Školský rok: 2016/2017 Ročník: druhý ZŠ Janigova Číslo: 1 · Základná škola, Janigova 2, Košice Milí čitatelia, leto prichádza čoraz nástojčivejšie a každý z

Základná škola, Janigova 2, Košice

Školský rok: 2016/2017 Ročník: druhý

ZŠ Janigova Číslo: 1


Milí čitatelia,

leto prichádza čoraz nástojčivejšie a každý z nás sa teší na oddych. Asi

najviac si ho užijete vy, milí žiaci. Máte za sebou ďalší školský rok. Ani

si neuvedomujete, ako ten čas letí a my všetci sme stále starší a starší.

Nedávno som sa zúčastnila jedného seminára, na ktorom nám

prednášal výnimočný človek – psychológ a mňa okrem iného zaujala jeho

veta: „V živote človeka nie sú chyby, sú iba výzvy.“ Keď som sa nad tým

zamyslela, asi mu dám za pravdu. Každá chyba nás niekam posúva, každý

omyl nám môže otvoriť ďalšiu cestu.

Pre nás je ďalšou cestou tento zborník. Má ten istý názov ako

časopis, no my sme sa rozhodli ho trochu zmeniť a na jeho stránkach

uverejniť Vaše práce – projekty, vlastnú tvorbu alebo výtvarné práce.

Pekné leto, krásne zážitky a najkrajšie prázdniny Vám všetkým

želá M.V.


Zimné čaro

Jedného krásneho dňa, keď vietor stíchol, vybrala som sa

pozorovať okolitú krásu prírody. Bolo nádherné počasie a ja som

odmietala pozorovať prírodu len cez okno.

Ocitla som sa na cestičke, ktorá sa pýšila okolitým lesklým

snehom sťa ranná rosa. Cestička bola úzka. Lúče slnka mi pálili oči, ale

snehová prikrývka sa odmietala roztopiť. Aj keď slnko vedelo, že

neukradne miesto, naďalej obťažovalo stredne veľké kopce snehu,

ktoré vyzerali ako obrie studené kopčeky zmrzliny. Niekedy slnko

bojovalo so snehom na streche kostola. Kostolu to neprekážalo, lebo sa

sústredil na preteky s horami. Hory očividne vyhrávali. Týčili sa za

kostolom sťa obor nad ľuďmi. Upútali pozornosť každého, kto išiel

okolo. Hory boli pyšné a zároveň také krásne, že som od nich nevedela

odtrhnúť oči. Sneh ani ich nezabudol poprášiť, ale vrcholce sa zdali

byť ostré ako nabrúsený nôž. Slnko chcelo bojovať aj s nimi, ale

vedelo, že proti horám nemá šancu. Vrátilo sa teda ďalej obťažovať

kopce snehu.

Bolo to všetko také krásne, že aj keď som musela odísť, tak

som vedela, že raz sa tu vrátim a zas sa budem cítiť ako v čarovnej

rozprávke.

Mariana Vrabeľová, 7. B


Kristína Ambrišková, 9. B

Prekrásna zima

Môj otec sa rozhodol, že počas víkendu sa pôjdeme prejsť do prírody. A tak sme

v sobotu ráno vyrazili. Keď sme sa tam dostali, zostali sme od úžasu stáť. Videli sme tú

najväčšiu krásu, akú som kedy videl. Krajina bola pokrytá hebkou snehovou perinkou. Obloha,

po ktorej pomaly plávali nadýchané obláčiky mala ľadovo modrú farbu. Jagovo biely lesk

vyzeral ako z rozprávky a stromy boli zakryté nádhernou inoväťou a ľadom, ktoré budili

dojem svadobných šiat. Kopce ďaleko za stromami akoby boli posypané cukrom. Zem spala

skrytá pod snehovým závejom. Ako sme išli tou krajinou, vo vzduchu sme cítili mráz, ktorý

nám vyštípal líca dočervena. Pod nohami nám vŕzgal čerstvo napadaný sneh. Jeho jemné

chumáčiky nás šteklili na nose. Jemný vánok sa pohrával s cencúľmi na konároch stromov

a vytváral prírodnú zvonkohru. Toto dielo pani Zimy je úžasné. Kiežby sa táto nádhera nikdy

neroztopila. Lenže zabrániť tomu nemôžeme. Pravidlo je pravidlo a v tomto prípade je to


pravidlo striedania ročných období. Studenú a krásnu zimu vystrieda teplejšie a takisto

krásne obdobie – jar.

Adam Hézsely, 7. A

Zuzka Geročová a Zuzka Farbulová, 5. A

Michaela Királyová, 7. A


Mama

Neviem, či pre každého, ale pre mňa určite je tou najdôležitejšou osobou v mojom

živote mama. Mama je pre mňa stelesnením bezpečia, pohodlia, lásky a nehy, práve preto budú

o nej tieto riadky.

Veľa ľudí nám hovorí, že sa na seba podobáme. Obe sme rovnako vysoké a obe máme

rovnako dlhé a husté čokoládové vlasy. Mama má oválnu tvár, na ktorej krásne vyniknú jej

veľké hnedé oči. Lemujú ich nádherné mihalnice, ktoré vďaka svojej dĺžke a hustote dodávajú

očiam podmanivý pohľad. Ďalšou krásnou črtou jej tváre sú plné červené pery, na ktorých

takmer stále nosí hrejivý a srdečný úsmev. Nad perami sa nachádza dlhý, úzky nos,

pripomínajúci tvarom skokanský mostík. Moja mamka je pekná od prírody a takmer dokonalé

črty tváre ideálne dotvára ladná štíhla postava.

Najviac sa mi ale páči práve preto, aká je. Popri každodenných povinnostiach

v domácnosti zvláda aj náročnú a navyše s úsmevom na tvári. Je veľmi milá, ale prísna zároveň

a nekompromisne zásadová. Všetko rieši pragmaticky a aj keď ju so sestrou vieme poriadne

nahnevať, ovládne svoje emócie a snaží sa na všetko pozrieť z nadhľadu. Je veľmi energická,

inteligentná a ambiciózna a raz by som chcela byť ako ona.

Som veľmi rada, že mám takú mamu, bez si život neviem predstaviť. Určite by som sa

cítila ako motýľ bez krídel, či slovo bez úst. Napriek tomu, že spolu netrávime až tak veľa

času kvôli jej pracovným povinnostiam, čas, keď sme spolu je zakaždým nádherným a plný

lásky.

Vanesa Gujdová, 7. A


HRUŠKA šušká

Hruška šušká do uška,

zhorela mi osuška,

bežím po ňu na strechu,

robí mi tým neplechu,

skáčem, bežím, letím tam,

zavolal som svokru k nám,

bojím sa jej ako drak,

kúpil som si bavorák.

Na strome sa hruška váľa,

ukončí to koncom mája,

svokra mi pritom pomáha,

zlomila sa pod ňou

podlaha,

chytili sme ju našťastie

včera,

dnes bola za to pripravená

večera,

osuška sa pekne pere,

už ani slychu po tej diere.

Jozef teplický, 5. B

Cvikly na bicykli

V mori hlbokom na tráve,

kopec ide smerom hore.

Na tom kopci cestuje cvikla,

srdcová kráľovná na bicykli.

Červená je ako brokolica

a muchy jej pršia z líca!

Za ňou beží žralok s hlavou

somára,

veru čakabaka je tá jeho

hlava!

Idú dolu grepom,

idú, idú svetrom.

Po zemi sa plavia,

a po rieke chodia.

Je to super hra, idú do Júna.

A z Júna sú Vianoce,

koral sa im ligoce!

Čas tu nehrá žiadnu rolu,

zato šialenstvo hrá prvú rolu!

Jana Kobyľanová, 5. B


Žiaci siedmeho ročníka písali listy o tom, prečo by sme nemali mať v rukách mobil každú voľnú

chvíľu.

Milí vynálezcovia!

Generácia dnešná je doba stratená. Mobily, tablety, počítače v rukách stále máme a za nič

ich nedáme. Ale čo ak príde deň, keď všetko prestane? Čo ak dostanú nohy a utečú? Čo ak sa

prestane vyrábať elektrina? Niekedy bola doba iná! Také veci ani neboli a všetkým dobre

bolo. Keď išli deti von, neboli na mobiloch, keď išli s niekým von. Vtedy im bolo hej!

S pozdravom Terka

Terézia Krajňáková, 7. B

Čauko, baby !

Dnes je deň Tvojich narodenín. Určite sa čuduješ, prečo Ti píšem práve ja. Zvyčajne Ti

volám, ale dopočula som sa, že sa Ti nepáčia moje otravné telefonáty a že Ťa z nich bolia uši.

Vraj ste si v minulosti písali takéto listy, tak si myslím, že Ťa to poteší. Celkom ma toto

písanie začalo baviť, je to úplne niečo iné, ako písať cez facebook. Aspoň si precvičím

pravopis, ktorý v dnešnej dobe dosť zaniká. (A chyby sa vyskytujú viac a viac, a nielen

v tomto liste).

A teraz sa pýtaš, čo Ti darujem na narodky. Dúfam, že Ťa poteší, keď Ti už nikdy

nezavolám, ale budeme si písať listy. Bude to naše malé tajomstvo. Napadlo mi to pri vchode

do múzea, je tam mnoho listov z minulosti. Čo keď sa ja stanem slávnou a naše listy budú

vystavovať v múzeách ? Budú mať veľkú peňažnú hodnotu. To by bolo super. Takže čakám na

Tvoju odpoveď. S láskou

Tvoja vnučka Natália

Natália Vencelová, 7. A


V Košiciach 30. 3. 2017

Vážený pán prezident,

dúfam, že nie ste ponorený do hlbín oceánu internetu ako občania v našom štáte, a teda

dúfam, že si prečítate tento list.

Už iste viete, že veľa ľudí prišlo o prácu alebo ju nemá, a toto číslo je alarmujúce. Veľa

vecí závisí od techniky, mobilov a sociálnych sietí a je tomu tak aj na Slovensku. No i tak

polovica ľudí týmto veciam nerozumie a polovica zvyšných, ktorí dokonca vyštudovali tieto

vedy, odchádzajú preč. Preto Vám navrhujem, aby sa zelektrizovali iba tie najnutnejšie veci

a to, čo nie je nutné, priveďme o 10 rokov späť. Pre ,,nevzdelaných“ v tejto veci by sa uvoľnili

pracovné miesta ako práca na pošte, úradoch, ale aj predajcov na trhoch, lebo dnes stačí

jeden ,,klik“ a máte, čo len chcete.

Preto, prosím, využite svoju moc a apelujte na stratené húsky v parlamente, ktoré sa

od svojich notebookov, na ktorých si prezerajú stavy svojich bankových účtov, sa ani len

nepohnú, aby uvideli dnešnú stratenú generáciu.

ANONYM

Hrušká šušká

Malá hruška,

zelenuška stále,

niečo šušká.

Minule pošuškala,

jednej muške,

že sa potkla na,

nabitej puške.

Z pušky vyleteli,

dve halušky,

spadli tesne,

vedľa húsky.

Húska skríkla,

AJAJAJ potom,

už len utekaj !

Sofia Hőnschová


Sára Maslejová, 5. B

Kristína Ambrišková, 9. B


Diana Maslejová a Ester Kolárovská, 6. A

Jozef Teplický, 5. B


Spoločná práca žiakov 6. ročníka počas hodín dejepisu – Staroveké divy sveta


Bájka je epický žáner,

v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety

konajú alebo hovoria ako ľudia.

Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie.

Dominika Votýpková


Mikuláš Maliňak


Vikina Basošová


Kajka Sedláková


Génius je človek, ktorý má najvyšší stupeň tvorivého nadania.

Vďaka géniom vedy máme technický pokrok. Umeleckým géniom vďačíme za krajší svet.

Kajka Sedláková


Fantázia je schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach.

Človek pomocou fantázie vytvoril rozprávky, príbehy, ale aj počítačové hry.

Aká je veľká, pestrá, bohatá a nakoľko jej dovolíme vzlietnuť, záleží od každého z nás.


Vikina Basošová




Ľudská komunikácia je sprostredkovanie myšlienok,

predstáv, informácii, zámerov druhým osobám.

Takto si predstavuje komunikáciu o niekoľko desiatok rokov

Kajka Sedláková.


Saška Čekanová

Ellka Vargová

Vanesska E. Horváthová


Zuzka Krajňáková

Marek Hankovský

Dávid Jakab

Documents

Školský rok: 2016/2017 Ročník: druhý ZŠ Janigova Číslo: 1 · Základná škola, Janigova 2, Košice Milí čitatelia, leto prichádza čoraz nástojčivejšie a každý z