Rozhovor

Nበabsolvent

Nav‰tívil nás

PäÈdesiat rokov

s biochemikom

úspe‰n˘ vo svete

japonsk˘ veºvyslanec

katedry psychológie

MladívedciMladívedcizískali grantyzískali granty

2

Ak je niekto úspe‰n˘ uÏ ako mlad˘ (v na‰om prípade dnes ide o profesora – biochemi-ka, molekulárneho biológia a genetika), mali by sme o jeho slovách, aj keì s nimi nemusí-me (úplne) súhlasiÈ, rozm˘‰ºaÈ. Najmä, ak sa vyjadruje nielen úzko k svojmu odboru.

Súhlasím s pánom profesorom, Ïe „aj po dvadsiatich rokoch sme stále sa transformu-júca univerzita“. Neviem síce presne, aká transformácia to mala byÈ, ale súhlasím preto,lebo práve na akademickej pôde povaÏujem transformáciu za priebeÏn˘ jav, ktor˘ musí byÈtrval˘ zo samotnej podstaty vysokej ‰koly, ak má ísÈ o skutoãnú univerzitu.

Súhlasím, Ïe „mnohé z ch˘b, ktoré sa tu dejú, sú „detské chyby““. Neviem síce, ão súdetské chyby, ale súhlasím preto, Ïe detské choroby, pokiaº viem, e‰te nikto nikde nevyko-renil úplne. Súhlasím, Ïe „dôleÏité je, aby sa (detské chyby) neopakovali a aby ich bolo ãímmenej“. Prevencii (aj detsk˘ch) chorôb môÏu pomôcÈ v‰etci, ktorí ponúknu realizovateºnénámety.

Súhlasím, Ïe na‰im cieºom je, „aby sme sa postupne pribliÏovali k ‰tandardom západo-európskych alebo americk˘ch univerzít. A je dobré, Ïe sa to u nás stále, aj keì len veºmipomaly, zlep‰uje.“ Súhlasím, aj keì si uvedomujem, Ïe by sa Ïiadala oveºa ‰ir‰ia diskusiana tému, ãi sme za dan˘ch spoloãensko-ekonomick˘ch podmienok mohli napredovaÈaspoÀ o nieão menej pomaly.

Súhlasím s v˘rokom pána profesora, Ïe mu je „ºúto, Ïe tieto predstavy nezdieºa väã‰inaºudí na univerzite a na‰a univerzita sa uberá in˘m smerom, ako by som si predstavoval“.Súhlasím nielen preto, Ïe ºútosÈ je prospe‰n˘ ºudsk˘ cit, ale najmä preto, Ïe som hlbokopresvedãen ,̆ Ïe skutoãná akademická pôda nemôÏe existovaÈ bez plurality názorov.

Súhlasím, Ïe „máme problémy, ktoré je treba rie‰iÈ“. Dobrej diskusii o nich by na zaãia-tok iste pomohlo, keby sa v akademickej obci univerzity dosiahla zhoda aspoÀ v tom,ktoré sú to tie problémy, ktoré treba (strategicky) rie‰iÈ. Ale ako vidíme priebeÏne a kaÏdo-roãne (napr. pri schvaºovaní „rozpoãtu“), aj v tejto oblasti sa bez trpezlivého hºadania a úprimnej di‰puty budeme h˘baÈ vpred moÏno pomal‰ie, ako by sme chceli.

Nesúhlasím s t˘m, Ïe „obrovská byrokracia je ìal‰ou pliagou na‰ej univerzity“, pretoÏeuniverzita sama o sebe, podºa mojich vedomostí, nemá Ïiadnu „byrokratickú“ aktivitu,ktorá by nepochádzala „od ‰tátu“ (v tomto zmysle súhlasím, Ïe byrokracia tohto rozsahu je pliagou spoloãnosti) alebo od slobodného rozhodnutia akademick˘ch orgánov (to v‰aklen v minimálnej miere, ktorá je nevyhnutná na poznanie stavu na‰ich vecí).

Vonkoncom neupieram právo na názor ani profesorovi Brunovskému, ktor˘ „priliehavonazval Univerzitu Komenského ako „Universitas Rusticana“, teda rustikálna ãi provinãnáuniverzita“. Posúdenie správnosti slovakizácie „rustikálny“ na „provinãn˘“ prenechám rad‰ejjazykovedcom (ja pod rustikálnym vnímam vidiecky, dedinsk ,̆ a UK by teda páni profeso-ri videli ako vidiecku univerzitu). DôleÏitej‰ie v‰ak je, Ïe vnímanie toho, ão je provincia, istezávisí od miesta pozorovateºa. Profesor Brunovsk˘ je bezpochyby dostatoãne globálneetablovan˘ na to, aby nás posudzoval z pohºadu lídrov sveta. Ja som dostatoãne realis-tick˘ na to, aby som bol presvedãen ,̆ Ïe na Slovensku sme najlep‰í a v niektor˘ch odbo-roch sme schopní priná‰aÈ prospech aj nad rámec slovenskej provincie (ãi dediny). Te‰íma, Ïe napriek podmienkam, v ak˘ch máme tvoriÈ, ten rámec prekraãujeme stále impre-sívnej‰ie.

Nesúhlasím, Ïe by malo byÈ problémom, Ïe „zaãíname povaÏovaÈ ‰tudentov za zákazní-kov“. Ak je tu dnes kapitalizmus, tak odberateºom ná‰ho produktu v oblasti vzdelávania,teda zákazníkom, nemôÏe byÈ primárne nikto in˘ ako ‰tudent. Malo by nás to motivovaÈ k uvedomeniu si, Ïe aj u tohto ná‰ho zákazníka, ão aj veºmi ‰pecifického, platí, Ïe ak nebu-de spokojn ,̆ pôjde nakupovaÈ inde a my ostaneme bez práce. Iná vec je, o spokojnosÈakého druhu zákazníkov sa máme zaujímaÈ. Ale o tom uÏ hovorí nasledujúci odsek.

Súhlasím, dlhodobo a publikaãne doloÏiteºne, Ïe „sa nemáme prispôsobovaÈ priemer-nému zákazníkovi. To je chyba. My sa musíme zameraÈ na t˘ch najtalentovanej‰ích.“Neviem, preão sa nemôÏem zbaviÈ pocitu, Ïe práve tu sa zlep‰ujeme najpomal‰ie. Aleboe‰te hor‰ie, viem preão.

Nesúhlasím, Ïe „u nás vzniká ãím ìalej, t˘m väã‰ia bariéra medzi uãiteºmi a ‰tudentmi“.Nesúhlasím preto, lebo môÏe ísÈ o individuálnu skúsenosÈ pisateºa alebo jeho známych,pre generalizáciu takéhoto kon‰tatovania v‰ak nemáme Ïiadny dôkaz. Súhlasím s t˘m, ão dnes na Na‰ich stránkach hovorí psychológ, vedúci katedry: „Poslucháã by mal získaÈ„korektívnu skúsenosÈ“ v styku s autoritami, to znamená stretávaÈ pedagógov na jednejstrane nároãn˘ch, ale na druhej strane plne otvoren˘ch názorom a samostatnému mysle-niu ‰tudentov.“

Súhlasím, Ïe „Univerzita je aj o otvorenej diskusii rôznych názorov.“ ëakujem za ochotuponúkaÈ pluralitné názory v‰etk˘m Na‰im prispievateºom. Niã lep‰ie sa nám 20 rokov po páde komunistickej zviazanosti akadémie nemohlo prihodiÈ, niã lep‰ie v na‰ich pod-mienkach nepotvrdzuje, Ïe ideme po správnej ceste. Napriek tomu, Ïe sme nespochybni-teºne ctihodnou a v dobrom slova zmysle konzervatívnou univerzitou, súhlasím, Ïe obãasby sviÏnej‰í pohyb po tej správnej ceste bol nielen moÏn ,̆ ale aj prospe‰n .̆

M. Dúbrava, prorektor UK

Univerzita Komenského rozdelila dÀa 28. apríla 2010 v aule granty za 339 310 eur medzi 265 úspe‰n˘chprojektov. Univerzita takto uÏ 14. rokpodporuje vedecké, pedagogické a umelecké projekty mlad˘ch uãiteºov, vedeck˘ch pracovníkov a doktorandovdenného ‰túdia.

V prvom roku zavedenia grantov, v roku1997, sa o ne zaujímalo len 73 uchádzaãov.V tomto roku Oddelenie vedecko-v˘skumnejãinnosti a doktorandského ‰túdia RUKzaevidovalo 518 Ïiadostí. Z nich bola pribliÏ-ne polovica úspe‰n˘ch. Odborná porota,ktorá vyhodnocovala projekty, kon‰tatovala,Ïe postupne sa zvy‰uje kvalita projektov, ras-tie ich invenãnosÈ aj profesionalita spracova-nia. Rektor UK Franti‰ek Gahér, ktor˘ grantyodovzdával, povedal: „Zvlá‰È pote‰iteºn˘m a pre univerzitnú budúcnosÈ aj nádejn˘mfaktom je skutoãnosÈ, Ïe viac ako polovicarie‰iteºov je vo veku do 28 rokov.“

Rektor povzbudil mlad˘ch vedcov, aleupozornil aj na ich zodpovednosÈ za správneãerpanie a vyúãtovanie. E‰te dodal: „Sompevne presvedãen ,̆ Ïe va‰e projekty budúúspe‰né a Ïe pridelené finanãné prostriedkyskutoãne uÏitoãne a prospe‰ne vyuÏijete preva‰e vedeckov˘skumné ciele. Prajem vámúspe‰n˘ ‰tart a aby ste dokázali naplniÈv‰etky zámery projektov, ktoré ste si vyt˘ãili.Nebude to ºahká cesta, ale som presvedãe-n ,̆ Ïe máte dostatok chuti, elánu a odhodlania sa po nej vydaÈ a zvládnuÈ juúspe‰ne.“

Lenka Mlynãeková

Poznámka k titulnej strane:

Rektor odovzdal mlad˘m vedcom dekrétyo grantoch podporujúcich ich vedeckú ãin-nosÈ. Viac na tejto strane. Foto: Marián Kukan

Editoriál Mladí vedcizískali granty

na vedeckú ãinnosÈ

Univerzita finanãne podporila projekty mlad˘ch uãi-teºov a vedcov. Foto: Marián Kukan

S P R A V O D A J S T V O

O jazyku a mierach jeho zmien bola profesorská predná‰ka prof. PhDr. PavlaÎiga, CSc., z Filozofickej fakulty UK, ktorúpredniesol v Aule UK dÀa 21. apríla 2010zamestnancom a ‰tudentom univerzityi jazykovedcom zo SAV.

Profesor Îigo sa in‰piroval citátom americ-kého kozmonauta Eugena Andrewa Cernana,nositeºa ãestného doktorátu UK, ktor˘ povedal:„Ak chcete vidieÈ Zem, musíte ju opustiÈ.“Tento v˘rok aktualizoval: „Ak chcete vidieÈjazyk, musíte ho opustiÈ.“ Keì teda chcemelep‰ie pochopiÈ fungovanie jazyka, mali by smesa naÀ pozeraÈ zvonku. Tak ako známy sloven-sk˘ jazykovedec profesor Horeck˘ upozornil,Ïe nestaãí skúmaÈ jav len v rámci daného ele-mentu, ale podnety na jeho správanie ãi fun-

govanie treba hºadaÈ vonku vo fungovaní v‰eo-becn˘ch pravidiel.

Jazyk v sebe nesie aj princíp neurãitosti.Jazykové znaky totiÏ nepoukazujú na objektyako celok vo v‰etkej zloÏitosti, ale odráÏajú ibaniektoré stránky. „Jazyk tak nepodáva nestran-n˘ obraz skutoãnosti, je iba prostriedkomorientácie v nej a zameriava sa raz na jeden,raz na druh˘ aspekt tak, Ïe umoÏÀuje posu-dzovaÈ realitu z rozliãn˘ch hºadísk,“ vysvetlilprofesor Îigo.

Profesor ìalej priblíÏil, Ïe variantnosÈ jazykamôÏeme vnímaÈ geneticky, areálovo, sociálne,diachronicky ãi synchronicky.

V‰etky jazyky sveta môÏeme z genetickéhohºadiska roztriediÈ do ‰iestich jazykov˘ch rodín:indoeurópskej, uralskej, altajskej, kartvelskej,drávidskej, semitsko-hamitskej. Profesor Îigopovedal, Ïe existovala teória o spoloãnom pô-vode v‰etk˘ch ‰iestich rodín jazykov. „Na zá-klade tejto teórie historickí jazykovedci zistili, Ïeexistuje 353 slov, ktoré vo v‰etk˘ch jazykochzneli pribliÏne rovnako. A existuje 13 znakov,ktoré sú rovnaké pre v‰etky jazyky sveta,samozrejme, v historicky rekon‰truovanej po-

dobe,“ priblíÏil profesor. Napríklad v kaÏdomjazyku nájdeme spôsob, pri ktorom sa hovoria-ci (1. osoba) oznaãuje pomocou písmena „m“alebo zámenom v podobe „mi“.

Areálové ovplyvÀovanie jazykov môÏemevnímaÈ pri jazykoch, ktoré geneticky nesúvisia,ale pod vplyvom areálovej príbuznosti sa ovply-vÀovali. Napríklad bulharãina alebo macedón-ãina pri‰li do kontaktu s tureãtinou a in˘mijazykmi a zmenil sa spôsob ich skloÀovania.Namiesto pádov˘ch koncoviek pády vyjadrujúpomocou predloÏiek.

Profesor Îigo sa venoval aj problematikeskloÀovania a mnoÏstvu v˘nimiek, ktoré slo-vensk˘ jazyk má. Tradiãne vyuÏívame 14 vzo-rov, pri zohºadÀovaní v˘nimiek vytvorila jazyko-vedkyÀa Sokolová 51 vzorov, ìal‰í jazykove-dec Pále‰ aÏ 131 vzorom a iní jazykovedci pri‰lik ãíslu 199. Profesor Îigo sa preto p˘ta: „Do akej hæbky má zmysel ísÈ pri stanovovanískloÀovacích vzorov?“

Skon‰tatoval, Ïe slovenãina nie je ºahk˘jazyk. „PrítomnosÈ krátkych a dlh˘ch hlások,tvrd˘ch a mäkk˘ch spoluhlások, územná polo-ha, kontakt s in˘mi jazykmi, mnohoraká konfe-sionálna príslu‰nosÈ nositeºov sú príãinou sil-ného tlaku. Preto sa v slovenãine nemoÏnovyhnúÈ v˘nimkám,“ argumentuje. ZloÏitosÈná‰ho jazyka si najlep‰ie uvedomíme, ak sa hopokúsime uãiÈ cudzincov.

Lenka Mlynãeková

3S P R A V O D A J S T V O

Predná‰ka japonského veºvyslanca YoshiaNomota o japonskej zahraniãnej politikedÀa 23. apríla 2010 v Rektorskej sieni na UK prilákala viacer˘ch zamestnancov i ‰tudentov najmä v˘chodoázijsk˘ch ‰túdií. Veºvyslanca privítal prorektor pre medzinárodné vzÈahy Peter Osusk˘ slovami: „Krajina,ktorú reprezentujete, má vysokú úroveÀvzdelania. Japonsko je priemyselná krajina, ktorá po druhej svetovej vojnezaãínala od nuly, ale dosiahla v˘znamnépostavenie vo svetovom obchode a podnikaní. Veºa desaÈroãí bola vzorompre iné krajiny.“

Odvtedy, ão Slovensko a Japonsko nadvia-zalo diplomatické vzÈahy, pre‰lo sedemnásÈrokov. Osem rokov je tomu, ão na Slovenskusídli japonská ambasáda. Ekonomická spolu-práca je rozsiahla, v súãasnosti ju v‰ak brzdíkríza. ·tyridsaÈsedem japonsk˘ch podnikovv na‰ej krajine ponúka okolo 12 000 pracov-n˘ch miest. Nomoto ale kon‰tatoval, Ïe firma

Sony sa rozhodla predaÈ väã‰inov˘ podiel pod-niku v Nitrianskom kraji taiwanskému podniku.

Veºvyslanec ìalej porovnával medziregionál-ny obchod v Európskej únii, kde predstavujeviac ako 60 % z celkového medzinárodnéhoobchodu, zatiaº ão tak˘to obchod vo v˘chod-

nej Ázii ãiní len okolo 50 %. Znamená to, Ïev˘chodná Ázia sa veºk˘m podielom orientujena medzinárodn˘ obchod a EÚ uprednostÀujedomáce trhy pre svoje produkty.

V septembri minulého roka zaÏilo Japonskozmenu vlády prv˘krát za posledn˘ch päÈdesiatrokov. Nov˘ premiér sa snaÏí nastoliÈ novétémy, okrem iného sa usiluje o prehæbenie re-gionálnej spolupráce v Ázii.

Hlavn˘mi aktérmi vo v˘chodnej Ázii súJaponsko, âína, Kórea a ASEAN. ASEAN zalo-Ïen˘ v roku 1967 dnes tvorí desaÈ krajín s populáciou 4,5-krát väã‰ou ako Japonsko a ekonomickou silou, predstavujúcou 30 % silyJaponska. Najviac pozornosti by sme malipodºa veºvyslanca Nomota venovaÈ âíne. „âínarastie dramaticky v ekonomickej oblasti. Tentorok sa pravdepodobne stane druhou naj-väã‰ou ekonomickou mocou na svete. Na dru-hej strane má veºké problémy s ochranouÏivotného prostredia, korupciou a obrovsk˘mirozdielmi medzi bohat˘mi a chudobn˘mi,“povedal Nomoto.

Nová japonská vláda chce obnoviÈ aliancius USA. „Sme presvedãení, Ïe aliancia medziJaponskom a USA je základom stability a bez-peãnosti ázijského Pacifiku,“ povedal Nomoto.Japonsku ide takisto o dobré vzÈahy so sused-n˘mi krajinami a Európskou úniou. Obchodmedzi Japonskom a EÚ má podºa neho veºk˘potenciál.

Lenka Mlynãeková

âína rastie dramatickyJaponsk˘ veºvyslanec:

Profesor Pavol Îigo sa venoval jazyku, mieram jehozmien i variantnosti. Foto: Marián Kukan

OznamPodujatie na poãesÈ spisovateºa Martina Kukuãína sa uskutoãní dÀa 9. júna na Filozofickej fakulteUK. Bude vyvrcholením „kukuãínovsk˘ch seminárov“, ktor˘mi chcú pri príleÏitosti 150. v˘roãianarodenia spisovateºa Martina Kukuãína slovenskí spisovatelia prinavrátiÈ spisovateºa do povedo-mia ºudí a deÀ jeho narodenia – 17. máj – zaradiÈ do kalendára UNESCO. Prv˘ seminár sa konal29. apríla na Univerzite Complutense v Madride. ëal‰ie podujatia budú v Revúcej, Prahe,Bratislave, Dolnom Kubíne, Braãi, ParíÏi a vo Viedni. NUNU. Zdroj: SITA

majú pravdepodobne spoloãn˘ pôvodV‰etky jazyky

Japonsk˘ veºvyslanec Yoshio Nomoto ozrejmil ‰tu-dentom a zamestnancom UK vzÈahy Japonskas jeho najv˘znamnej‰ími partnermi v ekonomickejoblasti. Foto: Marián Kukan

Konferencia o umení maliarov s mentálnym postihnutím s názvom„Umenie bez bariér, umenie bez hraníc“ sa konala v dÀoch 20. – 21. apríla 2010.Zorganizovali ju Katedra ‰peciálnej pedagogiky PdF UK a Krakovské centrumrehabilitácie pod vedením riaditeºky Mgr. Boêeny Raêny.

I‰lo o medzinárodnú vedeckú konferenciu so sprievodnou v˘stavou prác maliara – artete-rapeuta Zbigniewa Perzanowského z Krakovaa jeho maliarskej ‰koly (maliari s mentálnympostihnutím). ·tyria maliari tejto ‰koly vo v˘-stavnom priestore aj maºovali, takÏe úãastnícimohli sledovaÈ priamo proces ich tvorby.

Podujatia sa zúãastnili zástupcovia rôznych

‰tátnych in‰titúcií, vysok˘ch ‰kôl, pedagógoviaa psychológovia z praxe i ‰tudenti.

doc. PaedDr. Hedviga Gregu‰ová, CSc.(garantka konferencie, kurátorka v˘stavy)

S P R A V O D A J S T V O

o umení bez bariérV˘stava a konferencia

4

Kolégium rektora rokovalo v dÀoch 7. – 9.apríla 2010 v Bojniciach. O aktuálnom stavev pouÏívaní AIS 2 informoval prorektor pre‰tudijné veci Ján Pekár. Medziin˘m povedal,Ïe aÏ deväÈ fakúlt vyuÏíva na zapisovanie na skú‰ky systém AIS 2, priãom povinné je tona ‰iestich fakultách (PraF, PdF, FTV·, JLF,EBF, FM, FSEV). Systém AIS 2 je moÏnévyuÏiÈ aj na vytváranie rozvrhov a na rezervo-vanie miestností na vyuãovanie, ão niektoréfakulty aj robia alebo plánujú. V systéme sa nachádzajú v‰etci ‰tudenti a doktorandia v‰etci skú‰ajúci uãitelia so systémom pra-cujú. Preto kolégium skon‰tatovalo, Ïe sys-tém je na fakultách funkãn .̆

Prorektor Pekár informoval aj o ‰tudentskejankete, ktorá je nástrojom získavania infor-mácií o vyuãovacom procese. Dotazník sa dáv systéme AIS 2 vypæÀaÈ na pokraãovanie,priãom sa po vyplnení oznaãí za finálny, odo-‰le sa a informácie o odosielateºovi sa auto-maticky vymaÏú, ãím sa zabezpeãuje anony-mita. Rektor povaÏuje za potrebné, aby malidotazníky fakúlt niektoré otázky spoloãné pre lep‰ie porovnanie v rámci UK.

O v˘sledkoch komplexnej akreditácie infor-movala prorektorka pre vedecko-v˘skumnúãinnosÈ a doktorandské ‰túdium Marta Kol-lárová. Ku dÀu 17. 9. 2009 mala UK 90 pri-znan˘ch práv pre habilitácie a inaugurácie (5 odÀat˘ch, 5 zamietnut˘ch a 4 pozastavenépráva). Priznan˘ch práv pre tretí stupeÀ ‰tú-dia máme 248 (121 bez ãasového obmedze-nia, 127 s ãasov˘m obmedzením; odÀat˘ch89, zamietnut˘ch 4 a pozastaven˘ch 18).

Kolégium navrhlo za kandidátov na ãlen-stvo v Akreditaãnej komisii docenta ViliamaKratochvíla v oblasti pedagogick˘ch vied,docenta Igora Brezinu v spoloãensk˘ch a behaviorálnych vedách, profesora MarekaFilu v oblasti matematiky a ‰tatistiky, profe-sorku Máriu Patakyovú v oblasti práva a me-

dzinárodn˘ch vzÈahov a profesora ViliamaGefferta v informatick˘ch vedách, automati-zácii a telekomunikácii.

Ako plníme dlhodob˘ zámer

âlenovia kolégia hodnotili aj priebeÏné plne-nie Dlhodobého zámeru UK (DZ). V Àom sauniverzita okrem iného zaviazala zavádzaÈnové ‰tudijné programy. PriF má tri nové ba-kalárske programy, FMFI sa rozrástla naprí-klad o magistersk˘ program environmentálnafyzika a obnoviteºné zdroje energie, takistozlúãila niektoré matematické programy do jedného. Dekani navrhujú zabezpeãovaÈvyuãovanie manaÏérskych programov, ktorésa realizujú na in˘ch fakultách ako FM, od-borníkmi „‰pecifick˘ch aplikácií“ a manaÏér-sku ãasÈ z FM. Kolégium poveruje dekanovLF, JLF, PraF, FaF a FM, aby pripravili ‰tudijn˘program „Master of Public Health“, ktor˘ sav spoloãnosti ukazuje ako potrebn .̆

Fakulty plnia tieÏ rozvíjanie tretieho stupÀa‰túdia. Zatiaº ão v minulosti sme z poãtu dok-torandov mali len tretinu intern˘ch, dnes je toviac ako 50 %.

AplikovaÈ bolonsk˘ model ‰túdia sa ukáza-lo nepraktické v programoch uãiteºstvoãi právo. KeìÏe absolventi bakalárskeho ‰tú-dia majú naìalej problém s uplatnením v praxia takmer bez v˘nimky pokraãujú v magister-skom stupni, vznikla potreba znova spojiÈbakalárske a magisterské ‰túdium.

Jedn˘m z bodov DZ je zniÏovaÈ príli‰névyuÏívanie ústnych skú‰ok, av‰ak niektoréfakulty povaÏujú ústne skú‰ky za ÈaÏiskové.PrítomnosÈ tretej osoby na skú‰ke vediafakulty vyrie‰iÈ modelom „aspoÀ dvaja ‰tu-denti a skú‰ajúci“.

Sociálnu inklúziu a kohéziu fakulty podpo-rujú odstraÀovaním bariér, sociálnymi ‰tipen-diami, okrem toho majú k dispozícii psycholó-

gov a koordinátorov pre zdravotne postihnu-t˘ch.

V DZ si univerzita zakladá aj na zachovaníprospe‰n˘ch ‰tudijn˘ch programov, ktoré ne-majú paralelu na in˘ch slovensk˘ch univerzi-tách. Takéto programy poskytujú FiF, PriF,PdF, FTV·, FMFI, RKCMBF, FSEV a EBF ich má sedem z deviatich.

LM

Centrum podpory ‰tudentov so ‰pecific-k˘mi potrebami UK usporiadalo dÀa 19.apríla 2010 odborn˘ seminár o prístupe kinformáciám pre ºudí so zdravotn˘m postih-nutím.

Na seminári bol priblíÏen˘ legislatívnyrámec o právach na prístup k informáciámzdravotne postihnut˘ch. Zamestnaneccentra vysvetlil princípy fungovania ãítaãaobrazovky poãítaãa. Okrem toho bola ana-lyzovaná prístupnosÈ, resp. neprístupnosÈwebov˘ch stránok a AIS 2 pre osoby so zdravotn˘m postihnutím na UK. Zamest-nanec Únie nevidiacich a slabozrak˘chSlovenska priblíÏil zásady tvorby prístup-n˘ch textov˘ch dokumentov. Nasledovalipríspevky o prístupe k informáciám, uãeb-n˘ch stratégiách a kompenzaãn˘chpomôckach pre sluchovo postihnut˘ch.

Seminára sa zúãastnili pedagógovia,pracovníci a ‰tudenti UK, zástupcovia Únienevidiacich a slabozrak˘ch Slovenska,Centra kultúry nepoãujúcich MYSLÍMa ìal‰í hostia.

Príspevky zo seminára budú uverejnené v zborníku, ktor˘ bude vydan˘ v digitálnejforme koncom júna 2010.

LM

Monika Targosz maºuje poãas konferencie.

SúãasÈou konferencie bola aj prehliadka v˘stavymaliara – arteterapeuta Z. Perzanowskéhoz Krakova. Foto: Jana Lopúchová

k informáciamzdravotne postihnut˘ch

Prístup

Systém AIS 2 na fakultách fungujeKolégium rektora:

Na tohtoroãn˘ch Majstrovstvách svetav sudoku, ktoré sa konali v dÀoch 29. apríla –2. mája 2010 vo Philadelphii, reprezentovalana‰u univerzitu Mgr. Blanka Lehotská, PhD.,z Katedry krajinnej ekológie PriF UK. Slo-vensk˘ zväz hádankárov a kríÏovkárov ju no-minoval za kapitánku reprezentaãného druÏ-stva Slovenska. Blanka Lehotská má uÏs reprezentáciou Slovenska na medzinárod-n˘ch podujatiach bohaté skúsenosti. Po v˘-born˘ch v˘sledkoch na národn˘ch majstrov-stvách reprezentovala v rokoch 2006 – 2008Slovensko aj na Majstrovstvách svetav sudoku ako súÈaÏiaca. Vlani bola, vzhºadomna jej manaÏérske schopnosti viesÈ tím,nominovaná za kapitánku druÏstva, ktor˘ ajjej zásluhou vybojoval pre Slovensko titulmajstrov sveta.

NUNU

Budova auly Jesseniovej lekárskej fakultyUK v Martine na Malej Hore je v súãasnosti uÏ dokonãená. Stavali ju 18 mesiacov a bolo na Àu pouÏit˘ch 8,3 milióna eur. Slávnostneju otvorili 3. mája 2010. Budova je rozdelená na administratívnu ãasÈ, vlastnú aulu s kapa-citou okolo 470 miest a sociálno-prevádzko-vú ãasÈ. Budova bude slúÏiÈ na organizovaniev˘znamn˘ch podujatí fakulty i na v˘uãbu.

NUNU

·tudentom tretieho roãníka Farmaceutickejfakulty UK a Farmaceutickej fakulty v Brne bolvenovan˘ seminár Industriálna farmácia, ktor˘sa konal v dÀoch 24. – 26. marca 2010v závode spoloãnosti Zentiva. Cieºom bolopodaÈ ‰tudentom základn˘ prehºad o farma-ceutickom priemysle, jeho v˘voji, organizáciiãinnosti priemyselnej firmy a praktick˘chaspektoch kºúãov˘ch ãinností, ako aj o ob-chodn˘ch aktivitách a medicínskej podporefirmy, predov‰etk˘m z pohºadu uplatnenia‰tudenta farmaceutickej fakulty.

NUNU

Dekan Lekárskej fakulty UK Peter Laba‰ sarozhodol udeliÈ Pamätnú medailu LF UK za rozvoj postgraduálnej edukácie na Sloven-sku ‰éfredaktorke t˘Ïdenníka Lekárske listy a mesaãníka Medical Practice MUDr. AleneMosnárovej, CSc. Vzácne ocenenie si prevza-la dÀa 26. februára 2010 na zasadnutíVedeckej rady LF UK.

NUNU

Orgány Farmaceutickej fakulty UK posu-dzujú návrhy nov˘ch ‰tudijn˘ch smerov.UvaÏuje sa o vytvorení päÈroãn˘ch odborovnemocenské lekárenstvo, klinická farmácia ãimanaÏment vo farmácií a tieÏ o novom post-graduálnom ‰túdiu. Podºa dekana Jána Ky-seloviãa prax ukázala, Ïe zru‰en˘ odbor kli-nická farmácia, ktor˘ zanikol pri zriadení päÈ-

roãného ‰túdia, je potrebn .̆ Budúci ‰tudentinového odboru manaÏment vo farmácií by sazase mohli uplatniÈ v ‰tátnych in‰titúciách a distribuãn˘ch spoloãnostiach, ktoré zabez-peãujú manaÏérsky proces farmácie. Fakultamá v súãasnosti pracovaÈ aj na postgraduál-nom ‰túdiu z iniciatívy Európskej agentúry prelieky (EMEA), ktorá plánuje vybudovaÈ systémedukácie expertov pre registráciu liekov.Proces zavedenia nov˘ch odborov od‰tarto-vali minul˘ rok. V tomto roku by malo byÈznáme, o ktoré odbory má fakulta reálny záu-jem a na ktoré poÏiada budúci rok o akreditá-ciu.

NUNU

PribliÏne polovica absolventov vysok˘ch‰kôl nepracuje vo vy‰tudovanom odbore.Vyplynulo to z vlaÀaj‰ieho prieskumu mimo-vládnej Akademickej rankingovej a ratingovejagentúry (ARRA). Najãastej‰ie sa vo svojomodbore uplatÀujú absolventi technick˘chsmerov, naopak, najhor‰ie právnici ãi odbor-níci v sociálnej oblasti. Technicky vzdelanízamestnanci majú tieÏ najvy‰‰ie platy spome-dzi absolventov. Takmer tri pätiny osloven˘chabsolventov nemalo takmer nijak˘ problém s nájdením si práce. Pre zvy‰né dve pätinybolo hºadanie práce pomerne ãi veºmi kompli-kované.

Zdroj: SITA

Dvadsaȉtyri b˘val˘ch ‰tudentov slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl z Cypru sa po rokoch vrátilo do Bratislavy. Pri tejtopríleÏitosti dÀa 8. apríla 2010 nav‰tívili ajUniverzitu Komenského, kde ich prijalprorektor pre medzinárodné vzÈahy Peter Osusk˘. Ako nám povedala veºvyslankyÀa Slovenska na Cypre AnnaTureniãová, cyperskí hostia veºmi oceniliprijatie v reprezentaãn˘ch priestoroch UK.

V mene b˘val˘ch ‰tudentov sa na prijatíprihovorila absolventka UK MUDr. DoraKarafilides, ktorá je obºúbenou lekárkou v meste Pafos. Jej manÏel Panikos je absol-ventom STU a ich dve dcéry ‰tudujú na Slovensku.

Absolventi nielen Univerzity Komenského,ale aj Slovenskej technickej univerzitya Ekonomickej univerzity v Bratislave pri‰li„Cestou vìaky“ symbolicky vyjadriÈ postoj ku krajine, ktorá ich prijala a poskytla im kva-litné vzdelanie.

Okrem toho sa zoznámili s rozvojom Slo-venska, keìÏe viacerí z nich nás nav‰tívili pomnoh˘ch rokoch. Poãas pobytu ich prijali via-cerí ‰tátni ãinitelia, okrem iného aj prezident.

Na svojej ceste nav‰tívili aj ìal‰ie atraktívnekúty Slovenska.

Absolventi na‰ich vysok˘ch ‰kôl zo Zväzu

priateºstva Cyprus – Slovensko sú dnesúspe‰ní vo svojich profesiách a veºmi dobresa uplatnili v spoloãnosti. VeºvyslankyÀa AnnaTureniãová dodala, Ïe ovládajú slovenãinu,‰íria dobré meno Slovenska v zahraniãí a detimnoh˘ch z nich opätovne ‰tudujú na Slo-vensku.

Lenka Mlynãeková

Zástupca prednostu II. internej klinikyLF UK doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD.,mim. prof., získal na jubilejnom 50. Dé-rerovom memoriáli v Bratislave dÀa 9. apríla 2010 uÏ druh˘krát Cenu Slo-venskej internistickej spoloãnosti SLS za najlep‰iu publikáciu v roku 2009. Na podujatí sa zúãastnili aj ãlenoviav˘boru âeskej internistickej spoloãnostiâLS JEP. Vzhºadom na veºkú konkuren-ciu jednotliv˘ch ‰pecializácií internej me-dicíny je to v˘znamné ocenenie aj preangiológiu. Mimoriadny profesor Gavor-ník dodal: „Myslím si, Ïe ocenenie patríist˘m spôsobom aj v‰etk˘m redakto-rom, recenzentom a v‰etk˘m, ktorí sa v jednotliv˘ch redakciách a vydavateºs-tvách podieºali na vydaní 27 angiologic-k˘ch publikácií v roku 2009.“

NUNU

Nav‰tívili náscyperskí absolventi

5S P R A V O D A J S T V O

V S K R A T K E

Gavorníkovi

Cenaza najlep‰iu publikáciu

mim. profesorovi

Absolventi slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl z Cypru náspo rokoch nav‰tívili, aby vyjadrili vìaku za vzdelanie.Foto: Marián Kukan

Ôsmym laureátom ceny Petra Fedora pre mlad˘ch vedeck˘ch pracovníkov s interdisciplinárnym prístupom k biologick˘m problémom sa dÀa 19. 2. 2010 stal MUDr. Peter Jedliãka,PhD., absolvent Lekárskej fakulty UK,pôsobiaci v Nemecku.

Rada Fondu Petra Fedora ocenila jeho vyni-kajúce v˘sledky v experimentálnom a teoretic-kom ‰túdiu hipokampu, ktorému sa zaãal ve-novaÈ uÏ ako doktorand na UK. Vo svojej pred-ná‰ke „V˘poãtová neurobiológia – svet neuró-nov in silico“ nám pri tejto príleÏitosti priblíÏiljednak teoretické princípy tejto sºubne sa roz-víjajúcej disciplíny, jednak vlastné modelyumoÏÀujúce simuláciu zmien excitabilitya iónovej plasticity neurónov v ãasti hipokam-pu naz˘vanej gyrus dentate.

Ako upozorÀoval i laureát Nobelovej cenybiológ Sydney Brenner, obrovské mnoÏstvoexperimentálnych dát, ktoré v poslednej dobeneustále produkujú mnohé prírodovednéodbory, prehlbuje „dlh“ teórií, teda zdôrazÀujenedostatok hlb‰ieho porozumenia skúman˘mmechanizmom. Spracovanie dát a ich vyhºa-dávanie by nebolo moÏné bez pomoci v˘poã-tovej techniky, ktorá zároveÀ pomáha „splá-caÈ“ tento „dlh“ ich interpretáciou. V˘poãtovémodely totiÏ umoÏÀujú kvantitatívny náhºad na komplexné deje, hºadanie spoloãného prin-cípu, faktoru kºúãového pre vysvetlenie feno-ménu, ako aj generovanie a následné syste-matické testovanie predpovedí.

Ako v‰ak pristupovaÈ k modelovaniu zloÏi-t˘ch biologick˘ch systémov? Prístupov je via-cero, v‰etky v‰ak ist˘m spôsobom naráÏajú na problém vhodnej voºby pomeru detailnostik prehºadnosti. Dr. Jedliãka ho opäÈ ilustrovaldvomi v˘rokmi známych vedcov, Wienera:„najlep‰ím modelom maãky je maãka, najle-p‰ie tá istá maãka“ a Einsteina: „v‰etko by samalo urobiÈ tak˘m jednoduch˘m, ako je lenmoÏné, ale nie jednoduch‰ie“. Základom je prevod biologick˘ch dejov na systémy dife-renciálnych rovníc a následné simulácie.

Neurobiologické modely vychádzajú do znaãnej miery z teórie sietí, ktorú pútav˘mspôsobom pribliÏuje laick˘m ãitateºom maìar-sk˘ vedec A. L. Barabási v kniÏke, ktorá vy‰lav ãeskom preklade pod názvom V pavuãinûsítí. ÚroveÀ modelu môÏe byÈ buì bunkováa vnútrobunková, kedy sa zohºadÀujú synapsya elektrické vlastnosti neurónov, alebo systé-mová, kedy je neurón povaÏovan˘ za „ãiernuskrinku“ a modelujú sa iba samotné vstupya v˘stupy. Dr. Jedliãka so spolupracovníkmimodeloval neuróny hipokampu, ktor˘ je zod-povedn˘ napríklad za prekladanie spomienokz krátkodobej pamäte do dlhodobej a jehoporuchy zohrávajú úlohu napríklad v patoge-néze epilepsie. Sami tieÏ získali potrebnéexperimentálne údaje a svoje poãítaãovépredpovede overovali v praxi na my‰ommodeli.

V závere predná‰ky tieÏ poukázal na hrani-ce poãítaãového modelovania a v dlhej a in‰-piratívnej diskusii sa dotkol napríklad modelo-

vania pamäti, schizofrénie, ãi intuície. Zaznelatu i spomienka na Dr. Petra Fedora a je-ho hypotézu o podstate vedomia ako globál-nej synchronizácie neurónovej siete, ktorá bolaneskôr „znovuobjavená“ a potvrdená zahra-niãn˘mi vedcami.

Za interdisciplinaritou Dr. Jedliãku urãite stojíaj pár semestrov stráven˘ch na matematicko-fyzikálnej fakulte, ktoré predchádzali jeho ‰tú-diu medicíny. O v˘poãtov˘ch modeloch v bio-lógii sa môÏeme viac doãítaÈ napríklad v kapi-tole, ktorou prispel do uãebnice prof. I. HulínaÚvod do vedeckého bádania II. Dr. Jedliãkaprispieva aj do slovenskej dennej tlaãe a in˘chperiodík, za pozornosÈ urãite stojí aj jeho blog,kde pí‰e o filozofick˘ch, vedeck˘ch i náboÏen-sk˘ch témach.

Lenka Abelovská, PriF UK

S P R A V O D A J S T V O6

Akademick˘ senát UK (AS UK) na zasadnutí dÀa 31. marca 2010schválil metodiku rozpisu ‰tátnej dotácie a rozpis ‰tátnej dotácie fakul-tám a súãastiam UK na rok 2010. ZároveÀ poÏiadal rektora, aby na úrovni Kolégia rektora UK pokraãoval v príprave novej metodiky dele-nia ‰tátnej dotácie, ktorá by reflektovala ciele UK a jej súãastí a abyo v˘voji metodiky priebeÏne informoval AS UK.

AS UK pritom dôrazne upozorÀuje, Ïe ‰tátna dotácia pridelená UK na rok 2010 je niωia oproti roku 2009, nezohºadÀuje v˘sledky komplex-nej akreditácie vysok˘ch ‰kôl a je kriticky nedostatoãná. Okrem tohonedovoºuje poÏadované plnenie základn˘ch úloh fakúlt a súãastí UK,nepostaãuje na základnú prevádzku fakúlt a súãastí UK a uÏ vôbec niena vzdelávací proces a rozvoj vedy a v˘skumu na UK.

Senát skon‰tatoval, Ïe napriek opakovan˘m upozorneniam a v˘zvamviacroãn˘ nedostaãujúci trend financovania UK pokraãuje, v rozhodujú-cej miere nezohºadÀuje prestíÏne postavenie UK. Mnohé fakulty a súãas-ti UK sa nachádzajú v kritickom stave financovania aj napriek v˘znamnejracionalizácii nákladov, aktivite v projektovej a publikaãnej ãinnosti, majúv˘razne nedostatoãné finanãné prostriedky na prevádzku a mzdy. Senátzaviazal predsedníctvo a finanãnú komisiu AS UK monitorovaním návr-hu prípravy nového ‰tátneho rozpoãtu a v prípade úvah o redukcii roz-poãtu pre vysoké ‰koly zvolaÈ krízové zasadnutie a promptne reagovaÈ.

Vzhºadom na kritickú situáciu vo v˘uãbe zubn˘ch lekárov v SR sa aka-demické orgány UK z lekárskych fakúlt budú zaoberaÈ dlhodobou kon-cepciou v˘uãby t˘chto lekárov a jej finanãného zabezpeãenia uÏ v roku2010, ão povaÏujú za základnú povinnosÈ UK voãi spoloãnosti. AS UKÏiada v‰etky kompetentné orgány UK a jej lekárskych fakúlt, aby satouto závaÏnou problematikou ur˘chlene zaoberali.

Akademick˘ senát schválil úpravu cien ubytovania ‰tudentov na inter-náte v Martine platnú od 1. apríla 2010. Okrem toho senát schválil novézloÏenie komisie pre ‰tudentské domovy AS UK, nového ãlena do fina-nãnej komisie AS UK a 14 Ïiadostí o prenájom.

LM

DÀa 13. apríla 2010 sa v rámci medzinárodnej konferencie pod názvom Setkání mlad˘ch kroatistú stretli v Brne ‰tudentia doktorandi chorvatistiky z âiech, Chorvátska, Nemecka a Slovenska.

Konferencie sa zúãastnilo deväÈ ‰tudentov chorvatistiky z Filozo-fickej fakulty UK. Príspevky slovensk˘ch ‰tudentov sa venovali vzá-jomn˘m slovensko-chorvátskym vzÈahom (Katarína Labajová: Il˘rci a ‰túrovci, Ivana Kuffová: Chorvátske a srbské osobnosti v názvochulíc Bratislavy), recepcii chorvátskych autorov a ich diel na Slovensku(Milina Svítková: Zlatníkovo zlato Augusta ·enou v slovensk˘ch pre-kladoch, Alexandra VadÀalová: Miro Gavran – súãasn˘ chorvátskydramatik, Veronika Grachová: Fenomén Marije Juriç Zagorky na Slo-vensku, Silvia Ivanidesová: Recepcia chorvátskej literatúry na Slo-vensku v období Slovenského ‰tátu, Lucia ·peÈková: História slo-venského etnika vo Vojvodine so zreteºom na preklady z chorvátskejliteratúry), dejinám chorvátskej literatúry (Petra Konrádová: Dedinsk˘ãlovek oãami chorvátskych realistov) a súãasnému stavu chorvát-skeho jazyka v konfrontácii so slovensk˘m jazykom (Michala Mraãka:Sémantika slovies s predponou raz- v chorvátãine a ich ekvivalentyv slovenãine). Príspevky ‰tudentov budú uverejnené aj v zborníku.

Alica Kulihová, FiF UK

Cenu Petra Fedora získal

Doktor Peter Jedliãka získal za svoj interdisciplinár-ny prístup k biologick˘m témam cenu Petra Fedora.Foto: prof. Jordan Kolarov

Dr. Peter Jedliãka

Bratislavskí chorvatisti v Brne

Senát opäÈ upozorÀujena nedostatoãnú dotáciu

Titul profesora získal v ‰tyridsiatke.Vyskú‰al si ‰túdium i prácu v zahraniãí.Okrem iného získal ocenenie Mlad˘v˘skumník roka 1999 v SR a od roku2001 je International Research Scholaramerického medicínskeho in‰titútuHowarda Hughesa. Doménou profesoraJozefa Noseka je biochémia, molekulárna biológia a genetika.

• Ako ste sa dostali k odboru bioché-mie?Prostredníctvom biológie. ·tudoval som

na Katedre genetiky a molekulárnej biológiePrírodovedeckej fakulty UK (PriF). Po skon-ãení ‰túdia som v roku 1990 nastúpil na Katedru genetiky PriF ako intern˘ a‰pi-rant a v roku 1995 som prijal ponuku na miesto odborného asistenta na Katedrebiochémie PriF.

• Zaujímal vás tento odbor uÏ skôr?Iste. V jednej z uãebníc biochémie je defi-

nícia, Ïe molekulárna biológia je vlastnebiochémiou nukleov˘ch kyselín. Dnes je veºmi ÈaÏké nájsÈ rozdiely v rôznych od-boroch biomedicínskych vied alebo „lifesciences“. Biochemik, molekulárny biológalebo genetik nájdu bez problémov uplat-nenie v chémii, biológii alebo medicíne.

• V 90. rokoch a po roku 2000 ste sa nie-koºkokrát vrátili na pracovn˘ pobyt do Orsay vo Francúzsku. Preão právetam?Keì sa po roku 1989 otvorili moÏnosti

cestovania do zahraniãia za prácou ãi ‰tú-diom, tak ako veºa in˘ch ºudí som túÏil spo-znaÈ svet. V roku 1992 som dostal ‰tipen-dium univerzity v ParíÏi na v˘skumn˘ pobytna Institut Curie. Je to súkromn˘ ústav, kto-r˘ vznikol ako nadácia pre v˘skum biologic-k˘ch úãinkov chemického prvku rádia a je súãasÈou univerzitného kampusu v Or-

say pri ParíÏi. V roku 2002 som získal ‰ti-pendium Európskej organizácie pre mole-kulárnu biológiu (EMBO) a ‰iel som znovudo Orsay, ale priamo na univerzitu. Preãotam? Lebo som mal kontakty, poznal somtam ºudí, s ktor˘mi sa mi veºmi dobre pra-covalo a bola tam skvelá atmosféra. Je toveºmi príjemné miesto a navy‰e blízkoParíÏa.

• E‰te s nimi spolupracujete?V princípe áno, hoci v tejto chvíli nemáme

spoloãn˘ projekt, stretávame sa na konfe-renciách a diskutujeme o plánoch experi-mentov.

• Medzi va‰imi vedecko-v˘skumn˘miãinnosÈami realizovan˘mi v praxi je ajvypracovanie metódy pre molekulárnudiagnostiku patogénnej kvasinky Can-dida parapsilosis a vypracovanie me-tódy pre genetickú transformáciudvoch druhov kvasiniek Candida pa-rapsilosis a Dipodascus magnusii.O ão vlastne ide?V tomto prípade realizácia v praxi nezna-

mená bezprostredné priemyselné vyuÏitie.Myslí sa t˘m skôr laboratórna alebov˘skumná prax. V praxi sa vyuÏijú aj inéveci, ktoré sme tu objavili. Dva druhy kvasi-niek, ktoré ste spomínali, sú zaujímavé mo-delové organizmy. Jedna z nich je patogén-na a spôsobuje pribliÏne 30 % v‰etk˘chkandidóz, ão sú veºmi závaÏné ochorenia.Väã‰ina lekárov sa sústredí pri terapii najmäna druh Candida albicans. Ale kvasinkuCandida albicans ºahko vystriedajú novédruhy, ktoré získali príleÏitosÈ, keìÏe sazasiahlo proti ich konkurencii. V priebehudvadsiatich – tridsiatich rokov sa z praktic-ky neznámej kvasinky Candida parapsilosisstal druh˘ alebo tretí najv˘znamnej‰í pato-gén. Je nebezpeãná najmä pre novoroden-cov a pacientov s oslabenou imunitou.Druhá kvasinka Dipodascus magnusii je go-liበmedzi kvasinkami a je takmer viditeºnávoºn˘m okom. Nás zaujímajú molekulárno-biologické fenomény t˘kajúce sa obochkvasiniek. Transformaãné systémy, o kto-r˘ch ste hovorili, sú práve na to, aby smemohli kvasinky skúmaÈ. Oba systémy bolivyvinuté v na‰om laboratóriu. ªudia vedeliod druhej polovice 70. rokov transformovaÈpekársku kvasinku a neskôr aj ìal‰ie druhy.Je to spôsob, ako sa dostaÈ t˘mto organiz-mom „na kobylku“. Genetiku môÏete robiÈvtedy, keì máte mutantov. MôÏete kvasin-ky navzájom kríÏiÈ a v potomstve skúmaÈich gény. U na‰ich dvoch kvasiniek to nej-de, pretoÏe sú asexuálne. Genetici sú tedatakmer bezbranní. Molekulárni geneticiv‰ak tento problém dokáÏu prekonaÈ tak,Ïe v skúmavke pripravia DNA, a tú potomvpa‰ujú do buniek kvasinky. Prípravou DNAsi vlastne ne‰tandardn˘m spôsobom for-mulujeme otázku a transformované bunkynám na Àu potom odpovedajú. V na‰omlaboratóriu skúmame veci súvisiace s uni-kátnymi vlastnosÈami t˘chto a niekoºk˘chìal‰ích druhov kvasiniek.

Nosek:7R O Z H O V O R

Genetiku môÏete robiÈ vtedy,keì máte mutantov.

MôÏete kvasinky navzájomkríÏiÈ a v potomstve skúmaÈ

ich gény. U na‰ich dvoch kvasiniek to nejde, pretoÏe sú

asexuálne. Molekulárni genetici v‰ak tento problém

dokáÏu prekonaÈ tak, Ïe v skúmavke pripravia DNA,

a tú potom vpa‰ujú do buniek kvasinky.

Veda je o kultúrea spôsoberozm˘‰ºania

R O Z H O V O R8

• âím vás zaujala práve kvasinka Can-dida parapsilosis?Je zaujímavá nielen t˘m, Ïe je patogénna,

ale pre nás najmä t˘m, Ïe má zaujímav˘ typmitochondriálneho genómu. Mnohé orga-nizmy, vrátane ºudsk˘ch buniek, majú cirku-lárny mitochondriálny genóm. A táto kva-

sinka má v mitochondriách lineárne mole-kuly DNA. V polovici 80. rokov to objavilnበuãiteº profesor Kováã. Robil som diplo-movku v jeho laboratóriu a bol to jedenz problémov, ktoré sme rie‰ili. Nakoniecsme na tejto kvasinke a jej mitochondriálnejDNA bádali aj v spolupráci z na‰imi kolega-mi z Orsay. A práve na to sme potrebovalitransformaãn˘ systém. Ten v‰ak neboldostupn˘ a aby sme mohli experimentovaÈ,museli sme si ho vyvinúÈ sami.

• O ão ide v prípade molekulárnej diag-nostiky tejto kvasinky?Bol to neplánovan˘ v˘sledok. VyuÏili sme

to, Ïe táto kvasinka má v mitochondriál-nom genóme unikátne sekvencie. Z mito-chondriálnej DNA sme potom pripravili‰pecifické molekulárne sondy, ktoré do-káÏu veºmi ºahko a spoºahlivo identifikovaÈpatogénne kvasinky. Klinickí mikrobiológo-via majú ‰ancu tieto sondy vyuÏiÈ v diag-nostike kvasiniek u infikovan˘ch pacientov.Materiál môÏe byÈ pritom veºmi mal ,̆ staãíkvapka krvi alebo ster, v princípe len niekoº-ko málo buniek. Rôzne druhy kvasiniek satotiÏ lí‰ia aj odolnosÈou voãi antibiotikám a správna identifikácia patogéna umoÏÀujelekárom vãas zaãaÈ vhodnú terapiu.

• Spomenuli ste, Ïe niektoré va‰e obja-vy sa môÏu vyuÏiÈ v praxi. Ktoré naprí-klad?Najv˘znamnej‰í objav, ktor˘ sme spolu

s profesorom Tomá‰kom doposiaº urobili,bol práve na lineárnej mitochondriálnejDNA kvasinky Candida parapsilosis.Profesor Kováã pri‰iel s my‰lienkou skúmaÈtento genóm ako jednoduch˘ model chro-mozómu. V 80. rokoch nebolo známe, akosa replikujú konce chromozómov v ºud-sk˘ch bunkách. MôÏete ‰tudovaÈ priamoºudské chromozómy, alebo si vezmete jed-noduch‰í model. Zaãali sme teda skúmaÈ

mitochondriálny genóm kvasinky Candidaparapsilosis. Je to pomerne „krátka“ mole-kula DNA, preto sa ºah‰ie skúma. Vtedysme e‰te nevedeli, ako vyzerajú konce mi-tochondriálnych chromozómov, naz˘vanételoméry. Predpokladali sme v‰ak, Ïe ak to zistíme, dokáÏeme odhaliÈ aj molekulár-ny princíp, ak˘m sa teloméry syntetizujú.V‰eobecne je problém v tom, Ïe lineárnemolekuly DNA sa nedokáÏu syntetizovaÈkompletne a po replikácii sú ich kópie vÏdyo kúsok krat‰ie. Bunky, ktor˘m sa príli‰skrátia konce chromozómov, vstúpia do fá-zy starnutia a môÏu „spáchaÈ samovraÏ-du“. Väã‰ina buniek s lineárnymi chromo-zómami rie‰i problém skracovania pomo-cou enz˘mu telomeráza, ktor˘ predlÏujekonce chromozómov. Enz˘m je aktívnyv zárodoãn˘ch bunkov˘ch líniách a v nádo-roch, ãím ich robí nesmrteºn˘mi.

• âo to znamená pre ºudsk˘ Ïivot?My síce starneme a je to nepríjemné, ale

starnutie nás vlastne chráni pred nádormi.Je to veºmi dôleÏit˘ mechanizmus. Skutoã-ne asi 90 % nádorov˘ch buniek vie reak-tivovaÈ telomerázu, a tak sa stanú nesmr-teºn˘mi. To bolo zistené v druhej polovici80. rokov. A za objav telomerázy bola mi-

nul˘ rok udelená Nobelova cena. Pri‰lo sav‰ak na to, Ïe zvy‰n˘ch 10 % nádorov jetieÏ nesmrteºn˘ch, ale telomerázu nevyuÏí-vajú. V na‰om laboratóriu sme objavili alter-natívny princíp, ktor˘ telomerázu nevyÏadu-je. Mechanizmus funguje tak, Ïe z koncovchromozómov sa odstrihne kúsok DNAa vytvorí sa malá cirkulárna molekula. Tátomolekula sa dokáÏe replikovaÈ a namnoÏiÈsekvenciu koncov chromozómov. Objavilisme to koncom 90. rokov práve na mito-chondriálnej DNA kvasinky Candida parap-silosis. O pár rokov neskôr zistili ìal‰í vedci,Ïe ãosi také sa deje aj v bunkách ºudsk˘chnádorov.

• Aké pracovné úspechy vás v posled-nej dobe pote‰ili?Te‰ia ma v‰etky úspechy. V poslednom

ãase skúmame, ako poãas evolúcie vznikollineárny mitochondriálny genóm Candidaparapsilosis. Jednou z moÏností, ako to zistiÈ, je pozrieÈ sa na genómy blízko prí-buzn˘ch druhov. Dnes, v ére genomiky,sme pomerne ºahko stanovili sekvenciumitochondriálneho genómu kvasinky Can-dida parapsilosis a asi tuctu ìal‰ích druhov.

Zaujímavé je, Ïe z jedného z t˘chto genó-mov sa dá veºmi ºahko odvodiÈ, ako sa takmohlo staÈ – ako z cirkulárnej formy chro-mozómu mohla vzniknúÈ lineárna. Objavilisme jednoduch˘ mechanizmus, ktor˘ po-zostáva len z dvoch krokov.

• âo povaÏujete za v˘zvu?MoÏnosÈ hraÈ sa a pote‰enie z hry zdieºaÈ

s na‰imi ‰tudentmi. Keby som robil v˘skumv priemyselnom podniku, musel by som sasústrediÈ na konkrétny a vopred urãen˘cieº. Na akademickej pôde mám sloboduvoºby, ão budem skúmaÈ, ktorá je obme-dzená len mojimi schopnosÈami a moÏnos-Èami. MÀa motivuje najmä zvedavosÈ. O ãom som hovoril, nie je jediná oblasÈ,ktorej sa venujeme v na‰om laboratóriu, alepokladáme ju za veºmi zaujímavú. A smeschopní na Àu prilákaÈ aj ‰tudentov, ktorí sapotom sami hrajú s kvasinkami a ich mito-chondriami.

• âo pre vás znamená veda?Mnohí ºudia sa zaujímajú najmä o vyuÏitie

vedy v praxi. V minulom reÏime bola vedapovaÏovaná za ak˘si nástroj na ovládanieprírody. To je trochu anachronické uvaÏova-nie. To, Ïe z vedy obãas vznikne nieãoprakticky pouÏiteºné, je nesmierne dôleÏité,ale to nie je hlavn˘m cieºom vedy. Veda jeo kultúre a spôsobe rozm˘‰ºania. Toto sasnaÏíme v‰tepiÈ aj na‰im ‰tudentom, abyzískali nielen vedomosti a praktické zruã-nosti, ale najmä, aby sa nauãili rozm˘‰ºaÈako vedci.

• Na ãom aktuálne pracujete?Teraz pracujeme na komparatívnej geno-

mike mitochondriálnych genómov kvasi-niek. Pred t˘ÏdÀom nám prijali ãlánok o no-vom type mitochondriálneho genómu,ktor˘ rie‰i problém replikácie koncov chro-mozómov úplne in˘m spôsobom, ak˘ somspomínal. Skúmaním mitochondriálnychgenómov sa snaÏíme vytvoriÈ domácu‰kolu genomiky. Ale keìÏe nበrozpoãetnie je veºk ,̆ nerobíme veºké projekty typu

ºudského genómu, ktoré by stáli veºmi veºa.Za podstatne men‰ie peniaze sme v‰akschopní genomiku priniesÈ na Slovensko.·tudenti, ktorí robia na na‰ich projektochsa uãia „genomicky“ uvaÏovaÈ. Pocit, Ïe súschopní sami stanoviÈ a potom ako prvíanalyzovaÈ kompletnú sekvenciu novéhomitochondriálneho genómu, je pre nich veº-kou motiváciou. Pracujeme v‰ak aj na ìal-

Z mitochondriálnej DNA kvasinky Candida parapsilosis

sme pripravili ‰pecifické molekulárne sondy, ktoré

dokáÏu veºmi ºahko a spoºahlivo identifikovaÈ

patogénne kvasinky. Materiál môÏe byÈ pritom

veºmi mal ,̆ staãí kvapka krvialebo ster.

My síce starneme a je to nepríjemné,

ale starnutie nás vlastne chránipred nádormi. Je to veºmi

dôleÏit˘ mechanizmus.

Za podstatne men‰ie peniaze sme schopní priniesÈ

genomiku na Slovensko. ·tudenti, ktorí robia na na‰ich

projektoch sa uãia „genomicky“ uvaÏovaÈ.

9R O Z H O V O R

‰ích projektoch, ktoré súvisia s biogenézoumitochondrií, so syntézou nielen mitochon-diálnych ale aj jadrov˘ch telomér, skúmameproteíny, ktoré sa viaÏu na telomerické sek-vencie rôznych druhov kvasiniek, alebo hºa-dáme gény, ktoré regulujú morfológiu euka-ryotick˘ch buniek.

• Ste spokojn˘ s vedou, ktorá sa robíu nás v ‰kolstve? NeuvaÏujete ísÈ do sú-kromnej sféry alebo do zahraniãia?V zahraniãí som bol a vrátil som sa do-

mov. âi budem stále pôsobiÈ na UK,neviem, je to pre mÀa otvorená otázka.Súkromná sféra v zmysle priemyselnéhov˘skumu ma neláka. Ak by u nás vzniklasúkromná in‰titúcia podobná ústavuCurieov˘ch alebo ústavu Howarda Hug-hesa, ktor˘ je jedn˘m z hlavn˘ch sponzorovná‰ho v˘skumu, tak preão nie. V na‰om‰kolstve vo v‰eobecnosti nie sú veºmipriaznivé podmienky na vedu. Zahraniãnéuniverzity sú na tom podstatne lep‰ie. A nejde len o peniaze. Ale treba rátaÈ s t˘m,Ïe aj po dvadsiatich rokoch sme stále satransformujúca univerzita a mnohé z ch˘b,ktoré sa tu dejú, sú „detské chyby“.DôleÏité je, aby sa neopakovali a aby ich

bolo ãím menej, aby sme sa postupne pri-bliÏovali k ‰tandardom západoeurópskychalebo americk˘ch univerzít. A je dobré, Ïe sa to u nás stále, aj keì len veºmi poma-ly, zlep‰uje.

• Máte predstavu, ako by sme sa malivyvíjaÈ?Mám isté predstavy a stretávam veºa ºudí

s podobn˘mi názormi, ktorí sú v˘znamnívedci a uãitelia. Je mi ºúto, Ïe tieto pred-stavy nezdieºa väã‰ina ºudí na univerzite a na‰a univerzita sa uberá in˘m smerom,ako by som si predstavoval. Máme problé-my, ktoré je treba rie‰iÈ. V inej súvislosti pro-fesor Brunovsk˘ priliehavo nazval Univer-zitu Komenského ako „Universitas Rus-ticana“, teda rustikálna ãi provinãná univer-zita. Klasická univerzita je komunita uãiteºova ‰tudentov. U nás vzniká ãím ìalej, t˘mväã‰ia bariéra medzi uãiteºmi a ‰tudentmi.Problém, ktor˘ vidím, je, Ïe zaãíname po-vaÏovaÈ ‰tudentov za zákazníkov. LenÏemy nie sme Tesco. Nemáme sa prispôso-bovaÈ priemernému zákazníkovi. To je chy-ba. My sa musíme zameraÈ na t˘ch najta-lentovanej‰ích. Priemerní sa zvezú. Nemaliby sme zniÏovaÈ kritériá, pretoÏe potom sa

tí najtalentovanej‰í ‰tudenti vyberú na zá-pad. Koniec – koncov Brno, Praha a Vie-deÀ sú plné slovensk˘ch ‰tudentov. Pro-blémom je aj to, Ïe t˘ch, ktorí sú v zahra-niãí, univerzita neláka späÈ. PotrebujemevytvoriÈ systémové mechanizmy, ako aspoÀãasÈ ºudí, ktorí získali skúsenosti v zahra-niãí, dostaÈ na UK. Mali by sme k tomu pri-stupovaÈ aktívne a motivovaÈ ich k práci na univerzite. Poznám niekoºk˘ch mlad˘chºudí, ktorí sa po viacer˘ch rokoch v zahra-niãí vrátili na univerzitu. Av‰ak na vlastnejkoÏi som po návrate zo ‰piãkov˘ch fran-cúzskych v˘skumn˘ch in‰titúcií zakúsilveºmi tvrdé roky boja za úplné samozrej-mosti. Mnohí ºudia nedostanú vhodné pod-mienky na prácu, napríklad nemajú ‰ancusi zaloÏiÈ vlastnú v˘skumnú skupinu, svojelaboratórium. Ja a moji kolegovia sme mali‰Èastie, Ïe na‰im uãiteºom bol profesorKováã, ktor˘ nám umoÏnil slobodne bádaÈ.Ale vo väã‰ine prípadov to tak nie je. âlo-vek, ktor˘ je zvyknut˘ na samostatnú prácuv zahraniãí, ak chce prísÈ na na‰u univerzi-tu, musí sa vo väã‰ine prípadov podriadiÈexistujúcemu kolektívu. To by sme malisystémovo zmeniÈ, a potom sa moÏno zaã-neme meniÈ z provinãnej univerzity na „nor-málnu“. Na ‰tandardnej univerzite je beÏnámobilita ºudí a my‰lienok, ktoré s nimi pri-chádzajú. Univerzita je aj o otvorenej disku-sii rôznych názorov.

• E‰te na záver prezraìte, ãomu sa ve-nujete vo voºnom ãase.V t˘chto mesiacoch nemám vôbec voºn˘

ãas. Tohto roku mi konãia traja doktorandi,jedna diplomantka, traja bakalári a mámìal‰ích ‰tudentov, ktorí práve zaãínajú. Je s t˘m veºa administratívy. Obrovskábyrokracia je ìal‰ou pliagou na‰ej univerzi-ty. Ale ão sa t˘ka voºného ãasu, mám rádprírodu, cestovanie, dobrú knihu alebo film,pri tom sa najlep‰ie odreagujem od beÏ-n˘ch povinností.

Lenka Mlynãeková

Prof. RNDr. Jozef Nosek, DrSc.• 1985 – 1990 – absolvoval Prí-

rodovedeckú fakultu UK (PriF)v odbore molekulárna biológiaa genetika

• 1990 – 1994 – absolvoval ve-deckú a‰pirantúru na PriF UKv odbore genetika

• 2000 – habilitoval sa v odborebiochémia

• 2006 – obhájil doktorskúdizertaãnú prácu v odboremolekulárna biológia

• 2008 – získal titul profesorv odbore biochémia

P R E Z R A D I L I S T E N Á M O S E B E10

• Miesto narodenia: Krnãa• Vek: 57• âím ste chceli byÈ ako dieÈa?

Na prvé vysnívané povolanie si spomínamcelkom presne – lesníkom, iste ma ovplyvnili otec. ëal‰ie sa uÏ uberalo „historick˘m“smerom – archeológ, pretoÏe priamo nad rod-nou obcou sa t˘ãi vrch Tábor, na ktorom sanachádza hal‰tatské hradisko a v stredove-ku tu bol opevnen˘ tábor bratríkov. KeìÏe

tu dosiaº neprebehol archeologick˘ v˘skum,tajne som dúfal, Ïe nieão objavím. Potom touÏ bola jednoznaãne história.• âo ste ‰tudovali a preão práve tento

odbor?Na FiF UK som ukonãil ‰túdium histórie

v kombinácii s archívnictvom. Práve písom-né pramene sú zdrojom nesmierne zaujíma-v˘ch informácií o na‰ich dejinách a verte, je ão objavovaÈ.• Aké cudzie jazyky ovládate?

K mojej práci je veºmi dôleÏitá latinãina,nemãina a maìarãina, ale dohovoril by somsa aj po rusky, francúzsky a anglicky. • âo vám napadne, keì sa povie

„práca“? Asi domáce práce, práca v záhrade...

Na‰Èastie mám povolanie, ktoré vnímam akokoníãka a nie ako „prácu“.• Ako rád trávite voºn˘ ãas?

Veºa ho síce nemám, ale rád ãítam, poãú-vam hudbu, idem na turistiku ãi do divadla,spoznávam pamätihodnosti.

• UprednostÀujete televíziu alebo knihy?Preão?UprednostÀujem knihy, sú mi bliωie.

• Prezradíte nieão o svojej rodine? V‰etk˘ch svojich blízkych mám veºmi rád,

te‰ím sa z ich úspechov a dúfam, Ïe bude-me spolu drÏaÈ aj v Èaωích chvíºach, ktoréÏivot z ãasu na ãas tieÏ priná‰a.• âo vás dokáÏe zarmútiÈ?

NespravodlivosÈ, klamstvo, v˘hovorky.• âo vás dokáÏe rozosmiaÈ?

Napríklad spontánne neãakané reakcieºudí.• Máte obºúbenú osobnosÈ (herca, spiso-

vateºa, ‰portovca...)?Nie, nemám, skôr by som mohol hovoriÈ

o nejak˘ch osobn˘ch vzoroch.• Máte nejak˘ skryt˘ talent?

Urãite nie, isto by som ho uÏ bol b˘valobjavil.• Aké hodnoty sú pre vás v Ïivote naj-

dôleÏitej‰ie?ªudskosÈ, spravodlivosÈ, priateºstvo.

Prof. PhDr. Ján Lukaãka, CSc.,vedúci Katedry slovensk˘ch dejín FiF UK

V˘mena ‰tudentov, krat‰ie ãi dlh‰ie pobyty pedagogick˘ch, vedeck˘ch pracovníkov, v˘mena skúseností, poznatkov, rie‰enie vedeck˘ch problémov, patrí prirodzene k poslaniuuniverzít a spolupráci medzi nimi. Bolo to tak vÏdy, len intenzita vzÈahov závisela od stavu spoloãnosti. Rok 1989 je z tohto pohºadu prelomov˘.

Zmena spoloãensk˘ch pomerov vo vtedaj-‰om âeskoslovensku umoÏnila neb˘val˘ roz-voj medzinárodnej spolupráce vysok˘ch ‰kôl.Zo zaãiatku prevládala snaha pomôcÈ na‰im‰tudentom, ale aj uãiteºom, takpovediac „roz-hºadieÈ sa“ vo vyspelom, demokratickomsvete. K najjednoduch‰ím a veºmi úãinn˘mformám takejto pomoci a spolupráce patriapredná‰ky zahraniãn˘ch odborníkov. Od-hliadnuc od odbornej témy pomáhali a pomá-hajú takéto predná‰ky prekonávaÈ jazykovébariéry v komunikácii so zahraniãn˘mi part-nermi.

Za ostatn˘ch dvadsaÈ rokov odzneli aj

na Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUK (FMFI) stovky predná‰ok zahraniãn˘chexpertov z celého sveta. K „rekordérom“ pat-ria urãite Dr. Josef Withalm a Dr. Veith Risak,ktorí uÏ dvadsaÈ rokov t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀ do-chádzajú na jeden deÀ z Viedne, aby na „mat-fyze“ predná‰ali najmä ‰tudentom ‰tudijn˘chprogramov informatika a aplikovaná informa-tika.

Poãiatky pôsobenia pánov Withalma a Ri-saka (a aj ìal‰ích pracovníkov firmy SiemensA. G., Rakúsko) na vtedaj‰ej Matematicko-fyzikálnej fakulte UK (MFF) sa datujú od roku1991. Odvíjali sa od osobn˘ch kontaktovprof. Jána Pi‰úta (vtedaj‰ieho ministra ‰kol-stva na Slovensku) a prof. Schuchmanna,zodpovedného za odbor centrálnej techniky materskom podniku Siemens v Mníchove,ktorí sa poznali z obdobia spolupráce na pro-jektoch v CERN-e. Z iniciatívy prof. Pi‰úta do-hodli títo dvaja fyzici moÏnosÈ predná‰kovej

ãinnosti expertov firmy Siemens z Viedne na MFF.

Dr. Withalm i Dr. Risak zastávali uÏ vtedyv˘znamné pozície v spoloãnosti Siemens A. G., Rakúsko. Ich pracovné zaÈaÏenie sa s rokmi nezmen‰ovalo. Zhruba pred rokomsa „pri káviãke“ obidvaja priznali, Ïe s pred-ná‰kami na „matfyze“ poãítali na jeden, maxi-málne dva roky. Veºk˘ záujem a kladná odoz-va ‰tudentov nakoniec spôsobili, Ïe o ukon-ãení kontaktov s FMFI nerozm˘‰ºajú. Bratisla-va i Slovensko im uãarovali. Na‰li si tu spolu-pracovníkov a priateºov a z Viedne je to pred-sa „na skok“.

Nám zostáva poìakovaÈ sa Dr. Risakovi a Dr. Withalmovi za v‰etko, ão pre ‰tudentova fakultu vykonali a popriaÈ im v‰etko najle-p‰ie v osobnom i pracovnom Ïivote. A te‰ímesa na pretrvávajúcu spoluprácu.

ª. Fischer, M. Bellu‰, FMFI UK

Z A H R A N I Č N Í P E D A G Ó G O V I A U N Á S

Doktori Josef Withalm

(vºavo) a Veith Risak uÏ 20 rokov

t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀdochádzajú

na jeden deÀ z Viedne, aby na „matfyze“predná‰ali ‰tudentom.

Bude todvadsaÈrokov

DÀa 22. apríla sme si medzinárodne pripomenuli DeÀ Zeme. Sp˘tali sme sa niekoºk˘ch na‰ich zamestnancova zamestnank˘À: Akú dôleÏitosÈ prikladáteochrane Ïivotného prostredia a ão preÀ robíte?

PhDr. Lea ·írová, PhD., Katedra andragogiky,FiF UK:Ochrana Ïivotného prostredia je téma, ktorej pri-kladám osobne veºkú dôleÏitosÈ. âo ma desí je to, Ïe denne stretávam ºudí, pre ktor˘ch jeÏivotné prostredie (prírodné) takou samozrejmo-sÈou, Ïe mu venujú iba okrajovú pozornosÈ. To, ÏekaÏd˘ z nás musí prispieÈ k ochrane na‰ej plané-ty si uvedomuje, podºa mojich skúseností, ibamal˘ poãet ºudí. ªudí treba cielene viesÈ k pozitív-nemu vzÈahu k Ïivotnému prostrediu a ãinnostiam v prospech jeho ochrany poãas celého Ïivota,zaãaÈ treba v rodine, uÏ v detstve... SnaÏím sapredov‰etk˘m separovaÈ odpad, vyhadzovaÈodpad iba na miestach na to urãen˘ch, zbytoãneneplytvaÈ vodou, energiou a upozorÀovaÈ ºudí(blízkych, známych, aj neznámych) okolo seba

na v˘znam ochrany prostredia, v ktorom Ïijeme.

PharmDr. ªubica Laciková, PhD., Katedra far-makognózie a botaniky, FaF UK:Na‰a planéta Zem a Ïivotné prostredie, v ktoromÏijeme, by pre nás mali byÈ rovnako dôleÏité akona‰e zdravie. Bez neho to jednoducho nejde, je to základn˘ predpoklad pre to, aby sme mohliÏiÈ a uspokojovaÈ svoje potreby. Prírodu a v‰etkoÏivé si veºmi váÏim a snaÏím sa podºa toho i sprá-vaÈ. Poãas ‰túdia som sa v tejto veci aj aktívneangaÏovala, dnes sa snaÏím dodrÏiavaÈ zásady,ktoré som si osvojila a ktoré do mÀa v‰tepili mojirodiãia. Musím sa priznaÈ, Ïe nakoºko Ïijemv Rakúsku neìaleko slovensk˘ch hraníc, nie jepre mÀa aÏ také ÈaÏké ÏiÈ v tomto duchu, lebona‰i západní susedia sú v tejto veci o niekoºkokrokov pred nami. Konkrétne môÏem uviesÈ akopríklad separovanie odpadu, nezneãisÈovanieprostredia, aktívne ãistenie verejn˘ch priestran-stiev v obci, v ktorej Ïijem, teda zúãastÀovanie sana t˘chto akciách spoloãne s rodinami a deÈmi,ão je na záver akcie zakonãené spoloãn˘m spo-loãensk˘m a kulinárskym záÏitkom, starostliv˘ v˘-

ber v˘robkov pri ich kúpe (tzv. umweltfreundlich),pouÏívanie látkov˘ch plienok okrem jednorazo-v˘ch, atì. Zámerne vravím, Ïe okrem, pretoÏeviem, Ïe ãasto nie je ºahké rozhodnúÈ sa vÏdysprávne a je pohodlnej‰ie niekedy zhre‰iÈ. No dô-leÏité je aspoÀ chcieÈ a pokú‰aÈ sa o to, aby tu po nás neostala len spú‰È.

doc. PaedDr. Yvetta Macejková, PhD.,Katedra ‰portov v prírode a plávania, FTV·UK:Je to na dlh‰iu debatu a mrzí ma, Ïe zv˘‰enápozornosÈ sa venuje prírode a ná‰mu prostrediuaÏ v rozliãné „dni sviatkov“. ·peciálne na‰a Zemsi vyÏaduje kaÏdodennú pozornosÈ v rôznychpodobách. Myslím si, Ïe voãi nej by sme sa malisprávaÈ ako k Ïivému organizmu a riadiÈ sa pra-vidlom, „ão nechce‰, aby robili tebe, nerob ani tyjej“. Nie je to len o odpadkoch, o vytínan˘ch pra-lesoch, o zneãisten˘ch riekach, ale je to predo-v‰etk˘m o ºuìoch. âlovek je veºmi múdry tvor, alemali by sme pamätaÈ, Ïe príroda je múdrej‰ia a silnej‰ia. Je na ‰kodu ãloveka, Ïe v súãasnomuponáhºanom svete, si pln˘m priehr‰tím neuÏívav‰etky pôÏitky, ktoré mu príroda ponúka. Îiaº,viac poãúvame o bohat˘ch ºuìoch, ako o t˘ch,ktorí mnohé urobili pre záchranu prírody a t˘m prenás v‰etk˘ch. Môj vzÈah k Zemi pozostáva z kaÏ-dodenn˘ch maliãkostí v prostredí, kde sa najviacpohybujem. Tam je to papierik, tam pohoden˘chlieb alebo ohryzok. Veºa pracujem s deÈmi a nielen svojim príkladom ale i dôrazn˘m upozornenímvyÏadujem, aby sa správali k svojmu okoliu ohºa-duplne. Lenka Mlynãeková

Ilustrácia: Tatiana Vavrová

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

11A N K E T A

V tomto semestri sa Manageria, neziskovézdruÏenie pri Fakulte managementu UK(FM), rozhodla zorganizovaÈ sériu troch veºk˘ch predná‰ok, urãen˘ch celej fakulte.Prvá z nich sa konala 14. apríla 2010.

Vo „vypredanej“ aule fakulty privítali podveãer‰tudenti a uãitelia pani Elenu Kohútikovú, zás-tupkyÀu generálneho riaditeºa VÚB a b˘valú vice-guvernérku Národnej banky Slovenska.

Pani Kohútiková nám poodhalila poãas 60-tich minút svoju silnú Ïenskú osobnosÈ matkyi úspe‰nej manaÏérky. Ako sama povedala, zaÏi-la diskrimináciu, prebdené noci i prácu v niekoº-k˘ch zamestnaniach zároveÀ, no napriek v‰etké-mu dosiahla v súkromnom a profesijnom Ïivotemimoriadne úspechy. Poãas predná‰ky zdôraz-nila, Ïe nikdy nepracovala len do v˘‰ky svojhoplatu a dávala dôraz na ãestnosÈ. Tú povaÏuje za cnosÈ, ktorej by sa mali ºudia uãiÈ a pestovaÈ ju.

Neraz musela ako matka rie‰iÈ dilemu kom-promisu medzi rodinou a prácou. Tento problémv‰ak zvládla bravúrne, keì sa popri v˘chove detív˘znamne podieºala na zavedení dvoch mien –slovenskej koruny a eura v Slovenskej republike.Tieto dva medzníky povaÏuje za svoje najväã‰iepracovné úspechy. Aj t˘mto spôsobom sa jejdarí napæÀaÈ jej Ïivotn˘ cieº – vytváraÈ lep‰í svet.

Plná aula jej poìakovala dlh˘m aplauzom.Reakcie ‰tudentov po predná‰ke boli viac ako

pozitívne: ‰tudentky 1. roãníka: „ocenili sme pri-rodzenosÈ a nestrojenosÈ prezentácie, poãasktorej nám pani Kohútiková poodhalila kúsoksvojho súkromného a profesijného Ïivota,“ ‰tu-dent 2. roãníka: „zaujal ma Ïensk˘ pohºad na ka-

riéru manaÏérky a jej priame skúsenosti,“ ‰tu-dentka 3. roãníka: „ohromili ma príklady z reálne-ho Ïivota a predná‰ku som vnímala ako veºmiosobnú, pani Kohútiková mi dala veºa in‰pirácie“.

Cel˘ tím Managerie ìakuje pani Kohútikoveje‰te raz za ochotu podeliÈ sa o svoj príbeh a mo-tiváciu z jej silnej predná‰ky. Chceme sa tieÏpoìakovaÈ Nadácii Tatra banky, ktorá bola part-nerom podujatia a podporuje aj iné aktivityManagerie.

Pokraãovaním série predná‰ok úspe‰n˘chÏien bolo stretnutie s mladou podnikateºkouTatianou Kyseºovou, zakladateºkou spoloãnostiPelikan.sk s. r. o. a zároveÀ prvou Ïenou, ktorázískala ocenenie Zaãínajúci podnikateº rokav roku 2009. Predná‰ka sa konala 3. mája 2010v Aule FM.

V polovici mája sme reagovali na blíÏiace sa parlamentné voºby, ktoré boli aj jednou z hlav-n˘ch tém panelovej diskusie, a ktorej hosÈamiboli popredné osobnosti najznámej‰ích mimo-vládnych organizácií na Slovensku. Moderá-torom tejto diskusie bol Gábor Grendel, známy z relácie „Na telo“.

Viac o na‰ich aktivitách nájdete na www.manageria.org.

Juraj Holub, ‰tudent 3. roãníka FM UK, ãlen realizaãného tímu Managerie

DeÀ Zemea ochrana Ïivotného prostredia

ChráÀmeZem, aby z nej nezostal„ohryzok“.

Manageria privítala na fakulte managementu

Elenu Kohútikovú

Predná‰ku s Elenou Kohútikovou, zástupkyÀou ge-nerálneho riaditeºa VÚB, zorganizovalo pre fakultuzdruÏenie Manageria.

Fakultné kolo ·VOâ sa na FTV· UK konalo14. apríla 2010 v sekciách ‰portová kinantropológia, ‰portová edukológia, ‰portová humanistika, pohybové skladbya sekcia doktorandov. Zúãastnilo sa na Àom 38 ‰tudentov v teoretick˘ch sekciách, 20 ‰tudentov v sekciách akvabely a akvafitnes a 38 ‰tudentov v pohybov˘chskladbách, ktorí postúpili z katedrov˘ch kôl.

O dobrú organizáciu sa zaslúÏil organizaãn˘v˘bor na ãele s predsedníãkou Rady ·VOâa prodekankou doc. PaedDr. Ludmilou Za-pletalovou, PhD., predsedom organizaãného v˘-boru Mgr. Miroslavom Huntatom a denn˘midoktorandmi. Ako tradiãne, najväã‰ej popularitesa te‰ili pohybové skladby.

V ‰portovej edukológii získali prvé tri miestaMarek Mikletiã, Miroslav Mojsk˘ a Silvia ·veco-vá s Petrom Îi‰kom. V ‰portovej kinantropológiiI zvíÈazili Aurel Zelko, TomበEmmel a Peter Kon-der. V ‰portovej kinantropológii II sa najvy‰‰ieumiestnili Michal Horn ,̆ Juliana Li‰ková a MichalZále‰ák. VíÈazmi ‰portovej kinantropológie III sú Du‰an Polák, Dávid Michal a Peter Zachar.V sekcii doktorandov zvíÈazili Martin Vaváãek,Peter Pãolka a Marek HardoÀ. V taneãnej sekciisa víÈazmi stala skupina Ondreja Fabu Snívajmesvoj sen. V ‰portovej sekcii získala mimoriadneocenenie skupina Summer fun. Za free stylekajak v sekcii exhibiãné vystúpenie na plavárni si mimoriadne ocenenie zaslúÏila Nina Hala‰ová.

Úãastníci ·VOâ, ktorí sa umiestnili na prv˘chtroch miestach, postúpili na celo‰tátne kolo,ktoré sa uskutoãnilo 26. apríla 2010 v Komárne.

FTV· bola mimoriadne úspe‰ná.V ‰portovej kinantropológii zvíÈazil Andrej

Zelko (katedra atletiky, ‰koliteº doc. Laczo), na delenom 3. mieste sa umiestnil Michal Horn˘(katedra hier, ‰koliteº doc. Holienka). V sekcii‰portová edukológia zvíÈazil Marek Mikletiã(katedra atletiky, ‰koliteº doc. Laczo). V ‰porto-vej humanistike sa na 3. mieste umiestnili JozefAntoniazi a Juraj ·indler (katedra ‰portovej edu-kológie a ‰portovej humanistiky, ‰koliteºka JUDr.Sakáãová).

Úspe‰ne sme pokraãovali aj v ìal‰ích dvochsekciách. Doktorandskú vyhral Marek HardoÀ(katedra atletiky, vedúci doc. Vanderka)a v pohybov˘ch sekciách taneãnú ãasÈ vyhraliLucia ¤ezníãková – Dominika Kocourková(katedra gymnastiky, vedúci Mgr. Olej), na dru-hom mieste sa umiestnilOndrej Faba (katedra gym-nastiky, vedúca K. HiÏnay-ová). V ‰portov˘ch sklad-bách sa na 1. – 2. miesteumiestnila skladba autorkySilvie Ru‰ãinovej (katedragymnastiky, vedúca Mgr.Tonkoviãová).

Aj ostatní úãastníci z fa-kulty, ktorí sa neumiestnili na medailov˘ch pozíciách,prispeli k dobrej reprezentá-cii FTV· UK na celo‰tátnejúrovni.

Anton Lednick ,̆ LudmilaZapletalová, FTV· UK

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

·VOâ fakulty telesnej v˘chovy a ‰portu

12

Najväã‰ej popularite ·VOâ na FTV· sa te‰ili pohy-bové skladby. Foto: Anton Lednick˘

má víÈazov

Katedra germanistiky FiF UK usporiadaladÀa 9. apríla 2010 na pôde Filozofickejfakulty UK predná‰ku pod názvom „Etiketa v profesijnej praxi tlmoãníka“.

Predná‰ajúcou bola Ing. Andrea Csen-keyová, odborná poradkyÀa pre stratégiu ºud-sk˘ch zdrojov z In‰titútu vzdelávania a kariéro-v˘ch sluÏieb pri Centre ìal‰ieho vzdelávania UK.Svoju predná‰ku predniesla na vysokej profesi-onálnej úrovni a zároveÀ mimoriadne pútavouformou vìaka vyuÏitiu prvkov interaktivity a mul-timediálnej prezentácie.

Pozitívnu odozvu a záujem o tému predná‰kynajspoºahlivej‰ie preukázal vysok˘ poãet prítom-n˘ch poslucháãov nielen spomedzi ‰tudentovrôznych ‰tudijn˘ch kombinácií ‰tudijného odbo-ru translatológia, ale aj ãlenov akademickej ob-ce a tlmoãníkov z praxe.

V mene katedry germanistiky i v‰etk˘chúãastníkov chcem na tomto mieste vysloviÈ Ing.Csenkeyovej poìakovanie za túto skvelú a in‰-piratívnu predná‰ku. Verím, Ïe pre poslucháãovboli prezentované informácie prínosom a obo-hatením ich poznatkov.

Práve doplnenie edukácie budúcich profesio-nálnych tlmoãníkov, teraj‰ích‰tudentov tlmoãníctva a pre-kladateºstva, o vedomostiz oblasti spoloãenskej a biz-nis etikety, a t˘m prispieÈk zv˘‰eniu ich profesijnej eru-dície, bolo hlavn˘m cieºomtohto podujatia. Zámerompredná‰ky bolo tieÏ podãiark-nuÈ potrebu intenzifikovaniaprípravy adeptov tlmoãníctvaaj v tejto pre profesiu tlmoãní-ka nesporne relevantnej ob-lasti.

Oboznámenie sa s pravidlami spoloãenskéhostyku a ich ovládanie umoÏÀuje tlmoãníkovi,ktor˘ svoj v˘kon na rozdiel od prekladateºa po-dáva vÏdy verejne, aby vystupoval korektne,v súlade s normami a zásadami spoloãenskéhosprávania. Nadobudnutie istoty v spoloãenskomstyku zároveÀ eliminuje stres, prameniaciz neznalosti správania sa pri oficiálnych príleÏi-tostiach, a t˘m dáva tlmoãníkovi moÏnosÈ viacsa koncentrovaÈ na odbornú stránku svojejpráce – teda na samotné tlmoãenie, a tak v˘raz-nou mierou prispieva k dosiahnutiu vysokej kva-lity jeho v˘konu.

Nech je toto úspe‰né podujatie v neposled-nom rade zároveÀ aj in‰piráciou a potvrdenímdôleÏitosti snahy o zintenzívnenie kooperáciemedzi jednotliv˘mi organizaãn˘mi súãasÈamiUniverzity Komenského ako celku v prospecht˘ch najdôleÏitej‰ích – poslucháãov na‰ej uni-verzity. Okrem tohto aspektu prispieva vzájom-ná ústretovosÈ, ochota a hºadanie moÏností spo-lupráce prioritne na univerzitnej, teda „domácej“pôde, bez potreby outsourcingu, k efektívnej‰ie-mu vynakladaniu disponibiln˘ch finanãn˘ch pro-striedkov.

Mgr. Lubo‰ Duda, Katedra germanistiky FiF UK

Tlmoãník musí vedieÈ verejne vystupovaÈ

Na Slovensku máme stále veºmi málofundovan˘ch odborníkov na japonské‰túdiá. Jednou z oblastí, do ktor˘ch slovenskí bádatelia e‰te hlb‰ie neprenikli,sú dejiny Japonska. K˘m si krajinavychová vlastn˘ch odborníkov, spôsob,ktor˘m sa moÏno s t˘mto problémomvyrovnaÈ, je napríklad organizovaniepredná‰ok hosÈujúcich profesorov.

V marci 2010 sme na japonologickomoddelení Katedry v˘chodoázijsk˘ch ‰túdiízorganizovali prv˘ cyklus intenzívnych pred-ná‰ok o japonsk˘ch dejinách. V rámci pro-jektu „Novoveké dejiny Japonska“, ktor˘ sarealizoval vìaka finanãnej podpore organizá-cie Shoyu Club a aktívnej pomoci JapanFoundation, sme na na‰ej pôde privítalihosÈujúceho profesora doc. Tacuju Naka-zawu z Univerzity Fukui (Japonsko).

Cyklus predná‰ok bol rozdelen˘ do sied-mich blokov (spolu 14 vyuãovacích hodín),ktoré sa konali poãas troch t˘ÏdÀov v obdo-bí 13. 3. – 3. 4. 2010. Doc. Nakazawa sav nich zameral na pozoruhodné momentyjaponsk˘ch dejín v období 17. st. – 1. pol.20. st., priãom ústrednou témou bolo for-movanie moderného japonského národa.Vìaka tomu, Ïe doc. Nakazawa je zároveÀodborníkom na slovenské dejiny, poslednúpredná‰ku venoval historick˘m kontaktomJaponska a Slovenska v rokoch 1918a 1939, kde sme sa dozvedeli unikátneinformácie.

Predná‰ky sa stretli s mimoriadne pozitív-nym ohlasom. Pravidelne sa ich zúãastÀo-valo pribliÏne 39 poslucháãov bakalárskeho,12 poslucháãov magisterského stupÀa ‰tú-dia a traja pedagógovia katedry. Hoci doc.Nakazawa hovorí po slovensky, rozhodlisme sa vyuÏiÈ moÏnosÈ poãúvaÈ predná‰kyv japonskom jazyku. Pre na‰ich ‰tudentovto bola jedineãná skúsenosÈ. Poslucháãiabsolventského roãníka magisterskéhostupÀa pritom zabezpeãili tlmoãenie pred-ná‰ok do slovenãiny pre ‰tudentov niωíchroãníkov. Cel˘ cyklus uzatvorilo príjemnéposedenie ‰tudentov s hosÈujúcim profeso-rom, spojené s ochutnávkou japonskejkuchyne.

V mene celej katedry ìakujem doc.Tacujovi Nakazawovi za pútavé predná‰kya Univerzite Fukui za to, Ïe vyhovela na‰ejÏiadosti a umoÏnila prítomnosÈ pána Naka-zawu na pôde na‰ej univerzity. Takisto smehlboko zaviazaní organizácii Shoyu Club za finanãnú podporu celého projektua Japan Foundation za morálnu podporua pomoc pri jeho organizácii. Pevne veríme,Ïe sa nám podobn˘ cyklus predná‰okpodarí zorganizovaÈ aj v budúcnosti.

Mgr. ªubica Miãková, PhD., Katedra v˘chodoázijsk˘ch ‰túdií, FiF UK

Cyklus intenzívnych predná‰ok

13A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Tacuja Nakazawa je z pohºadu Slovenskai Japonska ojedinel˘m a pozoruhodn˘mhistorikom. Vo svojich prácach sa venujepredov‰etk˘m slovensk˘m a uhorsk˘mdejinám. Predmetom jeho bádania je národné obrodenie v strednej Európe a národná my‰lienka ªudovíta ·túra.

Jeho najnov‰ie ‰túdie, ktoré vy‰li v sloven-skom a japonskom jazyku sú „Slovenská po-litická my‰lienka poãas revolúcie v roku 1848– Proces premeny slovenského národa na ‰tátoprávny subjekt na základe tradiãn˘chkorporatívnych princípov” a „Kindai Surovakiakokumin keisei ‰isó‰i kenkjú – „reki‰i naki ta-mi“ no kindai kokumin hódÏinsecu.“ (·túdia o teórii formovania moderného slovenskéhonároda – korporatívna teória „národa bez his-tórie“ o formovaní moderného národa.)

Druhá publikácia je vôbec prvou knihouo slovenskej histórii, ktorá vy‰la v japonskomjazyku. Nakazawa v nej definuje charakteris-tické ãrty politickej koncepcie ªudovíta ·túrapoãas jeho verejného pôsobenia v rokoch1848 – 1849. I‰lo o hºadanie metódy zdôvod-nenia slovenského národa ako ‰tátoprávnehosubjektu a zároveÀ o zdôvodnenie sformova-nia moderného slovenského národa, ãiÏe po-v˘‰enia „nehistorického“ národa na modern˘‰tátoprávny subjekt. Podºa Nakazawu ·túr junachádzal v tom, Ïe aplikoval tradiãné princí-py zviazané s pojmom národ, priãom poãasrevolúcie v roku 1848 dochádzalo k reorgani-zácii korporatívnych práv, stavovského ‰tátua systému. Národ sa povaÏoval za ‰tátopráv-ny subjekt nielen vìaka pouÏitiu modern˘chprirodzenoprávnych princípov národného jes-tvovania, ale tieÏ vìaka pouÏitiu tradiãn˘chprincípov vo vtedaj‰om Uhorsku a Rakúskejrí‰i. V procese reorganizácie korporatívnych

práv v revolúcii v roku 1848, kedy dochádza-lo k reinterpretovaniu t˘chto práv a princípovako modern˘ch obãianskych národn˘ch práva princípov a zároveÀ k ich aplikovaniu na po-jem národ, získal národ ‰tátoprávne odôvod-nenie. Tak sa aj slovensk˘ národ teoretickystal ‰tátoprávnym subjektom, ktor˘ nahradilstavovskú vrstvu. T̆ mto bol vytvoren˘ teore-tick˘ základ slovenského národa, ktor˘ sapoliticky realizoval v 20. storoãí. Publikáciuautor venoval ãiastkovej kniÏnici FiF UK na Katedre v˘chodoázijsk˘ch ‰túdií.

Mgr. ªubica Miãková, PhD., Katedra v˘chodoázijsk˘ch ‰túdií, FiF UK

Japonského docenta

Tacuju Nakazawuzaujíma slovenské obrodenie a ·túr

Publikácia docenta Tacuju Nakazawu je prvou kni-hou o slovenskej histórii, ktorá vy‰la v japonskomjazyku.

Doc. Nakazawa sa v predná‰kach o japonsk˘ch dejinách zameral na formovanie moderného japonskéhonároda.

o dejinách Japonska

N A Š I A B S O L V E N T I

Mlad˘ onkológ z Lekárskej fakulty UK

14

MUDr. Michal Mego, PhD., sa narodil v roku 1977. Po ukonãení Lekárskej fakulty UK (LF) v roku 2001 nastúpil na Internú kliniku Národného onkologického ústavu v Bratislave. V rokoch 2004 – 2007 absolvoval Viedenskú‰kolu klinického v˘skumu. Lekárska univerzita vo Viedni mu v roku 2007 udelilacertifikát z klinického v˘skumu. V roku 2006 úspe‰ne obhájil dizertaãnúprácu na tému „MoÏnosti uplatnenia probiotík v onkológií“. Absolvoval viaceré‰tudijné pobyty v zahraniãí, naposledyroãnú stáÏ na University of Texas, MDAnderson Cancer Center v Houstone.V súãasnosti je odborn˘m asistentom II.onkologickej kliniky LF a Národného onkologického ústavu (NOÚ). Je drÏiteºomviacer˘ch medzinárodn˘ch ocenení vrátaneceny Európskej onkologickej spoloãnosti(ESMO Best Exam Award – 2006) a ceny Americkej asociácie pre v˘skumrakoviny (AACR Translational ResearchScholar in Training Award – 2009).

• Vedecká práca v oblasti klinického v˘sku-mu mala vÏdy svoje ‰pecifiká. V ostatn˘chrokoch si získava stále väã‰í re‰pekt. Na-priek vá‰mu mladému veku ste uÏ viacrokov medzinárodne uznávan˘m vedcom,aktívne sa zúãastÀujete medzinárodn˘chonkologick˘ch kongresov, ste autoromvedeck˘ch ãlánkov v karentovan˘ch ãaso-pisoch a zároveÀ stíhate byÈ lekárom – on-kológom venujúcim sa klinickej praxi. Je moÏná takáto symbióza?Domnievam sa, Ïe je nielen moÏná, ale je

i potrebná. Od môjho nástupu na II. onkologic-kú kliniku LF a NOÚ som sa snaÏil spojiÈ klinic-kú prácu s v˘skumnou ãinnosÈou a do urãitejmiery sa to aj podarilo. Nemyslím si, Ïe tieto dveãinnosti sa navzájom vyluãujú. Naopak, vìakavedeckej práci získava lekár in˘ pohºad na klini-ku a, samozrejme, opaãne. Vo svete je beÏné,Ïe v˘skum, ktor˘ ide aÏ na molekulárnu úroveÀ,je primárne iniciovan˘ klinick˘m pracoviskoma Ïe lekár ovláda konkrétnu problematiku mole-kulárnej biológie na úrovni svojich spolupracov-níkov – biológov. • Vo veku 29 rokov ste vyhrali prestíÏnu cenu

od Európskej spoloãnosti pre lekársku on-kológiu ESMO Best Exam Award. âo prevás znamená toto ocenenie?KaÏd˘ rok skladá európsku skú‰ku z onkoló-

gie asi 150 – 200 lekárov z celej Európy. Je na úrovni atestácie. Nemci a ·vajãiari majúpovinnosÈ ju urobiÈ, ostatní lekári ju robia nazáklade dobrovoºnosti. Je v angliãtine. NaSlovensku má túto skú‰ku len niekoºko onkoló-gov, ESMO cenu som dostal za najlep‰ie skórespomedzi v‰etk˘ch úãastníkov.• Kde v‰ade bolo a kde je ÈaÏisko vá‰ho ve-

deckého záujmu v oblasti onkológie?Na‰e oddelenie sa primárne ‰pecializuje

na lieãbu pacientov s genitourinárnymi nádormi,z ãoho vypl˘va i nበv˘skumn˘ program. Okrem

toho sa v rámci podpornej lieãby pacientovlieãen˘ch chemoterapiou zameriavame na moÏ-nosti vyuÏitia probiotík v prevencií toxicity lieãby.ëal‰ou oblasÈou ná‰ho v˘skumu sú cirkulujúcenádorové bunky.• Aké vedecké v˘sledky vám priniesli naj-

väã‰iu radosÈ?ËaÏko povedaÈ, ão mi prinieslo najväã‰iu ra-

dosÈ, ale pote‰il ma v˘sledok klinickej ‰túdierealizovanej v spolupráci s prof. Ebringeromz Ústavu biológie bunky PriF UK a doc. Zajacomz Ústavu experimentálnej onkológie SAV. Pr-v˘krát sme ukázali, Ïe niektoré Ïivé probiotickébaktérie je moÏné bezpeãne aplikovaÈ i pacien-tom s protrahovanou leukopéniou po chemote-rapií bez toho, aby do‰lo u nich k vyvolaniu iat-rogénnej infekcie. T̆ m môÏme dosiahnuÈ reduk-ciu neÏiaducich úãinkov onkologickej lieãby.TaktieÏ zaujímav˘ bol v˘sledok práce poãasmôjho pobytu v MD Anderson Cancer Center v Texase v USA, kde sme ukázali, Ïe cirkulujúcenádorové bunky v dôsledku epiteliálno-mezen-chymálneho prechodu nemusia byÈ detekovanékonvenãn˘mi metódami detekcie, ale môÏu byÈzistené novou metodikou na podklade RT-PCR,ktorú sa nám podarilo vyvinúÈ. Tieto bunky sanám následne podarilo detekovaÈ v krvi pacien-tov s karcinómom prsníka. V˘sledky tejto práceboli nedávno prezentované na prestíÏnej konfe-rencií v San Antoniu v Texase a boli ocenenécenou Americkej asociácie pre v˘skum rakovi-ny. ZároveÀ boli prezentované i v rámci tlaãovejbesedy poãas konferencie pre svetové médiá.• Ako sa vám podarilo staÈ sa ãlenom

vedeckého tímu na pracovisku, ktoré je dnes svetovou jednotkou v onkológii na MD Anderson Cancer Center na univer-zite v Houstone v Texase?Môj ‰tudijn˘ pobyt v MD Anderson Cancor

Center bol podporen˘ Medzinárodnou ligouproti rakovine (UICC), ktorá v spolupráci s Ame-

rickou onkologickou spoloãnosÈou roãne pod-porí celosvetovo 5 – 6 projektov. Mal som ‰Èas-tie, Ïe môj projekt zameran˘ na ‰túdium cirkulu-júcich nádorov˘ch buniek pri karcinóme prsní-ka, bol vybran˘ a podporen˘ t˘mito in‰titúciami.• Aká je perspektíva ìal‰ej spolupráce

medzi LF a touto in‰titúciou? Darí sa pre-ná‰aÈ v˘sledky va‰ej spoloãnej vedeckejpráce do klinickej praxe?Na základe v˘sledkov predchádzajúcej práce

v MD Anderson Cancer Center (MDACC) smeiniciovali spoloãnú ‰túdiu zameranú na objasne-nie prognostickej úlohy cirkulujúcich nádoro-v˘ch buniek pri karcinóme prostaty, hrubéhoãreva a obliãiek. Ide o spoloãn˘ projekt medzi II.onkologickou klinikou LF, NOÚ, Ústavom expe-rimentálnej onkológie SAV a Oddelením hema-topatológie MDACC v Houstone. AÏ klinické‰túdie ukáÏu, aké sú skutoãné moÏnosti vyuÏi-tia na‰ej metodiky v beÏnej praxi. • Od ukonãenia ‰túdia na LF sa pohybujete

vo vedeck˘ch tímoch. âo vás motivuje na spájaní klinickej praxe s onkologick˘mv˘skumom?S vedeckou prácou som sa stretol e‰te na zá-

kladnej ‰kole vo forme biologickej olympiádya pochopiteºne som pokraãoval i na LF, kdesom zaãínal ako pomocná vedecká sila na Ús-tave experimentálnej onkológie, pod vedenímdoc. RNDr. Vladimíra Zajaca, CSc. UÏ od dru-hého roãníka som sa zúãastÀoval aj fakultn˘chkonferencií ·VOâ. V roku 1998 sa mi podarilozvíÈaziÈ na ãesko-slovenskej konferencii ·VOâ.Myslím si, Ïe práve v onkológií je vedecká prácapre lekára motivujúca. Je to do urãitej mierypokraãovanie lieãebnej snahy, i keì jej v˘sledokuÏ nie je zameran˘ na konkrétneho pacienta.T̆ m, Ïe napriek pokrokom vo vede sú lieãebnév˘sledky pri metastatickom nádore stále neus-pokojivé, dáva v˘skumná práca lekárovi nádejna zvrátenie tohto stavu. V tomto ohºade môÏe-

Doktor Michal Mego (v strede) po ‰túdiu na Lekárskej fakulte UK pôsobil aj na univerzitách v zahraniãí. Dnessa vrátil na „rodnú“ fakultu a pracuje na II. onkologickej klinike LF UK.

sa presadil medzi európskou aj americkou ‰piãkou

me závidieÈ kolegom v zahraniãí, kde podmien-ky na klinick ,̆ ale aj translaãn˘ v˘skum sú pod-statne lep‰ie. Aj preto sme radi, Ïe na na‰ej kli-nike bola nedávno zriadená Jednotka translaã-ného v˘skumu, ktorá by mohla uºahãiÈ aplikova-n˘ v˘skum u nás. • Ochotne sa venujete príprave predná‰ok

pre doktorandov a tieÏ medikov, pre kto-r˘ch ste pripravili aj uãebné texty z onko-lógie. Vzbudili záujem ‰tudentov, pretoÏeboli iné, na aké boli zvyknutí.Jedn˘m z hmatateºn˘ch v˘stupov práce leká-

ra je zhrnutie diagnosticko-lieãebnej úvahy vo forme napísania dekurzu, kde lekár zapí‰eokrem stavu pacienta, v‰etky plánované diag-nostické a lieãebné postupy, ktoré v spolupráciso stredn˘m zdravotn˘m personálom zrealizuje.Práve na osvojenie si t˘chto praktick˘ch zruã-ností boli zostavené uvedené uãebné texty, kdeokrem teoretickej ãasti je v˘stup rie‰enia kazu-istiky práve vo forme dekurzu. • Vo v˘uãbe medikov aj doktorandov sa ve-

nujete nov˘m témam, ako sú príprava a anal˘za klinick˘ch ‰túdií. âo vás viedlok osvojeniu si práve t˘chto tém?Klinická ‰túdia je jedn˘m z hlavn˘ch nástrojov

klinického v˘skumu. Bez pochopenia metodo-lógie klinick˘ch ‰túdií môÏe byÈ aplikácia ichv˘sledkov v klinickej praxi problematická, ale ajnesprávna. A platí to i opaãne. Je ÈaÏké robiÈ kli-nick˘ v˘skum a dospieÈ k relevantn˘m poznat-kom bez dostatoãnej znalosti jeho metodológie.Domnievam sa, Ïe práve nedostatoãná znalosÈmetód klinického v˘skumu, je ãastou príãinouzlyhania mnoh˘ch prác s inak originálnou my‰-lienkou v na‰ich podmienkach. Realizácia kli-nickej ‰túdie v súãasnosti podlieha mnoh˘mkomplikovan˘m etick˘m aj právnym regulá-ciám. Cieºom je maximalizovaÈ bezpeãnosÈpacienta zaradeného do ‰túdie, bez znalostiktor˘ch je ÈaÏké tak˘to v˘skum realizovaÈ. Poz-natky získané poãas ‰túdia na Viedenskej ‰koleklinického v˘skumu sa preto snaÏím odovzdá-vaÈ ìalej. • Ako je podºa vás treba zaãaÈ s v˘chovou

k vedeckej ãinnosti na lekárskych fakul-tách?ViesÈ ‰tudentov k vedeckej ãinnosti je potreb-

né uÏ poãas stredo‰kolského ‰túdia. Zaují-mav˘m bol pre mÀa poznatok z univerzity v Te-xase, kde uÏ stredo‰kolákov motivovali, a todokonca aj finanãne, aby napr. poãas letn˘chprázdnin strávili ist˘ ãas v ‰piãkovom laborató-riu a „privoÀali“ tak k v˘skumnej práci. Sa-mostatnou vedeckou ãinnosÈou lekár získanov˘ pohºad na informácie, ktoré poãas ‰túdiaprijíma ako fakty. T̆ m sa vytvorí zároveÀ aj predpoklad na ìal‰iu vedeckú ãinnosÈ po skonãení ‰túdia. Domnievam sa v‰ak, Ïemotivácia musí byÈ komplexná. Okrem samot-n˘ch ‰tudentov musia byÈ motivovaní aj ‰kolite-lia. ·tudent, ktor˘ sa poãas svojho ‰túdia veno-val vedeckej práci, by mal byÈ urãite zv˘hodne-n ,̆ napr. pri prijímaní do zamestnania, ão sa bo-huÏiaº nie vÏdy deje. To isté by malo platiÈ i v prí-pade absolventov doktorandského ‰túdia.Pozitívna motivácia ‰tudentov a ‰koliteºov na lekárskych fakultách sa nám následne môÏevrátiÈ nielen vo forme zlep‰enia v˘sledkov v˘s-kumu ale i v lep‰ej pedagogickej a klinickej ãin-nosti.

doc. MUDr. Beata Mladosieviãová, CSc.,prodekanka LF UK

15A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Na Veºkú noc vy‰lo nové ãíslo Adsumu,ãasopisu Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakultyUK (RKCMBF). Adsum, ktor˘ v názveskr˘va odpoveì volaného: „Tu som“, bol kedysi sebareflexívny, fakultn˘ ãasopis s ãlánkami obsahujúcimi aj ‰tipºavej‰ie témy, ktoré boli prostriedkom vyjadrenia sa a ist˘m uhladzovaním fakultn˘ch problémov.Mnohokrát bol zdrojom informácií a pln˘ námetov na uvaÏovanie. Mnohé z tohto si ponechal, av‰ak uÏ desaÈ rokov sa obrátil z vnútra smerom von a vychádza pre verejnosÈ. Viac o tejto zmene a celom ãasopisehovorí jeho ‰éfredaktor Stanislav âúzy.

„Keì sme dos-tali povolenie od ar-c i b i s k u p s k é h oúradu na distribú-ciu pre verejnosÈ,museli sme zmeniÈformát a hlavneprispôsobiÈ obsah.Teraz pí‰eme edu-kaãnej‰ie. V ãaso-pise je menej au-torskej tvorby, bás-niãiek, vtipov. Vec-ne informujeme,alebo rozpracúva-me nejakú tému,“vysvetºuje a dodá-va, Ïe teraz im viaczáleÏí na fotogra-fiách a grafike. Na tej v˘razne po-pracovali tento rok a zmena je najviac viditeº-ná v novom ãísle. Tematicky zotrvávajú v zdravom strede a na háklivé témy reagujúsíce s odstupom, ale chladnou hlavou, pre-toÏe, ako vraví Stanislav: „ªudí chceme hlav-ne povzbudiÈ, pouãiÈ a nie zbytoãne znechu-tiÈ.“

Ako mi prezradil, zo spätnej väzby vie, Ïe Adsum ãítajú najmä mladí ºudia a strednágenerácia. Vplyv ãasopisu vníma aj pri kon-takte s beÏn˘mi ºuìmi, ktorí ich spoznávajú a nieão o nich vedia z informácií v Adsume.„Potom sa aj my necítime ako nejak˘ izolo-van˘ ostrov. Keì vyjdeme von, vychádzamemedzi svojich a nekráãame do absolútnejtmy, neznáma,“ prezrádza mi. To, Ïe tentoãasopis oslovuje aj star‰ích, sa presvedãilinedávno, keì im medzi in˘mi aj 94-roãn˘pán s radosÈou poslal správne rie‰enie taj-niãky.

Îivotom okolo tvorby ãasopisu neustáleÏije iba ‰éfredaktor. Ako s úsmevom povedalStanislav: „VÏdy ma máta, vstávam aj zaspá-vam s ním.“ Adsum je plnofarebn˘ ãasopis,

má 36 strán a vychádza trikrát do roka. âa-som sa ustálilo pomenovanie ãísel podºaobdobia, kedy uzrú svetlo sveta. Tak redakã-ná rada tvorí vianoãné, veºkonoãné a vys-viackové ãíslo. „KeìÏe vianoãné ãíslo je prenás aktuálne e‰te aj v marci, nesústreìujemecelé ãíslo len na urãité obdobie. Takto lade-né sú v Àom len zo dva ãlánky a úvodník, na ktorom si dávame záleÏaÈ. Aby mali ºudiacel˘ ãas ão ãítaÈ,“ hovorí. Redakãná radatvorí ãasopis s radosÈou, aj keì najÈaωie to b˘va pred vydaním. Vtedy sa musiadokonãiÈ v‰etky ãlánky, doladiÈ detaily a vy-chytaÈ v‰etky chyby.

V minulosti mal ‰éfredaktor aj zopár v˘ni-miek z pomocn˘ch prác, ktoré seminaristi na fakulte vykonávajú. „Predpokladalo sa,

Ïe pracuje na ãasopise,“ vysvetºuje Stanislava dodáva: „Teraz je nás málo a sme radi, keìsa nám popri na‰ich povinnostiach podarínájsÈ si hodinu ãasu, aby sme sa stretli a roz-vrhli ìal‰ie ãíslo. No pri písaní jednotliv˘chãlánkov sa my sami posúvame ìalej. âi uÏpri kontakte s bezdomovcami, alebo pri na‰-tudovaní si materiálov pre konkrétne ãlánky.”

O chvíºu ãakajú redakãnú radu voºby.„KaÏd˘ rok je nov˘ ‰éfredaktor, ja som jednaz v˘nimiek. Kvôli zmenám v rozdelení arci-diecéz som to musel „potiahnuÈ“ o rok navy-‰e, ale veºmi rád,“ hovorí Stanislav a zároveÀpriznáva: „Toto je moje posledné ãíslo. To vys-viackové bude uÏ robiÈ nov˘ ‰éfredaktor.“Redakãnú radu sa mu v‰ak nechce opustiÈ.Rád by sa vrátil k internetovému vydaniu, v ktorom zaãínal v prvom roãníku, aby hoviac zdokonalil. Obdobie, kedy bol ‰éfredak-torom, zhodnotil jednou vetou: „Nauãil somsa toho oveºa viac, ako je len tvorba ãasopisu.“

Zuzana Klimová, ‰tudentka 1. roka Bc. ‰túdia Ïurnalistiky FiF UK

Foto: Z. Klimová

âasopisotvoren˘ pre v‰etk˘ch

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

PäÈdesiat rokov16

a jej historické míºnikyPrví ‰tudenti na novozaloÏenú Katedru psychológie Filozofickej fakultyUK (FiF) nastúpili v ‰kolskom roku1959/1960. Na FiF pôsobili mnohí ãeskíprofesori, ktorí kládli základné kamene viacer˘ch odborov, medzi in˘mi, aj odboru psychológia. Prvú predná‰ku zo psychológie mal v roku 1924 prof. JUDr. PhDr. Bohuslav Tomsa, zakladateº ãeskoslovenskej a slovenskej právnej filozofie.

Od zakladania psychológie na Slovensku, cez ÈaÏké roky,

po vznik Katedry psychológie FiF

Psychológia sa v jej zaãiatkoch ‰tudovala na FiF v rámci filozofie. Rozhodujúci v˘znammalo zaloÏenie Psychologického seminára na FiF v roku 1926, v ktorom prv˘krát odznelipredná‰ky profesora Josefa Tvrdého. Bolo to základné vedecko-pedagogické pracovisko,ktoré zabezpeãovalo aj systematické budova-nie kniÏnice s psychologickou literatúrou.

Historici, ktorí sa venovali rozvoju psycholó-gie na Slovensku, povaÏujú za jeden zo základ-n˘ch pilierov osobnosÈ doktora Josefa Stavûla,ktor˘ zaloÏil Psychotechnick˘ ústav a ÚstrednúporadÀu povolaní na Slovensku. V ústave zaãí-nali odborníci, dnes povaÏovaní za nestorovslovenskej psychológie (prof. Juraj âeãetka,prof. Anton Jurovsk ,̆ doc. Jozef Ko‰ão, prof.TomበPardel a iní). Pod vplyvom tohto in‰pi-ratívneho prostredia vznikli v druhej polovicitridsiatych rokov aj prvé psychologické mono-grafie. Profesor Jurovsk˘ modernou vysoko-‰kolskou uãebnicou Psychológia v˘razne ov-plyvnil prvé roky vysoko‰kolského ‰túdia psy-chológie na Slovensku a poloÏil Àou základyodbornej terminológie v slovenãine.

Profesor Juraj âeãetka od roku 1945 viedolKatedru pedagogiky a psychológie FiF, na kto-rej bolo po reforme vysoko‰kolského ‰túdiav roku 1948 moÏné ‰tudovaÈ psychológiu akosamostatn˘ odbor. V roku 1949 vznikol aj Psy-chologick˘ ústav pri vrcholnej vedeckej usta-novizni, Slovenskej akadémii vied a umení.Tento pozitívny v˘voj v‰ak nemal dlhé trvanie a nasledujúce päÈdesiate roky boli pre psycho-lógiu veºmi ÈaÏké.

Nov˘ reÏim Ïiadal aj psychológiu budovaÈ na základe marxisticko-leninskej filozofie. Po-dºa vzoru Sovietskeho zväzu sa zakázali pouÏí-vaÈ psychologické testy a akékoºvek psycho-metrické metódy. To platilo nielen pre ‰kolskúprax, ale aj pri v˘bere zamestnancov na Ïelez-niciach, ‰pecialistov v priemyseln˘ch závodocha podobne. Psychológia sa povaÏovala za nie-ão „neãisté“, pred ãím sa treba maÈ „na pozo-re“. Obmedzovalo a ru‰ilo sa aj ‰túdium psy-chológie.

Prvé samostatné psychologické pracoviskona pôde univerzity vzniklo aÏ v roku 1957 podnázvom Psychologick˘ ústav. Jeho prv˘m ria-diteºom bol profesor Jurovsk ,̆ neskôr profesorPardel. V tejto ustanovizni pôsobili v˘znamníodborníci, ktorí v˘razne zasahovali do rozvojaslovenskej a ãeskoslovenskej psychológie.

Rozvoj psychológie na univerzitnejpôde vs. „politické odchody“

Samostatná Katedra psychológie FiF vzniklaaÏ v roku 1959. Jej vedúcim sa stal profesorTomበPardel. Z univerzity museli po zásahu z „vy‰‰ích miest“ odísÈ profesor âeãetka a pro-fesor Jurovsk .̆ Medzi pedagógmi boli mnohípracovníci Psychologického ústavu. So vzni-kom katedry sa spája aj vznik spoloãného ãa-sopisu Katedry psychológie FiF a Psycholo-gického ústavu „Psychologica“.

Duchovná liberalizácia v druhej polovici‰esÈdesiatych rokov priniesla v˘razn˘ rozmachpsychológie na univerzitnej pôde. Premietlo sato nielen do poãtu ‰tudentov, ale aj do rozvojasamotn˘ch psychologick˘ch pracovísk. Okremspomínaného Psychologického ústavu a Kate-dry psychológie FiF vznikla aj samostatná Ka-tedra pedagogickej psychológie FiF.

Normalizácia zaãiatkom 70-tych rokovpotvrdila, Ïe úroveÀ psychológie je dobr˘m ba-rometrom duchovnej atmosféry spoloãnosti.Po previerkach (ãlenov komunistickej strany –ich postojov k udalostiam súvisiacim s okupá-ciou âeskoslovenska vojskami Var‰avskejzmluvy na ãele s armádou ZSSR v auguste1968; pozn. redakcie) a z politick˘ch dôvodovmuseli odísÈ z Katedry psychológie FiF jej via-cerí pracovníci a ‰tudenti.

V roku 1981 vznikla Katedra psychologic-k˘ch vied FiF zlúãením katedry psychológie a katedry pedagogickej psychológie. Napriekkomplikovan˘m podmienkam v tomto obdobívznikol cel˘ rad monografií najmä z oblastiv‰eobecnej, klinickej a pedagogickej psycholó-gie. Rozvíjala sa aj spolupráca Psycho-logického ústavu a Katedry psychologick˘chvied FiF, ktorá trvala aÏ do ich zlúãenia v roku1993, keì opätovne vznikla Katedra psycholó-gie FiF.

Väã‰ia sloboda a otvorenosÈ nov˘mprúdom po roku 1989

Rok 1989 priniesol viacero zmien najmä v ‰truktúre a obsahu ‰túdia psychológie.Vedúcim katedry bol profesor Teodor Kollárik,neskôr profesor Heretik. Magisterské ‰túdiumsa predæÏilo na päÈ rokov, ale za najdôleÏitej‰iuzmenu pri vytváraní ‰tudijn˘ch plánov trebapovaÏovaÈ väã‰iu slobodu a otvorenosÈ nov˘mmy‰lienkov˘m prúdom a smerom.

KaÏdoroãne sa roz‰iruje paleta v˘berov˘chseminárov a predná‰ok vo vy‰‰ích roãníkoch.V istom zmysle si ‰tudenti vytvárajú svoj od-born˘ profil a zameranie sami t˘m, Ïe si voliav˘berové predmety. DôleÏit˘m faktorom je, Ïe v˘berové predná‰ky sa väã‰inou zameria-vajú na témy a oblasti, ktoré boli v minulosti z ideologického hºadiska prohibované (psycho-anal˘za, humanistická psychológia, psycholó-gia náboÏenstva ãi politická psychológia).Nov˘m prvkom v ‰truktúre ‰túdia je aj sociál-no-psychologick˘ v˘cvik, ktor˘ má formounajmä sebareflexie prispieÈ k formovaniudôleÏit˘ch odborn˘ch spôsobilostí v práci psy-chológa s klientom ãi skupinou.

Nastáva obdobie veºmi veºkého záujmuo ‰túdium psychológie, keì sa na 60 miesthlási aÏ 700 – 800 záujemcov. Roz‰íril sa ajpriestor pre praktické uplatnenie psychológovv lukratívnych pozíciách v manaÏmente, v kon-zultaãn˘ch firmách a bankovníctve.

SúãasnosÈ katedry charakterizuje v˘razn˘progres. Ide o vybavenie softvérov˘m zariade-ním, in‰trumentálnou a prístrojovou technikou,prestavbu uãební a modernizáciu didaktick˘chtechník. Samozrejmou súãasÈou pracoviska je katedrov˘ intranet, zameran˘ na aktívnu inte-rakciu medzi pracovníkmi a ‰tudentmi. Medzipomerne nové zmeny patria aj elektronickéskú‰anie niektor˘ch kurzov a elektronická for-ma psychodiagnostick˘ch testov.

OpäÈ sme zaãali vydávaÈ v˘znamn˘ odborn˘ãasopis „Psychologica“. Pracovisko sa zapájado v˘skumn˘ch projektov. Katedra spolupra-cuje s viacer˘mi ústavmi a univerzitami.

Katedra psychológie koncom novembra2009, pri príleÏitosti jej v˘roãia, usporiadalav˘znamnú medzinárodnú konferenciu „Osob-nosÈ v kontexte kognícií emocionality a motivá-cií II“. Na konferencii so ‰irok˘m spektrom prí-spevkov sa zúãastnilo 115 domácich autorova 36 zahraniãn˘ch hostí.

Podºa názoru pedagógov pôsobiacich na katedre, fakulta nemá byÈ len miestom, kdesa dajú získaÈ nevyhnutné vedomosti pre prax,ale mala by byÈ atraktívnym prostredím, v kto-rom má poslucháã prístup k informaãn˘mkanálom o najnov‰ích poznatkoch z odboru,ale aj ku konzultáciám pre svoj ìal‰í odborn˘a osobn˘ rast. Poslucháã by mal získaÈ „korek-tívnu skúsenosÈ“ v styku s autoritami, to zna-mená stretávaÈ pedagógov na jednej stranenároãn˘ch, ale na druhej strane plne otvore-n˘ch názorom a samostatnému mysleniu ‰tu-dentov.

Katedra psychológie prechádza v súãas-nosti v˘razn˘mi zmenami v oblasti evaluáciepedagogického procesu, ako aj organizaãn˘mia koncepãn˘mi zmenami, ktoré sú víziou a in‰-piráciou pre ìal‰í rozvoj ná‰ho pracoviska.

doc. PhDr. Igor Brezina, PhD., vedúci Katedry psychológie FiF UK

Katedry psychológie FiF

Na území Slovenska sa aÏ do roku 1939nepripravovali telov˘chovní pedagógovia, a toaj napriek Ïiadostiam o zriadenie in‰titúcie,ktorá by túto prípravu zabezpeãovala. V obdo-bí prvej âeskoslovenskej republiky v‰ak teles-ná v˘chova stále nebola povinn˘m predme-tom na uãÀovsk˘ch, odborn˘ch a vysok˘ch‰kolách. V rámci vysok˘ch ‰kôl sa realizovalalen v dobrovoºnom Vysoko‰kolskom ‰porte.·port, ako nov˘ fenomén, si v‰ak získavalstále vy‰‰iu popularitu medzi verejnosÈoua klasickú telesnú v˘chovu, zaloÏenú na gym-nastick˘ch cviãeniach, ãasom zatienil. Ka-tastrofálna situácia v kvalifikovanosti telov˘-chovn˘ch pedagógov bola tieÏ urãit˘m me-mentom. ëal‰ím stimulom na zaloÏenieTelov˘chovného ústavu Slovenskej univerzity(TÚ SU) bolo aj rozbitie âeskoslovenska a fakt,Ïe v‰etci slovenskí ‰tudenti ‰tudujúci telesnúv˘chovu v Prahe chceli ‰túdium skonãiÈ a vzni-kajúci TÚ SU im to umoÏnil. A napokon vynú-ten˘ odchod ãesk˘ch uãiteºov zo Slovenskalen posilnil potrebu vzniku tejto in‰titúcie.

Telov˘chovn˘ ústav poskytoval prvéskutoãné vysoko‰kolské vzdelanie

TÚ SU bol zriaden˘ 23. októbra 1939 na základe Ïiadosti Filozofickej fakulty Slo-venskej univerzity (FiF SU). Jeho zriadeniupredchádzalo vypracovanie uãebn˘ch plánov,na ãom sa podieºali Karol StráÀai, neskôr prv˘dekan In‰titútu telesnej v˘chovy a ‰portu UK,prof. Július Ledényi-Ladziansky, prof. VilémHons, MUDr. Alexander Bínovsk˘ a Ján Haj-dóczy. Plány ãinnosti sa vyt˘ãili v oblastiachvzdelávania, vedy, propagácie, popularizácie,dozoru a múzea.

V tomto roku ústav umoÏnil skonãenie ‰tú-dia siedmim ‰tudentom 3. roãníka (dovtedy‰tudovali v Prahe) a zároveÀ otvoril 1. roãníkpre 22 ‰tudentov. V nasledujúcich rokoch sa v ústave otvárali vÏdy prvé roãníky, pretoÏepo odchode ãesk˘ch uãiteºov sa prejavil nedo-statok pedagógov aj pre telesnú v˘chovu.

Po skonãení druhej svetovej vojny a obno-vení âSR pokraãoval TÚ SU v ãinnosti a nad-viazal tesnú spoluprácu s rovnak˘m ústavomv Prahe. V ìal‰ích rokoch sa rozvíjala a obidveustanovizne nemali v obsahu v˘uãby v˘raznej-‰ie rozdiely. V prv˘ch rokoch po oslobodenínemal ústav intern˘ch pedagogick˘ch pracov-níkov – väã‰ina z nich bola zamestnaná na Povereníctve ‰kolstva a osvety.

DÀa 1. októbra 1947 bol TÚ SU priãlenen˘ k Pedagogickej fakulte SU (PdF SU). Pozoru-hodn˘ je fakt, Ïe v tomto období tak PdF SUako aj FiF SU navrhovali kreovanie buì viace-r˘ch katedier pre telesné vzdelávanie, alebovytvorenie samostatnej fakulty. Návrh podpo-rovalo aj príslu‰né oddelenie Povereníctva‰kolstva a osvety. KeìÏe sa na PdF SU pláno-vala príprava uãiteºov pre v‰etky stupne ‰kôla v telesnej v˘chove aj pre tretí stupeÀ, návrh

spomínan˘ch fakúlt o vytvorení samostatnejfakulty na ‰túdium telesnej v˘chovy sa nerea-lizoval.

Tesne predt˘m, ako komunistická stranaprevzala moc v âSR, sa zaãal budovaÈ vlastn˘intern˘ pedagogick˘ zbor na TÚ SU. Jeho pr-v˘mi ãlenmi boli Dr. Karol StráÀai a Vladimírâernu‰ák. V priebehu roka 1949 pribudli ìal‰ípedagógovia: Alexander Kuchen, MiroslavRovn ,̆ Gustáv Herrmann. O rok neskôr to boliSamuel Gájer a Ján VíÈazka a o ìal‰í rokMUDr. Sonáková a Franti‰ek S˘kora. Aj na-priek tomu v‰ak poãet extern˘ch pedagogic-k˘ch pracovníkov zostával vysok .̆ Dr. KarolStráÀai bol v roku 1948 menovan˘ profesoromako jeden z prv˘ch profesorov teórie telesnejv˘chovy v âSR. TieÏ bol na ãele Akãnéhov˘boru Jednotnej telov˘chovnej organizácieSokol, do ktorej boli po februári 1948 nede-mokraticky zjednotené v‰etky telov˘chovné,‰portové a turistické organizácie v âeskoslo-vensku.

Z ústavu sa stala Katedra telesnej v˘chovy

Prijatie nového vysoko‰kolského zákonav roku 1950 znamenalo premenu TÚ SU na Katedru telesnej v˘chovy. Na katedre vzniklitri oddelenia: Oddelenie teórie a spoloãen-sk˘ch náuk (vedúci prof. Karol StráÀai),Oddelenie biológie, telesnej v˘chovy a lekár-skych náuk (vedúci MUDr. Roln˘) a Oddeleniepraktického v˘cviku a mechaniky pohybu(vedúci odb. as. Alexander Kuchen). Postupnesa zaãali vydávaÈ uãebné texty pre poslu-cháãov.

MoÏnosÈ prijaÈ ìal‰ích intern˘ch pedagogic-k˘ch pracovníkov na Katedru telesnej v˘chovyumoÏnil v roku 1953 vznik Vysokej ‰koly peda-gogickej v Bratislave (V·P), kde sa katedrazaradila. Pribudli ìal‰í pedagógovia, o. i. Unaâechvalová, Xénia Rovná, Jozef Hrãka, Bar-tolomej Rusina, Ivan Macák, Jaromír Perútka.Formy ‰túdia a jeho aprobácie sa v tomtoobdobí ãasto menili, a tak poãet ‰tudentovtelesnej v˘chovy nebol ustálen .̆

V máji 1954 na základe prieskumu na Ka-tedre telesnej v˘chovy V·P vtedaj‰í riadiaciorgán ‰portu skon‰tatoval, Ïe katedra v takej-to podobe nemôÏe plniÈ svoje poslanie a navr-hol jej premenu na fakultu. Vypracovan˘ návrhpostúpilo vedenie V·P na Povereníctvo ‰kol-stva.

Zásadné práce v oblasti telesnej v˘chovyvydáva v tomto období Karol StráÀai. V roku1955 vy‰li „Teoretické základy ãeskosloven-skej sústavy telesnej v˘chovy“. Uvedená prácabola ovplyvnená sovietskym systémom fyzkul-túry. Aj neskor‰ia práca uvedeného autora„Teória telesnej v˘chovy“ z roku 1958 je ov-plyvnená sovietskou telov˘chovnou ‰kolou.Poznatky o telesnej v˘chove a ‰porte z vte-daj‰ích západn˘ch krajín zaãali prenikaÈ

do systému prípravy telov˘chovn˘ch pedagó-gov len veºmi pozvoºna v neskor‰ích obdo-biach.

Av‰ak na vytvorenie samostatnej fakultybolo treba e‰te poãkaÈ. Z Katedry telesnejv˘chovy sa v ‰kolskom roku 1958/59 vytvorilitri katedry (Katedra teórie vrátane úseku lekár-skych vied, ktorá napokon nebola schválenáako katedra, ìalej Katedra gymnastiky a plá-vania a Katedra hier a ºahkej atletiky). V súvis-losti s ìal‰ím zvy‰ovaním kvalifikácií ãlenovkatedry ide v podstate o logick˘ v˘voj, kde jebadateºná postupná atomizácia na konkrétne-j‰ie pracoviská, ktoré sa môÏu venovaÈ uωejproblematike, ão je urãitou zárukou zvy‰ovaniakvality nielen v˘uãby, ale aj v˘skumu.

Mladí asistenti, ktorí nastupovali na niektorúz katedier bez predchádzajúcej pedagogickejpraxe, vyuãovali ako externí uãitelia na niekto-rej z vtedaj‰ích základn˘ch deväÈroãn˘ch ‰kôlalebo stredn˘ch v‰eobecnovzdelávacích ‰kôl.Prv˘m kandidátom pedagogick˘ch vied na úseku telesnej v˘chovy bol Franti‰ek S˘-kora.

V oblasti v˘skumu sa zaznamenali tieÏ v˘-raznej‰ie v˘sledky a nárast poãtu v˘skumn˘chúloh. Pracovníci katedry zorganizovali v októb-ri 1957, v spolupráci s Vedeckou radou Slo-venského ústredného v˘boru âeskosloven-ského zväzu telesnej v˘chovy, aj I. pracovnúvedeckú konferenciu v Smoleniciach. Vzhºa-dom na charakter vtedaj‰ej doby v‰ak malistále v˘razne obmedzené moÏnosti získavaniaìal‰ích poznatkov západnej provenienciev oblasti telesnej v˘chovy a ‰portu. OrientovaÈsa museli skôr na Sovietsky zväz a jeho poz-natkovú základÀu. Uãitelia mali od roku 1957moÏnosÈ prispievaÈ do ãasopisu Tréner a cviãi-teº.

V·P prestala existovaÈ v ‰kolskom roku1958/59 a ‰túdium telesnej v˘chovy sa vrátilona FiF UK (kde sa realizovalo do roku 1947). Tu v‰ak pre‰li uÏ tri pedagogicky a vedeckyrelatívne silné katedry, kde bolo spolu dvadsaÈãlenov. Denné ‰túdium sa predæÏilo na päÈrokov a pracovníci katedier v spoluprácis Institutem tûlesné v˘chovy a sportu v Praheprepracovali uãebné plány pre poslucháãovtelesnej v˘chovy.

V auguste 1960 bola schválená nová sieÈvysok˘ch ‰kôl a odsúhlasilo sa aj kreovanienovej fakulty UK s názvom In‰titút telesnejv˘chovy a ‰portu.

Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK

Od Telov˘chovného ústavu

175 0 . V Ý R O Č I E F A K U L T Y T E L E S N E J V Ý C H O V Y A Š P O R T U U K

k In‰titútu telesnej v˘chovy a ‰portu

D Í V A M E S A P O S V E T E

Vlakom18

KaÏd˘ cezpoºn˘ ‰tudent cestujúci do Bratislavy preÏíva pár dní v roku v uzavretom priestore vlaku. Ale ão takvymeniÈ cestu pohodln˘m IC-ãkom za vlak bez dverí a Slovensko za krajinuplnú farieb a 40 stupÀov˘ch teplôt v tieni – Indiu? Absolventka Filozofickejfakulty UK odboru politológia MonikaNavrátilová sa po skonãení magisterského ‰túdia rozhodla vycestovaÈ cez organizáciu AIESEC na manaÏérsku stáÏ do Indie. „Chcelasom byÈ trochu nekonvenãná a spoznaÈinú kultúru, spôsob Ïivota. ZískaÈ takpríleÏitosÈ pracovaÈ na zaujímavej pozíciia nauãiÈ sa veºa nového,“ hovorí Monika,ktorá od novembra 2009 pracuje ako stáÏistka na marketingovom oddelení spoloãnosti Career Shapers v Severnej Indii.

Prebudila som sa do boºavého hrdla a opuchnut˘ch oãí. Niet sa ãomu ãudovaÈ,keì mi klimatizácia fuãala do tváre celú noc.Neprekypujem vedomosÈami o tom, ako tietozariadenia fungujú – na‰Èastie ãi nane‰Èastie.No to mi nebráni v tom, aby som si dokáza-la utvoriÈ celkom presnú predstavu: „Klíma“vo vlaku nie je niã lep‰ie, neÏ uzavret˘ kolo-beh rovnakého mnoÏstva vzduchu, ktor˘ si kráti ‰estnásÈhodinovú cestu pravideln˘mináv‰tevami jednotliv˘ch kupé. V kaÏdom z nich pozbiera akéto dediãstvo a následnením ob‰Èastní obyvateºov vedºaj‰ieho kupé.Po poãetn˘ch náv‰tevách Polikliniky exotic-k˘ch chorôb na mojom konci sveta absolvo-van˘ch predt˘m, neÏ som prv˘ raz vstúpilana indickú pôdu, toho viem tak akurát.

Na nástupi‰ti nás víta najbizarnej‰ia masaºudí, akú som za 24 rokov svojej existencie v tomto univerze videla: vychudnutá mladáslúÏka so zubami veºk˘mi ako koník zviera v náruãí holé bábätko. Popritom súbeÏne vy-pºúva hrãky neidentifikovateºnej zelenej sub-stancie. Nejaví nijaké známky toho, Ïe by jejprekáÏal hysterick˘ krik asi trojroãného diev-ãatka, ktoré stojí vedºa nej a s hlasn˘m pla-ãom si trhá ‰pinavé vlásky. Predpokladám,Ïe je to jej prvorodená dcéra.

„OdfoÈ to, r˘chlo to odfoÈ! Miliónov˘ zá-ber!” presviedãam samú seba, keì zbadámstovky ºudí visiacich z prichádzajúceho vlakuãi pohodlne usaden˘ch na jeho streche. No ruky sa neh˘bu, moje telo je tuhé a v ‰o-ku. Îeby mi aj sánka padla? DosÈ moÏné.Cítim sa, akoby mi naÏivo inscenovali doku-ment z Discovery o cestovaní po Indii. „R˘-chlik z Banaglore me‰ká. Oãakávané me‰ka-nie je 11 hodín, 37 minút,” hlási absurdn˘ oz-

nam sleãna z megafónu. Vlak, ktor˘m sompôvodne mala cestovaÈ do Nagpuru, malme‰kanie nula minút. Ba ão viac, z môjhopohºadu pri‰iel, aj odi‰iel presne o minútu a pol skôr, neÏ mal. Bezo mÀa.

„Reeeeeeeee-Èaze! Reeeeeeeeeee-Èaze!Bezpeãnostnééééééééé reeeee-Èaze!,” vykri-kuje ktosi kvíliv˘m hlasom spoza môjho chrb-ta. Bezpeãnostné zápalky, bezpeãnostnépasy – maliãkí bezpeãnostní spriaznenci ãlo-veka... Ale bezpeãnostné reÈaze? âo to asimôÏe byÈ? Îeby i‰lo o predavaãa malink˘chzámkov, ak˘mi si ºudia zamykajú kufre, keìsa chystajú niekam letieÈ?” dedukujem, e‰teneÏ by som vôbec mala ãas sa otoãiÈ a vidieÈna vlastné oãi... Tovar tohto obchodníka je omnoho zaujímavej‰í, neÏ by kto bol ãakal.

KaÏdá z jeho bezpeãnostn˘ch reÈazí je dosÈhrubá a silná na to, aby ste Àou spacifikovalipribliÏne stádo volov. OpäÈ zostávám na chví-ºu ochromená a prem˘‰ºam, ão má ãlovek s tak˘m cvengajúcim reÈaziskom vo vlaku ro-biÈ.

O pol desiatej ráno, takmer na konci dob-rodruÏnej cesty, zaãínam samú seba spokoj-ne ubezpeãovaÈ, Ïe som predsa len silná a samostatná bytosÈ, schopná úspe‰néhoboja o vlastné preÏitie. Bez ohºadu na neko-neãné trkotanie vedºa (ne)spiacich paniãiek,

ktoré by som najrad‰ej vypla, ako som tourobila s ventilátorom. Bez ohºadu na muÏovpreÏúvajúcich svoje raÀajky s ústami otvore-n˘mi dokorán a toºk˘m mºaskotom, Ïe kebytu sedela moja mama, uÏ by ich dávno boladala do laty. A bez ohºadu na iracionálnystrach z vírusu prasacej chrípky, ktor˘ môÏezaútoãiÈ z ºubovoºnej svetovej strany, leboka‰ºajúcich a k˘chajúcich cestujúcich je tu pl-no; strach spôsoben˘ nedostatkom dverí na na‰om kupé, ãi neutíchajúci strach, Ïe miniekto ukradne ta‰ku s kozmetikou (nevy-hnutnou pre ìal‰ie preÏitie), lebo som od-mietla investovaÈ do konskej reÈaze.

TakÏe o pol desiatej ráno, s úºavou na srd-ci, Ïe som to zvládla, sa posadím na postelia tichuãko sa ãudujem, preão ten vlak uÏ

zasa stojí kdesi uprostred niãoho, keì aj takme‰káme do Nagpuru. „Áno, sme v Nag-pure,” s úsmevom mi oznámi sused. No ja uÏv tom momente dávno zoskakujem z poste-le vo v˘‰ke dvoch metrov. O sekundu neskôruÏ stojím na nástupi‰ti. Vlak pi‰tí a odchádza.Nበkrátky vzÈah sa t˘mto konãí, navÏdy.

Monika Navrátilová, stáÏistka cez organizáciu

AIESEC Univerzity KomenskéhoFoto: Jana Pastorková

z Dili do Nagpuru

NájsÈ v dne‰nej dobe mlad˘ch ‰tudentov na dobrovoºnícku neplatenú prácu?„NemoÏné!?!“ Ak ste si takto odpovedali aj vy, len ão ste preãítali prvú vetu môjhopríspevku, tak ãítajte ìalej a ja pevneverím, Ïe sa mi podarí vás presvedãiÈ o opaku.

Keì sme v zime prevzali ‰tafetu vo vedeníESN CU (Erasmus Student Network ComeniusUniversity) od zakladateºky Alexandry Kri‰túfe-kovej, boli sme plní odhodlania a nad‰enia, ho-

ci sme presne nevedeli, do ãoho ideme. Adampracoval ako dobrovoºník v inej ‰tudentskej or-ganizácii, Zuzka sa práve vrátila zo zahraniãia.NieÏeby sme mali nadbytok voºného ãasu, ale zaujala nás my‰lienka ESN a okrem tohosme si mysleli, Ïe je to perfektn˘ spôsob, akourobiÈ na‰ej univerzite a Slovensku reklamu.

Od spomínaného momentu uÏ uplynulo pármesiacov a boli to predov‰etk˘m mesiace plnépráce s mlad˘mi ‰tudentmi, mesiace nov˘ch ºu-dí, kontaktov, skúseností, záÏitkov, zábavy, aleaj obãasn˘ch problémov, ktoré sa vedeniu ESNpodarilo úspe‰ne vyrie‰iÈ. A teraz môÏeme jed-noznaãne povedaÈ – neºutujeme, Ïe sme znaã-nú ãasÈ svojho voºného ãasu venovali právena‰ej ESN CU sekcii, zahraniãn˘m, ale aj slo-vensk˘m ‰tudentom!

Na Slovensku pôsobí ESN na ‰iestich univer-zitách. Na medzinárodnej úrovni je v Európe, aleaj za jej hranicami, aktívnych 347 sekcií v 33 ‰tátoch s 12-tisíc dobrovoºníkmi, ktorí po-máhajú viac ako 170-tisícom zahraniãn˘ch ‰tu-dentov pri príchode do ich krajiny a poãas po-bytu v nej.

Na‰a sekcia je rozdelená na board (vedenie)a tzv. buddíkov. âlenovia boardu sa stretávajúpoãas roka niekoºkokrát, aby mohli spoloãnepripraviÈ program pre „erasmákov“ (zahraniã-n˘ch Erasmus ‰tudentov). Touto cestou sa imchceme poìakovaÈ za kvalitnú prácu pri organi-zovaní uvítacieho víkendu a viacer˘ch v˘letovdo okolit˘ch krajín. Rovnako aj v‰etk˘m buddí-kom, ktor˘ch úlohou je staraÈ sa o zahraniãn˘cherasmákov. KaÏd˘ ãlen boardu a kaÏd˘ buddík

má prideleného jedného alebo viacer˘ch zahra-niãn˘ch ‰tudentov, ktor˘m sa poãas semestravenuje. Ak máte aj vy záujem veºa sa nauãiÈ,spoznaÈ nov˘ch ºudí, zdokonaliÈ sa v ich jazykualebo ich poduãiÈ ná‰mu, uÏiÈ si veºa zábavy a najmä podaÈ im na zaãiatku pobytu na Slo-vensku pomocnú ruku, kontaktujte, prosím, na-‰u prezidentku Zuzanu âahojovú na adreseesn.comenius@gmail.com. A ak máte nápadyna aktivity pre na‰ich zahraniãn˘ch, napí‰te,prosím. Poãas roka sa nám taktieÏ podarilozostaviÈ stanovy obãianskeho zdruÏenia, ktoré

onedlho vznikne a v rám-ci spolupráce s ostat-n˘mi sekciami sa námpodarilo zblíÏiÈ ‰tuden-tov zo zahraniãia, ‰tu-dujúcich na Slovensku.

Stretnutie ãlenovESN v Istanbule

ESN je jednou z naj-väã‰ích celoeurópskychorganizácií ‰tudentov,ktorá vznikla v roku1990 s cieºom podporiȉtudentské mobility na vysok˘ch ‰kolách.Pracuje profesionálne

a zároveÀ si zachováva správnu dávku nefor-málnosti, ktorá k ‰tudentskému Ïivotu patrí.KaÏd˘ rok sa konajú stretnutia ãlenov ESN na medzinárodnej úrov-ni, poãas ktor˘ch dis-kutujú o problémoch v jednotliv˘ch regió-noch a sekciách, po-dávajú sa návrhy na no-vé spoloãné projekty.Navzájom si pomáhajúa hºadajú rie‰enia.

Annual GeneralMeeting (AGM), stret-nutie dobrovoºníkovESN z celej Európy, sakonalo od 8. do 12.apríla 2010 v turec-kom Istanbule. Záme-rom organizátorov bo-lo na pár dní zhromaÏ-diÈ ºudí so silnou vôºoupomáhaÈ in˘m a záro-veÀ z toho vyÈaÏiÈ ajv˘hody pre seba. Do Istanbulu pricestovalo pribliÏne ‰tyristo mla-d˘ch ºudí, ktorí poãas piatich dní venovali pozor-nosÈ budúcnosti ESN. Na rokovaní vystúpil ok-rem iného aj dekan TC Istanbul Kültür Üniversi-tesi, celofakultn˘ koordinátor pre program Eras-mus.

Program pre úãastníkov bol naplnen˘ do po-slednej chvíle, voºného ãasu bolo minimum.ªudia, ão tam i‰li s vyhliadkou prehliadky mesta,

museli byÈ sklamaní. Úãastníci hlasovali o zme-nách v stanovách, rozhodovali o tom, kde sa o rok budú konaÈ jednotlivé stretnutia, volili ãle-nov „international boardu“, ktorí budú najbliωírok viesÈ ESN priamo z Bruselu, volila sa straté-gia, atì.

V piatok popoludní mala Istanbulská univerzi-ta tzv. INFO MARKET, kde sa prezentovali za-hraniãné firmy a univerzity. KaÏdá krajina malapridelen˘ stánok, ktor˘ si mohla zariadiÈ podºavlastného uváÏenia. BohuÏiaº, musím povedaÈ,Ïe ostatné univerzity mali oveºa lep‰ie propa-gaãné materiály ako na‰a. Cez ceruzky, perá,gumové náramky, odznaky, dokonca USBkºúãe s logom univerzity, po informaãné mate-riály nielen o univerzitách ako celku, ale aj o jed-notliv˘ch fakultách. V‰etky materiály boli dos-tupné v angliãtine. Veºmi dobr˘m dojmom pôso-bili zástavy s univerzitn˘mi logami, takisto triãká.Hoci je pravda, Ïe iné univerzity pri‰li „vyzbroje-né“ lep‰ím materiálom ako my, mali sme takistoveºa záujemcov ako aj iné krajiny. Zásluhu na tom mali hlavne na‰e reprezentaãné schop-nosti, kamarátskosÈ, Zuzanine slovenské tancea reprezentaãné materiály o Slovensku tieÏ uro-bili svoje. Myslím si, Ïe na‰a univerzita si zaslúÏilep‰iu propagáciu a marketing, pretoÏe je toveºmi dobrá univerzita, má ão ponúknuÈ a pro-pagaãné materiály sú ãasto jedin˘ spôsob,ak˘m sa ºudia s na‰ou univerzitou zoznámia.

Na záver by sme sa chceli poìakovaÈ univer-zite, Oddeleniu medzinárodn˘ch vzÈahov Rek-torátu UK, najmä pani vedúcej Mgr. Magdaléne

Belkovej, RNDr. Zuzane Viechovej a JUDr. PhDr.Lucii Mokrej, PhD., za moÏnosÈ vycestovaÈ na túto akciu a reprezentovaÈ UK i Slovensko.Ak by ste chceli o ESN zistiÈ viac, kliknite na www.esn.org, www.esn.sk, alebo kontaktuj-te ãlenov na esn.comenius@gmail.com.

Zuzana âahojová, prezidentka ESN CU,Adam Kaiser, viceprezident ESN CU

pomáha zahraniãn˘m ‰tudentom

19A K T I V I T Y N A Š I C H Š T U D E N T O V

Erasmus Student Network CU

Marec a apríl sa pre Slovensk˘ spolok‰tudentov farmácie (SS·F) niesol v témeefektívna lekárenská komunikácia. Rád bysom vysvetlil, preão to tak bolo.

Majstrovstvá v lekárenskej komunikáciivychádzajú z platformy Medzinárodnej fede-rácie ‰tudentov farmácie (IPSF) pod názvom

Pacient Counselling Event (PCE). Hlavn˘ cieºPCE je demon‰trovaÈ dôleÏitosÈ farmaceutic-k˘ch zruãností, ãiÏe potrebu dobrej lekáren-skej komunikácie s pacientom.

Táto súÈaÏ ukazuje dôleÏitosÈ dispenzaã-n˘ch schopností farmaceuta, pretoÏe farma-

ceut ako jedin˘ pozná, ako lieky medzi sebouinteragujú a ako ich správne pouÏívaÈ. PCE jepreto spôsob, ako propagovaÈ tréning komu-nikaãn˘ch zruãností a poskytuje príleÏitosÈ pre ‰tudentov farmácie a farmaceutov nauãiÈsa, ako efektívne pracovaÈ s pacientom for-mou súÈaÏe. SúÈaÏ sa uskutoãÀuje formou„role play“. Na jednej strane je farmaceut a na

druhej pseudopacient vsimu-lovanom prostredí lekárne,kde farmaceut musí pomo-cou komunikácie s pacien-tom rie‰iÈ problém a efektívnekonzultovaÈ o farmakoterapii.Za odbornú stránku zodpo-vedá porota zloÏená z odbor-níkov na lekárenstvo, klinickúfarmakológiu a klinickú far-máciu. Na Slovensku projektzastre‰ila Slovenská lekárnic-ká komora (SLeK), Farma-ceutická fakulta UK (FaF)a kanadská farmaceutickáspoloãnosÈ Apotex so svojímvzdelávacím programomPACE. KeìÏe tento atraktívny pro-

jekt tu doteraz ch˘bal, rozhodli sme sa ho poprv˘ raz zorganizovaÈ na FaF. DÀa 18. marca2010 sa konal celodenn˘ interaktívny kurzefektívnej komunikácie pre 25 vybran˘ch ‰tu-dentov, z ktor˘ch 12 najlep‰ích postúpilo doslovenského kola. To prebehlo dÀa 8. apríla

v priestoroch Fakultnej lekárne FaF. Na prie-beh dohliadala ‰tvorãlenná odborná porotazloÏená zo zástupcov Apotexu, FaF, SLeKa farmaceutov z praxe.

Ráno pred súÈaÏou sa z piatich moÏn˘chkazuistík vybrala téma ka‰ºa a na‰i preudopa-cienti – herci V·MU (Anna Nováková, MichalKalafút a Pavol Gmuca) súÈaÏiacich peknepotrápili. A to doslovne. Zahrali reálnu scénkuz lekárne, keì v rade stoja viacerí pacientia farmaceut musí celú situáciu zvládnuÈ tak,aby pacienti odi‰li správne pouãení. Veì liekynie sú lentilky, a lekáreÀ nie je cukráreÀ.Najlep‰ie si poradil Matej Mydla, ktor˘ doslov-ne ohúril porotu. Spolu s Evou Hroncovou,Mariánom Skoãíkom a Katarínou Krúteºovoupostúpili do ãesko-slovenského finálev Prahe, ktoré sa uskutoãnilo 21. apríla. VíÈaztohto kola postúpil do medzinárodného kolaPCE na Svetovom kongrese Medzinárodnejfederácie ‰tudentov farmácie v Slovinskejªubºane.

TomበValena, dozorná rada SS·F, ‰tudent 5. roãníka FaF UK

Majstrovstvá

A K T I V I T Y N A Š I C H Š T U D E N T O V

v lekárenskej komunikácii

20

Schopnosti farmaceutov komunikovaÈ s pacientmi hodnotili odborníci.Foto: Peter Musil

Pacienti – herci súÈaÏiacich potrápili. Foto: Juraj ·ebo

Na Majstrovstvách v lekárenskej komu-nikácii, ktoré sa konali 8. apríla, najlep‰ieobstál ‰tudent 5. roãníka Farmaceutickejfakulty UK Matej Mydlo. Priná‰ame s nímrozhovor.

• Ako si sa o súÈaÏi dozvedel?Myslím, Ïe mi pri‰iel mail od spoluÏiaãky.

SúÈaÏ prebiehala tak, Ïe najprv bol jednodÀo-v˘ kurz o komunikácii a na konci mal byÈ test.Nakoniec sa test nepísal a dohodlo sa, ktopostúpi. Tak nejako som sa tam dostal.• Preão si sa zúãastnil?

Asi kvôli skúsenostiam. Povedal som si, Ïesa pozriem ão to bude, asi pôjde o nejakúzaujímavú situáciu a hlavne tam bude porota,ktorá potom ohodnotí moju komunikácius pacientom, a t˘m môÏem získaÈ skúsenos-ti. MoÏno aj záujem, zvedavosÈ.• âo si predstavuje‰ pod pojmom správna

llekárenská komunikácia?Znamená to v podstate vedieÈ nielen

ponúknuÈ pacientovi, ão potrebuje, ale hlavnesa snaÏiÈ vyrie‰iÈ problém, s ktor˘m prichádza.

• Ako si získal skúsenosti/prax v tejto oblas-ti? Iba ‰túdiom alebo si labborant, ktor˘ mákontakt s pacientom?Laboranti majú urãite viac skúseností, tak-

isto aj ºudia, ktorí pochádzajú z lekárnickejrodiny. Ale ja nepatrím ani do jednej skupiny.Napríklad sa mi na predmete lekárenstvostalo, Ïe sa ma s men‰ou hrôzou p˘tali: „Vyste e‰te vôbec neboli v lekárni?!” Prv˘krátsom sa do lekárne dostal aÏ poãas praxe.Myslím si, Ïe nestaãí maÈ iba vedomosti.VedieÈ správne poradiÈ je urãite kombináciavedomostí a praxe. Mne 5-mesaãná praxdala veºmi veºa, keìÏe som bol v na‰ej fakult-nej lekárni. Keì sa ãlovek prv˘krát postaví zatáru, môÏe vedieÈ ão chce, môÏe vedieÈ,ktorá látka ão robí, ale jedna vec je, vedieÈ to

teoreticky a ìal‰ia vec je, vedieÈ to povedaÈjazykom, ktorému rozumie aj pacient.• Mበnejak˘ systém alebo postup, ako zis-

tiÈ problém, s ktor˘m pacient pri‰iel?Existuje správny návod, ako na ktoréhopacienta?ZgeneralizovaÈ sa to nedá. Asi to ãlovek

buì musí maÈ v krvi, alebo praxou a skúse-nosÈami na to prísÈ. Ako som uÏ spomínal,prax som mal vo fakultnej lekárni, ktorá je vpodstate malá lekáreÀ. Nestretol som sa tams návalom pacientov, skôr ich bolo vÏdymenej. Jednak bolo dosÈ ãasu na kaÏdéhopacienta, dalo sa s nimi v pokoji porozprávaÈ,takÏe nevznikali také konfliktné situácie, akésme mali na súÈaÏi. Povedal by som, Ïe celéto spoãíva v stálej komunikácii s pacientom.

LekáreÀ nie je obchoda lekárnik nie je predajca

V tom mám asi aj men‰iu v˘hodu, keìÏe somextrovert a s komunikáciou nemám problém.TieÏ je dobré získaÈ si dôveru pacienta.• Ako teda zvládnuÈ netrpezliv˘ch a mrzu-

t˘ch pacientov, ktorí stoja v rade pre nichcelú veãnosÈ aa chcú len lieky a r˘chlo preãz lekárne?No presne, „dajte mi môj liek a dajte mi

pokoj...“ Jednoducho sa treba snaÏiÈ ºuìomvysvetliÈ, Ïe aj lekáreÀ je súãasÈou v reÈazcizdravotnej starostlivosti. Îe to nie je obchod,ale lekárnik, podobne ako lekár, pacientovinedáva len liek, ale aj informáciu, snaÏí sa mupomôcÈ.• Ako pomáha 5-mesaãná

prax v lekárenskej komuni-kácii? Venoval sa ti niektoosobitne ohºadom tohto,ako s pacientom komuni-kovaÈ, ão je lep‰ie a akopoveddaÈ?Zas sa budem len opako-

vaÈ, mne pomohlo to, Ïe somsa dostal do lekárne. Urãite sami venovali. MoÏno vyslovenenie iba na túto tému, ale boloto brané skôr ako celok.• Myslí‰ si, Ïe je potrebné

zaviesÈ predmet, ktor˘ bysa zaoberal lekárenskoukomunikáciou, allebo staãiaskúsenosti z praxe?

V súãasnej dobe, ak dobre viem, sa ãisto okomunikácii na ‰kole neuãí. Ale myslím si,Ïeprax je dostaãujúca. Teória, ão sa uãí na‰kole, sa potom prepojí s praxou. Urãiteodporúãam kurz, ktorého sme sa zúãastnilipred majstrovstvami. Teda prezentovaÈ to ‰tu-dentom interaktívnou formou, vypichnúÈ základ-né situácie, povedaÈ si, ão a ako by sa malo.Ale ako som uÏ hovoril, jedna vec je teória adruhá, ãi to ãlovek dokáÏe zvládnuÈ v reáli.• Akí sú pacienti, zaujímajú sa o informácie,

nechajú si poradiÈ,, alebo ich tieto vecinezaujímajú?

Toto je veºmi individuálne. Niektorí sú veºmimilí, zaujímajú sa, chcú vedieÈ viac, op˘tajúsa, keì nieãomu nerozumejú a niektorí toberú len ako obchod.• Ako teda dosiahnuÈ to, aby pacienti nebrali

lekáreÀ iba ako oobchod a lekárnika iba akopredajcu?Málokto si uvedomuje, Ïe sme ‰tudovali aj

preto, aby sme sa snaÏili ºuìom pomáhaÈ. A ako to dosiahnuÈ? Prístupom. MoÏno sa topre lekárnikov, ão majú dlhoroãnú prax, stalorutinou a berú pacienta ako ìal‰iu poloÏku,ktorú treba vybaviÈ. Ale pridaná hodnota

lekárnika je práve v tom, keìdokáÏe správne poradiÈ. Tentonázor by sa dal moÏno zmeniÈpráve prístupom, otvoreno-sÈou a snahou pomôcÈ adokázaÈ ºuìom, Ïe nám ide o ich zdravie.• Aké sú tvoje ambície

na ãesko - slovenskom finá-le v Praahe?

Idem tam s ambíciou neurobiÈhanbu, lebo doteraz to bolo o komunikácii, ale teraz uÏpôjde viac o odborné vedo-mosti. Tak uvidíme.

Anika Kuczmannová, FaF UK(redakãne krátené)

A K T I V I T Y N A Š I C H Š T U D E N T O V 21

Na Fakulte managementu UK (FM) kaÏd˘ rok vzniká mnoÏstvopodnikateºsk˘ch plánov a nápadov ako súãasÈ predmetu podnikanie. Mnoho z nich je dobr˘ch, veºa aj reálne pouÏiteºn˘ch, ale len málo z nich dostane príleÏitosÈ na rozlet.Nበpodnikateºsk˘ plán túto príleÏitosÈ dostal a aj vyuÏil v súÈaÏiNajlep‰í nápad UNI 2010, neziskovej organizácie, zaoberajúcejsa rozvojom talentu, vízie a podnikavosti mlad˘ch ºudí.

My‰lienkou projektu je spájaÈ ‰tu-dentov – budúcich perspektívnychpodnikateºov, so súãasn˘mi úspe‰n˘mipodnikateºmi prostredníctvom trochpilierov: biznis fóra – ustáÈ nápad pred-najoceÀovanej‰ím podnikateºom Slo-venska, biznis obedov – získaÈ spätnúväzbu na biznis obede s mentormia biznis start-up – bojovaÈ o 3 x 1000eur + start-up balík pre na‰tartovaniebiznisu.

O súÈaÏi sme sa dozvedeli na hodi-nách podnikania a rozhodli sme sa donej zapojiÈ s na‰ím podnikateºsk˘mnápadom – originalnedarceky.sk.Zúãastnili sme sa biznis fóra, kde smenápad obhajovali pred úspe‰n˘m pod-nikateºom Alexandrom Cimbaºákom,

zakladateºom spoloãnosti ACE enterprise Slovakia. Na základe jeho spätnej väzby sme sa rozhodli ísÈ na biznis obedy

s ìal‰ími podnikateºmi – mentormi (Hana Sekulová – darcekyprekva-penie.sk, Alena Mazánová – MMP) z „na‰ej“ sféry podnikania. TátoãasÈ nebola povinná, ale pre nás bola najprínosnej‰ia vzhºadom na zre-álnenie plánu a odstránenie nedostatkov. Poskytli nám cenné radya urãit˘ nadhºad.

V poslednom pilieri biznis start-up siporota vybrala osem najlep‰ích tímov.My sme sa ako jedin˘ tím z FM UK pre-bojovali aÏ do finále, kde sme ná‰nápad prezentovali pred porotou.Neumiestnili sme sa síce na prv˘chtroch miestach, ale z celej súÈaÏe sme siodniesli neoceniteºné skúsenosti, záÏit-ky a moÏno aj pár kontaktov pouÏiteº-n˘ch pre budúcnosÈ.

Veríme, Ïe sa do Najlep‰ieho nápaduzapojí v nasledujúcich roãníkoch oveºaviac tímov z na‰ej fakulty s nápadmi,ktoré to dotiahnu aÏ na víÈazn˘ stupie-nok.

Alexandra Ritterová, LenkaUhrínová, Renáta ·kvareninová,

‰tudentky FM UK

Najlep‰ie komunikovali (zºava) Katarína Krúteºová, Matej Mydlo, Eva Hroncová a Marián Skoãík. Foto: Juraj ·ebo

SúãasÈou súÈaÏe o najlep‰í podnikateºsk˘ nápad boli aj biznis obedy s podnikateºmi.

Zúãastnili sme sa súÈaÏe

o najlep‰í nápad

Prof. PhDr. Jaromír Perútka, DrSc., do‰-tudoval uãiteºstvo predmetov telesná v˘-chova a rusk˘ jazyk na Pedagogickej fakul-te Slovenskej univerzity v roku 1953 a stalsa promovan˘m pedagógom. Pôsobil na Fakulte spoloãensk˘ch vied Vy‰‰ej pe-dagogickej ‰koly v Bratislave, na Vysokej‰kole pedagogickej a neskôr na Filozofickejfakulte UK. Tu vyuãoval ‰portové hry, atleti-ku, dejiny telesnej v˘chovy a rusk˘ jazyk.Po vytvorení In‰titútu telesnej v˘chovya ‰portu (ITV·) sa stal jeho zamestnancom.Prodekanom pre v˘chovno-vzdelávaciu

ãinnosÈ bol dvakrát. V roku 1986 sa stalprofesorom v odbore teória vyuãovaniatelesnej v˘chovy. Na FTV· UK pôsobil vÏdyv rámci humanitne zameranej katedry,ktorá v‰ak viackrát zmenila názov. Napo-sledy pôsobil na Katedre spoloãensk˘chvied.

V˘razne sa angaÏoval v telov˘chovnoma ‰portovom hnutí a v medzinárodn˘ch or-ganizáciách. Spolupodieºal sa na zakladaníMúzea telesnej kultúry (MTK) a neskôr par-ticipoval na jeho zbierkovej ãinnosti.

Je autorom siedmich vedeck˘ch mono-grafií, ãlánkov a uãebníc. DôleÏité je konti-nuálne spracovanie v˘voja ‰portu na Slo-

vensku do roku 1938, do roku 1965 a do ro-ku 1978.

Menej známe je, Ïe prof. Perútka bol ajvynikajúcim atlétom. V roku 1948 bol do-rasteneck˘m majstrom Slovenska vo vrhuguºou (6,25 kg) v˘konom 12,59 m. O‰-tepom (800 g) hodil na rovnak˘ch majstrov-stvách 36,42 m, ão mu vynieslo 8. miesto.

Jeho aktívnu ‰portovú kariéru vyzdviholzakladateº Katedry hier FTV· UK prof.Rovn˘ v jednom zo svojich príspevkov, keìnapísal: „Volejbalov˘ tandem Perútka – tré-ner a Golian – hráã bol neprekonateºn .̆“

âi uÏ ako hráã alebo ako tréner SláviaBratislava zostane prof. Perútka navÏdy za-písan˘ vo volejbalov˘ch análoch na‰ej kra-jiny.

V˘znamná je najmä jeho práca v oblastidejín telesnej v˘chovy a ‰portu na Sloven-sku. Práve prof. Perútka, ako to pripome-nul jeho Ïiak prof. Grexa, nepostavil iba zá-klady, ale hneì celú budovu slovensk˘ch‰portov˘ch dejín, takÏe nasledovníkomtreba dopæÀaÈ iba interiér.

Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK(redakãne krátené)

S P O M Í N A M E22

V slovenãine máme neraz problém s urãit˘miväzbami slovies a predloÏiek. ZauÏívali sa nie-ktoré nesprávne a nelogické väzby.

Okrem v Jazykovom okienku uÏ spomína-n˘ch ch˘b pri prekríÏení väzieb „záleÏí na“ a „závisí od“ robíme ãasto chyby vo väzbe„vzhºadom na“. Frekventovane sa stretávames v˘razmi „vzhºadom k t˘mto okolnostiam“ ãi „vzhºadom k tomu“, ktoré sú nesprávne.Druhotná predloÏka „vzhºadom“ sa spája s aku-zatívom, preto jej forma bude vÏdy „vzhºadomna tieto okolnosti“ alebo „vzhºadom na to“.

Podobne sa s nesprávnou predloÏkou pouÏí-va sloveso „oboznámiÈ“. Mohli sme poãuÈ„v‰etk˘ch oboznámime o v˘sledkoch testu“,„uãiteº oboznámil ‰tudentov o povinnostiachv tomto semestri“. Táto väzba je nesprávna.Sloveso oboznámiÈ sa viaÏe s predloÏkou „s“, resp. „so“. Správne preto bude spojenie„v‰etk˘ch oboznámime s v˘sledkami testu“,„uãiteº oboznámil ‰tudentov s povinnosÈamiv tomto semestri“.

Tak, ako sa robia chyby vo väzbe „závisieÈod“, ktorá sa nahrádza nesprávnym spojením„závisieÈ na“, problémy robí aj väzba „v závis-losti od“, ktorá s Àou úzko súvisí. PovedaÈ „v závislosti na okolnostiach“ je nesprávne. Totospojenie nahraìme gramaticky korektnou väz-bou „v závislosti od okolností“.

Povie sa správne „zúãastniÈ sa rokovania“alebo „zúãastniÈ sa na rokovaní“? Sloveso„zúãastniÈ sa“ bolo utvorené zo spojenia „maÈúãasÈ“, ktoré sa spája s predloÏkou „na“. Pretosa odporúãa pouÏívaÈ spojenia „zúãastniÈ sa na rokovaní“, „zúãastniÈ sa na stretnutí“,„zúãastniÈ sa na voºbách“.

LMLogo: Tatiana Vavrová

Ohlas

V minulom vydaní Na‰ej univerzity sme savenovali téme DÀa uãiteºov. Okrem inéhosme podotkli, Ïe spoloãnosÈ sviatok uãiteºovpríli‰ neregistruje hlavne v porovnanís DÀom ‰tudentstva. Na tieto kon‰tatovaniareagoval e-mailom emeritn˘ profesor PeterLukáã z Fakulty matematiky, fyziky a infor-matiky UK. Napísal nám: „Posielam Vám e-maily blahoÏelaní Ïenám k MDÎ a uãite-ºom ku DÀu uãiteºov za posledné tri roky, abyste si v‰imli, Ïe nie kaÏd˘ ignoruje tieto veºa-v˘znamné dni.“ MôÏe nás len te‰iÈ, Ïe na na-‰ej akademickej pôde nezabúdame a venu-jeme pozornosÈ svojim kolegom a kolegy-niam.

LM

Zakladateºslovenskej ‰portovej historiografie

by sa doÏíval osemdesiatin28. apríl 1930 – 31. máj 2003

Jaromír Perútka (vpravo) ako tréner Slávie Bratislava na volejbalovom Turnaji o pohár oslobodeniaBratislavy v roku 1957. Zdroj: Archív Slovenského zdruÏenia telesnej kultúry, Múzea telesnej kultúry v Slovenskej republike

Spomienky na ‰tudentské roky sa spájajús mladosÈou, bezstarostnosÈou a dobr˘miuãiteºmi. Jedn˘m z t˘ch mojich, ktor˘chsi dokáÏem aj dnes sprítomniÈ za katedrou, je profesor Ladislav Zlato‰.Napriek ubehnut˘m desaÈroãiam sanezmenil. Aj vtedy, aj dnes je priateºsk˘,vecn˘, priná‰a nadhºad a rie‰enia, obohacuje seba i druh˘ch skúsenosÈou.SkúsenosÈou dnes viac ako vtedy. UÏ na predná‰kach z patologickej fyziológie sme ho mali radi pre jeho systematickosÈ, jasné definície, logikupríãin a následkov. Z jeho predná‰ky sadalo uãiÈ pre medicínu i pre Ïivot. Nikdyniã nepredstieral, pôsobil skôr skromnea priateºsky. A tak˘ ostal dodnes. NemôÏemuveriÈ, Ïe sa v t˘chto dÀoch doÏíva uÏ 70rokov a Ïe ho nedokáÏem prehovoriÈ, abyostal na ústave ako profesor alebo aspoÀako emeritn˘ profesor...

Ako vedec skúmal najmä srdce

Prv˘m pôsobiskom profesora MUDr. Ladis-lava Zlato‰a, DrSc., bola Katedra experimen-tálnej patológie LF. Prednosta katedry prof.Barta orientoval vedecko-v˘skumnú ãinnosÈna problematiku objemovo preÈaÏeného srd-ca a moÏnosti jeho experimentálneho sledo-vania. MUDr. Zlato‰ sa stal rie‰iteºom v˘skum-nej úlohy: „Vplyv hormónov nadobliãiek na metabolické a morfologické pochody v srdci pri postupne sa zvy‰ujúcej pretlakovejpráci a zlyhaní srdca.“ Dá sa povedaÈ, Ïe totozadanie v˘skumného projektu ho sprevádza-lo poãas celej vedecko-v˘skumnej ãinnosti.

OblasÈou jeho vedeckého záujmu je prob-lematika v˘vinu ‰truktúry a funkcie myokarduvo vãasnom postnatálnom období, mecha-nizmus adaptácie srdca novorodencov na dl-hodobo zv˘‰enú hemodynamickú záÈaÏ, re-gulácia metabolizmu srdcového svalu dospe-lého organizmu, dynamika v˘vinu energetic-kého metabolizmu myokardu novorodencov,‰túdium vplyvu novorodeneckého diabetu na metabolizmus srdcového svalu, ako ajmoÏnosti prevencie vzniku cirhózy peãene.

V˘sledky publikoval vo viac ako 200 vedec-k˘ch a odborn˘ch publikáciách in extensodoma i v zahraniãí, v desiatkach úspe‰ne ob-hájen˘ch závereãn˘ch správach v˘skumn˘chúloh, predná‰al na domácich a zahraniãn˘chvedeck˘ch podujatiach. Dokladom vedecké-ho záberu jeho prác je aj 230 evidovan˘ch ci-tácií v informaãn˘ch databázach.

Zodpovedn˘ pedagóg, ãlen odborn˘chspoloãností a orgánov

Jeho organizaãné schopnosti a vzácnaschopnosÈ komunikovaÈ tak, aby sa problémy

rie‰ili a vyrie‰ili, ho nominovala na dlhé desaÈ-roãia do funkcie tajomníka ústavu. Popritompracoval veºmi iniciatívne aj v Slovenskej spo-loãnosti patologickej a klinickej fyziológieSLS, kde zastával dlhodobo funkciu vedec-kého sekretára a neskôr aj prezidenta spolo-ãnosti. Spomínam si najmä na tradiãnéa nezabudnuteºné kaÏdoroãné „patofyziolo-gické kongresy“, ktoré sa konali striedavov âechách a na Slovensku. V‰etci sme tvorili„priateºskú rodinu“ patofyziológov a navzájomsme sa poznali nielen z odborn˘ch predná‰oka publikácií, ale aj z osobného Ïivota. Veºkúzásluhu na tom mal prof. Zlato‰, ktor˘ bol nie-len organizátorom, ale doslova dobr˘m du-chom t˘chto stretnutí. O tom, Ïe to tak bolo,svedãí napríklad aj to, Ïe po jeho odchode satradícia kongresov a Ïivot spoloãnosti poma-ly vytráca.

Prof. Zlato‰ pracoval aj ako senátor Aka-demického senátu LF UK a tieÏ Akade-mického senátu UK. Na tomto mieste nemo-Ïno nespomenúÈ jeho zásluhu, spolu s prof.

Chorvátom, na príprave magisterského prog-ramu medziodborového 5-roãného ‰túdiabiomedicínskej fyziky, ktor˘ sa akreditoval na LF a FMFI. Profesor Zlato‰ pracoval od vzniku nového odboru ako jeho gestor za LF. Osobitn˘m ocenením tejto aktivity je vy-soké uznanie tohto typu ‰túdia v zahraniãí.

Profesor Ladislav Zlato‰ sa nikdy nevyholÏiadnej zodpovednosti. Pracoval ako neúnav-n˘ posudzovateº v‰etk˘ch typov postupov˘chprác, radil, konzultoval, hodnotil. Pracovalako iniciatívny ãlen viacer˘ch rád a odborn˘chkomisií. Napísal desiatky posudkov na diplo-mové a dizertaãné práce, posudzoval habili-taãné spisy i podklady pre veºké doktoráty.VÏdy bol presn˘ a principiálny, ale vÏdy ºud-sk .̆ Jeho posudok bol nielen zhodnotenímdanej práce a jej v˘sledkov, ale ãasto aj ìal-‰ím smerovaním v˘skumu, prípadne v˘cho-diskom pre nov˘ pohºad na závery, pre novúcennú publikáciu. Za svoju prácu dostal mno-hé ocenenia a uznania.

VáÏen˘ pán profesor, mil˘ priateº, je mnohovecí a veºmi dôleÏit˘ch vecí, ktoré som nespo-menul. Nespomenul, ale neopomenul. Naj-skôr Ti chcem za Tvoju prácu úprimne poìa-kovaÈ. Viem, Ïe si pracoval z nad‰enia a prevec samú, ale aj tak Ti patrí na‰a vìaka!Chcel by som dlho písaÈ o Tvojej rodine,o Va‰ich deÈoch, ktoré ste pripravili s manÏel-kou do Ïivota a sveta tak, Ïe nielen Vy, aleSlovensko môÏe byÈ na ne hrdé. Chcel bysom písaÈ o Tvojich osobnostn˘ch vlastnos-tiach, nie o tom, ão zvláda‰ so samozrejmo-sÈou a úsmevom, ale o tom, ão aj tebe pri-ná‰a starosÈ, lebo aj v tom si príkladom preostatn˘ch. Chcel by som písaÈ aj o chvíºach,keì sme spolu ‰portovali v rámci Pohára de-kana. Neraz si s loptou poplietol hlavy oveºamlad‰ím. Pri na‰ich rozhovoroch si hovorilo Ïivote vÏdy v˘stiÏne a presne, nielen na zá-klade na‰tudovan˘ch, ale aj preÏit˘ch poz-natkov. VáÏim si Tvoju skúsenosÈ, pretoÏesom sa presvedãil, Ïe vÏdy smeruje‰ k rie‰e-niu problémov, k dosiahnutiu potrebn˘ch cie-ºov, usmerÀuje‰ ºudí na cestu, nie mimo nej.MበschopnosÈ viesÈ, ale nikdy si túto schop-nosÈ nezneuÏil na zavádzanie.

Úprimne Ti Ïelám za seba i spolupracovní-kov pevné zdravie, radosÈ do rodiny, veºachvíº, pri ktor˘ch sa bude‰ môcÈ spokojnea s hrdosÈou obzrieÈ za vykonanou prácou, za priateºmi, ktorí na Teba budú vÏdy ãakaÈ,za ‰tudentmi, ktorí budú aj vìaka Tebe tí‰iÈutrpenie ºudí, odovzdávaÈ svetu prepotrebnúnádej a úspe‰ne tak napæÀaÈ svoje poslanie.

Ad multos annos!

Marián Bernadiã, LF UK(redakãne krátené, medzititulky redakcia)

23J U B I L E Á

SedemdesiatinyZlato‰a

• 27. júna 1940 – narodil sav Pruskom

• 1957 – maturoval na gymnáziuv Trenãíne

• 1963 – absolvoval LF UK• 1963 – nastúpil na Katedru

experimentálnej patológie LF UK• 1973 – obhájil kandidátsku

dizertaãnú prácu• 1980 – stal sa docentom• 1991 – stal sa doktorom vied• 1993 – stal sa profesorom

normálnej a patologickej fyziológie

profesora

Patrik (20): Názor na alternatívnumedicínu, popravde, ani nemám vytvo-ren ,̆ pretoÏe som sa t˘m e‰te nezaobe-ral a ani nemal moÏnosÈ sa stretnúÈ. NokaÏdopádne si myslím, Ïe akupunktúraje metóda overená ãasom. âi ju prijímaaj konzervatívna medicína neviem, aleurãite by na‰la uplatnenie. Homeopatikású podºa mÀa ideálnou alternatívou nie-ktor˘ch farmaceuticky vyrában˘ch lieãiv.Farmaceutické spoloãnosti sú v‰akveºmi vplyvné, preto sa tieto liekynepredpisujú beÏnému pacientovi, hociby mohli menej zaÈaÏovaÈ jeho organiz-mus.

Andrea (20): Myslím si, Ïe alternatívnamedicína je super. Vlastne v‰etko, ãomáme, je z prírody a v‰etky chyby musítá príroda opraviÈ sama. Aj lieky sú lensyntetické podoby nieãoho prírodného. A aku-punktúra... t˘m, Ïe pôsobí na nervy alebo ichzakonãenia, musí maÈ dostatoãne veºk˘ úãinok.V ºudskom tele je v‰etko riadené nervov˘m sys-témom, aj to, o ãom nevieme. Ja podporujemjednoznaãne alternatívnu medicínu, no treba to

braÈ s mierou. Nedobrá aplikácia môÏe maÈ ajneÏiaduce úãinky.

Andrej (19): Neviem, som síce ‰tudentmedicíny, ale na túto otázku si netrúfam odpo-vedaÈ.

Simona (20): Môj názor na alternatívnumedicínu je tak ,̆ Ïe pokiaº ju vykonáva kvalifi-

kovan˘ a skúsen˘ lekár, nemala by maÈ Ïiadnevedºaj‰ie, nepriaznivé úãinky. Akupunktúrazaznamenala úspechy asi u 350 rozliãn˘chochorení. Nehovorím, Ïe je to lieãebná metóda

ãíslo jeden, ale keì uÏ v‰etky ostatné metódyzlyhali, vÏdy je lep‰ie veriÈ nieãomu, a tak bojo-vaÈ s chorobou, ako sa vzdaÈ. Prednedávnomsom ãítala zaujímav˘ ãlánok o ìal‰ej alternatív-nej lieãbe – urinoterapii. Je to trochu kontro-verzná lieãba, pri ktorej sa pacient lieãi svojímvlastn˘m moãom (samozrejme, upraven˘mvìaka ‰peciálnym, prísnym diétam). Táto lieãbaje tisíce rokov stará a boli Àou vylieãené stovkyochorení.

Veronika (21): Priamu skúsenosÈ s alternatív-nou medicínou nemám, ale nie som jej zástan-kyÀou. Nezdá sa mi dosÈ odborne podloÏená.Skôr sa mi zdá, Ïe niekto si vymyslí spôsoblieãby a dotyãn˘ v‰etkému uverí, teda vsugeru-je si, Ïe práve toto mu urãite pomohlo. Av‰akúplne to nevyluãujem. Mám kamaráta, ktor˘ bolna Taiwane. Stretol sa tam s niekoºk˘mi lieãiteº-mi a jeho záÏitky ma dosÈ upútali. No asi bysom musela maÈ osobnú skúsenosÈ s toutomedicínou, aby som v jej úãinok uverila.

Katefiina (21): ËaÏko je mi súdiÈ, keìÏe somsa s takouto lieãbou nestretla. KaÏdopádne simyslím, Ïe alternatívna medicína je nedostatoã-ne odborná alebo lep‰ie povedané absolútneneodborná. Podobn˘ch vecí nie som zástan-kyÀou a neviem, ãi niekedy budem.

SSandra (19): Akupunktúra a iné alternatívneformy medicíny majú svoju históriu. Nebolivymyslené zo dÀa na deÀ. Preto som tohonázoru, Ïe na tom nieão musí byÈ, no urãite tomusí byÈ podloÏené faktami. Niã podobné somnikdy nepodstúpila, ale jednoducho si nemys-lím, Ïe by sa nejak˘ lekár dokázal zaoberaÈnieãím, ão vôbec nefunguje. âi v tom zohrávadominantnú úlohu vnútorné presvedãeniealebo reálna moÏnosÈ vylieãiÈ ãloveka, neviem,ale urãite nie som jej odporcom.

Roman Cuprik, ‰tudent 1. roka Bc. ‰túdia Ïurnalistiky FiF UK

A N K E T Y24

Alternatívna medicína– pre alebo proti?

NA·A UNIVERZITA ãasopis Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa: ·afárikovo nám. ã. 6, 818 06 Bratislava • Tel: 02/59 24 43 46 •e-mail nasa.univerzita@rec.uniba.sk • http://www.uniba.sk/nu • Predseda redakãnej rady: doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc., prorektor UK. âlenovia: RNDr. Martin Bellu‰, FMFI UK, PhDr.Helena Bernadiãová, LF UK, ThDr. Dávid Benka, PhD., EBF UK, Mgr. Ivica Bumová, PhD., FSEV UK, doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD., JLF UK, doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD., FaF UK,RNDr. Zuzana Kovaãiãová, FM UK, JUDr. Gabriela Kubíãková, CSc., PraF UK, Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK, doc. PhDr. Eva Tkáãiková, CSc., PdF UK, doc. RNDr. Lídia Turanová,PhD., PriF UK, prof. PhDr. Pavol Îigo, CSc., FiF UK • Vedúca redaktorka: Mgr. Lenka Mlynãeková • Grafická úprava a tlaã: KASICO, a. s., Bratislava • Uzávierka 1. kaÏdého mesiaca •

Fakulta telesnej v˘chovy a ‰portu od svoj-ho vzniku v roku 1965, keì sa sformovalaz In‰titútu telesnej v˘chovy a ‰portu, pripra-vuje budúcich profesionálnych ‰portovcov,trénerov a uãiteºov telesnej v˘chovy z celéhoSlovenska. Otázky ohºadom ich odboru ‰tú-dia sme kládli niekoºk˘m nádejn˘m futbalo-v˘m hviezdam.

• Aké sú tvoje ‰portové ambície?Tomበ(20): PreniknúÈ do sveta futbalu. MaÈ

prácu ako svoje hobby by bolo skvelé a popri tomby som si chcel slu‰ne zarobiÈ a na‰etriÈ peniaÏky.

Filip (19): ByÈ najlep‰ím moÏn˘m ‰portovcom v kaÏdom ‰porte, ktorému sa venujem.

Miro (21): HraÈ futbal tak, aby ma mohol ÏiviÈ.Andrej (19): âasy, keì som sníval, Ïe budem

známy futbalista, sú uÏ za mnou, momentálnouambíciou je baviÈ sa ‰portom a ak by to bolomoÏné, zarobiÈ si ním aké – také peniaze.

• Ako vpl˘va pravidelné ‰portovanie na tvoj zdra-votn˘ a psychick˘ stav? Vie‰ si predstaviÈ Ïivotbez ‰portu?Marek (19): Najlep‰ie. Som vyrovnan˘ sám so

sebou a bez stresu. âi si viem predstaviÈ Ïivot bez

‰portu? Urãite nie.Tomበ(20): Îivot bez ‰portu si neviem pred-

staviÈ. Okrem futbalu ma bavia aj iné ‰porty, som‰portovo zaloÏen˘ chalan. Pri pravidelnom ‰porto-vaní sa v‰ak samozrejme objavujú aj nejaké drob-né zranenia a pri väã‰om tlaku na moju osobucítim napätie.

Miro (21): Veºmi dobre, aj keì priná‰a zranenia.Neviem si predstaviÈ Ïivot bez ‰portu.

Andrej (19): Jednoznaãne si Ïivot bez ‰portuneviem predstaviÈ, znamená pre mÀa hlavne uvoº-nenie od kaÏdodenn˘ch starostí a aj ão sa t˘kazdravotného stavu, je urãite prospe‰n .̆

• Vie‰ si predstaviÈ maÈ „sedavé“ zamestnanie?Marek (19): Nie, a dúfam, Ïe ani také nebude

maÈ.Tomበ(20): Urãite nie. Miro (21): Absolútne nie.Andrej (19): Viem si predstaviÈ maÈ také

zamestnanie, ale kompenzácia v podobe ‰porto-vania by musela byÈ.

• Stretáva‰ sa ãasto s ºuìmi s predsudkami, ktorípokladajú ‰túdium na FTV· za najºah‰iu alterna-tívuu? Ako by si ich presvedãil, Ïe sa m˘lia?Tomበ(20): Stretávam sa s ºuìmi s predsudka-

mi a nepresviedãam ich. Nech si to vyskú‰ajú, nieje vôbec ºahké sa popri ‰portovaní aj uãiÈ.

Miro (21): Áno, stretávam sa s tak˘mito ºuìmi.Aby som ich presvedãil, dal by som im nauãiÈ sadejiny ‰portu alebo anatómiu.

Andrej (19): Nestretávam sa s t˘m ãasto, alepárkrát sa to uÏ stalo. Nech si kaÏd˘ myslí, ãochce. Ja zas pochybujem, Ïe by niekto z „t˘ch“ºudí dokázal dodrÏiavaÈ urãené ‰tandardy na FTV·. Presvedãil by som ich asi t˘m, Ïe bysom im ukázal gymnastickú zostavu, ktorú smemali vedieÈ po prvom semestri.

Romana Juhásová, Evelyn Rigová, ‰tudentky 1. roka Bc. ‰túdia Ïurnalistiky FiF UK

o „‰porte“Fakulta nie je len

Ilustrácia: LukበPifka

Alternatívna medicína je kontroverznátéma, ktorá nestráca niã na svojej príÈaÏlivosti ani vo svetle najnov‰íchvedeck˘ch poznatkov. Má veºa svojichzástancov a takisto aj mnoÏstvo odporcov. P˘tali sme sa, ak˘ názor majú na tieto lieãebné postupy ‰tudenti Lekárskej fakulty UK.