OSVOJENIE

A INÉ FORMY NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI

Katarína Rybárová

Gymnázium Stropkov

Školský rok:2007/2008

ODBOR/PK:

Školiteľ: ........................................

Dátum zadania témy: ..................

KONZULTÁCIE:

Dátum: .................... Podpis školiteľa: ......................

Dátum: .................... Podpis školiteľa: ......................

Dátum: .................... Podpis školiteľa: ......................

ODOVZDANIE:

Dátum: .................... Podpis školiteľa: ......................

OBHAJOBA:

Dátum: .................... Podpis školiteľa: ......................

HODNOTENIE PREZENTÁCIE:

.........................................

Obsah

Úvod..................................................................................................................................4

1 FORMY NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI...........................................................5

1.2.Osvojenie.....................................................................................................................5

1.2.1.Charakteristika..........................................................................................................5

1.2.2.Osvojiteľ a osvojenec...............................................................................................6

1.2.4.Priebeh osvojenia......................................................................................................7

1.2.5.Dôsledky osvojenia...................................................................................................8

1.2.6.Zrušiteľné osvojenie.................................................................................................9

1.2.7.Nezrušiteľné osvojenie.............................................................................................9

1.3.Pestúnska starostlivosť............................................................................................10

1.3.1.Charakteristika........................................................................................................10

1.3.2.Pestún......................................................................................................................10

1.3.3.Priebeh....................................................................................................................10

1.4 Náhradná osobná starostlivosť...............................................................................11

1.4.1 Charakteristika........................................................................................................11

1.5 Ústavná starostlivosť- Profesionálna rodina.........................................................12

1.5.1 Charakteristika........................................................................................................12

2 HYPOTÉZY A CIEĽ PRÁCE..................................................................................14

2.1 Cieľ............................................................................................................................14

2.2 Hypotézy....................................................................................................................14

3. METODIKA...............................................................................................................15

3.1 Charakteristika súboru...............................................................................................15

3.2 Organizácia prieskumu..............................................................................................15

3.3 Popis metód...............................................................................................................15

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA........................................................................................16

4.1 Rozprávanie mladých ľudí z pestúnskych rodín........................................................16

4.2 Vyhodnotenie dotazníka............................................................................................17

4.3 Diskusia......................................................................................................................21

ZÁVER............................................................................................................................22

Bibliografické odkazy

ÚVOD

Jednu vec, ktorú má každý z nás už od narodenia je rodina. Každý z nás má matku a otca.

Od narodenia nás vychovávajú a starajú sa o to, aby sme dostali všetko to čo potrebujeme.

Na spoločné chvíle strávené v kruhu rodiny si budeme spomínať aj v starobe a dúfať, že

krásne chvíle v rodinnom kruhu prežijú aj naše deti a vnúčatá.

Avšak realita môže byť aj iná. Nie všetky deti poznajú rodinné teplo a skutočnú rodičovskú

lásku. Každý deň sa stretávame s ľuďmi, ktorí vyrastali v detskom domove alebo tí, ktorí

mali a majú inú rodinu. A ani nevieme, že on alebo ona vyrastajú v adoptívnej rodine. Toto

je totiž vec, ktorú sa pokúšajú ľudia akoby skryť a hanbia sa za to, že sú adoptovaní.

Mnohí sa možno mierne stránime ľudí, ktorí vyrastali v detskom domove, či inej rodine.

Vždy nás trápia akési predsudky, že ten človek nemá to čo my. Nemá tú správnu výchovu,

to čo je pre nás také dôležité. Avšak sú títo ľudia menejcenní len preto, že nikdy nepoznali

svojich skutočných rodičov?

Svojou prácou chcem oboznámiť druhých o tom, čo to vlastne náhradná rodina je.

V praktickej časti získať informácie od ľudí, ktorí prostredie náhradnej rodiny zažili

a taktiež zistiť názory mladých ľudí na túto tému.

1 FORMY NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI

Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu

vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi a to z akýchkoľvek dôvodov. Podľa

Zákona o rodine je náhradnou starostlivosťou viacero osobitne usporiadaných, na seba

nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpečiť.

Podľa tohto zákona náhradou starostlivosťou je:

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

b) pestúnska starostlivosť

c) ústavná starostlivosť

1.2 OSVOJENIE

1.2.1 Charakteristika

Osvojenie je rodinnoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a

osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu.

Najviac sa približuje k forme náhradnej rodiny a podstatným spôsobom ju uzatvára. Názory

na to či naozaj ide o náhradnú rodinu sa rozchádzajú. „Osvojením utvorenú rodinu však

pokladáme za náhradnú rodinu, pretože osvojením sa nahrádza ten rodič, prípadne tí rodičia,

ktorí by inak podľa zákona boli rodičmi.“( Bičovský, 1981)

Jeho neoficiálnym názvom je adopcia.

Osvojením sa nahrádzajú rodičia alebo ten rodič, ktorý by bol podľa zákona rodičom. Takto

utvorenú rodinu pokladáme za náhradnú rodinu pre opustené dieťa.

Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti, ale trvalým riešením

pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo vlastnej rodine.

Osvojenie sa delí na zrušiteľné a nezrušiteľné.

Osvojením vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah ako je medzi rodičmi a

deťmi. Taktiež vniká príbuzenský vzťah medzi ostatnými príbuznými ako sú súrodenci, starí

rodičia a ostatní rodinní príslušníci.

O osvojení rozhoduje súd, ktorému predchádza súdne konanie vyvolané návrhom na

osvojenie.

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou a

po osvojení bude mať osvojenec priezvisko osvojiteľa.

1.2.2 Osvojiteľ a osvojenec

Spôsobom svojho života musí zaručovať, že osvojenie je v prospech dieťaťa a spoločnosti.

Musí byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, čiže musí byť plnoletý. Taktiež musí

žiť v dobre fungujúcej rodine, mať pravidelný príjem a musia byť splnené aj iné podmienky,

aby sa mohlo dieťa dobre vyvíjať. Medzi osvojiteľom a osvojencom sa vyžaduje aj

primeraný vekový rozdiel. Tento rozdiel nie je zákonom určený, ale ide o taký, aby

prichádzalo do úvahy prirodzené rodičovstvo. Ak si chcú dieťa osvojiť manželia musia s

tým súhlasiť obaja. Buď si dieťa osvoja spoločne alebo iba jeden z nich. Aj ten však musí

mať súhlas partnera. Osvojiteľ nesmie byť s osvojencom príbuzný v priamom rade, teda

nemôže si dieťa osvojiť starí rodič, prarodič a podobne. Osvojitelia majú pri výchove detí

tie isté práva a povinnosti ako pravý rodičia.

Osvojiť možno len neplnoleté dieťa, pretože pri dospelom človeku už o výchove

uvažovať nemôžeme. Ak má osvojenec dostatočný vek, aby posúdil dôsledky osvojenia je

potrebný aj jeho súhlas. Vyžaduje sa prevažne súhlas takého osvojovaného, ktorý už

dokončil povinnú školskú dochádzku. Iné sú však prípady, keď dieťa vyrastá od malička v

rodine osvojovateľov a pokladá ich za svojich rodičov. Tu by bol cieľ osvojenia narušený,

pretože dieťa by bolo informované o tom, že osvojitelia vlastne nie sú jeho rodičia.

1.2.4 Priebeh osvojenia

Najprv je potrebné obrátiť sa na Obvodný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde

pracovníci s osvojiteľmi prekonzultujú ich rozhodnutie a poučia o ich ďalších krokoch.

Osvojiteľ musí predložiť lekárske potvrdenie o zdravotnom stave, doklad o bezúhonnosti,

potvrdenie od zamestnávateľa o zárobku, potvrdenie obecného úradu o mieste bydliska a

musí vyplniť dotazník pre uchádzačov o osvojenie dieťaťa. Na potvrdenie dobrého

zdravotného stavu nestačí len bežná prehliadka pri lekárovi. Často krát ide aj o vysoko

odborné lekárske vyšetrenie.

Osvojenie je možno uskutočniť len s povolením biologických rodičov. Toto povolenie

nie je potrebné ak:

a) sú obidvaja rodičia mŕtvy

b) neprejavia záujem o dieťa po dobu 6 mesiacov (nesmie im v tom brániť žiadna prekážka

akou môže byť aj zdravotný stav a podobne)

c) neprejavia záujem o dieťa 2 mesiace po narodení

d) dajú súhlasia vopred bez toho, aby osvojiteľov poznali.

V iných prípadoch je potrebný aj ich súhlas. Ak aspoň jeden biologický rodič nesúhlasí, súd

nemôže osvojenie osvedčiť. Nesúhlas sa nedá nahradiť súdnym rozhodnutím. Na

osvojenie je potrebné privolať aj zákonného zástupcu dieťaťa.

Taktiež sa vykonáva návšteva pracovníka úradu v dome osvojiteľa, aby sa zistilo v akých

podmienkach ma dieťa vyrastať a vyvíjať sa. Potom sa uskutoční súdne pojednávanie, na

ktorom sa rozhodne o osvojení.

Na súdnom konaní sa zúčastňuje osvojovateľ, zákonný zástupca dieťaťa a všetky

zodpovedné osoby. Taktiež sa na ňom zúčastňujú aj biologický rodičia. Ich prítomnosť však

nie je v každom prípade nutná, ale vyžaduje sa. Rodičia nemusia byť prítomní vtedy, ak

neprejavovali záujem o dieťa a ak dali vopred súhlas.

Súhlas na osvojenie musia dať rodičia alebo rodič ústne do zápisnice pred súdom.

Nestačí vyhlásenie pred inými orgánmi alebo svedkami. Nemôže byť prijaté ani písomné

povolenie hoci je napísané vlastnoručne a podpísané. Vtedy podľa praxe nezáleží na tom či

sa povolenie dáva k zrušiteľnému alebo nezrušiteľnému osvojeniu.

Osvojovatelia majú dieťa pred osvojením v dočasnej starostlivosti, ktorá trvá 9

mesiacov. Počas tejto doby sa osvojiteľ stará o dieťa a zisťuje sa či je naozaj schopný ho

ďalej vychovávať. Všetky náklady na túto starostlivosť si hradí osvojovateľ. Oboznámi sa

tak s ekonomickou stránkou výchovy dieťaťa. Dbá však aj o jeho výchovu, jeho zdravotný

stav, spravuje jeho veci. Nemôže však v žiadnom prípade vystupovať ako jeho zákonný

zástupca. Ak by potom súd súhlas na osvojenie nedal, osvojiteľ nemá právo na vrátenie

týchto výdavkov.

Dočasná starostlivosť môže aj zaniknúť a to hlavne v tom prípade, ak sa už realizovalo

osvojenie, ale aj v tom prípade ak súd a ďalšie orgány rozhodnú inak. Ak sa rozhodne

pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti,

nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti

pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje

aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

Samozrejmosťou je prerušenie starostlivosti pri smrti dieťaťa alebo opatrovníka.

Rodičia musia byť taktiež oboznámený so všetkými dôsledkami osvojenia.

1.2.5 Dôsledky osvojenia

Osvojením zanikajú vzájomné práva medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, rovnako

zaniká aj úloha opatrovníka.

Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, v tomto prípade osvojenie

nenarušuje vzťahy medzi osvojencom a týmto rodičom. Stáva sa to najčastejšie v tých

prípadoch ak si manžel osvojuje manželkino dieťa z minulého manželstva.

Osvojitelia majú rovnaké práva ako rodičia. Toto pravidlo však platí obojstranne. Preto

osvojiteľ a osvojenec nemôžu spolu uzavrieť manželstvo.

Osvojenec dostane priezvisko osvojovateľa.

Pokrvný rodičia nemajú nijaký nárok na styk s osvojeným dieťaťom a zanikajú tým aj

dedičské nároky.

1.2.6 Zrušiteľné osvojenie

Hoci sa dá zrušiteľné osvojenie zrušiť nemožno to brať za niečo premenlivé. Zrušiteľné

osvojenie môže byť zrušené v dvoch prípadoch:

1. Na návrh maloletého osvojenca alebo na návrh osvojovateľa. Osvojenie sa opäť zruší

súdnym rozhodnutím, za predpokladu, že žiadateľ uvedie závažné dôvody na

zrušenie osvojenia.

2. Dohodou medzi osvojencom a osvojiteľom, ale to len v tom prípade, ak je osvojenec

už plnoletý.

Pri zrušení tohto osvojenia je dôležité to či osvojenie ešte plní alebo neplní svoju funkciu a

aký je citový vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom. Ďalej sa môže narušiť proces výchovy

a zanikajú aj vyhliadky na správny vývoj dieťaťa. Dôvodom na zrušenie osvojenia je

napríklad aj vznik trvalej duševnej choroby, zneužívanie práv osvojiteľa alebo nezáujem o

výchovu z jeho strany. Patrí tu aj zlé správanie osvojenca, či už k osvojiteľovi alebo k jeho

rodine.

1.2.7 Nezrušiteľné osvojenie

Pre tento druh osvojenia platia okrem podmienok pre zrušiteľné osvojenie aj iné podmienky

ktoré sa musia pri osvojovaní dieťaťa dodržiavať. Napríklad:

• dieťa musí mať viac ako jeden rok. Ak si niekto osvojí dieťa ktoré ešte nedovŕšilo

jeden rok ide len o zrušiteľné osvojenie a po dovŕšení jedného roku u dieťaťa môžu

žiadatelia požiadať o nezrušiteľné osvojenie.

• Dieťa si môžu nezrušiteľne osvojiť len manželia.

Pri tomto type osvojenie dostávajú osvojitelia aj rodný list dieťaťa, kde sú zapísaní ako jeho

rodičia, namiesto skutočných rodičov.

1.3 PESTÚNSKA STAROSTLIVOSŤ

1.31 Charakteristika

Všetky prípady vytvorenia náhradnej rodiny pre dieťa sa nedajú riešiť len osvojením. Preto

sa vytvorili aj iné právne možnosti starostlivosti o dieťa, ktorých hlavnou úlohou je vytvoriť

právne podmienky pre takú možnosť, aby dieťa malo plnohodnotnú náhradnú rodinu. V

prípadoch, keď dieťa vychovávajú jeho rodičia, ale z rôznych príčin, pre ktoré sa nemôžu o

dieťa dlhšie starať sa vytvorili právne predpisy na vytvorenie náhradnej rodiny – pestúnskej

rodiny, kde sa o dieťa stará pestún. Pestúnsku starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej

starostlivosti upravuje Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch

pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

1.3.2 Pestún

Dieťa sa môže do pestúnskej starostlivosti zveriť len manželom, teda nie druhovi, družke

alebo súrodencom. Ak sa zveruje do opatery len jednému z manželov musí s tým súhlasiť aj

ten druhý manžel. Aj tu platí, že súhlas sa nedá nahradiť rozhodnutím súdu. Avšak súhlas

druhého partnera nie je potrebný vtedy, ak stratil spôsobilosť na právne úkony, alebo ak je

pre zadováženie súhlasu potrebné prekonať nejakú ťažkú prekážku.

Pestúnom sa môže stať len občan, ktorý má na to osobné predpoklady, no najmä morálne a

zdravotné. Taktiež musí spôsobom svojho života a života svojej rodiny, v ktorej bude dieťa

vychovávané zaručiť, že táto náhradná starostlivosť je v prospech dieťaťa a spoločnosti.

Pestún je povinný o dieťa sa osobne starať. Ak bolo dieťa zverené do opatery len jednému z

manželov je ten druhý povinný mu pomáhať. Pestún ma pri výchove všetky práva ako

jeho rodičia. Má taktiež právo zastupovať dieťa a spravovať jeho veci, ale len ak ide o veci

bežné. V dôležitých veciach dieťaťa rozhoduje jeho zákony zástupca. Hovoríme teda, že

pestún má neúplnú rodičovskú právomoc.

1.3.3 Priebeh

Pestúnska starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu. Úrady vedú zoznamy detí, ktoré z

rôznych dôvodov nemôžu žiť v rodine. Sú to hlavne prípady, keď sa o dieťa nemôžu starať

rodičia, ale ani opatrovník nemá povinnosť dlhodobo zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

Keďže pestúnom sa nemôže stať každý človek, úrady zapisujú do zoznamov tých, ktorí sú

na pestúnsku starostlivosť vhodní a vedú si aj ich zoznamy. Pred zápisom do zoznamu sa

zvážia všetky okolnosti, ktoré sú významné pre výkon pestúnskej starostlivosti. Sú to hlavne

osobné ale aj rodinné vzťahy, ďalej aj bytové pomery, vzťah k práci a k spoločnosti,

schopnosť vychovávať deti, zdravotný stav občana, ale aj jeho rodiny.

Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej

starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh

niektorého z rodičov alebo pestúna súd.

Zákon umožňuje premenu pestúnskej starostlivosti na osvojenie. V tomto prípade ale

nie je potrebná dočasná starostlivosť, ale to však len vtedy ak bolo dieťa v pestúnskej

starostlivosti viac ako deväť mesiacov.

Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na

napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do

skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je

určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o

životnom minime.

Pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, jeho smrťou alebo

smrťou pestúna.

Pestúnsku starostlivosť možno zrušiť aj rozhodnutím súdu. Pestúnovi sa zaručuje, že táto

starostlivosť môže byť zrušená kedykoľvek o to pestún požiada.

1.4 NÁHRADNÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤ

1.4.1 Charakteristika

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až

§47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý

zabezpečí jeho riadnu výchovu, pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti

súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne

osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady

zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.

Dieťa je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len osobe s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky. Táto osoba musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom

rozsahu. Taktiež musí spĺňať osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné ale aj

morálne. Spôsobom svojho života musí zaručovať, tak ako vo všetkých prípadoch zdravý

vývin dieťaťa v jeho rodine.

Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia

dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň

vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd

rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov

dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú

právo stýkať sa dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú môžu sa obrátiť na súd, ktorý o tom

rozhodne. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká, ak dieťa dosiahlo plnoletosť, smrťou osoby ale aj

smrťou osoby, ktorej dieťa bolo zverené, rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené,

ale aj rozhodnutím súdu a to vtedy ak zanikol dôvod, pre ktorý bolo dieťa zverené do

náhradnej starostlivosti, ale aj na žiadosť osoby, ktorej bolo dieťa zverené.

1.5 ÚSTAVNÁ STAROSTLIVOSŤ – PROFESIONÁLNA RODINA

1.5.1 Charakteristika

Profesionálna náhradná rodina nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou

ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s

nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín

denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej

rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou

detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale

pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským

domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova

dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej

rodine).

Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade

viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského

domova obaja manželia. Do profesionálnej náhradnej rodiny je vhodné zveriť i staršie dieťa,

či dieťa s rôznymi výchovnými problémami, alebo aj dieťa telesne, či duševne postihnuté.

Profesionálna náhradná starostlivosť má tieto výhody:

• profesionálna rodina lepšie zohľadni napĺňanie potrieb dieťaťa

• prechod detí do dospelosti je prirodzenejší

• možnosť umiestniť do rodiny aj viacpočetné skupiny súrodencov

• prechod detí z detského domova do profesionálnej rodiny nie je viazaný súdom

• dá sa tu spolupracovať s biologickou rodinou

• kvalitou a hodnotou zodpovedá pestúnskej starostlivosti

2 HYPOTÉZY A CIEĽ PRÁCE

2.1 Cieľ práce

Cieľom mojej práce je zistiť záujem mladých ľudí o túto tému a ich názory na adopciu.

Taktiež získať informácie od ľudí, ktorí vyrastali v náhradnej rodine.

2.2 Hypotézy

1.) Predpokladám, že o túto oblasť sa až tak mladí ľudia nezaujímajú.

2.) Predpokladám, že na viac vedomostných otázok budú správnejšie odpovedať

osemnásťroční.

3.) Myslím si, že oveľa viac budú o týchto veciach vedieť deti z pestúnskych rodín.

3. Metodika 3.1 Charakteristika súboru

Pripravila som si dotazník, kde som sa pýtala na vzťah ľudí k adopcii a na ich vedomosti

o tejto téme. Tieto úlohy riešili sedemnásťroční a osemnásťroční študenti Gymnázia

v Stropkove.

Taktiež som poskytla voľné rozprávanie na túto tému pre deti, ktoré v tomto prostredí

vyrastajú. Tieto deti sú zo Slovenska vo veku šestnásť až devätnásť rokov.

3.2 Organizácia prieskumu

Dotazník bol vypracovaný dňa 4. 12. 2007 a 12. 12. 2007, študentmi Gymnázia

v Stropkove.

3.3 Popis metód

V praktickej časti som použila rozprávanie a formu dotazníka. Dotazník uvádzam v prílohe.

3.4 Spracovanie výsledkov

Výsledky som spracovala v podobe grafov a krátkych písomných hodnotení.

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA 4.1 Rozprávania mladých ľudí z pestúnskych rodín

Zuzana 17 rokov V pestúnskej rodine vyrastá od svojich 12 rokov. Do tejto rodiny sa dostala z detského

domova. Nikdy nebola s vlastnou rodinou a nikoho z nich nepozná. Jej skúsenosti s jej

náhradnými rodičmi sú len tie najlepšie. V pestúnskej rodine sa cíti oveľa lepšie ako

v detskom domove pretože tam ich bolo veľa. V tejto rodine sú siedmi. Tak ako aj

s rodičmi, ktorí nemajú vlastné deti aj so súrodencami vychádza dobre.

Mária 19 rokov Hoci je už plnoletá ešte stále býva pri svojej náhradnej rodine. Študuje na vysokej škole a je

rada že ju v tejto dobe môže niekto podporiť. Od svojich siedmich rokov vystriedala dve

pestúnske rodiny. Na svojich biologických rodičov má len matné spomienky. Vo vlastnej

rodine vyrastala do piatich rokov. Potom bola v detskom domove a tak si ju zobrali ako

piate dieťa do pestúnskej rodiny. V tejto rodine však nastali problémy a tak sa dostala

k terajšej rodine. Avšak zo začiatku vzťahy v tejto rodine neboli ideálne. V prvej rodine bola

zvyknutá na iný režim a veľmi ťažko sa jej prispôsobovalo. Avšak vlastná dcéra pestúnskej

rodiny jej pomohla a ona sa v tejto pestúnskej rodine naplno udomácnila. V tejto dobe má už

priateľ a v budúcnosti uvažujú aspoň nad osvojením si dieťaťa.

Eva 16 rokov V detskom domove bola už od svojich piatich rokov. Pretože je rómka adoptovať si ju

nechceli. V domove ju niekedy navštevovala teta, na ktorú má len dobré spomienky. Do

pestúnskej rodiny sa dostala ako sedemročná. Bolo pre ňu veľmi ťažké zvykať si nielen na

nových rodičov ale aj súrodencov. Teraz s nimi býva už deviaty rok a dobre si spolu

rozumejú. Hoci je ešte dosť mladá na to aby uvažovala and adopciou, v budúcnosti si chce

osvojiť dieťa.

Martin 18 rokov Vyrastá v tej istej rodine ako Eva. Nie je róm a práve toto mu na Eve vadilo. On bol jedno

z tých detí ktoré ju medzi seba veľmi nechceli ale všetci pochopili že musia držať spolu.

Teraz si dobre rozumejú a k minulosti sa vyjadril takto : „ Každý ako dieťa urobí niečo

a potom to študuje. Určite by som sa správal inak keby som bol starší.“ Život bez

biologických rodičov je podľa neho ťažší, no sú ľudia, ktorí to dokážu vynahradiť. On

svojich biologických rodičov pozná ale je rád že vyrastal práve v tejto rodine.

Renáta 16 rokov Bola v dvoch pestúnskych rodinách. Prvá rodina sa v dôsledku nedostatku financií rozpadala

a tak bola umiestnená v detskom domove, kde sa necítila dobre. Pred rokom ju opäť prijali

do pestúnskej rodiny a je to podľa nej veľký rozdiel. Veľmi sa jej tam páči. Svojich

biologických rodičov nepozná avšak má o nich informácie. V osemnástich rokoch sa chystá

ich navštíviť avšak nevie či to vôbec dokáže.

4.2 Vyhodnotenie dotazníka

1. otázka: Vieš vymenovať aspoň 2 formy náhradnej rodiny?

0 5 10 15 20

Osvojenie

Pestúnskastarostlivosť

Nevedelovymenovať 18 rokov

17 rokov

Spolu 30 ľudí vymenovalo osvojenie, 14 ľudí pestúnsku starostlivosť a 6 ľudí nevedelo

odpovedať.

2. otázka: Poznáš niekoho, kto vyrastá alebo vyrastal v náhradnej rodine?

0 5 10 15 20

17rokov

18 rokov

nie

áno

Spolu 23 ľudí pozná niekoho, kto vyrastá alebo vyrastal v náhradnej rodine, a 27 ľudí

takého človeka nepozná.

3. otázka: Čo myslíš, ako by si reagoval/a na skutočnosť, že tvoj/a partner/ka

pochádzajú z náhradnej rodiny?

0 5 10 15 20 25 30

nič sa nezmení

vadilo by mu to

vlastný názor

18 rokov17 rokov

Pre 46 ľudí, by nebol problém, keby mali partnera, ktorí pochádza z náhradnej rodiny.

Avšak 4 ľudia by s tým neboli až taký spokojný. Vlastný názor na túto tému nevyjadril

nikto.

4. otázka: Čo myslíš, adoptoval/ by si si v budúcnosti dieťa?

0 5 10 15 20

možno áno

určite nie

neuvažovali

18 rokov17 rokov

26 ľudí, by si v budúcnosti možno dieťa adoptovalo, 5 ľudí túto možno vylúčilo a 19 z nich

ešte nad tým neuvažovalo.

5. otázka: Čo myslíš, z akého dôvodu, by si sa rozhodol/a pre osvojenie?

Na túto otázku odpovedali všetci rovnako. Pre osvojenie by sa rozhodli vtedy, ak by nemali

možnosť mať vlastné deti.

6. otázka: Čo myslíš, v akom veku je podľa teba najlepšie osvojiť si dieťa?

0 5 10 15 20 25

1- 2 roky

6- 12 rokov

15- 18 rokov

18 rokov17 rokov

40 ľudí si myslí, že najlepšie je osvojiť si dieťa ako 1 až 2 ročné, pre 7 ľudí je vhodný vek 6

až 12 rokov. 3 ľudia považujú za najlepší vek na adopciu 15 až 18 rokov.

7. otázka: Ako by si reagoval/a na to, keby si niekto z tvojej rodiny adoptoval dieťa?

Nemali by k tomu žiadne námietky. Neplietli by sa do ich rozhodnutia.

8. otázka: Prijal/a by si do rodiny rómske dieťa?

0 5 10 15 20 25 30

17 rokov

18 rokov

nieáno

4 ľudia by do rodiny prijali aj rómske dieťa, 46 ľudí nie.

9. otázka: Dá sa podľa teba osvojenie zrušiť?

0 5 10 15 20

17 rokov

18 rokov

nieáno

Podľa 32 ľudí sa osvojenie zrušiť dá, podľa 18 ľudí nie.

10. otázka: Čo myslíš, je potrebný súhlas biologických rodičov pre osvojenie dieťaťa?

0 2 4 6 8 10 12

áno

nie

v niektorýchprípadoch nie

18 rokov17 rokov

10 ľudí si myslí, že súhlas biologických rodičov potrebný je, 11 ľudí si myslí, že nie a 19

ľudí si myslí, že v niektorých prípadoch tento súhlas potrebný je.

11. otázka: Vieš ako dlho trvá dočasná starostlivosť pred osvojením?

0 2 4 6 8 10 12 14

3 mesiace

6 mesiacov

9 mesiacov

18 rokov17 rokov

17 ľudí si myslí, že dočasná starostlivosť pred osvojením trvá 3 mesiace, 20 ľudí si myslí, že

je to 6 mesiacov a 13 ľudí si myslí, že 9 mesiacov.

12. otázka: Môže byť podľa teba osvojená aj plnoletá osoba?

0 5 10 15 20

17 rokov

18 rokov

nieáno

24 ľudí si myslí, že osvojená môže byť aj osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov. 26 ľudí si myslí,

že nie.

4.3 Diskusia

Na rozprávaniach detí z pestúnskych rodín bolo rovnaké hlavne to, že v pestúnskej rodine sa

žije lepšie ako v detskom domove, hoci niektorí z nich mali aj negatívnu skúsenosť. Mnohí

z týchto ľudí by si chcelo v budúcnosti adoptovať vlastné dieťa, pretože vedia aké to je, keď

nevyrastajú v rodine.

Veľké skúsenosti s osvojením nemajú tí, ktorí odpovedali na otázky v dotazníku a tak sa aj

ich odpovede líšia. Viac sedemnásťročných ľudí má aspoň trochu jasné v tom, či by si dieťa

niekedy osvojili alebo nie, zatiaľ čo osemnásťroční nad tým veľmi neuvažovali. Avšak aj

niektorí z nich majú jasný názor. Všetci sa zhodli v tom, že nebudú proti, ak by si niekto

z ich rodiny adoptoval dieťa, ale určite by to rodiny neprijali rómske dieťa.

Tak ako som predpokladala nemajú o tejto oblasti veľa informácií a tak ani mnohí z nich

nevedeli odpovedať na viaceré otázky a odpovede si tipovali. Mladý ľudia sa o túto oblasť

živote veľmi nezaujímajú a tak neboli ich odpovede až také presné.

ZÁVER Mladí ľudia si veľmi neuvedomujú, čo to vlastne rodina je. Aká je pre nás dôležitá

a nenahraditeľná, avšak vo svojej práci som sa venovala spôsobom ako ju nahradiť. Existujú

ľudia, ktorí sa obetujú, aby tak aspoň z časti vytvorili rodinu pre opustené deti. Aj keby však

táto rodina bola akákoľvek, vždy tu bude to, že je to nie je pravá, tá v ktorej mali opustené

deti vyrastať. Vo väčšej miere si to uvedomujú až, keď sú starší, no nemôžu to ovplyvniť.

Hoci mnohí z nás si myslia, že deti z týchto rodín sú o niečo ukrátené a menejcenné nie je to

tak. Pretože každý z nás je človekom bez ohľadu na to či má, alebo nemá tú vlastnú rodinu.

Téma adopcie sa veľmi nemedializuje a to je podľa mňa aj dobré, pretože mnohí ľudia sa to

boja prezradiť. Avšak oni sa určite nemajú za čo hanbiť, pretože oni na tom, že vyrastali

v inej rodine zásluhy nemajú. Bolo to vlastne kvôli ich rodičom. Mnohí z nich sa ich snažia

vyhľadať a spoznať dôvody, prečo sa to stalo. Ale často krát sa stretávajú len so sklamaním.

Myslím si, že by nás mali viac zaujímať osudy takýchto ľudí, pretože určite prežili viac ako

si myslíme my, ktorí vyrastáme vo vlastnej rodine. Aj títo ľudia nám môžu pomôcť

v zložitých životných situáciách a pomôcť si vybrať tú lepšie cestu.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

Bičovský, J.: Právny poradca v rodine. Bratislava, Obzor 1981. s.172-188. ISBN 65-054-81

Pávek, F.: Deti očami sudcu. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1982.

s. 184-187. ISBN 67-235-82

PRÍLOHA

DOTAZNÍK O OSVOJENÍ

Prosím Vás o vyplnenie tohto dotazníka. Vaše odpovede budú spracované v mojej

ročníkovej práci. Ďakujem

Vek: .....

Pohlavie: ........

Trieda: .........

1.) Vieš vymenovať aspoň dve formy náhradnej rodiny?

...............................................................................

2.) Poznáš niekoho kto vyrastá, alebo vyrastal v náhradnej rodine?

a) áno b) nie

3.) Čo myslíš, ako by si reagoval/a na skutočnosť že tvoj/a partner/ka pochádzajú

z náhradnej rodiny?

a) určite by sa nič nezmenilo b) vadilo by mi to c) tvoj názor .............................

4.) Čo myslíš, adoptoval/a by si si v budúcnosti dieťa?

a) možno áno b) určite nie c) neuvažoval/a som nad tým

5.) Čo myslíš, z akého dôvodu by si sa rozhodol/a pre osvojenie?

..............................................................................

6.) Čo si myslíš, v akom veku je podľa teba najlepšie osvojiť si dieťa?

a) 1 - 2 roky b) 6 - 12 rokov c) 15 - 18 rokov

7.) Ako by si reagoval/a na to, keby si niekto z tvojej rodiny adoptoval dieťa?

...............................................................................

8.) Prijal/a by si do rodiny rómske dieťa?

a) áno b) nie

9.) Dá sa podľa teba osvojenie zrušiť?

a) áno b) nie

10.) Čo si myslíš, je potrebný súhlas biologických rodičov pre osvojenie dieťaťa?

a) áno b) nie c) v niektorých prípadoch nie je potrebný

11.) Vieš ako dlho trvá dočasná starostlivosť pred osvojením?

a) 3 mesiace b) 6 mesiacov c) 9 mesiacov

12.) Môže byť podľa teba osvojená aj plnoletá osoba?

a) áno b) nie