TENDECIE SLOVENSKEJ DRÁMY V 2. POLOVICI 20. STOROČIA

• Divadelná tvorba bola dôležitým prostriedkom, ktorá ovplyvňovala verejnú mienku ľudí, a preto bola od roku 1948 pod väčším ideologickým tlakom a dozorom ako ostatné literárne druhy. Čo sa odrazilo na nižšom počte kvalitných divadelných hier a nízkym záujmom spisovateľov o tento literárny žáner.

• Koncom 60-tych rokov začali v Bratislave vznikať nekonvenčné, novátorské divadlá, ktoré ovplyvnili celé generácie divákov, najmä mladých

DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO pomocou humoru a satiry sa snažili poukázať na morálne a spoločenské

nedostatky, zosmiešniť uhladený pohľad na minulosť a prítomnosť využívali najmä malé javiskové formy: kabaret, pásmo, scénka, skeč typické znaky: vlastné texty, improvizácia a interakcia s obecenstvom

AUTORSKÉ DIVADLÁ

• KABARET – zábavný, humoristicko-satirický divadelný žáner, v ktorom sa strieda hovorený text s hudobnými číslami a dôraz sa kladie na spoločenskú kritiku

• SKEČ - niekoľkominútový výjav so satirickým zameraním a prekvapivou pointou• GAG - improvizácia, žartovná vložka ako prostriedok situačnej komiky

- je založený na neočakávanom zvrate vyplývajúcom zo situácie - Kremnické gagy – festival v improvizovanej tvorbe gagov

DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO

• Zakladatelia: Milan LASICA (1940) Július SATINSKÝ (1941 – 2002)• zaslúžili sa o vznik moderného slovenského kabaretu • ich hry boli obľúbené najmä u opozičnej časti publika, pretože

kritizovali vtedajšiu spoločnosť • ich hry pozostávali z dialógov, scénok a pesničiek• v hrách využívali prvky absurdného divadla, humor s prekvapivou

pointou, slovné hračky, nárečia

• DIELA: Nikto nie je za dverami, Deň radosti – inscenácie Ktosi je za dverami – kabaretný cyklus vysielaní v televízii Nečakanie na Godota, Náš priateľ René – paródie slávnych literárnych

diel

RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO

• Vznik: 1963, v obci Radošiná (Piešťany), dnes pôsobí v Bratislave ako profesionálne divadlo

• spájajú sa v ňom črty vidieckeho ochotníckeho divadla a mestského intelektuálneho kabaretu

• Zakladateľ: Stanislav ŠTEPKA:- jeden z najpopulárnejších dramatikov súčasnosti

- napísal viac ako 5O hier (Jááánošííík, Človečina, Slovenské tango, Sedem hlavných hriechov, Pavilón B, Konečná stanica)• hry sa vyznačujú originálnym humorom, satirou, dedinským dialektom a sú

obohatené o slangové slová, nárečové prvky, porekadlá, príslovia- hry majú originálnu štruktúru – v dramatickom texte sa striedajú piesne, autentické výpovede a monológy postáv- hrdinovia sú obyčajní ľudia

• predstaviteľ slovenskej dramatickej tvorby a hraného filmu po roku 1945 (dramatik a scenárista)

• v divadelných hrách poukazoval na deformity spôsobené obdobím kultu osobnosti

Ivan BUKOVČAN

Po roku 1967 vznikli jeho najznámejšie divadelné hry a filmové scenáre (Medená veža, Orlie pierko, Stratená dolina.) Základným motívom týchto diel je vzťah jednotlivca a spoločnosti a otázka morálnej zodpovednosti človeka za svoje činy. Autora zaujíma najmä to, ako sa človek zachová v krízovej situácii.

Dramatické hry Ivana Bukovčana nastoľujú myšlienky odhaľujúce každodenné životné problémy.

• jeden z najvýznamnejších autorov modernej slovenskej literatúry – v období normalizácie bol diskriminovaný a prenasledovaný

• Debut: METEOR – tematicky sa viaže k obdobiu 2. sv. vojny - BAŠTA – povstalecká tematika

- NÁVRAT DO ŽIVOTA – opisuje problematiku koncentračných táborov a tých ľudí, ktorí prežili

• Kritický charakter majú hry zo 60-tych rokov, v ktorých Karvaš odsúdil obdobie kultu osobnosti a totalitné praktiky socialistického režimu.

• ABSOLÚTNY ZÁKAZ – základný motív: Absolútny zákaz - absurdné úradné nariadenie – zákaz dívať sa z okna - autor rozvíja podobenstvo o nemožnosti existencie v spoločnosti, ktorá celkom obmedzuje slobodu jednotlivca

táto hra bola ponímaná ako úplné popretie ideových zásad socializmu, a preto bol Karvaš násilne umlčaný; hru stiahli z programu divadiel a autor dlhé roky nemohol publikovať

Peter KARVAŠ