BOJOVNÍK2424D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

29. 11. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 4

Spomienka na šéfredaktoraa spoluzakladateľa Bojovníka

str. 8

Kto bol Richard Sorge?str. 10–11

SZPB nezabúda na vojnových hrdinov

ISSN 03223-2018

Pomaly sa blíži záver roka, v ktorom sa konal zjazd našej odbojárskej organizácie. Prichá-dza teda aj čas, keď členské schôdzky i oblastné výbory hodnotia, ako prijali závery zjazdu, ako ich ďalej rozpracovali a plnia úlohy, ktoré si na ďalšie obdobie vytýčili. Tých úloh a predsavzatí nie je málo aj vzhľadom na vysoký vek priamych účastníkov protifašistického odboja a na prijíma-nie nových členov. Pribúdajú povinnosti chrániť pamätníky odboja i odkaz, ktorý protifašistický, demokratický a občiansky postoj v ľuďoch zane-chal a ktorý by sa pribúdajúcimi rokmi a novými generáciami nemal stratiť.

Často však zaznieva radikálna požiadavka medzi odbojármi, aby sa štátne či samosprávne orgány mali k tomuto odkazu správať zodpoved-nejšie a o pamätníky sa starať. Odstrašujúci je napríklad nedávny vandalský čin z Korytnice, kde z pamätníka na ťažké boje povytrhávali dve postavy, či zanedbali sa iné opravy v ďalších mestách.

A sú aj iné príklady: predstavitelia odbojárov sa dohovorili so starostom, primátorom či po-slancami obce, mesta, stretli sa a spoločne našli riešenie, ako postupovať ďalej, čo treba urobiť dnes a pre aké akcie či podujatia treba spoločný-mi silami zmobilizovať a zorganizovať aj ďalších spoluobčanov. Darí sa to napríklad v Bratislave, Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Žiline, Michalov-ciach, Senici či inde.

Prečo nie všade? Pravdepodobne preto, že niekomu chýba ochota a odvaha stretnúť sa hoci s politickými protivníkmi či ľuďmi, ktorí nám nie sú sympatickí, ale ak chceme pre seba – pre účastníkov protifašistického odboja – dosiahnuť viac a plniť ich požiadavky, do popredia sa musí dostať snaha urobiť potrebné kroky a dosiahnuť postupné naplňovanie našich cieľov.

Aj s ľuďmi, ktorí nám nie sú sympatickí, ale vykonávajú správu krajiny. Tak to zaznelo na májovom zjazde SZPB, tak to zaznieva aj na sú-časných schôdzkach pri hodnotení plnenia úloh, a taká je pred nami predstava aj na budúci rok.

Nemali by sme sa v obci, či meste dostať do situácie, že len žiadame, hoci aj to treba, ale aj sa osobne pričiniť úzkou spoluprácou, aby sa naše požiadavky naplnili. Práve je na to príhodné ob-dobie blížiaceho sa záveru roka a plánov na bu-dúci rok. Využime ho efektívne.

V nedeľu 11. novembra presne o 11. hodine začal akt kladenia vencov ku skromnému Pamätníku príslušníkov československého odboja na západ-nom fronte na Šafárikovom námestí v Bratislave. Hlavnými organizátor-mi spomienkového Dňa vojnových veteránov boli Ministerstvo obrany SR a veľvyslankyňa Spojeného krá-ľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Susannah Montgomery.

Prítomní boli aj veľvyslanec Ruskej federácie P. Kuznecov, veľvyslanec Českej republiky J. Karfík, vojenskí pridelenci pri veľvyslanectvách v SR, veteráni vojny, vdovy po padlých a zo-

mrelých vojakoch a ďalší hostia. SZPB zastupoval Viliam Longauer, ktorý k pamätníku položil jedenásť karafi -átov, ako symbol úcty a piety padlým bojovníkom v národnooslobodzovacom boji, i ako symbol ukončenia prvej sve-tovej vojny 11. 11. 1918 o 11. hodine.

K prítomným sa prihovoril náčelník GŠ OS SR gen. P. Vojtek, ktorý pripo-menul zmysel udržiavania tradícií uctie-vania všetkých tých veteránov vojny, ktorí sa podieľali na národnooslobodzo-vacom boji v dvoch svetových vojnách, ale aj tých veteránov, ktorí plnili úlohy v mierových misiách vo svete a obeto-vali to najcennejšie, svoje životy.

Za veteránov vojny vystúpil plk. v. v. Milan Píka, priamy účastník bojov a predseda Československého odboja na západnom fronte. Objektívne zhod-notil význam východného i západného frontu, ktoré mali spoločný cieľ a spolu tvorili jednotný národnooslobodzova-cí boj za dosiahnutie mieru a slobody porážkou fašizmu a nacizmu v Európe a vo svete.

Nám, súčasníkom, zostáva povinnosť nezabúdať na ťažkú minulosť našich starých rodičov, rodičov, ich obete, a odovzdávať mladším generáciám po-cit zodpovednosti a úcty k slobodnému životu. Viliam LONGAUER

Na zamyslenie:Na zamyslenie:MAETERLINCKMAETERLINCK

Šťastie nie je v tom, čo je okolo nás, ale v tom,čo v nás z toho ostáva.Šťastie nie je v tom, čo je okolo nás, ale v tom,čo v nás z toho ostáva.

MARTINKUČEK

Ibanežiadajme, spolupracujme

Deň vojnových veteránov

Vojnových veteránov si pripomenuli v Bratislave a ďalších mestách Slovenska. Foto: I. Kelement

Na tragédiu v Kremničke nezabudli

Pietna spomienka v Kremničke. Foto: ah

Udalosti na Slovensku zaznamenali v roku 1944 okamihy, ktoré sa do národnej kroniky zapisujú iba so se-bazaprením. Po dvoch mesiacoch hrdinského ozbrojeného povstania sa koncom októbra začali kruté fa-šistické represálie – nemeckí oku-panti a ich slovenskí prisluhovači sa vŕšili na domácom obyvateľstve za odvahu a nebojácnosť v jeho boji s nepriateľom.

Banská Bystrica ako centrum SNP si „zaslúžila“ osobitnú pozornosť. Nemec-kí vojaci a pohotovostné oddiely Hlin-kovej gardy prenasledovali, zatýkali a popravovali. Mesiace horúčkovito lik-vidovali všetkých nepohodlných. Sved-

(Pokračovanie na str. 2)

BOJOVNÍK / 24 2

Na tragédiu v Kremničke nezabudlikami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďal-šie slovenské obce.

Pamätníkom tohto krutého ob-dobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hro-madných popráv. Prvá sa uskutoč-nila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, priveze-ných z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945. V Kremničke bolo zavraždených 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, par-tizáni, ilegálni pracovníci, prísluš-níci americkej a britskej misie, na-chádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukra-

jinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo do 400 rasovo prenasledovaných ob-čanov židovského pôvodu. Krem-nička sa tak stala najväčším maso-vým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste postave-ný pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židov-ským obetiam MENORA, ktorého autorom je Juraj Fatran z Izraela.

Pri príležitosti 68. výročia tejto smutnej udalosti sa v areáli po-mníka v Kremničke uskutočnila 6. novembra pietna spomienka, ktorú organizoval OblV SZPB v Banskej Bystrici. Pokloniť sa pa-miatke obetí prišli predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký, Predseda Historickej odbojovej skupiny partizánov pri UR SZPB Ján Rýs, prednostka Obvodného

úradu v Banskej Bystrici Ľubi-ca Laššáková, vedúci kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici Stanislav Líška, podpredseda Ži-dovských náboženských obcí na Slovensku Juraj Turčan a ďalší predstavitelia. Delegáciu OblV SZPB viedol predseda Ján Páleš, ktorý otvoril spomienkové po-dujatie.

Primátor mesta Peter Gogoľa vo svojom vystúpení pripomenul dôležitosť hľadania poučení z mi-nulosti pre budúcnosť. Apeloval najmä na prítomných príslušníkov mladej generácie, ktorých zastu-povali školáci. Početné bolo aj za-stúpenie členov SZPB zo základ-ných organizácií v meste Banská Bystrica a okolitých obcí.

Stalo sa už tradíciou, že v deň pietnej spomienky sa koná aj zasa-danie OblV SZPB. Zasadnutie sa začalo minútou ticha za tých, ktorí od posledného rokovania Oblast-

ného výboru opustili naše rady a schválením Vyhlásenia účastní-kov pietnej spomienky pri pamät-níku zavraždených v Kremničke.

Obsah rokovania vychádzal z úloh po februárovej oblastnej konferencii a zo záverov 15. zjaz-du SZPB, ktorý sa konal v máji. Nehodnotilo sa len uplynulé obdo-bie, ale schvaľoval sa aj plán pod-ujatí, plán práce, ako aj rozpočet oblastnej organizácie na rok 2013. V diskusii odzneli slová uznania, ale aj kritické slová do vlastných radov a podnetné návrhy na zlep-šenie práce. Pozitívne bola hod-notená aj spolupráca s miestnymi samosprávami a starostami, ako aj so štátnou správou v rámci pôsob-nosti oblastnej organizácie.

Zasadania sa zúčastnil aj pred-seda SZPB Pavol Sečkár, ktorý zhodnotil činnosť oblastnej or-ganizácie v uplynulom období i predložené materiály na roko-

vanie a tiež akcentoval ťažiskové úlohy oblastných a základných or-ganizácií po 15. zjazde SZPB.

Následne spolu s predsedom ob-lastného výboru Jánom Pálešom odovzdali vyznamenania, ktoré boli udelené členom a funkcioná-rom za dlhoročnú nezištnú prácu pre SZPB. Medailou M.R. Štefá-nika I. stupňa boli ocenení Ján Sta-nislav, Matej Kán, a Bartolomej Hraško. Medaila M.R. Štefánika II. stupňa bola udelená Jánovi Bo-hušovi. Medailou M.R. Štefánika III. stupňa boli vyznamenaní Ján Bruncko a Július Kovaľ. Čestné uznanie Ústrednej rady SZPB bolo udelené Jánovi Roháčovi.

Schválením uznesenia a polože-ním vencov k pamätným tabuliam židovského a rómskeho holokaus-tu v areáli Pamätníka – Múzea SNP zasadanie Oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici skončilo.

Janka BORGUĽOVÁ, Anton HOFFMANN

(Dokončenie zo str. 1)

9. NOVEMBERPremiéra opery o holokaus-

te, zaoberajúcej sa nacistický-mi ukrutnosťami na deťoch, sa uskutoční 25. januára 2013 na ne-zvyčajnom mieste – v rakúskom parlamente, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu (27. január). Dielo skomponované Petrom Androschom sa zaoberá osudom stoviek „menejcenných“ detí, o ktorých rozhodoval nacistický zdravotnícky personál na psy-chiatrickom oddelení viedenskej nemocnice.

11. NOVEMBERV zrážkach s ultrapravicovými

účastníkmi pochodu pri príleži-tosti poľského štátneho sviatku Dňa nezávislosti bolo vo Varša-ve zranených 22 policajtov. Ex-trémistickí demonštranti hádzali na policajtov kamene a kovové predmety. Oslavy Dňa nezávis-losti, ktorými si Poliaci pripomí-najú získanie zvrchovanosti na

konci 1. svetovej vojny po vyše 120 rokoch cudzej nadvlády, pre-vádzali násilnosti druhý rok po sebe.

13. NOVEMBERPrezidenti Maďarska a Srbska

sa budúci rok spoločne poklonia vojvodinským obetiam titovských čistiek z rokov 1944 a 1945. Vy-plýva to z dohody Jánosa Ádera a Tomislava Nikoliča, ktorý pri-cestoval do Budapešti na dvoj-dňovú ofi ciálnu návštevu. Áder navrhol, že by si vzápätí mohli na inom mieste dôstojne spome-núť aj na obete „novosadských jatiek“ z roku 1942, keď počas razie v hlavnom meste Vojvodiny popravili príslušníci maďarskej horthyovskej polície vyše 3000 Srbov a Židov. O dva roky ne-skôr sa titovská moc revanšovala zavraždením údajne až desaťná-sobne viac Maďarov, ktorí žili a mnohí kolaborovali s okupantmi vo Vojvodine.

15. NOVEMBERNemecko rozšíri fi nančné od-

škodnenie židovských obetí na-cizmu. Minister fi nancií Wolfgang Schäuble a predseda organizácie Jewish Claims Conference Julius Berman podpísali o tom v Berlíne

dohodu. V jej zmysle sa rozšíri okruh tých, čo budú mať nárok na odškodnenie. Dokument predpo-kladá pre približne 80-tisíc osôb z východnej Európy, ktoré prežili holokaust a doteraz ich vôbec ne-odškodnili, jednorazovú platbu vo výške 2500 eur.

17. NOVEMBERAlbánsko usporiadalo slávnosť

na počesť prevozu telesných po-zostatkov jediného kráľa tejto

balkánskej krajiny, kráľa Ahmeta Zoga I. zo zahraničia do vlasti. Na tróne sedel od roku 1928 do za-čiatku talianskej okupácie v roku 1939. Komunistický režim po 2. svetovej vojne monarchiu zrušil a kráľ žil prevažne v britskom exile až do svojej smrti vo Fran-cúzsku v roku 1961. Po páde ko-munistického režimu sa jeho syn Leka I. Zogu dva razy – v roku 1993 a 1997 pokúsil o násilný ná-vrat do vlasti.

19. NOVEMBERIzraelský prezident Šimon Pe-

res odmietol prijať Cenu Franza Josefa Straussa, ktorú udeľuje bavorská Nadácia Hannsa Sei-dela. Dôvodom odmietnutia je nacistická minulosť dvoch vý-znamných mecenášov tejto nadá-cie. V minulých týždňoch vyšlo najavo, že táto inštitúcia získala v 80. rokoch minulého storočia peniaze a pozemok pri Starnber-skom jazere od manželov Maxa a Marie Wutzovcov, ktorí boli

zapálenými Hitlerovými stúpen-cami a nenávideli Židov. V mi-nulosti Cenu F. J. Straussa dostal bývalý kancelár NSR Helmut Kohl, ako aj niekdajší prezidenti ZSSR a USA Michail Gorbačov a George Bush starší.

Odsúdený nórsky vrah 77 ľudí Anders Breivik bol v písomnom kontakte s členkou nemeckej ne-onacistickej bunky, ktorá stála za vraždami islamských imigran-tov v minulom desaťročí. V liste z mája tohto roka pravicový ex-trémista oslovuje Beatu Zschäpe-ovú, ktorú obvinili z podielu na desiatich vraždách, „drahá sestra“ a „hrdinka národného odporu“. „Obaja sme mučeníci revolúcie,“ píše rodák z Osla, „mali by ste byť absolútne hrdá na svoju obe-tu a úsilie.“ Nemecká vláda v sú-vislosti s odhalením série vrážd priznala vážne pochybenia bez-pečnostných zložiek, kancelárka Angela Merkelová to označila za hanbu pre celé Nemecko. (ao)

Pokračovať v plnení úlohČlenovia bratislavského

oblastného výboru SZPB sa 8. novembra zaoberali sprá-vami a informáciami o plnení úloh, ktoré pre nich vyplynuli z rokovania XV. zjazdu a ob-lastnej konferencie SZPB. Konštatovali, že úlohy sa postupne plnia, čo súčasne umožňuje prijímať ďalšie. Uskutočnili sa stretnutia s veteránmi, boli semináre pre ženy a o Jánovi Nálepko-vi, stretnutia k výročiu SNP a premenovanie Mosta SNP na jeho pôvodný názov, usku-točnila sa pietna spomienka na vojnovom cintoríne v Bra-tislave – Petržalke na uctenie obetí I. svetovej vojny.

Správy o činnosti bude oblastná organizácia prero-kovávať pravidelne. Pristúpi k tomu aj spoločné hodnote-nie a posúdenie účinnej spo-

lupráce s predsedom VÚC a primátorom mesta, ďalej spolupráca s občianskymi združeniami, ale aj aktívne spolupracovať pri umiest-ňovaní prestarnutých členov do domovov sociálnych slu-žieb, ale aj v spolupráci so samosprávami zabezpečovať účasť mladých ľudí na na-šich podujatiach či semináre pre učiteľov dejepisu a aj tý-mito a ďalšími podujatiami rozširovať členskú základňu základných organizácií. Členovia oblastného vý-

boru hovorili aj o súčasnej situácii v sociálnej a zdra-votnej starostlivosti, najmä o najstarších členov, aby sa na nich nezabúdalo a posky-tovali sa im aj pri osobných stretnutiach s nimi informá-cie o našej činnosti a aktivi-tách. Martin KUČEK

Spomínalina veteránov

Deň veteránov v Nitre. Foto: F. Chuda, ZVSR, klub Nitra-Zobor

Už v tradičný deň a čas 11. novem-bra o 11.00 hod. sa zišlo 43 zástup-cov Protilietadlovej raketovej brigády v Nitre, členov a hostí ZVSR, klubov Nitra-Zobor a Nitra-Krškany, SZPB v Nitre a Jednoty dôchodcov Sloven-ska, Krajskej a Mestskej organizácie 1 v Nitre, aby si pripomenuli a uctili pa-miatku padlých vojakov v oboch sve-tových vojnách.

Por. J.Michňak a rtn. J. Járek za-stupovali profesionálnych vojakov, delegáciu ObV SZPB viedol predseda pplk. v.v. Jozef Havel. Medzi hosťami sme privítali aj Štefana Košovana, au-tora rôznych publikácií, aj z vojenskej histórie Československa.

Prítomných privítal člen rady ZVSR klub Nitra – Zobor pplk. Antonín Rojka. O histórii vojenského cintorí-na v Nitre – Mlynárce hovoril por. J. Michňák. Je potrebné pripomenúť, že ide o unikátny cintorín, ktorý má už

svoju 98-ročnú históriu. Ležia tu voja-ci z rokov 1914 až 1918.

Prítomní si vypočuli krátku his-tóriu Červených makov vo svete od roku 1919 a prednes básne Na fl ám-skych poliach. Položením smútočných kytíc a zapálením sviečok občanmi Nitry sme vzdali úctu padlým vo-

jakom v oboch svetových vojnách.Duchovnú pietu uskutočnil vojen-

ský kaplán Protilietadlovej raketovej brigády v Nitre por. Jozef Michňák.

Aj členovia ZO SZPB v obci Suča-ny, okres Martin, odbojári z Turca spo-lu s Klubom vojakov si pripomenuli Deň veteránov. F. CHUDA Š. TICHÝ

stalo saVO SVETE9. 11.–19. 11. 2012

3 BOJOVNÍK / 24

Nezabúdajú, kto im priniesol sloboduSpomienkové oslavy 68. výročia svojho oslobodenia spod nacistickej okupácie sa uskutočnili 4. novembra v Hostoviciach, obci ležiacej v doline Udavy. Konali sa pred budovou obecného úradu. Obec bola oslobodená 31. októbra 1944.

Za prítomnosti takmer stovky občanov zarecitovala na začiat-ku báseň Jana Štafurová, štu-dentka Akadémie umení v Ban-skej Bystrici. Nasledoval pietny akt položenia vencov k pamätnej tabuli umiestnenej na stene bu-dovy OcÚ.

„Cesta k slobode bola ne-smierne ťažká. Vyžadovala si odhodlanie, osobnú statočnosť a bojové majstrovstvo predo-všetkým tisícov sovietskych vo-jakov a našich bojovníkov, ale aj príslušníkov iných národov, kto-rí sa priamo podieľali na oslo-bodzovaní našej vlasti,“ uviedol v príhovore starosta obce Peter Čopák. Zároveň spomenul ľud-ské obete, ktorými bola zapla-tená sloboda, vrátane občanov z Hostovíc, ktorí padli ako prí-slušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR alebo Červenej armády

– Štefan Džubera, Andrej Huľo, Štefan Sivik, Andrej Vasko, An-drej Zvoč, či bojovali v partizán-skych jednotkách – Ján Džube-ra, Andrej Murga, Ján Marko, Andrej Pančišin, alebo v čs. vo-jenských jednotkách v zahraničí – Andrej Čopák, Štefan Gošáni a Andrej Lajtár. Starosta tiež pripomenul fašistické besnenie z jesene 1944, ktorému padla za obeť miestna rodina Stankovci-ovcov. Vojaci Wehrmachtu vte-dy obvinili matku Stankovciovú z pomoci partizánom. Vyvliekli ju z domu na dvor aj s triapol-ročným chlapčekom, ktorého dr-žala v náručí. Jeden z vojakov na ňu vzápätí vystrelil. Dieťa bolo ihneď mŕtve, jeho ťažko rane-ná matka ostala ležať v kaluži krvi na zemi. Mŕtve dieťa vojaci opreli o múr domu a tri dni ho nedovolili pochovať. Ťažko zra-

nenú matku hodili na voz ku svo-jim raneným vojakom a odviezli do Prešova. Zo zranenia sa síce napokon po dlhom čase vystrá-bila, avšak z ťažkej traumy sa už nikdy celkom nespamätala.

„Moje slová úcty a obdivu pat-ria vojakom Červenej armády, mužom i ženám, ktorí v ťažkých bojoch o tunajšiu obec na konci októbra 1944 položili na váhy osudu svoje životy, aby nimi odvážili hodnotu slovenskej slobody, slobody národov býva-lého Československa. Patria aj príslušníkom partizánskeho od-dielu Belov-Kovalenko, súčasti partizánskej brigády Sergej, po-dieľajúcej sa na aktívnej obra-ne tunajšej partizánskej oblasti. V neposlednom rade sú určené aj miestnemu obyvateľstvu, kto-ré prežívalo ťažké chvíle bojov a podieľalo sa na nezištnej po-moci partizánom i osloboditeľ-ským vojskám,“ konštatovala členka predsedníctva ÚR SZPB a tajomníčka OblV SZPB v Hu-

mennom Gabriela Rosičová.Podľa jej ďalších slov po pad-

lých z obidvoch strán vojnových frontov zostali v našej krajine už iba pomníky, pamätníky, kríže, hroby a vojenské cintoríny pri-pomínajúce pohnuté udalosti.

Súčasťou osláv bola aj vý-stavka historických dokumentov z čias 2. svetovej vojny svedčia-cich o bohatej odbojovej činnosti v obci, jej okolí a v celom regi-óne. Po skončení ofi ciálnej časti, po podaní občerstvenia zotrvali účastníci osláv v družnej besede s predstaviteľmi obce a hosťami.

Gabriela ROSIČOVÁ

Účastníci osláv oslobodenia v Hostovciach. Foto: gr

Aby sme nestratili pamäť

Aj z týchto dôvodov komisia pre spoluprácu so základnými a strednými školami pri Oblast-nom výbore SZPB v Starej Ľu-bovni zorganizovala 18. októbra pre učiteľov dejepisu a občian-skej náuky odborný seminár prá-ve k problematike významného medzníka našich novodobých de-

jín – SNP – a udalostiam, ktoré sa už nikdy nesmú v mierovom svete opakovať, k holokaustu.

Konanie odborného seminára k týmto závažným témam podpo-ril aj primátor mesta Stará Ľubov-ňa Michal Biganič. Seminár otvo-ril a moderoval predseda ObV SZPB v okrese Stará Ľubovňa plk. Václav Homišan. Privítal 20 učiteľov základných a stredných škôl, 6 členov oblastného výboru SZPB a žiakov 9. ročníka zo Zá-kladnej školy v Hniezdnom.

Potom prehovoril vzácny hosť, ktorý v Starej Ľubovni nebol pr-výkrát – tajomník Ústrednej rady

SZPB Roman Hradecký. Pútavo, zaujímavo, na faktoch hovoril o udalostiach, ktoré otriasli sve-tom aj Slovenskom v prvej polo-vici 20. storočia. Upútal učiteľov, ale čo je veľmi podstatné, zaujal aj žiakov. Počúvali, robili si po-známky, nebavili sa. Aj zážitko-vou formou približoval udalosti

smutné, pochmúrne, ťažké už len na počutie. Stálo to zato, pochva-ľovali si seminár učitelia aj žiaci. Zo seminára odchádzali s novými poznatkami aj s novými pocitmi.

V poobedňajších hodinách za-vítal R. Hradecký medzi študen-tov Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni. Aj tu sa jeho beseda s mladými ľuďmi stretla s veľmi dobrým ohlasom.

Jedna vydarená akcia sa skonči-la, ale už teraz plánujeme ďalšie, ktorými chceme osloviť mladú generáciu, aby nestratila pamäť...

Lýdia HRICÍKOVÁ podpredsedníčka ObV SZPB v Starej Ľubovni

Naše deti vedia, čo je Halloween, bez zaváhania vysypú, čo je SKYPE, nemajú problém s dotykovým mobilom, ale keď sa ich len tak, čisto náhodou spýtate, kedy a prečo bolo SNP alebo čo bol holokaust, radšej sklopia oči alebo uhnú pohľadom. Aj taký je bohužiaľ obraz našej doby.

Rozprávanie R. Hradeckého žiakov zaujalo. Foto: lh

Z aktivít ZO SZPB v BernolákovePietnym aktom položenia kytice

k Pamätníku padlých príslušníkov l. čs. armádneho zboru v ZSSR na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši sme ukon-čili zájazd členov Klubu dôchod-cov a ZO SZPB z Bernolákova do Podbanského. Kvety položili podpredseda ZO SZPB Rudolf Jung a tajomníčka T. Varečko-vá. K prítomným sa prihovoril R. Jung, ktorý prežil hrôzy vojny a útrapy koncentračného tábora. Aj napriek dažďu sme ho pozorne po-čúvali. Dnes žije málo tých, ktorí nám dokážu rozprávať o utrpení, o neľudských podmienkach, ktoré prežili. Slúži mu ku cti, že napriek zdravotným problémom využije každú príležitosť na to, aby nás so spomienkami vojnového veterána oboznámil. Pripomenul nám, že Areál piety sa nachádza na mieste ťažkých a dlhých bojov o mesto. V tomto areáli spočíva 1369 bo-jovníkov za našu slobodu. Vyzval všetkých prítomných, aby o zís-kaných poznatkoch oboznamovali

hlavne mládež, kto-rá nie je vychová-vaná na tradíciách a úcte k minulosti. Stáva sa necitlivou a rešpektuje iné hodnoty ako vlaste-nectvo.

Aj spomienky na tento zájazd nám dali podnet k tomu, aby sme prijali pozvanie vedúcej Školského klubu v Bernolákove na besedu so žiakmi na tému: Ako sa žilo v minulos-ti. Predseda našej organizácie L. Jača, podpredseda R. Jung a člen-ky výboru Klubu dôchodcov E. Černayová, R. Šmihlová, E. Štico-vá a J. Dózová hovorili v jednotli-vých triedach o živote v minulosti, o vojnových udalostiach. Bolo za-ujímavé z úst prvákov a druhákov počuť otázky: kto to boli partizáni, čo pre nás urobili, prečo boli kon-centračné tábory a pod. Rodičia,

prichádzajúci pre svoje deti, so záujmom počúvali tiež. Priznali, že o mnohých skutočnostiach sa dozvedeli až na tejto besede.

S K. Koporcovou, vedúcou Školského klubu, medziiným aj poslankyňou a členkou výboru ZO SZPB v Bernolákove, už pripravu-jeme ďalšie aktivity. Tento výsle-dok príkladnej, dobrej spolupráce viacerých organizácií prináša vý-sledky. T. Varečková

Členovia Klubu dôchodcov nezabudli počas výle-tu na spomienku na padlých hrdinov. Foto: tv

Spomínali smeNa háji Nicovô sa uskutočni-

la ekumenická bohoslužba ku dňu pamiatky zosnulých, ako spomienka padlým vojakom, tu pochovaným, ktorú organizova-la Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánika v Demänovej. Zú-častnili sa jej študenti akadémie (kadeti), duchovní v ozbrojených silách, vojaci a občania, ktorí prišli na háj Nicovô. Na základe uskutočnenej akcie na háji Nico-vô predseda Únie vojnových ve-teránov v Liptovskom Mikuláši, Jozef Ulian oslovil OblV SZPB na založenie tradície s uctením pamiatky padlým v SNP a II. sv. vojne na deň pamiatky zosnulým. Ďalšie podujatie sme absolvovali

v Lúčkach v Demänovskej doline. Tam sme si zapálením sviečky pri hrobe padlých a pri partizánskych bunkroch 30. októbra pripome-nuli pamiatku zosnulých aj tým-to padlým. Zúčastnil sa predseda

ÚVV Jozef Ulian a tajomník OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Ján Machovič. Spolupráce s ÚVV je v Liptovskom Mikuláši na dobrej úrovni a OblV SZPB má záujem ju rozvíjať aj naďalej. Ján MACHOVIČ

Spomienka na Háji Nicovô. Foto: jm

BOJOVNÍK / 24 4

VAŠE NÁZORY

Malý červený kvietok spája milióny ľudíJedenásteho novembra pred

94 rokmi o 11. hodine bola podpísaním prímeria vo fran-cúzskom Compiegne ukončená 1. svetová vojna. V máji roku 1945 sa kapituláciou nemec-kej armády skončila 2. svetová vojna. Hroby miliónov obetí týchto vojen sú rozosiate po všetkých kontinentoch a vo vodách svetových morí a oce-ánov.

Jedenásty november je od roku 1919 zasvätený pamiatke tých, ktorí položili životy za slobodu svojich národov, za

život v mieri a za lepšiu budúc-nosť ďalších generácií. Symbo-lom 11. novembra sa stal kvet divého maku, ktorý vyrástol na krvou skropených bojiskách francúzskeho Flámska.

Tento malý červený kvietok spája dnes milióny ľudí – i my sa tu dnes stretávame, aby sme si uctili v tichej spomienke a v hlbokej pokore českosloven-ských vlastencov, ktorí v dvoch svetových vojnách obetovali ži-voty svojmu národu.

Slováci a Česi, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne v ruských,

talianskych a vo francúzskych légiách, sa zaslúžili o rozbitie rakúsko-uhorskej monarchie a za vznik nového, spoločného demokratického štátu – Česko-slovenskej republiky.

Po 21 rokoch – v roku 1939, po hitlerovskej okupácii Čiech a Moravy, zanikla Českoslo-venská republika a v septem-bri toho istého roku vypukla 2. svetová vojna.

Slováci a Česi odchádzali z pokorenej vlasti do nezná-mej cudziny, opúšťajú svoje rodiny hľadať miesto, kde by

mohli bojovať proti fašistické-mu Nemecku. Ich cesty križo-vali celú Európu, Áziu i africký kontinent, viedli na západ i na východ podľa situácie, ktorá nastala po prechode štátnych hraníc. V 2. svetovej vojne bo-jovalo v čs. armáde v zahraničí viac ako 50 000 českých a slo-venských vlastencov.

...Nebol to západný a vý-chodný odboj, ale odboj čes-koslovenský na západnom a na východnom fronte. Prí-slušníci tohto jednotného ná-rodnooslobodzovacieho boja

si právom zaslúžia našu úctu a obdiv – boli to oni, ktorí sa zásadne zaslúžili o oslobode-nie našich národov.

Dovoľte, aby som v mene vojnových veteránov západné-ho frontu poďakoval britskému ľudu, že sme mohli splniť cieľ, ktorý sme si dali pri odchode do exilu: bojovať proti spo-ločnému nepriateľovi – nacis-tickému Nemecku. Dali nám k tomu to najcennejšie, svoju dôveru a priateľstvo, ktoré trvá dodnes a prejavuje sa trvalým záujmom o naše osudy.Z príhovoru plk. v.v Milana PÍKU, ktorý predniesol

na slávnosti Dňa vojnových veteránov

(krátené)

Spoznal som spisovateľa, básnika a novinára v redak-cii časopisu. Aktívne vytváral priaznivé medziľudské vzťahy. Neustále sálala z neho tvorivá pozitívna energia a optimiz-mus. Z jeho tváre a očí sa trva-le zračil úsmev. Ako šéfredak-tor neustále organizoval, tvoril a staral sa o náročnú činnosť pri vydávaní každého čísla Bo-jovníka.

Jeho tvorba spisovateľa a novinára je príťažlivá a ak-tuálna. Je spojená so životom organizácie bojovníkov a čle-nov SZPB. Vyhľadával prispie-vateľov, podporoval i vychová-val dopisovateľov. Zaraďoval do časopisu štúdie a komen-táre významných spisovateľov i zahraničných novinárov.

Gustáv Hupka bol organizá-torom literárnych a spomien-kových súťaží na odboj. Jeho pričinením boli sústredené

a zachované mnohé doku-menty, spomienky bojovníkov. Boli tiež napísané i viaceré li-terárne diela o odboji. Bol aj jedným z iniciátorov a priamo realizátorom zrodu prvej Ro-čenky odbojárov.

Gustáv Hupka bol osobnos-ťou novinára a literáta, ktorý bol neustále v kontakte s čita-teľom a venoval starostlivosť i odberu časopisu Bojovník. S obľubou organizoval bese-dy s mládežou a odbojármi v organizáciách SZPB. Pod jeho starostlivosťou vyrastala početná skupina publicistov a dopisovateľov Bojovníka.

Gustáv Hupka je čitateľskou verejnosťou uznávaným spiso-vateľom, básnikom, novinárom a prekladateľom významných literárnych diel najmä z talian-činy. Napísal vynikajúce verše a knižné diela. Spomeňme as-poň Slnko vinohradov, Prsty

milencov, Tráva zvoní po pol-noci, Bohoslužba za lásku, Tvoj zlatý vek, Buď mojou láskou, Hviezdy neumierajú, Nesmr-teľnosť šťastia, Zázraky v ob-jímaní, Vlnobitie v kameňoch, Malý Janko vymýšlanko, Kve-ty chvíľ. Okrem tvorby vychá-dzali jeho články a básne k ak-tuálnym životným udalostiam.

Spisovateľ Gustáv Hupka bol prekladateľom významných literárnych diel. Jeho prekla-dy sú verné, vystihujú hĺbku myšlienok i dušu významných

svetových autorov. K jeho pre-kladom patria diela: Giacomo Leopardi – Bolesť svetla, Gio-sue Carducci – Čas slnka a bú-rok, Buonarroti – Útrapy v hľa-daní, Šalamún – Pieseň piesní, Giaccomo Leopardi – Vrúcne prosbičky detskej dušičky.

Gustáv Hupka sa narodil dňa 17. mája 1925 vo Svätom Jure. Odchádza z tohto sve-ta a umiera dňa 3. novembra 2012. V záverečných rokoch a či v desaťročí znáša veľké utrpenie v trvalých bolestiach. Stratil zrak a v dôsledku cho-roby cukrovky mu amputovali obe nohy. Je trvale pripútaný na lôžko. V takomto preťažkom telesnom a duševnom stave do posledného dychu tvorí príťaž-livú poéziu a prózu. Je do svoj-ho skonania statočným bojovní-kom, spisovateľom a fi lozofom, ktorý zobrazuje svet plný roz-porov a opisuje i svoje utrpe-nie. V jeho dielach obdivujeme krásy sveta, skúma dobro i zlo. Hľadá a modeluje človečenstvo a človeka v tých najpestrejších podobách. V dielach bojuje za

lepší svet. Púta ho pozemský i vesmírny svet. Vo veršoch objavne rozjíma a fi lozofuje o človečenskej podstate žitia. Vo svojich posledných dielach predkladá čitateľom svoj vrúc-ny a milujúci vzťah k životu. S pokorou prekonáva boles-ti a viackrát i klinickú smrť. V krajne nepriaznivom zdra-votnom stave tvorí veľkú poéziu nepokoreného bojovníka.

Gustáv Hupka patrí k tým spisovateľom významnej gene-rácie pohnutej histórie a osob-nostiam, ktoré natrvalo zo-stávajú tvorcami významných kultúrnych hodnôt v literatúre. Prvý šéfredaktor Bojovníka bol za zásluhy a významnú čin-nosť v tlačovom orgáne SZPB vyznamenaný pamätnou me-dailou Milana Rastislava Šte-fánika. S úctou a vďakou za zásluhy sa so spisovateľom, novinárom a bývalým šéfre-daktorom Bojovníka Gustávom Hupkom lúčime pri jeho od-chode z tohto sveta.

František KORDÍK – dopisovateľ Bojovníka,člen SZPB ZO 7

So smútkom a v piete sa lúčime s prvým šéfredaktorom me-sačníka Protifašistický Bojovník. Gustáv Hupka bol pri založení tlačového orgánu SZPB. Podieľal sa na profilovaní nášho dvoj-týždenníka. Aj jeho zásluhou nadobudol časopis svojskú podo-bu aktívnych bojovníkov proti fašizmu.

Spomienka na šéfredaktora a spoluzakladateľa Bojovníka

VYHLÁSENIEúčastníkov pietnej spomienky pri pamätníku

zavraždených v KremničkeDnes, keď si s pietou pripomíname

68.výročie začiatku tragédie v Kremničke, uvedomujeme si viac ako inokedy hrôzy fa-šizmu a potrebu pôsobenia proti akýmkoľ-vek snahám o obnovenie prejavov neofašiz-mu, neonacizmu, šovinizmu, xenofóbie, tero-rizmu a intolerancie u nás doma a vo svete. Členovia Slovenského zväzu protifašis-

tických bojovníkov a najmä žijúci priami účastníci národnooslobodzovacieho zápa-su, vždy stáli a stoja aj dnes v prvých radoch tohto úsilia. Svojou nezištnou činnosťou prispievajú nielen k objektívnej informova-nosti verejnosti, hlavne mladej generácie, o podstate, prejavoch, ničivých dôsledkoch a obetiach fašizmu, ale zároveň si s úctou a pietou pripomínajú hrdinov, ktorí bojovali na všetkých frontoch za mier a slobodu.

My, účastníci tohto pietneho zhromaž-denia pri pamätníku 747 obetiam, medzi ktorými bolo 211 žien, 58 detí a viac ako 450 židov, vyzývame širokú verejnosť Slo-

venska, aby aktívne podporila všetky akti-vity smerujúce k potláčaniu akýchkoľvek prejavov neofašizmu, neonacizmu, intole-rancie, xenofóbie, extrémizmu a teroriz-mu. Pripájame sa k hlasu a úsiliu širokej medzinárodnej verejnosti, ktorá 9. novem-ber vyhlásila za medzinárodný deň boja proti neonacizmu.

Podporujeme úsilie, aby sa Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v zmysle záverov svojho XV. zjazdu stal organizá-ciou, ktorá bude mať zákonne garantované a všetranne zabezpečené dôstojné postave-nie v spoločnosti. Ešte žijúci účastníci Slo-venského národného povstania a národno-oslobodzovacieho boja si to zaslúžia.

Večná sláva a úcta tým, ktorí v boji proti fašizmu položili svoje životy.

V Kremničke, 6. novembra 2012

Účastníci pietnej spomienkypri pamätníku zavraždených v Kremničke

5 BOJOVNÍK / 24

Zvolenčaniahodnotilisvoje aktivity

Na výjazdovom zasadnutí predsed-níctva zvolenského OblV SZPB v Du-dinciach boli koncom októbra vyhodno-tené akcie našej oblastnej organizácie. Venovali sme sa hlavne pripravovaným podujatiam v roku 2013 v oblasti Hon-tu. Mesto Dudince má významné miesto v našej oblastnej organizácii, nachádzajú sa v ňom kúpele. Je dôležité využiť po-tenciál pacientov na našich podujatiach, nakoľko prilákať širokú verejnosť a vy-užiť možnosť oslovenia týchto občanov našimi podujatiami je potrebné a najmä v dnešnej dobe nevyhnutné. Vedenie mes-ta a kúpeľov je naklonené spolupracovať pri príprave osláv spomienkových podu-jatí, o čom svedčí aj to, že MsÚ Dudince dal k dispozícii miestnosť na rokovanie predsedníctva bez nároku za prenájom a postaral sa o občerstvenie jeho členov. Takisto riaditeľstvo kúpeľov zabezpečilo prehliadku kúpeľov a využitie termál-nych bazénov pre členov predsedníctva.

Krst knihyĎalším bodom rokovania bolo vyhod-

notenie krstu vydanej publikácie a Det-vianskej jesene 1944. Krst našej publiká-cie Oslobodenie, Boje v okresoch Detva, Krupina a Zvolen v rokoch 1944 a 1945, ktorú napísal historik Milan Gajdoš, sa uskutočnil 7. októbra na Zvolenskom zám-ku. Krstným otcom sa stal župan BBSK Vladimír Maňka. Na začiatku krstu vystú-pili žiaci súkromnej školy Pink Harmony. Recenziu publikácie urobil J. Bobor, ktorý vyzdvihol toto malé, ale zároveň význam-né dielo M. Gajdoša, nakoľko sa naša his-tória v súčasnosti prekrúca rôznymi novo-dobými historikmi. Kniha je zameraná na oslobodzovacie boje v pôsobnosti našej oblastnej organizácie a nájde sa v nej kaž-dá obec a mesto, na základe archívnych dokumentov. Okrem našich základných organizácií ju odovzdáme aj na ZŠ ako pomocný materiál pre učiteľov dejepisu. Je to cesta, ako by sme mali odovzdávať mladej generácii odkaz našich dedov a ot-cov, ktorí položili svoje životy v boji proti hrôzam fašizmu. Na záver krstu vystúpili s krátkym programom deti z folklórneho súboru z Očovej.

Ďalšie aktivityPredsedníctvo našej oblastnej organizá-

cie vyhodnotilo aj Detviansku jeseň 1944. Štvrtý ročník bol dôstojný a právom zahr-nutý do podujatí ÚR SZPB. Sme radi, že spolupráca nášho OblV SZPB s mestom Detva je na dobrej úrovni, čo sa prejavu-je aj pri realizácii tohto podujatia. Úlohy určené pre našu oblastnú organizáciu boli splnené. Prekvapila nás vysoká účasť, vyše 1200 občanov, na výstave Pozdravu-jem slávne dni SNP, ktorú zabezpečil náš člen M. Mařík v spolupráci so ZO SZPB v Detve. Predsedníctvo sa bude usilovať, v rámci svojich možností, aby výstava pu-tovala po dedinách a mestách v našej ob-lasti, aby ju mohlo vidieť čo najviac ľudí.

Predsedníctvo v decembri pripraví po-sedenie pri jedličke s členmi SZPB, aby sa im poďakovalo, že napriek zložitej hospodársko-ekonomickej situácii si na-šli čas na plnenie prijatých úloh a aktívnu prácu vo zväze, ktorý hrdo nesie odkaz hrdinov druhej svetovej vojny.

Ján KAŠICAtajomník OblV SZPB Zvolen

S nástupom chladnejších dní prichádza obdo-bie zvýšeného výskytu akútnych ochorení dý-chacích ciest a chrípky. Je to zároveň čas vhodný na očkovanie proti chrípke. Uviedla to hovorky-ňa banskobystrického Regionálneho úradu ve-rejného zdravotníctva Mária Tolnayová. Chrípku netreba podceňovať a je potrebné ju liečiť.

„Je treba oddychovať, piť veľa tekutín, užívať lieky tlmiace príznaky chrípky – proti teplote, kašľu, bolesti – a vyhýbať sa užívaniu alkoho-lu a fajčeniu,“ pokračovala Tolnayová. Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní.

Typickými príznakmi chrípky sú horúčka naj-

menej 38 stupňov Celzia a viac, bolesť hlavy, svalov a celého tela, bolesť hrdla, suchý kašeľ, nádcha, únava a sťažené dýchanie.

Najúčinnejšou ochranou proti chrípke je ce-loročne konzumovať stravu bohatú na vitamíny, otužovať sa, pohybovať na čerstvom vzduchu, obliekať sa primerane počasiu. V čase epidémie sa treba vyhýbať pobytu v nevetraných priesto-roch a obmedzovať návštevu spoločenských podujatí.

Podľa Kataríny Francisciovej z banskobystric-kého RÚVZ očkovať proti chrípke by sa mali naj-mä osoby nad 65 rokov, osoby s ochoreniami srd-covo-cievneho systému, s chronickými ochore-niami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi

a imunitnými poruchami. Pre indikované skupiny je vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia.

Organizmus oslabený chrípkou ľahko podlie-ha tzv. sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu. Patria k nim napríklad zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha či centrálneho nervového systému. Komplikácie sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, 65- a viacroč-ných ľudí a u osôb s chronickými chorobami. Častým pôvodcom komplikácií je streptococcus pneumoniae (pneumokok). Súčasne s vakcínou proti chrípke alebo počas celého roka možno po-dať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní a trvá päť rokov. red TASR

Vitamíny a otužovanie chránia pred chrípkou

BOJOVNÍK / 24 6 7 BOJOVNÍK / 24

BOJOVNÍK / 24 6 7 BOJOVNÍK / 24

BOJOVNÍK / 24 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJuraj Fándly(21. 10. 1750 – 7. 3. 1811) – SPISOVATEĽ

Dnes už nikto presne nezistí, koľkokrát stál kňaz Juraj Fándly v skromnej reverende pred radou generálneho vikariátu v Trnave, aby obhajoval svoje literárne prá-ce. Napriek neprajnosti vtedajšej duchovnej a svetskej vrchnosti, ale aj literárnych kruhov, sa ne-vzdával a statočne zastával myš-lienky národného obrodenia. Za svojimi názormi stál, aj keď ho väznili a zakázali mu písať.

Juraj Fándly sa narodil 21. ok-tóbra 1750 v Častej. Jeho otec bol remeselník, no o desať rokov po narodení syna zomrel. Odvtedy sa matka ako vdova ťažko pretĺ-kala životom a aby uživila deti, musela odísť bývať k rodine do Dolian a neskôr prijať prácu v kláštore v Šaštíne. Pravdepo-dobne tak sa jej nadaný syn dostal do kláštorných škôl v Šaštíne, od-kiaľ prešiel študovať do seminára v Budíne a do seminára v Trnave, kde bol po skončení štúdia roku 1776 vysvätený za kňaza.

Tri a pol roka kaplánoval Juraj Fándly v Seredi, niekoľko me-siacov v Lukáčovciach a v sep-tembri 1780 ho pozvali za farára do Naháča, kde pôsobil do roku 1807, keď odišiel na odpočinok. Fara v Naháči bola biedna, jedna z najskromnejších v celom trnav-skom vikariáte, ale Juraj Fándly si na hmotné statky nikdy nepo-trpel. Dobre vedel, čo je bieda a o to viac sa usiloval pomáhať svojim farníkom. Tým najchu-dobnejším ako faktor šaštínskej manufaktúry zabezpečoval robo-tu pri spracovaní bavlny na výro-bu látky. Ľudia z okolia chodili za ním aj so všelijakými neduhmi, lebo sa venoval liečiteľstvu a bol vášnivým včelárom. Dedinčanom radil aj pri poľnohospodárskych a domácich prácach. Dôkazom jeho vzťahu k rodisku a záujmu o históriu je aj rukopisný spis o dejinách Dolian a história pálfi -ovského rodu, ktorú napísal popri svojich iných prácach.

Juraj Fándly sa celý život veno-val literárnej činnosti, pravdepo-dobne už v rokoch 1787–1788 mal napísané prvé dva diely spisu Dú-verná zmlúva mezi mňíchom a di-áblom. Inšpiroval sa románom J. I. Bajzu René mládenca prího-di a skusenosti. Juraj Fándly sa vo svojom diele vyjad-roval k príčinám zrušenia niektorých reholí a k pome-rom na Slovensku. Najviac kritizoval mníchov, najmä žobravé rehole, ktoré má-mili od ľudí dary a peniaze. „Mnísi nepracovali na štátne potreby a dobre žili z krajin-skej práce. Ľahko bolo takto Bohu slúžiť,“ napísal. Spis mu vydali až v roku 1789, lebo súhlasil, aby jeho ruko-pis upravili mladí seminaris-ti z bratislavského generál-neho seminára podľa pravi-diel nového Bernolákovho pravopisu. Zdôvodňoval to takto: „… aby už raz v tomto učenom osvietenom osem-nástom storočí ako iných ja-zykov, tak aj tejto na šej jed-nej z prvých materinských rečí vynikajúca výslovnosť a pravopis z hlbokej tmy sa na svetlo vyvinula.“

Po vydaní spisu sa na Juraja Fándlyho spustila vlna kritiky. Dielo prijali iba stúpenci jozefínskych reforiem a ideí, ale cirkev-ná vrchnosť bola pobúrená. Navyše nasledovala ostrá výmena názorov s J. I. Bajzom, z dejín literatúry známa ako bernolákovské polemiky. Tretí a štvrtý diel Fán-dlymu cirkevná cenzúra zhabala a zakázala mu akúkoľvek lite-rárnu činnosť. Keď neposlúchol, odsúdili ho na štrnásť dní cirkev-ného väzenia v Trnave. Odporu-čili mu, aby sa zdržal podobných „neužitočných a nepotrebných písačiek“ a venoval sa svojim kňazským povinnostiam.

Keď v roku 1792 vzniklo Slo-venské učené tovarišstvo, Juraj Fándly sa stal jeho najaktívnej-ším členom a nejaký čas bol aj jeho pokladníkom. Pod záštitou Tovarišstva mohol šíriť osviete-

necké myšlienky a pokračovať vo svojej publikačnej činnosti.

V diele Juraja Fándlyho z kon-ca 18. storočia prevládala osveto-vá poľnohospodárska literatúra. Okrem ôsmich spisov Piľného domajšieho a poľného hospo-dára, z ktorých vyšli iba štyri zväzky a ostatné ostali v rukopi-se, vydal spisy O uhoroch ai vče-

lách rozmlúváňí mezi úradskíma a richtárom, Slovenskí včelár. Po sporoch s náboženskou vrchnos-ťou sa venoval poddanému ľudu a držal sa myšlienky, ktorú už predtým vyslovil v Piľnom do-

majšom a poľnom hospodárovi, že v roľníctve je sila krajiny.

V knižke Zeľinár o ľudových liečiteľských metódach Juraj Fándly prevzal motívy z diela evanjelického farára Jána Tonso-risa Zdravá rada lekářská.

Fándly vo svojich spisoch nevystupoval proti feudalizmu a vlastníctvu pôdy šľachtou, ale

usiloval sa upokojovať podda-ný ľud a zlepšiť jeho postavenie modernizáciou v poľnohospo-dárstve. Názorne, ale pritom pú-tavým spôsobom, niekedy for-mou náučných poviedok, poúčal o zložení pôdy, o hnojení a plo-dinách. Okrem toho vydal dva zväzky Príhodných a svátečných kázní. V treťom zväzku Piľného domajšieho a poľného hospodára uverejnil aj časť korešpondencie členov Slovenského učeného to-varišstva.

V roku 1805 sa zúčastnil na literárnej polemike medzi M. Miškolcim a J. Hollým a napísal báseň Amica cointelligentia, kde spomína na literárne spory s Baj-zom. Latinská báseň Gemitus et lamentatio (Vzdych a nárek) je Fándlyho osobným vyznaním zo životných sklamaní.

Duchovná vrchnosť nepre-stávala prenasledovať Juraja Fándlyho ani po rokoch a faru v Naháči nechávala v zúfalom stave. Fándly sa pokúšal dostať na lepšiu faru vo Vištuku, ale aj to mu zamietli. Generálnemu vi-károvi s trpkosťou písal, že si za svoje biedne postavenie a utrpe-nie vyslúžil mučenícku korunu. No nikto nič nespravil, aby mu pomohol, aj trnavský farár Ján Albrecht po návšteve naháčskej fary roku 1806 len stručne pozna-menal o situácii Juraja Fándlyho, že „… jeho sily sú zlomené jed-nak starobou, jednak je sklama-ný výsledkom svojej horlivosti, a preto, že farská budova mu skracuje život.“

O rok neskôr chorý a vyčerpa-ný Fándly odišiel na vlastnú žia-dosť do Ompitálu (dnes Doľany), kde mal podiel na rodičovskom dome. Najviac času tam venoval svojim milovaným včelám, staral sa o ovocné stromy, čítal, písal verše a až v tomto prostredí na-šiel relatívny pokoj. Nie však na-dlho, začiatkom jari 1811 zomrel.

Jozef LEIKERT

Bol už tajne členom Komunis-tickej strany Sovietskeho zväzu, keď sa stal členom Hitlerovej NDSAP. Vystupoval navonok ako oddaný nacista, no celým svojím srdcom bol antifašista, nepriateľ teroru a vojny. V hlav-nom meste Japonska pôsobil ako korešpondent Frankfurter Zeitun-gu a iných novín. V skutočnosti však plnil oveľa dôležitejšie úlo-hy: získaval mimoriadne dôle-žité informácie a vysielal ich do Sovietskeho zväzu. Jeho správy sa dostávali priamo až na stôl J. V. Stalina. Statočný a odvážny novinár – vyzvedač včas upozor-nil predstaviteľov Sovietskeho

zväzu, že nacistické Nemecko sa chystá napadnúť ZSSR. Ozná-mil plánovaný dátum napadnutia i približný počet divízií, ktoré sa pripravovali na útok.

Vopred poznal aj dátum úto-ku na Pearl Harbor, ale najvyšší vládni a vojenskí predstavitelia USA mu neuverili a preto násle-dok bol taký, že sa japonskému letectvu podarilo zničiť takmer celé vojnové loďstvo USA.

Tento neochvejný novinár Moskvu oboznamoval so všetký-mi najdôležitejšími dokumentmi, ktoré dostával nemecký veľ-vyslanec v Tokiu generálmajor Eugen Ott... V polovici októbra

1941 Sorge informoval Kremeľ, že Japonsko nezaútočí na územie Sovietskeho zväzu. Boli to infor-mácie, ktoré sa v tých ťažkých

časoch nedali ani oceniť. V roku 1941 japonská polícia zatkla Mi-jagiho Jotoka, pomocníka Sorge-ho. Zatkli ho iba pre jeho reči pro-ti cisárovi. Jotoku si však myslel, že polícia vie o jeho špionážnej činnosti, preto sa pokúsil spáchať samovraždu. Nepodarilo sa mu to, stal sa podozrivým. Začali ho mučiť. Nevydržal. V hrozných bolestiach pri tzv. treťom stupni výsluchu začal hovoriť o noviná-rovi a tlačovom tajomníkovi veľ-vyslanectva v Tokiu. Richarda Sorgeho zatkli 18. októbra 1941. Odsúdili ho na trest smrti obese-ním. Popravili ho 7.11. 1944.

Až mnoho rokov po vojne sa celý svet dozvedel o dr. Sorgem – novinárovi, hrdinovi, ktorý po-ložil svoj život za blaho ľudstva. Jeho zásluhy boli veľké.

V britsko-taliansko-japonskej koprodukcii vznikol v r. 1961 dvojdielny fi lm Kto ste, dok-

tor Sorge? Bol premietaný vo všetkých kinách u nás i v za-hraničí. Vysoké náklady kníh o dr. Sorgem vydávané u nás i v zahraničí boli rýchlo rozpre-dané. Jednu z nich napísala aj pani Hanako Išli, manželka Sor-geho. Prezídium najvyššieho so-vietu vyznamenalo v roku 1964 novinára Richarda Sorgeho titu-lom Hrdina Sovietskeho zväzu – in memoriam.

Meno Sorgeho sa dostalo aj do nových vydaní encyklopédií na celom svete. Právom, lebo to bol slávny novinár a hlavne rozviedčík, obetavý človek, an-tifašista. Aj dnes si zaslúži našu úctu a spomienku. Nemôžeme a nesmieme zabúdať, že práve ta-kýto človek bez zbrane v rukách sa nemalou mierou zaslúžil o ví-ťazstvo v boji proti fašizmu.

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Kto bol Richard Sorge?Dlhé roky po skončení 2. svetovej vojny sa o Richardovi Sorgem nič nevedelo, hoci jeho zásluhy ako Nemca boli veľké. V rokoch druhej svetovej vojny pracoval v Japonsku ako nemecký novinár.

Ilustr. foto: archív

J. Fándly Foto: archív

9 BOJOVNÍK / 24

Breznička so 73-ročnou He-lenou Melicherovou. Bratislava 29 s 91-ročným JUDr. Milanom Profantom. Banská Bystrica – Fončor-da s 84-ročnou Jarmilou Polia-kovou. Čierny Balog s 86-ročnou Antóniou Kováčikovou. Dolné Vestenice s 88-ročnou Annou Reislovou. Heľpa s 92-ročnou Annou Baťkovou, 90-ročnou Máriou Meľošovou, 89-ročnou Máriou Mesiarkinovou, 88-ročnými Má riou Mihňákovou a Má-riou Rusnákovou, 86-ročnými Máriou Skladanou a Paulínou Tkáčikovou, 85-ročnou Máriou Makovičovou.

Košice – Sídl. Mier s 95-roč-ným Jozefom Kundráthom. Klenovec s 90-ročnými Má-riou Brndiarovou a Jánom Ďu-rikom. Ľubietová s Imrichom Pro-cházkom. Tlmače s 88-ročným Fran-tiškom Capalajom, 83-ročným Jánom Hrúzikom a 82-ročnou Zuzanou Rosinovou. Vlachy s 86-ročným Mila-nom Molekom a 46-ročným Dušanom Kamhalom. Vígľaš s 92-ročnou Margitou Halajovou. Zvolen – Zlatý Potok s 93- ročným Jánom Kováčom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

PoslednározlúčkaČlenovia nitrianskych základ-

ných organizácií a OblV SZPB sa 31. októbra na párovskom cintoríne v Nitre rozlúčili s Jo-zefom Turicom, členom zväzu od r. 1945, predsedom ZO SZPB Nitra – Horné mesto od r. 1968, predsedom OV a členom ÚR SZPB v r. 1990–2003. Zomrel po ťažkej chorobe vo veku 90 rokov.

Jozef Turic sa ako vojak pre-zenčnej služby zapojil do prí-prav a bojov v SNP pri automo-

bilovom prápore v Banskej Bys-trici. Po potlačení SNP bojoval ako partizán. 1. novembra 1944

ho pri obci Turecká zajali a väz-nili v Banskej Bystrici odkiaľ sa mu so skupinou spoluväz-ňov podarilo utiecť. V januári sa prihlásil do čs. armády a do septembra v tom roku vykoná-val strážnu a ochrannú službu v Ábelovej. Do r. 1983 pracoval vo Zväzarme Nitra ako učiteľ a inštruktor výcviku vodičov au-tomobilov.

Bol vyznamenaný medailami Zaslúžilý bojovník proti fašizmu 1. st., Za vernosť, a mnohými čestnými uznaniami. Tohto roku mu ÚR SZPB udelila titul Zaslú-žilý funkcionár SZPB.Česť jeho pamiatke!

Členovia oblastnej organizá-cie SZPB Levice sa 29. októbra navždy rozlúčili s naším spolu-bojovníkom a priateľom Joze-fom Medveďom.

Odišiel vo veku 85 rokov. Svoju cestu v SZPB začal hneď po vytvorení Zväzu partizá-nov a od toho času sa zapájal do jeho činnosti. Počas SNP uskutočňoval aktívnu činnosť v Novobanskom partizánskom

oddiele, ktorý bola súčasťou Partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Po zatlačení Povsta-nia do hôr bol poverený spra-vodajskou činnosťou na území Novej Bane a Zlatých Moraviec. Bol dlhoročným funkcionárom a neskoršie aj predsedom ZO SZPB v Novej Bani a v Levi-ciach. S veľkým zanietením za-stával i funkciu predsedu OblV SZPB v Leviciach ktorú vyko-

nával 10 rokov, a bol tiež čle-nom Ústrednej rady SZPB. Za svoju prácu mu bolo udelených viacero vysokých vyznamenaní a pamätných medailí.

Jeho práca pre zväz, zaniete-nie a stála orientácia na dosiah-nutie ešte lepších výsledkov, to je tá trvalá hodnota, ktorú nám zanechal.Česť jeho pamiatke!

Ján HAMAR

Rozlúčka so spolubojovníkom

Jubilantcti

V týchto dňoch sa dožil vzác-neho životného jubilea – deväť-desiatich rokov – Vasiľ Simku-let zo Sniny. Jeho životný príbeh sa začal odvíjať v Starine, obci na severovýchodnom Sloven-sku, dnes ukrytej pod hladinou vodárenskej nádrže. Narodil sa 23. októbra 1922. Pri jeho kolís-ke mu sudičky nadelili do života čestnosť, otvorenosť a zmysel pre zodpovednosť. Pôvodným povolaním učiteľ, v období okupácie rodnej obce horthy-ovským Maďarskom v čase od 10. augusta 1944 do 1. apríla 1945 politický väzeň. Po skon-čení 2. svetovej vojny sa stal členom odbojárskej organizácie, v rokoch 1946–1999 svedomi-to vykonával funkciu predsedu základnej organizácie v Starine, po presťahovaní do Sniny sa stal predsedom tamojšej ZO SZPB. Aktívne sa zapojil do činnosti okresnej, resp. oblastnej orga-nizácie zväzu, roky pracoval v historicko-dokumentačnej komisii a v komisii pre prácu s mládežou, zúčastňoval sa na besedách s mladou generáciou. Postupne bol členom okresného, neskôr oblastného výboru, jeho predsedníctva, podpredsedom

a v rokoch 2006–2008 predse-dom OblV SZPB v Humennom. Je držiteľom mnohých zväzo-vých ocenení a vyznamenaní. V roku 2008 mu bol udelený ti-tul čestného predsedu OblV. Aj v súčasnosti je aktívnym členom OblV, mladším funkcionárom zväzu odovzdáva svoje bohaté skúsenosti, z ktorých čerpajú pri výkone svojich funkcií. Jeho po-tomkovia pokračujú v rodinnej učiteľskej tradícii.

K významnému životnému ju-bileu s prianím všetkého najlep-šieho, najmä pevného zdravia do ďalších rokov, mu úprimne bla-hoželajú členovia predsedníctva OblV SZPB v Humennom.

Gabriela ROSIČOVÁ

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Anna Tomanič-ková 88 rokov.• Bratislava 7: Jozef Macega 89 a František Broček 86 rokov.• Bratislava 15: Otília Havlíč-ková 86 rokov.• Bratislava 16: Ingeborg Plischkeová 84 rokov.• Bratislava 24: Ing. Štefan Homoľa 86 rokov.• Bratislava 46: Alžbeta Polá-ková 89 a Oľga Šoltésová 86 rokov.• Brezno 1: Jozef Štulajter 88 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko:

Mária Magnusková 92 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Anna Tkáčová 80 rokov.• Banská Bystrica – Fončor-da: MUDr. Blanka Rybovičo-vá 55 a Mgr. Peter Gogola 45 rokov.• Banská Bystrica – Stred: PaedDr. Matej Kán 80 rokov.• Banská Štiavnica: Eva Pa-lečeková a Imrich Grolmus 55 rokov.• Belá – Dulice: Viera Kováči-ková 70 rokov.• Blatnica: Jaroslav Rišian 75 rokov.

• Čierny Balog: Antónia Ko-váčiková 91, Anna Bukovcová 83 a Rudolf Pôbiš 65 rokov.• Čaňa: Jolana Bittová 70 a Mgr. Daniel Szilágyi 40 ro-kov.• Dolný Kubín: Žofi a Janotová 91, Pavol Gonda 87, Ing. Edu-ard Trizuljak 86, Anna Štítiko-vá a Ján Mihál 81 rokov.• Hrachovo: Júlia Sihelská 89, Lenka Mitterová 60 a Elena Knappová 55 rokov.• Hnúšťa: Pavlína Strúžoková 93 rokov.• Heľpa: Anna Beráková, Pa-ulína Gambaľová, Mária Čer-vienková, Mária Ďuricová a Katarína Lilková 85, Kata-rína Červienková, Anna Jan-ková, Anna Maková a Paulína Melková 80, Rozália Fiľová 75, Jozefína Fiľová 65, Má-ria Skladaná, Anna Franková a Vojtech Kysucký 55, Jozef Oravkin 50 a Marta Kostanová 45 rokov.• Jarabina: Anna Kindjová 90 rokov.• Kojšov: Mária Mervová 86 rokov.• Košice – Staré Mesto: Mi-chal Ilečko 86 rokov.• Košice – Sídl. Mier: Helena Kolesárová 91, Marta Ondre-jovičová 90, Valéria Forbáto-vá, Renáta Gajdošová a Mária Gőmőriová 88, Mária Balážo-vá, Mária Harajdová a Mikuláš Deutsch 87, Herman Weinber-ger 86, Otakar Tereskiewicz 84, Magdaléna Komorašová 70 a Katarína Eckerová 50 rokov.• Klenovec: Júlia Parobeková 93, Zuzana Bartová 89, Mária Hrušková a Margita Trnavská 83 rokov.

• Kláštor p/Znievom: Jozef Solčany 85 rokov. • Lipovec: Magdaléna Trabalí-ková 55 rokov.• Lipany: Michal Šlosár 90 ro-kov.• Liptovský Mikuláš: Jozef Neuman 93, Anna Strculová 87, Anna Končinská 80 a Ru-dolf Lehotský 70 rokov.• Lučenec 2: Emília Hulinová 83 rokov.• Ľubietová: Eva Bojková 75 rokov.• Medzibrod: Mária Longaue-rová 85 rokov.• Myjava: Kristína Lukešová 80 rokov.• Martin – Stred: Dalibor Ku-líšek 90 a Jozef Pauer 40 rokov.• Martin – Sever: Pavol Finka 89 rokov.• Martin – Východ: Milan Malovík 87 a Milan Žiak 80 rokov.• Martin – Priekopa: Bohuš Rakyta 86 rokov.• Muráň: Ivan Krštien 60 a Oľga Mazúrová 50 rokov.• Nemce: Anna Surovcová 93 rokov.• Očová: Magdaléna Široká 90 rokov.• Považská Bystrica: Félix Kopeliovič 87 rokov.• Prievidza pri HBP: Dagma-ra Ulbriková 86 rokov.• Poltár: Mária Murínová 89 rokov.• Rimavská Sobota 1: Božena Švecová 86 rokov.• Rimavská Sobota 2: Mária Kupcová 82, Mgr. Marta Káro-lyová 81 a Emil Baran 80 rokov.• Ružomberok: Ján Babilon-ský 93 rokov.• Selce: Ján Bohuš 95 rokov.

• Sliač: Milan Zemko 80 rokov.• Skýcov: Mária Bernátová 95 rokov.• Stará Ľubovňa: Ing. Marta Oravcová 60 rokov.• Spišská Nová Ves: Rozália Maršaleková 86 rokov.• Senica: Emília Tichá 83, Má-ria Chlapečková 82 a Ing. Vla-dimír Švec 70 rokov.• Sučany: Miloš Holiga 87 a Ľudmila Gejdošová 60 rokov.• Stará Turá: Gustáv Stacho 93 a Ing. Dušan Hrnčířik 84 rokov.• Slovenská Ľupča: Jolana Hrabčíková 75 rokov.• Šahy: Ondrej Šajgal 94 ro-kov.• Trenčianske Teplice: Emil Kavalír 81 a Darina Žbirková 60 rokov.• Trnava 1: Štefan Reipri-cht a Ernest Volentier 90, Ing. Anna Vanáková 75, Eva Fiše-rová a Helena Sersenová 70, Jarmila Jánošová 65 rokov.• Ulič: RSDr. Jozef Janko 70 rokov.• Vráble: Štefánia Tarrová 65 rokov.• Vígľaš: Pavel Záchenský 87 a Anna Nosáľová 82 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Nora Patakyová 88 a Eva Sláviková 83 rokov.• Zemianske Kostoľany: Alenka Vršková 50 rokov.• Žiar n/Hronom: Emília Det-ková 85, Nelli-Márie Zylová 83, Mária Bónová 82, Valéria Morgensternová 81 a Jaroslav Ondreička 65 rokov.• Žilina 1: Ján Kubík 92 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme!

BOJOVNÍK / 24 10

Slovenský zväz protifašistických bojovV Zemianskych KostoľanochnezaháľajúČlenovia SZPB v Zemianskych

Kostoľanoch absolvovali v po-slednom období nejedno poduja-tie. Spomedzi nich spomeňme as-poň oslavy 68. výročia SNP, ktoré si v Zemianskych Kostoľanoch pripomenuli 28. augusta slávnost-nou členskou schôdzou. Nasle-doval slávnostný príhovor, odo-vzdávanie členských preukazov novým členom, blahoželanie ju-bilantke k okrúhlemu životnému jubileu a po neformálnej besede sme sa všetci odobrali k pamätní-ku SNP. Piesne zaspievali členky zboru pre občianske záležitosti pri OcÚ. Členovia ZO SZPB po-ložili vence aj na spoločný hrob šiestim neznámym partizánom na obecnom cintoríne a na spoločný hrob 72 umučeným neznámym na cintoríne v časti Lelovce.

Krátko po oslavách SNP naša základná organizácia SZPB uskutočnila zájazd do koncen-tračného tábora Osvienčim. Pr-vého septembra, práve v deň výročia, kedy Nemecko napadlo Poľsko. Z našej ZO sa zúčastni-lo 46 osôb, z toho 10 študentov. K múru smrti sme priniesli kyticu a kahanec. Prezreli sme si krema-tórium, ruiny plynových komôr, miesta, kde lekári vykonávali se-lekcie, miesto kde celé rodiny ča-kali na smrť... Pocity z tej hrôzy sa nedajú vyjadriť slovami. Do Osvienčimu s nami išla aj naj-staršia členka našej ZO, 89-roč-ná Zlatica Kabatiarová. Zažila Povstanie i 2. svetovú vojnu, ale koncentračný tábor navštívila po

prvýkrát a bol to pre ňu silný zá-žitok. Zastavili sme sa i v neďa-lekom meste Vadovice, kde sa na-rodil a žil Karol Wojtyla, zosnulý Svätý otec Ján Pavol II.

Koncom septembra sa za účasti 83 pretekárov uskutočnil 4. roční-ku Behu SNP. Medzi 83 pretekár-mi boli deti z miestnej MŠ, žiaci zo ZŠ z obcí Zemianske Kosto-ľany, Koš, Nitrianske Sučany a Čereňany a príslušníci armády z miestnej posádky, a ako posled-ní na trať nastúpili seniori nad 60 rokov. Víťazi okrem diplomov dostali i upomienkový darček.

Na oslavách Karpatsko-duk-lianskej operácie 6. októbra pri Pamätníku čs. vojakov na Dukle predsedníčka a tajomníčka našej ZO sa krátko stretli s preziden-tom SR Ivanom Gašparovičom. Pri soche arm. generála Ludvíka Svobodu i Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku, po pietnom akte kladenia vencov a slávnost-ných príhovoroch, štátnej hym-ne SR a ukončení sme sa stretli s dcérou arm. generála L. Svobo-du Zoe Klusákovou a popriali si pevné zdravie do ďalších rokov.

Predsedníčku našej ZO, A. Ko-manekovú, pozvali 3. októbra do základnej školy, aby uskutočnila besedu o SNP. Zúčastnili sa na nej žiaci 8. a 9. ročníka spoločne s učiteľkami. Prítomní venovali besede veľkú pozornosť, pretože vo výklade boli použité skutočné príbehy tých, ktorí toto obdobie prežili a v spomienkach sa k nim každoročne, v období najkrajších sviatkov Vianoc, vracajú.

Anna KOMANEKOVÁ

Nechýbali smena jedinečnej udalosti

Daždivá jeseň roku 1944 počas SNP priniesla do Detvy udalosť, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie – prehliadku partizán-skych a vojenských jednotiek. Zúčastnili sa jej sovietski, fran-cúzski, českí a slovenskí parti-záni. Prítomné boli aj popredné vojenské a partizánske osobnosti – Karol Šmidke, generál Ján Go-lian, plukovník Asmolov a ďalší. Jediná partizánska prehliadka v čase SNP sa konala v Detve 1.10.1944.

Organizátori z Mesta Detva, SZPB, Múzea SNP a Ozbroje-ných síl SR pripravili na 5. ok-tóbra 2012 spomienkové stretnu-tie k 68. výročiu tejto jedinečnej historickej udalosti. Krátko po 16.00 h sa účastníci a hostia stre-tli v parčíku na mieste, kde sa partizánska prehliadka konala.

Položením vencov sa začal piet-ny akt. Viceprimátor mesta Detva pripomenul historickú udalosť z 1.10.1944. Prítomných zaujal aj prejav Jána Rýsa, predsedu His-

torickej odbojovej skupiny parti-zánov pri Ústrednej rade SZPB, ktorý sa ako partizán prehliadky pred 68 rokmi zúčastnil.

V príhovoroch hostí rezonova-li slová vďaky za slobodu, úcta a obdiv za odvahu v SNP a výzvy pre súčasné a budúce generácie – nezabúdať na draho vykúpenú slobodu.

V kultúrnom dome pri kostole boli dve výstavy o SNP. Oblast-ný výbor v B. Bystrici zabezpečil autobus pre členov, a tak sme mali príležitosť si pozrieť toto podujatie.

Nasledoval prelet lietadiel, zoskok parašutistov a kultúrny program, ktorý si účastníci po-zreli na Námestí SNP. Nechýbalo ani chutné občerstvenie, ktorým nás Detvania privítali v záhra-de. So záujmom sme si pozreli krásnu výstavu ovocia a zeleniny a obdivovali sme tvorivosť a ná-paditosť žiakov a ich učiteliek pri spracovaní plodov zo záhrad.

Milenka VÁCHOVÁZO SZPB Ľubietová

V Karlovej Vsi, dnes súčasti Bratislavy, bolo v minulých desať-ročiach v blízkosti Botanickej zá-hrady niekoľko rodinných domov so záhradami. V jednom z nich po-čas vojny bývali manželia Hrubiš-kovci. Obaja veľmi aktívni ilegálni aktivisti protifašistického odboja v Bratislave. Spolupracovali s ile-gálnou skupinou Justícia a pro-fesorom Kochom. Často ich na-vštevovala mladá sedemnásťročná Trixi, ktorá pôsobila v rafi nérii a od Nemcov vyzvedala informá-cie, ktoré sa dostávali do ďalších rúk a rádiom do Londýna. Výsled-kom bolo bombardovanie Apolky

a prístavu so zásobami nafty pre nemecký front.

Pani Františka Hrubišková bola jednou z vedúcich osobností bra-tislavského protifašistického hnu-tia Prezývali ju Biela pani, lebo od nešťastnej udalosti v mladosti jej ošediveli vlasy. Ako zdravot-ná pracovníčka, ktorá žila pár rokov u tety vo Viedni a tam aj maturovala, vedela dobre po ne-mecky a preto od nemeckých vo-jakov získavala potrebné infor-mácie, ktoré odovzdávala ďalej. Zachraňovala prenasledovaných a prevádzala k partizánom aj fran-cúzskych dobrovoľníkov, ktorí

prichádzali z Maďarska pod ve-dením kpt. Georgesa Lanuriena.

Od 9. novembra pripomína Bie-lu pani Františku Hrubiškovú aj pamätná tabuľa, ktorá bola v tento deň slávnostne odhalená. Návrh tabule vypracoval Dušan Kutlík a kamenársku prácu vykonal Jozef Csőglej.

Deviateho novembra sa pri ta-buli zišli starostka Karlovej Vsi, miestni i ďalší bratislavskí odbojá-ri, rektor UK, predstaviteľka veľ-vyslanectva Francúzskej republiky Hellen Roos, skupina študentov a ďalší hostia. Odzneli slávnostné príhovory a Slavo Kalný potom podrobnejšie hovoril o životných osudoch Františky Hrubiškovej a ďalších ilegálnych pracovníkoch.

Tabuľa pre Bielu pani

ZO SZPB v Zem. Kostoľanoch na zájazde v KT Osvienčim.

O osudoch Bielej pňom starostka IvetV Stupave si pripomenuli Jána Nálepku. Foto: tu

11 BOJOVNÍK / 24

vníkov nezabúda na vojnových hrdinovSpolupráca s mládežou

K napísaniu týchto pár riadkov ma viedlo zamysle-nie uverejnené v dvojtýžden-níku Bojovník: Mladosť je čas, kedy sa máme múdros-ti učiť. Starosť je obdobie, kedy ju máme uskutočňovať.

Základná organizácia SZPB č. 2 v Rimavskej So-bote v duchu napĺňania tej-to myšlienky a úloh práce s mládežou sa zúčastnila súťaže mladých požiarnikov v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou v Ri-mavskej Sobote. Niekoľký-mi slovami sa členovia SZPB predstavili deťom, zároveň si pozreli súťaž a nakoniec víťazné požiarne družstvá

odmenili vecnými cenami, ktoré zabezpečila základná organizácia SZPB.

Na vysokej úrovni je sú-ťaž vo výtvarnom stvárnení predstáv detí o mieri, kde na-kreslili krásne obrázky, kto-ré sme na členskej schôdzi predstavili našim členom. Deti boli odmenené vecnými cenami ktoré sponzorovala členka výboru ZO SZPB č.2.

V budúcnosti mienime pokračovať v spolupráci so školami a očakávame aj pod-poru zo strany Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov.

Kornélia NOSÁĽOVÁSZPB č.2, R. Sobota

Smrečany nezabudli na svoje vypálenie

Pietnu spomienku na vy-pálenie obce si zapálením sviečok a položením venca, pripomenuli občania Smre-čian pri pamätníku, ktorý je mementom na udalosti, kto-ré sa udiali počas II. sv. voj-ny a obetí pri vypálení obce. Obec Smrečany má v „Sade života“ na Kališti svoju dvo-jičku, višňu, ako „Strom ži-vota“, ktorý je symbolom každej fašistami vypálenej obce na Slovensku.

Oblastný výbor SZPB v Liptovskom Mikuláši dal vyrobiť tabuľku „Strom ži-vota“ pre zasadené strom-čeky v troch vypálených obciach na Liptove. Označe-nie zasadených stromčekov života má ukázať budúcim

generáciám, čo museli oby-vatelia vytrpieť, aby sme my mohli žiť v mieri. Na pietnej spomienke v Smrečanoch sa zúčastnil aj podpredseda OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Oldřich Vaněk. Po ukončení pri pamätníku vypálenia obce si v spoje-ní s ev. a. v. cirkvou obča-nia pripomenuli aj obete I. svetovej vojny, ktorí majú pamätník v areáli evanjelic-kého kostola v Smrečanoch. Pri pomníku obetí I. sv. vojny, už po zotmení (zme-na letného času na zimný), evanjelický kňaz kresťan-ským spôsobom spomínal na ľudí, ktorí boli obeťami krvavého konfl iktu, ktorým I. sv. vojna bola. jm

Zazvučali zvony mieruUsporiadateľom 43. roční-

ka Behu oslobodenia na po-česť 68. výročia oslobodenia mesta Strážske boli: Mesto Strážske, CVČ, ZŠ a Bežec-ký klub MBO Strážske. ZO SZPB v Strážskom využila tento beh víťazstva za pod-pory primátora Vladimíra Dunajčáka na uskutočnenie spoločnej pietnej spomienky, a takto sa pripojila k výzve pripraviť dôstojnú spomien-ku na padlých v dvoch sve-tových vojnách a rôznych ozbrojených konfl iktoch. Medzinárodný deň vojno-vých veteránov sme si pri-pomenuli dňa 11. novembra, kedy sa Beh oslobodenia ko-nal. K tejto výzve sa k zvonu mieru pripojili rímsko-kato-lícka farnosť, grécko-katolíc-ka cirkev a pravoslávna cir-kevná obec. Vo svojich far-nostiach pripravili dôstojnú spomienku na obete padlých.

Medzinárodný deň vojno-vých veteránov sme si pri-pomenuli aj prostredníctvom miestneho rozhlasu, presne o 11. hod. 11. minúte Mar-ta Karkošiaková prednies-la výzvu so spomienkou na padlých hrdinov a báseň Na fl ámskych poliach.

Pred začatím Behu oslobo-denia sme položili k pamät-níkom kytice z červených makov a zapálili sme sviečky, aby podľa výzvy ani jeden plamienok nesvietil, len na pamiatku padlých, ale aj nám živým na cestu k mieru a po-rozumeniu medzi národmi. V našom meste žijú veteráni vojny Ján Sivčo a Jozef Ma-kar. Nedeľa sa nám vydarila aj vďaka peknému počasiu za prítomnosti občanov mesta a účastníkov Behu oslobode-nia, detí z MŠ, ZŠ, CVČ, ktorí tiež súťažili. Anna ZABLOUDILOVÁ

predsedníčka ZO SZPB v Strážskom

Naša organizácia si 6. novembra spolu s MÚ uctila pamiatku ne-dožitých 100. narodenín kpt. Jána Nálepku, ktorý 16. novembra 1943 položil svoj život pri oslobodzova-ní ukrajinského mesta Ovruč. Už ráno sa naše členky zúčastnili kla-denia vencov k pomníku, ktorý sa nachádza v areály školy. V poobed-ňajších hodinách naša ZO zorgani-zovala vedomostnú súťaž pre žia-kov našej základnej školy v Stupa-ve. Súťaže sa zúčastnilo 5 družstiev pod vedením učiteľky Foltýnovej. Súťažilo sa v dvoch častiach. Pr-vou bola Životná etapa kpt. Jána Nálepku a fi lmová a rozhlasová tvorba o jeho živote. Treba pripo-

menúť, že kpt. Ján Nálepka učil v Stupave v rokoch 1934–1939. Po ukončení prvého kola naša prísna porota vyhodnotila prvú časť a bol živý vstup nášho hosťa.

Pani učiteľka dejepisu Foltýnová nás oboznámila s učivom, aké de-jiny sa deti teraz učia, aké sviatky si pripomínajú v dnešnom učive. Po ukončení druhej časti porota určila víťazov. Prvé miesto získali žiaci Kahánek a Veselá, 2. miesto Balejová a Fúsek, 3. miesto Saja-nová a Moravčíková. Bolo vidieť, že žiaci na túto súťaž boli dobre pripravení, za čo boli odmenení vecnými cenami.

TURANSKÁ

Spomínali na Jána NálepkuMladá Trixi sa po vojne vydala za Čejku a odsťahovali sa do Trenčína, kde pôsobila v nemocnici. V závereč-ných rokoch života sa k nim prisťa-hovala i Biela pani – Františka, ktorá u nich aj dožila svoj život a odpočíva na mestskom cintoríne. Traja syno-via Čejkovcov poslali do Bratislavy ďakovný list za úsilie, ktoré v Karlo-vej Vsi vyvinuli ľudia pre uchovanie pamiatky nevšednej a odvážnej ženy známej ako Biela pani.

Na stene pri vchode do vysokoškol-ského internátu Družba je odteraz ta-buľa pripomínajúca nielen nevšednú a odvážnu ženu, ale aj aktivity obča-nov Karlovej Vsi v protifašistickom odboji. Aby aj vysokoškolskí študenti poznali o toto úsilie viac a podrobnej-šie. Martin KUČEK

Foto: ak

Pietna spomienka v Detve. Foto: mv

pani podrobne hovorí Slavo Kalný – pri ta Hanulíková. Foto: M. Kuček Pietna spomienka v Strážskom. Foto: az

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka kontakt: tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.harin gova@szpb.sk,fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 22 znie: Cez Duklu viedol vojakov generál Svoboda.Knihu posielame Štefanovi Kyseľovi do Pliešoviec.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Brioška

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 230 ml mlieka, 1 vajce, 1 balíček vanilkového cukru, 450 g hladkej múky, 25 g strúhaného kokosu, štipka soli, 50 g cukru, 40 g masla, 2 dkg droždia.Ako na to: Mlieko prevaríme so strúhaným kokosom a necháme vychladiť, aby mlie-ko bolo vlažné. Nalejeme do pekárničky, primiešame celé vajce, roztopené maslo, pridáme vanilkový cukor, soľ, múku, cukor

a droždie. Pekárničku nastavíme na program „cesto“ a necháme cesto vykysnúť. Vykysnuté cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, roz-delíme na 12 časti. Z každej časti formujeme asi 40 cm dlhé pásy, ktoré jednotlivo stočíme do formy slimáka. Briošky poukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Zakryjeme čistou utierkou a ne-cháme podkysnúť ešte 30 minút. Medzitým zapneme rúru na 190–200 stupňov. Briošky potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme makom, vložíme do predhriatej rúry a pečieme ich do zlata asi 20 minút. rt

pomoc:ARADO,BRUNO,IAR.

3. časťtajničky

ruský generál(v SNP plk.NŠ PO)

EČVRevúcej

stolicaAlžírska

cín

prisved-čeniepravdy

odíde(o miestei láske)

panter,po česky

staršia čsl. stíhačka

váhaobalu

šľapaj

vpil

názovpísmena

vystavpare

rieka priOmsku

nit,po česky

spojka

kladivo,po rusky

náš generál(v SNP vel. 3. ts)

ruský generál(iniciála menana konci)

2. časťtajničky

Kelt

zradili

opak tupo

menaLotyšska

úľ,po česky

nastavujeslnku

chorá

sibírskarieka

rímskaštvorka

komunist.internac.

krytpešiaka

1. časťtajničky

nobélium

kotúľalbremeno

menoKraiskeho

škodliváautorita

ľud,po rusky

vzduch,po grécky

vtĺkla

rada práce

nováreaktívnamunícia

reál,počesky

poľnámiera

bývalýpesticíd(SKR.)

cudziem. meno

druhvápenca

4. časťtajničky

Á

menospisovateľaStaška

jedna,po rusky

zlosyn

dvojnéčíslo

12. novembra1948 – Medzinárodný vo-jenský tribunál v Tokiu vy-niesol rozsudky v procese s japonskými vojnovými zločincami. Sedem obža-lovaných bolo odsúdených na trest smrti, medzi nimi aj vojnový premiér Hide-ki Tódžó. Ďalších 19 bolo odsúdených na doživotie a dvaja na kratšie tresty.

13. novembra1942 – V oblasti Šalamú-nových ostrovov sa začala jedna z najväčších námor-ných bitiek vojny v Ticho-morí. Japonské námorníc-tvo chcelo vytlačiť Ameri-čanov z Guadalcanalu.

14. novembra1940 – Päťsto nemeckých bombardérov uskutočnilo nálet na anglické mesto Coventry, v tom čase išlo o najväčší nálet počas druhej svetovej vojny. Ne-mecké lietadlá zhodili na mesto 500 ton zápalných bômb a vzdušných mín. Zo 75 000 budov bolo zniče-ných 65 000. O život prišlo 568 ľudí.

17. novembra1939 – Nacisti zatvorili české vysoké školy, deväť študentov popravili a nie-koľko tisíc poslali do kon-centračných táborov.

19. novembra1944 – Na priamy zásah

Úradu propagandy bolo zastavené vydávanie časo-pisov Elán, Tvorba a Cir-kevné listy.

1944 – Nemecké vojenské jednotky vypálili obec To-kajík.

20. novembra 1945 – V Norimbergu sa začal proces s nacistický-mi predstaviteľmi. Obvine-ní boli za vojnové zločiny.

21. novembra1939 – Slovenský minister zahraničných vecí Matúš Černák podpísal so svo-jím nemeckým partnerom Joachimom von Ribben-troppom zmluvu o pričle-není časti územia býva-lého Poľska k Slovenskej republike. Išlo o niekoľko spišských a oravských obcí, ktoré boli k Poľsku pričlenené v roku 1920 na základe rozhodnutia mie-rovej konferencie.

22. novembra1939 – V Paríži vznikla Slovenská národná rada (SNR), založená sloven-skými emigrantmi zo-skupenými okolo Milana Hodžu.

24. novembra1940 – Slovensko sa pripo-jilo k Paktu troch mocností (Nemecko-Taliansko-Ja-ponsko).

Zdroj TASR

HISTORICKÝ KALENDÁR

Malá Janka si pobalí kufrík, obú-va sa a vtom sa jej mamička pýta: Kam, slečna, kam?

Janka na to: Nahnevala si ma, mamina, tak sa vraciam k bocia-novi!

* * *Mamička sa pýta synčeka:– Prečo otváraš tú konzervu so

sardinkami pred akváriom?

– Ukazujem rybičkám, čo ich čaká, keď budú zlostiť.

* * *Otec karhá svojho syna:– Namiesto toho, aby si sa veno-

val štúdiu, beháš za babami!– Ale ocko, to je trochu inak...– Žiadne ale! Kto je tu otec, ty

alebo ja?– Obaja, otec, obaja. Zdroj: Internet

Unikátnu šesťmetrovú sochu, pozváranú výlučne z ruských železničných podvozkov, vytvorili v rám-ci týždňového sochárskeho sympózia ZOCELE 2012 akademický maliar Rasťo Trizna s kolegom Richardom Keťkom. Socha nazvaná Transsibíria SK je slovenským unikátom, takú vysokú sochu doteraz nikto na Slovensku nepozváral. Socha predstavuje drsnosť a krehkosť prí-

rody a symbolicky zobrazuje vstup človeka do prírody. Je príkladom toho, že aj oceľou sa dá vyjadriť príroda a spôsob, ako ňou človek prechádza. Sochári mali počas možnosť tvoriť z odpadu alebo materiálu, ktorý nájdu na zemi alebo na šrotovisku, umelecké diela. Okrem toho mohli odlievať rozmerné reliéfy z ocele a tvoriť rozmero-vo veľké objekty, ktoré by za iných okolností, vzhľadom na obmedzené kapacitné a fi nančné možnosti školy, ne-mohli robiť. red TASR

Transsibíria SK

Na severe EgyptaDvestokilometrová trasa z Káhiry

do Port Saidu nás príjemne prekvapi-la, lebo po oboch stranách nás vítala rozsiahla zeleň. Vďačí za to umelým vodným kanálom, tiahnúcim sa púš-

ťou po Nílskej delte. Tu platí, ako v celej krajine, že voda je podstatou života.

Mestá Port Said a Alexandria sú najviac poznamenané anglickou mi-nulosťou. V tých častiach, kde sídlili Angličania, sa síce zmenili majitelia, ale noví nájomníci prevzali ich zvy-

ky a obyčaje. Architektúra starých vilových štvrtí si zachovala koloniál-ny ráz, ktorý dodáva mestu vážnosť a dôstojnosť. Čistota mesta a mestský ruch sú odlišné od ostatných egypt-

ských miest. Postupne ich však vytlá-čajú arabské prvky a životný štýl.

Mestský bazár je vlastne bezcol-nou zónou a dajú sa tu kúpiť výrob-ky prakticky z celého sveta. Šikovní obchodníci sa neustále činia, hoci ani colníci nezaháľajú. Domorodcom to nevadí, pašovanie majú v krvi a veľa

tovaru sa hneď na druhý deň dostane aj na bazároch metropoly.

Prvých dvadsať kilometrov na ceste späť do Káhiry sme išli okolo Suezské-ho prieplavu (173 km). Nemá žiadnu plavebnú komoru. Jeho šírka je v úrov-ni hladiny 200 m a hĺbka sa pohybuje medzi 13–15 metrami. Tretina priepla-

vu je vedená troma jazerami – Timsah, Veľkým a Malým Horským jazerom.

Port Said a Alexandria sú mestá, ktoré je treba navštíviť. Dokazujú, že sa dajú nájsť cesty medzi národmi, ak chceme a máme záujem pochopiť je-den druhého. Gustáv STOPKA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Na trhu v Port Saide. Foto: gs