VYUČOVACIE METÓDY

doc. PaedDr. Mária Vargová, PhD.

Vyučovacia metóda

• grécke slovo „methodos“ – cesta k niečomu

• Je druh, spôsob činnosti učiteľa a žiakov.• Plánovitá, aktívna činnosť vyučujúceho a žiakov

za pomoci zásad, foriem a prostriedkov, ktorá vedie k splneniu výchovno - vzdelávacieho cieľa rešpektujúc individuálne osobitosti žiakov.

• Výber súvisí s rešpektovaním zásad, organizácie učebného procesu a materiálneho vybavenia.

Výber vzdelávacích metód ovplyvňujú:

• ciele vzdelávania,• princípy vzdelávania,• obsah vzdelávania,• charakteristika cieľovej skupiny, t.j. účastníci

vzdelávania,• časové a materiálne podmienky,• osobnosť učiteľa.

Pri výbere metód vzdelávania je dôležitý ľudský faktor

• intelektové schopnosti účastníkov,• predchádzajúce vzdelanie,• skúsenosti v príslušnej oblasti.

Účinnosť metód je vtedy, ak sú zárukou

• motivácie, teda kladú dôraz na praktickú aplikáciu a zážitkové učenie a sú aplikovateľné v praxi,

• aktívnej účasti, ktorá uľahčuje získavanie nových vedomostí a zručností aj výmenou skúseností,

• individuálneho prístupu, ktorá berie do úvahy potreby a úroveň jednotlivca a jeho špecifický štýl učenia sa,

• spätnej väzby, ktorá umožňuje učiteľovi korigovať časový plán, tempo učenia a metodiku,

• transferu, ktorý je zárukou, že účastníci (žiaci) budú vedieť poznatky osvojené počas vzdelávacieho programu aplikovať v praxi.

Metódy z pedagogického hľadiska

Metódy možno definovať ako: zámerné usporiadanie učiva, činnosti učiteľa a

činnosti žiakov, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov učebného procesu pri rešpektovaní didaktických zásad.

Z hľadiska prameňa poznávania sa rozlišujú na:• slovné, • názorné,• praktické.

Slovné metódy

• monologické – rozprávanie, vysvetľovanie, opis a prednáška,

• dialogické – rozhovor, beseda, diskusia,

• metóda práce s knihou – práca s odbornou literatúrou, odborným textom, excerpovanie, zdroj poznatkov je tlačené slovo.

Názorné metódy

Zdrojom poznatkov je živé nazeranie.

Patria k nim:• demonštrovanie (predmetov, javov, pohybov),• pozorovanie,• exkurzia.• Úloha: v skupinách analyzujte

demonštrovanie, pozorovanie a exkurziu.

Praktické metódy

Zdrojom poznania je aktívna činnosť (metóda experimentovania, výskumné úlohy, praktické cvičenia, praktiká).

Rozlišujeme:• laboratórne práce,• projektové práce,• grafické práce,• konštrukčné práce, • technologické práce,• písomné práce, správy.

Metódy z hľadiska fáz učebného procesu

• Motivačné – rozprávanie, rozhovor, video, obrázky, predmety.

• Expozičné – metódy zoznamovania s výrobou, materiálom, nástrojmi, praktickými činnosťami, slovné metódy, demonštračné, pracovné, jednoduché experimentovanie, riešenie problémových úloh.

• Fixačné – metódy na prehlbovanie a upevnenie učiva, opakovanie vedomostí, zdokonaľovanie zručností.

• Diagnostické – metódy kontrolné, preverovania a hodnotenia vedomostí a zručností (posudzuje sa pracovná morálka, overujú sa získané vedomosti, pracovné zručnosti a návyky, hodnotí sa kvalita vykonanej práce, presnosť, účelné využitie materiálu, čistota, estetičnosť, funkčnosť a pod.).

Vhodné metódy vo výchove a vzdelávaní

• Prednáška – výkladovo – ilustratívna metóda,

• rozhovor a diskusia – dialogická metóda,

• brainstorming, prípadové štúdie a simulačné hry – metóda riešenia problémov.

Prednáška

používa sa vtedy, ak:• treba problematiku ďalšieho vzdelávania vyložiť

úsporne, hutne a v pomerne krátkom čase,• téma je aktuálna, pomerne náročná a nie je

spracovaná v študijných materiáloch,• je nevyhnutné účastníkom vzdelávania (žiakom)

vysvetliť nové koncepcie, priblížiť im základné myšlienky novej teórie, ukázať nové spôsoby myslenia a prezentovať usporiadaný systém poznatkov,

Prednáška

• tému ďalšieho vzdelávania treba v krátkom čase vysvetliť väčšiemu počtu žiakov,

• je potrebná zmena pri riešení úloh v predmetnej oblasti.

Rozhovor

Pri rozhovore je potrebná:

• dôsledná príprava otázok, ktoré majú provokovať premýšľanie o predmetnej problematike,

• dôsledná príprava učiteľa na vyučovanie, aby zachoval pravidlo náročnosti a primeranosti s dôrazom na pozitívnu spätnú väzbu,

• správna formulácia otázok, aby im žiaci rozumeli,

• venovať pozornosť množstvu otázok a ich rozličnej úrovni.

Diskusia

Umožňuje žiakom vyjadriť svoje myšlienky a názory. Význam má preto, lebo:

• sa chceme oboznámiť aj s názormi a skúsenosťami žiakov,

• téma sa týka hodnôt a postojov,• chceme, aby sa žiaci naučili utvárať vlastné

názory a posudzovať názory iných.

Brainstorming

Brain – mozog, storm – búrka, útokMetóda je zameraná na tvorbu nápadov.

Postup riešenia:• Nastolí sa problém vyžadujúci riešenie.• Predsedajúci v úvode oboznámi účastníkov riešenia s

nasledujúcimi zásadami: - treba podať stručné návrhy na riešenia, ale vôbec

nekritizovať podané návrhy. Hodnotiť sa budú neskôr.

Brainstorming

- treba podať všetky aj tie najbláznivejšie nápady, dôležité je množstvo nápadov,

- čím je viac návrhov, tým je pravdepodobnejší výskyt návrhov pre úspešné riešenie,

- netreba sa obmedzovať len na vlastné nápady, ale môžu sa rozvíjať, modifikovať aj spájať návrhy iných.

• Každý návrh sa zapisuje na tabuľu. Autorstvo sa nezaznamenáva.

• Keď je vyčerpaný prúd nových nápadov, návrhov, dochádza k ich vyhodnoteniu a k výberu najvhodnejšieho riešenia.

Druhy brainstormingu

• Písaný brainstorming.

• Ping – pongový braimstorming.

Brainstorming

Metóda je zameraná na tvorbu nápadov.

• Riešený problém musí byť pre žiakov:

• blízky, reálny,• primerane náročný,• mať alternatívne riešenia,• zvládnuteľný v stanovenom čase,• má sa opierať o predchádzajúce skúsenosti účastníkov.

Úlohy na brainstorming

• Čím by ste nahradili roztrhnutú retiazku na bicykli.• Znázornite, strom v rozličných symbolických

polohách.• Zostavte z dvoch štvorcov, jedného trojuholníka a

dvoch kruhov čo najviac útvarov (výrobkov).• Ako by ste zistili, že daná látka je železná, resp.

obsahuje železo.• Čo navrhujete urobiť, aby papierové výrobky boli

trvanlivejšie.

Prípadová štúdia

• Je viazaná na prácu v skupine.

• Podstatou je analýza konkrétnej situácie, diskutovanie o nej, nachádzanie alternatívnych riešení a rozhodovanie pre jedno z nich.

• Účastníci sa opierajú o svoje doterajšie skúsenosti, dochádza k vzájomnej výmene názorov a rozvíjaniu tvorivých schopností.

Cieľ prípadovej štúdie

• riešiť reálnu problematiku,

• zaoberať sa celým radom problémov, ktoré sa vyskytujú v reálnom svete (ciele, skutočnosti, podmienky, konflikty),

• učiť žiakov ako sa rozhodovať,

• učiť žiakov tvorivosti, nezávislému uvažovaniu.

Inscenačná metóda

• je orientovaná na riešenie problémov, pri ktorých sa reálna situácia z praxe precvičuje,

• žiaci sa stotožnia s úlohami osôb, ktorých sa problém dotýka tak, že ich zahrajú.

• metóda umožňuje konať tak, ako keby sa v takej situácii nachádzali.

Inscenačná metóda rozvíja

• interpersonálne vzťahy,

• schopnosť rozhodovať,

• schopnosť analyzovať problémy a zároveň ukazuje, kde sú medzery vo vedomostiach a aké sú potreby a záujmy.

Metóda objavovania

Aktívna forma učenia – kritéria plnenia:• žiaci musia mať všetky podstatné vedomosti

a zručnosti, ktoré budú potrebovať pre úspešné zvládnutie úlohy,

• žiaci musia presne chápať, čo sa od nich chce,• väčšina žiakov musí byť schopná úlohu splniť,• prácu žiakov je potrebné sledovať,• zvoliť takú tému, aby nebolo pravdepodobné, že žiaci

budú poznať odpoveď dopredu,• dať žiakom dostatok času,• na konci všetko zhodnotiť, čo sa mali žiaci naučiť.

Význam metódy

• podporuje žiakov, aby v činnosti hľadali odpovede na mnohé otázky prostredníctvom experimentovania, využitia informačných zdrojov, projektovania, triedenia,

• vyučujúci je tu v úlohe sprostredkovateľa, vyzývateľa, konfrontuje názory žiakov, radí im a kontroluje.

Literatúra

• Turek, I.: Didaktika technických predmetov, Inovácie v didaktike, Zvyšovanie efektívnosti vyučovania.

• Bajtoš, J. – Pavelka, J.: Základy didaktiky technickej výchovy.

• Turek Ivan: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

• Kožuchová, M.: Didaktika technickej výchovy. Bratislava: UK, 1998.

• Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997.• Vargová, M.: Metodika pracovnej výchovy a pracovného

vyučovania. Nitra: PF, 2007. ISBN 978-80-8094-170-3.