JfřtititJ///ii/i,s,ftM.ijiiiiliiuiiiiiiitiUttllMininniuiauititilutttitttkti i m . t. mum.. f f ii in fm.iiiiiiiiiiiiii..i..».».Mii.i.mi..|.n„1|H.itHM.ii>.i«.»lw.J......^tf|tt.p^.i.iftM.ti1.i , , . . . . . . . m. ..mm, imn tin mum it minim

5 V * MAJITEĽ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ „SPOLOK.

HLAVHÝ JEP1WEĽ PRE AnERIKU^BAriKoFElTROPE" riEW-y9RK:FÍR5TAVE 7̂SíJg PREDPLATNE NA ROK^ KOR.

.DO CUDZOZEMSKÁ r KOR ČÍSLO TELEFONU 1 1 3 1

tíSUJ ÚČTU V POŠT. 5P0RIT. utioRsnEiaioso.

mw&MtoimmimB!£mmim\ua

Číslo 26

•

Zacvendžala kosa, volajúc do boja prá­ce za chlieb náš vozdajší.

V prvom rade ďakovať máme Pánu Bo­hu, že pomerne ešte dosť dobrá úroda sa u-kazuje na našich krajoch. Inde viac uškodi­lo sucho, tak že zbožie ani nesypalo, ba aj zemiaky len prebiedne zišly. Na iných kra­joch zas lejaky, ľadovec ohromné škody zapríčinil. Na našich slovenských krajoch ešte, Pán Boh zaplať, môžeme obstáť a s chuťou sa dať do práce.

Asnáď najslabšie stoja sená. Kŕma bude velmi vzácna a následkom toho statok veľ­mi ľacný. Žiaľ Bohu, že na našich krajoch ešte málo poznajú kvaku; istý druh repy, ktorý sa hneď po žatve má zasiať a ešte do podzimu dá krmu. Touto by sa malo dohá-

tňať. Už včuľ musíme mysleť rato­vať náš statok, lebo jestli si bárs aj náma­hou nezadovážime krmu, tak môžeme byť zbavení za pohlavok väčšiny statku. Kaž­dá trávička, bylinka nám má byť už včuľ vzácna, jestli chceme vyhnúť nedostatku krmu. Toho roku pravdepodobne aj otavy bude málo.

Prišla letná spar nos ť. Začnú ošípané hy-núť, kury kapať. Veľká chyba je, že ešte na málo krajoch vedia, jak užitočné je šte­penie ošípaných. Chlievy sú úzke, dusné. Hydina nemá čerstvej vody. Na niekto­rých krajoch padajú ošípané, hyd, ako mu­chy po mrazy. A to bolí, veľmi bolí vačok náš. O takýchto veciach sa u nás málo ho­vorí, málo píše. A veru dojemne sa to týka vačku. Treba byť na pozore. Bolo by už na čase zakladať hospodárske kruhy, kde by sa ľud o týchto predmetoch poúčal. Lepšie sú aj stoličné hospodárske spolky a kruhy, jak nič. Zvlášť zapotreby by to bolo pre dodávanie umelého hnojiva. Užitočnosť u-melého hnojiva už prerazila v roľníckom ľude. Už je každý presvedčený o potrebe jeho, lenže pre známu ťarbavosť roľnícku málo sa ho dodáva, čo veľmi poznať po našich úrodách.

Musíme niečo poznamenať pred kosbou aj ohľadom ľudí. Najboľastnejšie je, že tisí­ce a tisíce našeho národa nemôžu žať na svojom, lež tiahnú na cudzé panstva do ro­boty. Komu napadlo postarať sa o týchto? Chudáci, mnohí robia, jedia, spia,- jak hriech prirovnať hovädka a pijú až na strach. Na ktorých krajoch sú, priťahujme ich, nehľadme na nich, jak na cudzích, veď sú to naši bratia a sestry.

V Prešporku, 26. júna 1914 Ročník 5.

Boj zo chlieb. Včuľ v lete ale pozor na jedlá a na vodu a na alkohol. Zlé mäso, zlá voda, najhorší alkohol mnoho chorôb a hriechov zaprí­čiňujú. Mlieko by malo byť včuľ v najväč­šej úcte a úžitku. V cudzom svete voda by sa mala prevariť a na stá ľudí by cez leto nepomrelo, alebo aspoň viac týždňov ne-obležalo. Ale najhroznejšie je účinkovanie alkoholu, ktorý sa v ohromnej miere míňa cez tieto práce. Miesto toho, žeby ľudia lepšie jedli, viac pijú, čím ešte zväčšujú pálčivosť.

Začnú sa i letné muziky, pitky a bitky. Kto nás oslobodí od tohoto jarma?

Začne sa aj domáca krádež. Pacholci, mužovia, budú vláčiť ukradnuté zbožie k židákom za deci, za dva. Kto nás z toho vylieči?

Ťažký je ten boj za chlieb náš vozdajší, ťažký pre rany, ktoré si sami zadávame.

Tu je veru stonásobne vážnejšie pole účinkovania, jak všetka politika. A nevydo-byjeme si skôr právo politické, dokiaľ ne­budeme mať chleba našeho vozdajšieho. Dokiaľ na hospodárskom poli nezosilneje-me. Hospodárska práca je podmienkou po­litického práva. Bez hospodárskych zákla­dov všetka politika je iba prtáctvom nedo-učených študentov a planých mudrlantov.

Kto nebude mať chleba, nebude mať nik­dy ani práva, keby sa aj sedemkrát o zem uderil.

Tak svet beží a vždy tak pobeží.

Reč Ferdiša Jurigu, ktorú hovoril na sneme v záujme roľníctva

dňa 1-ho kvetňa r. 1914. (Pokračovanie.)

Slovenčina a chlieb náš vozdajší. Slávny snem! Ohľadom na to, že mňa tu

okolo mňa viacerí prosia, žeby som dnes pri­pustil k slovu aj p. ministra orby, zkrátim moju reč, ale ešte niektoré vážne záležitosti nemôžem nezapomenut.

Pán minister dobre hovoril, že cieľom ú-činkovania roľníckeho ministerstva je, aby roľníctvo viac dorábalo. Aby sa ale viac do­rábať mohlo, ľud sa má viac poúčať, aby viac dorábať v e d e l . To každý musí uznať, že hospodárske poučenie omnoho snadnejšie, dokonalejšie sa dá docieliť materinskou re­čou, jak rečou, ktorej niekto dobre nerozu­mie. Je to teda otázkou zväčšenia výroby, ho­spodárskeho blahobytu, otázka každodenné­ho chleba, vačku, nie politiky, aby ľudu ho­spodárske náuky v materčine podané boly. A preto pri tlačivách, pri roľníckych kniž­

kách, pri prednáškach, pri všetkých roľníc­kych účinkovaniach, ktoré sa majú odstred-niť, malý by byť uvedené do úžitku všetky krajinské reči, teda aj slovenčina.

Uznajme aspoň na tomto poli, na poli prak­tického hospodárskeho poučenia potrebu a zisk každej reči. Dovoľujem si upozorniť p. ministra na ustrojenie dopytovacej kancellá-rie, na ktorú sa roľníci majú obracať vo svo­jich roľníckych záležitostiach. Aj táto kan-cellária dopytovacia by mala byť rôznorečo-vá, nielen maďarská. V novovekej dobe člo­veka, ktorý len jednou rečou vraví, nedržia za vysokovzdelaného. Každý učený človek, ba aj ľud jednoduchý sa usiluje priučif re­čiam aj iným.

Jestli jednotlivec za dobré uznáva cieľom svojho uplatnenia, aby užíval viac rečí, o koľko je to viac zapotreby u hromadného jednotlivca, o koľko cieľuprimeranejšie je to u štátu, aby užívaním čím viac rečí dosiah-nul cieľ svoj: väčšiu výrobu, snadnejšie po­rozumenie so svojimi občanmi. Veď štát ne­smie byť nevědomější, jak jeho mnohí jedno­duchí občania, jak aj mnoho bratov Slová­kov, ktorí vedia prehovoriť aj v trojorečiach. Ači to nemôžeme žiadať aj od štátu?

A preto za potrebné považujem, aby tieto poradné kancellárie na dopytovanie v takej reči odpovedaly, v jakej jej píšu, aby sa ta­ké dopytovanie nevyužívalo k stranníckym cieľom. Z tohoto ohľadu musím pochváliť hospodársku kancelláriu Katolíckej Ľudovej Jednoty. V tejto kancellárii ročne na tisíce záležitostí vybavia a každej stránke v tej re­či odpovedajú, v jakej sa na nich obráti. Co takto jeden spolok, jedna strana na seba be­rie, to by malo byť štátnou úlohou. Prosím povedané do ohľadu vziať pri hospodárskej poradnej kancellárii.

úe

Pestovanie dedín. Iná vec, ktorá zvláštnej pozornosti zaslúži

z hospodárskeho ohľadu je: zanedbávanie dediny. Často čujeme, že niet robotníkov, niet čeľadi, a že roľníctvo hynie. Veľkou prí­činou toho je zanedbávanie dediny.

V meste sa sústredňujú všetky výdobytky kultúry a civilizácie. Mestá sú nádherné. Pravda majú asfaltovú prikrývku a na dedine po kotiky musí človek v blate cápať. Po me­stách sú elektrické svetlá až do bieleho rána. Na dedine ani kahančok nesvieti. V mestách je mnoho rôznych múdrych vecí, ktoré tomu slúžia, aby bola rozmnožená oprávnená ra­dosť života, ale na dedine málo toho sa na­chádza. Nevidíme snahy, aby boly dedinky pestované, krásne, milé, niet toho smeru k viac radosti, aby roľník po utření jeho potu

I Str. 2. S L O V E.N S K E IL Ú D O V É N O V I N Y Číslo 26

S vráskovitého, ustarostneného čela mohol vj dosliť svoje šľachetnejšie túžby po peknej radosti, už či čítaním v slušnej miestnosti, či divadelnou hrou, prednáškami a slušnou zábavou. Dnes, keď si utrel svoje krvopot­ne čelo, málo čo viac potešenia, peknej zá­bavy sa mu dostáva, jak dym a alkohol za-, črnudenej krčmy, ktorí jeho čelo ešte vras-kovitejším. ešte zachmuřenějším činí neho­voriac o hriechoch, ktorým paremšťom bý­va, o peniazoch, o čase, o zdraviu, čo tam tráca. Jestli vieme zmarnit na divadla pre také triedy, ktoré majú dosf peňazí na to, aby si pripadne sami vystavily svoje zábav­né miesta, prečo by sme nemohli aspoň pol toľko venovať na ľudové domy po dedinách. Tieto spoločné ľudové domy by boly prost­riedkom zdokonalovania každej dediny. A preto mestá by sme nemali natoľko maznať a hačkat, všetko do mest cpaf a milú dedin­ku ponechávať, jak popelu.šu v zanedlalostL

Aj dedina má svoj význam a svoju úlohu. Je aspoň rovnoprávnym činitel

tom, lebo mesto nemôže by i bez dedhtj .Ta­ký je rozdieľ medzi ľudom mešfauským ;i dedinským, ako medzi roľníctvom a druhými stavmi. Znovu prízvukujem: Dediny môžu byť bez mesta, ale mestá nemôžu byť bez dedín! A preto na rozkvet dedín viac staros­ti máme venovať sriadením osvietenia, us­poriadaním ciest, ulíc, vysádzaním stromov, okrášľením obecných priestorov, stavaním spolkových ľudových domov, zakladaním knižníc ateľ., tam pracovať, aby boly dedin­ky, naše obce milé, krásne, ľúbezné, aby do­stala kropaj roľníka lesku a zaslúženej žiary.

Privolávam Vám: Viac radosti, viac krá­sy do dedin! Človek nielen z chleba žije. Radosť, krása, umenie zväčšuje životnú chuť a bez chuti veru ani robiť sa nechce. Radosť, krása, umenie je ľúbezným kvetom života, ktorý predchádza, je podmienkou tvorivej, plodnej práce, je parou života.

(Dokončenie.)

Kalendár cirkevný. 28. N. Ireneus. 29. P. Petra Pavla. 30. U. Pniti. Pav. 1. S. Tneobald. 2. Š. Nav. P. M. 3. P. Heliodor b. 4. S. Prokop, op.

KB štartu nederu po M\m Duchu. Čítanie / listu sv. Pavla k Rimanom h. 8., v. 18--23.

Bratři i Za to mám, že utrpenia tohoto času nedajú sa prirovnať budúcej sláve, ktorá sa objaví na nás. Lebo vyčkávanie stvorenia očakáva zjavenie synov Božích. Stvorenie totižto je podrobené márnosti, nie dobrovoľne, !ež pre toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že i samo stvorenie vysvobodené bude zo služby porušenia, ku svobodě slávy synov Božích. Veď vieme, že všetko st\ nie ešte stone a pracuje k porodu až dosa-vád. A nie len ono, lež i my sami, majúc prvotiny Ducho Svätého, vzdycháme v sebe a očakávame prijatie za synov Božích, vy­kúpenie tela svojeho v Kristu Ježišovi, Pánu našom.

Evanjelium sv. Lukáša h. 5., v 1—11. Za onoho času, keď zástupy valily sa k Je­

žišovi, aby siyšaly slovo Božie, a on stál u jazera Genezaretského, uzrel dve lode stáť popri jazere; rybári však boli vystúpili a o-plákali siete. Vstúpil teda na jednu loď, ktorá bola Šimonova, a požiadal ho, od­trhnúť trochu od zeme. A posadil sa a učil zástupy z lode. A ked prestal mluviť, riekol Šimonovi: Vytrhni ponad hlbinu,^ i rozostříte si siete k loveniu! A odpovedal Šimon a rie­kol mu: Majstre, celú noc sme pracovali a nič sme nechytili; ate na tvoje slovo rozo­střeni siete! Á jak to učinili, nahrnuli veliké množstvo rýb, tak že sa im tahala sieť. A pokývali súdruhom, čo boli ihej lodi, :,' v nrišti a naplnili obe lode. ta* f* *a skoro

Politický prehľad. Stoličná reforma. Administratívny výbor

snemovne v utorok a vo stredu pojednával návrhy zákona o soštátnerií stoličnej admini­strácie. V debatte zúčastnili sa Alfréd P á I, Stefan S z e n t p á l y a Mikuláš K o s t y á 1. Minister vnára Ján Š á n d o r odôvodňoval dôkladne to ustanovenie v predlohe, že úra­dníci, najmä slúžnovci zostanú do roku v di­spozícii. Sú aj takí slúžnovci, ktorých treba pozorovať, či sú hodní toho, aby boli vzatí do štátnej služby. Minister sa potom vyslo­vil, že vláda bude mať starost o to, aby na národnostných krajoch boli takí úradníci, ktorí rozumia reč ľudu. Minister sľubuje, že štátni občania nemaďarského Jazyka budú mať právo podať u vrchnosti svojho okresu svoje písomné a ústne ponosy, prosby, ape-lácie atď. vo s v o j e j ma t e r i n s k e j r e-t i. Upozorňujeme preto na toto ustanovenie zákona aj náš slovenský ľud. Minister prosí výbor, aby návrh vo všeobecnosti odhlaso­val. Vvoor po krátkej debatte návrh jak vo všeobecnosti, tak i v podrobnostiach prijal.

Predsedníctvo horvatského snemu u krá­ľa. Jeho Veličenstvo kráľ v utorok priju! na výsluchu predsedníctvo horvatského snemu, store mu odovzdalo adressu horvatského snemu. Kráľ sa s predsedami poshováral o záležitostiach horvatských.

Náš velvyslanec v Nemecku odstúpi. Veľ­vyslanec našej monarchie v Nemecku gróf Ladislav S z ô g y é n M a r i c h, ktorý od roku 1892. zastupuje monarchiu v Nemecku, najbližšie utiahne sa na odpočinok. Jeho ná­stupcom bude knieža Gottfried H oh e n lo­ll e-S c h i 1 1 i n g s f ú r s t .manžel arcikňaž-ny Marie flenrietty, dcéry arcikniežaťa Fridricha.

Opozícia chystá sa na boj proti soštátneniu stoličnej administrácie. Opozícia mala minu­lí týždeň poradu, ktorá na návrh grófa An-drassyho uzavrela, že každý člen opozície musí sa dostaviť do snemu bojovať proti ná­vrhu zákona o soštátnení administrácie. Tak­tiku boja ustália vodcovia strán.

pohrúžaly. A ked to Simon Peter videl, pa­dol Ježišovi k nohám a riekol: Pane, odíď odo mňa; lebo som človek hriešny! Obkľú­čila ho totižto hrôza, i všetkých, čo boli s ním, nad týmto lovom rýb, ktorý zachytili, rovne tak i Jakuba a Jána, synov Zebedeo-výeh, ktorí boli spoločníci Šimonovi. A Ježiš riekol Šimonovi: Neboj sa; od včuľaj-ška budeš už loviť ľudí! A oni přitrhli lode k zemi, zanechali všetko a išli za ním.

Besednica. Vpád Turkov do Čierne] Hory.

(Dokončenie.) „Je tomu už dvadsať rokov. Vtedy bol ná­

čelníkom nášho okolia Belopavlovič. V našej dedine žili dvaja udatní junáci, Janko a Ra­do. Povadili sa pre jedno dievča a išli sa biť na smrť. Na ushovoreuom mieste sa sišli, na­bili pušky a rozišli sa. Vystrelili — puška Padova solhala a on padol na zem. Janko prišiel k nemu. „Nechcem", hovoril, „aby ta­ký junák, ako ty, odišiel nepomstený na dru­hý svet. Si sirota, kto ťa pomstí? Vezmi pu­šku a strel!" A postavil sa dva kroky od ot-vora pušky. Rado sobral posledne sily, vy­strelil. Janko padnul. Na výstrely utekali k ním ľudia. Rado bol už Boží. Janka vyholili mniši".

V tom okamžení ozval sa z ňžľabiny ne­jasný šramot. Zdálo sa, akoby padalo kame­níc. Všetci napáli sluch. Všade ticho, len vie­tor hučí okolo. Zase počuť šramot; vždv ur-čiteišie a určite-išie. Noťolo pochybnosti. '! " ; sa I ! ;"i;i -)(:11(). obueJj kí-ístor nečakane prep:i Imlf. Mníři iitekafi k de'u a '• sťelnvm

Zahraničné zprávy.

Revolúcia v Albánii.

Bo] o Dráč. Prímerie a nový boj. Albánsky panovník

Viihehn v nedeľu na tri dni uzavrel s pov­stalcami prímerie. Avšak povstalci prímerie nezadržali, lebo dňa 22. júla zahájili prudkú palbu ua opevnené posicie vládneho vojska. Ktoré palbu prudko opätovalo

Porážka vládneho vojska. Vládne vojsko bolo na rieke Seneni povstalcami porazené a

••'o zanechať v rukách nepriateľa kanó-kulomety. Povstalci obsadili aj Elbasan.

Vládne vojsko s 2. dôstojníkmi bolo zajaté. Pri Carbonari bola veľmi krvavá bitka me dzi povstalcami a albánskymi dobrovoľník mi. Bitka skončila sa s úplnou porážkou do­brovoľníkov. Vládne vojsko utratilo v bitke jedno delo a dve strojové pušky a muselo sa utiahnuť. Povstalci tiahnú smerom k Valone. ktorú vážne ohrozujú. Mesto je bez všetkei obrany. Obyvateľstvo Valony žije v hroz­nom strachu, lebo sa obáva, že jestli povstal­ci vniknú do mesta, budú páliť a vraždiť. O-bj vateľstvo z mesta uteká.

Cez Paríž prichodia poplašné zprávy, že panovník Vilhelm u š i e 1 a j s r o d i n o u n a v á l e č n ú l o d a ž e D r a č j e u ž v r u k á c h p o v s t al c o v. Tieto zprávy nie sú ešte potvrdené.

Povstalci dochádzajú z území diberského, tiranského, pekinského, kavajského a Šiac-kého. Je ich asi S500 mužov. 1500 mužom velí bývalý carihradský policajný úradník Sefket a bývalý turecký nadporučík Kjamil bey Llbasani.

Katolíci v Novom Bulharsku. Katolíci v novom zajatom území vyvinujú čulú činnosť. V Suflu u Drinopolu zakladá sa nová katolíc­ka osada s kostolom a školou. Sídlo siedno-teného bulharského biskupa M i c h a e l a preložené bude z Drinopolu do Dedeagače. kde reholníci Augustiniáni vybudujú veľkú školu v slohu bulharských gymnasií a s pen-sionatom. Sjednotení Bulhari, ktorí píchli z Macedonie, dostali od vlády opustené turec ké dediny, v nichž všade stavajú sa kostoly a školy. Taktiež v Oymilždine a Xanthi vznikly katolícke osady. Vláda bulharské snahy katolíkov ochotne podporuje.

dieram. Teraz už jasne bolo počuť rinčanie zbrane a dupot koni. Kasian namieril delo. vytiahol kremeň a ocielku, aby zapálil dut-nák. Mnísi stáli ticho. Nad delom vidno zapá­lený dutnák, iskry sršia, okamženie a zahr­mel ohlušujúci výstrel. V úžľabine počuť bo­lo stenanie, preklínanie a rachot padajúceho kamenia do hlbiny.

v kláštore bolo ticho, len delo bolo počuť nabíjať.

V rokline sa tiež zablísklo, zahrmel výs-strel. Guľa v pálila do obloka na kostole; za ním nasledoval druhý, tretí. Mnísi odpove­dali a mierili na plamienky, kmitajúce sa vo tme. Plamienky objavovaJy sa vždy bližšie a gule lietaly bojujúcim kolom hláv. Kasiana ranila guľa na ľavej ruke, druhého mnícha do boku.

Konečne priblížil sa nepriateľ pod samé hradby. Sto rán z pušiek vrylo sa do starej brány. Oddelenie mníchov s jataganmi ute­kalo na miesto nebezpečia. Turci ustavične strielali do brány a sekerami ťali do nej. Brá­na počala povolovať.

„Sem sa bratia!" kričal predstavený.Všetci utekali ta. Jatagani a pištole držali v rukách.

„Pomôž nám, svätá Trojica!" volal stark.y predstavený.

Po týchto slovách brána praskla a tlupa lúpežníkov hrnula sa do dvora.

* * *

Po dlhých a namáhavých priechodoch skalnými chodníkmi, schodnými iba pre Cer-nohorca, zvyklého od mladi nebezpečiu, spu­stil sa mladý junák do doliny k dedine. Vý­strelom oznámil svoj príchod. Odpoved naň bolo viac výstrelov a mladý Černohorec roz­prával, čo sa robí v kláštore.

Černohorci utekali domov a brali zbraň.

S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N Y Str. 3.

Napnutie turecko-grécke. Dnes je už isté. že spor grécko-turecký vybavený bude priateľsky. Dragomani európskych vyslane-ctiev v Carihrade odcestujú čo povereníci svojich vlád do Malej Asie, aby vyšetrili po­loženie gréckeho obyvateľstva.Komisia táto potrvá skoro mesiac a do tej doby búrlivé vlny sa ztratia. Jak Turecko, tak Grécko ne­túži v tejto dobe po vojne. Balkánske štáty sú vyčerpané a ich hlavnou starostou je: ja­ko dostat a kde obstarat peniaze, ktoré súr­ne potrebujú. Preto ani Bulharsko, ani Srb­sko, ba ani Rumunsko nechcely sa do sporu grécko-turcckého miešať. Teda mračná ne­bezpečia války turecko-grčckej sa rozptý­lily.

Vojna v Mexiku. Blízku srážku chystá Huerta.

Hodnou silou vojska napadnúť mieni americ­ké vojsko u mesta Vera Cruz.

Washington. Tajomník války dostal zprá­vy, že silný oddiel vojska diktátora Huertu shromažďuje sa v susedstve Amerikánmi za­ujatého mexického mesta Vera Cruz a tam voči americkým predstrážam začína zaují­mať hrozivé pozície.

Z amerického prístavného mesta Tampica telegrafujú, že Huerta rozkázal veliteľom dvoch svojich kanonierok, aby zablokovaly prístav Tampika a chytily Antillu, parník Wardovej linie, ktorý mexickým povstalcom zo Sp. Štátov veze tri milliony boxičiek pa­trónov a dva vojenské äroplány. Kanonier-ky, ktoré nosia mená „Bravo" a „Zaragoza", rozkaz idú vyplniť, trebárs s brehu vystave­né sú paľbe jednej batterie povstalcov a v samom prístave dvadsiatim delám Minneso­ty, válečnej lode Spoj Štátov. Myslí sa, že keby Minnesota napadla spomenuté kanoni-erky a chcela by im chytiť ejzie parníka An-tilly prekaziť, Huertovo ^vojsko napadne u Vera Cruz vojsko Spoj. Štátov.

Obyvateľstva mesta Tampico, Obsadené povstalcami, ktorí ho nedávno zaujali, je v strachu, poneváč Huertove kanonierky mô­žu mesto bombardovať. Povstalci na pobreží kopú šiance a opevňujú sa.

Ozbrojené zástupy o krátky čas boly už v horách. Každý horel netrpezlivosťou sraziť sa s pohanom. Obratnosťou divých kočiek driapali sa po skaliskách. Konečne asi pol ho­diny od kláštora začuli temný delový vý­strel.

„Daj im Boh šťastia!" križujúc sa, volali niektorí.

„Len rýchlo napred!" Húf ozbrojených zrýchlil krok. Skoro za­

čuli i streľbu z pušiek. „To strielajú naši!" hovorili Černohorci a

útekom brali sa ku kláštoru. Ešte dakoľko skokov a už sú tam.

„Co to? Střelba umlkla." „Rýchlejšie!" znie rozkaz vodcov, sekajú

sa jataganmi!" Už sú blízko hradieb. Počuť hluk boja,

zbraň rinčí, dokedy čuť výstrel z pištole. Černohorci vystrelili mníchom na znak, že

sú už blízko, minúta a vidia divú seč v bráne kláštora.

Turci, slyšiac cudzé výstrely, zľakli sa. Cast utekala k úžlabine. Tí, čo nepočuli, vr­hali sa divo na mníchov. Ale útok od chrbta bol silný. Lupiči vidia, že sú obklopení. Mnísi vrhajú sa znovu na nepriateľa a seč krutá, v ktorej padajú hlavy Turkov ako makovice, trvá ďalej.

Konečne strach obstane pohanov. Chytia sa do úteku. Ale v bráne plno ranených i mrtvých. Kresťan s pohanom ide z oči v oči, váľajú sa medzi mrtvolami, kým jedon z nich nevypustí ducha. Padnul šľachetný junák Trno, ranený jataganom, ale i Vido je ranený. Náhle stal pred ním, akoby zo zeme vyrástol otrhaný obor a hnal sa naň jataganom. Vido odrazil ranu, ale čepel jataganu rozlietla sa mu na kusy. Ako tur vrhne sa na obra. Nas-

Dačo pre každodenný život.

Poľní robotníci.

Robotnícka otázka je v každom štáte a tak i v Uhorsku veľmi závažná otázka. Kapita­listi (fabrikanti a veľkostatkári) vždy hľadia využitkovať robotníkov. Žiadajú od nich čím viacej práce, ale statočnú odmenu im dať ne­chcú, mizerne ich platia. Z čoho sa dá rozu­mět, prečo je toľko štrajkov a iných nepo­riadkov. Ba na Dolnej zemi sa poľní robot­níci ešte i zbúrili proti pánom. Konečne vláda bola prinútená i s touto otázkou sa zaoberať, a tak povstal II. zákon z roku 1898, ktorý záujmy robotníkov ochráni. Pravda, že i ten­to zákon má chyby, a najdeme v ňom dosť miest, ktoré viacej škodia, než osožia robot­níkom.

Pokúsime sa, ct. čitateľov s obsahom to­hoto zákona obznámiť.

Ponajprv ustáli zákon, že každý poľný ro­botník musí mať vysvedčenie, že je robotní­kom. Toto mu obecné predstavenstvo zadar­mo vystaviť musí. Ešte ani štempel na také vysvedčenie nepríde. A tak nič nemusíte dať notárovi, keby si za vyhotovenie volaco žiadal.

Co sa týče smluvy, ktorú robotníci so stat­károm uzavrú, zákon predpisuje, aby tá smluva sa spravila p í s o m n e . Lebo mnoho ráz sa stalo, že sa robotnici so statkárom ústne sjednali, čoho následok bol ten, že stat­kár svojich zaviazaností sa chcel potom striasť. Dal menej platu, žiadal viacej roboty, jako bolo ustálené. Preto zákon žiada, aby bola smluva písomne uzavretá. Ale ešte i s týmto sa. neuspokojuje. Lebo statkár je vždy vzdelanejší človek, chytrejší v písme, kdež­to robotníci sú nemotorní, bojazliví, niektorí z nich ani písať, ani čítať nevedia. Statkár by ich teda i s písmom ľahko oklamal.

tane zápas na život a na smrť. Vidu poú'najú opúšťať sily, ale ani slovo o pomoc nevyjde z jeho úst. Náhle zahrmí výstrel. Turek padá k zemi, on vrávorá, Turek rúti sa do prepasti.

A tam v bráne mních Kasian bije sa ako lev. Ale i jeho opúšťa sila. Hrdinský mních padá, ranený súc do pŕs nepriateľskou rukou. Vedú ho do kláštora dvaja Černohorci. Mních Michal leží medzi hromadou pobitých mrt­vol. Mladý sluha obďaleč zápasí s dvoma lu­pičmi a sotvaže odráža nápady na neho zo všetkých strán robené.

Ale Turci bežia už k úžľabine. Kone, na ktorých mali niesť veci ukradené, utekajú, lež dobre mierená guľa doháňa každého, a jeden za druhým padajú do prepasti.

Černohorci prenasledujú pohanov. Na dvo­re kláštora odnášajú mnísi ranených bratov do izieb a obväzujú im rany.

„Veru mnísi sa udatné držali," hovoria Černohorci, ukazujúc na padlých Turkov.

V tom istom čase kladú mnícha Kasiana na rohož; trhá, hádže sa a volá: „Na Turka, na pohana, bratia Černohorci!"

Streľba v úžľabine trvá. Mnohý chrab­rý junák padne, ale treba lupičov vyhnať ďa­leko, ďaleko.

„Za mnou, bratia!" volá udatný junák, še­divý Niko (Mikuláš) a s jataganom v ruke s obnaženými prsami uteká za lupičmi.

Turci obklopení so všetkých strán, vrhli sa do zúfalého boja. Nastala krutá, krvavá seč. Málo Turkov sa zachránilo. Ale i hrdých ju­nákov padlo mnoho.

Černohorci sa vracali do kláštora, obtažení korisťou, nesúc so sebou ranených. Mnísi ví­tali ich s radostnými výkrikmi.

Po úžľabine znela junácka černohorská pieseň . . . Dľa A. Remešova, voľne R.

Preto zákon nariaďuje, aby to písmo bolo pred obecným predstavenstvom (rychtárom, notárom) písané. Do smluvy sa musí napísať podrobne, na jaké práce sa podujímajú. I oz­načená musí byť mzda, ktorú statkár sa pla­tiť zaväzuje.

Písmo má byť vystavené v dvoch exem­plároch. Jedon dostane statkár, druhý robot­níci. Pred podpisom musí notár smluvu pre­čítať, přetlumočit a vysvetliť. Smluva môže byť i slovensky vystavená, a preto žiadajte vždy slovenské písmo, aby ste tomu rozu­meli, načo sa podpíšete. Ešte i notár a rych­tář musia smluvu podpísať, znakom toho, že robotníci porozumeli, čo v nej stojí. Na smlu­vu sa nemusí žiadon štempel prilepiť.

Co sa má platiť notárovi za jeho unovanie pri vystavení smluvy? Zákon ustálil nasle­dovnú taxu:

a) 1 korunu, keď je menej než 25 robotní­kov;

b) 2 koruny, keď je robotníkov menej než 50, ale viacej ako 25;

c) 3 koruny, keď je ich viac než 50.

Dopisy. Z Černovej. (Liptov).

Hore sa Slováci, nie jeden, lež všetci. Ho­re sa vy majte, noviny čítajte! Keď budeme čítať všetci do jednoho, nebudeme skladať vinu na druhého. Že sa nám zle darí, a zle sa nám činí, nuž keď my nevieme skutočnej prí­činy. Moji milí bratia, storaké príčiny, bude­me ich vedieť, budeme-li čítať nám prajné noviny. Poriadny časopis ten nás oslobodí od toho otroctva, od tejto poroby.

Veru tak sa mi zdá, že sme počarení, keď sa už k lepšiemu celkom nič nemení. Radi

:d drv ých viny poskladáme, a čo sme my vina, to si nevšímame. Aj v mesiaci máji tiež sme čosik mali; ale sme si toho nevší­mali. Dali Tlám páni znaf, ak sa nám nelení, by sme išli složit zkúšku na papieri.

Ak vraj známe písať, hodní sme si práva, ale ak neznáme, nebolí ich hlava.

Veď si oni bez nás sami dajú rady, nebudú s nami robiť veliké parády. Veru sa musíme sami seba súdiť, prečo sa nevieme jeden raz prebudiť. Ľudové Noviny tie ľud prebúdzajú, kde ich len tí ľudia pozorne čítajú. Ale kde sa ľudia kolo krčiem majú, tam o vzdelanosti málo rozmýšľajú. Tam si miesto knihy fľaš­ku v ruke drží, a že je vraj slabá, na žida sa mrzí. A židák si na to len hlavou pokrúti, keď vraj ja nepijem, nemusíš ani ty. Pravda, že nepo­vie, čo si on pomyslí, lebo by už potom ku tej fľaši nešli. Keď ti len núkajú a sami nepijú, tak sa pekne nosia a dobre si žijú. A ten náš slovenský národ neľutujú, ale ako môžu, tak ho ohlupujú. A ešte sa najdú podajedni ľudia, čo pán farár káže, to pred židom súdia.

Veru takým ľudom už niet viac pomoci, čo on celý týždeň na žida otročí.

Celý týždeň žije len o suchom chlebe, čo pri tom zarobí, všetko žide tebe. Odkiaľ že si pomôcť premilený Bože, či od starých začať ači už akože?! Ach, tí sa už nedajú napraviť, keď by sa museli potom žida hanbiť. Veď mu sľubovali všetci kamarátstvo, kým sa nedo­nesu všetci na žobráctvo. Potom by sa radi z toho vyslobodiť, ale keď už vidia žida preč odchodit. Keď má plné kapsy a veliké bru­cho, a u našich gazdov v každom vrecku sucho. *>

' . * \ - e ÍSI

Sir. S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I Cfslo 26.

Bodaj by si sa viac k nám nenavrátil, keď si nás ty všetkých takto obohatil. Aspoň bu­deme mať pokoj svätý s tebou, a riadne na­žívať budeme so ženou. —

Ktorá má najväčšiu z tohoto teraz radost, že jej už nepríde v noci nemilý hosť.

Preklínať, nadávať, všetko rozhadzovať; Teraz si už bude ticho oddychovať. —

Keď by tej besnice už viacej nebolo, veru by nám všetkým veľa lepšie bolo. To je tá príčina, ktorá nás omína, a tej sme si sami, nik iný príčina. Keď chceme nápravu na na­šom majetku, musíme zanechať pijatiku všet­ku. Nielen od pálenky, ale aj od piva býva veľmi často naša hlava krivá.

Krstenia, veselia a ešte i kary, akože by tie už bez trungu bývaly. Veru by sa dalo, keď by sa nám chcelo, žeby aj bez toho, bolo nám veselo. Keď by sa tá mládež len chcela vzdelávať, a nielen v tom dyme vždycky vy­sedávať. , Tak by sme sa jednúc lepšieho dožili, me­

nej pravotili a lepšej si žili. Ale si musíme svojich podporovať, a všet­

ky potreby u svojich kupovať. Tak sa doži­jeme lepšieho osudu, keď v našich dedinách židia už nebudú.

Keď všetky obchody budú v rukách na­šich, nebude nik tlstnúť na majetkoch našich.

Taký národ vždycky hore napreduje, kto­rý len vo svojich obchodoch kupuje. Keď sa tých pijavíc nadobre strnsicme, vtedy sa my lepších časov dožijeme. J. B.

Staškov (stol. trenčianska). S kormúteným srdcom ct. čitateľom ozna­

mujeme, že neuprositeľná smrť nám vytrhla našeho drahomilovaného pastiera a kňaza dp. Justína F r i d r i c h o v s k é h o .

Dňa 10-ho júna večer o 8. hodine, dokonal po dvoj ročnej nemoci. Kde dňa 21. júna te­lesné pozostatky pri veľkej účasti svojich ovečiek aj zo susedných farností do svojho rodiska, do Veľkej Bytče odprevadené boly.

Dňa 22-ho júna ráno vo Veľkej Bytči do mestského kostolíka, ktorý dal on aj s dp. Jozefom Badíkom a farárom zo Skalitého pred pár rokami ozdobiť, vnesený bol, a toho dňa ráno o 8. hodine bola zádušná sv. omša aj s patričnými zádušnými ohradami pri veľkej účasti obecenstva, svojich ovečiek a svojej milej truchliacej rodiny. Po omši hol pochovaný do matky zeme v Bytči.

Nebohý bol kaplanoval 18 rokov. Bol ro-duverným kňazom a neohroženým bojovní­kom za práva ľudu slovenského.

Roku 1892. prišiel za farára do Staškova, kde zdarné a neúnavne nielen jako dobrý kňaz, ale aj jako verný priateľ tohoto ľudu 22 rokov účinkoval medzi nami.

Pred jeho príchodom v plnom prúde pano­vala na celých Kysuciach nesmierna úroková úžera. Nesvedomití kapitalisti brali úroky, aké chceli a vykořisťovali biednejších, zvlá­ště ktorí sa uchádzali o pôžičky, takže naj­lacnejšia pôžička bola na 15—20 procentov. Krčmár od každej zlatky bral 3 krajciare na týždeň, aby sa to vraj tomu dlžníkovi tak strašne mnoho nezdálo, čo však činilo za je­den rok 150 percentov.

Následkom toho ľudia na mizinu vychád­zali, každú chvíľu bol eksekútor v dedine, kde sa předávaly majetky na úžernícke ka­pitále.

Po príchode nášho drahomilovaného otca a farára, jako búrka keď príde a zmije ško-diace tvory a prečistí povetrie, nielen u nás, ale na celých Kysuciach dostala sa pôžička na 6—7 percentov. A toto možno ďakovať nebohému pánovi farárovi. On bol kňaz, kto­rý sa staral nielen o spasenie duší svojich ovečiek sebe svěřených, lež aj o hmotné po­treby svojich ovečiek.

On bol kňaz, ktorý sa neuchádzal o vyso­ké postavenie, o vysoké stupne, o červený

pás, o infuly, o kanonie atď.. On sa cítil byť blaženým, keď mohol svojim ovečkám po­máhať a ich poučovať a povzbudzovať k do­brému. On sa nehanbil za halenu chudobné­ho sveta, ba naopak, s radosťou chodil medzi chudobu a cítil s ňou. A preto boľastne mu­sím spomenúť, že ztratili sme kňaza a otca, ktorý sa nám viac nevráti, ani nenarodí a ktorý nám zostane v pamäti na vždy.

Jesto ešte o ňom a z jeho účinkovania mnoho písať, ktoré som neni v stave tu ct. čitateľom opísať. Tohoto kňaza šľapaje by mal každý katolícky kňaz nasledovať, a vte­dy prekvitať bude naša sv. viera a prekvitať bude aj naša drahá vlasť uhorská!

Keď končíme tieto riadky, prajeme zo srd­ca, aby Boh potešil trúchliacu rodinu, a úbo­hej duši nebohého prajeme, aby jej Boh dal korunu slávy večnej.

Nech odpočíva v pokoji po boji! Veriaci.

Erdúdka (Orava).

Najradšej nepísal bych nič, bo nevďačnosť je mrzká vlastnosť, a ňou svojich obviňovať, ťažko padne, aie z druhej stránky môj stav si žiada i moja osobná česť má k tomu prá­vo, abych verejne zúčtoval z milodarov na vnútorné zariadenie nového Erdudského chrámu veľkodušne obetovaných a vykázal verejnosti, že neprilipnul cudzí halier k mo­jim prstom. Vyzývam teda tou cestou ct. o-becenstvo, že jestli by kto bol venoval na Erdudský kostol, a nie je tu uverejnený, ale­bo viac venoval, ako je tu vykázané, nech sa u mňa dolupodpísaného hlási, aby sa cmvl mohol opraviť.

Anton Holubčik v Amerike (sbierka) 400 kor. Kornel Bittsanszky, staviteľ Žilina 20 k. Ján Murin Erdúdka ml. 3 kor. Terezka Balek Amerika 20 kor. Martin Kolenéik Amerika, sbierka, 206 kor. 60 hal. Martin Murin Mišov Amerika 5 kor. Jozef Majchut Amerika, sbi­erka 564 kor. Štefan Dendis v Orave, sbier­ka 138 kor. 20 hal. Michal Lomňančik, sbier­ka 63 kor. 33 hal. Erdudskí urbarialisti zo dvoch rokov s úrokami 103 kor. 28 hal. Ste­fan Dendis v Orave, sbierka, 52 kor. 47 hal. Michal Lomňančik v Orave, sbierka 112 kor. 22 hal. Michal Treskoň V. Bytča lOOK.Bar-tolomejSmižár Lúčky 10 kor. Martin Kolen-čik a Jakub Kluska v Amerike, sbierka 310 kor. Andrej Hlinka Ružomberok 100 kor. A-lexander Eratrik Vyšňova 10 kor. Viedenskí Slováci 30 kor. Jozef Štefamca Krivá 20 kor. Anion Hromada Stankovany 20 kor. Olustik Michal s manželkou v Amerike 10 kor. Jozef" Badik Skalité 10 kor. Ondrej BJžik 15 kor. Andrej Ralbovský 15 kor. Jakub Mordáč Er­dúdka 30 kor. František Háber st. Krompách 20 kor. Armin Oelbkopf Mošonujfalu 10 kor. Vavřinec Lipka Sisso 30 kor. Štefan Kofrit Hutty 10 kor. Andrej Wirth Oszombat 3 kor. Juro Polák Erdúdka 5 kor. Jozef Kojda Er­dúdka 5 kor. Viktor Milán Krivá 5 kor. Šte­fan Qalbavý z Valtašúra 10 kor. Jozef Biber Erdúdka 5 kor. Martin Holubčik Erdúdka 5 kor. Michal Balkó Spišské Vlachy 5 kor. Banka Tatra Kubín 5 kor. Vdova Terezka Vrábeľ Erdúdka 5 kor. Bratia Veselý Belgic­ko 20 kor. Anna Šindelářová Brno 4 kor. Jo­zef Capek Lokca 10 kor. Rodina Miko Ru­žomberok 4 kor. Jozef Kyjo Ružomberok 1 kor. Terezka Oangiic Felsômotešic 2 kor. Sbierka v Amerike, doniesol J. Vrbinčik, s úrokami činí 537 kor. 1 hal. Vdova Terezka Vrabeľ Erdúdka 53 kor. 21 hal. Ján Grigeľ v Amerike 50 kor. 9 hal. Ján Kráľ Wiirgnitz 5 kor. Martin Murin Erdúdka z krstin 7 kor. 80 hal. Jozef Tisoň Bučina Erdúdka 1 kor. Ján Kvak Erdúdka 10 kor. Michal Lomňan­čik v Orave, sbierka 63 kor. 72 hal. Štefan Koleň Erdúdka 5 kor. Štefan Kovalik st Ná­mestovo 10 kor. Florián Hrkeľ Námestovo 5 kor Ernest Treskoň, Modra 10 kor. Eva Chudoba Erdúdka 1 kor. Štefan Dendis, sbi­erka v Orave 110 kor. 1 hal. Andrej Bezdeda s manželkou, Pruska 5 kor. Pavel Bednár V. Varšadice 10 kor. Jozef Klocháň Bziny 40 kor. 50 hal. Záhorská Banka Zohor 50 kor. Maria Kršák a Michal širnaľa Košice 10 kor.

Alojs Zidek Lehota 5 kor. Jozef Fábian Chtelnice 3 kor. Braterstvo sv. Ruženca z Hanušoviec, Šariš 10 kor. Jozef Hepiak z A-meriky 15 kor. Martin Dibdiak Erdúdka 5 k. Martin Sumega Erdúdka, Jozef Murin z No-voti 24 kor. 51 hal. Michal Lomňančik v O-rave. sbierka 19 kor. 8 hai. Kráľovná sv. Ru­ženca 2 kor. Erdudskí pútnici z Kalvárie 8 k. Karolina Kuriila Richnavá 1 kor. Jozef Va­gal Štiavnik 10 kor. Serafin Sifčák Zakame-ue 12 kor. 24 hal. N. N. z Ivanky 20 kor. Sbi­erka „Jednoty" v Amerike, cestou Jozefa Hušek 1500 kor. Jozefova Dulovec ml. Er­dúdka 2 kor. Belusko Vincent s manželkou v Amerike 20 kor. Jozef Kojda s čeláďou Cechy 26 kor. N. N z Ameriky 126 kor. Šte­fan Dendis v Orave, sbierka 46 kor. 66 hal. František Klimeš Sv. Mikuláš 10 kor. Ján Srogoň Erdúdka 5 kor. Jozef Viater Erdúdka 5 kor. Michal Lomňančik v Trenčianskej sbierka 101 kor. 42 hal. Elek Rizák Voslau 20 kor. Sv. Rodina, sbierka 34 kor. 10 hal. Mar­tin Briš-Marek Erdúdka 25 kor. Amália Nachtman Pittsburg 20 kor. Ignác Kojda Ko-lačkov 10 kor. Maria Volovič cestou Kráľ. sv. Ruženca 20 kor.

Všetkým dobrodincom srdečné: Pán Boh zaplať! Steny už máme, ale do nich nevlád­zeme nič nadobudnúť, bo niet z čoho, preto o ďalšie milodary úctivé prosí:

Štefan MnobeF správca fary.

Veľadôstojnemu Pánovi farárovi Andrejovi Hlinkoví v Ružomberku.

Ctihodný Otče náš! O pár dní budete slá­viť 25 ročné jubileum Vašej práce na poli cir­kevnom a národnom prekonanej. Dovoľte te­da, abych Vás z tejto príležitosti pozdraviť mohol. Podrobal som sa na túto úlohu ja níže-podpísaný preto, lebo poznal som Vás vo Vašom účinkovaní najlepšie a obdivujem Vás podnes pre tie krásne čnosti, ktoré ste počas Vášho dosavádneho účinkovania med­zi nami pestovať nikdy nezameškali.

Nemožno tajiť, že ľud našiel vo Vás pravé­ho vodcu a Cirkev svätá obhajcu. Vatra bratského ohňa lásky podnes ešte horí a dnes v tento slávnostný deň, v deň sv. apoš­tolov Petra a Pavla, našej slávnosti a Vášho jubileuma tisíce a tisíce nasledovníkov stojí pod zástavou tou, pod ktorou nás láska shro­máždila a pod ktorou sa srdcia naše pri tejto vatre národno-cirkevnej sohrievajú. Ako sa Vám máme Ctihodný Otče náš odplatiť? Sme Slováci, a ako inkí, so zlatom a strieb­rom v ústrety Vám ísť nemôžeme. Neideme za Vami ani krikom na spôsob toho ľudu,, ktorý ide v ústrety generálovi, ktorý vydo­byl, alebo zaujal mesto.

My teda len ticho čakáme deň slávnostný, naplnení súc dobrými myšlienkami.Naše slo­vá sú: Zdravstvujte Ctihodný Otče náš! Boh Vás žehnaj a zdravia Vám popraj za Vaše zásluhy na poli cirkevnom a národnom na­dobudnuté!

Želáme si, aby toto Vaše 25 ročné jubile­um slúžilo na radosť Vám i nám, Vaším o-véčkám!

V Cernovej. dňa 25. júna 1914. V mene celej obce:

Matúš Fulla.

Hlavného štábneho lekára a fysikusa dr. O, Schmidta

ušný olej odstiaftuje rýchlo a dôkladne časovú hluchotu, tok z u*i, hučanie v ušiach a nahluchlosf i v zastaralých

prípadoch. Cena láhvy 4 koruny s návodom o použití.

dostaniu v lekárni „SALVÁTOR" v Prešporku, Pozsony.

S L O V E N S K É Ľ U D O V E N O V I N Y Str. 5.

Chýry, Kňazské prvotiny. Vo Švcinsbachu pri

Pezinku budú v dňoch: 27. júna a potom o týždeň dna 5. júla krásne slávnosti. Dvaja nadaní mladí kňazi budú sláviť svoje kňaz­ské prvotiny. Novokňaz Dp. Vavřinec P e-t r o v i č bude mať primície dňa 27. júna, a novokňaz Dp. Cyprian Č e c h dňa 5. júla. Kazateľom Dp. Čecha bude Dp. farár maria-tálsky Jozef Z á v o d s k ý . Novokňazom vo vinici Pánovej prajeme mnoho zdaru!

Prísaha arcibiskupov. Dňa 23. júna arci-knieža J o z e f v kráľovskom hrade v Budí­ne jako zástupca kráľov prijal prísahu novo­vymenovaných arcibiskupov: Árpáda Vá­r a d y h o z Kaloče a Antona B a u e r a zo Záhrebu. / Za vyučovanie katechismusa. Katolícky kruh v Prešove na svojom výročitom val­nom shromáždění odsúdil a zatracoval po­hyb naměřený so strany takzvaných radi-

. kalov proti povinnému vyučovaniu nábožen­stva v školách. Tak sa patrí!

Horúčosti v Amerike. V z á p a d n ý c h š t á t o c h t e p l o m e r u k a z u j e až vyše s t o s t u p ň o v , ľ u d i a mrú. Kansas City, Mo., 10 júna. Po celom východnom a južnom Kansase, ako i na tejto okolici Missouri pa­nujú veľké horúčosti. V Pittsburghu, Kans. horúčosť obnášala 98 stupňov. V Sedalii, Mo. 94 a tuná 91 stupňov. St. Louis, Mo., 10. jú­na. Tuná horúčosť vystúpila až na 97 stup­ňov. Panovalo aj plné bezvetrie, čím sa stav stal ešte nesnesiteľnejším. Mnohí ľudia ocho­reli na slnečný úpal. Chicago, 111., 10. júna. Teplota tu obnášala 98 stupňov. Traja ľudia zomreli na slnečný úpal a pätnásti ochoreli. Detroit, Mich., 10. júna. V meste tomto a na okolí horúčosť stále stúpa a dostúpila až na 98 stupňov. Štyria ľudia boli usmrtení úpa­lom a vyše dvadsať ich ochorelo. Indiano-polis, Ind., 10. júna. Po poludní teplota tu ob­nášala 100 stupňov.

Zle idú práce a] v Amerike. Z F o n t a n e t Ind. píše Juraj Matej toto: „Počasie máme tu teplé, ale panuje veľká suchota, lebo od 8. májá nepršal dážď. Bane (majny) uhľové stoja od. 31. marca v celom okolí Terre Hou-te, a tie niekoľké čo robia, tak iba po dva, lebo tri dni v týždni, tak že nemôžu ľudia na výživu zarobiť. Výhľady sú zlé." t/Zase nešťastie v bane. Z Kanady dochodia smutné zprávy. 200 baníkov nachodí sa v horiacej bani pri Hilleresti v Kanade. V bani následkom výbuchu povstal oheň, baňa sa srútila a 200 baníkov ostalo osihotené od vonkajšieho sveta. V okamžení výbuchu 601) robotníkov pracovalo v bani. Asi 200 baní­kov nemohlo utiecť pre oheň. Celá baňa zho­rela. Zasypaných 200 baníkov vôbec nemož­no zachrániť, lebo zo šachty šľahajú obrov­ské plamene. Podrobnejšie zprávy o nešťas­tí ešte nemáme, ale je sa čo obávať, že na tomto okolí pracovali aj Slováci á že mnohí z nich v bani zahynuli.

Nový most odovzdali premávke. Na hra­nici trenčianskej stolice s nitrianskou pri No­vom Meste nad Váhom v sobotu slávnostne odovzdali premávke novopostavený železný most, za prítomnosti cirkevných a svetských vrchností. Nový most posvätil opát-farár Mis, a reč povedal nadžupan Salavský.

Bratia Gerovskovci na pozvanie grófa obrinského prišli do Petrohradu. Bobrin-

ský im radí, aby podali zahraničnému mini­strovi Sasonovi zprávu, jako sa zachádza v Rakúsko-Uhorsku s Rusmi a s rusofilmi. Táto zpráva má byť vraj smerodajná pri ďalšom pojednávaní ruskej vlády s našim zahraničným ministrom grófom Berchtol-dom.

Krakovský arcibiskup Sapiecha v jednej dedine neďaleko Krakova, kde biřmoval, utrpel tažké úrazy. Kone povozu na ktorom sa arcibiskup viezol sa splašily, a arcibisku­pa srazily. Arcibiskupov stav je povážlivý.

Zemetrasenie. Na srbsko-bulharskej hra­nici v Rivopalánke, v Kočane, v Istipe a na okolí bolo dosť veľké zemetrasenie, ktoré narobilo veľa škody. Jedna jazdecká kasár­na sa srútila a zabila jednoho vojaka a viac

koni. Podrobnejšie zprávy o zemetrasení eš­te nepřišly.

Oheň. Z Detvy (stol. zvolenská) nám píšu, Že tam na takzvanom Šulok laze povstal o-heň, ktorý zničil dva gazdovské domy. V je­dnom z týchto domov zhorelo aj trojročné dievčatko a dve ošípané. Lud pracoval na poli a preto dievčatko oratovať nemal kto. Škoda obnáša 3000 korún, ktorá vynahrade-ná nebude, lebo domy neboly poistené

Gróf Michal Károlyi, ktorý po smrti Fran­ca K o s s u t h a stal sa vodcom neodvislej strany, nastúpil s viacerými členmi svojej strany cestu do Ameriky za účelom peňaž­ných sbierok na vyslanecké voľby. Budú tie voľby pekne vyzerať?!

Veľká defraudácia vo Viedni. M a j i t e ľ a starej bankovej firmy „Th. S. Plewa" ban­kára G. Schobera arrestovali. lebo oklamal ľudí o veľké summy peňazí. Dlžôb má 3 mil-liony. Cenné papiere Schober pozakladal, glebo popredal a peniaze upotrebil pre seba. Drobní vkladatelia mali v banke vyše millio-na korún a prídu o všetko. Viedenská chudo­ba teraz narieka, ale si nepomôže.

Strašné nešťastie v povetrí. Dňa 20. júna rakúski vojenskí letúni lietali na lietadlách v povetrí u Fischamendu. Jedon vojenský ba­lon vo vysokosti 400 metrov explodoval a vtedy boly súčasne vo vzduchu aj aeropla-ny. Jedon aeroplan vyšvihol sa ponad balon a pri tom dotkol sa vrtulou balóna. Plyn vy­šiel, nejaká iskra z motoru sa dostala k balo­nu, tak že explodoval. Balon i aeroplan ho­riac padly na zem. Sedem letúňov balonu a dvaja aeroplana zhoreli na uhol. Našli len zuhlovatelé mrtvoly. Kráľ poslal sústrastný telegramm na ministra vojny.

Nový obor Atlantického oceánu. V Liver­pool (Anglicko) opustil nový obrovský par­ník Cunardskej dopravnej spoločnosti Aqui-tania, 47 tisíc tonn snosnosti, aby sa vydal na prvú cestu cez Atlantický oceán do New-yorku. Spoločnosť usporiadala na lodi veľký bankett, ktorého zúčastnilo sa 1000 osôb. j Nové štátne školy v Orave. Vláda dala postaviť v Orave: v Hornej Zubrici, Zázri-vej a v Chyžnom nové štátne školy. Cirkev­né školy teda dávajú miesto školám štát­nym. Smutné pomery!

Apoštoika mieru barónka Berta Suttnero-va zomrela vo Viedni. Nebohá bola odmene­ná Nobelovou cenou za činnosť, ktorú vyvi­nula v záujme pokoja. Napísala román „Nie-der mit der Waffe" (Dolu zbraň!) Nebohú pochovali vo Viedni veľmi slávnostne.

Krádež. V Jaseňovej (Orava) neznámi zlo­deji vykradli Eleka Čaploviča. Ukradli šats­tva v hodnote 204 korún. Žandári zaviedli vyšetrovanie proti valasko-dubovským ci­gáňom.

Upozornenie! Aby sa vyhlo nedorozume­niam, oznamujeme ct. údom Spolku sv. A-dalberta (Vojtecha), že kto si žiada II. časť Sv. Písma v i a z a n ú , musí na väzbu 1-kor. doplatiť. — Ďalšie milodary na vydanie Sv. Písma s vďakou prijímame. — V Trnave (Nagyszombat), 5. júna 1914. — Správa Spolku sv. Adalberta (Vojtecha). Pozvanie. Mládež Budapeštianskeho Ka­

tolíckeho Dělnického Kruhu riadi v nedeľu dňa 28. júna 1914. vo veľkom hostinci p. Jo­zefa Horvátha (VIII., Gólya ul. 38.) „Letnú Ružovú Tanečnú Zábavu" spojenú so sve­tovou poštou a hrou na kolkárni, na ktorú vás i s ctenou rodinou týmto úctivé povoláva Mládež Kruhu. — Začiatok o 6. hod. večer. Vstupné za osobu: v predodpredaji 80 hal., pri pokladnici 1 koruna. Vstupenky sú k do-staniu v miestnosti Kruhu (VIII., Mária Te-rézia-tér 16.), u p. Jána Krajci. — Riaditelia zábavy prosia pánov bratov a sestry, aby sa v čím hojnejšom počte zúčastnili na tejto zá­bave, lebo medzi nami sa môžu dobre a po svojsky zabaviť.

Saský kráľ přijel na návštevu ruského cá­ra Mikuláša do Ruska. Saský kráľ bol v Cár­skom Sele slávnostne prijatý .

Pozor robotníci! Keď potrebujete robot­nícke šaty, jako: pekári, šlosiari, alebo mä­siari, taktiež i košele a bielizeň (spodné šaty) pozrite si v Prešporku veľký sklad Jána Kaindl, na rohu Drevenej aj Uhorskej ulice

čís. 13 tam kúpite všetko lacno. — Tent.) ob­chod je kresťanský.

Najlepšie kosy zo striebornej ocjle v ceie oi K 2—2.50, mašinky na stryhanie viasov v cene od K 5, 6—8, (s dodatkom za 50 hal. za každú zásielku) dostanete len v železnom obchode u KAROLA NEMÁKA v Preí-

porku Uhorská u. č. 7.

VYZVANIE k tým, ktorí sa na tohoročnom júlovom eu­charistickom sjazde v Lurde nemôžu zú­častniť. S povolením Jeho Eminencie najd. pána. kardinála, bar. Dr. Karola Hornig, biskupa vesprímskeho, pohne sa 21. augu­sta toho roka .IJ&É

Krajinská púť do Ĺurdu na toto svetochýrne pútne miesto Prebi. Panny Marie, na ktorú púť verných ctite­ľov Mariánských úctivé povoláva nížepod-písaný sriaďujúci výbor.

Pútnici cestou do Lurdu navštívia naj-chýrnejšie pútne miesto Švajčiarska, Maria Einsiedeln, a zpiatočnou cestou stavia sa v Paray Le Monial, kde sa Najsv. Srdce Je­žišovo Blahosl. Marii Alakok zjavilo. — Cesta bude trvať asi dva týždne.

Smer cestovania: Púť sa pohne 21. au­gusta na osobitnom vlaku z Budapešti (ale pútnici sa môžu aj na iných hlavných stani­ciach pripojiť). Pôjdeme cez Viedeň, Ino-rnostie (Innsbruck), Maria Einsiedeln (za­stávka), Lucern (zastávka, výlet na vier-waldstättské jazero), Bern (zastávka, pre­hľad švajčiarskej krajinskej výstavy), Montreux, odtiaľto po ženevskom jazeri na lodi do Ženevy (Qenf, kde je socha našej kráľovnej Alžbety), Grenoble (zastávka), Toulouse—Lurd (tu sa budeme 4 dni zdr­žovať). — Nazpät: Lurd-Lyon-Paray Le Monial (pobyt), Bazel, Schaffhausen (po­zretie chýrneho vodopádu), Zurich (zastáv­ka), Romanshorn (odtiaľto na bodenskom jazere), Lindau, Mníchov (zastávka), Vie-deň-Budapešť.

Peny cestovania: I. trieda 540 korún, II. trieda 420 korún, III. trieda 255 korún.

V tejto cene sú rátané v š e t k y cestov­né trovy, celé zaopatrenie- na ceste a hos­tincoch, výlety na vierwaldstättskom, že­nevskom a bodenskom jazere. Na žiadosť bárskomu sa pošle podrobný programm. Hlásiť sa treba u Dr. Štefana Fatér, vice-rektora a theol. professora, Veszprém.

Slováci budú mať svojho duchovného vodcu: Dr. Karola Kmefko, farára teplic­kého (Vágtapolca).

Riaditeľský výbor púti: Dr. J. Rédey, biskupský vikár, predseda

výboru, Veszprém: Koloman Kránitz, svä­tiaci biskup, Veszprém: Dr. Jur Simon, o-pät-kanonik, Veszprém: Dr. Štefan Sinkó, opát-kanonik, Qyôr; Dr. Štefan Fatér, vi-vicerektor, duchovný vodca púti, Vesz­prém; Dr. J. Klaucz, kanonik, Székesfehér-vár; Dr. Alex. Tauber, kanonik, rektor, Szombathely; Viktor Kôvér, technický vodca púti, Budapešť- Dr. T. Révay, arci­biskupský tajomník, Kalocsa; Jozef Štrei-clicľ, opát-kanonik, Pécs- Desider Káuzli, opát-kanonik, rektor, Veszprénv Dr. Karol Kmeťko, farár, duchovný vodca sloven­ských pútnikov, Vágtapolca.

St; 6.

Hospodárstvo. Úpadok potného hospodárstva v Hornom

Trenčiansku.

Mnoho sa už popísalo v novinách) že čhu dobni ľudia hladajú v najúrodnejších vidie­koch dolnozemských; ale že núdzu tre tren­čianska chudoba, o tom píše sa málo; bo o túto našu chudobu vrchnosti a zástupcovia jej na sneme (k rem tých niekoľko spravodlivých vyslancov), málo sa starajú. Sama táto chu­doba, navyknutá na psotu, nepožaluje sa u veřejnosti; ba an! si vefml nežiada tej akejsi krajinskej podpory; bo jej taká v minulosti vždy draho padla-

V mojej fare mám viaceré vdovy, dietka-tiij obsypané, ktoré ani zemiaka, ani ka­pusty, tým menej zrna nemajú na bydle. Chudoba, práce schopná vypomáha si tak, že berie po prédku peniaze, berle moku. strovu na účet budúceho robotovania, od sklepní-kov — židov — a od gazdov podujavších prácu poľnú v Slieasku, Morave a v Cechách. Veľmi zle je s tými, čo nemôžu chytiť sa do práce, pre malé deti nemohúc opustiť škvar­ky svoje; — títo trnú, ako sa prechublú cez „prednovie". Slovo „prednovie" bývalo po­strachom chudobe-našej od pradávna; od pár rokov medzitým otvorily sa zárobky i pre slabšiu mládež (počnúc od 12. roku) pri cukrovke vo spomenutých krajinách, a tak strach pred „prednovím", zvláště u tejže mládeže pominul sa. ba ona vopred, behom zimy, teší sa, že bude maí v tom „prednoví" dostatok pekného ražného chlebíka, preto aj, ked sa po sv. Jure do cudziny poberá (a ide jej na stá lert z rajeckej doliny), s radost­ným spevom opúšťa rodisko svoje. Tomuto spevu však nábožní a rozvážiti ľudia nete­šia sa.

Do konca rokov osemdesiatich len dospelé osoby vyberaly sa z toho vidieku do „Záho­ria" (nitrianskej, tekovskej stolice) na kosbu a mlatbu. Ženské, po väčšine len vydaté, chodievaly za svojimi mužmi, vopred do kosby lúk odišlýmí. len k samej žatve; po nej navracaly sa domov, aby zas doma pozosta­lým v domácej žatve nápomocné byť mohly. Z mládeže pojediní šuhajci za vodnárov, — takrečených preto, že koscom, žencom do­nášali, dovážali na pole vodu. Dokiaľ takéto sťahovanie, odchádzanie na roboty do „Zá­horia" bývalo vo zvyku, menovite dokiaľ sa neroztrhaly, nepodelily rodiny patriarchálne predtým žijúce, dotiaľ neboli naši roľníci tak po uši zadĺžení, dotiaľ boli naši židia ešte tenkými pánmi. Nešťastný — iste len na žia­dosť týchto utvorený — zákon, dovoľujúci podrobný predaj rolí, roztrhal sväzky rodin­né, bratia, sestry majetok starorodičovský si rozkmásali, mnohí z nich u židov sa zadĺ­žili, a konečne oň prišli. Naši roľníci pracujú v pravdivom smysle pre cudzincov, pre seba však sotva aj toľko zarobia, čo sa preživia. Všetek zárobok ide na daň, na utíšenie žida. na úroky do sporiteľní; zvyšku nemá ani každý dvadsiaty. A predsa vyberá sa mlá­dež, stárež s chvátáním, s radosťou, s muzi­kou, so spevom až ta k hraniciam saským, prlišiackym do roboty — len preto, aby ne­hladovali v „prednoví".

Ze ako z ohľadu mravnosti, tak i z ohľadu majetnosti neblahé následky povstávajú z toho blúdenia za robotou, vidí to každý roz.-važitý. Dievčence z domu so spevom od­chádzajúce, navracajú sa s plačom. Mládenci ^oma v skromnosti držaní, oddávajú sa v

džine sveveľnosti, ľahkomyseľnosti, hýri-osti, smilstvu. Služba Božia, siyšanie slova

božieho zanedbáva sa; rodičovského napo­mínania, karhania nepočuje mládež tá za úplný polrok. Z hmotného ohľadu je nie me­nej škodlivé toto opúšťanie domova. Je prav­da, že by toľko nezarobili doma ti, čo idú za hranice, bo donášajú jednotliví od 50 do 80 zlatých z tej polročnej roboty; ale zárobok tento nevyrovná tú škodu, do akej upadajú domáce hospodárstva, utiahnutím od nich pracovných síl. Dokážem to na miesto mno­hých, jedným príkladom. Z jednoho hospo­dárstva mojej filiálky odišla mlá-

S L U V E N S K E Ľ U D O V Í NOVINY

dez na zárobky do Čiech; doma zostali len starší ľudia; títo nasadili síce zemiakv, ka­pustu, fazuľu, ale obrobiť, okopať nevládali, bo pre dažde ani nestihli: následok bol, že všetko burina zadusila; zemiakov, kapusty veľmi málo, fazule ale ani toľko, čo vysadili, nenabrali. Navrátivšia sa mladá chasa a do­máci nemali čo jesť; to, čo groša doniesli, išlo na dávky, na úroky dlžôb, na skrovné živorenie, i nútno bolo nové robit dlžoby. Blúdenie toto, ako vidno — neprináša po­moc doma pozostalým, naopak je veľmi škodlivé; ono je ale na veľkú ujmu aj hospo-dárstvam nášho okolia. Následkom vyvan-drovania pracovného ľudu. márne tu veľký nedostatok robotníkov. Do služby mladá chasa nechce vstúpiť; následkom toho platy služobných osôb sdvojnásobnily sa. Zried­kavý je taký majiteľ pozemkov, ktorý by sa honosiť mohol, že má niečo čistého osohu z nich. Ktorí si najať musia robotníkov, odku-pujú od nich svoju úrodu. Ja skutočne viac som vydal minulého roku robotníkom, ako čo som stŕžií a čo stŕžim z úrody. Pravdi­vosť týchto udaní dotvrdzuje už i tá okol­nosť, že pozemky do prenájmu nikto brat nechce; židi rad-radom pustili z rúk panské árendy.

Následkom toho nedostatku pracovných síl, tuším, začínajú sa vrchnosti oči otvárať. ale vôľa a srdce jej oproti roľníckemu ľudu zamrazené sú. Namiesto toho, aby sa vážne pomýšľalo na odstránenie príčin tohoto zá-hubného vysťahovavania, na uľavenie straš­ných bremien; Ttavatených na roľníctvo, na vysvobodenie ho od nemilosrdných pijavíc; pomýšľajú zverskí násilníci na zbranné za­medzenie putovania na roboty von za hra­nice krajiny. Z.

CIslo 26

Náveštie. P. t. členov Spolku sv. Adalberta (Vojte­

cha) prebývajúcich v A m e r i k e , úctivé žiadame, žeby nám do 15. septembra b. r. adressy svojho bydliska správne udali a zá­roveň oznámili, kde do nášho Spolku vstú­pili, č' svoje podielové knihy do kraju, ači do Ameriky a kam, na ktoré doluudané jed-nateľstvo posielať žiadajú.

Spolok sv. Adalberta (Vojtecha) svojim členom do Ameriky každoročne o mnoho viac podielov posiela, než počet tam ozná­mených členov žiada, a vzdor tomu nepre­stajne reklamácie dochodia, že ten a ten úd spolku svoje podielové knihy nedostal. A za­se mnohí údovia žiadajú, aby sa ich podielo­vé knihy príbuzným do kraja posielali,, sami však podiele aj v Amerike požadujú, ba aj odoberajú -a tak miesto jedného, dva podiele berú.

Aby Spolok náš takúto škodu netrpel a že by sa podielové knihy riadne rozposielať, poťažne doručovať mohly, prosíme ct. čle­nov, žeby jako vo vlastnom, tak i v spolko­vom záujme našej horeuvedenej žiadosti vy­hoveli, bo len tým v Amerike bývajúcim členom nášho Spolku tohoročné podielové knihy pošleme, ktorí sa o ne do horeudaného času prihlásia.

V Trnave (Nagyszombat), 23. júna 1914. Správa Spojku sv. Adalberta (Vojtecha).

Jednatefstvá Spolku sv. Adalberta (Vojtecha) v Amerike.

Rev. Andrej Pavčo, 12. William Street Pittston, Pa. — Rev. Pavel J. Lisicky, St. Michals Church Lansford. Pa. — Rev. Jozef Dulik, St. Michals Church, Jessup, Pa. —

H n c n A ŕ l ^ r c l / a c f m í ŕ * kupujte priamo od vyrábatels lebo kúpite U U a i J U U a i » I V C a i l U J C i e pšie a lacnejšie. Neverte, že by kadejaké družstvá, spolky, skladnici, sklepníci, agenti np>hceli pri odpredaji strojov zarábať: oj, chcejú oni hodne zarobiť. Kupujte z prvej ruky. Nižepodpísaný má vo svojich maga­zínoch na stá hotových strojov, zhotovených v svojich dielňach, ako žentúre, mlátačky, rajtáre, sečkovice, struhadla, šrotovníky, stroje na rezanie-kapusty, triery, pluhy, brány, mangle na prádlo ata*. **smr Za dobrý a zdravý materiál, pevnosť a solidnost, ako i ľabký chod strojov dávam úplnú záruku. """<WJB

Obrázkové cenniky na žiadosť zašlem franko.

Michal Tpeskon, •SÄÄffl'JSSr7 vo Vel'hej Bytči « ľ S

fiiľílj Dita išistii. spi. v Zohori sia ulici vedúcej so stanice

Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijímajú a vďačne opatrujú úspory (vklady) naiich rolnfôoo B remeselníkov, B platia od nich

4 y |o s daňou (porciou) 5° | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne

obslúžia vždy a v každom prípade. **> Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhoril

Číslo 26

Rev. František Skutil, Box 493, Boonton, N. .!. Rev. John E. Stass, I. Calit. Slov. La­dies Dmou, Taylor, I\i. - Rev. Pí Robert. O. S. B. Crab Iree, Pa. — Rev. Lukas Qlá-dek, No. 517 West Second Street, Mt. Car-inel, Pa. — Rev. John Martvoň, 416 Tonrtli Avenue, Johustowu, Pa. — Rev. Aldrich Zlá­mal, 252 E. Wood St. Joungstown, O. Rev. F. M. Ravnikár, 449 So Sixth St. Read-nig, Pa. — Rev. Michal Bajor, 711 N. Centre Avl., Chicago, 111. —• Mr. Vincent Mravec, 2156 W. 18 St., Cleveland, O. — Mr. John Koza, 324 East 59 tli. St., New-York. — Mr. John Koval, 526 Heisell St., Homestead, Pa, — Mr. Steve Bednarik, 729 Mill. St., Taren-tnm, Pa. Ms. A. Mucha, No. 493 Peen Slrit. Terth Amboj N. J. — Mr. John Sefčik (.lás­ko), Hooversville-Somerset Co. Pa. P. (). Box 355. — Mr. Martin Bialon, P. O. Box 6«. Ramey Pa. — Mr. Michal Kniss, 231 Second St., Trenton, N. J. — Mr. Michal Koprušák, Box 168., New-Hartford, Conn. — Mr. Steve Špaček, 21 Clinton St. N., Tarrytown, N. J. — Mr. John Zacko, Brandenrigde, Pa., Box 185, Allegheny Co. — Mr. Leopold Oprem-čák, Lassalle, Co. P. 0 . Streator. III. — Mr. Steve Schirger, Carteret, N. J. — Ms. Rozá­lia Sirhal, 1111. E. Abriendo, Ave., Pueblo, Colo. —

Budapeštianska obilná bursa. Za 100 kUogrammov. K

Pšenica tisská 23 25—28 15 Pšenica stolnobelehr 26 65—27 85 Pšenica peštianska 27 85-27-95 Pšenica banátska 26 85—27-65 Raž fžito), prvotriedna . . . . 20- 20 25 Raž (žito), druhotriedna . . . . 19-60-19-80 Jačmeň nový, prvotriedny . . . 15 60 — 16'—

Íačmeň nový, druhotriedny . . .15-20-15 50 'roso —* —

Ovos prvotriedny . . . . . . . 1590-16 50 Ovos druhotriedny 15.30—15 90 Kukurica 14- 15 20 Lucerna, uhorská 11 '•—160 —

MALV OZNAMOVATEĽ. VTA **• p I Kto chce za málo peňazí dobrej jakosti * í l ^ l l C i hotové mužské a detské šaty kúpiť?

Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (Kalvínsky dom) Samuela Fehéra veľký sklad ilat vyhľadať, kde páni a dělníci lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dfa miery.

Q t n l á r c l ŕ D nráno všetkého druhu sho-O l U l a l o r \ C | J l a b C tovujem lacno a dobrecso zárukou. Na žiadosť podám vysvetlenie, prí­padne, dojdem. do domu. Obsluha rýchla. Ceny ľävné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).

Učna hľadám na stolárske remeslo z poriadnej rodiny s celým zaopatrením na 4 roky Oábríš Novák, stolár V. Šenkvice, Prešpor-ská stolica- (Nagysenkôc).

Vy Ste ešte iste nejedli výbornej chuti

j . Bryndzu lebo Ste si neobjednali od

ĽUDEVITA ŠTEINDL v Sklabinej (Szklabina, Turócm.)

ktorý dorába bryndzu z čistého ovčieho karpatského syra každodenne a preto u neho dostať vždy čerstvú. Nesadajte na lepnikomu, ale objednajte si v kresťanskom slovenskom obchode podfa hesla „Svoj k svojmu!"

Ceny sú nasledovné: Najjemnejšia jakost, mastná pochúfka

1 kg K 1-70

temná jakost mastná pochúfka 1 kg. „ 1 50 [onkurrenčná jakosf, dobrá, sipká 1 kg. ., 1*30

Maslo, kravské ierstvé, čisté pô /o iné 1 kg • „ 240

v drevenných nádoných poštou vyplatené na dobierku.

S L O V E N S K É Ľ U D O V f i N O V I N Y

(531

Okná, dvere, strechy (krovy) dostanete najlepšie a najlacnejšie u firmy

Stern a Glaser, Malacká továreň na okná a dvere aj parná píla.

Máci, tretia Mulici Slováci! Sereďská Ľudová banka úč.

sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Dofnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých

4'|2°|o s daňou (porciou) 5°|0 interesov

sú najistejšie banky pre vklada­teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníc­keho ľudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to-

j varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojov, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá

Sereďskú ľudovú banku úč. spol. v Seredi

a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá ulica číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúiia.

mmKHBmasmsiWMBasmm.

VEĽKOOBCHOD S VÍNOM

E. Schmidt a Spol. o Prešpornu, Lamačská cesta čís. S a 7.

Založený r. 1835. odporúča svoje chýrne uhorské vína v

sudoch a vo flašiach.

Dobrá príležitosť. Veíact. obecen­

stvo oboznamujeme z najlepšou a naj­trvalejšou krytinou na stavby

s Bsbestovou škridlicou:: Škridlica táto je

pružná, trvácna, strechy ňou pokrité nikdy netreba popra­vovať a vzdoruje jak ohňu tak mrazu. Kto touto škridlicou pokrýva svoje sta-viská, ten môže zašporovať groš tak pri dreve ako aj pri assekurácii.

Kto teda mieni pokrývať svoje sta-viská asbestovou škridlicou, nech sa s dôverou obráti na: Záhorskú Roľnícku Banku v Zohori a jej Filiálku v Šaštíne, na Sereďskú Ľudová Banku v Seredi a v Trnave. j

i "im i •• +m^^^^&mí*

Hollaiiislío-Arafiritóiste Linía —«»«J—"'M» «•—>!—

ROTTERDAM. Nizozemsko - Amerikánska paro-loďná účastinárska spoločnosť.

V Ubopsho zaznateaé firma. Týždenný odchod lodi medzi

Hotterdam-NewyorHanada 1 Kanceltárla: TTT-

Budapest, VII., ThQhOy-út í .10. M C w w ^ « M % M r t V M M * * m « * ^ * * J « M

Veíhodielna na organy a harmonia Emanuel Sttin a Bohumil TuČBhf Odporúčamesvojzá-

vod si. patronátom, farniými obecným úra­dom k postaveniu no­vých organov všetkých sústavou. Opravy a ladenie organov, har­monií i klavírov sa prijíma. Vlastná vý­roba cínových člnko­vých piáťal. ktoré sa p: organistom odporú­čajú. Mnoho pochval­ných vysvedčení po rake - V Hore Kutné Královstvo České 577

P. T. hostinský a obchodnici:

Údeniny najlepšej jakost i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,

Ferdinandova ul. Hotel. Pri obednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.

^ H

S L O V E N S K É Ľ U D O V É N O V I N T

Hradám Steyáč šitého pomocníka,

nastúpiť možno hneď. G a b r i e l š e d i v ý , Búr-Svätý-Peter (Búr-szentpéter Pozsony-

megye).

Oslo 26.

Hodinky! Kto po­

trebuje !, elegantné a precízne vreckové hodinky prepánov alebo dá­

my necti vám odpíše hneď, na adressu:

FR. SCHMIDT, sklad hodiniek

Prai.a-Vinohrady 552.

=í w M "O O

Z? O O

S £.2-<•> J f o W O a B>.«- = . 3 »1

"-< sr c-

Bar*

3 § 2

< g o g ^ ^

-1 <

w ^ D. ttf.T3 -1 o

| |

a p.

2 . 2 N

u o n - o O

= C' 2 c •« S r ^ C

~S?- < T O

2. o v:. S-Ľ ."3 n <

rt "* N _ . " rt o c

3 * = r ä 2 ¾

Ä. s o

í?.» — u Ä n cr 2 p

TO n

"Or, „J o o

2- -o ô on;™ « m 2 S. o

--rt o = 5-£o3 a

Všade omnoho drahšie platíte zbo5iŕ tťaleovsk* Hřatftc u jakoaf ZDO-zia a porovnávajte ho a tak rozhodnite cenu.

Píšte si o vzorky ktoré zdarma a franko obdržíte i zefíry ktoré tu nabídneme.

Kto chce kúpiť krásne zefíry 76 vzorov najnovších na košele, bluzy, šaty, zástery ručne vypracované, stále len čerstvé zbožie, zaručená barva a pri objednávke môže si vybrať dfa vzoriek koľko z ktorého chce

30 metrov za 17 kor. fco na dobierkou. Oxfordy bez vzoriek ktoré neza-sielam pevné na roboti.ícke košele, ručná práca.

30 metrov za 16 kor. fco dobierkou. Takého zbožia a taký výber zefírov ručne pracovaných dosiaf nikto ešte nekúpil.

Kdo objedná 2 balíky zefíru po 17 korún dostane slušný dar.

Každý kto u mňa bude objednávať bude čestne obslúžený.

V dobe podzimnej žiadajte vzorky ktoré zašlem zdarma. Ďalej zbožie flanelové, barch tové, trikové a t. ď.

Zbožie vybrané podlá vzoriek zasielam od 20 kor fco a dobierkou.

Kto by nebol niekedy spokojný, prosím zabalte a pošlite za 8 dní nefeo zpäŕ, peniaz* na halier vrátim.

Nemeškajte objednať

ĽUDEVÍT LEPŠ, ručná tkalcovna

Nový Hrádek njMetuji č. 50 (Čechy).

E. Burian, Prešporok Dunajská u. č. 2 (Duna-utca 2. sz.)

T e l e f o n . 7 7 0 .

Zabíjanie ošípaných a dielna na klobásy. Masť a slanina prvotriedna 1 kg. za K 1*53.

Veľadfistojné duchovenstvo upozorňujem na rozoslané najnovšie ob­šírne cenníky v barvách umelecký dfa ori­ginálu malebne prevedené najstaršej od 100rok«v osvedčenej továrni c. k. dvorného dodávateľa cirkev, paramentov, náčinia a práporov Jozefa Neškudlu v Jablonérr č, 86 nad Orlici, Čechy.

Cenník tento na íiadost pošleme kaž­dému zdarma a franko.

'SŽISP^ Pozor: bavlnená priadzal

DOUBLE :: (cvernová priadze) :: 5 7 5

surovo a bieleno v najlepšej jakosti dodáva zvláštne lacno

E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-ii. čislo 14.

Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.

Illlffilfll1

Len na krátky čas !

Káva o 50°|o lacnejšia Amerikánska Úsporná káva, vehni voňavá, výdatná a úsporná. 5 funtov vrecúiko na próbu K 5 — franko

na dobierku zasiela A. S c h a p i r a , vývoz kávy a čaju

Tiazabogdány £. 258.

Milé prekvapenie každému kto objedná sebe od najlev-

nejšeho tkalcovského podniku

J . K R Č M A , Častolovice, Čechy 30 metrov kanafasu len za . . . K 12-— 30 metrov zeflru jemného pekného . K 14- — 23 metrov orlické véby pevné . . K 10*— 40 metrov združených látok . . . K 15-— 40 metrov najlepších látok mimo mnohých

veľmi cenných látok obsahujú na 1 dámske čistovlnené Šaty a na 1 mužské nitěné šaty všetko len za K 22-—

1 výtečná výbava pre každého. 6 ľanových prestieradiel, 1 obrus, 12 ruč­

níkov, 12 kapesníkov, 6 uterákov, 3 pánske zefirové, 3 dámske vyšívané košele za K 30*—.

Vzorky od hore uvedeného nezasielam, od súken dámskych látok a veškerého

tkalcovského zbožia zašlem obratom.

TOM! by mal už dnes

každý vedef že najlepšiu zdravotnú

žitnú kávu v ročníkovom sáčku

S kg. balili za R 3*60 / i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na

dobierku zasiela len firma

Jozef Skála, zasielateľstvo kávy v Prahe 111., Cechy.

Z«io«*»A T 1700.

m\lfit é vyrtavatdt Nakladatefakf. knfhtUčiarsky a '."r.'sr-.-•',>-<>-

kníhkupecký spolok, áčastlnártka spolocnuaf v preSgoruu. ; fcrbv IHf^rflshr TPOlVji ó(t3tie*r»pcj i

ZpánoiiliQPsfcé p n i í o s é bane v Lamači a v Karldorfe.

Ciklop úrodný a lámaný kameň. Medzový kameň, kamenné schody, se­kané obruby, kameň na dlažbu, kameň na kripty a rámce dodáva v levných

cenách a v dobrej jakosti

Danieli n e h staviteľ Prešporok, Kancelária: Špitálská u. č. 18. Telefon 1400. Zodpovedný redaktor Perko S k y C á k kraj. vyslaott.