BOJOVNÍK1616D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

9. 8. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 4

Nezabúdajme na históriu, písanú krvou obetí fašizmu

str. 6–7

Druhá svetová vojna očami študentov zo SUŠ v Leviciach

str. 10

Vďaka francúzskym partizánomsa svet dozvedel o SNP

ISSN 03223-2018

Ak by 97- ročného Lászlóa Csatáryho, právoplatne odsúdeného v roku 1948 za vojnové zločiny na trest smrti, v priebehu najbližších mesiacov premiestnili na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko, bolo by to len symbolické vykonanie spravodlivosti. Trest smrti je na Slovensku už dávno zrušený. Prvou podmienkou na vydanie Csatáryho na územie, kde páchal trestnú činnosť, je preto aktuálny výrok slovenského súdu, ktorý by potvrdil rozhodnutie súdu z roku 1948 čo sa týka viny odsúdeného, trest smrti by však zmenil na doživotie. Následne by mohol byť vydaný medzinárodný zatykač a Maďarsko by mohlo Csatáryho vydať priamo do slovenskej basy. Vzhľadom na tisícky ľudí, ktorí vďaka bývalému policajnému šéfovi z vojnových Košíc zahynuli v koncentračných táboroch, by aj tak krátke doživotné väzenie zločinca nebolo reálnou protiváhou k zlu, ktoré napáchal. Okrem toho je vydanie Csatáryho postavené na troch „možno“. Po prvé, slovenský súd by musel rozhodnúť rýchlo, na čo ho už vyzval minister spravodlivosti Borec, po druhé, musel by rozhodnúť vo vyššie spomínanom zmysle. To už je v kompetencii súdu. Po tretie, Maďarsko by muselo v reakcii na medzinárodný zatykač rozhodnúť o vydaní zločinca na Slovensko. Teoreticky to nemusí urobiť, môže sa odvolať na skutočnosť, že Csatáry je z tých istých trestných činov stíhaný aj v Maďarsku, a otvoriť mu tam nový proces, ktorý môže trvať roky a znamenať nové výsluchy osemdesiat- až storočných svedkov. Tí budú spomínať na udalosti spred takmer sedemdesiatich rokov a určite sa budú v podrobnostiach pliesť, čo bude využívať obhajoba. Už teraz Csatáryho obhajca poukazuje na to, že jeden zo svedkov v aktuálnej výpovedi nesprávne opísal uniformu, ktorú Csatáry cez vojnu nosil... Iný maďarský vojnový zločinec, Sándor Képíró, ktorý pre zmenu masakroval ľudí v Srbsku, čakal na proces štyri roky a ešte pred vynesením rozsudku vo veku 98 rokov zomrel. Slovenský súd mal v roku 1948 k dispozícii svedkov, ktorí mali Csatáryho činy v čerstvej pamäti a už vo veci právoplatne rozhodol. Preto je cesta vydania na Slovensko jednoznačne najefektívnejšia. Lenže je tu aj politický problém. Hoci Maďarsko na jednej strane odmieta rasizmus a fašizmus, na druhej strane sa len minimálne dištancuje od vojnového Horthyho režimu, ktorého predstavitelia rasistické zločiny a zločiny proti ľudskosti páchali. Bude schopné vydať svojho bývalého policajta, ktorý ľudí mučil a posielal do koncentračných táborov na z horthyovského pohľadu „oslobodenom“ území vojnových Košíc na výkon trestu do krajiny, ktorej toto územie dnes patrí?

Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec má záujem na tom, aby bol údajný vojnový zločinec László Csa-táry, ktorý pôsobil ako vysoký poli-cajný funkcionár a úradník maďar-skej okupačnej správy v Košiciach, vydaný na konanie na Slovensko. Rezort justície v piatok 27. júla pod-stúpil spis príslušnému Okresnému súdu 1 Košice, aby sa v tejto veci konalo bez prieťahov.

Ak súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, Ministerstvo spravod-livosti poskytne súdom súčinnosť. Ne-môže však zasahovať do rozhodnutia súdov. „Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potres-tané a nesmú byť premlčané,“ zdôraznil šéf slovenskej justície. Dôležité však bude, či náš súd vydá rozkaz na jeho vy-danie a či zase maďarské súdy vyhovejú vydaniu a aký postup zvolia jeho ma-

ďarskí advokáti. Spis, vrátane rozsudku ohľadne jeho osoby, je už k dispozícii. Ako však celý prípad vydania Csátary-ho dopadne, sa nedá odhadnúť, pretože Csatáry vo veku 97 rokov sa v súčas-nosti nachádza v domácom väzení.

„Oceňujeme postup ministerstva spravodlivosti, pretože si myslíme, že Csatáry sa má zodpovedať za svo-je konanie tam, kde ho páchal, a niesť

Na zamyslenie:Na zamyslenie:PALOHEIMOPALOHEIMO

Slovensko požiada o vydanie Csatáryho

Údajný vojnový zločinec László Csatáry si prikrýva tvár pri odchode z prokuratúry v Budapešti 18. júla 2012. Foto: TASR/AP

(Pokračovanie na str. 3)

Existujú zázrační psi, ktorí rozumejú ľudskej reči. I ľudia by jej rozumeli, keby sa naučili počúvať.Existujú zázrační psi, ktorí rozumejú ľudskej reči. I ľudia by jej rozumeli, keby sa naučili počúvať.

LUCIA ILLANITZOVÁ

Spravodlivosť

Klub vojenskej histórie Čapajev sa snaží pripomí-nať udalosti druhej svetovej vojny prostredníctvom uká-

žok bojov. Jedným z nich bol aj Memoriál Eleonóry a Štefana Černákových, ktorý sa začiatkom leta ko-

nal v Kamienke v okrese Humenné. „Počas tohto vo-jensko-historického podu-jatia sme predstavil ukážky partizánskych bojov v obci Kamienka a jej okolí,“ pri-blížil Pavol Aleander Hor-

ňák z KVH Ča-pajev. Zároveň upozornil na sil-nú previazanosť Kamienky s od-bojom v druhej svetovej vojne. „Podujatia tohto druhu, pripomien-ky partizánskych bojov, sú pre náš klub kľúčové, keďže našou sna-hou je, aby sa na odboj v oblasti Slanských vrchov a východného Slovenska vše-obecne nezabu-

dlo,“ zdôraznil Horňák. Na previazanosť obce s odbo-jom druhej svetovej vojny upozornil aj Jozef Skalka z KVH Čapajev. „V oblasti bolo silné a početné parti-zánske hnutie, partizánska brigáda Kriváň z prísluš-níkmi 2.východosloven-skej divízie, partizánska skupina Pugačov vzniknutá zo sovietskych utečencov a našincov, spravodajsko-diverzné oddiely Borkaňuk a Jastrib a mnoho ďalších,“ spresnil. Tridsať Čapaje-vovcov predviedlo približ-ne tristo divákom scénku, v ktorej sovietskeho vojno-vého zbeha nájde nemec-ká hliadka, prevezie ho do tábora, partizáni ho prídu oslobodiť a strhne sa pre-strelka, v ktorej partizáni víťazia a oslobodia soviet-skeho zajatca. red

Ukazujú minulosť

KVH Čapajev v akcii. Foto: PAH

BOJOVNÍK / 16 2

Slová menia v činyV súčasných podmienkach vôbec nie je jednoduché udržiavať a rozširovať aktivity nášho zväzu. Nielen z dôvodu vysokého veku a s ním súvisiaceho zdravotného stavu značného počtu členov, ale aj chýbajúcich finančných zdrojov. Ako však ukázali júlové stretnutia členov Oblastného výboru SZPB a predsedov základných organizácií Bratislavského kraja, stále je možné bez formálneho vykazovania činnosti robiť naozaj praktické kroky v propagovaní nášho zväzu.

V prvom polroku členovia predsedníctva a oblastného vý-boru organizačne sa podieľali na zabezpečení Oblastnej konfe-rencie SZPB i XV. zjazdu SZPB v Bratislave a boli spoluorgani-zátormi osláv 67. výročia oslobo-denia hlavného mesta Slovenska. Odbojári Bratislavského kraja nechýbali ani na oslavách 67. vý-ročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom 9. mája na Slavíne, stretnutí s občanmi pri pamätníku na Malom Slavíne v Rači i pietnom akte kladenia vencov k pomníku bulharských partizánov. Tradičné stretnutie na cintoríne v Slávičom údolí z príležitosti pietnej spomienky na obete pri Melku za účasti mlá-deže z mestskej časti Karlova Ves sa rozšírilo o besedu s priamym účastníkom tragického transpor-tu.

Oblastný výbor zorganizoval seminár pre učiteľov dejepisu a etickej výchovy zameraný na aktívne otázky extrémnych a in-tolerantných hnutí a účinné pôso-benieproti nim. Vysokú odbornú úroveň seminára ocenili prítom-ní pedagógovia, a pretože nie je dostatok informácií ani v učebni-ciach, oblastný výbor bude k tým-to témam organizovať vzdelávacie podujatia aj v budúcom roku.

Funkcionári základných orga-nizácií SZPB oceňujú precíznu prácu predsedu Oblastného vý-boru Bratislavského kraja Ladi-slava Jaču i tajomníčky Kataríny Frišovej pri príprave tlačových materiálov na jednotlivé rokova-nia. Aj vďaka týmto dvom obeta-vým členom SZPB je veľmi dob-rá spolupráca s predstaviteľmi Bratislavského samosprávneho kraja a jeho predsedom Pavlom

Frešom, s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom, starostkou Starého mesta Tatianou Rosovou, Ministerstvom obrany SR i ďalší-mi spoločenskými a politickými organizáciami. Trápi ich však ne-dostatočná disciplína pri platení členského najmä v základných organizáciach v jednotlivých mestských častiach Bratislavy. Na júlovom rokovaní Oblastného výboru preto opakovane zazne-la požiadavka na vysporiadanie sa s neplatičmi v zmysle Stanov SZPB a tiež odporúčanie stret-núť a pozhovárať sa s priamymi účastníkmi odboja, ktorí z rôz-nych príčin nie sú členmi SZPB.

Koncom augusta členovia niektorých základných organizá-cií okrem zabezpečovania miest-nych osláv 68. výročia SNP sa zúčastnia aj na ďalších poduja-tiach. Pezinčania pripravujú au-tobusový zájazd do Pohronského Bukovca, kde umiestnia spolu s predstaviteľmi mesta Pezinok pamätnú tabuľu rodákovi generá-lovi Karolovi Pekníkovi k pomní-ku generálov Jána Goliana a Ru-dolfa Viesta. Práve v tejto oblasti K. Pekník zahynul po zajatí fa-

šistami, keď sa pokúsil o útek. Členovia ZO SZPB z Báhoňa sa zúčastnia osláv SNP na vrchu ROH nad obcou Lubina v okrese Nové Mesto nad Váhom a uctia si

pamiatku partizánov 2. Stalinovej brigády, ktorí pôsobili aj v báhon-skom chotári na deštrukcii ko-ľají železničnej trate Bratislava-Trnava. Milan BUŠO

OblV SZPB v Bratislave organizuje rôzne druhy podujatí. Ilustr. foto: mb

Boje v strečnianskej tiesňaveNemeckí vojaci 21. júla po 68

rokoch opäť obsadili strečnian-sku tiesňavu počas rekonštrukcie

bojov z druhej svetovej vojny pod názvom TIESŇAVA 2012 – Boje o Strečno 1944.

V priestore oproti pamätníku francúzskych partizánov sa pod-ľa hlavného organizátora akcie

Romana Grešá-ka zišlo viac ako 140 účinkujúcich vojakov zo Slo-venska, Poľska a Česka, ktorých doplnili kompar-zisti z okolitých obcí. „Počas bojov o tiesňa-vu predstavili niekoľkým tisíc-kam divákov 57 druhov techniky a výzbroje. Ak-cia vznikla ako spomienka na 68. výročie druhej svetovej vojny, v ktorej bol streč-niansky priesmyk veľmi strategic-ký. Odohrali sa tu boje a my sme sa

rozhodli prvýkrát v histórii o ich rekonštrukciu,“ povedal Grešák.

Pri obsadení strečnianskej ties-ňavy použili vojaci na oboch stra-nách výbušniny, vojenské vozi-dlá, húfnice, delá, pásové motor-ky či mínomety. „Rekonštrukciu podporila aj ťažká technika – obr-nené vozidlá, tanky a náletmi rep-liky dobových bojových lietadiel. Návštevníci si mohli pozrieť do-bový vojenský tábor a odfotiť sa s vojakmi a technikou,“ doplnil Grešák.

„Terén bol rozmočený, museli sme jazdiť pomaly a dávať pozor. Ukážka bola pekná, organizátori to dobre zvládli. Zúčastňujeme sa na veľa akciách na Slovensku a táto bola pekne urobená,“ uvie-dol Jiří Šodek, jeden z účastníkov dnešnej rekonštrukcie.

Historické boje sú záľubou aj pre profesionálneho vojaka To-máša Németa. „Bol som aj v za-hraničných misiách, takže viem, čo to obnáša. A určite to človek preciťuje inak, keď to tu hrá, a inak je to reálne. Ale viem sa vcítiť do pocitov našich predkov,

ktorí tu bojovali,“ podotkol na margo bojov o strečniansku ties-ňavu.

Plán bitky vznikol podľa pod-predsedu Klubu vojenskej histó-rie Dubná skala Michala Makuku na základe historických faktov. „V strečnianskej tiesňave bolo potlačené povstanie. V ukážke bojov vystúpili aj francúzski par-tizáni. Pochádzali z pracovných táborov a dá sa povedať, že nie-kedy boli lepšie organizovaní ako normálna armáda. Majú veľké zásluhy v strečnianskej tiesňave, pretože to tam dosť dlhú dobu udržali, ale ťažká technika ne-meckej armády ich potom preval-covala,“ uviedol Makuka.

Popri historickej rekonštrukcii pripravili organizátori ukážky airsoftového klubu, záchranárov – psovodov, hasičov a členov rýchlej zásahovej jednotky (kuk-láčov). Doplnili ich vystúpenia viacerých kapiel na pripravenom pódiu a ďalším bonusom bol voľný vstup na hrad Strečno pre všetkých návštevníkov akcie.

red TASR

Rekonštrukciou bojov o Strečniansku tiesňavu priblížili boje z obdobia Slovenského národného povstania, kedy tu šesť dní bojovali vojaci slovenskej povstaleckej armády a slovenskí a francúzski partizáni s fašistickou armádou. Foto: TASR – P. Ďurčo

Položením vencov pred rodným do-mom Milana Rastislava Štefánika si 21. júla v obci Košariská pripomenuli 132. výročie jeho narodenia. Informovala o tom riaditeľka Slovenského národné-ho múzea – Múzea Slovenských národ-ných rád v Myjave Alena Petráková.

Súčasťou spomienkového podujatia bol podľa nej podpis memoranda o spo-lupráci v priestoroch Štefánikovho rod-ného domu. „Memorandum podpísali Československá obec legionárska, Na-dácia M. R. Štefánika a Spoločnosť M. R. Štefánika. Je to memorandum o spo-lupráci, založenej na záchrane a obnove pamätníkov alebo hrobov legionárov, ktorí zahynuli počas prvej svetovej

vojny. Zároveň by mali byť výsled-kom spolupráce prednášky a výstavy,“ uvied la Petráková.

Pripomenula, že v rodnom dome M. R. Štefánika sa od roku 1990 nachádza expozícia SNM – Múzea M. R. Štefáni-ka. „Dokumentuje Štefánikov život od narodenia až po tragickú smrť. V roku 2005 expozíciu reinštalovali, pričom dokumentuje jeho život prostredníc-tvom osobných vecí,“ dodala Petráková.

Oslavy 132. výročia narodenia M. R. Štefánika sa uskutočnili pod záštitou Ministra obrany SR, v spolupráci so SNM – Múzeom M. R. Štefánika a ob-cou Košariská.

red TASR

Prekrásny nedeľný podvečer prežili ešte začiatkom júna obyvatelia Lučenca a blíz-keho okolia. V amfi teátri privítali vystúpenie Alexandrovcov – Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády. Veľkú zásluhu na vystúpení má bývalý veľvyslanec v Rusku Augustín Čisár spolu s primátorkou mesta Alexandrou Pivkovou, pod zastrešením naj-vyšších predstaviteľov NR SR. Atmosféru doplnilo krásne, slnečné počasie a tak potlesk za odvedené umelecké výkony nemal konca.

Každý jeden z nás, divákov, ktorí sme pre-žili tieto nezabudnuteľné chvíle, sme si našli svoje. Spev malého dievčatka ma utvrdil, že v živote existujú aspoň dva druhy sĺz – slzy bôľu a nešťastia, zúfalstva a beznádeje, a slzy šťastia, o ktorých veľa nevieme. Ale prežil

som tie druhé, a to som nebol sám, a nehanbil som sa za ne tak, ako iní vedľa mňa, či vpredu alebo vzadu. A ani sme ich nepovažovali za potrebné utrieť, čo i len tak ledabolo, opakom ruky.

Záver vystúpenia priniesol so sebou i text Posolstva pre veľavážený výbor pre udeľova-nie Nobelovej ceny za mier v Osle, ktoré bolo odobrené obrovským potleskom všetkých nás, a skandovanie „družba, družba“ nebolo politickým aktom, ale úprimným želaním. Zá-roveň s týmto Posolstvom budú oboznámené všetky zastávky, kde sa súbor zastaví, aby sa pridali k tomu všetky mestá, ktoré súbor Ale-xandrovcov a ich umenie milujú.

Paľo FILČÍK(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Výročie Štefánika Alexandrovci v Lučenci

3 BOJOVNÍK / 16

Slovensko požiadao vydanie Csatáryho(Dokončenie zo str. 1)

Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec má záujem na tom, aby bol László Csatáry vydaný na konanie na Slovensko. Foto: TASR – M. Baumann

zodpovednosť za zničené životy,“ uviedol tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký.

Vyšetrovací spis ŠtB o osobe Csatáryho prezentovali v piatok 27. júla v sídle Ústavu pamäti ná-roda (ÚPN) v Bratislave. V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudo-vého súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smr-ti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako spomí-naný vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach.

„Spis obsahuje viaceré doku-menty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach,“ povedal predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. „Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948.“

Rozsudok má 11 strán a Petran-ský potvrdil, že je oň značný záu-jem. „Je to jediný rozsudok, ktorý momentálne existuje,“ povedal Petranský s tým, že sa oň zaují-malo už slovenské i maďarské mi-nisterstvo spravodlivosti. „Tento rozsudok pochádza z vyšetrova-cieho spisu ŠTB,“ dodal Petran-ský. Otázku, prečo sa rozsudok nenachádza v súdnom spise v štát-nom archíve v Košiciach, komen-tovať nechcel.

László Csatáry je obvinený, že v priebehu mája a júna 1944

osobne napomáhal a organizoval deportáciu košických Židov do koncentračných táborov. „Bolo deportovaných minimálne 11 839 osôb, najmä do Osvienčimu,“ uviedol zároveň Ondrej Podolec, riaditeľ sekcie vedeckého výsku-mu ÚPN.

Štátny archív v Košiciach sa stretol s prípadom Ladislava Csa-táryho po prvý raz v decembri 1994. „V tomto roku archív nav-štívili zástupcovia Ministerstva spravodlivosti Kanady – Sekcie pre vyšetrovanie zločinov proti humanite a vojnových zločinov,“ informovala zase 26. júla Emília Kočišová z Komunikačného od-boru Ministerstva vnútra (MV) SR.

Zoznam trestných spisov Ľu-dového súdu v Košiciach z roku 1948, medzi ktorými je aj spis Csatáryho, odovzdal do Štátneho archívu v Košiciach Krajský súd v Košiciach v júni 1986. Trestný spis Csatáryho má 48 listov. Podľa Kočišovej obsahuje trestné ozná-menie, zatykač, zápisnice z vý-sluchu svedkov, korešpondenciu s niekoľkými zainteresovanými inštitúciami, zápisnicu zo súdne-ho pojednávania dňa 8. júna 1944 a tzv. trestný list, kde je uvedený prijatý trest a jeho zdôvodnenie.

Spis však neobsahuje rozsudok a pravdepodobne ho neobsahoval ani už pri preberaní z Krajského súdu v Košiciach. „Súdna prax bola v tomto období pravdepo-

dobne nasledovná: keďže ukla-dacie lehoty rozsudkov tejto ka-tegórie trestných spisov boli dlhé (50 rokov a viac), rozsudky zo spisov boli pred odovzdaním do archívu (možno už hneď pri prvej manipulácii s trestnými spismi na niektorom zo súdov) ukladané na iné miesto. Tak sa do Štátneho archívu v Košiciach nedostal ani rozsudok Ladislava Csatáryho,“ uviedlo MV SR.

Práve o vzťahu Csatáryho k de-portovaným hovoria mnohé sve-decké výpovede, ktoré obsahuje vyšetrovací spis. Svedkovia vy-povedali už počas vyšetrovania Csatáryho v roku 1947, no najmä počas súdneho procesu v roku

1948. „Podľa svedectva lekára Zoltána Hofmana do transportov práve na pokyn Csatáryho nahna-li aj chorých,“ uviedol Podolec. „Keď sa ďalší svedok Alexander Fridrich ohradil, Csatáry mu po-hrozil deportáciou a na margo transportovaných Židov povedal: Nech zdochnú vo vagónoch!“

Zaujímavosťou je výpoveď svedka Zoltána Žurovského, kto-rý mal v novembri 1944 vykonať atentát na Csatáryho. Pokus bol neúspešný, Csatáry nechal depor-tovať ľudí do Nemecka.

Lászlóa Csatáryho pomohli chytiť investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun, ktorí v polovi-

ci júla zverejnili článok o tom, že Csatáry je v Budapešti. Na zákla-de týchto informácií ho 18. júla v Budapešti zadržala polícia a Bu-dínsky ústredný súd mu na zákla-de žiadosti prokuratúry nariadil domácu väzbu. Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zloči-nu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.

Ústredný zväz židovských ná-boženských obcí (ÚZŽNO) v Slo-venskej republike apeloval na slo-venské orgány, aby sa zasadili za vydanie Csatáryho na Slovensko a aby sa súd s ním konal na území SR.

red TASR

20. JÚLNemecko si pripomenulo 68.

výročie pokusu o atentát na Adol-fa Hitlera. V niekdajšom sídle záložnej armády v berlínskom Bendlerblocku pôsobila väčšina účastníkov sprisahania pod ve-dením 36-ročného plukovníka Clausa Schenka von Stauffen-berg. Ešte 20. júla 1944 večer ho tam spolu troma kolegami popra-vili. Odveta nacistov za nevyda-rený pokus si celkovo vyžiadala okolo 200 životov. V Nemecku je 20. júl Pamätným dňom vojen-ského odporu proti národnému socializmu.

22. JÚLPríslušníci židovskej komunity

a ďalší Poliaci si pochodom cez Varšavu pripomenuli 70. výročie prvých deportácií Židov z tamoj-šieho geta do nacistických kon-centračných táborov. Hoci Poľsko si pravidelne pripomína hlavné výročia súvisiace s holokaustom, napríklad oslobodenie Osvienči-mu, či Varšavské povstanie, ešte nikdy si nepripomínalo začiatok deportácií – 22. júl 1942. Výsled-kom operácie bolo, že viac ako štvrť milióna varšavských Židov bolo zabitých.

Za zločin spáchaný Francúz-skom vo Francúzsku označil pre-

zident Francois Hollande masové zatýkanie Židov pred 70 rokmi. Na príkaz nacistického Nemecka zadržali francúzski policajti 16. a 17. júla 1942 v Paríži 13 152 Židov, väčšinu tvorili ženy a deti. Razia dostala názov Rafl e du Vélodrome d‘Hiver, pretože za-držaných pred deportáciou do koncetračných táborov zhromaž-dili práve na parižskej cyklistic-kej dráhe.

25. JÚLPracovníci múzea v niekdaj-

šom Auschwitzi pri rekonštrukcii dreveného baráka, ktorý býval súčasťou tzv. rodinného tábo-ra, objavili keramický hrnček s mincami z Protektorátu Čiech a Moravy, dvoma prsteňmi, ná-ušnicami a rakúsko-uhorskou striebornou medailou Za statoč-nosť. S rodinným táborom, kam previezli nemeckí nacisti Židov z geta v Terezíne, sa spája naj-väčššia hromadná vražda obča-nov bývalého Československa. V noci z 8. na 9. marca 1944 tam pod zámienkou sťahovania sa do iného pracovného tábora zavraž-dili 3 792 ľudí v plynových ko-morách.

Neznámy páchateľ polial v Bratislave vyše štvormetrovú sochu Josifa V. Stalina červenou

farbou. Slovenská národná ga-léria, pred ktorou Stalin v rámci výstavy s názvom Prerušená pie-seň stojí, podala trestné oznáme-nie.

Útoky na umelecké diela nie sú výnimočné, v minulosti sa cie-ľom vandalov stala slávna Mona Lisa alebo Rembrandtov obraz Nočná hliadka. Červenou farbou

v máji poliali aj sochu Miklósa Horthyho v maďarskej obeci Ke-reki pri Balatone. K činu sa pri-hlásil aktivista Péter Dániel, kto-rý podľa vlastných slov tak urobil pre spornú minulosť niekdajšieho spojenca Adolfa Hitlera.

29. JÚLAugust Kowalczyk, posledný

žijúci člen skupiny väzňov, ktorí v roku 1942 ušli z nacistického tábora v Auschwitzi, zomrel vo veku 90 rokov v hospici, ktorý sám pomáhal založiť v meste Osvienčime. Kowalczyka pri-viezli do Auschwitzu už v de-cembri 1940. V júni 1942 bol me-dzi 50 poľskými väzňami, ktorí

sa pokúsili z tábora smrti ujsť využijúc na to čas, keď praco-vali na poliach. Väčšinu väzňov pri pokuse nacisti zabili, útek sa podaril iba deviatim. Kowalczyk sa stal populárnym hercom a ži-vot trávil aj rozprávaním svojho príbehu mladším generáciám.

30. JÚLVedenie maďarskej opozič-

nej ultranacionalistickej strany Jobbik jednomyseľne vyzvalo svojho bývalého podpredsedu Csanáda Szegediho, aby sa vzdal mandátu poslanca Európskeho parlamentu. Ten sa však vzdal iba členstva v strane, poslanecký mandát si ponechá, aby naďalej mohol „presadzovať záujmy Ma-ďarska“ v europarlamente. Anti-semitskej strane Jobbik prekáža najmä odhalenie, že Szegedi má židovský pôvod. Jeho babičku, ktorá vo veku 94 rokov dodmes žije, v roku 1944 transportovali nacisti do Auschwitzu.

31. JÚLBudapeštianska vyšetrovacia

prokuratúra takmer tri hodiny vypočúvala 97-ročného Lászlóa Csatáryho, úradne zadržiavaného v domácom väzení.

Podozrivý z vojnového zloči-nu protizákonného mučenia ľudí znovu poprel svoju vinu. Vraj je

možné, že si ho svedkovia mý-lia s niekým iným. Maďarská polícia bývalého vysokého po-licajného funkcionára zadržala 18. júla až po tom, ako jeho ad-resu zverejnil v reportáži britský denník The Sun. Csatáry zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 Židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich väčšinu v lete 1941 v mes-te Kamenec Podolský povraždili. Aktívne pomáhal aj nemeckým nacistom v roku 1944 pri organi-zovaní transportu 15 700 Židov do Auschwitzu.

Prinajmenšom 400 granátov z 2. svetovej vojny vytiahli čier-nohorskí muži zákona z vody neďaleko hlavného mesta Pod-gorica. Reagovali tak na pod-net jedného z obyvateľov tejto balkánskej krajiny, že sa v rieke nachádzajú stovky kusov výbuš-niny rôznej veľkosti a hmotnosti. Arzenál policajní potápači vy-tiahli na hladinu a pyrotechnici ho zlikvidovali. Čiernu Horu počas 2. svetovej vojny okupo-vali talianske a neskôr nemecké vojská.

Oslobodili ju partizáni Josipa Broza Tita a na ďalšie desaťro-čia sa stala súčasťou Juhoslávie. V roku 2006 sa však od Srbska osamostatnila.

(ao)

stalo saVO SVETE

20. 7.–31. 7. 2012

BOJOVNÍK / 16 4

VAŠE NÁZORY

Nezabúdajme na históriu, písanú krvou obetí fašizmu

A preto už po roku 1945 združi-li sa bývalí účastníci odboja proti fašizmu, bývalí väzni mučení vo fašistických väzniciach a kon-centračných táboroch, ľudia všetkých národností, bez rozdielu

vierovyznania a politického pre-svedčenia s jedným cieľom – spo-ločne sa usilovať, aby bol fašiz-mus celkom vykorenený, aby sa zabránilo opa kovaniu hrôz, ktoré museli zažiť sami, na vlastnom tele. Svojím príkladom títo ľudia dokázali, že aj medzi ľuďmi rôz-nych názorov je možné dorozu-menie a spolupráca. Vytvorili „Medzinárodnú federáciu účast-níkov odboja.“ Jej pokračovate-ľom sú dnes rôzne organizácie boja proti fašizmu v jednotlivých štátoch.

Otázka odkazu MFÚO dnes stojí – bol fašizmus vykorenený? Nie, nebol! Preto sa treba dôraz-ne ohradiť proti článku „Bojov-níci“ od Evy Mihočkovej, zverej-nenom v tohtoročnom 25. čísle periodika PLUS 7 DNÍ. Článok obsahuje pozoruhodné konštruk-cie. Podľa autorky vláda dotu-je stovky zväzov a organizácií. Kľúčom celého problému je od-poveď na otázku, prečo sa z tých

stoviek organizácií, bez zdôvod-nenia, zamerala práve na SZPB. Cieľavedome sa zamerala na organizáciu, ktorá stráži odkaz protifašistického odboja a obe-tí fašistického besnenia, pričom

spochybňuje jej legitimitu. To je prvý problém.

Podmienkou posúdenia kva lity práce ktorejkoľvek organizácie sú dobré znalosti jej poslania a následne posúdenie výsledkov jej práce, vychádzajúce zo se-riózneho poznania skutočnosti. Autorka presvedčivo dokázala, že sa v problematike vôbec nevie orientovať a fakticky nepozná zásadné otázky práce SZPB. Ale zámer istých kruhov plní. To je ďalší, druhý problém.

Autorka článku nepozná prácu v SZPB z vlastného poznania. Jej informácie sú iba sprostredkova-né a z časti dokonca vymyslené. Jasne dokazuje, že zväzové peri-odikum BOJOVNÍK nepozná z dl-hodobého pozorovania, pričom tento činnosť zväzu veľmi dobre dokumentuje. Aby svoj výpad proti SZPB okorenila, zamýšľa sa nad efektivitou jeho práce. Vôbec nevie, o čo ide, lebo podklady k tejto úvahe „utriedila“ iba do

podoby dokonalého chaosu. Jej tvrdenie, že zväz považuje deba-tu o efektívnosti za národnú zra-du, je nezmysel, lebo jeho všetky aktivity sú verejné, sú výchovou k vlastenectvu. Keď už uvažujeme o efektivite, vie autorka povedať, ktorá organizácia na Slovensku s vlastným periodikom sa touto vážnou problematikou zaoberá tak intenzívne ako SZPB, pričom plní úlohu, ktorú školy zanedbá-vajú? Že to niekomu vadí, je isté. Že niekto výchovu k vlastenectvu považuje za politikárčenie, je iba spôsob, ako zastaviť pôsobenie SZPB na vedomie a vlastenecké cítenie, najmä školskej mládeže. Neuvedomuje si autorka článku, že sú to snahy kruhov, ktoré by pripomínanie odkazu protifašis-tického odboje a Slovenského ná-rodného povstania – najvýznam-nejšej udalosti našej novodobej histórie – najradšej zlikvidovali? Chce slúžiť takým zámerom? To je tretí, mimoriadne vážny prob-lém.

Autorka článku konštatuje, že v čase aktivizácie neofašistických extrémistov je zameranie zväzu na odsudzovanie pokusov o re-habilitáciu ľudáckeho režimu na Slovensku a jeho predstaviteľov prospešné pre celú spoločnosť. Avšak tento svoj postoj nemieni úprimne. A opäť – problemati-ku vôbec nepozná. Ako si vôbec môže dovoliť uviesť spochybne-nie, či sú starí odbojári dostatoč-nou protiváhou neofašistickým extrémistom. Opäť dokazuje, že vôbec, ale vôbec, nepozná štruk-túru členskej základne SZPB a jej intelektuálny potenciál. Zrovna-

nie, ktoré uvied la, je ukážkou no-vinárskej nepripravenosti a dr-zosti. To je štvrtý problém.

O vypovedacej a morálnej hod-note vyjadrenia v článku uvede-ných pracovníkov Múzea SNP v Banskej Bystrici sa dá veľmi úspešne pochybovať. Situácia v múzeu, ktorú zdedil súčasný riaditeľ, je neprijateľná. Z expo-zície bola odstránená komplet celá fotografi cká dokumentácia – fotografi e všetkých vojenských predstaviteľov a partizánskych ve-liteľov. Vložené boli do počítača, ktorý však návštevníci nechávajú nepovšimnutý. Návštevník tak na-dobudne prehľad len o dobových uniformách a ľahkých pechotných zbraniach. Na politickú podsta-tu súčasného zamerania expozí-cie poukazujú citáty amerických predstaviteľov v úvodnej a záve-rečnej časti expozície, ako dôkaz proamerickej servilnosti. O sku-točnosti a pravdivosti našich

slov sa môže osobne presvedčiť každý občan. Ľudia, ktorí zásad-ným spôsobom znížili vypoveda-ciu hodnotu muzeálnej expozície, nemajú morálne právo kritizovať a posudzovať prácu SZPB! To je piaty problém.

V stručnom výpočte nehoráz-nosti a manipulácií v článku nemôže chýbať autorkino spo-chybňovanie legitimity SZPB slo-vami: „...v našich radoch je čoraz menej účastníkov odboja... Aj pre-

to dnes stojíme pred otázkou, ako pokračovať v nových podmien-kach, kde zobrať legitimitu na nové pokračovanie a existenciu nášho zväzu.“ Ide o úplný výmysel redaktorky Mihočkovej, v záujme spochybňovateľov výsledkov dru-hej svetovej vojny, v záujme síl, ktoré by skutočnú realitu nášho protifašistického odboja a jeho odkazu radi zniesli zo sveta. V jednom prípade má však pani redaktorka pravdu. Fašisti na Slo-vensku nevymreli. Prežívajú ako neofašistickí extrémisti, ale ľudia z rodín s fašistickou minulosťou môžu byť v latentnej forme do-konca aj v samotnom SZPB. Len vďaka SNP a nášmu protifašistic-kému odboju sa Slovensko stalo súčasťou víťaznej protifašistickej koalície. Práve pre tieto historic-ké skutočnosti má SZPB v tomto štáte plnú legitimitu a morálne opodstatnenie. A to na rozdiel od neofašistických extrémistov, čo

pani redaktorka akosi zamlčuje. To je šiesty, najvýznamnejší prob-lém. My, členovia SZPB, sme tu aj preto, aby sme patričným spôso-bom reagovali na snahy každého, kto bude pod akoukoľvek zámien-kou mariť odkaz protifašistické-ho odboja a bude otvárať dvere pohrobkovým následníkom fašis-tických hrdlorezov. Tak, ako je to v tomto prípade. Milan PETRO

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pred 67 rokmi sa skončila druhá svetová vojna, v ktorej zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí. Z toho vyše 10 miliónov zavraždili fašisti v koncentračných táboroch. Uprostred nespočítateľných trosiek v spustošených krajinách ostali milióny vdov, sirôt, zmrzačených invalidov a bývalých väzňov. Dedičstvo, ktoré nám zanechal fašizmus, bolo tou najstrašnejšou katastrofou, akú ľudstvo vo svojej histórii poznalo.

Podmienkou posúdenia kvality práce ktorejkoľvekorganizácie sú dobré znalosti jej poslania a následne

posúdenie výsledkov jej práce, vychádzajúcezo seriózneho poznania skutočnosti.

Len vďaka SNP a nášmu protifašistickému odboju sa Slovensko stalo súčasťou víťaznej protifašistickej

koalície. Práve pre tieto historické skutočnostimá SZPB v tomto štáte plnú legitimitu

a morálne opodstatnenie.

Keď som si pripravoval do tlače jednu partizánsku his-torku, za nič na svete som si nedokázal spomenúť na celý text ľudovej piesne „Tichá noc, tmavá noc, krásna je. Na horách partizán bojuje“. Stá-le sa mi tam plietol text z inej ľudovej piesne, v ktorej sa tiež spieva: Mesiačik ten celú noc nejde spať, vedel by o láske povedať...

Musel som si zavolať na pomoc svoju manželku, ktorá veľmi pekne spieva, a matku, ktorá si veľa pamätá. Man-želka je Moraváčka a spome-nula si, že ešte na základnej škole veľmi radi spievali túto slovenskú partizánsku pieseň, no oni vraj tam niekde v texte mali aj „...Partizán, pušku si nabije...“ Dôležitejšie je však to, že pieseň si spievali na Morave. Ja som bol na vojne v Česku a prišiel nám ju tam zaspievať pri nejakej príleži-tosti aj vojenský súbor Jáno-šík. To je ten súbor, ktorý prežil až do čias ministrovania Gal-

ka. Zaspievali sme si ju spolu s Čechmi aj Maďarmi, ktorí boli s nami na vojne. Pamätám si však, že sme ju spievali pri nejakých výročiach aj s Rus-mi a Poliakmi, to však už bolo v civile. Potom aj pri pive, pri táborákoch a podobne. V ta-

kejto zostave na záhrade si ne-pamätám, no pospevovali sme si. Zrazu sa však spoza plota ozval môj mladý kamarát:

– Sused, takto vám to pôjde lepšie, a začal nám spoza plota vyhrávať na harmonike par-tizánsku Tichú noc. O chvíľu sedel pri nás a zahral a zaspie-val ju spolu s nami. Harmoni-ka v rukách šikovného človeka

je úžasná vec, dokáže vyvolať oveľa lepšiu atmosféru ako tranzistor. Robí zázraky, pri-ťahuje ľudí.

– A vy čo dnes stále bojujete, pridal sa k nám sused z druhej strany s fľaškou dobrého vín-ka. Aj jeho sem privábil zvuk harmoniky a melódia starej piesne. Pieseň a harmonika prispeli tak k upevneniu su-sedských vzťahov. Tak, ako ke-dysi pieseň upevňovala vzťahy medzi národmi v horách. Čo ma však najviac prekvapilo a potešilo, bol veľmi mladý človek, ktorý tak dobre poznal naše staré pesničky. Mladí ľudia v jeho veku sa dnes za-bávajú pri celkom iných me-lódiách a textoch. A tak ma napadá:

– Národ náš slovenský nie si sám. Dokiaľ tu budú vyras-tať mladí ľudia, ktorí poznajú piesne svojich otcov a dedov, ktorí si ctia ich šediny, dokážu nájsť pre tento národ aj pria-teľov.

Rudolf SLEZÁK

Národ náš slovenský nie si sám

Tichá noc, tmavá noc,krásna je.Na horách partizán bojuje.Mesiačik, ten celú nocnejde spať,s partizánom musí stráž držať.

5 BOJOVNÍK / 16

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ako to teraz bude s prácou dôchodcov, keď aj z dohôd sa budú platiť odvody. Bude nejaký rozdiel medzi riadnou pra-covnou zmluvou a dohodou? A najmä ma zaujíma, ako to bude s predčasnými dôchodcami, ktorí dnes môžu robiť iba na dohody. Ján Horský, Partizánske

Predovšetkým musím zdôrazniť, že práca pre riadnych starobných a invalidných dôchodcov zakázaná nie je a nebude naďalej. Popri po-beraní dôchodku si môžete privyrábať, čo mnohí, vzhľadom na nízke penzie, skôr musia, než môžu. Zmeny sa vôbec nedotknú tých, ktorí pracujú na riadny pracovný pomer, hoci aj skrátený, napr. polovičný alebo štvrtinový pracovný úväzok.

Zmeny sa budú týkať tých penzistov, ktorí dnes pracujú na doho-dy a v tomto prípade budú mať iné dopady na predčasných a iné na riadnych starobných dôchodcov. Pokiaľ ide o riadnych starobných dô-chodcov, začnú platiť z dohôd poistné odvody, ktoré doteraz neplatili. Oproti ľuďom v aktívnom veku nebudú platiť iba jedno zo sociálnych poistení – a to úrazové, keďže už sú na penzii a na invalidný dôcho-dok aj tak nárok nemajú. Budú si však platiť tak nemocenské, ako aj dôchodkové poistenie, ale zároveň budú mať nárok na poistné plnenie.

Tým najdôležitejším plnením je vyšší dôchodok – takže už aj pen-zisti, ktorí pracujú na dohody, budú mať nárok na vyšší dôchodok po skončení tohto „pracovného pomeru“, resp. – ak to parlament zmení – aj každý rok. Dnes sa penzia zvyšuje iba tým, ktorí majú riadny pra-covný pomer, „dohodári“, hoci pracujú, poberajú ten istý dôchodok až do smrti.

To však zároveň znamená, že na dohody už nebudú môcť pracovať predčasní starobní penzisti. V závislosti od rozhodnutia parlamentu – pravdepodobne do konca roka – sa budú musieť rozhodnúť, či chcú radšej poberať predčasný dôchodok, alebo radšej pokračovať v práci na dohodu. Samozrejme, aj v ich prípade platí, že sa im zaplatené dô-chodkové poistenie – ak uprednostnia prácu pred penziou – započíta do novo vypočítaného dôchodku. A ak budú pracovať, tak v momen-te, keď dosiahnu dôchodkový vek, môžu okamžite popri práci začať poberať aj penziu.

Cieľom navrhovaných zmien je, aby aj ľudia, ktorí pracujú na do-hodu, mohli si od štátu uplatňovať rovnaké práva, ako ľudia, kto-rí pracujú na riadny pracovný pomer. V prípade penzistov to bude znamenať rovnako zvýšené dôchodky pre všetkých.výšky pôvodného príjmu.

Doplatky vzrástli u vyše 1200 liekov„Doplatky vzrástli u 1239 lie-

kov a poklesli u 432 liekov,“ pri-blížil viceprezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) On-drej Sukeľ. Poznamenal, že pri viacerých liekoch síce klesla cena, ale znížila sa aj úhrada zdravot-

ných poisťovní, pacient tak tento krok nepocíti.

Vysvetlil, že najviac stúpli do-platky za lieky na vysoký cho-lesterol v dôsledku nového roz-delenia liekov do úhradových skupín, v niektorých prípadoch aj o desiatky eur. Pacienti podľa Sukeľa majú možnosť lacnejších

náhrad v prípade vysokých do-platkov, ako však poukázal ide o iné účinné molekuly. Tie môžu mať napríklad viac nežiaducich účinkov ako pôvodne predpísaný liek a lekár musí účinnú molekulu na novo vypísať na recept.

Ako ozrejmil Sukeľ, doplatky rástli napríklad aj pri liekoch na liečbu osteoporózy. V niektorých prípadoch sa tak z lieku bez do-platku stal liek s doplatkom viac ako desať eur. Aj v tomto prípade môžu pacienti siahnuť po lacnej-šom variante, podľa Sukeľa sa však pri takýchto liečbach zmeny

neodporúčajú. Vyššie doplatky pocítia pacienti aj pri niektorých antiastmatikách a onkologických liekoch.

Asi štvrtina liekov na sloven-skom trhu sa do úhradových sku-pín zaradila na základe toho, na aké ochorenie sú určené. V jednej skupine sa tak ocitlo viacero mo-lekúl s rovnakým mechanizmom

účinku. Ich úhrada sa po novom určuje podľa najlacnejšieho lieku na dané ochorenie s rovnakým mechanizmom účinku. Nové pre-rozdelenie liekov do úhradových skupín umožnila vlaňajšia refor-ma liekovej politiky za minulej vlády a následná ministerská vy-hláška. red TASR

Doplatky u viacerých liekov od 1. augusta vzrástli. Do platnosti totiž vstúpila nová kategorizácia liekov, na slovenskom trhu by tak malo byť k dispozícii 5168 liekov.

Do platnosti vstúpila nová kategorizácia liekov. Ilustr. foto: Bojovník

Po z ý v a m e v á s

na 24. ročník turistického pochodu

„Náučným partizánskym chodníkom“Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti

68. výročia SNP

dňa 25. augusta 2012 na trase Zlatno – Skýcov.

Začiatok 8. hod. pri pamätníku SNP v obci Zlatno,pokračuje 12 km peším pochodom

do obce Skýcov, kde oslavy vyvrcholiapri pamätníku SNP o 14. hod.

Záujemcovia z okolia Nitry budú prepravení mimoriadnymi autobusmi z Nitry – odchod o 6,45 hod. zo Župného námestia.

Účastníkom ponúkame pekné zážitky z nádhernej prírodnej

scenérie a krásy tohto ešte ekologicky čistého prostredia,

zoznámenie sa s históriou odboja v kraji pod Tríbečom.

Pravidelní účastníci majú možnosť stretnutia s priateľmi

rôznych vekových kategórií.

Organizačný štáb PCh

V obci Nižná Polianka, okres Bardejov, sa v polovici júla stretlo viac ako 100 členov klubov vojen-skej histórie zo Slovenska, Česka, Poľska, Ruskej federácie a Ukra-jiny. V rámci podujatia s názvom Karpaty 1914–1915 priblížili verej-nosti prostredníctvom autentickej rekonštrukcie boje z čias 1. svetovej vojny.

„Počasie nám vyšlo, prišlo po-merne dosť ľudí. Okrem samot-nej bojovej ukážky sme tu mali aj vojenskú kuchyňu, rôzne výstavy, takže každý si prišiel na svoje,“ zhodnotil predseda Klubu vojenskej

histórie Beskydy Martin Drobňák, ktorý je zároveň hlavným organizá-torom podujatia. Ukážka bola podľa neho dynamická a zaujímavá, pred-stavilo sa viac 70 uniformovaných vojakov. „Ďalších zhruba 50 účast-níkov bolo z iných mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú výsku-mu vojenskej histórie a záchrane vojenských historických pamiatok,“ dodal Drobňák.

Návštevníkom organizátori okrem vojakov predviedli aj dva ra-kúske ťažké guľomety Schwarzlose a dva ruské guľomety, predstavili tiež dva mínomety z čias 1. svetovej

vojny a rôznu pyrotechniku. Scenár moderovanej ukážky bojov z tohto obdobia spracovali na základe au-tentických spomienok účastníkov karpatského frontu, išlo teda o reál-nu situáciu z jari 1915.

„Miesto bojiska sme vybrali tak, aby sa nachádzalo blízko reálnych bojov 1. svetovej vojny, nachádza-li sme sa pri obci Nižná Polianka, ktorá bola blízko bojiska,“ vysvetlil Drobňák. Na boje sa prišlo pozrieť asi 1500 ľudí, areál bol podľa neho plný. Vojenský historický klub teraz čaká dobrovoľnícka práca na vojen-ských cintorínoch. red TASR

Dvojica maskovaných páchateľov so zbraňou v ruke sa pokúsila v stredu 25. júla popoludní ukrad-núť v Slovenskom národnom múzeu (SNM) – Múzeu SNR v Myjave historické zbrane – zbierkové predme-ty z druhej svetovej vojny. Ako informovala riaditeľka SNM – Múzea SNR Alena Petráková, neznámym pá-chateľom sa nepodarilo krádež realizovať vďaka kva-litnej ochrane zbierkových predmetov.

„Všetky zbrane v zbierkach Slovenského národného múzea sú v zmysle platnej legislatívy demilitarizované

a trvalo znefunkčnené. Zbierky sú uložené v uzamy-kateľných vitrínach so špeciálnym bezpečnostným sklom a objekt múzea má elektronický monitorovací a zabezpečovací systém,“ uviedla Petráková s tým, že lupičom sa nepodarilo rozbiť bezpečnostné sklo.

Pokus o lúpež potvrdil aj hovorca Krajského riadi-teľstva Policajného zboru v Trenčíne Pavol Kudlička. Páchatelia podľa neho nespôsobili múzeu žiadnu ško-du a z miesta činu ušli. „Polícia začala trestné stíhanie za zločin lúpeže. Páchateľom hrozí trest odňatia slo-body na sedem až 12 rokov,“ doplnil Kudlička.

red TASR

Vojnové zbrane

Ukážky bojov z 1. svetovej vojny

BOJOVNÍK / 16 6

Druhá svetová vojna očami študentov zMúzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici tento rok zorganizovalo 4. ročník celoslovenskej výtvarnej a li-terárnej súťaže Cesty za poznaním minulosti. Celá súťaž sa niesla pri príležitosti 67. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a 68. vý-ročia SNP. Jednou z ocenených prác bola práca študenta 2.GV triedy Andreja Šiketa. Práca na tému Obráť svoju tvár k slnku a všetky tiene padnú sa umiestnila na 3. mieste.

„Stvárnil som človeka ovláda-ného istým mechanizmom, člo-veka, ktorý mi pripomína robota. Jeho myšlienky sú pochmúrne a jednoznačne v nich dominuje smrť. Túto priamočiarosť mys-lenia podčiarkuje aj zvolená technika. Použil som perokresbu v kombinácii so suchým paste-lom,“ povedal Šiketa o svojej práci. Ako dodal, chcel tým na-značiť skutočnosť, že človek – vojak sa vo vojnovej mašinérii ,musí’ správať ako robot. Jeho konanie je obmedzené na plne-nie vopred naprogramovaných pokynov svojich nadriadených. Pokiaľ podľahne obyčajnej ľud-skosti, zlyhá. Aj keď smrť patri-la ku každodennej realite, mno-hí sa ju snažili akoby oklamať. Človek v istom okamihu prestal byť tým robotom a mohol spra-viť niečo neočakávané, urobiť istú anomáliu vo svojom konaní. Zakročiť, zamedziť rozmáhaniu smrti, brániť životy obyčajných ľudí... a keď sa už inak neda-lo, urobiť niečo, čím by dal tej svojej smrti význam. „Osobne si myslím, že si treba uctiť každé-ho človeka, vojaka i civila, ktorý vo vojne i v Slovenskom národ-nom povstaní položil svoj život. Otvára sa nám tak priestor na za-myslenie sa nad hodnotou života a spoločnosti, ale aj priestor na to, aby sme ukázali nasledujúcim generáciám hrôzy vojny a jej bo-lestivé následky. Cesta umenia je jednou z tých ciest, ktoré dokážu vďaka svojej expresivite silne za-pôsobiť,“ zdôraznil.

Učia sa o vojneV rámci hodín dejepisu sa

študenti školy oboznamujú s významnými udalosťami slo-venských dejín. Veď predsa je povinnosťou človeka poznať zá-kladné míľniky histórie vlastného národa. Všetci si uvedomujeme, že novembrové udalosti z roku 1989 priniesli mnoho spoločen-ských zmien. Akosi sme prestali venovať pozornosť našim vlast-ným slovenským záležitostiam a začali sme skúmať inú neslo-venskú minulosť. Pocit neko-nečnej slobody sa odzrkadľuje aj v akceptovaní našej histórie. Za-búda sa na minulosť, žije sa pre prítomnosť. Primäť študentov k tomu, aby cez vlastnú históriu spoznávali svet, seba, je v súčas-nosti úloha veľmi neľahká, tŕnis-tá. Naozaj si treba zložiť ružové okuliare, akceptovať realitu, ale na druhej strane sa snažiť nájsť spôsob, ktorým ju možno aspoň trochu zmeniť k lepšiemu.

Dnes, 68 rokov po vypuknutí

Slovenského národného povsta-nia a 67 rokov po skončení druhej svetovej vojny, sa mnoho mla-dých ľudí konfrontuje s týmito udalosťami okrem hodín dejepisu aj prostredníctvom literatúry ale-bo fi lmu. Toto sú hádam najvhod-nejšie prostriedky, ako podporiť záujem, nechať rozvinúť sled ich myšlienok a úvah. Študenti zbys-tria pozornosť pri (odhliadnuc od schematizmu) Bednárových die-lach Kolíska a Sklený vrch, pou-važujú nad mravným posolstvom Jarunkovej Čierneho slnovratu, v tichu precítia básne neznámeho Marcela Hertza, Rudolfa Dilonga či Laca Novomeského, snažia sa pochopiť význam zaradiť Cha-lupkovo Mor ho! do vysielania Slobodného povstaleckého vy-sielača v Banskej Bystrici v čase vypuknutia Slovenského národ-ného povstania.

Spoznávajú hrôzy vojny„Vo vojne niet spravodlivých

a nespravodlivých. Nejestvuje dobrá a zlá vojna. Existuje len zlá a horšia. A o čo všetko nás vojna oberá? Rodičov o deti, deti o rodičov... vojna oberá ľudí pre-dovšetkým o ideály. A ľudia bez ideálov sú iba bezduché a bez-prizorné bytosti blúdiace týmto svetom,“ píše vo svojej úvahe Jana Teplanová, študentka 1. FPV triedy.

„Z rozprávania môjho starého otca viem, že jeho otec bojoval v Povstaní. Vraj niekoľkokrát unikol smrti. Keď sa ho starý otec pýtal na podrobnejšie informácie, vždy dostal vyhýbavú odpoveď. Môj prastarký o tomto období veľmi nerád rozprával. Nie je ťažké uhádnuť prečo,“ v rámci diskusie v Ipeľskom Sokolci po-znamenala Brigita Chvojková, študentka 1. FPV triedy.

„Ocitnúť sa zoči-voči nepria-teľovi a splniť si svoju vojenskú povinnosť je pre mňa nepredsta-viteľné. Stať sa vlastne vrahom proti svojej vôli chce veľký kus odvahy a ,zanietenia’. Chápem tých, ktorí sa nikdy s touto situ-áciou nestotožnili a ak aj vojnu prežili, mátala ich celým nasle-dujúcim životom.“ Matej Vražel, študent 2. FPS triedy.

„Navštívila som koncentračný tábor v Osvienčime, kam bolo počas Slovenského národného povstania transportovaných mno-ho obyvateľov Slovenska. Ťažko sa mi hovorí o pocitoch, ktoré som pri prehliadke priestorov pre-žívala. Stáť na začiatku chodby a nemo sledovať, ako sa do vás prostredníctvom fotografi í vpíjajú pohľady väzňov, bolo pre mňa nie-

čo strašné. Dúfam, že mi to nikto nebude mať za zlé, ale odvtedy som si nepozrela ani jeden fi lm s tematikou druhej svetovej vojny, Slovenského národného povsta-nia alebo holokaustu. Nemám na to odvahu.“ Michaela Horníková, študentka 2. FPS triedy.

Krajinársky kurzk výročiu SNP

Začiatkom júna sa študenti 1. FPV triedy zúčastnili krajinár-skeho kurzu v Ipeľskom Sokolci. Pedagógovia Gabriel Kosmály

a Richard Aradský ho pravidelne organizujú pre študentov študij-ných odborov fotografi cký dizajn a propagačné výtvarníctvo. Tento školský rok do vopred napláno-vaného repertoára rôznych akti-vít zakomponovali aj problema-tiku druhej svetovej vojny a Slo-venského národného povstania. Nadviazali tak na jednu z tém tohtoročného už v poradí 4. roč-níka výtvarnej a literárnej súťa-že Cesty za poznaním minulosti 2012, ktorej sa škola pravidelne zúčastňuje. Obaja pedagógovia si

vopred uvedomovali, že si stano-vili ťažkú úlohu.

„Očakávali sme, že študenti budú spočiatku v rozpakoch,“ začal svoje rozprávanie R. Arad-ský. „Téma Čo pre mňa zname-ná Slovenské národné povstanie môže spôsobiť vrásku nejednému umelcovi. Pre dnešného mladého človeka stelesňuje nielen ďalekú minulosť, ale nadobúda politickú príchuť,“ zamyslel sa. Preto sa s kolegom pokúsili nájsť vhodný spôsob, ako preklenúť rozpaky a zorientovať sa v téme. Zohľad-

Detailný záber na makety s vojnovou symbolikou.

Objekty stelesštudenti do pr

Jednou z ocenených prác bola práca štu-denta 2. GV triedy Andreja Šiketa. Študenti zachytili svoje práce na fotografi ách.

7 BOJOVNÍK / 16

zo Strednej umeleckej školy v Leviciach

nili pritom všetky činitele, s kto-rými sa študenti stretli. „Snažíme sa našich študentov viesť k po-znaniu, že pokiaľ budú pracovať v umeleckej oblasti, budú nútení konfrontovať sa s akoukoľvek problematikou, s akoukoľvek požiadavkou objednávateľa,“ vy-svetlil.

Podľa G. Kosmályho bolo pre-dovšetkým potrebné študentom vysvetliť súvislosti týkajúce sa tejto udalosti. „Spolu so študent-mi sme prešli motivačnou fázou. V rámci úvodného brainstormin-

gu sa študenti vyjadrili k proble-matike. Po ňom nasledovala pro-jekcia fi lmu režisérov V. Bahnu a Z. Záhona Poéma o svedomí,“ uviedol G. Kosmály. Súčasťou projekcie bol výklad a vysvet-lenie súvislostí. Po vzhliadnutí fi lmu sa študenti pokúsili získané informácie utriediť a spoločne vymyslieť stratégiu realizácie témy.

Študenti sa rozhodili pre tvor-bu symbolických makiet, ktoré v ich vedomí najintezívnejšie stelesňujú udalosti súvisiace so

Slovenským národným povsta-ním. Z kartónov vytvárali troj-rozmerné objekty symbolizujúce pre nich najdôležitejšie momen-ty – akési mementá dávnej doby (konkrétne i abstraktné): parti-zán, sanitka, zbraň, (nevinné) ruky, hákový kríž... Už zhotovené objekty sa rozhodli naištalovať do voľnej prírody, ale v názna-koch rešpektovať okolnosti, ktoré sa k nim úzko viažu. Tak vďaka mladým fotografom vznikli veľ-mi zaujímavé zábery, ktoré aj po takej dlhej dobe pripomínajú túto

významnú udalosť. Finále pred-stavuje pálenie hákového kríža ako symbol defi nitívneho konca zverstiev, ktoré sa na nevinných ľuďoch v časoch Slovenského národného povstania a celej dru-hej svetovej vojny napáchalo.

SUŠ Ladislava BielikaStredná umelecká škola Ladi-

slava Bielika v Leviciach bude v septembri začínať už svoj tri-dsiaty šiesty školský rok. Počas svojej existencie si vybudovala pevné miesto v sieti stredných

škôl Nitrianskeho samosprávne-ho kraja. Od učebných a neskôr i študijných odborov sa postupne vyprofi lovala na strednú školu ponúkajúcu štúdium v študijných odboroch s umeleckým zamera-ním: propagačná grafi ka, propa-gačné výtvarníctvo, fotografi cký dizajn, odevný dizajn a priemy-selný dizajn.

K jednému z najvýznamnejších dní jej existencie nepochybne patrí 18. december 2008. V ten-to deň sa konal slávnostný akt odovzdania certifi kátu s prepoži-čaným čestným názvom Stredná odborná škola Ladislava Bielika. Meno významného slovenského fotografa Ladislava Bielika sa v názve školy neobjavuje náhod-ne. Je s ňou prepojené niekoľký-mi pomyselnými niťami. Prvou z nich je fakt, že Ladislav Bielik sa narodil v Leviciach, tou dru-hou je jeho profesia fotografa. Fotografovaniu zasvätil väčšinu svojho aktívneho života, venoval sa reportážnej športovej i spolo-čenskej fotografi i. Z množstva nespočetných záberov ho však preslávil jeden, a to fotografi a známa pod názvom Muž s odha-lenou hruďou pred okupačným tankom. Fotografi u, ktorá oblete-la celý svet a stala sa symbolom spontánneho odporu ľudí proti okupácii Československa voj-skami Varšavskej zmluvy, urobil ráno 21. augusta 1968. Táto Bie-likova fotografi a bola v zmysle znaleckých posudkov označená za ikonu fotografi ckej tvorby 20. storočia.

Druhým významným dňom v novodobej histórii školy je 1. september 2011. Od toho dňa škola vo svojom názve nesie prívlastok umelecká. Vyslúžila si ho tvrdými rokmi mravčej práce všetkých zamestnancov a štu-dentov, ktorí sa vždy snažili ro-biť všetko najlepšie pre jej dobré meno v povedomí tak odbornej, ako i laickej verejnosti.

Skutočnosť, že škola dýcha at-mosférou umenia, nepripomínajú iba jej priestory. Študenti si svoje umelecké cítenie cibria nielen na hodinách odborných predmetov, ale aj tým, že sa zapájajú do rôz-nych výtvarných súťaží. Práve tie sú pre nich akousi sebarefl exiou a zároveň príležitosťou overiť si svoje nadanie a svoj talent pre zrakmi širokej odbornej verej-nosti. Z nespočetného množstva súťaží možno spomenúť hlavne tie, na ktorých sa umiestňujú na popredných miestach takmer pra-videlne: Prečo som na svete rá-d/-a – celoslovenský protidrogo-vý výtvarný projekt s medziná-rodnou účasťou; Európa v škole – medzinárodný projekt spojený so súťažou; Bienále fantázie Martin; Kreativita mladých grafi kov; Plagát roka; Slovensko – krajina v srdci Európy; Textilná tvorba; fotografi cká súťaž Amfo a iné.

Dvojstranu pripravili: Emília Kováčová, red

Takto prebiehala výroba makiet krajinárskeho kurzu k výročiu SNP.

Makety, ktoré študenti vyrobili v rámci projektu, umiestnili do prírody.sňujúce druhú svetovú vojnu inštalovali rírody.

BOJOVNÍK / 16 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJán Kadár(1. 4. 1918 – 1. 6. 1979) – REŽISÉR

Režisér Ján Kadár dvadsať rokov výrazne formoval českú a slovenskú kinematografi u a ani odchodom do emigrácie jeho fi lmárske dielo nestratilo na vý-zname. Naopak, jeho rukopis je zjavný z viacerých divácky úspeš-ných fi lmov, ktoré vznikli u nás a neskôr v Amerike. Jeho dielo by bolo veľké, aj keby nebolo oven-čené slávnym Oscarom. Zaslúže-ne ho roku 1969 The New York Times zaradili medzi päťdesiat najvýznamnejších režisérov sveta.

Ján Kadár sa narodil 1. apríla 1918 v Budapešti ako tretie die-ťa Lujzy a Rudolfa Kadára. Jeho mama bola židovského pôvodu a pochádzala z Dolného Kubína, otec bol právnik a jeho korene siahali do Miškolca. V čase na-rodenia syna Jána bývala rodina v Rožňave a matka išla do Bu-dapešti k príbuzným iba porodiť svoje najmladšie dieťa. Rožňav-čania sú na slávneho režiséra do-dnes hrdí a magistrát mesta v spo-lupráci so Slovenským fi lmovým klubom mu roku 2005 osadil na bývalom dome Kadárovcov pa-mätnú tabuľu.

V Rožňave vychodil Ján Kadár ľudovú školu, a potom nastúpil do Štátneho československého re-formovaného reálneho gymnázia v Lučenci. Vtedy už rodina bývala v Brezne, kde si otec zriadil malú právnickú kanceláriu. Keďže bol tak trochu bohém a dosť času trávil v kaviarňach, Ján si k nemu nikdy nevytvoril hlbší vzťah. V Brezne rodina pravdepodobne nebývala dlho, lebo v roku 1935 už Kadá-rov otec pracoval v Senci a o rok neskôr v Gute (dnešné Kolárovo). Ján Kadár zmaturoval roku 1936 na gymnáziu v Leviciach, kde sa prvýkrát stretol s profesionálnym divadlom. So spolužiakmi nav-štívili predstavenie Jiřího Voskov-ca a Jana Wericha, ktorí so svojím Osvobozeným divadlom hosťova-li v Bratislave. Veľmi rád chodil aj

do mestského kina, kde ho zaujali najmä americké hudobné fi lmy.

Po maturite sa Ján rozhodol štu-dovať právo, čo nikoho neprekva-pilo, lebo aj otec a brat boli advo-káti. Do prvého ročníka Právnic-kej fakulty Karlovej univerzity v Prahe nastúpil na jeseň roku 1936. Rodičia nemali veľa peňa-zí, ale Ján sa uskromnil, nechcel im pridávať starosti a skúšky ro-bil v termíne. V lete 1938 mal za sebou náročnejšiu časť štúdií a o dva roky sa mohol stať advo-kátom. Praha mu však poskyto-vala aj iné možnosti ako štúdium a on sa nadchol najmä pre divadlo a kino.

Celkom úspešný študent sa po prázdninách do Prahy už nevrá-til, rozhodol sa nastúpiť na práve vznikajúcu Školu umeleckých re-mesiel v Bratislave, kde bol vedú-cim fotografi ckého odboru Karol Plicka. V septembri 1938 nastúpil Ján Kadár do nového fi lmárskeho kurzu vytvoreného predovšetkým pre tvorcov dokumentárneho fi l-mu. Úspešný štart novej fi lmár-skej školy však onedlho násilne prerušili politické udalosti. Za-nikla Československá republika, nemecké vojská obsadili Sudety, Maďarsko okupovalo južné Slo-vensko. Všetko bolo zrazu inak, aj rodné mesto a súčasné bydlisko mladého fi lmára sa ocitli v inom štáte. V lete 1939 nová slovenská vláda zrušila Školu umeleckých remesiel. Mladý Kadár odišiel domov, ale tým sa krušné časy rodiny iba začali. Hoci v prvej polovici roka 1939 bolo Maďar-sko pre Židov ešte bezpečnejším prostredím ako Slovensko, zakrát-ko sa aj tam stali „nespoľahlivými živlami“ a väčšina z nich sa ocitla v koncentračných táboroch.

V druhej svetovej vojne stratil Ján Kadár celú rodinu a sám ostal nažive iba náhodou. Po oslobode-ní sa vrátil do Prahy a akoby začal žiť celkom odznova. Na radu Ka-

rola Plicku odišiel do Bratislavy, kde bolo viac možností na uplat-nenie sa pri výrobe fi lmov. Jeho sen, ktorý ho držal pri živote v ne-

ľudských podmienkach počas voj-ny, sa začal plniť. Od roku 1945 pracoval ako režisér v Štúdiu krátkeho fi lmu v Bratislave, kde sa venoval prevažne dokumentár-nemu fi lmu. Vo svojich prvých fi l-moch odsudzoval vojnu a zločiny, ktoré prináša. Z tohto obdobia po-chádzajú jeho dokumenty Na tros-kách vyrastá život, Sú osobne zod-povední za zločiny proti ľudskosti!

a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! Ako asis-tent réžie spolupracoval v Prahe s Bořivojom Zemanom na fi lmo-

vej adaptácii románu Mŕtvi medzi živými a scenáristicky na komédii Nevíte o bytě? V roku 1949 sa vrátil na Slovensko a vytvoril svoj celovečerný fi lm Katka.

Od roku 1952 spolupracoval Ján Kadár s Elmarom Klosom, s ktorým vytvoril viacero úspeš-ných fi lmov. Pritom, ako povedal Kadár, nikdy neboli dôverní pria-telia, ale iba zohratí partneri. Ich

prvý spoločný fi lm bola dráma Únos, potom nasledovala komédia Hudba z Marsu, vojnová dráma podľa románu Ladislava Mňačka Smrt si říká Engelchen a súdna dráma Obžalovaný. V roku 1965 sfi lmovali drámu o prenasledova-ní Židov na východnom Sloven-sku počas druhej svetovej vojny Obchod na Korze. O rok neskôr získal ako prvý československý fi lm Oscara. Film okrem režisérov preslávil aj jedinečného sloven-ského herca Jozefa Kronera, kto-rý v ňom bravúrne stvárnil hlav-nú postavu. Spoločným fi lmom slávnej režisérskej dvojice bol aj fi lm Touha zvaná Amanda, ktorý vznikol v česko-americkej kopro-dukcii.

V roku 1968 Ján Kadár s man-želkou Juditou a svokrou Klárou Sacherovou odišiel do USA a žil v emigrácii. Spočiatku ešte do-končoval rozpracovaný fi lm, no neskôr to bolo s prácou horšie. Pí-somne sa dohadoval so spisovate-ľom Ladislavom Mňačkom, ktorý bol už tiež v emigrácii, že sfi lmuje jeho knihu Ako chutí moc, ale z fi -nančných dôvodov z toho zišlo. V americkej a kanadskej produk-cii vytvoril Ján Kadár ešte päť fi l-mov a istý čas prednášal na Aca-demy of Art v Los Angeles.

V roku 1978 sa Kadárovci pre-sťahovali z Los Angeles do mesta Santa Monica na pobreží Tichého oceána, kde na Jána Kadára do-ľahli zdravotné ťažkosti. Nakrú-cal fi lm Freedom Road (Cesta slobody) a nikto so štábu si neuve-domoval, že je vážne chorý. Jeho silný kašeľ pripisovali náruživé-mu fajčeniu.

V piatok 1. júna 1979 Kadára prijali do nemocnice v Los An-geles a o niekoľko hodín neskôr zomrel. Po kremácii 3. júna 1979, ktorá je proti zásadám židovskej viery, Kadárov popol rozptýlili nad vodami Tichého oceána.

Jozef LEIKERT

Ak v súčasnej dobe naše médiá zväčša vytvárajú nad obdobím ľudovej demokracie a socializmu v povojnovom Československu iba ťažké tmavé mraky, pozoru-hodná výstava s veľmi výstiž-ným názvom Prerušená pieseň v Esterházyho paláci na Námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave dáva preniknúť cez tieto chmáry aj slnečným lúčom širšieho, ob-jektívnejšieho poznania tej doby prostredníctvom umenia.

Tvorcom výstavy Umenie socialistického realizmu 1948–1956 patrí uznanie za výber a prehľadné tematické usporia-danie exponátov z oblasti maliar-stva, kresby, grafi ky, sochárstva a architektúry. Archívne a tex-tové dokumenty približujú pod-mienky novodobých tendencií v umeleckej tvorbe v rámci po-

stupného vzniku pravidiel socia-listického realizmu. Primárnymi dielami sa stali obrazy a sochy znázorňujúce robotníkov, roľní-kov, úderníkov – budovateľov krajších zajtrajškov. Na výslní nemohli chýbať ofi ciálne portré-ty ideových vodcov od Lenina, Stalina až po našich súdruhov Gottwalda, Zápotockého, Širo-kého, ktorých veľkorozmerné obrazy máme možnosť na výsta-ve vidieť.

Mnohé vystavené obrazy, so-chy a busty sú strednej a staršej generácii dobre známe – ví-davali sme ich v kanceláriách úradov, v kultúrnych domoch, v prvomájových sprievodoch. Aj dobové plagáty mobilizovali pracujúcich prácou bojovať za mier a ničiť amerického chro-báka mandelinku zemiakovú.

Niektoré dnes pôsobia úsmevne, vtedy to však boli vážne výzvy. Zaujímavé sú povojnové plagáty bratislavských kín – starší zais-te si pamätajú na jeden z prvých hraných sovietskych fi lmov Ona bráni vlasť alebo neskorší Pád Berlína.

Bohaté zastúpenie majú ume-lecké diela v národnej téme,

najmä z obdobia národnooslo-bodzovacieho boja proti ne-meckým fašistom. Slovenské národné povstanie patrilo k do-minantným námetom súdobého maliarstva i sochárstva. Obrazy slovenských hôr s partizánmi však nezobrazujú romantických bojovníkov, ale skutočných hr-dinov v krutých bojoch za našu slobodu. Podobne aj busty Jána

Nálepku či Miloša Uhra. Mnohé zobrazenia sú odrazom reality tých rokov vojny, niektorí vý-tvarníci ich prežívali aj osobne ako priami účastníci povstania.

Každého návštevníka nielen zaujme, ale aj prekvapí rozsah skíc a predlôh Martina Benku pre výzdobný program Armád-neho divadla v Martine. Domi-

nantným dielom celej, niekoľko rokov spracovávanej kolekcie je veľká opona, vystavovaná prav-depodobne prvýkrát. Podobne zaujmú v bloku architektúry projekty Jiřího Krohu na vzoro-vé socialistické mestečko Nová Dubnica. Tie boli pretavené do skutočnosti a dnešná Nová Dub-nice má všetky znaky vtedajších zámerov socialistického realiz-

mu – vytvárať vhodné životné prostredie architektúrou dostup-nou masám, ktorá popri funkcii a účelu nesie aj vyšší význam a má svoj obsah. Vidieť dnešnú Novú Dubnicu zrodenú začiat-kom päťdesiatych rokov s boha-tou zeleňou a širokými ulicami, s pôvodnými umelecky stvárne-nými fasádami, naozaj stojí za to.

Výstavu Prerušená pieseň aj s pútačom – sochou Stalina ako umeleckým dielom (nie osob-nosťou, ako si niektorí samo-zvaní ideológovia vysvetľujú) odporúčam navštíviť aj členom nášho Slovenského zväzu pro-tifašistických bojovníkov, žia-kom a študentom škôl, pretože vidieť tieto vzácne exponáty dá určite viac ako niekoľko hodín vlastivedy a výtvarnej výchovy. Výstava potrvá do 21. októbra a stručná informácia o nej je na webovej stránke SNG www.pre-rusenapiesen.sk. Milan BUŠO

Obrazy slovenských hôr s partizánmi však nezobrazujú romantických bojovníkov, ale skutočných hrdinov

v krutých bojoch za našu slobodu. Podobne aj busty Jána Nálepku či Miloša Uhra.

Prerušená pieseň

Ján Kadár Foto: archív

9 BOJOVNÍK / 16

Bardejov 2 s 96-ročným Adamom Bogolom. Bardejov 3 s 86-ročnou Má-riou Slivovou. Cigeľ s 85-ročnou Annou Marcikánovou. Hermanovce s 97-ročnou Máriou Palkovou. Horná Streda s 89-ročným Vojtechom Bielikom. Kríže s 92-ročnou Annou Te-

jovou a 91-ročnou Annou Cho-movou. Lisková s 91-ročným Joze-fom Čapčíkom. Lučenec 4 s 90-ročnou Ire-nou Vaculčiakovou. Nižný Hrabovec s 84-roč-nou Júliou Minarčinovou. Trenčín 1 s 87-ročným Štefa-nom Mazáňom.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Rozlúčkas partizánkou

ZO SZPB Čierny Balog sa 15. júna rozlúčila s 92-ročnou PAV-LOU ROUSOVOU. Členkou SZPB bola od r. 1945 a v mlad-ších rokoch bola aj predsedníčkou ZO a členkou predsedníctva OV. Za svoju činnosť v SZPB, ako aj účasť v odboji, dostala všetky zväzové vyznamenania, vrátane medailí Ruskej federácie a Ukra-jiny.

Ako 24-ročná kuchárka pilčí-kov v Jasení sa rozhodla nasledo-vať mladšieho brata k partizánom. Pridala sa k partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov v časti Ja-senie – Prašivá ako ošetrovateľka, k oddielu Petra Černova. Bojovú činnosť skončila 23. marca 1945, keď od svojich rodičov odviezla

do nemocnice v Košiciach rane-ného mjr. Alexandra Timka.

Od ministerstva obrany dosta-la za účasť v odboji medailu Za chrabrosť, bola držiteľkou Osved-čenia 255/46. Za aktívnu činnosť v SZPB a bojovú odvahu jej patrí úprimné poďakovanie.

Anton PÔBIŠ, tajomník OblV SZPB Brezno

Priamy účastník oslobodzovacích bojov v SNP, partizán ANDREJ KOŠČ, nás navždy opustil 14. 7. 2012. Narodil sa 9.januára 1926 v Závadke. V auguste 1944 odišiel do partizánskej jednotky V.A. Ka-rasjeva – Stepanova, ktorá pôsobila v Čergovských horách. Bojmi pre-šiel cez Vislanku, Bajerovce, Le-vočské pohorie, Kráľovú hoľu, Heľ-pu až do obce Kordíky pri Banskej Bystrici. Najtvrdších bojov sa zú-častnil pri Veľkých Uherciach, Hos-tí, Jedľových Kostoľanoch, Obi-ciach, Zlatne, Orovnici. Bol účastní-kom aj tragédie v Drahožickej Huti na sever od Skýcova. Len zázrakom sa mu podarilo prebiť s malou sku-pinkou spolubojovníkov z fašistic-

kého obkľúčenia. 13. februára 1945 sa mu podarilo prebiť k postupujúcej Červenej armáde pri obciach Orov-nica a Tekovská Breznica. Bol za-radený do jednotky pplk. Avdejeva, s ktorou bojoval až do konca vojny,

ktorý ho zastihol v maďarskom Miškolci v nemocnici. V bojoch bol niekoľkokrát ranený. Bolo mu vydané osvedčenie podľa zák. 255 v roku 1948.

Za bojové zásluhy bol vyzna-menaný Vojnovým Krížom, Me-dailou radu SNP II. trieda, Čsl. medailou za zásluhy II.stupňa, Duklianskou pamätnou medailou, Pamätnou medailou SNP k 20. výročiu, Čestným odznakom par-tizánska hviezda, Čestným odzna-kom za bojové zásluhy v ZSSR, medailou Ruskej federácie k 65. výročiu oslobodenia a medailou ÚR SZPB k 65. výročiu oslobo-denia. Bol držiteľom ešte ďalších ocenení za prácu v mierovej dobe. Od vzniku SZPB bol jej členom a zaslúžilým funkcionárom.

Ladislav ŠLACHTOVSKÝtajomník OblV SZPB v Starej Ľubovni

Odišielbojovník

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Dňa 8. júla sa dožila významného jubilea JÚLIA SEGEČOVÁ, predsedníčka ZO SZPB v Klenovci. Organizáciu prevzala v roku 1997 značne prestarnutú, pri prirodzenom úbytku starých členov by bola už zanikla. Počas tých 15 rokov pribudlo vyše sto nových členov a podstatne sa znížil priemerný vek. Dnes má ZO SZPB v Klenovci okolo 135 členov a patrí medzi najpočetnejšie v okrese Rimavská Sobota, kde je oslávenkyňa členkou predsedníctva.

Pri tejto milej príležitosti prajeme našej Julke veľa síl a výdrže pri vedení organizácie, v osobnom živote pevné zdravie, neutícha-júcu radosť z dvoch dospelých vnukov a do ďalších rokov všetko najlepšie zo srdca želá výbor a určite aj všetci členovia ZO SZPB v Klenovci. red

Jubilantka

• Bratislava 9: Zora Máchová 89 a Štefan Minarovič 86 rokov.• Bratislava 15: Pavla Hudco-vičová a Vlasta Kozačková 90 rokov.• Bratislava 16: Jindra Polon-cová 89, Ľubomíra Lilová 86 a JUDr. Ján Skalický 55 rokov.• Bratislava 18: Karolína Kme-ťová 92, Magdaléna Révajová 82, Ing. Soňa Kozáčková a Ing. Jarmila Šlauková 81 rokov. • Bratislava 23: Ing. Ervín Šim-ko 85 rokov.• Bratislava 24: Ivan Votruba 93 rokov.• Bratislava 26: Laura Špániko-vá 90 rokov.• Bratislava 44: Ema Hudobo-vá 83 rokov.• Bratislava 45: František Mráz 95 rokov.• Brezno 1: Mária Mikluščáková 85 a Mária Šiminská 83 rokov.

• Banská Bystrica – Radvaň: Ľudovít Bystran 91 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP/A: RNDr. Milan Petro 75 rokov.• Banská Bystrica – Fončor-da: Viera Papcunová a Mária Uličná 83, Marie Vitásková 55 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mie-ru: Milena Olejárová 84 a PhDr. Ján Šlosiar 60 rokov.• Banská Bystrica – Rudlová: Ondrej Javorka 88 rokov.• Breznička: Jozef Muška 60 rokov.• Bojnice: Ján Hudec 70 rokov.• Belá – Dulice: Juraj Kollárik 82 rokov.• Bežovce: Ružena Sabová 60 rokov.• Budkovce: Mária Džunková 83 rokov.• Bracovce: Miroslav Kolesár 60 rokov.

• Bardejov 1: Mária Dzuriková 84 rokov.• Bardejov 3: Mária Grivňová 90, Salome Deaková 85, Anna Jureková 80 a Juraj Grešš 55 rokov.• Beloveža: Mária Balenčinová 82 rokov.• Cigeľka: Marta Zoľáková 86 rokov.• Čierna n/Tisou: Anna Eržino-vá 81 rokov.• Čierne n/Topľou: Jozef Stra-ka 84 rokov.• Gerlachov: Mikuláš Ristvej 90 rokov.• Gočovo: Michal Sklenár 90 rokov.• Hostie: JUDr. Ján Jonis 65 ro-kov.• Hnúšťa: Ľubomíra Hroncová 55 rokov.• Humenné 3: Michal Balint 89 a RNDr. Mária Cehelská 60 rokov.• Hatalov: Anna Dorčáková 83 rokov.• Choňkovce: Ing. Ján Mikov-čik 60 rokov.• Chmeľová: Demeter Korba 92 rokov.• Jasenie: Eugénia Tanáčová 80 rokov.• Jovsa: Andrej Beluš 88 rokov.• Kremnica: Mária Miertušová 75 rokov.• Kordíky: Ondrej Donoval 99 rokov.• Krivé: Andrej Kaščák 89 ro-kov.• Livov: Helena Švedová 85 ro-kov.• Lipany: Štefan Mišenko 88 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Anna Chovancová 84 rokov.• Lučenec 2: Zuzana Bohušová 97 a Viktor Magic 91 rokov.• Liptovský Mikuláš: Viera Nahálková 86, Alžbeta Paulí-nyová a Július Janeka 84, Mária Chrapčiaková 82 rokov.• Modra: Ing. Kazimír Brestič 87 rokov.• Myjava: Štefan Hornáček 91, Anna Jurášová 88 a Anna Kro-čianová 87 rokov.

• Martin – Stred: Ladislav Pal-la 88 rokov.• OblV Martin: Vladimír Hetteš 82, Oľga Kováčová 75 a Imrich Repka 65 rokov.• Malcov: Jozef Reviľák 87 ro-kov.• Michalovce 2: Imrich Galský 86 a Zuzana Pallaiová 75 rokov.• Nacina Ves: Štefan Maťaš 91 a Jozefína Rudačková 87 rokov.• Nižný Žipov: Milan Macko 55 a Ing. Eva Jacková 50 rokov.• Novosad: Bc. Michal Petrus 35 rokov.• Nižný Hrabovec: Juraj Kusko 60 rokov.• Očová: Ing. Anna Holíková 70 a Juraj Chabada 65 rokov.• Pezinok: Elena Demovičová 90, Alexander Sedlák 89 a Ve-ronika Knoteková 75 rokov.• Považská Bystrica: Zuzana Kováčová 93 rokov.• Púchov: Ondrej Martiško 92 a Jozefa Adamičková 91 rokov.• Prievidza: Vincent Obert 93 a Milan Paluš 75 rokov.• Pohorelá: Anna Glejdurová 88 a Miroslav Roháč 50 rokov.• Poltár: Július Ďurian 88 ro-kov.• Petrovce: Andrej Balog 75 a Martin Balog 30 rokov.• Plechotice: Štefan Gereg 60 rokov.• Porúbka: Helena Miňová 81 rokov.• Rakovec n/Ondavou: Alžbeta Matiová 87 rokov.• Rimavská Sobota 1: Júlia Černáková 91 a Ondrej Gomba-la 65 rokov.• Ružomberok: Jarmila Med-vecká 87 rokov.• Selce: Anna Zaušková 91 ro-kov.• Stará Ľubovňa: Helena Mur-dzová 83 rokov.• Spišská Nová Ves: Imrich Sa-laj 92 rokov.• Stupava: Alojz Cabadaj 92 rokov.• Sučany: Ján Špirko 86 rokov.• Stará Turá: Anna Kimleová 60 rokov.• Snina – mesto: Mária Kurťa-

ková a Mária Karaščáková 86, Štefan Gossanyi 84, Mária Ho-lotová 82 a Mária Kornuciková 70 rokov.• Senica: Anastázia Vlková 92, Štefan Uhlár a Ján Gáfrík 89 ro-kov.• Sačurov: Mária Truchanová 84 rokov.• Streda n/Bodrogom: Anna Papcunová 80 a Eva Rothová 65 rokov.• Sobrance: Helena Pajdičová 82, Margita Hajduková 75, Ján Džuba 65 a Mgr. Valéria Soro-činová 60 rokov.• Stebník: Zuzana Pastirčiková 88 rokov.• Sečovce: Ján Korčinský 99, Júlia Rudziková 84 a Milan Kozlovský 70 rokov. rokov.• Slovenské Nové Mesto: Mag-daléna Vaššová 82 rokov.• Trebišov 1: Mária Gradošová 90, František Jelínek 84 a Milan Molnár 60 rokov.• Tisovec: Jozef Pavlikovský 86, Terézia Cibuliaková 81 a Pavel Eštók 70 rokov.• Trenčín 1: Vincent Chvalný 93, Mária Dzamková a Anton Kotleba 89, Marta Trebatická 87 a Štefan Balaj 81 rokov.• Úbrež: Marta Hromjaková 89 a Mária Lamerová 83 rokov.• Vinné: Anna Fenciková 88 ro-kov.• Vranov n/Topľou 1: Mária Šoltésová 87, Helena Dudiako-vá a Ľudovít Demeter 85, Mária Romanská 35 rokov. • Vranov n/Topľou 2: Mária Torhanová 81 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Štefan Kmec 90 rokov.• Valaská: Ružena Chudíková 81 a Eva Faráriková 65 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ján Vaník 89 a Anna Žovinková 83 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Jozefí-na Šalagová 81 rokov.• Zvolenská Slatina: Anna Pav-líková 84 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

BOJOVNÍK / 16 10

Vďaka francúzskym partizánom sa svet dozvedel o SNP

Bojovalipod Strečnom„S pocitom veľkej vďaky sa dozvedám, že v Dúbravke, mestskej časti Bratislavy, je ulica kapitána Karola Repašského,“ povedal mi pri jednom z našich stretnutí generálmajor v.v. Teodor Šlajchart (1916–2010) v Banskej Bystrici, kde pán generál dožíval svoj pozoruhodný vek. S Karolom Repašským mali približne rovnaký osud. Boli velitelia práporov.

Karol bol pôvodným povola-ním učiteľ na viacerých miestach. Pred vypuknutím SNP bol veli-teľom Záchytného strediska pre frontových vojakov v Žiline, ktorí sa vracali z východného frontu. Jeho prápor mal asi 300 mužov, 29. 8. ho doplnili a po mobilizá-cii zaujal obranné postavenie na terénnej čiare vrch Prikrik – rieka Váh – obec Divinka. Po presune nemeckých okupačných jednotiek z Horného Hričova do tyla obra-ny práporu sa prápor presunul na horské svahy Malej Fatry, vľavo od výšiny Domašín. Peší prápor Repašský – lebo také bolo krycie meno tejto jednotky Prvej česko-slovenskej armády na Slovensku – sa zúčastnil najťažších bojov v Strečnianskej tiesňave. Veliteľa Repašského v boji smrteľne zrani-la mínometná strela. Zdravotníci ho stihli odviezť do nemocnice v Martine, kde zomrel.

Boje pri Strečne, obci v Žilin-skej kotline a Malej Fatre, sa za-

čali už 24. 8. 1944, kde partizáni zatarasili železničný tunel a o dva dni obsadili železničnú stanicu vo Vrútkach. „Môj prápor mal krycie meno Šlajchart a vznikol ako súčasť prvej obrannej oblas-ti zo spojovacieho práporu ve-liteľstva vzdušných zbraní. Po pridelení jednej batérie ľahkých húfnic (štyri delá) zaujal obranné postavenie severne od Brodna,“ dodal. Tridsiateho augusta 1944 dostali rozkaz ustúpiť z Brodna na východný kraj Žiliny a odtiaľ ich spolu s francúzskym oddielom l. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika nasadili na budovanie obrany v Strečnianskej tiesňave, kde mali brániť severné svahy

výšiny Domašín až po západné ústie tunelov a železničné mosty. Postavenie ich práporu ostreľova-li prvosledové čaty Wehrmachtu z Mojšovej Lúčky, no ich útok odrazili. Po obsadení výšiny Lipo-vec a svahov Malej Fatry na pra-vom brehu Váhu spolu s oddielom francúzskych partizánov odrazili ďalší nemecký útok.

Tigre proti Tigrom„Doteraz sa málo vie, že na

našej strane bojovala aj neveľká jednotka nemeckých tankov typu Tiger. Boli z Pluku útočnej vozby z Martina, neutrpeli nijakú stratu, majstrovsky a obetavo využívali terén na streľbu a krytie a bojovali dovtedy, pokým sa im neminula nemecká munícia. Veľmi účinne nám pomáhali aj letci z Kombino-vanej letky, rôzni partizáni, ba do-konca neveľký oddiel nemeckých antifašistov – baníkov z Hornej Nitry,“ povedal mi generál Štaj-chart.

Môj dlhoročný priateľ, ke-dysi redaktor Československého rozhlasu a neskoršie viacročný diplomat v Paríži, ale najmä ne-únavný zveľaďovateľ slovensko-francúzskych kontaktov Ľubomír Moncoľ, mi s veľkým dojatím približoval až mrazivo silný zá-žitok zo stretnutia ešte žijúcich francúzskych partizánov. Začína sa tradičný slávnostný pietny ce-remoniál Pocta padlým, ktorým sa každoročne otvárajú výročné zjazdy francúzskych účastníkov SNP. Vztyčovanie slovenskej a francúzskej zástavy. Všetci v pozore a v tichom zamyslení. Potom čítanie mien všetkých 56 padlých, ktorých mená sú vyte-

sané na Pamätníku francúzskych partizánov na vrchu Zvonica pri Strečne. Za každým menom tichý šepot: zomrel za Francúzsko, zo-mrel za slobodu.

Doktor Moncoľ mi rozprával aj o dvoch z tých 187 Francúzov, ktorí tvorili jadro 203-člennej fran-cúzskej jednotky maršala Focha, zaradenej počas SNP do parti-zánskej brigády M. R. Štefánika. Jeden z tých dvoch je plukovník Albert Poupet. Po smrti legendár-neho veliteľa jednotky, kapitána, neskôr plukovníka Georgesa de Lannurienna, bol predsedom Zdru-ženia francúzskych dobrovoľných bojovníkov na Slovensku.

Spomeňme aspoň niektoré epi-zódy z päťdňových tvrdých bojov o Strečniansku tiesňavu. Denník kapitána de Lannurienna doku-mentárne presne približuje prvé boje: 31. augusta o 7.00 hod. ráno prilietajú nad pozície francúz-skej roty nemecké lietadlá. 9.00 hod. prichádzajú prvé nemecké tanky Tigre. Zo svojich kanónov ráže 88 mm chrlia oheň na pozí-cie susednej slovenskej roty. Prví mŕtvi... Obsluha dela uteká. Po-ručík Poupet skočil za opustený protitankový kanón. Pri ňom časť obsluhy v kaluži krvi. Tanky sa blížia. Poručík Poupet mieri. Prvá strela vedľa, druhá zásah! Prvý tank zneškodnený. Druhý má na muške ruskej protitankovej pušky Jourmande. Mieri presne, zneš-kodňuje ho. Nemecké delostre-lectvo však neprestáva. Poupeta zasahuje črepina do kolena. Ved-ľa neho, keď sa chystá pokračo-vať v streľbe, umiera slovenský tlmočník, profesor na gymnáziu v Martine Ladislav Dzurány. Pou-pet sa s bolesťou plazí z dostrelu

tankov. Jeden z jeho záchrancov, nádejný novinár Jean Tomassi, padol na druhý deň pri protiútoku francúzskej jednotky.

Miesto anestézie koňakRaneného francúzskeho poručí-

ka operujú v Martine. Mladý chi-rurg najprv holými rukami zasta-vuje krv tečúcu z rany. Operácia je pripravená, chýba však anes-tézia. Nahradzuje ju koňak. Do raneného lejú pol fľaše. „Chirurg bol nesmierne šikovný. Operácia bola taká úspešná, že keď som sa po vojne podrobil dôkladnej lekárskej prehliadke, náš francúz-sky lekár zvolal konzílium, ktoré jednomyseľne konštatovalo, že išlo o majstrovský kúsok. Až po desiatkach rokov som sa dozve-del, že týmto mladým lekárom bol neskôr jeden z najúspešnejších slovenských chirurgov, profesor Bárdoš z Košíc. Po rokoch sme sa stretli s profesorom Bárdošom v Prahe a nemusím rozprávať, aké to bolo dojemné stretnutie,“ spo-mína plukovník Albert Poupet.

V noci na 1. októbra 1944 ho

sovietskou Dakotou odviezli z Troch Dubov do Moskvy. Po-tom Moskva, nemocnica, rekon-valescencia, vojenský pridelenec generála de Gaulla v Moskve, generál Petit, československý veľvyslanec Fierlinger, osobnosti ako Erenburg, Marty, Bloch, vy-stúpenie poručíka Poupeta v mos-kovskom rozhlase, ktoré uviedol generál Petit.

Poručík hovoril pol hodiny o bojoch na povstaleckých fron-toch Slovenska. Vysielanie mos-kovského rozhlasu zachytili ile-gálne vysielače v Belgicku a vo Francúzsku a londýnska BBC, ktorá ho po celé tri dni vo vysie-laní opakovala. Svet sa dozvedel o Strečne a o povstaleckom Slo-vensku. Hrdinskí francúzski vlas-tenci museli ešte tri mesiace bojo-vať v slovenských horách, prápor kapitána Šlajcharta sa rozpadol. Jeho veliteľa odvelili do Moskvy a potom k formujúcej sa Zmie-šanej leteckej divízii v ZSSR. Jej bojová cesta viedla až do Prahy a k oslobodeniu Československa.

Milan Stehlík, publicista

Bývalý veliteľ práporu, vtedy kapitán, neskoršie generálmajor Šlajchart. Ilustr. foto: ms

Hrad Strečno – nemý svedok povstaleckých bojov. Ilustr. foto: ms

Pamätná doska poručíkovi Poupetovi na vrútockej stanici. Ilustr. foto: ms

11 BOJOVNÍK / 16

Oslobodzovanie mesta MyjavaJednou z partizánskych skupín (po II. čs. partizánskej brigáde gen. M. R. Štefánika pod velením Jána Reptu a II. čs. partizánskej brigáde J. V. Stalina pod velením Miloša Uhra) bola partizánska skupina „Za Ideál“, kto-rej velil miestny myjavský učiteľ Štefan Čuvala, nad-poručík v zálohe. Skupina sa vytvorila pred vypuknu-tím SNP, a to z viacerých menších odbojových skupín.

Centrom pôsobenia bol vopred pripravený tábor v doline Kotol pri Polianke. Bola to skupina, ktorá svoju energiu i aktivitu partizánov prejavila pri oslobodzovaní Myjavy po boku Červenej armády.

Pôsobila po jej vzniku osamotene – a tiež nebola zaregis-trovaná na Hlavnom štábe partizánskych oddielov v Ban-skej Bystrici. Predstavou a hlavnou úlohou skupiny bolo vytvorenie spoločného ozbrojeného boja, a preto viaceré miestne partizánske skupiny sa aktivizovali k pripojeniu ku skupine Za Ideál. Takto bola aktivizovaná 15-členná sku-pinu z Poriadia pod velením Samuela Sadloňa, 21-členná skupinu „Korytárka“ vedená Samuelom Bôrikom, 11-člen-ná skupina vedená Jánom Mikulčíkom a 8-členná skupina na Turej Lúke vedená Jánom Belanským.

Za IdeálSkupina Za Ideál vyvíjala najmä obrannú činnosť pri ná-

stupe protipartizánskych jednotiek, ktoré Nemci, ako aj je-den z bunkrov v doline Kotol, pomocou pechotného kanóna rozstrieľali. Vzhľadom na takéto prepady a pomerne malú rozlohu hôr, v ktorej bola skupina usadená, na odporúča-nie F. Liku, organizátora miestneho odboja, sa premiestnila postupne do priestoru Orešany – Modra. Časť partizánov zo skupiny odišla k Milošovi Uhrovi pod Javorinu. Táto skupina pre svoju aktivitu prilákala asi šesť členov, vrátane mladého básnika Milana Marečka, ktorý však prišiel ne-skoršie o svoj mladý život.

V polovici januára 1945 sa partizánska skupina Za Ideál vrátila z priestoru Orešany – Modra, kde nemala dostatoč-né zázemie pre partizánsku činnosť. Po viacerých miestach sa skupina usadila v oblasti kopanice Michaličkovia do Krajňanskej hory. Ku skupine prichádzali ďalší partizáni z okolia Myjavy, utečenci zo zajateckých a koncentračných táborov, ale i občania z okolia Myjavska. Postupne sa tak rozdali všetky uskladnené zbrane, ale skupina bola fi nanč-ne podporovaná napr. aj Myjavskou bankou (91 000 Sk). Skupina sa rozrástla až do počtu partizánskeho oddielu. Dostala sa do kontaktu so štábom II. čsl. Stalinovej parti-zánskej brigády.

Rôzne akcieV tomto čase skupina samostatne podnikala rôzne akcie.

Napr. 10. februára spôsobila na Myjavskom námestí výbuch nákladného auta s muníciou. V polovici februára prepadla nemeckú jednotku v Hurbanovej doline, 30. marca nemeckú kolónu pri Košariskách, 2. apríla 1945 uskutočnila deštruk-ciu na železničnej trati a vykoľajenie transportu na Poria-dí, prepad nemeckej jednotky medzi Myjavou a Krajným 4. apríla 1945, ďalej prepad nemeckého vojenského skladu v Myjavskej tehelni. Odpoveďou hlavne gestapa bola zin-tenzívnená činnosť – razie v rodinách, kde niekto bol u par-tizánov, kto podporoval partizánov, poskytoval úkryt židom, poskytoval napr. zdravotnú pomoc, a ďalšie. Viacerí občania boli zaistení a odvezení do koncentračných táborov. Preto nastal z Myjavy odchod takto ohrozených občanov obyčajne do priľahlých Myjavských kopaníc k príbuzným alebo zná-mym. Tiež muselo byť odsunuté z fi rmy Tauš ich zamestnan-cami funkčné zariadenie strojov a nástrojov. Avšak napriek dozoru Nemcov zamestnanci fi rmy sústreďovali a balili ne-potrebné zariadenia a vyradené súčiastky, ale dobré funkčne uschovali do kanálov a olejových nádrží. Po odsune takto vymeneného zariadenia, materiálu a strojov už ustupujúce nemecké vojská výbuchom zničili časť železničného viaduk-tu. Aktívnu, rozhodujúcu bojovú činnosť partizánsky oddiel uskutočnil priamo pri oslobodzovaní tzv. Veľkej Myjavy, okolitých obcí, ktoré boli jej súčasťou a kopaníc v smere tre-tieho gardového pluku ČA pod velením pplk. Ivana Gromo-va. V smere oslobodzovania týmto plukom sa nachádzal par-tizánsky oddiel Za Ideál vedený Štefanom Čuvalom, ktorý mal v tom čase 69 členov – partizánov a základňu v priestore Krajňanskej hory.

Boj za sloboduTu sa nachádzala i spravodajská a neskoršie prepadová

skupina Daniela Sadloňa, ktorá sa tiež zapojila do oslobo-

dzovacích bojov. Už 7. apríla 1945 ráno sa partizán-ska hliadka skupiny stretla pri osade Pod Lipovcom s jednotkami ČA. Následne sa stretol Štefan Čuvala s veliteľom ČA pplk. Ivanom Gromovom. Vojaci ČA, ako aj partizáni sa sústredili na tzv. Dolnej Polian-ke. Pre oslobodenie Myjavy sa tam určili tri základné smery útoku. Na ľavej strane bola zadelená jednotka ČA, podporovaná skupinou Daniela Sadloňa. V stre-de postupovali partizáni oddielu Za Ideál v počte 10 členov družstva. Na pravej strane ostatná časť oddie-lu Za Ideál. Útok na horizont podporovali mínometné batérie ČA. Uvedené skupiny viedli tuhý boj – až do večerných hodín, aby dňa 8. 4. 1945 napriek silnému odporu nemeckého vojska oslobodili mesto Myja-vu. Boje o každé miesto boli veľmi tuhé, ale záslu-hou i domácich partizánov, ktorí terén dobre poznali,

viedli k oslobodeniu mesta. Tento historický okamih sa udial už o 08.45 hod., kedy v meste zazvučali si-rény, ktoré oznámili oslobodenie mesta Myjavy. Pre viacerých členov oddielu Za Ideál sa vojna neskonči-la, pokračovali smerom na Moravu. V boji o oslobo-denie Myjavy padlo 42 vojakov ČA, 11 partizánova a 10 občanov mesta a okolia. Vojaci ČA, ktorí padli v tomto boji, boli prevezení do Bratislavy na Slavín a Slováci sú pochovaní v spoločnom hrobe na Dol-nom cintoríne alebo v rodinných hroboch. Tieto uda-losti si každý rok pripomíname pri Pamätníku oslobo-diteľov na námestí Milana Rastislava Štefánika, ako aj pri hroboch padlých partizánov a občanov v boji o oslobodenie nášho mesta.

Benjamin HRIVNÁKpredseda ZO SZPB Myjava

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 14 znie: V júni sa začala Veľká vlastenecká voja ZSSR.Knihu posielame Jane Hermanovej do Zvolena.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Čokoládové buchtičky

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 500 g hladkej múky, 4 PL oleja, 20 g čerstvého droždia, 8 PL kryš-tálového cukru, 1 žĺtok, 3 dcl teplej vody, 200–300 g čokolády podľa chuti.Ako na to: Vo vode rozpustíme droždie a cukor. Necháme chvíľu postáť. Vmiešame olej, žĺtok a nakoniec múku. Vypracujeme cesto a necháme približne hodinu kysnúť. Keď nám cesto vykyslo, rozvaľkáme ho asi

na 1 cm hrúbku, pokrájame na štvorčeky, vložíme 1 tabuľku čokolády a obalíme cestom. Pečieme na teplote 150 stupňov približne 10–15 minút do zlatohneda. Pre lepšiu chuť sa buchtičky môžu pred peče-ním poliať osladeným mliekom. Namiesto čokolády sa môžu použiť aj iné náplne. Zdroj: Internet

pomoc:

STOLBR,SALOME.

volant(hovor.)

dcéraMerodiády

koncovkazdrob-nelín

pošt.smerovéčíslo

astát

dokončikopanie

olial,po česky

1. časťtajničky

biblickývrch(kde pristál Noe)

gréckepísmeno

talianskemesto

dub, poanglicky

rádiotelefón

starší českýdejateľ

rádiolo-kátor(zn.)

naša MPZ

rodnéčíslo

trinitro-toluén

talianskež. meno

3. časťtajničky

časť hry

toliar,po česky

auto-motoklub

zrúbal

4. časťtajničky

EČV Malaciek

udaniesmeru,miesta

neón

číslovka

názovpísmena

predložka

nemecká predložka(s, so)

kombi-néza

žiadala

znoj

osobnézámeno

čo, po nemecky

papagáj

2. časťtajničky

šmaril

molibdén

utekal

lantán

vozia násdo výšok

českýzápor

lokál

skratkaEtely

otázkana smer

čínske ž.meno

Dietlovahrdinka

ruská rieka

riečnykôrovec

latinskápredložka

drevenékade

antickáminca

majiteľčarovnejlampy

Alena,doma

doštička,pliešok

hora

HISTORICKÝ KALENDÁR

Dúškom slivovice zo spoločného pohárika 29. júla na Slávnostiach bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine spečatili slovensko–čes-ké priateľstvo predseda vlády SR Robert Fico a jeho český kolega Petr Nečas. „Neviem, či bola slovenská alebo moravská, no v každom prípa-de bola dobrá. Páči sa mi, že sme dopili s pánom Nečasom z toho istého pohára,“ okomentoval akt bratstva slovenský premiér bezprostredne po ofi ciálnej časti slávností. Český premiér rovnako ocenil koncentrovaný mok, no na rozdiel od predsedu slovenskej vlády sa pokúsil odhadnúť aj pôvod slivovice. „Bola to slivovica, dnes nie prvá a obávam sa, že ani posledná. Bola veľmi kvalitná a môj odhad je, že tá, ktorú sme pili zo spoločného pohárika, bola slovenská,“ skonštatoval Nečas. red TASR

Zo spoločného pohára

21. júla 1941 – Dvesto nemeckých vojen-ských lietadiel uskutočnilo prvý nálet na Moskvu.

22. júla1941 – V bitke pri Lipovci na zá-padnej Ukrajine sa stretli Rýchla brigáda Slovenskej armády a jed-notky Červenej armády. Sloven-ská Rýchla brigáda utrpela ťažkú porážku. Zomrelo 75 vojakov, 176 bolo ranených a 2 vojaci padli do sovietskeho zajatia.

24. júla1943 – Začala sa séria spojenec-kých náletov na Hamburg.

25. júla1934 – Ozbrojené nacistické skupi-ny, oblečené v uniformách rakúskej armády, prepadli vo Viedni budovu úradu spolkového kancelára Engel-berta Dollfussa, ktorý na následky strelných zranení zomrel.

26. júla1942 – Britské letectvo podniklo z 26. na 27. júla ťažký nálet na ne-

mecké mesto Hamburg, zúčastnilo sa na ňom 304 lietadiel.

1944 – Pri Liptovskej Osade pristá-lo prvých 11 ruských partizánov-parašutistov na území Slovenska.

29. júla1948 – Prvé olympijské hry po II. svetovej vojne boli otvorené v Lon-dýne na štadióne vo Wembley.

1. augusta 1936 – Adolf Hitler otvoril 11. olympijské hry v Berlíne.

1944 – Vo Varšave vypuklo povsta-nie proti Nemcom pod vedením generála Tadeusza Bora-Komo-rowského.

2. augusta1945 – V Postupime sa skončila konferencia ZSSR, USA a Veľkej Británie (od 17. 7.). Jej predmetom bola povojnová správa Nemecka, ktoré deväť týždňov predtým ka-pitulovalo, a usporiadanie a rekon-štrukcia vojnou zničenej Európy.

Zdroj: TASR

Boxerista sa sťažuje trénerovi:– Ach, tá cesta zo šatne do ringu

je strašne dlhá...Tréner mu hovorí:– Nič sa neboj, z ringu do šatne

ťa budú niesť* * *

„Športuješ?“„Samozrejme. Denne cvičím

jogu. Ľahnem si na gauč a sústre-dím sa na jeden bod.“

„Na aký bod?“„Na televíznu obrazovku.“

Predseda športového klubu ho-vorí priateľovi: „Hľadáme po-kladníka.“

„Ale veď len pred mesiacom ste prijali nového!“

„...no veď práve toho hľadá-me.“

* * *Ak skočím do vody, miláčik, za-

chrániš ma?– Ak poviem áno, skočíš?

Zdroj: Internet

V 14. storočí sa ruské oblasti okolo Moskvy začali zjedno-covať. Keďže sa nachádzali na priesečníku obchodných ciest,

na ktoré často vtrhávali vojská Litvy a Zlatej hordy, stali sa pri-rodzeným centrom záujmu, čo umožnilo vytvoriť veľkoruský národ. Moskovčania podporo-vali boj veľkokniežaťa Ivana Kalitu (1325–1340) a jeho po-kračovateľov za politickú zvr-chovanosť Moskvy, za jednotu ruských zemí, proti vôli bojarov a proti nájazdom nepriateľov.

Knieža Ivan bol rozvážny a obratný politik. Na Rusi nebola ešte samovláda. Vzťahy medzi ruskými kniežactvami a knieža-

tami sa upravovali tzv. krížový-mi listinami (potvrdzované nad krížom). Vládca Zlatej hordy, náčelník Mamaj, sa bál moci

Moskovského kniežactva a preto tiahol na Rus nielen s vojskom tatárskych kočovníkov, ale aj so žoldniermi z Krymu a Sever-ného Kaukazu. Jeho spojencom bolo aj litovské knieža Jagaj-lo. K rieke Voroneži sa blížilo vojsko v počte stopäťdesiatti-síc vojakov. Proti nepriateľovi moskovské veľkoknieža Dmitrij Ivanovič (zvaný Donskij, 1359–1389) postavil jednotné vojsko. Na pomoc Rusi prišli polocké a brianske oddiely kniežat An-dreja a Dmitrija Oľgerdovičov-

cov, nad ktorými mala moc Lit-va. Vojsko sa počtom vyrovnalo tatárskemu vojsku.

Knieža Dmitrij sústredil svo-je sily v Kolomne a potajomky začal postupovať proti nepria-teľovi k Osetru, čím prekazil plánované spojenie vojsk Ma-majových a Jagajlových. Jagajlo sa o bitke dozvedel až v Odo-jeve, odkiaľ sa vrátil do Vilna. Rusi prekročili Don a utáborili sa kúsok od sútoku Nepriadvy a Donu na zvlnenom Kulikovom poli. Veľkému pluku velil knieža Dmitrij a vojvodca Veľjaminov, predsunutému pluku velili knie-žatá Druckí. V lese bol ukrytý záložný pluk, ktorému velilo serpuchovské knieža Vladimir Andrejevič a volynský vojvodca Dmitrij Bobrok. K slávnej bitke došlo 8. septembra 1380. Tatá-rov rozdrvili, sám Mamaj utiekol z boja a zakrátko zahynul.

Po porážke na Kulikovom poli sa Zlatá horda rozpadla na Krymský, Kazanský, Astrachán-sky a Sibírsky chanát. Chánovia sa ale medzi sebou nenávideli a ustavične znepokojovali ná-rody Ruska. Vtedy moskovská vláda podnikla rozhodujúci krok. Ivan III. v roku 1476 neza-platil Kazanskému a Krymské-mu chanátu povinnú daň a preto sa chán Achmat vypravil s voj-skom proti Rusom. Tí ho však na rieke Ugre 8.–12. októbra 1480 odrazili.

Ani akcie sprisahancov z ra-dov ruskej šľachty, ani nepria-teľstvo nemeckého Livónskeho rádu, ani odpor Poľska a Litvy nezabránili, aby po dvestoroč-nom boji bola obnovená národ-ná nezávislosť Ruska.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Na Kulikovom poli

Dmitrij Donskij na medaile vydanej k 600. výročiu slávnej bitky na Kulikovom poli. Foto: gs