Úvod do kulturológiePhDr. Zuzana Slušná, PhD.

Katedra kulturológie FF UKF v Nitre

prednáška č. 1:Základné pojmy kulturológie.

Kulturológia

Skúma, vedecky reflektuje, KULTÚRU ako ucelený , špecifický  model ľudského bytia.

• podľa The Compact Oxford English Dictionary (New Edition. Oxford: Clarendon Press, 1994) použil termín Kulturologie ako prvý nemecký chemik V. Oswald, nositeľ Nobelovej ceny, v r. 1913.

• anglický termín culturology ako prvý použil v r. 1949 americký kultúrny antropológ Leslie Alvin White (1900 – 1975).

Kulturológia ako vedný odbor

• kulturológia ako vedný odbor musí mať definovaný svoj predmet skúmania (kultúra), ktorý sa vzťahuje k určenému úseku skutočnosti

– Bauman: predmet je definovaný učebnicou• predmet kulturológie je vnímaný v perspektíve času rôzne

– existuje viacero názorov na vznik kultúry– na povahu javov a procesov v kultúre– niektoré názory ustúpili do úzadia– niektoré sa modifikovali

Kulturológia ako vedný odbor

Náplňou kulturológie je:• vedecká analýza predmetu, • jeho štruktúry, funkcií a vzťahov; • definovanie systému vzájomne zviazaných pojmov, ktoré racionálne reprodukujú

– podstatu predmetu, – jeho konštitutívne prvky – ich vzájomné vzťahy – vzťahy predmetu k iným objektom.

Veda

sféra ľudskej činnosti a socio-kultúrny systém orientovaný na tvorbu vedenia. – cieľ a obsah vedy vychádza zo základnej ľudskej potreby usporadúvať rozdielne

a mnohostranné javy: – človek na základe empirických a racionálnych súdov nazerá na svet ako na ENTITU A

SYSTÉM – profilovanie náhodne získaných poznatkov do systému vedenia: – v rôznorodých a vzájomne prepojených činnostiach, cieľom ktorých popísať vysvetliť

identifikované všeobecnosti a zákonitosti. – objektom vedy sú predmety a javy prírodného a socio-kultúrneho prostredia, včlenené do

systému každodennej praxe/činnosti.

Jazykom vedy je pojmové myslenie.

Veda– je výtvorom ľudského intelektu; – je aj subsystémom / podsystémom kultúry  – je nevyhnutnou podmienkou smerovania a regulácie konania človeka.

Veda je aj samostatným systémom s funkciami: – kultúrne-svetonázorovú funkciou  – nesprostredkovane produktívnou funkciou–

Vzťahy medzi teóriou a praxou

Vedecké a nie-vedecké myslenie

Ak hovoríme o „vede“, musíme vychádzať z rozdielov medzi: vedeckým pojmovým poznávaním a poznávaním každodenným.

Nie-vedecké (kažodenné) myslenie:• väčšina ľudí „vie“ (domnieva sa), čo do kultúry patrí• na rovine tzv. bežného jazyka je nám pojem kultúry akoby zrejmý; • významové pole termínu používatelia v závislosti od kontextu pomerne pružne

obmieňajú.

Jazyk vedy: odborná terminológiaJednotlivé vedné odbory zo slovnej zásoby primárneho jazyka vytvorili vlastnú terminológiu:– súhrn odborných výrazov z prirodzeného jazyka z vlastného: spoločnosť - z cudzieho: globalizácia - alebo umelo vytvorených enkulturácia- ale jednoznačne určenených definíciami.

Veda sa snaží o čo najpresnejšie verbalizovanie a vyjadrenie poznania v predmetnej oblasti.

výsledky skúmania

rozšírenie teoretického

poznania

rozvíjanie empíriepodnety na

skúmanie nových súvislostí

empirické výsledky

obohatenie teórie

PRAX

hypotézypodnety na skúmanie

TEÓRIA

Kulturologické nazeranie predpokladá

• vyjadrovanie sa pomocou ustálených pojmov : - používaný terminologický aparát musí dôsledne rešpektovať a reprodukovať podstatu, stránky, prvky (a pod) skúmaného objektu a jeho vzťahy k iným objektom .

Terminologický aparát kulturológie je:• súborom cielene získaných informácií,• logicky zdôvodnenou sústavou pojmov,• kategorizovaným systémom vzťahov a súvislostí, týkajúcich sa kultúry ako

kľúčového objektu reflexie.

Človek a kultúra.

Každý ľudský akt sa realizuje v priestore, určiteľnom pomocou premenných1. príroda: relatívne stály fakt2. Spoločenstvo a spoločnosť3. Kultúra.

Premenné príroda – spoločnosť – kultúra sú základnými osami určujúcimi ľudskú existenciu:• človek je biologická bytosť • človek je homo sociabilis • človek je homo symbolicus.

Človek je tvorcom kultúry a sociokultúrne prostredie spoluvytvára človeka.

Človek, spoločnosť a kultúra.

Základné komplexy/ úrovne/ podsystémy:a) sociálny : hierarchická sieť osobných vzťahov, vrátane príbuzenstva a spoločenského

statusub) náboženský : hierarchická sieť vier a presvedčení, verbalizovaná v doktrínach a

rituálochc) psychologický : integrovaný systém supra-personálnych vier týkajúce sa indivídua v

spoločnosti podľa ich kultúry, prostredia a jazykad) ekonomický : integrované stratégie e) materiálny : schematizované konštelácie artefaktov

Prostredie a aktivity človeka.

prostredie: všetko, čo je voči organizmu vonkajškové: súbor javov a procesov obklopujúcich človeka počas života, s významom a hodnotou pre človeka.

• človek a prostredie sú komplementárne javy• sú navzájom v interakcii• viacvrstvový fenomén tvorený rovinami komponentov:

– fyzických– sociálnych – kultúrnych– prírodných– historických– ekonomických

Prírodné prostredie a človek.

Prírodnosť človeka si uvedomujeme v súvislosti :• s jeho tendenciou uspokojovať primárne svoje tzv. základné potreby; • so závisloslosťou druhu homo sapiens od presne špecifikovateľných podmienok ako

sú teplota, tlak, atmosféra, strava a podobne; • s jeho biologickou nedostatočnosťou

– vzpriamený nahý primát bez srsti s veľkým mozgom

• vzpriamená postava: človek môže svoje okolie kontrolovať pomocou zraku, má voľné horné končatiny, ktoré môže efektívnejšie použiť na iné pracovné činnosti;

• uvoľnené ruky: pohyblivé prsty a voľný palec umožňujú uchopiť predmety a vykonávať komplikované úchopy a jemné činnosti;

• poloha očí: orientuje zrak smerom dopredu, zväčšuje akčný rádius, pomáha trojrozmernému videniu a uľahčuje priestorovú orientáciu;

• veľký mozog a nervový systém: rozvoj intelektu, vrátane schopnosti abstraktného myslenia, využiteľného v procesoch odovzdávania skúseností a tvorbe komunikačných systémov;

• relatívne dlhé obdobie závislosti mláďat od rodičov: komplexná starostlivosť a dostatočný čas na biologické dozrievanie

Prírodné prostredie a človekHominizácia človekačlovek začal primárne využívať svoj intelekt:

– zhotovoval nástroje,

– používal oheň, – objavil symbolickú komunikáciu – vytvoril kultúru ako vlastný umelý svet a prostredie, ktoré mu umožnilo nielen

prežiť, ale aj dosiahnuť dominujúce postavenie. Ďalšia z teórií konštatuje, že vplyvom autodomestifikácie sa pôvodné vlastnosti človeka zmenili: život v umelých podmienkach viedol k oslabeniu až strate tých inštinktov a schopností, ktoré človek nepotreboval.

Humanizácia človeka:Ľudskosť nie je vrodená, človek si ju osvojuje a učí sa jej:

• vzpriamená chôdza, reč, myslenie a práca, schopnosti byť členom spoločenstva, zdieľať s ostatnými sociálne interakcie, adekvátne odpovedať nielen aj na sociálne a kultúrne podmienené podnety.

Stávanie sa človekom je preto prezentované ako prekonávanie vlastnej prirodzenosti, prekonávanie prírodne daného a prekonávanie prírody.

Človek prekračuje prírodu, ale to mu nedáva právo prírodu ničiť v duchu hesla panstva človeka nad prírodou.

Človek sa od ostatných biologických bytostí líši: • je bytosťou historickou, • nie je zviazaný so žiadnym špecifickým prostredím, • je bytosťou nešpecializovanou, • je schopný tvorivej adaptácie na meniace sa podmienky a situácie • je schopný pretvárať a sám sebe prispôsobovať tieto podmienky.

Poznáva svet okolo seba, ktorý je mu otvorený, nezávisle, celistvo a objektívne

V európskom kultúrnom priestore je východiskom vnímania prírody aristotelovská tradícia: niektoré veci sú od prírody; niektoré z iných príčin; od prírody sú živočíchy a ich časti, rastliny a jednoduché telesá, napríklad zem, oheň, vzduch a voda; lebo o nich a o podobných veciach hovoríme, že sú od prírody. ... Všetky prírodné veci majú počiatok pohybu a pokoja v sebe samých, jedny, pokiaľ ide o miesto a druhé, pokiaľ ide o narastanie a ubúdanie, iné pokiaľ ide o kvalitatívnu zmenu Aristoteles: Fyzika

Ekosystémy ľudských spoločností.

spoločnosť

čistá „panenská“ príroda

kultivovaná prírodakultúra

umelé prostredie vytvorené ľuďmi

Prírodné prostredie a spoločnosť.

kvalitatívne odlišné etapy1. obdobie lovcov a zberačov:• skoro nulové zásahy človeka do prírody• minimálna hustota osídlenia2. neolitická revolúcia:• oddelenie pastierov a poľnohospodárov• znateľné zásahy človeka do prírody: klčovanie lesov, spásanie lúk, zavlažovanie polí• vzhľadom na riedke osídlenie sú zásahy do prírody lokálne a vzhľadom na používané

techniky a technológie, pomerne nezávažné3. vznik organizovaných spoločností:• znižuje sa miera vplyvu geografických parametrov• hlboké a cieľavedomé zásahy do prírody: rozsiahle závlahové systémy, rybníkarstvo,

ťažba dreva, výstavba miest, ciest• človekom modifikovaná (kultúrna) krajina

Sociálne prostredie a človek• jednou z nosných antropologických teorém je téza o spoločenskej prirodzenosti

človeka– človek ako homo socialibilis

Človek môže svoju ľudskosť a humanitu pociťovať až medzi ostatnými a svet, ktorý obýva, vytvára v súčinnosti s druhými ľuďmi.

Spoločenstvo: faktor ľudskej aktivityAristoteles: človek je tvor spoločenský (zoón politikon)

• človek je od prírody bytosťou, inštinktívne túžiacou po spolunažívaní • preto sa združuje do rôznych zväzkov, ktorých základné vzorce ritualizuje,

inštitucionalizuje a organizuje – rodina, osada, mestský štát, národný štát

• inštitucionalizácia vzťahov: manželstvo, rodina, rodové vzťahy, cirkevné inštitúcie

Čo je to kultúra„Kultúra nie je iba súborom vecí – románov, obrazov, televíznych programov či komiksov, je to skôr proces. Podstatou kultúry je produkcia a výmena významov medzi členmi spoločnosti alebo spoločenskej skupiny... Kultúra je založená na tom, ako jej členovia interpretujú to, čo sa okolo nich deje... a prisudzujú zmysel ľuďom, objektom a udalostiam. Veci samé o sebe majú zriedkavo jeden jediný nemeniaci sa význam. Závisí od nás, ako veci používame, čo o nich hovoríme, čo si o nich myslíme a ako ich vnímame“

– Stuart HallPod kultúru zahŕňame:

• „spôsoby jestvovania ľudí“ • národné kultúry, regionálne kultúry• subkultúry: hip-hop, punk, mládež a podobne

• nahromadené artefakty, výdobytky a výtvory• kultúrne dedičstvo• hmotná kultúra

• charakteristické špecifiká života a činorodých aktivít jednotlivcov a nimi tvorených sociálnych skupín

• kultúrna tradícia

• životný štýl • spôsob života sociálnych skupín

Kultúra a človek.

• Kultúra je jedným z najzložitejších systémov, ktoré človek tvorí a spoluvytvára,• vnímaný cez najrozmanitejšie spôsoby jestvovania človeka ako aj cez stratégie (a ich

výsledky), pomocou ktorých sa človek odlišuje od svojho primárneho (prírodného) prostredia.

• jestvuje v najrôznejších formách a variantoch .

Čo je kultúra (etymológia pojmu).

• pôvodne dodávať tvar tomu, čo je vo svojej prirodzenej podstate amorfné; • vnášať pravidelnosť, poriadok, proporcionálnosť; • neskôr rozširovanie a zároveň aj zužovanie, špecifikácia významu

• významovo sa vzťahuje k latinskému cultio – pestovanie, obrábanie, vzdelávanie (Pražák, J. M. – Novotný, F. – Sedláček, J.: Latinsko–český slovník, SPN Praha 1955, str. 338);

• z koreňa colo (obrábať, opracovávať) sú odvodené slová kult aj kultúra • terminológia primárne poľnohospodárska: dôsledok špecifickej činnosti vykonávanej

vedome a zámerne človekom– slovné spojenie agri cultura sa pôvodne používalo na označenie procesov,

vedome vykonávaných človekom s cieľom „zdokonaliť pole“COLERE ako kvalitatívny príznak a výsledok procesu cultioCULTUS ako adjektívum v spojení so slovami agri ...pôda deorum ... božstvá mentis .... myseľV novom kontexte slovo použil rímsky filozof Cicero v spise :Tuskulské rozhovory (Tusc. 2, 13): CULTURA AUTEM ANIMI PHILOSOPHIA EST

Kultúra ako špecifický model bytia človeka.Cicero uvažuje o výsledkoch procesu kultivácie (cultio) pre človeka:

• podobne ako poľnohospodár cielenou aktivitou zlepšuje prirodzene daný základ; môže svoje prirodzené/ vrodené danosti zdokonaľovať aj človek

Človek ako rozumná bytosť napomáha rozvoju a rastu rastlinno-živočíšneho sveta.COLERE ANIMI: proces

• nevyhnutného a dlhodobého• vedomého a zámerného

zdokonaľovania daného fundamentu človeka pomocou uceleného súboru stratégií identifikovaných a systemizovaných konkretizovaným, vedeckým filozofickým diskurzom.

Kulturológia ako veda o culture.

• Leslie White v práci “Veda o kultúre” (1949) vymedzil názov novej vednej disciplíny – kulturológia, dnes bežný v diskurze humanitných a spoločenských vied.

Hlavný rozdiel medzi sociológiou a kulturológiou: • sociológia: veda o vzájomnom pôsobení indivídua a spoločnosti, o ich vzájomnom

formovaní • kulturológia: vedecky reflektuje prvky kultúry (obyčaje, inštitúcie, kódy, technológie,

ideológie ...). Predmet kulturológie podľa L. Whitea: udržanie života.

Anglo-americká diskurzívna prax vedeckú reflexiu kulturológie spája so sociológiou, etnografiou, kultúrnou antropológiou a kultúrnymi štúdiami (cultural studies)Na Slovensku je snaha nadviazať na relevantné anglo-americké ako aj európske modely.  Za príbuzné vedné odbory (“kultúrne vedy”) sa všeobecne považujú aj sociálna a kultúrna antropológia, sociológia a filozofia, štruktúrna antropológia, semiotika, postštrukturálna lingvistika.

Čo je kultúra?

Kultúru v súčasnosti vnímame cez najrozmanitejšie spôsoby jestvovania človeka ako aj cez stratégie (a ich výsledky), pomocou ktorých sa človek odlišuje od svojho primárneho (prírodného) prostredia. Kultúra jestvuje v najrôznejších formách a variantoch.

Kultúra je univerzálny jav.

• ALE jej konkrétne formy sú vnútorne rozmanité• na najvyššom stupni vedeckej abstrakcie môžeme konštatovať, že kultúra je

identifikačným príznakom biologického druhu homo sapiens. • „univerzálne všeľudská kultúra“ je funčná vtedy, ak potrebujeme špecifikovať

podobnosť a odlišnosť medzi dvomi základnými prostrediami človeka, prírodou a kultúrou

• takáto predstava je zovšeobecnením rovnakého rádu ako „život na zemi“, pretože je výsledkom abstrahovania od najrozmanitejších foriem, ktoré každej kultúre prepožičiavajú jej najcharakteristickejšie vlastnosti.

Kultúra je univerzálny jav, ale

subkultúry

komplex multietnickejkultúry

Kultúra je univerzálny jav, ale

• prejavuje sa vo svojej rozmanitostiTento aspekt nachádzame inštitucionálne ukotvený v dokumentoch UNESCO (Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, 2001), v ktorom sa zdôrazňuje, že univerzálna kultúra má rozličné formy v čase a priestore. Rozmanitosť ľudstva korešponduje s rozmanitosťou kultúry a kultúrna rozmanitosť dokladá a vyjadruje originalitu a pluralitu identít skupín a spoločností, ktoré ľudstvo ako všeobecnú množinu tvoria.

Kultúrna rozmanitosť.

Kultúra

Jedna z prvých antropologických definícií kultúry:Kultúra alebo civilizácia je komplexný celok, zahŕňajúci poznanie/vedenie, vieru, umenie, morálku, zákony, obyčaje a ostatné spôsobilosti a zvyklosti, získané človekom ako členom spoločnosti

E. B. Taylor (1871)

„Kultúra“ je tvorená rozmanitosťou.

Závery Svetovej konferencie o kultúrnych politikách MONDIACULT, Mexico City1982: „kultúra by mala byť považovaná za súbor svojráznych duchovných a materiálnych zvláštnosti, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu, a (že) okrem umenia a literatúry zahŕňa aj spôsoby života, spôsoby spolužitia, hodnotové systémy, tradície a presvedčenia“.

Kultúry sú logicky štruktúrovanými systémami.

• sú vnútorne organizované, • pozostávajú z prvkov (jednotiek, častí, zložiek, komponentov a podobne), ktoré

sú v rámci celku zviazané vzájomnými vzťahmi a vzájomným pôsobením.

Na rozdiel od mechanických systémov je kultúra ako špecifická tým, že vzťahy nemusia byť fixné a nemenné: majú premenlivú vzájomnú závislosť; vyznačujú sa hybnou silou.

Kultúry sú logicky štruktúrovanými systémami.

Na kultúru teda nie je možné nazerať ako na súhrn náhodných javov, ale ako na samostatný celok, jedinečný jav svojho druhu, pre ktorý platia špecifické zákony a ktorý je nevyhnutné študovať špecifickými metódami.Vedeckou abstrakciou logiky systémových vzťahov je štruktúra kultúry.

Štruktúra kultúry.

Štruktúrou nazývame vzájomnú vnútornú väzbu – vnútornú sieť vzťahov medzi prvkami systému. Štruktúra prepožičiava systému vnútornú stabilitu, je to vnútorná logika vzájomne závislých zložiek systému. Štruktúrované systémy sú špecifické tým, že zmena jednotlivých zložiek sa prenáša na ostatné prvky prípadne podsystémy, v konečnom dôsledku teda ovplyvní celok ako taký.

Modely a štruktúra kultúry.

Vedecký model „štruktúry kultúry“ upozorňuje na vzťahy a väzby medzi:• základnými podsystémami kultúry:

– systém vzdelávania– veda– umenie– mytológia– morálka– politika– náboženstvo

ale aj ďalšími podsystémami a prvkami, z ktorých pozostávajú ostatné systémy.

Kultúra ako ľadovec.

vidieť počuť dotknúť sa

rešpektovať a zachovávať

byť presvedčený

vidieť počuť dotknúť sa

rešpektovať a zachovávať

byť presvedčený

• priamo naučené• vedomé• ľahko zameniteľné• objektivizované

• implicitne osvojené: napodobením, pozorovaním

• nevedomé• ťažko zameniteľné• subjektivizované

konanie

myslenie

cítenie

konanie

myslenie

cítenie

VIDITEĽNÉ:• spôsob života zákony zvyky• inštitúcie rituály jazyk

NEVIDITEĽNÉ• normy sociálne role ideológie• viery filozofia

• hodnoty predpoklady• túžby očakávania • mýty

Hoffstedeho „cibuľový“ model

Kulturologické kategórie:Vo vzťahu ku kultúre ako jej podstatné vlastnosti, javy a aspekty

• základné pojmy jazyka kulturológie; • najfundamentálnejšie a najvšeobecnejšie predstavy o zákonitostiach, procesoch,

javoch a väzbách v kultúre; • vytvorené na základe spoločenskej praxe; • vyčlenené vedeckým diskurzom; • umožňujú systematickú vedeckú reflexiu kultúry.

Základný kategoriálny aparát k.-lógie: • zahŕňa aj kategórie príbuzných vedných disciplín, ale v nevyhnutnej miere podriadené

pravidlám k.-logického diskurzu; • nie je definitívny, pretože kultúra je dynamický fenomén a živý organizmus• teda aj systém kategórií, pomocou ktorých referujeme o kultúre, musí byť

– reaktualizovateľný – zrozumiteľný– komunikatívny

Kulturologické kategórie.

• kultúrne objekty • kultúrne procesy: genéza, formovanie, fungovanie, šírenie, variabilita a zmena,

reprodukovateľnosť k. • procesy a výsledky osvojenia k. indivíduami: socializácia, akulturácia, enkulturácia,

inkulturácia, kultúrna asimilácia, výchova a vzdelávanie, sociokultúrna adekvácia/ devianstvo a pod.

• Vlastnosti k. : funkčnosť, sémantickosť, utilitárnosť, komunikatívnosť, hodnotnosť, technologickosť, univerzálnosť, lokálnosť, unikátnosť, typickosť/typičnosť

• Funkcie k. : sociokultúrna organizácia a regulácia, poznávanie okolitého sveta, akumulácia, selekcia a translácia sociálnych skúseností, výmena informácií atď.

• Modálnosť k. : evolúcia, modernizácia, progres/pokrok, degradácia, deštrukcia, cyklickosť atď.

• kultúrne významy: význam kultúrnych javov, hodnoty a hodnotové kritériá, hermeneutika kultúry

• signatúry k. : znaky, symboly, obrazy, markery/značkovače, atribúty, imidž, sémantické konštrukty, kultúrne texty a kódy, semiózy, kultúrna sémantika ako celok

• kultúrne hodnoty: vitálne, materiálne, memoriálne, umelecké, ideologické, sociálno-prospešné, existenciálne-orientačné atď.

povrchové

HODNOTY

symbolyhrdinovia

rituálypraktiky

HODNOTY

symbolyhrdinovia

rituálypraktiky

viditeľné

hĺbkové neviditeľné

povrchovéviditeľné

• kultúrne normy: obrazy, vzory, pravidlá, štandardy, kánony, tradície, morálka, etika, estetika, štýl. móda, normatívnosť funkčných znakov/prejavov – kultúra práce, k. spotreby, k. spôsobu života, k. spoločenského a vzájomného styku atď.

• kultúrne prostredie: umelecko-predmetno-priestorový okruh životnej činnosti – skultúrnené/skultivované teritóriá, osídlené miesta, stavby/budovy, konštrukcie, priestory, veci a iné materiálne produkty činnosti; sociálno-informačné prostredie/okolie vzájomného styku v každodennom živote ako aj v špecializovaných oblastiach činnosti/konania ľudí

• subjekty k. a ich zdrojové kolektívy: osobnosti, rodiny, rodinné klany, sociálno-funkčné skupiny a kolektívy, triedy, kasty, stavy, society, sociálne organizmy, etniká, národy, ľudstvo

Kultúrne univerzálie.

Antropológovia identifikovali, že prvky každej kultúry je možné klasifikovať a typologizovať do množín. Najuniverzálnejšie množiny sú tzv. kultúrne univerzálie. Predstavujú základný kategoriálny aparát pre komparáciu, deskripciu a analýzu kultúry ako takej, ale aj javov a fenoménov vo vnútri kultúr.

Kultúrne univerzálie: základné, vo všetkých kultúrach sa vyskytujúce prvky, ale ich aktuálna podoba je v každej kultúre unikátna.

Podľa Clyda Kluckholna základné referenčné body hovorenia o kultúre a medzikultúrnej komunikácie:

• vychádzal z tvrdenia, že všetky kultúry zahŕňajú rozličné varianty odpovedí na významovo v podstate totožné otázky

• jeho manželka F. R. Kluckhohnová identifikovala 5 univerzálnych ľudských otázok : 1. dominantná modalita vzťahu človek – iný človek; 2. hlavná časová dimenzia; 3. oceňovaný typ osobnosti; 4. vzťah človeka k prírode; 5. oceňovanie vrodených schopností človeka.

• následne snaha identifikovať a klasifikovať prvky a kategórie vyskytujúce sa vo všetkých ľudských kultúrach.

Kultúrne univerzálie.

Najvýznamnejší pokus o systematizáciu a klasifikáciu kultúrnych univerzálií vypracoval G. P. Murdock pri koncipovaní kartotéky HRAF (Human Relations Area Files) v rámci projektu Cross-Cultural Survey na Institute of Human Relations v Yale. Získavané informácie sú od roku 1937 systematizované a triedené; napr. v 90-tych rokoch bolo klasifikovaných 88 základných oblastí ľudskej činnosti a 900 príbuzných oblastí ľudskej činnosti a ľudských vzťahov. Na základe projektu HRAF vznikol v roku 1981 pod vedením G. P. Murdocka Atlas kultúr sveta.

Kultúrne univerzálie (podľa V. Gažovej):

• Symboly• Jazyk hovorená podoba – reč

písaná podoba• Normy zvyky a obyčaje

mravypráva sankcietabu

• Hodnoty ideálnereálne

Podľa Gažová, Viera: Súradnice kultúry, Trnava 2003

Kultúrne univerzálie: symboly

• gestá, artefakty, znaky, znamenia a pod.; ktoré majú okrem primárneho a explicitného významu aj skrytý.

• Sú všeobecne akceptované pospolitosťou a v rôznych kultúrach majú rôzne formy:• Napríklad kývanie hlavou na súhlas je v niektorých kultúrach

vertikálne, v iných ale horizontálneJeden symbol môže mať viac významov (polysémantickosť)Môžu mať aj funkciu etalonu: stávajú sa podkladom hodnotenia; Sú médiami komunikácie: komunita užívateľov súhlasí s tým, že symbol a ním označovaná skutočnosť sú navzájom spojené.

Kultúrne univerzálie: jazyk

Jazyk: spoločensky štruktúrovaný systém slovných znakov, slúžiacich na formulovanie a transl áciu (prenos, odovzdávanie) myšlienok.Prostredníctvom jazyka je človek vťahovaný do kultúry (enkulturácia); v procese lingvistickej socializácie napríklad získavajú deti v rodine základy spôsobu vyjadrovania (slovná zásoba, kultúra vyjadrovania).

Sociolingvistika: „etnografia reči“; umožňuje štúdium rečových modelov podmienených – rodom (ženské – mužské); sociálnym statusom, príslušnosťou k subkultúre

(remeselníci, poľnohospodári ...) a pod.

Kultúrne univerzálie: normy

Je prostriedkom systemizácie skúseností sociálneho kolektívu a faktorom, okolo ktorého sa sociálny kolektív stmeľuje.  Potreba regulovať aktivity a konanie je jedným zo znakov kultúrneho pôsobenia človeka. Členovia každého sociokultúrneho systému pociťujú potrebu stanoviť základný, tzv. „normálny stav“, cez špecifický systém sociálnych regulatívov – normy.

Normy sú implicitne alebo explicitne formulované najvšeobecnejšie pravidlá upravujúce chovanie, hodnoty a presvedčenia príslušníkov určitej sociálnej skupiny. Môžeme ich vnímať ako štandardy „kultúrneho konania“, nakoľko, zjednodušene povedané, prezentujú očakávané konanie v súradniciach kde, ako, kedy a čo. Normy sú dôležité pre sociálny systém, pretože ich „poznanie“, vo význame špecifické osvojenie si, je predpokladom socializačných a enkulturačných procesov, teda kultivácie človeka, ktorá sa prejavuje dosiahnutím stavu civilizovanosti (civilité) a kultúrnosti. Najhlbšie vkorenené sociálne regulatívy vyznačujú štrukturálne princípy, zoskupené okolo jadrových hodnôt (ktoré najčastejšie kultúrno-náboženská a hodnotová orientácia).

Predstavujú súbor pravidiel, regulatívov správania sa jednolivcov ako aj sociálnych skupín.Limitujú, stimulujú a regulujú priebeh sociokultúrnych interakcií v štandardných situáciách určením hraníc žiadúce – nežiadúce.Spevňujú stabilitu kultúry: zahŕňajú širokú škálu príkazov, zákazov, trestov, ocenení, odmien.

Základné druhy noriem:– obyčaje– mravné normy– právne normy– tabu

Zvyky a obyčaje:Sú kultúrne normy a vzorce správania sa založené na tradíciách. Sú to „návody pre život v každodenných situáciách“. Ich porušenie je sankciované mierne: pohoršenie, irónia, posmech, označenie za „čudáka“ a pod.

Mravné normy:Záväzné pravidlá správania sa s etickým obsahom. Schémy pre konanie vymedzujú podľa kritérií mravné – nemravné. Môžu byť zhrnuté do podoby etického kódexu, ktorý môže byť konfesionálny (Desatoro), profesionálny (cechy), politický, ideologický a pod.

Právne normy:Zahŕňajú kodifikované, spoločnosťou kategoricky vyžadované a formálne predpisované nariadenia a predpisy. Tvrdo sankcionované na inštitucionálnej báze. Ich nedodržiavanie rozlišované na úrovniach priestupok – prečin – zločin; sakcie sú odstupňované. Tabu:Špecifický typ sociokultúrneho regulatívu, vzťahuje sa na predmet, miesto, osobu alebo činnosť s výnimočným postavením (rovina sacrum). Jeho prekročenie nielen ako zločin, ale až znesvätenie. Vyvoláva najtvrdšie sankcie: vyhostenie vinníka z komunity, zákaz akéhokoľvek kontaktu s ním, zákaz spomínať a používať jeho meno a pod.

Kultúrne univerzálie: hodnoty.

Na rozdiel od normiem predstavujú všeobecnejšie idey; napomáhajúce identifikovať žiadúce – nežiadúce. Hodnoty tvoria ideačný základ, z ktorého sa budujú normy; normy sú konkrétnou aplikáciou hodnotového základu.

Hodnoty sú všeobecné a abstraktné – to garantuje ich nadčasovosť. V skutočnosti sú determinované historicky ako aj sociokultúrne.

Scheinove úrovne kultúry.

Svetová správa UNESCO o kultúre

1998

Kultúra ďaleko presahuje oblasti patriace do kompetencie ministerstva kultúry. Ku kultúre bezpochyby patria umelecké činnosti, otázky týkajúce sa etnických skupín a pôvodných obyvateľov, ale nesmieme zabúdať ani na jej politické a spoločenské dimenzie.Zohráva rozhodujúcu úlohu pri navrhovaní a realizácii modelov hospodárskeho rozvoja, pri budovaní stabilných demokracií, pri zabezpečovaní toho, aby rôzne kultúry žili spolu bez

povrchové

presvedčenia

artefakty

hodnoty

predpoklady pre rozhodovanie,etické kódy

presvedčenia

artefakty

hodnoty

predpoklady pre rozhodovanie,etické kódy

viditeľné

hĺbkové viditeľné

povrchové viditeľné

násilných konfliktov a otvorených vojen, ale v spoločnom posilňovaní dôvery, spolupatričnosti a solidarity.