Spišský slovník podľa Antona Kreta

Základná slovníková báza pochádza zo Smižian, Spišskej Novej Vsi a okolia. Cieľavedomé vyhľadávanie slov a zároveň aj ich selekciu podľa vopred stanovených kritérií začal autor uskutočňovať približne začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Je to zatiaľ najvyčerpávajúcejší spišský slovník z tých, o ktorých viem, že vyšli – Hodorovský, Hleba, Barbuš, Vronč, akademický porovnávací, aj slovník Halagov, ktorý sa ale pokúšal obsiahnuť nárečovo celý slovenský východ. Náš je najobsažnejší nie počtom slovných jednotiek, ale sumou špecifických slov používaných v regióne približne v tridsiatych rokoch min. st., teda v čase, keď sa dialekt začal lámať – pod vplyvom školy a osvety umelo sa približovať spisovnej reči. (Bližšie o tom na inom mieste.)

Roku 2001 som doplnil pár slov z Vrončovej publikácie Letanovce; priebežne pribúdali slová získané ďalším vlastným výskumom. Z Barbušovho slovníka Rukoväť prvých výrazov (Spišská Nová Ves, 2005), na ktorom som pracoval ako dezignovaný tvorivý redaktor od 15. septembra 2002, kam som prispel aj svojím slovníkovým fundusom, som do prítomnej práce v decembri 2004 prevzal najmä termíny odievania a krojov. Barbuš sa totiž do značnej miery opieral o Halagu a pôvodne uviedol istý počet slov zo sféry ľudového obliekania; mnohé však boli nepresné, nesprávne alebo zbytočne lokalizované, pričom zmysel mnohých bol oveľa širší, ako to uvádzal on. Z tohto druhu slov zostal v jeho knižke iba malý počet a ja som z nich použil niektoré iba na ukážku. Ďalej Barbuš prevzal rad slov, ktoré ako spišské používal autor spišských klepancií Ďuro Pokuta (Kapralčík). Mnohé z nich sa však používajú mimo regiónu, ktorý sledujeme my (Smižany, Spišská Nová Ves a najbližšie okolie) a mnohé si Pokuta adaptoval pre svoju potreby z často umelého slovníka spišskj inteligencie z prvej polovice 20. storočia,

Za tie roky, čo som sa s vášňou začal venovať vyhľadávaniu slov používaných v mojom rodisku a v najbližom okolí, som sa naučil vnímať nespornú historickú pravdu o tom, že dialekt, takisto ako spisovný a zo spisovného vychádzajúci hovorový slovník, sa dá hodnotiť a teda aj dokladovať iba vtedy, ak máme na zreteli konkrétnu dobu, ktorú sledujeme. V mojom prípade sú to najmä tridsiate roky minulého storočia. Lebo zmysel mnohých slov sa s vekmi mení, prelína so zmyslom slov podobných, nadobúda alebo stráca na svojom význame. Pred rokmi ešte niektoré slovo možno ani neexistovalo, potom potichu vstúpilo do slovníka buď ako novotvar, prevzaté slovo alebo ako subštandardná jednotka, neskôr sa prepracovalo do prvej línie štandardných slov, potom začne byť zastaraným, málo používaným, až napokon zakotví medzi slovami zabudnutými, historickými.

Ako tento stav v slovníku zachytiť? Ako si poradiť s jeho začlenením, keď slovník zostavujete oveľa neskôr, než slovo hralo v reči tú najvznešenejšiu rolu plnohodnotného komutátora či obrazotvorcu? V národných jazykoch vznikala lietratúra, poézia, veda, lexikotvorba; tam nájdeme odkazy na menovitý slovník tej a tej doby. Ale v dialektoch sa knižky spravidla nepísali, tam ste odkázaný iba na pamätníkov alebo na vlastnú pamäť. Som si vedomý toho (a som na to hrdý a zároveň sa toho aj trochu bojím), že iba odo mňa závisí platnosť uznania a zaradenia akéhokoľvel slova v mojom dialekte. A pritom ja a mne podobní ani zďaleka už nedokážeme obsiahnuť šírku a pulz dialektu, ktorým sa zapodievame! A navyše: ktorýže z tých, čo vydali slovníky spišského dialektu, boli naslovzatými jazykovedcami alebo aspoň aj jazyku sa venujúcim folkloristami?

V súvislosti s tým nemôžem nevyjadriť svoje pochybnosti, či séria akademických dialektových lexikonov môže dať odpoveď na vyššie vyslovené otázky. Naopak. Ak postupujete metódou, že uvediete spisovné slovo a naň nalepíte približne to isté znamenajúce slová z toho ktorého regiónu, dopúšťate sa takého ahistorizmu, anachronizmu, hriechov proti priestorovej logike a teda aj bohapustého amatérizmu, ktorý vám úplne znemožňuje použiť takéto padielo v praxi. Pripusťme, že príprava na takúto explicitnosť bola seriózna a niet pochybností o pravdivosti textúry slovníka. Ale kto, okrem vyslovene kabinetného vedca, bude raz pracovať na téme, v ktorej sa dajú informácie z takéhoto „slovníka“ využiť. To, že slovo „láska“ nazývajú v niektorej dedine „laskou“, inde „ľuboscou“ či„ľubojscou“, inde zas možno „milovaním“, ale najčastejšie poznajú a používajú ad hoc všetky, vám nepomôže v ničom. Už aj preto nie, že slovník nie je schopný zájsť v týchto informáciách do pravdivých a historicky zakotvených detailov. Nemá ako to dokázať.

Náš slovník sa vo veci výberu lexiky správa ako dva predchádzajúce, čo vznikli „podľa Antona Kreta“: obmedzuje sa na slová z tridsiatych rokov, na slová ahomonymické v porovnaní so spisovným slovníkom a na tie z cudzích jazykov prevzaté slová, ktoré sa síce môžu používať aj v iných regiónoch, ale v skúmanom sú nenahraditeľné – napríklad slová zo železničiarského slovníka, ktoré dialekt preberal spolu s výstavbou železníc v kraji koncom 19. storočia a ktoré, pochopiteľne, pochádzali najmä z nemčiny a z češtiny a vonkoncom nie napríklad z maďarčiny alebo z poľštiny, lebo aj v Uhorsku aj v Poľsku sa železnice taktiež ešte iba stavali a na regulárny dopravný slovník sa muselo ešte dlho čakať.Jazykovedec nemôže byť spokojný s tým, ako k tomuto slovníku pristupujem. Napríklad že používam tzv. slovné hniezda, napr. bavic (še); baviač; baviščo - hrať (sa); zabávač; miesto na hranie, čím sa druhé a nasledujúce slová v hesle dostávajú na miesto, kam podľa abecedného poriadku nepatria. Nazdával som sa však, že pre praktického používateľa slovníka je jednoduchšie zoznámiť sa s celým „hniezdom“, než hľadať každé odvodené slovo z toho istého hniezda na inom mieste. Chápem však, že pri opačnom postupe, keď bude užívateľ hľadať odvodené slovo a nenájde ho na svojom mieste, možno sa vzdá práce detektíva...

Ale najväčším nedostatkom tejto práce je nekompletnosť jednak samého slovného fundusu a jednak variácií slov, no najmä že slovník úplne ignoruje potrebu naznačiť pri každom slove jeho základné gramatické zaradenie. To je pravda. Ale kde niet uzákonených pravidiel (schematicky a neoficiálne ich uvádzam v predchádzajúcich vydaniach), niet ani konkrétneho zakotvenia slov. Taký je osud vecí bez „dejín“. O tie sa práve pokúšajú tí, čo už doteraz na tomto poli čosi urobili a nevzdávajú sa.

Ostatne, najrukolapnejším dôkazom úprimnej snahy zostavovateľa obsiahnuť spištinu čo najoptimálnejšie je skutočnosť, že v lete 2010 dokončujem preklad Evanjelií do spišského dialektu. Ide totiž o to, že po nejakých päťdesiatich či sto rokoch, ak bude chcieť jazykovedec vedieť, ako vo všeobecnosti aj v konkrétach vyzeral spišský dialekt, porovná si to cez taký slovenský text, aký sa s časom nemení a môže teda reflektovať dialektový náprotivok s takmer stopercentnou presnosťou. Teoreticky možno cez preklad Biblie rekonštruovať akýkoľvek jazyk určitého obdobia (epochy). Ale opačne by to v prípade spištiny už vôbec nešlo, prípadne by to možno aj išlo, ale čoraz ťažšie, keďže užívatelia tohto dialektu postupne vymierajú.

A nakoniec pár slov ku gramatike spištiny. Prečo sa vo výslovnosti opieram o uzancie spisovného jazyka a odmietol som fonetický prepis, odôvodňujem v predchádzajúcich vydaniach. Takto som sa dobrovoľne vyčlenil z kruhu zástancov tvrdenia „píš, ako počuješ“ (bapka – babuška), ale aj tých, ktorí silou-mocou presadzujú zbavenie sa ypsilóna (vidli, ripka). Fonetický prepis je ahistorický a spolu s absenciou tvrdého y znejasňuje zmysel

napísaného. V prvých dvoch vydaniach slovníka som takmer vo fejtónovej rovine poukázal na základné princípy spi3skej gramatiky. Žiadalo sa mi však navodiť potrebu ponechať gramatiku dialektu v družnej blízkosti gramatiky spisovného jazyka, čím sa zároveň zdôrazňuje aj blízkosť gramatickcýh rovín oboch jazykov. Aj preto som sa pridržal napríklad zásady nepoužívať mäkké znaky písmen ď, ť ň, ľ pred samohláskami e a i, používať ypsilón všade tam, kde ho používa aj slovenčina, dodržiavať palatalizáciu a asimiláciu a pod.

Dôležité je poznanie častice "ta", ktorá sa používa aj v ostatných východoslovenských dialektoch (šariština, zemplinčina, abovčina). Jej význam je oveľa širší, než sa to doteraz vysvetľovalo. Aj autor tejto poznámky sa dosť dlho nazdával, že "ta" je iba akousi predrážkou k vete a že len nahrádza prirodzenú medzeru, ktorá vzniká medzi rozhodnutím sa prehovoriť a vyslovením prvých slov vety. V maďarčine je to známe "hat", ktoré sa v hovorovej reči kladie pred takmer každú novú vetu s novou myšlienkou a často sa podľa dĺžky rozmýšľania natiahne až do "haaat" alebo aj "haaaaaaaaat", no neznamená nič viac než pauzu. Východoslovenské "ta" znamená oveľa viac: raz iba nahrádza spisovné "nuž", raz zastupuje príslovku "teda", ktorá sa v stredoslovenčine objaví aj uprostred vety "Ta pridzem do vas" ("Ja k vám teda prídem"), inokedy, najmä keď pred ňu vsunieme aj časticu "no" ("teda", "nuž"), zdôrazňuje záväznejšie rozhodnutie niečo vykonať: "No ta ftedy pridzem!" ("V takomto prípade teda prídem!"). Spišské "Ta to ne!", nahrádza slovenskú vetu "Tak to teda nie!" Je to predsa len o čosi kratšie a azda aj dôraznejšie. A preto veta, ktorou sa ostatní Slováci posmievajú východniarom "Tato, ta ty tu" a odpoveď znie "Ta tu ja", je dômyselnejšie vymyslená a preto aj kratšia, lebo nahrádza spisovnú vetu "Tato, tak si teda tu?" s odpoveďou "Nuž som teda tu"...

Môj spišský text Nového zákona sa opiera o viaceré staršie preklady do slovenčiny (1952, 1969, 1978) a o nemecké, francúzske a ruské preklady uskutočnené prevažne v 20. storočí. Treba vedieť, že slovenské znenia, napríklad Nový zákon z vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha z r. 1952 alebo Porúbčanov preklad Evanjelií zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme z r. 1978, sú do značnej miery ovplyvnené najmä niekdajšími nemeckými verziami a prejavuje sa to hlavne v doslovnom prekladaní nemeckých podôb niektorých slovies: "zostúpiť", "vystúpiť" namiesto správnejšieho "zísť" a "vyjsť", "vyjsť" (z mesta, z tela) namiesto "odísť", "vystúpiť", "vojsť" (na miestach, kde po slovensky lepšie zvučí slovo "vkročiť", "vstúpiť") a pod. Keby sme sa ale rozhodli brať za základ najmodernejší, najsúčasnejší preklad, mali by sme starosti s hľadaním analogických slovných a vetných jednotiek v spištine dnes, keď sa už ona nevyvíja a nanajvýš mechanicky preberá modernizmy, ktoré sa ťažko zaraďujú do archaického systému niekdajšieho vyjadrovania. Takže ide o kompromis, ktorý určite pozitívne prijmú tí, ktorí ešte živú spištinu z konca tridsiatych rokov minulého storočia ovládajú.

Viaceré slovenské slová, ktoré sa v tomto texte vyskytujú, sa bežne na Spiši nepoužívali. Ale ľudia, ktorí čítali Bibliu v staročeštine alebo vo vtedajšej slovenčine, mechanicky pri voľnom prekladaní úryvkov Písma do spištiny prevzali tie slovenské (alebo české) slová, na ktoré okamžite nenašli spišský výraz. Napríklad slovo "prehovoriť" (M 28, 5) preložili mechanicky ako "prehvarec", hoci sa v dialekte dovtedy nepoužívalo, alebo "pochybovať" (M 28, 17) sa premenilo na "pohybovac", hoci homonymum tohto slova znamená aj "pohybovať (sa)".

A ešte pár poznámok k špecifickým jednotlivostiam gramatiky, štylistiky a ortoepie spišského dialektu, na ktoré neďabíme v tomto slovníku a v odporúčanom preklade Evanjelií a nezmienili sme sa o nich v úvode k prvému a druhému vydaniu slovníka.

"Dielo" v spisovnej slovenčine sa prekladá do spišského dialektu ako "vec", "(dačija) robota", "vytvor".

Spojka "s", "so" sa musí písať so "s", nie ako v Šariši alebo v Zemplíne, ked sa zásadne hovorí "zo mnu" "z nim", kým na Spiši je to "s nim", "se mnu". Takže ak sa v M 27, 34 hovorí o "víne zmiešanom so žlčou", tak sa tam s mení na z podľa zákona o asimilácii iba vo výslovnosti, nie v grafickej podobe.

"Učedeľnik" je obdoba súvekého spišského "zretedeľny", "proszretedeľnosc", "kadzideľnica", "kerscitedeľnica". Zrejme sa tu niektoré biblizmy prispôsobovali požiadavke byť aj originálnymi, aj "zretedeľnými".

Problémy s písaním a vyslovovaním hlások "h" a "ch" pretrvávajú v spišskom dialekte preto, že kým vo všeobecnosti platí, že Spišiak nevie vysloviť "ch", v skutočnosti ho nevyslovuje iba tam, kde za "ch" nasleduje samohláska alebo znelá nepárová "l" (hlapec), "m" (shmatnuc), "n", "ň" (hňapnuc), "r" (hram) alebo znelá párová spoluhláska "v" (hvalic). Preto sa objavia niektoré výnimky aj v slovníku: napríklad subst. v nom. sg. "duch" píšeme s totožnou fonetikou, ale skloňujeme ho iba skrze hlásku "h" (duha, duhovi), "verch" takisto, ale už "na verhu", "s verhom".

Spiština pozná v tvorbe privlastňovania objektov v sg. stredného rodu a v pl. všetkých rodov iba koncovku -ovo: panovo (pisadlo aj kalapy), ženino (dzecko aj kurčatka), sluhovo (čižmy aj graty). V Novom zákone sa najčastejšie stretávame s pomenovaniami Kristovo, Ježišovo, Petrovo, Bože (Boži syn, Boža matka, Bože znamene, Bože dzeci; v súvislosti s pojmom "prikazaňa" však platí výnimka Bože prikazaňa, čo spôsobil vplyv stredoslovenčiny používanej pri prekladaní Biblie).

Čeština, ruština a spišský dialekt poznajú prídavné mená mužského rodu s koncovkou -ni/ny, ale slovenčina iba s -ný:

Jitřní, letní, mýtní/mýtný, ranní, svatební, sváteční, zimní, ale hrozný, mužný, neúprosný - čes.

Krajnij, poslednij, utrennij, večernij ale dumnyj, krasnyj - rus.

Ostatňi, predňi, verhňi, zadňi (ň píšeme na tomto mieste pre zdôraznenie mäkkosti spoluhlásky) ale čudny, šmiešny - spiš.

V spištine sa nie vždy dajú použiť prechodníky tak ako v spisovnom jazyku, preto sa namiesto toho používa vzťažné zámeno ftery, -a, -e (ktorý, -á, -é): "prichádzajúci v mene Pánovom" - "ftery prihadza v mene Panovym" a pod.

Prisvojovacie prídavné meno boži, boža, bože tvorí rodové koncovky podľa prídavného mena cudzí, nie podľa privlastňovacieho adjektíva ocov, ocova, ocovo.

Duverny, dustojny, duležity, jezero: Evidentne prevzaté z češtiny. Jednak preto, že všetky tie pojmy patria do tzv. intelektuáskeho slovníka a ten sme od Čechov preberali aj v mnohých

iných prípadoch, a jednak Spišiakom sa nedá dodnes vysloviť ô, nuž im česká verzia lepšie vyhovuje aj z výslovnostného hľadiska.

Anton Kret

––––––––––––––––––koniec stránky––––––––––––––-

–––––––––––––––––––––Nová strana––––––––––––––––-

Skratky

adj. - prídavné menoadv. - príslovkaanat. - termín z anatómieban. - banský termíncit. - citoslovcečas. – časovýčast. – časticadet. – detský zvrat

dok. - dokonavéexpr. - expresívne slovo

f. - ženský rodfam. - familiárne fraz. - frazeologizmusgastr. . gastronomický termín

gen. - genitívhyp. (hypokoristikon) – maznavé, dôverné pomenovanieinf. - neurčitok kart. - kartársky termínkroj. - súčasť kroja lingv. – lingvisitcký termín

m. - mužský rodm. - mužský rodmed. - medicínsky termínmin. č. - minulý časnad. - nadávka

nekok. - nedokonavéobj. – objemovýodb. – odborný termín

pej. - pejoratívum pl. - plurál

pôv. – pôvodný významreg. - regionálny zvrat

sg. - singulárst. – staršísubst. – podstatné menoštand. - štandardné verb. – slovesovoj. - vojenský termínvulg. – vulgárnezast. - zastarané zried. – zriedkavýzvel. - zveličené pomenovanie

–––––––––––––––––––––Nová strana––––––––––––––––-

Spišsko-slovenský slovník základných výrazov zo Smižian a okolia

A

abciibilder - obťahovací obrázokabo - aleboabort - záchodagnušek, agnušček - medajlón, medajlónik agvent - adventalamonija - alumíniumambit, hambit - predizbová chodbaambrela - dáždnikanciaš - pokušiteľ, nezbedníkancug - oblekancvaj, expr. - okamžite, hneď a zarazandel (pl. andele), ale aj angel, angelik, anjel - anjelandel (pl. andele), ale aj angel, anjel - anjelantalek – sudok antilopky - semišové topánkyanzec - čipková vložkaapteka, aptekar - lekáreň, lekárnik

ardza, hardza - hrdzaasekuracija – poistenie, poistkaasentirka - odvod, voj.atres - adresaauzac - podnos (na tortu)auzlag - výkladavizer - železničný posol

B

babinec - kostolná predsieňbabona, babonar, baboňstvo – povera; šíriteľ povierbabuša, babuška, babka - babka, starká, babička bačic, zbačic - cítiť, precítiť, badať, zbadať, vedieť posúdiť (Lk, 12, 57), predtušiťbačik - ujo, strýkobačlivo – pozorne, s citombačnosc – pozornosť, opatrnosťbago, bagoviar - žuvací tabak, močka; žuvač tabakubahro – časť, segment drevenej obruče kolesabajako – kdežebajdac, zbajdac, nabajdac - lákať, zlákať, nalákaťbajkalesy – pačesy, bokombradybajtlik - batôžtekbajusy - fúzybaľa, boľa - loptabalagovac - nespávať, nespaťbalamucic, balamuta – balamútiť, popletabalamucic; balamuta – pliesť (hlavu); pletka, bezvýznamná baľoga, baľogar – ľavá ruka; krchniak, ľavákbalta – kusisko (len v súvislosti s potravinami)baľvir, baľvirňa – holič; oficínabambuch, expr. – koprdaňa; brušisko; ftrdlo, nemehlobambuľa, bombuľa – dutá guľa, brmbolec bambuľa- vianočná ozdoba; bombuľa - bambušic - buntovať, znepokojovať bambušic – rušiť, znepokojovaťbanda - partia, kapelabandžoch, expr. – neposlušné dieťabank - ponk, pracovný stôl; bank, kart.bant – pánt bantovac – pokúšať, dráždiťbanvageľ, banvaglik - koľajový vozíkbaraber . nájomný robotníkbarco – brdce (časť vozových váh)bardo - brdobarkaty - strakatýbarloh - brlohbarna; barnasty – barnavý živočích; barnavýbars - veľmibarsftery - ktorýkoľvek, hociktorý (Mk 6, 10)baršoň - menčester

baršoň – zamat, baršúnbartihlik - podbradníkbarvenek – zimozeleň (Vinca minor)barvisty - farebnýbaržej, zried., adv. - radšej, skôrbasaliga - babizňabaštubňa - komorabatoh - pastiersky bičbavic (še); baviač; baviščo - hrať (sa); zabávač; miesto na hraniebdžoch - krpáňbečec - rumázgaťbečeľovac (še); bečeľnosc - starať sa o niečo, uctiť si; žičlivosťbekeraj - napolitánka, sušienkabelavina – montérky, overalbelavy; belave – modrý; modridlobeľuš - kysnutý koláč bez plnkybembľac – ovísať, pendlovať (na odeve)bendľa – nočná košeľabendrek - pelendrekbeštefranty - taľafatky, zbytočnostibešteľovac - objednať, objednávaťbičak, expr. - nožíkbigľovac, bigľajz - hladiť, hladidlobiľdovac, biľdung, biľdovany –vychovávať, výchova, vychovanýbina - javisko, scénabinda, bindka - pás na šatybirdac še, obirdnuc še – vešať sa (na krk), ovesiť sa birka; birkač, birkaty - brčkavé zviera; brčkavec, brčkavýbiroš - bíreš, želiarbiroš, birošňa - bíreš, bírešská ubytovňabiroš, birošňa - bíreš, bírešská ubytovňabirošňa - bírešská ubytovňabitang - prešibanec, beťár bľadota, bľady – bledosť, bledýbľadovac – lícovaťbľaha, bľašeny - plech, plechovýbľajvas, bľajštift - ceruzkabľancar - kovová ozdoba na konskom postroji blejch – vnútorná obruba sukne bliha - blchablinčky (len v spojení hrac na blinčky) - žmurkanie, hrať sa "na slepú babu"bližej - bližšiebľosa - škvrnabloščica - plošticabľuhac, expr. – prúdiť, tryskaťbľurdac (še), bľurda – brúzdať, túlať sa; tuláčisko, plané jedlo bľurdac še – bezcieľne blúdiťbobaľky – opekancebobašek, hyp. - drobčekbobo, expr. - strašiak

bobonec – ľadník divý (Vica tetrasperma)bočka - sudbodajdze – hocikde bodurky – volán s aplikáciami na ženskom kabátikubodvaňa - vaňaboganče - bagančebognizovac - korčuľovať sa v páreboľa, baľa - loptabolha – blchabombuľa, bambuľa – dutá guľa, brmbolecbongar - ovadborer – vrták, jamkovač borg - dlh, rovášborsuk - jazvec bortak - neokrôchanecboša, bošac, hyp. - božtek, bozkávaťbox - krém na topánky; box, šport.bozuľa - hrčabožamira - myrha, tymianboži, boža, bože (podľa vzoru cudzi) - boží, Božíbrant, bront, brent - sepsabranzoľ - chodidlová časť obuvi bez podošvybravdijan - ženíchbravenec - mravecbravta - nevestabrejka – mliečna polievka s múčnymi granulamibrendzerbudka, želez. - brzdársky prístrešokbrendzovac, brendza, brendzer - brzdiť, brzda, brzdárbrent, brentšpiritus - denaturovaný liehbrezle - strúhankabrežek - briežokbričesy - rajtkybridky; bridota, bridž - škaredý; škaredosťbridoš; briduľa, bridňa – škaredý človek; škaredá ženabrinkac, brinec; brinkač, brinek - cengať; cengáčbrocak - ruksak, batohbrojene – ľúbostná predohrabront, brant - sepsabrošľa - brošňabrotvaň, brotvanka - pekáčbrud, brudoš, brudny - špina, špinavec, špinavýbruderlada - cechová skrinkabruhaľ - brucháčbrunec – brnieť, zunieť brušľak – vesta bryzgac - špliechaťbudar - záchodbuderlada, expr. - neforemná skriňabudinek - budovabuďogy - teplé dámske nohavičky

bugeľ - okrúhly svadobný koláčbujak, bujačareň - bujak, areál slúžiaci na chov a prevádzku býkovbujdošic; bujdoš – vystrájať; rozpustilec buketa, bukreta - kyticabuksa - pokladnička, veľká peňaženkabuksban - myrtabuľbus – trpák, mamľas, hovädo buľkac, buľčec - bublaťbunča – hrča, kusiskobunkoš, bunkošica - moletný, moletnábuntovac - buntošiťburaň - burinaburdac – rozhadzovať, robiť neporiadokburkovec - veľký kameňburovky - čučoriedkyburtac, zburtac, poburtac - búrať, zbúraťbutor, butory, pomn. - nábytokbužňa - synagógabzdzec, bždžoch – bzdieť, smradiť; smradoš

C

cac, scac, scinac – ťať, sťať, stínaťcaha - obliečka (na perinu)cahac, ucahnuc - ťahať, utiahnuťcajgnis - vysvedčeniecajgovky - plátené nohavicecajhnovac - kresliťcalkovosc - celok, celkovosťcalosc – celok, celistvosťcaly - celýcapek – capko; koza na pílenie drevacapina - nástroj na odpich drevaceknuc - tiecťcekuce streblo - ortuťcele, celecina, celeci – teľa, teľacina, teľacícelo - telocerlica - trlicacerpec - trpieťcerpnuc - trpnúťcetka - tetka, aj plátené cedidlocetľa - ceduľa, list, lístok, (pošt.)cica, expr., cica - cecok; cica cicaty - prsnatý cicek, aj cicka, cicky - cecok, ceckyciceľ - cumeľ, cumlíkcickac - posrkávať, pocickávaťciferbľat - ciferníkcigančina, ľudový odev - pestrá textília cigaretľa - cigareta

cigaršpic - násadka na cigaretyciho, cihota - ticho, tichosťcikoš - penis, aj pejor. kokotcikošky - šúľancecimbor, anat. - žaluďciment - cementcimerman - tesárcimet - škoricacincatko - cintľavkacingac - cengaťcingalka - zvončekcinkvajs - beloba kryciacintir - cintoríncirkeľ - kružidloclonic, zaclaňac - cloniť, zacláňaťcma, cmota – tma, temnotacmur – cmarcmurkac, cmurknuc, cmurkoš – sŕkať, sŕknuť, sŕkajúcico, coby – čo; čoby, čožeby cobodaj - čokoľvekcofac, zacofany, cofajucky - cúvať, zaostalý, cúvajúccoľštok - meradlo, mierka (l m)compeľ - cencúľcoši, coškaj - čosicug - vlak; ťah, prievancugľa - ťahový segment na uzdecurigac; curig, curigom - cúvať; spiatkycvibak (len v sing.) - suchár, sucháre

Č

čabrac še - hrať sa špliechanímčačaný; čačkaný, vyčačkaný – čačkať; čačkaný, zdobený, peknučký (len o človeku);

vyzdobenýčačkac, vyčačkac – fintiť, zdobiť; vyfintiťčahľaric, čahľar - čachriť, vymieňať; kšeftárčakov - prilbačapac, sčapac, vyčapac - ráňať, zráňať; vybiť, vytrieskaťčapavina - čľaptaninačaptoš, čaptavy - krivoš, krivýčarac; čarunek – meniť, vymieňať; výmenačarah, čarahy - haraburda, -y; raždiečaramuždžina - raždiečarňava, čarnina, čarňuch, čarnuľa, čarny – čierňava; smútočné oblečenie; černoch;

černuľa; čiernyčat - spona, sponkačater - šiator, stan, stánok (Sviatok Stánkov, Jn 7, 2)čatina - čečinačatroš - šiatrový kupecčavargoš - tulák

čavargovac, čavargoš, pej. - túlať sa, tulákčečany, det. - čačanýčeče, det. - čača, krásna vecička, nádhera čenderablo - detská hra °žandár-zbojník°čendeš, pej. - šarhačeňuhac - ňuchaťčep - čap, kĺbčerebogar - chrústčereda – čriedačerep - črepčereslo - lemeš, aj haraburdačerevak, pej. – žrút s brušiskomčereviak - červ, aj pej. nenažranecčerevo, čerevaty, pej. – črevo, bruchatýčerkac, čerkotka - hrkať, hrkálkačerpanka - varechačesnosc, česny - čestnosť, čestnýčeža - ťarchavosťčežoba, češky – ťažoba, ťažkýčiga - kladka, škripec, závesné kolieskočikutac (še) - čkať (sa)čirkaš, fam. - lapajčirkefogo, pej. - lapikurkár, nezbedníkčom?, čomu? - prečo?čontac še, čontoš, expr. – motať sa v špine, zafúľanec čuba - úprava vlasov vydatej ženy do uzlačuc še - cítiť sačudo n (gen. sg., nom. pl. čuda, gen. pl. čudoch) - čudo, zázrakčuhac - šúchať, drhnúťčuhane - drhnutie dlážkyčumpak - ohorok cigaretyčungo, čungam - žuvačkačupec; čupkac; čupky – čupieť; kráčať, zotrvávať v čupiacej polohe; čupiačkyčurak, pej. – štiač, kokot čurbes, expr.– zábavačurec, čurkac; čurkotkom - tiecť cícerkom; cícerkomčurknuc (sebe) – cvrknúť (si)čutka - zoskupenie snopov obilia na poličuzgac (še), čuzga – kĺzať (sa), kĺzačka

D

dac (poclivosc) – dať, vzdať (úctu)dafto, daftery, dači – niekto, niektorý, čísidagdzi – dakde, kdesidach, dašek- strecha; strieška, prístrešokdajaky – nejaký, voľákydajny – žičlivý, radodajnýdakus; daskeľo, daskeľa - trochu; niekoľko, -kí, -kédaľa - diaľava

dalekosc – vzdialenosť dalekovidny - ďalekozrakýdaremnik - darebákdaruľa - radodajkadarunek, podarunek - dar, darčekdas, čast. (das tri falatky) - asi, zo (zo tri kúsky)daskeľo, daskeľa - niekoľkodekeľ, deklik - vrchnák, vrchnáčikdelin, delinka, delinovy – delén, delénová šatka, delénovýdemijon - demižóndemikat - rascová polievka s chlebomdenko - vrchnák, lopárik depo – remíza, výhrevňa rušňov, odstavovňa dergac, dergnuc - drgať, drgnúťdevla, pej. - kobyla, nad.diľa, dile – dlážková doska, dlážkadilino, expr. – bláznivý, šialenýdinstovac (grincajg), dunstovac - dusiť (zeleninu)direkt - priamo, akurát, justdišeľ - ojediždž, diždžovy; diždžovno – dážď; daždivý, dažďový; daždivé počasiedlubac, dluba, dlubačka - dlabať; vydlbená diera; piplačkadluhovac, dlužic; dlustvo - dlhovať; dlžobadluhy, dluho (mi) – dlhý, dlhodlužstvo – dlžobadňešajši - dnešnýdnukajši - vnútornýdobehunek - dostihdoboš, doboška - napolitánkadobrobyt - blahobytdobrotlivý, dobrocivy - dobrotivýdobuc - nadobudnúť, získaťdodac, dodavac, dodaty - dodať, dodávať, dodanýdodavek - dodatokdohelementa - doparomadohuri - nahor, horedohvarac še - rozprávať sa, dohodovať sadojeden -každýdokľa - dokiaľdokumentne - dôkladnedokym - pokiaľ, kýmdolapany - obchytaný (knižka)dolapic, dolapeni - prichytiť, (pri)chytenýdolka - terénna priehlbina, dolinka, údoliedomašny – domáci, domáckydomašny, domašno - domáci, domácky; po domáckydomišlivy - dômyselnýdomohnuc še - domôcť sa, dosiahnuťdomovstvo - domovské právo, príslušnosťdonetakdavna - donedávna

donutosc - únavadoraz - zaraz, hneďdorucek – prídavok, navyšeniedosumazakona - donekonečnadotrimovac - dodržiavať (Lk 8, 21)dovidek - vedomosť, schopnosťdoznac še - dozvedieť sa (aj Lk 8, 17: "prezvedieť sa")drapovy - béžovýdrevej – predtým, prv, skôrdriľac - vliecť, ťahaťdrimac, zdrimnuc - driemať, zdriemnuťdrinda, expr. - ponáhľajúca sadrindac, expr. - ponáhľať sa, trieliťdrisnuc (še), expr. - padnúť, hodiť sa, šmariť sadristac; dristoš; drist, expr. - tárať; táraj; hlúposťdrišľa - tárajka, uvravená ženadrišľavka - druh ringlotydrobic, nadrobic - mrviť, namrviťdročar - drotárdroždže - droždiedrukovac; druker – tlačiť, dlaždiť aj fanúšikovať; fanúšik dufart - chodba pod bránoudugov, dugenuzo, dugohuzo - zátka, zátkovač duhadla - kováčske mechyduhan, dohan - tabakduhandžak - vrecko na tabakduhandžak, mehur – vrecko na tabakduležity - dôležitýdulovac, expr. - hľadaťdumeraugust - šašo, augustdunst - skazený vzduch, smrad; predstava, expr.dupa - zadok, ritkadupľovac, dupľa - zdvojiť, zdvojenie, dupladupňak, pej. – „krpec“, nízky človekdurch, durhundurch - cez, skrz, aj stále; skrz naskrzduric še, zduric še – nadúvať sa, zdúvať sa duric; zduric; vyduric – hnať; odohnať, zbuntovať; vyhnaťdurkac, zadurkac - klopať, zaklopaťduršľak - cedidlodustojny - dôstojnýduškom - ihneď, dúškomduverny - dôvernýduži, dužo - objemný, veľa, hodnedužo - veľadvanascero – dvanástoro, dvanásti, dvanásťdvojnitosc - obojakosťdvome, dvojo, dva - dvaja (len m.); dve (ženy, deti)dyle – dlážka

Dz, Dž

dzac, nadzevac; nadzac - navliekať; navliecťdze, dzeškaj, dzebodaj, dzekedy - kde, kdesi, hocikde, hocikedydzecko - dieťa, deckodzecko, dzecatko - dieťa, deckodzecko, dzecatko - dieťa, deckodzeduš, džadko, dzedko - dedkodzeka - vôľa, chuť, náladadzeka, nemam dzeku, bez dzeky - vôľa, nemám vôľu, bez vôle (vášho Otca)dzergac (še), obdzergnuc (še) - vešať (sa), (na voz), ovesiť (sa), zavesiť (sa)dzešecero, dzešatek – desatoro, desiati, desať; desiatokdzevče, dzievče; dzevečka; dzevčatko, dzevčatečko – dievča; dievočka; dievčatkodzevec, dzevecero, dzeviatero - deväť, deviatidzig! (cit.) - ďug!, drnk!dzigac, dzignuc - vrážať, trkať; vrazť, trknúť, ďugnúť, aj súložiťdzira, dzirka - diera, dierkadzvonic (na gvalt), dzvon – zvoniť (na poplach); zvondžabac (še); džabnuc; džaba - paprať sa v čomsi; ďabnúť; gebuzina (jedlo)džabrac (še), nadžabrac – prplať (sa), kydať, nakydaťdžad, džadovka - žobrák, žobráčkadžadac še – zdržiavať, zaostávaťdžadky – zemiakové trhancedžadovac - žobraťdžadovňa - útulok pre žobrákovdžadovstvo - haraburdiedžady - haraburdydžafkac, džafčec – skákať do reči, pobrechúvaťdžamkac - mliaskaťdžaňdžoric - frflať, hundraťdžavoric, džavrac; džavrak – bľabotať; bľabotajúce dieťadžmij - zmijadžmin - drobec, maličkýdžmurkac - žmurkať, žmúriťdžmykac - žmýkaťdžopa, džopka - dievka, dievčinadžubac, džubak - ďobať, zobákdžugac - drgaťdžuk - šušeň, aj drobný človiečik; hľúza hráchoradžumbir - ďumbierdžumik, fam. - drobec, maličkýdžura, džurka - diera, dierkadžvir, džvire; džvirinec - zver, zviera; zverinec

E

ek – roh, kútekzament - skúškaentlik - obrubaescajg - príboresenšus, esšus - vojenská šálkaešči, eščik - ešte

ezermešter - majster všetkých remesiel

F

fač - obväzfafring (len v spojení rozterhac na fafringy) - franforecfaha - priečinokfach - odbor, špecializáciafaiparka - drevárska školafajerman - hasič, požiarnikfajermur - protipožiarna stenafajeruška – aksamietnica rovná (Tagetes erectus)fajnota - dobrotafajny, fajne - dobrý, dobrefajront - voľno po prácifajta - druh, fajtafalat, falatek - kus, kúsok, aj zákusokfald, falda - záhybfanta, expr. - nálada, povahový znakFarahun; farahun, pej. – Cigán; cigán, klamár fartuch, šurc, fartuška - zástera, zásterkafasovac - fasovaťfasung - vyfasované veci, aj bitkafazona - strih, aj výzorfcale (vcale) – celkom, úplnefeder - pružinafeferminc - mentolfeješ - hlavička, šípka, šport.ferdľac, rozferdľac - habarkovaťferšľog - sýpka, záčin, záčinok (s vrchnákom), debna na zrnofertaľ, čas. aj obj. miera - štvrť fertig - hotovofest - mocnefigeľ, figľovno – fígeľ, horko-ťažko (v spojení s verb. v inf.)fichta - smrekfilc, filcovki – plsť, plstená obuvfiler – halier filka - kupéfinom, expr. - dobre, -éfirhang - záclonafirkac, zafirkac, zafirkany - fŕkať, zafŕkať, zafŕkanýfirnajz - fermežfizola - fazuľafľajsom – kvôli tomufľajster - náplasťfľaky - črevo, čreváfľasnuc, expr. – streliť (zaucho)flek, fľak - škvrnaflekaty, fľakaty - škvrnitýfľontac, fľont – ovísať; zdrap

fľuder - splavfodra, fodrička - volán, volánikfogaš - vešiakfolt – kusisko, pôlt (slaniny) forcimra, forhauz - predizbaforšňa, foršta - fošňaforšpan - povinný záprahforšrift - predpisforšus - preddavokfošner - šarhafoter, expr. - otecfrajcimerka - slúžka, chyžnáfrajľa, pej. - slečna, devafrajter - slobodníkfraskarika, expr. - čertovina, pestvo, aj tvorca pestievfrejer, frejerka – frajer, frajerkafrišny; frišno - čerstvý, svieži, nelenivý; chytrofrištikovac, frištik - raňajkovať, raňajkyfrodľa - záševok na šatáchfrundžec, frundžalka - frndžať, frngať; frndžalkaftaček, ptaček - vtáčikftedy - vtedyfteryškaj (g fterehoškaj, d fterehoškemu) - ktorýsi, istý (kráľ)ftikac, ftiknuc – fujazdiť, trieliť; ufujazdiť fto, ftery, fteryškaj – kto, ktorý, ktorýsiftorek - utorokftoška, ftoškaj, ftoši - ktosiftym - v tom, vtedyftym - v tom, vtedyfučec - fučaťfudament - fundament, základ fuja - fujavicafuksšvanc – pílka s jednou rúčkou, líščí chvostfulic – bzdieť, nehlučne smradiťfunduš - majetkový podiel, nehnuteľnosťfunec - fučaťfura - fúrafurma - formafurman - povozníkfurt, furtom - stále, vždyfurtka - presbytériumfusekľa - ponožkafušovac, fuška, fušer - fušovať, fuška, fušerfutro, futraľ - podšívka, púzdro

G

gabac (še) – babrať (sa), paprať sa gabnuc – vnoriť do špiny gacek – netopier; motýlik

gacik - šarhagače, gačky – gate, gaťkygadžo - nerómsky sedliak, Neróm; neohrabanecgajdy - neupravené šatstvogajz - petrolejgalamuta, balamuta; (po)galamucic, (po)balamucic – zmätok; (po)pliesť hlavugamba, gemba; gambaty – pera; veľkoústygamfor - gáforgančovac, pogančovac - haniť, pohaniťganek - gánok, chodbagangoric, gangorene - džavotať, džavotgapeľ - gepelgargľovac - kloktaťgarlo, garlisko - hrdlo, vstupná časť pivnicegater - gáter, pílagavalir - gavaliergaz - plyngbol - objemová miera (4 zemiakové koše)gbol - plošná miera (1/4 kat. jutra)geľajza, geľajzňa - koľajnicagelender - zábradliegengľavy - dengľavýgeňur - gunár, lok. aj káčergergac; gergac še, ogergnuc (ogirgnuc) še; vešať; vešať sa, zavesiť sa gerok - kabátgevicht – závažie girgac, vygirgac še; girganiny – dáviť, grgať, vygrgať sa; grgancegirgy – šija, krk (vžac na girgy)girtľa - opasokgľajha - glajchagľajhac, vygľajhac - rovnať, vyrovnaťgľanc - leskgľancpartija - vrcholný kúsok, parádne číslo glaskasňa - vitrína, sekretárglejda - smaltglejic; glejda - glejiť, lepiť; glazúra, smalt uviesť samostatneglupstvo, glupociny – hlúposť, hlúpostiglupy, gluptak, - hlúpy, hlupák gmina - obec, obecný výborgnic – hniť, hlivieťgombika - gombíkgomboc - guľagomboška – špendlíkgraba, graby, pej. - ručisko, ručiskágracka - motyka s trojuholníkovou čepeľougranadirmarš - granatiersky pochod (jedlo)grandaľ, pej. - tĺk, krchňákgrapa – pazúr grastuch - plátená nošagrastuch - trávová plachta

grastuch - trávová plachtagraty - šaty, kuchynský riadgravec, gravčec, expr. - revaťgrejzupa - ovarová polievkagrif - spôsobgrifeľ - ceruzka na tabuľkové písmogrincajg - zeleninagris, grisek, griskaša - krupica, krupicová kašagrisa - strieška klobúkagrisovka - hrubá múkagrondaľ . neohrabanecgruhnuc, expr. – skydnuť sa sa gruľa - zemiakgruľovnik - kysnutý zemiakový koláčgrunbuch - pozemková knihaguba – huňa, kožuch guľašpartija - gulášová spoločnosťgumipuška - prakgurbic še - krčiť sa, hrbiť sagurbic, gurba - krkvať, krkvagurgľac, gurgľovac - kloktaťgurtka - krátky kabátikgurtľa, gurtňa - opasok, popruh (Mk 6, 8), sťahovací pásgver - puška, zbraň, kvergvint (pši gvint) - závit (figu borovú)gvintovka - puškagvintovky, gvintaky - korčule na závit

H

hab; haboš – pena; penová trubičkahabza – chabzda, bazahac - hať, priehradahačur, hače - žriebä, žriebätkohadbav, hadbavný - hodváb, hodvábnyhadka - hádankahaftlik - háčikhajcovac, hajcer, hajc – kúriť, kurič; výhrevňa, lokomotívne depohajdakac, hajdakovac - hajdákať, márniťhajdakac, hajdakovac, hajsac - hajdákať, márniťhajduk, hajdučňa – horár, horáreňhajsac - plytvaťhajštuk - pletená šatka k mužskej vestehajtka - plachtahalbšuhy - poltopánkyhaľukane - háraniehaľunder - orgovánhaluž - haluz haľva - holbahamac, hamačka - hamovať, brzda

hambit - chodbahamer - kováčska dielňahamišny - skúpy, lakomý hamižnik, hamižne - skupáň, skúpohamudľac - zhŕňať, aj babušiť sahamulec - brzdahandarbajt - ručná prácahandľovac; handľar; handeľ - obchodovať, handlovať; handliar; obchodhanebnik - nehanebníkhangot, ban. - nadložiehanšpigeľ - šašo, gašparkohantlager - pomocník na stavbehantlogere, hozentragľe - traky (na nohavice)hantuch - uterákhantuch - uterák, aj ručníkhantuch - uterák, aj ručníkharaska - paličkovaná stužka harča - hrčaharčec - chrčať, chrápaťhardušic - škrtiťhardza, ardza; hardzavec – hrdza; hrdzavieťharenc, harenček - hrniec, hrnčekharenčar - hrnčiarharenec, harenc; harnek, harenček – hrniec; hrnčekharkac; harkeľ, harkocina – chriakať; chrcheľharmatanec - kuca-pacaharmec, harmene - hrmieť, hrmenieharmot - hrmot, hlukharnadľa - sponka do vlasovharnuc, naharnuc - hrnúť, nahrnúťharovac - odstraňovať srsť z kožeharovnik, pej., harac (še) - záletník; hárať (sa)harsc, harstka - hrsť, hŕstkahartac, obhartovac - hrnúť, obhrnúťhasen - osoh, úžitokhatižak - pliecňakhatyžak, zried. - ruksak, batohhauznumero - číslo domuhavedz - háveďhaver - odborníkhef, hefka, hefkaj - sem, tutoheftovac, heftnuc, priheftovac – prichytiť (niťou)hej - hej, ánohekľovac, heknadľa - háčkovať, háčkovacia ihlaheksenšľus - hexenšus, úsadherbet - chrbátherdošic še - hrdiť saherdota, herdi, hardy – hrdosť, hrdýherdzina - hrdinaherešt; hereštant - väzenie, árešt; väzeň

herlička - hrdličkahet, hetkaj - prečhev, hevka, hevkaj - semhic - horúčavahihňac še - chichúňať sa hilzňa - pošva (Jn, 18, 11), púzdro, nábojnicahintac še - hojdať sahlop, hlopašek, hyp. - chlap, muž; chlapčiskohluhaľ - hlucháňhmara - chmárahminga - divý egrešhmuric še - chmúriť sahned, hnedka, hnedkaj - hneď, ihneďhňiľak - hovnivalhnutedeľny - hnuteľnýhoc, hocco - hoci, hocičohodlem - aspoňHody - Vianocehojta! povoz. cit. - hota!hokerlik - stolička bez operadlahoľak, nahaľ - naháčholazolo - hra na nožniceholoruč - s prázdnymi rukamihološne - súkenné nohaviceholštuch - šálholtac - hltaťhombac (še), hombačka - hojdať (sa), hojdačka, reg. aj kolískahonic še - páriť sahorčava - veľmi horká požívatinahordar - nosič, neživ.horebirdy - hore nohami, naopak, opačnehorosc - chorobahoruš - chór (kostolná pavlač)hozentragle - trakyhrabac; hrebac – hrabať (hrabľami); hrabať (nohami)hrabľar - hrabliar, výrobca hrablíhracka - hradská cestahrad – hrad; krúpy, krupobitiehrančic - hriankovať, opekaťhrebac (še) - hrabať (sa), prehrabovať (sa)hrebcizna - chrbticahrebcizna - chrbticahreda, hredka - hriadka (záhradná)hredeľ - hriadeľhrešľivec - hriešnik, slovne hrešiaci človekhrivaľ - človek s veškou hrivouhrobľa - priekopahrožic - hroziťhrudkasty - hrudkovitýhrustac, pej. - pažravo jesť

hryzota - svárhubeľ, hublik - hobeľ, hoblíkhubic; pohubic - ničiť, kaziť; pokaziťhubľačka, hubľac - hoblica, hobľovaťhuckac - dráždiť, huckaťhuckac še - páriť sahučec - hučaťhudak, hudac - chudák, aj hudec; húsťhudľac - odflinkávať prácuhudrikovac (sebe) - pohundrávať (si)huhňoš, huhňac - fufňoš, fufňaťhuj - chuj, kokothujbuj - halabala hukac, hukac še - húkať; oplodňovať (sa)huknuc - vznietiť sa; húknuťhuľac, shuľac, nahuľac (pokrovec) – rolovať,zrolovať, nakrútiť (koberec) huňa – halena, súkenný kabáthuňač - huňavý tvorhuňar - sedliak, poddanýhura; Hura - hora; Mariánska hora v Levočihurča, bunča - hrčahurčec - hrkotaťhurčene, hurčec - hrkot, hukot; hrkotaťhurdi-burdi - bez ladu a skladuhurka - hôrka, aj jaternicahurkac, hurkotac - hrkať, hrkotaťhurma - hurhajhurt, expr. – trma-vrmahustka, hustečka - šatka, šatôčkahustka, hustečka - šatka, šatôčkahušč - húšťava, aj husté jedlohuzdzic še - hniezdiť sahuzmek – chaos, trma-vrmahužvac – žmoliť, krkvaťhvara, hvarovy - reč, hovor; hovorvýhvarec, rečovac, porečovac, poviesc, povedzec - hovoriť, rozprávať; povedať, hvaridla - ústa (ako nástroj reči)hviľa - chvíľa; počasie (Lk 12, 54)hviždžec - hvižďaťhvozdzik, bot. – klinček (Jambosa caryophyllus)hybaj, hybajže - ledaže, ledažebyhybaj, hybajže, hybajže by - ibaže, iba ak byhybec - chýbaťhyr - chýr, zvesťhyža - izba

I

iberciky, pl. - poťah na divániberštemy - zvršky topánokigazolvaň - preukaz totožnosti

inakši, inši – iný, inakinaš - sluha (Lk 20, 10)indzi, indzej - indeindžimir, indžiľir - inžinierinšo – iné, inšie intabulacia - zmrazenie majetku bankouinteres - úrok, záujemirha - aplikácia z teľacej kože na kožuštekuisc, prisc, odejsc - ísť, prísť, odísťisce, istotne - iste, istotne, ozaj, naozaj

J

jabluko, jablučko, jablučny - jablko, jablčko; jablčnýjaderko, jaderkasti - jadro, jadierko; jadrovitýjadľovec - jalovecjager - poľovníkjahodovka - jahodový likérjajo, jajičko, hyp. - vajce, vajíčkojak; jakoš, jakyškaj, jakoškaj; jakš-takš - ako; akýsi; akosi; akotakjaksuci - poriadny, ako sa patríjaksuco – poriadne jalovina - jalovina; mladý dobytokjarabaty - jarabýjarčuch; jaruch, jaruha - vyschnutá struža; výmoľjarec - jačmeňjarec, jarcovy - jačmeň, jačmennýjareček - jarčekjarkovac - kopať ochranné jarky, priekopyjarňak - jarný zvrchníkjasnota - jasnosť, jasné počasiejaščur - jašterjaščurka - jaštericajašľičkar - betlehemecjazykaty; jazykata – papuľnatý; jazyčnicajeden, dvojo, trojo, štvoro, pätoro, šescero, šedzmero, osmero, dzeviatero, dzešecero,

jedenascero – jeden... desiati, jedenastijedinka – jednotka jednočasny - dočasnýjendžibaba - ježibabajendžic še, jendžur - ježiť sa, zlostníkJezuľan, Jezuľanko - Jezuľa, JezuliatkoJezuľan, Jezuľanko - Jezuľa, JezuliatkoJezuľan, Jezuľanko - Ježiškojojčec - jojkaťjormark, jormarek - jarmokjubka - blúzkajuha, juška - kyslá polievka, kapustný rôsol juhas - pastier oviec, valachjuška – juha, šťava z kyslej kapusty

jutre, pozajutre - zajtra, pozajtra (Lk 13, 32)

K

kacagaň - kožušinový plášť, kožuchkacik - šarhakačipysk - kosateckačmar, ale karčma - krčmár, krčmakačur - káčerkadzi, kadzi tadzi - kade, kade tadekadzic, kadzidlo - kadiť, kadidlokadzidzeľnica - kadideľnicakafčec, kavenčec - skuhraťkahutac, kahutka - ťažko kašľať, kašeľkajhus - čierny kašeľkajzerfľajš - údený bôčikkakadon - teplý súkenný odevkakavo - kakaokalamajka - mrzutosťkalap, zried. - klobúkkalapač, zried. - kladivokalošňa - galošakalup, kalupom – galup, beh; behom, galupomkandercuker, kandiz - kandizovaný cukorkandrač; kandraty - druh brava, kučeravý človek; kučeravýkanevejtka, kanavejtka - výčapná časť šenkukankaria - kalikakant - hranakantry - kántry, polpôstkanva, kanev; kanevka, konevka – konvica; konvičkakanva, kanevka - konva, konvičkakapčac, zakapčac; kapč - spájať, zapojiť; stehkapečku, kapetitku, kapku – trošku; trošilinku kapelmajster - kapelníkkapeľuch - klobúkkapkac, kapka; kapečka – kvapkať, kvapka; kvapôčkakaplica, kaplička - kaplnkakaplun – kapún, vyklieštený kohútkapra, škamra - karpinakapraľ - desiatnikkapric - vrtoch, rozmarkapseľ, kapsľlk, kapsľa - kapsľakapura, kapurka - brána, vráta; bráničkakapuš - brankárkapušňarka - šťava z kyslej kapustykapušňica; kapušňice - kapustnica; kapustniskákapušnik - kapustníkkara, karac - trest, trápenie; trestaťkaraguľa - choduľakaralab, kalarab - kaleráb

karčina - krkovičkakarčma, kačmar - krčma, krčmárkarika, karička - obrúčka, krúžok, aj prsteňkark - krkkarlik - kárakarm, karmivo - krm, pokrm; krmivokarmic; karmik – kŕmiť; kŕmnik, krmný bravkarmonadľa - rezeňkarpa, karpavý - škamra, škamravýkarpacina - hrboľ na ceste, nerovný terénkarpeľ – kaleráb gigant, kvakakarpelec - hrbol, hrbolec; náramokkartka, kartečka - lístok, karta, pohľadnica; lístočekkartun, kartunka, kartunovy - bavlna, bavlnená šatka, bavlnenýkasir, kasirka - pokladník, pokladníčkakasirovac - inkasovaťkaslik, nachaslik - skrinka; nočný stolíkkasta, kasňa - skriňa, debnakasta, lada - debna na šatstvokastrolek - kastrólikkataňsky - krutý, katanskýkavehauz - kaviareňkavejovy - kávovohnedý, kávový, hnedýkavenčec - stenať, sťažovať sa, skuhraťkazatedeľnica - kazateľnicakaždodňovi -každodennýkedibodaj - kedykoľvekkedyška, kedyškaj - kedysikedyš-nekedyš – kedy-tedykech - dýchavičnosťkekešic še - vystatovať sa, parádiť sakeľčak - trčiaci zub; kel (veľký zub)keľčik, keľtovac, keľtoš - výdavok; míňať; márnotratníkkelner - čašníkkeľo, keli, -a, -e - koľko, koľký, -á, -é, -íkeľoškaj – hodne, nemálokeľtovac, keľčik - míňať, výdavokkepeň - huňa, zimný kabátkercisko - krtineckerdeľ - kŕdeľkerestapa, kerestmama - krstný otec, krstná mamakermeš - miestny sviatok, hody kernoz - veporkernožic še; nakernožic še, expr. – váľať (správať) sa ako prasa; nažrať sa ako sviňakerovac - viesť vozidlo, riadiťkersciny, kerscitedeľnica – krstiny, krstiteľnicakerst, kerscic, ale kresni ocec - krst, krstiť; krstný oteckerta, kertis - záhradníctvo, záhradníkkeruľa, kira - zákrutkakervačne - krvopotne

kešeň, kešenek - vrecko (na šatách)keveľic še, keveľni - byť precitlivený; hypochonderkicajka, kicka - brmboleckidľa - sukňakifeľ, zried., kifľik – rožok (pečivo); rožtekkikaľ; kikľar, kikľac še - podpaľač; človek, čo sa rád hrá s ohňom; hrať sa s ohňomkikut, kikuc - kýpeťkiľavec, kiľavy - chromý, dopadajúci na jednu nohukilovčak, kilovec - jednokilové kilové závažiekinderaj - škôlkakinderfrajľa - gevernantkakinderštube - výchova v detstvekinkac, kinknuc, prikinkovac – pokyvovať (hlavou); kväckať, kväcnúť; prikyvovaťkira - zákrutakirtnuc (še) - pohnúť, uhnúť sa kista, kisňa - kasňa, debnakitkoš, kitkac - šteklič, štekliťkizašoňka - slečna, slečinkaklac (kolem, koleš) - pichať, bodaťkľac, prekľac - kliať, prekliaťklac, zaklac - klať, zaklaťklacik – klátikkladka – visiaci zámokkľajster - lepidlokľamka - kľučkakľamra - dvojzubá skobaklapačka - čeľusťklapancia - veršovaná žartovná príhoda napísaná v miestnom dialektekľapčic, kľapčisty - stláčať, stlačenýkľapec, pej. – drepieť, sedieť na zadkukľapkac - tlieskať, tliapkaťkľapkac; kľapčic, kľapčiti - tlieskať; stenčovať, ploskýkľapkezont, fraz. – koniec, hotovoklasa - trieda, aj úroveňklat, klacik - klát, klátikklečec - kľačaťklekačky - kľačiačkyklijic, klij - glejiť, glejklingac, kľinga - cengať, klepáč na dverách kľochcic, pej. - kuchtiťkľochta, pej. - klebetnicakľochtac (še) – čliapkať (sa)kľomp - chuchvalecklozet - záchodklub - kĺb, zhybklubo, klubko; sklubic - klbko, skĺbiť kľučky - jarmo, váhy na nosenie vodykmoter, kmotra, kumotra - kmotor, kmotrakňaž (pl. kňežove) - kňaz kneže - knieža

kneže - kniežakňižka, kňižkar - kniha, knihárknura - papuľa, rypákkobula - kobylakobulica - nosná časť kozového lešenia, podperakobulinec - konský truskobzar, kobza, kobžic še, pej. - záletník, kurevník; odrastené dievča, stará dievka; pobehúvať

za chlapcamikocerpka - trnkakocic (še) - kotiť (sa)kocinec, kocinek - kút v maštali pre mláďatá; kút v izbe pre novorodencakocka, kockasty - kocka, kockovanýkocure vajca - kocúrnik obyčajný, bot.kočarňa, kočikarňa - kočiareň, kočíkareňkofa - priekupníčka, kofakohľaric, pej. - variťkoch - komín, rušeň; nákypkokošnosc - roztopaškoľak - tŕň, pichliak, bodliak, osteň, záderkolbasa - klobásakoľca - vodiace dvojkolesie na pluhukolcun – súknokolimaž - kolomažkolmajzňa, kolmovačka - kulmakomencijaš - bíreškomot - bielizník so zásuvkamikomotny - pohodlnýkomvišňak - čierny vojenský chlieb, komisný chliebkonar, konaristi - konár, košatýkonduktor - sprievodcakonštabler - policajtkoňťa - účes "konský chvost"kontentny, zried. - spokojnýkonvišňak, konvišny – komisný chlieb; komisný, erárnykopcic - čadiť, čmudiťkoper, koprovi - kôpor, kôprovýkopercac (še), prekopercnuc (še) - kotúľať (sa), robiť kotrmelce, prekoprcnúť sakopercka - kotrmeleckoperdan - najdúchkopoňa, expr. - hlava, kotrbakorba - kľukakordupeľ, expr. - malý človek, krpáňkorhaz - blázineckormaň, kermaň, kirmaň - riaditka, volantkornaz - diviakkornel - rohový kop, šport.koscel, koscelny, kosceľnik - kostol, kostolný, kostolníkkosmacic, kosmač, kosmaty – strapatiť; strapatý človek; strapatý kost; kostovnik, kostoš; kostovac (še) - strava; stravník; stravovať sakošalka - opálka

košľavy - zakášajúcikoštovac, koštovka - chutnať, ochutnávka koterba, pej. - kotrbakošuľa, košuľka - košeľa, košieľkakotľak, pej – bachratý človekkotľaric, nakotľaric, pej. – variť (navariť) vo veľkom množstvekotňak, pej. – vykotenec kotvašic še, pej. - mliagať sa, mrviť sa kovaľ - kováč kožušanka - kožušinová vesta, „serdak“krac, dokrac, prekrac – krájať, dokrájať, prekrojiťkraherlik - patentná fľaša na limonádu, limonáda v patentnej fľašikrahulec – myšiak poľný, aj hrkálka na konskom postrojikrak, kraček - krík, kríčekkrak, kračina - kriak, krík; kroviekrakac, vykrakac - mykať (za vlasy), škubať; pomykaťkramľa, kľamra - kovový spoj na drevokrampapuľa, expr. - nechutná pálenkakrankasa - nemocenská poisťovňakrasota - krásakrasta - chrastakratkovidnosc - krátkozrakosťkrehle, kreheľňa - kolky, kolkáreňkrejda - kriedakrejz – miesto na schovanie sa pri hre na schovávačku (len v spojení isc do krejzu)krek – krt krem - okremkremfy - záchvatkrenkovac še - vzpierať sakrepirovac, skrepirovac – končiť (so životom); umrieť, ukončiťkreppapir - krepový papierkresny, kresna - krstný, krstnákrešne, krešňatko - krstňa, krstniatkokrev (gen. kervi) ale kervavi - krv, krvavýkrohmaľ, krohmaľňa - škrob, škrobáreňkromka – kraj bochníka, „pätka“, konček chlebakrosna, krosenka - krosná; kozlík na píleniekrucic, vykrucac (še) - krútiť, vykrúcať (sa)krušic - mrviťkucic - kutaťkucik - kútikkuciňec - zápecokkuckac - zadŕhať sa (jadlom)kuča, pej. - chatrč, biedne bydlokuder (pl. kudry) - kaderekudla; kudlaty, kudlasty – chlp; chlpatýkudzeľňa - miestnosť vyhradená na priadkykuhen - koláčkuchňa, kuhinka - kuchyňa, kuchynkakuker, kukac - ďalekohľad; hľadieť, pozeraťkukučka - kukučka, aj sasanka

kukuričanka - kukuričná múka (šrot), kukuričná kašakuľa, kuľka - guľa, guľôčkakuľac (še), pokuľac (še) – gúľať (sa), pogúľať (sa)kuľaga – bakuľa, aj vychádzková palicakuľaša - fučkakumšt - umenie (aj v prenes. zmysle)kunšaft - zákazníkkura dupa, kure oko - otlak, kurie okokurbľovac; kurbľa - krútiť kľukou; rumpál, kľukakurč - kŕčkurčic - krčiť, húžvaťkuric - fajčiť, kúriťkuric še - kúriť sa, dymiť sakurir, kurirovac - ošetrovateľ, ošetrovaťkurňava - metelicakurnik - kurínkuropka – jarabica, lok. aj prepelicakuršľus - skrat, krátke spojeniekurtašek, kurčašek - krpatý človekkurtavec, kurtavi - gnóm, zakrpatenýkurtka - bunda, vestakuščičko – trošku, trošilinku kušnir - kožušníkkutle, zried. - držkykuvertka - obálkakvaka; kvačka, kvačkac; kvačec - motyka-dvojzubec; trlica, aj háčik; trieť ľan; väziť,

zdržiavať sakvaroš, kvaric, kvareni - zlodej, kradnúť, kradnutýkvartiľ, kvartiľnik, kvartiľovac - nájomný byt, nájomník, podnájomník; prenajímať bytkvasek - kvásokkvašnica, kvašna voda - kyselka, minerálna vodakvašny; kvašota - kyslý; kyslosť, kyslotakvašuga, expr.- kyslá poživatinakvesty (len vo fraz. isc na kvesty) – posiedky, klebeteniekveštovac - zbierať milodarykvet, kvetek, kvetkasti - kvet, kvietok; kvetovanýkycajka - strapeckyjaňa; kyjanka, kyjanica - prací piestkyľavec, kyľavy - hojdavý; (chromý) človek s hojdavou chôdzoukylotac še, rozkylotac – kývať sa; rozkývať, rozhojdaťkyrtnuc še, expr. – pomknúť sakysňa - debnakyšeľ – kapustnica, pác (šťava, výlužok) z kyslej kapusty

L, Ľ

ľabac – tiecť prúdom, liať (o daždi)labda - loptaľabdac, ľabdoš, ľabda, pej. - tárať, trepať dve na tri; táraj; táraninaľabdoš, ľabda, pej. - táraj, tárajka

ľac - liaťlada, ladzička - debna, debničkaľafander - tulák, svetobežníkľaha, ľahy - obnosený tovar, aj tuctový človeklahevka - fľaštčkaľahmankovac (sebe) – voľkať (si)lahoda - polahodalahojic, polahojic - lahodiť, polahodiťľachmankovac - obsmrdávať, leňošiťľajblik - oplecko, vestalajdiga, pej. - lajdáklajferovac, lajfer – túlať sa; vetroplach, tuláklajka - pobehlicalajna, lajnovac - čiara, robiť čiary, linkylajsňa – latkalajsňa, lajsňička - lata, latka, lišta, lištčikaľajster - papier, písomnosťlakomnosc, lakomic še - lakomstvo, lakomiť salakota, lakotka, lakocina; lakocic še - lahôdka, dobrôtka; robiť si chutelaksirka, laksovac - laxírka, laxovaťlalito, lelito - jaternicaľamencic - lamentovaťľampa, pej. - fľandra, pobehlicalancuch, lancušek - reťaz, retiazkalandigac še - vliecť salangetka - továrensk stužkalangoš - lokša, posúch lapac - chytať, loviť, stíhaťľapac, ľapnuc - plieskať, plesnúťľapaňe;ľapčos, ľapčec, ľapotac, pej. - táranie, táraj, táraťľapčec; ľapčizajda, hyp. - tárať, tárajlapic - chytiť, zajať, zlapať (Jn, 11, 57)ľapotac, ľapota - tárať, táraninaľarma - huriavk, hurhajľarva, pej. - fľandralascug - nákladný vlaklaskotac, laskotka - štekliť, šteklenielatovec - klinec na pribitie latylaufpas - priepustkalaxirka - hnačkalebeň, lebeňa - lebkalebeň, lebeňa - lebkaleberica - pečeňlečky – fliačky, šiflíkyledaci - deravý, neplnohodnotný, prenes. zle vyzerajúci človekledačina, ledač, ledaci - ničotnosť, ničomníci; menej hodnotný ledačnik - darebáklehoba - ľahkosť, úľavalechki, lechši, najlehši - ľahký, ľahší, najľahšíleja, lejak - dážďová smršť, lejaklek, lečaci - liek, liečivý

lekaci - ľakavý, bojazlivýleleňec - detský domov pre sirotylem – len len - ľanlem, lemže - len, iba; lenže, ale, no, však (ak je za predmetom: on však, ľudia však)lembak - lavica s operadlomlemže - lenže, ale, no, však (ak je za predmetom: on však, ľudia však) len, lenovy - ľan, ľanovýlenča - šošovicalengešic, lengeš – hlivieť, lenivieť; lenivec lenic še - plznúť, lieniť sa; aj leniť saľeňisko - ľanové poleletac – behať, lietaťletak; letačka - nezaradený do turnusu; letná blúzkaletušňak, letušny - letný kabát; letnýlevorver - revolverlibašor - husí radľig, ľigac - hlt, hltavo piťligent - podložie, ban.ľigoš, pej. - pijanlina - lanolincer - linecký koláčlindža, pej. - riedka hmota, sračkalinear, ľiňejar - linonár, pravítkoliscaty - listnatýľiznuc (1. os. mn. č.: liznul) - líznuť, vyťať (zaucho); lízolľoč, ľonik - zákolesník, podpera rebriny voza zabezpečená osou kolesa a závlačkouľočuha - chľastloger, vylogrovac - ložisko; vylágrovaťlogoš, logovac - povaľač; túlať sa, chodiť poza školulokec - lakeťlokša - posúch z kysnutého cestaľompa, pej.; ľomparňa - pobehlica; nevestinec lomtošic, lomstikovac - mykať, lomcovaťľon - výplata, mzdaloni, lonsky - vlani, lanskýlošof - diežaložka, ložička - lyžica, lyžičkaľubic, ľubovac (aj milovac; najmä v súvislosti s Bibliou) - milovať, ľúbiťľubosc, laska - láskaľuby, ľubečky; ľubečičky (len o osobách) – milý; milučkýlučivko - fakľa (Jn, 18, 3) ľudstvo - mnoho ľudí, zástup(y)ludzic, ludigroš – lúdiť, mámiť; mámič peňazíľuftinšpektor, pej. - povaľačľuftovac, ľuft - vetrať, vzduchluma – prieruba, kadlub lumstikovac, lupstikovac, expr. - mykať, tĺcť ľunt - darebák, zaháľač lupka - šupkalupnuc - lupsnúť

lušta, pej., luštac še - neporiadnica; brodiť v neporiadkulutrija - lotéria

M

mac - mať, vlastniťmac, macer, macerinsky - mať, matka, mater; materský, materinskýmacer, g, d, abl sing. -i, i sing. -u, n, a pl. -e, g, abl pl -och, d pl -om, i pl -amimačadupa - mačací zadokmačapukavka - mačací prdiaci zadokmačiblisk - sľuda; lesklá textíliamačkažak - mačka vo vrecimaďaroš, pej. - maďarónmadra - črevná kolikamageran - majoránkamaher - odborníkmajdac, pej. - vrtieť zadkommajic, vymajic - (vy)zdobiť chvojinou, májiťmajna - americká baňamajsterštik - záverečná práca tovarišamajzlik - sekáčmalatac še - motkať sa, živoriť, žiť zo dňa na deňmaľiňanka - malinová šťavamamuňic - šeptom mámiť, domáhať samamuša - mama, mamičkamandeľ - útvar zo 16 snopovMantak - spišský alebo gemerský Nemecmanteľ - zimníkmaradaš, zried. - úctamaradziky - zvyšky textíliímarasc - marazmus, brud, kalmarhac, marhanic, premarhac, premarhanic; marhaň – mrhať, premrhať; márnotratníkmarhef, marhefka, aj murna - mrkva, mrkvičkamarka - známkamarkirovac - predstieraťmarkocic, mrakocic (še) - mariť sa, zdať sa markotľivo - clivomarmor - mramormašina - stroj, rušeň, vlak, šijací strojmašinfirer - rušňovodičmašinka - strojček, písací stroj, strojček na strihaniemašľa - stužka, viazankamaštaľňa - maštaľmatana - druh modrotlačematkac - hmatkaťmažidlo - brčká na povrchové mastenie pečivamebeľ, meble - nábytokmech – vrece kota v mehumelefotac - bľabotaťmendovoški, mendoboški - mrle

mengelica - krava (druh rožného statku); pren. statná žena mentek - krátky ženský podšívaný kabátmenteľ - motýľmentelica – metelicamerindzac – prežúvať (v súvislosti s hovädzím dobytkom)merkovac - dávať pozor, hľadieť, aby ťa neprichytili, nelapili (Lk 12, 58)mesc popri mesc (mescpoprimesc), adv. – miesto pri mieste, systematickymescicky - mestskýmešisty - mäsitýmešuge, expr. - bláznivý, šialenýmgloba mdloba, mrákotamigac - miznúť, utekaťmigľanc - furták, beťármignuc; mignuc, expr – mihnúť; ufrngnúť migrifič, expr. - pobehajmirdac, mirdnuc (še); mirdoľic, pej. – mykať, myknúť (sa); sexovaťmirgac, mirgnuc, pej. - miznúť, ufrngnúťmirkac - mrkaťmišolovka - myšiakmite - hra hlavou (loptová)mjad - medmlacko, mlackarňa - mlatec, mláťačkamladuľa - mladicaMladzenky - deň vyvraždenia neviniatok (28. december)mladzenky - kojenci, novozákonné "neviniatka"mľandravý - zvädnutý, skleslýmľaskac - mliaskaťmlatek - kladivomľazga - miazgamlynek - mlynčekmodovo - módnemoch - machmojčo, hyp. - maznáčikmojkac (še) - maznať (sa)mokrota - mokraď; permanentne vlhké miestomokva – mokrina; daždivé počasiemolha - hmlamorder - vrahmores, moresni, moresňe - móres, spôsoby; spôsobne, spôsobnýmoro - moremorščic še - mrštiť tvárMoskaľ - Moskvan, prenes. Rusmotor – auto, motormravenec - mravecmražňik - mrazničkamučidlo - Umučenie ako kríž alebo pomníkmuderec; mudrijaš, pej. - mudrc, fiškusmuderkiňa - mudrlantka, vedmamudľa, pej. - neporiadnicamuf - rukávnik

muhenga - egrešmul - bahno, naplavená zemmulka - tenká šatka uviazaná cez prsiamulka, kroj. – tenká šatka zaviazaná cez prsiamundža, pej. - žena bez zmyslu pre čistotumuntštuk - náustokmurcac, murckac, hyp. - špiniťmurcka, expr. - papuľka, tvárička, prenes. mačičkamurcko, murckoš, pej. - špinavec, malý ufúľanecmurčec - dudrať, mrmlať, hundraťmurna - mrkvamuskac, vymuskac - prstami, nožom, vidličkou alebo kúskami chleba vyjedať vyjesť) zvyškymuster - vzor, predlohamušenosc, mušeno - nevyhnutnosť, potreba; musené, násilnemuštrovac - dávať veci tvar predlohy; prenes. privádzať (priviesť) k rozumu mutufuľa – mrkvový prívarok omáčka, aj nechutné jedlomutvička, mutevka - habarkamužac, mužľac - mazať, špiniť (veci)myjava - látka na mužské pracovné šatstvo

N, Ň

nabehany (krava) - oplodnený nabehlina - opuchlina, zdureninanabutnec, nabutnety - napučať, napučanýnacahovac še - nadrapovať sanacina - vňaťnacisk - nátlaknačac - začaťnačapac – nachytať; naráňať (ovocie)načerknuc - načrtnúťnačnucky - počnúc (Lk 24, 47) (umelo odvodené od v. načinac, načnuc)nadka - nádchanadobytek - nadobudnutý majetoknadpomnuc, nadpominac – pripomenúť, pripomínaťnadraguľa - ľuľkovec (Atropa belladonna), bot.nadrucek, nadrucic - dôvažok; prihodiťnadšmanic še – priplichtiť sa, pritrafiť sanadštekľovac - nadstaviť, predĺžiťnadzac, nadzevac - navliecť, navliekaťnadzeľeňe - nádielkanadziraňe, nadzirac (še) - naťahovanie, dráždenie; dráždiť; naťahovať sa, sporiť sanadžubany - nasrdený, aj napitýnafše - natrvalo, navždynaglik - klinec, karafiátnahuľany - priveľmi naobliekanýnachkaslik - nočný stolíknachlampa - nočná lampanajgirik - zvedavýnajpervej, samoperši - najprv

najsamperši, samoperši - najprvšínakazac - prikázať, dať úlohunakeľo-nateľo - akoľko-natoľkonakladek - výdavoknaľešnik - plackanaložic - naložiť, aj prikázaťnalpa - opicanaparstek - náprstoknapasac še, napasany - napchať sa, napchatý (o jedle)napevno - akiste, určitenapodobne - podobnenapojutre - pozajtranapotemka, napotim - potom, neskôrnapraty - nabitý, natrieskanýnapraviac - naprávať, režírovaťnaprocifko - naproti, oprotinapuľic (e). napuľeni - naduť (ústa) (sa); nadutýnarabjac - narábať, zaobchodiť s n.narada - návodnaradaš - prídavoknaranč – pomaranč naremnosc, naremnisty, naremny – prchkosť; prchký, náramný, prudkýnarobeny (čaj) - ochutenýnarod - množstvo ľudí, zástupy (tam bulo naroda! - tam bolo ľudstva!); národnarokom - náročkynarokom - naschvál, náročkynarozčižar - dokorán narozrucky - rozhadzovačnenarozrucky - rozhadzovačnenarucovač - nahadzovač, nakladač (na voz)narušic še - dostať pruhnaspak - naopaknastrety - vústretynaščeka - miesto upevnenia jarma na ojinaštukľovac - nadstaviť, predĺžiťnatakrok - takto o roknatoň - tôňanatura - povaha, náturanavečito - naveky, navždynaverhu - na vrchu, horenavihadovac, navidumovac - navymýšľaťnazvisko - prímenienebars - neveľminec, necka, necovka - sieť, sieťovkanečujnosc - necitlivosťnedobry (plany) duch (gen. sing. duha)nedobry duch (gen. sing. duha)nedojedky - zvyšky jedlanedovidno - ďaleko, nevedno ako ďalekoneduži - neveľký

nehodzen - nehodnýnehvarliva - mlčanlivánekerscenec - nepokrstený človeknemoga – nemohúci, nemohúcnosťnemoresny - nesôsobný, nevychovanýnemož - nedá sa, nemožnoneodbytnik, neodbytny – dotieravec, dotieravýneogabany - neobratnýneoznačnik, lingv. - neurčitoknepochopne - nepochopitľnenescaci, nescaco - nechtiaci, odmietajúci; neochotnenescerpene - nedočkavosťnestanuti - neprebudený, ešte spiacineveľomyšľaci - pudový, naivnýneverlivy - neveriaci, pochybujúcinevipiľnovany - nevypestovaný, nešľachtenýnevystatny - neznesiteľnýnezadluho - onedlho, čoskoronezdarny (decko) - nevydarenýnezdobačky, znezdobačky, nepobačacky - znenazdajky, zrazunezdohadac še - nespomenúť si, nespamätať sanezdohadlivec - nedôvtipný človeknezgrabny - ťarbavýnezgrajdany – neupravený, ledabolo oblečenýnezlahodlivy - netolerantnýnezľudnosc - neústretovosťnigda, nigdaj - nikdynigdzi - nikdenigdzi, nigdaj - nikde; nikdynigdzi, nigdaj - niked; nikdyniger - černochninuša, ninuška - teta, tetkaniščec - chradnúť, hynúťnizota – hĺbka; nízkosť, úbohosťnoclik, nocleg - nocľah (Lk 9, 12)nohaľ - nohatý človeknohavky - nohavice, nohavičky (mužské, detské)nohec, nohet - nechtnolem!, čast. – nože!Novejša, novejski - Nová Ves (Spišská), novoveskýnovinkar - novinárnozgra - nozdraňuchtac - snoriťnulovka – nulová múka, múka 00numer, numero - číslo

O

obačic še - spamätať sa, precitnúťobalek,obalka - dovnútra zahnutý okraj odevov

obces - opätokobces, obsec, obcesek - opätok, podpätokobčekovac - vyčkávaťobčekovac - vyčkávaťobčižaj - obtiažobdzirac, obedrec - obdierať, obodraťobecac, obecanka - sľubovať, sľubobečec, pej. - odbrečaťobedňajši, doobedňajši - obedňajší, poludňajší; predpoludňajšíobejmuc - objaťobertľik - obrtlík, závažie na vreteneobešeľak, hyp. - šibeničníkobetlivy - obetavýobeznaty - oboznámený obidvojo - obidvajaobirane, obirac (še) - oberanie, oberačka; zápal po povrchovom poranení; zberať (sa)oblaňic - potiahnuť okno blanou, prenes. zaskliťoblapic, oblapiac - objať, objímaťoblapkovac - oblápaťoblekčene, obľekčic (še)- úľava, uľaviť (sa)obľevačka -polievačkaobločar - sklenárobozva - odozva, ohlasobrabjac - obrábaťobramki - všívané tkaničky na upevnenie švíkovobražac, obražaco - urážať, urážlivoobridlosc, obridli - odpornosť, odpornýobrosnuc, obrosnuty - obrásť, obrastenýobrušic še - oboriť, osopiť saobrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekohoobrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekohoobrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekohoobsmerdac - obšmietať saobžirac še - obžierať saobživnuc - ožiť, vzchopiť saoceklina - opuchocovizňa - otcovizeňočampany (dlážka) - zafúľaný očisco - priestor pod mostom, očistecočivisty - očividnýočivišne (Jn 11, 54) - navidomoči, verejneočivišny, očivišne - závistlivý; navidomoči, verejne (Jn 11, 54)očvera - obluda, hebedoodac še - vydať sa; stáť za to odaľac - oddiaľovať odavky - zasnúbenie, oddávkyodbalahac - odflinkaťodbečec, pej. – odbučať, odrevať si, doplatiť na niečoodbijac še - nepasovať k sebe, neladiťodbirka, odbirac še - odobierka, odoberať sa

odbrehnuc, odbrehovac – odvrknúť, odvrkávaťodcisnuc, pricisnuc, docisnuc - odtlačiť, pritlačiť, dotlačiťodčitac - odčarovať, zbavovať začarovaniaoddzecka, odmaľučka - od detstva, odmladiodebrac, odebraty - odobrať; odviesť, odvedeneec odejsc, odejdzety - odísť, odídenecodemknuc, odemikac - odomknúť, odomykaťodervac - odtrhnúť, odorvaťodescec še - stratiť chuť na n.odfšadzi - odvšadiaľodfurmanic - vyrovnať dlžobu furmankouodgombac - rozopnúť odhvarac - odhovárať (Jn 9, 27), odvrávaťodkapčac - odopnúťodkinknuc, odkivnuc - prikývnuťodľubeny - človek, čo prestal milovaťodňikadzi - odnikiaľodparhavec - zbaviť prašinyodpočac sebe, odpočati, odpočnuti - odpočinúť si; odpočinutýodpomohnuc - odpomôcťodporajic – odporúčať, prenes. vykonať potrebné, vybaviťodpovesc - odrieknuťodprav - obrad, rítusodpravky - odbavovanie zvykov; fáza svadobného obraduodpust – hody, púťodpytane, odprošene; odpytac še - odprosenie; odprosiťodrec, odzirac - obdrať, obdieraťodrignuc (sebe) - odgrgnúť (si)odrosnuc, odrosnuty - odrásť, odrastenýodstanuc - odstúpiťodškintac - odkuľhaťodškiric, odškireny – urobiť škáru; odchýlený, odstávajúciodšmirgnuc, odšmaric - odvrhnúťodtadzi potadzi - odtiaľ potiaľoduľenec - odutecodulic še, oduleny, pej. - oduť sa, odutý odvadzic, odvadzeni - odopnúť, odopnutýodzec, odzeti - odieť, odetýofera, oferta - oferaogabac - zababrať, prenes. ošmeknúťogurka - uhorkaohabic - nechať, zanechaťohňiščo, ohňisti - ohnisko, aj ohnica; zapálený, oslnivýohrebani - ohrnutý (hriadka)ohvarac, ohvarky - ohovárať, ohováračkyokarac, okrakac, expr. – nakriaknuť, primäť, donútiťoklamlivo - klamneokolek – skyva, okruch okolica - okolieokolica - okolie, vidiek

okoličnosc - okolnosťokopisty, okopisto - vrchovatý, vrchovatookrac - okrájaťokrasc - okradnúťokresac, okresany - okresať; okresaný, spôsobnýokrucanki - ovinky okrušinka - omrvinkaokružek - okrúštekoľabdac, expr. - nakydať na n.oľapac, expr. - oplieskať, okydaťoľeceny - opadaný (lístie)oľha - jelšaolmarija - almaraolovjanka - zvislica; boxer (náručná zbraň)Oltariky - rítus (sprievod) na sviatok Božieho telaomajic, omajeny - ozdobiť zeleňou, ozdobený omamunic, omamujeni - omámiť, omámenýomasta - omastokomatkovac - ohmatkávaťomdlec, omglec - omdlieťopapa, omama, zried. - starý otec, stará mamaoparšivec - dostať prašivkuopasovka - tkaná stuhaopašnik - bačovský opasokopatrec - navštíviť, obzrieť, dozrieť na n.opatrovňa, kinderaj, kindešule - detská škôlkaopirkany - operenýoplakovačky - plačkyopomenuty - spomínanýopovaha - opovážlivosťopožňec še - oneskoriť sa, zmeškaťopraskany – oprskaný; prenes. napráskaný jedlomoprašanka - prasnica-prvôstkaopšit, opšitoš - upomienka, rozprávač spomienokoringľa - náušnicaorsacky - župný, krajský radca, sudca, prísediaciosceň - osteňosemcerojaki, zast. - ôsmorakýoserbac še - nasŕkať saosipec - stratiť hlasoskubac, oskubanec; oskubany - oškubať, trhan; ošklbanýoslabnuc, oslabnety - zoslabnúť, zoslabnutýosmero - osem, ôsmiosmero - osem, ôsmiosmero - osem, ôsmiosmero – ôsmoro, ôsmi, osemosobisty, osoblivy - osobitnýostanuty - pozostalýostrabic (še) - zotaviť (sa)ostrambany - otrhaný, samý strapec

ostrožnosc - ostražitosťostydzic - ohovoriť, pošpiniťošapľavec - spustiť sa (fyzicky, mravne)oščivac še -mokvaťoškamravec, pej. - oškaredieťošlička - oslaošľontany - ochľastanýošumňec opeknieťotruc, otrova, otruty – otráviť; otrava; otrávenýovče poky - kiahneovdovec, ogdovec - ovdovieťoviľhotňnec - zvlhnúťovoc, f – ovocie ovoc, f – ovocie ovoda - materská škola ozdaj, naozdaj - azda, vari, ozaj ozdaj, naozdaj - azda, vari, ozaj, naozaj,veď, snáďožeňety, zastar. - ženatýožimňec - vychladnúť

P

pacere - chrbticapacerky - pátričky, ruženecpacovac - upravovať rôsolompačesy - pačesy, hrsť česaného ľanu pačka – balíček, škatuľka (tabaku, cigariet)pačka (dohanu) - balík (tabaku)pačolad (podľa Marty Fargašovej z r. 2004) - kartún padac (padze diždž) - padať, aj pršať (prší)paha - podpazušný klinpahnuc - voňaťpahoj - lóžapahrotka - horizontálna obruba okolo domu, prídomový chodníkpaja, zried. - ihriskopajšľe, expr. - pľúca, pľúcka (na smotane)pajta - komora, skladpajtaš - kumpán, pajtášpakeľ, paklik; pakovac - balík, baliťpakeľtreger - nosič, neživ.- pakeľvoz, pakeľvagon - batožinový vozeňpakfon, pakfong - zliatina na vyrobenie šperkovpakovac - baliťpalac - vo vzduchu obracať pečúce sa plackypalanka - prútený plotpalenčar; palenčareň, paľeňčarňa - majster v pálenici, páleník, liehovarník, aj pijan; pálenicapamut - pamukpanče - pánčapanču, expr. - oslovenie: pane, pán môjpanev, panevka - panvica, panvička

pankuch - omeletapankuška – šiška, pampúchpantľa, pantlika - mašľa, stuha; mašlička, stužkapaňuša, pej. - paničkapapcun - mrvenica, aj mliečna polievkapapir, papireni, papirovi - papier, papierovýpapre - lupinypapundekeľ - lepenkapara; parka - para, pár; párikparadzoš, hyp. - parádnikparapeľ, ambrela - dáždnikparfin - parfum, voňavkaparfin – parfum, voňavkaparha; parhavec, subst.; parhavec, verb.; parhaty - prašina; prašivec; peašivieť, prašivýparhatky - pačesy parhet – barchet; prahparhetka – barchetová šatkaparizol - dáždnikparkaň - plotparobek – parobok, mládenecparoľa - hesloparsun, parsoň - podoba, výzor, imidž, zovňajšok (človeka)parta - čelenka, ozdoba hlavy mladých žienpartafirer - predákpartecetľa - smútočné oznámeniepartek - ľanový obrus, plachtapasac, vypasac, pasany, pej. - mlátiť (biť), vymlátiť, zmlátenýpasent, pasentny - priliehavý, tesnýpasija - záľuba, pasiapaskuda, paskudnik, pakudny, expr. - paskuda, figliar, beťár; paskudnýpastuch, pastir; pastušek - pastier; pastierikpastyreň – pastiersky areálpatrec (patri tam, pater tam) - hľadieť (tam sa pozri) patyka - hol haluz, palicapazdur - pazúr, paznechtpaznohet, paznochty - pazúr, paznechtypažička - pažítkapčola, pčoľnik; pčolar - včela, včelín; včelárpečarka - pečiarka (huba, aj druh tekvice)pech - smola, nešťastiepejc, pejcme, pejcero – päť, piati, pätoropejcero - päť, piatipejcero - päť, piatipejsc, zapejstky – päsť, zápästky

pekarny pec, pekarnik - osobitný priestor v kuchynskej peci slúžiaci na pečenie chleba, priestor v dolnej časti pece, sporáka či >šporhe(ľ)tu, s primerane širokými dvierkami otvárajúcimi sa do priestoru kuchyne, ktoré sú tak nízko, že priamo pod nimi býval spravidla štvorcový alebo obdĺžnikový otvor zapustený (najmenej na hĺbku jedného schoda) pod úroveň dlážky kuchyne, čo slúžilo na to, aby obsluhujúca osoba mohla pohodlnejšie zakladať v pekarniku oheň a potom lopatou nakladať a vyberať chleby

peľhac (piľhac), vypeľhac; odpeľhac – piplať, vypiplať; zapantrošiťpelinek – palinapeľuha, peľuška - plena, plienkapenal, penalik – peračník; vreckový nôžpendeľ - pundus, kyvadlopendľa, pej. - košeľapendľofki - pundusovkypendrek – pelendrek, obušok; druh cukroviniekpeňež, peňeži - peniaz, peniazepenkalo - naplňacie peropeper - čierne korenieperdavka – jazýček a priestor tvorby zvuku na píšťaleperdeľ, vulg. - ritiskoperdolic (še), vulg. – súložiť; mrdať (sa), trtkať (sa) perdzavka, perdžoch, pej. - ustráchaný; poprdávač; prenes. divý hrachperdzec, poperdovac - prdieť, poprdkúvaťperdzec, poperdovac; perdzene - prdieť; poprdkúvať; prdenie,perdžoch - divý hrach, aj pej. zasranperec - praclíkperelky - náhrdelníkperlik - veľké kladivoperon - nástupištepersceň, pescenek - prsteň, prstienokperskac - prskaťpersonka - osobný vlakperšatek, počatek - pôvod, prvopočiatokperši, perša, perše – prvý, prvá, prvéperšo, perša – prso, prsiaperšo, perši – prso, prsiaperun, Perun - parom, Perúnpervej, peršej; pervisti - najprv, predtým; prvotnýpervi, perši; samopervi -prvý; najprvšípervostka - prvorodičkapetruška - petržlenpevno, napevno – isto, určitepežge - šumienkapiga - hra s pigou (kúskom objstranne zašpičatené hodreveného valčeka)pijak – pijan; aj pijavý papierpijavka - pijavicapiksľa, piksňa – plechovka, škatuľa (aj pej.)piľhac, piľnovac, piľnovani - opatrovať, pestovať, venovať pozornosť; pestovanýpiľno - súrne, narýchlopina - zapínací špendlík

pinda, piča - pičapindľoch - lôžko na stojke v banipindžur, expr. - vtáčik, vták (penis)pintlik, pinklik - batôžtek pinzeľ, pinzlik - štetec, štetčekpipa - čap na pivopipka, pipečka - fajka, fajočkapirkac še – brčkavieť, obrastať perímpiro, pire, pirko – pero, perie, pierkopišur, pišurek; pišurka - chlapčenský penis; dievčenské cikadlopitajňik, lingv. - otáznikpizdzic, vulg. - pizdiť pľac - miesto, rínok, námestie (aj trhové)plafon – strop, povalaplachcina - plachtapľajster - trávnatá al. zatrávnená prsťplaňik plaňina, planota - zlý človekpľankač - širicapľantac še - motať sa, zavadzaťplany, plano - zlý, zlepľaskac - plieskaťpľaskač - ploskáčplata - záplatapleban, lok. - farárplešnec - plesnieť, plesnivieťpletkaric - pletkáriť, klebetiťplevňa - plevnicaplivac, doplivac - plávať, doplávaťplokac - plákaťpľundrovac, spľundrovac (še) - ničiť, pľundrovať; zničiť (sa)pňak, pňaček - peň; pník; prenes. koreň zuba v ústachpobelaveti - zmodraný, modrastýpobirac še - poberať sa, zberať sa, chystať sapoburic še, zburic še – pomočiť sa, pošťať sa pocenknuc - zoštíhlieť, stenčiť sapočaromni - počernýpočatečni - pôvodný, počiatočnýpočerkac - zaštrngaťpočinek - činpočľivosc, počlivy - poctivosť, úctivosť; poctivý, statočnýpodajaki, podajeden - dajaký, nejakýpodbijak - nástroj na podbíjanie; provokatérpodbradzinka - podbradokpodhardlina, podharlina - podhrdlina, lalokpodlina - podliakpodovno - pravdepodobne, asi, možnopodperšňik - podprsenkapodplamenik - posúch placka pečená na žeravom uhlípodrežňac še - posmievať sa, ironicky nepodobňovaťpodruh, -žka - priateľ, -ka, druh, -žka, ale aj nádenník, želiar, bíreš, domkár

podruh, -žka - priateľ, -ka, druh, -žka, ale aj nádenník, želiar, bíreš, domkárpodruhejši - druhotriednypodštucovac - podložiť, aj podstrihnúť (vlasy) poduric – poduriť, popohnať, pobudiťpodužec - zväčšiť sa, zmohutnieťpodvyšek - zvýšenie platupodzivisko - vidovisko, objekt hodný videniapohan, pohaňica - pohan, pohankapohlaskac - pohladkaťpohlaskac - pohladkaťpohlopic še - vzmužiť sa (Mk 6, 50)pohlopic še - vzmužiť sa (Mk 6, 50)pohnutedeľni - hnuteľnýpohodzeňe - pôvodpohopľivosc;pohopľivi, pohoplivo – vnímavosť, chápavosť; chápavý, chápavopohrebiny - karpohuckac- nahuckať psa; pej. "pretiahnuť", uskutočniť súložpojatek - zámer, predsavzatiepojeden - jednotlivecpojedzinek, pojedzinosc - výnimočný prípad; zriedkavosť, jednotlivosťpojutre, pojutru - pozajtrapokadzi - pokiaľpokeľ, pokľa - pokiaľ, zatiaľ pokľečačky - kľačky, kľačiacpokriva - žihľava, pŕhľavapokrovec - koberecpokrutka - obličkapokryjome – pokryjomky, potajomkypokryjomky - potajomky, takne (Jn, 11, 28)pokryvka, prikryvka - pokrievkapokušitedeľňik - pokušiteľ, zvodcapoky - kiahnepolahoda - úľavapolaskac - pohladiť, aj poláskaťpoledňovy - poludňajšípolgarka - meštianka, meštianska školapolknuc - zhltnúť, prehltnúťpoľnik - poľný strážnik, aj obecný zriadenec; bubeník, obecný sluhapolnina; poľnecina – plnka; plnka do mäsa polny, polno, dopolna - plný, plno, doplnapolt (slaniny) - kusisko (slaniny)pomirene, pomiric še - zmierenie, zmieriť sapomojkac (še) – pomaznať (sa) pomstva - pomstapomurčovac (sebe) - pomrnkávať (si)pomykaci - posuvnýpomytko - vecheťpomyvac - umývať riadponevirac še - ponevierať sapoohľadac še - poobzerať sa, obhliadnuť sa

popahac - ovoňaťpopaňec, popaňeti - spanštieť, spanštenýpopatrac - zazeraťpopeľuch - popolvárpopitac - poprosiť, požiadaťpopka - bábikapopravic (posceľ) - upraviť (len v súvislosti s posteľou) popravic (še), popraveni - zotaviť (sa), zotavenýpopri temu, popritym - pritompopri temu, popritym - pritompoprobovac - skúsiťpopsuc, zopsuc; popsuti, zopsuti - pokaziť; pokazenýporajic - poradiť, odporúčaťporantac, porantani - poraziť (mozgová príhoda), porazenýporantac, porantany - poraziť, porazený (mozgová príhoda)poražeňec, poražeňak - prekliatecporkac, zaporkac - hasprovať, zahasprovaťporobic, porabjac; porobeňak; porobeňisko - porobiť, porábať, zaklínať; začarovaný človek;

zakliate miestoportviš - zmeták na dlhej rúčke posmerdovac - postávať, obsmŕdaťposnina - pôstne jedlopospolny - spoločný, spoločenskýposranec, poserkoš, pej. - zbabelec, zasranpostanovic, postanoveni - ustanoviť, ustanovenýpostarčic - stačiť, stihnúťpostav - súknopostav – súkno, hrubá tkanina z vlnenej priadzepostav, m. - súknopostukovac - postenávaťpošanovac - poľutovať, aj ušetriť si vecipošinuty - porazený, mŕtvicou postihnutýpoškrobac, oškrobac (grule) - očistiť, oškrabať (zemiaky)poškrobek - poškrabokpošlepučky, pošlepiačky - poslepiačkypošľizgnuc še - pokĺznuť sapošmevačňik - posmievačpošpocic še - potknúť sapoštihnuc - podpichnuťpoštolka – sokol myšiar poštrajtac še - pohádať sapošturac - naklásť, vopchaťpošumňec - opeknieťpotadzi - potiaľpotajemňe - potajomkypotalpovac, podbic - podraziť, podbiť (topánky)poterkac - podorážať rohamipotiňkac še, det. - pozrážať sa hlavamipotomny vek, zast. - nasledujúce obdobie, budúcnosť

potomny, -a, -e - budúci (Jn, 16, 13) (Pozri Krátky slovník jazyka slovenského spišského, Bratislava-Smižany 2001, s. 153)potrimac - podržaťpotvirac – osočovať, ohováraťpotym - potompovalina – povala povedomosc - povedomiepovedzec, poviesc - povedať (nedok.); povedať (dokon.) povedzec, poviesc - povedať (nedok.); povedať (dokon.) poviazane - akt sputania na sv. Jánapovinovati - povinnýpovitko - povojníkpovojka – povoja plotná (Calystegia saepium)povojnik, povic, povijac - povojník, poviť, povíjaťpovolanka - pozvanie, pozvánkapovražic - počarovaťpovreslo, porveslo - povrieslopozadek - posledné zrno pri mlátenípozavčera, pozavčerym - predvčerompozdravkac (še) - pozdraviť (sa)pozdravkac (še) - pozdraviť (sa)poznatosc - vedomosťpoznaty - známypoznaty - známypozorlivo - pozornepožitek - osoh, výnosprac - biť, trieskať, aj prať piestom prac (...a už peru do Tatroch) – trieliť (...a už trielia /šmykajú/ do Tatier) prac še, verb., (pere še do džury) - tlačiť sa (tlačí sa do diery); biť saprahac, zaprahnuc - priahať, zapriahnuťprahany - priahaný, súci na priahaniepram, pramik - lem na sukni; prací piestprasnuc, prasknuc - prasknúťpraše, prašatko - prasa, prasiatkoprašuch - bravčekpravda (subst.), pravda (príslovka, častica) - pravda; síce ("Ta on še, pravda,

nevyhvaral..." = "No on sa síce nevyhováral...")pravocic še - pravotiť sapravopisaňe, lingv. - pravopisprebačic, prebačeny - prepáčiť; tanec na znak zmieruprebarašic - dať impulz žalúdku na obnovenie funkcieprebatoric še, batoric – prebrať sa zo spánku, budiťpreci - predsa (Jn 9, 30)preci, preckaj - predsaprecinek, lingv. - čiarkapreco? čomu? - prečo?prečarac, prečarany - vymeniť, vymenenýprednej - najprv, predovšetkýmprednička - výšivka na čelnej časti čepcapredostatny - predposledný

predplatnik - abonentpredsebevžace - predsavzatiepredumac - premyslieť, rozmyslieť siprefurčec - prefrknúťprehojnovac - preplytvaťprehorečňe - prežalostneprehvarac, prehvarec - prehovárať, nahovárať; prehovoriťprehvarovateľ - rečník, propagandistaprekomprek, prekaprek – skrz naskrzprekopercnuc (še) - prekoprcnúť (sa)prekryc - prekryť; ukryť na nové miestoprekusnuc - prehryznúť, zahryznúť siprelignuc - preglgnúťpreparandija - učiteľský ústavprepašnik – údenáčprepytane, subst., prepytac prepitovac - prosba o odpustenie, prosiť o odpustenieprerobic, gastr. (iba v spojení prerobi mi) - požitím lieku, nápoja či jedla prekonať

ťažkostiprerosnuc - prerásťprerucic - prehodiťprervac - pretrhnúťpresmačky - dobrôtky, ochutnávky, medzijedloprestukac - prestenaťpresypa – priesyp, sovokprešahovac - prečnievaťprešlosc - minulosť, históriaprešmirgnuc - prešmyknúť sa, prehodiť, prebehnúťprešpehy - výzvedypretirmanic - premrhaťpretlojic še - pretĺcť sa biedou, prebiediťpretrimovac - prechovávať, vydržiavať, znášaťpretvirac še, pretviračni - pretvarovať sa, schopný sa pretvarovaťpretvirac še, smirdac še, verzgac še - vrzgútať, behať von a dnu prez - cez, skrzprezdihac - prechrápať, prevzdychaťprezdzeky – s nechuťou, mimovoľneprezmak - tlačenkaprezoblečeňa - ženský letný kroj bez blúzkypribytek - prírastok; príbytokpričesy - bričesypridac še, pridalo by še – zísť sa, zišlo by sa prihanka (davac prihanky) - posmešný prídomokprikinknuc, prikinkovac - pritakať, pritakávaťpriklet - nedláždená predsieňpriklet - nedláždená predsieňpriklet – pitvor, nedláždená predsieň v domeprikryvka, [pokryvka] - pokrievkaprimušic - donútiť, naliehať (Lk 24, 29)principija - prvoukapriokrac še - dať sa edo poriadku, pookriať

pripadek, pripadnosc -prípad; okolnosťpripadnosc - eventualitapripatrac še - prizerať sa, pozorovaťpripoviestka, pripovedačka - alegória, podobenstvo, príslovieprirodzeňovy - dotýkajúci sa prirodzeniapriskrinek - príborníkprislovko - príslovieprismudnuc - pripáliť sa, prihorieťpristac (na daco) - súhlasiť (s niečim)prišč - vyrážkaprišilic, prišiľeni - prinútiť, prinútenýpriškapic - prísť nevolanýpriškvirknuc, priškvirknuti - privrznúť, privrznutýprišpotac še - privliecť sa, pricupkaťpritapjac - prikurovaťpritemu, pritym - pritompritrafek - náhoda, náhodný javprituňo - prilacnoprobovac, proba - skúšať, skúškaprocivko - protiprosto – priamo, rovnopsota, psotne - bieda, psota; biednepsotak - úbožiakpsuc (psujem, -eš) , zopsuc – kaziť, pokaziťpša mac, do pšej maceri - psia mať, do psej matereptak, aj ftak, ptaček, ptače - vták, vtáčik, vtáčapucak, pucer - vojenský sluhapucovac, puceraj - čistiť, čistiareňpudlo - pultpudzivieter - vetroplachpuf, pufy - nadýchutá časť ženského odevu; rukávcepufer - nárazníkpufky – kyprýpugiľar, pudiľar - pudilár, peňaženkapuha (to isté, čo batoh) - pastiersky bič uspôsobený na práskanie, mašlička na bičipuch - smradpuchubeľ (čítaj puc- ) - čistiaci hoblíkpujd - pôjd, povalapukeľ, pukľaty, pukľač - hrb, hrbatý, hrbáňpukerlik - poklona, "pukrlík"puľar, puľka - moriak, morkapulic, vypulic - púliť, vypúľiťpunč, punčovac še - punč; úder päsťou, boxovaťpundus, prependikeľ - hodinové kyvadlopunktovny, punktovne - dôsledný, presný; dôsledne, presnepupkoš - brucháčpurceľ - hrvoliak; prenes. zaoblený človiečikpurda - ľahtikárkapurkac, erpr. - prdúskať, prdkaťpuserlik - kokoska, "pusinka"

pustacina, puscina - púšť, pustatinaputira - veľká salašnícka drevená nádobaputňa - putňa; štvrť gbola, mierkaputňak, expr. - ťarbavec, nemehlopuža, pužička - odopínací kožušinový golier; bahniatkopužička, pužičky – bahniatko, bahniatkapyskaľ - papuľnatý, večne odvrávajúci človekpytac - žiadať, prosiťpytac - žiadať, prosiťpytane, subst., (v spojení hodzic po pytaňu) - žobranie

R

radiovka - rádionkaradnej, radši - radšej radošňik - krstinový koláč, „radostník“raf - obruč, aj sprava na zber lesných plodovraf - ráf (na koleso); česačka na ľanrafac, rafnuc - rafať, aj oberať plody, česať (ľan); rafnúť, vyťať, seknúť; hmatnúť, zdrapiťrahetľa - prskavka, raketarahnung - prehľad, vyúčtovanierahnung - prehľad, vyúčtovanierahovac, rahunek - rátať, účtovať; účet, vyúčtovanie; rátanierajbac, vyrajbac, dorajbac; rajbane - prať, vyprať; doprať; pranierajbačka - práčkarajc - šmrncrajčuľa - rínok, súbeh ulíc, námestierajda - šlampetná ženarajic - radiť, odporúčaťrajka - priechod medzi izbamirajseg - pripínačrajšpeľ, rajšpľa - pilník, rašpľarajtky - jazdecké nohavice, bričesy rajtopek - kvetináčrajtovac - jazdiť (na koni)rajzender, expr. - cestovateľrajzender, rajzovac, rajzenderovac, expr. rozcestovaný človek, tulák; cestovaťrajzy, expr. - potulkyrakaš - súbor snopov na poliramuždžina, čaramuždžina, čarach - raždie; odpadrancľa - výpustok, medzera na textíliiranclik, rancle - plachietka na nosenie jedla; voľne visiace okraje vlnených šatiekrandľik, rendľik - rajničkarapa, rapka; rapavy - vyrážka, aj dezén; rapavýrapčec - rapkať, rapotať, praskaťrapčeňe - rapotanie, rapot; rapotaťrapkac - rapotaťratovac - zachraňovaťratuš - radnica, mestský domrebrina - rebrík

recka - čipkarečovac - rozprávaťrečovac - rozprávaťrečovac - vravieť, hovoriť, rozprávaťredikac (še); zredikac še, expr. – redikať (sa), vliecť, vláčiť (sa); tresnúť na zemredzic, redki - riediť, riedkyrecht - pravdareklik - kojenecká košieľkarendeľovac (še) - usporadúvať (sa)render - policajtrendešny – nonšalantne ležérnyrenta - handra, utierkareparacija, reparovac - oprava, opravovaťreskirovac, reskir - riskovať, riziko, hazardreturka - spiatočný lístokrezanka, -y - rezanec, -cerežiny - pilinyrežňa - sečkáreňribina - rybacinaric, subst. - riť, zadná šasť telaridikeľ - dámska kabelkarigac, rignuc, odrignuc sebe – grcať, zvracať, grcnúť; odgrgnúť sirigance - zvratkyrigeľ – uzáver, haspra, závorarigľovac, zarigľovac - hasprovať, zahasprovaťrigol - rýha, brázda, priepust, umelý jarokrichtig - správne, tak je, máš pravdurichtovac, narichtovac - chystať, prichystaťrimar - remenár rina, rinička - odkvapová rúra, žliabok (pri prameni)ringeľ - krúžokringe-ringe-raje - kolo, kolo mlynskéringišpiľ, ringeľšpiľ - kolotočripsnuc, expr. - vraziť, tresnúť (do niekoho); tresnúť (na zem), sterigať sa riskaša, riskašovy koch – ryža, ryžová kaša; ryžový nákyprobotaj - pracovný táborrodle - sanerodzaj - rod, druhrodzinac še - rodinkovať sarompeľ - rumpeľroncky - strapceronďoš - trhanrosčapic (še), rosčapeny - rozplieštiť (sa), rozplieštenýrosčeperic še, expr. - rozčapiť sa rosferľany - rozhabarkovanýroskošnik - pôžitkárrosnuc (imp. rošni!), dorosnuc - rásť, dorásťrosteremtecic, expr. - rozkmásať, deštruovaťrostirmanic - pomrhaťroškireny - rozškľabený

rozbitandženy - zaujatý ničomníctvomrozbrizdac še - brieždiť sarozbujdošeny - rozbujarenýrozburdac - rozhádzať, zdeštruovaťrozciskac (motor) - roztláčať (auto)rozčižar (len v spojení narozčižar) - dokoránrozdlubac - rozšprtaťrozdražňac - dráždiťrozdzirac še - rozťahovať sa; zneprijemňovať život rumázganímrozdžabac, rozdžabany - rozpaprať, rozpapranýrozdžavic (še), rozdžaveni – rozzeviť (sa); rozškľabenýrozervac - roztrhaťrozgardija - chaos, nesúlad, nepríjemná, prekérna situáciarozhaluženy - rozvetvený (rod)rozlajdikany - lajdácky oblečenýrozlučaj - rozlúčka, lúčenierozmagac – rozmliaždiť, pomliaždiťrozmažľeňec, rozmažľeny - rozmaznanec, rozmaznanýrozmohnuc še - zmôcť sa, zbohatnúťrozpatrenosc , rohľadenosťrozpirkany, pej. - strapatýrozpirkany, pirkaty, expr. - strapatýrozpľažňety, pej. - nemravne rozhalený (blúzka)rozpočaty - začatý, načatýrozpominane - spomínanierozporek - rázporokrozpovažic sebe - rozvážiť sirozpoviestka - rozprávkarozpravjac - rozprávaťrozpravjac - rozprávaťrozpuščeny - rozpustilýrozrucek, kart. - rozhodenie (karát pred rozdaním)rozryvka - rozpor, nezhodarozškiric, vyškiric; vyškirac (še) – roztiahnuť, urobiť škáru; vyškierať (sa)rozteremtecic, expr. – rozkmásať, rozkúskovať roztrančirovac, expr. - roztrhať, rozmrviť, rozdrobiťrozumeno? - je to jasné?rozvitek - rozvojrubzak - ruksak, batohrucac, rucic, zrucic, dorucic, prirucic; ruceny - hádzať, aj búrať; hodiť, zhodiť, dohodiť,

prihodiť; hodenýrugo - rukoväť, rúčkarukoviny - zásnubyrumagac -rumázgaťrumanek - harmančekrumpľa - ručná práčkarungľa - reparuntovac; runtoš, pej - ničiť, vyčerpávať (Lk 9, 39); kazisvetrupnuc - prasknúť, puknúť; skydnúť sa

Rusadle - TuríceRusnak, rusnacky - Rusín, rusínskyrušac (še) - pohýňať (sa)ružanec, ruženec, aj pátričkyryc, rypac - ryť, rýpaťryc, verb. - ryťryjak - lemeš, ostrie lemeša, pluh

S

sakajtov - slameničkasalašovac - pásť ovce na salaši celú sezónusalitirovac - salutovacsalon, salonka - salónkasamoperši - najprvsamoperši - najprvsamoperši - najsamprv, adv., prvý, adj.samorodnosc - pôvodnosť, originalitasamoscac - svojvoľnesamotny - slobodný mládenecsamtužnik - samotársarajevo - nožík "sarajevo"sarňak, sarna, sarenka - srnec, srna, srnkascac, scace - sťať; sťatiescac, scace - sťať; sťatiescahnuc, scahovac - stiahnuť, sťahovaťscebac, nascebac - riasiť, nariasiťscec (scem, sceš...) - chcieťscemňety, scemnuto - potemnený, stemnený; stemnenescepeňec, scepepeňety - strnúť, oťapieť; strnutý, oťapenýscerpe - strpieťscic (sebe) - ctiť (si)scirac - stieraťsciranka - stieranka, mrvenicascirňa, scireň - strniskosčahľaric, expr. - vykšeftovaťsedrija - sedria, súdsegin, segiňatko - chudák, chúďasejmuc - sňaťsekantny - prieberčivýsekirant, sekirovac - sekírnik, sekírovaťsekirovac - sekírovaťsekirovac, sekir - robiť napriek, priekysenk, senkovy - uk, sukovitýserbac - sŕkať, hltavo piťserco, serdečny - srdce, srdečnýserdak, serdaček - kožušinová vestasersan - sada nástrojov, sersamserzovac, zoserzovac - zadovažovať, zadovážiťshuľac, nahuľac (huľac) – zrolovať, nakrútiť (rolovať)

schmacic - schmatnúťschylic (še), schyleny - skloniť, nahnúť (sa), zohnutý, sklonenýskadzi, skadziškaj - odkiaľ, odkiaľsiskaličic, skaličeni - zmrzačiť, zmrzačenýskapac, skapati - zmiznúť, stratiť sa; zmiznuvší, „odídený“skapčac - zopnúťskarac, skarany - potrestať, potrestanýskaranec, pej. - porazenecskarčadla - dvojkolesie na vedenie pluhuskarha - sťažnosť, žalobaskerz - skrze, pričinením, zásluhouskľagac (še), skľaganý - zraziť sa (mlieko), zrazenýskľapčic (še), skľapčeni - splošiť (še), sploštenýskľapeni, skľapčeni, skľopnuti - stlačený, stisnutý; zohnutýsklep; sklepar - obchod, pivnica; obchodníksklepnuc - zhlobiťskľopnuc, skľopnuti - sklopiť, sklopený, zvädnutýsklopotňic - sťažiť,skomplikovaťskľubic še, skľubeni (do pereca) - schúliť sa, schúlený, skrútený (ako praclík)skobeľ, skobľa - skoba, pántskomotňec - spohodlnieťskopercac še - skopŕcnuť saskoperdac še, expr. – drisnúť, steperiť sa skorej - rýchle; skôr, predtýmskrempni - škriepny, trucovitý skrempniskrepeňec, skrepeňeti - premrznúť, premrznutýskrepirovac - skrachovať, podľahnúťskrešeňe, Skrešeňe; skrešic - vzkriesenie, Vzkriesenie; vzkriesiťskridlo, skridlati – krídlo, okrídlenýskrivodľivosc, skrivota, skrivocic - krivda, ukrivdiťskrojka, skrajka – pätka (chleba)skubac - šklbaťskubaň - otrhanecskučkoš, skučec, expr. - skuhroš, skuhraťskuptoš - skupáňskura, skurka, skureny - koža, kôra; kožka, kôrka; koženýskurčic (še), skurčeny – skrčiť (sa), skrčenýslabota, slabocinka – slabota, slabučký človekslota, slocisko - slotaSlovjak, Slovjan - Slovák, Slovansluhac - počúvať, aj poslúchaťslunko - slnkoslup - stĺpsmačny, smačne - chutný, chutnesmarkac; smarkoš, smarkaľ, smarkač; smarkaty – smrkať; smrkáč; usmrkanýsmik - sláčiksmirdnuc, expr. - stratiť sa, zmiznúťsmjad, smjadzic - smäd, smädiťsmok - zmok, škriatoksmrod, smrodzic - smrad, smradiť

smucic, smutko – smútiť, večne smutný človek smuha, šmuha, čmuha - pás, čiara, škvrnasmuška, smuškati - stužka, pásik, pásikaý, pásikavýsmyk - šmyksokeľ, cokeľ - sokelsoľ, soľanka - soľ, slaničkasolza - slzaspačic še - zapáčiť saspadnuc - padnúť, opadúvaťspak, spakovi - opak, opačnýspanety, popanety - popánštenýspantac (še), opantac – dať (sa) dohromady s n., opantaťspara, sparota - spara, dusnotasparhavec - oprašivieťsparno, -y - dusno, -yspaskudzic še - spustiť sa, pokaziť sa (charakterovo)spentac še – prísť do pomykova sperša - sprvu, spočiakuspervoci - sprvotispic (še), spiti - opiť (sa), opitýspinka - sponkaspirac (še) - vzpierať (sa)spizdzic, vulg. - spizdiťsplaňec - pokaziť sa, stať sa zlýmsplašeňak - pochábeľsplodzina, splod – plodina; výplod, plod, výskedokspočinek, spočivac - odpočinok, odpočívaťspolknuc - prehltnúť, zhltnúť; preglgnuťspolni (robota) - spoločná (práca)sponevažene - zneváženiespovedeľnica - spovednicasprečac še, sprečič še; sprečny - protiviť sa, hádať sa; vzoprieť sa; hašterivýsprovodzic - sprevadiť, odprevadiť (zo sveta)spuhľak, pej. – spuchliaksroch - zasran, sráčstamac - odtiaľstaňa, folkl. - spodnica starčic, postarčec – stačiť, postačiťstarko - starký, dedko, starý otecstatečnosc, statečnik - statočnosť, statočný človekstatek, stače - statok; hoviadkostavjac, vystavjac, dostavjac - stavať, vystavať, dostavaťsterkac, sterčic - strkať, strčiťsteržeň - stržeňstišici, stišiceni, hyp. adv., fam. - premilý, jeden z tisícov, najdrahšístocatka, stocaty, ho,v. - stovka (rýchlosť); stý, storakýstolek - stoličkastrakabarkaty - strakavý, pestrýstrakaty - strakavýstramba, strambac - rozstrapatený okraj textílie, strapatiť

strapkac - strihať látku na pásikystrapki - nastrihané pásiky textíliestreblo, strebro - striebrostrepac še, expr. – skydnúť sa strety - v ústretystrikac, strikačka - striekať, striekačkastrimac (še) - zdržať (sa)stromik - stromčekstrupnuc - zmeravieťstruty - otrávenýstružľak - slamník, strožliakstružliny - hoblinystudzenina - huspenina, studenôstukac - klopať, búšiť, stenaťstukac - stenaťstydnuc - chladnúťsucosc, suci - spôsobilosť, súcisuhociny - suchoty, tuberkulózasuhota, suhi, suho - suchota, suchý, suchosujd - schodsukervica - výtok z rany zabitého cicavcasukmana, folkl. - halena s opaskomsukna, folkl. - mužské oblečenie v tvare sukne v okolí

Batizoviec sumene, sumeňito - svedomie, svedomitosurm, sum - lejak s víchricou sušek – sýpka, debna na obilie, múkusypaň, sypanec - komora mimo obydliasypaň, sypanec - komora mimo obydlia, potravinový sklad

Š

šac, zašac, šejba - siať, zasiať; sejbašacina - siatinašacina - siatinašacovac - hodnotiťšafeľ, šaflík - džber, škopíkšafolka, šafolový - kašmírka (šatka), kašmírovýšahac - siahaťšajba – kľuka, prevodšak - veď, však, avšakšak - však (ako predikatív) - veď, však ("Šak on še vraci!"). Nenahrádza však časticu "však"

zastupujúcu vo vete protiklad: "Oni však odišli" sa musí preložiť "No/ale/lemže oni odešli. Lacov preklad vety z Jn 12, 25: Fto miluje svoj život, straci ho; šak fto na totym švece nenavidzi svoj život, zahova ho sebe na večny život. Má byť: Fto miluje svoj život, straci ho; no (ale, lemže) fto na totym švece nenavidzi svoj život, zahova ho sebe na večny život.

šalec (še) - šalieť (sa)šaľeňak, šaľvir – streštenec;

šalenka – bláznenie, vystrájaniešaleny, šaľvir; šaleny dom - šialený, bláznivý; šialenec, blázon; blázinec; šaľbový, šalebný, aj

šašo, expr.šamerlik - šamrlík, stolička bez operadla šanec - priekopašanovac - šanovať si, šetriť (veci)šanovac - šetriť (veci), dávať si pozoršanta, kart. - prebíjacia karta šapnuc (sebe), fraz. – udrieť; „dať si do nosa“ šara, zošaric še - hrudková časť zvareného mlieka, zhrudkovatieťšarga - sivý kôňšarkanica, expr. - dračica, aj tuhá a zlá pálenkašarpac (še); šarpnuc (sebe) - mykať, trhať (sa); poťahovať; trhnúť (si)šary - sivý, popolavýšaš - tŕstie, šachorinašater - šiatorščac, ščoch - šťať, posíkanecščahak - spínacia reťaz na vozeščamba - odštiepok, trieska, zádorščampa – na kosť vychudnutá ženaščapac še, expr. - nadrať sa, strieskať sa, strieskanýščebeľ - štebeľ, stupeňščerba, ščerbina; ščerbaty - škára; štrbavýščesce, ščešľivec, ščešľivi - šťastie, šťastlivec, šťastlivýščeška - sťažkaščigac - práskať bičomščikac, ščiknuc - štikať, dierkovať; štiknúťščipak – nástroj na vyštikávanie burinyščipka, ščipetka - štipka, štipôčkaščiry, ščiro - štedrý, štedro

ščoch, expr. - pošťanecščokac še, ščokany, expr. - opiť sa, opitýščontac še, sčontani, expr. - otrtúliť sa, otrtúlenýščulic še - schúliť saščur - šťúr, škorpiónšec, (-i), nec, sak - sieť, sietkašec, (-i), nec, sak - sieť, sietkašedlisko - sedlošedzec, šedac, pošedkovac - sedieť, sadať, posedkúvaťšedzisko – sedadlo, aj sedadlošedzmero - sedem, siedmišedzmero - sedem, siedmišedzmero – sedmoro, siedmi, sedemšejta, šejtanica - poleno, siahovicašejta, šejtka; šejtanica - poleno, polienko; siahovicašeme - semäšepetľa - šušľavý človeškšerbeľ, šerblik - nočníkšereg - radšerp - srp

šerpeň, šerpenka - rajnica, misa, pekáč; mištička, rajničkašersc, šersceny - srsť, srstenýšesc, šescero; šescerojaki – šesť; šestoro, šiesti; šestorakýšescero - šesť, šiestišescero - šesť, šiestišiba - okenná tabuľašibeň, šibeňak – šibenica, šibeničníkšibovac, šiber - posunovať, premiestňovať; posunovač, posúvač šicek, šicka, šicko - všetok, všetka, všetkošifa, šifkarta - loď, lodný lístokšifoner - skriňa na šatyšichtovac (drevo) - spracovávať zoťatý strom na siahovicušikac, šik - síkať, sík (prúd moču); šikšikľa, expr. - šťandašikľoš, šikľa - ten (tá), kto sa pocikávašikovac, došikovac, odšikovac – viesť, šikovať; doviesť, priviesť; odviesťšimfovac - ohovárať, znevažovať, udávaťšina - koľajnicašingľa - šindeľ (aj pomn.)šink, šenk - šenkšintir - kožkár; zoderkoža širočava - šíravaširomšarom - krížom krážomšitemeň - zákusokškamra - výlučok v kútikoch očíškamra, škamroš; škamrac - zaschnutý výtok z kútikov očí; sliepňajúci človek, aj človek so

„škamrami“, sliepňaťškapa, hyp. - škrataškapuľar - medajlón, škapuliarškarniceľ, škarnicľa - papierové vreckoškarupa – škridla (aj pomn.)škintoš, škintac, doškintac, expr. - kuľhavec, kuľhať, krívať; dokrívkaťškiric (še); vyškiric (še), rozškiric - otvárať (sa); otvoriť (sa) škirtac - škrkať (zápalkou)školovac, školovani - štdovať, študovanýškop - vykastrovaný baranškrab - svrabškripta - písankaškurľic,škurľa, škurľavy - škúliť, škuľavý človekšľafrok - župan

šľafrok - županšlajer - závojšľajfac, šľajfir – brúsič, brúsiťšľam, šľajm - hlien (spuutum)šľamovac - čistiť zvieracie črevášľampa, šľampac – pobehlica, brodiť sašľapcug, expr. - pešia chôdzašľapčuhi - sandálešlauch - hadica, šlaufšleboda, šlebodne - sloboda, slobodne

šled - stopašľejper, šneper - podvalšlenčec - obsmŕdať (s cieľom niečo získať)šlepčuch, šľeptuch, pej. – slepáň, slepúchšlepy - slepý, aj falošný, nepravýšľizčuga - korčuľašlizgac še, šlizgačka, šlizg - šmýkať sa, korčuľovať sa; kĺzačka; šmykšľizky - klzkýšľog – aktívne, funkčné rúbaniskošľog - živé rúbaniskošľosar - zámočníkšľubrik - bitúnokšľuk - ťah, potiahnutie z cigaretyšľus - koniec, a bastašmacenka - handová loptašmačina - prasličkovitá rastlinašmak - chuť; chutiť, chutnaťšmakovac, pošmakovac sebe - chutiť, pochutnať sišmalec - bravčová masťšmanina – myšací chvostík (Myosurus)šmaric - hodiť, vrhnúťšmata, šmaty, šmačar, šmačareň – handra, handry; handrár, handráreňšmatľoš, šmatľavi - čaptoš, čaptavýšmejuch, šmiac še, šmejuci (še) - smieško, smiať sa, smejúci (sa)šmelota - smelosťšmerc, šmertedeľnosc, šmertedeľni - smrť, smrteľnosť, smrteľnýšmerc, šmerteľny – smrť, smrteľný šmerdzec; šmerdžoch; šmerdzaci - smrdieť; smradliak; smradľavý, smrdiacišmertedeľne - smrteľne šmertnica - márnicašmeterlink - motýľšmigac - švihať (bičom)šmigovčak - pletený bič z kožených remencov šmirgeľ - smirkový papieršmirgnuc - švihnúť (končatinou)šmitňa - kováčska dielňašmochtac (še) – šuchtať (sa)šmochtac še, expr. - šuchtať sašmontac še, expr.- motať sa, zavadzaťšmykule - protšmykové návleky na obuvšnajper, šneper - podvalšnek - závitšnelcug - rýchlikšnelzider - rýchlo- , rýchlovaričšniceľ, šnicľa - rezeň, aj fašírkašnipľac – kúskovať namiesto reazania (mäsa, chleba)šnoptihľa, šnuptihľa - vreckovkašoldra, šoldrina - šunkašor - radšoška - šťaveľ

špacir, špacirka - prechádzkašpacirovac - prechádzať sašpajstrun, špajstruna – skriňa na potraviny špajz - komora, špajzašpanovac, šponovac - napínaťšpanovky - šponovkyšparga - špagátšpargat, šparga - motúz, špagát špas – žart, špás špec, špejem, -š, -ju - svrbieťšpech, špehuň, expr., špehovac - zved, špiceľ; vyzvedaťšperhak - paklúčšpernadeľ - veľký klinecšperplatňa - preglejkašpic, špica - vrchol, spicašpigeľ, špigľovac še - zrkadlo, obzerať sa v zrkadlešpiľka - špajľa, špajdľašpirtac (še) - vŕtať (sa), šparchať (sa)špitaľ - nemocnica, špitálšpižaček - spiežovecšpjoch, špjač, subst. – spáč, sedmispáčšpľach - flek, fľak, škvrnašporhhe(ľ)t - sporák, kuchynská pecšporkasa - pokladňa, sporiteľňašporovac, šporovlivy - sporiť, sporivýšpotac še, špotkac še - túlať sa, potulovať sašprajc - podperašprajc, šprajcovc - podpera, podopieraťšprenckop – polievacia konvašpricac, šprica - striekať, striekačkašpricer - vínny strekšprudľac - habarkovaťšprunga - spružinašpuľac, špuľa, špuľka – navíjať, navíjacia cievkašraga - sochor, tyč na nosenie bremienšrajbmašina - písací strojšrajbtiš - písací stôlšramciger, šramciher - skrutkovačšramligac - hrmotiťšrapcinga – svorka, zverákšrapštok - zverákšreg, šregom, adv. - diagonála; diagonálne, šikmo, priečnešruba, šrubovac - skrutka, skrutkovaťštacijon - stanicaštafirovac, vyštafirovac - strojiť, vystrojiťštafirung - výbavaštafirung - výbava (nevesty)štaheta, štahetka – zvislá lata v plote, tyčka v ploteštajfovac (še) - vzpierať (sa)štajrant - daňový úradník

štaltovny - primeraný, zodpovedajúcištamgast - stály hosť, štamgastštand, zried. - miestoštanga, štangľa, štanglička - tyč, štangľa, tablička, hov.štap, štapik - štôs, štôsikštapac - rezkejšie kráčaťštekeľ - opätok, podpätokšteker - zásuvka, zástrčka, vypínačštelajz, štelajzňa - polica na potravinyštemajzňa - dlátoštemovac, štimovac - štemovať, ladiťštempľovac, štempeľ - pečiatkovať, pečiatkaštengrovac - dráždiť, hecovaťštepovac - prešívať stehom, vyšívať štepomštift - hrot, klinček bez hlavičkyštiglic, štigeľ, štiglik - stehlíkštihnuc - pichnúťštich - steh; pichnutie aj svetelný bodštinec – štetina, chlpštipak - bodliak, pichliak; nástroj na odstraňovanie bodliakov štof , štofovy (ancug) - textília, aj vlnená látka; vlnený (oblek)štok, štokovec - poschodie, poschodový domštont - akurát, ažurštopnuc, poštopnuc – popchnúť, dať impulzštorcovac še, štorcac še - priečiť sa, vzpierať saštos - kopa, hŕba, štôsštraf, štrafik; štrafkovany - pás, pásik, aj čmuha; pásikavýštrajdac še – vliecť sa štrajtac še - hádať sa, priečiť saštramak, štramanda, expr. - fešák, fešandaštrand - kúpaliskoštrang, štranek - povraz, povrázok, štránokštrapa - ťažkosti, slotaštrapacija - ťažkosti, konačkyštreber - ctibažník, šplhúňštreka - traťštricľa - pletený koláč, sendvičštrihlik - mierka, čiarka na pohári, na textíliištrikovac, štrikeraj – pliecť, pletenieštrimfľa - ponožka, pančuchaštrofac, štrof - pokutovať, pokutaštros - pštrosštrudľa - závin, štrúdlaštrumpandľa - podväzokštrumpandľa - podväzok štuhac, štuhnuc - strkať, šťuchať, šťuchnuťštukľovac, nadštukľovac – nadstavovať, priložiť, pristaviť; nadstaviťštulpňa - štucňa, chránič holeneštupeľ - zátkašturac, šturic - vkladať, vložiť

šturc - slepá koľaj, slepá koľajšturic - vložiťštverc, štvertka - štvrť čas., aj obytná časť mestaštvero – štvoro, štyriaštvoračka, štvorački - štvorica, po štvoračkyštyrme - štyria (len m.)štyrme - štyria (len m.) (štyrme hlopi - štyria chlapi)štyrme (hlopi) - štyria (chlapi)šuber - posuvníkšudrac, prešudrac - hrabať, prehrabaťšudzic, šudzir - šudiar, šudiťšufľa, šuflička - lopata, lopatkašufľa, šuflička - lopata, lopatkašuflada - zásuvka, priečinok, skriňa so zásuvkamišuflik - zásuvkašuj - méta, chránené miesto (pri hre)šukac, expr. – hľadať, kutraťšumnota, šumnec, šumny - krása, krásnieť, krásnyšumnota, šumny - peknota, krása; peknýšungľa, šungľac (še)– hojdačka, hojdať (sa)šupa – šupka, šupina; šupinkašupetľa - zasúvacia posteľšura - lejašurc - zásterašurc - zásterašurčec - šelestiťšurec, ver. - liať sašurgot - hučanie prívalu šurigľac – posúvať, vliecť po zemi ťahaním al. tlačenímšusnuc - vychŕstnuťšuster - obuvníkšušotac - šeptaťšuter - štrkšuter - štrkšuviks - krém na obuv; nič, nulašvabľik - zápalkašvačka - krajčírkašvačka - krajčírka, šičkašvager, švegerina – švagor, švagrinášvajneraj, pej. - svinstvošvajstac, hovor. - sekať, aj pej. "preťahovať", súložiťšvajstnuc, expr. - tresnúť, líznuť (zaucho)švandra, švandrac še, expr. - cundra; konať ako cundrašvankes, švajnkes - tlačenkašvecenina - posvätené jedlošvecic, šveto, subst., švetaľny – svätiť; sviatok; sviatočnýšvedek, švedčic, švedectvo - svedok, svedčic, švedectvo (Jn, 12, 17; 15, 26 a i.))šveker - svokoršveker, švekra - svokor, svokrašvekra - svokra, testiná

švekra - svokra, testiná šveľc - povalový trámšverbec - svrbieťšverbota, zastar. - svrabšvet, švetovec, švetovi - svet, sveták, svetovýšvetlo, švetnik, švecic - svetlo, svietnik, svietiťšvidky - bystrý, rezký, mrštnýšvidky, švidko - obratný, vrtký; šikovne, rýchlošvidrovac, švidrik, švider; kukac švidrom (do švidra) – vŕtať; nebožiec, vrták; škúliťšviňa; šviňar, šviňuch; švinka - sviňa; sviniar, prasiatkošvont (len v spojení švont slaniny) - kusšvung - rozbehšvungrad - zotrvačník

T

ta, čast. - nuž, veď, takta, čast.; ta, zám.- nuž, veď; tátabla - tabuľataclik, reg .- manžetatač - aut, mimo hry, šport.tady (častica, príslovka) - veď by, možno by (tady by aj prišol); teda, vlastne, no veď (tady nech pridu, tady by mohli prisc) tajak! – akože! tajakž – ako by nie, pravdažetajfa - veľká cievka na priadzutajch – priehradný múr, priehrada, vodná nádržtajľovac, roztajľovac - deliť, rozdeliťtalap - dupot, lomoztaľar - toliar, dolártalka, talky - dolka, dolkytaľovac, talpa - podrážať (obuv), podrážkatamok, tam - tamtancmajster - tanečný majstertancoš, tancuľa - tanečník, tanečnicatancuľka, tancuľki - tanečnica (aj huba), vyšívací vzortanistra, tanisterka - torba, chlebníktareň m, tarne - tŕň, tŕnie (možno odtiaľ pochádza aj slovo tarenga - trnka)tareň m, tarne - tŕň, tŕnie (možno odtiaľ pochádza aj slovo tarenga - trnka)tarenga, tarendžak – trnka, trnkový kertarh, t tarhovník, arhovo - trh, trhovník; trhovnétarligac (še) – terigať (sa)tarlo, tarelko - trlo, trlica; struhák, strúhadlotaršuľa - náprsné vrecko, peňaženka, torba, taška (Mk 6, 9)tašak - ale veď, no veď, predsa, lemže (Jn 11, 57)tatuš - tatko, oteckotehdy - vtedytej, tejovy - čaj, čajovýtelegrafštangľa - telefónny stĺp

teľo, teľi, teľa, teľe (inštr. s teľim, s teľima), teľo, teľoslava, telinkoslava - toľký, -á, -é-, -í; toľko, trošku, iba trošku

tepich - továrensky vyrobený hrubší koberec, tepichtepša - plech na pečenietepša - plech na pečenieterbletavy - lesklý, trblietavýterčec, sterčec; sterkac - trčať; strkaťterkac, poterkac, bodať (rohami), pobodaťterpapir - dechtový papieretersc, terscenica, terscovy - trsť, trstenica, trstinovýterti-ferti - trci-frcitchur - tchortinta – atramenttiraňski, prísl., expr. – beťársky; abnormálne, mimoriadnetirman, tirmanic - ničiteľ, ničiťtirpak - -trpák, zádrhtirštok - veraj, zárubňatišicaty - tisíci, tisícorakýtištuch - obrustlocunka, reg. - sukňa z modrotlače tlojic, pej. - vymáhať, domáhať sa, prosíkaťtluk, tluček – tĺk, tĺčok tlumač, tlumačic - tlmočník, tlmočiťtlumek – tlmok, batôžtektlusc; potlusc; potlučeny, natlučeny, dotlučeny - tĺcť; potĺcť, potĺčený, natĺčený, dotĺčenýtlustota, tlusty - tučnota, tučný tnuc, zotnuc, zotnuty - ťať, zoťať, vyťatýtomu, adv. (len ako odpoveď na otázku čomu?) - pretotondac še – pokyvovať sa (pri driemaní)topelec – vodník; ten, čo je rád vo vode; utopenec, ale aj taký, čo sa už topiltopic (še) - kúriť; topiť (sa)topirňa - výhrevňa, lokomotívne depototen, tota, toto - tento, táto, totototen, tota, toto; tote - ten, tá, to; títo, tietotovarek, tovariška, reg. - druh, družkatrafjac - triafaťtrafunkom – náhodou, očistom tragar - hrada, nosník, brvno, povalový trám (Lk 6, 42)trajbesin - kartrandžirovac - kúskovaťtrapeňisko - trápenietrapom, prísl., expr. - rýchle, skočmotrašihvostek - trasorítkatravnica, grastuch - plachta na trávutreba, trebalo - treba, bolo trebatrebalo by - bolo by trebatrelich, trelihovy - hrubé plátno, plátenýtrepac - trepať; prášiť

trepac (še), expr.; trepačka - terigať sa, pchať sa, tlačiť sa; tárať, prášiť, trepať, rozbíjať; táraj, tárajka

trepačka - sprava na trepanie ľanutreska – trieska; treskatretuar - trotuártrežbec, verb., trežbosc, trežbota, trežby – triezvieť; triezvosť; triezvytrilistek - trojlístoktrimac, vytrimac, dotrimac - držať, vydržiavať, vydržať; dodržaťtringeľt - sprepitnétroger - nosič, aj rozgajdaný človektrojka – ďatelina; trojka, čísl.trojnisty - trojitýtrojo – traja, tritrome - traja (len m.)trome - traja (len m.)truc, verb., otruc (še) - tráviť , otráviť (sa)trucac še - zlostne sa mykaťtrudno - s námahou, ťažkotruhla - rakva, rakev (nikdy nie ako "truhla" v širšom zmysle)trunek - trúnoktruska - škváratruskavica - skalná jahodatuch - zápachtulejka - tulec na oslutunec, tuni - lacnieť, lacnýtuni, tuňa, tune - lacný, -á, -é, -ítunka - omáčka tunkac - máčať (len v súvislosti s jedlom)tureň, turňa - vežaturňa, tureň - vežatutajši - tunajšítutajši - tunajšítutejši, tutak, tutaj – tunajší; tu, tuná, semtvorene, subst., tvoric - tvorba, tvoriť, stváraťtydzeň - týždeň

U

ucekac, uceknuc - utekať, utiecťucirac - utieraťucireň - utiereň uciskovac (še) - utláčať; utískať (sa)ucišaci - uttíšujúciuclivosc, uclivy - úctivosť, úcta; úctivýučuc - počuťučulic še, učuleny - učupiť sa, učupenýudac še - udiať sa, podariť sauderic - udrieťudobric (še), udobrety - udobriť (sa); zmierenýuhaľ - ucháň; ucholiakuhľiščo - miesto spaľovania dreva na uhlieuhvarac, uhvarec - nahovárať, nahovoriť

ujedzisko - jedoviskoukrutný, ukrutne - úžasný, hrozný, ukrutný; ukrutneukryjomki, pokryjome, prísl. - potajomky, tajneukutložic še - nájsť si svoj kútikukvaric - ukradnúťulahojeno, adv. - splnenéulahojic - ulahodiťulakocic, ulakomic še - ulakomiť sauľapac - utliapať (z hliny, blata)ulapic - dolapiťumene, subst., umenik, zast. - umelecumknuc še - uhnúť, pomknúť saumor - námahaumorky - hmotné pozostatky po nebožtíkoviumšľag - obkladumužgany - zašpinenýunteršrift - podpisureknuc, ureknuty - uriecť, urieknutýurlab - dovolenkaurodzaj - úrodausceľic - ustlaťusluhnuc - poslúchnuťustarani - ustarostenýušedlina - usadeninautirmanic - rozhajdákať, utratiťutnuc, utnuty - uťať; uťatý, sťatýutro, st. plošná miera - katastrálne jutroututmac - ututlaťuvadzic – uviazať, priviazať, pripnúťuznalosc, uznaly – uznanlivosť, uznanlivýužirac (še), užirňik; užirisko – užierať (sa); úžernik;trápenie

V

vabnik, vabjaci, vabjaco - vábič, vábiaci, vábnevadzene, subst. - zvadavahac, vahaco - váhať, váhavovahan, vahanek - korytko na neupečený chlieb, aj diežka na chlieb vachtar; vachtarňa, vachtareň - strážnik; strážnicavajlink, vajdling - vandeľ, vandlíkval – murovaná vodná haťvaľac (še) - váľať (sa); špiniť (sa)vaľac, zavaľac - špiniť, zašpiniť

valach, valašek; valašene, subst. - valach, malý valach, plniť údel valacha valihura, hyp. - lenivý valibukvaľkovňa, vaľkareň - výrobňa váľkov, mangľovňavangeľ – prielaklina, priehlbina, jama (na ceste)varga; vargaľ, vargaty – pera; človek s odutou perouvarkoč - vrkočvarstev, varstevnisty - vrstva, vrstevnatý

varštak - dieľňa, varštatvarta, vartovac - stráž, strážiťvartezala, zried. - čakáreňvasercag - vodovodný uzáver, ban.vaserlajtung - vodovodvaservaha - vodováhavaškuhňa – práčovňa, aj letná kuchyňavatid-fatid, zried.- hanbavbic, vtlusc - vtĺcťvdžirac - trieliťvec, adv. - veď (najčastejšie v spojení ta vec - nuž veď)vec, subst. - vecvejsc - vojsťveker, vekerka - budíkvelikoknez, veľknez - veľkňaz velikosc, veliky - veľkosť, veľkýveľonemyšľaci - nerozmýšľajúci, spontánnyveľoznačne - mnohoznačnevendlik - hrnček s držiakom na nesenie, konvica bez hrdlaveper - vepor, bravvera - veruvercajg - náradievercec (še), vertuľa - vrtieť (sa), vrtuľaverčec - vrčaťverhovaty, verhovato, okopisto – vrchovatý; vrchovatoverzgac - vŕzgaťvesc - viesťvesc - viesťvesc sebe - správať sa, viesť sivesc sebe - správať sa, viesť sivešele - svadbavešele - svadbavešeľe, vešeľňik - svadba, svadobníkvetristy, vetristo - veterný, vetristoveverka – veveričkavezdejši (prevzaté z Králickej biblie pre potreby slovenských evanjelií) - každodenný (Lk 9,

23)vidovisko - to, čo je ľuďom na očiach, spektakelvigan, viganek - nočná košeľa, detská košieľkavijo! čast., - hijo!vikrucanka - výkrúcačkaviks, viksovac - krém na obuv, krémovať; leštiťvikslajvand - voskované plátnoviľhota, viľhotny - vlaha, vlažnýviľhotno – vlhko, vlhké počasieVilija - Štedrý deňviľk, volčica, viľčurňa – vlk, vlčica; vlčinec, vlčiareňvinčovač, vinčovac - vinšovač, vinšovaťviňička - ríbezľavinkeľ - roh, vinkel

vinovaty - vinnýviparatikovac, expr. - vyparátiťvira - vieravirgac - mykať, kopať (nohami)virgač - korbáčvirgas, pej. - výpraskviršľa – párok, potr.vist - živôtikvizitka - oplecko, brunclíkvjaza - spojivo, väzbavjazka - zväzokvjednorobene, subst. - spoluprácavjednožice, subst. - spolužitievladny - silný, pri silevlaskaty - vláskovitývodzic, viesc; vodzaci - vodiť, viesť; vodivý, vodiacivojovac - bojovaťvolane, subst. - volanie, pozývanievolentirovac - lajdáčiť, voľkať sivolic (volil som nepic) - voliť, dať prednosť (radšej som mal nepiť)volňak - teplá vlnená šatkavoľo, folkl. - uzol zo šatiekvonehdi, vonehdaj, onehdaj - oňahdy, minulevozger; vozgroš - sopeľ; sopliak, sopľošvrabeľ - vrabecvrazgac še, verzgac še - chodiť hore-dolu, opakovane chodiťvražeňe, vražic - čarodejstvo; čarovať, veštiťvrosnuc - vrásťvša, vši - voš, všivše – vždy, zakaždýmvybijanec, expr – chytrák, nezbedníkvybijanec; vybijany, vybity - chytrák, chytráckyvyburkovac, vyburkovany - vydláždiť kameňmi, vydláždenývyceľanka – krava po otelenívyčindžoric - vyparádiťvydrežňac še - posmešne napodobňovaťvydrežňac še, [podrežňac še] - vysmievať sa, posmešne napodobňovaťvydrigroš, pej. - vydriduchvygabac, - vybabraťvygľajhac (še) - vyrovnať (sa) (s dlžobou)vyhľamstac - vychľastaťvyhuknuc - vzplanúť, zahorieťvyhvarac še, vyhvarka - vyhovárať sa, výhovorkavyhvarene, subst, lingv - výslovnosť, výrečnosťvyhvarka - ýhovorkavyjavic (še) - odhaliť (sa), prezradiť (sa)vykeľtovac še, vykeľtovani - utratiť peniaze; človek bez peňazívykiškac, vykiškany - skysnúť, skysnutývykľingany - vysemenený, zbavený semenavykrucač - tanečník, vykrúcač

vykyvac (s dakym) - vybabrať (s niekym)vykyvano (s dakim), expr. - vybabralo sa s n.vyľabdac, expr. - vytárať, vytrepaťvylačňec, vylačňety - vylačnieť, vyhladnutývylahojeno - uspokojivo vybavenévyľapčec (še) - vyľapotať (sa)vyleženy - vyšedivený, vyblednutý (textília, papier)vylogac - vychľastaťvyľuftovac, viľuftovani - vyvetrať, vyvetranývymajic, vymajeni - vyzdobiť (zeleňou, kvetmi), vyzdobenývymscic še - vypomstiť sa, vymstiť sa vymuskac, vymuskany - dočista vyprázdniť, vytrieť nádobu vymušene, subst., vymušec - vynútenie, vynútiťvynahrada - náhrada, odškodnenievynakukac (še) - vynapozerať (sa)vynošeny - povynášaný; obnosený vynsc; vyhodzic; vyhodzic sebe; vyhadzac - vyjsť; vychodiť (školu); vychodiť si

(spravodlivosť, dokumenty); vychádzať (z domu), (slunko vyhadza)vynsc; vyhodzic; vyhodzic sebe; vyhadzac - vyjsť; vychodiť (školu); vychodiť si

(spravodlivosť, dokumenty); vychádzať (z domu), slunko vyhadzavynukovačný – ustavične ponúkajúci, človek so sklonom ustavične ponúkať vyoblapjac, vyoblapjani - vyobjímať, vyobjímanývypasc, vypašeny - spásť, spasený (tráva); vypasenývypatrac – vyzerať (na vzhľad)vypatrac, vipatrovac – vyzerať (robiť dojem); vyzerať, podchvíľou vyzerať (z okna)vypatykovac - vytýčiť, vyznačiť kolíkmivyperdolic, vyperdolenec, vulg. – vyjebať, vyjebanec vypiľnovac - vypiplaťvypirkac, pej - vybabrať s n.vypľantac še - ymotať savyplokac - vyplákaťvypočati - odpočinutýAnton Kret Strana 69 10. 4. 2023vypomstvic še - pomstiť sa, vypomstiť savyporajic - vypoďkať; odprevadiť n. s pocitom, že sme mu poradilivyprac - vytisnúť, vytlačiť n. (z miesta)vypytac, vypytany - vyžiadať, vyžiadenývyrajbac - vypraťvyrečovac (še), vyrečity - vyrozprávať (sa); výrečnývyrichtovany - vychystanývyrosnuc ("jedz a rošni"), vyrosnuty – vyrásť (jedz a rasti), vyrastenývyrozumny – uvážlivý, rozumný, rozvážlivo rozumnývyrozumny, vyrozumne - uážlivý; uvážlivo, múdrovyrucic, vyrucovac, vyruceny - vyhodiť, vyhadzovať, vyhodenývyrvac - vytrhnúť, vyrvaťvyserbac - vysŕkaťvyslabnuty - zoslabenutý, zoslabenývysota - výškavysota - výška, výšavavyspytovac še - prezvedať savysterkovac - vystrkávať

vystoporčic - vytrčiť, vystrčiťvystupňik - výtržníkvystydnuc, vystydnuty - vychladnúť, vychladnutývyščigac - vyšľahaťvyščiric - vytreštiťvyšej - navyše; vyššievyšibeňkovac še - navystrájať savyšikovac - poslať n. niekam, odprevadiťvyškirac še, vyškireny - vyškierať sa, vyškerenývyškirac, vyžgirac (še); vyškiric - vyškierať (sa), robiť grimasy; vyškeriťvyškirbjeda - sporo oblečená ženavyštafirovac (še), vyštafirovany – vystrojiť (sa), vyparádiť; vystrojenývyšurknuc - vychrstnúťvyterigac še, vyterligac še - vyteperiť savytnuc; vytnuty, vycaty - vyťať, vytnúť; vyťatývytrežbeny - triezvy, vytriezvenývytridupka, pej. - pätolízačvytrimac - vydržaťvyvantolic še, expr. - vysrať sa, naklásť kopuvyvetrec, vyvetrety - zvetrať, zvetranývyvodzenina, lingv. - odvodeninavyvražic - vykúzliť, vyčarovaťvyzvolic, vyzvoleny - vyv oliť, vyvolenývyžadoňic - vymodlikaťvyžgirac še - vyškierať savyžinky – dožinkyvyžirac – vyzerať; vyžieraťvyžirac; vyžirka - vyzerať, robiť dojem; vyžierať; vyžieračvžac - vziať

Z

zababušic (še) - zabaliť (sa) do tepléhozabanovany – strápený, utrápený, zaujatý ľútosťou nad sebou.zabavisko – hračkazabliskane, subst. - zablýsknutie, zábleskzabrendzovac - zabrzdiť (vlak) zabriňčec, zabrinkac - zacengaťzabruňec - zabzučať (ucho)zac - kávová usadeninazacaty – zaťatý, tvrdohlavýzaciľic - zacieliť, zamieriťzacisnuc - zatlačiťzacofac - zacúvať začapnuc - zacapiť, pricapiťzačarac - vymeniťzačeperic še - vzprieť sa nohamizačežic, začeženy - zaťažiť, zaťaženýzadac še, zadavac še - tváriť sa, pretvarovať sazadavac še - pretvarovať sa

zadavek - preddavokzadekľovac - opatriť vrchnákomzadiždžaveny - daždivýzadrindac sebe, pej. - zakrepčiť sizadubeny - vec, do ktorej sa zažrala špinazadubený - zažratý (špina zažratá do textílie)zadurkac - zaklopať, zabúchaťzadušac še - zadušovať sa zaduty - zaviaty, zafúkanýzadyhľavec, subst. - astmatikzadzergnuc še, zadzergnut - vzpriečiť sa, vzpriečenýzadžubany - zazobaný, aj parvenuezaft, zoft - šťavazagužlic, zagužleny - zauzliť, zauzlenýzahačkac - zaháčkovať, zavrieť na háčikzahamulic - zahamovať (voz)zahardušic - zahrdúsiť, uškrtiťzahartovac – prepláchnuť uvarené cestoviny studenou vodou, v prenesenom zmysle vypiť si ráno po nočnom záťahu zahlavek – vankúš, poduškazahlednuc - zbadaťzahlobene, subst., zahlobic - nasadenie poriska, nasadiťzahminka – záhyb (na látke: na sukni a pod.)zahnuc, zohnuc - zahnúť, zohnúťzahorety - chorľavýzajda - batoh, nošazajdzivac, zajdzety - zájdievať, zájdenýzajmuce, zajmuc zajmuty - zajatie, zaujatie; zajatý zajsc, zajdzety - zájsť, zájdenýzakalisty (chlieb) - chlieb s oslouzakapravety - karpavýzakeľ, zakľa; pokľa - pokiaľ, potiaľ; zatiaľzakinkac - zakývať hlavouzakľa - zatiaľzakľapkac - zatlieskaťzakrut - zákruta, ohyb rieky, meandrazakucija - prípecok, pavlačzakudlavec, zakudlaveny - zahľadieť sa, zahľadenýzakvačkac, zakvačkany - zaháčkovať, zahčkovanýzaľace, subst. - zaliatie, naplaveniezamordušic - zamordovaťzamurčec - zamrnčaťzaniščety – zanedbaný, krpatýzapač - tôňazapalene, subst., med. - zápalzapareňak, pej. - leňoch zapejstka - zápästníkzapitac (sebe) - zažiadať sizapomnuc, zapomlivy - zabudnúť, zábudlivýzaporkac - zahasprovať

zaprahnuc, zaprahac – zapriahnuť, zapriahať zapsuty - nakazený (potraviny)zapščurec, zopščurec; zapščurety, zopščurety – scvrknúť sa, scvrknutýzapudzic, zapuzdzeny - odohnať, odpudenýzapurkac sebe - popŕdkať sizarahovac - zarátaťzarajtovac sebe - zajazdiť si na konizarapčec – zarapčať, zavŕzgaťzardzavec, zhardzavec - zhrdzavieťzarno, zarenko - zrno, zrniečkozarosnuc, zarosnuty - zarásť, zarastenýzaryvka, zarypovac - zádrapka, zadierať, dráždiťzaserety, zasraty, pej. - zasratýzaskoknuc - zaskočiťzasmorigac, zasmorigani, expr. - ufúľať, ufúľanýzasolzavety - zaslzavenýzastaraty - ustarostenýzastupnik - zástupcazaš, zašek - zas, zasazaškamraveny - zakarpatenýzaškurlic - zagániťzašľaknuty - vysmädnutýzašľampac - zašliapaťzašlintac, zašlintany - uslintať, uslintanýzašľubic še - zasnúbiť sazašpotac še - zapotácať sazaštihnuc -zapichnúť, zaklaťzašverbec - zasvrbieťzatajenec - pokrytec (taky, co še lem robi)zatajhac - prehradiť vodu, utesniťzatapjac - zakurovať, podkurovaťzatkac - zazátkovaťzatľa, zateľ - zatiaľzatremfnuc, zatremfnuty – strpnúť, strpnutýzatrimac - zadržaťzauvžaty - zanovitý, tvrdohlavý, zaujatýzavaľac, zavaľany - ufúľať, ufúľanýzavirak - zatvárakzavišlivec (len m.), zavišnik, -ca - závistník, závistnicazazagabrac, zagabrany - ufúťať, ufúľaný zazdyhany - rozospatý, túžiaci po spánkuzaznaty - neuznanýzaznojeny - zaznojený, spotenýzažadzic (še) - zažiadať (sa)zažgirtac - zaškrípaťzažrec še, zažrety - zažrať sa, zažranýzbačic - zbadať, spozorovaťzbačic, pobačic - zbadať, pobadaťzbelavec, zbelavety - zmodrať, zmodranýzbiraňina - nazberanina (okolo rany)

zbitnik, zbitľivec - bitkárzblažnety - zbláznenýzborgovac - kúpiť (predať) na dlhzbridľaveny - zahnusený, odpornýzbuntatovac - zbuntošiťzbura, zburenec, zburic še - vzbúra, vzbúrenec; vzbúriť sazburic še, expr. - pošťať sazburtac, poburtac - rozhádzať, uviesť do neporiadkuzbuška - maselnica, dbankazbutňec - zatuchnúťzdakadzi - odkiaľsizdehľak, zdehnuc, zdehnuty - zdochliak, zdochnúť, zdochnutýzdobačic še zbadať sa, všimnúť sizdohadac še - prísť na um, spomenúť sizdohadac še, zdohadlivy - dovtípiť sa, dôvtipnýzdomašnec, zdomašneny - zdomácnieť, udomácnenýzdravkac, pozdravkac - zdraviť, pozdraviťzdrec, zdrety - zodrať, zodratýzdrobnecina, lingv. - zdrobnelinazduc še; zduty, naduty, oduty - zduť sa; naduť sa, nafúkať sa; nafúkanýzdulic še - oduť sa, naduť sazduric (še), zdureny – zbadurkať (sa); naduť sa, nafúkaný, nadutýzdyhac, expr. - zdochýňaťzdyšeny - zadychčanýzdzigac, zdzigany, expr. - zopsuť, popsutýzdzirac; zdzirane, subst. - zdierať, zdieraniezdzivec, zdzivety - zdivieť, zdivenýzejsc (še); zešlo by še, pridalo by še – zísť (sa); zišlo by sa zemf - horčicazemf, zemft – horčicazemf, zemft – horčicazgerbac, nazgerbac - heftovať, ledabolo riasiť, ledabolo nariasiťzgľajhac še - vyrovnať sa, vybaviť si účtyzgrajdac še, zgrandac še; zgrajdany – upraviť sa, upravenýzgruhotac še, expr. - zosypať sazgurba; zgurbac, zgurbic, zgurbeny – hrboľ, falda; skrkvať, skrkvaný, pokrčenýzhajsac - opotrebovať, minúťzhardzavety - hrdzavýzhasnovac - spotrebovať, zužitkovaťzhubic, pohubic, pohubeny - zničiť, pokaziť; pokazenýzhuľac, zhuľtac - zvinúť, nešetrne zvinúťzhurknuc še – zhrknúť sa, nakopiť sazic, ziceľ - sedadlo (na bicykli), sedačkazicfľajš, expr. - schopnosť sedieť na miestezigac - lomcovať ziher - určite, naozajziherka, ziherajstka - zapínací špendlíkzips - zdrhovadlozjedinene, subst. - zjednoteniezľabac še, expr. - ochľastať sa

zlatko - pozlátko, staniolzľompany (kidľa) - znehodnotenýzlošlivy - zlostníckyzložisty - zložitýzlučnik, lingv. - spojovníkzľudnosc - ľudskosť, humánnosťzmahac še - vzmáhať sazmigac, zmignuc, expr. - utiecť, zmiznúťzmirny - zmierlivýzmľandravec - zvädnúť, ochabnúťzmorščic (še), zmorščety - zvraštiť (sa), zvraštenýzmoženy - ochabnutý, zoslabnutýzmudľac - zbabraťzmurcac, umurcany, expr. - zašpiniť, zašpinenýzmyľka - omylzmyšic še, zamyšaveny - zmyšiť sa, zmyšený, aj znečistenýznane, subst. - vedomosti, vedenieznenazdajky, (z)nezdobačky – z ničoho nič, odrazuzneuznac, zneuznaty - znevážiť, zneváženýznezdobačky - znenazdajkyznikadzi - odnikiaľznivoric, znivoreny, expr. - zničiť, zničenýzobačlivo - pozorne, ohľaduplnezočdooč - zočivočizohabic - nechať, opustiťzok, zoček - súkenná čižma, kapeczokle - ponožkyzol - dno, spodok štôlne, ban.zola - lúh na praniezopsuc, zopsuty - pokaziť, pokazený, skazenýzopščurec še; zopščurety, zapščurety – scvrknúť sa; scvrknutý, upadnutýzos - omáčkazoserzovac - zohnať, zadovážiťzostaty - zvyšnýzotrimac, zotrimovac – zadržať, zdržiavaťzovšadzi - odvšadiaľzožolknuc, zožoltnuty - zožltnúť, zožltnutýzrendeľovac - dať do poriaku, uložiťzretedeľne, -y - zreteľne, -ýzrobeny - upracovanýzrobic - urobiť, vykonaťzrošľina, zrosnuc (še) - zrastenina, zrásť (sa)zrozumeny - dohodnutýzruntovac, zruntovani, expr. - zničiť, zničenýzubrikovany - zúbkovaný, zúbkatýzunuc (še), zunovac, zunuty – unaviť (sa), unavenýzvadlivi - hašterivýzvaľac, zavaľac; zvaľany, zavaľany - ušpiniť; špinavýzviľhotňec - zvlhnúťzvoľene - súhlas, privolenie

Ž

žac, subst. - zaťžac, verb. - žaťžadlo - žíhadložadonic - prosíkaťžalec - žialiť, ľutovaťžbidka, žbidečka - malé sústo, ,harapaš“žemlik - žemľažerdka - žŕdkažgrapac (še) - škriabať (sa)žgravčak, žgravec, det. vreskúň, vrieskať, revaťžgravčec; žgravenec, žgravenčak - revať; dieťa, ktoré revežgripac (so zubami) - škrípať (zubami)žgripec - škrípaťžgurčec - škrkaťžičeňe - prianie, žičeniežimny, žimušny - studený, zimnýživaň - potmehúd, skazníkživé streblo - ortuťživne (co lem živne sceš) – jakživ, vôbec (čo si len zmyslíš, od výmyslu sveta)žniva - žatvažochtar - šechtáržolcina, žolč, žoltačka; žoltko; žolty, - žlť; žlč, žltačka; žĺtok; žltýžrec (žerem, žereš...) - žraťžvandolic, žvandľac, žvandac, expr. - vymáhať, modlikať, prosíkaťžvunec - zvoniť v ušiachžvykac – žuvať

Niektoré ustálené spojenia

amen cma zhasla fajka, koniec, bodka angelpana anjelepánaardza (hardza) pada dážď za slnka; dievkam vraj od neho hrdzaveli vlasybanky stavjac zakladať pijavicebarankova čapka baranicabars-prebars veľmi-preveľmibelavy kožuch kožušinou podšitý slávnostný ženský kabát belavy ľajblik modré oplecko s veľkými bielymi kvetmiboža mira myrhaburavy postaf súkno z bielej a čiernej vlnenej priadze byc dobrej dzeky byť dobrej vôlecepla hreda zateplená hriadkacinkovany šamerlik stolička spájaná tipľamico ja dbam pre mňa, za mňaco lem živne sceš čo si len zmyslíš, od výmyslu svetacoby tak ale čobycoška-dzeška čosi-kamsičarna omša omša za mŕtveho v deň pohrebu

čertova skura hrubá, lesklá, nepoddajná tkaninačerveny ľajblik tehlovomodré oplecko so zlatými ružamidelinova hustečka delénová šatka do buntlika šatstvo na upravenej kôpkedo moci (postavic še do moci) (stáť) rozkročmo, od seba, ako vzpera do nas k nám (prísť na návštevu)do terazroka, na terazrok do budúceho roka, na budúci rokdzefčarsky pupek chlapec zdržiavajúci sa v spoločnosti dievčatdzelo še, dzelo, kym še nepodzelo dialo sa, dialo, kým sa nepodelodzvonic na gvalt zvoniť, biť na poplachfrišna lada chytrák, pohotový človekhore birdy hore nohamihornadovy ľajblik oplecko pretkávané striebornou alebo zlatou niťouhrac na blinčky, na džmurky, na šľepu babu hrať sa na na skrývačkuhuj buj halabalahurdi burdi hore nohami, porozhadzovanéhury lesy hory lesyhuša skura husia kožahuše lapky husacie labky, vyšívacia technikahuši tanec husací tanešc, vyšívacia technikaisc do krejzu schovať sa pri hre na schovávačkuisc do šľubu zasnúbiť saklacikasti hajštuk kockovaný šálkľapkezont zhasla fajka, konieckocure vajca, bot. kocúrnik obyčajný kukac do švidra (švidrom) škúliťkukac do švidra škúliťkvašna voda minerálna voda, medokyš, kyselka maceriňska hvara materinská rečmača dupa mačací prskajúci zadočekmači blisk sľuda, „mačací lesk“mačkažak mačka vo vrecimajstrovany drelich čierne hrubšie konopné plátnomalinovy ľajbľik cyklámenové oplecko s  bielymi kvetmimatičko boska! matka božia!na keho zbija? Na koho sa podobá?na rozum povedzec vtĺkať, vtĺcť do hlavyna strigu opačne zložená šatka na hlavena ukaziju na ukážkunakrivo še šmjac plakať, smútiťnijak raz v žiadnom prípadenumero bigľajz „figu borovú“partu zbirac odnímať panenstvo, čepčiťpospolity guľaš obyčajný gulášpošla zaňho vydala sa zaňpotomny vek budúcnosť, nasledujúce obdobieprekrucene fľakoch mizerererimska fizola jedlo z kohútich vajíčokrobotna šikovnosc fortieľ, majstrovstvorovna reč priama reč

rucic še pod vlak skočiť pod vlakspodňicovo fartuški, folkl. ovinacie suknice ako súčasť ženského krojašaleny dom blázinecšapnuc sebe „dať si do nosa“šľepa kura plnka bez mäsašveto svateho Ležuha sviatok svätej Lenivosti ta, nota; nota šak nuž, veď; no veď tym časom, teho času vtedy, v tom časev čeži v druhom stave, ťarchavávejsc do krivej džury zadrhnúť (sa) jedlomvešeľne hosce svadobní hostiavjednotrimaci še viri spoluveriaci, spolubratiavolic v spojení so slovesom (volil som nepic) - radšej čosi vykonať či nevykonať (mal som

radšej nepiť); používa sa vo všetkých osobách, ale iba v min. č. (ako „mal som...“, „mali sme...“)

vžac na girgy vziať (dieťa) na chrbát, „do závesu“ z ďabla obnoha čertovo rebro, nezbedníkželeny ľajblik zelené oplecko so zlatými kvetmi žic na viru žiť nadivoko

Vybrané verzie krstných mien

Andriš, Endi, Endo – AndrejArana, Araňka - ZlaticaBerti, Berci, Berco – Bartolomej, AlbertCiľa, Ciľča, Cilka - CecíliaEdo, Eduš – EduardHanda, Hanča, Handuška - Anna Macej, Mačo - MatejMarcin - MartinMarda, Marinka – MáriaMikolaj - MikulášPišta, Štif - ŠtefanAntoň, Toňo - AntonUľa, Uľča - Júlia

––––––––––––––––––koniec stránky––––––––––––––-

–––––––––––––––––––––nová strana––––––––––––––––––––––

O spišskej reči a niektorých jej odlišnostiach

Vzácny môj čitateľ,

Ty, ktorý si vzal tento neobvyklý slovníček do rúk náhodne, aj Ty, čo si oň prejavil záujem buď ako filológ, krajan či bárs aj čitateľ spišských Evanjelií!

Šťastne sa zbaviac strachu z jazykovedcov, trémy pred tlačeným slovom, neistoty z vysloveného, rozhodol som sa vstúpiť na teritórium, ktoré ma fascinuje. Fascinuje ma v dvoch vzájomne si protirečiacich rovinách: raz ako prostého užívateľa jazyka a druhý raz ako človeka, ktorý sa oň, o tento jazyk, aj profesionálne zaujíma, celý život s ním pracuje, čerpá z neho a možno doň aj dajaký nepatrný vklad vložil. (Pokúsil sa napríklad nahradiť v slovenčine neexistujúci český termín podívaná slovom vidovisko, čo je síce evidentne z poľštiny, ale keďže sa na Spiši aj v severnom Šariši používa ako termín označujúci stav, keď sa ľudia idú dívať „na diváky“, keď sa deje niečo, čo je pastvou pre oči, keď je to, slovom, všeobecne mienené divadlo od slova „dívať sa“ na jav, na úkaz, ktorý už za to stojí; sám ho používa v odbornej teatrologickej literatúre a verí, že sa termín ujme ako nezastupiteľný.) A pod slovom teritórium rozumiem pôdu, ktorú by sme mohli pokojne označiť známym Hic sunt leones. Je, slovom, neprístupná či nedostupná a usudzujem to podľa toho, že zatiaľ k nám z nej preniklo málo, vlastne nič také, o čom by som ja alebo moji známi vedeli, aj keď viem, že sa tam, za tabuľou o ľudských levoch, možno horúčkovito, istotne však už veľmi dlho, pracuje, skúma, analyzuje, syntetizuje, hodnotí a akiste sa aj čosi pripravuje... (Medzitým naozaj čosi vyšlo – akýsi komparatívny slovník slovenských nárečí, ale ten je – ako všetky globalizujúce práce – absolútne nepresný; pokiaľ ide o náš región, priznáva existenciu spištiny ako dialektu, ale keď používa jednotlivé slová, načiera iba do subdialektovej sféry, čo je jediná možná cesta, a tu sa potom konkrétni Spišiaci z toho a toho mesta alebo z tej a tej dediny nestíhajú čudovať: takéto slovo buď nepoznám, alebo ho poznám v celkom inej modifikácii! Nuž ale – komparatistika, to je čosi ako „metaforika“, kde platí, že každé prirovnanie kuľhá).

Áno, mám na mysli nárečia a nárečové slovníky. A veľmi dobre chápem, prečo je u nás takejto literatúry poskromne. Len čo sa totiž niekto do tejto chúlostivej problematiky vhĺbi, hneď pred ním vyvstáva množstvo otázok: čo to nárečie je, ako ho vymedziť geograficky, historicky, čo do vplyvov iných dialektov a podobne. Veď uprostred subdialektov existujú lexikálne a tvaroslovné rozdiely už aj medzi navzájom susediacimi obcami, nárečia sa vyvíjajú, najmladšia generácia s nimi stráca kontakt, atakďalej, atakďalej. Toto všetko treba jazykovedcom uznať a opásať sa trpezlivosťou.

Ja som sa však rozhodol chopiť sa veci z opačného konca. Zostavím slovníček nárečia neveľkého územia, na ktorom sú iba dve obce – mesto Spišská Nová Ves a dedina Smižany –

a nepôjdem cestou, akú poznáme zo slovnikárskej praxe a akú nám predpisuje slovníkoveda. V stručnosti vysvetlím, v čom spočíva špecifikum a zvláštnosti skúmaného subdialektu, aké sú jeho gramatické a štylistické zásady, a zverejním abecedný zoznam slov, ktorý bude iba výberom lexiky líšiacej sa od spisovného lexikografického základu. Nebudem povedzme prekladať platný slovenský slovník do spištiny! Je predsa zbytočné zaznamenať heslá plot, vlas, čert, krava, alebo cesta, keď sú zhodné so spisovnými. Ale kto vie, že spiština nepozná dlhé samohlásky, pochopí, že netreba zaznamenávať ani slovo laska, keď tu stačí dať dĺžeň na a a máme spisovnú lásku, alebo stol (stôl), červeny (červený), kratky (krátky) a podobne. Takisto sa všeobecne vie, že Spišiaci radi menia hlásku s na š alebo koncovku neurčitku ť na c; každému je potom jasné, že spišský šnehuľak je snehuliak, hašič bude hasič a sloveso hašic znamená hasiť. Ani takto spríbuznené slová v slovníku uvádzať netreba.

Osobitne sa ale treba správať k veľkej skupine slov, ktoré sú v spištine štandardné a často nemajú ani ekvivalent, kým slovenčina ich pozná buď v inom význame, buď ako neštandardné, hovorové, dialektové, slangové a podobne. Napríklad slovo hrad: aj keď má v pôvodnom zmysle ten istý význam ako v spisovnej slovenčine, priberá v spištine ešte aj iný a znamená krúpy, krupobitie. Preto sa v slovníku uvádza aj napriek tomu, že je rovnozvučné so spisovným. Na druhej strane slová šľampa, mašinfirer, kapeľuch, korhaz a iné, aj keď ich Slováci poznajú ako ľudové, frivolné, ironizujúce alebo prosto nespisovné, v spištine sú štandardné a nedajú sa nahradiť ničím iným. V takom prípade ich uvádzam bez ohľadu na ich význam v spisovnom jazyku a nepripisujem k nim skratkové poznámky „expr.“, „ pej.“, „vulg.“ a pod.

Na rozdiel od bežnej slovníkovej praxe nepokúsim sa vybaviť jednotlivé termíny bežným charakterizačným aparátom (rod, základné pády, tvaroslovné zvláštnosti a pod.), ale naopak, aby už porušenie lexografických kánonov bolo takmer úplné, pokúsim sa k základným heslám, najmä k niektorým podstatným menám a slovesám, „privesiť“ aj ich aktuálne slovnodruhové podoby. Bude sa to udievať všade tam, kde by sa evidentne ochudobnila možnosť porovnať nárečové slovo so spisovnou jednotkou: cofac, zacofany, cofajucky alebo čurkac, čurkotkom. Takisto sa nebudem rozpakovať uviesť k základnému termínu aj jeho variant, aj keď ten by mal byť, vzhľadom na abecedné poradie, na inom mieste (kormaň, kermaň; rajšpeľ, rajšpľa), zdrobnenie (kartka, kartečka), obmenu slovesa s predponou či inou modifikáciou za použitia predpony (hvarec, dohvarac še).

Najväčšie starosti však robí, a tuším nielen mne, používanie diakritických znamienok na rozlíšenie tvrdosti a mäkkosti spoluhlások d, t, n, l. Mnohí z tých, ktorí narábajú s východoslovenskými nárečiami v písomnej podobe, jednoducho graficky vyznačia každú mäkkosť mäkčeňom: nagľik, paľenka, žňiva. Robia tak akiste len preto, aby nejaký nevýchodniar nečítal nedajbože naglyk, palenka, žnyva. Nuž nech si číta. Ak pozná a aj využíva zákon o mäkčení, ani pri východoslovenských nárečiach sa spravidla nemôže zmýliť, lebo tu platí to isté, čo aj v spisovnej slovenčine, iba s tým rozdielom, že východniari sú v používaní mäkčenia v slovnom prejave dôslední a že práve im netreba (vari len nenapíšeme ňetreba?) túto zásadu pripomínať. Pravdaže, aj tu sú výnimky (napríklad koncovka zdrobnelín -ečko, ak samohláske e predchádza mäkká spoluhláska t, na rozdiel od spisovnej slovenčiny nemäkčí túto spoluhlásku a preto ju čítame tvrdo: mestečko), ale najmä v súvislosti s cudzími slovami, a o tých sa raz možno v nejakom akademickom slovníku dozvieme. Ale produkovať kvôli nim vo výberovom slovníčku riadky hemžiace sa mäkčeňmi nemá praktický význam. Uvediem príklad: podstatné meno ľalito sa číta, pravdaže, s mäkkým ľ, teda ľaľito. Je to v súlade aj so zákonom o mäkčení podľa pravidiel slovenského pravopisu a to mi umožňuje oprieť sa o ne v záujme zjednodušenia písania grafém. Ale už zdrobnelina ľalitečko sa bude vo výslovnosti správať podľa spomínanej výnimky a tak sa teda

t bude čítať tvrdo. Aj v spisovnej slovenčine by mohlo totiž platiť, že ak v slovách mesto, miesto, cesto, gesto je spoluhláska t tvrdá, mohla by zostať tvrdou aj pri zdrobňovaní, ako je to aj v súvislosti so slovom panna a jeho zdrobnelinou panenka. Ak to neplatí vždy, príčinou je uprednostňovanie miestnych uzancií pred pravidlom. Pritom pri slovách brána-bránička, pani-panička platí zákon o mäkčení, lebo zdrobneliny mohli vzísť v prvom prípade zo slovesa brániť, kde je n mäkké, a v druhom z podstatného mena pani, a tam platí to isté. V niektorých stredoslovenských obciach však malé koryto volajú koryťečko, čo je opäť dôsledkom nárečových uzancií, ako nárečovo zasa zvučí na západnom Slovensku slovo galánek, ktoré by sa podľa Stredoslovákov mohlo vyslovovať galáňek...

V princípe som sa teda priklonil k názoru, že všade tam, kde sa to len trochu dá, bude lepšie držať sa analógie s pravidlami spisovnej slovenčiny. Predíde sa tým takým anomáliám, ako je „fonetický“ prístup k používaniu písmena i zo strany niektorých dialektológov: tí keď naďabia na i nasledujúce po mäkkej spoluhláske, ale hláska sama by sa mala vyslovovať tvrdo, použijú grafému y (ridykeľ, šľamastyka). Ale vo všetkých ostatných prípadoch tvrdé y jednoducho nepoznajú (kivac še, rajtki). Lenže tí sa v takomto prípade dopúšťajú takých čudáctviev, ako je prepis dialektovej podoby slova dážď-diždž ako dyšč. Ypsilón použili preto, aby sa predchádzajúce d nečítalo nedajbože ako ď, a č zas preto, že pri vyslovovaní ho naozaj počujeme, lenže nikto nevysvetlí, prečo pri skloňovaní tohto slova nastupuje v druhom páde singuláru dž a nie šč: do diždža, nie do dišča. Neexistuje predsa dôvod, aby sme v kontakte s niektorým zo slovenských dialektov odrazu znásilnili pravopis fonetickou podobou slova. Spojku ked (keď) píšu prívrženci spodobovacieho pravopisu ako ket (pozri Barbušove Spišské klapancie a i.), ale vzápätí neváhajú napísať kedy, kedyškaj, hoci spojka ked je priamou príbuznou príslovky kedy a nie neexistujúceho kety.

Možno ešte v súvislosti s písaním i a y treba poznamenať, že v slovách, ktoré nemajú obdobu v spisovnom jazyku a objavuje sa v nich spojenie tvrdých spoluhlások so samohláskou  i (kidľa, kinderaj, pastir), porušujeme pravidlo o písaní y vtedy, keď ide buď o slová cudzieho pôvodu (der Kittel, die Kinderei), alebo sú obmenou stredoslovenského tvaru (pastier), v ktorom sa nachádza dvojhláska ie a tá sa v spištine redukuje na samohlásku i. Vo všetkých týchto prípadoch sa v pôvodných slovách píše mäkké i, nuž aj tu sme si dovolili ho ponechať.

Isteže, aj spiština pozná v mäkčení hromadu výnimiek. V slovách kazateľ, kazatedeľnica, bešteľovac, beštefranty sa v slabikách –te- a –de- čítajú (vyslovujú) spoluhlásky t a d ako tvrdé, a to – najmä v prípade slov kazateľ a kazatedeľnica – v tvrdom rozpore so spisovným úzom, kde sa písané t vyslovuje ako ť. A takisto tvrdými zostávajú mäkké spoluhlásky vo väčšine slov prevzatých z iných jazykov, najmä z nemčiny: fľuder (splav, miesto, kde voda prudko vyteká spod „gilotíny“ na vodnej nádrži, hati či priehrade), papundekeľ (lepenka), ako aj tam, kde koncovku slova tvorí slabika –ek: rahunek (účet, zúčtovanie), ganek (zastrešená teraska pred vchodom do domu, niekedy aj chodba či loggia). Ale pri koncovkách zdrobnelín končiacich sa na slabiku –ik predchádzajúca mäkká spoluhláska zostáva mäkkou: kraherlik (-ľik), piľnik, štamperlik.

Všeobecným problémom spišského dialektu, a akiste nielen toho, je radenie slov medzi štandardné, resp. nadštandardné, či neštandardné. Veľmi často sa totiž stáva, že slová alebo ich nárečové modifikácie majú v spisovnej slovenčine subštandardný, kým v dialekte výlučne štandardný a navyše ešte aj nezastupiteľný význam. Slovo klasa znamená „triedu“ vo všetkých významoch a nemá v spištine homonymum. To isté platí o slovách dach (strecha), gamba-gemba (pera), kuker (ďalekohľad), konduktor (sprievodca), šina (koľajnica), štempeľ (pečiatka) a podobne. Takže tam, kde nebude v našom slovníčku označenie „expr.“, „pej.“, „fam.“ a podobne, treba ho brať ako štandardné. Chcem však čitateľa upozorniť, že presnosť či nepresnosť týchto označení sa bude viazať na vývojové obdobie spištiny

vymedzené zhruba 20. a 30. rokmi nášho storočia, čím som limitoval aj náš výskum, a že odvtedy aj skúmaný subdialekt prešiel istými zmenami, najmä že sa postupne obohacoval o slová zo spisovného jazyka a o novotvary, ktoré dnes doň prípadne prenikajú. Uvediem príklad: dnes už existuje v slovníku ľudí zo Spišskej Novej Vsi a Smižian slovo krasny (krásny), ale za tamtých čias sa používalo iba slovo šumny (v stupňovaní krajši-šumnejši, najkrajši-najšumnejši) a ak chcel niekto povedať, že čosi je mimoriadne krásne, vyjadril to spojením bars šumne. (Na druhej strane však verím, že mnohé z novotvarov, akými sa náš jazyk dnes priamo hemží a akým je napríklad aj anglické spojenie talk show, ktoré je evidentne módnym výstrelkom Milana Markoviča a po ňom aj moderátorky Vadkertiovej a ktoré má v slovenčine spoľahlivú verziu v označení program s rozhovorom, sa nikdy nedostane ani do slovenčiny, ani do spištiny v tamtej odpornej anglickej podobe.) Dnes je už v Smižanoch či v Spišskej Novej Vsi bársčo krasne a krasnym (bez dĺžňa) to zostáva aj vtedy, ak s vami domorodec komunikuje zdanlivo po slovensky. Slovo šumný, šumne odchádza už dnes z dialektu spolu s takými írečitými výrazmi, ako je murckoš, murcka (ufúľanec), očvera (opacha, obluda), rodle (sane) a desiatky iných slov.

Takmer na celom Spiši, najdôslednejšie však v regióne, ktorý skúmame, takmer nepoznajú písmeno ch. Slová ako hodzic (chodiť), horuš (chór) alebo parhet (barchet) a mnohé ďalšie sa jednoducho vyslovujú s h a nik nedonúti roduverného Spišiaka, aby sa pokúsil vysloviť ch. (Azda to sem nepatrí, ale dohodli sme sa, že sa tu nebudeme tváriť rýdzo vedecky, nuž uvediem známu anekdotu: „Scel me prešvečic, že ja neznam povedzec slovenske khh, huj jeden!“) Ale pozor, aj najírečitejší Spišiak vyslovuje v istých súvislostiach čistučké ch. Deje sa tak všade tam, kde aj našinca k tomu donúti prirodzený slovenský asimilačný zákon: dach (strecha), hochmes, mech (vrece), moch (mach), paznochty (paznechty), pech (smola). Ba ešte aj Pána Boha nazýva Spišiak Bochom, keď povie pambochuslyš. Keď ale ohýba slovo dach či mech, skloňuje pekne na dahu, do meha atakďalej.

Veľmi prosto, presne ako aj v spisovnom jazyku, zvučí v spištine pravidlo o prízvuku. Ten je zásadne na predposlednej slabike, čo je  takmer v úplnej zhode s poľštinou a čo robí všetkým východniarom problémy pri osvojovaní si spisovnej výslovnosti. Dá sa teda povedať, že východniara (nie už iba Spišiaka!) prezrádza nie predovšetkým slovník a gramatika, lebo to sa dá ľahko naučiť, ale charakteristický prízvuk a zdanlivo nezmyselné, na východnom Slovensku celoplošné používanie častice ta. Tajuplné ta je buď dôsledok prirodzenej redukcie príslovky-častice teda, ako je častica pome redukciou nič nevraviaceho tvaru slovesa povedzme či častica pam z pôvodného povedám, buď náhrada za ruskú časticu vot alebo maďarské hat či nohat. Každopádne je častica ta vo východoslovenských nárečiach, ktorá sa zo strany ostatných Slovákov neraz ironizuje frázami „Ta neplano, myšlim sebe“ alebo dokonca slovnou hračkou „Tato, ta to ty tu? – Ta to ja tu!“, naozaj iba akousi rečovou predrážkou, zvukom, citoslovcom, ktoré vydáva zo seba rozprávajúci až do chvíle, kým si v duchu nesformuluje celú vetu, ktorú vzápätí – len čo vysloví to obľúbené ta – naozaj povie. Pôvodne táto častica mohla vyjadrovať rečové rozpaky, zmätenosť človeka, ktorý má prehovoriť, ale dnes je to už spravidla iba dialektový kolorit, ktorého verzie poznáme na západe Slovenska pri používaní obdobnej častice ná alebo nášak, inde ako však, šak, nošak a podobne. Česi radi používajú ako takúto „rozpakovú“ predrážku nojo, Rakúšania a Bavorčania naja, Američania O. K., al right, well a čojaviem čo. Ostatne, väčšina ľudí bez ortoepického alebo rétorického vzdelania používa pred vyslovením myšlienky ako „rozpakový“ hrdelný zvuk vzdialene sa podobajúci na súhlasie ööööö alebo äääää.

Charakteristický prízvuk a častica ta sa vlúdia východnému Slovákovi do reči aj vtedy, keď si už myslí a je presvedčený, že rozpráva správne po slovensky. Keď sa prechádzate Košicami alebo Spišskou Novou Vsou (Prešovom, Michalovcami, Levočou alebo ktorýmkoľvek iným mestom východného Slovenska) a rozprávate sa s náhodne sa

namanuvšími miestnymi obyvateľmi, prevažná väčšina tých, ktorý dajú v rozhovore prednosť spisovnej slovenčine pred dialektom, uplatňuje východniarsky prízvuk a používa časticu ta. Moja sestra, celoživotná učiteľka na dôchodku, používa v telefonickom rozhovore s členmi mojej rodiny obvyklú frázu „Ta kedy pridete?“, samozrejme, s prízvukom na predposlednú samohlásku e.

Aj keď nasledujúca poznámka patrí svojím charakterom do pasáže o gramatike spišsko-novoveskéko-smižianskeho dialektu, uvediem ju pre jej závažnosť a výnimočnosť už teraz. Mám na mysli používanie špecifického spojenia budúceho a minulého času v prípadoch, keď vo vete používame pomocné sloveso byť a sloveso procesu či deja. Ak po slovensky povieme „bude pršať“, po spišsky sa to vyjadrí spojením „budze padalo“. Aká krásna je veta: „Jutre še budze bavilo divadlo.“ Pravda, dnes už túto väzbu stretávame iba zriedkavo, ale ak sa rozprávate so staršími ľuďmi, môžete ju ešte počuť.

A ešte marginália: neraz som sa stretol s tým, že pri zvratnom zámene še (sa) používajú podaktorí diakritické znamienko v podobe dĺžňa (śe), čo by malo označovať zostrené či znásobené mäkčenie. Možno to v niektorých regiónoch východného Slovenska naozaj platí. E. Hleba používa a obhajuje ś aj vo svojom spišskom slovníku zo Spišského Podhradia z r. 1997, ale nikde, žiaľ, nevysvetľuje, prečo nepoužíva aj písmeno š; ak by sa v skúmanom regióne používalo š iba v „zostrenej“ podobe, stačilo by to potom iba pripomenúť v úvodnom slove a spoľahnúť sa na to, že čitateľ si pri každom š dosadí zvláštnu podobu spišskopodhradského „ś“. Možno sa v niektorých končinách východného Slovenska (západný Šariš, časť Zemplína a Abova) naozaj objavuje š v dvoch podobách, ale v nami skúmanej oblasti nič také nejestvuje. Tu sa š vo všetkých prípadoch, teda aj v zvratnom zámene še, vyslovuje presne tak ako na strednom Slovensku.

A ešte čosi, čo je pre poznanie spišského dialektu neobyčajne dôležité:

Podstatné mená cudzieho pôvodu, ktoré buď zvučia rovnako ako v pôvodnom jazyku (ancug = der Anzug, lascug = der Lastzug, pežge = pezsgö, kapeľuch - kapelusz, vidovisko = vidovisko), alebo dostali v spištine vlastnú, oproti pôvodine pozmenenú podobu (gver = das Gewehr, šľus = der Schluss), a ktoré – ako sme už spomínali – majú v spištine štandardný a neraz aj nezameniteľný význam, nie sú nijakým spišským špecifikom a používajú sa aj v iných slovenských dialektoch, často opäť štandardne, lebo poľnohospodárske či remeselnícke termíny sa na Slovensko dostali spravidla s istými kolonizačnými vlnami a až neskôr sa – najmä s pomocou češtiny – poslovenčovali.

A keď je už reč o cudzích vplyvoch, dotýkajú sa ony, ako sme to už aj naznačili, nie predovšetkým syntaxe, frazeologických a idiomatických jednotiek, ale slovníka. To, že skúmaná dialektová oblasť leží takmer v srdci niekdajšej nemeckej kolonizácie Spiša, poznačilo miestny dialekt natoľko, že by už ani dnes, nieto ešte pred polstoročím či skôr, nikto nedokázal slovníkovo obsiahnuť plnú šírku spoločenského, stavovského, rodinného a aj toho najintímnejšieho života. Veď počnúc bežnými termínmi používanými v bežných rozhovoroch (abcibilder, ajerkoňak, auzac, bešteľovac, bodvaňa, borg, brauta, ciferbľat, cinkvajs, dekeľ, dumeraugust) až po názvy častí chotára (Bľamont, Drišeľ, Faľgevent, Šulerľoch, Vizgort) sa slovník hmýri pôvodne nemeckými slovami, ktoré stáročiami nadobudli pečať základného a často nezastupiteľného pojmoslovia. Mnohé z týchto slov (laufpas, šnelcug, švider) museli byť akiste dialektovými prvotvarmi, lebo pôvodné obyvateľstvo predtým nemohlo poznať niektoré predmety, nástroje a vôbec výdobytky sveta, z ktorého kolonizátori prichádzali. A takisto nepoznalo ani niektoré abstraktné pojmy a nemohlo mať pre ne ani pomenovanie. Ale miestne názvy intro- či extravilánu museli existovať už aj predtým. Keďže sa však spišskí Nemci stali krátko po svojom príchode na základe kráľovského rozhodnutia pánmi majetkov, obcí a vlastne aj ľudí, automaticky museli

dať vecným aj abstraktným pojmom svoje pomenovania. A pokiaľ ide o poľštinu (kapeľuch, vidovisko, ale aj uplatňovanie slovného používanie prízvuku na predposlednej slabike slova), nuž tá sa sem dostala dvojakým spôsobom: raz preto, že Poliaci sú nám (a v minulosti – za čias založenie spišských miest poľskému panstvu – oveľa väčšmi boli) bezprostrednými susedmi, a druhý raz preto, že na relatívne najúrodnejšie a aj najbohatšie územie dolného Spiša sa systematicky sťahovali gorali a medzi nimi veru aj gorali poľskí. A ak by mala byť poľština zastúpená v spišskom slovníku menej ako napríklad nemčina, má aj tak nezastupiteľnú zásluhu na tom, že dnes sú v stredoeurópskom regióne iba dve rečové skupiny s prízvukom na predposlednej slabike – poľština a východoslovenské nárečia. (A že Poliaci ako nútení imigranti chodili po Spiši s hrdo zdvihnutou hlavou, svedčia aj tieto dve dochované riekanky: „Ja som Poľak z Poľskej, a ty z rici koňskej!“ a druhá: „Mikolaj, dze jedžeš?“ – „Do Levoči po provdze.“ – „Mikolaj nie jest nijaky zuodžej, tam jemu provdze dajon.“ Áno, nie je to už poľština, ale ani spiština; je to, slovom, prisťahovalecká hatlanina, ale ako svedectvo miešania jazykov má cenu zlata.)

Maďarčina sa dostala do spišských dialektov vyslovene umelou cestou – pomaďarčovaním. Nezaznamenal som totiž v skúmanom nárečí ani jediné maďarské slovo, ktoré by tu nemalo domáci ekvivalent: biro je predsa richtár či starosta a langoš má navyše nemecký pôvod; slovo paja používali iba maďaróni, lebo náš dedinský človek išiel na hriščo; možno by sa dalo uvažovať o slove ovoda, ale na Spiši dávali prednosť nemeckému kinderšule, kinderštube, kinderaj, a okrem toho slovo ovoda priveľmi pripomína úvod, úvodnú školu, teda úvodu. V istom miestnom spišskom slovníčku som našiel ako na Spiši používaný pozdrav alasolgaja. Poznám toto slovo z literatúry a sčasti aj z osobnej praxe; Ján Chalupka ho používal vo svojich satirických hrách, aby vysmial maďarónov, a na uliciach našich dvoch obcí sa ním opäť zdravili iba maďaróni – zapredaneckí učitelia, notári, na Ostrihom orientovaní duchovní... Ale prostý človek? Veď aj šarišsko-zemplínska riekanka „Idzem do varoša po orvoša, bo mi dermek chory“ je iba paródiou na odrodilectvo, keď aj varoš, aj orvoš, aj dermek majú svoje ekvivalenty v slovách mesto, dochtor a dzecko.

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že východoslovenské nárečia prevzali istú sumu slov z ukrajinčiny či z rusínčiny. Rusínčina, ktorej slovníkový aj morfologický základ je vo východoslovenských nárečiach, ale ktorou sa dohovoria aj rusínski obyvatelia Haliče a Sedmohradska, by síce mohla potvrdiť teóriu niektorých lingvohistorikov, že stredoslovanské národy majú svoj jazykový pôvod v južnom cípe karpatského oblúka, teda na Spiši, v Šariši, v Zemplíne a v Above, ale ako taká je aj východoslovenským subdialektom, a v súvislosti s tým otvorenou zostáva iba otázka, či je pramatkou alebo najmladším potomkom tejto dialektovej skupiny. Dnes, keď už existuje aj oficiálne uznaný rusínsky jazyk a ten má svoje schválené, ale praxou ešte nedostatočne preverené pravidlá, ostáva nám už iba veriť, že jeho zástancovia nepreukážu apetít vstrebať do tohto subdialektu, právom či neprávom uznaného za samostatný jazyk, aj subdialekty etnika, na území ktorého žijú. Lebo skúsme pochopiť, o čo ide: poznáme krajiny, v ktorých sa hovorí jazykom prislúchajúcim viacerým etnikám (angličtina, nemčina, španielčina) a nezaráža nás, keď Rakúšan hovorí po nemecky a Austrálčan po anglicky, lebo jazyk a územie sú v tej-ktorej krajine totožné; ešte aj Baskovia, aj keď nemajú zatiaľ územnú samostatnosť, žijú na území, kde sa hovorí po baskicky. Ale na akom území žijú a aký územný celok tvoria Rusíni? Ak povedia, že v Šariši, potom musíme konštatovať, že v Šariši úradne platí slovenčina a neoficiálne šarišský dialekt; ak v Zemplíne, potom je tu najužívanejšia zemplínčina a na Spiši zas spiština. A iba v rámci susedského uznávania subdialektov môžu Šarišania povedať, že poznajú na svojom území aj jednotlivé rusínske osídlenia, kde sa hovorí po rusínsky, Zemplínčania to isté vyhlásia o svojom teritóriu, atakďalej, atakďalej... Ale že subdialekt, ktorým sa v týchto osídleniach rozpráva, je samostatným jazykom, keď je predsa jasné, že ide iba o odchýlky od bežne používaného

dialektu, to sa už vysvetľuje dosť ťažko. Rusíni nie sú predsa Rómovia, ktorí sa musia naučiť jazyk svojho okolia, aby mohli existovať, Rusíni sa so svojím okolím dohovoria od narodenia, takže čím si teda ich subdialekt vyslúžil štatút národného jazyka? Pýtame sa iba zo zvedavosti, kam potom zaradiť tých občanov východného Slovenska, ktorí hovoria rusínskym subdialektom, ale hlásia sa k takzvanej rusínsko-ukrajinskej národnosti? Tí predsa musia automaticky vyhlásiť za svoj úradný jazyk ukrajinčinu a dialekt, v akom sa dorozumievajú, za ukrajinský. Jaj, lenže potom je to všetko priveľmi pritiahnuté za vlasy, lebo bežný Rusín z Pčoliného sa s Ukrajincom z Kyjeva, ktorý rozpráva svojím úradným jazykom, dohovorí takisto ťažko ako tradične rozprávajúci Zemplínčan, Abovčan alebo Šarišan... Lenže ak odmyslíme tieto politické aspekty vyporiadania sa s rusínčinou a berieme ju za jeden z východoslovenských subdialektov, potom nemusíme pochybovať o tom, že aj ona sa mohla v minulosti rozvíjať aj cez kontakty s ukrajinčinou a aj ona mohla ovplyvňovať rozvoj nárečí najmä v severných končinách Šariša a Zemplína. Zato však na nami skúmanom území, a to aj napriek tomu, že v blízkosti sú grécko-katolícke obce Závadka a Poráč, nenájdete po rusínčine ani stopu. Zo Spišskej Novej Vsi do takých Medzilaboriec, kam mohla teoreticky okrajovo zasiahnuť aj ukrajinčina, je vlakom približne dvestodvadsať kilometrov (to je ako z Banskej Bystrice do Senice) a na tejto trase ako mocný filter stoja – ak nerátam abovský – dva dialekty: šarišský a zemplínsky. Akýže už vplyv majú na seba nárečia takých vzdialených miest, keď medzi nimi stojí nota bene rad subdialektov? Medzi Bystricou a Senicou je napríklad jazykovo výrazná Žilina a medzi „rečujúcou“ Spišskou Novou Vsou a Medzilaborcami trebárs „hutoriaci“ Prešov a Košice. Ale ak by chcel niekto nasilu nájsť spojenie medzi rusínčinou, s ktorou sa stretávame už aj v severnom Šariši a dokonca, ojedinelo, aj na severnom Spiši, museli by sme si položiť otázku, v čom mohla rusínčina ovplyvniť spištinu, keď vieme, že jazykové vplyvy idú cestou od civilizovanejších k menej civilizovaným etnikám, nikdy nie naopak. Neviem. Možno je to ináč a raz mi to niekto vysvetlí, dúfam, že s konkrétnymi dôkazmi... Ja som v tomto zmysle na nijaké prepojenie nenaďabil.

A teraz to najnevyhnutnejšie o systematickej gramatike skúmaného nárečia:

Skúmaný subdialekt je súčasťou spišských nárečí a jeho gramatické pravidlá sa riadia istými všeobecnými pravidlami. Odchýlky, ktoré v jednotlivých obciach či skupinách obcí na Spiši nachádzame, sú odchýlkami nepodstatnými a nedotýkajú sa ani základov ohýbania a tvaroslovia, ani syntaxe a slovníkového základu spišských nárečí. A tie zas patria do prirodzene sa vyvinuvšej skupiny východoslovenských dialektov, kam okrem spištiny patrí aj šariština, zemplínčina, abovčina a ako zvláštne, sčasti nadregionálne nárečie či jazyk, aj rusínčina. S nepatrnou výnimkou rusínčiny, ktorá sčasti kopíruje podkarpatskú ukrajinčinu (a tá je zas spätne v mnohom ovplyvnená východoslovenskými a sčasti haličsko-poľskými dialektmi), majú východoslovenské nárečia takmer totožný slovník a gramatiku, ale aj spomínaný jednotný prízvuk na predposlednej slabike v slove. Sú tu, pravda, rozdiely, a to rovnako v slovníku (pale-pater-kukaj = pozri, a to po zemplínsky, po šarišsky a po spišsky), ako aj v gramatike, hlavne v ohýbaní slov (chlopoj-chlopovi-hlopovi = chlapovi), hoci tieto rozdiely postrehne spravidla iba skúsené ucho.

Pre užívateľov na osvieženie a pre nezasvätených na poučenie rozvediem tu skloňovaciu a časovaciu schému skúmaného subdialektu, pričom pre vierohodnosť použijem ohýbycie vzory z obdobia, ktorého sa náš slovníček pridŕža ako východiska, teda zhruba z tridsiatych rokov nášho storočia. Z týchto príčin tam bude aj 5. pád, a to tým skôr, že ten sa na Spiši uplatňuje dodnes.

Skloňovanie

chlap sluha dub meč

hlop sluha dub mečhlopa sluhu duba meča hlopovi sluhovi dubu mečuhlopa sluhu dub mečhlope! sluho! dube! meču!hlopovi sluhovi dube mečuhlopom sluhom dubom mečom

hlopi sluhove duby mečehlopoch sluhoch duboch mečochhlopom sluhom dubom mečomhlopoch sluhoch duby mečehlopi! sluhove! duby! meče!hlopoch sluhoch duboch mečochhlopami sluhami dubami mečami

žena ulica dlaň kosť

žena ulica dlaň koscženy ulici dlani koscižene ulici dlani kosciženu ulicu dlaň koscženo! ulico! dlaň! kosc!žene ulici dlani kosciženu ulicu dlaňu koscu

ženy ulice dlane kosciženoch ulicoch dlaňoch koscochženom ulicom dlaňom koscomženy ulice dlane kosciženy! ulice! dlane! kosci!ženoch ulicoch dlaňoch koscochženami ulicami dlaňami koscami

mesto srdce vysvedčenie dievča

mesto serco vyšvečene dzievče (zried. dzevče)mesta serca vyšvečeňa dzievčecamestu sercu vyšvečeňu dzievčecumesto serco vyšvečene dzievčemesto! serco! vyšvečene! dzievče!mesce sercu vyšvečeňu dzievčecumestom sercom vyšvečeňom dzievčecom

mesta serca vyšvečeňa dzievčetamestoch sercoch vyšvečeňoch dzievčetochmestom sercom vyšvečeňom dzievčetommesta serca vyšvečeňa dzievčetamesta! serca! vyšvečeňa! dzievčeta! mestoch sercoch vyšvečeňoch dzievčetochmestami sercami vyšvečeňami dzievčetami

No, čo poviete? Kým v množnom čísle sa v spisovnom jazyku takmer pri všetkých vzoroch vyskytujú štyri pádové koncovky, lebo genitív plurálu nie je nikdy totožný s ablatívom (chlapov-chlapoch, žien-ženách, miest-mestách a podobne), spiština si vystačí s troma, keďže spomínané pádové koncovky sú tu totožné: aj v genitíve, aj v ablatíve sú rovnaké: hlopoch, ženoch, mestoch. Zato sa však vo vokatíve singuláru pridržiava archaických tvarov (hlope, sluho, ženo a podobne), čo patrí medzi nemenné odlišovacie znaky tohto nárečia a čoho sa ono, aj keď sa podistým bude vyvíjať aj naďalej, sotva bude môcť vzdať. Lebo ak by nastal čas, že by v Smižanoch oslovil niekto dospelého muža výrazom ujko! namiesto ujku!, nebude to už spiština. (Ba ešte aj keď sa namiesto toho použil čiastočne z maďarčiny prevzatý termín bačik, Smižančan ho v oslovení sformoval do ľubozvučnej podoby bačiku!)

Ako je však skúmaný subdialekt po gramatickej všeobecne a po ohýbacej stránke zvlášť napojený na spisovný jazyk, objavíme pri skúmaní časovacích podôb. Keby nie to, že koncovka neurčitku je vo všetkých východoslovenských (ale aj v niektorých iných) nárečiach –c a nie -ť, čo občas, ale zas nie vždy, podmieňuje aj zmenu kmeňotvornej prípony, bolo by časovanie tu aj tam totožné. Ale nie je, aspoň nie vždy. Zoberme si napríklad sloveso rozumieť. V spištine je v neurčitku zhoda (rozumec), ale namiesto dvojhlásky ie je v spištine prosté e, ktoré sa pri ohýbaní mení na i: rozumim, rozumiš, rozumi, rozumime, rozumice, rozumia...

Treba však podotknúť, že aj spisovný jazyk, napríklad v súvislosti s koncovkou –ieť, používa dva časovacie spôsob - s koncovkami –iem, -ieš (rozumiem, rozumieš), a s koncovkami –ím, -íš (horím, horíš), čo už nie je až také vzdialené spomínanému spišskému zvratu rozumim, rozumiš. Ale tam, kde je koreň spišského slova identický s koreňom slova spisovného (česať-česac, žať-žac, biť-bic, robiť-robic), je aj časovanie, dokonca vo všetkých časoch, rovnaké: češem, žnem, bijem, robim; česal som; budzem česac (starý tvar budzem česal), učesal som; učešem atakďalej.

Kým však také tvary, ako je trpný rod, podmieňovací spôsob, slovesné podstatné meno sú v spištine bežné a spravidla aj totožné so spisovným jazykom, chudobné sú východoslovenské nárečia na prechodník a činné príčastie minulé. Ak sa prechodník tu i tam použije, uplatňuje sa v ňom zdvojená prechodníková koncovka –cky (iducky, trimajucky, cofajucky), čo poznáme aj z hovorovej stredoslovenčiny. Zaujímavé však je, že pri tvorbe slovesného imperatíva je spiština miestami modernejšia ako spisovný jazyk, lebo dokáže uplatniť skrátené imperatívne tvary (zhaš-zhasni, ukuš-uhryzni, zababuš-pozavínaj). Tak sa takmer nepreložiteľným stalo príslovie Jedz a   rošni! , lebo aj keď sloveso rásť má v slovenčine svoj imperatívny tvar rasti, sotvakto z nás ho počul niekoho vysloviť.

Ak som nepostupoval pri hľadaní odlišnosti slovných druhov v zaužívanom poradí (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá atakďalej), neurobil som to z nevedomosti, ale preto, že pri podstatných menách a slovesách sa dajú hľadať rozdiely a zhody akosi najrukolapnejšie. Už ťažšie sa to vytyčuje pri takých prídavných menách. V záujme prehľadnosti predkladám skloňovaciu schému:

pekný, -á, -é; -í, -é

1. pád šumny, -a, -e; -e 2. pád šumneho, -ej, -eho; -ych 3. pád šumnemu, -ej, -emu; -ym4. pád šumneho, -u, -e; -ych, -e5. pád sa skloňuje ako pád 1. 6. pád šumnym, -ej, -ym; -ych7. pád šumnym, -u, -ym; -yma

cudzí, -ia, ie; -í, -iecudzi, -a, -e; -e cudzeho, -ej, -eho; -ich cudzemu, -ej, -emu; -imcudzeho, -u, -e; -ich, -ecudzim, -ej, -im; -ichcudzim, -u, -im; -ima

otcov, -a, -o; -i, -eocov, -a, -o; -o ocoveho, -ej, -eho; -ych ocovemu, -ej, -emu; -ymocoveho, -u, -o; -ych, -eocovym, -ej, -ym; -ychocovym, -u, ym; -yma

Pozoruhodné a od spisovnej slovenčiny zásadne odlišné je tu okrem obligátneho krátenia iba to, že v 6. a 7. páde singuláru sú v maskulíne a v neutru pádové koncovky rovnaké.

Stupňovanie prídavných mien je takisto analogické so spisovným úzom, pravda pri vynechaní samohlásky i v koncovke 2. stupňa, keďže spiština nepozná dvojhlásky ia, ie: 2. stupeň –ši, -ša, -še, napríklad glupy-glupejši, -a, -e; mudry-mudrejši, -a, -e; 3. stupeň naj- -ši, napríklad najglupejši, najmudrejši. O niektorých nepravidelnostiach v stupňovaní (dobry-lepši, šumny-krajši) sa nebudeme zmieňovať, lebo sú spravidla v zhode so spisovným jazykom.

Isté rozdiely nájdeme aj v skloňovaní čísloviek a zámen. Napríklad slovo piaty sa skloňuje ako v spisovnom jazyku, iba v lokáli singuláru má namiesto koncovky –om koncovku –ym: o piatym hlopovi. A to isté platí aj o skloňovaní zámen: on – o nim (ňom), o tym (tom). Táto odchýlka sa vzťahuje aj na stredný rod: ono – o nim (ňom), o tym (o tom). Inštrumentál singuláru ženských čísloviek a zámen má takú istú koncovku ako podstatné mená ženského rodu: s jednu ženu, s ňu a ten istá pád v pluráli bude znieť s jednyma ženami, s nima.

Odlišnosti v používaní pádových predložiek si môžeme najnázornejšie zdokumentovať na príklade skloňovania zámena ja: ode mne, ku mne, na mne, o mne, se mnu. Vynímajú sa tu predložky ode a se namiesto odo a so. Akiste poľština ovplyvnila použitie predložky do: price do nas, idzem do vas. Teda nie k vám, k nám, k tebe, ale do nas, do vas, do tebe.

Pri spojkách, ktoré sa nelíšia od spisovných principiálne, ale iba v detailoch, je najpozoruhodnejšie používanie zvratu žeby namiesto spisovného aby: žeby sce znali, žeby sce prišli do nas. Spojkový zvrat aj má niekedy v spištine podobu aji, no pravdepodobne nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že to koncové –i sa tam dostalo buď ako to typické slovanské zmiernenie priechodu medzi dvoma spoluhláskami (napríklad v spojení aj-i-ja), alebo je to jednoducho pazvuk, aký vydávame, keď si nevieme poradiť so zhlukom ťažko za sebou vysloviteľných hlások.

Anton Kret