1. Vznik a vvoj metd socilnej prce. Ich zkladn charakteristika a
pojmolgia (metdy, metodika, postupy, techniky, metodolgia.
)Metodika SP- Je teda sbor pracovnch metd, alebo postupov, ktor
umouj aby si z nich socilny pracovnk vybral najvhodnej spsob pomoci
klienta. Je to nuka o metdach SP, shrn pracovnch postupov, spsobov
a metd. Metda SP Je pracovn nstroj SP. Pojem metda sa chpe i ako
spsob, cesta ako dosiahn stanoven cie prostrednctvom plnovanej,
vedomej socilnej innosti v prci s jednotlivcom, skupinou,
komunitou, intitciou,,, Metodolgia Je veda o vede, ktor sa zaober
teoretickmi, logickmi otzkami metd, metodickch postupov, metodk.
Vedeck metda Je to shrn, vber takch axim( zkladnch tvrden, ktorch
pravdivos je potvrden), z ktorch mono vyvodi pravdiv terie. Smery
Metd SP 1. smer charakteristick praktickm pouvanm nhodne zvolench
metd a ich prispsobovanm socilnej realite (napr. Kolegilna potreba)
2. smer s vedeckm spracovanm pouvanch metodickch postupov Techniky
metd SP- dva prstupy: 1. meme poveda , e je to nvod na pouitie
metd. 2.Metda je cesta a technika spsob ktorm tto cestu prekonme
a., krtkodob innos prevencia b., strednodob poradeneck innos, doasn
vyplcanie dvok c., dlhodob svisiaca s globlnymi intervenciami
spolonosti Vvoj metodiky socilnej prce Cristina de Robertis
rozdelila vvoj metodiky socilnej prce na 5 etp: 1. 2. 3. mimovon
formovanie metd soc. Prce v obdob prechodu od dobroinnej,
voluntaristickej podoby soc. Prce k profesionlnej soc. Prce ( roky
1900-1920)
vypracovanie metodiky soc. Prce v Eurpe vrazne ovplyvnen
rozvojom soc. prce v USA (roky 1920-1940) prechod od pouvanej,,
klasickej,, metodiky k jej rozreniu a dopracovaniu o metdy zameran
na socilnu analzu so zreteom na realizovan lohy ( roky
1940-1955)
4. 5.
znovuobjavenie vznamu metdy ,, case work ,, /roky 1955-1960)
objavenie resp. znovuobjavenie vznamu prce so skupinou, so
spolonosou komunitou a tie komplexnho prstupu( zanajc od rokov
60-tych)
Johannes Schilling rozdelil vvoj metodiky na 4 etapy: 1. 2. 3.
4. fza: zaiatky (zaiatok 20 storoia) fza: preberanie americkch
modelov (50-te roky) fza: kritika metd (1968-1975) fza:
diferencicia (80-te roky) Veobecne meme vo vvoji metd identifikova
6 vraznch obdob: 1. mimovon formovanie v obdob prechodu od
dobroinnej, voluntaristickej podoby soc. Prce k profesionlnej soc.
Prci ( roky 1900-1920). Neexistoval ucelen systm pracovnch
postupov, boli volen iba nhodne, na zklade podobnosti situcie,
intuitvne. Vek impulz pre rozvoj metd koly soc. Prce ich vznik. V
tomto obdob vychdzalo dielo od Mary Richmond Social Diagnosis.
Vypracovanie metodiky soc. prce, vrazne ovplyvnen rozvojom socilnej
prce v USA (roky 1920-1940). Franczky preklad diela Mary Richmond
Nov metdy asistencie, soc. Sluieb a individulnej prce (1926), v
Pari prv medzinrodn kongres zameran na soc. Sluy. V 30-tych rokoch
rozpracovan hlavn metdy: socilna diagnostika, plnovanie postupov
soc. Prce etapy soc. Prce, soc. Terapia. alie kongresy Londn,
Frannkfurt. Prechod od pouvanej metodiky k jej rozreniu a
rozpracovaniu o metdy zameran na analzu so zreteom na realizovanie
lohy (roky 1940-1955). Posilnenie postavenia soc. Asistentiek,
medzinrodn kongres soc. asistentiek. Termn metda nahraden pojmom
technika. Kladn techniky, nvteva v rodine, finann pomoc,
oetrovatesk pomoc, psychologick pomoc a pod. Znovuobjavenie vznamu
metdy ,, case work,, (1955-1960). pecifick problmy povojnovho
obdobia v oblasti soc. prce viedli k niektorm zmenm, presun od
vkonovej, individulnej prce k administratvnemu chpaniu soc. prce, k
odtrhnutiu vkonovej asti soc. prce (priamej prce s klientov) od
administratvnych ast tejto prce. Metda ,, case work,, - obuba medzi
soc. asistentkami, vyuovanie tejto metdy i na kolch. Dopad
zdrazovania metdy ,, case work,, viedol k niekokm zmenm: prechod od
soc. asistencie na podporu vedcu k dosiahnutiu samostatnosti,
komplexn znalosti z pedagogiky, psycholgie, oetrovatestva, vntorn
hierarchia, vzdelanie univerzitnho typu. Kritick obdobie (roky
1961-1980)_ Pod vplyvom prc. Pincusa a Minahanovej spochybnenie
klasickho delenia metd soc. prce. Nov metda generalistick zaloen na
repektovan prstupu malutifaktorilnosti a interdisciplinrnosti soc.
prce nehovor sa o klasickch metdach soc. sluieb, ale sa nahrdzaj
inmi vrazmi, ako formy, spsoby, koncepcie, stratgie, techniky,
prostriedky. Diskusie o metdach v 80-tych rokoch nov delenie metd
pouvanch v praxi soc. prce, 2 zkladn prdy: a., mikroprax orientcia
na jednotlivca, rodinu, alebo mal skupiny b., makroprax zameran na
zlepenie a zmeny celej spolonosti. Tka sa 4 zkl. oblasti
2.
3.
4.
5.
soc. prce? Plnovania, sprvy, hodnotenia, organizovanie komunity
Nov metdy: poradenstvo, terapia, supervzia, socilno-pedagogick
dohad, multiperspektvne postupy 6. Zmeny v metodike soc. prce vo
vzahu ku globalizanm tendencim. Globalizcia, EU-migrcia,
nezamestnanos, bieda, ekonomick prosperita, AIDS. Komplexn systm
metd soc. prce, ale nie je uzavret a nemenn. Klasifikcia metd: Soc.
prca vyuva metdy, kt. sa daj zaradi do 3 skupn. 1. MSP pouvan skoro
vo vetkch spoloensk- vednch disciplnach. analza , syntza indukcia ,
dedukcia a pod. 2. MSP spolone pouvan v psych, pedago. sociolgii ,
soc. prci. sociometrick 3. MSP pouvane vo vlastnej soc. prci. Kad
prca s klientom vyaduje kombinciu viacerch metd. V rmci jednotlivch
metd sa pouvaj taktie metdy pouvan aj v inch vednch oblastiach. Tak
prichdza k pouvaniu niekokch metd sbene. Napr. pri individulnej
prci s klientom me soc. pracovnk poui nsledovn metdy: rozhovor,
pozorovanie, socilnu diagnostiku, socilne plnovanie, socilne
poradenstvo,... Delenie metd z asovho hadiska: klasick metdy : SP s
jednotlivcom SP so skupinou SP s komunitou modern metdy : socilny
management socilne projektovanie socilne plnovanie Demografick
hadisko: SP s demi SP s mldeou SP s dospelou populciou SP s obanmi
vyieho veku SP s etnickmi skupinami SP so enami a pod.
Statusov hadisko : SP so zamestnanmi SP s bezdomovcami SP so
spoloensky neprispsobivmi osobami SP s migrantami
Poda miesta vkonu : SP ternna SP intitucionlna SP komunitn SP
ambulantn
Poda prjmovho hadiska: profesionlna SP dobrovoncka SP
Poda druhu poskytovanch sluieb: socilne sluby socilne
poradenstvo socilna prevencia socilnoprvna ochrana
postpenitencionrna starostlivos dvky poistenie sprostredkovanie
socilna terapia socilna intervencia vzdelvanie profesionlov
Poda aktivt: socilny vskum socilna diagnostika
V praxi sa nepouvaj ist metdy, kad metda m v sebe i prvky inch
metd. Metodika socilnej prce by sa mala sstredi na vyrieenie troch
zkladnch loh: ak perspektvy z hadiska subjektvneho funkciovania
ponka socilnemu
pracovnkovi (otzky profesionlneho rastu, vzdelania) ak
perspektvy ponka soc. prci ako vedeckej i praktickej realite ak
perspektvy ponka klientovi
2. Socilna prca so skupinou rozdelenie a zkladn charakteristika
skupn, skupinov dynamika, svojpomocn skupiny.Skupina: je zdruenie
ud , ktor sa poznaj bu osobne (tvrou tvr) alebo s vzjomne niem
spojen Rozdelenie skupn: 1. 2. Primrne rodina , mal poet lenov,
medzi ktormi s siln, vntorn vzby zaloen na dvere Sekundrne v poet
lenov, vzahy smernej osobn, jedinec sa neangauje, ale pln len zadan
lohy, zkladn loha je dosahovanie vytench cieov, skupina je formlne
trukturovan Masa takmer neorganizovan zhromadenie neuritho potu ud,
ktorch spja urit situcia (napr. trajk) Dav- neorganizovan skupina
ud alebo nhodn zhromadenie, poet neurit, sklad sa z individu, ktor
nie s v emocionlnom vzahu T-skupiny medzi osobn vzahy,
socionlnopsychologick kompetencie, nvyky, interakcie tuktra
skupiny: Je vinou hierarchick, je charakterizovan systmom pozici a
rol v skupine, vzahmi medzi jej lenmi, vonkajmi a vntornmi
hranicami
3. 4. 5.
Identita skupiny (totonos): Je charakterizovan umiestnenm
skupiny v priestore, oakvanm lenom skupn, symbolmi, ktor definuj
spolon situciu, lenstvom v skupine.
Prca so skupinou sa zaala rozvja v rmci rznych nboenskch a
svojpomocnch hnut. V USA a v Eurpe postupne vznikali a rozvjali sa
spolky zameran na rieenie socilnych problmov ako je napr. Klub AA.
Skuton rozvoj tejto prce so skupinou nastal na nrodnej konferencii
SP (1935), kde boli prijat prv krt ciele SP so skupinou: 1. pomha
lenom skupiny aby sa uili aktvnej asti na ivote skupiny a
prostredia, prostrednctvom toho rozvjali svoje vlastn chpanie
problmovej situcie a posilovali tak svoju obiansku zodpovednos 2.
prostrednctvom rozvoja skupiny prispie k rozvoju jednotlivcov. 3.
zabezpeova prirodzen rozvoj socilneho fungovania lenov skupiny 4.
zabraova socilnej dysfunkcii u lenov skupiny 5. poskytn pomoc a
oporu jednotlivcov, ktor ij v dysfunknch socilnych vzahoch, alebo
tm ktor to potrebuj vzhadom na ich soc. situciu. SP so skupinou sa
uskutouje najm v rodinch, rmskych osadch, chrnench dielach. Je
dleit akceptova vetkch lenov skupiny.
Metdy SP so skupinou pomhaj skupine: 1. dosiahnu spolone
stanoven ciele. 2. dosiahnu zmenu. 3. napomc lenom k samorozvoju.
4. odstrni neiaduce prejavy. Modely SP so skupinou: 1. socilne
orientovan model skupiny je zameran na realizciu spolonch zujmov.
2. npravn model je zameran na dosiahnutie zmeny u jednotlivca. 3.
interakn model zameran na zlepenie spolupatrinosti skupiny. Etapy
prce so skupinou: 1. preafilan obdobie - obdobie tvorby skupiny.
Vznik skupiny: - vytvor ju socilny pracovnk, soc. pracovnk je
osloven existujcou skupinou, prevezme skupinu po kolegovi. 2. etapa
formovania skupiny vytvra sa vntorn truktra, vntorn vzby, vodcovia.
3. udriavanie skupiny vytvorenie podmienok pre kvalitn fungovanie
skupiny, rozvoj lenov. 4. etapa konfliktov prekonvanie konfliktnch
situci, pri presadzovan individulnych zujmov. 5. ukonenie
zhodnotenie prce, rekapitulcia. Pri tejto prci je dleit: -
repektova a rozliova situciu skupiny ako celku a situciu
jednotlivch lenov skupiny, - vytvra priestor pre spoluprcu skupiny
a nezdrazova pozciu vodcu skupiny, - ma svoje vchovn hranice. V SP
rozliujeme skupiny: rekrean, vzdelvacie, terapeutick, svojpomocn,
skupiny zameran na socilne zrunosti, supervzne skupiny.
3.
Socilna prca so seniormi
Starnutie je proces zkonit, biologick, nerovnomern, nezvratn.
Staroba je z gerontologickho hadiska komplexnou charakteristikou
funknho stavu orgnovch systmov, ich adaptability, vkonnosti a
rezerv z pohadu asu a vkonov. Je krza ivota, je najprjemnejia,
bytok sl, spomalenie motoriky, nava, zmena vonkajku. lovek v tomto
obdob strca nezvislos a zana by odkzan na inej osobe, alebo
spolonosti. Staroba je zavenm udskho ivota, spojen so pecifickmi
problmami, osobitnmi potrebami, ekonomicky nron, ohrozen
nehodovosou, kriminalitou a zneuvanm, obohacuje udsk spolonos preto
si zasli ctu. Vek je vsledkom procesu starnutia, ktor sa prejavuje:
poklesom adaptanch mechanizmov akumulciou patologickch procesov
pecifickou zmenou v zmysle involcie a pecifickm priebehom
degeneratvnych zmien medicnskymi, psychologickmi, socilnymi a
ekonomickmi problmami loveka
Obdobie udskho ivota z biologickho hadiska: a) b) c) d) detstvo
a dospievanie 0-18 rokov dospelos 19-45 rokov stredn vek 49-59
rokov staroba 60 rokov . alej sa del na vasn starobu 60-74 rokov
vlastn 79 rokov dlhovekos 90 rokov pouva sa aj delenie na mladch
starch ud 65-74 rokov, star star udia 75-84 rokov, vemi star udia
85 a viac rokov z ekonomickho hadiska je dleit delenie na vek
predproduktvny , produktvny a postproduktvny. Star lovek je
charakteristick bytkom fyzickch a psychickch sl, aj ke samozrejme v
individulnej rovine. Image starho loveka: staroba je vek nad 60
rokov ivota socilny status a rola starho loveka v spolonosti
socilna klma komunikcia ovplyvovan je socilnymi kontaktmi
-
socilne konflikty, interakcia socilna izolcia starho loveka
generan vzahy ageizmus vytlanie a znevaovanie ud nad 60 rokov v
spolonosti
Socilny rozmer starnutia: Odchod do dchodku spsobuje prudk
pokles prjmov, zmena spoloenskho postavenia, syndrm przdne hniezdo
odchod det z domova, iarlivos strata ivotnho partnera, stretvaj sa
zvisl na cudzej pomoci. Typick problmy spojen so starnutm: pokles
financi energetick pokles osteoporza degeneratvne choroby:
diabetes, artrza alzheimerova choroba problmy s demi a rodinou
strata dychu s dobou staromdnos strata partnera strata rodiov
neschopnos vedenia domcnosti strach so smrti Potreby starch ud:
stravovanie hygiena bezpenos zdravotncka starostlivos osoby nad 80
rokov veku star osoby v jednolennch domcnostiach osamel alebo
ovdoven star eny star udia ijci v stavoch bezdetn star udia star
pry, kde jeden je ako chor star udia so zdravotnmi problmami star
udia s minimlnym prjmom
Rizikov skupiny starch ud:
Komunikcia so starmi umi: Kontakt soc. pracovnk a star lovek je
zkladnou podmienkou spenosti stanovenho ciea. Dobr komunikcia pomha
soc. pracovnkovi v zloitom komunikanom procese so
starm lovekom, jeho prbuznmi, pochopenie pre vek, prpadn
handicapy starho loveka. Zl komunikcia spsobuje akosti,
nespokojnos. Pre uspokojenie potrieb starho loveka nesm chba zkladn
daje: stav bydlisko vierovyznanie vka dchodku stravovanie lieky
spolon komunikcia pohyblivos v byte, mimo bytu, vonku zujmy
zaobchdzanie so starm lovekom zdravotn akosti
Sebestan star lovek: je schopn prispsobi sa zmenm prostredia a
zmenm svojho stavu Nesebestan star lovek: nie je schopn sa sm o
seba postara, hovor sa tomu zvislos, ktor me by: 1. 2. 3. ahk
zvislos obasn dohad a vpomoc druhej osoby zvislos strednho stupa
pravideln dohad a vpomoc druhej osoby ak zvislos trval dohad a
opatrovatesk, oetrovatesk alebo lekrsku starostlivos Zabezpeenos
tento termn ssa pouva pri rozlinej kompenzci zvislmu loveku zosta v
domcom prostred. Ide o pravu bytu, vybavenie kompenzanch a
rehablitanmi pomckami a pod. Socilny dsledky choroby pre starho
loveka: Star lovek potrebuje vdy socilnu pomoc. Komunikcia me by
naruen zo socilnych prin, vvojom kognitvnych porch ( sluch, zrak),
demencia, strca sa schopnos zapamta si, o druh hovor. Psychick
poruchy depresia, demencia, agresivita Stravovanie Poruchy sprvania
Zmeny osobnosti Zl zaobchdzanie so starmi umi: Na tranie je
upozorovan v svislosti s najm s demi, no v sasnosti sa objavuje nov
fenomn a to syndrm tranho, zneuvanho a zanedbvanho geronta. Tento
problm sa tka etickch noriem spolonosti, m vrazn vplyv na zdravotn
a socilny stav obete.
Me by: 1. 2. pasvne nedostva potrebn lieky, zanedbvan po
spoloenskej strnke aktvne psychick alebo psychick nsilie, finann
vydieranie, zlos a vyhranie sa, ast zranenia, dekubity a pod.
prejavuje sa u nich syndrm vyhasnutia pasivita, apatia, nezujem
Starostlivos o seniorov by mala by v 4 oblastiach: 1. 2. 3. 4.
individulnej socilnej zdravotnej hmotnej Z historickho hadiska bola
v prvom rade rieen oblas materilna, neskr zdravotn. Vvoj
starostlivosti o seniorov preiel dlhou cestou, od tradinej rodinnej
starostlivosti, cez stredovek starobince a pitly, a k novodobm
formm stavnej a domcej starostlivosti. V sasnosti sa na
starostlivosti o starch obanov percipuje rodina spolu s rznymi
zdravotnckymi a socilnymi intitciami. Neintitucionalizovan pomoc je
poskytovan odbornkmi v domcom prostred. V zkone . 195/1998 z.z. o
socilnej pomoci je ponknut seniorom paleta soc. sluieb, ktormi je
mon riei jeho socilnu situciu. Pre samotnho seniora je dleit aby:
bol zrozumitene informovan o rznych monostiach rieenia jeho
konkrtnej situcie a o jeho prvach mal monos sm si zvoli formu
pomoci bol jednoznanm spsobom dohodnut konkrtne podmienky
poskytovania zvolenej formy rieenia socilnym poradenstvom
socilnoprvnou ochranou socilnymi slubami dvkami a prspevkami v
hmotnej ndzi socilnymi slubami a prspevkami na kompenzciu Vek as
poradenskej innosti preberaj na seba zariadenia soc. sluieb ako
naprklad domovy dchodcov, stanice opatrovateskej sluby, a pod
Zdravotncka starostlivos: Zabezpeovan lekrmi a pecialistami
geriatria m oddelenia: lieebne pre dlhodobo chorch geriatrick
oddelenie (krtkodob pobyty) zaistenie domceho oetrovatestva
Hmotn a socilnu ndzu seniora je mon riei: 1. 2. 3. 4. 5.
-
neintitucionlna starostlivos pomcky polointitucionlna
starostlivos denn pobyt intitucionlna starostlivos
4.Pozorovanie a rozhovor ako metda socilnej prceSbor metd,
ktormi dnes soc. pracovnci disponuj je vemi rozsiahli. Soc.
pracovnk v benej praxi nepouva tzv. ist metodick postupy, takmer
vdy ide o kombinciu dvoch ustlench spsobov prce, napr. kombincia
rozhovoru a pozorovania. Obidve, rozhovor aj pozorovanie patria
medzi zkladn metdy soc. prce, ktor soc. pracovnk pouva pri prvom
kontakte s klientom a ktor mu umouj zska dostatok potrebnch
informci pre zaatie spoluprce s klientom. Defincia pozorovania
Pozorovanie je jedna z najstarch a zkladnch metd skmania, zaklad sa
na cieavedomom, systematickom a plnovitom zaznamenvan vonkajch
prejavov osobnosti. Medzi charakteristiky pozorovania patr:
Objektvnos Plnovitos Systematinos Presnos
Pri realizci pozorovania je potrebn si jednoznanej stanovi cie,
premyslie si pln pozorovania, ktor do uritej miery zabezpe i jeho
systematinos. Pre uahenie problmov, o presne pozorova a ako
kategorizova pozorovan sprvanie amer. metodolg Bales utvoril tieto
kategrie: 1. 2. 3. Reakcie citovo kladn: prejavy solidarity,
uvoovania naptia, artovanie, smiech, shlas, prispsobovanie sa,
zvyovanie statusu druhch Reakcie citovo negatvne: prejavy
nepriatestva, neshlas, odmietanie pomoci inch, prejavovanie naptia,
znehodnocovanie statusu druhch Reakcie zameran na rieenie problmov
odpovede: podvanie nvrhov a usmernen, oznamovanie mienky inch lenov
skupiny, podvanie hodnotenia a analzy, poskytovanie orientcie,
informcie a objasovanie problmov v skupine Reakcie zameran na
rieenie problmov otzky? iados o informcie, ktor ved k rieeniu
problmov v skupine Prevan as informci o klientovi erp soc. pracovnk
z rozhovoru, priom vma si verblnu a neverblnu strnku komunikcie, ie
pouva pozorovanie ako aliu formu prce. Soc. pracovnk venuje
pozornos: Sprievodnm javom: ako je zrozumitenos podvania informci,
jasnos kladench otzok , schopnos formulova otzky, prejavy zkosti
potenie, chvnie, neschopnos dodra on kontakt
4.
Motorickm prejavom klienta nepokoj, stabilita, gestikulcia,
kvanie sa, pohyb rznych ast tela a pod, mu by dleitm zdrojom
informci o klientovi Emon stav klienta sa d pozna na zklade
prejavov temperamentu(striedanie nlad, netrpezlivos, vbunos,
plalivos), reovho rytmu, poruchy dychu a pod. Pozorovanie je
neodelitenou sasou procesu diagnostikovania . Ide teda o zmern a
koncentrovan sledovanie klienta, prostrednctvom ktorho soc.
pracovnk zskava informcie o klientovom sprvan, o spsobe
vystupovania, o bytovch podmienkach, o vzahoch klienta s okolm , o
vzahu k materilnym veciam, o nzoroch klienta a pod. Poas
pozorovania sledujeme najm: Reov prejav Chvenie rk, neprirodzen
potenie Prejavy hyperaktivity Prejavy prlinho nadenia i nadmernej
plachosti Obleenie Zujmy
Soc. pracovnk pri nvteve klienta v jeho domcom prostred i vma aj
to, ako klient bva, i jeho domcnos je ist, ako je zariaden. S to
informcie, ktor pomhaj dotvori obraz o klientovi, o jeho socilnej
situci a asto s pomckou pri rozhodovan o vbere formy pomoci alebo
spsobe intervencie na klienta. Vmame si aj klientove osobn a
profesionlne vzahy, ide o priame pomenovanie vzahov zaloench na
dvere a priatestve, vzahy orientovan na ochranu inch, na
partnerstvo a spoluprcu. Rovnako si soc. pracovnk vma aj klientove
negatvne vzahy, zmaren vzahy a pod, do tejto skupiny zaraujeme
akkovek materil, ktor poskytuje informciu o klientovi, napr.
pracovn vsledky ocenenia, diplomy, listy, sprvy, hodnotenia z
pracoviska. alm informanm materilom mu by materily o klientovi
zskan od inch odbornkov, ie k pouitm technikm priraujeme aj tdium
spisov, komparovanie zskanch informci o klientovi. Etapy
pozorovania: 1. 2. 3. 4. Prpravn etapa Pracovn etapa Kontroln etapa
Zveren etapa Zkladn metda socilneho pracovnka je rozhovor, ako
zmern organizovan vmena informci medzi minimlne dvomi zastnenmi.
Poda cieov, ktor socilny pracovnk sleduje, rozliujeme tieto druhy
rozhovorov: 1.Klasick najstarie metdy. Prostrednctvom neho sa
zskavaj rchlo prv informcie
o klientovi, sleduj sa pri om celkov reakcie klienta,
orientujeme sa v klientovom prostred 2.Diagnostick klasick sa spja
s psychometrickmi prvkami. M vdy presne ustlen poradie otzok a ich
formulcia je fixn. Umouje odhali skuton klientov problm a stanovi
priny jeho vzniku a vvoja. Z obsahovho hadiska sa soc. pracovnk
orientuje na zskavanie potrebnch informci a preto sa spolu s
klientom pokaj analyzova bu jednu konkrtnu ivotn situciu alebo sa
zameraj na analzu predchadzajceho ivota, avak v tom prpade sa
doporuuje psychogenetick rozhovor. 3.Poradensk ide v podstate o
konzultan rozhovor a realizuje sa s cieom zska potrebn informcie,
poradi a ujasni rieenia 4.Terapeutick je zkladnm prostriedkom soc.
terapie. Spsob jeho vedenia nie je jednotn a men sa v zvislosti od
samostatnho klienta(vek, a pohlavie, ..), a zmeru, ktor terapeut
sleduje a zvolenej techniky prce. Jeho cieom je objektvne
informova. Poda Novotnej-Schimmerlingovej meme ciele terapeutickho
rozhovoru charakterizova nasledovne: - objektvne informova klienta
soc. situci klienta a monostiach jej pravy - informova o soc.
problme a monch nsledkoch neprimeranho sprvania sa, postojoch ale
tie o spsoboch, ako by klient sm mohol svoj problm zmierni alebo
prekona - pouva dosiahnutch iastonch i postupnch cieov terapie a
zlepenia na ktorch sa klient aktvne podieal pre ocenenie klientovho
silia, vyslovenie pochvaly a otvori aj lohy, ktor nezvldol, v
ktorch sklamal k spolonej analze - kvalitn informcie, ich vznam pre
klienta, zklad pre jeho kvalitn rozhodovanie - terapeutick rozhovor
m poskytn klientovi prleitos vyjadri svoje mylienky, nzory,
postoje, obavy a pod. Z hadiska aktivity komunikujcich meme
identifikova nasledovn situcie: Soc. pracovnk vedie rozhovor a
klient odpoved krtkymi, strunmi odpoveami, alebo aj ml, klient
zrejme nedostatone dveruje soc. pracovnkovi Soc. pracovnk vedie
rozhovor a klient tzv. rezonuje, reakcie s spontnnejie, obas rozren
o doplujce informcie Klient hovor, soc. pracovnk pova a nabda
klienta k aktivite. Dleit je poskytn klientovi dostatok priestoru a
socilnej podpory, nerui zbytonmi komentrmi a pod.
-
Soc. pracovnk a klient ved dialg, predpokladom je vzjomn dvera,
repektovanie pravidiel.
Fzy rozhovoru(Levick) : 1. 2. 3. 4. Predprpravn Prpravn Samotn
komunikcia s klientom Zver hodnotenie Fzy rozhovoru (Matouek): 1.
2. 3. vod Jadro Zver Podmienky sprvne uskutoovanho rozhovoru: 1. 2.
3. 4. 5. Teoretick prprava v oblasti pozorovanch javov a praktick
znalos spoloenskho ivota Vhodn jazyk, primeran inteligenci klienta
Znalos prostredia Schopnos trpezlivo pova , bez prejavu nudy alebo
nezujmu Schopnos ahko nadvzova styky, vzbudzova dveru u svojich
respondentov Technick zabezpeenie psychogenetickho rozhovoru: 1. 2.
3. 4. Treba si na rozhovor vyhradi toko asu, aby sa soc. pracovnk
alebo klient nedostali do asovej tiesne Zabezpei vhodn prostredie,
v ktorom nebud vyruovan Vytvorenie vhodnej atmosfry Nie je vodn
robi si poznmky v priebehu rozhovoru
Postavenie soc. pracovnka v psychogenetickom rozhovore: Soc.
pracovnk si mus vytvori ku klientovi vzah a klient mus zska dveru v
socilneho pracovnka. spenos konania zvis predovetkm od vzahu ku
klientovi a od spsobu a formy vytvrania kontaktu Soc. pracovnk sa
nesmie necha odradi klientovm chladnm, nepriateskm sprvanm Mus si
uvedomi, e klient na jednej strane ak pomoc od soc. pracovnka a na
druhej strane nem istotu, ako bude soc. pracovnk jeho situciu
hodnoti Soc. pracovnk si mus vedie zska dveru klienta, potrebuje si
udra autoritu Soc. pracovnk mus vychdza z princpu repektovania jeho
osobnosti a prva na sebaurenie Soc. pracovnk mus by diskrtny
5. Socilne poradenstvo a socilna prevenciaIBA Socilne
prevencia
Socilna prevenciaJe poda zkona . 195/1998 Z.z o socilnej pomoci
odborn innos na predchdzanie a zabraovanie prin vzniku,
prehlbovania alebo opakovania porch psychickho vvinu, fyzickho
vvinu alebo socilneho vvinu obana. Socilna prevencia sa m poskytova
obanovi s cieom aktivova jeho prirodzen zdroje a jeho schopnosti
tak , aby predovetkm neprichdzalo ku vzniku socilne patologickch
situci v jeho ivote, ale tie m mobilizova zmeny v prpade, e sa oban
ocitol v stave socilnej alebo hmotnej ndze. Termn prevencia vo
veobecnosti oznauje innosti orientovan na zabrnenie nieomu. Termn
prevencia je prevzat zo zdravotnctva. V irom slova zmysle meme pod
pojmom prevencia v socilnej prci oznai: innos orientovan na
predchdzanie , zabrnenie vzniku problmu innosti nsledn, ktor sa
zanaj s cieom nedovoli opakovanie sa problmu innosti zameran na
zniovanie neiadceho konania
Cie zabrni patologickm prejavom v ivote v spolonosti. Najmladia
metda. Delenie primrna predchdzanie problmov ,sekundrna vasn
diagnza, tercirnansledn starostlivos.. Je to odborn innos na
predchdzanie a zabraovanie prin vzniku prehlbovania alebo
opakovania porch psychickho vvinu alebo socilneho vvinu obana.
Funkcie : 1. obnova navrtenia stupa funkciovania rehabilitan a
kuratvna metda. 1. zaistenie zdrojov ide o zdroje ktor nm poskytne
klient . 2. nprava ak dolo k odchlke soc. noriem socilna prca vyvja
aktivitu k nprave. Prevencia vyaduje: 1. predchdzanie vzniku
problmov v interakcii jedinca a skupiny 2. predchdzanie vzniku
socilno- patologickch javov prostrednctvom vskumu. spenos prevencie
zvis : 1.etiolgii,2.rodiny, 3. systematiky,4.diferencicia
klasifikcie ,5.agresivita,6.hodnotenie Zkladn stratgie
prevencie:1.prevencia orientovan na ud 2. prevencia orientovan na
trukturlne opatrenia. Na prevenciu sa pozerme v troch rovinch : 1.
Prevencia ako samostatn oblas socilnej prce 2. prevencia ako metda
3. prevencia ako princp socilnej prce
1 Prevencia ako samostatn oblas socilnej prce vymedzenie okruhov
socilno patologickch javov / chudoba ,kriminalita , prostitcia
rasizmus/ 3. Prevencia ako princp socilnej prce socilna politika
mus akceptova prevenciu ako zkladn metdu pri tvorbe politiky vldy a
jej realizcie v tte. Investcie do prevencie socilno-patologickch s
niie ako nklady na ich odstrovanie.Zkon195/1998 prevencia uren
neplnoletm lenom spolonosti deom ,mldei. rovne prevencie Leavell a
Clark hovoria o 3 etapch prevencie: 1. Primrna prevencia -
prevencia ete pred tm, ako sa objav nejak problm. Za jej zklad sa
povauje psobenie na vchovu a usmerovanie v rodine. K najznmejm
metdam primrnej prevencie zameranej na vytvranie najvhodnejch
podmienok vvoja deti a mldee patr tzv. peer group, zdrav ivotn tl
,zbavn popoludnia ,veery otzok a odpoved Sekundrna prevencia vasn
intervencia, zameriava sa na identifikovanie problmu jednotlivcov
alebo skupn .Je uren priamo ohrozenm jedincom alebo rizikovm
skupinm obyvatestva. M zabrni vzniku alebo prehlbovaniu porch
socilneho, psychickho vvinu, i zdravotnch problmov. Dleit je vastn
zachytenie vzniknutch a prezentovanch porch, spoluprca odbornkov.
Pri sekundrnej prevenci vol soc. pracovnk metdy zameran na
posilnenie vovho konania, zvyovanie emonej a stresovej odolnosti,
pre deti maj osobitn vznam, vchovno rekrean pobyty. Tercirna
prevencia m predchdza zhorovaniu stavu u vzniknutch problmov, alebo
porch, m zabrni ich recidvam. Ide o prevenciu v rmci ohranienia
dsledkov prin a prejavov prezentovanej poruchy, javu alebo problmu.
Nastupuje po zlyhan primrnej a sekundrnej prevencie. Cieom je
resocializcia a integrcia jedincov sa do spolonosti. Realizuj ju v
zdravotnctve socilne alebo kolsk intitcie. Vznam maj individulne
programy, resocializan metdy a techniky , postpenitencirna
starostlivos. Kad pouva vlastn metdy prce: Novie lenenie prevencie
s: 1. 2. 3. Univerzlnu Selektvnu Indikovan
2.
3.
Formy socilnej prevencie: Najvznamnejia metda v prevencii je 1.
vyhadvacia innos soc. pracovnka. Ide o vyhadvanie maloletch: -
ktorch rodiia si z vnych dvodov neplnia svoje povinnosti - rodiia
svoje prva zneuvaj ,alebo zanedbvaj svoje povinnosti Predmetom je
aj vyhadva maloletch: s poruchami sprvania pre ktorch treba
zabezpei nhradn rodinu tranch ,pohlavne zneuvanch s ohrozen z inch
dvodov
Na tento krok nadvzuje
1.
npravn innos - sbor postupov ,ktor s zameran na dosiahnutie
npravy odstrnenie nedostatkov vo vchovnch pomeroch rodiny. Tu
spolupracuje s psycholgom, uiteom . rehablitan innos resocializan
innos organizovanie vchovno rekreanch tborov Intitcie socilnej
prevencie:
2. 3. 4.
1. 2. 3.
ttna sprva samosprva tret sektor
6. Socilna intervencia + dopsa soc. terapiuSocilna intervencia:
- predstavuje vlastn jadro socilnej prce, oznauje sa tmto termnom
plnovan, koordinovan postup pri rieen klientovho problmu
Pri intervencii je dleit zamera sa na osobitosti klienta ako
vek, pohlavie... problm, s ktorm klient prichdza, prostredie, z
ktorho prichdza. ben krzov
Poda stupa naliehavosti rozliujeme intervenciu na -
Ben intervencia: je uren klientovi, ktorho problm umouje postupn
rieenie a socilny pracovnk s nm pracuje poas pravidelnch stretnut.
Krzov intervencia: je krtkodob a uren klientovi, ktor sa nhle
ocitol v aktnej ivotnej situcii a poskytuje sa v ase, ktor je
potrebn pre klienta aj bez predchdzajcej dohody o stretnut.
Predpokladom sprvneho rozhodnutia v priebehu krzy je schopnos rozli
medzi podstatnm a nepodstatnm. Priny krz: 1. vntorn spae 2.
vonkajie - nutnos adaptcie na vzniknut situciu,
- zaslepenos lovek si situciu nepripa. strata objektu, - voba
dilema, neistota, - zmena v ivote Reakcie na krzu hyperaktivita,
potreba vyplaka sa, spavos, alkohol, modlitby, tek do fantzie..
Typy krz: 1/ poda spsobu manifestcie - zjavn, - latentn 2/ poda
priebehu chronick Rieenie krzy svojpomoc vzjomn pomoc, pomoc
rodiny. - aktna, -
Postup pri prci s klientom v krze: 1. 2. 3. 4. okamit redukcia
ohrozenia, prv odhad situcie a jej posdenie, formulcia hypotzy,
intervencia,
Organizcie poskytujce krzov intervenciu: linky dvery, krzov
centr, centr psychologicko-poradenskch sluieb. Socilna intervencia:
vlastn prca s klientom na vyrieenie jeho problmov, m vrazne agogick
pozadie, ktor spova vo 1. veden klienta ku svojpomoci 2. v obnoven
dvery klienta vo vlastn schopnosti 3. vo veden klienta k pomoci
inm.
Socilna intervencia -rozhovor, psanie iadost, vcvik zrunost,
realitn terapia, sprvny odhad a zhodnotenie rizika. -socilnou
intervenciou oznaujeme cel sbor metodickch postupov, prostriedkom
ktorch pracuje socilny pracovnk s klientom, priom terapia ostva v
pozcii len jednej z metd prce socilneho pracovnka. Krzov manament
Krza sria neoakvanch udalost, ktor tvoria vemi skuton potencil pre
nepriazniv a katastroflne nsledky, nastva priamo a ned sa predvda.
Preitie kadho neastia zvis od stupa pripravenosti, efektvnosti
realizcie krzovho plnu a jeho sledovania po udalosti. Zkladom
krzovho plnu je ochrana udskho ivota, alej minimalizovanie
materilnych kd. Typy intervencie: rozhovor, terapia, rehabilitcia..
Zkladn metda socilneho pracovnka je rozhovor, ako zmern organizovan
vmena informci medzi minimlne dvomi zastnenmi. Poda cieov, ktor
socilny pracovnk sleduje, rozliujeme tieto typy rozhovorov:
klasick, diagnostick, poradensk, terapeutick
8. Ternna socilna prca a streetworkV minulosti, skr ako sa z
dobrovonej pomoci vyvinula organizovan pomoc pecifick oblas udskej
innosti oznaovan pojmom socilna prca sa stretvame so snahou
dobrovonkov hada a odhaova tch jedincov, ktor potrebovali pomoc .
Dobrovonci vinou eny, chodili do ternu, na miesta , kde sa ich
klienti pohybovali. Koncom 19 a za. 20 storoia sa ternna prca
objavila medzi zkladnmi formami soc. prce a jej realiztori sa
oznaovali ako vizttori, nvtevnci, technick asistenti, ternn
pracovnci a pod. Ternna socilna prca je vykonvan mimo intitciu, v
ktorej soc. pracovnk pracuje. Defincia ternnej socilnej prce:
Ternna socilna prca sa zameriava na jednotlivca, skupinu i
komunitu, mapuje lokality z hadiska vskytu patologickch javov,
vrtane vskumu zskavania, analzy a spracovania spoznanch informci o
princh vzniku, charakteru a intenzite nepriaznivch situci.
Poukazuje na socilne problmy v spolonosti, no zrove poskytuje
klientovi monos rieenia problmu a motivuje ho k zmene svojej
socilnej situcie v jeho prirodzenom prostred. V praxi sa stretvame
s dvomi smermi o jej vymedzenie: 1. Poda miesta jej vkonu : soc.
pracovnci zamestnan na PSVR, soc. pracovnci na miestnych a obecnch
radoch, socilni pracovnci pracujci v intitcich tretieho sektoru,
socilne sestry a proban pracovnci. , Poda jej klientely: deti ulice
osoby zvisl na nvykovch ltkach, bezdomovci patologick hri,
prostittky a prostitti, skupiny jednostranne orientovanej
mldee(skinheads, hooligans, graffiti..). Klienti mu by aj delen na:
nositeov socialnopatologickch javov, mlde bezprostredne ohrozen
socilno.patologickmi javmi, mlde prslunka rznych alternatvnych
skupn Prca v terne sa orientuje na: pecifick skupiny, ktor chceme
oslovi Lokality, kde chceme psobi Sluby, informcie, materily, ktor
bud distribuovan Chovanie klientov, na ktor sa chceme sstredi Typy
ternnej socilnej prce: Rhodes hovor o troch typoch ternnej socilnej
prce: 1. 2. Nezvisl prca v terne: realizuje sa nezvisl od intitci a
prebieha na rznych verejnch miestach ,kde sa najviac pohybuj
rizikov skupiny alebo jednotlivci Ternna socilna prca v
domcnostiach: poda Rhodesa sa realizuje v domcnostiach drogovo
zvislch jedincov. Na Slovensku sa pouva termn domca ternna socilna
prca a je vykonvan za elom zistenia klientovch podmienok, sancia
rodinnho prostredia , posdi klientov nrok na dvky, realizcia
opatrovateskej alebo inej sluby.
2.
U ns patr k najrozrenejm typom, jej cieom je i odhaovanie,
zabraovanie a predchdzanie prinm vzniku a prehlbovania
socilno-patologickch javov. 3. Komunlna ternna socilna prca: sa
uskutouje v intitcich alebo organzciach, ktor zriauje priamo obec,
me s o krzov stredisk, azylov ubytovne, koly, tulky a pod.
MPSVR del ternnu socilnu prcu nasledovne: 1. 2. 3. 4. Prca v
prirodzenom prostred:nvteva rodiny Streetwork Vyhadvacia innos V
praxi sa stretvame aj s tzv. prilenenou ternnou socilnou prcou,
ktor vykonva soc. pracovnk v inch socilnych zariadeniach ( sdy,
vznice, detsk domovy a pod) Modely ternnej socilnej prce: Rhodes
hovor o ich zameran: na jednotlivca Na komunitu Fzy ternnej
socilnej prce (Rhodes): 1. 2. 3. 4. Posdenie potrieb Plnovanie
cieov, zmerov, stratgi a postupov intervencie: Vber, nbor a vcvik
pracovnkov v terne: Realizcia ternnej socilnej prce, riadenie
intervencie: Historia ternnej socilnej prce: USA Nemecko Streetwork
Jedna z metd ternnej socilnej prce, ktor namiesto pasvnych modelov
soc. prce v intitcich ponka aktvnu vyhadvaciu formu pomoci pre tch
jedincov a skupiny, ktor by pomoc inak nevyhadali. Rozvja sa od 60
rokov 20. storoia. Pracuje s problmami, ktor mlde m a nie s
problmami, ktor MOBI mobiln prca s mldeou Formy ternnej socilnej
prce v zvislosti od klientely: Transforman model Transformcia
prostrednctvom klunovej prce Zastraujcimodel Presahujca prca s
mladmi
-
vytvra. Vyuva sa najm pri prci s mldeou V Nemecku a vo Franczku
chpan ako recedukan aktivita, v Holansku v Vekej Britni m charakter
ponuky sluieb V uom slova zmysle drogovo zvisl V irom slova zmysle
aktivita uskutoovan priamo na ulici Vyhadvacia, do prevdzacia
mobiln socilna prca s nzko prahovou ponukou socilnej pomoci
zameranou na rizikovch jednotlivcov a neformlne skupiny, ktor sa
kontaktuj v dobe a na miestach, kedy a kde sa obvykle zdruuj,
spontnne sa schdzaj a trvia svoj von as.
Defincia streetworku:
Klienti streetworku: Nositelia socilno-patologickch javov Mlde
bezprostredne ohrozen socilno-patologickmi javmi Mldeou
alternatvnych skupn Cieovmi skupinami streetworku s: Klienti z
vnymi problmami Klienti patriaci do niektorch ohrozench skupn,
zatia bez vnych problmov Neklasick klienti, lenovia alternatvnych
skupn bez vnych prolmov innos streetworkera tri skupiny Cie
streetworku: Socilna prevencia, ie predchdzanie vzniku a reniu
socilnopatologickch javov a udranie uritej rovnovhy soc.
prostredia, v ktorom klienti ij. Zastreen Nezastreen Priama prca .
konkrtna innos vykonvan s cieovou skupinou v ternne alebo v
zariaden Nepriama prca aktivity spojen so zaistenm a plnovanm
vetkch aktivt a innost, prezentciu prce a adminmistratvu Presahujca
prca zmiean kombincia priamej a nepriamej
Prostredie v ktorom sa streetwork vykonva: -
9. Socilne slubySocilne sluby predstavuj sbor innost, zameranch
na uspokojovanie individulnych alebo kolektvnych potrieb. Patria
sem innosti zameran na: na zabezpeenie primeranch ivotnch podmienok
pre ud, ktor svoju situciu nevedia sami zvldnu ma vytvranie vhodnch
podmienok, ktor by zabrnili vzniku alebo nrastu negatvnych
spoloenskch javov na vytvranie podpornch aktivt, ktor zamedzia
nepriaznivmu socilnemu vvinu jednotlivca, rodiny i spolonosti.
Zujem o socilne sluby a ich rozvoj zaiatkom 20 stor. vemi
ovplyvnila tzv. prv socilna encyklika Rerum novarum ppea Leva XIII.
V r. 1928 v Pari sa konal prv svetov kongres, zameran na socilnu a
zdravotn starostlivos. Formy socilnych sluieb: Klasick formy: stavn
starostlivos o chorch, starch a zdravotne handicapovanch obanov
tulky pre bezdomovcov penitencionrna a postpenit. starostlivos
opatrovatesk starostlivos socilne poradenstvo, ktor v sasnosti tvor
samostatn metdu socilnej prce. K modernm formm socilnych sluieb
patr: socilne dchodkov pripoistenie, cieom ktorho je ahie zvldnutie
ekonomickch problmov v starobe domce opatrovatesk /aj oetrovatesk/
sluby polostavn formy starostlivosti, tzv. denn pobyty pre deti,
mlde i dospelch, pre obanov starch, zdravotne handicapovanch a pod.
street worker socilny pracovnk, asistent, pracovnk pre prcu so
starmi demi a mldeou v ich prirodzenom prostred prepravn sluby pre
zdravotne handicapovanch osobn asistent ako nov kvalita
opatrovateskch sluieb zabezpeenie podmienok na preitie /dobrovon
bezdomovci/. Delenie socilnych sluieb 3 skupiny: 1. 2. 3. verejn
sektor skromn sektor dobrovonci
Cieom organizovanej socilnej sluby je zabezpeenie a ochrana
socilneho blaha, ie uritej rovne kvality ivota vetkch obanov.
Verejn sektor socilne sluby s financovan a riaden ttom Do skromnho
sektoru patria socilne sluby, ktor s poskytovan skromnmi FO a PO a
vznikaj ako: alternatva k ttnym slubm ako doplnok k ttnym slubm.
Dobrovonctvo je to sektor, tvoren malmi spolkami a po vek
profesionlne organizcie. Socilne sluby v zmysle zkona 195/1998
Z.z.: S to pecializovan innosti na rieenie hmotnej alebo socilnej
ndze. Patr sem: - opatrovatesk sluba - organizovanie spolonho
stravovania - prepravn sluba - starostlivos v zariadeniach
socilnych sluieb - socilna pika
10.Socilna prca s marginalizovanmi skupinamiMINORITY vetky
minority a etnick skupiny psobiace na zem SR maj zabezpeen a
ukotven svoje prva v stave SR a preambule SR. Etnick minority
(nrodnostn meniny) Etno ud, nrod, Etnikum nrodn spoloenstvo, nrod,
kme Etnolgia veda zaoberajca sa etnickmi minoritami - predmetom
skmania je lovek v najirom slova zmysle, zaoberajca sa tdiom
konkrtnych vzahov, kultrnymi javmi a problmami terie kultry. Etnick
skupiny (etnick minority): Predstavuj relne existujce a historicky
vzniknut skupiny ud spolonho pvodu, spolonho jazyka a spolonej
materilnej a duchovnej kultry. Rozdiel medzi etnickou a socilnou
skupinou spova v tom, e socilna skupina je pojem ir ako etnick
skupina. Na rozdiel od socilnych skupn s etnick minority stle
uniktne, lia sa antropolgiou, prinleia k uritej rase a zemiu.
Kultrne a jazykov problmy: Vina nrodnost ijcich v Eurpe pouva in
jazyk ako majorita danho ttu, resp. hovoria jazykom, ktor nie je
ich radnm jazykom. Vina tchto minoritnch jazykov bola v minulosti
potlan. Jazyk je symbolom etnickej minority a zanedbvanie tejto
identity by mal za nsledok potlanie minority. Je potrebn, aby tt aj
prstupom k masmdim, vytvranm kl, at. podporoval aktivity
nrodnostnch menn. Zsady: 1) 2) 3) Prija legislatvno-prvne rieenie.
Rieenie prv minority mus vychdza zo skutkovho stavu, resp. vlastnch
pecifk. Fungovanie etnickej meniny vo vinovom prostred je procesom
jej adaptcie v zmysle vyrovnvania sa s vinovou spolonosou.
11. Socilna prca s jednotlivcom etapy a zsadySP s jednotlivcom
je chpan ako priamy kontakt soc. pracovnka s klientom v zujme
vyrieenia jeho socilnej problmovej situcie, priom draz kladie
rovnomerne na mon vplyvy koreniace v osobnosti klienta, ale aj na
mon vplyvy psobiace v jeho okol. Je historick najstaria metda . V
1843 bol v USA zaloen spolok pre zlepenie podmienok chudobnch.
otzky chudoby rieili s kadm individulne. Cieom spolku bolo
navtevova chudobnch v ich domoch, odporova ich, nakoko je to
potrebn, pomha im pi zskavan prce, pozbudzova ich pri zskavan
samostatnosti, vies ich k cte samch k sebe, pestova u nich nvyky a
v konenom dsledku poskytova im aj nevyhnutn materilnu pomoc. V
1877sa v USA ujednotili charitatvne organizcie do Zdruenia
charitatvnych organizci.- impulz k rozvoju individulnej socilnej
prce. Hlavnmi cieami bolo: potreba vedenia o najplnejch zznamov o
prpade, potreba centrlnej evidencie, vznam nvtev dobrovonch soc.
pracovnkov v domcnostiach klienta - vznam poznatky poslili i
vskumu. Prce tto nvtevnci ,, visitri,, zistili, e nie kad je
rovnako chudobn a preto nesm by rovnako posudzovan. V roku 1966
Nrodn konferencia charitatvnej a penitencionrnej prce v Bostone
zasadzovanie o prijatie zsad individualizcie soc. prce. V 1905 v
USA vznikol spolok sluieb v rodine zakladateky Mary Richmondov,
F.H. Keanov. Poskytoval sluby, viedol si zznamy, spracovan do knihy
s nzvom ,, socil casework ,,. Vaka nemu zaveden pojem socilna prca
prpadov. Na zaiatku 20 storoia: charakteristick pre prpadov soc.
prcu: hadanie prce pre lenov rodiny, ktor sa nachdzali v problmoch
zabezpeenie koly pre deti umiestnenie deti zanedbvanch,
podvyivench, opustench v opatrovateskch intitcich, dominoval nzor,
e nemono zmeni rodinn prostredie, potrebn vybra z neho jednotlivca
V 20 rokoch minulho storoia rozvoj prpadovej soc. prce ovplyvnen
psychoanalzou, upriamenie pozornosti na vzahy jednotlivec
prostredie. Metodick postupy orientovan na svojpomoc. Socilne a
ekonomick problmy po vekej hospodrskej krze mali vplyv i na
orientciu prpadovej soc. prce do popredia otzky ako,, triedne
rozdiely, rodina, dynamika rod. Vzahov. V teri soc. prce
rozpracovan rodinn diagnza, rodinn terapia a pod. Pouvanie v Eurpe
pojmov: individulna soc .prca, soc. prca s jednotlivcom, prpadov
socilna prca, case work. Vetky tieto pojmy slia na oznaenie prce
socilneho pracovnka zameran na jednho, konkrtneho klienta.
Etapy socilnej prce:Etapa- urit pecifick sek prce s klientom,
ktor je dobre viditenm sekom z metdy
ako celku. Kad etapa me ma vo vzahu ako celku svoj vlastn,
pecifick cie . Soc. prca s jednotlivcom je komplexom postupnch
krokov usporiadanch do celku v uritom logickom slede repektujcim
vzbu nslednch krokov.Americk kola Richmandov , Robinsonov mala siln
vplyv na rozvoj naej soc. prce s jednotlivcom
ETAPY SP s jednotlivcom : AMERICK kola : Richmondov 5 etp:1.
etapa socilnej evidencie a prvho kontaktu
2. socilna diagnostika 3. etapa vypracovanie soc. plnu 4. soc.
terapia 5. etapa overenia vsledkov soc. terapie FRANCZSK kola:
Kristna de Robertis 3 etapy: 1. oboz. sa s prpadom 2. hodnotenie
st. diagnzy 3. intervencia a zakonenieKombinciou tchto dvoch kl je
vytvoren nov model , ktor m 4 zkladn okruhy prce s jednotlivcom: A.
B. C. D. oboznmenie sa s prpadom Socilne hodnotenie socilna
diagnostika Socilna intervencia Zakonenie prpadu
15.Klient socilnej prce, typy rozdelenie klientovDefincia
klienta a) b) v soc. prci pod tmto pojmom rozumieme toho, kto v
dsledku socilnej situcie potrebuje na jej vyrieenie rznu formu
spoloenskej pomoci. v praxi soc. prci sa pod pojmom klient
rozumie
jednotlivec osobnos individualita, teda konkrtny lovek, ktor sa
ocitol v preho nerieitenej situci rodina ktor sa stva klientom
vtedy, ke jej relne socilne problmy presahuj monosti rieenia v rmci
rodinnej interakcie, priom tieto problmy musia musia by takho
charakteru, ktor patria do kompetencie soc. pracovnka skupina
komunita spolonos Levick hovor, e pre klienta je charakteristick, e
nie je schopn riei kolznu situciu, v ktorej sa ocitol vlastnmi
silami a prostriedkami, ie okrem existencie, socilne problmovej
situcie mus by zrejm aj neschopnos, respektve momentlna neschopnos
vyriei tto situciu vlastnmi silami. Defincia socilneho klienta: za
soc. klienta sa povauje osoba, ktor prichdza alebo je v
starostlivosti soc. pracovnka, klientom s jednotlivci, lenovia
rznych skupn, ktor vyaduj soc. starostlivos, soc. pomoc a ocitli sa
v socilnej kolznej situcii, maj urit soc. problm, ktor je potrebn
odstrni alebo prekona. Patria sem obania , ktor sa dostali do
situcie soc. odkzanosti (bezdomovci), tie vetci t, ktor sa ocitli v
socilne kolznych situcich (nezamestnan, obania nachdzajci a
vracajci sa z vkonu trestu, obania s asocilnym sprvanm, prslunci
minor a z rznych prin socilne naruen jednotlivci (strieenec) pod
pojmom soc. klient rozumieme obana SR emigranta, iadatea o soc.
dvky a sluby, na ktor m nrok vyplvajci zo zkona. Identifikova soc.
klienta treba v zmysle, i ide o skutone soc. problm(problm treba
okamite riei) alebo o socilnu situciu, ktor mono hodnoti ako
neiaducu.
c) d) e)
-
Socilny klient je osoba, s ktorou soc. pracovnk bezprostredne
pracuje. Konen fza soc. prce s klientom me ma rznu intenzitu , me
djs k plnmu vyrovnaniu a vleneniu sa do novch podmienok a ich
zvldnutiu, k iastonmu vyrovnaniu alebo trvalmu neprijatiu mnohch
podmienok, nevleneniu sa do existujcich podmienok. Medzi alie
charakteristiky soc. klienta patr jeho osobn spoluas, teda
participcia na rieen socilne nepriaznivej situcie, v ktorej sa
nachdza. Okrem soc. klienta, ktor disponuje uvedenmi
charakteristikami (socilne problmov
situcia, neschopnos riei je vlastnmi silami a aktvna spoluas
klienta), soc. pracovnk pracuje aj tkz. klientom odberateom
socilnej pomoci. Rozdiel medzi klientom a odberateom je prve v
miere ich aktvneho spolupsobenia pri rieen vlastnej
socilno-problmovej situcie. lenenie typov klientov z hadiska ich
prin a prejavov: 1. socilna patolgia patria sem klienti, u ktorch
sa prezentovali socilno patologick javy, ako delikvencia,
kriminalita, poruchy sprvania, prostitcia, nsilie, zvislosti,
suicidlne prejavy problmy veku rizikov klienti z hadiska vvinovch
aspektov, obdobie detstva, puberty, staroby socilne skupiny- udia
ktor sa identifikuj s normami a ideolgiou rznych kultrnych,
socilnych a extrmistickch skupn, charakteristick je pre nich in
ivotn tl zdravotn problmy- somatick a psychick ochorenia, prznaky
porch, dlhodob hospitalizcia, chronick chor pacienti, nesamostatnos
socilno-ekonomick aspekty nezamestnan, bezdomovci, udia ijci na
hranici chudoby zdravotn postihnutie mentlne, zmyslov a telesn
postihnutie Okrem uvedenho lenenia klientov poda ich symptnov a
syndrmov povaujeme za potrebn upozorni aj na jednotliv typy
klientov s rznymi osobnostnmi charakteristikami, ktor sa prezentuj
v samostatnom prejave klienta. Me s naprklad o nedobrovonho
klienta(prichdza za soc. pracovnkom na zklade nariadenia alebo
tlaku okolia a blzkych, odmieta spoluprcu) manipulatvneho
klienta(tendencia riei problm vo svoj prospech neistmi
prostriedkami, snaha manipulova so soc. pracovnkom, robi sa lepm a
inm), agresvneho klienta(tendencia dosiahnu rieenie problmu vo svoj
prospech prostrednctvom agresvnych prejavov, napr. vyhranie,
verblne aj fyzick napdanie. lohou soc. pracovnka je v prvom rade
nadviaza kontakt a vytvori vzah. Zkladnm predpokladom je tu
schopnos a snaha prija klienta takho, akm je. Zkladn nklonnos ku
klientovi ako k loveku mus existova nezvisle od vetkch opatren,
ktor bude soc. pracovnk prijma a realizova. Klient prichdza za soc.
pracovnkom vinou v stave dlhodobho stresu. asto dva najavo svoju
pasivitu a oakva pomoc. V takchto situcich rad Kopiva dodriava
kritria, ktor umonia zachova vzah dvoch samostatnch, autonmnych
osb, a to s: pta sa klienta , o potrebuje, hovori s nm o jeho
potrebch. Je potrebn zo strany soc. pracovnka vyhn sa posudzovania
a odsudzovania klienta. Klient je zodpovedn sm za seba , aj ke asto
(alebo pri prvch kontaktoch so soc. pracovnkom) nechce sa s tm
stotoni zo strany soc. klienta neprijma tak poiadavky na pomoc,
ktor by poda nzoru soc. pracovnka klientovi nepomohli alebo o
ktorch soc. pracovnk ete nedoke zodpovedne rozhodn definova
podmienky , za ktorch me by poskytnut pomoc klientovi. Bez
2. 3. 4. 5. 6.
-
vnych dvodov tieto podmienky nemeni ani ich neobchdza nklonnos
voi klientovi zachova aj po tom, ke nepln dohodnut pravidl alebo in
zsady , dohovory. Neporuenie tchto zsad reagova opatreniami, o
ktorch klient je informovan.
Pri dodriavan tchto zsad vzahu k soc. klientovi soc. pracovnk
nem ma pocit sklamania z vsledkov svojej prce, ak klient nie je
ochotn resp. z inch dvodov nie je vyrieen problmov situcia klienta.
A ak sklamanie cti, je to jeho problm a mus si ho sm vyriei. Pri
prci s klientom je dleit: repektovanie prirodzenej dstojnosti
klienta repektovanie slobodnho rozhodovania klienta dodriavanie
dvernosti informci o klientovi
16.Etika socilnej prce, etick kdex socilneho pracovnka, hranica
medzi socilnym pracovnkom a klientom.Defincia etiky: Etika je
jednou z najstarch filozofickch discipln, je to filozofick veda o
mravnosti, o pravidlch mravnho jednania a zsad. Je filozofiou
udskosti, filozofiou ivota. Nzov so slova thos(grc.) obyaj, mrav,
charakter i spsob myslenia Etika je shrn pravidiel o spoloenskom
sprvan, ktor sa tkaj vonkajieho prejavu, vzahu k uom (celkov
sprvanie k inm). Defincia etiky socilnej prce Etika soc. prce je
sbor noriem, poiadaviek, a pravidiel sprvania na soc. pracovnka.
Jej zkladom s humanistick hodnoty a postoje spolonosti k loveku,
ktor sa vyvjali v priebehu udskho spolunavania. Zkladn etick
problmy, s ktormi sa soc. pracovnk stretva a mus o nich rozhodova:
1. 2. 3. 4. Kedy zasahova do ivota obana a jeho rodiny, skupiny i
komunity Ktorm socilnym prpadom da prednos a venova as na dlhodob
vchovn psobenie Koko pomoci a starostlivosti poskytn, aby
stimulovali klienta ku zmene postojov a zodpovednmu jednaniu a
neviedli k zneuitiu Kedy presta so socilnou terapiou, poskytovanm
sluieb a dvok socilnej pomoci Etika socilnej prce hovor o konan
dobra pre loveka s konkrtnym zameranm tohto konania na: Vytvranie
predpokladov na zdrav fyzick, psychick, socilny vvin
jedinca(prevencia socilnej nerovnovhy) Eliminovanie alebo aspo
zmierovanie prin dsledkov vzniknutej socilnej nerovnovhy medzi
jednotlivcom, skupinou a spolonosou navzjom Zkladn princpy etiky
soc. prce: vychdzaj zo veudskch princpov vzahu loveklovek, skupina,
spolonos deklarovanch vo Veobecnej deklarci udskch prv. Autonmnos
Beneficencia Diskrtnos Nklonos cta Lunos Zdrivos Takt
Ohadulnos Zodpovednos na uvedench princpoch je postaven Etick
kdex socilnych pracovnkov SR, prijat Valnm zhromadenm Asocicie soc.
pracovnkov na Slovensku 31.5.1997. Etick kdex je systematick
usporiadan sbor noriem, m sli ako sprievodca kadodennho sprvania sa
soc. pracovnkov a ako zklad pre etick rozhodovanie.
Etick kdex: I. II. 1. 2. 3. 4. 5. 6. Preambula Zkladn etick
princpy v soc. prci Normy pre vystupovanie a sprvanie sa soc.
pracovnka Morlna alebo etick zodpovednos soc. pracovnka voi
klientovi Morlna zodpovednos soc. pracovnka voi spolupracovnkom
Morlna zodpovednos soc. pracovnka voi zamestnvateovi Morlna
zodpovednos soc. pracovnka k soc. prci ako profesii Morlna
zodpovednos soc. pracovnka voi spolonosti
Profesionlna etika socilnej prce: Profesionlna etika sa zaober
etickmi dilemami, problmami hodnt, ktor sa vyskytn pri prci
odbornkov, ale aj pecifickmi otzkami, akmi s organizcia a disciplna
v rmci profesi. Pracuje s poznatkami politickej, socilnej, prvnej
filozofie a individulnej etiky. Je to odvetie etiky, ktorej
predmetom je systm noriem. Profesia: Odbornou prpravou zskan
povolanie alebo socilna skupina diferencovan poda obsahu pracovnej
innosti. Socilna prca je zaraden medzi pomhajce profesie. Zkladn
etick princpy: 1. 2. 3. 4. 5. 6. Princp cty k ivotu ako takmu
Princp dstojnosti a jedinenosti kadej udskej bytosti Princp
zodpovednosti Princp solidarity Princp spolonho dobra Princp
subsidiarity
