vseobecna didaktika

  • View
    321

  • Download
    11

Embed Size (px)

DESCRIPTION

vseobecna didaktika

Text of vseobecna didaktika

VEOBECN DIDAKTIKA.tudijn textje spracovan poda: PETLK, E.: Veobecn didaktika. Bratislava : IRIS, 1997.

Spracoval: PaedDr. Jn Draveck Obsah - sylaby: 1. Didaktika ako veda. Predmet didaktiky. Vzah didaktiky k inm vedm. Veobecn didaktika a pecilne didaktiky. Metdy didaktickho vskumu. 2. Obsah vzdelania. Vzdelvanie a vzdelanie. Druhy vzdelania. Ciele a obsah vzdelania. 3. Uebn pln. Uebn osnovy. Uivo a jeho truktra. Vzdelvacie tandardy. Uebnice, kolsk knihy. 4. Vyuovac proces. Ciele vyuovacieho procesu. Spoloensk, gnozeologick a psychologick zklady vyuovacieho procesu. Podmienky vyuovacieho procesu. Fzy vyuovacieho procesu. Vyuovanie ako prostriedok na vchovu. 5. Vyuovacie zsady. Analza vyuovacch zsad. 6. Vyuovacie metdy. Klasifikcia vyuovacch metd a ich charakteristika. 7. Organizan formy vyuovania. Vyuovacie hodina. Vychdzka, exkurzia, vlet. 8. Uebn pomcky a didaktick technika. Didaktick aspekty vyuvania uebnch pomcok a didaktickej techniky. 9. Prprava uitea na vyuovanie. Rozvrh hodn. 10. Koncepcie vyuovania 20. storoia. Programov vyuovanie. Diferencovan vyuovanie. Skupinov vyuovanie. Problmov vyuovanie. Literatra: PETLK, E.: Veobecn didaktika. Bratislava : IRIS, 1997. KOMENSK, J. A.: Vek didaktika. Bratislava : SPN, 1954. BERTRAND, Y.: Soudob teorie vzdlvn. Praha : Portl, 1998. KALHOUS, Z., OBST, O. a kol.: koln didaktika. Praha : Portl, 2002. JARBEK, K., VALKOVI, G.: Teria vyuovania. Bratislava : SPN, 1980. TUREK, I.: Inovcie v didaktike. Bratislava : MPC Tomikova, 2004. VEC, . a kol.: Metodolgia vied o vchove. Bratislava : IRIS, 1998. BOLDYREV, N. I., GONAROV, N. K., JESIPOV, B. P., KOROLEV, F. F.: Pedagogika. Bratislava : SPN 1972.

1

1 Didaktika ako veda. Predmet didaktiky. Vzah didaktiky k inm vedm. Veobecn didaktika a pecilne didaktiky. Metdy didaktickho vskumu.1.1 Didaktika ako veda.Didaktika je as pedagogiky. Pojem didaktika zaal pouva v 17. storo Wolfgang Rattke1 a po om najm Jn Amos Komensk2. Termn didaktika m svoj pvod v grckom slove didaskein = ui.3 K rozvoju didaktiky prispeli mnoh al myslitelia a pedaggovia. V krtkosti uvedieme aspo niektorch. 1.1.1 Predstavitelia klasickej didaktiky a/ Jean Jacques Rousseau (1712 1778), predstavite franczskeho osvietenstva. Bol zstancom mylienky slobodnej vchovy, kritizoval vtedaj spsob vyuovania, ktor bolo odtrhnut od ivota, obmedzovalo innos iakov. Poda neho uitelia uili deti slov, slov, slov a mlo vychdzali z potrieb a zujmov det. Svoje nzory na vchovu a vzdelvanie napsal v diele Emil alebo O vchove. Kritizuje sa jeho preceovanie prirodzenej vchovy, posunutie rozumovej a pracovnej vchovy a po 12. rok veku dieaa. b/ Johann Heinrich Pestalozzi (1746 1827), vajiarsky pedagg. Do didaktiky sa zapsal nie len teoretickmi vahami, ale predovetkm vlastnou pedagogickou praxou vea rokov sa venoval deom a uil. Svoje sksenosti, nzory a odporania napsal v dielach Ako u Gertrda svoje deti, Abeceda pozorovania a Labutia piese. Prezentoval nzor, e vzdelanie m prispie k harmonickmu rozvoju sl a vlh dieaa. Kritizoval mechanick uenie v kolch a zanedbvanie duevnho vvinu det. Z vyuovacch metd vyzdvihoval pozorovanie. Za zkladn elementy poznania a elementrneho vyuovania povaoval potanie, meranie a ovldanie rei - tzv. trida: slo, tvar, slovo. Za hlavn lohu vzdelvania nepovaoval iba osvojenie si vedomost, ale rozvoj myslenia, teda formlnu strnku vyuovania a vzdelania. Zdrazoval uplatovanie didaktickch zsad: nzornos, vchovnos, systematickos, primeranos, individulny prstup a alie. Rozpracoval metodiky predmetov materinsk jazyk (od hlsok k slovnej zsobe a k taniu), poty (vytvorenie predstv o sle, seln vzahy, pouvanie nstennho jednotkovho a zlomkovho potadla, pouvanie tvorca rozdelenho na desa radov po desa tvorekoch), zemepis (od najbliieho okolia k celej krajine, modelovanie krajiny a prca s mapou). Zdrazoval,Wolfgang Ratke (1571 1635), nemeck pedagg. Jn Amos Komensk (1592 1670), esk teolg, filozof a pedagg. Obsah a zmer diela Didaktika vek uvdza takto: Vek didaktika podvajca veobecn umenie ui vetkch vetko, alebo spoahliv a vybran spsob, ako mono po vetkch obciach, mestch a dedinch niektorho kresanskho ttu zriaova tak koly, aby sa vetka mlde oboch pohlav bez akejkovek vnimky mohla vyuova v nukch, zuachova v mravoch, napa zbonosou, a tak v rokoch dospievania strune, prjemne a dkladne sa naui vetko o je potrebn pre prtomn a budci ivot... Zaiatkom i koncom naej didaktiky nech je hada a nachdza spsob, poda ktorho by uitelia menej uili, ale iaci sa viac nauili, aby bolo v kolch menej zhonu, nechuti a mrnej prce, no viac vonho asu, poteenia a zaruenho spechu, v kresanskom tte menej temnt, zmtkov a roztriek, no viacej svetla, poriadku, mieru a pokoja. Pozri: KOMENSK, J. A.: Vek didaktika. Bratislava : SPN, 1954, s. 5 a 6. 3 Etymologick vznam pojmu didaktika pochdza z grckeho slova didaskein ui. U Rimanov sa pouvali dva vrazy: discere ui sa a docere ui niekoho.2 1

2

aby uite bol schopn, usilovn, ochotn a staton. Sm bol dobrm vzorom pre uiteov. c/ Johan Friedrich Herbart (1776 1861), nemeck pedagg. Zavil silie o pozdvihnutie pedagogiky na vedu. Z jeho viacerch diel uvdzame predovetkm: Veobecn pedagogika odvoden z cieov vchovy, Veobecn praktick filozofia, Nrt prednok z pedagogiky. Z hadiska obsahu delil pedagogiku na dve asti: teoretick a praktick. Teoretick as obsahuje vahy o vzdelanosti, o prostriedkoch vchovy a o organizcii koly. Praktick pedagogika udva praktick cie vchovy a zrove i druh sksenost, ktor je potrebn zska. Najznmejie s nm definovan stupne vyuovania: 1. jasnos dkladn zoznmenie sa s novm uivom, vklad uitea; 2. asocicia rozhovor, spojenie predstv starch s novmi; 3. systm uvedenie novho uiva do systmu, zvery, zoveobecnenia, pravidl; 4. metda praktick precviovanie a vyuvanie vedomost v praxi, cvienia, rieenia loh. A dodnes sa tieto stupne oznauj ako formlne stupne vyuovania urujce formu a schmu vyuovacej hodiny (oznaovan ako herbartizmus). d/ Adolf Diesterweg (1790 1866), nemeck pedagg. Didaktick myslenie obohatil viacermi nzormi obsiahnutmi v diele Prruka vzdelania pre nemeckch uiteov. Poadoval, aby vyuovanie bolo prirodzen, dkladn, systematick a nzorn. Vyuovanie m aktivizova iaka a m zabezpeova jednotu materilneho a formlneho vzdelania. Rozpracoval Pestalozziho metodiky zaiatonho vyuovania a vek pozornos venoval osobnosti uitea. Zdrazoval potrebu jeho neustleho vzdelvania. Vo svojich nzoroch rozlioval didaktiku ako vklad o kolskom vyuovan, metodiky jednotlivch predmetov a nuku o kolskej disciplne. Vyuovacie predmety rozdelil na: historick (dejepis, zemepis, historick as gramatiky, biblick dejiny), v ktorch sa uplatuje metda dogmatick vkladov racionlne (filozofia, matematika, fyzika), v ktorch sa uplatuje metda genetick heuristick, dialogick. e/ Kontantin Dmitrijevi Uinskij (1823 1870), rusk pedagg. Napsal dielo lovek ako predmet vchovy, v ktorom rozpracoval filozofick a psychologick zklady vyuovania. Vyuovanie chpal nie len ako prostriedok na osvojovanie si novch vedomost, ale aj ako rozvjanie rozumovch schopnost iakov. Osobitn pozornos pripisoval vchovnosti vyuovania, z oho vyvodil poiadavky na osobnos a prcu uitea a na organizciu prce na vyuovacej hodine. Pre jeho hlbok humanizmus, demokratick chpanie vchovy a vzdelvania ho viacer historici pedagogiky prirovnvaj ku Komenskmu. K rozvoju didaktiky prispeli aj viacer slovensk a esk pedaggovia. Vo svojich prcach opsali mnoh otzky vchovy a vzdelvania, boli autormi uebnc a metodickch prruiek. Uvdzame niektorch: a/ Samuel Teedk (1742 1788). Bol odporcom przdneho memorovania, odporal vyuovanie prostrednctvom prce. Poda neho m by vyuovanie prnosom pre praktick ivot. V roku 1780 zaloil kolu v Sarvai, v ktorej spjal vyuovanie s prcou na pokusnom poli a prcou v dielni.

3

b/ Daniel Lehotsk (1759 1740). Svoje nzory podal v diele Kniha o mdrom a kresanskom vychovvan dietok. Sc ovplyvnen J. A. Komenskm odporal vea pozoruhodnch a cennch pedagogickch a didaktickch rd, napr. repektovanie vekovch a individulnych osobitnost det, dokonal poznanie iaka ako zklad pre aliu prcu s nm, namiesto pamti rozvja myslenie. K rozvoju didaktickho myslenia na Slovensku v 19. storo prispeli aj al pedaggovia, ako napr. Samuel Ormis, Jn Nemessanyi, Juraj Palle, Ivan Branislav Zocha. Z vznamnejch slovenskch pedaggov 20. storoia spomenieme Juraja eetku (1907 1983), ktor vo svojom dvojzvzkovom diele Pedagogika venuje znan pozornos aj didaktike. Juraj Brka (1912 1997) v diele Strun didaktika pre uiteov a kandidtov uitestva charakterizuje didaktiku ako cie vyuovania, obsah vyuovania, zsady vyuovania, prostriedky vyuovania a uebn pomcky. Znma je aj prca Didaktika od Ondreja Pavlka (1916 1996), v ktorej sa autor zaober ciemi rozumovej vchovy, princpmi vyuovania, obsahom vyuovania, metdami a formami vyuovania. K alm slovenskm predstaviteom, ktor sa najastejie spomnaj v svislosti s vvinom didaktiky a svojimi mylienkami a nzormi napali jej predmet a obsah patria Emil Strar, Vladimr Vclavk, Jn Velikani a Ladislav Mihlik.

1.1.2 Pedagogick a didaktick reformizmus V svislosti s alternatvnym vyuovanm je potrebn uvies pedaggov, ktor na konci 19. a na zaiatku 20. storoia prichdzali s novmi netradinmi mylienkami zasahujcimi do vvinu didaktiky a to nie len v rovine teoretickej, ale aj v praxi. Tto pedagogika sa oznauje ako reformn pedagogika nazvan aj hnutie novej vchovy. Jej predstavitemi s naprklad E. Keyov, M. Montessoriov, J. Dewey, P. Petersen, R. Steiner. Vetci podrobili kritike tzv. tradin vyuovanie4. Tradinej kole najastejie vytkali mechanick spsob uenia s prevahou pamovho uenia, nedocenenie individuality dieaa, prevldanie verblneho sprostredkvania uiva, nedocenenie zujmu iakov, prsna disciplna, odtrhnutos koly od relneho ivota, pasivitu iakov a in. Koncipovali nov prstupy k organizcii vyuovania. Vychdzali pri tom spravidla z nzorov J. J. Rousseaua a L. N. Tolstho. K reformnej pedagogike radme tieto sstavy, resp. koly: Daltonsk systm - vznikla v USA v meste Dalton (odtia pomenovanie). Zaklada