Školský manažment

Riadenie a usmerňovanie činností prostredia prebiehajú v určitom dynamickom súbore

vzájomne nejako pospájaných prvkov, súborov (systém)

Systém: Škola – budova, zariadenie, nepedagogický pracovníci, pedagogický pracovníci,

žiaci, zákl. šk. dokumenty. Prvky sú na seba naviazané.

Trieda – systém s menším počtom prvkov ale s užšími vzťahmi.

Prírodné a spoločenské prostredie

Spoločenské – rodina, záujmové spoločenské organizácie, cirkev, miestna obecná

samospráva, výrobná podnikateľská oblasť.

Regulácia – kompenzuje negatívne vplyvy z prostrediu a pomáhajú udržať systém

v rovnovážnom stave, nástroje – reguláty (nariadenia, usmerňujúce vyhlásenia).

Prvok systému človek – systém s ľudskou zložkou

- sociálnou zložkou

- spoločenskou zložkou

Riadenie – dosahovanie cieľa prostredníctvom iných ľudí vo forme organizovanej skupiny

Fázy riadenia – poznávanie a získavanie čo najviac informácií o systéme a okolí, východisko

pre ďalšie rozhodovanie o postupe

Rozhodovanie – stanovenie cieľa, plánovanie, dosiahnutie cieľa, plánovanie je súčasťou

každej uvedomelej činnosti človeka

Organizovanie – zozbieranie, zhrnutie a príprava všetkých prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné

k činnosti, výsledkom je vytvorenie organizácie

Operatívne riadenie – riadenie v užšom slova zmysle(riadenie, kontrola, regulácia), neustála

kontrola aktuálneho stavu s naplánovaným

- odstránenie neurčitosti s ktorými sme nerátali

- základným prostriedkom je vedenie ľudí

- priama komunikácia riadiaci – riadený

Kontrola a motivácia - sú súčasťou každej fázy riadenia

Kontrola – je spätnoväzobná informácia o reakciách objektu na riadiace zásady

Motivácia – súbor nástrojov k tomu, aby sa všetci zúčastnení správali žiaducim spôsobom

Klasifikácia systému – determinované – na základe poznania predchádzajúceho stavu

a vymedzenia inštrukcie môžno bez rizika a omylu predvídať ich nasledujúci stav. Pracujú na

základe pravidiel, zákonitostí

Pravdepodobnostné – stochastické - nie sú do všetkých podrobností predpokladateľné, čím

ich viac spoznávame, tým s väčšou pravdepodobnosťou dokážeme predvídať ich nasledovný

stav

- najzložitejšie systémy

- patria sem spoločenské systémy

Vzťah inteligenciou a riadením – inteligencia – schopnosť nájsť včas správne riešenie

nejakého rozhodovacieho procesu.

Správnou spoločenskou štruktúrou (vhodným prerozdelením právomocou rozhodovania)

môžeme dosiahnuť, že vedenie ľudí a celý spoločenský systém pôsobí inteligentnejšie než by

bol predpokladaný súčet inteligencie jeho členov (symetrický efekt). Platí to naopak tlmene.

Teória riadenia – hraničná pedagogická disciplína

- zo všeobecnej teórie riadenia

- z potreby riadiť hospodárske zariadenia

Novovzniknuté vo všetkých zariadeniach rieši organizačné štruktúry systému riadenia školy

- má ťažisko svojho záujmu v riadení účelných pedagogických

činností ale podobne aj činností predpokladaných (ekonomické,

ekonomicko - správne)

Interdisciplinárny prístup (sociálne, psychologické, ekonomické, právne)

- iba diel čim podielom preto nevyhnutné vytvorenie TRVV

- skúma inštitúcie i jednotlivcov

- rozpracúva stratégie metód, prostriedkov

- k zabezpečeniu realizácie VV cieľov nielen v školstve ale aj

v iných hospodárskych odvetviach, spoločenských organizáciách

a spoločnosti

3 subsystémy:

1. Teória riadenia školstva – osoby, organizácie ktoré riadia VV v školstve

- riadenie zo strany štátnej školskej správy

- vzájomný vzťah jednotlivých stupňov riadenia

- sociálne otázky v školstve, normatívne a regulatívne aspekty

- MAKRO riadenie VV

2. Teória riadenia školy – vnútorné riadenie školy, koncepty riadiacich činniteľov, ich

kompetencie, princípmi fungovania riadenia školy, riadiacimi vzťahmi, otázky ekonomické

administratívno – správne, usmerňovanie školy

- mikro riadenie

- usmerňovanie riadiacich prvkov v škole

3. Teória riadenia výchovných procesov – usmerňovanie zo strany vedenia školy,

predmetových komisií, triednych učiteľov, jednotlivých učiteľov predmetov

- blízko k didaktike, nezaoberá ekonomickými otázkami

zabezpečenia školy

Z hľadiska obsahu delíme:

1, teóriu pedagogického riadenia školy

2, teóriu ekonomického riadenia školy

3, teóriu personálneho riadenia školy

4,teóriu právneho riadenia školy

Z hľadiska riadiacich funkcií:

1, teória plánovania a projektovania VV

2, teória organizovania VV

3, teória kontroly VV

4, teória analyzovania a hodnotenia VV

Ťažisko pedagogického procesu spočíva v bezprostrednej kontrole učiteľa a žiaka v ich

spoločných činnostiach. V nich učitelia cieľavedome ovplyvňujú aktivitu žiakov,

sprostredkúvajú rozvoj osobnosti a skupiny.

Charakteristické znaky pedagogického procesu: dlhodobosť

vzťah učiteľ- žiak

vzťah cieľ-prostredie-podmienky

Cieľavedome uplatnenie metód, organizačných foriem a princípov pri optimalizovaní tohto

procesu.

Ťažisko riadenia VV: je v usmernení pôsobenia pedagóga na žiaka, ide o riadenie kooperácie

v pedagogickej činnosti, cieľom je zvýšiť efektivitu a produkciu spoločnej práce a tým

vytvárať podmienky na rozvoj osobnosti a skupiny. V oboch procesoch ide o spoločný smer

pôsobenia a zabezpečenia optimálneho rozvoja osobnosti a skupiny. Riadenie obsahuje prvky

výchovy a výchovné prvky riadenia. Rozhodovanie vedúceho pedagogického pracovníka je

zamerané na riešenie pedagogických, politických a sociálnych problémov celej inštitúcie. Na

ich riešení sa podieľajú ostatní pedagógovia, rodičia, verejnosť, starší žiaci. V pedagogických

procesoch sa rozhodovanie orientuje na výber obsahu, prostriedkov a podmienok, ktoré

zabezpečujú rozvoj žiaka a žiackych skupín.

Vývoj teórie VV

- do 2. polovice 30. rokov – v tomto období na výkon funkcie riaditeľa školy alebo

inšpektora stačilo poznať školský predpis, právne normy vzťahujúce sa na školu a mať

skúsenosti z pedagogickej a riadiacej práce. Keďže otázky riadenia výchovy

a vzdelávania sa skôr chápali v rovine normatívnej a administratívno–správnej.

K zmenenej situácii dochádza po roku 1948, kedy začína silnieť vplyv sovietskej

pedagogickej vedy a teórie a školská prax v Česko – Slovensku. V roku 1954 vyšla u nás

publikácia PETROVSKÝ – Riadenie účelno–výchovnej práce v škole. Väčší dôraz sa

kládol hlavne na organizáciu školstva a z tohto obdobia sú známe práce pedagógov

z Brna – OPATŘIL a z Prahy - KEPRTA. Vytvorenie teórie riadenia školstva a školy ako

integrovanej disciplíny, kde boli zaradené aj otázky alebo problémy organizácie školstva

a školy zaraďujeme do obdobia 70. roka.

- Práce pedagógov

• CIRBES z Košíc

• OBDRŽÁLEK z Bratislavy

• BACÍK z prahy

Otázky riadenia výchovy a vzdelávania sa dostali do rezortného plánu výskumu Ministerstiev

školstva ako samostatná úloha až v roku 1980 – 1985. V súčasnosti sú riešené výskumné

práce v školstve pomocou mechanizmu grantov na projekty, na ktoré sa prihlasujú riaditelia.

Teória riadenia výchovy a vzdelávania je pomerne mladá disciplína a i napriek tomu, že sa

dospelo k určitým poznatkom neexistuje ešte usporiadaný a ucelený systém poznatkov

o výchove a vzdelávaní.

Makroriadenie výchovy a vzdelávania – problematika školského systému

Nový zákon 245/2008 zbierky – zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon)!!!

Zákon č. 596/2003 zbierky – zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

– jasne vymedzuje kto plní funkciu štátnej školskej správy – vykonáva ju riaditeľ školy,

obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátna školská inšpekcia a iné ústredné orgány

štátnej správy

Školská samospráva podľa tohto zákona vykonávajú rada školy, obecná školská rada,

územná ŠR, žiacka ŠR

Školská samospráva tvorí funkciu kontroly riadiacej práce za strany verejnosti v daných

zariadeniach.

Mikroriadenie (vnútorné riadenie školy) – školu chápeme ako dynamický systém, ktorý sa

rozvíja v konkrétnom prostredí. Pre tento systém je rozvinutá učiteľská a žiacka samospráva

a úzka spolupráca s okolím školy (rodičia, podnikateľská oblasť, cirkev...).

Znaky školy:

- deľba práce medzi učiteľmi a ostatnými pracovníkmi školy

- služobná hierarchia – každý zamestnanec školy je podriadený vyššej autorite a tieto

vzťahy nadradenosti a podradenosti v rámci služobnej hierarchie upravujú určité

vymedzenia a realizáciu určitých spôsobov a smerov komunikácie

- postupné nahromadenie – akumulácia špecificky písaných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na

celý život školy; pre optimálne fungovanie školy je nevyhnutné racionálne stanoviť

pravidlá vzájomnej interakcie, komunikácie a vymedzenie práv a povinností

- citovo neutrálne a formalizované vzťahy medzi príslušníkmi školy, čo je dané existenciou

platných pravidiel

-školu chápeme ako špecializovanú inštitúciu, ktorá je zameraná na výchovu a vzdelávanie

detí, mládeže a dospelých

- má pripravovať pre spokojný život, má plniť potreby jednotlivcov, odráža reálny stav

spoločnosti

- škola má osobité postavenie, lebo pracuje na základe skúseností získaných v minulosti,

pripravuje pre budúcnosť, s ktorou nie sú žiadne skúsenosti a ktorá je neznáma

- škola musí byť kvalifikovane zariadená, aby splnila cieľ

Modely vnútorného riadenia školy:

1) model racionálne organizovanej a riadenej školy

- opiera sa o predpisy o racionálny prístup k organizácii, uprednostňuje sa racionálne

myslenie ale nebezpečenstvo, že sa môžu prejaviť známky birokracie v riadiacom

procese

2) model humánnej relácie uplatňovaný pri riadení školy

- používa sa v systémoch, v ktorých je horizontálna deľba autority, veľká špecializácia

pracovníkov, malé obmedzenie práv a povinností

3) model postmodernej organizácie riadenia školy

- zdôrazňuje spätosť školy s okolím

- zdôrazňuje sa samostatnosť jednotlivých prvkov

- využíva sa práca expertov, ktorých vlastnú prácu nie je možné pevne organizovať a

riadiť

4) integrovaný model

- preberá prvky z predchádzajúcich modelov, s tým, že hlavná pozornosť sa venuje žiakom

Poznávanie ako fáza riadenia školy

- poznávanie je získavanie čo najväčšieho množstva informácií, ktoré sa stávajú základom

pre racionálne rozhodovanie

1. sú to informácie o stave vlastného systému

2. sú to informácie o stave ovplyvňovaných objektov

3. sú to informácie o stave okolia systému

4. sú to informácie o možnosti budúceho vývoja

5. sú to informácie o ponúkajúcich možnostiach a príležitostiach vo vlastnom systéme

a jeho okolí

6. sú to informácie o zdrojoch a pomere síl vlastných a ovplyvňovaných objektov

- čím viac informácií, tým mám väčšiu možnosť spoznávať

- nevyhnutná je motivácia a kontrola

Rozhodovanie ako fáza riadenia

- hovoríme o ňom vtedy, pokiaľ máme možnosť voľby z 2 alternatív a zároveň máme

stanovené kritériá rozhodovania

- rozhodovanie je proces, ktorý prebieha v 8 fázach:

1) rozpoznanie z informácií, že vznikol nejaký problém, o ktorom máme rozhodovať

(niekedy musíme určiť, či je to problém)

2) analýza problému z hľadiska daných obmedzení, obtiažnosti a doby prípravy rozhodnutia

(pýtame sa: Čo je cieľom rozhodnutia? Aký je žiaduci stav? Aký je nepomer medzi

žiaducim, skutočným a predvídaným stavom? Aké sú vonkajšie a vnútorné podmienky,

v rámci ktorých máme problém riešiť?)

o analýza všetkých faktorov nie je vždy možná, preto pri výbere pristupujeme

intuitívne – vyberáme väzby a vzťahy, ktoré sú vo svojej podstate zvládnuteľné

o dôležitý je časový faktor – koľko času máme na analýzu informácií

o rozhodovanie by malo byť výsledkom sebareflexie nášho konania, ktoré obyčajne

analyzujeme vtedy, keď už sme v kľude, uvedomíme si prípadné chyby, ktoré sme

v časovom strese urobili a takto sa učíme pohotovo reagovať

3) Plánovanie, prognózovanie, predpovedanie budúceho stavu alebo projektovanie

o základná fáza celého rozhodovania

o plánovanie je ťažké a vždy musíme počítať s určitou pravdepodobnosťou

4) Varianty riešenia problému

o sú výsledkom náročných myšlienkových operácií (dedukcia, syntéza, ...)

o objavenie varianty býva výsledkom určitého osvietenia

5) Kontrola kvality navrhovaných riešení

o Kontrolujeme navrhované kritériá, podľa ktorých posudzujeme kvalitu

navrhovaných riešení

6) Rozhodnutie

o vyberáme najvhodnejšiu variantu na základe kritérií

o jednostranná aplikácia kritérií nie je vždy vhodná, niekedy máme kritériá

v protiklade a vtedy použijeme kompromis

o realizáciu problému sťažuje u tých, ktoré nie sú presvedčení o správnosti riešenia

7) Formulácia a oznámenie rozhodnutia

o väčšinu rozhodovania robíme ústne, len závažnejšie rozhodnutia dávame písomne

(známky)

8) Kontrola plnenia prijatých rozhodnutí

o uskutočňuje sa v ďalších fázach riadiaceho procesu – hlavne vo fáze

operatívneho riadenia, kde sa zároveň uskutočňuje kontrola vhodnosti pôvodného

rozhodnutia

- základom fázy rozhodovanie je plánovanie

Plán – myšlienka (nápad), ktorý máme uskutočniť

- pri plánovaní ide o syntézu vôle a poznania, syntéza rozboru minulých javov, súčasnej

situácie a predpoveď možných ciest k určitému cieľu

Štruktúra plánu (čo by mal každý plán obsahovať):

stanovenie cieľa – čo chceme dosiahnuť

vymedzenie prostriedkov – čím to chceme dosiahnuť

určenie spôsobu dosiahnutia cieľa – ako to chceme dosiahnuť

určenie času – kedy

určenie priestoru – kde

- môže prísť k úprave, dočasnému prerušeniu alebo trvalému zrušeniu plánu (nesprávne

formulovať ciele, výsledky sa líšia od predstáv, keď sú zmenené podmienky)

- každý plán môže na svojej úrovni obsahovať len také úlohy, ktoré sa dajú kvalifikovane

postihnúť a zdôvodniť

Druhy plánov v školstve

1. dlhodobé (perspektívne)

o plány rozvoja školstva na dobu 10-15 rokov

o opierajú sa o komplexnú, dlhodobú prognózu vedy, techniky a národného

hospodárstva

o ich tvorba je zložitá, preto bývajú otvorené, rámcové, majú obvykle podobu

projektov, je vhodné keby boli pred prijatím predmetov všeobecné diskusie

o napr. Milénium (KEMSAK)

2. strednodobé plány

o na dobu 6-8 rokov

o sú prostriedkom plnenia dlhodobých plánov

3. krátkodobý plán

o na 1 rok

o maximálne konkrétny, maximálne kontrolovateľný

4. operatívne plány

o mesačné alebo týždenné

o sú v nich premietnuté ciele ročného plánu

o napr. plán práce na mesiac september

-na úrovni výchovno-vzdelávacieho procesu alebo úrovni učiteľa sú 2 základné plány:

- Časovo-tematický plán (ročný)

- Príprava na vyučovaciu hodinu (operatúry)

- základný plán organizácie je PLÁN PRÁCE ŠKOLY – ročný, vypracováva ho vedenie

školy, odvodzujú sa od neho ďalšie plány, je v ňom vyjadrená myšlienka vedenia ako sa bude

ďalej vyvíjať škola

- je v ňom vypracovaná oblasť:

Výchovno-vzdelávacia

Mimoškolská (krúžky, mimoškolské akcie, ...)

Personálna (kto je triedny učiteľ, aké predmety kto vyučuje...)

Materiálno-ekonomická

Oblasť spolupráce s rodičmi

Oblasť spolupráce s okolím školy

- predpokladom dobrého plánu je poznanie podmienok školy, v ktorých sa nachádza,

poznanie potrieb a žiaducich trendov

- tvorba plánu nie je jednoduchá

Základné vlastnosti dobrého plánu:

a) Plán je prostriedok a nie cieľ snaženie vedúcich pracovníkov

b) Plán musí byť jasný a zrozumiteľný, aby každému pracovníkovi bol jasný jeho podiel

na plnení plánu

c) Plán slúži k orientácii činnosti pracovníkov (každý pracovník má mať možnosť

podieľať sa na tvorbe plánu

d) Plán nesmie byť dogma (niečo nemenné) – vždy musíme zabezpečiť zmenenia plánu

e) Plnenie plánu musí byť pravidelne a trvalo vyhodnocované v záujme udržania

aktuálnosti plánu

Organizovanie ako fáza riadenia

- ide o usporiadanie prvkov a väzieb medzi prvkami tak, aby sme dosiahli vytýčený cieľ;

výsledkom tohto procesu je vytvorenie organizácie ako usporiadanej jednotky

- u nás v školstve máme základnú formálnu štruktúru danú legislatívou

- pri riadení sa uplatňuje zásada jediného vedúceho – každý pracovník má mať jedného

vedúceho, ktorý má právo mu dávať pokyny

- každý vedúci, ak má na svojej úrovni určitú zodpovednosť musí mať k tomu pridelené aj

právomoci; ak ich má pridelené, potom má povinnosť rozhodovať o veciach, ktoré

spadajú do okruhu jemu delegovaných právomocí

Riaditeľ školy

- je menovaný do svojej školy jej zriaďovateľom

(primátor MŠ a ZŠ, starosta, SŠ: samosprávny kraj alebo každý školský úrad a ich

predstaviteľ je oprávnený menovať)

- je menovaný na základe rady školy

- pre zriaďovateľa je návrh rady školy záväzný

- na základe výsledkov výberového konania – rada školy – zriaďovateľ

Rada školy – verejná kontrola riadiacej práce školy

- 5 rokov praxe po prvej kvalifikačnej skúške

- plné pedagogické vzdelanie

Riaditeľ školy

- za čo je zodpovedný . zákon o štátnej správe a samospráve

- musí mať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť

- zvyšok práce si rozdelí so zástupcom riaditeľa školy

- v zákone je dané, čo musí urobiť len riaditeľ školy

- 238/2004 – nariadenie vlády SR o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti

pedagogických pracovníkov (o miere vyučovacej povinnosti)

- Minimálny úväzok riaditeľa školy sú 3 hodiny do týždňa

- Zástupca riaditeľa by mal odučiť viac hodín ako riaditeľ

Činnosť riadenia školy:

1. pracovno-právna oblasť

- prijímanie pracovníkov do pracovného pomeru, uzatváranie dohôd o výkone práce

vykonávajú mimo pracovného pomeru, rozväzovanie pracovného pomeru v zmysle

zákonníka práce (dohodou, výpoveďou, okamžité zrušenie pracovného pomeru,

zrušenie v rámci skúšobného obdobia)

- určenie nástupu na dovolenku, vysielanie pracovníkov na pracovnú cestu, určenie

pracovnej náplne všetkých pracovníkov školy

- vymenovávanie a odvolanie vedúcich pracovníkov školy

2. mzdová oblasť

o posudzuje kvalifikáciu pracovníkov a v ich nadväznosti ich zaraďuje do

jednotlivých platobných tried a platobných stupňov

o rozhoduje o dobe započítania predchádzajúceho zamestnania (praxe)

o prideľuje pohyblivé zložky mzdy (odmeny osobného hodnotenia)

o rozhoduje o pridelení nadčasových hodín

o zodpovedný za zabezpečenie platobného styku s peňažným ústavom

3. oblasť sociálnej činnosti (práca s ľuďmi)

o zabezpečuje výchovno-vzdelávací proces s kvalifikovanými zamestnancami

o starostlivosť o odborný rast pracovníkov školy (posielanie na kurzy)

o prideľovanie pracovníkov práce vzhľadom na ich schopnosti, skúsenosti,

zdravotný stav

o vytváranie vhodných pracovných podmienok, zabezpečenie kompletnej

zdravotnej starostlivosti

o zodpovedá za dodržiavanie právnych a iných predpisov, predpisy o ochrane pri

práci

o prideľovanie ochranných pracovných prostriedkov (napr. plášte v laboratóriu)

o dodržiavanie všetkých ustanovení zákonníka práce pracovného poriadku

4. ekonomické činnosti

o zabezpečenie hospodárskych vzťahov na základe Obchodného zákonníka

(najefektívnejší dodávateľ)

o zodpovedný za utváranie kolektívnych zmlúv (medzi zamestnávateľom

a zamestnancami)

o Zodpovedný za hospodárenie v zmysle rozpočtových pravidiel

5. VV činnosť vo svojej organizácií – rozvoj školy, motivácia, kontrola, až

k udržiavaniu funkčných kontaktov s okolím školy.

Zástupca riaditeľa školy

- je menovaný do funkcie riaditeľom školy

- riaditeľ školy mu určuje pracovnú náplň

- riaditeľ školy menuje tohto zástupcu – závisí od veľkosti a druhu školy (na škole, kde je

menej ako 8 tried nie je zástupca riaditeľa)

- zástupcovia nemusia mať rovnakú pracovnú náplň

- zástupca zastupuje riaditeľa školy počas jeho krátkodobej neprítomnosti

- ak je riaditeľ dlhšie neprítomný sa menuje zriaďovateľ zastupujúceho riaditeľa školy

- musí mať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, počet hodín zo zákona

Činnosti, ktoré robí zástupca riaditeľa školy

- vykonáva úlohy prevažne pedagogicko-organizačného charakteru

- zisťuje úroveň a výsledky výchovno-vzdelávacej práce učiteľov a ostatných pracovníkov

školy pri hospitáciách, pohovoroch a iných formách kontroly sleduje uplatňovanie

pedagogických metód, foriem práce v celom výchovno-vzdelávacom procese školy

- vypracováva rozvrh hodín, podieľa sa na spracovaní vnútorného poriadku školy,

zabezpečuje zastupovanie, prideľuje dozor na žiakov, zostavuje podklady pre rozpočet

školy

- úlohou zástupcu je sledovať počet odučených a nadčasových hodín

Výchovný poradca (garant výchovnej úrovne na danej škole)

- je menovaný do funkcie riaditeľom školy

- mal by to byť jeden z učiteľov, ktorý má za sebou postgraduálne štúdium, ktorým získa

kvalifikáciu na vykonávanie tejto funkcie

- štúdium na metodických centrách (2 roky) – poznatky z pedagogickej psychológie,

sociológie, špeciálnej pedagogiky

- pomáhať učiteľom školy pri riešení výchovných problémov žiakov

- poskytovať učiteľom pomoc pri diagnostikovaní vrodených alebo získaných anomálií

(dislexia, disgrafia)

- udržiavať trvalé kontakty s pedagogicko-psychologickými poradňami, sprostredkovať ich

činnosť žiakom, učiteľom a rodičom

- poskytovať vychádzajúcim žiakom informácie o možnostiach ďalšej profesnej prípravy

- organizovať exkurzie, stretnutie so zástupcami SŠ, VŠ, predstaviteľmi podnikateľskej

oblasti v rámci profesionálnej orientácie

- spolupracovať s triednymi učiteľmi, učiteľmi a rodičmi pri podpore záujmov detí

- znížený počet hodín v úrade, lebo robí aj výchovného poradcu

TRIEDNY UČITEĽ

- funkcia do ktorej menuje riaditeľ školy

- čo je príznačné pre triedneho učiteľa:

o globálny zreteľ vývoja jednotlivých žiakov, žiakov kolektívu ako celku

o čo najužší a najdôvernejší kontakt so žiakmi svojej triedy, ktorý je založený na

obojstrannej ochote ku spolupráci

o pozitívny vzťah k žiakom pri zachovaní plnej a osobnými kvalitami podloženej

autority triedneho učiteľa

o starostlivosť o rozvoj individuality každého jednotlivého žiaka

- Oblasti činnosti triedneho učiteľa

o Vyučovanie

triedny učiteľ je špecialista vo svojom odbore, ktorý vyučuje ale okrem

toho by mal mať poznatky z pedagogických, psychologických,

filozofických, sociologických vide o človeku

V triede kde je poverený funkciou triedneho, by mal mať čo najviac hodín,

aby spoznal žiakov svojej triedy

o výchovné pôsobenie v kolektíve svojej triedy

Plní (vo svojej triede) funkciu garanta výchovnej práce, reprezentuje

učiteľský zbor ale aj žiacky kolektív na verejnosti a stáva sa jeho tvorcom

o riadenie a organizácia vyučovacieho procesu vo všetkých triedach, v ktorých

vyučuje

Nesie zodpovednosť za výchovu a vzdelanostnú úroveň triedy, vrátane

starostlivosti o učebňu, poriadok v triede, rešpektovanie vnútorného

poriadku školy v danej triede

V týchto triedach vedie najnutnejšiu pedagogickú dokumentáciu: triedna

kniha, triedny výkaz (dokument, do ktorého vyučujúci zapisujú výslednú

známku), katalógové listy, klasifikačný hárok

o koordinácia výchovno-vzdelávacej práce učiteľov, ktorí vyučujú v jeho triede

Triedny učiteľ koordinuje zadávanie domácej úlohy, súhrnného

opakovania, písomných skúšok tak, aby nedochádzalo k preťažovaniu

žiakov

Je v neustálom kontakte s vyučujúcimi svojej triedy, konzultuje a rieši

s nimi vzniknuté konfliktné situácie

Dávať do súladu názory a požiadavky všetkých učiteľov (napr. na

oblečenie, vystupovanie žiakov, formálnu úpravu žiackych záznamov...)

Triedny učiteľ má koordinovať všetky aktivity, ktoré sa konajú v čase

vyučovania a v čase mimo vyučovania

Sprostredkováva a usmerňuje styk žiakov s ostatnými učiteľmi a vedením

školy

o spolupráca so všetkými jednotlivcami a organizáciami a inštitúciami, ktoré

prichádzajú do kontaktu so žiakmi jeho triedy

Musí poznať životné podmienky žiakov, musí spolupracovať s rodinou

(spolupráca musí vychádzať hlavne zo strany triedneho učiteľa)

Musí podporovať záujmovú činnosť žiakov vo svojej triede

Sledovať druh a intenzitu výchovného ovplyvňovania žiakov

telekomunikačnými prostriedkami, širokou verejnosťou

- činnosť triedneho učiteľa je honorovaná

Učiteľ, vychovávateľ, majster odborného výcviku

- povinnosti učiteľa sú dané pracovným poriadkom pre pedagogických pracovníkov

a ostatných pracovníkov škôl a školských zariadení

- od 1.marca 2003 – Pracovný poriadok (na stránkach ministerstva školstva)

- Zákonník práce – je doplnený pracovným poriadkom

- Základné povinnosti voči zamestnávateľovi:

o sústavne si zvyšovať svoju odbornú úroveň

o dodržiavať pracovný poriadok a s ním súvisiace predpisy hlavne o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, ostatné právne predpisy a predpisy o ochrane proti

požiaru

o povinnosťou je neodkladne ohlásiť všetky zmeny v osobných pomeroch a ďalšie

dôležité skutočnosti, ktoré majú význam pre pracovný pomer (napr. zmena

adresy, poisťovne, stavu, zníženie pracovnej výkonnosti...)

o zabezpečovať jednotu výchovy a vzdelávania a starostlivosť o zdravý vývoj žiaka

o riadiť sa učebnými plánmi a učebnými osnovami

o plniť určenú mieru vyučovacej povinnosti a vykonávať práce súvisiace

s výchovno-vyučovacou činnosťou (napr. pripraviť sa na vyučovanie...)

o naďalej sa vzdelávať, zúčastňovať sa školení a konzultácií aj v čase prázdnin

o snažiť sa o vytváranie dobrého vzťahu rodičov a verejnosti ku škole

o pedagóg je povinný svojím osobným životom, konaním, vystupovaním

poskytovať záruku správnej výchovy žiakov

o podporovať záujmovú činnosť žiakov, vykonávať pedagogický dozor nad žiakmi,

spolupracovať s rodičmi žiakov, informovať ich o prospechu a správaní,

spolupracovať s ostanými pracovníkmi školy, viesť žiakov k uvedomelému

dodržiavaniu pravidiel správania a vnútorného poriadku školy

Uvádzajúci učiteľ

- je menovaný do funkcie riaditeľom školy

- úlohou je pomôcť začínajúcemu učiteľovi adaptovať sa na podmienky učiteľskej profesie

- mal by to byť najlepšie učiteľ toho istého alebo podobného predmetu

- poskytuje začínajúcemu učiteľovi informácie o regulatívach platných na škole

- zoznamuje ho s okolím školy – obecný úrad...

- radí mu pri príprave na vyučovanie (čo sa týka učebníc, didaktických pomôcok...)

- pripravuje začínajúceho učiteľa na funkciu triedneho učiteľa, k tomu využíva vzájomné

hospitácie, pozorovanie, neformálne rozhovory

- každý začínajúci učiteľ by mal pri nástupe do školy dostať uvádzajúceho učiteľa

toto bolo vertikálne členenie

Horizontálna štruktúra

Poradné orgány riaditeľa školy

- vytvára si ich riaditeľ školy sám

- majú pomôcť riaditeľovi školy v riadení školy

- základné: metodické orgány, žiacka školská rada, pedagogická rada

- hlavná funkcia je zvyšovanie odbornej a hlavne metodickej úrovne výchovy

a vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch

- základné miesto pre ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov

- orgán, ktorý spolu zodpovedá za úroveň práce pedagogických pracovníkov

- na prvom stupni ZŠ sa tieto orgány nazývajú METODICKÉ ZDRUŽENIA

- na druhom stupni ZŠ a na strednej sa nazývajú PREDMETOVÉ KOMISIE

- obidve vytvára riaditeľ školy sám a zaraďuje do nich jednotlivých vyučujúcich

- náplň:

o spracovávajú program vyučovania nových predmetov

o spracovávajú projekty ako metódy vyučovania

o uplatňovanie medzi predmetových vzťahov vo vyučovaní

o stanovenie obsahu maturitných skúšok, opravných skúšok, prijímacích skúšok,

príprava súťaží a školských akcií, ktoré súvisia s vyučovacím predmetom vrátane

rozvoja záujmovej činnosti

o poskytuje pomoc riaditeľovi školy pri odbornom riadení, vrátane objektívneho

hodnotenia žiakov

o vytváranie príručných knižníc, spolupráca s inými typmi škôl, mimoškolskými

inštitúciami, spracovanie plánu exkurzií, ich koordinácia, pomoc začínajúcim

učiteľom, príprava vzorových a vzájomných hospitácií

o rozvoj pedagogickej tvorivosti učiteľov (napr. tvorba pomôcok, experimentálne

vyučovanie...)

o práve metodické orgány sú miestom transformácie učiteľov a miestom, kde sa

pedagóg môže ďalej vzdelávať

o miesto transformácie učiteľov, zvyšovanie profesijnej vzdelanosti

Pedagogická rada

• Tvoria ju všetci pedagogický pracovníci školy (učitelia, vychovávatelia, majstri

odborného výcviku, aj inštruktor autoškoly v rámci nepovinného predmetu)

• Pedagogická rada – zvolávajú sa učitelia raz za mesiac

• Zasadnutie pedagogickej rady – miesto na participácie pracovných nariadení,

aktualizáciu učiva, plánovanie organizovanie a zabezpečenie činnosti školy,

hodnotenie práce školy, jednotlivých žiakov

o Zovšeobecnenie kontroly vedením školy a inšpekcie

o preberá vnútorný poriadok školy

o zníženie známky zo správanie o1 stupeň

o 5 – 6 krát ročne

• 1. koniec augusta – môže mať niekoľko sedení, prejednáva sa organizácia školského

roka, triedny učitelia, funkcie

• 2. november – priebeh a analýza prospechu žiakov, riešenie pedagogických

problémov, rozdelenie na prax

• 3. koniec januára – hodnotiaci a klasifikačný charakter

• 4. apríl – tak ako v novembri

• 5. začiatkom júna – obdobný charakter 3. zasadnutia

• 6. väčšie školy začiatkom júla – hodnotenie a analýza práce celej školy

Žiacka samospráva (školská rada) – prostriedok demokratického riadenia spoločných

záležitostí. Tvoria ju žiaci školy. Vznik koncom 19. a začiatkom 20. storočia v USA

a Švajčiarsku.

Vácval Příhoda – šíriteľ žiackej samosprávy

Po roku 1948 – nahradili Pionieri a Zväzy mládeže

Po roku 1990 – sa vrátilo k žiackym samosprávam, z pedagogického hľadiska je odporúčaná.

- žiaci sa učia auto riadeniu svojho života

- podriaďovať normám spoločnosti kde žijú

- rozhodovať, kritizovať, pôsobiť na iných a preberať zodpovednosť za svoje činy

Regulatívy vnútorného života školy – pôsobenie na život školy z vonku (zákony, vyhlášky),

z vnútra. Môžu mať rovnaký názov ale majú iný obsah (vnútorný poriadok školy – vyjadruje

pravidlá na dodržiavanie a normy na dosiahnutie). Patria sem zákony, učebné osnovy,

stanovy. Ich úlohou je usporadúvať formálne vzťahy medzi prvkami systému, vymedzenie

pozície a funkcie. Usporadúvať neformálne vzťahy medzi prvkami systému, zvyklosti (na

škole dodržiavané, nikde nie sú explicitne vyjadrené)

Vnútorný poriadok školy:

- konkrétne, všeobecné ustanovenie, základný školský dokument, základy právnych noriem

Body rozpracovania:

- dochádzka – otváranie, zatváranie školy, neprítomnosť a ospravedlnenie žiakov, postup

pri uvoľňovaní žiakov z vyučovacieho procesu

- správanie v škole a na aktivitách organizovaných školou

- čo môžu a nemôžu nosiť žiaci do školy

- hygienické a bezpečnostné zásady – komu sa hlási úraz, informácie o bezpečnosti

- povinnosti a práva pracovníkov školy – o prospech a spávaní žiaka informovať rodičov,

chorého žiaka poslať k lekárovi

- triedny učiteľ – spôsob kontroly a evidencie dochádzky žiakov do školy, uvoľňovanie

z vyučovacieho procesu, spôsob komunikácie s rodičmi

Základné regulatívy:

Školský zákon – charakterizuje VV sústavu

Zákon o štátnej správe a samospráve – popisuje systém riadenia, školskú sústavu

Vyhláška o základných a stredných školách – o hodnotení , opravných skúškach

Zákon o rodine

Vnútorný poriadok školy

Zákonník práce a pracovný poriadok

Predpisy BOZP, protipožiarne predpisy

Na úr? PP, vyučovania

– učebné plány o predmetoch a počte vyučovacích hodín

– učebné osnovy, klasifikačný poriadok, normy výkonov na jednotlivé klasifikačné

stupne

– rozvrh hodín

Úsek technicko – hospodársky (nepedagogický pracovníci)

- závisí od veľkosti a typu školy

- návrh rozpočtu, plán investícií, generálnych opráv, materialno – technického

zabezpečenia

- hospodárske a pracovné zmluvy

- hospodárne a včasné udržiavanie objektu školy a jeho zariadenia

- zabezpečenie opráv, objednanie učebníc, vykonáva účtovnú agendu

- obstaráva osobitnú agendu pracovníkov školy, inventarizáciu školského majetku,

evidenciu nových učebných pomôcok, informácie pre návštevníkov, udržiavanie čistoty

školy a okolia, vybavuje korešpondenciu podľa pokynov riaditeľa školy, vykonávanie

drobných údržbárskych práca a podobných činností

!!! Školský zákon naštudovať 245 z r. 2008 !!!

Právna subjektivita – vyplýva zo zákona o štátnej správe a samospráve,

- je právne stanovená zakladanie takýchto organizácií, - spôsobilosť vystupovať svojím

smerom v právnych vzťahoch a viesť rýchlo vzťahovo plnú zodpovednosť, a je to

predovšetkým v nasledovných činnostiach resp. oblastiach:

realizácia pracovno-právnych vzťahov a odmeňovania (mojím zamestnávateľom je

škola alebo obec),

hospodárenie s národným majetkom (akú legislatívu majú riaditelia školy dodržiavať),

uzatváranie hospodárskych zmlúv na dodávky energií, prác, starostlivosť o technické

zariadenia,

hospodárenie so služobnými, podnikovými bytmi a nebytovými priestormi,

uplatňovanie práv a povinností vedúceho samostatnej organizácie vyplývajúcich

z právnych predpisov.

Právna subjektivita – viažu sa na ňu, sú platné pre ňu všetky ustanovenia právnych noriem,

ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú činnosti alebo existencie.

Fáza: Operatívne riadenie ako fáza riadenia (riadenie v užšom slova zmysle)

- podstatou fázy je vedenie ľudí a kontrola, v spoločenských situáciách hovoríme o vedení

ľudí nie o riadení, riadiaci pracovník prichádza do osobného kontaktu so spolupracovníkmi,

t.j. musí s nimi komunikovať, čo patrí do najťažších manažérskych činností.

Poznáme dva typy vedenia ľudí:

1. vedenie ľudí prikazovaním (direktívne) – tento spôsob je príťažlivý pre vedúcich

pracovníkov, pretože sa uplatňuje jasná smernica zdola nahor. Uplatňuje sa zásada „menej

hovoriť, viac robiť“. Tento štýl môže vyhovovať panovačným povahám, neistým a slabým

pracovníkom, ktorým tento štýl slúži na vyrovnanie ich vlastnej neistoty. Môže vyhovovať

menej schopným alebo úplne neschopným pracovníkom, ktorí týmto zakrývajú nedostatky vo

svojej kvalifikácii, ale tým prísnym vymáhaním príkazu vyrovnáva si svoju neistotu. Pri

takomto štýle vedenia pracovník nie je vedený k práci, ale je skôr udržiavaný ako živý

mechanizmus vykonávajúci uloženú prácu.

Kritické situácie – situácie kedy je nevyhnutné vedenie prikazovaním – keď schopnosti

pracovníkov sú dočasne na nižšej úrovni ( napr. začínajúci učiteľ). Ak vedenie prikazovaním

trvá dlhšie prejavujú sa určité nedostatky:

• nedôvera v človeka, pretože sa podceňujú alebo sa popierajú kladné vlastnosti človeka,

• nedáva sa možnosť iniciatívy, tá naopak ustupuje, ľudia sa stávajú apatický, rezignujú,

ľudia majú pocit že pracujú pre istý systém riadenia a ich predstaviteľov, ale nie pre

samotnú vec,

• vedúci pracovník sa vylučuje zo skupiny, ktorý prácu riadi, to znamená že nemôže

prísť k stotožneniu nárokov a vôle skupiny s nárokmi a vôľou vedúceho pracovníka

a veľmi ľahko dochádza k vzájomným konfliktom.

Tento štýl riadenia by nemal byť charakteristický pre prácu v škole.

2. vedenie ľudí spoluprácou – je to najvhodnejší spôsob vedenia ľudí nielen v školstve, ale

tento štýl vedenia vyžaduje splnenie určitých predpokladov:

1. uvedomiť si, že ľudia sú schopný vzťahu uvedomelej spolupráce za určitých

podmienok,

2. väčšina ľudí má vlastný záujem o prácu a nie odpor.

V ľuďoch sú ukryté vlastné tvorivé vlastnosti, schopnosti a sila a tento kladný potenciál

zostáva často nepoznaný, podcenený a nevyužitý. Vzťah človeka k práci nezávisí od toho aký

človek je, ale od toho v akých podmienkach žije a pracuje, z toho vyplýva , že úlohou vedenia

ľudí je vytvárať podmienky pre plný rozvoj človeka.

3. vedením musíme neustále rozvíjať a využívať dobrovoľnú pracovnú disciplínu

a tvorivú iniciatívu pracujúcich, t.j. hlavným činiteľom rozvoja tvorivej iniciatívy

pracujúcich musí byť vedúci pracovník. V škole to znamená, že školu si nemôžeme

predstaviť bez spolupráce a rozvoja iniciatívy, úlohou riaditeľa školy je využívať také

pracovné podmienky , v ktorých je spolupráca, aktivita a iniciatíva je samozrejmosťou.

Podmienky, aby sa vedenie ľudí stalo vzťahom spolupráce:

účinné vonkajšie pracovné a životné podmienky - dokonalé usporiadanie pracoviska,

pracovných pomôcok, udržiavanie zdravého a príjemného pracovného prostredia,

bezpečnosť pri práci, dokonalá organizácie práce bez zbytočných časových strát,

účinný mzdový systém, zodpovednosť pracovníkov za škodu, prostriedky na

udržiavanie prac. disciplíny, (ako napr. využívanie zákonníka práce, prac. poriadku),

starostlivosť o mimopracovné potreby pracujúcich...

účinné vnútorné, resp. psychické pracovné podmienky – vytvárané plným a trvalým

uspokojovaním vyšších psychických potrieb ľudí. Patrí sem: potreba bezpečnosti

a istoty ( pocit, že mám zabezpečenú prácu...), potreba súžitia s inými ľuďmi (byť

prijatý do kolektívu), potreba dávať a prijímať lásku, potreba krásneho (potreba

čistoty, poriadku, umeleckého zážitku, múdre a vkusné jednanie s ľuďmi), potreba byť

spokojný sám so sebou na základe vlastného hodnotenia a hodnotenia iných, potrebe

uplatniť sa.

Podmienky vnútorné a vonkajšie vyvolávajú účinnú pracovnú motiváciu za predpokladu, že

sú vytvárané, rozvíjané a využívané komplexne v jednom celku, za vytvorenie motivujúcich

podmienok je zodpovedný vedúci pracovník.

Konflikty medzi pracovníkmi

Rozdiely v názoroch to je normálny jav v každej organizácii, spory medzi pracovníkmi,

ktorých podstatou sú rozdielne názory nemusia mať negatívny účinok dokonca môžu pôsobiť

motivačne v práci, avšak nesmú prerásť v neproduktívne medziľudské rozpory. Ak spory

prerastú do nežiaducej emocionálnej roviny stáva sa z nich konflikt. Každý príznak

vznikajúceho konfliktu je treba brať vážne, vzniknuté konflikty sú pre každú organizáciu

neekonomické (ľudia sa nevenujú pracovnej činnosti lebo riešia konflikty). Konflikt treba

riešiť skôr ako je celkom vyhrotený, pokiaľ je ho možno bez väčšieho úsilia vyrovnať. Ak

necháme konflikt prerásť do vysokej roviny, účastníci konfliktu strácajú pochopenie pre

logické vzťahy a nie sú schopný racionálne danú situáciu posúdiť.

AKO KONFLIKT ZMIERNIŤ:

• dobrý kompromis je lepší ako víťazstvo za každú cenu, cieľom má byť vždy to, aby

obaja partneri urovnali konflikt obojstranne prijateľným spôsobom,

• protivníkovi vždy treba nechať dobu na ústup,

• obidve strany musia jasne povedať v čom vidia problém a čo im na konflikte vadí,

• mlčanie pomáha konflikt zmierniť,

• vyvarovať sa protiargumentom,

• nebáť sa priznať slabé stránky ( človek bez slabín pôsobí neľudsky),

• problémy druhých spravidla nie sú riešiteľné našimi vlastnými metódami,

• pri riešení konfliktu treba viesť oboch partnerov k vyriešeniu konfliktu obojstranným

prijateľným spôsobom riešenia,

• pýtame sa bez kritických podtextov a predsudkov,

• kladenie otázok je súčinné iba vtedy ak otázky neobsahujú kritiku a neprejavujú

nedôveru,

• vždy berieme v úvahu vnútorné problémy účastníkov konfliktu (väčšinou sporov je

založená na vnútorných osobných dispozíciách a nedostatkoch ako napr. strach,

neistota, antipatia..).

Kontrola v škole

Vnútroškolská kontrola

- t.j. kontrola ktorú si robí škola samotná vlastnými pracovníkmi, nie je to inšpekcia. Kontrola

má Tri funkcie:

• zabezpečovanie priaznivých materiálnych a sociálnych podmienok pre prácu učiteľov

a žiakov (vybavenie budovy, okolie budovy...)

• zabezpečenie plynulého chodu vyučovania a mimovyučovacích činností ( kontrola

dodržiavania vnútorného poriadku školy, rozvrhu hodín, dozorov...)

• poskytovanie komplexného pohľadu na prácu učiteľa a žiaka poskytovaním

pravdivých informácií o skúmanej skutočnosti

• ? usmerňovanie činností učiteľov a žiakov tak, aby výchovno-vzdelávací program

školy sa plnil čo najefektívnejšie.

Kontrola nesmie učiteľov znechucovať, vyvolávať nedôveru v svoju prácu, ale má viesť

k zlepšeniu činností učiteľa a žiaka. Má viesť k tomu, aby žiaci neupadli do sebauspokojenia,

pohodlnosti. Výsledky kontroly by sa mali prejaviť v aktivite žiakov, v ich štúdijných

výsledkoch, v ich mravnom profile. Kontrolná činnosť sa môže vykonávať rôznymi formami.

Najrozšírenejšou kontrolou na školách je hospitácia.

Hospitácia – umožňuje priamo sledovať učiteľovu prácu, nezaujíma nás len výsledný efekt,

ale aj priebeh činností, ako sme výsledok dosiahli. Hospitácie pre učiteľa je spätnou väzbou,

t.j. či dobre robí svoju prácu, alebo by trebalo niečo zmeniť. Učiteľ k hospitácii by mal

pristupovať ako ku prostriedku sebazdokonaľovania, napr. učiteľ skúša netradičné postupy vo

vyučovaní. Záleží od riaditeľa školy alebo iného hospitujúceho či učiteľovi vopred oznámi

hospitáciu. Pri hospitácii sa sleduje:

• overuje sa ako učitelia plnia vytýčené konkrétne úlohy v pláne práce školy,

• u začínajúcich učiteľov na školách vykonáva riaditeľ tzv. celkovú hospitáciu – pri

ktorej sa zameriava na aspekty práce učiteľa, ako sa s nimi zoznámil v pedagogických,

psychologických, v jednotlivých didaktických vedách. Všíma si pripravenosť učiteľa

na vyučovaciu hodinu, kvalitu riadenia vyučovania, práca s vyučovacími cieľmi,

učebnými úlohami, používanie didaktických metód, kontrolné činnosti, komunikáciu

medzi učiteľom a žiakom, riešenie vyučovacích problémov, klímu na vyučovacej

hodine, prácu učiteľa s vyučovacími prostriedkami, formálne aspekty, medzi ktoré

zaraďujeme: písanie poznámok žiakmi, častosť skúšania, vykonávanie opráv cvičení...

Po hospitácii nasleduje pohospitačný pohovor – zhodnotenie práce na vyučovacej hodine.

To je čas kedy učiteľ môže vysvetliť prečo postupoval tak ako postupoval. Na pohospitačný

pohovor musí prísť učiteľ pripravený, preto by nemal byť hneď po hospitácii. Učiteľ si

premietne celú činnosť na hodine vo svojej mysli. Na pohosp. pohovore najprv hodnotí svoju

prácu, potom hospitujúci (riaditeľ,...). Z celého priebehu hospitácie a pohospitačného

pohovoru sa robí hospitačný záznam, ktorý sa zakladá. Ukladajú sa úlohy na zlepšenie práce

učiteľa – návrhy. S nimi má byť učiteľ oboznámený, má právo vyjadriť sa k nim. Hosp.

záznam má slúžiť pri ďalšej hospitácii. Podpíše sa. Svojim podpisom však učiteľ dáva najavo,

že sa hospitácia uskutočnila a bol oboznámený s hospitačným záznamom. Učiteľ nemusí

s ním súhlasiť, má právo sa k podpisu aj vyjadriť. Hospitácia nemôže byť jedinou kontrolou,

musíme využívať aj iné formy kontroly na objektivizáciu hodnotenia (napr. výsledky súťaží z

vyučovacieho predmetu, porovnávacie testy, preverovanie vedomostí a zručností pomocou

iných rôznych skúšok /štandardizovaný, neštandardizovaný testy, ústne skúšky../, rozbory

žiackych prác, pohovor s učiteľom, besedy so žiakmi /napr. sa to týka medzipredmetových

vzťahov/, prijímacie skúšky a úspešnosť žiakov na vyššom stupni školy /na ZŠ sú to napr.

monitory...). Tieto iné formy kontroly majú zobjektivizovať pohľad na prácu učiteľov

a žiakov v škole.

Štátna školská inšpekcia

- nezávislý orgán, úlohou ŠŠI je zhromažďovať a analyzovať objektívne informácie o kvalite

a efektivite činnosti škôl, školských zariadení, o javoch a prebiehajúcich procesoch v školskej

sústave a v jej časti.

- ŠŠI pripravuje podklady a informácie pre potreby riadiacich článkov ministerstva školstva,

štátnej správy, samosprávy a občianskej verejnosti.

- na čele ŠŠI stojí ústredný inšpektor.

- okrem inšpekcie na školách pôsobí aj systém vnútornej kontroly ministerstva školstva, ktorý

sleduje riadenie, ekonomiku, správu školy z hľadiska dodržiavania zákonných noriem, zásad

správneho riadenia a finančnej disciplíny.

- ŠŠI je zameraná na pedagogické aspekty činnosti škôl, z pedagogického hľadiska posudzuje

riadenie, ekonomiku, interpersonálne vzťahy školy alebo školského zariadenia.

Škola a jej okolie

- škola je otvorený systém, pretože má definované okolie, správanie školy je determinované

kvalitou jej prvkov a vzťahov medzi nimi. Okolie ovplyvňuje školu ako systém, aké oblasti

ovplyvňujú školu:

• politická oblasť – zasahuje prostredníctvom legislatívy,

• ekonomická oblasť – miera inflácie, množstvo prostriedkov v štátnom hospodárstve

pre školstvo,

• sociálna oblasť – pôsobí na zvyky, postoje, prijímané hodnoty pracovníkov

organizácie, ide o spoločenský uznávanú prestíž školy a učiteľov, o to ako si učitelia

sami vážia svoju prácu,

• demografický vývoj okolia – napr. úbytok detí, rušenie škol...

• konkurenčná oblasť – na rozvoj organizácií nepôsobia len jednotlivci, ale aj iné

organizácie, s rozvojom špeciálne zameraných škôl a škôl s vysokú kvalitou práce

začína sa v školách prejavovať jav – konkurencia, ktorá vyúsťuje v podobe získavať si

nových zákazníkov ( v školách sú to žiaci a ich rodičia). Konkurencia je vhodný

stimul pre prácu škôl čo je podporené tým, že sa zrušila povinnosť prihlásiť dieťa do

určenej školy (boli spádové oblasti),

• technická oblasť – využívanie modernej techniky a inovácií v tejto oblasti,

fyzická oblasť – napr. klíma, do prevádzajúci charakter počasia v danej oblasti, dostupnosť

a ceny energií, stav a úroveň komunikačných ciest pre spojenie s ďalšími prvkami v okolí.

Obec, škola, otvorenosť školy k jej okoliu

- obec: mesto, dedina,

- po decentralizácii riadenia školy sa obce viacej podieľajú ( na riadení školy, predovšetkým

tých škôl, ktoré samotné zriaďujú),

- stredné školy zriaďujú samosprávne kraje,

- gymnáziá zriaďuje krajský školský úrad,

- istý druh právomocí bol prenesený na obec,

- formálny vzťah obce a školy je vyrovnaný Zákonom o štátnej správe a školskej samospráve

(596/2003),

- zástupcovia obcí majú zoskupenie v školskej rade, ktorá vyvíja činnosti za účelom

skvalitnenia práce školy.

Rada školy

- je nezávislý orgán, ktorý plní konzultačnú, poradenskú a informačnú funkciu, koordinuje

záujmy školy, rodičov, žiakov, budúcich zamestnávateľov žiakov a obce v prospech záujmu

žiakov. Plní funkciu zo strany verejnosti (verejnej kontroly) riadiacej práce výchovno-

vzdelávacieho procesu. Posudzuje činnosť školy v oblasti výchovy, vzdelávania,

personálneho obsadenia a z hľadiska účelového vynakladania finančných prostriedkov.

Poskytuje riaditeľovi školy pomoc pri kontaktoch s rodičmi, obcou a ostanými partnermi.

- podnet na založenie rady školy dáva riaditeľ školy,

- členovia rady školy: zástupcovia pedagogických pracovníkov, nepedagogický pracovníci,

zástupcovia obce, zriaďovateľa, rodičov, organizácií, ktoré sa podieľajú na výchove

a vzdelávaní, organizácii, ktoré sú odberateľskými subjektmi

- rada školy si volí predsedu, ktorý zvoláva zasadnutia rady a riadi jej činnosť,

- rada školy sa vyjadruje k výsledkom vzdelávacej činnosti školy, k riešeniu pedagogických

problémov, k ekonomickej efektivite vzdelávania v škole, k používaným učebným plánom

a osnovám, k celkovému počtu žiakov a uplatneniu absolventov, k rozpočtu a hospodáreniu

školy, k celkovej úrovni riadenia školy, k stanoveniu hlavných úloh na školský rok,

- rada školy schvaľuje výročnú správu o činnosti a výsledkoch práce školy, ktorú podstupuje

riaditeľ školy rade,

- pokiaľ rada školy správu neschváli, môže ju prejednať za prítomnosti štátneho inšpektora,

- rady školy sú významným prostriedkom pre otvorenie sa školy verejnosti, prostriedkom

riadiacej súčasti verejnosti, učiteľov, žiakov na riadení školy.

Rada rodičov (združenie rodičov)

- pomáha škole materiálne a to, vyberaním príspevkov od rodičov alebo usporadúva rôzne

zárobkové akcie hlavne v oblasti výchovy mimo vyučovania,

- základnou jednotkou sú triedne schôdze,

- buduje sa tu základný vzťah rodičov k škole,

- je tu dôležitý postoj triedneho učiteľa ako to zorganizuje,

- škola by mala byť vecou verejnou a neformálnou, rodičia a ostatní občania by mali mať

možnosť zúčastniť sa na práci školy či už ako pozorovatelia alebo ako priamy aktéri,

- týmto spôsobom sa vytvára pozitívny vzťah okolia ku škole,

- napr. dni otvorených dverí, voľný prístup rodičov ku učiteľom, umožnenie rodičovi sledovať

prácu svojho dieťaťa v škole.

IMAGE (imidž) školy

- je obraz školy pod ktorým ju vníma verejnosť,

- škola má záujem, aby bola pozitívne vnímaná verejnosťou, o ktorú sa má pričiniť kvalitou

práce,

- trvalými posudzovateľmi práce školy sú žiaci a rodičia,

- obraz školy nemusí byť reálny ako tá škola na tom skutočne je,

- oblasti, ktorý vytvárajú image školy:

1. čo ponúka škola žiakom (kvalita vyučovanie, študijné výsledky, kvalita učebníc, ktoré sa

používajú, ako sa žiaci v škole cítia, aké sú vzťahy medzi učiteľmi, aká je kontrola študijných

výsledkov, ako sú žiaci chránení pred odpadávaním vyučovacích hodín, či funguje v škole

knižnica, aké ponúka škola predmety, aké sú šance uplatnenia po ukončení štúdia, materiálne

vybavenie, spolupráca školy s inými školami,...),

2. personálne obsadenie školy – či riaditeľ školy a učitelia sú osobnosti, ako sa prezentujú

navonok, aký je vzťah vedenia školy a učiteľov, aký má prístup škola k učiteľom, ako škola

v spolupráci s rodičmi rieši problémy žiakov, aké sú pedagogické schopnosti učiteľov.

3. čo škola ponúka navyše ako štandard – či existujú výmeny do zahraničia, akú povesť majú

absolventi školy, kam odchádzajú, aká je na škole disciplína, aký je vzťah školy k trhu práce,

aký je rozvrh hodín na škole, či rodičia môžu spolupracovať so školou,.

4. aká škola je – z koľkých budov škola pozostáva, aký je dostupnosť dopravnými

prostriedkami do školy, materiálne vybavenie školy, či má škola športové zariadenia, či má

miesto pre odpočinok žiakov, či má jedáleň, aký je vzhľad tried, chodieb v škole...

5. spôsob prezentácie školy – či škola má reklamu v masovokomunikačných prostriedkoch,

aký je úroveň schôdzok s rodičmi, či má škola školský časopis, či sa organizujú deň

otvorených dverí, ako škola spolupracuje s okolím, či sa škola prezentuje v obci...