ANDSKÉ ŠTÁTY Čile Bolívia Peru Ekvádor

SPOLOČNÉ ZNAKY

zaberajú takmer celý západ Južnej Ameriky

prechádza nimi spoločné pohorie – Kordillery (ANDY)

sopečná činnosť

značné nerastné bohatstvo

obyvateľstvo žije vo veľkej nadmorskej výške

prevahu obyvateľstva tvoria AMERINDIÁNI a MESTICI

veľké rozdiely v ekonomickej a životnej úrovni obyvateľstva

POLOHA A FYZICKÁ GEOGRAFIA ŠTÁTOV

priemerná nadmorská výška

kontinentu – 580 m

Z pobrežie J Ameriky –

juhočílske pobrežie so zálivmi

fjordového typu

najvyšší vrch oblasti – Ojos del

Salado (6893 m n.m)

Karibské more

Panamský prieplav

Tichý oceán

SOPEČNÁ ČINNOSŤ 55 činných vulkánov, 40

vyhasnutých Gualatiri 6060 m n. m. Lascar 5990 m n.m. Cotopaxi 5897 m n. m. epicentrum: Peruánsko -čílska

hlbokomorská priekopa (8066 m) – stret Tichooceánskej tektonickej dosky a Nazcy

oblasť patrí do tzv. „ohnivého kruhu“

POVRCH

GUAYANSKÁ VYSOČINA náhorné plošiny: ALTIPLANO NAZCA púšť: ATACAMA – najsuchšie

miesto na Zemi (žiadne zrážky) AMAZONSKÁ NÍŽINA ORINOCKÁ NÍŽINA

VODSTVO AMAZONKA – pramení v Peru

MAGDALENA

CAUCA

MARANON

HUALLAGA

UCAYALI

RIO NEGRO

TITICACA – najvyššie položené jazero na svete s

verejnou vodnou dopravou 3821 m n. m.

PODNEBIE

vplyv: morské prúdy (Peruánsky)

prevládajúce vetry vertikálna členitosť

Ekvatoriálne pásmo - zaberá malú časť Ánd v oblasti Ekvádoru, okolie tvorí subekvatoriálne pásmo (vlhké letá a suchá zima) Mierne suchá klíma - v oblasti Patagónie, ktorá leží v zrážkovom tieni Ánd – je výrazne suchšia a v zime dochádza k prenikaniu chladného antarktického vzduchu Púštne tropické podnebie - v centrálnej časti Ánd, kde napadajú takmer žiadne zrážky – podnebie je v tejto oblasti ovplyvnené studeným Peruánskym prúdom a na pevninu neprináša žiadne zrážky

FLÓRA

patrí k neotropickej a antarktickej oblasti

vždyzelené tropické pralesy lesostepi savany suché lesy trávnaté stepi – pampy kaktusové púšte vysokohorské pustatiny –

PUNA, PARAMO, GRAN CHACO

FAUNA

neotropická oblasť cicavce: puma, jaguár, tapír,

lama – vikuňa, guanako, alpaka, mravčiar, leňoch, pásavec, opice malpy,

vtáctvo: harpya, kondor, tukan, kolibríky, papagáje

plazy: anakonda, boa, kajman, mäsožravé rybky: pirane

HISTÓRIA osídľovania Andskej oblasti

HISTÓRIA osídľovania Andskej oblasti staroveké kultúry: Chavin, Močikovia, Nazca ríša INKOV (1200-1553) - Cuzco – hlavné centrum - najväčšia ríša v celej Amerike - množstvo architektonických pamiatok – Macchu Picchu - Španieli zničili ríšu Inkov a celý región sa stal súčasťou Španielskeho

impéria - neúspešné snahy o vymanenie spod nadvlády španielov počas 250

rokov - SIMON BOLÍVAR – generál a politik – najväčší hrdina boja za

nezávislosť juhoamerických štátov – Republica Bolivariana de Venezuela – názov meny: Bolívar

- v prvej polovici 19. stor. sa boje o nezávislosť zintenzívnili a všetky andské štáty postupne získali nezávislosť (Chile ako prvé)

- následné územné spory medzi Čile, Peru a Bolíviou vyústili do ďalšej vojny Bolívia stratila prístup k moru

- spor Bolívia vs. Čile - r.1884 Bolívia stratila prístup k Tichému oceánu - púšť Atacama-pričlenená k Čile

- Ekvádor vs. Peru – dlhotrvajúci spor o oblasť Amazonu - mierová dohoda v Rio de Janeiro- Ekvádor stratila 184 tis.km2 - 26.1.1995 o 50 rokoch obnovený konflikt s Peru-ekvádorsko-peruánska

dohoda o zriadení 528 km2 demilitarizovanej zóny - spor Peru vs. Čile

- vojna v r.1879-1884 (ložiská liadku) - porážka Peru Čile získalo provincie Tarapacá, Arica, Tacna

Štát Nezávislosť

Bolívia 1825

Čile 1818

Ekvádor 1822

Peru 1821

20. stor. – poznamenané nestabilitou s rýchlou výmenou vládcov (v Bolívii dokonca až 192 prevratov)

spoločnou črtou regiónu – radikálne vlády a diktátori – vojenská JUNTA (vláda, forma vojenskej diktatúry)

Čile – Augusto Pinochet - najvýznamnejšia diktatúra nastolená diktatúra (1973 – 1989) negatíva: represálie, politické prenasledovanie pozitívum: vyviedol krajinu z hospodárskej stagnácie oficiálne diktatúra končí v r. 1989, avšak až do r. 1997 Pinochet ovládal armádu zločiny proti ľudskosti počas jeho vlády – dodnes nepotrestané (A. Pinochet

zomrel v r. 2006 bez toho, aby mu bolo niečo dokázané, nikdy nebol odsúdený za zločiny proti ľudskosti)

vojenský puč (zo socialistického režimu do obdobia vojenskej diktatúry – 1973-1989) od 90. rokov v Čile demokratická vláda

•Bolívia hlavné mesto: Sucre (oficálne hlavné mesto) La Paz (sídlo vlády) prezidentská republika (Evo Morales Aima ) mena: boliviano územnosprávne členenie: 9 departmentov

•Ekvádor hlavné mesto: Quito prezidentská republika (Rafael Correa) mena: od r. 2000 americký dolár (dovtedy sucre) územnosprávne členenie: 22 provincií

Čile hlavné mesto: Santiago de Chile prezidentská republika (Verónica Michelle Bacheletová –

prvá žena na čele krajiny v r. 2006) mena: čílske peso územnosprávne členenie: 15 regiónov

Peru hlavné mesto: Lima prezidentská republika (Ollanta Humala) mena: nuevo sol územnosprávne členenie: 25 departmentov, 1 provincia

OBYVATEĽSTVO nerovnomerne rozložené najväčšia hustota obyvateľstva : Ekvádor 49 obyv./km2, Kolumbia 39

obyv./km2, Bolívia 10 obyv./km2, Čile 22 obyv./km2 prirodzený prírastok: Bolívia 1,9%, Ekvádor 1,8% natalita: Bolívia 23,3 ‰, Ekvádor 20,3 ‰, Peru 19 ‰, Čile 14,5 ‰ Mortalita: Bolívia 6,59 ‰ , Čile 5,92 ‰, Ekvádor 5,00 ‰, Peru 6,00 ‰

vysoká negramotnosť obyvateľstva

Najviac zaľudnené oblasti:

veľké nadmorské výšky (klíma) - Andy

okolie jazera Titicaca

Andské plošiny

JAZYKOVÁ a RASOVÁ

štruktúra V J Amerike vyše 100 jazykových rodín

zo zachovaných indiánskych jazykov: Kečuánsky

jazyk (Inkovia z Cuzca) + ajmarčina = Peru, Bolívia

Španielčina = prvý úradný jazyk

RASY

mesticko - belošská

amerindiánsko - mestická

amerindiánska –pôvodné

obyvateľstvo

EKVÁDOR: 65% mestici, 25%

amerindiáni

PERU:45% amerindiáni, 37% mestici

BOLÍVIA: 55% amerindiáni, 35%

mestici

ČILE: 59% belosi, 31% mestici

Štát Hlavné mesto Počet obyvateľov

ČILE Santiago de Chile 5,10 mil.

EKVÁDOR Quito 1,50 mil.

BOLÍVIA Sucre 300 tis.

PERU Lima 7,6 mil.

(zdroj: www.wordatlas.com, 2015)

MESTÁ

http://www.wordatlas.com/

EKVÁDOR

Quito- druhé najvyššie položené hlavné mesto vo svete

Guayaquil- najväčšie a najľudnatejšie prístavné mesto

PERU

Lima- v roku 1551 založená najstaršia univerzita v Južnej Amerike

Cusco- v minulosti hlavným mestom ríše Inkov, pamiatky zapísané do UNESCO

Callao- najväčší peruánsky prístav, vstupná brána do Peru

ČILE

Santiago de Chile - najstaršie mesto európskeho pôvodu

Valparaíso- druhé najväčšie mesto a najvýznamnejší prístav v Čile

BOLÍVIA

Sucre- oficiálne hlavné mesto, historické centrum zaradené do UNESCO

La Paz- administratívne centrum, najvyššie položené mesto na svete (3640 m.n.m)

Santa Cruz- najväčšie mesto

LA PAZ

Hospodárstvo

základom je ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo

bohaté na nerastné suroviny vo vysokých nadmorských výškach

Pohorie Kordillery (Cordillera de los Andes)

Náhorná plošina Altiplano (hlavne Bolívia)

najdôležitejšími surovinami na ťažbu, spracovanie a export sú farebné a drahé kovy,

ropa, drevo

Štát Priemysel Poľnohosp

odárstvo

Služby

Čile 42% 5% 53%

Bolívia 37% 11% 52%

Peru 36% 8,5% 57,5%

Ekvádor 37,5% 6% 56,5%

Čile

meď– sever krajiny ,1. miesto na svete (34% svetových zásob)

Chuquicamata – najväčšia „otvorená“ baňa na svete a 2. najhlbšia (hĺbka 850 m)

lítium– 1. miesto vo svete (18% svetových zásob)

ťažba železa, zlata a striebra

výroba dusičnanov – tzv. čilský liadok – výroba umelých hnojív (Chile salpetre)

získavanie a poskytovanie jódu (1. miesto vo svete – 55% svetovej produkcie)

Peru

ťažba zinku (2. miesto vo svete), zlata (5. miesto vo svete), medi (3. miesto vo svete), striebra (3. miesto vo svete)

ropa – sever krajiny, potenciál na východe krajiny – zemný plyn

Ekvádor

ropa– tvorí 50% z príjmov krajiny, zlato

Bolívia

cín (4. miesto vo svete), zinok, striebro, antimonitu (3. miesto vo svete, pri výrobe skla), železnej rudy a lítia

zlato (Altiplano), ťažba ropy a zemného plynu (1. miesto v Južnej Amerike)

Poľnohospodárstvo a priemysel

najdôležitejšími rastlinnými surovinami sú zemiaky, sója, bavlna, káva, kakaové bôby, banány

živočíšna výroba: v horských oblastiach chov lám a oviec (na vlnu, mlieko, mäso, kože), lov rýb (ryby, výrobky z rýb)

priemysel je dôležitým odvetvím hlavne pri spracovávaní vyťažených surovín a pri spracovaní poľnohospodárskej výroby

hutnícky priemysel (kovospracujúci, oceliarsky), textilný priemysel, potravinársky priemysel, drevospracujúci priemysel, chemický priemysel (rafinérsky priemysel, farmaceutický, výroba priemyselných hnojív)

energetický priemysel – krajiny ťažia s krátkych riek, ktoré sú vhodné pre získavanie elektrickej energie

priemerne 60% tepelné elektrárne (paroplynový cyklus zo získaného zemného plynu)

priemerne 40% z hydroelektrární (Peru až 48%)

Čile

lov lososov a pstruhov (2. miesto vo svete po Nórsku)

svetoznáma výroba Čílskych vín – 8. miesto na svete (Cabernet , Sauvignon,

Merlot)

Peru

celkový počet ulovených rýb tvorí 10% svetového počtu (2. miesto vo svete)

pestovanie koky – 2. miesto vo svete

Ekvádor

produkcia banánov – 1. miesto vo svete

lov kreviet a garnátov, export kvetov, výroba rybích konzerv

Bolívia

nelegálne pestovanie koky a výroba kokaínu – 3. miesto vo svete

potravinársky a textilný priemysel

DOPRAVA tzv. Panamerická magistrála od Aljašky až do

Argentíny. Cesta prechádza všetkými andskými

krajinami. (meria dokopy 48 000 km)

prevažuje cestná doprava, kde veľkú časť ciest

tvoria nespevnené povrchy, najrozšírenejšou je

autobusová doprava

Železničná doprava je najrozvinutejšia v Čile

(6800km) (metro v Santiagu je jedno

z najvyspelejších v Južnej Amerike)

Lodná doprava – menej rozvinutá námorná

doprava na prevoz tovarov, nevyužitá riečna

doprava po Amazonke

Letecká doprava – Najvýznamnejšie letiská

v Santiagu, Quito, Lime a La Paz

Potrubná preprava– Nachádzajú sa tu ropovody

a plynovody vďaka ťažbe ropy a zemného plynu

Andské hospodárske spoločenstvo (Andean

Community of Nations)

spoločenstvo vzniklo v roku 1969, sídli v Lime

(Peru)

členské štáty: Čile, Ekvádor, Peru, Bolívia

konkurenciu mu robí Mercosur (Brazília,

Argentína, ...)

je to hospodárske spoločenstvo s cieľom

vytvoriť zónu voľného obchodu

Zaujímavosti

Quito, Galapágy, Cotopaxi, Baňos, Guayaquil, ...

Machu Picchu, Titicaca, Cotahausi,

La Paz, Laguna verde, Soľná plošina

Torres del paine, San Rafael Glacier, Kanál Beagle

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ