osa niverzita

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E t K Y R A D U R E P U B L I K Y

ROČNÍK XXXIII.

1966/1987

B R A T I S L A V A

JÜN 1987

Clslo 10

11ШШ111Ш1111111Ш1]|111111Ш11Н1111Ш1Ш11Л11Ш11111111111Ш11111Ш||М|1||1|||1|||1!11Ш1111!1!111111ШШ11Ш1111111Ш111Ш11Ш11Ш11111Ш11111111ШШ11111!1Ш111111Ш1ШШ11111|[1ШП1Ш1111Ш!ШШ1Ши111

Úlohy prestavby výchovy a vzdelávania na Univerzite Komenského v podmienkach urýchleného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR

Temíttiku uvedenú v názve tohto č lánku prerokúva la v apr í l i 1987 Vedecká rada Univerzity Komenského. Podnietilo ju rokovanie XVII. z j a z d u KSC, z jazdu KSS, ktoré akcentoval i úlohy pr i p r í p r a v e ľudí nového typu s oveľa vyšš ím politickým, odborným i kul túrnym rozhľadom, s vysokými morálnymi, intelektuálnymi vlastnosťami a pracovnými schopnosťami. Predmet rokovania v š a k významne ovplyvnil i i skúsenost i p rerokúvané na XXV11. z jazde KSSZ a z á v e r y z tohto z jazdu, k t o r é urCili c e l e j výchovno v z d e l á v a c e j s ú s t a v e podstatne skval i tniť výchovno-vzdelávaclu prácu, permanentne začleňovať d o vý-chovno-vzdelávacieho procesu aktuá l n e a moderné poznatky a učiť tieto v praxi využívať. Vyšš ie uvedené východiská viedli k rozpracúvaniu problémov v p e d a g o g i c k e j práci na Univerz i te Komenského z hradi ska ich o b s a h o v e j a organizačne j otvorenos

ti, ktorá má umožniť nepretržite, pružne a organicky, pr i zachovaní určitého systému začleňovať d o svojho obsahu a metód p r á c e nové pr i s tupy a nové poznatky. Analyzoval i s a požiadavky na sys temat ické vzde lávanie študentov UK, na ich permanentný odborný a politický r a s t podľa ob jekt ívnych potrieb vyvolaných zmenami v p r o f e s i j n e j š truktúr e p r á c e a v spoločnosti vôbec, a k o predpoklad p r e a k t í v n e z a p á j a n i e s a d o urýchľovania hospodárskeho a s o ciálneho rozvoja.

Prestavba výchovy a vzdelávania v podmienkach UK je zložitá a náročná úloha preto, ž e Ide o mnoho-odborový c h a r a k t e r v y s o k e j školy, v ktorom nemožno na z á k l a d e jednorázového aktu, a l e Iba prostredníctvom zámerného a cieľavedomého procesu postupne prenikať do výchovných a vzdelávacích javov a tieto ino-

Spolupráca univerzít socialistických krajín Prof. RNDr. L a d i s l a v Melioris, DrSc., r e k t o r UK

V d ň o c h 24.—26. marca 1987 sa konala s Moskve porada rektorov jedenást ich soc ia l i s t ických k r a j í n p o d n á z v o m „Univerzity a u r ý c h l e n i e sociálno-e k o n o m i c k é h o r o z v o j a soc ia l i s t i cke j spoločnost i" .

Na porade, k torú otvoril m in i s ter v y s o k ý c h a s t r e d n ý c h š k ô l ZSSR s. G. A. Jagodin, vystúpi lo 43 predstaviteľov univerzít . Bolo prerokovaných sedem okruhov problémov, z k torých n a j v ä č š i a pozornosť bola venovaná poslaniu univerzí t v s ú č a s n e j spoločnosti a k o vedúcich centier vzdelávania, v e d y a k u l t ú r y ; otázkam výchov y nového pôsobenia a problémom celoživotného vzdelávania; otázkam š t r u k t ú r y v e d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e n a univerzitách a zapojenia univerzít do komplexného programu k r a j í n RVHP.

Konštatovalo sa, ž e univerzity nad o b ú d a j ú mimoriadny význam v ob dobí rozvoja socia l i s t icke j spoločnosti, keď spoločnosť a k o celok preberá zodpovednosť za optimalizáciu spoločenského v ý v o j a a má teda z á u j e m o čo n a j š i r š i u a n a j k v a l i t n e j š i u f u n k čnosť svo j ich popredných vzdeláva cích, vedeckých, umeleckých a kul túrno-politických inštitúcií. Tomu mu s la univerzity iniciatívne napomáhať

a vytvárať na d r u h e j s t r a n e v o všetk ý c h oblast iach činnosti predpoklady p r e urýchlenie spoločenského rozvoja n a j m ä : komplexnou pr ípravou špičkových odborníkov p r e v š e t k y oblasti spo ločenske j činnosti, akt ívnou účasťou na rozvoj i vedy a techniky, umenia a kultúry, akt ívnou účasťou na rozvoj i hospodárskeho a politick é h o života spoločnosti, akt ívnou účasťou na rozví janí medzinárodnej spolupráce.

Základným poslaním univerzít j e výchova nového pokolenia odborníkov, k torá musí mať c h a r a k t e r výchovy k samostatnosti, pružnému mys leniu, k odvahe pr i j ímať nové novátorské r iešenia a 1.

Vo vzťahu k u s v o j m u základnému poslaniu — výchove vysokokval i f ikovaných odborníkov p r e v š e t k y oblast i národného hospodárstva, ktori budú tvorivým spôsobom ovplyvňovať spolo-

I Pokračovanie na str . 2.)

vovať a modelovať z hľadiska spoločenských potrieb.

Zmeny a i n o v á c i e v j e d n o t l i v ý c h o d b o r o c h a špec ia l i zác iách š túd ia n a UK b u d ú rozdielne a budú závis ieť od dynamiky v ý v o j a jednotl ivých úsekov národného hospodárs tva a jednotl ivých s f é r sociálneho rozvoja , p r e k t o r é UK p r i p r a v u j e k á d r e . Fakulty UK na tieto zmeny r e a g u j ú akcentovaním dôležitých s t ránok cie lov prípravy . Napríklad v právnickom štúdiu akcentovaním uplatňovania práva na e f e k t í v n e j š i e r iadenie spoločnosti a na samostatnost a tvorivosť pr i Interpretovaní právnych noriem. Na l e k á r s k y c h f a k u l t á c h posilňovaním pozornosti v prevent ívne j medicíne, moderne j zdravotnícke j technik e a rozvoju manuálnych l e k á r s k y c h zručností, v spoločenských vedách n a f i l o z o f i c k e j f a k u l t e akcentom nového, tvor ivého myslenia, zbavovania s a zvyškov formalizmu a dogmatizmu, n a matematicko-fyzikálnej f a k u l te skval i tňovaním metód a spôsobov

(Pokračovanie na 4. s t r . )

Vyznamenania k 1. a 9. máju

Na n á v r h ÜV KSC, ÜV NF, v l á d y ČSSR, v l á d y SSR a ÜRO udelil prez i d e n t ČSSŔ k s v i a t k u p r á c e a k 42. v ý r o č i u os loboden ia v y s o k é š tá tne v y z n a m e n a n i a týmto p r a c o v n í k o m UK:

Rad p r á c e dostal prof . JUDr. Jura) Cúth, DrSc., vedúci Katedry medzinárodného p r á v a a polit iky PF UK, Za zás luhy o v ý s t a v b u doc. MUDr. Jar o m í r Horecký, DrSc., r iaditeľ Ústav u exper imentá lne j medicíny UK a š tá tne vyznamenanie Za v y n i k a j ú c u prácu doc. PhDr. Eva Červenáková. CSc.. vedúca Katedry germanis t iky a nordls t iky FF UK.

Štátne ceny Klementa Gottwalda za diela a p r á c e z odboru prírodných a fyz iká lnych v ied dostal i doc. Iug. Ivan Hubafc, DrSc., z MFF UK. doc. RNDr. Miroslav Urban. CSc. z PrírF UK a RNDr. V l a d i m í r Keliö. CSc. z Chemického ú s t a v u UK, a za o b j a v pôvodných látok stabi l izujúcich blo logické v z r u š i v é membrány doc. RNDr. PhMr. Alo is Borovanský. CSc. z FaF UK.

Села rektora Za najlepšie učebnice a skriptá

Kvali tná š t u d i j n á l i te ra túra , z o d p o v e d a j ú c a po odbornej, metodolog icke j a i d e o l o g i c k e j s t r á n k e s ú č a s n ý m v y s o k ý m p o ž i a d a v k á m n a v ý c h o v u v y s o k o k v a l i f i k o v a ných odborníkov, pa t r í k p r v o r a d ý m p r e d p o k l a d o m zvy-šovana k v a l i t y a e f e k t í v n o s t i výchovno-vzdelávacieho p r o c e s u n a v y s o k ý c h š k o l á c h . Tento p r o c e s j e bezpros t r e d n e s p ä t ý s pot rebou rozš í renia s a m o s t a t n é h o štúdia a p r e h ĺ b e n i a o s o b n e j a k t i v i t y a t vor ivého mys len ia š tudentov. Rektor UK u d e f u j e z a k a ž d ý r o k ceny za n a j l e p š i e u č e b n i c e a s k r i p t á v y d a n é v p r e d c h á d z a j ú c o m r o k u .

Rektor UK p r o f . RNDr. Ladis lav Melioris, DrSc., tohto r o k u udel i l Cenu r e k t o r a 1986 z a učebnicu Teória m n o ž í n p r o f . RNDr. Tiborovi Salátoví, DrSc. a doc. RNDr. Jaros lavovi Smítalovi, DrSc., z Matematicko-fyzlkálnei fak u l t y UK.

Medzi o c e n e n ý m i b o l i a j a u t o r i a s p o l u a u t o r i 6 skr ipt . Z LF UK v B r a t i s l a v e p r o f . MUDr. Karol Kapel ler ,

DrSc. a MUDr. Helmut St rake le , CSc. z a s k r i p t á Cyto-l ó g i a p r e m e d i k o v .

Z LF UK v Mart ine p r o f . MUDr. Július Plank, DrSc. a doc. MUDr. L u k á š Plank, CSc. za V y b r a n é state z onk o l o g i c k e j pato lóg ie .

Z F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y UK doc. RNDr. PhMr. Kar o l Soviar, CSc., RNDr. Marie Blešová, CSc., RNDr. Már i a Bachratá, CSc., RNDr. Ladi s lav Faith, CSc., RNDr. Želmíra Bezáková, CSc. a RNDr. V i e r a Matě jková, CSc. z a s k r i p t á A n a l ý z a c h e m i c k ý c h l ieč iv . V y b r a n é ú l o h y n a p r a k t i c k é cv ičen ia .

Rektor UK proj. Melioris a prorektor UK prof. Obdriálek pri slávnostnom odovzdá vaní cien rektora autorom na/lepSich skript a uCebnlce.

Z Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK RNDr. Frant išek Go la i s , CSc. z a s k r i p t á Moleku lárna b io lóg ia a g e n e t i k a v í r u s o v .

Z P e d a g o g i c k e j f a k u l t y UK PhDr. Kornel Ča jka , CSc. z a s k r i p t á T y f l o p é d i a I.

Z Matemat lcko-fyz lká lne j f a k u l t y UK RNDr. Pavol Chocholatý, CSc., RNDr. T a t j a n a Bušlnská, CSc., RNDr. Jozef Dančo, prof . RNDr. Anton Huta, CSc., doc RNDr. Jozef Komorník, CSc., RNDr. Ján Pekár, CSc , doc RNDr Ján Plesnlk, CSc., RNDr. Zdenek Schneider, CSc., Anna Válkové, CSc., za s k r i p t á A l g o r i t m y n u m e r i c k ý c h u opt ! m a l i z a č n ý c h m e t ó d a i c h p o č i t a č u v á r e a l i z á c i a I a II

Spolupráca univerzít {Dokončenie

č e n s k ý r o z v o j budúcich 30—40 r o k o v — m u s i a u n i v e r z i t y r o z v í j a ť v e d u n a

v y s o k e j úrovni, d o s a h o v a ť t a k é výs ledky, k t o r é b u d ú p r e d s t a v o v a ť z á s a d n é inovačné tendencie p r e r o z v o j n o v e j techniky. Univerzity m a j ú jedinečnú možnosť využiť i n t e g r o v a n ú š t r u k t ú r u spoločenských, pr í rodovedných, technických, ekonomických a u m e l e c k ý c h odborov. V y t v á r a s a p o s t u p n e „Integr o v a n á v e d a " , z a h ŕ ň a j ú c a s v o j i m i pr ís tupmi, metódami, modelmi väčš in u s ú č a s n ý c h v e d n ý c h odborov. Očak á v a m e d r a m a t i c k é zmeny a tomu o d p o v e d a j ú c e s p o l o č e n s k é d ô s l e d k y p r i budúcom využ i t í matemat iky, f y ziky, biológie, r a d y s p o l o č e n s k ý c h v i e d v j a d r o v ý c h , l a se rových, kozm i c k ý c h č i bio-technológiách. Preto m u s í byť p o d s t a t n á č a s ť v e d e c k e j a v z d e l á v a c e j k a p a c i t y v e n o v a n á zák l a d n é m u v ý s k u m u , p r e d o v š e t k ý m v in terd i sc ip l inárnych oblas t iach. Skúsenost i i p r i e b e h p o r a d y ukáza l i , ž e r i e š n i e a r e a l i z á c i a t a k ý c h t o ú loh j e nemys l i te lná b e z a k t í v n e j medzinár o d n e j s p o l u p r á c e , bez k o n c e n t r á c i e pros t r iedkov, a l e n a j m ä k o n c e n t r á c i e tvor ivého potenciá lu n a r o z h o d u j ú c e problémy. Preto z á s t u p c o v i a Moskovs k e j š t á t n e j Lomonosovovej univerz i ty predloži l i n á v r h , a b y mohl i byť uzat v á r a n é p r i a m e v ä z b y medzi univerzi tami soc ia l i s t ických k r a j í n . Boli ďal e j dohovorené k o n k r é t n e v e d e c k é p r a c o v n é p o d u j a t i a p r e d s t a v i t e l o v d r u ž o b n ý c h univerz í t n a r o k y 1988 a 1989. S o f i j s k á univerz i ta zorganiz u j e s e m i n á r o l a s e r o v e j technike. Univerzita Komenského s e m i n á r o b iotechnológiách a b i o f y z i k e a Univerzita v o V a r š a v e s e m i n á r o v y u ž í v a n í v ý p o č t o v e j t echniky . Univerzita v Sof i i z o r g a n i z u j e v r . 1988 v ý s t a v u unl-

2

socialistických krajín zo s t r a n y 1.)

k á t n y c h pr í s t ro jov, zar iadení a výr o b k o v v y r á b a n ý c h v rea l izačných zák l a d n i a c h d r u ž o b n ý c h univerzí t , ktor á môže mať i ekonomický dopad.

V e ľ k á pozornosť s a v e n o v a l a zapojen iu univerz í t d o Komplexného prog r a m u vedecko-technického p o k r o k u č l e n s k ý c h š t á t o v RVHP d o r . 2000. Komplexný p r o g r a m s a s t á v a skúšobn ý m kameňom v e d y n a univerz i tách a ú r o v n e j e j r i adenia .

Porada u k á z a l a , že v n a š i c h podm i e n k a c h n a u n i v e r z i t á c h s i m u s í m e z v l á š ť d o b r e premys l ieť d i a l e k t i k u a k t u á l n e h o a p e r s p e k t í v n e h o pr ínosu vedy, doceniť p r i m á r n v v ý z n a m prín o s u p r í r o d n ý c h v ied v in tenz i f ikác i i vedecko-technického, ekonomického a soc iá lneho rozvo ja , a l e a j v ý z n a m s p o l o č e n s k ý c h v ied a k o teore t ického z á k l a d u r i a d e n i a soc iá lnych procesov a ak t iv izác ie s u b j e k t í v n e h o f a k t o r a v tomto rozvo j i .

Konštatovalo sa , že p r á v e v podm i e n k a c h c h a r a k t e r i z o v a n ý c h obmedzenými z d r o j m i s a organizačný potenciá l s t á v a u r č u j ú c i m p r e d p o k l a dom s t a v u a f u n g o v a n i a v e d y . Všetc i v y s t u p u j ú c i vola l i p o l e p š e j organizácii p r á c e . Univerzity h f a d a j ú rôzne n o v é o r g a n i z a č n é š t r u k t ú r y a ď a l š i e opatrenia n a z lepšenie r iadenia . Rektor S o f i j s k e j univerz i ty in formoval , že v y t v o r i l i s t r e d i s k o p r e organizáciu p r á c e v podmienkach univerz i ty . V i a c e r í poukáza l i na skutočnosť, ž e j e p o t r e b n é hľadať, vy tvor i ť medzič lánok medzi univerz i tami a podnik mi, k t o r ý by zabezpečova l t i e úlohy, k t o r é univerz i ty a k o c e n t r á p r e v á ž n e z á k l a d n é h o v ý s k u m nie s ú schop n é zabezpečovať.

Veľká pozornosť s a v e n o v a l a úlohe

s p o l o č e n s k ý c h vied, komunis t ické) v ý c h o v e a v ý u č b e discipl ín murxlz mu-leninizmu. Predstuvitel ln soviet s k y c h univerz í t n a z á k l a d e z á v e r o v zo v š e z v S z o v e j porady vedúcich ku ted ler s p o l o č e n s k ý c h v ied (1 t. 10 1986) vyzdv ih l i ú lohu dos iahnuť č o v n a j k r a j š o m č a s e k v a l i t a t í v n e n o vý s t a v v rozvo j i spo ločenských vied V Ich rámci p r e d o v š e t k ý m filozofick ý c h disciplín, v z á u j m e u r ý c h l e n i a sociá lno-ekonomického r o z v o j a s p o ločnosti . Za j e d e n z n a j d ô l e ž i t e j š í c h f a k t o r o v u r ý c h l e n i a t r e b a p o k l a d a ť rozvo j nového typu v e d e c k é h o m y s l e nia, tvor ivé i n t e l e k t u á l n e ú s p e c h y m a r x i s t i c k e j v e d y v o b j a s ň o v a n í no v ý c h s p o l o č e n s k ý c h procesov . KSSZ s a obrac ia na p r e d s t a v i t e ľ o v spoloč e n s k ý c h v i e d o pomoc p r i v e d e c k o m r iadení s p o l o č e n s k ý c h procesov . Je p o t r e b n á teória, n o v é s m e l é koncepc i e p r e k o n k r é t n e r i e š e n i e zložitých problémov ľ u d s t v a v g lobá lnom mer í t k u z h ľ a d i s k a p e r s p e k t í v y ľ u d s k é ) civi l izácie. Teóriu musí mať p r e d s t i h pred praxou, v e d a a teória s ú nenahrad i te ľné tam, k d e s ú pr inc ip iá lne nové, n e š t a n d a r d n é pos tupy a r iešenia. Sovietski s ú d r u h o v i a znovu n a s to l i l i m y š l i e n k y s . I. Ligačova, ž e e x i s t u j e z a o s t á v a n i e ľ i lozof ie za ostat nými s p o l o č e n s k ý m i vedami, ž e s o c iá lno-kr i t ické otázky n e n a s t o ľ u j ú vedci, a l e sp i sovate l ia , ž u r n a l i s t i a i. Za účelom s k v a l i t n e n i a komunis t ické) v ý c h o v y š tudentov a v ý u č b y d i sc lp lín marxlzmu-lenlnlzmu Moskovská š t á t n a univerzi ta z o r g a n i z u j e v r o k u 1988 pracovný s e m i n á r družobných univerzí t o komunist ické) v ý c h o v e š tudentov.

Na z á v e r boli p r i j a t é odporúčaniu, k torých cieľom Je ď a l š i e z v ý š e n i e e f e k t í v n o s t i d r u ž o b n ý c h univerz í t s o c la l i s t lckých k r a j í n v ob las t i výchov no-vzdelávace j , v e d e c k e j p r á c e u pri p lnení úloh Komplexného p r o g r a m u .

3 0 ROKOV ZOOLOGICKÉHO OSTAVU UK Dňa 1. a u g u s t a 1957 bol výnosom býv. Povereníctva

š k o l s t v a a k u l t ú r y z r iadený Zoologický ú s t a v PrF UK. Jeho úlohou bolo zabezpečiť v ý s k u m v o d b o r e systemat icke j , e k o l o g i c k e j a e x p e r i m e n t á l n e j zoológie, koordinovať zoologický v ý s k u m na P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK a s t a r a ť s a o výchovu v e d e c k é h o d o r a s t u .

Ostav za 30 r o k o v rozvinul veľmi b o h a t ú vedeckov ý s k u m n ú a vedecko-organizačnú Činnosť. Koordinácia úloh zoolog ického v ý s k u m u n a S lovensku pos tupne prec h á d z a l a na Zoologický ú s t a v UK a k o o r d i n u j e h o v lastn e a k o jednotný celok. Ťažiskom v ý s k u m u j e s ledovanie d y n a m i k y a š t r u k t ú r y ž ivočíšnych spoločenst iev v r e l a t í v n e m á l o n a r u š e n ý c h , n o a j činnosťou č l o v e k a ovp lyvnených ekosys témov. Je to p r o b l e m a t i k a v e l m i a k t u á l n a a významná, n a j m ä p r e indikáciu k v a l i t y životného p r o s t r e d i a , o c h r a n y a zachovania zoogenofon-du v pr i rodzenom a meniacom s a p r o s t r e d í .

Doteraz s a v ú s t a v e r ie š i lo 54 v e d e c k o v ý s k u m n ý c h úloh, z toho 3 h l a v n é úlohy, 41 č i a s t k o v ý c h úloh, 6 úloh „Z" a 1 VHČ. Podieľalo s a na nich 22 p r a c o v n í k o v ús tavu, 47 pracovníkov zoologických k a t e d i e r Prírodov e d e c k e j f a k u l t y UK a 79 p r a c o v n í k o v iných p r a c o v í s k rôznych rezortov.

Úspešne s a rozvinula a j medz inárodná s p o l u p r á c a , h l a v n e s k r a j i n a m i RVHP. Ostav s a podieľa n a r i e š e n í 7 tém p r o g r a m u III. „Ochrana blogeocenozov i l andšaf-t a " , k t o r ý s a k o o r d i n u j e AV ZSSR. Pekné ú s p e c h y s a dos iah l i pr i spoločnom v ý s k u m e Mongol ske j ľ u d o v e j r e p u b l i k y s p r a c o v i s k a m i ZSSR — Moskovská š t á t n a univerz i ta , I r k u t s k á š t á t n a univerz i ta , NDR — Univerzi ta M. Luthera v Halle, PĽR — Sl iezska univerz i ta v Katoviciach a MoĽR — Mongolské š t á t n a univerz i ta v Ulan-Batore. Niektoré s p o l o č n é v ý s k u m n é p r o g r a m y s a ď a l e j ú s p e š n e r o z v í j a j ú a p l á n u j e m e v nich pokračovať i v budúcnost i .

Pozoruhodné v ý s l e d k y d o s a h u j e m e a j p r i popular izáci i zoolog ických vied, o čom s v e d č í k o o r d i n á c i a významných s ú b o r n ý c h diel o S lovensku, a k o a j k n i ž n é

p u b l i k á c i e p r a c o v n í k o v ú s t a v u . Naši pracovníc i vypracoval i 30 m o n o g r a f i c k ý c h p r á c .

Niektoré v ý s k u m y v y p l y n u l i z o b j e d n á v k y spoločens k e j praxe . Takto s m e u z a v r e l i z m l u v y o s p o l u p r á c i s rôznymi inšt i túciami o c h r a n y pr í rody . Ústredným štátn y m v e t e r i n á r n y m ú s t a v o m v Brat i s lave, JRD Pokrok na Ostrove p r i Piešťanoch atcf. Pracovníci ú s t a v u s a podieľal i n a mnohých p r o j e k t o c h a exper t ízach n a vyž iadanie Hlavného h y g i e n i k a SSR, V i r o l o g i c k é h o ú s t a v u SAV, Hydrokonsul tu a pod.

Jedným z n a j v ý z n a m n e j š í c h pro jektov, k t o r ý koordin u j e Zoologický ú s t a v UK j e Databanka f a u n y S lovenska . Do n e j ú s t i a v š e t k y d o t e r a z v y k o n a n é p r á c e p r e poznanie spoločenst iev živočíchov n a území S lovenska . Rozpracoval s a p r o j e k t a p r o g r a m a o r g a n i z a č n e s a zabezpeči la p r e v á d z k a t e j t o b a n k y dát o rozš í rení a ekológi i ž ivočíchov S lovenska. Na j e j z á k l a d e s a zača l i v y t v á r a ť p r e d p o k l a d y p r e budovanie obdobných b á n k dát v ČSR a v k r a j i n á c h RVHP.

Ostav v pos ledných rokoch zorganizova l 4 medzin á r o d n é konferenc ie , v e n o v a n é e k o l o g i c k ý m problémom, o c h r a n e ž ivotného pros t red ia a v ý s t u p o m p r e spoloč e n s k ú prax .

Hlavnou nosnou úlohou Zoologického ú s t a v u v nas l e d u j ú c i c h rokoch j e intenzívna p r á c a n a budovaní Databanky f a u n y S l o v e n s k a a k o p r v é h o n e v y h n u t n é h o s t u p ň a p r e o r g a n i z á c i u v ý s k u m u a využi t ia g e n o f o n d u voľne ž i júc ich ž ivočíchov na území SSR. V ý s t u p y z tejto d a t a b a n k y umožnia r ý c h l e j š i e zabezpečiť v ý s t u p y p r e s p o l o č e n s k ú p r a x a to h l a v n e p r e rezor ty o c h r a n y prírody, poľnohospodárs tvo, l e s n é a vodné hospodárs tvo, zdravotníc tvo a otvor ia n o v é p e r s p e k t í v y hodnotenia e k o l o g i c k ý c h poznatkov. K tomu n á s z a v ä z u j ú a j uznesenia XVII. z j a z d u KSC, a k o a j s n a h a o u r ý c h ľ o v a n i e ekonomického a s o c i á l n e h o r o z v o j a n á š h o š tátu.

Doc. RNDr. D. Matis, CSc., r iad i teľ Zoologického ú s t a v u UK

Jazyková p r í p r a v a zahraničných š tudentov Cieľom j a z y k o v e j p r í p r a v y z a h r a n i č n ý c h š t u d e n t o v j e

p r iprav i ť p o j a z y k o v e j s t r á n k e š t u d e n t a tak , a b y bol s c h o p n ý š tudovať na s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k o l á c h , t.j. a b y s a m u j a z y k s t a l p r o s t r i e d k o m cfalšieho vzde lávania. Dosiahnutie tohto c ieľa j e o v p l y v ň o v a n é časovým f a k t o r o m (max. 10 mes iacov) , a l e i skutočnosťou, ž e mnohí m a j ú n e k o m p l e t n é vedomost i i zo s v o j h o mat e r i n s k é h o jazyka, čo d o v e ľ k e j m i e r y v p l ý v a n a učenie s a cudzieho j a z y k a .

Nácvik zbehlos t i p í sania n e s t o j í v p o r a d í jednot l ivých zbehlos t í n a p r v o m mieste, a l e s n á ď b u d e z a u j í m a v é zamys l ieť s a n a d problémami, k t o r é p r i n á š a š tudentom i p e d a g ó g o m .

Väčš ina zahraničných š tudentov pr ichádza d o stred í s k j a z y k o v e j a o d b o r n e j p r í p r a v y n a n a j v ý š s o znalosťou dvoch-troch s lov, k t o r é s a nauči l i n a c e s t e lietadlom či v l a k o m ( o k r e m š tudentov p r i p r a v o v a n ý c h naš imi lektormi v o VSR, KĽDR, JĽDRJ. Student i pochád z a j ú n a j m ä z j a z y k o v ý c h oblast í , k d e s a p o u ž í v a j ú Iné a b e c e d y , a l e a j iný s p ô s o b p í s a n i a (napr . p í s a n i e z ľ a v a d o p r a v a , zhora nadol a pod.J. Treba s i t iež uvedomiť, že s ú to dospe l í ľudia, k tor í dos iah l i u r č i t ý stupeň vzdelania v o s v o j o m m a t e r i n s k o m (a lebo inom) jazyku. Preto nemožno p o r o v n á v a ť nácv ik p í s a n i a v s t red i s k á c h s n á c v i k o m p í s a n i a n a p r . ž i a k o v 1. ročníka z á k l a d n e j ško ly . V počia točne j f á z e n á c v i k u p í sania s a z a m e r i a v a m e n a m e c h a n i c k é z v l á d n u t i e jednot l ivých znakov, k r á t k y c h s l o v a v iet . Táto p r á c a s i v y ž a d u j e n e s m i e r n u trpezl ivosť . N a j v ä č š i e p r o b l é m y s o zvládnutím p í s a n i a na tomto e lementárnom s tupni m a j ú študenti, k t o r ý c h m a t e r i n s k ý m j a z y k o m j e a r a b s k ý jazyk, dar i , p a š t u a pod., p r a v d a , a k sa neuči l i n e j a k ý európs k y j azyk .

S pos tupným n a r a s t a n í m vedomost í zač íname p í sať s o š tudentmi d i k t á t y . Pri s l o v e „ d i k t á t " sa v ä č š i n e z n á s v y b a v i a v y b r a n é s lová, či rôzne c h y t á k y n a p í s a n i e

„Y" а „I". My p r i p í s a n í a k o n t r o l e d ik tá tov (tzv. p r a v o p i s n ý c h ) v š a k z a n a j v ä č š i e c h y b y m u s í m e považovať nezrozumiteľne n a p í s a n é s l o v á , n e s p r á v n e z a c h y t e n é h l á s k y : n a p r . š tudent i z a m i e ň a j ú „ e " — „ i " ved ieť — vidieť, p r e — p r i ) , „o" — „u", „ p " — „ b " (piť — biť) , „ h " — „ c h " (hor í — c h o r í ) , č ím dochádza k z á m e n e s lov, a l e b o v z n i k a j ú skomoleniny . Často s a t iež ob jav u j ú c h y b y v podobe v y n e c h a n ý c h s a m o h l á s o k , č i celk o v e j r e d u k c i e s lov . Uvedené c h y b y s ú n á s l e d k o m pôsobenia mechanizmu m a t e r i n s k é h o j a z y k a . Často s i t e d a m u s í m e k l á s ť o t á z k u : „Čo š t u d e n t počuje , k e d p o č ú v a ? " Spomenuté c h y b y š t u d e n t nerobí preto, že nezv ládol n a š u abecedu, a l e preto, že h l á s k y nie j e s c h o p n ý z v u k o v o rozl íš iť n a j č a s t e j š i e preto, ž e n a p r . v j e h o m a t e r i n s k o m j a z y k u n e e x i s t u j ú , a l e b o m a j ú č ias točne odl i šnú z v u k o v ú podobu. Písomný p r e j a v je t iež značn e o v p l y v n e n ý cudzím jazykom, k t o r ý s a š t u d e n t doma uči l ( š tudent i z a n g l o a f r a n k o f ó n n e j ob las t i A f r i k y ) . V t e j t o f á z e v ý u č b y j e n a š í m cieľom v y b u d o v a ť u študentov schopnosť z v u k o v o rozl íš iť j ednot l ivé h l á s k y a s p r á v n e ich g r a f i c k y zachytiť . O k r e m tzv. p r a v o p i s n é h o d i k t á t u má pr i n á c v i k u p í somného p r e j a v u dôlež i té mies to i tzv. r ý c h l y d iktá t . Rýchle d i k t á t y p r e v e r u j e m e len ich prečítaním, t.j. schopnosťou š tudenta preč í tať to. čo s i s á m zapísa l .

Súčasne s a m u s í m e venovať i n i e k t o r ý m f o r m á m vys o k o š k o l s k é h o š túdia . Po jednoročnom pobyte v s t red i s k u s a š t u d e n t ocitne v o v y s o k o š k o l s k e j pos luchárni , k d e m u s í s ledovať odbornú p r e d n á š k u a zapisovať s i poznámky. Je to činnosť zložitá i p r e s l o v e n s k ý c h študentov, ktor í nemusia zápas i ť s j azykovými ťažkosťami.

Z toho v y p l ý v a , že nácv ik písania a p ísomného p r e javu zahraničných š tudentov má dôleži té mies to z hľad i s k a s t a n o v e n é h o cieľa.

Klaud ia HolfkovA

3

Úlohy p r e s t a v b y v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a n a Univerz i te K o m e n s k é h o v p o d m i e n k a c h u r ý c h l e n é h o h o s p o d á r s k e h o a s o c i á l n e h o r o z v o j a ČSSR

p r í p r a v y odborníkov a učiteľov p r e p r á c u s výpočtovou technikou a p r e e lekt ronizác iu n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a , n a p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e a f a r m a c e u t i c k e j f a k u l t e zvýšením p o zornost i p e r s p e k t í v n e m u medziodbo r o v é m u štúdiu s b iotechnologickým zameraním, n a f a k u l t e t e l e s n e j výc h o v y a š p o r t u na p r e h ĺ b e n i e s taros t l ivos t i o m a s o v ý r o z v o j t e l e s n e j výchovy, k t o r á s a s t á v a nevyhnutnou p r e život č l o v e k a v m o d e r n e j spoloč nostl, n a p e d a g o g i c k e j f a k u l t e z v y šovaním pozornost i f o r m a t í v n e j f u n k cii v p r í p r a v e soc ia l i s t ického u č i t e l a a pod.

Stá le p r e t r v á v a j ú problémy v s p o l o č e n s k e j o b j e d n á v k e na z a m e r a n i e š t u d i j n ý c h odborov v e x a k t n e j š i e form u l o v a n ý c h p o ž i a d a v k á c h n a p r o f i l a b s o l v e n t o v z o s t r a n y u ž í v a t e ľ s k e j s f é r y . Fakul ty potom č a s t o s u p l u j ú f u n k c i u u ž í v a t e ľ s k e j s f é r y , čo prináš a nebezpečens tvo s u b j e k t í v n y c h p r v k o v v p o ž i a d a v k á c h n a prof i l , úzky pohľad, k t o r ý s m e r u j e v n i e k t o r ý c h pr ípadoch k tendenciám atomizovať š túdium, i n o k e d y k p o r u š o v a n i u proporc ie medzi k l a s i c k ý m a t radičným na j e d n e j s t r a n e a moderným, v y p l ý v a j ú c i m z pož iadav iek p r o g r e s í v n e j p r a x e a p e r s p e k t í v y n a d r u h e j s t r a ne, a l e i k dupl ic i tám v o v ý u č b e katedier a uči teľov a tým k p ly tvaniu ľ u d s k ý m i a m a t e r i á l n y m i z d r o j m i .

V ä č š i e ú s p e c h y v s p á j a n í vysokoš k o l s k e j p r í p r a v y s p o ž i a d a v k a m i užívateľov a p r a x e s a dos iahl i tam, k d e s a v y t v o r i l a v ý u č b o v á báza pr iamo v s p o l o č e n s k e j prax i . Napr. f a r m a ceut ická f a k u l t a pr ikroč i la k budovaniu v ý u č b o v e j b á z y v n. p. Slovak o f a r m a v Hlohovci, matematicko-fy-z i k á l n a f a k u l t a zr iadi la učebno-vedec-ko-výrobné združenie, k t o r é spo luprac u j e z m l u v n e s podnikmi a ú s t a v m i SAV, pr ičom p l á n u j e d a l e j p reh ĺb iť s p o l u p r á c u f o r m o u d lhodobých s t á ž í f a k u l t n ý c h p r a c o v n í k o v v podmienk a c h praxe, p l á n u j e e f e k t í v n e j š i e využívať š p e c i á l n e p r e d n á š k y špičkov ý c h odborníkov z praxe, p o v e r o v a ť ich vedením diplomových prác, odborných praxi , v y u ž í v a ť l a b o r a t ó r n u techniku z a r i a d e n í z p r a x e a pod.

Zásadný problém, k t o r ý s a dotýka p r a k t i c k y v š e t k ý c h š t u d i j n ý c h odbor o v UK j e vzťah medzi z á k l a d n ý m teoret ickým a metodologickým vzdelaním a odbornými vedomosťami z jednot l ivých z á k l a d n ý c h špecia l izáci í . Je to prob lém vzťahu p o t r e b n e j š í rk y vzdelania, k t o r á u m o ž ň u j e uchov a ť m u j e h o hodnotu v n e u s t á l e s a meniacich podmienkach vedecko-tech n i c k é h o p o k r o k u a nevyhnutnosť prof i l u j ú c e h o pr í s tupu k určeniu o b s a h u vzde lávania , k zabezpečeniu špecial izácie vzde lania . Tendencia r ieš iť tento problém bola s rozdie lnym úspechom upla tnená p r i n r í p r a v e n o v e j p e d a g o g i c k e j dokumentácie . Všeobecn e s a z d ô r a z ň o v a l a tendencia pr íprav y š tudentov š i r o k é h o prof i lu , k t o r ý by umožnil v ä č š i u pr i spôsobivosť meniacim s a p o ž i a d a v k á m . S p r á v n y vzťah i n t e g r á c i e a d i f e r e n c i á c i e v ied zakotvený v o b s a h u vzde lávania v š a k

(Pokračovanie z 1. s t r . )

p r e d p o k l a d á zabezpečiť p r i e x i s t u j ú c e j s tab i l i te učebných p lánov v ä č š i u otvorenosť u pružnosť š t u d i j n ý c h prog r a m o v . A k by s a totiž k ex i s tu júc e m u s t a b i l n é m u o b s a h u iba pr iraďoval i n o v é poznatky, bez ich s e l e k cie, v z n i k a l o by preťaženie rozsahom učiva a neosta l b y č a s a p r i e s t o r na teore t ické a metodolog ické problémy, n a to ,ako up la tňovať poznatky v s p o l o č e n s k e j p r a x i a na v ä č š i e v y u ž i v a n i e a k t i v i t y a tvor ivost i š tudentov v pedagog ickom p r o c e s e .

Popri cieľoch a o b s a h u v z d e l á v a n i a s a n a v e d e c k e j r a d e venovala pozornosť o t á z k a m v ý c h o v n o v z d e l á v a c i e h o procesu . Zdôraznilo sa , ž e p r e nový p r í s t u p k tomuto procesu je c h a r a k t e r i s t i c k ý ú s t u p od dogmatick ý c h metód, z intenzívňovanie využ i v a n i a metód, k t o r é s m e r u j ú k logic k é m u mys len iu š tudentov, k posudzo Vaniu javov v o v z á j o m n ý c h vzťahoch a súv i s los t iach, k up la tňovaniu tvor i vos t i v š túdiu a práci , problémových metód vyučovania, d i a l ó g u s o štu-dentami, s t imulovanie inlclat ívnost l , schopnost i v ie sť a usmerňovať, s a mosta tne rozhodovať, h lbš ie v y c h á dzať z potr ieb a požiadaviek p r a x e a up la tňovať modernú d i d a k t i c k ú techniku v r á t a n e výpočtove j .

V y k o n a n é ú p r a v y učebných plánov a p r o g r a m o v hodnotia f a k u l t y UK roz die lne. Zhodujú s a v š a k na k ladnom hodnotení z v ý š e n é h o podielu akt ívn y c h f o r i e m v ý u č b y ( seminárov, cvičení, l aboratórnych cv ičení) , v pom e r e k p r e d n á š k a m . To z v y š u j e pred p o k l a d y p r e s y s t e m a t i c k é , r i a d e n é a k o n t r o l o v a n é š túd ium a p r e rozv í j anie s a m o t n e j t v o r i v e j p r á c e š tudentov.

Limitujúcim f a k t o r o m n o v ý c h učebných p lánov j e z a c h o v a n i e 30-ho-dinového v ý u č b o v é h o týždňa. V nas l e d u j ú c o m období p l á n u j e m e n a FiF, MFF a PrírF e x p e r i m e n t á l n e p r e v e r i ť zníženie počtu hodín p o v i n n e j výučb y v týždni a tým z v ý š e n i e časovéh o p r i e s t o r u n a vol i teľné p r e d n á š k y a s a m o s t a t n é š túdium. To v š a k predp o k l a d á dostatok š t u d i j n e j l i t e ra túry p r e o s v o j e n i e s i z á k l a d n é h o a povinného rozsahu lá tky, p r e d p í s a n é h o prís l u š n ý m i učebnými osnovami.

Problémy v o vyučovacom p r o c e s e s p ô s o b u j ú i v y s o k é počty š tudentov n a seminároch a cvičeniach, nedos t a t o k v ý b e r o v e j š t u d i j n e j l i te ra túry, n a j m ä z a h r a n i č n e j , s l a b é v y b a v e n i e učební p r í s t r o j o v o u a d i d a k t i c k o u technikou, r e z e r v y u učiteľov, n a j m ä v upla tňovaní pr incípu jednoty v e d y , v ý s k u m u a vyučovania .

U k a z u j e s a v h o d n é v i a c upla tňovať v ý b e r o v é p r e d n á š k y namies to encyk lopedických, p r e k t o r é e x i s t u j e dos t u p n á l i te ra túra , v iesť d i a l ó g s o študentmi i na p r e d n á š k a c h , koncipovať s e m i n á r e a cv ičenia tak , a b y nesmer o v a l i iba d o r o v i n y poznatkov, a l e i metód up la tňovaných v p r í s l u š n e j discipl íne, a b y s a s t á v a l i n á s t r o j o m n a r i e š e n i e odborných problémov, p r e n i e s ť ťaž i sko s e m i n á r o v a cvičení z r e p r o d u k c i e d o r i e š e n i a úloh, v k t o r ý c h s a u p l a t ň u j ú poznatky teó

r ie a v ý s k u m u , v iac s,i opierať o prax, akt iv izovať na seminároch v š e t k ý c h š tudentov, nie i b a tých, čo p r e d k l a d a j ú s e m i n á r n u prácu .

Za r o z h o d u j ú c u o r g a n i z a č n ú f o r m u vzde lávania v y s o k o š k o l á k a popri prod n á š k a c h , seminároch a cv ičeniach s a p o v a ž u j e na UK s a m o s t a t n é Stú dium. V y p l ý v a z f u n k c i e v y s o k e j š k o ly a súv i s í s d ô s l e d k a m i u r ý c h l e n é h o vedecko-technického rozvo ja . Schop nosť c ieľavedome, p e r m a n e n t n e a sa mosta tne š tudovať a vy tvor i ť s i po z i t ívne p o s t o j e k celoživotnému v z d e l á v a n l u j e pot rebné považovať za jednu z rozhodujúcich v las tnos t í v y s o k o š k o l s k y v z d e l a n é h o č l o v e k a v s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i . Z tohto drtvo du tento problém sa s t á v a predmetom pozornosti v práci s o š tudentmi na UK.

Ak bola a k c e n t o v a n á a k o h lavná f o r m a v y s o k o š k o l s k é h o štúdia s a m o s ta tná práca Študentov, nemožno | u nevidieť v s ú v i s l o s t i s prácou л ú lo hami v y s o k o š k o l s k ý c h učiteľov, k t o r ý m pr i s lúcha samosta tnú prácu ria d i ( a kontrolovať, a b y tá to bola ú s p e š n á a sp ln i la n á r o k y k l a d e n é na ňu.

A k o l imi tu júce f a k t o r y samosta t n é h o š túdia na UK s a u k á z a l i naimA n e p ř i p r a v e n o s t š tudentov z o s t r e d n e | š k o l y na túto činnosť, nedostatok č a s u v y s o k o š k o l s k ý c h učiteľov a nie k e d y 1 malá schopnosť r iadiť s a m o s t a t n é š túd ium š tudentov, nedosta tok v ý b e r o v e j š t u d t | n e j l i t e ra túry , m á l o š tudovní a nevhodný š t u d i j n ý režim v internátoch, preťaženosť rozsahom p o v i n n e j v ý u č b y , roztr ieš tenosť roz v r h u hodín, č a s t é ces tovanie študentov domov z internátov, čím s a čas o v ý p r i e s t o r n a š túd ium s k r a c u j e .

O s v e d č u j e s a por iadať v ý b e r o v é semináre, n a k t o r ý c h š tudent i z í s k a v a j ú schopnosť tr iediť a š t r u k t u r o v a ť mater iá l z í s k a n ý na p r e d n á š k a c h a zo š t u d o v a n e j l i t e ra túry , syntet izovať a hodnotiť v ý s l e d k y š t u d o v a n e j discipl íny a v y t v á r a ť a f o r m u l o v a ť v l a s t n é z á v e r y .

Upozornilo s a v š a k , ž e v e d e n i e š tu dentov k s a m o s t a t n é m u š túdiu ne možno chápať a k o neci t l ivú s n a h u di r e k t í v n e r iadiť s a m o s t a t n é š túdium. T a k ý t o p r í s t u p š tudent i n e a k c e n t u j ú a s p r a v i d l a konči neúspechom. Skú s e n o s t i s ú také , ž e u s m e r ň o v a n i e j e v tedy ú s p e š n é , a k p r i ňom Študenti d o s p e j ú k názoru, ž e odporúčania s ú p r e nich výhodné, použiteľné, v e d ú k r a c i o n á l n e j p rác i a še t r ia im č a s a e n e r g i u .

V s ú v i s l o s t i s o zeťekt ívňovaním vý chovno-vzdelávacieho procesu s a v e novala značná pozornosť i o t á z k a m o d b o r n ý c h praxi š t u d e n t o v . Zdôraz ni lo sa , že ich p o s t a v e n i e a f u n k c i a v o v y s o k o š k o l s k e j p r í p r a v e v y p l ý v a z de terminác ie v ý v o j a osobnost i pra xou, spo ločenskou praxou vôbec, (ľa l e j v y p l ý v a z pr incípu jednoty teór ie a p r a x e a z f u n k c i e č innost i pr i utvá r a n í osobnost i .

Napriek tomu, že UK a j e j f a k u l ty v e n u j ú p r í p r a v e , s k v a l i t ň o v a n i u o b s a h u a for iem p r a x e s t á l e v š e s t r a n

4

n e j š i u pozornosť a účinnosť o d b o r n e j p r a x e s a z v y š u j e , s t á l e e x i s t u j ú v j e j p r í p r a v e a rea l izáci i r e z e r v y . U k a z u j e s a p o t r e b n é pokračovať v ods t raňovaní p r a k t i c i z m u a formal izmu praxi , dopracovať ich metódy a o b s a h rea l izác ie , v ä č š i u pozornosť venovať v ý c h o v n ý m otázkam v p r o c e s e r e a l i z á c i e praxi , zintenzívniť v e d e n i e š t u d e n t o v k a p l i k á c i i teoret ických poznatkov pr i p rax i k v y u ž í v a n i u m e tód a techník v e d y ; u k l a d a ť š t u d e n tom v i a c v y u ž í v a ť p r a x p r e ú lohy ŠVOČ, d i p l o m o v e j p r á c e , a l e i semi n á r n e p r á c e v p r i e b e h u š túdia .

A k o nevyhnutnosť s a juví zinten z ívňovať kontakty f a k ú l t a k a t e d i e r s organizáciami, k t o r é z a b e z p e č u j ú prax . Poriadať p r e nich semináre, z a p á j a ť ich d o v y u č o v a c e j činnosti, poskytovať im mater iá ly p r e odbornú p r a x . Vôbec uči te l ia f a k ú l t by sa ma li v š i r š e j m i e r e zúčas tňovať na úloh á c h organizáci í , v k t o r ý c h š tudent i p r a c u j ú .

Modernizácia, i n t e n z i f i k á c i a výučb y a možnosť s a m o s t a t n é h o r iadeného a kontro lovaného š túdia záv i s í d o z n a č n e j m i e r y o d k v a l i t y a dostatočn é h o m n o ž s t v a š t u d i j n e j l i teratúry.

V z m y s l e „Súboru opatrení na od s t r a n e n i e e x i s t u j ú c i c h n e d o s t a t k o v pr i t v o r b e a v ý r o b e v y s o k o š k o l s k e j štud i j n e j l i t e r a t ú r y " , k t o r ú v y d a l o MŠ SSR v r. 1978, ús i l i e UK v i e d l o k zabezpečovaniu pods ta tného zlepšov a n i a s t a v u š t u d i j n e j l i t e r a t ú r y . Dos i a h l o s a s k v a l i t n e n i e s t a v u a problémy s c h ý b a j ú c o u z á k l a d n o u l i te rá tů rou p r a k t i c k y p r e s t a l i ex i s tovať n a n e u č i t e ľ s k ý c h f a k u l t á c h , p r e t o ž e počet vyučovac ích predmetov j e n a nich v porovnaní s uč i te ľ skými f a k u l t a m i nižší . Na f a k u l t á c h p r e t r v á v a j ú problémy s o zabezpečovaním l i t e r a t ú r y p r e š t u d i j n é o d b o r y n e p r a v i d e l n e otvárané, a l e b o s v e f m i m a l ý m počtom š tudentov, k d e s a n e r á t a s vyd á v a n í m učebníc, a l e a n i s k r i p t vzhľadom n a m a l ý počet š tudentov .

U k a z u j e s a potrebné, h l b š i e a v š e stranneJÉie a n a l y z o v a ť n a f a k u l t á c h e x i s t u j ú c i s t a v š t u d i j n e j l i t e r a t ú r y a zos tavovať ed ičné p l á n y p r e m y s l e n e j š i e a c i e ľ a v e d o m e j š i e .

V i a c pozornost i j e p o t r e b n é venov a ť p r i s p r a c ú v a n í š t u d i j n e j l i teratú

r y t ransponovaniu v e d n é h o s y s t é m u do p e d a g o g i c k é h o s y s t é m u . Kombinov a ť t r a d i č n é modely š t u d i j n e j l i terat ú r y za ložené na v e r b á l n o m podaní l á t k y s modelmi u p l a t ň u j ú c i m i problémové a p r o g r a m o v é p r v k y , a b y tak š t u d i j n á l i t e ra túra v i a c podmieňovala tvor ivosť a s a m o s t a t n é š túdium.

P r e t r v á v a prob lém v y t v á r a n i a aut o r s k ý c h kolekt ívov učebníc v c e l e j ČSSR. Popri prednost iach ce loš tátnych a u t o r s k ý c h kolekt ívov s a u k a z u j e , ž e č a s t o v iazne spo lupráca a n e ú m e r n e s a p r e d l ž u j ú termíny v y p r a c o v a n i a r u k o p i s o v a ich odovzdania do t lače.

Stá le in tenz ívne j š ie sa pociťu je potreba š i r š e j s p o ' u p r á c e pri vyd vaní s k r i p t s v y s o k ý m i š k o l a m i v CsR, n a j m ä v tých š t u d i j n ý c h odboroch, k t o r é s ú o j e d i n e l é v rámci SSR a v odboroch n e p r a v i d e l n e o tváraných, a l e b o s malým počtom š tudentov. Tu je ž i a d u c e dos iahnuť o f ic iá lne povolenie v z á j o m n é h o p r e d a j a s k r i p t medzi obidvoma na i mi republ ikami . Problém j e p o t r e b n é r ieš iť na úrovni minis ters t iev š k o l s t v a , pre tože doter a j š i e p o k u s y jednotl ivých f a k ú l t a š k ô l nepr in ies l i že lateľný e f e k t .

Nevyhnutný p r e d p o k l a d p r e plno n i e obsahových a procesuá lnych úloh n a UK j e m o d e r n i z á c i a a i n o v á c i a j e j m a t e r i á l n e j z á k l a d n e . Na v ä č š i n e f a k ú l t , a to 1 novopostavených s a začína pociťovať nedosta tok učební. Tento s t a v j e v y v o l a n ý n a j m ä tým, že pôvodné p r o j e k t y n e p r e d v í d a l i súč a s n ý búr l i vý vedecko-technický rozv o j a s ním s p o j e n é n á r o k y n a vys o k é š k o l y p r i p r í p r a v e k á d r o v . S e lektronlzáciou n a r a s t á p o t r e b a pr ie s torov p r e špec ia l i zované u č e b n e d i d a k t i c k e j a v ý p o č t o v e j techniky, p r e špec ia l i zované laboratór iá , na p r i e s t o r y p r e výpočtovú techniku. Azda n a j k o m p l i k o v a n e j š i a s i tuácia j e n a p e d a g o g i c k e j f a k u l t e , k t o r á p o p r e s ť a h o v a n í z Trnavy d o Brat i s lavy nemá v l a s t n é u č e b n e a nedosta tok p r a c o v í s k p r e z á k l a d n é p lnenie vý-chovno-vzdetóvacích úloh p r i pr íprav e n o v ý c h uči teľov.

Vážnym problémom mater iá lno-t e c h n i c k e j z á k l a d n e j e nedos ta točné v y b a v e n i e p r a c o v í s k p r í s t r o j o v o u a laboratórnou technikou. Pr idelené in

v e s t i č n é p r o s t r i e d k y n e d o v o ľ u j ú po k r y ť p o ž i a d a v k y na z a b e z p e č e n i e ped a g o g i c k é h o procesu. Pr í s t ro jový p a r k j e väčš inou z a s t a r a n ý a n a niektor ý c h odboroch n a d o b ú d a c h a r a k t e r h a v a r i j n é h o s t a v u . Súčasný s t a v len málo u m o ž ň u j e pracovať š tudentom v r á m c i diplomových a l abora tórnych p r á c , p r a k t i c k ý c h cvičení a ŠVOČ s pr imeranou technikou b e ž n e dostupnou v o v ý s k u m n ý c h ús tavoch, hoci by mali pracovať s n a j n o v š o u technikou a túto potom na s v o j i c h pracov i skách uplatňovať v prax i . Tento závažný problém má s č a s t i pomôcť r ieš iť „Realizačný p r o g r a m elektroni-z ŕ c i e v o v ý c h o v e a v z d e ' á v a n í na UK na r o k y 1986—1930".

Orovnň mater iá lno technického za bezpečcnia v ý u č b y j e v konečnom d ô s l e d k u imitovaná o k r e m f i n a n c ných p r o s t r i e d k o v i zložitosťou plánovania a ex i s tu júc im s t a v o m v ý r o b no d o d á v a t e ľ s k ý c h a o d b e r a t e ľ s k ý c h vzťahov.

R o z h o d u j ú c i m č in i teľom pri rea i zovaní výchovno-vzdelávacieho procesu, jeho modernizácii , a k t í v n e h o zapojenia d o úloh urýchľovania sociálno ekonomického r o z v o j a j e i v p o d m i e n k a c h UK učiteľ. Jeho p e d a g o g i c k á a v e d e c k o v ý s k u m n á p r á c a s a sús t a v n e s k v a l i t ň u j e . U p r a v u j e s a i kval i f i k a č n á š t r u k t ú r a . Ubúda uči teľov bez v e d e c k e j hodnosti , z v y š u j e s a počet docentov a p r o f e s o r o v a učiteľov s v y š š í m pol i t ickým vzdelaním.

V o b l a s t i č innost i uči teľa b u d e akt u á l n e s k ú m a ť a r ieš iť rozpor medzi t radičným, p r e v a ž n e s ta t ickým chápaním činnost i v y s o k o š k o l s k é h o učiteľa a dynamickosťou v ý v o j a t e j t o profesie. medzi s t á l e p r e v l á d a j ú c o u jednosmernou tendenciou v komunikácii učiteľ — š tudent a pot rebou väčš e j a k t i v i z á c i e š tudenta a rozv í j an ia j e h o t v o r i v e j práce, medzi r ý c h l e rastúcou úlohou i n f o r m a č n ý c h médií a pomalým tempom ich upla tňovania v o výchovno-vzdelávacom p r o c e s e a n a p o k o n a j medzi r a s t ú c i m i n á r o k m i n a v y s o k o š k o l s k é h h o uči teľa a s t a g n u j ú c o u , p r í p a d n e k l e s a j ú c o u prest ížou j e h o povolania .

Prof. PhDr. Z d e n e k Obdržá lek . DrSc., p r o r e k t o r UK

V E D A • V Ý S K U M • PRAX • V E D A • V Ý S K U M © PRAX • VEDA • V Ý S K U M • PRAX •

III. m e d z i n á r o d n ý p r a c o v n ý s e m i n á r

Matematické otázky kybernetiky MOK '87 V d ň o c h 21.—24. a p r í l a t o h t o r o k u p r e b i e h a l v Ústave v ý p o č t o v e j t e c h n i k y

v y s o k ý c h š k ô l u ž III. m e d z i n á r o d n ý p r a c o v n ý s e m i n á r Matemat ické o t á z k y k y b e r n e t i k y MOK '87, k t o r ý z o r g a n i z o v a l a Univerz i ta K o m e n s k é h o v s p o l u p r á c i s Moskovskou š t á t n o u u n i v e r z i t o u a A k a d é m i o u v i e d ZSSR.

Pracovné s e m i n á r e s ú v e n o v a n é pred o v š e t k ý m problémom d i s k r é t n e j matemat iky a m a t e m a t i c k e j k y b e r n e t i k y , a l e i o t á z k a m t v o r b y matemat ických modelov roz l ičných procesov . Kona jú s a r a z za t r i r o k y a z ú č a s t ň u j ú s a n a nich poprední odborníci z ob las t i d i s k r é t n e j matemat iky, m a t e m a t i c k e j k y b e r n e t i k y a matemat ického m o d e lovania. O k r e m s o v i e t s k y c h a naš ich odborníkov s a p r a v i d e l n e zúčastňuj ú na p r a c o v n ý c h s e m i n á r o c h a j š p e c ia l i s t i z ďa l š ích soc ia l i s t ických k r a jín.

Súčasťou s e m i n á r a s ú p r e h ľ a d n é p r e d n á š k y , r e f e r á t y o n o v ý c h v ý s l e d k o c h a p a n e l o v é d i skus ie , n a k t o r ý c h s a z ú č a s t ň u j ú a j v e d e c k í pracovníc i univerz i ty, a š p i r a n t i a š t u d e n t i Ma-temat icko- fyz iká lne j f a k u l t y UK.

V de legác i i AV ZSSR bol i vedúci p r e d s t a v i t e l i a s o v i e t s k e j š k o l y d i skré tn e j m a t e m a t i k y a m a t e m a t i c k e j kybernet iky, z á s t u p c a a k a d e m i k a s e k r e t á r a Oddelenia m a t e m a t i k y AV ZSSR člen k o r e š p o n d e n t AV ZSSR, p r o f e s o r S. V. j a b l o n s k i j . DrSc., v e d ú c i Katedr y m a t e m a t i c k e j k y b e r n e t i k y Fakulty

a p l i k o v a n e j m a t e m a t i k y a kybernet ik y MŠU. d e k a n Mechanicko-matema t i c k e j f a k u l t y MŠU a v e d ú c i Katedry d i s k r é t n e j m a t e m a t i k y člen-korešpon-dent AV ZSSR p r o f . O. B. Lupanov, DrSc. a d a l š í . Na s e m i n á r i s a zúčas t ni l i a j poprední v e d e c k í pracovníc i z NDR a z Juhoslávie.

Spomeňme a s p o ň n i e k t o r é p r e d n a š ky, k t o r é odznel i n a seminár i . Proť. J a b l o n s k i j s a venoval v o s v o j e j predn á š k e p r o b l e m a t i k e zložitost i v teóri i spoľahl ivos t i r iad iac ich sys témov. Proť. Lupanov predniesol f u n d o v a n ú p r e d n á š k u t ý k a j ú c u s a do lných ohodnotení zložitosti, t. j. problemat ike, k t o r e j s a v súčasnos t í intenzívne v e n u j ú poprední sve tov í odborníci t e o r e t i c k e j k y h e r n e t i k y a matemat ickei Inf o r m a t i k y . Problémom zložitost i v oblas t i s y n t é z y r iadiacich s y s t é m o v a rozpoznávania obrazcov boli venova n ô vys túpenia doc. RNDr. I. Haver-

5

l íka, CSc., RNDr. M. Ftáčnika, CSc., RNDr. I. Janetku, CSc. a RNDr. J. Hromkoviča, CSc.

Panelová d i s k u s i a bola v e n o v a n á s ú č a s n ý m trendom r o z v o j a matemat i c k e j k y b e r n e t i k y a j e j ap l ikác i i . V z á v e r e č n e j d i s k u s i i s a spo ločne posúdi l i n o v é v ý s l e d k y dos iahnuté pred o v š e t k ý m n a Univerzite Komenského, o tázky ď a l š i e h o zintenzívnenia spolupráce, a k o a j ctalšieho postupu p r i r ie šení v ý s k u m n e j ú lohy Štátneho

plánu z á k l a d n é h o v ý s k u m u 111 Я 1/10 „Matematický model kogni t ívnost i p r e e x p e r t n é s y s t é m y a in te l igentné roboty" . Účastníci s e m i n á r a konštatoval i , že n a Univerzite Komenského s a intenzívne p r a c u j e v ob las t i disk r é t n e j m a t e m a t i k y a m a t e m a t i c k e j k y b e r n e t i k y a n e u s t á l e s a z v y š u j e počet i k v a l i t a d o s a h o v a n ý c h teoretick ý c h v ý s l e d k o v a i c h apl ikác i í .

Doc. RNDr. Ivan Haverl ík, CSc., r iadi teľ GVT V Š UK

í. -. x

Prvý prorektor UK prof. MUDr. Gustáv Čatár, DrSc., člen korešpondent SAV prijal zahraničných účastníkov seminára MOK '87. (Foto: S. Bukšár/

Zjazd mladých neurológov V dňoch 1.—4. a p r í l a 1987 s a u s k u

točnil pod zášt i tou d e k a n a L e k á r s k e j Fakulty UK p r o í . MUDr. A n t o n a Mol-uára, DrSc., III. Č e s k o s l o v e n s k ý z j a z d m l a d ý c h neuro lógov .

Na z j a z d e , k torý otvori l p r e d s e d a Č e s k o s l o v e n s k e j n e u r o l o g i c k í ! j spil l ačnost i p r o f . MUDr. Daniel Rartko, DrSc., s a zúčas tn i lo 135 neurológov, n e u r o c h i r u r g o v a p r a c o v n í k o v z príbuzných odborov z c e l e j (ÜSSR. Odznelo n a ňom 85 prednášok mladých v e d e c k ý c h pracovníkov, a k o a j postg r a d u á l n e p r e d n á š k y popredných odborníkov.

Tradičné s t re tnut ia mladých vedcov p r a c u j ú c i c h v ob las t i neurolog i c k ý c h v ied m a j ú z roka na rok z v y š u j ú c u s.i odbornú a s p o l o č e n s k ú úroveň. Darí s a nám rea l izovať c ie le v y t ý č e n é n a počia tku n a š e j Činnosti, akt iv izovať mladých z oblas t i n e u r o log ických vied v ich v e d e c k e j a od b o r n e j činnosti .

MUDr. Bruno R u d i n s k ý , CSc., podpredseda C e s k o s l o v e n k e | komis ie mladých neuro lógov

Rozmiestnovacie konanie z hľadiska práva a realizačnej praxe Zaradenie a b s o l v e n t o v v y s o k e j š k o l y d o s p o l o č e n s k e j

p r a x e j e náročnou a významnou úlohou. P o v a ž u j e m e za samozre jmé, že každý, k t o ukončí v y s o k o š k o l s k é š túdium, n a s t ú p i d o p r a c o v n é h o pomeru, t.j. u z a v r i e pracovnú zmluvu v s ú l a d e s o s v o j o u k v a l i f i k á c i o u a s o zohľadnením s p o l o č e n s k ý c h p o t r i e b a možností . A v š a k z á u j m y spoločnost i a z á u j m y a b s o l v e n t a n e b ý v a j ú v ž d y totožné. Preto u ž p o č a s š túd ia s a v e n u j e v o v ý c h o v n e j p rác i pozornosť tomu, a b y š tudent i pochopil i k o n k r é t ne možnosti а podmienky svojho uplatnenia. Takéto pô s o b e n i e n a š tudentov j e dôleži té n a j m ä v z á v e r e č n o m r o k u š túdia .

Spoločnosť má z á u j e m na rovnomernom rozmiestnení a n a tom, a b y s i k a ž d ý n a š i e l v h o d n é p r a c o v i s k o v s ú l a d e s k v a l i f i k á c i o u , schopnosťami a z á u j m a m i . Preto m á v e l k ý v ý z n a m plánovací m e c h a n i z m u s a j v rozmies tňovaní k á d r o v . Už d o p r v ý c h r o č n í k o v s a reg u l u j e p r í j e m uchádzačov, j e d n a k a b y s a nepredimen-zoval i s t a v y špec ia l i s tov n a d p o t r e b n é možnost i ich v y u ž i t i a a j e d n a k a b y s a zabezpeči lo p r i j a t i e r o v n o m e r n e n a v š e t k y o d v e t v i a p o d f a s p o l o č e n s k e j p o t r e b y . Živelnosť by n a r o b i l a p o m e r n e v e l a n e p r í j e m n o s t í a škôd, n a p r í k l a d n a n i e k t o r é o d b o r y by s m e n e m a l i dostatok k á d r o v . Touto r e g u l á c i o u s a s ú č a s n e z a v ä z u j e m e zabezpečiť k a ž d é m u p l n é u p l a t n e n i e v odbore, k t o r ý vyš tudoval . A toto j e h l a v n ý a r g u m e n t p r e z a v e d e n é roz-mies tňovacie konanie.

Už v minulost i s a i s tý č a s robi l i p o k u s y s umiestenkami. Iš lo o obdobie, keď bol v e ľ k ý nedos ta tok kva--l i f i k o v a n ý c h k á d r o v . V t e r a j š o m s y s t é m e ide v p o d s t a t e o to, a b y s a umožnilo k a ž d é m u a b s o l v e n t o v i z a r a d i ť s a d o pracovného p r o c e s u p r i ponechaní z á s a d y dobrovolnost i u z a v i e r a n i a p r a c o v n ý c h zmlúv. Tým s a s ú č a s n e k o m p l i k u j e celý p o k u s a j e n á r o č n ý p r e š t á t n u s p r á v u a v y s o k ú š k o l u n a j m ä tam, k d e n i e j e p r e b y t o k voľn ý c h miest .

Tu n a s t á v a i s tý rozpor medzi z á u j m a m i a b s o l v e n t a a spoločnost i : a b s o l v e n t i u p r e d n o s t ň u j ú p r a c o v i s k á podľa s v o j i c h osobných z á u j m o v a k r i t é r i í : b u d podľa m i e s t a p r a c o v i s k a ( n a p r í k l a d chcú zostať p r a c o v a ť p r á v e len v m i e s t e školy, k t o r ú ukonči l i ) , a l e b o podľa c h a r a k t e r u p r á c e ( n a p r í k l a d len v ú z k e j špecial izáci i , k t o r á j e a t r a k t í v n a a v ý h o d n á a h l á s i s a n a ň u o v e ľ a v i a c uchádzačov, a k o možno pr i jať , hoci i n é b l í z k e a príbuzn é p r a c o v n é z a r a d e n i a s ú v o ľ n é a č a s t o a j l e p š i e honorované a pod.).

Istým n á s t r o j o m na r e g u l o v a n i e umies tnenia absolventov j e z a v e d e n i e podnikových š t ipendi í s o záväzkom

š tudenta potom pracovať v organizáci i , od ktorfii š l i pendlum poberá . To v š a k r ieš i len málo pr ípadov, per cento t a k t o umies tňovaných a b s o l v e n t o v je veľmi n ízke

V l á d a SSR p r i j a l a p r í s l u š n é uznesenie n zav iaza la v š e t k y rezor ty ( n a j m ä mini s te r s tvá š k o l s t v a a p r á c e a soc iá lnych v e c i ) urobiť p r í s l u š n é opatrenia na zubo/, pečenie umiestnenia a b s o l v e n t o v v y s o k ý c h š k ô l d o p r a covného pomeru. Opatreniami v l á d y SSR a SPK v i za bezpeči lo p o t r e b n é rozpí sanle a zabezpečenie pracovných mies t s vý lučnou r e z e r v o u p r e o b s a d e n i e len absolvent mi tohto končiaceho ročníka, p l á n o v a n é mies to v tomto p r í p a d e nemožno obsadiť presunom v l a s t n ý c h p r a c o v n í k o v a l e b o z í skaním iného u c h á d z a č a .

Zoznamy p r a c o v n ý c h mies t p r e d k l a d á MPaSV SSR Minis ters tvo š k o l s t v a u k l a d á v y s o k ý m školám obozná miť š tudentov s voľnými miestami, s p r a c o v a ť h a r m o n o g r a m p r e r o k o v a n i a rozmiestnenia s o š tudentmi a prer o k o v a ť a odovzdať o r g a n i z á c i á m n á v r h y , k t o r é z a s a mus ia v ý s l e d o k oznámiť d e k a n o v i f a k u l t y .

Zo s t r a n y š k o l y j e p o t r e b n é rozvinúť v záverečnom r o č n í k u š t ú d i a v ý c h o v n ú i a d m i n i s t r a t í v n u činnosť. S k a ž d ý m indiv iduá lne p r e r o k o v a ť j e h o v ý b e r , pôsobiť, a b y š t ipendis t i n e v r á t i l i š t ipendium, a l e nas túpi l i d o organizácie , k u k t o r e j m a j ú tento záväzok, a b y š tudent i p r i j í m a l i m i e s t a podľa odporúčania d e k a n a f a k u l t y a a b y s a h l á s i l i len d o j e d n e j o r g a n i z á c i e ; a k o r g a n i z á c ia n iekoho n a z á k l a d e odporúčania n e p r i j m e , ško la m u s í poskytnúť a b s o l v e n t o v i i n ú a l t e r n a t í v u a ak š tu d e n t odmietne p r i j a ť miesto, k t o r é s a odporúča, a b y d a l š k o l e p í somné p r e h l á s e n i e o odmietnutí . Celý tento p r o c e s t r e b a zo s t r a n y š t á t n e j s p r á v y a n a j m ä f u n k c i o n á r o v š k o l y s ú s t a v n e s ledovať, kontrolovať. Osobitné úlohy pritom m a j ú ročníkový učiteľ a učitel ia š t u d i j n ý c h skupín, no n a j m ä f u n k c i o n á r i ško ly . Zo s t r a n y m i n i s t e r s t v a š k o l s t v a s a osobi tne z a s a s e d u j e pr iebeh rozmiestňovania . Odporúča s a škole , n a j m ä f a k u l t á m , a b y boli v k o n t a k t e s rezortmi, p r e k t o r é p r i p r a v u j ú k á d r e a a b y n a v z á j o m s p o l u p r a c o v a l i Užitočné je, ak tá to s p o l u p r á c a a zoznámenie s a s o š tudentmi s a nad v ä z u j e u ž v o f o r m e s p r a c ú v a n i a SVOC, p r i d lplomo v ý c h p r á c a c h a v y u ž í v a n í š tudentov a k o v e d e c k é p o mocné s i l y a l e b o Inými f o r m a m i (konzultácie, odborná prax a pod.).

V s ú l a d e s časovým plánom f a k u l t y pr i ukončovaní š túdia m á mať k a ž d ý a b s o l v e n t Istotu, že k r á t k o po promócii má zabezpečený n á s t u p d o p r a c o v n é h o p o m e r u . Prof. |UDr. Milan Stefanovič, C N .

Právnická f a k u l t a UK

6

Z činnosti spoločenských organizácií LETNÁ AKTIVITA POD DROBNOHĽADOM

Letná ak t iv i ta . Slovo, k t o r é v y v o l á v a rôzne r e a k c i e . Pre j e d n ý c h o k r e m možnosti z á r o b k u , j e to a j preds t a v a d o b r e j p a r t i e a p r í j e m n e prež i tých chvíľ oddychu. Pre inú s k u p i n u ľudí j e to vidina, k t o r ú nechcú vidieť a n i v zlom sne . Nepopulárna povinnosť, z k t o r e j s a s n a ž i a vždy n e j a k o vyvl iecť .

V minuloročne j Smene s a o b j a v i l Článok, k t o r ý vyvola l b ú r l i v ú d i s k u s i u medzi š tudentmi f i l o z o f i c k e j fakul ty . Týkal s a p r á v e le tných a k t i v í t .

Napísa l i o n á s . Pokúšame s a o z á z r a k . Prísť na to, p r e č o na LA d o

S lov l iku v D u n a j s k e j S t rede p r i š l o namies to šesťdes ia t len d v a d s a ť o s e m pos lucháčov FF UK.

Počet š e s ť d e s i a t bol n e r e á l n y . Chyba s a s t a l a u ž p r i p o d p i s e zmluvy, — z a m ý š f a s a O l g a Tománková, Peter Bačkor a Zuzana Artzová, č lenovia š t á b u b r i g á d .

V Slov l iku Nové Mesto n a d Váhom c h ý b a j ú zo šesťdes ia t ich ôsmi pr ih lásení . Do Juhocikru v D u n a j s k e j Strede nas túpi lo z p lánovaných d v a d s i a t i c h f i l o z o f o v tr inásť.

Pravda a k o fenomén. Regiment f i l o z o f o v s a ňou zapodieva l . A ver íme, ž e e š t e a j budú. Je n a z v ä z á k o c h z f a k u l t y , n a š t á b e b r i g á d , a b y to v š e t k o dos ta l i na zem a s a m i s a p o s t a v i l i na p e v n é nohy.

Retrospekt íva Duna j ská Streda, a u g u s t 1986. Druhý t u r n u s LA v

Slovl iku. Br igádnici — nu lťác i FF UK. A t m o s f é r a tu bola v ý b o r n á . Prevaha d ievčat v ô b e c neznamenala, ž e by nežné p o h l a v i e neplni lo normy. Práve n a o p a k . Ich p r a c o v n é n a d š e n i e bolo c h v í f a m i b r z d e n é nedos ta tkom umytých f l i a š . Zaváranie b r o s k ý ň , uhor iek, r o b e n i e šalátov, v a r e n i e leča, to v š e t k o bola pracovná n á p l ň brig á d n i k o v . Normy plnili, ba a j p r e k r a č o v a l i a ž d o chvíle, k ý m s a n e z a č a l a čist iť p a p r i k a . V t e d y bol i normy n e s p l n i t e l n é a nedos iahnuteľné. Našťast ie, tá to k r í z a t r v a l a len p á r dní a p r i v a r e n í leča s a z a s a v š e t k o zachráni lo .

Chuť d o práce, a l e a j z á b a v y bola pr íznačná p r e tento d r u h ý turnus . Dobré o r g a n i z a č n é zabezpečenie, s ta ros t l i vosť podniku, to v š e t k o p r i s p e l o k tomu, ž e s a f i lozofom podar í .o naprav i ť renomé z p r v é h o t u r n u s u .

V tomto r o k u s a FV SZM UK zaobera l otázkou a k o s a vyhnúť tomu, a b y s a n e o p a k o v a l a s i t u á c i a z v l a ň a j š k a . O r g a n i z a č n e j s t r á n k e le tných a k t i v í t v e n o v a l zvýš e n ú pozornosť, a tak by s m e tento r o k mai i počuť na b r i g á d n i k o v z FF UK len c h v á l u .

O k r e m LA u nás, m a j ú š tudent i možnosť pr ih lás i ť s a a j na b r i g á d y d o zahranič ia .

Medzinárodné š t u d e n t s k é v ý m e n n é b r i g á d y . A b y s m e s a o nich dozvedel i viac, zaš l i s m e za na j

povolane j šou. Iveta Cernáková, č l e n k a CŠV SZM UK má na s t a r o s t i p r á v e túto oblasť. Prišl i s m e t rochu nevhod. Iveta p r á v e odchádza la d o Juhos láv ie podpísať zmluvy, a tak s m e ju zas t ih l i u p r o s t r e d balenia.

MŠVB si z í s k a v a j ú m e d z i š t u d e n t m i č o r a z v ä č š i u popu lar i tu . K d e v š a d e n á s b u d ú p o s l u c h á č i r e p r e z e n t o v a t tento r o k ?

V r o k u 1987 p ô j d u n a š i z v ä z á c i d o ôsmich miest soc ia l i s t i ckých k r a j í n . Už m á m e s t a n o v e n é a j p r e s n é počty : K y j e v — 30, Moskva — 20, J e r e v a n — 20, Tbi l is i — 20, V a r š a v a — 20, H a l l e — 20, Ber l ín — 10, Sof ia 10 š tudentov. Tu budú p r a c o v a ť na s t a v b á c h , v závodoch, o k r e m toho s a v Tbil is i zb iera č a j a v Sof i i s a robí v k o n z e r v á r ň a c h .

Brigádn ic i m a j ú z a o d r o b e n é d v a t ý ž d n e s e d e m d n í voľna. A k o b u d e v t e j t o o b l a s t i o n i c h p o s t a r a n é ?

Je to v pods ta te f o r m a odmeny za v y k o n a n ú prácu. Študent i s a o b o z n a m u j ú s k u l t ú r o u k r a j i n y , j e j z v y k m i a t radíc iami. Túto časť b r i g á d y z a b e z p e č u j e vždy domáca s t r a n a . My s a z a s a p o s t a r á m e o zahraničných študentov, k tor í b u d ú u n á s . Tento r o k m á m e p r e nich v r á m c i ku l túrno-vzdelávac ieho p r o g r a m u p r i p r a v e n é p r e h l i a d k y s l o v e n s k ý c h mies t — B a n s k e j Bystr ice , Žiliny a Zvolena.

Teda p r í p r a v e le tných akt iv í t s a v e n u j e z v ý š e n á pozornosť. Teraz u ž záleží len na br igádnikoch, a b y ich pr iebeh nič nenaruš i lo . Zuzana D v u u k o v á

NEAKTÍVNI UŽ NEOBSTOJA Hoci e l á n a t v o r i v ý n e p o k o j s ú m l a d e j g e n e r á c i i v las t

né, v o z v ä z á c k e j č i n n o s t i č a s t o n e n a c h á d z a j ú s v o j k o n k r é t n y odraz. N a d p r o b l é m o m m o t i v á c i e z v ä z á k o v s a z a m ý š ľ a j ú a j v o F a k u l t n o m v ý b o r e Soc ia l i s t i ckého z v ä z u m l á d e ž e F i l o z o f i c k e j f a k u l t y UK. P r e d s e d a f a k u l t n e j o r g a n i z á c i e Marián j a n č o š e k k t o m u p o v e d a l :

„V tomto s m e r e i s tou r e z e r v o u v p r á c i n a š e j f a k u l t n e j o r g a n i z á c i e j e s p o l u p r á c a z á k l a d n ý c h o r g a n i z á c i í SZM s k a d e t r a m i . P r á v e týmto s m e r o m c h c e m e orientovať pozornosť n a š i c h z v ä z á k o v v budúcom období."

Základnou k v a l i t a t í v n o u zmenou b u d e u s m e r n e n i e z v ä z á c k e j č innost i n a p r á c u v š t u d o v a n o m odbore. Zväzácka p r á c a a p r o f e s i o n á l n e z á u j m y š t u d e n t a t a k t o z í s k a j ú s p o l o č n é h o menovateľa . Inými s lovami, k a ž d ý š t u d e n t t a k d o s t a n e p r i e s t o r p r e u p l a t n e n i e s v o j h o p r o f e s i o n á l n e h o z á u j m u a j v o z v ä z á c k e j s f é r e , a to niel e n v o f o r m e ŠVOČ, a l e a j v iných oblas t iach, k t o r é s ú v i s i a s j e h o p r o f e s i o n á l n o u or ientáciou. Napr ík lad ž u r n a l i s t i b y s a a k o z v ä z á c i m a l i p r e j a v i ť n a j m ä pr i t v o r b e f a k u l t n é h o i n f o r m á t o r a Strix, v e d e c k í komunis t i v l e k t o r s k e j č innost i a pod. Fantázi i a in ic ia t íve s a pr i tom m e d z e n e k l a d ú . Naopak, m a j ú a m u s i a byť z d r o j o m a impulzom z v ä z á c k e j p r á c e .

FV SZM túto a k t i v i t u zohľadni l a j v novom bodovacom k ó d e n a pr ideľovanie u b y t o v a n i a v š t u d e n t s k o m domove, k t o r ý j e zat iaľ v p r o c e s e s c h v a ľ o v a n i a . Zaujím a v é s t imuly p r e in ic ia t ívu p r i n á š a a j r o z v o j družobn ý c h s t y k o v s un iverz i tami v soc ia l i s t ických š tá toch: účasť n a š p o r t o v ý c h a k u l t ú r n y c h a k c i á c h medzinárodného c h a r a k t e r u , n a m e d z i n á r o d n ý c h ŠVOČ-kách i štud e n t s k ý c h v e d e c k ý c h k o n f e r e n c i á c h .

l a n a K r á l o v á

S r d e č n e b l a h o ž e l á m e v š e t k ý m učiteľom a pracovníkom Univerzity Komen

ského, k t o r í s a v mes iacoch jún a jú l 1987 d o ž í v a j ú vý z n a m n ý c h ž ivotných j u b i l e í : # Rektorát UK a c e l o u n i v e r z i t n é ú s t a v y — M a r g i t a Bár

tová, Anna Záková, Ján Ambro, Amál ia Dobšinská, Ivan Gregorec, Jozef Novák, doc. Ing. Pavol Chudý. CSc., PhDr. Libuša Maršalová, CSc., Pavol Hindický, Milan Mada

® F a k u l t a t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK — doc . PhDr . Ján Víťazka, CSc.

ф Farmaceutická f a k u l t a UK — Z d e n a Kunová, Mária Tekauerová, RNDr. Imrich Csiba, CSc.

# F i l o z o f i c k á f a k u l t a UK — PhDr. Jozef U š a k , PhDr. Ivan Staník, PhDr. Mária Brožíkova, CSc., doc. PhDr. Eugen Mešša, CSc., PhDr. Ján Vi l ikovský, CSc., PhDr. Zuzana Pol jaková, p r o f . PhDr. Rudolf Kra jčovič , DrSc., doc. PhDr. Kris t ína Izáková, CSc., doc. PhDr. Jozef Mlacek, CSc.

# L e k á r s k a f a k u l t a UK Brat is lava — H e l e n a L e d n a r o rová, Božena Hajdy lová, doc. MUDr. V i e r a Matherno-vá, CSc., p r o f . MUDr. Miroslav Mikulecky, DrSc., p r o f . MUDr. Ján Vaško, DrSc., Magdaléna Palová, prof . MUDr. Gustáv Čatár, DrSc., č l e n korešpondent SAV, DrPh. PhMr. Mária Zábojníková. MUDr. Milada Karasová, CSc., Anna K a r á s k o v á . Anna Zálešáková, V i e r a Neubauerová . Jaros lav Chudicki j

# Právn ická f a k u l t a UK — p r o f . JUDr. Mi lan Štefano-vič, CSc., doc. PhDr. Emília Bakošová, CSc., doc. Ing. Vincent Ceconík, CSc.

# P r í r o d o v e d e c k á f a k u l t a UK — Eva Slobod ova. o r t í Ing. Miloslav B ö h m e r , CSc., doc . RNDr. Karo l E r d e l sk ý , CSc., RNDr. Svet lana Podstavková, CSc., doi RNDr. Adela Beláková, CSc.

N A Š I J U B I L A N T I

- * j

Di.n 4. j ú l a 1987 sa dož í v a lit) t ich n a r o d e n í n prv ý p r o r e k t o r Univerz i ty Kom e n s k é h o prof . MUllr. Gust á v Čatár, DrSc., č l e n ко respondent SAV.

Jubilant je významným predstav i teľom n a š e j a svet o v e j v e d y v oblas t i l e k á r s k e j parazitológie, v y n i k a j ú c i m o r g a n i z á t o r o m v e d e c k é h o v ý s k u m u v ČSSR z a m e r a n é h o na p a r a z i t á r n ě a m y k o t i c k é ochorenia. S ú s t r e d e n ú pozornosť v e n u j e r o z v o j u nových p r o g r e s í v n y c h s m e r o v v parazi to lógi i a biológii a k o s ú m o l e k u l á r n a g e n e t i k a , imunológia, c e l u l á r n a biológia, tera to lóg ia a m o d e r n é l a b o r a t ó r n e d i a g n o s t i c k é metódy. Zaslúžil s a o v ý c h o v u c e l e j g e n e r á c i e v e d e c k ý c h pracovníkov, s t a l s a z a k l a d a t e l o m d n e s už i v zahranič í u z n á v a n e j paraz i to lóg ie k e j š k o l y n a S lovensku. Doma i v zahranič í u v e r e j n i l v y š e 210 pôvodných v e d e c k ý c h prác, pub l ikova l 5 mo n o g r a f i í a 7 učebníc a učebných textov. Predniesol v y š e 200 vedecko-odborných p r e d n á š o k na v e d e c k ý c h f ó r a c h doma a v zahranič í . Bol prezidentom troch v e d e c k ý c h a k c i í s medzinárodnou účasťou, j e č lenom v i a c e r ý c h r e d a k č n ý c h rád v e d e c k ý c h a odborných časopi sov doma i v zahranič í . A k o uznávaný preds tav i te ľ s o c i a l i s t i c k e j vedy s a a k t í v n e z ú č a s t ň u j e na organizovaní a r iešení významných medzinárodných p r o g r a m o v .

Jubilant preš ie l na L e k á r s k e j f a k u l t e UK v B r a t i s l a v e v š e t k ý m i pracovnými postami od d e m o n š t r a t o r a a ž p o univerz i tného p r o f e s o r a . Už p o č a s š túdia p e d a g o g i c k y a v e d e c k y pôsobi l n a Ústave biológie. Pod vedením s v o j h o učiteľa p r o f . V r š a n s k é h o s a or ientova l na sledovanie otázok l e k á r s k e j parazi tológie . Te j to problema t i k e os ta l v e r n ý a j e h o t r v a l o u zás luhou je, že p r i Le k á r s k e j f a k u l t e UK v Brat i s lave, a k o p r v e j v ČSSR s a v y t v o r i l o paraz i to log ické pracov i sko, k t o r é v t ieto dni o s l a v u j e 30 .výročie. Z tohto v r . 1968 vznikol Pa-razíŕofogícŕcý ús tav, feforý a k o r í a d í t e ŕ nacŕaíej ímcfovaí a rozv í ja l .

Vo s v o j e j v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i s a v e n u j e h l a v n e š túd iu p r o b l e m a t i k y toxoplazmózy. Pri r i e š e n í t e j t o problemat iky z í s k a l prof . Čatár mnoho veľmi významn ý c h i pr ior i tných poznatkov. V ý z n a m n é s ú j e h o p r á c e pr i s ledovaní toxoplazmózy a k o ochorenia s c h a r a k t e r o m p r í r o d n e j ohniskovost i , k t o r é s p r a c o v a l v podmienkach Slovenska a s t r e d n e j Európy. Popri toxoplazmóze venoval pozornosť a j ď a l š í m p a r a z i t á r n y m problémom, uro-g e n i t á l n e j t r ichomoniáze, pneumocystóze, č r e v n ý m pa-razi tolózam a ektoparaz i tom. V y c h o v a l m n o h ý c h kandidátov vied, docentov, doktorov v ied a p r o f e s o r o v .

Prof. Čatár j e o k r e m p e d a g o g i c k e j , v e d e c k o v ý s k u m n e j , l iečebno-prevent ívne j a o r g a n i z a č n e j č innost i p l n e ang a ž o v a n ý v s t r a n í c k y c h , s p o l o č e n s k ý c h a a k a d e m i c k ý c h f u n k c i á c h . Je č lenom domácich i z a h r a n i č n ý c h vedeck ý c h spoločností , č lenom v e d e c k ý c h rád, p r e d s e d o m a č lenom komisi í v rámci v y s o k ý c h škôl, SAV, ČSAV, Ministerstva zdravotn íc tva a organizác i í Národného f r o n t u . Bol p r e d s e d o m ZV ROH p r i LF UK, prodekanom, a v i a c r o k o v d e k a n o m l e k á r s k e j f a k u l t y . A k o d e k a n f a k u l t y s a ú s p e š n e zúčas tňova l n a v y t v á r a n í n o v e j koncepcie výchovno-vzde lávace j s ú s t a v y v ce loš tátnom mer a d l e , v e ľ k é ús i l i e v y v í j a l a v y v í j a v ob las t i modernizác ie v ý u č b y a v o v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti . Teraz je p r v ý m p r o r e k t o r o m UK a zodpovedá z a činnosť n a v e d e c k o v ý s k u m n o m ú s e k u a n a ú s e k u z a h r a n i č n ý c h s t y k o v univerz i ty . A k o p r o r e k t o r v y v í j a v e ľ k é ús i l i e o p r o f i l á c i u a koncentrác iu v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i univerz i ty a j e j f a k ú l t n a r i e š e n i e kľúčových problémov Štá tneho plánu z á k l a d n é h o v ý s k u m u .

Prof. Čatár celý s v o j ž ivot venoval o b e t a v e j p rác i n a prospech Komunis t icke j s t r a n y Českos lovenska a výs t a v b y social izmu, významný j e jeho podiel na p r e s t a v b e a z v y š o v a n í ú r o v n e l e k á r s k e h o v y s o k é h o ško l s tva . Je nositeľom Národne j ceny SSR.

' « i

V j ú n i sa d o ž i l till r o k o v pro f . JUDr. Milan S t e f a n o v ič, CSc., p r e d s e d a CšV ZČSSP n a UK a č l e n Pred s e d n í c t v a MV ZĽSSP v Bra t i s lave.

Súdruh Šte fanov ič pôsobí d l h é r o k y v o f u n k c i á c h ZČSSP. V uplynulom období d o s i a h l a o r g a n i z á c i a ZČSSP n a UK veľmi p e k n é v ý s l e d k y . Na v š e t k ý c h p r a c o v i s k á c h š k o l y j e v y s o k á organizovanosť n p r i p r a v u j e s o veľa hodnotných podu ja t í . Prof. Š te fanov ič j e nositeľom Čest ného o d z n a k u ZČSSP í . s tupňa.

S ú d r u h Š t e f a n o v i č j e p r o f e s o r o m r o ľ n í c k o d r u ž s t v e n é h o p r á v a a pozemkového p r á v a n a P r á v n i c k e j f a k u l t e UK. Má za s e b o u b o h a t ú o d b o r n ú p u b l i k a č n ú činnosť. Zná me s ú jeho p u b l i k á c i e Teóriu družs tevníc tva , Pozemko v é p r á v o . Družstevné s o c i a l i s t i c k é v las tníctvo, Právne vzťahy v JRD, Roľníckodružstevné p r á v o ( v r á t a n e u č e b nice, k t o r e j j e v e d ú c i m a u t o r s k é h o k o l e k t í v u ) . Je s k ú s e n ý m pedagógom, bol z a k l a d a j ú c i m d e k a n o m Právnič k e j f a k u l t y UPJŠ v Košiciach (1973—1978), bol p r o d e k a n o m P r á v n i c k e j f a k u l t y UK, mnoho r o k o v j e ročníkovým učiteľom. Bol predsedom i Členom v ý b o r o v ZO KSS, t e r a z je lektorom MV KSS v B r a t i s l a v e a OV KSS.

Za s v o j u p r á c u bol v i a c k r á t vyznamenaný. Je nosí teľom s t r i e b o r n e j medai ly UK, Zlate j medai ly Právnlckei f a k u l t y UK l Mierovej medai ly K a r l o v e j univerz i ty, u td .

Dňa 22. j ú n a 1987 sa d o ž i l š e s l d e s i u t i n prof MUDr Miroslav Mlkulecký. DrSc., v e d ú c i Katedry lu tern l s t l i k ý c h d i s c i p l i n I LF UK, p r e d n o s t u I. i n t e r n e j k l i n i k y F N а v e d ú c i O d d e l e n i u a r t e r i á l n e | l i y p e r t e u i i n O s t n v u e x p e r i m e n t á l n e j m e d i c í n y UK v Bratislave.

Jubilant p o a b s o l v o v a n í V o j e n s k e j l e k á r s k e j a k a d é m i e v Hradci Krá lové pracova l v roz l ičných v o j e n s k ý c h zdra votnickych a p e d a g o g i c k ý c h zar iadeniach V r . 1959 preš ie l na Katedru in tern l s t lckých discipl in I LF UK Jej vedúcim a s ú č a s n e a j prednostom I. Internej k l in iky sa stul v r. 1981.

Činnosť p r o f . Mikuleckého c h a r a k t e r i z u j e n e o b y č a j n á pracovitosť, rac ionálnosť a komplexný pohľad na p r o b lém. Popri medic ínskych odborných problémoch s a c l e ľ a v e d o m e v e n o v a l m a t e m a t i k e a š t a t i s t i k e a v y p r a c o v a l s a n a u z n á v a n é h o odborníka, k t o r ý napokon ovládol b iometr iku a k o ce lok. Stal s a a j v zahranič í u z n á v a n ý m odborníkom v chronobiológi i . Jeho učebný text z bio-m e t r i k y , s v o j í m spôsobom u n á s or ig iná lny naš ie l šir o k ý o h l a s a j v nemedic ínskych odboroch.

A k o p r e d n o s t a k l in iky pôsobí a k o jednotiaci činiteľ v p r a k t i c k e j i n t e r n e j medic íne i v o v ý s k u m n e j prác i . Je ú s p e š n ý m r ieš i teľom v i a c e r ý c h v ý s k u m n ý c h úloh Štá tneho p l á n u technického r o z v o j a i r e z o r t n ý c h úloh, n a j m ä v ob las t i c h o r o b n e z v ý š e n é h o k r v n é h o t laku, pr i š túd iu k i n e t i k y lá tok v organizme, pr i matemat ickom modelovaní f u n k c i e o r g á n o v ľ u d s k é h o te la . Nadviazal plodnú s p o l u p r á c u s o SAV a SVŠT.

Prof. Mlkulecký j e s k ú s e n ý učiteľ, a u t o r pedagogick ý c h textov. Publ ikoval v i a c a k o 220 odborných prác, mnohé i v zahranič í . Ich v e ľ k ý o h l a s d o k l a d á v i a c a k o 100 citácií v z a h r a n i č n ý c h per iodikách. Predniesol v i a c a k o 230 odborných p r e d n á š o k , z nich značnú časť v zahranič í .

Jubilant j e č lenom KSČ u ž od s v o j i c h v y s o k o š k o l s k ý c h r o k o v . V y k o n á v a l a v y k o n á v a v i a c e r é s t r a n í c k e f u n k c i e . V jeho o s o b e s a z d r u ž u j e a n g a ž o v a n ý a p o k r o k o v ý v e dec, s k ú s e n ý v y s o k o š k o l s k ý učiteľ a zodpovedný lekár-kl in ik . Jeho ž ivotným cieľom bolo vždy vyniesť vnútorn é l e k á r s t v o a n a š e soc ia l i s t ické zdravotníc tvo na vys o k ú odbornú úroveň. Za túto činnosť dosta l mnohé uznania a pochvaly .

NASA UNIVERZITA, s p r a v o d a ) U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e l k y R a d u r e p u b l i k y • V y d é v a : R e k t o r a t UK a C Í V KSS OK • A d r e s a : Š a f á r i k o v o n i m . С. в. S i t oe B r a t i s l a v a • T e l e t f t n : 598 40, k l a p k a 325 • P r e d s e d n í c k a r e d a k č n e ) r a d y Doc. P h D r E u g é n i a B a j z i k o v á , CSc., p r o r e k t o r k a UK 0 V e d ú c a r e d a k t o r k a : i n g . A d r i a n a s u r o v l a k o v é • O r a f l c k á O p r a v a : D a r i n a r o i d a t o v é • T l a ä : S t r e d n é o d b o r n é u C U U t e p o l y g r a f i c k é , R a č i a n s k a M B r a t i s l a v a • U z á v i e r k a 10 k a í d é h o m e s i a c e

8