smižiansky rodák); november bude patriť Jánovi Kostrovi a záver roka Svetloslavovi Veiglovi. Lite-rárne pondelky obohacujú umelec-kým prednesom činoherci zo spiš-skonovoveského ochotníckeho an-sámblu - Hviezdoslav. Ibaže práve dlhoroční priaznivci Spišskej knižni-ce vo svojej jeseni života nemôžu prísť osobne - najčastejšie kvôli cho-robe a nemôžu už ani čítať. V sep-tembri sa začala malá misia pracov-níkov knižnice v spišskonovoves-kom Domove dôchodcov. Riaditeľ knižnice s kolegyňami Evou Slivenskou a Dagmar Krajňákovou absolvovali prvú literárnu hodinku venovanú majstrovi Rúfusovi. Mimoriadne priaznivý ohlas pokra-čoval i na októbrovom stretnutí a rozprávaní o knihe Jozefa Banáša Zastavte Dubčeka. Príbeh človeka, ktorý prekážal mocným. Na novem-ber pripravuje autor tohto maličkého projektu a moderátor, čítanie básní aj biografie Martina Rázusa a na pred-vianočný čas drobné, trošičku nelite-rárne prekvapenie. V druhú novembrovú stredu priví-tala D. Krajňáková účastníkov kurzu Počítač pre seniorov - práca s počí-tačom a internetom. Vo februári bu-dúceho roka vystriedajú týchto frek-ventantov členovia Základnej orga-nizácie Slovenského zväzu zdravot-ne postihnutých v Spišskej Novej Vsi.

knihovník 2010/2

8

V ten istý deň 10. 11. 2010 popo-ludní pricestoval z Banskej Bystrice publicista, umelecký fotograf a šéf-redaktor odborného časopisu Včelár PhDr. Ján Repka so svojimi knihami - The big secret of small hauses a Elixír zdravia zvaný med. Autor, získal za tieto publikácie zlatú a striebornú medailu na medzinárodnej súťaži Storočnica Apislavie - Varna 2010.

Spišská knižnica nemá núdzu o klientelu v predškolskom, mladšom i staršom školskom veku ani o stredo-školskú mládež. Navzdory personál-nemu oslabeniu o dlhoročnú pracov-níčku oddelenia literatúry pre deti a mládež Martu Karchňákovú (odchod do dôchodku) uprostred roka, Beáta Kalatovičová s Renátou Korbovou v nezmenšenej intenzite pripravujú cyklické podujatia pre školy v okres-nom meste aj v jeho okolí. R. Kor-bová je autorkou projektu tvorivé písanie, ktorý lektorsky garantuje známy spišský prozaik a dramatik Štefan Šimko. A školopovinná omladina si nachádza cestu i čas na podujatia, čo v pobočke na Mieri pripravujú Jolana Matonoková s He-lenou Furimskou. Nielen knihovníčky a knihovníci, ale aj autori si nachádzajú cestu do Spišskej knižnice. Prozaik a literárny

vedec Peter Karpinský absolvoval v pobočke na Mieri hodinku zážitko-vého čítania pre tretiakov Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali. Síce „nelite-rárnymi“, no o to vzácnejšími boli dialógy s generálnym riaditeľom Rádia Lumen docentom Jurajom Spuchľákom na sklonku septembra, spadajúce do aktivít roku kresťan-skej kultúry. Nestáva sa často, aby autor pred-stavil ešte „horúci“ prvý exemplár svojej knihy. Univerzitný profesor cirkevných dejín a umenia Katolíc-kej univerzity v Ružomberku, levoč-ský dekan, farár a rektor Baziliky Navštívenia Panny Márie na Marián-skej hore Mons. prof. ThDr. ICDr. PaedDr. PhDr. František Dlugoš, PhD., si za dejisko i miesto premié-rovej prezentácie prvého dielu triló-gie Profily odvahy a viery, zvolil práve Spišskú knižnicu. Študentom spišskonovoveského cirkevného Gymnázia Š. Mišíka a čitateľom pú-tavo priblížil svoju prácu na vzác-nom projekte triptychu o kňazoch Spišskej diecézy, ktorí mali zostať v zabudnutí. Stretnutie s Mons. F. Dlugošom, atmosféra besedy a spon-tánne ohlasy aj záujem čitateľov o najnovšiu publikáciu autora, boli nadmieru dôstojným príspevkom do roku kresťanskej kultúry. „Už minu-loročná prezentácia mojej monogra-fie o ctihodnom levočskom dekanovi Štefanovi Klubertovi v Spišskej knižnici ma príjemne prekvapila aj potešila. Predstavenie prvého zväz-ku triptychu o spišských kňazských svedkoch viery ma utvrdila v pre-svedčení, že táto knižnica má svoj genius loci – prostredie, v ktorom sa

knihovník 2010/2

9

nielen autor, ale i znamenité osob-nosti našich dejín cítia veľmi dobre.“ Každá inštitúcia je svojím spôso-bom odsúdená vytvárať si svoj imidž, zosilňovať svoje public rela-tions. Aj túto stratégiu možno usku-točňovať viacerými spôsobmi alebo cestami. Spišská knižnica sa usiluje ponúknuť k štandardným službám drobné bonusy navyše. Trebárs me-todickú pomoc samospráve v obci Betlanovce pri koncipovaní drama-turgie osláv prvej písomnej zmienky a najmä v prezentácii publikácie o betlanovských dejinách. Monografia z histórie Prakoviec nesie pre zmenu pečať redakčnej spolupráce Spišskej knižnice. Konzultačno-poradenské služby avizované na webovej stránke si taktiež postupne nachádzajú svoju klientelu a pracovníčky oddelenia náučnej literatúry pomáhajú poslu-cháčom vysokoškolského štúdia in-

dividuálne a v dlhodobejšom časo-vom horizonte. Môžbyť, spišské jesenné potulky s knihou vyznievajú až hriešne idylic-ky. Isteže aj Spišská knižnica preží-va svoje záborskovské dni pekné a škaredé; záleží len na tom, ktoré si človek viac uvedomuje a pripúšťa k srdcu. Jedno je isté: ani spišskono-voveskej knižnici nehrozí taká presi-la blahobytu, ktorý by musela sama sebe závidieť… Snáď je to svojím spôsobom osožné, lebo závisť patrí medzi najnešťastnejšie človečie ne-cnosti: závistlivec sa umára sťa kôň, a nemá žiaden osoh zo svojho trápe-nia. Nuž si preto radšej dožičme as-poň miniatúrny iskrivý pesimizmus a nebráňme sa pekným ilúziám o bu-dúcnosti slova, knihy aj poznania.

PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Spišská knižnica, Spišská Nová Ves

Udelenie Ceny cti Jozefa Hajnóczyho

V októbri tohto roka bola už po piaty raz udelená Cena cti Jozefa Hajnóc-zyho zaslúženému laureátovi Dr. Jú-liusovi Bérešovi, CSc. v priestoroch Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Toto ocenenie udeľuje každý párny rok Dejepisný spolok v Košiciach zaslúženým robotníkom vedy a občanom, ktorí príkladným spôsobom do vysokého veku podpo-rovali rozvoj slovenskej vedy, alebo vykonali čin zaslúženej spoločenskej angažovanosti slobodného občana. V dobách minulých, keď Jozef Hajnóczy žil, občianska spoločnosť, rovnoprávnosť a sloboda vôbec ne-boli samozrejmosťou. Za tieto vyso-

ké idey bolo nutné tvrdo bojovať proti feudálom.

Iba tak sa dalo pokračovať na ceste nastolenia slobody slova a názoru. Ideálom J. Hajnóczyho, syna sloven-ského evanjelického kňaza, bolo práve to, aby aj v Uhorsku bola slo-

knihovník 2010/2

10

boda pre všetkých, aby sa uskutočnil prechod od autokracie k demokracii. Za tento cieľ bol ochotný obetovať aj vlastný život. Treba sa nad tým zamýšľať, lebo tŕnistá cesta strednej Európy k slobode a členstvu v EÚ nebola historicky ľahká a bezpro-blémová. Naopak, po Jozefovi Haj-nóczym museli povstať ďalší bojov-níci, ktorí pokračovali v zápase pe-rom aj mečom. Slávnostný akt ude-lenia Ceny cti nie je tak vôbec oby-čajné, sériové odmeňovanie aké sa každým rokom odohrá na stovky. Je výnimočné duchom aj myšlienkou zakotvenou v našich stáročných de-jinách a chce upozorňovať každého, akou cťou je slúžiť napredovaniu

ľudských práv. Tie sú dnes samo-zrejmosťou, ale len uvažujúci slo-bodný človek pochopí, že si to vyža-duje sústavné uvedomelé pokračo-vanie. Na svete nie je nič naveky dané. Všetko dobré a správne sa mu-sí udržovať obetovaním sa. Prácou nad denný režim a povinnosť. Ce-nu cti dostávajú iba občania, ktorí tomuto slúžia, ktorí nikdy neodchá-dzajú na dôchodok a sklátiť ich mô-že iba slabosť staroby. Myslíme, že je na čase práve v našich dňoch ob-rátiť uvažovanie o hodnotách, práve týmto smerom.

Mgr. Štefan Eliáš Dejepisný spolok v Košiciach

50 rokov s knihou

21. októbra 2010 si Zemplínska knižnica v Trebišove pripomenula 50. výročie vzniku okresnej knižni-ce. Pri tejto významnej príležitosti sa stretli súčasní i bývalí kolegovia, priatelia a osobnosti regiónu, ale aj milovníci literatúry, aby sme si vše-tci spolu uvedomili, sprítomnili a patrične ocenili päťdesiatročné sve-dectvo, čo táto inštitúcia vydáva o sebe, o ľuďoch, o knihe, o kultúre a v celostnom obraze o nádhernom kúsku zeme - Zemplína. Bola to vhodná príležitosť zalistovať si v kronike knižnice a pripomenúť si jej historické míľniky. Slávnosť otvorila prednesom básne od Jána Kostru „Stretnúť človeka“, známa televízna moderátorka a ro-dáčka z južného Zemplína PhDr. Ľubica Farkašovská. Spestrením programu bolo umelecké vystúpenie

opernej speváčky, tiež rodáčky z nášho regiónu, Lívie Nagy a prednes baladických piesní, ktorými nás všetkých zaujala PhDr. Mária Koto-rová-Jenčová, PhD. Podujatie mode-rovala a poetickým slovom sprevá-dzala moderátorka Jana Fedorová. Pani riaditeľka v krátkosti vo svojom príhovore ponúkla za hrsť spomie-nok tejto inštitúcie od historického vývoja knižnice až po súčasnosť, s osobitným zreteľom na pozitíva čin-nosti v oblasti práce s čitateľom a doplňovania literatúry. Vyzdvihla úspešné podujatia knižnice, ktorých každoročne pripraví okolo dvesto a sú určené pre všetky vekové kategó-rie. Príjemným momentom oslavy bola osobná prítomnosť a ocenenie všet-kých doterajších riaditeľov, či ich príbuzných, ktorí sa so svojou prá-

knihovník 2010/2

11

cou, umom, úsilím a múdrosťou pri-činili o to, že táto knižnica rástla a stala sa uznávanou inštitúciou v mes-te. Polstoročný príbeh tejto knižnice je plnokrvný, košatý, plastický a ne-chýba mu ani dramatický rozmer, či podtext a dozaista by postačoval ako bohaté žriedlo inšpirácie pre rôznych tvorcov.

V druhej časti programu boli od-prezentované dve knihy pána Pavla Ružana, ktoré sú zavŕšením jeho lite-rárnej tvorby a o ich vydanie sa pri-činila naša knižnica. Ide o „Biogra-fický a náučný slovník južného Zemplína 2010“, ktorý je doteraz najrozsiahlejším vydaným dielom v regióne južného Zemplína a sú v ňom sprehľadnené osobnosti a mladé

talenty od najstarších čias, až po sú-časnosť. Druhou prezentovanou kni-hou bol „Vývoj škôl v regióne juž-ného Zemplína a priekopníci Slo-venskej školy v rokoch 1918-1937“ so 107 podobizňami týchto priekop-níkov školstva. Nech už boli časy pre našu knižni-cu prajné alebo skúpe, vždy mala svojich verných priaznivcov - čitate-ľov. Dôvera týchto vzácnych ľudí, prváčencami počnúc, dôchodcami končiac, predstavuje drahocennú de-vízu a kapitál, aký sa nedá vyjadriť vo finančných reláciách, či kalkulá-ciách. Pokým budeme potrební a profilom príťažliví pre našich použí-vateľov, dovtedy si budeme nachá-dzať svoje miesto pod slnkom v sú-dobej informatizovanej society. Člo-vek rozumného srdca, hľadajúci u nás, v trebišovskej knižnici, pozna-nie i vedomosť, je zárukou i nádejou nášho pretrvania a perspektívnej existencie, nech už bude akokoľvek zložitá.

Ing. Janka Vargová

Zemplínska knižnica Trebišov

Dni českej kultúry

Dni českej kultúry sa v Košiciach uskutočnili už po sedemnástykrát. Záštitu nad nimi prevzal primátor mesta František Knapík a veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Jakub Karfík. Organizačne i obsahovo ich pripravil Český spolok v Košiciach a České centrum v Košiciach. Aj tohto roku boli do programu zara-dené zaujímavé výstavy, koncerty, divadelné predstavenia...Už tradične sa do programu Českých dní zapája i Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. Tohto roku sme návštevníkom Fotogalérie Nova ponúkli skutočnú lahôdku. Au-toportréty českej fotografky Dity Pepe. Ide o úspešný projekt, kde portrétovala

knihovník 2010/2

12

samú seba ako dvojníčku skutočnej ženy. Vernisáž výstavy 12. októbra 2010 i následná beseda sa stretla u publika s veľkým záujmom. Gestorom za ďalšie dve podujatia bol Český spolok v Košiciach. Členke jeho výboru Eve Balušíkovej sme v tejto súvislosti položili pár otázok. V rámci cyklu Už vím, co budu číst, sa posledný septembrový deň usku-točnilo v hudobnom salóniku našej knižnice literárne popoludnie veno-vané Janovi Werichovi. Čo všetko bolo v jeho programe a s akou odo-zvou sa stretlo?

Zámerom tohto literárneho popolud-nia bolo priblížiť poslucháčom pre-dovšetkým Werichovu spisovateľ-skú tvorbu. Vaša kolegyňa Elena Kolivošková v anotácii v knihe 1000 dobrých kníh okrem iného pí-še, že po prečítaní Talianskych prázdnin by najradšej nastúpila do autobusu Košice - Rím a navštívila všetky mestá v Taliansku, na ktoré Jan Werich v knihe spomína. A tak sa vybrané kapitoly z Talianskych prázdnin a poviedky Lincoln 1933 striedali s nahrávkami a hovoreným slovom Voskovca a Wericha. Ne-chýbali ani niektoré známe i menej známe Werichove vtipné a výstižné výroky vydané v knihe Hefty, fóry, moudrosti. Návštevníkov pobavila i stále aktuálna nahrávka rozhovoru V. Škutiny s J. Werichom pod ná-zvom Bumerang. Vaša knižnica má vo svojom fonde množstvo gramofónových nahrávok s nezameniteľnými hlasmi Voskovca a Wericha na hudbu J. Ježka. Nebolo jednoduché z ich, stále aktuálnych piesní, vybrať také, ktoré by zvlášť potešili ucho poslucháča. Podľa re-akcie účastníkov sa to podarilo, pre-to nebol problém na konci s chuťou

si zaspievať pod vedením členky Ženského zboru Českého spolku M. Haberlandové, dve snáď najznámej-šie piesne - Nebe na zemi a Šaty dě-laj člověka. Myslím, že návštevníci boli spokoj-ní. Usudzujem to aj z toho, že sa hneď zaujímali, kedy bude ďalšie li-terárno-hudobné popoludnie a komu bude venované.

Je možné takú všestrannú osobnosť akou Werich nesporne bol vtesnať do cca 1 hodiny ?

Veľmi ťažko. Do programu sa už nezmestila napr. aj nedávno vydaná kniha korešpondencie medzi Vos-kovcom a Werichom. K Janovi We-richovi sa na chvíľu opäť vrátime na našom ďalšom stretnutí 11. novem-bra 2010, kedy bude na programe Jaroslav Hašek a Bohumil Hrabal. Účastníci si budú môcť vypočuť ukážku z Osudov dobrého vojaka Švejka v interpretácii Jána Wericha.

Ako hodnotíš záujem o naše spoloč-ne pripravované literárno-hudobné popoludnia? Môže hlasné čítanie osloviť ešte aj dnes?

knihovník 2010/2

13

Keď sme tento cyklus plánovali dú-fali sme, že sa nájde aspoň 20 mi-lovníkov dobrej literatúry, ktorí si prídu vypočuť úryvky známych i menej známych českých spisovate-ľov prepojených živou alebo impro-vizovanou hudbou. Návštevnosť hneď na prvom stretnutí predčila na-še očakávanie. Rekordnú účasť sme mali zatiaľ na J. Werichovi (cca 45). Robíme tieto poobedia spolu už dru-hý rok a jednoducho sa nedá nepo-kračovať. Myslím, že aj dnes hlasné čítanie osloví poslucháča. Usudzu-jem to napríklad aj z toho, že po literárnom popoludní venovanému svetoznámemu spisovateľovi Sando-rovi Maraiovi vzrástol záujem o jeho knihy vydané v češtine. Kto nečítal Povídky z jedné a druhé kap-sy Karla Čapka, tak po nich určite siahol po ukážke prečítanej hercom Mirom Kolbašským.

V priestoroch našej knižnice sa tiež prezentovala výstava Našim pohle-dem. Čo priniesla?

Návštevníci knižnice na Hviezdo-slavovej ulici už mali možnosť vi-dieť dve výstavy maliarov a výt-varníkov, členov Českého spolku v Košiciach. Teraz sme im ponúkli výstavu fotografií členov Českých spolkov na Slovensku. Výstava vznikla z iniciatívy Českého spolku v Žiline, kde bola inštalovaná vlani

a pre jej úspešnosť sme si ju zapoži-čali aj do Košíc. A prečo uprednostňujeme ako vý-stavný priestor vašu knižnicu? Kaž-dý čitateľ dobrej literatúry, si určite rád pozrie aj pekné umelecké dielo akéhokoľvek žánru. A takých čitate-ľov, čo knižnicu navštevujú, je ešte chvála bohu dosť.

Bude Český spolok spolupracovať s knižnicou aj naďalej? Máš už neja-ký nápad do programu Českých dní v Košiciach v roku 2011?

Veľmi radi budeme s Verejnou kniž-nicou Jána Bocatia spolupracovať i naďalej. V rámci Dní českej kultú-ry 2011 v Košiciach máme napláno-vanú výstavu výtvarníkov manželov Čepkových - Ivana a Ľudmily, ktorá by mala byť zase na Hviezdoslavo-vej ulici. Do programu by sa malo dostať i literárno-hudobné popoludnie ve-nované maliarovi a spisovateľovi Josefovi Čapkovi. Z jeho pardubic-kej výstavy som si doniesla veľa rep-rodukcií, ktoré sa budú dať naskeno-vať a následne na našom podujatí účastníkom premietnuť. Rada sa po-delím s nimi o skutočne nevšedný a jedinečný zážitok z výstavy Josefa Čapka v Prahe a následne v Pardu-biciach.

Ďakujem za rozhovor!

PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia

Oživené príbehy

Detskí čitatelia a pani knihovníčky z obecných knižníc okresu Košice okolie, ani v tomto roku nezaháľali.

Po vyhlásení IV. ročníka regionál-nej súťaže Oživené príbehy, sa pusti-

knihovník 2010/2

14

li do zháňania reálnych i nereálnych tradovaných príbehov svojej obce. V tomto roku sa o prvenstvo uchá-dzalo 23 mladých čitateľov zo 7 knižníc (Kysak, Čaňa, Seňa, Malá Ida, Veľká Ida, Družstevná pri Hor-náde, Rozhanovce). Rozhodujúce slovo pri výbere troch najlepších príbehov mala riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia PhDr. Klára Kernerová. Vyhodnotenie a odo-vzdanie cien „malým spisovateľom“ sa uskutočnilo na Obecnom úrade v Čani 4. novembra 2010.

Hoci bol už začiatok novembra po-časie nás nesklamalo. Postupne pri-chádzali súťažiaci, niektorí v spre-vádzaní svojich tiet knihovníčiek a niektorí aj so starostami obce a do-konca aj s riaditeľmi škôl a uči-teľmi. Všade vládla príjemná atmo-sféra a bolo cítiť aj trocha napätia medzi „mladými spisovateľmi“. Aby napätie trochu poľavilo, na úvod nám čanianske deti pripravili pekný program, tančeky, ktoré s nimi nacvičila pani učiteľka Denisa Vaľová. Zahrali nám aj šikovné hus-listky, žiačky ZUŠ pod vedením Klaudie Štofírovej. Po programe sa ujal slova starosta obce pán Michal Rečka, ktorý všetkých srdečne priví-

tal a odovzdal slovo Dr. Kláre Ker-nerovej, riaditeľke Verejnej knižnice Jána Bocatia, aby súťaž vyhodnotila a odovzdala diplomy a ceny. Medzi najúspešnejšími sa umiestnil príbeh Utrápená Helenka, ktorý spracovala Katarína Andrejčáková z Kysaku, na základe prerozprávania Andreja Olejníka. Ďalším úspešným príbehom bol Aby „neodišlo“ die-ťatko, ktorý spracovala Nikola Gun-glová zo Sene, na základe preroz-právania členiek klubu „Babinec“. A na treťom mieste sa umiestnil Mi-lan Nohaj z Rozhanoviec, príbehom Lesné žienky, na základe prerozprá-vania Mileny Česlákovej. Osobitnú cenu za prínos k mapo-vaniu regionálnej histórie získal Damián Výrostko žiak ZŠ v Ča-ni, príbehom Moje najkrajšie prázd-niny, na základe prerozprávania Já-na Juhásza. Súčasne s vyhodnote-ním, boli tieto príbehy aj prečítané. Okrem víťazov, z diplomov a od-mien sa tešili všetci, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili. Záver nám spríjemnili miestne ženy v krojoch, ktoré nám zaspievali ča-nianske pesničky a spolu s pani Oľ-gou Džundovou, knihovníčkou obecnej knižnice, pripravili chutné občerstvenie. Aj ostatným Čaňanča-nom ďakujeme, cítili sme sa tam výborne. A o rok dovidenia na ďal-šom stretnutí pri vyhodnotení už 5. ročníka Oživených príbehov.

Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

15

Muž, čo zmizol bez stopy Nebýva častým javom, že knižnicu na východe republiky navštívi za-hraničný spisovateľ z krajín západ-nej Európy. V polovičke novembra sa čitateľom Verejnej knižnice Jána Bocatia takáto možnosť naskytla v podobe stretnutia s významným francúzskym spisovateľom Éricom Faye. Stalo sa tak vďaka dobrej spo-lupráci s Francúzskou alianciou v Košiciach.

Viacerými cenami ovenčený spiso-vateľ je na Slovensku takmer ne-známy. Z dvoch desiatok kníh vyšla vo vydavateľstve Spolku sloven-ských spisovateľov iba novela Muž, čo zmizol bez stopy (L homme sans empreintes), vo vynikajúcom pre-klade Vladimíry Komorovskej, ktorá ho pre slovenských čitateľov objavi-la. Éric Faye žije na predmestí Paríža, pracuje ako redaktor a prekladateľ v pobočke britskej tlačovej agentúry Reuters. Píše poviedky, eseje, romá-ny. Jeho literárnu tvorbu ovplyvnil albánsky spisovateľ Ismail Kadare, ktorému venoval dve eseje a spiso-vateľ Franz Kafka (spoluautor kolek-tívneho diela o tejto osobnosti).

V jeho tvorbe sa často prelína mysti-ka s realitou. Dôkazom toho je už jeho prvý roman Generál samotár (Le General solitude), próza Okruž-ná plavba po daždivom mori (Croi-siere en mer des pluies), či moderná báj Syndikát úbožiakov. (Le syndicat des pauvres types). Podobne je to aj v románe Muž, čo zmizol bez stopy, ktorý navyše nesie aj prvky detek-tívnej zápletky. Zachytáva život ta-juplného spisovateľa, ktorého dielo je známe po celom svete. On však dôsledne skrýva svoju identitu, mení svoje mená i miesto pobytu a tak sa ani skúsení novinári nevedia dopát-rať, kto sa skrýva pod pseudonymom slávneho spisovateľa. Čitateľ sa o jeho životných osudoch dozvedá prostredníctvom rozprávania jeho manželky a milenky, ktoré ešte viac zahladzujú stopy a zauzľujú dej. Autor sa inšpiroval osudom spisova-teľa Bruna Travena, presláveného románom Poklad na Sierre Madre, ktorý bol aj sfilmovaný. Román Muž, čo zmizol bez stopy v sebe nesie nesporné znaky vyso-kej literárnej kvality. Skúsenému čitateľovi poskytne nielen nevše-dný zážitok, ale i poznanie, že Érica Faya nadchýnajú ľudia, ktorí si na-dovšetko ctia svoju osobnú slobodu. Ľudia, ktorí pred vlastnou prezentá-ciou dávajú prednosť životu v ús-traní, aby tam mohli prežívať svoje znovuzrodenie.

PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

16

Všeličo na hudobnom oddelení... Hudobné oddelenia verejných kniž-níc na Slovensku sa v súčasnosti na-chádzajú v neľahkej situácii, dlho-dobo určovanej viacerými, pre ich plnohodnotnú existenciu, nepriazni-vými okolnosťami: - nedostatok financií na doplňovanie fondov a z toho vyplývajúca ne-schopnosť konkurovať aspoň čias-točne iným zdrojom informácií - nedoriešená legislatíva, ktorá neu-možňuje poskytovať služby verej-nosti v plnom rozsahu. Hudobní knihovníci sa preto často premieňajú na „hľadačov“ iných spôsobov využívania fondov a prie-storov svojich špecializovaných pra-covísk, ktorými chcú aspoň čiastoč-ne vyvážiť pretrvávajúce nedostatky v oblasti základných činností. Ideál-nym stavom by bolo, keby sa hu-dobné oddelenie knižnice stalo sú-časťou hudobného diania v meste a existovalo i v povedomí profesionál-nych hudobných inštitúcií ako mies-to, ktoré poskytuje špecifické mož-nosti prezentácie hudby verejnosti. Naše oddelenie sa v priebehu roka 2010 posunulo na tejto ceste o krô-čik ďalej a stalo sa spoluorganizáto-rom niekoľkých zaujímavých podu-jatí. Pri zrode prvého z nich stála sta-vebná rekonštrukcia koncertnej sály renomovanej Základnej umeleckej školy (ďalej ZUŠ) na Jantárovej ulici v Košiciach. Potreba nájsť vhodný náhradný priestor na uskutočnenie triednych koncertov žiakov ZUŠ, viedla kroky jej pedagógov na hu-dobné oddelenie našej knižnice. A

tak sa v mesiaci jún, počas štyroch žiackych koncertov rozozvučali jeho múry zvukom klávesových, struno-vých i dychových hudobných nástro-jov. A ako to už býva, i núdzové rie-šenia môžu mať svoje kladné strán-ky. V tomto prípade pedagógovia skonštatovali, že útulné prostredie knižnice pôsobilo najmä na menšie deti veľmi priaznivo a zbavovalo ich neprimeranej trémy, ktorá ich zvyk-ne sprevádzať pri vystupovaní na pódiu veľkej koncertnej sály. Z tohto dôvodu nevylúčili ani ďalšiu budúcu spoluprácu.

Druhá séria podujatí, prebiehajú-cich i v súčasnosti na hudobnom od-delení VKJB, má výsostne hudobno-pedagogické zameranie a ich adresá-tom sú učitelia ZUŠ. Cyklus konti-nuálneho vzdelávania - Alternatívne formy polyestetického vyučovania, pre nich pripravilo občianske zdru-ženie Šušľavá mušľa. Odborným garantom Ministerstvom školstva akreditovaného projektu je Doc. Ta-tiana Pirníková PhD., ktorá sa prob-lematike alternatívnych postupov v procese hudobnej výchovy detí ve-nuje na špičkovej úrovni už dlhšie obdobie. Po vzájomnej dohode s

knihovník 2010/2

17

poskytovateľom projektu sa miestom konania jednotlivých prednáškových blokov stalo i naše hudobné oddele-nie, kde jednotliví prednášatelia našli potrebný notový i zvukový materiál, technické vybavenie a podľa ich vy-jadrení i veľmi kultivované a prí-jemné prostredie. Po troch tohtoroč-ných stretnutiach, obsahovo zamera-ných na slovenskú hudbu 16. a 17. storočia, filmovú hudbu a skladby pre deti v tvorbe hudobných sklada-teľov 20. storočia, bude projekt po-kračovať i v jarných mesiacoch bu-dúceho roka.

Vďaka týmto aktivitám sme v po-slednom období na hudobnom odde-lení zaznamenali čulejší pohyb náv-števníkov rôzneho veku a zamerania, pričom mnohí z účastníkov podujatí sa v našich priestoroch ocitli prvý-krát a stali sa tak našimi potencio-nálnymi čitateľmi. A opäť sme sa utvrdili v presvedčení, že kvantita-tívne ukazovatele nie sú ani zďaleka tým správnym kritériom hodnotenia knihovníckej práce.

Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

18

KNIŽNICE V ZAHRANI ČÍ

Človek nie je ostrov Keď loď ponúka knižničné služby

Vyše 30 rokov, mnohým ostrovom v okolí mesta Pargas, v súostroví Åboland v západnom Fínsku, je k dispozícii služba požičiavania kníh prostredníctvom lode. Loď, ktorá nebola cielene vyrobená na požičia-vanie kníh je v skutočnosti záchran-ným člnom, ktorý môže byť kedy-koľvek povolaný k nejakej záchran-nej akcii. Dokonca i v čase, kedy slúži ako „knižnica“. Táto služba je k dispozícii iba počas letných mesia-cov, ale je neustále populárna a zároveň neoceniteľná.

V posledných rokoch je to jediná loď vo Fínsku, ktorá poskytuje túto službu, napriek skutočnosti, že 46 000 kilometrov krajiny tvorí pobrež-ná línia s viac ako 73 000 ostrovmi. Od mája do septembra, táto poži-čovňa smerujúca do prístavu Pargas, obslúži čitateľov v štvortýždňových intervaloch na 11 zastávkach. Nie-ktorí čitatelia si vyžiadajú konkrétne knihy vopred, ale mnoho z nich sa spolieha na odporúčania knihovní-kov. Ak čitateľ nie je doma, nechajú mu knihy pred vchodom alebo na

móle, aby si ich mohol neskôr vy-zdvihnúť. Loď vezie 20 až 25 škatúľ kníh, ktoré boli starostlivo vybrané posádkou, berúc do úvahy potreby svojich čitateľov. Knihovnícka po-sádka musí byť oboznámená nielen s celým fondom knižnice, ale aj s tým, čo cieľová – trojgeneračná sku-pina čitateľov, preferuje. Prípravy na plavbu zaberú celý týždeň a pri kaž-dej zo 600 kníh sa dbá na dôkladný výber, pretože sa musí brať do úvahy malý priestor tejto „knižnice“. Zbierka zahŕňa vo väčšine faktogra-fické knihy z oblasti záhradkárstva, remeselníctva, rybolovu, poľovníc-tva a náučné články. Populárnymi sú knihy z oblasti histórie a ochrany životného prostredia. Súčasťou kniž-ného fondu je beletria nielen pre dospelých, ale aj pre deti, ktorá má svojich adresátov medzi najmladšou generáciou. Po oslavách 30. jubilea tejto služby v roku 2006 Tiina Viik, riaditeľka Pargaskej verejnej knižni-ce a zvyšok personálu, začali praco-vať na rozšírení sféry pôsobenia tej-to služby aj do priľahlých sídel. Bol to prirodzený krok spolupráce v tomto regióne. Päť týchto dedín vytvorilo v roku 2008 novovytvore-né mesto Väståboland. Dnes táto služba funguje ešte v troch ďalších obciach. Ďalšou formou prístupu ku knihám je trajekt slúžiaci v okolí Iniö. Patrí k prvým, ktorý niesol na svojej palu-be päť škatúľ kníh, ktoré každý me-

knihovník 2010/2

19

siac počas zimného obdobia vymie-ňajú knihovníčky miestnej knižnice. Vďaka grantu Ministerstva školstva a kultúry sa v roku 2007 podarilo rozšíriť výpožičnú dobu a o nové prírastky kníh. Na rozdiel od lode v Pargase na tomto trajekte nefungu-je pravidelná profesionálna obsluha, ale akýsi zoznam kníh, kde si čitate-lia môžu zaznačiť svoje výpožičky, či tituly, ktoré si žiadajú z mestskej knižnice. Nakoľko bol tento dvoj-ročný projekt v Iniö prijatý pozitív-ne, ba s nadšením, rozhodla sa kniž-nica rozšíriť pravidelnú službu na ďalšie priľahlé dediny. Ďalším pozi-tívom bolo, že knižnica nemusí pla-tiť nájomné za priestory, energie a pritom ponúka stovkám ľudí pravi-delne svoje služby. Posádka trajek-tov uvítala takéto služby, ktoré sa prostredníctvom nich ponúkajú a z vlastnej iniciatívy sa zapojila do akvizície prostredníctvom návrhov

na tituly. Služba sa stala populárnou a knižnica ju plánuje zaradiť k svo-jím pravidelným službám. Samo-zrejme noví i skalní čitatelia sú s ponúkanou službou spokojní. Číta-nie alebo požičiavanie kníh bolo po-čas tridsiatich rokov skôr záležitos-ťou žien a detí, ktoré sa venovali čí-taniu, kým muži pracovali. Dnes je medzi pravidelnými čitateľmi aj mnoho mužov. Knihovník Gred Beckman-Pettersson, ktorý stál pri realizácii tohto projektu takmer od prvého dňa, poznamenal, že najkraj-ším momentom tejto práce je, keď čitateľom ponúkne vhodnú knihu, ktorú ešte nečítali. Je to niečo, čo sa nedá zaplatiť.

Päivi Jokitalo

Fínska národná knižnica Helsinki Preklad: Ján Šimko

Zdroj: Scandinavian public library quarterly, č. 4, 2010, str. 17

knihovník 2010/2

20

REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA

Rukopisná kniha poznámok o mágii a múdrom liečiteľstve spísaná z druhej knihy prác Karla Eckartshausena z roku 1826

Zbierkový fond Rukopisov a písom-ností siaha svojim začiatkom do vzniku Východoslovenského múzea v Košiciach. Teda zber prvotín tohto zbierkového fondu začal pred takmer 140 rokmi, kedy rôzne významné osoby vtedajšieho kultúrneho života darovali svoju korešpondenciu do vtedy ešte Hornouhorského muzeál-neho spolku. No mnohé písomnosti, dnes už zbierky, sa do múzea dostali z dôvodu bezpečnejšieho uloženia. Po prerozdelení veľ-kého množstva histo-rického materiálu zbierkového charakte-ru, ktorý sa nahroma-dil, vznikol samostat-ný zbierkový fond. Fond Rukopisov a písomností obsahuje písomnosti inštitucio-nálneho, alebo osob-ného charakteru, roz-ličné súbory listín, koncepty listov, štú-die, prednášky, kul-túrno - historické zá-znamy, poznámky, ale aj zmluvy, dohody, diplomy, rozličné ru-kopisné knihy atď. Od roku 1872 dodnes, eviduje tento fond 14.726 kusov jednotlivín. Z tak bohatého archívneho materiálu sme vybrali zaujímavú rukopisnú knihu poznámok spísanú z diela Karla Ec-kartshausena z roku 1826, ktorú sme

podrobili diplomatickému rozboru. Štúdia sa skladá z dvoch kapitol. Pr-vá je venovaná diplomatickému roz-boru, v rámci ktorého sme rukopisnú knihu skúmali z hľadiska vonkajších a vnútorných znakov. V druhej kapitole sa nachádzajú sú-hrnné informácie o živote a diele autora.1

I. Diplomatický rozbor Vonkajšie znaky: Rukopisná kniha s názvom : „A magia vagy Bölts Ba-

josság Mesterségekrűl irott Munkainak Má-sodik Könyvébül Ec-kartshausen Károlynak tett Jegyzékek“ (náš voľný preklad: Po-známky o mágii a mú-drom liečiteľstve spí-sané z druhej knihy prác Karla Eckar-tshausena)2 sa zacho-vala v pôvodnom vy-hotovení. Forma vyho-tovenia je jednoduchá, knižná. Text vyhotovila jedna pisárska ruka. Napísa-ná je úhľadným huma-nistickým písmom.

Písmo je pravidelné a tým aj dobre 1 V našej štúdii budeme rozlišovať pisateľa ruko-pisnej knihy poznámok t. j. Mikuláša Marzsó a autora pôvodného diela Karla Eckartshausena. 2 Z nemčiny do maďarčiny preložil Mikuláš Marzsó (Marzsó Miklós), v angličtine dielo vyšlo pod ná-zvom : „Magic : The principles of higher knowled-ge.“

knihovník 2010/2

21

čitateľné. Dobrý vzhľad listiny dáva rovnaká dĺžka riadkov a zachovaný priamy smer písania. Text je písaný po oboch stranách písacej látky. Pí-sacou tekutinou je atrament tmavo hnedej farby. V ľavom dolnom rohu vo vnútornej časti väzby sa nachádza poznámka neznámeho pôvodu s číslom H 37. V pravom dolnom rohu vnútornej časti väzby sa nachá-dzajú evidenčné čísla múzea.3 Písa-cou látkou skúmanej listiny je ručný papier s vodoznakom zobrazujúci litery K A S C H A U (papier vyro-bený v košickej papierni).4 Dimenzie medzi riadkami sú 0,7 cm. Počet ne-očíslovaných strán je 129. Rozmery knihy sú: š. 12,7 x d. 20,1 x h. 2,5 cm. Kvôli úhľadnosti textu sú linkou vyznačené okraje, a to z pravej stra-ny 1,5 cm; z ľavej strany 2 cm, ale samotný text je písaný bez linkova-nia. Kniha na popísaných partiách, ani na väzbe nejaví známky poško-denia. Väzba sa skladá z tvrdeného papiera, lepenky sivo-zelenkastej farby. Na chrbte väzby knihy z vonkajšej strany sa nachádza rukou písaný text : Eckartshaus. (skratka priezviska autora) a na papierovom štítku je nalepené číslo 103 P, ide najskôr o knižničné označenie. Ru-kopisná kniha poznámok je datovaná zo dňa 11. január 1826, v Košiciach. Autorom pôvodného diela je Karol Eckartshausen, jazykom knihy je nemčina, avšak dielo do maďarčiny preložil v roku 1889 Mikuláš Mor-

3 VSM RP P. č. : 1021, 1245. 4 Vo vodoznakoch košickej papierne sa od roku 1787 objavuje názov CASCHA; CASCHAU; KASCHAU viď. Decker, Viliam : Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. Martin: Matica slo-venská, 1982, s. 14.

zsó.5 Zbierka bola Východosloven-skému múzeu darovaná 15. mája 1890.6 Darca, pravdepodobne ním bol Pavol Marzsó7 napísal na titulný list knihy najprv text : „A kassai mú-zeumnak ajándékozza /Nyzani/ az 1890 máj 15.“8 (15. mája 1890 daru-je košickému múzeu) a po-tom dopí-sal: „És a Szepsi Casinónak ajándé-koza /ugyata/“ (a daruje kasínu v Moldave),9 ktoré neskôr preškrtol. Čo bolo dôvodom tohto rozhodnutia sa dnes už nedozvieme. Na koho žiadosť bol z druhého zväzku tohto známeho diela vyhotovený prepis, respektíve iba časť (pisateľ totiž neu-robil úplný prepis, len vybratých sta-tí), či existujú odpisy aj z ostatných zväzkov, alebo kto bol pôvodným majiteľom spomínanej rukopisnej knihy poznámok sa nám žiaľ už ne-podarilo zistiť. Dnes je rukopisná kniha umiestnená v depozitári múzea pod evidenčným číslom VSM CA RP P. č. : 1021, 1245.

Vnútorné znaky: Obsah Ide o autentické dielo zhrňujúce po-pisným a čiastočne aj praktickým

5 „Németrűl forditotta Atyám Marzsó Miklós Jászoi /Pápai/ vól űgyvéd Szementrei Rentnét. Szepsi 16/ II 89 jegyzette Marzsó Pál. És a Szepsi Casinónak ajándékoza ugyana?“ 6 „A kassai múzeumnak ajándékozza Ny?ani / Nzzani/ az 1890 máj 15.“ 7 „... jegyzette Marzsó Pál“ (zapísal Pavol Marzsó). 8 S menom Marzsó Pál (Pavol Marzsó) sme sa stretli v knihe darcov VSM, kde je poznámka, že bol výkonným sudcom v Moldave v Abovskej župe. „Marzsó Pál - bíroi végrehajtó Abauj – Szep-siben.“ 9 Od roku 1872 v Moldave nad Bodvou dotváral spoločenský život katolícky čitateľský spolok, kasíno a hasičský spolok. Viď. Moldava nad Bod-vou. História. [online]. 8/9 1999 [cit. 2010-09-12]. Dostupné na internete: <http://www.upvs.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=109&cityID=521698>

knihovník 2010/2

22

spôsobom odvetvia skutočnej prí-rodnej mágie, pričom slovo mágia, je podľa Eckartshausena chápané ako najvyššia znalosť – najvyšší pozna-tok, ktorý existuje na našej planéte. Mágia totiž poskytuje vyššiu vedo-mosť potrebnú na dosiahnutie vzne-šeného duchovného stavu bytia.10 Rukopisná kniha poznámok Karla Eckartshausena začína kapitolou o existencii Duše a o svetle: „A Lélek-lételérül, és Világoságárul.“11 Autor prezentuje vnímanie histórie, ako aj duchovný pohľad, jasné vysvetlenia i rýdzu kritiku. Pojednáva o duši člo-veka, o sile prírody, o magnetizme, o zrkadle, o predstavách, o metafy-zických zákonoch na každej rovine existencie, o sympatii a antipatii, o účinkoch rôznych liečiv, ako ópium, mandragora, šafran, aloe, majoránka, mak, aníz, pod. vplyvom planét: Me-siac, Merkúr, Slnko, Venuša, Saturn, Mars...12 Tajomstvo svetelného ob-razu, objavujúceho sa a miznúceho na stene tmavej miestnosti zvádzalo už od počiatkov k vyvolávaniu nad-prirodzených javov. Na strane 27 sa nachádza vyobrazenie Laterny magi-ci s popisom. Eckartshausenove vý-zvy dávajú čitateľom osobný i bož-ský zmysel. Bezprostrednou ener-giou v našom fyzickom svete je prí-roda sama. Ako sám autor vraví : „Kto by chcel odstrániť zbožnosť z prírody, odstránil by Dušu z te-

10 Znamenitá kniha patrí do kategórie prípravnej mágie, pretože na dosiahnutie potrebnej zrelosti sa vyžaduje zvláštny prípravný výcvik. 11 Čitateľ v tejto kapitole nájde viacero citátov, ako napr.: „Kto svetlo hľadá, ten musí vedieť kde môže svetlo nájsť“ a podobne. 12 Okrem iného obsahuje aj recepty proti krvácaniu z nosa, štikútavke, atď.

la.“13 Eckartshausen odmietal filozo-fiu osvietenstva. Tvrdil, že absolútne poznanie môže byť dosiahnuté iba skrze vieru a zjavenia. Čitateľom dáva úchvatný pohľad na symboly mágie, aby rozumeli srdcom a nie rozumom. Autorova jasnosť k mätú-cim otázkam chaotického sveta nám odhalí a pripomenie „veľké tajom-stvo,“ pretože „Všetko, čo musíme urobiť, je požiadať !“ Eckartshausen ďalej uvádza, že fantázia potrebuje viac pozornosti. Varuje pred šarla-tánmi a zneužívaním. Hovorí o pre-kážkach na ceste, ktoré vedú k ta-jomstvu prírody a ukazuje cestu k väčšiemu porozumeniu prírody. Dá-va pohľad na životaschopné zázraky, energie a univerzálne zákony. V závere autor čitateľovi zdôrazňuje: „Ezen kőnyvnek Bé zárására Egy Szakasz mellyet háromszor is ell ol-vashatz“ (Na záver tejto knihy jeden odsek, ktorý si môžeš prečítať aj tri krát). Na strane 123 v závere textu je datovanie, ktoré patrí k vyhotoveniu rukopisných poznámok, keďže pô-vodné dielo Karla Eckartshausena vzniklo v roku 1788, teda takmer o 40 rokov skôr. Na strane 124 je kapitola s názvom Cronologiájok, kde pisateľ rukopisnej knihy umies-tnil menný register osôb, ktorí sa za-oberali tajnou vedou z obdobia pred narodením Krista, teda od roku 1996 po rok 45 (s. 124–125) a z obdobia po Kristovi od roku 80 po rok 1687 (s. 125–129). Kapitolu uzatvára abe-cedný zoznam autorov, ktorí tiež pí-

13 Cieľom autora bolo upozorniť a dokázať prírodo-vedcov, že Boh sa stáva viac a viac hoden uctieva-nia. Pretože prírodovedec viac skúma pôvod vecí, a tie sú všetky v súlade s veľkorysosťou Stvoriteľa.

knihovník 2010/2

23

sali o múdrom liečiteľstve a iných tajomstvách prírody, resp. tajomnom charaktere predmetov (s. 129–133). V doslove pisateľ poznámok uvádza, že Eckartshausen vo svojej práci ci-toval 409 prác autorov. Pisateľ však urobil užší výber týchto prác pre či-tateľov, aby si ich v prípade záujmu mohli vyhľadať a preštudovať, prí-padne aj obohatiť svoju knižnicu.

II. Karl von Eckartshausen, život a dielo Jedným z najväčších vplyvov na teo-logické a filozofické myslenie v 18. storočí, boli spisy málo známeho autora menom Karl von Eckartshau-sen. (na fotografii)

Vo svojej dobe bol plodným spiso-vateľom rozličných kníh a dokumen-tov, zahŕňajúce také témy, ako sú veda, výtvarné umenie, dráma, poli-tika, náboženstvo a história. Autor bol známy skôr v ezoterických kru-hoch pre spisy o mágii, alchýmii a vlastnostiach zložiek. Karl von Ec-kartshausen sa narodil 28. júna 1752 na hrade v meste Haimhausene

v Bavorsku, v Nemecku, ako ne-manželské dieťa grófa Karla von Ha-imhausena a Márie Anny Eckart, dcéry dozorcu jeho majetku. Jeho matka zomrela pri pôrode. Eckar-tshausenov otec na počesť jeho mat-ky pripojil svoje meno k jej a tak dostal priezvisko Eckartshausen. Avšak pre svoj nezákonný pôvod nemohol užívať meno ani titul grófa. Jeho otec však použil všetky svoje sily a prestíž na pomoc a podporu svojho syna a postaral sa, aby sa mu dostalo čo najlepšieho vzdelania. Eckartshausenov život bol plný me-lanchólie. Vo veku siedmych rokov už mal skúsenosti s víziami mystic-kej povahy a prorockými snami. Aj to ho viedlo k tendencii vzdialiť sa od reálneho sveta a stiahnuť sa do samoty. Napriek tejto zdržanlivosti bol predurčený pre kariéru. Prvé vzdelanie nadobudol na vysokej ško-le v Mníchove a v roku 1770 bol pri-jatý na Univerzitu v Ingolstadte na štúdium filozofie a práv. Eckartshau-sen bol vynikajúcim študentom a svoje štúdiá ukončil v roku 1776 s vyznamenaním (údajne vtedy sa dostal aj do šľachtického stavu). Po ukončení štúdií otec pre neho získal čestné miesto poradcu na Najvyššom súde pri bavorskom kurfirstovi Kar-lovi Theodorovi.14 V roku 1777 bol Eckartshausen prijatý na Akadémiu vied v Mníchove, kde sa venoval štúdiu prírodných vied. V tom čase sa spriatelil s Ferdinandom von Ster-zingerom (1721-1786), ktorý sa tak-

14 V júni roku 1784 bavorské knieža Karl Theodor (1724-1799) vydal edikt, ktorým zakázal činnosť iluminátov. Vyhlásil ich za zločincov a nariadil ich stíhať.

knihovník 2010/2

24

tiež zaujímal o skryté významy ja-vov, mágie a alchýmie. Spoločne vykonali rad alchymistických poku-sov, ktoré neskôr ovplyvnili Eckar-tshausenovu prácu. V roku 1779 bol menovaný za vedúceho pracovníka knižnice v Mníchove, kde pracoval ako cenzor. Špecializoval sa na kri-minológiu. Toho istého roku sa ože-nil so Genovevou Quiquérez, ktorej pôvod je neznámy. Manželstvo trva-lo len dva roky, pretože jeho man-želka po narodení ich jediného syna zomrela. Po jej smrti v roku 1781, sa oženil znova. Tentoraz s Gabriellou von Wolter, dcérou Johanna Antona von Woltera,15 osobného lekára kur-firstvu Maximiliána III. Jozefa Ba-vorského (1727-1777). Čoskoro sa im narodila dcéra Sophia Terézia Gabriela. Ešte v roku 1800 sa stal členom Bavorskej akadémie vied. A aj keď od roku 1784 už zastáva vy-soké úradnícke miesto v archíve, súkromne zostal Eckartshausen mu-žom cnosti a vysokej integrity. Veľ-kú časť svojho bohatstva venoval chudobným a tým čo to potrebovali. V tom čase sa pripojil k Rádu Ilumi-nátov, avšak neskôr odtiaľ odišiel. Po smrti manželky Gabrielly v roku 1797, uzatvára v roku 1799 tretie manželstvo s mladučkou Teréziou Weiss, s ktorou má ešte dvoch sy-nov. Od roku 1799 už zastával pozí-ciu u bavorského kurfirstu Maximi-liána Jozefa IV. (1756-1825). Práca cenzora a archivára mu umožnila venovať mnoho času čítaniu a štúdiu, nehovoriac o tom, že mal

15 Johann Anton von Wolter (1711-1789) lekár a dekan Lekárskej fakulty v Mníchove, známy aj zdravotníckymi reformami v krajine.

prístup ku všetkým vzácnym a nedo-stupným rukopisom i tlačiam z ob-lasti ezoterizmu. Napísal početné listy, viac než sto článkov a spisov, ako napríklad manuál k praktickému a systematickému usporiadaniu ar-chívu, či morálne učenie pre bavor-ských občanov, písal o harmónii fa-rieb, zároveň sa zaujímal o divadlo a napísal množstvo divadelných hier. Jeho najpopulárnejšia dráma má ná-zov: „Predsudok narodenia.“ Písal poviedky ale aj knihy pre deti.16 Jeho knihy inšpirovali v dobe, ktorej žil ale aj neskôr umelcov, učencov, či ezoterických výskumných pracovní-kov doma i v zahraničí. V Nemecku patrili medzi nich Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, Jo-hann Gottfried von Herder, Franz Xaver von Baader, Johann Heinrich Jung-Stilling. Aj v Rusku sa jeho diela objavili v preklade a silne oži-vili záujem o hermetickú filozofiu. Dokonca je spomenutý aj v romá-noch Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa (Mŕtve duše) a Leva Nikolajeviča Tolstého (Vojna a mier). Cár Ale-xander I. bol takisto vášnivým čita-teľom jeho diel. Vo Francúzsku Ec-kartshausen ovplyvnil známeho mys-liteľa Louis-Claudea de Saint-Martina, zakladateľa Martinizmu. Horlivý stúpenec monarchizmu, ka-tolíckeho náboženstva, konzervatív-ny a zbožný muž Eckartshausen sa hlboko zaujímal o veci metafyzické, teozofické a náboženské. V roku 1788 publikoval zásadné dielo s ná-zvom: Mágia: Princípy vyššieho po-znania. Magic : the principles of

16 Napr.: Der Prinz und sein Freund. Graz, 1789.

knihovník 2010/2

25

higher knowledge (do angličtiny pre-ložili v roku 1989 Gerhard Hanswil-le a Deborah Brumlich, Published by Merkur Publishing Company Ltd. Scarborough, Canada, 316 s.). Jed-notlivé kapitoly starostlivo definujú a opisujú zásady a zákonitosti. Autor je presvedčený, že princíp môže byť použitý pre všetko, od liečenia až k vláknovej optike. Tieto zásady sú absolútne a nemenia sa časom. Me-dzi jeho ďalšie diela patria : Auf-schlüsse über Magie. München, 1790. O rok neskôr vychádza dielo s názvom : Gott ist die reinste Liebe. Munich, 1791.17 Táto kniha patrila medzi veľmi obľúbené, dosiahla až desať vydaní v Nemecku a bola pre-ložená do latinčiny a iných európ-skych jazykov. V tom samom roku vychádza kniha Mystic Nights, 1791. Ďalším Eckartshausenovým rozsiah-lym dielom, v ktorom prezentuje svoje široké znalosti z hermetiky, filozofie prírody, metafyziky, kabaly a mágie je Aufschlüsse zur Magie aus geprüften Erfahrungen über verborgene philosophische Wissen-schaften und verdeckte Geheimnisse der Natur. Vyšlo tlačou v rokoch 1788-1792, v 4 častiach (prvý zvä-zok bol samostatne uverejnený v ro-ku 1788, v Mníchove, vydal Joseph Lentner,18 ďalšie tri zväzky v rokoch 17 Dielo sa nachádza aj na oddelení historických fondov vo Vedeckej knižnici v Košiciach, signatúra GR 735. Mimochodom nachádza sa tam aj kniha pre deti Eckartshausen, Karl : „Der Prinz und sein Freund. Graz, 1789.“ Popis viď. Kolektív autorov : Tlačiarenské bohemiká do roku 1900. Katalóg starých tlačí z fondov krajskej štátnej knižnice. Košice, 1999. ISBN 80-85328-41-0. 18 Lentner jedno z najstarších a najvýznamnejších nakladateľstiev a centier knižného obchodu v Euró-pe. Nakladateľstvo svoj vznik datuje od roku 1698 a v Mníchove funguje do dnešných dní, viď. Kníh-

1790-1792).19 Z druhého zväzku toh-to diela vznikla rukopisná kniha po-známok, ktorú sme podrobili vý-skumu.20 V poradí nasledujúce dielo je Die wichtigsten Hieroglyphen fürs Menschen-Herz. Leipzig, 1796.21 Tesne pred smrťou (počas blaženej doby osvietenstva, krátko po fran-cúzskej revolúcii) vydal Eckartshau-sen svoje najvplyvnejšie dielo s názvom Die Wolke über dem Hei-ligtum, 1802 (The Cloud upon the Sanctuary, do angličtiny preložila Isabel de Steiger),22 ktoré ovplyvnilo takých ľudí ako bol Arthur Edwarda Waite23 a ďalších členov „Rádu zla-tého úsvitu,“ no obzvlášť neslávneho Aleistra Crowleyho. A. E. Waite, ktorý k spomínanému dielu napísal úvod, a dielo opisuje ako „korunnú produkciu Eckartshausenovho du-ševného života.“ Tvrdil, že „The Cloud upon the Sanctuary“ je určené prežiť, pretože nesie so sebou posol-stvo s hlbokým významom pre všet-kých tých, ktorí hľadajú v nábožen-ských doktrínach princíp života, kto-rý energizuje celý organizmus.“

kupectvo Lentner; <http://www.buchlentner.de; http://www.buchhandlung-lentner.de>. 19 Diela „Magic : The principles of higher knowled-ge, 1788“ a „Aufschlüsse zur Mágia aus geprüften Erfahrungen über verborgene philosophische Wis-senschaften und verdeckte Geheimnisse der Natur, 1788“ sú myšlienkovo a obsahovo veľmi podobné. 20 Viď 1. kapitola. Diplomatický rozbor. Vnútorné znaky: Obsah. 21 Dielo preložené do 15 jazykov. 22 Mimochodom prvé anglické vydanie vyšlo už v roku 1896 s predhovorom Johna Williama Bro-die-Innesa (1848-1923), vedúceho člena Hermetic-kého rádu Zlatého úsvitu, ktorý sám napísal niekoľ-ko románov o mágii. 23 Úvod pre nové vydanie anglického prekladu napísal v roku 1903 Arthur Edward Waite (1857–1942), autor, slobodomurár a spoluautor Rider-Waite tarotu.

knihovník 2010/2

26

Spomínané dielo bolo neskôr vyhlá-sené za okultistické. Karl Eckartshausen, filozof, spiso-vateľ, prírodovedec a katolícky mys-tik zomrel dňa 13. mája 1803 v Mní-chove po bolestivej chorobe. Zatiaľ čo väčšina jeho spisov je už v za-budnutí a uložené sú niekde na za-

prášených policiach v knižniciach, Eckartshausen v nich zanechal trvalý odkaz, ktorý inšpiruje a zostáva na-veky.

PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. Východoslovenské múzeum Košice

Použitá literatúra 1. The Cloud upon the Sanctuary by Karl von Eckartshausen. Translated by Isabel de

Steiger. Introduction by A.E. Waite. London, William Rider & Son, s r o. London, 1909.

2. Magic. The Principles of Higher Knowledge by Karl von Eckartshausen. Transla-ted by Gerhard Hanswille and Deborah Brumlich, 1989 Published by Merkur Pub-lishing Company Ltd. Scarborough, Canada. ISBN: 0-9693820-1-4.

3. Decker, Viliam : Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. Martin : Matica slo-venská, 1982. 223 s.

4. Kolektív autorov: Tlačiarenské bohemiká do roku 1900. Katalóg starých tlačí z fondov krajskej štátnej knižnice. Košice, 1999. ISBN 80-85328-41-0.

5. Amalux ® ... Book Selection ! Magic: The Principles of Higher Knowledge by Karl von Eckartshausen. [online]. 2/10 1999 [cit. 2010-06-12]. Dostupné na inter-nete: <http://www.amaluxherbal.com/bmerkur/magic_principles_of_higher_knowledge_karl_von_eckartshausen.htm>

6. WIKIPEDIA. The free encyklopedia. Karl von Eckartshausen. [online]. 5/3 1999 [cit. 2010-09-10]. Dostupné na internete: <http://en.wikipedia.org/wiki/Karl_von_Eckartshausen>

7. Bibliotheca Philosophica Hermetica J. R. Ritman Library. Karl von Eckartshausen (1752-1803): “Die innere Kirche entstund…” [online]. 8/11 1999 [cit. 2010-08-21]. Dostupné na internete: <http://www.ritmanlibrary.nl/c/p/h/bel_16.html>

8. Buchhandlung Lentner – Gegründet 1698. [online]. 4/7 1999 [cit. 2010-89-19]. Dostupné na internete: <http://www.buchlentner.de; <http://www.buchhandlung-lentner.de>

9. Moldava nad Bodvou. História. [online]. 8/9 1999 [cit. 2010-09-12]. Dostupné na internete: <http://www.upvs.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=109&cityID=521698>

10. Moldava nad Bodvou. O meste. Z dejín mesta. [online]. 8/9 1999 [cit. 2010-09-12]. Dostupné na internete: <http://www.moldava.sk/>

knihovník 2010/2

27

Pracovné stretnutie bibliografov

Dňa 27. októbra 2010 sa v prie-storoch Verejnej knižnice Jána Bo-catia v Košiciach zišli, na svojom pravidelnom pracovnom stretnutí, bibliografi regionálnych knižníc Ko-šického samosprávneho kraja a Štátnej vedeckej knižnice v Koši-ciach. Stretnutie bolo organizované v spolupráci s Národným bibliogra-fickým ústavom SNK Martin, ktorý zastupovali PhDr. Anna Kucianová a Mgr. Ľudmila Rohoňová. Na úvod jednotlivé pracovníčky bib-liografických pracovísk podrobnejšie

prezentovali svoju činnosť za uply-nulé obdobie. Väčšina z nich sa ok-rem excerpovania, spracovania re-gionálnych periodík podieľa aj na celkových aktivitách knižnice. Ťaži-skom stretnutia boli konzultácie konkrétnych problémov pri spraco-vávaní seriálov, praktické cvičenia k problematike bibliografického

spracovania článkov v systéme Vir-tua. Mgr. Ľudmila Rohoňová sa vo svojom príspevku venovala najmä metodike tvorby korporatívnych re-gionálnych autorít. Vyvstal problém zmeny názvu korporácie, ktorý sa rieši vytváraním odkazov. Tejto problematike bolo venované aj ďal-šie stretnutie bibliografov spoločne s regionálnymi knižnicami Prešov-ského samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 10. novembra v Knižnici Pavla O. Hviezdoslava v Prešove. Ďalšou problematikou, kto-

rá bola preberaná a diskutovaná na podujatí, bolo spracovávanie celoslovenských a regionálnych periodík medzi jednotlivými knižnicami. Taktiež odzneli via-ceré otázky týkajúce sa predo-všetkým tvorbe jednotlivých typov predmetových hesiel, po-trebe jednotného postupu pri odstraňovaní duplicít, multipli-cít, ktoré vznikli konvertovaním jednotlivých databáz bibliogra-

fických pracovísk. Množstvo podnetných pripomienok a bohatá diskusia - také bolo stretnutie bibliografiek nášho kraja.

Mgr. Gabriela Nagyová Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

28

Hrdo nosila odznak - Mladý knihovník

Petra Nagyová-Džerengová sa narodila v Košiciach. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pracovala ako letuška, moderátorka a redaktorka v televízii. Usadila sa v Bratislave, kde žije so svojou rodinou - manželom a štyrmi deťmi. V súčasnosti patrí medzi najúspešnejšie slovenské spisovateľky. � Položím Vám asi obvyklú otázku. Kto alebo čo bolo pre Vás impulzom, aby ste sa vydali na spisovateľskú cestu? Majú v tom „prsty“ vďaka svojim dielam aj niektorí spisovate-lia, či spisovateľky?

� Myslím, že každý spisovateľ je na začiatku najprv vášnivým čitateľom, ktorý určite niekoľkokrát zažil „taký ten čitateľský vrchol“, že „au, také niečo, keby ja som dokázal napísať. Niečo, čo zanechá v čitateľovi hlbo-kú stopu, pocit, ktorý po prečítaní knihy pretrvá dlho, vo výnimočných prípadoch aj celý život...“ Takže, v tomto zmysle v mojom rozhodnutí dať sa na spisovateľskú cestu majú svoje nezastupiteľné miesto určite aj niektorí spisovatelia, či spisovateľky. Ich zoznam by bol veľmi dlhý, v každom životnom období som stre-távala tých pravých, ktorí ma verne sprevádzali, až kým na ich miesto nenastúpili ďalší. A čo sa týka ostatných faktorov, ktoré ma ovplyvnili: iste môj otec, ktorý nám po celé detstvo rozprával príbehy. Každý večer sme sa hádali, kto bude ležať po jeho boku, pretože sme boli tri sestry a jeho príbehy boli tak trochu aj strašidelné a vždy tvr-dil, že keď bude na dôchodku, tie príbehy spíše. Dnes mu stačí, že som jeho sen splnila ja. A keďže miesto syna Petra sa mu narodila dcéra Pet-ra, nechala som si jeho priezvisko

ako výraz vďaky za krásne detstvo. Môj otec sa nám veľmi venoval a dnes, keď mám 4 deti, to viem o to viac oceniť. Ale nedá mi nespomenúť našu pani knihovníčku Evu Janušovú, ktorá začínala práve na našej základnej škole v Košiciach a ktorá mi radila, čo čítať. Odkladala všetky novinky a stála aj za mojimi prvými literár-nymi pokusmi, keď ma vyzvala, aby som napísala nejaké poviedky do súťaže Literárny Kežmarok. A z čisto praktického hľadiska za moje nakopnutie konečne prestať snívať a začať písať, stojí môj man-žel, ktorý ma donútil urobiť to, v tom najlepšom slova zmysle. Ne-byť jeho, možno dodnes len lietam v oblakoch...

� Vášnivý čitateľ sa akosi prirodze-ne vracia k svojej, povedzme, naj knihe. Máte takú vo svojej knižnici?

� V mojej knižnici má nezastupiteľ-né miesto viacero kníh. Počnúc det-skými - všetky knihy od Astrid Lin-dgrenovej, príbehy o Muminovoch od Tove Janssonovej, pokračujúc klasikami, ako Anna zo Zeleného domu, Anna Kareninova, Vojna a mier, všetky od Charlesa Dickensa. V puberte som milovala všetky kni-hy od Selmy Lagerlofovej, Sigrid Undsetovej, Mika Waltariho a iných severských spisovateľov. Niekoľko-

knihovník 2010/2

29

krát som prečítala aj Knihu o San Michele od Axela Muntheho. Zo sú-časných autorov sa nikdy neviem dočkať knihy od Johna Irvinga, moja najobľúbenejšia od neho je Rok vdovou. Ak si chcem oddýchnuť, siahnem po knihe od Michala Vie-wegha, Joan Fieldingovej, či detek-tívke Michaela Conellyho.

� Prešli ste rôznymi profesiami a v súčasnosti Ste úspešnou spisova-teľkou, ktorá stíha nielen prácu ale aj, na dnešné pomery, veľkú rodinu. Poznáte recept na „všetkostíhanie“?

� Nie, nepoznám. Sama ho hľadám celý môj život, občas aj metódou pokusov a omylov. Čoraz viac som si istejšia, že neexistuje a najlepšie urobím, ak sa s tým zmierim. Asi sa jednoducho nedá byť naraz najlep-šou vo všetkom, už samotné slovo to predsa vylučuje. Byť najlepší sa dá byť iba v jednej veci. Ja ňou zatiaľ nie som v ničom, ale aspoň sa sna-

žím čo najlepšie vyvažovať jednotli-vé oblasti, aj keď je ich tak veľa:

manželka, matka, spisovateľka, udr-žovateľka domáceho krbu, žena – človek, ktorý má aj svoje koníčky, svoje sny, snahu udržať si aj svoj „osobný priestor“. To posledné je asi najťažšie. Ale verím, že jednoducho všetko má svoj čas, a teraz, keď mám malé deti, si vyžadujú maxi-mum. To sú však investície, ktoré sa nám raz vrátia a ja sa vôbec nesťažu-jem. Mám, čo som si odjakživa žela-la: štyri úžasné a zdravé deti s chlapom, ktorý ma dodnes veľmi baví. Ale ak mám poradiť konkrétny recept, určite je to otázka priorít. Kým sme nemali Kláru, rozniesla som deti do škôlky a školy a potom zasadla k počítaču a písala, snažiac si nevšímať prach v kúte, či nezašité ponožky. Teraz, keď je na svete naša najmenšia Klára, to ide iba vtedy, keď ju rodičia zoberú kočíkovať. Tak som dokončila aj moju poslednú knihu. Momentálne píšem občas cez obed, keď Klárika zaspí. A mám ra-dosť, že konečne sa mi podarilo na-písať detskú knihu.

� Ako matka a zároveň spisovateľka ste zaiste našli spôsob ako viesť deti k čítaniu. Je tomu tak?

� Áno, to je jedna z „rodičovských úloh“, v ktorých som obstála dobre a mám z toho radosť. Pretože si sku-točne myslím, že čítanie kníh robí človeka lepším. A môj recept? Deti sa učia najlepšie príkladom. Takže od úplného malička, kým ešte ani nevedeli hovoriť, som im každý ve-čer pravidelne čítala. A keď sa už naučili samé čítať, povzbudzovala som k ich tomu, aby si okrem spo-ločného čítania, čítali aj samé. Ne-

knihovník 2010/2

30

chcelo sa im veľmi, nakoniec mi pomohla Narnia, na ktorú sme boli v kine. Najstarší syn chcel vedieť, ako to pôjde ďalej. Povedala som mu: prečítaj si. Ale ani tak sa mu nechcelo. Nakoniec som ho úplne prozaicky podplatila: „ak si prečítaš knihu, dostaneš sto korún.“ Vrhol sa do toho hneď! Po každej prečítanej časti si rátal: už mám 200, 300... 700 korún, keďže to bola sedemdiel-na kniha. Ale potom na tie peniaze úplne zabudol: hneď sa vyzvedal, čo môže čítať ďalej. A tak „účel posvä-til prostriedky“, stal sa z neho vášni-vý čitateľ, pre ktorého je najväčším trestom, ak mu zakážem čítať. Tí dvaja mladší menej, ale aj oni radi siahnu po knihách, i keď občas im to musím pripomenúť. A s najmladšou Klárou si stále čítame, zatiaľ iba le-porelá.

� K napísaniu dobrej knihy človek, podľa môjho názoru čitateľa, potre-buje skúsenosť, fantáziu a inšpiráciu. Ako je to vo Vašom prípade?

� Áno, v tom s Vami súhlasím. Všetky tri zložky sú dôležité, i keď ja osobne považujem za najdôležitej-šiu fantáziu. A na druhom mieste inšpiráciu. Myslím ale, že spisovate-lia sú ľudia, ktorí chodia po svete s otvorenými očami a ušami, vníma-jú všetkými zmyslami, potom to ne-chajú dozrieť v hlave, v pravom čase pretvoria vďaka fantázii a potom po-ložia na papier. Ale popritom všet-kom je, samozrejme, veľmi dôležitá vytrvalosť. Bez nej by nevznikla ani jedna kniha. Súhlasím s Karlom Čapkom, ktorý raz na otázku, ako písal, ako to stíhal, odpovedal: Na

zadku. Jednoducho, knihu si treba vysedieť, lebo písanie je síce sloboda duše, ale otroctvo tela.

� Kto je prvým čitateľom Vašich kníh (rukopisov) a kto najväčším kr-titikom?

� Prvým čitateľom bola moja naj-lepšia kamarátka, ktorú poznám od mojich 18. rokov. Aj ona, ako ja, chodila na obchodnú fakultu Eko-nomickej univerzity a pracovali sme spolu počas výšky ako letušky. Ona bola tá, ktorá za osem rokov písania do zásuvky, čítala všetky moje vý-tvory a vždy ma povzbudzovala, aby som ich niekam poslala. Dnes je to aj moja mama. Ony dve sú pre mňa ideálne vzorky čitateľa. Ale pravda je, že im to dávam čítať až vtedy, keď je moje dielo úplne dokončené, takže už niet času na prípadné pri-pomienky. Ale privítala by som nie-koho, kto by vedel odborne sformu-lovať kritiku, podať ju tak, aby som vedela čosi zmeniť ešte v procese tvorenia. Moje čitateľky mi odo-vzdajú iba svoj pocit, celkový do-jem. Chýba mi odborná ruka redak-tora, ktorý je pre spisovateľa určite veľmi dôležitý.

� Aká je Vaša osobná skúsenosť s knižnicami, knihovníkmi ?

� Len tá najlepšia. Ako som už spo-mínala, na Základnej škole Jenisej-skej v Košiciach nás v prvej triede privítala nadšená mladá dievčina, ktorá práve skončila školu. Pre mňa osobne sa stala na dlhé roky sprie-vodcom vo svete kníh. Ako pionieri sme si robili všelijaké odborné odz-naky, ktoré sme si prižehľovali na košeľu a ja som tam hrdo nosila

knihovník 2010/2

31

odznak Mladý knihovník. Potom som na ňu stratila kontakt. Keď som nedávno bola na besede u nás na zá-kladnej škole, mrzelo ma, že knižni-cu už zavreli. Potom som ale bola na besede v Knižnici pre deti a mládež na Terase a po rokoch som opäť stretla našu pani knihovníčku. Bol to jeden z najpríjemnejších zážitkov. Vôbec sa nezmenila: ten istý smiech a zanietenosť pre knihy. Neskôr, na strednej a vysokej škole som navšte-vovala knižnicu u nás, na sídlisku Nad Jazerom. A keď som nedávno mala besedu práve tam, privítali ma naše „Ivetka a Valika.“ Stáli za pul-tom s rovnakým úsmevom a mne to pripadalo, akoby ani neuplynulo 20 rokov. To sú také pekné a milé zá-žitky, na ktoré človek nikdy neza-budne.

� Neraz som začul čitateľky, ktoré si pri Vašej osobe povedali: „Naša Petra“ alebo „Veď ona je od nás“. Keď to obrátim, myslíte aj Vy občas na východ, na Košice?

� Ale áno, a veľmi často. Aj keď väčšiu časť môjho života už žijem v Bratislave, tu mám rodinu a narodili sa mi tu deti, Košice na-vždy ostanú v mojej mysli. Je to mesto, kde som sa narodila, prežila úžasné detstvo, nadviazala prvé pria-teľstvá, z ktorých mnohé trvajú do-dnes, prežila prvé lásky. Vraví sa, že detstvo a dospievanie hrajú v živote človeka veľmi významnú úlohu a preto nemôžem nikdy zabudnúť na

to, že pochádzam z Košíc. Ak mám príležitosť, vraciam sa tam veľmi rada. Napríklad nedávno sme mali pomaturitnú stretávku po 20-tich ro-koch, alebo som vítala do života no-vé priestory knižnej predajne. To sa mi oplatilo prísť aj na otočku, len aby som sa znovu nadýchla „košic-kého“ vzduchu.

� Čo by ste zaželali svojim čitate-ľom a poprípade nám knihovníkom?

� Nuž čo, čitateľom určite veľa pek-ných zážitkov pri knihách, ďalej ce-novo prístupné knihy a knihovníkom to, aby o nich rozhodovali ľudia, ktorí majú knihy radi, aby im pride-ľovali dostatok finančných pro-striedkov. Aby sa z knižníc stal mo-derný stánok kultúry, do ktorého sa budú čitatelia radi vracať. Nedávno som bola v Nemecku, v malom mes-tečku, kde žije moja sestra a navští-vila som knižnicu. Veľké a vzdušné miestnosti, plné kníh, CD i DVD, časopisov, malá sála, kde sa konajú koncerty, čítačky i divadielka pre deti... Internet, moderné počítače... aj to je spôsob, ako pritiahnuť mla-dých. Želala by som si, aby aj u nás plnili knižnice takúto úlohu a aby knihovníci a knižnice mali dostatok prostriedkov na slušné živobytie.

Ďakujem za rozhovor!

Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

32

VÝPOČTOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI

Facebook – nová výzva Tak ako pred ľuďmi, aj pred knižni-cami stoja vždy nové a nové výzvy. V súčasnosti tento trend neutíchajú-cich „novostí“ prinášajú informačné technológie a komunikácia prostred-níctvom nich. Preto by ani knižnice nemali zostať pozadu a ukázať v prostredí v ktorom existujú, svoju schopnosť prispôsobiť sa - napredo-vať. Ako metodik bojujem niekedy s pomyselnými veternými mlynmi aj v tejto oblasti. Za všetky spomeniem aspoň snahu o propagáciu obecných (mestských) knižníc na už existujú-cich webových sídlach ich zriaďova-teľov, obcí i miest. Veď ide o nie menej dôležitú službu obyvateľom, ktorá je súčasťou kultúry a spoločenského diania v danej loka-lite.

Jednu z novších foriem prezento-vania organizácií, tovarov, služieb..., predstavujú tzv. internetové sociálne siete, prostredníctvom reklám, po-zvánok do skupín atď. Nie sú najčer-stvejšou novinkou. Možno ste sa už v minulosti stretli s pojmami – MySpace, LinkedIn, Orkut, Hi5, Twitter... Facebook som nespomenul zámerne, pretože práve v týchto ča-soch prežíva svoju najväčšiu slávu

(pravdepodobne do vyvinutia novej, pre ľudí príťažlivejšej formy komu-nikácie, alebo si pozíciu udrží ne-ustálym vylepšovaním svojich slu-žieb). Vyvstáva otázka, prečo nevy-užiť služby práve najviac preferova-nej sociálnej siete aj k propagácii knižnice, kníh a čítania? Výhodou je to, že to nič nestojí a informácie z knižnice sa dostanú priamo k adresátom. Ako to celé funguje? Na jednoduchom princípe registrácie, na internetovej stránke www.facebook.com a získania priaz-nivcov, prostredníctvom rozoslania pozvánok svojím priateľom, ktorí už na Facebooku zaregistrovaní sú. Alebo na stránkach zriaďovateľov, či samotných knižníc zverejniť oznam o tom, že sa ľudia môžu pridať k takzvanej skupine „Páči sa mi to“. Facebook vo svojej práci využíva-jú všetky kategórie knižníc, pretože čitateľ nemusí zachytiť dôležitý oznam (napr. o zatvorení knižnice z technických príčin, zrušení ak-cie...), lebo jednoducho v priebehu dňa stránku knižnice ani nenavštívi. Za to s istotou sa pozrie na to, čo je na Facebooku nové. Samozrejme nejde o podchytenie všetkých použí-vateľov, ale povedzme, že o skupi-nu, ktorú chceme do knižnice naj-viac pritiahnuť z hľadiska perspektí-vy– deti a mládež. Pri samotnej registrácii je najlepšie vytvoriť stránku pre organizáciu, nie profil osobnej stránky. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Pri osobnej

knihovník 2010/2

33

stránke sa zobrazujú aktivity priate-ľov všetkým, ktorých máme v zozname (záleží samozrejme na tom, čo všetko Facebooku „dovolí-me“). A zároveň nemáme možnosť prezentácie knižnice prostredníc-tvom fotovizitky. A samozrejme je toho oveľa viac. Pri písaní tohto článku som sa zau-jímal o skúsenosti z knižníc, ktoré už profil na Facebooku majú. Knižnice najčastejšie využívajú facebook na prezentáciu pripravovaných akcií vo svojej knižnici; ich fanúšikmi sa stali aj ľudia z rôznych kútov republiky - sveta (prirodzená sila internetu); v malých knižniciach zároveň slúži ako klasická webová stránka so zá-kladnými informáciami - otváracia doba, fotografie priestorov i akcií; menšie knižnice dokonca využívajú možnosť zasielania upomienok pro-stredníctvom správy (žiadne náklady

na poštovné); prezentujú nové tituly vo fonde... možností je zaiste dosť. Na druhej strane sa však mnoho knižníc stretáva s tým, že čitatelia ich prostredníctvom Facebooku žia-da o služby - predĺženie konta, in-formácie o konkrétnej knihe... V prostredí malých knižníc však aj takáto služba čitateľom (pri nízkom počte) slúži k lepšej prezentácii. V knižniciach s veľkým počtom po-užívateľov však správcu Facebooku neuveriteľne zaťažuje. Tak či onak... osobne si myslím, že možnosť využitia Facebooku môže knižnici iba prospieť. Napríklad i v tom, že presvedčíme svojich čita-teľov o našej schopnosti prispôsobiť sa novým výzvam. Lebo my to už vieme...

Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

knihovník 2010/2

34

KNIHOVNÍCKE VŠELI ČO

15. novembra 2010 sa novou riaditeľkou Knižnice pre mládež mesta Košice stala Mgr. Iveta Hurná. Iveta Hurná pôsobila v rokoch 1999-2007 ako riadi-teľka Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove. Neskôr pôsobila ako riaditeľka Kultúrno-informačného centra vo Veľkom Šariši. Je štatutárkou občianskeho združenia Slniečkovo a pôsobí aj ako členka grantovej komisie MK SR. Novej riaditeľke „deckárov“ želáme veľa optimizmu a úspechov.

Nuit Blanche

Verejná knižnica Jána Bocatia sa na jeseň tohto roku zapojila do medzinárodné-ho projektu Nuit Blanche (Biela noc) organizovanom n.o. EHMK 2013. Projekt Nuit Blanche je jedným z najvýznamnejších kultúrnych projektov frankofónne-ho sveta. Je zhmotnením túžby po (znovu) objavovaní urbanistického prostredia, ktoré prostredníctvom umenia nadobúda nový rozmer. Mesto sa tak počas jednej noci metamorfuje na interaktívny priestor, ktorého bežný nočný život prestáva existovať. Svetelné a zvukové inštalácie súčasného umenia mu vdýchnu život a noc sa tak stáva bielou. Počas Bielej noci mnohé kultúrne a verejné priestory otvárajú dvere širokej verejnosti a pripravujú atypickú kultúrnu ponuku. Mesto sa tak stáva otvoreným priestorom plným umenia pre všetkých, veľkých aj malých. Z Paríža sa tento projekt postupne presunul aj do iných miest ako Brusel, Madrid, Riga, Bukurešť, Petrohrad a iných. Tento rok k zoznamu miest pribudli aj Košice. Počas Bielej noci, 2.októbra od 17.00 do 03.00, umelec Mgr. Art. Ján Gašpa-rovič umiestnil do vstupnej haly Verejnej knižnice Jána Bocatia svetelnú inšta-láciu nazvanú Rainbow Shadow. Návštevníkom pešej zóny poskytla nielen zau-jímavý estetický zážitok ale prispela aj k propagácii knižnice medzi stovkami náhodných nočných chodcov.

- kk- 20. septembra 2010 boli slávnostne otvorené nové priestory Univerzitnej knižni-ce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v rekonštruovanom objekte areálu bývalej Krajskej detskej nemocnice v Košiciach na Moyzesovej ulici.

knihovník 2010/2

Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk

Uľahčíte nám tým spracovanie časopisu. Vopred ďakujeme.

ISSN: 1337-9356 Evid.č. MKSR: 3621/09 Ročník: 32/ 2010 Číslo: 2 Vydala: Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

Adresa: Hlavná 48, 042 61 Košice Kontakty: 055/ 62 232 91, www.vkjb.sk, e-mail: vkjb@vkjb.sk Zodpovedná redaktorka: PhDr. Klára Kernerová Redakcia: Ján Šimko - simko@vkjb.sk Redakčná úprava: Ján Šimko, Kveta Čumová Technická a grafická úprava: Ján Šimko

Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou