-
Ročník XXIX. V Budapešti, v štvrtok, 23. júla 1914. Číslo
166.
Predplrtni eenipra ••%$'• U h o r s k o a l U k f t a k a r
/
Nn eolý mk . . 12 korů% Na pal rek* . . * • -KtitTTtrok« . . »
»'•
S o ondzosoEiEJta: •', 4o Nemecka . . 12 maríoíir. do Ruska . .
. 7 roMor^ do Ameritr . . * doUira. T E Ľ E F O H 22—14.5'
BtAifab, Tra«r»WWf»:••! •**, ecpedieU: 3«uUpe«; Vt, Otrle* a. m
Sut n májů aaisielať tStfkf "••.' dopisy a predplaScf.
Sefirankoramé Ksty a tiez-m\cn&édApUrf BtpnjSEoaJnfa.
Rnkopisr M MmeajA, , YE&BFOff a s - M .
Číslo za 2 hal iere Mimo dňa p o »sdoll »
sv iatku vyoboflia feaátiý doň P Hlavný redaktor:
Dr ADOLF PECHÁNY I n s e r t y rá ta jú 8» ä l» I&vnaj
tari fy a p l a t i a aa vopred Cfs lo z a S h a l i e r a
Rozhodujúci krok. Fo spoločnej ministerskej porade,
vydržiavanej v nedelu vo Viedni, minister zahraničia gróf
Berchtold pospiechal do Išlu a včera bol na dlhšej audiencii u jeho
veličenstva. Na tejto audiencii osnovaná bola konečne nota, ktorú
poťahom na smutné sarajevské udalosti naša monarchia Srbsku
odovzdá. Urobený bude teda rozhodujúci krok, ktorého dalšie
následky dnes ešte ani předvídat nemožno. Ved pred verejnosťou
neznámé je ešte aj to, že čo nota obsahuje. Dľa jednoho viedenského
prameňa nota je písaná zdvorilé, ale velmi určite a že naša
monarchia žiadať bude v nej vyšetrovanie proti tým srbským občanom,
ktorí omámení súc velkosrbskou myšlienkou, celou silou agitujú
proti našej monarchii. Naša monachia energične vyzve Srbsko, aby
proti organisáciam srbských agitátorov čo najrozhodnejšie Sakročilo
a garanciu budeme žiadať, že sa na srbských hraniciach nebudú diať
udalosti, ktoré by záujmy našej monarchie ohrožovaly.
Splnenie týchto žiadostí je najmenej, čo naša monarchia od
Srbska žiadať môže. Ďalší vývin udalostí záviset bude v prvom rade
od odpovede Srbska, ktorú udajne v prvej polovici mesiaca augusta
čakajú a potom od poriadkov, ktoré Srbsko porobí. Ohladom odpovede
Srbska viedenské kruhy úfajú, že odpo-ved bude uspokojujúca. Ale
neni vytvo
rené, že si srbská vláda aj iné rozmyslí. V tomto páde nastaly
by ťažké komplikácie.
Veľmi .nápadné" je, že srbský ministerský predseda Pašič
odcestoval z Belehradu na vidiek udajne vo volebných záležitostach;
urobil to práve vtedy, ked doručenie noty našej monarchie môže
každodenne očakávať. Pred svojím odchodom prijal na výsluchu
jednoho nemeckého žurnalistu a pred týmto jedovaté vyslovil sa o
našej monarchii. Ked Pašičove myšlienky verejná tlač uverejnila,
Pašič pospiechal tieže podvrátiť, ale otázny žurnalista tiež podal
osvedčenie, že sa Pašič darmo umýva, lebo čo nemecký žurnalista
uverejnil, to Pašič skutočne povedal. Jestli odpoved na notu meškať
bude, srbská vláda bude sa vyhovárať, že ministerského predsedu
niet doma, s odpovedou musí teda čakať.. Tak sa to stalo aj minule,
že rozličným okol-kovaním odročovali odpoved na notu našej
monarchie.
Možno, že si teraz Srbsko vec lepšie premyslí, vidiac, že celý
vzdelaný svet nám drží stranu, s nami súhlasí a že naše kroky
írojspolok energične podporuje. Jedon poloúradný nemecký časopis
rozhodne píše, že jestli Srbsko vyhnúť chce dalším následkom, jeho
povinnosťou je, aby s odpovedou nemeškalo ; a poloúradný časopis
anglickej vlády odkazuje Srbsku, že jestli neupustí, zostane zo
všetkých strán opustené samo na
seba. Toto sú velmi vážné upomínania. Charakteristické bolo
upomíname Cle-menceauva, ked aa predseda francúzskej republiky
Pomcaré chystal na návštevu do Clemenceau upomínal predsedu,1 že
Francúzsko nemá žiadnej vôle páliť si prsty pre Srbsko. Ale ani
Rusko nemôže sa exponovať za Srbsko, ked je reč o potxestaní,
bezbožných vrahov. väp< ' '***** ; '
Posledné časy Srbsko zapříčinilo našej monarchii mnoho
nepríjemností. Nepriateľské vystupovanie srbských agitátorov
nemožno dalej trpet. Konečne musíme sa odvážiť ku rozhodujúcemu
kroku, zvláště teraz, ked celý vzdelaný svet verejne uznáva, že
povinnosťou monarchie je, aby svoje záujmy voči srbským pre-píatcom
čo najenergičnejšie obránila. Ďalší vývin udalostí záviseť bude
teda od chovania sa Srbska. Ale to vieme už zo zkušenosti, že sú
srbskí politici nevypočitateľní a nespoľahliví. Položenie je teda
veľmi neisté a celá Európa s napnutou zvedavosťou čaká udalosti
najbližších dní.
ZPRÁVY DOMÁCE. Budapest, 22. júla.
P r a c o v n ý p o r i a d o k s n e m o v n e v y s l a n c o
v predbežne nebude zmenený. Neni ale vytvorené, že o niekolko dní z
pracovnej strany podajú návrh, aby snem vydržiaval parallelné
zasadnutia a síce tak, aby na predpoludňajšom zasadnutí boly
BESEDNICA. Dobrodružstvo so životom.
Sapísala: May Edglugton.
(Pokračovanie.)
Konečne písala Baufortovi. Dávnym rozkazujúcim blasom :
. . „Ak neprídete, Bau, tu zomrem od nudy. Ak ste sa už inde .
slúbili, odvolajte a prídte sem. Budem vás zabávat a veru
nezaslúžite. Nuž či to neni absurdum, že čakáte pozvánku odo mňa ?
Vy? Strašne sa hnevám na Vás . . ."
Oh. Anna, Anna ! Zabúdaš, že sa len p e k n é ženy smú „strašne
hněvat I"
Aj Baufort sa strašne hneval, ked precital Annin list. Ešte sa
nikde neslúbil na poľovačky a vdačne by bol šiel polovat k Anne.
Aie okolnosti . . . nie, nemohol to urobif.
— Bože -Stvořitelů! Nuž ale tá žena ztratila už aj rozum, že sa
mi aj . t e r a z opqváži rozkazovat ? Čo si myslí ? Hádam to, že
sa ešte najde taký, ktorého si môže zavěsit na šnúrku zásterky ?
Nazdal som sa, že bude múdrejšia . . .
Po krátkom rozmjšlaní jej predsa telegrafoval :
,Popoludní prídem." Pomyslel si, že zabehne do Carteitonu,
nežne sa jej spýta, ako sa cíti a povie jej, že ako dobre
vyzerá, aké má pekné nové šaty atd. Ale s najbližším vlakom príde
nazpät. V klube už hovorili o pleti pani Hardy čky. Chudera
žena!
Teraz už ztvrda bude mat druhého obdivovatele, ako svojho —
manžela. Áno, ale kde je ten človek ? . . .
Na stanici čakal ho koč a voz na batožinu. Tak sa zdá, že ho
Anna na dlho čaká. Žretedlnejšie jej mal telegrafovat. Už obanoval,
že prišiel.
Anna čakala ho v modrom salóne v krásnych modrých popoludňajších
šatách. Ked vstúpil, s úprimným, srdečným vítaním popošla mu v
ústrety. Ale Baufort videl len ztvrdnutu tvár a rád bol, že voz
darmo šiel na stanicu pre jeho batožinu.
— Baufort! Naozaj ste milý, že ste tak skoro prišli !
— Milá Anna, ja . . . naozaj . . . — Sadnite si 1 Dobre sa
pripravila ku tejto strašnej
prehliadke. Chvála Bohu už bolo po nej. Už sa mohla utiahnuť
medzi priatelské modré vankúše na pohovke.
— Sadnite si a rozprávajte mi o všeličom, o bársčom. Oh ! Tak
strašne som sa nudila tu sama t
— Naozaj to muselo byť strašné, — riekol a sadol si, ale hned
pozrel na hodiny
Do najbližšieho vlaku mal jednu celú hodinu. '
— Každá choroba je strašná, — pokračoval, — ale vy už znova . .
. znova prekvitáte !
Tichost. — Vidíte, všakver, aká . '. . aká . . .
ako ma pošpatilo, — riekla Anna konečne s velkým prisilením.
Baufort sa úfal, že o tomto nebude reč. — Oh . . . hm . . .
neviem ! , . . Ako
hovorím, znova prekvitáte ! A zas máte nové šaty ? Ob, oh, aká
ste vy nenapravitelná !
— Volacím sa len treba zaoberat! Ťažko hýbajúci sa rozhovor
konečne pri
šiel ku tomu punktu, ktorého sa Baufort najväčšmi bál.
— Velmi sa hnevám na všetkých, — riekla Anna s tým dávnym,
pyšným posunkom hlavy, ktorý jej Baufort teraz nevedel odpustit, —
ani jedno moje pozvanie neprijali. Ženské ma pravda nikdy nemalý
rady. . . No, ale ked ste aspoň vy tu I Mám so pár výtečné vycvi- j
čených koni . . . budete mat pôžitok z poľovačiek.
Baufort odpovedal trápne: —- Hm . . . Anna . . . ja '. '. .
velmi Iu-;
tuje m, ale teraz nemôžem ostal. Len preto
-
SLOVENSKÉ N O V I N * z 3 . jůla 1914.
pojednávané návrhy o zoštátnení stoličnej administrácie, na
popoludňajšom zasadnutí ale návrh o súdobných poplatkoch, potažné o
reforme dane od liehu. Počuť, že zasadnutia snemu väčšina chce
predĺžil o ďalšie dve hodiny, tak že snem zasedal by od 10. hodiny
predpoludofm do 10. hodiny v noci, teda denne 12 hodín, taktiež aj
to, že snem aj v sobotu ä v pondelok bude vydržiaval
zasadnutia.
S e g e d í n s k y m a n d á t . V prvom volebnom okrese mesta
Segedína v utorok sa previedla volba vyslanca. Za vyslanca
jednohlasne zvolený bol kandidát pracovnej strany dr Izidor
Rosa.
K R A J I N S K Ý S N E M . Budapest, 22. júla.
Snemovňa vyslancov včera vydržiavala prvé za desat hodín
trvajúce zasadnutie, na ktorom za účasti opposície pokračovala v
podrobnom pojednávaní návrhu zákona o povýšeni súdobných poplatkov.
Ku každému odseku prehovorili početní opposiční vyslanci, po
prehovorení odborných ministrov ale odseky zväčša v pôvodnej osnove
boly odhlasované. Snem včera vybavil 28 odsekov návrhu.
Po uhodnovernení zápisnice zasadnutie sa skončilo.
• V dnešnom zasadnutí snemovňa vyslan
cov pokračuje v podrobnom pojednávaní návrhu zákona o povýšení
súdobných poplatkov. Na konci zasadnutia budú interpelláeie zväčša
v záležitosti pomeru monarchie ku Srbsku.
Naša monarchia a Srbsko. Spoločný zahraničný minister gróf
Berch-
told v utorok ráno prišiel do Išlu a predpoludním o 9. hodine
ustanovil sa u jeho veličen stva krála na osobitom výsluchu, ktorý
trval za jednu hodinu. Všetky zprávy srovnávajú sa v tom, že z a h
r a n i č n ý m i n i s t e r p r o s i l a d o s t a T p r i v o 1
e n i e j e-h o v e l i č e n s t v a ku t e j n o t e , k t o r ú
n a š a m o n a r c h i a p o š l e s r b s k e j v l á d e .
Zahraničný minister do
som zabehol k vám, aby som vás videl, ale teraz . . . hm, teraz
som velmi zaujatý.
Tvár Anny zalial tmavý rumenec. Mužský nemohol za to, ale
porovnal tento rumenec s predošlým. Odvrátil sa.
— Baufort! Oh Baufort! Ale som vás ja na dlho volala a vy ste mi
telegrafovali. . .
— Žs popoludní prídem. Len toľko. To ne-chceľo znamenat viac,
len že vás navštívim. Ale teraz . . . naozaj . . . pozriteže
Anna.
S Anninej ' tvári zmizla červenost a na bladých lícach ešte
lepšie bolo videt znaky sypanie.
Baufort vide!, že, sa hnevá. Ale jakým právom. Jedna sebecká
stvora bez každej vnútornej ceny nemôže požadovat hold, aký patrí
len peknej žene.
— Tak, — riekla Anna konečne, — tak. Dokiaľ môžte Oílat?
— Aby som bol punktovný: za . . . polhodín;. Vidíte, Anna. .
.1
~ Vidím. . . A po trápnej prestávke riekla: — Teda vás prosím,
zacengajte. Dám do-
niest čaj, nemôžem vás pustit tak nepriateľsky . . . Hlas jej
akosi zvláštne ztenkol. Až do
zúfania sa sklamala. Ale ešte čosi o veľa bo-ľastnejšieho, o
veľa strašnejšieho klepalo o vpustenie v joj duši. Strašné tušenie
toho, že čo toto všetko snamenát to
stredy rana zostal v Išli, odkial odcestoval na jeden deň do
Salzburgu, potom sa vráti do Viedne.
Nota monarchie. Kolujú chýry, že notu monarchie srbskej
vláde ešte tento týždeň, možno že už v stredu alebo vo štvrtok,
najpozdejšie ale v piatok odovzdajú. Nota bude zdvorilá, ale v e l
m i r o z h o d n á . M o n a r c h i a s p ý t a s a S r b s k a ,
č i j o n á k l o n n é s p l n i t j e j p o ž i a d a v k y ?
Nota teda bude mať celkom ráz ultimátu.
Obsah noty. Krém toho kolujú chýry, že m o n a r
c h i a v n o t e b u d e ž i a d a ť od-p o v e d b e h o m u r
č i t é h o t e r m í n u , ktorý síce ešte neni ustálený, ktorý
ale sotva bude presahovať 48 hodín. Požiadavky monarchie voči
srbskej vláde budú nasledovné:
O k a m ž i t é z a v e d e n i e v y š e t r o v a n i a p r o
t i s r b s k ý m Š t á t n y m o b č a n o m , k t o r í s ú s a r
a j e v s k ý m ú t o k o m k o m p r o m i t -t o v a n í s
garanciami ohľadom toho, že toto vyšetrovanie výsledky sarajevského
stopovania v s k u t k u d o p l n í . Tieto garancie sú preto
dôležité, lebo rakúsko-uhorská monarchia chce byt úplne istá, že v
i n n í k o v v s k u t k u v y s t o p u j ú a p o t ř e s e
ú.
Rakúsko-Uhorsko ďalej žiadať bude,f aby srbská vláda proti t ý m
o r g a n i s á c i a m a s p o l k o m m l á d e ž e , ktoré proti
hraniciam monarchie agitujú, ako aj proti tým prúdom, z ktorých sa
sarajevský útok zrodil, č o n a j r o z h o ' d n e j š i e v y s t
ú p i l a . T a k é t o s p o l k y d a l e j n e s l o b o d n o t
r p e t a pobúrenie srbskej verejnej mienky na taký spôsob, ako
dosiaľ, ktorý už ohrožuje pokoj, t r e b a o b m e d z i ť .
Krém toho Rakúsko-Uhorsko pravdepodobne vysloví túžbu, aby h r a
n i c u na-p o z a t ý m l e p š i e s t r á ž i l i .
Cieľom zakročenia Rakúsko-Uhorska nebude len to, aby zrejme
jestvujúcu nedôveru odstránilo, lež aj to, aby s r b s k ú v ládu p
r i m a l o k u t r v á c n e m u z m e n e n i u s v o j e j p o l
i t i k y .
Odovzdanie noty. Oproti tomu „Neues Wiener Tagblatt" z
Budapešti dozvedá sa, že odpoved Srbska na notu našej monarchie
nebude viazaná k termínu. Belehradského vyslanca rakúsko-uhor-ského
baróna Gie3sla pravdepodobne už be-
Doniesli čaj. Čas sa míňal s ľahostajným rozhovorom. Baufort
videl s uspokojením, ako sa blíži rúčka hodiniek ku polpiatej. On
nespozoroval mrazivú zimu medzi nimi dvoma, ale Anna ju cítila a
naplnila ju nevysloviteľná horkost, lebo teraz už vedela, čo to
všetko znamenalo, teraz už v i d e l a . Povrchná bytosť teda
predsa mala hĺbky a výšky.
— Baufort! Celkom iste nemôžte tu ostat? — spýtala sa náhle,
lebo e š t e rozhodnejšie chcela v i d e t .
— Naozaj nie. Nevysloviteľne ľutujem... ale. . .
— Kedy môžte prísť? Vedela, akú dostane odpoved, ale chcela
spraviť próbu sčitovania. — Neviem. — Neviete ? — Nie, neviem .
. . vidíte, Anna. . . — Bože môj 1 — zvolala Anna, — vidím!
V i d í m ! Mimovoľne vypukol z nej tento výkrik 1
Ona, ktorá v svojom živote nikdy nezdvihla ťarchu, odrazu videla
veľký, íažký kríž. Cesty Božie sú nevyzpytatelné, n kto nevie,
prečo upotrebí Boh taký prostriedok, ako je Baufort Wharíon, v
s'.užbe svojich veľkých cieľov, zachránení duší a v liečení
ich.
— Anna ! Pre Boha vás prosím, neplačte, neviem hľadeť na to 1
Neplačte, budte silná.
hom L tohto týždňa upovedomia o kroku, ktorý j monarchia v
Belehrade urobí. Tajomník vy- j slanca mešká nateraz vo Viedni a
pravdepodobne vo štvrtok odcestuje do Belehradu s t o u d i p l o m
a t i c k o u l i s t i n o u , n a k t o r ú k r á l v l š l i p r
i v o l i l . Nota, ktorou sa Rakúsko-Uhorsko obráti k srbskej
vláde, bude zdvorilá, ale veľmi rozhodná a poskytne príležitosť
Srbsku, aby dalo uspokojivú odpoved, k t o r á u m o ž n í u d r ž
a n i e norm á l n y c h p o m e r o v . Na odpoved prirodzene neni
ustálený termín, lebo diplomatická nota neni lak osnovaná, že by
mala ráz ultimátu. Srbský ministersky predseda ostatne so svojimi
kollegami nemešká v Belehrade, lež vo vnútri Srbska, kde ministri z
príležitosti nastávajúcich volieb berú účasť vo volebných pohyboch.
Je pravdepodobné, že s o d o v z d a n í m n o t y s r b s k Or j v
l á d e p o č k a j ú d o t i a I, k ý m s a m i n i s t e r s k ý
p r e d s e d a P a š i č v r á t i . Dľa starého kalendára deň 1.
augusta, dľa nového kalendára deň 14. augusta bude tým dňom, v k t
o r ý o s u d S r b s k a a s p o l u s n í m a j p o m e r R a k ú
s k o -U h o r s k a k u S r b s k u b u d e r o z h o d n u t ý ,
lebo v tento deň sa prevedú v Srbsku volby. Od výsledku týchto
volieb závisí, či Pašič aj naďalej bude môct zostať v svojom
postavení, ako i obsah odpovede, ktorú dá Srbsko na diplomatický
krok Rakúsko-Uhorska. Ked dotiaľ aj môže byt reč o tom, že treba
brať ohľad na vnútorné záležitosti Srbska, po volbách tento ohľad
prirodzene zanikne. Očakáva sa, že Srbsko na notu monarchie dá takú
odpoveď, ktorú nielen monarchia, lež celý svet právom môže
očakávať. V tonlto páde pokoj nebude narušený. Jestli ale odpoved
Srbska nebude taká, akú Rakúsko-Uhorsko očakáva, nastanú v á ž n é
záp l e t k y .
Sehadržanie sa Srbska.
V belehradských politických kruhoch s najväčšou napnutosťou
očakávajú dalšie stanovisko Rakúsko-Uhorska, sú ale presvedčení, že
záležitost, jestli vôbec príde rad na zamenenie noty, b u d e v ú p
l n e p o k o j n o m d u c h u v y b a v e n á .
Stanovisko oudxoaemska. Cudzozemské časopisy obšírne
zaoberajú
sa s konfliktom medzi Rakúsko-Lhorskom a Srbskom a s možnosťou
vojny. Nemecké a talianske časopisy vyslovujú nádej, že konflikt o
s t a -
Anna, naozaj vás zo srdca ľutujem a , . • a . . . nekonečnú . .
. sympatiu cítim naproti vám. Čo mám robiť? Anna, ja vás naozaj
veľmi ľutujem . . .
Anna ticho, mlčky sedela medzi modrými vankúšami. Bojovala a
trpela.
Baufort bol nevysloviteľne nervósny a netrpezlivý. Proboval
usmievať sa.
— Anna, pozrite, budte dobrá . . . lebo už musíte byť dobrá . .
.
Toto chcel byt žart, ale sa to zdalo nekonečne smutným žartom.
Nevedel čo má robiť, preto pokračoval trápne:
— Pre jednu ženskú sú dve krajnosti: alebo je velmi pekná . . .
alebo . . . velmi dobrá . . .
— Povedzteže, — pretrhla mu reč ,Anna, — povedzteže mi celkom
úprimne, všakver preto neprijali moje pozvanie, preto nedbajú už
viac o mňa, lebo . . . som špatná ? Ako strašne to znie 1
Povedzteže, toľko stoja . . . moji prijatelia ? Toľko ? . . . 1
— Anna! Ako vám ja môžem o takomto niečom hovoriť ?
— Prečo nie? — Keď to tak, ale tak brutálne znie. — Nie t o znie
brutálne 1 — zvolala
Anna v bezpomocnej zlosti. (Pokračovanie nasleduje^
-
23. júla i y i 4 .
n e o s i h o t e n ý, netaja ale, že néutrál-nost spojencov
Rakúsko-Uhorska: Nemecka a Talianska prestane, ked sa do vybavenia
konfliktu aj iné velmoci zamiešajú.
Istý ruský časopis zase vyhlasuje, že v o j n a m ô ž e p r á v
e t a k l a h k o v y p u k n ú ť , a k o v l e t e z a veľk e j h
o r ú č o s t i o h e ň v l e s o c h , lebo zápalistej látky je až
dost.
ZPRÁVY ZAHRAMCNÍL Položenie v Albánsku.
Albánski povstalci, ktorí sa ukazovali ná-klonnými a vyslancami
mocností na jednej vá-lečnej lodi vyjednávat o podmienkach
pokona-nia sa, zmenili svoje stanovisko a nie sú ná-klonní inde
vyjednávat ako v Šijaku, lebo takto to žiada lud. Vyslanci ešte
nerozhodli o tom, či splnia túto žiadost povstalcov, je ale
pravdepodobné, že k vôli pokoju odídu aj do Sijaku.
Ináče položenie sa nezmenilo ani pred Durazzom, ani pred
Valonou. Z Kosova prišlo do Durazza asi 300 Albáncov, oproti tomu z
Miriditov mnohí zase odcestovali. Z Durazza odcestovaly aj početné
ortodoxné familie. Zistili, že vojenským vodcom povstalcov je jeden
bývalý plukovník, ktorý v tureckej armáde slúžil pod basom
Turkhutom. Jeho meno ale nepodarilo sa ustálit.
Beg Mufid, nedávno odstúpivší albánsky zahraničný minister pred
jedným rímskym novinárom povedal nasledovné :
— Albánsko na štyri hodiny chôdze od Valony na juh je celkom v
rukách povstalcov. Vo vnútri Albánska lud nemá ani tušenia o
kniežafu Wiedovi. Všade panuje nesmierny zmätok. V Epyrusi
mohamedáni vystavení sú krvavým orgiám gréckych bánd a čiat, Európa
musí sa hanbit, že sa nečinne díva na tento krvavý kúpeľ.
Anglický k r á l a í r ska otázka, V londýnskej palote
Buckingham v uto
rok zasadla konferencia, ktorú král Juraj svolal c'ielom
objasnenia homerule a ulsterskej otázky. Predsedom konferencie je
predseda nižšej snemovne, ktorý o jednu hodinu pred započatím
porady prišiel do paloty Buckingham. Pred bránou stál taký obrovský
zástup ľudu, že predseda musel ist do paloty cez jedny bočné dvere.
Za ním pr šli Dillon, Bonar Law, potom Craig a Carson ; všetkých
oduševnene pozdravili. Redmond prišiel s lordom Landsdownem.
Naposledy prišiel ministerský predseda Asquith a minister financií
George Lloyd. Delegátov vítal král a každému podal ruku.
Z príležitosti zahájenia konferencie král povedal reč, v ktorej
rozvinoval, že jeho pokračovanie možno považovat za pokračovanie
nového druhu, ale jeho pokračovanie odôvodňujú mimoriadne pomery.
Nedá sa představit, aby bola občianska vojna, ked je tolko
dobroprajnosti ku priaznivému vybaveniu otázky. Konečne porado
želal Božie požehnanie.
Konferencia svoje porady v utorok neskončila a preto v stredu
predpoludním vydržiava novšie zasadnutie.
CHÝRNIK. Budapest, 22. júla.
Počas ie máme v Budapešti aj dnes jasné a velmi teplé. Ráno o 7.
hodine bolo 24 stupňov tepla dla Ľelsiusa. — Po krajine panovalo
teplé, prevažne jasné a odhliadnuc od menších, dáždov kde-tu, suché
počasie. Na Dolniakoch na početných miestach bolo aj vyše 30
stupňov dla Celsiusa. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá
teplé počasie, kde-tu búrku a dážcf.
M a t k a zem vždy napraví, čo zlého spraví. Ako často si
pritiahne hospodár, robotník, prechádzajúci sa vonku na studenej,
vlhkej pôde reumatické bolesti, nátchu, kašel alebo po-
Nešťastie následkom vypadávania a riedkeho vzrastu vlasov tú
najkrajšiu a najušľachtilejšiu prírodnú ozdobu ztratit a tým
nevzhladným a ítaiýin Vyzerať, zastihuje len toho,.
SLOVENSKÉ NOVXNY
K r á ! v Išli. Z Išlu oznamujú, že wúrt-tembergský knieža
Albrecht a jeho syn Filip Albrecht a saský knieža Ján Juraj v
utorok na poludnie z Gmundenu ta prišli. Popoludní wúrttembergská
kňažná Maria Terézia prišla do Išlu. Direktor kabinetnej
kancellárie barón Schiessl v utorok na poludnie navštívil
zahraničného ministra grófa Bérchtolda. Popoludní v kráľovej ville
bol dvorný obed. Jeho veličenstvo, ktorý vyzerá velmi čerstvo, po
obede na balkóne villy za polhodiny shováral sa so zahraničným
ministrom grófom Berchtoldom, s miestodržiteľom barónom Handelom, s
radcom vyslanectva grófom Hoyosom, s dvorným radcom Salburgom a s
ostatnými osobnosťami, ktoré boly prítomné na obede.
Foincaré v Rusku. Predseda francúzskej republiky Poincaré z
Peterhofu, kde bol v pondelok hoslom ruského cára, v utorok
popoludní prišiel do Petrohradu, kde ho s velkými ováciami
privítali. Poincaré býva v zimnej palote, kde boly v utorok uňho na
poklone diplomatický sbor a viac deputácií. Rozumie sa, že z tých
velkých demonštrácií, ktoré boly v utorok na uliciach Petrohradu,
Poincaré nič nevidel a pravdepodobne ani nič nepočul.
Dedič trónu s manželkou v Budapešti. Dia zprávy „Neues Wiener
Tagblatf-u dedič trónu arciknieža Karol Franc Jozef so svojou
manželkou v jaseni na dlhší čas príde do Budapešti a budú bývat v
kráľovskej palote v Budíne. Tento plán všakkonečne ešte neni
rozhodnutý.
Letovaníe srbského kráľa. Srbský král Peter — ako z Belehradu
oznamujú — svoju kúru vo Vranskej Banji skončil a dnes, v stredu
cdcesloval do Rybárskej Banje, kde 03tane do prcstriedka augusta,
kedy sa vráti do Belehradu a odtial odcestuje do Karlsbadu. Král
Peter pôvodne len za mesiac mal byt v kúpeľoch, poneváč sa však
jeho zdravotný stav nezlepšil, preto jeho pobyt v kúpeľoch o je-don
mesiac predĺžili. O tom, aby sa kráľ Peter vzdal panovníctva
napriek jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, nebolo ani reči.
Po sarajevskom útoku. Karlovická polícia na pohľadanie
sarajevskej policie zatkla zvornickú (Bosna) učiteľku Zorku Protič,
proti ktorej vyskytlo sa podozrenie, že vopred vedela o chystajúcom
sa útoku. Na sarajevskej policii totiž viacerí svedkovia svedčili,
že učiteľku 30. mája videli v Tuzle prechádzal sa s Grabesom.
Zatknutú učiteľku odviezli do Sarajeva.
Aviatické produkcie v Bardi jote . Pochvalne známy uhorský
vetrop'avec Andrej Kvasz minulú nedeľu pepoludní v Bardijovských
kúpeľoch v prítomnosti 5000 ľudí vyletel do povetria a zaletel do
dialky 3000 metrov, ale medzi vrchami strhol sa vetor, preto
vetropla-vec bol prinútený spustiť sa na zem, medzičím sa mu
pokazil propeller lietadla, následkom čoho sa Kvasz v ten deň viac
nemohol produkovať. Kvasz produkcie zadrží volaktorý deň budúceho
týždňa, kedy v nedeľu vymenené vstupenky budú platné.
V Záhrebe chystá sa všeobecný štrajk. Záhrebská polícia v
pondelok večer nepovolila vydržiavanie ľudového shromažde-nia
socialistov, preto asi 400 robotníkov na dvore časopisu strany
vydržiavalo shromažde-nie, na ktorom robotníci žiadali, aby v
Záhrebe bol vyhlásený všeobecný štrajk. Ô tom, či všeobecný štrajk
vyhlásia alebo nie, rozhodne zo 100 členov pozostávajúci výkonný
výbor odborných organisácií robotníkov.
Železničné nešťastie. Z 1 oulousu sde-ľujú, že sa v pondelok
večer v blízkosti mesta srazily dva osobné vlaky. Sest cestovateľov
zomrelo a asi 30 ich bolo ranené. dobné neduhy. Ale starostlivá zem
pestuje liečivé rastliny a z týchto je zhotovený Fellerov bolast
utišujúci „Elsa-Fluid", ktorý bolasli a neduh zase len odoženie.
Početní lekári ho upolrebúvajú a odporúčajú a mal by ho mat každý v
dome. 12 sklenic franko za 5 korún posiela lekárnik E. V Feller,
Šlubica, Centrála č. 21.
kto svojo vlasy neopatiuj?. Preto sa odporúča na dosiahnutie
bujného vzraslu vlasov F e 11 e r o v a chýrna pravá t a n n o c h
i n a p o m á d a n a v z r a s t v l a s o v so zn. „Elsa". Titíce
Iudi vychvaluje jej dobrý účinok proti šupom a vypadivemu vlasov. O
na činí krehk é riedke vlasy bujnými, byhkými, po nej sa
Rumunský k r á l v Brassóve. Rumunský kráľ Éarol s manželkou
dediča trónu Alž- j betou v utorok popoludní navštívil berlínskeho
j vyslanca rumunského Beldimana, ktorý letuje i v jednom letohrádku
v predmestí Brassóva zva- j nom Derešte. i
Podozriví ľudia pr i p rachařni arad- j ského hradu. V piatok v'
noci ku prachárni j aradského hradu z blízkej kroviny přibližovaly
sa ! tri podozrivé postavy. Na stráži 'stojaci vojak : dla predpisu
sňal si pušku s pleca a za-! kričal: ,Halt, wer da ?" Nato mu z
kroviny j odpovedali s výstrelami z revolvera. Střelbu i počula
vojenská patrola, ktorá začala prenasle-; dovaf strieľajúcich, ale
týmto sa podarilo zmi-' znúť v meste.
Zbili polské knieža. Z Evova ozna- j mujú, že v Krosnove JT
pondelok asi 4000 se- ; dliakov vydržiavalo ľudové shromaždenie, na
ktorom bol prítomný aj vyslanec Stapinski. Ked knieža Massatski,
prívrženec Dlugosovej strany chcel povedaf reč, nastal veľký krik a
pozdejšie bitka. Knieža Massatski sa vrhol na Stapinského a chcel
ho zbiť, ale prívrženci Stapinského paliciami zbili Massatského,
ktorý za ochrany žandárov opustil shromaždenie.
Nákazlivé choroby. Z Máramarosszi-getu sdeľujú, že v stolici
marmarošskej nákazlivé choroby červienka a šarlach epidemický
vystúpily. Na červienku veľmi chorejú ľudia zvláště v obciach
Verhovina, Kerecke a Be-reznek. V obci Kerecke asi 200 osôb
ochorelo a 35 zomrelo, v obci Bereznek 45 osôb ochorelo a 6 zomrelo
na červienku. Vrchnosti porobily poriadky, aby sa nákaza nešírila.
Stoličný hlavný lekár chodí po obciach a všade dáva prísne úpravy.
Vyskytlo sa podozrenie, že nákazu zo susedných stolíc
privliekli.
Štra jk v Petrohrade. V Petrohrade v pondelok a v utorok
štrajkovalo už vyše 100.000 robotníkov. V pondelok v predmestí
Vyborg sišlo sa asi 2000 štrajkujúcich, ktorí převrhli 8 vozňov
pouličných železníc. Zo zástupu a z oblokov domov skaly hádzali a
strieľali na policajtov. Policajti tiež streľbou odpovedali. Z
demonštrantov nikto nebol ranený, ale traja policajti boli ranení.
V tom istom predmestí aj v utorok hádzali demonštranti na
policajtov' skaly. Polícia zavolala si vojsko na pomoc, ktoré
rozprášilo demonštrujúcich. — V Moskve zamestnanci elektrickej
osady tiež zastavili: prácu, preto premávka elektrických železnic
zasekla,
Tisíci chvália všeobecne známy a oblúbený „Juno krém" mast na
tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné
tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a
sviežu tvár. Téglik ,Juno krému" stojí K 1*20 a k tomu patriace
mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, ked vopred
zašlete K 2'30, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu
patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových
výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku
zasielame. Dostat u Dra Eugena. Flittnera v Banskej Bystrici
(Beszterczebánya). Píšte teda ešte dnešná túto adressu.
Koľko lesov zhorelo poBledtné v Rusku, Z Petrohradu oznamujú, že
cJľa najnovšieho výkazu krajinskej lesnej správy v Rusku za
posledných pár týždňov zhorelo 69.000 hektárov lesov. Škodu utrpeli
zväčša súkromní majitelia.
Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je tô náš najdrahší poklad.
Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnút, ked sa začneme hned liečiť.
Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appo-titu,
nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky'. 20 kvapák dostačí,
aby přestaly hned všetky boía%ii a napravily žalúdok. Cena flašky
60 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky za vopred posianý
obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zásielke je
priložený návod o upotřebeni. Dostať u Dr Eugena Flittnera_v
Banskej Bystrici (Besztesiezebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte
na túto adreBSU ešte dnes.
(st. záhrebská). Aj Fellerove prečistujúce rabarbarové
„Elsa-Pilule" 6 škatuliek za 4 koruny franko- môžeme čo najlepšie z
vlastnej zkušenosti odporúčať našim či-tateTom objednat čo Iavný,
iste účinkujúci, neškodlivý prostriedok na prehnanie. peoa
stanú vlasy lesklými a dostanú nazpät svoju pôvodnú barvu a liež
zamedzí predčasné ošedivenie. 1 téglik č. I. K 1.60, č. II.
(silnejší druh) K 3-—. Na pes1»vacíe fúzov odporúčame F e l l e r o
v v o s k n a luzy, 1 téglik 50 bal. Len pravé k dostaniu u
lekárnika K V, F e 1-1 e r a, S t u b i c a, Centrála č. 21.
(sahrebsÉsS.atolioav
-
SLOVENSKA NOVINY 23. júla l fJJ4.
Korunovanie perského šacha. Mladého perského šaeha Ahmeda
Kadjara v utorok korunovali v Teheráne za velkých slávností, lento
deň zasvätili Peržania všade na svete, kdekoľvek sa len nachodia.
Nový šach narodil sa 21. júla r. 1896., teda má ešte len 18 rokov,
y): ---^- *w.^«^.
Útok prepusteného robotníka. V pondelok popoludní šlosiarsky
tovaryš Ján Le-gény v palote spoločnosti pouličných elektrických
železníc vo Visegrádi-ulici trikrát strelil na úradníka spoločnosti
Júliusa Kovacsevicsa, ale ho netrafil. Legény za dlhší čas stál v
službe spoločnosti, ale tieto dni ho spoločnosť prepustila zo
služby. Legény v pondelok šiel do kancellárie spoločnosti, aby
poprosil, žeby ho znova [prijali do služby. V kancellárii našiel
úradníka Kovacsevicsa, ktorý mu povedal, že jeho prosba akiste bude
marná, ale preto sprobuje oznámit jeho príchod hlavnému mer-níkovi.
Kovacsevics išiel ku hlavnému merní-kovi. Keď sa vrátil, pustil
Legénya ku hlavnému inerníkovi, ktorý však odmietnul tohto prosbu.
Rozhorčený tovaryš v tom domnění, že Kovacsevics odhovoril hlavného
merníka, aby zpät prijal Legénya do služby, ked vyšiel od hlavného
merníka, trikrát strelil z revolvera na Kovacsevicsa, ale ho
netrafil. Útočníka polícia zatkla. /.. *$/•-, -V P\tk %?• -
-...
Vyznačeno motory. Benzínové motory a ben-zinlokomobilové
mlátacie garnitúry, ktoré dorába Ludvik Kállai, fabrikant motorov v
Budapešti, VI., Gyár-utcza 28., v posledných päť rokoch na všetkých
výstavách boíy vyznačené prvými čestnými diplomami a striebor-vých
medaillami. Z Kállaiho dielne mnoho sto motoro-ných mláťačiek
výtečné pracujú po krajine. Vo vlastnom zaujme koná, kto si pýta
cenník pod adressou: Kállai Lajos motorgyára Budapest VI.,
Gyár-utcza 28. szám.
TELEGRAMMY. Sofia, 22. júla. Bulharská telegrafičná
agentúra oznamuje: V ústnej note, odovzdanej rumunskému
vyslanectvu, bulharská vláda prosí S70lanie medzinárodného anketu
cielom vybavenia incidentov, ktoré sa udaly na rumunsko-bulharskej
hranici. Na ankete zúčastnili by sa cudzozemskí vojenskí atlašéovia
a dla ľubovôle rumunskej vládysišli by sa budto vSofíibudtov
Bukurešti.Äv;í , - ^ É f '' " :̂« '̂
