6
MONIKA PEETZOVÁ Ut orkové ženy < =

Utorkové ženy_MONIKA PEETZOVÁ

Embed Size (px)

Citation preview

MONIKA PEETZOVÁ

Ut orkové ž en y

Uto

rkové

ženy

< =

< = < =

MONIKA PEETZOVÁ

MONIKA PEETZOVÁ je popri

románoch i autorkou filmových

a televíznych scenárov a žije

striedavo v Nemecku

a Holandsku.

LOŽ SA VRÁTI AKO BUMERANG

A TRAFÍ TOHO, KTO HO HODIL – MOŽNO

PRETO, ABY ZABRÁNIL TOMU, ABY SA

STALO EŠTE NIEČO HORŠIE. NIEKEDY SA

BUMERANG VRÁTI HNEĎ, NIEKEDY

AŽ NESKÔR.

Päť priateliek putuje po Jakubskej ceste do Lúrd. Napínavý a nes-mierne vtipný román o ceste, ktorá všetko zmení.

Poznajú sa už pätnásť rokov a spája ich pevné priateľstvo. Pravi-delne každý utorok sa stretávajú vo svojej obľúbenej francúzskej reštaurácii a raz v roku si doprajú spoločný víkend. Tentoraz je ale všetko inak. Judithin manžel po ťažkej chorobe zomiera a ona sa rozhodne vydať sa po jeho stopách na cestu do Lúrd. Spolu s ňou putujú po Jakubskej ceste i jej štyri priateľky a postupne odhaľu-jú tajomstvo, ktoré prevráti ich životy hore nohami a postaví ich priateľstvo pred ťažkú skúšku.

Román Moniky Peetzovej sa len v nemecky hovoriacich krajinách predal viac ako miliónkrát. Bol preložený do 25 jazykov a aj v za-hraničí sa dostal do rebríčkov najpredávanejších kníh. Medzitým autorka vydala ďalšie dve pokračovania príbehov utorkových žien. Prvé dva romány majú za sebou divácky úspešné filmové podoby, dostupné aj na DVD.

„Je úžasne napínavé sledovať charaktery jednotlivých postáv i to, ako sa v priebehu deja menia. Monika Peetzová ich vystihla tak dobre, že človek má pocit, akoby poznal každú z piatich žien osobne. Svieži príbeh plný životnej múdrosti, okorenený autorkiným skve-lým humorom.“

WDR

„V žiadnom prípade nejde o návod, ako absolvovať Svätojakubskú púť, ale o nádherný príbeh o láske, priateľstve a o poznaní, že klamstvá sa vracajú ako bumerang.“

Sikal, Lies & Lausch

www.zelenykocur.sk 9 788097 153441

ISBN 978-80-971534-4-1

91

23

Ginette už vo svojom živote ubytovala veľa hostí. Za tie roky, čo viedla ubytovňu Auberge Sainte Marie, už vedela ľudí od­hadnúť dopredu. Keď krátko pred polnocou uvidela pred sebou rozrušenú moletku, bosú, len v krátkych pyžamových nohavi­ciach a tričku, iba kývla rukou smerom k telefónu na chodbe.

Eve sa triasli ruky tak silno, že takmer nedokázala vytočiť číslo. Jej tela sa zmocnila kombinácia chladu, únavy a vyčer­pania. Samozrejme, že jej telefonoval niekto z domu z Kolína.

„Čo sa stalo?“„Mami, v mojej izbe je vlkolak,“ povedal vystrašený hlások.Vlkolak. Samozrejme. Je jasné, že vlkolaci sa dajú najrých­

lejšie odstrániť z Francúzska. Dovolil Frido Anne pozerať fil­my s veľkými deťmi?

„Anna, zlatko, prečo nejdeš k ockovi?“„Ocko na vlkolakov neverí. Ako ich potom nájde?“Bolo to také jednoduché. Neveriť na vlkolakov znamenalo

pokojne spať ďalej, aj keď nebezpečenstvo bolo vzdialené iba desať metrov.

„A čo veľkí?“„Oni sa mi smejú.“Eva pochopila, že tu nejde o vlkolakov. Anne chýbala ma­

ma, tak ako ona chýbala Eve a ako Eve chýbal aj zvyšok rodi­ny. Ale to v tejto situácii nikomu nepomohlo.

92

„Anna, vieš, čo mi spievala starká Lore, keď som nemohla zaspať?“ Eva si čupla, oprela sa o studenú stenu a zahmkala krátku melódiu. Ginette, ktorá práve umývala dlážku v ku­chyni, zastala a dojato načúvala. A v ďalekom Kolíne načúva­lo malé dievčatko. Anna nedokázala vyriecť ani slovo, smútok jej zviazal hrdlo. Ale Eva aj tak vedela, čo jej chcela povedať.

„Aj ty mi veľmi chýbaš. Všetci mi chýbate. Ľahni si do mojej postele. A daj ockovi bozk na dobrú noc. Pekne spinkaj.“

„Mama, ty plačeš?“ spýtala sa Anna neveriacky.„Ale kdeže, neplačem,“ uisťovala Eva Annu a utierala si slzy

stekajúce po lícach.

Keď Eva zložila slúchadlo, zrak jej padol na zažltnutý zdrap papiera, ktorý visel vedľa telefónu. Bol to cestovný poriadok miestnej autobusovej linky. Jeho veľké ružové písmená ohla­sovali záchranu. Eve udrela do očí predovšetkým jedna infor­mácia – odchod smer letisko: 08:15 hod.

93

24

Spoza kopcov pomaly vychádzalo slnko a  farbilo sivé múry domov do zlata, úzkymi uličkami sa niekto s rachotom vie­zol na skútri, dva kohúty kikiríkali opreteky. A Eva ešte stále nevedela, čo má robiť. V jej hrudi sa ukrývali dva hlasy a vy­mieňali si názory.

„Na druhý deň sa ti pôjde ľahšie,“ povedal prvý hlas.„Panebože, už žiadna ďalšia túra, prosím. Už ani meter,“

odpovedal druhý.„Anna to zvládne aj bez teba. Jediná, ktorá to nezvládne, si ty.“„Musíš sa vrátiť domov. Zabudla si im napísať, ako sa obslu­

huje sušička.“„Iné matky to tiež zvládajú, napríklad taká Caroline. Prečo

by si to nemala zvládnuť aj ty?“„Chceš to vzdať? Ako jediná?“„Si lúzer, Eva.“„Vstávaj, Eva!“To už neboli vnútorné hlasy, ale Caroline, ktorá jemne bu­

dila Evu.„Ako? Tak skoro?“ mrmlala Eva. Kdesi medzi povzbudenia­

mi a beznádejnými výčitkami opäť zaspala.„Je pol ôsmej. Keď hneď po raňajkách vyrazíme, náročnú

časť cesty zvládneme ešte pred poludňajšou horúčavou,“ po­vzbudzovala ju Caroline.

94

Eva vyčerpane padla späť na vankúš. Ako to len tie že­ny robili? Caroline už bola fit ako srnka, Judith sa práve venovala rannému stíšeniu pred Arneho zdemolovaným pseudooltárom a  dokonca aj Estelle už pobehovala na­šminkovaná.

„Hneď prídem,“ upokojovala priateľky, ktoré vyhladované a smädné po káve postupne odchádzali do jedálne.

Možnože to bolo slovo „poludňajšia horúčava“, možno predstava, že musí robiť niečo vyčerpávajúce, ale keď sa aj za poslednou priateľkou zatvorili dvere izby, Eva veľmi dobre vedela, čo musí urobiť. Odísť na letisko a potom domov. Tá myšlienka bola až príliš lákavá.

Len s  námahou si ponaťahovala svoje ubolené končatiny. Nešikovne zliezla z postele a dopadla na zem ako vrece múky. Zbadala, že nebola jediná, ktorá neoplývala ranným pútnic­kým duchom. Aj Kiki, ktorá takmer do polnoci pracovala, po Carolininom budíčku opäť zaspala.

Eva balila svoje veci potichu, aby Kiki zbytočne nezobu­dila. S  každým kúskom, ktorý vložila hlboko do batoha, sa jej viac odľahčilo. Bola naivná, keď si myslela, že sa na pútnickú cestu môže vybrať len tak bez akejkoľvek prí­pravy a  pravidelného tréningu. Hneď zajtra sa v  Kolíne zapíše do fitnescentra. A  o  pár rokov, keď deti podrastú, sa vyberie na púť po druhýkrát, tentoraz s  perfektne vy­trénovaným telom. Momentálne to bolo nesprávne miesto a nesprávny okamih. Pre priateľky bola iba záťažou a brz­ dou.

Nervózne pozrela na hodinky: bolo krátko pred ôsmou. Najvyšší čas ukončiť pútnickú kapitolu. Vyhodila si na chrbát batoh a  ako vždy ju to stiahlo dozadu. Narazila na Kikinu posteľ. Zemetrasenie stredného stupňa, ktoré otriaslo Kikiným lôžkom, jej zdravý spánok našťastie ni­jako neohrozilo.

MONIKA PEETZOVÁ

Ut orkové ž en yU

torko

vé že

ny< =

< = < =

MONIKA PEETZOVÁ

MONIKA PEETZOVÁ je popri

románoch i autorkou filmových

a televíznych scenárov a žije

striedavo v Nemecku

a Holandsku.

LOŽ SA VRÁTI AKO BUMERANG

A TRAFÍ TOHO, KTO HO HODIL – MOŽNO

PRETO, ABY ZABRÁNIL TOMU, ABY SA

STALO EŠTE NIEČO HORŠIE. NIEKEDY SA

BUMERANG VRÁTI HNEĎ, NIEKEDY

AŽ NESKÔR.

Päť priateliek putuje po Jakubskej ceste do Lúrd. Napínavý a nes-mierne vtipný román o ceste, ktorá všetko zmení.

Poznajú sa už pätnásť rokov a spája ich pevné priateľstvo. Pravi-delne každý utorok sa stretávajú vo svojej obľúbenej francúzskej reštaurácii a raz v roku si doprajú spoločný víkend. Tentoraz je ale všetko inak. Judithin manžel po ťažkej chorobe zomiera a ona sa rozhodne vydať sa po jeho stopách na cestu do Lúrd. Spolu s ňou putujú po Jakubskej ceste i jej štyri priateľky a postupne odhaľu-jú tajomstvo, ktoré prevráti ich životy hore nohami a postaví ich priateľstvo pred ťažkú skúšku.

Román Moniky Peetzovej sa len v nemecky hovoriacich krajinách predal viac ako miliónkrát. Bol preložený do 25 jazykov a aj v za-hraničí sa dostal do rebríčkov najpredávanejších kníh. Medzitým autorka vydala ďalšie dve pokračovania príbehov utorkových žien. Prvé dva romány majú za sebou divácky úspešné filmové podoby, dostupné aj na DVD.

„Je úžasne napínavé sledovať charaktery jednotlivých postáv i to, ako sa v priebehu deja menia. Monika Peetzová ich vystihla tak dobre, že človek má pocit, akoby poznal každú z piatich žien osobne. Svieži príbeh plný životnej múdrosti, okorenený autorkiným skve-lým humorom.“

WDR

„V žiadnom prípade nejde o návod, ako absolvovať Svätojakubskú púť, ale o nádherný príbeh o láske, priateľstve a o poznaní, že klamstvá sa vracajú ako bumerang.“

Sikal, Lies & Lausch

www.zelenykocur.sk 9 788097 153441

ISBN 978-80-971534-4-1