1

MANAŽMENT

Ing. Danica Václavíková

manažment

� Je odvodené od slova to manage (čítaj to menidž), čo znamenáriadiť, viesť, vládnuť

„umenie riadiť podnikovú činnosť“.

„umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku“

� vystupuje v troch základných podobách:� proces� profesia� vedná disciplína

2

vznik manažmentu

� koniec 19. stor. v USA

� priemyselná revolúcia - deľba práce, rozvoj vedy a techniky, manufaktúry, pásová výroba, výroba veľkého množstva tovarov

� Teória manažmentu sa snažila posilniť a zvýrazniťpostavenie a úlohu človeka vo výrobnom procese

americký a japonský manažment

Hlavné rozdiely medzi americkým a japonským manažmentom:

Americký manažment: Japonský manažment:1. krátkodobé zamestnanie 1. celoživotné zamestnanie2. individuálne rozhodovanie a 2. kolektívne rozhodovanie a

individuálna zodpovednosť kolektívna zodpovednosť3. formálna autorita vedúceho založená na 3. neformálna autorita vedúceho

jeho postavení v hierarchii založená na sile vplyvu organizácie osobnosti vedúceho

4. dôraz na finančné výsledky 4. dôraz na kvalitu a zlepšovanie

3

Riadenie

� Pod pojmom riadenie vo všeobecnosti rozumieme usmerňovanie javov, ktoréprebiehajú v prírodných, technických alebo spoločenských systémoch.

� Riadenie je nutnou súčasťou týchto systémov. Kvalita riadenia ovplyvňuje ich správanie, výkonnosť, rozvoj a v konečnom dôsledku podmieňuje ich samotnú existenciu.

Riadenie

� prírodných systémov /napr.: riadenie fyziologických, biologických, mikrobiologických procesov/

� technických systémov /napr.: riadenie strojov, súboru mechanizmov, technologických systémov/

� spoločenských systémov /napr.: riadenie spoločnosti, podniku inštitúcie/.

4

Manažérske funkcie

Základnými manažérskymi funkciami sú: 1. Plánovanie- na určovanie cieľov organizácie, stanovenie zdrojov a postupov, ako tieto zdroje zapojiť do napĺňania vytýčených cieľov2. Organizovanie- tvorba organizačnej štruktúry, vymedzenie kompetencií. 3. Vedenie ľudí- komunikácia, motivácia, riešenie konfliktov4. Kontrola- sledovanie, analyzovanie a hodnotenie aktivít v organizácii

Ciele, organizovanie a vedenie ľudí pri vytváraní pracovného prostredia

- ciele – budúce stavy, ktoré chceme k určitému termínu dosiahnuťa) vecne vymedzené, b) merateľné, c) časovo vymedzený

- organizovanie – zavádzanie vzťahov do riadeného objektu, ktoré umožňuje realizáciu plánovaných úloh

- vedenie ľudí – bezprostredné pôsobenie na podriadených a vytváranie prac. prostredia

5

Plánovanie, vytyčovanie cieľov a klasifikácia plánov

� plánovanie- vytyčovanie cieľov, - vymedzenie zdrojov potrebných na dosiahnutie cieľov (fin., materiálne, kapacitné, zamestnanecké)- určenie postupov na dosiahnutie vytýčených cieľov

� klasifikácia plánova) podľa hierarchie úrovní riadenia – podnik, prevádzka

a pod.b) podľa dôležitosti – strategický, podnikateľskýc) podľa funkčného zamerania – marketing, výroba,

finančný

Proces tvorby plánu

A. Formulovanie cieľov

B. Analýza prostredia

C. Príprava alternatív.

D. Hodnotenie a výber alternatív.

E. Implementácia plánov

6

Metódy plánovania

A. Kvantitatívne metódy sa zameriavajú na projektovanie budúceho vývoja na základe prepočtov ukazovateľov, uplatňujú štandardné postupy zobrazené pomocou modelov a umožňujú využitie počítačovej techniky.

- štatistické metódy

- bilančné metódy

- optimalizačné metódy

B. Kvalitatívne metódy sa zakladajú na vedomostiach a schopnostiach odborníkov, ktorí sú schopní pomocou intuície a empiricko-analytických postupov predvídať budúci vývoj vo vymedzenej oblasti.

- expertízy

- scenáre

Stratégia a taktika

� Stratégiou rozumieme vytyčovanie strategických cieľov a rámcových postupov a ciest, ako tieto ciele dosiahnuť.

� Taktikou rozumieme spôsob použitia prostriedkov a zdrojov podnikov pre naplnenie zvolenej stratégie.

� Stratégia je všeobecne orientovaná na hlavné smery a dlhodobé zámery, zatiaľ čo taktika je v svojej podstate manévrovaním v priestore vymedzenom stratégiou.

7

Strategické ciele

� Strategické ciele vytvárajú konkrétne východisko pre tvorbu stratégie.

� Základné charakteristiky strategických cieľov:

• sú vytyčované pre konkrétne vymedzené obdobie,

• vyjadrujú, čo je prioritou podniku pre nasledujúce obdobie,

• vyjadrujú konkrétny bod, do ktorého sa chce podnik dostať(merateľnú, resp. kvantifikovanú hodnotu).

� Strategický cieľ vyjadruje cieľ pre prvú etapu na ceste k vízii. Je to pozícia, ktorú chce podnik zaujať a ktorá bude vytváraťvýchodisko pre ďalší postup smerom k vízii.

Typy stratégií

Cesta ako dosiahnuť cieľ.

� Základné typy stratégií• stratégia rastu• stratégia stability• stratégia útlmu

� Základné typy konkurenčných stratégií• stratégia nákladového vodcovstva• stratégia diferenciácie• stratégia focus – orientácia na segment trhu.

8

Prvky implementácie stratégie

� postupy - nájdenie cesty od východiskového stavu až po konečný cieľ

� programy - slúžia na konkretizáciu krokov a opatrení k napĺňaniu stratégie

� plány - vyjadrujú rozpracovanie postupov a programov do konkrétnych ukazovateľov a ich časového priebehu napĺňania

Taktika

� Taktikou rozumieme spôsob použitia prostriedkov a zdrojov podnikov pre naplnenie zvolenej stratégie.

� Taktika bezprostredne reaguje na vznikajúce bežné problémy.

� Okrem taktiky ešte v manažmente rozlišujeme bežnéoperatívne riadenie, ktoré zahŕňa každodenné bežné riadenie činnosti podniku. Úlohou operatívneho riadenia je naplniť úlohy vyplývajúce z taktiky.

9

Organizácia v inštitúcii

� Organizovanie vyjadruje proces usporadúvania, vytvárania poriadku a harmónie. Predstavuje organizátorskú činnosť.

� Pritom môže ísť o dva druhy činnosti:- vytváranie – nového systému, - pretváranie – existujúceho systému

� Pojem organizácia sa používa v dvoch významoch:- ako spoločenský systém – s.r.o., družstvo, - ako vnútorné usporiadanie systému - organizačné útvary, organizačné jednotky

organizačná štruktúra

� Výsledkom vnútorného usporiadania je organizačná štruktúra.

� Funkciou organizačnej štruktúry v riadení podniku je organizačne vymedziť základné prvky organizačného celku a definovať vzťahy medzi nimi tak, aby vytvorená štruktúra zodpovedala charakteru procesu riadenia. Cieľom je vytváraťpodmienky na účinné riadenie.

Rozlišujeme: organizačnú diferenciáciu

organizačnú integráciu

10

A) organizačná diferenciácia

� Pri organizačnej diferenciácii existujú dva spôsoby rozčleňovania podniku:

• Vertikálna diferenciácia znamená, že sa vytvára niekoľko úrovní (stupňov) riadenia v podniku, a to deľbou rozhodovacej právomoci a zodpovednosti medzi jednotlivými stupňami riadenia. (podnik, závod, prevádzka, dielňa.)

• Horizontálna diferenciácia znamená, že nastáva deľba práce na rovnakom stupni riadenia, a to podľa jednotlivých špecializovaných oblastí, vytváranie útvarov s jedným zodpovedným vedúcim. (v rámci podniku - závod 01, závod 02, závod 03)

B) organizačná integrácia

� Úlohou organizačnej integrácie je zjednocovať organizačnéútvary vytvorené organizačnou diferenciáciou.

� Integrácia nastáva zlučovaním, koordináciou a zosúlaďovanímjednotlivých organizačných útvarov, v záujme plnenia spoločných cieľov.

- napr. zastrešenie odboru zásobovania a odboru predaja úsekom obchodných činností)

11

základné typy organizačných štruktúr

� A. Široká a nízka organizačná štruktúra je charakteristická menším počtom riadiacich stupňov a väčším počtom podriadených každému vedúcemu.

� B. Vysoká a štíhla organizačná štruktúraje charakteristická väčším počtom stupňov riadenia, ale v porovnaní s nízkou organizačnou štruktúrou má menší počet podriadených každému vedúcemu.

Typy organizačných štruktúr

� z hľadiska združovania činností do organizačných jednotiek

A. Funkcionálny prístup k vytváraniu organizačných jednotiek vychádza d deľby práce a špecializácie.

- marketingový odbor, personálny odbor, ...

B. Divizionálny prístup k vytváraniu organizačných jednotiek sa zakladá na vytváraní relatívne samostatných organizačných útvarov (divízií), a to na výrobkovom, zákazníckom alebo geografickom princípe.

- divízia leteckých motorov, divízia pre krajiny EÚ, ...

12

Typy organizačných štruktúr

� z hľadiska rozhodovacej právomoci a zodpovednosti

• klasické

• maticové

• projektové

• sieťové

klasické organizačné štruktúry

• Líniová organizačná štruktúra

- najstaršia a najjednoduchšia

- založená na uplatnení zásady jediného vedúceho

• Funkčná organizačná štruktúra

- vznikla na základe kritiky štruktúry lineárneho typu

- náročné zvládnuť široký rozsah funkcií manažmentu jediným zodpovedným vedúcim

- je budovaná na diferenciácii odborných funkcií riadenia, ktorésú zabezpečované špecializovanými odbornými útvarmi;

• Lineárno-štábna organizačná štruktúra vznikla kombináciou dvoch predchádzajúcich typov organizačných štruktúr, a to líniovej a funkčnej, s využitím predností každej z nich.

13

maticová organizačná štruktúra

- patrí k novším organizačným štruktúram.

- je charakteristická svojou pružnosťou a prispôsobivosťou útvarov na riešenie konkrétnych situácií v podniku.

- má tvar matice

Maticová organizácia zahŕňa:

• líniové útvary, ktoré riadia podriadené pracoviská,

• funkčné pracoviská, ktoré zabezpečujú špecializované činnosti z rôznych oblastí,

• projektové útvary, ktoré vznikajú pre riešenie a realizáciu projektových úloh

projektová organizačná štruktúra

- je založená na tom, že v rámci existujúcej organizácie podniku sa vyčlení určitá skupina pracovníkov a vytvorí sa z nej osobitný tím

- vytvorenie tímov je účelové, napríklad na riešenie určitej úlohy v oblasti výskumu a vývoja, na vypracovanie špeciálneho projektu a pod.

14

sieťová organizačná štruktúra

� uplatňuje sa v spoločnostiach, ktoré sú zapájané do výkonu činností organizovaných centrálou skupiny (centrálnou materskou organizáciou), na základe zmluvných vzťahov

� jednotky vystupujú ako samostatné právne subjekty, ale z pohľadu výkonu činností sú procesne závislé od zapojenia do činnosti skupiny

Vyhľadávanie pracovníkov

� Vyhľadávanie pracovníkov zahŕňa

- zdroje,

- nadväzovanie kontaktov,

- nábor potenciálnych uchádzačov.

� Pri vyhľadávaní pracovníkov využívame interné a externé zdroje.

15

interné zdroje získavania pracovníkov

� Interné zdroje pracovníkov predstavujú pracovníci vlastného podniku, ktorých môžeme zaraďovať na nové miesta v dôsledku reorganizácie, zvyšovania kvalifikácie a pod.

� Vyhľadávanie pracovníkov z vlastných zdrojov v podniku mániektoré prednosti:

- pracovníci vlastného podniku majú skúsenosti,

- poznajú podmienky a je predpoklad ich rýchlej adaptácie na novú funkciu,

- je lepšia informovanosť o ich vlastnostiach a schopnostiach,

- s ich vyhľadávaním a adaptáciou sa spájajú nižšie náklady.

externé zdroje získavania pracovníkov

� Externé zdroje predstavujú trh práce, absolventi škôl a pracovníci iných organizácií.

� Pri vyhľadávaní pracovníkov z externých zdrojov najčastejšie využívame tieto spôsoby:

- inzercia,

- informácie z úradov práce,

- odporúčania pracovníkov vlastného podniku,

- spolupráca so školami,

- personálne agentúry a pod.

16

manažér

� Pôvodné vnímanie manažéra ako vedúcej osobnosti v podniku, t.j. vrcholového manažéra, prípadne člena vrcholového vedenia podniku je skôr „užším“ chápaním pojmu manažér.

� V „širšom“ chápaní je manažérom každý, kto spĺňa nasledujúce charakteristiky:

• riadi prácu iných a preberá zodpovednosť za prácu iných

• jeho funkciou je vykonávať základné funkcie manažmentu –plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrolu.

úrovne manažérov

� v podniku rozlišujeme tri úrovne manažérov: - vrcholoví manažéri - top- manažéri strednej línie - nižšia úroveň- manažéri prvej línie – majstri

� podľa rozsahu pôsobnosti a kompetenciírozčleňujeme manažérov do dvoch skupín: - manažéri - generalisti, - manažéri - špecialisti

17

manažérske roly

� Manažér je nositeľom širokého spektra činností súvisiacich s výkonom manažérskych činností

A. Interpersonálne roly manažéra vyplývajú z formálnej právomoci manažéra v organizácii.

B. Informačné roly vyplývajú z potreby rozhodovať v manažérskej práci..

C. Rozhodovacie roly spočívajú v rozhodovaní o tom, ako využiťpodnikateľské príležitosti, ako riešiť problémy, ktoré vznikajúv organizácii, ako získavať a využívať zdroje.

predpoklady pre manažérsku prácu

� Predpoklady na výkon manažérskych funkcií -

A. Medzi vrodené predpoklady patria najmä temperament a inteligencia.

B. predpoklady, ktoré možno získať výchovou, výcvikom a vzdelávaním.

� mal by byť vybavený vlastnosťami, ktoré vytvárajú predpoklady na dosiahnutie kvalitnej práce:

Iniciatívnosť - Samostatnosť - Rozvážnosť - RozhodnosťCieľavedomosť - Zodpovednosť - Zásadovosť - DisciplinovanosťVytrvalosť - Optimizmus - Fantázia - Emocionálna a citovávyváženosť

18

Vedenie ľudí

� Dve stránky vedenia ľudí:

A. Pôsobenie na pracovníkov, ktorého účelom je dosiahnuť ich konanie a správanie v smere napĺňania stanovených cieľov.

B. Vytváranie prostredia sa sústreďuje na vytváranie klímy, v ktorej budú ochotní pracovníci podriaďovať svoje osobnézáujmy v prospech celého kolektívu.

� Vedenie ľudí sa môže uskutočňovať tromi spôsobmi:

A. osobný príklad – vlastnosti, konanie, vystupovanie manažéra,

B. nepriame pôsobenie – motivácia, stimulácia, firemná klíma,

C. priame usmernenia- príkazy, úlohy

spôsoby vedenia ľudí

A. Byrokratický spôsob vedenia ľudí sa vyznačuje tým, že vedúci pracovník sa zameriava predovšetkým na plnenie administratívnych funkcií, na formálne vzťahy, organizovanédiskusie a kontrolu. Svojich podriadených vedie prikazovaním.

B. Nebyrokratický spôsob vedenia vytvára predovšetkým dobrévzťahy v skupine, zameriava sa na osobnosť pracovníka, vedie pracovníkov k spolupráci. Vedúci vyvoláva tvorivú aktivitu u podriadených bez toho, aby sa sám vyčleňoval z kolektívu. Podriadení majú pocit vlastnej zodpovednosti, pracujú pre spoločné ciele, snažia sa pracovať samostatne, súzainteresovaní na výsledkoch podniku.

19

štýly vedenia ľudí

A. Autoritatívny štýl vedenia

- manažér vždy trvá na svojom rozhodnutí a príkazoch

B. Participatívny štýl vedenia

- aktívna účasť všetkých pracovníkov na riadení a rozhodovaní

do rozhodovania sa zapájajú pracovníci podľa ich odbornosti

C. Demokratický štýl vedenia

- vedúci pracovník sa pri rozhodovaní radí s podriadenými

- vie si vypočuť ich mienku a názory

D. Liberálny štýl vedenia

- je charakteristický „voľnejším“ prístupom manažéra

- vedúci sa snaží robiť populistickú politiku, vyhýba sa zodpovednosti za uskutočňovanie zásahov

Kontrola

� Kontrola je funkciou manažmentu, zameranou na hodnotenie javov a procesov, ktoré v riadenom objekte alebo jeho častiach už prebehli, prebiehajú alebo očakávame, že nastanú.

� Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov.

� Kontrola môže plniť túto funkciu za podmienok, že:

• subjekt (ten kto vykonáva kontrolu) má dostatok informácií na kontrolovanie javov,

• sú známe objektívne kritériá na hodnotenie javov,

• subjekt (ten, kto vykonáva kontrolu) má schopnosť zisťovaťpríčiny odchýlok od požadovaných stavov a odovzdávať impulzy na dosiahnutie požadovaných stavov.

20

Úlohy kontroly

• zisťovať skutočný stav riadeného objektu,

• porovnávať skutočný stav so štandardom (napríklad plánom), zisťovať prípadné odchýlky skutočnosti od štandardu, ako aj príčiny vzniku odchýlok,

• vyvodzovať závery a predkladať návrhy na zmeny výkonov, alebo návrh na zmeny štandardov, ktoré už nevyhovujú realite.

Druhy kontroly

� Z hľadiska kontroly priebehu hmotných procesov

- vstupná (napríklad vstupná kontrola kvality materiálu)

- priebežná (napríklad kontrola opracovania materiálu na operácii)

- výstupná (napríklad kontrola kvality dokončených výrobkov).

� Z pohľadu času uskutočňovania kontroly, t.j. jej časového zaradenia v priebehu procesov

- následná (kontrola dosiahnutých ročných finančných výsledkov)

- bežná (kontrola mesačných v priebehu roka)

- preventívna (kontrola očakávaných výsledkov bežného roka v polovici bežného roka).

21

Subjekty kontroly

Kontrolu môžu vykonávať:

• kontrolóri – špecialisti,

• manažéri všetkých úrovní a všetkých útvarov a organizačných jednotiek v rámci výkonu manažérskych funkcií.

• výkonní pracovníci, a to formou samokontroly.

proces kontroly

Fázy kontroly:

A. Meranie skutočného výkonu

B. Porovnanie skutočného výkonu so štandardom

C. Návrh nápravných opatrení a zmien

Rozlišujeme dva druhy reakcie kontroly na vzniknuté odchýlky:

- Ak zistená odchýlka je v rámci vymedzenej tolerancie

- Ak zistená odchýlka prekračuje vymedzenú toleranciu

22

nástroje kontroly

� osobné pozorovanie

� štatistické správy a účtovné výkazy

� finančno-ekonomické analýzy

� vnútorný audit

� hodnotenia projektov a procesov.

Ďakujem za pozornosť

a prajem Vám

veľa šťastia na skúškach.