Click here to load reader

STRACH (FEAR)

  • View
    922

  • Download
    2

Embed Size (px)

DESCRIPTION

E-bronchure of university project. Originaly was printed out for education purposes.

Text of STRACH (FEAR)

  • 1. STRACH. . . . . . . . ?!Projekt OP KMaKD FPV Zilina

2. O PROJEKTE: Martin Zatko: priprava textov a pouzitych zdrojov, vyber pojmu, priprava osnovy, clenovia timu a ulohy:informacny prieskum, priprava prezentacieIda Pekarova: zostavenie timu, vyber po- jmu, priprava osnovy, informacny pries- Tibor Gres: priprava textov a pouzi- kum, zostavenie brozury, kontroly, prip-tych zdrojov, vyber pojmu, priprava rava prezentacieosnovy,nformacny prieskum, priprava prezentacie Peter Ziduliak: technicka stranka projektu, vyber pojmu, priprava osnovy, navrh a Cielom projektu je vysvetlenie a pribli- priprava grafiky, priprava e-brozury, kon- zenie pojmu strach z viacerych hladisk, troly, priprava prezentacie s pozitivny efektom pre citatela. 1 2 3. OBSAH: Hrozba a nebezpeenstvo s v ivote vznamn uda- ....a ideme TETYlosti, a preto strach, ktor vyvolvaj je motivujci. Strach je emocionlnou reakciou na hrozbu. Bez stra- - Uvod > > >> > > > > str. 4 chu by udsk druh nepreil. Okrem signlnej funkcieje emcia strachu -Vyvoj pojmu > >>> >> str.5schopn mobilizovatelesn a psychickzloky, ktor-Podstata pojmu > > > >> > >str.6 TEST: in font --:__pomhaj prekonaohrozujcu situciu. - Teoreticke ponatie pojmu > > > str. 7 75_.fsDruh poloha tejtoemcie je t, v ktorejzanik ochrann - Prakticke ponatie pojmu > > > str. 11funkcia. V tejto polo-he brni jednotlivcovizvlda prirodzen- Zaver > >> >>> > > > str.16 kadodenn za aspsobuje oslabenie a detrukciu.-Prilohy > > > > > > > > > str. 20 Afektvnou formou strachu je pocit hrzy alebo zdese-nia, ktor vyvolva bezmocnos alebo bezbrannos. 3 4 4. VYVOJ POJMU STRACH:Strach m v udskch dejinch nezastupiten miesto,....a ideme TETYstle bude neoddelitenou sasou jeho vvoja.Repekt, cta, kult, ale aj strach samotn motivovali -jaskynnho loveka k mabm, m zaala ra umenia.Svoje maby realizoval v jaskyni, ktor pre neho pred- stavovala bezpeie, bol chrnen pred ivlami a prro- dou. Poas tiscro udstvo sperilo s tm istm strachom, len vTEST: in font --:__ zmenenej forme.Kresansk kultra zala75_.fs trochu alej a okrem jeho prekonvania sa nm aj ivilaV slovnku mono njs slovo strach ako definciu pretiesniv pocit, vyvolan hroziacim nebezpeenstvom napr. bosorkyalebo inou, neprjemnou, zodpovednos vyadujcousituciou. Synonymom pre slovo strach me by slovo dmoni, diabol a peklotiese. kacri, mor:PODSTATA POJMU5 6 5. TEORETICKY POHLAD:- So strachom s spojen rzne pokusy o tek, Strach: priom existuje aktivujci a deaktivujci Biologick vznam strachu vyplva z jeho spojenia strach. aktivcie organizmu s mobilizciou energie, ktor bude vynaloen na boj alebo tek.Pud sebazchovy napr. tek z horiacej budovyje aktivujcim strachom, ale zotrvanie na mieste almi rznymi formami niku z nebezpenej situcieako prikovan je deaktivujcim strachom. s skrvanie sa (jeho biologickou obdobou s mim- ikry). Thodule Ribot rozlil dve formy pudu sebaz-Deaktivujcim strachom je strnulos, nehybnos chovy: obrann strach, a ton hnev. stvanie sa mtvym zmtvenie. Aktivujci inok strachu vyvolva siln vntornS to vroden reakcie niektorch druhov zvieratnaptie. Zbavenie sa strachu je prevan ako sil-na bezprostrednnebezpeenstvo,n ava a ukudnenie. Strach sa me vyvja zoz ktorho niet niku a ttozaknutia, ktor m charakteristick vrazov vzorecformu obrany volia preto,a je vyvolvan nhlymi silnmi neoakvanmi pod-lebo niektor dravci mtve ivochy netmi.nenapdaj. Strach je neprjemn emcia, ale existuje aj jehoStrach je vdy konkrtny z prjemn forma, napr. zuba v sledovan hororovchnieoho uritho a mfilmov, ktor je podmienen vedomm odstupom odpredmet.zkos na rozdielpozorovanho nebezpeia.od strachu nem predmet.7 8 6. Strach: Uzkost: m je vedom kontrola situcie menia, tm viezkos je pocit hrozby, ktor nem konkrtny zdroj je zdesenie z uritch situci, najm z tch, kde vys- alebo predmet, naproti tomu strach je vdy obavou z tupuj nadprirodzen sily, przraky ovldajce temnnieoho konkrtneho, m svoj objekt. sily, nieo neznme. zkos je existencionlna, je pocitom zo ivota, Svis to aj so strachom z tmy, ktor nie je vroden, ktorho protikladom je pocit istoty je to teda pocit ale vyvolan asociciami tmy a temnch sl, resp. tmy neistoty, resp. neuritej hrozby, ktor nevedom- a noci plnej nebezpeia.ky doprevdza rzne negatvne aspekty ivota (osamelos, odcudzenie a alie fenomny modernej U loveka taktie prevlda obava a strach vyvolandoby). symbolickmi podnetmi, ktor svisia skr so sym- bolickmi ako fyzickmi hrozbami (strata preste,zkos je neznesiten, pretoe je druhom vn- povesti, tvre, dobrej povesti).tornho naptia ako kad negatvna emcia, a preto je sprevdzan tendenciou k jej odreagovaniu (k Existuj vak aj vroden druhy strachu, napr. u opczmeneniu zkosti). strach z hadov, u det rannho veku z neprtomnosti matky, ktor je zdrojom pocitu istoty.Vraznmi fyziologickmi symptmami je sprevdzan zkos, najm zvenou frekvenciou srdcovho tepu, Neistota me vyvolva rzne druhy strachu, napr. zo zrchlenm dchanm a zmenami vegetatvnych reak- skky, z verejnho vystpenia. Strach mu vyvolva ci, predovetkm zvenm potenm. aj predstavy rznych zlyhan, rizk a hrozieb.9 10 7. Uzkost: Uzkost: Behaviorlne je spojen s nikovmi alebo aj sObe posledn formy zkosti, ktor s dvoma strnkami tonmi spsobmi sprvania (zkostn agresia, t.j. toho istho javu, s spojen s nutkavm neurotickm jednak pokus o obranu bojom a jednak aj vonkajia sprvanm. agresia, sprevdzan vntornou zkosou z monch dsledkov). Hlbinn psychologick poatie zkosti rozpracoval F. Riemann (1961), poda ktorho zkos patr k zkos spojen s pocitmi bezbrannosti deaktivuje, udskej existencii. V dejinch udstva je mon njs ale me tie paradoxne podnecova k zvenmu, pokusy prekona ju, napr. v mgii a v nboenstve. a extrmnemu vkonu, me podporova aj dezorganizova proces uenia. Proti zkosti meme vyvin len urit obrann pocity, odvahu, dveru, vieru, lsku a alie. plne sa zbavi pecilnu teriu zkosti vypracoval S. Freudzkosti je nemon, pretoe ben spsob ivota ju (1926), ktor ju spoiatku chpal ako reakciu na sex- stle znovu a znovu vyvolva a samotn retriktvna ulnu frustrciu. Neskr vak psychoanalytick poatiepovaha kultry je spojen so splodenm zkosti (napr. zkosti viedlo k rozleniu jej troch foriem: zo sexu rob hriech, zlo, a tm spja sexulne tby loveka s hriechom vznik zkos loveka). >prv relna zkos vyvolan hrozbamivonkajieho sveta, Pretoe v ivote narame na doteraz nepoznan, >druh vyvolan tlakom nadja, t.j. s vedomm, neist, nedveryhodn a zjavn hrozby, sprevdza ns >tretia forma zkosti je pudov zo silno prejavuzkos ivotom ako tie.jcich sa pudov. 11 12 8. Uzkost: Fobia: Riemann rozlil nasledujce zkladn druhy zkosti:Okrem strachu a zkosti mono spomen ete fbiu, ktor m tie vek vplyv na nae ivoty.>zkos prevan zo straty ja a ako zvislosFbia je iracionlny, neovldaten strach z konkrtne- ho objektu, situcie alebo innosti. Napriek tomu, e si lovek uvedomuje bezdvodnos svojich pocitov, nevie ich ovlda. >zkos z utvrania ja, prevan ako stratabezpeia a ako izolcia>zkos zo zmeny prevan ako neistota apominutenosFbia sa objavuje u pri predstave danho objektu. Psychick situcia sa ete zhor pri snahe vzdorova >zkos z nutnoti prevan ako konenos a jej. Predstaven charakteristiky modeluj fbiu donesloboda. podoby patologickho fenomnu. Fbie s prkladom zlyhania obrannej stratgie. 13 14 9. Strach ako tak sa eliminova plne ned nie je 2. prema nad alternatvami ODPORUCANIAZAVER:- mon i bez neho. Existuj vak spsoby, ako strachu eli, bojova s nm, a tak minimalizova neznmo je najvm zdrojom strachu. Ak neviete, jeho negatvny vplyv. s m mte do inenia, dsledky sa mu javi horie ako s. Treba pochopi silu strachu.Tu s niektor zo spsobov boja proti strachu znespechu, ako ich popisuje John Weasley naSnate sa prema nad monmi dsledkami (dobr-svojom blogu PickTheBrain: mi i zlmi) tak, e naozaj pochopte riziko nespechu a vhody spechu. Analza tchto vsledkov vm me pomc urobi logick rozhodnutia bez toho, aby ste1. zvi cenu neuskutonench prleitostboli prli ovplyvnen strachom.3. uvaujte nad najhorm monm scenrom vyhbanie sa riziku je najvou stratou preud, pretoe toto riziko im me prinies viac predstavte si to najhorie, o vs me v ivoteprleitost. Idelna karira obsahuje mnostvostretn a polote si otzku, i by ste dokzali i aj vrznych prleitost (niekedy riskantnch, niekedy tejto najhorej situcii. Odpove je takmer vdy klad-bezpench), ktormi mono skombinova n. Potom posme pravdepodobnos, e nastane ttobezpen kariru s vysokm potencilom rastu.najhoria monos i pravdepodobnos, e sa vysky- tn in, lepie monosti. Na zklade toho zistme, eAle zase na druhej strane bez riskovania nietn strach nebol priamo mern pravdepodobnosti alepch monost.zvanosti situcii, ktorch sa obvame 15 16 10. 4. pochopi pozitva nespechu7. spli lode, spli za sebou mosty kad nespech je skkou v ivote a vedie k prv vec, ktor starovek Grci bojujci na cudzch monmu rastu. Aj ke vs nespech nieo po zemiach robili po zakotven, bolo plenie lod, na finannej strnke stoj, z edukatvneho pohadu hoktorch tam prili. nov sksenosti vyvauj.5. pripravi si pln na nepredvdan situciu alm spsobom ako prekona strach, je pripravi si pln pre prpad vskytu nepredvdanej situcie. Ak vm aj primrny pln zlyh, stle mte monos zachova si status quo so zlonm plnom. Ak aj teda zlyhte, stle nemuste strati vetko.6. nevyhba sa vzve, ale eli jej tento spsob je najlepm na zvldanie strachu, leboKe bojovnci nevideli in spsob, ako by sa dostali vaka nemu je mon nazbiera sksenosti a mdros. domov k svojm rodinm ako vazstvom, mali v boji Je to ako skkanie do jazera prv krt netute,psychick a morlnu prevahu. Ke si lovek uvedomu- ak hlbok je voda, ale po viacerch skokoch si uje, e jeho jedinou cestou je len spech a vazstvo, verte viac a prestvate sa b. Postupne si vybudujteneuvauje nad monosou prehry, i nespechu. Pust dveru, a km svoj strach neovldnete. sa do boja a oakva to najlepie. 17 18 11. POUZITE ZDROJE: PRILOHY: NAKONEN, Milan. 1998. Encyklopedie obecn psy-Sasou tlaenej ver