Zklady filozofie

Veda apoznvanie socilno-ekonomickch procesov

2006/2007

1. ronk

Prvna administratva vpodnikateskej sfre

BIV Bardejov

Mgr. Lenka alfov

Zklady filozofie

VZNIK APODSTATA FILOZOFIEo je filozofia:

spsob formulcie otzok, tesne svisiacich slovekom, so skutonosou, so spoloenskmi aprrodnmi javmi, ktor ns obklopuj filozofia prekonala dlh, minimlne 25 storo trvajci vvoj avrznych obdobiach bola rzne ponman avymedzovan prela rozmanitmi podobami pri rieen filozofickch otzok menilo sa chpanie predmetu filozofie, jej vzah kostatnm oblastiam udskho poznania, menilo sa jej miesto vivote spolonosti filozofia zana filozofovanmPodstata filozofie:

filozofia = slovo grckeho pvodu (lska kmdrosti) filozofia vznikla ako prechod od mtu klogu, od predstv k pojmom fileo = lska sofia = mdros filozof = milovnk mdrosti Pytagoras: Vlastni mdros - to je vec bohov, km udia s schopn iba usilova sa omdros, milova ju, nemaj nijak ancu dosiahnu pln, uzavret mdros.Vznik filozofie:

vznik filozofie je dlhodob vvojov proces za predchodcu filozofie je povaovan mytolgia mty uchovvaj najstarie sksenosti azitky udstva, pvodn tradcie dvnej histrie, obyaje amravy vsvojrznej podobe filozofick myslenie sa zana prirodzenm arozumovm vysvetovanm celej skutonosti, ktor loveka obklopuje filozofia aveda mohli vznikn len vtakom prostred, ktor umoovalo vies spor otom, o je pravdaProces diferencicie vied:

veda je forma spoloenskho vedomia, pre ktor je charakteristick, e m svoj predmet, metdy skmania asystm poznatkov vo vede existuj 2 procesy: 1. Proces diferencicie vied

2. Proces integrcie vied ako prv sa od filozofie oddelili elementrne zkladn vedy - geometria a matematika na tento proces postupne nadvzuj konkrtne prrodovedn disciplny empirickho zamerania - napr. starovek zoolgia abotanika, starovek astronmia od filozofie sa zana oddeova aj fyzika, chmia, biolgia at. po prrodnch vedch sa od filozofie oddelili spoloensk vedy (histria) nakoniec sa od filozofie oddeuj vedy zaoberajce sa udskou psychikou, vedomm, myslenm - psycholgia, logika ai. na druhej strane, sasne stmto procesom diferencicie medzi filozofiou aodbornou vedou, deje sa aj opan proces vzjomnho prenikania filozofie aodbornej vedyVymedzenie predmetu filozofie:

jedna veda sa od druhej li tm, e m svoj pecifick predmet zujmov asvoju vlastn metdu skmania filozofia sa zaober svojim predmetom skmania vjeho celistvosti skma samotn skutonos vjej celku zhadiska, ktor meme povaova za univerzlne problm bytia, poznanie praltka lovek - skmanie loveka znajirieho, najvestrannejieho hadiska, ktor vypoved oloveku vbec svet - je svet poznaten? - pohad na svet, filozofia skma, o je pre svet charakteristick ako celok ak sa fyzika pta, zoho sa sklad hmota, filozofia sa pta o je hmota ak fyzika skma zkonitosti uritch pecifickch hmotnch procesov, filozofia sa pta na samotn zmysel tchto procesov ak sa fyzik bude pta, zoho pozostvaj atmy, alebo o vysvetuje gravitciu, filozof sa opta, ako meme vedie, e nieo existuje mimo naej mysle (nho vedomia) matematik me skma vzah medzi slicami, filozof sa opta, o je slo historik sa me opta, o sa kedy vminulosti odohralo, filozof sa opta, o je to as Filozofia - Veda - UmenieKlasifikcia pecilnych vied:

1.Relne vedy- prrodn (napr. fyzika, chmia, biolgia apod.)

- spoloensk vedy (historick, jazykov, vedy oumen, ekonomick vedy,

socilne vedy a pod.) relne vedy na rozdiel od formlnych ahlavne od filozofie skmaj svoje iastkov oblasti tak, e dvaj ich popis avklad relne vedy s vdy empirick (sksenostn) - ich popis avklad je overiten viastkovej oblasti sksenostnho sveta relne vedy s tematicky redukovan - predmet je obmedzen len na urit aspekt (in hadiska ostvaj nepovimnut) relne vedy s vdy metodicky abstraktn - svoju tmu postihuj tak, ako to pripaj nimi pouvan metdy2.Formlne vedy - formlna logika, veobecn teria systmov, matematika apod.) formlne vedy skmaj iba ist formu, truktru svisov arealizuj sa vdy len vuritej metodickej abstrakcii s neempirick aaprioristick ich neempirickos aaprirnos spova vtom, e ke vnich tvorme nejak terie, neodvolvame sa na tvrdenia ofaktoch ako na vchodiskov tvrdenia vchodiskovmi tzami s tu veobecn sdy, ktor sa prijmaj nezvisle na bezprostrednej sksenosti bdatea tieto sdy s bez dkazu prijman ako vchodiskov tvrdenia - aximy rozdiel medzi filozofiou avedou je tak, ako medzi veobecnm akonkrtnym, kde veobecn predstavuje filozofia akonkrtne jednotliv vedyVsvislosti hadania vzieb medzi filozofickmi poznatkami apoznatkami vednch discipln filozofiu rozdeujeme na:1.Elementrna filozofia:

zkladn, veobecn filozofia prechdza kad vedeck disciplnu zachovva si svoje samostatn postavenie - nepodmienen vedou veda poskytuje filozofii rozmanit poznatky metodologickej aobsahovej povahy, oktorch filozofia uvauje do dsledkov, aktor potom zaleuje do irieho rmca vedenia2. Filozofia ako metaveda:

disponuje svojimi jedinenmi metdami a postupmi Formlne hadisko: vzah medzi vedou afilozofiou m charakter asymetrickho (nesmernho) iastonho vzjomnho prenikania, alebo charakter obsiahnutej obrtenej pozornosti (recipronej implikcie) zahrnutie vedy vo filozofii afilozofie vo vede sa lia mierou zahrnutia ijeho rznou povahou kad forma vedeckho myslenia obsahuje urit hadisko, zorn uhol filozofickho mysleniaObsahov hadisko: filozofia poskytuje vede istotu voprvnenosti jej vntornho rozvoja acieov filozofia vstupuje do situcie spytovania vednch discipln ahad pre ne zkladn, podstatn odpovede veda potrebuje nevyhnutne filozofiu, aby mohla da odpovede na otzku svojich teri filozofia tvor aksi pozadie matateoretickej odpovedi vedy na otzku oprvnenosti svojich teriRozluka filozofie avedy:

viedla by filozofiu kpadku aveda by nutne po nejakej dobe podahla stagncii azmechanizovaniu

lohou filozofie voi vede je, aby uvaovania ovetkch vzbch myslenia vyhadvala pre udsk mylienku nov stupne slobody

filozofia m svoj jazyk, ktor je zsadnou sasou filozofickej sksenosti

filozofia na rozdiel od relnych vied nevymedzuje svoje hranice aneuruje svoj cie vonkajmi objektmi

jej funkcia ahodnota sa kryj stm dejom, ktor ju samotn vymedzuje zkladn princp filozofie je pochybova oakomkovek postulte apodmienenom cieliMetdy filozofie:

Metda:

plnovit postup na dosiahnutie ciea, predovetkm vo vede vedeck metda je pojem, ktor oznauje shrn postupov na zklade ktorch je veda vybudovan akkovek spsob skmania, ktorm je dosiahnut vedeck systematick poznanie, je nazvan vedeckou metdouMetda vo filozofii:

metda vo filozofii je univerzlnejia nie je to len teoretick postup (je aj praktick), ale je premyslen acieavedom uskutoovanie filozofickej praxe filozofia si vytvra tieto hlavn metdy ako prostriedky pre dosiahnutie vytench cieov:1.Metda logickej tvorby pojmov:

vychdza zmetdy analzy, ktor postupuje od zloenho kjeho stavebnm prvkom2.Metda empirickej analytiky:

odhliada od zmyslovho tu ateraz aponma vec ako podklad nieoho veobecnho3.Transcendentlna metda:

riei otzku kontituovania sksenosti transcendentlnymi podmienkami monost tejto sksenosti zabezpeuje zsadu monosti stlej transcendentalizcie myslenia apoznvania4.Metda dialekticko-systematickho rozvoja: vyjadruje nepredmetn zmysel pojmov apracuje sdialektickmi pojmami, ktor s nepredmetn amono ich chpa ako syntetick rieenie dvojice krajnch pojmov neexistujcich predmetnost5.Dialogick metda:

pomocou nej filozofia poznva svoje vyie, nim nepodmienen pravdy uvedomenm stretvanm avyrovnvanm sa osobnostnch svetonzorov aivotnch nzorov, mylienkovch sstav ismerov6.Kenotick metda:

zklad m vakte sebavzdatia (kenosis) aktulne formovanho myslenia scieom prijatia obsahov, ktor ho presahuj aku ktorm sa toto myslenie nie je schopn samo dopracova7.Analektick metda:

prehodnocuj sa ou predchdzajce rovne myslenia avyberaj znich tie trukturlne prvky avzby, ktor mu progresvne prispieva kvstavbe novoutvranej rovne myslenia8.Fenomenologick metda:

analyzuj sa ou fenomny (to, o sa ukazuje - fainetai) tak, aby ako danos vystpili esencie aesencilne fakty jej cieom je odhali apreskma obsah rych, idelnych, nadasovch anaddejinnch esenci9.Existencionalistick metda:

fenomenologick analza truktr udskej existencie, tzv. existencionlov (viera, ndej, lska, telesnos, bytie...)10.Hermeneutick metda:

metda vkladu, vysvetlenia apochopenia textov, nuk, udalost, faktov...11.Metda dialogickej rekontrukcie:

vychdza zdialogickej situcie loveka, t.j. ztoho, e udsk re je vdy reou kniekomu, kjedenmu alebo viacerm partnerom12.Metda univerzlnej pragmatiky:

usiluje sa odosiahnutie pospolitosti vpresveden vmodernej spolonosti pomocou konsenzov, ktor vyplynuli zmocensky neovplyvnitench rozhovorov13.Metda transcendentlnej hermeneutiky:

kladie si otzku podmienky monosti relnej komunikcie, ktor musia vetci udia akceptova, aby mohli vbec medzi sebou hovori14.Metda univerzlnej kritiky filozofickho jazyka:

vzahuje sa na vetko, oom filozofia hovor vtradcii avsasnosti nepriamo kontruuje jazyk filozofie ako celku metdy, pre ktor je charakteristick aprioristick redukcionizmus poznania areality s to najm pozitivistick amarxistick metdy metda logickej redukcie metda viedenskho krku metda novopozitivistickej kritiky akritri zmyslu metda falzifikcie teri metda jazykovch hier apod.Charakteristika zkladnch filozofickch discipln:

vlastn filozofick problematika sa koncentruje do niekokch oblast, zktorch za podstatn povaujeme ontolgiu, gnozeolgiu afilozofiu loveka1.Ontolgia:

teria bytia ontolgia bola sasou matafyziky skma truktru avvoj skutonosti podva celkov obraz sveta vrtane loveka riei problmy podstaty skutonosti, chpanie reality amnoho hraninch problmov ako je konenos a nekonenos sveta, rzne modely vesmru, problm vvoja vo svete apod. ak skmame povahu bytia - scna, hovorme, e rieime ontologick otzku alebo problm 2.Gnozeolgia:

teria poznania zmyslov arozumov (racionalistick) poznanie, ktor mus by vjednote ako jeden zhlavnch problmov terie poznania sa uvdza otzka, i vonkaj svet, existujci nezvisle od loveka, je poznaten aako sa uskutouje poznvac proces nasledujca otzka sa tka poznvacch funkci naich zmyslov anho intelektu3.Filozofia loveka:

antropolgia tto filozofick disciplna nastouje arozvja problematiku loveka vo svete ako veobecnho filozofickho problmu sna sa vystihn podstatu bytia loveka vo svete, nastoli avysvetli filozofick problmy jeho existencie azmyslu ivota pln akomplexn chpanie loveka je dan reflexiou dvojakho druhu: 1. Ontologick reflexia:

vedie kloveku ako zmyslovej bytosti, ktor vznikla ako as prrody, spolonosti vvojom2. Transcedentlna reflexia:

oblas Ja vedie kloveku ako subjektu, ktor nie je asou prrody obidva spsoby prstupu kloveku s filozoficky nevyhnutn, akoby ukazujce loveka dvoch svetov vntorn naptie adiferencovan jednota tchto dvoch svetov amomentov tvor zkladn problm loveka integrlnou sasou filozofie s dejiny filozofie, ktor s ivou sasou filozofickho myslenia ich jadrom nie je popis postupov rznych uen, ale rieenie filozofickej problematiky cestou skmania nevyhnutnch azkonitch etp jej vvoja vznamn filozofick problematiku tvoria aj otzky axiologick axiolgia sa zaber hodnotami vetkho druhu iprocesom hodnotenia sleduje, ak je podstata hodnoty, o maj hodnoty spolon, ale aj ak s druhy hodnt s hodnoty ven alebo sa menia sdobou, spoloenskmi pomermi? cez problematiku axiologick je sfilozofiou spojen aj estetika atradine sa vo vzahu sfilozofiou udruje etika (najvym pojmom etiky je krsa) do 19. storoia boli filozofickmi disciplnami aj psycholgia asociolgia to ist plat dnes aj pre etiku aestetiku, ktor s u samostatnmi vednmi disciplnami zvltny filozofick vznam nadobdaj tak odbory, ktor sa zameriavaj na hranin oblasti medzi rznymi vrstvami skutonosti apoznania vsledkom vzjomnch vzahov filozofie sinmi javmi duchovnho ivota ud s hranin filozofick disciplny - napr. filozofia ttu aprva, nboenstva, techniky, socilna filozofia, filozofia politiky apod. Zkladn filozofick smery: vdejinch myslenia existuj 3 zkladn koncepcie:

1.Kozmologicko-ontologick koncepcia:

zmysel svetovho diania sa nachdza len vo svete samom lovek nie je mierou sveta, ale svet je mierou loveka iseba samho vetky koly amyslitelia (Miltska kola, Pytagorovsk kola, Eletska kola, Herakleitos, Poeleti, Atomisti) sa usilovali odpoveda na otzku: o je? - zkladn ontologick otzka kozmocentrizmus - mus vysvetli, ako, prostrednctvo oho je lovek obsiahnut vo svete2.Antropologick (antropocentrick) koncepcia: (tie sokratovsk) lovek asvet tvoria neoddeliten jednotu vtejto koncepcii je lovek mierou sveta, svetovho diania, strednm bodom, zktorho vetko pochdza aku ktormu vetko smeruje vcentre pozornosti je lovek antropocentrizmus - mus vysvetova, ako, prostrednctvom oho je svet obsiahnut vloveku3.Teocentrick koncepcia:

poda tejto koncepcie je lohou filozofie zaobera sa najvyou bytosou, jestvujcou mimo loveka amimo sveta vzah medzi lovekom asvetom sa potom chpe len ako sprostredkovan, odvoden vzah, vyplvajci zcharakteru vzahu medzi lovekom atouto najvyou bytosou, ako aj medzi najvyou bytosou a svetom teocentrizmus - mus vysvetli, ako, prostrednctvom oho je lovek isvet obsiahnut v treomSvetonzor:

systm politickch, prvnych, nboenskch, filozofickch, vedeckch, umeleckch, ekonomickch ainch nzorov na objektvnu skutonos nositeom svetonzoru je jedinec, skupinaZkladn roviny svetonzoru:

empria (sksenos)

teoretick (viem, e sa nemm rozuova) psychologicko-etick (viem, e sa nemm rozuova, ale rozuujem sa)

Zkladn filozofick pojmy:

absoltno - bytie nezvisl od iadneho inho bytia, ktor je dokonal

abstrakcia -mylienkov innos, ktorou sa zkonkrtnych zmyslovch danost tvoria veobecn pojmy

bytie -najveobecnej anajabstraktnej pojem vyjadrujci existenciu, jestvovanie ohokovek vbec, oznauje sa aj ako scno

dialektika - umenie rozhovoru, schopnos vies spor na zklade otzok aodpoved, umenie klasifikova pojmy,

dichtmia - dvojlenn delenie daoho, dvojdielnos, dvojitos

dualizmus -uenie uznvajce materilnu aduchovn substanciu ako rovnocenn princpy

transcendentn - nadzmyslov, to, o existuje mimo sksenostn svet

idea - zna obraz, podobu, trval podstatu vec, pouva sa asto vzmysle mylienka logika - veda ozkonitostiach sprvneho mysleniaPREHAD VVOJA FILOZOFICKHO MYSLENIAAntick filozofia antick filozofia m 3 obdobia:1. Ran grcka filozofia (predsokratovsk)

2. Klasick obdobie (Sokrates, Platn, Aristoteles)

3. Poklasick obdobie (padkov obdobie)

Predsokratovsk filozofia

Miltska kola: (myslitelia) 1. filozofick kola - Tales, Anaximandros, Anaximenes predstavitelia ivelne-hylozoisticky orientovanej prrodnej filozofie razili cestu terii, teoretickmu spsobu myslenia na rozdiel od predchdzajceho mytologicko-nazeravho spsobu pohadu na skutonos prv filozofovia hadali prapoiatok apraltku vetkch vec Tales, Anaximandros aAnaximenes chceli vysvetli apochopi svet, prrodu aloveka zkladn otzka, ktor pred nimi vyvstala mala podobu: o je, to vetko, o je? arch - praltkaTales:

prv filozof, ktor uvauje in ne mytologicky (jeden zo siedmych mudrcov) matematik (matematick pouky) aastronm praotec antickej amodernej filozofie arch - ltkov poiatok voda (nie zmyslami vnmaten) Zem je plvajci disk, ktor plva na vode prechod od konkrtneho kabstraktnmu predpovedal zatmenie Slnka, zmeral vku pyramd - tieom, rozdelil kruh na 2 asti odpovede na otzky: o je najaie anajahie na svete? o je boh?

Ako sa d i vslade scnosou?Anaximandros: iak Talesa, zakladate filozofie ako samostatnej vedy za arch povauje apeiron apeiron -praltka asovo ipriestorovo neobmedzen, kvalitatvne dostatone rznorod, z ktorej vznikaj vetky veci (abstraktne neobmedzen ltka) Zem je zrezan stp, ktor stoj nehybne uprostred sveta O prrode - pvodn princp sveta aprinou vetkho bytia je neurit aneobmedzen (z toho sa vydeuje studen atepl, such avlhk) Ven zkon neuritho - ztohto vychdzaj stle nov svety aop zanikaj (vracaj

sa do neho), lebo platia pokutu atrest poda urenia asu.Anaximenes:

Talesova arch je prli konkrtna, Anaximandrova prli abstraktn

arch - vzduch, ktor je neobmedzen avznikli zneho bohovia

Zem je disk vo vzduchu

hlsal periodick striedanie vzniku azniku svetov

Pytagorovci:

nastolili otzku selnej truktry kozmu

rozvjali poiaton koncepcie Milanov aHerakleita

skmali problm bytia ako takho, vprotiklade knebytiu

predstavitelia: Pytagoras, Filolaos, Eurytos, Hiketas aEfkantos pytagorovci vymedzili prvopoiatok scnoPytagoras: rodk zostrova Samos na Krotne zaloil kolu nescu jeho meno zaloil politick spolok spt smatematikou jeho cieom je duchovn obnovenie azosladenie vetkch vrstiev podstatu vetkch vec tvor slo - 1 zaiatok (najdleitejie)

- 10 dokonalos (najdleitejie)

vslach pytagorovci nachdzaj tajomstvo astavebn prvky sveta kad slo m svoju zvltnu moc avznam, predovetkm 10 1 - prvok 2 - iara

3 - plocha

4 - teleso (v priestore) protiklady:

prne aneprne

pokoj a pohyb

obmedzen aneobmedzen

rovn a kriv

jedno amnoh

svetlo a tma

prav aav

dobro a zlo

musk aensk

tvorec a obdnik Uenie oharmnii -

nebes sa skladaj zo 7 sfr, kad sfra vydva nejak zvuk,

pretoe nie s vharmnii, nepoujeme ni - ticho. Ke sa

harmnia naru, nastva hrmenie Uenie oreinkarncii - uenie opoverch (ierna maka), uznvali reinkarnciu tajomstvo sveta had vprazkone, nie vpraltke cieom ivota pytagorovcov je vyslobodi duu istotou azbonosou zkolobehu novch anovch zroden pytagorovsk etika poaduje disciplnu, striedmos azdranlivos Nerozhrabvaj ohe meom. Nie je ni ahie, ako rchlo zbohatn. Nebi ho, lebo vzavjan tvojho psa poujem hlas svojho priatea.Herakleitos:

pochdzal zEfezu zaristokratickej rodiny, ale vzdal sa titulu aristokrata od svojich sastnkov dostal prezvku temn filozof - skoteinos problm praltky - ohe (ivotn princp) prvopoiatok chpal vneustlom procese vznikania azanikania vec logos - rozum, urit zkon, poriadok logos - boj uritch protikladov, ktor s v harmnii Tento svet, ten ist pre vetkch, nevytvoril ani jeden zbohov ani nikto zud, ale vdy bol, je abude, vene ivm ohom roznecujcim a zhasnajcim poda miery. Panta rhei - vetko plynie zakladate ivelnej dialektiky (boj protikladov) Nemono dvakrt vstpi do tej istej rieky. Na tch, o do tej istej rieky vstupuj, val sa stle in ain voda. Takto do nej vstupujeme, apredsa nevstupujeme, sme anie sme.Eletska filozofia bytia:

dostala meno poda juhoitalskho mesta ELEA eleti vo svojom uen predovetkm akcentuj moment pevnosti, nepremenlivosti, venosti bytia predstavitelia: Xenofanes, Parmenides aZenon z EleyXenofanes:(z Kolofnu)

zakladate elejskej koly monoteista - uznva jednu podstatu vesmru - boha Xenofanov prvopoiatok - vesmr - boh je vade iv ahomognny, ktor cel vid, cel mysl, cel pouje panteista - tvrdil, e me by len jeden boh, ktorho stotooval sprrodou nboensk antropomorfizmus - zosmieuje zudten podobu bohov Keby voly, kone alebo levy mali ruky, alebo mohli nimi maova atvori diela ako udia, kone by vytvorili podoby bohov podobn koom avoly podobn volom aich tel by urobili takmi, ak samy maj postavu. udia uctievajc si bohov asto ich oplakvaj ako ud - poda neho plaka je treba nad umi anad bohmi, t to nepotrebujParmenides:

najvznamnej filozof elejskej koly iak Xenofana Parmenides aElejsk kola s zakladatemi racionalizmu (dveruj jedine mysleniu) zachovalo sa dielo oprrode (cca 157 verov - pravdepodobne polovica) vdiele oprrode mladk putuje adostane sa kbohyni Fortune, m si vybra cestu zdania alebo zmyslov cestu vstrede sveta sed bohya Fortuna avruke dr los nho osudu zklady ontolgie - bytie je - nebytie nie je myslenie abytie je jedno ato ist determinizmus - poriadok sveta je raz anavdy prsne uren scno - je to, o vypa priestor - monos przdneho priestoru je popieran nescno - aby sa mohlo scno pohybova, musel by tam by przdny priestor - NIZenon zEley:

iak Parmenida posunul problmy filozofie od praltky kproblmu pohybu neuznva pohyb - pohyb neexistuje pri svojich vahch nepripal rozmanitos apralivos vec, preto pre neho pohyb nie je apria (paradoxy) - bezvchodiskov postavenie svoje uenie zhrnul do apri - 2 typy:1. typ - nemonos existencie mnohosti vec2. typ - nemonos existencie pohybu spolu vytvoril 49 apri - zachovalo sa iba 16 (8 - 1. typ, 8 - 2. typ) nastolil problm 4 zkladnch apri, apri pohybu:1. Dichotmia -pohybujci sa predmet mus najskr dorazi do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyujcej polovice ..... do nekonena; predpokladal, e predmet, nech by sa pohyboval akokovek rchlo, nikdy nedosiahne konen bod svojej drhy 2. Achilles akorytnaka -beiaci Achilleus neme dohoni korytnaku, ktor sa pred pohybuje vtom istom smere, pretoe skr ne Achilleus dosiahne miesto, vktorom sa korytnaka nachdzala vokamihu, ke on zaal bea, korytnake sa tie podar ztohto miesta dosta askr ne Achilleus dobehne do novho miesta, korytnaka sa znovu dostane trochu dopredu, atak to ide alej bez konca 3. Letiaci p - neme by zrove vjednom aj inom bode

4. tadin

Ranoprrodn grcka filozofiaFilozofia grckych pluralistov:

poeletska prrodn filozofia viacej praltok za zklad atomistiEmpedokles:

vyhlsil sa za boha askoil do krtera sopky

vytvoril pluralistick filozofiu

je autorom 2 diametrlne odlinch aprotireivch prc Ooisovan aOprrode uznva 4 ivly (korene - rizomant): ohe, vodu, zem avzduch - vetky veci s zloen ztchto ivlov, maj rovnak pomer

tieto ivly ovldaj 2 sily - lska anenvis (pohybov priny) lska veci spja - nenvis rozdeuje mu bol stvoren za chladu aena za teplaAnaxagoras: preniesol insku filozofiu do Atn

pluralista, racionalista, predchodca atomistickej filozofie vetko je obsiahnut vo vetkom

za zklad sveta povauje nekonen mnostvo atmov - homoimri

veci sa skladaj zo semien - homoimri (pasvne) homoimrie sa zluuj arozpadvaj vake sile ns (rozum - aktvny)

Grcki atomistiLeukippus aDemokritos z Abdr:

Leukippos je povaovan za zakladatea antickej atomistickej filozofie

atmisti, prvotn s pre nich atmy

A - ne, TOM - deliteten

vetko sa sklad zatmov, dokonca aj dua

uznvali existenciu due

prsni deterministi - pohyb existuje, je presne vymedzen

1. tuh ltky - skladaj sa zatmov, ktor maj hiky2. kvapaln ltky - skladaj sa zatmov, ktor sa popri sebe ku

3. plynn ltky - skladaj sa zatmov, ktor sa jemne dotkaj (s najkvalitnejie) znajkvalitnejch atmov tzv. okruhliakov vznikla naa dua Demokritos tvrdil, e prlin chudoba alebo prlin bohatstvo s nezdrav Mden agan! - Ni - prli!

zkladn pojmy: pln, przdno, pohyb, nevyhnutnos

zklad sveta

- pln (atm, bytie) - przdno (priestor, nebytie) dva protikladn princpy

- absoltne pln (atm)

- absoltne przdny (priestor)

na tchto protikladnch princpoch je zaloen atomistika

Demokritos sa dal oslepi

tu sa kon kozmologicko-ontologick koncepcia azana antropologick

Sofisti: prv platen uitelia mdrosti putovali zmesta do mesta individualisti najprv boli vemi uznvan, lebo uili ud vedie sa vspolonosti obhji sofizmata - logick skoky neskr sa stali terom kritiky vetko je relatvne, relativizmus voblasti ontolgie, gnozeolgie, morlky relativizmus sofistov - prvo nie je ni in, ne svojva mocnch prv upriamili pozornos na loveka venovali pozornos poznvacm schopnostiam loveka alohe jazyka1. Bytie existuje iba vtedy, ke ja viem, e existuje

2. Poznaten je iba to, o ja poznm3. Dobr je to, o ja pokladm za dobrProtagoras:

najvznamnej sofista

lovek uruje, o jestvuje

bol skeptik aneuetril ani nboenstvo - obohoch sa ned vedie, ani e s, ani e nie s, je to vec prli temn an ivot prli krtky

prca Polemick rozprava opravde abyt, zktorej sa zachovala mylienka: Mierou vetkch vec je lovek, existujcich, e s, neexistujcich, e nie s.Gorgias:

Gorgiasove tri tzy:

1. Ni nie je (nihilizmus)

2. Keby aj nieo bolo, nemohli by sme to dokza (agnosticizmus)3. Keby sme to aj mohli dokza, nemohli by sme to vysvetli (skepticizmus)

lovek je miera vetkch vec

Kritias:

nboenstvo je vtvorom loveka

vierou chcel vuoch vyvola strach pred trestom za utajovan zloiny

Vrcholn obdobie grckej filozofie

Klasick obdobieSokrates:

narodil sa vrodine sochra matka bola prodn babica

mal by sochrom, ale zaal vychovva atnsku mlde demokratickm prvkom

obklopoval ho nemal poet iakov, medzi ktormi bolo mnoho mladkov zaristokratickch rodn

vyuoval bezplatne a il zpohostinnosti svojich iakov

jeho manelka Xantipa - symbol zlej eny, pre neho bola t najasnejia - tvrdil, e ten, kto vytrv vrozhovore sjeho manelkou je dobr renk, e ona ho vlastne cvi

obvinen na dvakrt:

1. krt - vykontruovan obvinenie, e kaz mlde - dostal nzky finann trest

2. krt - obvinen, e si vyma nov bostv, odsden na trest smrti

obvinen zo 7 trestnch skutkov - obhajoval sa sm - urazil sd

mohol ujs, ale ctil si zkon, prijal rozsudok a rozhodol sa pre au sjedom (blen) keby utiekol, zavrhol by svoje uenie apriznal vinu - to nechcel

nenapsal iadne dielo

kldol draz na vzdelanie

po cel ivot bol vyznvaom princpu gnthi seauton - poznaj seba samho (tba po mravnom ideli)

npis bol dajne vytesan na tte chrmu vDelfch (v delfskej vetiarni ho vyhlsili za najmdrejieho loveka svojej doby)

svoju filozofiu nazval poda povolania svojej matky

maieutika - umenie prodnej babice (uenie je rovnako bolestn ako prod) forma vyuovania - dialg astnk rozhovoru si bol najprv ist, e vie pojmy vysvetli, no vpriebehu dialgu zisoval, e vysvetlenie vlastne poda nevie

ak sa vrozhovore ukzalo, e spolonk je bezradn ajeho vedenie bolo ohrozen, Sokrates sa usiloval spolu snm dospie k pravde

umenie dialgu - zvis od sprvneho kladenia otzok

1. negatvna zloka = sokratovsk irnia - iaka zneistel, provokoval, ironizoval

2. pozitvna zloka - podal mu vysvetlenie

heuristick metda - objavovacia (1. stupe Z)

daimonion - druh ja, nae svedomie, ktor sa ozva

uenie etick - kto pozn dobro, nebude kona zlo

smr je pre filozofa dobr

uenie o3 cnostiach - mdry lovek uznva tri cnosti, lovek je cnostn, ke je mdry amdros znamen 3 S - spravodlivos

- striedmos

- statonos Sokrates je ten, o sa pta, iak odpoved je nemon robi to, o je sprvne, ak to nepoznme azrove je nemon to nerobi ak to poznme, pretoe potom rob kad to, o je pre neho najlepie

dialektika - zkladn metda skmania

mravnos - vysvetlenie pomocou oho ju udia dosiahnu, nesprvne konanie vyplva z neznalosti

omyl - bol presveden, e nikto nekon zlo myselne

dobro - hadal mravn vzahy vyrastajce zprirodzenosti udskho bytia Viem, e ni neviem! (Vetko, o viem, je to, e neviem ni, zatia o druh veria, e vedia to, o nevedia.) Nikdy nepoznme svet, ke nepoznme sami seba. Atny s ako zdochnajca kobyla aja som ovad, ktor sa ju sna prebra kivotu. sokratovsk koly:

Megarsk - zakladate Eukleids zMegar

Elidsk - zakladate Faidn zElidy

Kynick - zakladate Antistens

Kyrnska (hedonick) - zakladate Aristippos

Platn:

narodil sa vrodine aristokrata (pvod od kra Kodra, matka - dcra jednho ztzv. slvnych mudrcov - Solna - 600 pred n.l. ako prv napsal stavu) vlastnm menom Aristokles, Platn pseudonym

jeho meno znamenalo irok, plosk, pacat

bol iak Sokrata

vea cestoval abol predan do otroctva - vykpili ho Atnania za 3.000 drachiem psal bsne na poetku Sapf

psal dialgy (cca 36), jedin nedialogick dielo - Sokratova obrana tri etapy vjeho filozofii:

1. Sokratovsk obdobie

- Lysis (o priatestve)

- Protgors (o vchove kcnosti amravnosti)

- Obrana Sokrata

- Gorgis (o rtorike)

- do tohto obdobia patr 13 dialgov

2. Klasick platnske obdobie

- Faidon (o nesmrtenosti due)

- Sympozium (o prvej lske vPlatnovom chpan)

- Menn (o uen sa)

- Kratylos (o pvode rei)

- stava (o dokonalom tte)

- Faidros (o lske, krse...)

3. Obdobie kompromisov

- Parmenids (o problme vzahu aoidech)

- Sofists (o zdanlivom veden aodialektickej metde)

- Zkony

zastnil sa aj OH, ktor aj vyhral

vAtnach zaloil kolu - AKADMIU

Ontologick nzory: za podstatu sveta pokladal ideu, ktor ije nezvisle od loveka vo svete ide idea je dokonal

idey hierarchizoval: 1. najniie s idey, ktor vytvoril lovek

2. idey prrodnch javov

3. idey spojen slovekom

4. najvyou ideou je idea dobra, krsy apravdy - boh

idea rovnosti - existencia rovnosti sama osebe

idea dobra - slnko dva viditenm veciam nielen schopnos by viden, ale aj vznik,

rast a vivu

Gnozeologick nzory: bol predstaviteom racionalizmu

zmyslov poznvanie - poznvanie tieov (viera, napodobovanie)

skuton poznvanie - poznvanie ide

poznvanie rozumom - najdokonalejie poznvanie (Nosis - myslenie, Dianoia - uvaovanie) Anamnzis - spomnanie due vase, ke ila vo svete ide

2 podobenstv1. Podobenstvo vozataja: (rike) naa dua pri naroden prechdza cez rieku zabudnutia potom sa rozpamtva - ke sa rozpamt, je lovek mdry

2. Podobenstvo ojaskyni: (podva ho vstave) tvrd, e svet nie je skuton, ale je javov udia od detstva ij vjaskyni priptan ostenu tak, e nevidia na jej zadn stenu, na ktorej sa premietaj tiene prenanch predmetov popred vchod

ale tto udia nikdy nevideli svetlo atiene pokladaj za skuton predmety

keby sme niekoho zbavili pt amohol by s na svetlo, spoiatku by bol bolestivo oslepen, no keby si zvykol, u by sa nechcel vrti spNzory na loveka att: lovek je zloen ztela adue telo - smrten

dua - nesmrten

telu pripisuje funkciu vzenia due - ak dua nieo skma, spolu stelom, je nm vdy klaman; skma nieo prostrednctvom tela, znamen skma to zmyslami

oista - zbavenie sa zmyslov - telesnch vplyvov, ktor brnia pravdivmu poznaniu

dua me sdli valdku, srdci ahlave1. vrobcovia (demiurgovia) - dua je valdku, primiean elezo, striedmos (cnos)

2. strcovia - dua je vsrdci, primiean striebro, statonos (cnos)

3. filozofovia - dua je vhlave, primiean zlato, mdros(cnos) tvrd, e vldnu by mali filozofovia, mali by by star (star ako 45 rokov), neprelietav vnzoroch anemali by navtevova in krajiny spojenm troch pvodnch cnost striedmosti, statonosti amdrosti vznik cnos tvrt spravodlivos utopistick teria - neuskutoniten - otrokrsky komunizmus (otrok = hovoriaci nstroj - fyzick prca je podceovan)

etick nzory - loveku nesta dobro len pozna, mus ho aj kona

platonick lska - kto dosiahne tento stupe, je astn

Platna ovplyvnili tri udalosti: 1. Sokrates 2. Sokratova smr

3. Vazstvo Sparty nad Atnami

Aristoteles: narodil sa vrodine lekra psobiaceho na macednskom dvore bol vychovvateom kra Alexandra Macednskeho (bisexul + alkoholik), ktor mu zo svojich vprav posielal rzne kamene a ivochy zaoberal sa najm prrodnmi vedami

po nstupe Alexandra Macednskeho sa vrtil do Atn azaloil tam filozofick kolu Lykeon (Lceum) obalovali ho zbezbonosti (postavenm sochy Hermovi vraj zavdzal nov kult)

jeho dielo je nezvyajne rozsiahle - zachovalo sa 47 titulov zjeho 170 diel

jeho prce mono rozdeli do skupn:

1. Logick prce - Organon (nstroj)2. Prrodno-filozofick spisy3. Metafyzick prce - 14 knh

4. Etick asocilne prce (Etika Eudemova aEtika Nikomachova) rozdelil filozofiu na:1. teoretick - fyzika, matematika, metafyzika

2. praktick - etika, politika, ekonmia

3. poietick vedy - vetko, o sa dotka zsad vstavby literrneho diela

vo filozofii m postavenie zavitea prv systematiztor - logiky, etiky ateleolgie (uenie oelnosti vetkch prrodnch aspoloenskch javoch)

Logika: Aristoteles je zakladateom logiky dkladne sa zaoberal predovetkm zoolgiou - ctil potrebu usporiada ivone druhy do skupn aklasifikova ich (k indivduu druh, k druhu rod)

poksil sa vymedzi najvyie pojmy a najvyie rody nazval kategriami vymedzil 10 zkladnch kategri - kvantita, kvalita, podstata, vzah, poloha, priestor, as, vlastnctvo, innos, trpnos

sylogizmus - sudok (lovek je lovek)

dkaz - postupnos sdov, zktorch vyplynie nejak zver

metdy dokazovania:

1. deduktvna metda - od veobecnho kzvltnemu2. induktvna metda - od zvltneho kveobecnmu

sformuloval princp protireenia - nie je mon, aby to ist vtom istom vzahu patrilo aj nepatrilo tomu istmu

princp vytenia tretieho - vrok me by pravdiv alebo nepravdiv, tretia monos neexistuje

Metafyzika: dualista

zkladn problm - skma scno ako scno to, o ono je, o mu ako scnu prislcha Aristoteles vo veciach rozliuje formu a ltku

ltka je pasvna, forma je aktvna (zklad sveta) ltka je len monosou, forma je skutonosou

kad je najdokonalej vmomente smrti

entelecheia - dovenie vvoja, stelesnenie energie

4. priny vznikania:

1. Ltkov prina - materilna, to zoho vec vznik (kame, tehla...)

2. Formlna prina - uruje tvar aformu vec (pln domu)

3. Psobiaca prina - vychdza znej poiatok zmeny

4. elov prina - uruje konen cie Fyzika akozmolgia: teles nho sveta sa skladaj zo 4 ivlov zem, voda - ak, ich prirodzen miesto je dole

ohe, vzduch - ahk, pohybuj sa smerom hore

nebesk teles s zloen zpiateho prvku teru apohybuj sa kruhovm pohybom

Uenie odui: Aristoteles nadrauje duu nad telo dua je zdrojom organizcie

dua je nesmrten aje aktvna

rozliuje 3formy due.

1. vegetatvna - najniia, vyivovacia

2. zmyslov - vyia, umouje vnma

3. rozumov - najvyia, udsk zrak - zmysel pre farebn veci sluch - zmysel pre zvuky

skuton sluch askuton zvuk je jedno, bez vnmania neme nikto ni pozna, ani chpa

rozum:1. receptvny - prijma materil poskytovan zmyslami

2. inn - uvdza sa sm do pohybu - tvar tvarov

Etika: etika sa zaober dobrom jedinca blaenos sa poklad za najvyie dobro

cnos je cieavedom konanie dobrch skutkov

cnosti:

1. etick - tedros

2. dianoetick - rozumov

eudaimonizmus - kto je cnostn, je blaenUenie otte: najvyou formou udskho sitia je tt Aristoteles nadrauje dobro ttu nad dobro jednotlivca

uznva lohu rodiny iskromnho vlastnctva pre tt

ttne zriadenie rozdeuje poda potu ud, ktor sa podieaj na vlde:

monarchia - ak jeden vldne dobrovldou

aristoracia - ak skupina vldne dobrovldou, vlda meniny

polieta - ak viacer vldnu dobrovldou, nesebeck vlda

tyrania - ak jeden vldne zle

oligarchia - ak skupina vldne zle

demokracia - ak viacer vldnu zle, sebeck vlda

Filozofia obdobia helenizmu hlavnmi smermi helenistickej filozofie sa stali: epikureizmus, stoicizmus askepticizmusEpikuros: napsal takmer 300 prc sontologickou, gnozeologickou, prrodovednou aetickou problematikou bol senzualistom

zaloil filozofick kolu Epikurova zhrada - mali do nej prstup eny, mui aj otroci delenie filozofie:

1. kanonika: teria poznania, urenie kritria pravdy

kritria pravdy - vnemy, pojmy, city

vnemy ana ich zklade vytvoren pojmy s vdy pravdiv

omyly vznikaj vprocese usudzovania ako nsledky nesprvnych sdov

2. fyzika: uenie oprrode

fyzika nadvzuje na atomistick teriu Demokrita atm sa pohybuje vrivo, ale me sa vychli

3. etika: uenie omravnosti

vo svojom uen vyzdvihol blaenos, slas (hedone)

treba sa vyhba utrpeniu avyhadva slas

najvyia slas - rozumov (i nepozorovane, uvaj ivot)

CARPE DIEM - vyui de, uvaj ivot

uenie ocnosti - cnostne ije ten, kto ije vslasti

trval blaenos dosahuje iba pokojn dua filozofa

nzor na smr - kde sme my, tam nie je smr, smr sa ns netka

Stoicizmus: zakladateom bol Zenon zKitia autor knihy Otte opisuje vnej idelny tt, vktorom niet spoloenskch rozdielov

vzahy medzi enami amumi s rovnoprvne

zaloil vlastn kolu, kde prednal vstpovej chodbe - od nej sa odvodzuje aj nzov stoikov (kola intelktulov) dejiny stoy sa delia na 3 obdobia:

1. star Stoa 2. stredn Stoa

3. nov Stoa stoici delili filozofiu na etiku, fyziku alogiku vzah etiky, fyziky alogiky prirovnvali kastiam zhrady, kde logika predstavuje plot, fyzika pdu aetika plodyEtika: stoici hlsali dosiahnu stav ataraxie ataraxia - duevn pokoj zachovan za kadch okolnost

astn lovek je cnostn - riadia sa rozumom

ak city zvldneme rozumom, sme astn

lovek nesmie da na rei inch

Fyzika: vo fyzike preberaj pojem loga od Herakleita logu pripisuj vznam svetovho zkona logos je jemn ohe, ktor riadi chod sveta, ni neunik spod jeho nadvldy

Logika: chpali ju ako nuku oslove - jazyku zakladatelia semistiky (veda ovzname slova)

poznvanie sa zaklad na zmyslovch predstavch

Skepticizmus: (pochybuje omonosti pozna svet) skptomai - grcke slovo svznamom obzera sa, uvaova, by na rozpakoch zakladate Pyrrhon zElidy Pyrrhonove uenie: odpovede na tri otzky

1. Ak je podstata veci? podstatu vec nepoznme, ani pozna nememe

2. Ako ich mme hodnoti, aak postoj knim mme zauja? ku kadmu tvrdeniu njdeme rovnako platn opan tvrdenie (isosthmia), preto sa mme vyhba hodnoteniu vec (epoch)

3. o nm ztoho vyplva?

ke sa budeme vyhba hodnoteniu vec, dosiahneme kud anecitlivos (ataraxia) i zhodne sprrodou, nepozorovane (memento mori - pamtaj na smr)

Rmska filozofia

Epikureizmus: najvznamnej stpenec Titus Lucretius Carus uznva materilnu podstatu skutonosti prsny determinista

zloenie prrody:

1. znedelitench, neviditench anezniitench atmov

2. zprzdneho priestoru, vktorom sa atmy pohybuj pohyb je vntorn dispozcia atmov - mnohotvrnos prrody schopn venho obnovovaniaRmsky stoicizmus: stoick filozofia bola do Rma prenesen Diognom zo Seleukeie aAntipatrom zTarsu Diognes il vsude adajne nevlastnil ni okrem palice, kabtu avreca na chlieb

ke sa Alexander Vek ptal, o me pre neho urobi, povedal mu: Ustp okrok alej anezaclaj mi slnko. (opaoval sa)

najvznamnejmi predstavitemi rmskeho stoicizmu boli Seneca, Epiktetos aMarcus AureliusLucius Annaeus Seneca: rmsky aristokrat dostal sa do sentu, kde jeho spechy podporili samobeho cisra Caligulu odstrni Senecu (zachrnila ho jedna zcisrovch mileniek)

spchal samovradu

prce: Otzky oprrode aListy Luciliovi najviu pozornos venuje logike

filozofiu u nielen uvaova, ale aj kona

podstata je vinoch, nie vslovch

etika - ukza loveku o m ao nem kona

fyzika - uenie oprrode

Prina vetkch prin: je oduevnen, rozumov bytos, ktor mono nazva prozretenosou, osudom, bohom, resp. prrodou

Senecov boh: vyaduje od ud poslunos apodriadenos neposlunos netrest svetovou potopou ani svetovm poiarom nie je kresanskm osobnm bohom, ale ohov svetov rozum

Senecovo chpanie rozumu: zo vzduchu vznik voda, zoha vzduch, vetko je neustle obsiahnut vo vetkom

prv je hmota, druh je prina

Dua poda Senecu: vron najvyieho oha alebo jemn tepl dych

uenie odui - nie je vznamovo jednoznan

dua telesn anetelesn

pneuma - tepl dych

ataraxia - vntorn kud

Epiktetos: bol otrokom, vRme ho prepustili na slobodu apsobil ako uite filozofie

odmietal knin mdros - nezanechal spisy

filozofiu rozvjal vpraktickom ivote

zaoberal sa etikou

predpoklad mravnho ivota - ivot vzhode sprrodou

rad: Neiadaj, aby to, o sa deje, sa dialo poda tvojej vle, ale elaj si, aby to, o sa deje, sa dialo, ako sa deje abude i astne. uenie oloveku - zdrazuje protiklad due atela

Marcus Aurlius Antonius: rmsky cisr, elektik dielo: Rozhovory so sebou samm (napsan formou aforizmov - rozvja etick problematiku)

Konm svoju povinnos aoni in nedbm. ivot vslade sprrodou je ivotom vslade sbohom.1. Ak s veci? - nevieme

2. Ak mme zauja postoj kveciam? - iadny postoj

3. Zdrme sa sudku - jednm uchom dnu adruhm von (apatia) UTILI TARIZMUS - prospechrstvo lovek - spojenie tela adue

dua - nositeka vn

telo - schopnos vnma

myse - orgn rozumovej innosti

Mysticizmus vrmskej filozofii: novopytagorovsk filozofia, uenie Filna Alexandrijskho anovoplatonizmus s tri prevldajce smery vposlednom storo existencie rmskeho impria novopytagorovsk filozofia: Nigidius Figulus, Apollonios zTyany, Moderatos zHadu - hlavn pozornos venovali ueniu obostve, osahovan du, zsadnej, kvalitatvnej odlinosti due atela, ducha ahmoty, princpu dobra aprincpu zla

uenie Filna Alexandrijskho vzniklo elektickm spojenm grckej filozofie - najm stoicizmu, platonizmu apytagoreizmu so idovskm nboenstvom

podstatou scna je duchovn princp Jehova - bytos nadzmyslov, poznaniu nedostupn, nadprirodzen, svlastnosami, zsadne sa odliujcimi od vlastnost loveka

duchovn princp charakterizuje absoltna dokonalos vetkch vlastnost, na rozdiel od sveta zmyslovho

novoplatonizmus - hlavnm predstaviteom je Plotinos, svoje prce nevydval - zachovali sa len vaka jeho iakovi Porfriovi Plotinos sa inpiroval Platnovou filozofiou

vetky formy bytia apodoby sveta chce odvodi zjednotnho boskho zkladu, ktor nazva Jedno - je absoltne dokonal, zklad kadej existencie

vytvoril mystick teriu ostvoren sveta ako oprocese pdu du lovek sa sklad zdue rozumovej, ktor m bliie kbostvu, zdue zmyslovej atela

pribli sa kboskmu princpu je mon prostrednctvom extzy, vktorej sa povzname nad hmotn svet apribliuje bosk as due boskmu princpu Vyber si, o je pre teba uiton, vyber si, o chce.Stredovek filozofia: koniec 5. storoia a koniec 15. storoia prevaujce naturlne hospodrstvo, roztrietenos aizolovanos vrobnch jednotiek, nzky rozvoj obchodu

nboensk doktrny adogmy osvetskej aduchovnej moci, uenia obohu, pravej viere apod.

duchovenstvo

nadvznos na antick filozofiu - hlavne platonizmus, novoplatonizmus aaristotelizmus

novoplatnsky piritizmus sa stal pre stredovek jednm zhlavnch ideovch afilozofickch zdrojovGnosticizmus: (ete pred stredovekou filozofiou) 1. a 3. storoie neskoroantick nboenskofilozofick prdy, vktorch dolo kprerueniu tradcie grckeho racionalizmu

prirodzen poznanie bolo nahraden gnzou - mystickm nazeranm

tento druh myslenia bol rozren vEgypte ana Blzkom Vchode

pre gnosticizmus je charakteristick spojenie filozofie skresanstvom

ide orznorod ideov symbizu

gnosticizmus rozdeujeme na:

1. kresansk gnosticizmus:

hlavn predstavite Klement zAlexandrie

autor spisov Napomenutie Grkom aVychovvate

Orignes - autor diel Opoiatkoch aProti Celziovi

2. heretick (idivsk) gnosticizmus: Basilides - autor 24 knh komentrov kEvanjelim

Valentinus - nezachovan ni

Martion zo Synopy - autor trakttu AntitzyPatristika: 2. a 8. storoie patristika sa del do 3 etp:

1. Apologeti - prv cirkevn otcovia, agnostici, grcki alatinsk systematikovia (2. storoie)

2. obdobie charakteristick utvranm dogiem (3. - 4. storoie)

3. prepracovanie asystematizovanie zkladnch pojmov (5. - 8. storoie) apologetika = obhajoba

podstatou patristiky je obhajoba kresanstva

pter bol estn titul pre uitea mdrosti (pter - otec)

skmanie ich uenia sa nazva patrolgia aobdobie, vktorom ili patristika patristika je uenie cirkevnch otcov

pre ran kresanstvo s charakteristick spisy apotolov Jna aPavla

Pavol sa otvra pohanskmu ueniu - do priameho protikladu kladie mdros filozofov amdros boiu

Jn nezaujato preber zantiky uenie ologu, Kristus ako bo syn je zrove aj logos = t.j. slovo boie

tieto dva postoje reprezentuje na jednej strane Tertullianus ana druhej strane Origenes

Quintus Septimius Tertullianus: rmsky prvnik, cirkevn otec stroho odmieta filozofiu

obhajoval istotu kresanstva

Verm, pretoe je to absurdn. (Credo quia absurdum)

Origenes: grcky filozof ateolg, cirkevn otec boh je nematerilny asvet stvoril znioho

jeho syn je logos, ktor sa nachdza medzi otcom asvetom

trestom za hriechy je to, e dua loveka je spojen stelom am monos sa len oisova

Aurlius Augustnus: vrcholn predstavite patristickej filozofie narodil sa vTageste ako syn rmskeho radnka

ako 33-ron sa obrtil na kresansk vieru

stal sa kazom, op rokov biskupom

diela: Proti akademikom, Oastnom ivote, Otrojici, Bo tt, Vyznania... 3 zkladn postulty (3 lsky): lska je va, kto ju m, je blaen1. Egoizmus - lska ksebe

2. Altruizmus - lska kostatnm

3. Lska kbohu - JA + ONI (milujem boha vsebe aj vinch) Miluj akonaj, o chce. dejiny s zpasom dvoch ri: Ra boia aRa diabla obidve re s zaloen na rozdielnom spsobe lsky

konenm vazom dejn bude bo tt

tvrd, e duchovn moc m by nad svetskou mocou

vtte maj by udia rovn pred bohom

Gnozeologick nzory:

vchodisko - skepticizmus vchodisko had vpochybnosti - vskepse, vlske kmdrosti

predmetom filozofie je lovek ako boie stvorenie

boh je nematerilne, ven, dokonal anemenn bytie

pravda sa skrva vloveku : Nevychdzaj von! Pravda je vtvojom vntri! Noli foras ire, in te redi, in interiore homne habitat veritas! (Necho von, do seba sa vr, vo vntri loveka pravda prebva)

zmyslovmu vnmaniu m predchdza rozumov

zmyslami ni nespoznme, musme ma rozum = racionalizmus Pochop, aby si uveril, aver, aby si porozumel.Scholastika:

bola druhm stupom vvoja stredovekej filozofie bola to filozofia pestovan na kolch

sprostredkovateom medzi patristikou ascholastikou bol A.M.T. Boethius znme je jeho dielo Oteche zfilozofie, vktorom vytvra koncepciu filozofie - uteiteky ahovor opotrebe odovzdanosti loveka do vle boskej prozretenosti

scholastika nastolila pre filozofiu 2 problmy:

1. spor ouniverzilie - o existovalo skr? Vec alebo pojem?

2. spor odvojak pravdu - Pravda je pravda filozofick alebo teologick?

Rozdelenie scholastiky:1. Ran scholastika2. Vrcholn scholastika

3. Neskor scholastika

Ran scholastika:

orientovala sa na Platna anovoplatonizmus vznik arozvoj kl, vznki univerzt

predstavitelia: Johann Eriugen, Peter Damini, Jn Roscellinus, Anselm zCanterbury aPierre Ablard Anselm - realista, Credo ut intelligam. (Verm, aby som pochopil.) Anselm sa vdejinch filozofie stal znmym svojm ontologickm akozmologickm dkazom existencie boha

Vrcholn scholastika:

otzka chudoby sa stala jednou ztm nboenstva apolitiky

je charakteristick silm osystematizciu kresanskho cirkevnho uenia

Frantikni:

zakladate Frantiek zAsisi obmedzovali sa na hlsanie evanjelia ana socilne angaovanie sa

Dominikni: zakladate Dominik Guzmn zaal bojova proti kacrom

mnsi pouvali dve metdy: 1. svoj ivot ako vzor 2. systematick kzanie mimo cirkvi

univerzity: vPari, vOxforde, vKolne nad Rnom sedem slobodnch umen:gramatika, rtorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronmia ahudba

Neskor scholastika:

skmali sa tmy ako gravitcia zeme, teria pohybu, nrazu archlosti skmanie neskorho stredoveku ajeho zhodnotenie

hlavnmi prdmi vo vntri scholastiky bol stredovek realizmus anominalizmus Realisti, realizmus: realisti zdrazovali, e idey (univerzili) maj svoju samotn existenciu pred vecamiNominalizmus:

nomen - meno, nzov filozofick smer, poda ktorho pojmy s len menami jednotlivch vec

veobecn pojmy s len przdny zvuk - flatus vocis veobecn - jedin skuton realitu - nie je mon postihn zmyslovm vnmanm, ale iba nadzmyslovm, rozumovm poznanm

Tom Akvnsky: patr k vrcholnej scholastike narodil sa vrodine, ktor ho predurila na duchovn drhu

taliansky dominiknsky teolg a filozof

iak Alberta Vekho psobil vKolne, Boloni, Rme aNeapoli

prednal na univerzite vPari

diela:

Komentr kSentencim Petra Lombarda

Suma teologick

Suma filozofick

Suma proti pohanom

Otzky pojednvajce opravde

Vides - parske vydanie jeho diel - m 34 zvzkov

kniea scholastikov Tomizmus - Akvnskeho uenie, stalo sa zkladom katolckej teolgie afilozofie

Vetko, o som pretal, som porozumel.Vzah filozofie ateolgie: oddeuje filozofiu od teolgie pravdu rozdeuje na: 1. pravdu rozumu - s predmetom filozofie

2. pravdu zjavenia - s predmetom teolgie

prameom vetkej pravdy je bohOntologick nzory: pod scnom rozumieme podstatu sveta = vetko o istm spsobom existuje objektvny idealista

Rozlenie spsobov, akmi nieo existuje:

1. AKCIDENCIA: ltka je pasvna neexistuje samo od seba

2. SUBSTANCIA: forma je aktvna

scno, existuje samo od seba

podstata - to o sa men (substancia) existencia - to, o sa istm spsobom men (akcidencia)

Veobecn pojmy maj trojak existenciu:

1. s pred vecami

2. s vo veciach

3. vytvraj sa po veciach vudskom rozume

Dkazy oexistencii boha: s len nepriame dkazy oexistencii boha niia bytos neme dokza existenciu vyej bytosti

sformuloval p odkazov na boiu existenciuP odkazov na boiu existenciu:

1. vo svete existuje pravda inepravda, preto mus existova pravda vyia, atou je boh

2. vo svete existuje pohyb, preto mus existova prv hbate, atm je boh

3.vo svete existuje spravodlivos inespravodlivos, preto mus existova spravodlivos najvyia, atou je boh

4. svet je sledom prin ainkov, preto mus existova prv aposledn prina, atou je boh

5.vo svete existuje nevyhnutnos inhoda, preto sa mus vyskytova nevyhnutnos najvyia, atou je boh

teodcea - vysvetuje zlo ako neprtomnos dobraEtika Akvnskeho auenie oloveku: lovek sa sklad zdue atela dua je nesmrten am dve zloky - rozum a vu lovek najprv poznva zmyslovou sksenosou va m by nad rozumom bol monarchistom - pokladal panovnka nielen za vldcu, ale aj za pvodcu, tvorcu ttu je tvorcom terie spravodlivej ceny prroda aprirodzen usporiadanie sveta s nevyhnutnm predpokladom aprpravou na nebesk krovstvo blaench vnebeskom krovstve blaenom je najvym cieom boh, nad vetkm avo vetkom panuje bosk ven zkon konenm cieom loveka je blaenos najvyia blaenos spova vnajvyom dobre, ktorm je videnie boha

pln aslastn blaenos je dosiahnuten len na onom svete

Tomistick opozcia: skupina filozofov, ktor vystupovala proti nzorom Akvnskeho vytali mu, e neovlda matematiku anetal Aristotela voriginle

najviac kritizovali jeho knihu Suma filozofick

predstavitelia: Johannes Duns Scotus William Occam

Roger Bacon

Novovek filozofia: vetci uenci sa zaoberaj aktulnymi problmami, ich rieenia na seba reaguj anadvzuj

nie poznanie pre poznanie ale poznanie pre praktick vyuitie

kov disciplna: teria poznania (gnozeolgia)

idelom poznania je matematika - veda so veobecnou platnosou

filozofiu tohto obdobia nemono oddeli od matematiky, ato aj preto, e sami filozofi boli matematici, alebo budovali svoj filozofick systm matematickm spsobom

snaha: njs pre filozofiu tak ist veobecne platn metdu poznania ako matematika

rozvoj vied: matematika, fyzika, filozofia, mechanika

nov filozofick, ato mechanistick pohad na svet (cel vesmr od atmov a po planty tvor uzavret mechanick systm ktor sa sklad znemennch prvkov aich pohyb uruj zkony klasickej mechaniky)2 lnie:1. Racionalizmus rozumov prstup, ktor vyzdvihuje rozumov schopnosti apoznanie loveka

lovek je schopn postihn cel skutonos (prrodu, spolonos iseba samho) rozumom

sksenos nie je a tak dleit ako rozum

predstavitelia: R. Descartes, B. Spinoza, G.W. Leibniz2. Empirizmus: filozofick smer, uznvajci zmyslov sksenos za jedin prame poznania zmyslov sksenos je zkladom vetkho poznania

predstavitelia: F. Bacon, J. Locke, G. Berkeley, D. HumeFrancis Bacon: syn vysokho krovskho radnka psobil ako advokt aprokurtor na krovskom dvore, bol lenom parlamentu

stal sa lordom kancelrom abarnom zVerulamu

bol obvinen zplatkrstva, odsden na stratu vetkch radov, dostal vysok pean trest akrtke vzenie (tri dni)

pri jednom zexperimentov, ke chcel zisti konzervan inky snehu na mso, prechladol a zomrel

predstavite vrcholnej anglickej renesancie

empirik asenzualista diela: Les lesov, Nov Oragon, Esej, Nov AtlantdaGnozeologick nzory:

Poznanie je sila. udsk poznanie audsk moc s jedno ato ist. obnova metdy skmania - jej prvou fzou mus by oistenie rozumu od prekok - omylov tzv. idolov idoly - prekky apredsudky, znemouj poznanie

Druhy idolov:1. Idoly kmea: idola tribus poznanie vyplvajce zudskej podstaty2. Idoly jaskyne: idola specus idoly podmienen vchovou (eurpska vchova), spoloenskm prostredm acharakterom jednotlivca3. Idoly trhu: idola fori idoly, ktor svisia snedokonalosou anepresnosou jazyka, t.j. zchybnho chpania jazyka subjektvne vzahy4. Idoly divadla: idola theatri nekritick preberanie cudzch nzorov nasadzovanie masky tvorca metdy, ktorej zkladom je empria aexperiment (zmern, aktvne ametodick skmanie prrody) experiment

- pozitvny (experimentom zisujeme koko x sa dan jav objavil)

- negatvny (zbavenie predsudkov - IDOLY - ke chceme pozna svet, musme sa zbavi predsudkov)

Ontologick nzory: materialista - uprednostuje predmety uenie ospolonosti

nov rozdelenie vied - nartol nov perspektvy pre vek obnovu vied zaoberal sa etickmi attnopolitickmi nzormi

Veda vied - vedeck ivot: cesta kpotvrdeniu irealizcii krovstva loveka na zemi vedie cez vedeck poznanie popis krovstva loveka nartol vutopickom spise Nov Atlantis vedeck ivot - m by na ostrove, kde m st alamnov dom, vtom dome m by 36 mudrcov akad mudrc si m vychova tovaria

udsk poznanie: (vedenie) je mocou, silou loveka mylienka antickch filozofov pouvan Baconom: ...toko meme, koko vieme...

zkonit cie vedy - obohatenie udskho ivota novmi objavmi, prostriedkami, rozrenie nadvldy loveka nad prrodou

dielo Nov Oragon - had vom metdu poznania pravdy - metda indukcie, oistenie rozumu od neustle hroziacich mu prekok - omylov

Thomas Hobbes: bol synom jednoduchho dedinskho farra cestovate

zaujal stanovisko medzi empirizmom aracionalizmom

nadvzuje na empirick filozofiu Bacona

2 problmy:1. Uenie otelesch:

zjednoduen pohad na svet

vetko okolo ns je teleso(corpus) - hmota pohybujca sa vase apriestore

teleso skma vtroch rovinch

- veobecn - ako prrodu - pecifick - ako loveka

- umel teleso - ako spolonos a tt

takto delen filozofick skmania s rozpracovan vtriptychovej rozprave - Otelese, Oloveku, Oobanovi aiskom Hobbesovej filozofie mechanisticko - naturalistick ontolgia

zkladnm pojmom Hobbsovej filozofie je pojem telesa

prvotn, zkladn je hmota - teleso hmota existuje ako sama osebe anezvisl od ns

hmota ako shrn vec, je ven, nestvoren anezniiten

okrem telies existuj aj ich vlastnosti - akcidencie akcidencie - schopnos telesa, vaka ktorej teleso vns vyzva predstavy osebe

zkladn akcidencie telies:

1. priestor - rozpriestranen teleso

2. pohyb - premiestovanie - opustenie jednho miesta anadobudnutie druhho 3. as - neexistuje vo veciach osebe, len vmyslen nho rozumu

2. Uenie oloveku: prirodzenos ud - shrn potrieb, vn, schopnost poda nich s si udia rovn - aj poda krvi zkon sebazchovy - na zklade tohto zkona lovek mysl ahovor, shlas so ivotom vspolonosti, predstavuje morlne normy

platnos zkona sebazchovy je veobecn aje zkladom udskej morlky

prca Leviathan (1651) Leviathan - biblick prera, Hobbes knej prirovnva tt

Leviathan ns obmedzuje, ale nememe bez nej i

lovek ije vdvoch stavoch - prirodzenom aumelom (tt) prirodzen stav: - lovek loveku vlkom.(homo hominis lupus)- udia ij vplnej izolovanosti

-Vojna vetkch proti vetkm.(bellum omnium centra omnes)- neexistuje prvo ani bezprvie, hlavnmi vojnovmi cnosami s nsilie a les

-ndza abieda - zrodila sa zvojny - ved ud kzachovaniu existencie hlavnm cieom tohto prirodzenho zkona je udranie mieru - najm vntornho vuen otte aprve Hobbes zavrhol teriu boskho pvodu spolonosti ahjil teriu spoloenskej zmluvy za najlepiu formu ttu povaoval absoltnu monarchiuRen Descartes: pochdzal zo achtickej rodiny

latinsk transkripcia jeho mena je Cartesius - jeho prvrenci kartezini cestovate, matematik, prrodovedec, filozof neveril uiteom

Descartes hadal metdu, na zklade ktorej by bol udsk duch schopn djs kistm ajasnm poznatkom anepochybnm vslednm princpom

Rozprava ometde - vtejto prci formuloval veobecn poiadavky na nov metdu

zklady svojej metodolgie zhrnul do 4 princpov:

1. pravdiv je len to, o je mjmu rozumu jasn azrozumiten

2. kad jav avec treba rozloi na o najmenie asti atie pochopi

3. postupujeme vdy od jednoduchch ast, ktor spjame do zloitch atie chpeme

4. robi prehad postupne, aby sme sa vedeli vrti tam, kde sme urobili chybu zkladnmi postupmi takto chpanej metdy poznania s dedukcia aintucia, ktorm pripisoval vek vznam

za podstatn znaky modernho myslenia poklad metodick pochybovanie ajasnos jazyka

jeho metda pochybovania (metodick skepsa) je zaloen na tom, e dovtedy preosievame nae poznatky, km nenjdeme tie, ktorch platnos nemono vyli

metodickou skepsou dospel kzisteniu, e nemono pochybova otom, e pochybujem, na ktor nadvzuje pozitvne zistenie, e nemono pochybova otom, e ke pochybujem, myslm, ake myslm, teda som vchodiskov tza jeho filozofie Pochybujem, teda som. (Dubito, ergo sum.) Myslm, teda som. (Cogito, ergo sum.) pochybnosti -o je ist? Ist nie je ni. Jedin ist je to, e myslm, teda je si ist len tm, e je mysliacou bytosou

predpokladom poznania s na sksenosti nezvisl arozumu evidentn vchodiskov idey IDEY: 1. vroden - apriory (vroden, pred sksenosou)

2. zskan - aposteriory (zskan, po sksenosti) IDEY PO SKSENOSTI:1. zskan - videnie

2. vytvoren - fantziaOntologick myslenie: dualista - duchovn substancia- telesn substancia boh - filozofick pojem, ktor spja sdvoma substanciami - najdokonalejia anekonen forma, univerzlne, nim neohranien bytie

HMOTA

+

DUCH

(v priestore)

(myslenie)

lovek -

DUA

+

TELO (hypofza - mysl) (pee - pretek krv) rozahlos vpriestore, przdny priestor neexistuje teles s priestorom priestor pozostva ztelies

vynaiel prstroj na brsenie ooviek

Baruch Spinoza: bol idom, vylili ho zo idovskej obce, potom kresan preto Benedikt

ivil sa brsenm ooviek

materialista

monista - uznva jedin substanciu, ktor sa prejavuje raz ako boh, raz ako prroda

- uenie ojednote hmoty aducha, prrody a myslenia

Spinoza sa sna uplatova matematick metdu vo vetkch oblastiach ivpredstave ojednote anemennosti

vdiele Etika podobne ako Euklides vo svojej geometrii vychdza zdefinci - tieto presne vymedzuj pojmy, alej uvdza Aximy - zkladn vety

zaxim s vyvodzovan jednotliv vety, tvrdenia a dkazy

Uenie osubstanci:

vchodiskom azaiatkom filozofickch nzorov je uenie ojedinej substancii (odpoved na otzku o je vetko?)

Vetko to je substancia, substancia je vetko. Substancia je prinou seba samej. substanciu definuje ako to, o je samo vsebe ao sa d pochopi pomocou seba samho

substancia m prinu vsebe samej

Causa sui - imanitn prina

substancia - nekonen

- absoltne dokonal

- nezvis od nioho

- jedin

substanciu stotonil sprrodou a bohom panteista - boh, ie prroda (Deus sive natura.) boh neexistuje mimo prrody, nad ou

vetko, o existuje je boh, aboh je vetko, o existuje

Atribty:

(vyjadruj najpodstatnejie vlastnosti, kvalitu substancie

(dokonal substancia obsahuje nekonen mnostvo nekonench atribtov - tieto tvoria podstatu aformu jeho bytia

my vak meme pozna len dva atribty: rozpriestranenos amyslenie

oba atribty s ven, nestvoren anekonen substancia je vec rozpriestranen aj mysliaca aztoho vyplva, e iprroda je oduevnen (HYLOZOIZMUS)Mdy: stavy alebo spsoby slia kobjasneniu jedinench (konkrtnych) vec mdy s konen, vprotiklade ksubstancii ich existencia nevyplva zich podstaty, vznikli vaka vonkajej prine delia sa, psobia na seba, nachdzaj sa vzmene, pohybe, priestore aase svet vo svojej jednote amnohosti del na:1. prrodu tvoriacu (natura naturans) - substancie aatribty

2. prrodu tvoren (natura naturata) - mdy (zmyslovo vnmaten veci vpriestore aase) modus - stav substancie, podmienen nie vntornou podstatou, ale vonkajm psobenm

svet je rozumne usporiadan

svet vznik vaka tvorivej sile boha, je prrodou tvoriacou

Uenie opoznan:

1. poznanie na zklade autority nem zvltnu hodnotu

2. poznanie sksenostn je ohranien

3. deduktvny ainduktvny druh poznania m pre teriu hodnotu

4. matematick poznanie - model skutonho a istho

Svet je vbohu aboh vo svete. ak nechpeme svet, znamen to, e vname do poznania afekty

neriadi sa citom, ale rozumom - len vtedy budeme astn

intellectus - (intucia), idea dan racionlnou intuciou, opiera sa ovy rozum intelektus Etika - vtomto diele tvrd, e najvm astm pre loveka je rozumov lska kbohu

Teologicko - politick traktt -za najvyie spoloensk zriadenie povauje demokraciu

lovek loveku bohom.Gottfried Wilhelm Leibniz: nemeck filozof - racionalista, vedec, prvnik, diplomat diela: Monadolgia aTeodcea (ospravedlnenie boha) nehovor ovrodench idech

objektvny idealista - vysmiali ho osvietenci

2 pravdy:1. pravdy rozumu: aprirne (vroden)

s nevyhnutn aich protiklad je nemon

je pre nich podstatn logick nutnos

2. pravdy faktu: aposterirne (po sksenosti)

s nhodn aich protiklad je mon

plat pre ne zkon dostatonho dvodu Monda - nekonen mal duchovn jednotky bytia, s ven

4 druhy mond:1. temn mondy - najniie mondy, neiv prroda (kame)

2. hmlist mondy - vyie mondy due, rastliny, zvierat (vnmaj, ctia)

3. jasn mondy - lovek (mysl)

4. monda mond - najvyia monda, boh - architekt vesmrnej stavby amocnr boieho sveta duchov boh zabezpeuje harmniu medzi mondami sila sa ned oddeli od pohybu

teodciu Leibniz spracoval vprci Pokus oteodciu alebo boej dobrote, udskej slobode apvode zla je presveden, e boh stvoril ten najlep svet, ak me by; keby existoval ete nejak in, lep, otom by boh vo svojej vemohcnosti musel vedie 3 druhy zla - metafyzick (konenos nho sveta)

- fyzick (utrpenie, boles)

- mravn Ni nie je vrozume, o pred tm neprelo zmyslami - okrem rozumu samotnho.(Nihil est in intellectu, quod non prius fuerit in sensu.) vedomie - mramorov doska posiata ilakami

John Locke: narodil sa ako syn prvnika nealeko Bristolu

anglick filozof, empirik, senzualista, spoloensk myslite, teoretik ttu, prva, ekonm

prv kritick filozof

tudoval teolgiu, no nedal sa vysvti za kaza

zaoberal sa problematikou terie poznania udsk vedomie (rozum) je pri naroden ist anepopsan doska - tabula rasa na ktor pe poznatky a naa sksenos

vetky poznatky zskavame zmyslovou sksenosou

zkladom kadho poznania je sksenos

sksenos Locke chpe ako vsledok psobenia predmetov vonkajieho sveta na nae zmysly preto je poznanie predovetkm zmyslovm poznanm asvoj pvod m vpocitoch

vudskom rozume nie s iadne vroden idey - odmietol tak Descartove uenie ovrodench idech (mal diea nem vedomos otom, e ( m 180o)

Sksenos- zhadiska pvodu rozliujeme 2 druhy ide:

1. Senzcia:

vonkajia sksenos objektom je vonkaj svet

jej vsledkami s pocity 2. Reflexia: vntorn sksenos

objektom je innos samotnej mysle

jednoduchmi ideami reflexie s myslenie (sila myslenia = rozum) achcenie (sila chcenia = va)

zo senzcie areflexie sa buduje duevn ivot

vsledkom reflexi s predstavy, idey

delenie ide zhadiska zloitosti: (poda toho, do akej miery sa vobsahu ide odraj vlastnosti vonkajieho sveta)

1. Jednoduch (simpla):

( primrne kvality - vlastnosti neoddeliten od telies

( sekundrne kvality - sily vyvolvajce vns rozlin vnemy - farby, zvuky

2. Zloen (komplex):

3 triedy - mody- substancie

- vzahy okrem zmyslovho poznania uznva aj poznanie:1. intuitvne - nezvisl poznanie medzi dvoma ideami

2. demontratvne - vychdzanie zinch poznatkov

Socilno - politick nzory: uznva suverenitu udskho indivdua zaloil princp novovekho liberalizmu presadzuje poiadavku nboenskej znanlivosti medzi obanmi, ako aj vpostoji ttu knboenstvu acirkvm tt nem zasahova do cirkevnch vec acirkvi nesm vnucova obanom t, i on vieru tt - vsledok spoloenskej zmluvyGeorge Berkeley:

vytudoval teolgiu astal sa aj profesorom bol vymenovan za biskupa angliknskej cirkvi

subjektvny idealista - vetko existuje len vmojich predstavch

bojoval proti materializmu

spochybnil pojem hmota - na ( neexistuje abstraktn idea (, ale vdy len predstava (, spjan sjeho konkrtnymi vlastnosami

nadvzuje na Locka, ale tvrd, e vetky kvality s sekundrne

sekundrne zmyslov kvality - zrak, sluch, uch, chu - chpe ako subjektvne

rozloha apohyb - oznail ako primrne, aj ke ich vnmame ako zmyslov

VECI = shrn naich vnemov

By znamen by vnman. (Esse est percipi.) - Solopsizmus ak ns u nikto nevnma, vnma ns boh - univerzlny vnmate SVET - mysliaci duch so svojimi ideami

skuton je iba duch - tento nzor apopretie nho prva, e existuje skutonos mimo ducha mono nazva dsledn idealizmus Vetko existuje iba vmysli.David Hume:

kvli zujmu ofilozofiu nevytudoval prvo psobil ako knihovnk, historik afilozof

diela: vahy oudskom rozume, Prirodzen dejiny nboenstva, Politick rozpravy, Rozprava oudskej prirodzenosti bezvhradne uznval sksenos za zdroj nho poznania sksenos pokladal za prvotn, bezprostredn materil nho vedomia

agnostik - vpraktickom ivote sa riadime rozumom

Humovu filozofick sstavu delme na tri asti: noetiku, filozofiu nboenstva aetiku Noetika (gnozeolgia):

vychdzal zLocka

za zklad duevnho ivota povaoval pocit predstava pozostva zpocitu

niet ani vrodench predstv ani obecnch pojmov

presn rozlenie jednoduchch predstv:1. Impression (dojem) - zskavame ich prostrednctvom piatich zmyslov

2. Ideas - obrazy, kpie dojmov - plod ich spomienka afantzia

zloen idey vytvra rozum

princpy asocicie ide

vemi podrobne skma princp zdruovania ide

3 druhy asocici:1. princp podobnosti

2. princp susedstva

3. princp prinnosti

omyly -klam pamti - vznik tak, e impresia vymizne zpamte aspojme ju snesprvnym dojmom tvrdil, e vbec niet substancie

niet due, niet nesmrtenosti - boha anesmrtenos vedecky dokza nemono!

kritika pojmu kauzalita -ak sledujeme nejak innos, vdy vidme, e po udalosti Anasleduje udalos B (vidme nslednos, nie prinnos)

nexus - nepoznme vzah medzi prinou ainkom, mme dojem, e existuje

Filozofia nboenstva: odmietol zjaven bostvo anepripal monos zzrakov

nepopiera existenciu boha, ale tvrd, e ju nemono dokza

dokza existenciu boha iada praktick ivot anie teoretick rozum (tmto zobudil Kanta z dogmatizmu ak sa lovek riadi svedomm, kon mravne, tak nepotrebuje nboenstvo

Etika: zkladom mravnho konania nie je rozum, ale cit lovek sa riadi morlnym zmyslom, ale omorlnosti svojich inov nerozhoduje sm, ale t, ktorch sa jeho konanie dotka alebo ho pozoruj

tyri triedy cnostnch vlastnost:1. o je mne prjemn

2. o je inm prjemn

3. o je mne prospen

4. o je inm prospen zstanca utilitarizmu -uitonos pre ma

Jean Jacques Rousseau: predstavite franczskeho osvietenstva

vyrastal bez rodiov anikdy nechodil do koly

sm sa nauil ta aj psa

cel ivot preil ako tulk, prenasledovan radmi acirkvou vo Franczku bol naho vydan zatyka (kvli burozno-liberalistickm nzorom) aplili jeho knihy

vystriedal mnoho zamestnan, ivil sa opisovanm nt, predovetkm vak literrnou innosou

napsal niekoko divadelnch, opernch diel aromnov

bol mnohostrannou originlnou, ale aj protireivou osobnosou diela: Rozprava ovedch aumen, Rozprava opvode aprinch nerovnosti medzi umi, Spoloensk zmluva, Emil alebo ovchoveNzory na nboenstvo: bol proti materializmu

uznval prirodzen nboenstvo, ktorho predmetom je uctievanie najvyej bytosti

nboenstvo je otzkou citu, nie rozumu

Rozprava ovedch aumen -tento spis podnietil Akadmiu kvypsaniu novej otzky: Ako vznikla nerovnos medzi umi aje zdvodnen prirodzenm prvom? Rozprava opvode nerovnosti medzi umi : 1. nerovnos fyzick - staroba (dedin, lovek za u neme) 2. nerovnos mravn - politick (me za u lovek) kritik osvietenstva kritizoval civilizciu arozvoj vied

odvrat od kultry, civilizcie kprrode, od rozumu kcitu (k hlasu srdca)

nvrat kprrode nie je mon, ale mono ho uplatni vo vchove jednotlivca

lovek je od prrody dobr, to spolonos ho kaz

dielo: Emil alebo ovchove - diea sa m vychovva vslade sprrodou

Nzory na tt: tt vznikol pri naruen prrodnho stavu vznikom skromnho vlastnctva arozvojom civilizcie

tt = mravnos medzi umi

podstata ttu = zarui slobodu kadho obana

dielo: Spoloensk zmluva jedin nosite suverenity je ud - nie panovnk

va panovnka nem vsadn postavenie

ak je sloboda nroda ohrozen, ud m prvo zvrhn vldcu - prvo udu na revolciu

3 neastia: 1. vlastnctvo

2. ustlenie vrchnosti, vytvorilo vldcov aovldanch

3. zvrat moci v ubovu lovek pochdza zrk prrody dobr aa spolonos ho kaz.Immanuel Kant: narodila sa acel ivot preil vo vchodopruskom Knigsbergu (Krovec) pomerne mlad stratil rodiov, atak sa musel oseba postara sm patril knajvzdelanejm uom svojej doby

bol to lovek drobnej postavy astrohch spsobov spoloensk, skvel renk, obben aven len spoloenskch aliterrnych kruhov

neuveriten puntikr - vstval presne o5:00 hod. apotom pracoval

il asketicky, na raajky: 2 lky aju afajka tabaku

prsny na seba aj na okolie

1. filozof zpovolania - zskal profesru zfilozofie jeho teoretick as rozdeujeme na 3 obdobia:1. Prrodovedecko - naturalistick obdobie

2. Skeptick obdobie - Veobecn dejiny prrody ateria nebies3. Kritick obdobie - Kritika istho rozumu, Kritika praktickho rozumu, Kritika sdnostiVeobecn dejiny prrody ateria nebies: kozmologick hypotza vesmru do dejn vola pod nzvom Kant-Laplaceova hypotza vzniku slnenej sstavy zprvotnej hmloviny, ktor sa vyvjala poda vlastnch vntornch zkonov pohybu (o autorstvo tejto hypotzy mal spor sfranczskym matematikom afyzikom Laplaceom ( Kant-Laplaceova hypotza)

svet vznikol zchaosu

rozptlen iastoky hmoty sa zsluhou dostredivch sl zluuj avznikaj veci

svet zanikne vchaose, ke zan psobi odstrediv sily mechanick sily - pralivos aodpudivos (uruj pohyb iastoiek hmoty)Kantov koperniknsky obrat: spova vnovom prstupe, hadisku pri vysvetovan poznania prestva by vysvetovan ako vsledok psobenia predmetu na loveka, ale naopak - jednotliv predmety naej sksenosti s vysvetovan zaprirnej povahy poznania lohou metafyziky je teraz skmanie povahy teoretickho poznania, jeho vzahu kzmyslovo vnman predmetom, ku sksenosti vbecKritika istho rozumu: filozofick prca kladie si otzku: Ako meme poznva? - je nae poznanie empirick alebo racionalistick vedy zaloen na tvrdeniach, ktor maj veobecn anevyhnutn platnos (matematika, prrodn vedy), nemu prameni len zo sksenosti, lebo t je nepln, neukonen, nedva podklad na zoveobecnenie - takmto prameom vak nie je ani rozum

cel nae poznanie sa zana sksenosou

jeho uenie opoznan sa opiera ojeho teriu sdov poznanie isksenos sa vyjadruj vsdoch, ktor del na:

1. Syntetick sdy: predikt sa vnich nevyvodzuje zo subjektu, ale sa snm spja apriori - nezvisl na sksenosti

aposteriori - zvisl na sksenosti len syntetickm sdom Kant pripisuje schopnos rozirova nae poznanie

2. Analytick sdy: predikt neposkytuje nov poznatok opredmete vporovnan spoznatkom, ktor je u dan vsubjekte

vastiach prce transcendentlna estetika, transcendentlna analytika atranscendentlna dialektika riei tri stupne poznvania:

1. Zmyslovos:

schopnos pociovania 2. Um: schopnos myslie vpojmoch a sdoch

niia forma rozumu, ktor uchovva zmyslov vnemy

3. Rozum:

schopnos myslie, ktor vedie kidem pekulatvna innos, nie je dan vetkm uom

dve veci, prostrednctvom ktorch vnmame realitu: priestor aasKritika praktickho rozumu: etick prca zaober sa mravnm konanm loveka

strednm pojmom jeho praktickej filozofie sa stva sloboda sloboda sa prejavuje mravnm zkonom (objektvny princp konania loveka) sloboda neme by dokzan teoreticky - dokazuje sa len tm, e sa prejavuje vmravnom konan ako mravn zkon (pre Kanta dkaz dostaton) udsk je to, o vyplva zmravnho konania, ktor je urovan mravn zkonom

maxima - subjektvny princp konania loveka Kategorick imperatv: (urenia mravnho zkona)1. Sprvaj sa tak, ako chce, aby sa in sprvali k tebe

2. Sprvaj sa tak, aby tvoje sprvanie mohlo by veobecnm sprvanm

3. Sprvaj sa kloveku ako kcieu anie ako kpredmetu

teria venho mieru - okadom konflikte treba najprv rokova

ak chceme uzavrie mier medzi ttmi, musme ho uzatvra bezpodmienene

tri postulty praktickho rozumu:1. Sloboda

2. Nesmrtenos due

3. Existencia boha mravn zkon vedie loveka kbohu - nie mravnos sa m zaklada na viere, ale viera na mravnosti

si bytos mravn, preto je boh (dovtedy platilo: je boh, preto m by mravn)

filozofick antropolgia - Kto si lovek, kam smeruje aodkia ide. EPITAF: Na svete ma fascinuj d veci. Hviezdnat nebo nado mnou amravn zkon vns. posledn slov Immanuela Kanta: Bolo to dobr. Bolo toho dos!Georg Friedrich Hegel:

jeho otec bol vym radnkom vo vojvodovch slubch tudoval teolgiu afilozofiu, stal sa profesorom

bol Napoleonovm nadencom

mal vemi rd pivo, viedol krmrske rei

stretval sa snovoromantikmi (bsnikmi)

zana pri om nemeck ovinizmus

zskal poves vekho systematiztora azvestovatea absoltnej moci rozumu

jeho uenie sa stva oficilnou ideolgiou pruskho ttu

diela: Fenomenolgia duchaVeda ologike (Logika ako veda)

Zkladu filozofie prva

Encyklopdia filozofickch vied (pozostva zLogiky, Filozofie prrody afilozofie ducha)Logika: podstata sveta je rozumov ateda dostupn rozumovmu poznaniu ak sprvne myslm, ak som svoje myslenie oslobodil od klamov, nejasnost aindividulnych sklonov kchybnm sudkom, pochopm to, o je skuton, pretoe stavba sveta zodpoved poiadavkm rozumu

Vetko, o je rozumov, je skuton, ao je skuton, je rozumov. rozum je podstatou veci, idea je vlastne vtelen do sveta idea je poda benho nzoru subjektvna, zvisl od duevnch schopnost loveka

svet vec je objektvny, nezvisl od myslenia

Hegel stm neshlas atvrd, e zkladnou objektvnou podstatou sveta je objektvna idea

objektvne je to, o meme pochopi rozumom

dokazuje to postupom poznvania

za jednotlivmi vecami nachdzame veobecn pojmy, za jednotlivmi javmi nachdzame neviditen zkonitosti myslenm, rozmanm prekonvame to, o je jednotliv, zmyslovo prstupn apominuten

dostvame sa tak kpodstate, ktor je veobecn, trval aovlda vetko jednotliv

kee tto podstata je mylienkou, Hegel ztoho vyvodzuje, e mylienka je objektvnou podstatou sveta - objektvny idealista

Filozofia prrody: cel svetov proces je sabarozvjanm sa svetovho ducha pri rozvjan ducha Hegel pouva dialektick metdu - jednota asplvanie protikladov

protireenia pokladal za zdroj pohybu aivota

dialektick metda vyjadruje postup od tzy kantitze anakoniec sa protiklady spjaj vsyntze (trida)

dleit lohu zohrva rozum (ru protiklady)

tento vvoj m tri tdi:

1. Duch vstave bytia osobe: tmto stavom sa zaober logika (toto je tza) duch sa vyvja vsebe samom Hegel tu skma bytie, abstraktn bytie, bytie mimo priestor aas aj tu vyuva zkony dialektiky bytie - ako najveobecnej pojem ni - abstraktn bytie neexistuje stvanie sa (dianie) - spojenie bytia ani - tza + antitza - splvaj vsyntze 2. Duch vstave inobytia: odcudzen bytie, svetov duch sa odcudzuje sm sebe (popiera sm seba) sem sa zarauje prrodoveda tmto stavom ducha sa zaober filozofia prrody ide oantitzu, je to konkrtne bytie, nejde oabstraktn bytie, ale obytie vrele, bytie vpriestore aase, odcudzen od bytia osebe do tohto bytia patr prroda, zvierat lovek sem ete nepatr 3. Duch vstave bytia pre seba a osebe: tmto stavom sa zaober filozofia ducha je to syntza - vnej sa ruia protiklady duch sa dostva do ducha vstave bytia pre seba aosebe aobsahuje osi zo sveta teoretickho aaj zmyslovho aj tu ete rozliuje tri tdi:a) subjektvny duch -duch si uvedomuje existenciu pre seba - deje sa to vloveku - ivot loveka, jedinca

b) objektvny duch -lovek neije sm pre seba, kad ije vrodine, tte, spolonosti, tvor dejiny - kad lovek teda vstupuje do vyieho objektvneho poriadku - zkony, morlka

- Hegel je ovplyvnen antickm chpanm obianstva

- hovor, e tt je viac ako jednotlivec

c) absoltny duch - predchdzajce stavy ducha sa spjaj aa tu si konene svetov duch uvedomuje poznanie seba samho azisuje, e cel vvojov proces je rozvojom jeho vlastnho bytia, e najprv sm seba zruil (negoval) vprrode, aby sa znovu objavil vdejinch

- aj vrmci absoltneho ducha existuj ete tri stupne:

1. umenie - naviazan na zmyslovos

2. nboenstvo - naviazan na zmyslovos + nzornos, je predstupom filozofic. chpania sveta

3. filozofia -pracuje spojmami, aj zabsoltnej idey boha treba urobi pojem nevracajte sa tam, odkia ste prili Nikdy sa nevrtite sp. filozofia dejn - dejiny nie s nim inm, len uvedomovanm si slobody

kto chce inho poniova, nie je slobodn

zrodok ovinizmu - sloboda pre vetkch sa uplatn vgermnskom tte

3 zkony:

1. Zkon jednoty aboja protikladov (zkon protireenia)

2. Zkon prechodu kvantitatvnych zmien ku kvalitatvnym

3. Zkon negcie

G. W. F. Hegel zomrel na choleruPozitivizmus: pozitivizmus je povaovan za najvznamnej smer poklasickho filozofickho myslenia pozitvny - skuton od neskutonho

pozitivizmus sa pridriava skutonosti, danch faktov, dr sa toho, o mono definova

o je pozitvna skutonos? - JAV Vedie, aby sme mohli predvda. vedce miesto vprocese poznvania je prisden vedm

vedeck poznvanie je jedinm adekvtnym poznvanm reality

by pravdiv znamen by vedecky zisten

vychdza zdanost, faktov odmietnutie metafyziky - odpor kfilozofickej pekulcii

zducha pozitivizmu sa rod sociolgia

zakladateom je Auguste Comte

Auguste Comte: il vPari, tudoval aneskr tam aj vyuoval

diela: Kurz pozitvnej filozofie, Pojednanie osociolgii, Pozitivistick katechizmus mal rozsiahle vedomosti zempirickch vied

cieom jeho silia bolo zaloi nae poznanie na tom, o je pozitvne dan

zakladate empirickej sociolgie

Zkon troch tdi:

1. Teologick: vteologickom tdiu je udsk duch neuvedomel aorientuje sa na nboensk vieru vnadprirodzen sily

2. Metafyzick: udsk duch skma aj to, o je za hranicami jeho poznania

spochybuje lohu filozofie

filozofia nie je vedou - je len sborom metd

3. Pozitvne: skma to, o je zaloen na faktoch

zoveobecuje poznatky jednotlivch vied ausporadva ich do encyklopedickho systmu

veda poznva preto, aby sme mohli predvda, apredvdame preto, aby sme mohli sprvne kona

usiloval sa vytvori klasifikciu zkladnch vied

predpokladom vetkch vied je matematika

domnieva sa, e sociolgia je pozitvna veda ospolonosti

uenie onboenstve -nboenstvo je poda neho poloen na nesprvnych zkladoch, vieru vboha nahrdza vierou vudstvo (pozitvne nboenstvo)Arthur Schopenhauer:

narodil sa vrodine bankra

bol literrne nadan amal talent na jazyky

je povaovan za najvznamnejieho iaka Kanta

jeho filozofia sa oznauje ako voluntarizmus airacionalizmus

diela: Svet ako va apredstava

Parerga apralipomeza

Ovli vprrode

Dva zkladn problmy etiky

Ozklade mravnosti

zkladn mylienka: Podstata sveta sa vymyk oblasti rozumovosti achpania rozumom je iracionlna. tvrd, e nae zmyslov poznanie priestoru aasu poznva svet javov

je to svet, ako predstava poznvajceho subjektu

svet je vo svojej podstate va

bytie je va

va je slep, temn, bez ciea advodu

va, ktor smeruje do przdna, nem zmysel - pesimizmus nezmyselnos svojho bytia meme zmierni scitom sinmi

ztejto situcie existuje vchodisko - samovrada navrhuje poprie individulnu vu

dosiahneme to vnirvne, vhlbokom estetickom zitku (hudba)

Sren Kierkegaard: dnsky filozof, narodil sa vrodine obchodnka, tudoval teolgiu diela: Bu - alebo

Pojem zkosti

tdia na ceste ivotom

Smrten nemoc

Dennk zvodcu dve tmy Kierkegaarda:1. existencilna analza udskho ivota

2. boh jeho otec vmladosti preklial boha atrpela tm cel rodina vchodiskom jeho filozofie je jednotlivec ajeho osobne prevan existencia

svoju existenciu najlepie prevame vsitucich ako strach aneistota

len pravda osebe je dleit amon

teria troch tdi udskho ivota: 1. Estetick:

najniia

charakteristika NUDA lovek ije iba navonok

2. Etick: vyia

vyslobodenie zbezradnosti, zfalstva

odhaovanie svojej slobody

3. Religzna: najvyia

paradox ns stavia pred vobu - rozhodnutie bu - alebo (bu ivot poda jednho alebo poda druhho hodnotovho systmu) vahy obohu - Kierkegaardova filozofia je pln boha je presveden, e vzah kbohu celkom napa loveka

existuj iba dve monosti, medzi ktormi je vdy mon vber bu - alebo Alebo poslunos bohu, alebo by sumi proti bohu. (nboensk postoj)Friedrich Nietzsche: narodil sa vrodine protestantskho pastora tudoval filolgiu ateolgiu

obdivuje nemeckho skladatea Wagnera

takmer cel ivot mal sklon kdepresim, bol duevne chor - nevylieitene

diela: Mimo dobra azlaGenealgia amorlka

udsk prli udsk

Zornika

Tak hovoril Zarathustra

tri obdobia Nietzscheho doby:1. Schopenhauerovsk obdobie - Zrodenie tragdie zducha hudby

2. Pozitivistick obdobie - ostro metafyzick (udsk prli udsk - dielo v aforizoch) 3. Zarathustrovsk obdobie - Tak hovoril Zarathustra, Smrak modiel, Antikrist

najvnivejie vystpil voblasti kritiky nboenstva

hlsa, e musme prekona kresanstvo ako morlku otrokov, ako obhajobu slabch aurobili tak miesto nadloveku

nadlovek je siln, samostatn, vzneen individualita, ktor sa pohybuje mimo dobra azla vtradinom zmysle

najvyia hodnota je ivot, realizuje sa od vle kivotu a po vu kmoci lovek je biologick mechanizmus

nadlovek nie je produktom mechanickho prrodnho procesu, ale produktom udskej aktivity, udskej vle kmoci

len nadlovek doke prehodnoti vetky hodnoty

situcia loveka vmodernom svete je charakterizovan vrokom:

Boh je mtvy, boh ostva mtvy! Aj my sme ho zabili! My vetci sme jeho vrahmi! Ako sa uteme? - cesta od loveka knadloveku

Pragmatizmus: vstpil do dejn filozofie v70. rokoch 19. storoia vSpojench ttoch americkch americk spolonos potrebovala na konci 19. storoia tak filozofiu, ktor by zodpovedala jej mysleniu aspsobu ivota, ktor by vyjadrovala jej nboensk ctenie aktor by odrala praktick ivotn charakter takouto filozofiou sa stal pragmatizmus

svis so zaloenm metafyzickho klubu (1871)- filozofi psobiaci na harwardskej univerzite

zakladatelia: Charles Sanders Peirce, Wiliam James, Oliver Holmes, John Fiske, Ch. Wright

pragma = in jeho predstavitelia sa vedome odklali od tradinej ontolgie, terie poznania, filozofickej antropolgie

termn pragmatizmus prvkrt pouil Ch. S. Peirce

Kant - pragmatisch - oznail nm filozofick metdu, ktorou mono zisti vznam ach slov aabstraktnch pojmov

aby sme vnaich vahch dosiahli jasnos, musme zvi ak mon praktick dsledky ainky me tento predmet obsahova aak vnemy mme od neho oakva ama ak reakcie sa mme pripravi

konen vsledok kadho aktu myslenia je pokyn pre nejak konanie

Peirceova hlavn zsada pragmatizmu: Aby sme mohli njs zmysel nejakej predstavy, idey, je treba preskma dsledky avsledky, ku ktorm tto idea vedie - ak je jej praktick vzna. - ostala americkou verejnosou nepovimnut a do roku 1898 W. James vystpil vroku 1898 sprogramovm vyhlsenm ako zakladate tohto smeru pragmatik voblasti terie prva je Oliver Vendel Holmes pragmatik voblasti terie vchovy je John Dewey (taj uvi) Existencializmus: existencilne filozofia nie je ucelenou jednotnou kolou, ale je rozdielna vmnohch smeroch - predovetkm otzkami, ktor riei aspsobom, ktorm svoje nzory vyjadruje je diferencovan spoloensky, nrodnostne avzahom knboenstvu

existencialistick filozofia bola najm rozvinut vo Franczku avNemecku

zfilozofickho hadiska rozoznvame vo vntri tohto smeru 2 hlavn orientcie

1. Zameran ontologicky - sna sa vytvori nuku obyt, nadvzuje na uenie Huserla auenie Heideggera

2. Sstreuje sa na etick problmy - Jaspers, Marcel zhadiska spsobu filozofickho vrazu (vyjadrenia) meme EF vydeli na:1. Nemeck EF -je abstraktn, pekulatvna - vyjadren vodbornch filozofickch prcach

2. Franczku EF - je vyjadren formou romnovej, esejistickej adramatickej tvorby zhadiska spoloenskho pokladme EF za filozofiu, ktor je svojou podstatou spojen skapitalistickou truktrou spolonosti mylienky ospoloenskej podstate vznikli u pred 2. svetovou vojnou (pozri S. Kierkegaarda)

Martin Heidegger sa otvorene hlsil kfaizmu - po porke faizmu sa musel preorientova na in nzory (bolo potrebn zmeni zujmy)

Jean-Paul Sartre acel skupina franczkych existencialistov okolo neho - je pre nich charakteristick hranin situcia Jasper: V hraninej situcii ostva lovek takm, ak vskutonosti je.Nboensk filozofia:

novoscholastika, novotomizmus a personalizmus novoscholastiku mono chpa ako reakciu na racionalizmus naturalizmus shrn duchovnch smerov, ktor vychdzali zobnovench stredovekch filozofickch systmov, najm tomizmu renesancia scholastiky, ktor trvala do roku 1879 - do vydania encykliky Aeterni patris

novoscholastika je predovetkm doktrnovo-ideovm prejavom obrodenia spoloenskej apolitickej innosti cirkvi za ppea Pia IX. prd, ktor sa usiloval njs miesto vnovej spoloenskej situcii

tomizmus mono charakterizova ako nvrat knajvznamnejiemu predstaviteovi

novoscholastick tomizus obnovuje predovetkm koncepciu filozofi Toma Akvinskho ako vedenia opravde, ato opravde, ktor je konenm zkladom kadej inej pravdy, pretoe predmetom toho vedenia s prv princpy bytia vetkho scna

filozofia vtomistickom chpan je vedenm obyt

konenm cieom nie je poznanie vec, ale poznanie boha ako tvorivej priny akonenho ciea vetkch vec

bytie je pre tomistov absoltne prvm pojmom, ktor nepredpoklad nijak in pojem mimo seba

asto bva chpan ako absoltne prv determinanta kadej determincie

predmetom tomistickej filozofie prrody je bytie zhadiska zmeny, vpodobe kvantitatvne akvalitatvne osobitnch substanci

prrodu chpu ako substann princp, usmerujci formovanie vec, ktor disponuj vlastnm vntornm pohybom (iv organizmy) alebo s uspsoben tak, e ich pohyb zvis od nejakho initea, psobiaceho na ne zvonka (neiv prroda)

loveka chpe ako bytos, ktorej podstata sa sstreuje vo forme nazvanej duou

dua - forma obsahuje vetky niie formy (vegetatvne iivone) aje samostatnou duchovnou substanciou

usiluje sa nadviaza audra zke spojenie so sasnmi vedami asasnou filozofiou

predstavitelia: J. Maritaine, E. Gilson, M. Chenu, I. M. Bocheski novotomistick personalizmus bol ovplyvnen uenm Toma Akvnskeho

za tvorcu personalizmu bva povaovan G. H. Howison personalizmus sa stavia proti deduktvnemu apriorizmu aproti empirizmu - za vchodisko poklad konanie

konanie znamen vstup aaktvne zapojenie sa do procesu udalost

spsob nadviazania kontaktu loveka so skutonosou

hlavnou lohou loveka nie je ovlda prrodn sily, ale dokonal osobn ivot, prehbenie osobnej zodpovednosti za svoje vykpenie anavrtenie duchovnch hodnt tam, kde boli znien

Slovensko aEurpska nia:

25 demokratickch ttov Eurpy Belgicko esk republika Cyprus Dnsko Estnsko Fnsko Franczko Grcko Holandsko rsko Litva Lotysko Luxembursko Malta Maarsko Nemecko Posko Portugalsko Raksko Slovensko Slovinsko panielsko vdsko Taliansko Vek Britnia Vznik E: E vznikla po 2.