VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE

FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

Zhodnocení postavení (charakteristiky)

„emerging economies“ ve světové ekonomice od

90. let 20. století až po vliv současné

hospodářské krize

Daniela GiľakováMojmír Hloža

2010/2011 Lenka Pošvařová

Obsah

Úvod............................................................................................................................................4

1 Emerging economies................................................................................................................5

1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“.........................................................5

1.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI..............................................6

1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu...............................8

1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE Global Equity Index Series. .9

2 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete............................................................12

2.1 Južná Kórea...................................................................................................................12

2.1.1 Obdobie 1960 - 1990..............................................................................................12

2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza.......................................................................14

2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza......................................................................16

2.2 Brazílie..........................................................................................................................21

2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000..................................................................22

2.2.2 Ekonomický brazilský boom..................................................................................24

2.3 Pobaltské štáty..............................................................................................................28

2.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia..........................29

2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej krízy........32

3 „Emerging markets“ na ceste z krízy.....................................................................................37

3.1 Južná Kórea...................................................................................................................37

3.2 Juhovýchodná Ázia.......................................................................................................38

3.3 Latinská Amerika..........................................................................................................39

3.4 Pobaltské štáty..............................................................................................................40

3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny..........................................................................41

Záver.........................................................................................................................................43

Zdroje........................................................................................................................................45

Zoznam tabuliek........................................................................................................................49

Zoznam obrázkov......................................................................................................................49

Zoznam grafov..........................................................................................................................49

Zoznam príloh...........................................................................................................................50

Prílohy.......................................................................................................................................51

Úvod

Seminárna práca sa venuje vybraným rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, ktoré sú

všeobecne označované ako „emerging markets“. Keďže tieto krajiny sú rozmiestnené

prakticky po celom svete, vybrali sme reprezentantov z troch najdôležitejších svetadielov,

Ameriky, Európy a Ázie, pričom sme sa zaoberali hlavne ich vývojom za posledných

20 rokov.

Cieľom práce je podať informácie o hospodárskom vývoji krajín, ktoré v súčasnosti

kvalitou života a ekonomickej úrovne nie sú na prvých priečkach svetových rebríčkov, avšak

už niekoľko rokov či desaťročí zažívajú nadpriemerný ekonomický rozvoj. Tento rozvoj je

pravdepodobne jedinou cestou, ako pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov hocakej krajiny,

preto je dôležité vedieť, aké kroky treba podniknúť, aby krajina takýto rast zažívala

a dokázala z neho ťažiť. A práve z toho dôvodu sú „emerging markets“ v centre pozornosti

mnohých ekonómov a politikov, ktorí sa snažia pochopiť procesy vedúce k úspechu, aký

v súčasnej dobe zažívajú, aby ich následne mohli aplikovať i vo svojich krajinách, prípadne sa

vyhnúť chybám, ktoré boli rýchlym rastom zapríčinené.

Prvá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu „emerging markets“, čo je pre tieto krajiny

charakteristické a ktoré konkrétne štáty sa sem radia. Prekvapivým zistením bolo, že existuje

viacero prístupov a rôzne inštitúcie používajú rôzne metodiky pre zaradenie krajín pod tento

pojem, vybrali sme preto tri najpoužívanejšie.

Druhá kapitola sa venuje konkrétnym príkladom „emerging markets“ vo svete. Južná

Kórea ako zástupca ázijského kontinentu predstavuje podľa mnohých odborníkov typický

príklad „emerging markets“, Brazília je so svojím hospodárstvom a potenciálom adeptom na

jedného zo svetových lídra multipolárneho usporiadania a krajiny pobaltského regiónu

predstavujú malé otvorené ekonomiky, ktoré boli často dávané za vzor ostatným tranzitívnym

ekonomikám strednej a východnej Európy.

Záverečná kapitola je venovaná zhrnutiu jednotlivých krajín a širšieho regiónu,

a to juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Pobaltiu, popisuje aktuálnu situáciu

a východiská z krízy vo vybraných krajinách, identifikuje spoločné rysy i odlišnosti, ktoré sú

pre krajiny rôznych kontinentov charakteristické.

Prvú kapitolu spracovala Daniela Giľaková, na druhej kapitole pracovali Mojmír

Hloža (Južná Kórea), Lenka Pošvařová (Brazília) a Daniela Giľaková (Pobaltské štáty), tretiu

kapitolu napísal Mojmír Hloža.

4

1 Emerging economies

Pojem „emerging economies“ po prvýkrát použil ekonóm Svetovej banky Antoine van

Agtmael v 80. rokoch minulého storočia. V 90. rokoch 20. storočia sa tento termín začal už

bežne používať v ekonomickej terminológii. Vymedzenie tohto pojmu nie je jednoznačné.

Ani v súčasnosti neexistuje jednotná definícia, podľa ktorej by sa dalo jednoznačne určiť,

ktoré krajiny do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nie sú jej súčasťou. Navyše medzinárodné

organizácie s celosvetovou pôsobnosťou majú svoje vlastné kritériá, podľa ktorých zaradzujú

jednotlivé krajiny do skupiny tzv. „emerging economies“.

1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“

Jedným z hlavných kritérií pre zaradenie k tzv. rozvíjajúcim sa ekonomikám patrí

príjem na obyvateľa (hrubý národný produkt na obyvateľa). Pre „emerging economies“ je

typický nízky až stredný príjem na obyvateľa.1 Krajiny, ktoré spĺňajú príjmové kritérium

predstavujú približne 80 % svetovej populácie. Svetová banka ( World Bank – WB) rozdeľuje

podľa príjmu všetky krajiny sveta do 4 skupín, tak ako to môžeme vidieť v tabuľke č. 1.2

Tabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľa

Klasifikácia krajín podľa príjmu Príjem na obyvateľa Počet krajín

Nízky príjem ≤ 995 $ 40

Nižší stredný príjem 996 $ - 3 945 $ 56

Vyšší stredný príjem 3 945 $ - 12 195 $ 48

Vysoký príjem ≥ 12 196 $ 69

Zdroj: The World Bank: How we Classify Countries (vlastné spracovanie), 2010

Ďalším významným kritériom je ekonomický rast. Skupina tzv. „emerging economies“

sa vyznačuje relatívne vysokým rastom hrubého domáceho produktu. Práve z tohto dôvodu sú

„emerging economies“ považované za veľmi atraktívne. Ich ekonomický rast sa pohybuje na

takej úrovni ekonomického rastu, ako v priebehu 80. a 90. rokoch minulého storočia

dosahovali krajiny označované ako ázijské tigre.3

1 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].2 The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW: <http://data.worldbank.org/about/country-classifications> [cit. 2010-11-24].

3 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].

5

Pri hodnotení krajín sa ako ďalší faktor používa dosiahnutá úroveň rozvoja. Do tohto

kritéria sa radí otvorenosť ekonomiky, veľkosť ekonomiky a stav finančného trhu danej

krajiny. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa častokrát vyznačujú ekonomickou a politickou

nestabilitou a neistotou.4

Vo všeobecnosti za rozvíjajúce sa ekonomiky môžeme považovať práve tie krajiny,

ktoré smerujú k tomu, aby sa začlenili medzi rozvinuté ekonomiky. Rozvíjajúce sa trhy sú

atraktívne pre investorov, najmä preto, že im poskytujú možnosť vysokých výnosov

z investícií. Vysoká výnosnosť vyplýva predovšetkým z vysokej úrovne ekonomického rastu.

Na druhej strane sa však s investovaním v „emerging economies“ spája vyššie riziko, ktoré

súvisí s politickou nestabilitou, problémami s vnútornou infraštruktúrou, volatilitou menového

kurzu a obmedzenými možnosťami likvidity.5

Rozvíjajúce sa ekonomiky sa vyznačujú pomerne vysokou korupciu. S tým úzko

súvisí neschopnosť miestnej legislatívy túto korupciu efektívne odstrániť. V dôsledku toho

majú investície v „emerging economies“ prevažne krátkodobý a špekulačný charakter. Zlá

vymahateľnosť práva je jedným z faktorov, ktoré brzdia nárast dlhodobých investícií.6

1.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI

Index MSCI bol vytvorený spoločnosťou Morgan Stanley Capital International. Tento

index vyjadruje výkonnosť svetového akciového trhu.7 V prílohe č.1 sa nachádza obrázok,

ktorý zobrazuje rozdelenie krajín podľa MSCI indexu do 3 hlavných kategórií – rozvinuté

ekonomiky (developed markets), rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging markets) a hraničné

trhy (frontier markets).

Index MSCI má viacero podkategórií, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým svetovým

regiónom a krajinám. Konkrétne MSCI Emerging Economies (EM) Index sa vzťahuje

k rozvíjajúcim sa ekonomikám a slúži na vyjadrenie výkonnosti kapitálových trhov na

rozvíjajúcich sa trhoch sveta. Podľa MSCI EM indexu patrí do skupiny rozvíjajúcich sa

4 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].5 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].6 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].7 MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/> [cit. 2010-11-14].

6

ekonomík 21 krajín.8 V rámci ázijského regiónu sa do tejto skupiny radí Čína, India,

Indonézia, Kórea, Malajzia, Filipíny, Taiwan, Thajsko. Ďalej k rozvíjajúcim sa ekonomikám

patrí Brazília, Chile, Kolumbia, Peru a Mexiko, ktoré predsatvujú región Latinskej Ameriky.

Afrika má 3 zástupcov, ktoré sú podľa vyššie uvedeného indexu klasifikované ako „emerging

economies“ a to Maroko, Egypt a Južná Afrika. Do tejto skupiny patrí taktiež Turecko,

Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Rusko.9 Na nasledujúcom obrázku č. 1 môžeme vidieť

štáty, ktoré patria do skupiny tzv. „emerging economies“.

Obrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EM

Zdroj: Ferguson Oliver: Positive Market Performance, 2010

8 MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM> [cit. 2010-11-14].9 Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW: <http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets> [cit. 2010-11-14].

7

1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho

indexu

Dow Jones Index je „najznámejši a najpopulárnejší akciový index sveta.“10 Tento

index informuje o aktivite na akciovom trhu a vypočítava sa každý deň. Základom pre

výpočet jeho hodnoty je kurz akcií v ňom obsiahnutých.11

Spoločnosť Dow Jones vydáva okrem hlavného indexu - Dow Jones Industrial

Average (DJIA) veľké množstvo ďalších indexov. Ďalším významným indexom, ktorý

odráža vývoj na globálnej úrovni je tzv. Dow Jones Global Total Stock Market index. Tento

index zahŕňa 12 000 cenných papierov zo 65 krajín sveta a tým pokrýva rozvinutý a aj

rozvíjajúci sa trh. Týchto 65 krajín je rozdelených do 4 regiónov a na základe toho sa potom

vypočítavajú štyri hlavné regionálne indexy.12

Tabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu

Zdroj: Dow Jones Indexes: Dow Jones Total Stock Market Indexes, 2010

Uvedených 65 krajín je okrem toho rozdelených do dvoch skupín a to na rozvinté

ekonomiky (developed markets) a rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging economies).V tabuľke

10 ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D> [cit. 2010-11-14].11 TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW: <http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial-average> [cit. 2010-11-14].12 Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW: <http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Indexes_Brochure.pdf> [cit. 2010-11-14].

8

č. 2 sa nachádzajú tzv. „emerging economies“, ktoré sú do tejto kategórie zaradené na základe

Dow Jonsovho indexu. Podľa tohto kritéria sa za „emerging economies“ považuje 35 krajín

sveta.

Podľa Dow Jonesovho index patrí do kategórie „emerging economies“ o 14 krajín viac

ako podľa indexu MSCI Emerging Markets. Krajiny, ktoré sú zaradené do tejto skupiny

navyše v porovnaní s predchádzajúcim typom klasifikácie sú Argentína, Pakistán, Srí Lanka,

Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Maurícius. A okrem toho túto

skupinu tvoria aj štáty ako Jordánsko, Oman, Bahrajn, Katar, Kuvajt, Spojoné arabské

emiráty, ktoré reprezentujú región Stredného východu. Dow Jonesov index na rozdiel od

MSCI EM indexu nezahŕňa do kategórie rozvíjajúcich sa ekonomík Kóreu.

1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE

Global Equity Index Series

Ďalší z indexov, ktorý sa bežne používa na klasifikáciu krajín je FTSE Global Equity

Index Series ( FTSE = Financial Times Stock Exchange). Na základe tohto indexu sú

jednotlivé krajiny rozdelené do troch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria rozvinuté

ekonomiky ( developed economies). Druhá skupina pozostáva z krajín, ktoré patria do

kategórie rozvíjajúcich sa ekonomík ( emerging economies).  Poslednú tretiu skupinu tvoria

tzv. hraničné ekonomiky ( frontier economies).13 Rozdelenie krajín do jednotlivých skupín sa

nachádza v prílohe č. 2.

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch indexov, sa pri tomto členení skupina

„emerging economies“ navyše delí na dve podskupiny. Jednotlivé krajiny sú rozdelené do

podskupín na základe rozvinutosti trhovej infraštruktúry a podľa výšky hrubého národného

príjmu.14 Rozdelenie do podskupín je nasledujúce:

Pokročilé rozvíjajúce sa ekonomiky ( advanced emerging) - do tejto kategórie

patria krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré disponujú pokročilou trhovou

infraštruktúrou a krajiny s vysokým príjmom a menej rozvinutou trhovou

infraštruktúrou.

13 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].14 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05].

9

Sekundárne (druhotné) rozvíjajúce sa ekonomiky (secondary emerging) – táto

skupina pozostáva z krajín s nízkym a nižším stredným príjmom a

súčasne primeranou trhovou infraštruktúrou a krajiny s vyšším stredným príjmom,

ktoré majú menej rozvinutú trhovú infraštruktúru.15

V nasledujúcej tabuľke č. 3 môžeme vidieť rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík do

vyššie uvedených podskupín.

Tabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSE

Rozvíjajúce sa ekonomiky

Pokročilé ( advanced emerging) Sekundárne ( secondary emerging)

Brazília Chile

Maďarsko Čína

Mexiko Kolumbia

Poľsko Česká republika

Južná Afrika Egypt

Taiwan India

 

Indonézia

Malajzia

Maroko

Pakistan

Peru

Filipíny

Rusko

Thajsko

Turecko

Spojené Arabské Emiráty

Zdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification (vlastné spracovanie),

2010

Jednotlivé krajiny sú hodnotené pravidelne a v prípade potreby dochádza k zmenám v

ich zaradení do skupiny. Podľa poslednej správy, ktorá bola publikovaná v septembri 2010

bude Česká republika, Malajzia a Turecko od júna 2011 zaradené do kategórie pokročilých

rozvíjajúcich sa ekonomík.16

15 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05].16 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].

10

Okrem toho je možné v budúcnosti očakávať zmeny v statusoch ďalších krajín, ktoré

sú v súčasnosti na tzv. pozorovacej listine. Grécko môže zaznamenať zníženie úrovne a posun

z rozvinutej ekonomiky do pokročile sa rozvíjajúcej ekonomiky. Zhoršenie úrovne je

pravdepodobné aj v prípade Kolumbie, ktorá by mohla očakávať posun zo sekundárne sa

rozvíjajúcej ekonomiky na úroveň hraničnej ekonomiky.

Na druhej strane zlepšenie svojho statusu môže očakávať Ghana a Kazachstan, ktoré

by sa mohli začleniť medzi hraničné ekonomiky. Zároveň je pravdepodobné, že si polepší aj

Kuvajt, ktorý by sa tak mohol zaradiť medzi sekundárne sa rozvíjajúce ekonomiky. Svoju

pozíciu môže zlepšiť aj Taiwan a Thajsko. Pričom Thajsko by sa začlenilo k pokročilým

rozvíjajúcim sa ekonomikám a Taiwan by sa posunul do kategórie rozvinutých ekonomík.17

Zo súhrnného hodnotenia jednotlivých typov klasifikácie vyplýva, že niektoré z krajín

sú podľa všetkých troch typov klasifikácie považované za tzv. „emerging economies“.

Konkrétne ide o tieto krajiny: Brazília, Chile, Kolumbia, Mexiko, Peru, Čína, India,

Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Turecko,

Egypt, Južná Afrika a Maurícius. Zároveň môžeme pozorovať, že klasifikácia podľa Dow

Jonesovho indexu zahŕňa do kategórie „emerging economies“ najväčší počet krajín a to 35

štátov. Podľa MSCI indexu je za „emerging economies“ považovaných 21 krajín a podľa

posledného uvedeného indexu FTSE to je 22 krajín.

17 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].

11

2 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete

V druhej kapitole sa zameriame na konkrétne krajiny, ktoré patria do kategórie

„emerging economies“. V rámci ázijského regiónu popíšeme Južnú Kóreu. Spomedzi krajín

Latinskej Ameriky sme vybrali Argentínu a európsky región reprezentujú pobaltské štáty.

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať hlavne hospodárskemu vývoju týchto krajín od

90. rokov 20. storočia.

2.1 Južná Kórea

V súčasnosti patrí Kórea s takmer 50 miliónmi obyvateľov medzi 20 hlavných

ekonomík sveta. Má pomerne vysoký príjem na obyvateľa ($29 790 PPP, 49. na svete)18, no

stále sa radí medzi „emerging economies“ (podľa MSCI) s jedným z najrýchlejšie rastúcich

HDP. Už v 60. rokoch sa rozhodla profilovať sa ako exportne založená ekonomika a dnes

patrí medzi 10 najväčších svetových exportérov (aj importérov). Ako jedna z mála

rozvinutých krajín sa dokázala vyhnúť recesii počas globálnej finančnej krízy a po

hospodárskych rastoch 2,3 % a 0,2 % v rokoch 2008 a 2009 jej pred pár mesiacmi MMF

zvýšil predpoveď rastu HDP na 6,1 % v roku 2010.19

Poľnohospodárstvo tvorí 2,6 % HDP, priemysel 36,7 % a služby takmer 60,7 %.

Hlavnými priemyselnými obormi sú elektronika, textil, telekomunikácie, výroba automobilov,

chemický priemysel, výroba lodí a ocele. Je najväčším výrobcom polovodičov na svete.20

2.1.1 Obdobie 1960 - 1990

Od začiatku 60. rokov bol ekonomický rast podporovaný vládou, viac ako v Japonsku

alebo na Taiwane. Prvoradým cieľom bola maximalizácia hospodárskeho rastu, pretože

Severná Kórea bola v 60. rokoch ekonomicky aj vojensky silnejšia a rast bol považovaný za

nevyhnutný pre prežitie.

Stratégia bola jasná – orientácia na zahraničie, na priemysel a na hospodársky rast.

Slovné spojenia ako „export na prvom mieste“ a „budovanie krajiny cestou exportu“ boli 18 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].19 Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%.Dostupné z WWW: < http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html> [cit. 2010-11-23].20 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].

12

súčasťou päťročných plánov. V histórii krajiny môžeme vysledovať niekoľko fáz

priemyselnej politiky.21

Každá podpora bola viazaná na exportné výkony. V prípade Južnej Kórei odrážala

rozvíjajúca sa exportná štruktúra komparatívnu výhodu oveľa bližšie, ako je tomu všeobecne

v pri ochranárskych ekonomikách.

Graf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 -1991

Zdroj: KAI-SUN, Kwong: Industrial Development in Singapore, Taiwan, and South Korea,

2001

V 70. rokoch sa vláda zamerala na podporu 6 priemyselných odvetví (podporovali sa

však už predtým), menovite strojársky, lodiarsky, elektrický, oceliarsky,

petrochemický priemysel a priemysel farebných kovov.22 Posledné tri boli vybrané kvôli

tomu, aby sa Kórea stala sebestačná, na týchto odvetviach bola totiž dovtedy nezvyčajne

importne závislá. Ostatné boli vybrané, pretože boli technologicky náročné.

Mimoriadny hospodársky rast bol dôsledkom jedinečnej stratégie – podpory exportu.

Keď bolo množstvo pracovnej sily veľké a platy nízke, rýchlo vybudovali exportne

orientovaný ľahký priemysel. Keď zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť oproti

novoindustrializovaným krajinám s ešte nižšími mzdami, presunuli sa k ťažkému

a chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalo

medzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažili

usmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.23

21 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.22 Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea> [cit. 2010-11-23].23 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.

13

V porovnaní s ostanými krajinami, medzi rokmi 1980 a 1993 klesal podiel priemyslu na HDP

v Singapure, Hong Kongu i na Taiwane, v Kórei však pokračoval v raste.

2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza

V 90. rokoch bola Kórea jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín za uplynulé tri

desaťročia. HDP na hlavu zvýšila z 80 USD v roku 1960 nad 15.000 USD v roku 1997.24

V roku 1994 bola druhá vo výrobe lodí s spotrebnej elektroniky, tretia vo výrobe polovodičov

a šiesta vo výrobe automobilov.25 Týmto ohromným úspechom bola Kórea vzorom pre ostatné

rozvíjajúce sa krajiny.

Tabuľka č. 426: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 - 1997

Rok 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997

Reálny rast HDP 9,155 9,393 5,876 6,134 8,537 9,169 6,999 4,651

Nezamestnanosť 2,458 2,45 2,525 2,9 2,475 2,067 2,058 2,617

Inflácia 8.573 9.334 6.212 4.801 6.266 4.481 4.925 4.439

Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010

Ako ukazuje tabuľka č. 4, priemerný hospodársky rast v rokoch 1990 až 1997 bol

7,5 %, nezamestnanosť dosahovala v priemere 2,5 %, čo indikovalo plnú zamestnanosť. Tieto

ukazovatele boli dlhodobo priaznivé a neexistovali významnejšie známky zmeny.

Prinajhoršom sa dalo očakávať postupné spomalenie rastu, ktoré by kopírovalo rast

rozvinutých ekonomík. Z tohto hľadiska bol náhli negatívny dopad Ázijskej krízy na kórejskú

ekonomiku absolútne nečakaný.

Kríza v juhovýchodnej a východnej Ázii v roku 1997 bola pre väčšinu krajín regiónu

najväčšou za posledných 50 rokov. Po desaťročiach hospodárskeho rastu a mnohých

náznakoch nastávajúcej ázijskej ekonomickej dominancie znamenala kríza závažný šok pre

región a firmy operujúce v ňom.27

Pre Kóreu bola kríza špecificky náročná. Štyri najviac postihnuté krajiny boli Thajsko,

Indonézia, Malajzia a Kórea. Dopad na kórejskú ekonomiku sa významne líšil z toho dôvodu,

24 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].Wikipedia [online]. Asian financial Crisis. Dostupné z WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/1997_Asian_Financial_Crisis#South_Korea> [cit. 2010-11-23].25 LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Korean experience.1997. 324 s26 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].27 K. Singh and G. Yip, Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s.

14

že zvyšné tri krajiny boli členmi ASEANu, ktorý integroval ich trh s tovarom. Kórea členom

nebola a jej ekonomika takisto nie je s týmito štátmi výrazne previazaná. Preto keď kríza

v júli 1997 udrela respektíve sa prvýkrát prejavili jej známky, dôvody očakávať ju aj v Kórei

neboli veľké.

Namiesto toho bola Kórea skôr prirovnávaná ku Hong-Kongu, Singapuru a Taiwanu

(zvyšné tri niekdajšie ázijské tigre). Hoci v septembri 1997 sa určité známky ekonomického

spomalenia ukázali, existovala všeobecne silná dôvera že nie sú závažné a že nebudú viesť

k žiadnej veľkej kríze. Dôkazom je napríklad  článok v Business Korea zo septembra 1997:

„A slowdown, Yes… But not a crisis“. I údaje z roku 1997 tomu príliš nenasvedčovali.

V roku 1998 boli však už efekty krízy viditeľné. Ekonomika za rok prepadla o 6,7 %, won

stratil približne 40 % a nezamestnanosť sa strojnásobila.28

Kórea sa však z krízy rýchlo dostala a na konci roka 1999 sa ekonomické oživenie

valilo naprieč všetky očakávania, väčšiu hrozbu skôr predstavovala inflácia, tá sa však už

kontrole nevymkla, ako ukazuje nasledujúca tabuľka.29

Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002

Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002

Reálny rast HDP 4,651 -6,854 9,486 8,486 3,973 7,15

Inflácia 4,439 7,513 0,813 2,259 4,067 2,762

Nezamestnanosť 2,617 6,95 6,583 4,425 4,017 3,283

Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010

Hospodársky rast takmer 9,5 % za rok 1999 bol najväčší za celé desaťročie,

nezamestnanosť za november klesla na 4,6 %, čo bolo 21 mesačné minimum (pre porovnanie

– vo februári bola 8,6 %) a kórejská centrálna banka dokonca dvakrát varovala pred

prehriatím ekonomiky. Standard & Poor's zvýšila úverový rating pre Kóreu na úroveň spred

krízy. Svedectvom je opäť novinový článok - BusinessWeek. Korea: A supersonic recovery30

z 6. decembra 1999.

28 ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of the Korean economic crisis.Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=1553258020&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype=a> [cit. 2010-11-23].29 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].30 Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW: <http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm> [cit. 2010-11-23].

15

2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza

Od roku 2000 dosahovala Kórea reálny rast HDP v rozmedzí 2,2 % až 8,5 %, prvé

dôsledky krízy zaznamenala v štvrtom štvrťroku 2008, kedy HDP prepadlo o 17 %, čo bolo

viac než dvojnásobne v rámci krajín OECD. 31

Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 - 2010

Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010

Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmeny

Rok Rast exportov (%) Rast importov (%) Saldo (mil. USD)

2000 19.9 34.0 11 786

2001 -12.7 -12.1 9 341

2002 8 7.8 10 344

2003 19.1 17.6 14 991

2004 31.0 25.5 29 382

2005 12.0 16.4 2 318

2006 14.4 18.4 16 082

2007 14.1 15.3 14 643

2008 13.6 22.0 -13 267

2009 -13.9 -25.8 40 449

Zdroj: Korea International Trade Association: Trade Statistics, 2010

Prepad bol spôsobený hlavne poklesom zahraničného obchodu, hlavne kvôli stredne

a vysoko technologický náročným výrobkom.32 Ekonomický prepad bol ďalej sprevádzaný

odlivom zahraničného kapitálu. Od roku 1998 sústavne vykazovala prebytky zahraničného

obchodu, v roku 2008 však kvôli kríze zaznamenala deficit vo výške 13 mld. USD.33

31 IMD [online]. IMF Data Mapper.Dostupné z WWW: < http://www.imf.org/external/datamapper/index.php> [cit. 2010-11-23].32 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].33 KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>

16

V roku 2009 exporty klesli, avšak importy klesli ešte viac, v dôsledku čoho

zaznamenala krajina najvyšší obchodný prebytok za posledných 50 rokov. Pre rok 2010 je už

predpokladaný prudký 30% rast ako importov, tak exportov.

Nasledujúca tabuľka ukazuje zmenu vybraných ekonomických ukazovateľov štvrtého

kvartálu 2008 a štvrtého kvartálu 2009. Kórejská mena, won, za toto obdobie stratil 31 % zo

svojej hodnoty (druhý najväčší prepad po Islande). Táto výrazná depreciácia výrazne pomohla

k zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti, reálne exporty sa zvýšili o 10 % (opäť

druhé najvyššie číslo spomedzi sledovaných krajín) a v rebríčku svetových exportérov sa

krajina posunula z 12. na 9. miesto. Napríklad pokiaľ ide o vývoz polovodičov a elektrických

zariadení, objem exportov sa v tomto období zdvojnásobil. Kórea zaznamenala najrýchlejší

rast reálneho HDP spomedzi sledovaných krajín za toto obdobie, 6,1 %.

Tabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009

Zdroj: Economic Survey of Korea

Silný rast domáceho dopytu zohral taktiež dôležitú úlohu v ekonomickej obnove,

odrážajúc tri faktory:

Rastúce exporty udržali zamestnanosť i úroveň investícií do strojov a zariadení.

Problémy na finančnom trhu boli relatívne malé vďaka dobrému stavu finančných

inštitúcií.

[cit. 2010-11-23].17

Fiškálne výdaje explicitne stanovené na stimuláciu krízou zasiahnutej ekonomiky boli

najväčšie spomedzi krajín OECD, čo malo pozitívny vplyv na vládne výdaje

a investície (-> najrýchlejší rast fixných investícií v rámci OECD v roku 2009).

Vplyv na zamestnanosť: + 250 tisíc nových pracovných miest pre zraniteľné skupiny,

+ 99 tisíc internship programov pre absolventov, + 276 tisíc krátkodobých zamestnaných vo

verejnom sektore. Odhaduje sa, že bez týchto opatrení by miera nezamestnanosti bola na

úrovni 4,3 %, namiesto 3,6 %, zmena tohto ukazovateľa tak bola najnižšia (menej ako 1 %) v

OECD.

Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytu

Zdroj: Economic Survey of Korea

Silné stránky

Silný exportný sektor

Pravdepodobne najsilnejšou stránkou Kórei je jeho exportná sila. Ako bolo uvedené,

krajina patrí v súčasnosti k desiatke najväčších exportérov, nachádza sa pred Ruskom,

Kanadou i Britániou. Hlavnými vývoznými artiklami sú polovodiče, bezdrôtové

18

telekomunikačné prístroje, motorové vozidlá, počítače, oceľ, lode a produkty

petrochemického priemyslu.34

Ekonomické reformy

Najťažším obdobím bola pre Kóreu ázijská kríza. Vďaka ekonomickým reformám

a reštrukturalizácii finančného sektoru sa však z tohto obdobia rýchlo dostala. Na jednej

strane bolo mnoho bánk znárodnených, na strane druhej však došlo k liberalizácii na

kapitálovom a devízovom trhu. Hlavným dôsledkom bolo získanie makroekonomickej

stability.

Nové iniciatívy pre tvorbu pracovných miest

V januári 2009 vláda identifikovala 5 odvetví služieb – zdravotníctvo, vzdelávanie,

zelené investície, software a turizmus35 – pre ktoré vypracovala stratégie rozvoja. Jedna

časť z nich bola zvolená kvôli vysokej pridanej hodnote a vysokému rastovému

potenciálu, druhá časť kvôli podpore zamestnanosti. V ekonomike Kórei hrá štát

významnú rolu a podobné stratégiu majú vyššiu váhu v porovnaní s tými českými alebo

slovenskými. Dôkazom je hospodárska politika za posledných 50 rokov (napríklad keď

v krajine zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť, presunuli sa k ťažkému

a chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalo

medzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažili

usmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.36)

Zóny voľného obchodu

Ďalšie kroky vo zvyšovaní medzinárodnej konkurencieschopnosti sa odrážajú vo

vytváraní obchodných partnerstiev a zón voľného obchodu (FTA). FTA v súčastnosti

pokrýva 15 % medzinárodného obchodu (Čile, Singapur, EFTA, ASEAN)37, nedávno

bola podpísaná FTA s EÚ (vôbec najrozsiahlejšia, akú kedy EÚ uzavrelo)38. FTA mala

byť v tejto dobe uzavretá i s USA, k dohode však nedošlo a jednania stroskotali. Ďalej

prebiehajú jednania s Austráliou, Kanadou, Kolumbiou, Japonskom, Mexikom, Novým

Zélandom a GCC. Zvažujú sa FTA i s Čínou, Izraelom, Tureckom, Ruskom, Mercosurom

34 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].35 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].36 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea 2001. 267 s.37 ?OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].38 Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu. Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm> [cit. 2010-11-23].

19

a Juhoafrickou colnou úniou. Zóny voľného obchodu môžu napomôcť rýchlejšiemu rastu

PZI.

Slabé stránky

Klesajúce toky PZI

Regulácie pre PZI sú v porovnaní so susednými krajinami zastarané. Napriek vysokému

hospodárskemu pokroku Kórea nepriťahuje odpovedajúce množstvá PZI a zaostáva za

Japonskom i Singapurom. S tým, ako sa India stáva ďalším svetovým hráčom bude pre

Kóreu priťahovanie PZI ešte ťažšie. Naopak, otvorené prejavy odporu, nedostatočná

transparentnosť a prehnané regulácie spôsobili odliv niektorých PZI. Napriek vysokej

otvorenosti je úroveň integrácie so svetovou ekonomikou stále na nízkej úrovni, hlavne

pokiaľ ide o úroveň dovozov, podielu zahraničných pracovníkov a zásoby PZI.39 V roku

2008 tvorili PZI iba 8 % HDP – tretia najnižšia úroveň v OECD. Navyše, do sektoru

služieb z nich smerovalo menej ako polovica (čo je druhý najnižší podiel). Aby Kórea

dosiahla vyššiu úroveň, je nutné, aby znížila obmedzenia na pohyb PZI, vrátane napríklad

stropu pre zahraničné podiely v kľúčových sektoroch.

Nízka úroveň konkurencie

Po ázijskej kríze urobila Kórea veľké skoky v oblasti ekonomických reforiem. Krajina

však stojí ešte pred druhou časťou trhovo orientovaných reforiem - urobiť domáci trh

konkurencieschopnejším. Malé a stredné podniky zamestnávajú takmer 80 % ľudí a

tvoria 40 % vývozu, ale sú stále pod vládnymi reguláciami a ochranou pred konkurentmi

z iných rýchle sa rozvíjajúcich krajín. V tejto oblasti urobila v období rokov 2008 a 2009

krajina výrazný pokrok, keď sa podľa štúdie Svetovej banky „náklady na začatie

podnikania“ posunula zo 126. na 53. miesto vo svete.40

Nízka produktivita práce

Produktivita práce je iba polovičná v porovnaní s prvou polovicou priemeru OECD

a populácia starne rýchlejšie ako väčšina krajín OECD, podiel ľudí nad 65 rokov sa zvýši

medzi rokmi 2000 a 2018 zo 7 % na 14 %.41 Udržanie rýchlosti zvyšovania úrovne HDP

na hlavu závisí práve na zužovaní veľkej medzery medzi produktivitou práce a prepadom

množstva pracovnej sily. Jedným zo zámerov vládnej politiky v dlhodobom hľadisku je

39 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].40 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].41 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].

20

zvýšenie produktivity práce v terciárnom sektore, resp. v sektore mimo spracovateľský

priemysel. Sektor služieb je pomerne malý (60 % HDP, 67 % zamestnaných), druhý

najnižší v OECD. Kórejská ekonomika tak výrazne závisí od spracovateľského priemyslu

– z 30 najväčších podnikov pôsobia len 4 v sektore služieb (v USA 12). Kórejský

výnimočný ekonomický rast za posledných 50 rokov bol aj dôsledkom úspešných

inovácií v spracovateľskom priemysle. Pre udržanie dynamiky je potrebné rozšíriť

inovácie i na ostatné sektory hospodárstva, hlavne služby. V roku 2007 vydala Kórea na

vedu a výskum 3,2 % HDP (4. najvyššie výdaje z OECD), do sektoru služieb však šlo iba

7 %, čo je najmenej spomedzi OECD (priemer je 35 %).42

2.2 Brazílie

Brazilská federativní republika představuje svou rozlohou (8 514 215 km2) a svým

počtem obyvatel (201 mil. – rok 2010) pátou největší zemi světa. Z hospodářského hlediska

se jedná o osmou největší ekonomiku, co se HDP týče a devátou největší svým výsledkem

parity kupní síly a předpokládá se, že její síla bude stále růst.43

Svoji ekonomickou sílu upevňuje svým členstvím v mnoha mezinárodních a

regionálních integracích. Jedná se například o Mezinárodní obchodní organizaci WTO,

Mezinárodní měnový fond IMF, Světová banka WB, regionální uskupení MERCOSUR,

Skupiny Rio, Amazonského paktu a další.

2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000

Ekonomika Brazílie si prošla mnoha ekonomickými událostmi od nadvlády

Portugalska v 16. století až po o dvě století později dosažením nezávislosti a zrušením

otroctví. V roce 1930 se začala Brazílie transformovat do moderní, industrializované

ekonomiky. V 80. letech 20. Století převažovala v Brazílii ochranářská politika až nástup

prezidenta Fernanda Collora v roce 1990 znamenal pro Brazílii zlepšení efektivity

průmyslové výroby, rozvoj exportu a především řadu tržních reforem s cílem formovat na

fungující tržní ekonomiku. Mezi lety 1989 a 1994 tak došlo k více než trojnásobnému snížení

celních sazeb z 45 % na 14 % (před rokem 1989 činily určité celní sazby ještě 85 %).

Collorova vláda se snažila zvýšit konkurenceschopnost domácího trhu a přilákat do země

42 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].43 CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/br.html> [cit. 2010-11-23].

21

potřebný zahraniční kapitál. Bohužel v této oblasti byl vidět pouze nepatrný výsledek. Většího

úspěchu dosáhla vláda pod vedením Fernanda Henrique Cardosa, autora Plano Real.44

Struktura HDP

I přes fakt, že Brazílie je označována za zemědělskou velmoc díky výhodným

klimatickým podmínkám (pravidelným srážkám, permanentnímu slunečnímu svitu a

dostatkem zásob vodních zdrojů) podíl primárního sektoru na hrubém národním produktu se

rok od roku snižuje. Podíl zemědělského sektoru na HNP klesl z 11% (1990) na 6% (2009).

Ve stejném období vzrostl poměr průmyslu na HNP o téměř dvojnásobek. Světovou

jedničkou je v produkci a vývozu cukrové třtiny, etanolu, tropických plodin, kávy a hovězího

masa. Nejvíce přispívá do HDP sektor služeb se 68,5 % následovaný průmyslem

s 25,4 % (2009).45

Graf č. 3: Struktura brazilského HDP

Zdroj: CIA World Fact Book: Brazil (vlastní zpracování), 2010

44 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.45 CIA Factbook[online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/docs/profileguide.html> [cit. 2010-11-23].

22

Inflace

V období mezi lety 1990 a 1993 byla brazilská ekonomika pod vlivem hyperinflačního

dědictví let sedmdesátých a osmdesátých. Vláda pro záchranu ekonomiky představila

stabilizační plán, který spočíval například v osmnáctiměsíčním zmrazení cen a finančních

aktiv v soukromém sektoru, zavedení prozatímní daně či redukci počtu státních zaměstnanců.

Mimo jiné měl také odstranit omezení volného podnikání a privatizovat státní podniky.

Nicméně tento plán zůstal pouze návrhem, neboť nezískal podpory mezi politiky.

Makroekonomický ukazatel HDP tak v roce 1990 poklesl o 4%, o rok později se zvýšil o

1,1% a v roce 1992 opět snížil o 0,9%. V roce 1993, kdy inflace dosáhla neuvěřitelných

5000% , bylo jasné, že musí být učiněny určité kroky, které by vedly k oživení ekonomiky.

Nová vláda pod vedením Itamara Franca sestrojila nový stabilizační plán (Plano Real)

spočívající v bodech:

přijmutí měny „Real“, která byla zavěšena na americkém dolaru, místo tehdejšího

„cruzeiro“. Centrální banka ho držela na nadhodnocené úrovni (docházelo ke

zlevňování importovaných statků)

restriktivní fiskální a monetární politika

snížení výdajů veřejného rozpočtu o 2 %, zvýšení daňových sazeb o 5 %

Tento nový stabilizační plán se dočkal úspěchu v podobě jednociferného procenta

inflace a růstu HDP avšak díky přílivu kapitálu v roce 1994 a 1995 nezabránil zhodnocování

reálného směnného kurzu, které znamenalo díky zvýšené domácí poptávky růst deficitu

běžného účtu.46

Tabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-20091990 1991 1994 1997 2002 2005 2007 2009

Nezaměst-

nanost 11,70% 16% 13,80% 14% 13,80% 11,50% 9,60% 8%

Inflace 1539% 2938% 2700% 7% 8% 7,50% 3% 6%

Zdroj: Index mundi: Brazil unemployment rate, 2010

Růst deficitu veřejného rozpočtu a běžného účtu

Další problém, kterému musel Plano Real čelit, byla mexická krize v roce na přelomu

1994-1995, asijská finanční krize v roce 1997 a o rok později finanční kolaps v Rusku.

46 Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend. Dostupné z WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm> [cit. 2010-11-23].

23

Všechny uvedené události vyvolaly zvýšení znepokojení zahraničních investorů o udržitelnost

makroekonomického vývoje celého jihoamerického regionu.

Po roce 1995 docházelo k postupné depreciaci, která v lednu v roce 1999 vyvrcholila

brazilskou měnovou krizí, při níž Real zažil svou nejvyšší devalvaci a prudce kolísal. Ve

snaze zastavit pokles kurzu byly až dvojnásobně zvýšeny úrokové sazby.

Vedle vysokého deficitu běžného účtu Brazílii nenahrával ani růst deficitu veřejného

rozpočtu. Bylo nutné přijmout balíček vládních výdajových škrtů a zvýšit daňové sazby, které

měly vygenerovat přebytek ve výši 2,6 % HDP. Pro zajištění dostatečné likvidity poskytl

Mezinárodní měnový fond společně s dalšími institucemi půjčku ve výši $41,5 mld.

V listopadu 1999, oznámila brazilská centrální banka konec zavěšení měny Real na

americký dolar a následný přechod na plovoucí kurz realu vůči americkému dolaru. Zásah

MMF snížil podíl zadlužení Brazílie vůči HDP na 48% a ujistil investory o dodržování přísné

fiskální a monetární politiky.47

Zajímavým faktem je růst brazilské ekonomiky o jedno procento v roce 2001 i přes

probíhající argentinskou ekonomickou krizi, která vyvolala spolu s obavami investorů prudký

pokles hodnoty realu.

2.2.2 Ekonomický brazilský boom

Ekonomický boom zažívá Brazílie za dob vládnutí Luise Inácio Lula da Silva, který

byl do čela vlády zvolen v roce 2002 a znovu zvolen roce 2006. V roce 2004 činil růst HDP

5,7%, o rok později 3,2% a například v roce 2006 4%. Od 1.1.2011 ho má nahradit jeho pravá

ruka Dilma Rousseff.

Za vlády Luly docházelo především k makroekonomickým reformám, reformy

strukturální se spíše opomíjely. Důvodem je stejně jako v ostatních zemích podstatně větší

vliv vlády na fiskální a monetární politiku nežli na strukturální reformy. K prosazení

strukturálních reforem je v případě Brazílie nutné schválení fragmentovaným a obtížně

kontrolovatelným kongresem. Mikroekonomické reformy podněcují zájmové skupiny, které

nutí vládu přijmout určitý kompromis či reformní úmysl zcela zrušit.48

47 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.48 Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter Wirtschaftspolitik? Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB?addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=true&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE-PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD> [cit. 2010-11-23].

24

Graf č 4: Změna HDP Brazílie v %

Zdroj: Trading economics: Brazil Gross Domestic Product, 2010

Velký úspěch sklidil velkorysí vládní Program urychlení růstu (PAC), který byl

spuštěn v roce 2007. „Jeho součástí jsou investice do dopravní infrastruktury, obnovy měst či

na vodohospodářské projekty. Klasický keynesiánský přístup – s pomocí státních peněz se

rozhýbala kola hospodářství.“ V prvních čtyřech letech programu (2007-2010) se počítá

s projekty za 504 miliard realů (ca. 5 bilion Kč). Přestože část programů stále ještě nebyla

dokončena, rozjíždí Brazílie už další kolo investic. V další fázi má v plánu utratit ještě dvakrát

tolik. Juan Pinto Ribeiro z mexické vládní agentury pro podporu obchodu ProMéxico tvrdí, že

převážná část peněz bude investována v oblasti dopravní infrastruktury, která stále

komplikuje působení některých investorů. Nezaměstnanost například klesla v na 6,2%,

zatímco ještě v roce 2006 dosahovala dvojciferných čísel. Nyní dosahuje 8,1 %.

Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance Brazílie

Zdroj: UN Comtrade: Brazilian imports, Brazilian exports, Trade balance, 2010

25

Významný podíl na vzestupu této jihoamerické ekonomiky hraje vysoká čínská

poptávka, která v roce 2009 poprvé předčila poptávku USA. Čína má největší zájem o

brazilské nerostné suroviny, především pak železné rudy (1/3 veškerého exportu do Číny).

Objem vývozu železné rudy se ve srovnání s minulým rokem zvýšil až o trojnásobek. Druhou

nejčastější vývozní surovinou do Číny se stala sója se třiceti procenty následovaná ropou

(14%). Saldo zahraničního obchodu je od roku 2001 kladné a v roce 2009 činilo $25 mld, což

představuje pouze jedno procentní meziroční růst oproti roku 2008. Hlavním důvodem

poklesu je globální finanční krize, díky níž se snížily světové ceny nerostných a

zemědělských surovin a zároveň poklesla poptávka po komoditách.49Tradičními obchodními

partnery Brazílie kromě Číny je USA, Argentina, Německo a Nizozemí. V posledních letech

dochází také k expanzi na netradiční trhy (Afrika, Východní Evropa).50

V roce 2008 se Brazílie stala čistým věřitelem a její hospodářská stabilita přesvědčila

ratingové agentury Moody´s, Fitch a S&P o udělení statusu „investment grade“. Brazílie je

považována za největšího příjemce PZI v Latinské Americe. Největším zahraničním

investorem jsou pro Brazílii Spojené státy americké.51 Překážkou pro rozvoj investic je

označován vedle vysoké korupce a kriminality také stav byrokracie, která se podle poslední

zprávy z Doing Business (Světová banka) umístila až na 129. místě z celkových 183

zúčastněných zemí. Jako příklad „zkostnatělé“ byrokracie může posloužit procedura založení

firmy, která trvá 120 dní (průměr OECD 12 dní).52

Rezervy Brazílie

V roce 2008 se až 28 % obyvatelstva Brazílie nacházelo v chudobě, na což se Brazílie

snaží reagovat zvýšením sociálních výdajů. V roce 2005 bylo investováno brazilskou vládou

do oblasti sociální podpory 21,9 % HDP, zatímco ještě v roce 1990 toto číslo činilo 19% z

HDP. Co se sociální politiky Brazílie týče, je vůči obyvatelům velice štědrá. Existuje mnoho

různých programů podporující například rodiny farmářů, poptávku po statcích, komunální

správy v nejchudších regionech či rodiny se školou povinnými dětmi, které obdrží v přepočtu

2500 Kč.53 Oblast vzdělání, je dalším okruhem, na který by Brazílie měla zapracovat.

49 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-4950 Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/> [cit. 2010-11-23].51 US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm> [cit. 2010-11-23].52 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4953 Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil. Dostupné z WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress-papers/lasa2009/files/LeuboltBernhard.pdf> [cit. 2010-11-23].

26

Průměrně činí školní docházka v Brazílii sedm let a podle výsledku PISA studie se místní žáci

umístili na nezáviděhodném 54. místě ze 57. zúčastněných zemí. Dalším negativním

ukazatelem Brazílie je hodnota negramotnosti místních obyvatel, kterých v zemi žije až 12%

z celkového obyvatelstva (2004), přičemž například v Rusku nebo v Jižní Korey toto číslo

dosahuje mnohonásobně menších hodnot (0,3% a 2,1%).54

Brazílie versus BRIC

Srovnáme-li růst HDP rozvíjejících se zemí BRIC, je možné zpozorovat určitý

zaostávání Brazílie za ostatními členskými zeměmi tohoto uskupení. Například ukazatel růstu

HDP Indie v roce 2005 byl čtyři krát vyšší (8,4%), ukazatel Číny dokonce pět krát vyšší

(9,9%) než brazilský (2,3 %). Brazílie dle mého názoru by mohla dosáhnout lepších výsledků

soustředěním se na oblast snižování chudoby a snížením svého zadlužení.55

Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009

1991 1998 2001 2003 2005 2007 2009

Indie 6% 5% 5,2% 8,6% 8,4% 9,0% 7,4%

Čína 3,80% 6,80% 8,3% 10,0% 9,9% 13,0% 9,1%

Rusko -3,30% -3,20% 5,1% 7,3% 6,4% 8,1% -7,9%

Brazílie 5,10% -1,84% 1,3% 0,5% 2,3% 2,4% -0,2%

Zdroj: Trading economics: BRIC Gross Domestic Product (vlastní zpracování), 2010

Výzvy pro Brazílii

Velkou výzvu pro Brazílii představuje mistrovství ve fotbale v roce 2014 a olympijské

hry o dva roky později, které si vyžádají ohromné výdaje. Experti avšak varují před

nekontrolovatelným nárůstem výdajů vlády, stejně jako na rostoucí závislosti exportu surovin

do Číny. Při splasknutí čínské bubliny, by Brazílie mohla být vážně ohrožena. Nevýhodu

představuje pro brazilské exportéry oslabující dolar, jež vůči brazilské měně, real, oslabil od

června tohoto roku o dvanáct procent a snižuje tak konkurenceschopnost domácího zboží na

zahraničním trhu. „Vláda se nyní zvyšováním daní na finanční operace ze zahraničí snaží

omezit příliv peněz, které jdou za vysokými brazilskými úrokovými mírami. A tím

zpevňování realu zastavit“.

54 CIA Factobook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ks.html, https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html> [cit. 2010-11-23].55 IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth. Dostupné z WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm> [cit. 2010-11-23].

27

Vedle sportovních událostí se je možné očekávat povýšení energetického koncernu

Petrobas na čtvrtého největšího ropného producenta. V podmořských hlubinách u brazilského

pobřeží „čeká“ na Brazílii přibližně 8000-12 000 mld. litrů ropy.56

2.3 Pobaltské štáty

Názov Pobaltské štáty dnes označuje tri krajiny – Estónsko, Lotyšsko, Litva, ktoré

ležia na severovýchode Európy a na východnom pobreží Baltského mora. Ich geografické

umiestnenie môžeme vidieť na obrázku č. 2. Všetky tri krajiny sa svojou rozlohou radia

medzi relatívne malé štáty. Spoločne zaberajú plochu o rozlohe 175 000 km2. Rovnako aj

počtom obyvateľov patria medzi pomerne malé krajiny. Všetky tri pobaltské štáty majú

spoločne takmer 6 914 000 obyvateľov.57

Obrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátov

Zdroj: Encyclopaedia Britannica: Baltic states, 1994

Pobaltské krajiny spája okrem geografickej blízkosti aj spoločná kultúra, história

a ekonomický vývoj. Z toho vyplývajú veľmi blízke vzťahy a väzby medzi jednotlivými

štátmi navzájom. Na základe paktu Ribbentrop – Molotov, ktorý bol uzavretý medzi

Nemeckom a Sovietskym zväzom, boli všetky tri pobaltské štáty v roku 1940 obsadené

56 Týdeník Ekonom. Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4957 Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW: <http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/> [cit. 2010-11-18].

28

Sovietskym zväzom. V rokoch 1941 – 1944 došlo k zmene a krajiny boli okupované

Nemcami. Rok 1944 v histórii Estónska, Lotyšska a Litvy znamenal opäť návrat pod

sovietsku okupáciu, ktorá trvala nasledujúcich štyridsaťšesť rokov. V tomto období

dochádzalo k rusifikácií obyvateľstva. Rusifikácia je jednou z príčin, ktorá stojí za napätými

vzťahmi s Ruskom ešte aj dnes. V 80. rokoch sa začal formovať boj pobaltských štátov za

nezávislosť. Tento boj za nezávislosť bol koordinovaný v rámci Baltského zhromaždenia.58

Na začiatku 90. rokov, po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík, získali

pobaltské krajiny nezávislosť. Ako prvá získalo nezávislosť Litva a to hneď 11. marca 1990.

Potom nasledovalo Estónsko 20. augusta 1990 a o deň neskôr aj Lotyšsko. Po tom, čo bola

uznaná nezávislosť všetkých troch krajín, stali sa súčasťou Organizácie spojených národov

(OSN).59 Prvým krokom ku spolupráci medzi novo vzbiknutými pobaltskými krajinami sa

stala Zmuva o hospodárkej spolupráci medzi Estónskom, Lotyšskom a Litvou.60

2.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia

V nasledujúcej podkapitole zhodnotím ekonomiku všetkých troch pobaltských štátov

od roku 1990 až do začiatku nového tisícročia. Pri hodnotení ekonomiky vychádzam zo

štatistických údajov publikovaných OECD, UNCTAD a Eurostat.

Litva

Po získaní nezávislosti prebehlo v krajine niekoľko ekonomických reforiem.

Ekonomické reformy na začiatku 90. rokov sa týkali predovšetkým privatizácie, podpory

domáceho obchodu a možnosti kumulácie kapitálu v rukách domácich subjektov.61 V  tabuľke

č. 11 vidíme vývoj makroekonomických ukazovateľov Litvy v tomto období.

Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 - 2000

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000

HDP (medziročná zmena v %) -3,3 -5,7 -21,3 -16,2 -9,8 3,3 4,7 7,3 5,1 -4,1 3,3

Nezamestnanosť (v %) 0,3 1,1 1,6 4,5 7,3 6,2 6,7 6,4 8,4 11,5

58 Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW: <http://www.lotyssko.unas.cz/clk/informace_o_lotyssku/historie.htm> [cit. 2010-11-18].59 EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/estonska-republika-7df.html> [cit. 2010-11-18].60 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].61 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.

29

Inflácia (v %) 9 383 1163 188,7 45,1 35,7 13,1 8,4 6,9 1,1 1,4

Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010

Z tabuľky je evidentné, že ekonomika Litvy po získaní nezávislosti zaznamenala

prudký prepad. V roku 1992 dosiahol prepad svoje maximum a pokles reálneho HDP bol na

úrovni takmer – 21%. Od roku 1995 sa situácia vo vývoji HDP začala postupne zlepšovať

a rast HDP sa pohyboval v kladných číslach. Od roku 1995 zaznamenáva litovská ekonomika

rast priemyslu.62 V prípade nezamestnanosti bola situácia na začiatku 90. rokoch pomerne

priaznivá. Nezamestnanosť bola relatívne nízka, ale dochádzalo k jej nárastu v priebehu

celých 90. rokov. Rast nezamestnanosti bol spôsobený najmä úpadkom neefektívnych výrob.

Začiatkom 90. rokov Litva realizovala cenovú reformu, ktorá viedla k rýchlemu prechodu na

tržne stanovené ceny.63 Jedným z dôsledkov rýchleho prechodu na trhové ceny bola vysoká

inflácia., ktorá dosahovala trojciferné čísla a v roku 1992 dosahovala hodnotu 1163 %.

V nasledujúcich rokoch sa rast cenovej hladiny významne zmenšoval a v roku 1997 po

prvýkrát inflácia nadobudla jednocifernú hodnotu a to na úrovni 8,4 %.

Estónsko

Estónska republika, ako znie oficiálny názov Estónska, je najmenší štát spomedzi

pobaltských krajín. V období pred druhou svetovou vojnou bolo Estónsko agrárne

orientovanou krajinou. Pod vplyvom ruskej nadvlády došlo k zmene a hlavný význam sa

začal klásť na priemyselnú výrobu. V roku 1990 mal priemysel šesťdesiatpercentný podiel na

HDP.64 Tabuľka č. 12 poskytuje informácie o vývoji základných ukazovateľov v Estónsku

v priebehu 90. rokov.

Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 - 2000

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000

HDP (medziročná zmena v %) -6,5 -13,1 -14,2 -8,5 -2 4,3 4 10,4 5 -0,7 6,9

62 EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/litva-725.html> [cit. 2010-11-18].63 Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf> [cit. 2010-11-18].64 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.

30

Nezamestnanosť (v %) 0,1 1,7 1,85 5 5 10 9,7 9,9 12,3 13,7

Inflácia (v %) 32,8 304 954 36 41,7 28,9 16,5 9,9 10,2 3,3 4

Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010

Po získaní nezávislosti sa ekonomika Estónska na začiatku 90. rokov vyvíjala

negatívne. V niekoľkých rokoch za sebou dochádzalo k poklesu HDP, čo môžeme vidieť

v tabuľke č. 12. Jednou z príčin poklesu ekonomického rastu bolo zhoršenie vzťahov

s bývalými sovietskymi štátmi. Po prvýkrát až v roku 1995 dosahoval rast HDP kladné

hodnoty, konkrétne v roku 1995 bol na úrovni 4,3 %. V prvých rokoch po získaní nezávislosti

bola úroveň nezamestnanosti veľmi nízka. Zhoršenie väzieb s Ruskom sa negatívne prejavilo

aj v nezamestnanosti a to jej nárastom. Nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný najmä medzi

ruskou menšinou. Začiatkom 90. rokov sa nepriaznivo vyvíjala aj inflácia, ktorá dosiahla

svoje maximum v roku 1992. Trojciferné hodnoty inflácie, rovnako ako v prípade Litvy,

súviseli s rýchlou liberalizáciu cien.65 Od roku 1997 bola už situácia výrazne lepšia a inflácia

dosahovala prevažne jednociferné hodnoty.

Lotyšsko

Lotyšská republika bola v období medzi dvoma svetovými vojnami agrárnou

veľmocou a svoje produkty exportovala do rôznych krajín. S príchodom sovietskej okupácie

bolo poľnohospodárstvo utláčané a do popredia sa dostaval rozvoj priemyslu, najmä ťažký

priemysel.66 Prvé roky po zmene režimu a získaní nezávislosti neboli pre Lotyšsko a lotyšskú

ekonomiku jednoduché, čo je evidentné z nasledujúcej tabuľky.

65 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.66 EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/lotyssko-723.html> [cit. 2010-11-18].

31

Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 - 2000

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000

HDP (medziročná zmena

v %) 2,9 -10,45 -34,87 -14,84 0,6 -0,8 3,3 8,6 3,9 1,1 6,8

Nezamestnanosť (v %) - - 2,3 5,8 6,5 6,6 7,2 7 9,2 8 7,8

Inflácia (v %) 11 262 959 35 26,3 23,1 13,1 7 2,8 3,2 1,8

Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010

Lotyšsko, rovnako ako ostatné dve pobaltské krajiny, zaznamenalo po získaní

nezávislosti prepad ekonomiky. Najväčší pokles dosiahlo Lotyšsko v roku 1992, vtedy pokles

HDP dosiahol úroveň –35 %. Tento pokles bol najväčší spomedzi pobaltských krajín.

Odvtedy sa situácia začala postupne zlepšovať a v roku 1996 už ekonomika zaznamenala rast

3,3 %. Aj nezamestnanosť prešla podobným vývojom ako v ostatných dvoch pobaltských

štátoch. Spočiatku dosahovala veľmi nízke hodnoty, čo môžeme sledovať v tabuľke č. 13.

A od roku 1993 dochádzalo k jej miernemu nárastu. Aj v prípade Lotyšska dosahovala

inflácie vysoké hodnoty - v roku 1992 sa priblížila k hranici 1000 %,  zastavila sa na úrovni

959 %. Liberalizácia cien bola jedným z faktorov, ktoré spôsobili obrovský nárast inflácie.

Avšak v roku 1997 sa situácia stabilizovala a inflácia sa ustálila na jednocifernej hodnote.

Celkovo vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch možno rozdeliť na dve etapy. V prvej

polovici 90. rokov sa museli všetky tri štáty vysporiadať s negatívnym vývojom ekonomiky

a prekonať množstvo problémov, aby mohli nastúpiť na cestu ekonomického rastu

a prosperity. V druhej polovici 90. rokov už bola situácia priaznivejšia, čo sa prejavovalo aj

v ekonomických výsledkoch jednotlivých krajín, tak ako to ukazujú vyššie uvedené tabuľky.

2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej

krízy

Pobaltské ekonomiky vstupovali do nového tisícročia s kladnými číslami

ekonomického rastu. V období tesne pred krízou prekonali hranicu desaťpercentného rastu

HDP. Vývoj HDP od roku 2000 pre lepšiu prehľadnosť zobrazuje graf č. 6. Zmena

v pozitívnom vývoji HDP nastala až v období, keď sa začala prejavovať hospodárska kríza.

Vtedy všetky tri ekonomiky zaznamenali prudký prepad.

32

Graf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 - 2009

Zdroj: UnctadStat: Real GDP growth rate (vlastné spracovanie), 2009

Až do nástupu hospodárskej krízy vykazovali pobaltské krajiny nadpriemerný rast

HDP v porovnaní s krajinami EÚ 15 (tzv. staré členské krajiny Európskej únie). V tom čase

sa priemerný hospodársky rast v EÚ 15 pohyboval na úrovni 2,3 %.67 Práve vďaka

dlhodobému nadpriemernému ekonomickému rastu začali byť tieto tri krajiny súhrnne

označované ako tzv. európske tigre. V roku 2004 sa všetky tri štáty stali členmi EÚ, čím sa

začlenili medzi vyspelé krajiny Európskej únie.

V novom tisícročí sa pozitívne vyvíjala aj nezamestnanosť. Od roku 2000 dochádzalo

k jej postupnému znižovaniu vo všetkých troch krajinách. Najväčší pokles nezamestnanosti

zaznamenala Litva, ktorá znížila nezamestnanosť zo 16,4 % v roku 2000 až na úroveň 4,3 %

v roku 2007. Na nasledujúcom grafe je zachytená nezamestnanosť v pobaltských štátoch

v porovnaní s  nezamestnanosťou v EÚ 15. Aj napriek klesajúcemu trendu v úrovni

nezamestnanosti, bola nezamestnanosť v Pobaltí stále vyššia ako v EÚ 15. V roku 2005 sa

nezamestnanosť vyrovnala európskemu priemeru a až do nástupu hospodárskej krízy bola

dokonca nižšia ako v krajinách EÚ 15. Pobaltské štáty týmto potvrdili pozitívny ekonomický

vývoj a svoje miesto medzi vyspelými ekonomikami Európy.

Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 2009

67 Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020> [cit. 2010-11-19].

33

Zdroj: Eurostat: Unemployment rate by gender (vlastné spracovanie), 201068

Pobaltské krajiny patria v Európe medzi jeden z regiónov, ktorému sa podarilo

pritiahnuť obrovské množstvo priamych zahraničných investícií ( PZI). Pobaltie sa radí

medzi krajiny, ktoré dosiahli absolútne najväčšie objemy investícií v prepočte k HDP. Vysoký

príliv zahraničných investícií sa prejavil aj silným ekonomickým rastom (viz graf č.8).69

Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k investíciam v tomo regióne boli predovšetkým:

startegická poloha Pobaltia ( akoby brána k ruskému trhu) a existujúca infraštruktúra

(najmä prístavy v Baltskom mori),

lacná a zároveň schopná pracovná sila.70

Všetky tri pobaltské štáty prijali relatívne aktívnu politiku za účelom prilákať, čo najviac

PZI. Hlavní investori, ktorí prichádzajú do tejto oblasti sú predovšetkým severské štáty.

Výhodou severských štátov je geografická blízskosť s regiónom Pobalita. PZI prichádzajú do

Estónska najmä zo Švédska, Fínska a Veľkej Británie a smerujú do oblasti finančného

sprostredkovateľstva. Estónsko nie je len pasívnym príjemcom investícií, ale taktiež sa snaží

investovať v zahraničí, konkrétne v Lotyšsku a Litve.71 V prípade Lotyšska najviac investícií

pochádza z Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Prevažná časť investícii smeruje do výroby,

68 Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1> [cit. 2010-11-19].69 HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW: <http://hnonline.sk/ekonomika/c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu>[cit. 2010-11-19].70 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].71 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW: <http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19].

34

finančníctva, obchodu a komunikačných služieb.72 V Litve investuje najmä Švédsko, Dánsko

a Poľsko a investície smerujú do spracovateľského priemyslu.73 „Faktor, ktorý môže

v pobaltských štátoch v budúcnosti pôsobiť na pokles prílivu PZI ( či ich presun do Rumunska

a Bulharska), sú okrem makroekonomických rizík i náklady práce. Tie v pobaltských

krajinách vzrástli medzi rokmi 2000 a 2006 o viac než 100 %.“74

Ako vidíme z nasledujúceho grafu č. 8, spomedzi pobaltských krajín to bolo práve

Estónsko, ktoré zaznamenalo rekordný nárast priamych zahraničných investícií. Estónsko

získalo výrazný náskok v PZI už v roku 2005, zatiaľ čo Litva a Lotyšsko prijali najviac

investícií až v roku 2007. Navyše Estónsko si udržalo relatívne vysokú hodnotu zahraničných

investícií aj v roku 2009, keď sa už naplno prejavovala hospodárska kríza v celom svete. Na

druhej strane Litva a Lotyšsko zaznamenali v roku 2009 výrazný prepad investícií

v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď vykazovali hospodársky rast.

Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)

Zdroj: The World Bank: Foreign direct investment (vlastné spracovanie), 2010

V súčasnosti sú v rámci Európy pobaltské krajiny spolu s Írskom a Islandom

považované za štáty, ktoré zasiahla hospodárska kríza najciteľnejšie. Práve tieto krajiny pred

72 Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/LMB/LMB_en.php> [cit. 2010-11-19].73 Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW: <http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en> [cit. 2010-11-19].74 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW: <http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19].

35

začiatkom krízy vykazovali najsilnejší ekonomický rast, ktorý vystriedal veľký pokles. Pokles

HDP v roku 2009 prekonal vo všetkých troch krajinách úroveň 10 %.75

Aj napriek nepriaznivému vývoju ekonomiky sa Estónsko stane sedemnástym členom

eurozóny. Estónsko je prvá z pobaltských krajín, ktorá príjme spoločnú európsku menu.

Európsky komisár pre hospodárske a menové otázky sa vyjadril, že Estónsko dosiahlo vysokú

mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie a je pripravené od začiatku roka 2011 používať

euro ako svoju národnú menu.76

75 E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW: <http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji> [cit. 2010-11-19].76 EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW: <http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108> [cit. 2010-11-19].

36

3 „Emerging markets“ na ceste z krízy

Táto kapitola je venovaná aktuálnej hospodárskej situácii v jednotlivých krajinách

a v regiónoch, v ktorých sa tieto krajiny nachádzajú. Vo všetkých štátoch sa pochopiteľne

odzrkadlila kríza, avšak krajiny boli zasiahnuté rôznou silou a jednotlivé regióny sa líšia

hĺbkou ale aj pružnosťou, s akou dokázali na túto situáciu zareagovať.

3.1 Južná Kórea

V Južnej Kórei sa v druhom štvrťroku 2010 zvýšil produkt o 7,2 % (oproti 2. štvrťroku

2009), čo bol šiesty po sebe idúci rastúci kvartál. V júli vzrástli exporty medziročne o 29,6 %,

importy o 28,9 %, (v máji o 40,5 resp. 49,4 %)77 prebytok predstavoval 5,67 mld. USD.78 Pre

celý rok 2010 je očakávaný reálny rast 6,1 %, ktorý bol zvýšený len nedávno - vďaka

presvedčivému vývoju ekonomiky. Na rok 2011 je očakávaný rast na úrovni 4,5 %. Export

zostane riadiacou silou rastu, pretože exportný trh Kórei zostáva silný a firmy profitujú zo

slabého wonu, ktorý je stále ešte 15 % pod úrovňou zo začiatku roku 2008, oproti japonskému

jenu dokonca o 25 % (Japonsko je po Nemecku 4. najväčším exportným partnerom

s podielom 6 %).79 Krátkodobo má Kórea dobré postavenie pre zvýšenie svojho podielu na

svetovom obchode.

Ekonomika bude čeliť pribrzďujúcim silám kvôli končiacim vládnym stimulom

(vládne výdaje v roku 2010 klesnú medziročne o 4,2 %). Počet zamestnaných vo verejných

programoch má klesnúť z 504 tisíc v roku 2009 na 389 tisíc v roku 2010. Nezamestnanosť by

tak mala vzrásť o 0,3 percentuálneho bodu, avšak tento vplyv už bol viac ako vyvážený

rastom voľných miest v spracovateľskom priemysle o 1,6 % v prvom kvartáli 2010. Následne

sa očakáva zvýšenie miezd v súkromnom sektore, ktoré v rokoch 2008-9 stagnovali. Zvýšene

mzdy by mali podporiť spotrebu o 4 % v roku 2011, napriek končiacemu programu podpory

nákupu áut.80

77 Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW: <http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472> [cit. 2010-11-23].78 France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW: <http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july> [cit. 2010-11-23].79 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].80 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].

37

Na vývoj kórejskej ekonomiky bude mať ďalej vplyv vývoj svetového obchodu,

ktorého rast je OECD odhadovaný na 8 až 11 %, keďže Kórea je výrazne exportne

orientovaná. Význam zohrá i vývoj wonu.

3.2 Juhovýchodná Ázia

Celý región juhovýchodnej Ázie sa z krízy dostáva veľmi dôrazne. Priemerný

hospodársky rast Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska je na rok 2010 odhadovaný na 6,4 %,

v porovnaní s 1,1% rastom v roku 2009.

Exportne založené krajiny Malajzia a Thajsko výrazne ťažili z rastu Číny

prostredníctvom tesných obchodných väzieb. Indonézia a Filipíny s pomerne veľkým

domácim trhom taktiež preukázali pružnosť voči kríze, keď boli schopné uvoľniť efektívne

fiškálne stimuly. Dôležité však bude vrátiť verejný dlh na predkrízovú úroveň a ďalej ho

znižovať. Ešte väčšie riziko však môže vzplanúť z vonka regiónu v tom zmysle, že dopyt

v rozvinutých krajinách bude nižší než očakávaný. Ďalším faktorom je Čína. Centrálna banka

sprísňuje monetárnu politiku aby zamedzila prílišnému rastu domácich úverov, čo má

tendenciou spomaliť reálny ekonomický rast. A práve ekonomiky, ktoré ťažia zo silných

obchodných väzieb na Čínu môžu z takého spomalenia pocítiť spätnú väzbu.

Použitý fiškálny stimul dosiahol bezprecedentných rozmerov (v priemere 4 % HDP)

a výrazne pomohol reálnemu rastu HDP medzi rokmi 2009 a 2010. S ozdravovaním

ekonomiky by mal teraz región smerovať k menej expanzívnemu postoju, ovládať

infláciu, udržať zdravé verejné financie avšak byť pripravený reagovať na prípadné otrasy,

ktoré sa môžu objaviť. Štúdia OECD kladie dôraz hlavne na flexibilné menové kurzy

a efektívnejšie riadenie kapitálových tokov.

Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%)

  2010 2015 priemer 2003-07 priemer 2011-15

Indonézia 6,1 7,1 5,5 6,6

Malajzia 6,5 5,0 6,0 5,5

Filipíny 6,0 3,0 5,7 4,6

Thajsko 7,0 5,1 5,6 5,2

priemer 6,4 5,1 5,7 5,5

Zdroj: OECD Development Centre: Real GDP growth rate, 2010

38

Reálny rast HDP Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska by mal v rokoch 2011 - 2015

dosiahnuť 5,5 %, čo je viac menej zhodné s predkrízovým vývojom. Za strednodobým

ekonomickým výhľadom stoja tri hlavné rysy:81

Proces reštrukturalizácie rastu v juhovýchodnej Ázii bude pravdepodobne počas

nasledujúcich 5 rokov postupný. Novými motormi rastu sa stanú domáca spotreba spolu

s investíciami, export i naďalej bude zohrávať dôležitú úlohu. Prebytok bežného účtu

v pomere ku HDP sa bude znižovať vzhľadom k dynamickému rastu importov, ktorý by mal

prevýšiť rast exportov.

Bežné účty v jednotlivých krajinách sa budú vyvíjať rôzne: v prípade Filipín a Thajska

by sa mali prebytky vrátiť na predkrízovú úroveň, zatiaľ čo v Malajzii by mal klesnúť zo 14

na 12 % HDP. Indonézia sa v rokoch 2011-2015 dostane do deficitu 0,8 % HDP. Deficity

verejných financií sa v týchto rokoch majú pohybovať v rozmedzí 1,2-2,4 % HDP, podstatne

nižšie než sú optimistické výhľady pre väčšinou krajín EÚ.

3.3 Latinská Amerika82

Po pěti letech nadprůměrně vysokého hospodářského růstu byl v roce 2009 poprvé od

roku 2002 registrován v latinsko-amerických státech pokles ekonomiky. Začátek krize (2007)

se LA zemí sotva týkal, neboť LA banky, především komerční banky, neinvestovaly mnoho

do „toxických“ finančních produktů. V porovnání s USA nebo Evropou nedocházelo v LA

zhroucení významných bank (jako důvod je uváděn neprivatizování státních bank).

K omezení negativních dopadů finanční krize přispěly také flexibilní měnové kurzy a

Keynesem inspirované anticyklické finanční politiky.

V roce 2009 bylo možné pozorovat pokles příjmu na LA obyvatele o 3%, snížení

exportu zboží o pětinu a úbytek zahraničních PZI o 30 % oproti minulému roku. Mimo jiné

také kumulované zahraniční zadlužení stouply o 23,3 mld. USD na 766 mld. USD. Odhaduje

se, že globální krize zvýšila počet chudé vrstvy obyvatelstva o 9 milionů.

Nejvíce postiženou zemí z LA je Mexiko, kde došlo v roce 2009 k 22% poklesu

vývozu zboží a až 42% poklesu PZI. V centrálně položených ekonomikách a Karibiku se

kromě klesajících exportů do USA také promítly poklesy příjezdu turistů.

81 OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http:// http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004-en> [cit. 2010-11-23].82 German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 auf Erholungskurs. Dostupné z WWW: <http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php?d=/content/publikationen/pdf/gf_lateinamerika_1001.pdf> [cit. 2010-11-23].

39

Účast latinskoamerických států na globálním pádu je především ovlivněna úrovni

zapojení do světového a finančního trhu a dále na hospodářské závislosti na USA. O tom jak

rychle se opět LA postaví na nohy, bude záviset také na vývoji světových cen významných

nerostných surovin a protekčních opatřeních LA a zbytku světa.

3.4 Pobaltské štáty

Pobaltské krajiny boli posledných päť rokov pred krízou označované ako „baltské

tigre“. Zažívali nevídané úrovne ekonomického rastu i najväčšie tempá prílivu zahraničného

kapitálu v Európe. Napriek zdravej rozpočtovej politike a nízkej zadlženosti však zaznamenali

prudký hospodársky pokles. HDP Lotyšska v roku 2009 kleslo o 18 %, Litvy o 15 %

a Estónska o 14 %.83 Prioritou ekonomického modelu pobaltských krajín bola ich

makroekonomická stabilita a dôveryhodnosť na finančných trhoch. Z tohto dôvodu naviazali

všetky tri krajiny svoje meny na euro už na začiatku 90. rokov. Cieľom bolo čo najskôr prijať

„kultúru stability“ EU.84 Nezávislosť centrálnych bánk zároveň zamedzila politickému

ovplyvňovaniu ústredných ukazovateľov vývoja hospodárstva a depolitizáciou menovej

politiky.

Táto stratégia sa však vyznačuje niekoľkými nedostatkami, ktoré sa prejavujú

v zraniteľnosti voči náhlym finančným šokom. V pobaltských krajinách nedošlo

k diverzifikácii ekonomiky – tá je príliš závislá na službách a stavebníctve, chýba silný

priemyselný sektor, ktorý by mohol byť exportne orientovaný. Služby v Litve tvoria 60 %, v

Estónsku 70 % a v Lotyšsku dokonca 75 %. Ďalšou príčinou tak hlbokého prepadu bol rýchly

rast úverov vo všetkých troch krajinách – 64 % litevských, 85 % estónských a 89 %

lotyšských úverov je vystavených v zahraničných menách. Tento rast poháňal realitný boom,

v dôsledku ktorého vzrástli ceny nehnuteľnosti v Lotyšsku medzi rokmi 2004 a 2006 o viac

ako 300 %, podobný trend je možné vysledovať i v susedných štátoch.85 Kríza spôsobila

kolaps realitného trhu. V prípade, že sa krajinám nepodarí udržať svoje meny naviazané na

euro, tak v dôsledku vysokého podielu úverov v zahraničných menách dôjde k raketovému

nárastu splátok a tým pádom k bankrotom, ktoré by vyvolali ďalšie prepady a mohli by

spôsobiť dlhotrvajúcu recesiu.

83 IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW: <http://www.imf.org/external/datamapper/index.php> [cit. 2010-11-23].84 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23].85 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23].

40

Pozoruhodným rysom Estónska je jeho nízka zadlženosť – v roku 2007 dosahoval iba

4,6 % HDP a v rokoch 2003-2007 bol rozpočet vždy prebytkový, v rokoch 2006 a 2007 viac

ako 6,5 resp. 7 %. V dôsledku hospodárskej krízy sa celkový dlh zvýšil na 7,2 % HDP v roku

2009, jednak preto, lebo že vláda vykázala dvakrát po sebe deficit štátneho rozpočtu a jednak

preto, lebo HDP Estónska pokleslo v roku 2008 o 5 % a o rok nato o 14 % HDP.86 Dlh

Estónska však zostáva jednoznačne najnižším spomedzi 27 krajín EÚ. Príčina tkvie v jednom

z kľúčových cieľov hospodárskej politiky krajiny – v čo najskoršom prijatí eura. Všetky

maastrichtské kritéria sa Estónsku v časoch veľkej nestability podarilo splniť a krajina tak

začiatkom roka 2011 vstúpi do eurozóny.

3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny

Asi najväčšie rozdiely v zasiahnutí krízou vykazuje juhovýchodná Ázia. Malajzia a

Thajsko sa v zmysle rastu HDP prepadli o 1,7 resp. 2,2 %, Kórea sa 0,2% rastom udržala

v čiernych číslach, Filipíny vykázali mierny rast 1,1 % avšak Indonéziu akoby kríza iba

ofúkla a svoj hospodársky rast iba mierne spomalila na 4,5 %. I nasledujúcich 5 rokov by

mala Indonézia zažívať nadpriemerný rast v hodnotách 6-7 %, zvyšok regiónu by mal

dosahovať 4-5% rast.

Latinskej Ameriky sa kríza taktiež dotkla, avšak podobne ako v juhovýchodnej Ázii si

niektoré krajiny udržali reálny rast HDP, konkrétne Argentína, Kolumbia a Peru (na úrovni

0,8-0,9 %). Brazília zaznamenala pokles HDP o 0,2 %, Chile o 1,5 %, mimoriadne negatívny

vplyv mala kríza hlavne na Mexiko, ktoré sa prepadlo o 6,5 %. V roku 2010 však tento región

dokázal nadviazať a v niektorých prípadoch i prekonať rast z predkrízového obdobia

Európske krajiny zažívali v predkrízovom období na európske pomery mimoriadne

vysoký rast, ktorý sa s blížiacou krízou ešte zväčšoval a presahoval i úrovne ázijských tigrov.

Následný ekonomický prepad bol však enormne hlboký, prekračujúci vo všetkých troch

krajinách 10 %, čo je jednoznačne najviac zo všetkých regiónov. Meny všetkých troch krajín

prudko devalvovali (medzi júlom a novembrom 2008 stratili všetky voči USD viac ako

20 %)87 čo veľmi zasiahlo kúpnu silu obyvateľov, avšak na druhej strane podporilo export.

Ekonomika začala mierne rásť v roku 2010 a ešte viac v roku 2011, počas nasledujúcich

86 Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1> [cit. 2010-11-23].87 Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL> [cit. 2010-11-23].

41

5 rokov však krajiny podľa odhadov MMF dosiahnu len tretinové až polovičné tempo

predkrízového rastu.

Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%)

Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010

42

Záver

V práci sme sa zaoberali vymedzením pojmu „emerging markets“, konkrétnymi

príkladmi takýchto ekonomík vo svete a na záver sme tieto príklady zasadili do ich širších

geograficko-ekonomických regiónov.

Prvá kapitola ako úvod do problematiky objasňuje, že „emerging economies“ definujú

niektoré medzinárodné inštitúcie podľa svojich vlastných metodík. Zvyšok sveta sa potom

podľa týchto definícií riadi a používa postupy niektorej z týchto svetových organizácií. Vo

svete sa používajú 3 hlavné metodiky, vypracované veľkými finančnými korporáciami -

MSCI Emerging Markets Index, Dow Jones Global Total Stock Market index a FTSE Global

Equity Index Series. Vo všeobecnosti je pre tieto krajiny typický nízky príjem na obyvateľa

a relatívne vysoký rast HDP.

Druhá kapitola sa venuje hlavnému cieľu tejto práce, ktorým bolo opísať hospodársky

vývoj týchto krajín. Konkrétne rozoberá ekonomické a politické súvislosti v Južnej Kórei,

Brazílii a súhrnne v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Snaží sa vysvetliť príčiny, ktoré stáli a stoja

za tým, že tieto krajiny zvyšok sveta označuje ako „emerging markets“, teda prečo za

posledné desaťročia zažívajú taký prudký hospodársky vzostup. Hlavnými dôvodmi sú vo

všeobecnosti rastúce zapojenie do medzinárodného obchodu a ekonomické a politické

reformy.

Tretia kapitola sa venuje ekonomickým dôsledkom globálnej finančnej a hospodárskej

krízy a naznačuje, akým smerom sa budú štáty uberať ďalej, aké sú východiská z krízy pre

tieto krajiny i celé regióny. Všetkých oblastí sa kríza dotkla najviac v roku 2009, Estónska

a Lotyšska už v roku 2008 (a nijak zvlášť opatrne, HDP Estónska kleslo o 5 %, HDP Lotyšska

o viac ako 4 %) a v záporných číslach zostalo Lotyšsko i v roku 2010. Latinská Amerika

i juhovýchodná Ázia boli schopné dostať sa viac-menej na predkrízové úrovne rastu, európske

„emerging markets“ však nedosiahnu ani polovičné tempo. V porovnaní s ostatnými dvoma

regiónmi však nedopadajú až tak zle, pretože predkrízové rasty v Pobaltí dosahovali nezriedka

dvojciferné sumy (ktoré je ťažšie zopakovať). V Ázie i Latinskej Amerike sa oživenie

prejavilo veľmi prudko, čím potvrdili svoj štatút „emerging markets“, keď oba regióny hneď

v prvý rok oživenia zrýchlili v priemere na viac ako 6 %. Nasledujúce roky však oba regióny

spomalia o zhruba 1,5 %, z priemeru sa výrazne vymyká hlavne Indonézia, ktorej rast HDP sa

má pohybovať medzi 6 až 7 % po celé obdobie rokov 2011-2015.

43

Počet ľudí žijúcich v rýchlo rastúcich ekonomikách alebo v ekonomikách s HDP na

obyvateľa na úrovni OECD sa za posledných 30 rokov zvýšil štyrikrát – z 1 mld. v roku 1980

na súčasné 4 mld. Rýchla integrácia týchto ekonomík do svetového trhu bola dôležitou

súčasťou globalizácie za posledných 20 rokov. Firmy získali prístup na väčšie trhy,

spotrebitelia zasa prístup k širšej palete lacnejších produktov. V posledných mesiacoch a

rokoch sa však z mnohých strán ozývajú názory hlasy obviňujúce zo zapríčinenia krízy trhové

zlyhania a voľný obchod. Takéto predstavy vedú k odporu voči trhovým silám a volajú po

protekcionizme. Dejiny nás však učia, že obdobie krízy je zároveň obdobím príležitostí.

Snahy odolať protekcionizmu a uskutočňovať včasné a adekvátne reformy môžu napomôcť

„emerging markets“ dostať sa z krízy posilnený tesnejšími obchodnými väzbami.

44

Zdroje

Knižné zdroje

KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.

KULWANT, Singh. Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s.

LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Korean

experience.1997. 324 s

RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.

Internetové zdroje

Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-

ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html>

Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW:

<http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en>

Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW:

<http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/>

Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW:

<http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1>

Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW:

<http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm>

Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a

konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW:

<http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf >

CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-

world-factbook/geos/br.html>

Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW:

<http://www.lotyssko.unas.cz/clk/informace_o_lotyssku/historie.htm>

ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D>

Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter

Wirtschaftspolitik? Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB?

addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=tru

e&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE-

PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD>

EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW:

<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108>

Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%. Dostupné z WWW: <

http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html>

45

Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW:

<http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Index

es_Brochure.pdf>

E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW:

<http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji>

Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend.

Dostupné z WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm>

EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-

krajiny/estonska-republika-7df.html>

EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/litva-

725.html>

EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW:

<http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/lotyssko-723.html>

Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW:

<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?

tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>

Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW:

<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?

tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1>

Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW:

<http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/>

France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW:

<http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july>

FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW:

<http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Updat

e_Mar10.pdf>

FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW:

<http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp>

German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 auf

Erholungskurs. Dostupné z WWW:

<http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php?d=/content/publikationen/pdf/

gf_lateinamerika_1001.pdf>

Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance?

q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL,

http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL>

HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW:

<http://hnonline.sk/ekonomika/c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu>

IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth.

Dostupné z WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm>

46

IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW:

<http://www.imf.org/external/datamapper/index.php>

KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>

Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil.

Dostupné z WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress-papers/lasa2009/files/

LeuboltBernhard.pdf>

Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW:

<http://www.bank.lv/LMB/LMB_en.php>

Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW:

<http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf>

MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight.

Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-

495661336-431801123>

Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW:

<http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472>

MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW:

<http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM>

MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW:

<http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/>

OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:

<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf>

OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http://

http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004-

en>

OECD[online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné

z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364>

Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW:

<http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361>

Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW:

<http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni>

ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of

the Korean economic crisis. Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science?

_ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-

1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_so

rt=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=1553258020&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&

_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype

=a>

Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW:

<http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets>

47

StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z

WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224>

The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW:

<http://data.worldbank.org/about/country-classifications>

TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW:

<http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial-

average>

US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW:

<http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm>

Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea>

Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu.

Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm>

Diplomová práca

VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha,

2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.

Týždenník

Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-49

48

Zoznam tabuliek

Tabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľa

Tabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu

Tabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSE

Tabuľka č. 4: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 – 1997

Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002

Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmeny

Tabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009

Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytu

Tabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-2009

Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009

Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 – 2000

Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 – 2000

Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 – 2000

Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%)

Zoznam obrázkov

Obrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EM

Obrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátov

Zoznam grafov

Graf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 –1991

Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 – 2010

Graf č. 3: Struktura brazilského HDP

Graf č 4: Změna HDP Brazílie v %

Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance Brazílie

Graf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 – 2009

Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 2009

Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)

Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%)

49

Zoznam príloh

Príloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets

(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) Index

Príloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series

50

Prílohy

Príloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets

(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) Index

Zdroj: MSCI: MSCI Global Equity Indices, 2009

51

Príloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series

Zdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification, 2010

52