STYL domu a bytu 2-2010

II/2010RELAX, EXTERIRRelax v zhradeBaznyDizajnov prtyStavebn materily, vrobkyStrecha, podkrovieVykurovanieNzkoenergetick alternatvy 1,33 II/2010jnUROB SI SMOriginlny kvetinINTERVIEWMarek HamkDOM OD A PO ZINTERIRObvaka srdce interiruKpeaInpircie a trendy v zariaovan interiru Tesniaci a izolan systm Den Braven 3Dpre vetky realizcie a rekontrukciewww.denbraven.skDen Braven SK s.r.o., Sdlo: Polianky 17, 844 31 BratislavaPotov kontakt - prevdzka:Logistick centrum, Priemyseln 1, 900 21 Svt JurIO: 35740141, tel.: 02/44971010, fax: 02/44971540, info@denbraven.skVoba osdzania vpln stavebnch otvorov okennm systmom Den Braven 3D je nov, dokonalej spsob, ako efektvne utesni a predovetkm chrni kritick miesta po obvode okennch rmov, vonkajch dver, vkladov a vrt. Tento systm berie ohad na prirodzen vlhkos v miestnosti, ktor sa nedostva do pripojovacej kry medzi r-mom a ostenm, nepokodzuje vplov izolciu (PUR penu), zabrauje tvorbe plesn, praskln a nikom tepla.lep|d|o aa parothraa) I|es| tesa|ace ps) XIkIk, INIkIk kompresa pska Akr)| ester|r k)ch|omoattaa 2 k peaa stra s||a |st|ace a r|hea ohrsk) N|tkoespaata p|stoor peaa P|stoor peaa N0A 70 k)ch|ooprara ma|ta 0uAkI2 IASIQUALITY SYSTEMMANUFACTURED UNDER ANinteririnterirIMPRESUMRONK 14.2/2010Dom od A po ZVydavateNrodn 18, 010 01 ilinaRiadite projektuIng. Jozef Maruin e-mail: marusin@kj.skRedakciaDaniela Slotov e-mail: styl@kj.skMgr. Richard Mokr Ing. arch. Jana FitzovPhDr. Doc. Ing. Pavol BarnayNa sle spolupracovaliCyril Bahurinsk Mgr. Jaroslav BartlMgr. Zuzana Benkovsk Mgr. Valria Beov Ivana BronekovDiana Maruinov Marian MikulkJana Mllerov Ing. Kristna NogovGabriela Sekerkov Ing. Zuzana ikovMiroslav lechta Alexandra vantnerovJazykov korektraMgr. Iveta BrasovSekretaritTel.: 041/562 66 84 Fax: 041/562 38 51e-mail: styl@kj.skReklama a inzerciaKONTAKT/JUVEN, s. r. o.Nrodn 18 010 01 ilinaTel.: 041/562 66 84 Fax: 041/562 38 51Vedci inzercieJn Turanmobil: 0918/60 67 11e-mail: jturcan@stonline.skScan, sadzbaBrick 103, 010 01 ilinaTel.: 041/723 44 37, fax: 041/700 15 23e-mail: reklamnyservis@reklamnyservis.skTlaGEORGBajzova 11, 010 01 ilina RozirujeMediaprint Kapa, PoNS, a.s.a loklni distribtoriAdresa pre zasielanie korepondencieRedakcia TL KONTAKT/JUVEN, s. r. o.Nrodn 18, 010 01 ilinawww.kj.skISSN 13358901Registran slo EV 3341/09Jednotliv lnky vyjadruj nzory autorov anemusia by vdy toton so stanoviskom vydavatestva aredakcie. Redakcia nezodpoved za obsah inzercie. Nevy iada n rukopisy aobrazov materil nevraciame. Koprova nie, znovupublikovanie alebo rozirovanie ktorejkovek asti asopisu sa povouje vhradne spsomnm shlasom vydavatea.foto na oblke: Rbert KubalaTeplo, vykurovanieVvoj voblasti loklnych krensk spaujcich drevo . . . . . . . . . . . . . . . . 68Vykurovanie s pomocou tepelnho erpadla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .74Interir obvacia izbaObvaka srdcom interiru aozou pohodlia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78Inpircie a trendyRenovcie drevenej podlahy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84Tri otzky pretroch - centrlne vysvae . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86Nie je panel ako panel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96Naozaj sporn umvaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .114Ucelen varn centr pre kuchyne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .118Kvy sveta Afrika. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122SplaVolme zdrav spnok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90Bio, bio, bio u aj vo vaej splni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92Uvaujete o kpe matraca?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94KpenePoskladaj si domino vo svojej kpeni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100Sprchov zsteny novej genercie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102Lepidlo na dlabu a hydroizolcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104Priostren kpanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106EkolgiaNakladanie s vyradenmi spotrebimi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124obsahNa odborn tmuStrecha - voba strenej krytiny ovplyvuje ivotnos a architektru domu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10Stavebn materily, vrobky a technolgie inpircie a trendyConeco 2010 zhodnotenie vetrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22Solrne didov okn. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24Okno v energetickej triede A. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26Vila Libeskind. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30Poiadavky trhu na modern elektrointalcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33Zatepovacie systmy pre nov desaroia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34Multifunkn povrchov ntery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36Murovacie systmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Murovanie na dva spsoby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58Systmov utesnenie s pokldkou dlaby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62Oblete si svoj dom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65Nzkoenergetick alternatvyNzkoenergetick domy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Stavba nzkoenergetickch domov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40Montovan stavebn systm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42Od npadu po realizciu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Bvanie v novom a po novom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Stavba poda vaich predstv. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48S novmi jadrami dvernch vpln nepustte teplo von. . . . . . . . . . . . . . . 52Nevyhadzujte peniaze dverami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54Dom od A po ZVizitkov prloha. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .147tmaII/2010Dizajnov zhradn prty. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136Zimn zhrady raj po cel rok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140Bazny snov nov umenie i. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142Nech sa pi, posate sa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144relaxrelaxurob si smurob si smOriginlny kvetin. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 128iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiinnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnttttttttttttttteeeeeeeeeeerrrvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwMarek Hamk. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132Bambusov alzie s vyrban vo farbch rznych druhov drevnwww.lama-bs.skMierov nmestie 16, 903 01 SenecTel./fax: 02/45 92 24 34mobil: 0905/658 378, 0903/151 323www-lama-bs.skSpolonos PL Plastic v spoluprci s fir-mou Lama zaoberajcou sa projektova-nm a intalovanm bambusov alzi, mysl na spokojnos svojch zkaznkov nielen pokia ide o kvalitu jej vrobkov. V snahe uahi istenie alzi prina na n trh vynikajceho pomocnka air-duster kefu. Tto pecilna kefa s dlh-mi tetinami sa nasad na ty vysvaa, take prach zvren kefou, sa ihne ods-va. Nepotrebujete iadnu vodu a handru, such istenie je rchle a nenron.Bambusov alzie, s ktormi sa stretvate, s prrodnm variantom tie-nenia. Nejde o drevo, ve bambus patr do eade trv. Zhodnotenie tohto pre ns netradinho materilu bolo v oblasti tienenia len otz-kou asu. LAMA, to s bambusov alzie, ktor svojm naddardnm spsobom spaj technick poiadavky tiene-nia. Maj ojedinel vzhad a dizajn, o skvelch itkovch vlastnostiach ani nehovoriac.N a v e l i k o s t i z l e E SKVROBCE NBYT KU www. i kt us. czsystmov lavice Maxi Plus sestava Patricie systmov lavice ViktorieDlylavicmetedlkovupravovatalibovolnzamnittyp stolu,idle,deznudevina ltekznanabdky. Poskldejtesi jdelnupodle svchp edstavoossskkl jjjjjjdddeeeedllleesttttaavvDOPORUCUJEME 100KVALITA 0 0 / 0 0 / j d e l n n b y t e k p r o v e c h n ypsobivdesign,kvalitnmaterilyper fektnemeslnzpracovnharmonieprodnchamodernchmaterilIktus, s. r. o.Ztor-Louky 100tel.: 554 637 621e-mail: info@iktus.czKomplexn poistenie domovaKe jar aneskr leto zazelenia strne,aktulne stvaj sa slov znme,postav dom azasa pri om strom,nech prjemne aspokojne bva sa ti vom...dom od A po Zna odborn tmu strecha, stren krytinyEte pred takmi desiatimi, ptnstimi rokmi mal to architekt projektant pri vobe strenej krytiny na takmer akkovek budovu relatvne jednoduch. Jeho rozhodovanie nebolo zloit, pretoe o vobe rozhodovala materilov situcia na stavebnom trhu. Nielene nemohol popusti uzdu svojej fantzii, ale skr si musel lma hlavu nad tm, ako si poradi s tm, o bolo na trhu dostupn. Nebolo predsa mon navrhn nieo, o sa nedalo nikdy, pre oividn nedostatok stavebnch materilov, realizova. Zvl kritick bola situcia svisiaca s nedostatkom strench krytn. Nehovoriac u o sortimente, kee v skladoch stavebnho materilu asto nebola iadna krytina. V sasnosti je situcia opan. Krytn o do sortimentu a (aj) mno-stva je na stavebnom trhu nadbytok, a tak je vdy aktualne lama si hlavu nad tm; pouitie ktorho krytinovho materilu akde je najvhodnejie, ale aj najekonomickejie anajekologickejie? Na to nm odpovedali najpovolanej. Popri architektoch navrhovateoch aj vrobcovia adistribtori krytn, odborn poradcovia vdanej problematike ako aj ich zhotovitelia:Ing. Jlius Puskajler, projektant, konzultant Investori, ktor a prli asto ovplyv-uj svojimi podmienkami aodpor-aniami prcu architekta, s naastie, najm pokia ide ozastreovanie domov abudov avobu materilov, omnoho zdranlivej prve pri navr-hovan strench krytn, ako pri inch stavebnch rieeniach. Je to dan ich veobecnm poznanm ahlavne uvedomenm si, e ak bud pri vobe strenej krytiny prli sporn, nemus sa im to oplati, ale opane. Pretoe sa vie, e nie prve najvhodnejie pouit krytina me sa sta skr i neskr smrou celej stavby. Atak tto zdr-anlivos objednvateov voi projek-tantom adodvateomzhotoviteom je logick aopodstatnen. Architekt m teda vonejiu ruku aoto odbornejie azodpovednejie je jeho rozhodovanie Voba strenej krytiny10na odborn tmu strecha, stren krytiny11ovplyvuje ivotnos aarchitektoniku domupri vbere najvhodnejieho strenho systmu, ktor zaleka neuruje tl akontrukciu celej stavby, ike tento vplyv je takisto rozhodujci. Napriek nepriebernmu dostatku vrznorodosti amnostve krytn, na trhu naalej pretrvvaj klasick kritri pri vobe krytinovho materilu. Pripomeniem ich. Rozdelenie krytn sa zvauje hlavne zhadsk:kontruknho rieenia,skladan apovlakov krytiny,pvodu materilu, organickho pvodu, naprklad drevo nerastn pvod, naprklad bridlica,technologickho spracovaniaplen hlina, betn, sklo, kov, plasty,stupa horavosti (horav materily drevo, slama, rkosie; obmedzene horav materily sklen lamint; anehorav materily keramika, betn, kov, bridlica;)tuhosti povrchu (na mkk kry-tinybitmenov, atvrd kry-tinykeramika, betn, kov,)dleitosti aivotnosti budovy, kde poznme trval adoasn krytiny,hmotnosti (ahk plechov, lami-ntov; ak niektor betnov krytiny; astredne ak vlknito-cementov krytiny).Samozrejme, e s aj in lene-nia aj o do foriem. Najdleitejie je lenenie poda podstaty, druhu azloenia materilu pri vbere kry-tiny, ktor zhruba uruje aj jej vyuitie. Rozmanitos, dostupnos sortimentu vak asto vyvolva aj medzi naj-vmi odbornkmi apecialistami nastren architektru astavbu oprv-nen diskusie ipolemiky otom, krytina akho materilovho druhu je naj-vhodnejia aodktorho vrobcu, ato nezvisle natom, i ide otuzemskho alebo zahraninho. iada sa vnies donaznaenej problematiky trochu svetla, atak spolu soslovenmi odbor-nkmi poksi sa spolone rozlsknu aspo iastkov problm tkajci sa vberu apouitia vhodnej strenej kry-tiny.Ing. arch. Jn Tonhauser, projektant, stavebn poradcaVzsade odnepamti plat, e nie kad krytina je vhodn pre ubovon strechu. Poda typu krytiny, jej tvaru atechnickho rieenia apoda typu strechy odporaj aj vrobcovia pou-i konkrtnu krytinu. Urite sa vetci zainteresovan zhodneme vtom, e nejestvuje dokonal orientcia, pretoe do rozhodovacieho procesu vstupuj aj zemno-architektonick faktory, geografick situovanie strechy, spsob architektonickho rieenia avdy rov-nocenne ekonomika stavby (ak nie je niekedy aj rozhodujca). Ekonomika ovplyvuje hlavne rzne dodatkov rieenia, ktor sa daj realizova aj pri zmenench podmienkach, ako predpi-suje vrobca. Pretoe sasou krytiny strechy s aj jej jednotliv doplnky asystmov prvky, rieenie zvis na odborn tmu strecha, stren krytiny12aj od kompletnosti tchto prvkov. Je teda vemi vea faktorov, ktor ovplyv-uj sprvnu aplikciu spomenutch inespomenutch druhov krytn poda ich najrznejieho lenenia, vrtane pouitho materilu na ich vrobu atechnologick spsob. Dilematick diskusiu najastejie vyvolva odpove na otzku vakom prpade poui betnov krytinu akedy klasick keramick kridlov avom s kva-litatvne prednosti kridiel zplenej hliny avom inch druhov strench krytn? Takto postavenie sa kodbor-nej tme vberu strenej krytiny nie je vbec samoeln. Nejde ani odajak skanie, i preverovanie odbornej verejnosti, ale ide, atak treba chpa problm, oto kompetentne rozhodn hlavne zakho materilu aarchitekto-nickej kresby krytinu navrhn apoui. Nie vdy vetci vetko vieme, avak viac sksenost iviac poznatkov zst i pera povolanch naslovovzatch profesionlov vdanej oblasti me obohati rozhad architekta projektanta aspolu snm pomc aj pri vbere krytiny investorom. Nie zprestneho, ale zpraktickho dvodu uvdzam prednostne dve sta-novisk odbornkov kdvom srodm tematickm okruhom, poda ktorch vkadom prpade pri rozhodovan sa, ak stren krytinu na stavbe poui, m hra hlavn arozhodujcu rolu elnosti. Jednotliv vrobcovia stre-nej krytiny s zko pecializovan, o obmedzuje viu konkurenciu. Je to vak sprvne, kee pecializciu podmieuje svojimi poiadavkami trh. Spomeniem naprklad vrobcu, ktor vyrba prevane plen krytinu, pre ktor je typick bobrovkov tvar. Tto krytina je vhodn najm pre objekty historickho charakteru, kde sa najviac pouva. Betnov krytiny s najvhod-nejie pre rodinn domy, ato aj preto, e s svojm technologickm zloenm zabezpeen proti UV iareniu, s odoln proti nasiakavosti, o im predur-uje dlh ivotnos.Kedy navrhn plen hlinu akedy krytinu zinch materilov, aj na to m odpove predovetkm dlhoron sk-senos zo stavbrskej praxe. Ale ani to nemus by vdy pravda, kee vvoj avskum na skvalitovan, prpadne vrobe plne novch strench krytn znovch materilov, prpadne zrz-nych zmes, naalej prudko pokrauje. U teraz je na trhu vea novch produk-tov zplenej krytiny. Jej prednosou je najm potrebn hutnos, ohovzdor-nos afarebn stlos. Vostatnch rokoch sa tento druh krytiny dostva na trhu spolu skomplexnm strenm systmom, o vyhovuje tak montnym firmm, ako aj uvateom. Preto sa plen stren krytina predva na trhu vemi dobre.Na trhu sa vak stretvame okrem inho scementovo-vlknitmi kryti-nami, ktor sa vak mlo pouvaj aj napriek ich niektorm dobrm techno-logickm vlastnostiam. iadan je tie bridlicov krytina (tiepen bridlica), ato hlavne pre jej estetickos, ale aj trvcnos. Vostatnom ase sa zaujma stavebn spotrebite omdne trendy nielen vstrenej architektre, ale aj vsamotnej strenej krytine. Obianska pozornos spomedzi stavebnkov bytov arodinnch domov je asto sstreden na indov krytiny, ktor knm prich-dzaj zva zUSA aKanady. Tam sa kupuje tto krytina najm pre stavbu drevench rodinnch domov strvcnos-Keramick stren krytina uren pre ikm strechy sa vyznauje atraktvnym vzhadom a dlhou ivotnosou.na odborn tmu strecha, stren krytiny13ou jednho desaroia. Lene uns si udia zvykn zriaova viacgeneran obytn domy, kde pouitie indovej krytiny nie je vhodn.Ing. Ferdinand Skla, distribtor strench krytnNa slovenskom trhu nie je ani tak nepriebern mnostvo vrobcov stre-nej krytiny ako zahraninch obchod-nch zastpen, ktor vnaom teritriu zabezpeuj dovoz, predaj adistribciu kupovanej krytiny najm renomovanch zahraninch vrobcov. Zaujmav s aj poznatky asksenosti tchto odbornkov, ktor ak chc efektvne pre-dva azastupova uns obchodne renomovanho zahraninho vrobcu, musia vedie okrytine osi viac aj ako samotn vrobca aniekedy aj architekt projektant. To hlavne preto, e ten, kto predva, mus by jednak odbor-nk vpecializovanom stavbrskom remesle, ajednak asom nadobda neoceniten poznatky opredvanom stavebnom produkte od samotnch zkaznkov, odberateov apouvateov tohto pecifickho druhu stavebnej produkcie. Pokia ide opoznatky zdis-tribunej praxe, stavebnci jednoznane uprednostuj betnov stren kry-tinu, najviac vyhovuje poiadavkm investora. Aj pre jej viacer prednosti, pretoe umouje zabezpei dokonal odvetranie aizolciu. Pri jej vrobe sa pouvaj prrodn ekologick materily. Materil sa nevypauje, ale su sa ajeho vroba je energeticky spornejia. Pri jej vrobe sa pouvaj prvotriedne prrodn suroviny: piesok, jemn portlandsk cement, ekologicky disperzn, vodou neriediten farbiv. Navye jej prednosou je dlhodob ivotnos. Ak mm poveda, vom spovaj kvalitatvne prednosti kri-diel zplenej hliny pred krytinami zinch materilov, musm sa zamera naporovnanie plench kridiel akri-diel zbetnu. Krsna aelegantn stre-cha vaka vysokokvalitnej povrchovej prave, otepujce psobenie avytv-ranie efektvneho farebnho odtiea, univerzlna pouitenos pri novostav-bch arekontrukcich avhodnos pre vetky klimatick podmienky, to vetko Vhodou vlknocementovej strenej krytiny je predovetkm jej nzka hmotnos a odolnos proti poveternostnm vplyvom.s vlastnosti, ktor klad kridlu z ple-nej tehly pred betnov kridlu. S vak investori, ale aj navrhovatelia, ktor prsne sleduj ekonomick ha-disko azvl vsasnosti nemono pri vbere nezohadova finann monosti. Vprpade, e sa mysl naspornos, at je vsasnosti aj pre trvajcu finann ahospodrsku krzu rozhodujca, nu vtakom prpade je treba jednoznane sa rozhodn pre betnov krytinu, kee keramick je podstatne drahia. No aj napriek krze nesmie by finann hadisko jedno-znane rozhodujce, ale el pouitia avtej svislosti poadovan vlastnosti.Naprklad plen krytina m pred inmi tie prednosti, e je farebne stla a m UV stabilitu. Keramick krytina je tm viac ervenia, oo viac obsahuje na odborn tmu strecha, stren krytiny14oxidov eleza. Tmav je vtedy, ke je vysok teplota pri vpale. Jej pred-nosou je tie odolnos proti kyslm azsaditm ltkam. Tri pomenovan vlastnosti predstavuj prednosti klasic-kej plenej kridle pred inmi druhmi strench krytn.Martin Krno, technick poradca vrobnej firmyPri vbere strenej krytiny treba vychdza aj ztradcie aimidu vrob-nej firmy. Na trhu strednej Eurpy, Slovenska aeska sa svojou ponukou spene prezentuj vdske vrobn adistribun spolonosti, ktor uns zaloili aj vrobn firmy aposkytli licenciu na vrobu. Rd by som o. i. upozornil na viacer prednosti bet-novej strenej krytiny tuzemskch vrobcov so vdskou licenciou. Vyhadvanos aobbenos vd-skej kridly potvrdzuj tak vnimon kvality avlastnosti, medzi ktor sa rad na prv miesto trvanlivos aalie vlastnosti overen najtvrdmi pod-mienkami severskej klmy. Estetick, prjemn vzhad, jednoduch aahk poloenie strechy zarauje na trhu tto krytinu medzi prvotriedne. Konkrtne kandinvsku betnov krytinu, ktor je vlicencii distribuovan aj na slo-vensk trh so stavebnm materilom. Mono ju poui vo vetkch nadmor-skch vkach ana vetky typy striech sosklonom 22 . Jej prednosou je, e si nevyaduje prakticky iadnu drbu, o takisto nie je zanedbaten pred-nos. Povrch vdskej dovanej krytiny ju bu klasick, alebo sakryltovm nstrekom vpoadovanej farbe, o dodva kridle zaruen mrazuvzdor-nos. Nemalou prednosou tejto kry-tiny je tie dokonal odvdzanie vody arastu machu osobitne na severnch stranch striech. Akryltov nstrek tvor ochrann vrstvu proti agresvnym kodlivinm obsiahnutm vo vzduchu. Ak mm porovna zkvalitatvnych hadsk rozdiel medzi plenou kera-mickou kridlou anaprklad betnovou krytinou, musm kontatova, e tento rozdiel nie je vrazn. Avak nklady na vrobu plenej krytiny s zvyajne pribline otretinu vyie, ie vdanom prpade je rozdiel oividn.Ing Miroslav Kuek, technick poradca zoilinskho tehliarskeho priemysluInvestori avedno snimi architektinvrhri najastejie rieia dilemu, kedy poui betnov krytinu akedy keramick kridlu. Nielen uns, ale aj inde vo svete sa vie, e pri rozhodo-van to tom, ak stren krytinu pou-i, maj vznamn lohu aj prrodn podmienky, mala by to by loha rozhodujca. Naprklad nastavby budo-van vo vyej nadmorskej vke je vhodn betnov krytina, o vnaom prpade plat najm pre severnejie asti Slovenska. Na stavby vju-nch astiach Slovenska je vhodn klasick keramick plen kridlov krytina. Samozrejme, to je iba jeden pohad navec. Vsevernch astiach Slovenska je iadan predovetkm betnov krytina. Vtomto regine ani nezvykn pouva in krytinu nastav-bch rodinnch domov. Tunajm pod-mienkam vyhovuje najviac zkladn typ betnovej krytiny, ktor m vprienom profile vysok vlnu zabezpeujcu rchly odvod zrkovej vody. Dvojit pozdna drka zabrauje zateka-niu azafukovaniu vprienom smere. Dvojit zmok zrubovej strany brni zafukovaniu vpozdnom smere.Kornel abk, dlhoron riadite zvodov stavebnej innostiTreba vedie aj nzory zhotoviteov domov. Nesporne najdleitejie s sksenosti zhadiska vberu apou-itia toho-ktorho strenho systmu zosamotnej stavbrskej praxe. Pozna takto zodpovedn odborn nzor m vpraxi cenu zlata. Zkladn poia-davky na vber konkrtnych druhov strenej krytiny mono zhrn takto:mrazuvzdornos,geometria tvaru,stlofarebnos,odolnos proti lomu,odolnos proti nasiakavosti,priepustnos, priedunos, prcnos monte,hmotnos.Aj pri zohadnen uvedench neodmyslitench kritri je sasn ponuka strench krytn na slovenskom stavebnom trhu irok. Vrobcovia plench kridiel abetnovch krytn dvaj dnes ben zruky na ich pro-dukty 30rokov aich ivotnos pritom uvdzaj a 100 rokov. Poda mjho nzoru klasick plen kridlu treba pouva najm na rekontrukcie star-ch atie historickch budov adomov na bvanie ana pokrytie zloitch stre-nch kontrukci. Kvalitatvne prednosti kridiel zplenej hliny, respektve tvrde-nej krytiny s veobecne: mrazuvzdor-nos, o je prvorad vlastnos mate-rilu, ktor je vystaven nporu poasia po dlh roky, alej je to odolnos proti agresvnym vplyvom rznych exhaltov aekologick nekodnos. Niektor in druhy strench krytn maj tie svoje prednosti, ato najm pri sklone striech, kde nie je mon poui tradin kridlu alebo betnov krytinu.Ing. arch. tefan Tth, stavebn poradca prestren krytinuNajhklivejou asou kadej stavby, vrtane obytnch domov, je pocho-pitene strecha. Labilnos strench systmov nezana vateliri architekta, ale ani vateliri projektanta, kontruk-trapokia vravme oarchitektonic-kom rieen. Zana vak aj tam u vtedy, ke ide ourenie materilov, zktorch m by strecha uroben. Vvoj kvalitnch strench systmov preto nikdy neustva aneustane. Naprklad aj preto, e doposia nepo-znme stren pokrvacie produkty, ktor by splnili o irelatvne absoltne kritri na ochranu anajm na dku trvcnosti. Preto si treba pozorne vma vvoj na stavebnom trhu. Vtejto spojitosti by som rd upozornil naniektor novinky anovie produkty, ktor prichdzaj alebo u voli na stavebn trh ahlavne, ktor u boli spene uplatnen vstavebnej praxi najm pokia ide onavrhovanie rodin-nch domov aobytnch budov.Na trhu s dostupn vylepen, inovovan oceov taky. Stouto Betnov stren krytina umouje kvalitn odvetranie a izolciu. Pri jej vrobe sa vyuvaj prrodn suroviny piesok, cement a ekologick disperzn farbiv.na odborn tmu strecha, stren krytiny15krytinou sa u mono vsasnosti stretn oraz astejie takmer vade vEurpe, smerom na vchod anate-raz predovetkm smerom na zpad. Zkladom inovovanej taky je oceov plech, obojstranne galvanicky pokovan zmesou hlinka azinku. Tento spsob protikorznej ochrany zabezpeuje niekokonsobne viu ivotnos ako maj znme strechy spozinkovanm plechom. Inovatvny proces oceovch taiek iba nastupuje, zaal sa. To, o je nateraz vtechnolgii vroby oceovch taiek prnosom, je zvrchnej strany nanesen cel svrstvie kontaktn vrstva (primer), hlavn akrylov vrstva, vrstva prrodnho kamennho gra-nultu avrchn bezfarebn akrylov vrstvato vetko ivotnos krytiny zmnohonsobuje. Pravda, okrem dobrch vlastnost materilu rast celkom prirodzene poiadavky na estetickos krytiny. Kotviaci granult je nielen nositeom farby aelegantnej auitonej hrubo-zrnnej truktry povrchu, pretoe tlm naprklad hluk daa, ak je odoln tie proti krabaniu apomha odolnosti taky proti krupobitiu, priom jeho povrch sa neleskne.Tvarom atruktrou vyzeraj inovovan oceov taky ako plen alebo bet-nov, priom s pkrt a sedemkrt ahie. Jej hmotnos je 7,4 kg/m. Takto oceov taka nie je len kusom plechu, ktor sa pribije na strechu. Stva sa vak organickou sasou domu aovplyvn jeho podobu istavbu. Vylepen design umouje repektova architektonick tl atradciu okolitej zstavby. Tvar atl taky napovie otvare adetailoch strechy ajej farby atruktra predur vzhad afarbu fasdy.Pritom asasnm trendom vstre-nej architektre je nvrat kasfaltovm indom, kee sasn najmodernej-ia architektra preferuje ikm astrm strechy ako najspsobilejie. Na asfal-tov indle upozoruj vetky medzin-rodn trhy stavebnctva. Vsasnosti s asfaltov stren kridle najrozre-nejou asfaltovou krytinou prve pre ikm astrm strechy. Svojm cha-rakterom, parametrami avariabilitami pouitia vytvraj spoahliv hydro-izolcie taktie vklimaticky exponova-nch oblastiach, ato ako na novch strechch, tak aj na rekontruovanch. Vhodami krytiny zasfaltovch indov je nzka plon hmotnos, tesnos proti prenikaniu snehu aprachu, dlh ivot-nos, jednoduch mont, monos vykonva najlenitejie tvary ahlavne priazniv cena. indle sa vyrbaj adodvaj na trh vnajiadanejch tva-roch obdnik, deltam abobrovka. Rd by som tie upozornil na pred-nosti cementovlknitej krytiny stren krytina vtvare abln je tradinm materilom pouvanm na krytie ik-mch striech sminimlnymi sklonmi pre zastreovanie vetkch druhov objektov. Inovovan druh sa odliuje odinch cementovlknitch strench krytn tm, e krytina, oktorej sa tu zmieujem, je zafarben vhmote ele-zitmi pigmentmi rznych odtieov: ervenm, hnedm, iernym asivm. Takmto prefarbenm dochdza kvytvo-reniu matnho vzhadu strenej krytiny, m ona pln aj tie najnronejie poia-davky na estetick afunkn strnku stavieb. Nov druhy cementovlknitej strenej krytiny s vhodn pre novo-stavby aj rekontrukcie, kde doku plne nahradi skr pouvan klasick eternitov ablny.Pokia ide omont tejto strenej krytiny, upevuje sa pribitm klincov do drevenho podkladu tvorenho strenmi doskami 30 x 50 mm alebo strenm debnenm. Kad kus krytiny je prichyten dvoma klincami ajednou sponou.Ludvk Dvork, vrobca krytn zdrevaNa rodinn dom postaven zdreva patr, pochopitene, aj dreven stren krytina. Jednou ztradinch krytn, hlavne vhorskch oblastiach, je rune tiepan dreven inde. Vyrba sa aj rezan inde. Treba vak pre jeho vrobu zohna najprv vhodn drevo. Predovetkm trvcne, sodolnosou voi vonkajm prrodnm vplyvom (vr-tane daa asnehu).Vrobou sa zaoberaj nielen drobn remeselnci, ale aj mnoh vrobn drustv acel fabriky. Vyrban inde m rozmery dan tradciou, najastejie sa vyrba odke 30cm (pre klasick strechy pri odkvapoch ana strechu odke 50 cm). Pokia ide otvar indov, najbenejie s srovnm ukonenm. Vyrbaj sa tie atypy poda poiadaviek stavby. Treba vedie, e rezan inde nie je tak kvalitn ako tiepan. Rezom s naruen vlkna, take vznikaj chlpy, vktorch sa dr viac vlhkos. Navye rezan inde m dosadacie plochy hladk arovn, take medzi jednotlivmi indami nevznikaj kry, ktormi me prdi vzduch. Ten drevo na stynch plochch vysa abrni tak jeho zahnvaniu.Treba vak vedie otomto atraktv-nom voajcom materile aj to, ak skrva chyby. Tm sa treba vyhn u pri nkupe drevenej hmoty, je potrebn vybra dobr akvalitn drevo. To znamen, e mus by tie-pan, zo zimnej aby, nesmie by pravotoiv, ale ani vemi avotoiv. Drevo sa vinou vyber na ple, najastejie smrek, ale aj vzcnejia jeda. Najkvalitnej je vak inde modrnov, pretoe m vea smoly aje tak samokonzervovaten, cenovo je vak omnoho drah.Pri vbere strenej krytiny zdreve-nch indov treba venova znan pozornos kvalitnej impregncii. Vrobky sa impregnuj bu nama-nm, alebo sa impregnuj vkuovo. Takto oetren indle sa viau do balkov po 50 kusoch (hmotnos 12a 20kg). Je to optimlne mnostvo, pretoe pri jednoduchom kryt je treba 40a 43 indov na 1 m. Hotov materil sa uklad vonku na prstreok, kde sa drevo prirodzene su na von-kajiu vlhkos.Asfaltov indle sa vyznauj nzkou hmotnosou, tesnosou proti prenikaniu prachu, snehu a hlavne priaznivou cenou.na odborn tmu strecha, stren krytiny16abez vch problmov plnila svoju lohu vpriebehu ivotnosti strechy astavby. Preto sa pri jej nvrhu nesta sstredi len na charakteristiky apara-metre pouitej krytiny, ale je potrebn venova dkladn pozornos navrhnu-tiu jednotlivch vrstiev. Medzi hlavn faktory, ktor treba vzia do vahy, patr sklon strechy, typ nosnej kontrukcie, oakvan mechanick namhanie, vlastnosti pouitch materilov zha-diska tepelnoizolanho ahydroizola-nho, klimatick parametre podkrovia, kde sa strecha nachdza.Pri navrhovan strenho pla pre obytn podkrovie je mimoriadne dleit zvoli optimlnu skladbu zhadiska vlhkostnho reimu aodvetranie. Podcenenie tchto fyzi-klnych velin vedie kpokodeniu strechy trvalm defektom, ktor sa d opravi iba vmenou celej strenej kontrukcie alebo jej zsadnou rekon-trukciou. Finann nklady asto dosahuj iastky, ktor s vyie ne pvodn nklady na zhotovenie strechy.Navrhnut vrstvy strenho pla by mali odolva poveternostnm vplyvom, korzii, agresvnym materilom, pso-beniu kodcov, plesn ahb. Takmer pre vetky vntorn avonkajie tepeln avlhkostn podmienky konkrtneho prostredia je mon navrhn strechu apodkrovie. Ospenosti celho rie-enia rozhoduje usporiadanie vrstiev strenho pla, akostn atechnick parametre vybranho materilu.Jaroslav BartlFoto: Tondach, KB, Cembrit, Mediterran, Owens Corning, archv redakciePri pokldke drevench indov je treba sprvne rozpota latovanie ipri-krytie indov. Ve naprklad pri zloitch strechch sa pouvaj indle dlh iba 15 cm. Ich pripevnenie sa rob oceo-vmi klincami s priemerom 2,5x63mm, ato bu pozinkovanmi, niklovmi alebo obyajnmi. Vetko zle od poiadaviek investora. Sprvne zrealizovan strecha, zdatnmi strechrmiremeselnkmi pri pravidelnej drbe, to jest pri obnove nteru po3a 5rokoch, vydr spravidla 50 a 60rokov.indov strechy sa vak vyr-baj nielen zdreva. Samozrejme, dreven indov strecha je ako nahraditen pre jej originalitu, kad dreven indov strecha je origin-lom. ia, pre prcnos jej vroby jej cena je dos vysok. Preto mnoh vrobcovia nahrdzaj pvodn mate-ril, t.j. drevo, plastmi anajlepie recyklovanmi. Recyklovan plastov inde napodobuje dreven indov krytinu. Samozrejme, vplnosti nie je mon dreven inde nahradi. Zruka naplastov inde je pribline 30rokov.Marin Butk, stavebn poradca konzultantPre strechy novostavieb arekontruk-cie striech rodinnch domov, inovch domov, nadstavieb panelovch domov, ale aj obloenie ich fasd s vhodn ahk stren krytiny z plechu, chcem hovori najm o tom druhu, kto-rmu sa hovor takov tabule.Je nespochybniten, e strecha je jednou zkovch ast obydl. Jej hlavn vznam spova vo vytvoren ochrany pred poveternostnmi vplyvmi, udriavanie tepla avneposlednom rade rovnako vdotvoren charakteru domu. Strecha, ako najvyia sas stavby, m neodmysliten vplyv na cel statiku. Svojou kontrukciou apouitm materilom (krov, kry-tina) ovplyvuje stavbu vmnohch ohadoch; najm svojou hmotnosou zaauje nosn steny aspodn stavbu. Tto za je premenliv vpriebehu ivotnosti strechy aje nesporne ovplyv-ovan danmi konkrtnymi klimatic-kmi podmienkami. Hlavne preto kich hlavnm prednostiam patr nzka hmot-nos (4,75 kg/m), ktor je desatinov oproti plenm alebo betnovm ta-km. Takov tabule (na trhu rznych znaiek) vaka svojim dobrm fyzikl-nym vlastnostiam avzhadu, ktor imi-tuje klasick takov krytinu, s vhod-nm rieenm nielen pre rekontrukcie sasnch striech, ale s vhodn aj na nov stavby, nadstavby plochch striech rodinnch domov apanelovch domov.Takov tabule s vyrban poda poiadaviek projektu alebo zameranho stavu strechy vkonkrtnych dkach. S profilovan vkrycej rke 1,1 m, sta-vebn dka tab je od 86 cm a po 7,2 m. Vrobou tab vpoadovanej dke sa zjednoduuje mont, skracuje as pokldky. Krytiny s vhodn pre vetky typy striech (pultov, sedlov, valbov, manzardov) so sklonom u od 10 sdvojitm prekrytm, bene vak od 14 sjednoduchm prekrytm.Kvalitn materil zabezpeuje dlho-dob ivotnos nielen krytiny, ale celho strenho systmu. Zkladnm materilom je oceov, zrove pozinkovan plech (hrbky 0,5 mm), naktor sa nanesie vrstva zinku (275g/m).Skladba strenho pla mus by vdy sprvne navrhnut, aby spoahlivo Vyuitie klasickho drevenho inda nachdza priestor predovetkm pri uplatnen dobovej architektry.POKRYJ E VIAC ASTOJMENEJNOV KRIDLAVakanajmodernejmvrob-nmtechnolgimajedine-nm vlastnostiam plenej hliny spaRumbadokonalevet-kyvlastnostiidelnejstrenej krytiny.V osvedenej TONDACH kvali-te ponka dlh ivotnos, iro-kklubezkonkurennest-lychfariebaochranunaviac, ako sto rokov. www.tondach.skORIGINL ZAUVDZACIECENYstren kryti nasendviov murivopredaj (mont) po celej SR predaj (mont) po celej SRAHK STREN KRYTINYahk stren krytiny Novozmock 104, 949 05 NitraTel./fax: 037/658 48 31-2| mobil: 0905/57 72 22, 0905/59 89 24e-mail: stresnekrytiny@stresnekrytiny.skwww.stresnekrytiny.skodkvapysendviov pur panelyodkvapysendviov pur panelylakoplastov oceov kridlytrapzov plechylakoplastov oceov kridlytrapzov plechyROVA VDSKY LINDABSVETOV KVALITA A SLOVENSK CENY!KB KRAJA BEHL, spol. sr. o. Prechodn 1917 00 Trnavatel./fax: 033/544 67 15mobil: 0903/71 91 02 Stavebn frma realizuje: bytov, obianske, priemyseln aininierske stavby vstavba rodinnch domov rekontrukcie historickch pamiatokstrechy, stren krytiny201. Vegetan souvrstv jako faktor zven ivotnosti aspolehlivosti plochch stechNavrhovn a provdn plochch stech s vegetanm souvrstvm nebo sochrannou (stabilizan) vrstvou zkarku je vsouasn dob pojmno pevn jako architektonick aeste-tick zleitost.Lze ci, e dosud chyb technicko-metodick pstup ktto oblasti pro-blematiky a zejmna hodnocen jejich celkovho vznamu ve vech souvis-lostech.Clem tohoto pspvku je pokusit se shrnout aspekty navrhovn, provdn a uvn ozelennch stech a zabvat se otzkou vlivu vegetanho souvrstv na celkovou ivotnost stenho plt a zejmna jeho hydroizolan vrstvy.2. Zkladn aspekty pro nvrh vegetanho souvrstv Pehled aspekt navrhovn ozelen-nch stech lze rozdlit do nsledujcch oblast:> architektonickVtomto ppad jde bezesporu opvodn i stvajc priority pro nvrh aproveden ozelenn stechy a plo-ch i ikm svegetan vrstvou. > stavebn konstrukn Nvrh a proveden ozelenn vrstvy odstrauj nutnost mechanickho kot-ven vrstev stenho plt a vppad hydroizolan vrstvy foliovho typu elimi-nuj vysok zaten vibracemi odzat-en vtrem.Zven porn odolnosti stenho plt.Za stavebn konstrukn aspekt lze povaovat i obvykl poadavek proveden ztopov zkouky stenho plt. > stavebn fyzikln By ozelenn vrstva nevykazuje vrazn tepeln izolan vlastnosti, lze vak zven tepelnho odporu vnkte-rch pramenech uvdn (2), povao-vat za dl pnos pro snen tepelnch ztrt vzimnm obdob ale zejmna pak vznamn pnos pro snen tepelnch zisk vletnm obdob a stm spojen mon energetick spory pi klimati-zaci objekt. Vznamnm aspektem je pak snien potu cykl zmrazen zejmna pro hyd-roizolan vrstvu.Dalm spe podrunm me bt aspekt zven zvukov neprzvunosti konstrukce a takt pirozen tlumen hluku zdopravn infrastruktury vexte-riru.> fyzikln chemick Zde se jedn o ochranu vi UVzen, I zen a ochranu proti kyselm dm pp. jinm chemickm vlivm voblastech expozice nap. pr-myslovch exhalac, piem zejmna UV zen vykazuje vrazn vliv na ivot-nost materilu hydroizolan vrstvy.> globln ekologick Nezanedbatelnm aspektem je sn-en rozsahu ploch nejmajcch sr-kovou vodu a zven podlu pirozen zelench ploch by sminimln vege-tac voblastech intenzivn bytov, admi-nistrativn i prmyslov zstavby. > uivatelsk Tyto aspekty budou bezesporu nab-vat nadle na svm vznamu a se jedn o pohledov komfort, monost uvn dlch nebo celch ploch a sn-en energetick nronosti objekt.Aspektem, kter vuivatelsk oblasti nelze podcenit, je i ochrana hydroizo-lace proti mechanickmu pokozen nebo proti pokozen povtrnostnmi vlivy (extremn kroupy, extrmn sla vtru apod.).Vneposledn ad jsou to pak ni nklady na drbu hydroizolace a vrazn del ivotnost hydroizolace stenho plt.3. Faktory ovlivujc ivotnost hydroizolace Tematem tohoto pspvku je hodno-cen pnosu ozelenn vrstvy pro zv-en ivotnosti a spolehlivosti skladby stenho plt a to zejmna hydroi-zolan vrstvy jako rozhodujcho prvku jeho funknosti.Vdvj dob se hydroizolan vrstva provdla obvykle na vrstvu spdovho nebo konstruknho potru. Tento potr neml prakticky dn tepeln izolan vlastnosti a naopak vykazoval pomrn vraznou tepeln akumulan funkci. Teplotn namhn hydroizolan vrstvy, vystaven pmmu pedvnm tepeln energie teplotou prosted nebo I zenm, bylo ve velk me pedvno do vrstvy potru a tato tepeln energie se neakumulo-vala vraznji vhydroizolan vrstv.Vzhledem krostoucm poadavkm na sniovn energetick nronosti budov neustle rostou tlouky tepeln izolanch vrstev nejen a to nejen ve skladbch stench pl. Vsou-asn dob skladby plochch stech jsou prakticky vhradn provdny svrstvou tepeln izolace a zpolysty-renu nebo minerln vlknitch desek. Na tepeln izolaci je pmo poloena hydroizolan vrstva by vnkterch ppadech se separan vrstvou geo-textilie.Vrazn rozdl tepeln akumulan funkce lze dokumentovat na hodnotch tepeln jmavosti, kter je u betonu hodnotov vdu .106 a u polystyrenu vdu .102.Vekere teplotn vlivy a tepeln energetick psoben se pak kumuluje vhydroizolan vrstv se vemi negativ-nmi vlivy na jej ivotnost u foliovch typ jde o vliv na chemickou strukturu zejmna vppad foli obsahujch mkidla, u modifikovanch asfaltovch ps pak na strukturu funknho rozpt-len modifiktoru vbitumenov matrici. Tk se to jak psoben vysokch tak i nzkch teplot a zmrazovacch cykl, samozejm pro kad ppad samo-statn.Extremnm vlivem na ivotnost, zde tedy i na funknost, se toto teplotn psoben projevilo na jedn vznamn investin akci, kdy byly pouity asfal-tov plastomern modifikovan psy bez bidlinho posypu. Zdvod siln argumentace dovozce tohoto vrobku o tom, e tyto psy nepotebuj reflexn pravu, byly na vrstvu tepeln izolace zpolystyrenu provedeny smechanic-km kotvenm a bez povrchov reflexn pravy. Dsledkem bylo bhem letnho obdob vrazn nevratn zvrsnn vlivem vlastn tepeln roztanosti materilu (deformace u plastomern modifikovanch ps jsou nevratn). ivotnost a spolehlivosti plochch stechstrechy, stren krytiny21Vlivem zvrsnn dolo i koddlen ve spojch a ke ztrt funkce hydroizolace. Celou plochu pak bylo nutno nron sanovat.Rozdlnost teplotn zte vletnm obdob na plochch, kde stdav stoj srkov voda a ploch suchch, je rovn vznamnm vlivem psobcm na hydroizolan vrstvu. Vmnoha p-padech i na tchto mstech vznikaj vrsy jak vhydroizolan vrstv foliov tak zasfaltovch ps, jejich pvod je vppad neznalosti tto proble-matiky velmi nejasn. Tyto vrsy pak samozejm ovlivuj ivotnost a nkdy ifunknost hydroizolan vrstvy.Dalm vznamm vlivem na ivotnost hydroizolan vrstvy je poet zmrazova-cch cykl. Ovovn vlivu zmrazova-cch cykl na vlastnosti hydroizolanch materil je asto provdno vsou-vislosti shodnocenm kvality vrobku vevztahu kjeho ivotnosti.Ze vech ve uvedench dvod je zejm, e je vhodn povaovat nvrh aproveden vegetan vrstvy na ste-nm plti za opaten nejen architekto-nick, ale za opaten kvraznmu zv-en spolehlivosti a ivotnosti stenho plt a jeho hydroizolan funkce.4. Vliv vegetanho souvrstv na zven ivotnosti stenho plt Pozitivn pnos ve zven ivotnosti a spolehlivosti zelench stech je dn vrozhodujc me nsledujc faktory, ktermi vegetan souvrstv chrn hydroizolaci nebo nepmo pispv ke zven jej spolehlivosti:> zamezen pmho vlivu UV zen >zamezen vysokho tepelnho zaten zejmna I zenm>zamezen vliv rozdln teplotn roztanosti materilu na mstech suchch a se stojc srkovou vodou >zamezen vysokho vibrujcho namhn pi psoben vtru >snen potu zmrazovacch cykl psobcch na hydroizolaci >proveden hydroizolace bez mechanickho kotven Vodotesnos je pre ns samozrejmosFirma Bsscher & Hoffmann je 150 rokov kompletnm partnerom vo vetkch otzkach asfaltovch izolci plochch a ozelenench striech, mostnch izolci pre investorov, projektantov a realiztorov> proveden ztopov zkouky ped realizac vegetan vrstvy. Samozejm se objev otzka, jak proveden vegetan vrstvy nkladov ovlivn realizaci celho stenho plt. Vpotcch provdn ozelennch stech byly nklady na vegetan vrstvu vrazn vysok a to i vppad extenziv-nho ozelenn.Lze ci, e tento fakt odrel obvykl stav pi zavdn novinek na trh a to jejich poten vysokou cenu. Vsou-asn dob vak nklady na proveden vegetanho souvrstv vrazn poklesly ajejich rove se pohybuje pro extenzivn ozelenn vrozmez 500800 K/m2 vzvislosti zejmna na zvolenm rostlin-nm materilu, jeho rozloen amnostv vcelkov ploe.Tyto nklady je pak vhodn srovnat ahodnotit ve vztahu kcelkovm pno-sm podstatn zven spolehlivosti aivotnosti, snen celkov energetick nronosti objektu jak vzimnm tak vletnm obdob a vneposledn ad ve vztahu knkladm na ston, kdy ozelenn stechy nejsou zapotvny dozpevnnch nepropustnch ploch.Zejm nejvraznjm vlivem je ale podstatn zven ivotnosti stenho plt, kter se uvauje a dvojnsobn proti stenmu plti bez vegetanho souvrstv.S vraznm pnosem ve zven ivot-nosti a spolehlivosti plochch stech lze navrhovat a provdt tak sten plt sochrannou (ppadn stabilizan) vrstvou zkarku. Toto een m sv vhody, ale zejmna zhlediska estetic-kho, architektonickho a uivatelskho je nesrovnateln svhodami, kter sebou pin realizace ozelennho stenho plt. Ing. Vladimr Tichomirov, CSc.Autorizovan inenr pro obor pozemn stavbyKandidt vd pro obor stavebn fyzikaInenr pro obor stavebn hmoty Literatura: Dipl.Ing.Heinz Gotze, Dachbegrunung aus bauphysikalischer Sicht, FBB/FLL Seminar Reihe 1991 Dachbegrunung Dr.Gunter Mann Energiesparen mit Grundachern-Warmedammende Dachbegrunug, DDH 06/2000Dipl.Ing.Klaus Schiefler, Zelenstechy, Sbornk Zelen stechy-zelen fasdy-zelen parkovit, Svazzakldn adrby zelen Brno 2005Ing. Petr Bohuslvek, Ing.VladimrHorsk, KUTNAR Vegetan stechy a sten zahrady, Skladby a detaily 01/2003, .DEK/01/2003, vydal DEKTRADE a.s.Technische Regeln abc der Bitumenbahnen, vdd Industrieverband Bitumen-Dach- und Dichtungsbahnen e.V., 2002, ISBN 3-9801831-4-9Zelen stecha administrativnho objektu situovanho v podhorsk oblasti zalenn do okoln krajiny.Vegetan vrstva na devn stropn konstrukci nad fitness centrem, psob esteticky v centru msta jako pohledov vytvoen s pochznmi chodnky z vpencov drt.Terasa s devnou pergolou navazujc na interir budovy. een jako zelen stecha s intenzivnm ozelennm.Bsscher & Hoffmann, s. r. o.Kontakt: Igor Zelensktel: +421 2 5827 18 05 mobil: +421 911 722 520Distribun sklad: Prstav Bratislavae-mail: zelensky@bueho.skweb: www.bueho.skaktuality22Vetrn podujatie CONECO/RACIOENERGIA sa v termne 23.27. 3. 2010 uskutonilo u po 31.-krt. Sbene sa konali CLIMATHERM, CONECOINVEST, SLOVREALINVEST, ako aj nov pecializovan vstava STAVEBN MECHANIZCIA. Monos prezentcie vyuilo 636 spolonost z deviatich krajn psobiacich v rznych odvetviach stavebnctva. Obsadili plochu 47 750 m2. Tento rok najkomplexnej vetrh zameran na stavebnctvo pritiahol 152 196 nvtevnkov zo Slovenska, ale aj z okolitch krajn. Zameranie vetrnho podujatia CONECO/RACIOENERGIA odralo vadeprtomn motto Energia nad zlato. Stavebnctvo je odvetvm, ktor zsadne me ovplyvni celkov spotrebu energi obyvatestvom. Pod vplyvom nutnosti myslie na alie genercie azabezpei udraten roz-voj, je trendom vyvja nzkoenergetick rieenia. Mnoho noviniek ztejto oblasti bolo predstavench po prvkrt prve na tohtoronch vetrhoch anajlepie znich aj zskali ocenenia. Vduchu spory energi sa niesli aj sprievodn programy. Novinkou pre nvtevnkov bola Akadmia energe-tickej spornosti poskytujca kom-plexn bezplatn poradenstvo formou, prezentci, diskusi aj praktickch ukok. Poskytnut rady a tipy boli zameran na oblasti zatepovania, monte striech, okien, produkciu tepla zalternatvnych zdrojov azskavanie dotci na slnen kolektory akotly na biomasu. Odbornkov zaujala u 17. medzinrodn konferencia Teria akontrukcie pozemnch stavieb sozameranm na nkladovo optimlne opatrenia spor energie. alou tmou, ktor silne rezonuje vspolonosti apreniesla sa aj do odbornch sprie-vodnch podujat je vplyv hospodr-skej krzy na slovensk stavebnctvo. Zaoberal sa ou Partnersk de 31. ronkCONECAaktuality23Zdruenia stavebnch podnikateov Slovenska vdiskusich pod nzvom Rok 2010 vslovenskom stavebnctve, prevanie alebo vzostup.Stavebnctvo je zpohadu tvorby HDP jednm zpodstatnch odvetv slovenskej ekonomiky. Poda analz ho ete vnadchdzajcich mesia-coch akaj alie vzvy, ktorm bude musie eli. Vetrn podu-jatie CONECO/RACIOENERGIA sa bude venova aktulnym otzkam vo svojom alom ronku vtermne 29.3.2.4.2011, kedy op vytvor platformu pre prezentciu inovatvnych prstupov arieen voblasti stavebnc-tva. INCHEBA, a. s.Viedensk cesta 3-7851 01 Bratislavatel.: +421/2/67 27 22 05, 67 27 22 14, 67 27 21 40fax: +421/2/67 27 2055 e-mail: coneco@incheba.skwww.incheba.skbol spentrendy stavebn materily a technolgie24KSD Slovakia, firma, ktor sa tento rok prezentovala po prv krt na 31. vetrhu stavebnctva Coneco 2010 so svojim expontom Tepelnoizolan zasklenie KSD a zskala za aj ocenenie Zlat plaketa, sa vm predstavuje so svojim jedinenm produktom na slovenskom trhu. KSD okno (Kunertovo solrne didov okno), ktor jednoducho povedan v zime hreje a v lete chlad, patrilo tento rok urite medzi najhorcejie novinky medzi okennmi systmami navetrhu Coneco 2010 aneostalo bez povimnutia. Vpomerne zloitom nzve sa ukrva produkt, ktor je takpovediac genilne jednoduch a jednoducho genilny. Kunertovo preto, lebo autorom patentu okna je nemeck vedec avynlezca Dr. Heinz Kunert, ktor je vnaich pod-mienkach mlo znma osobnos, hoci jeho patenty pouvame takmer vetci, hlavne vautomobiloch. Spomeme len niektor znich: zadn vyhrievan okn, truktra bezpenostnho prednho skla, bezrmov kontrukcia bonch skiel, stren okn strednou ivot-nou tmou tohto vedca je vyuvanie slnenej energie, o je mon vidie najm na patente KSD okna, preto sa okno nazva solrne.Nzov didov je spojen scha-rakterom izolanho zasklenia, ktor sa vKSD oknch pouva. Zasklenie pozostva ztroch rozdielnych druhov skla, ktor m vzvislosti na polohe vzhadom na zdroj iarenia, odlin charakteristiky prenosu energie slne-nho iarenia. Takto me by izolan zasklenie pouit vletnom obdob ako tieniaci prvok, ktor m nzky prenos energie iarenia avzimnom obdob ako solrny kolektor s vysokm preno-som energie slnenho iarenia. Takto navrhnut tabua izolanho zasklenia, ktor vyuva obe strany, t.j., e izolan zasklenie me by orientovan jednou, alebo druhou stra-nou smerom dovntra miestnosti, sa nklady na klimatizciu avyhrievanie miestnost stakto vybavenmi zaskle-niami redukuj vo vetkch ronch obdobiach.Premena na zimn alebo letn stranu okna sa prevdza otoenm rmu izolanho zasklenia o180 vpecilne upravenom okennom krdle vo zvislej osi otania. Zmeny vtepelnch funkcich okennch tab skla sa dosahuj ich nastavenm proti Vzime hreje,trendy stavebn materily a technolgie25vlete chladprdu slnenho iarenia. Preto sa sklo nazva didov, lebo teplo zskan zenergie iarenia sa nachdza vdy najednej strane zasklenia ato bu vntornej alebo vonkajej.Vzime hrejePri nastaven na zimn polohu je sklo pohodlne zahrievan slnenmi lmi a na dotyk nie je chladn, ale tepl avyaruje do miestnosti prjemn slav teplo (princp kachovej pece).Dokonca aj pri nzkej intenzite difzneho svetla spribline 100 Wm2 (oblan dni, hmla), ke je vonkajia teplota 0 C, je vntorn strana skla vyhriata na 21,3 C a tm dosahuje rove teploty vo vntri miestnosti. Takto je vytvoren takzvan termlna barira a sklom neprenik iadna tepeln energia von, o zna vrazn spory nkladov na vykurovanie. Pri silnejom svetle dosahuje sklo povr-chov teploty a 40 C atak sa sklo ako miesto energetickch strt cez de stva miestom energetickch ziskov.Vlete chladVaka patentovanmu systmu rmu, ktor je oton o180 , je mon okno v lete premeni na vysoko inn prostriedok chrniaci pred nadmernm slnenm iarenm a tak nsledne zamedzuje prehrievaniu miestnost (sklenkov efekt). Km vonkajia strana skla sa slnkom ohrieva, vntorn strana ostva chladn, o prina sporu energie na prevdzku klimatizanch zariaden, kee veobecne plat, e znenie teploty vmiestnosti o 1 C je a 4 krt drah-ie ako zvenie teploty v miestnosti o1 C. Ostatn prnosyKSD okn prinaj okrem vyie spomenutch vhod aj alie vhody, ato:Ilepiu zvukov izolciu (ochrana pred hlukom a do 38 dB), zven bezpenos (ochrana proti vlma-niu technolgia vrstvenho skla), zamedzenie vzniku plesn, ktor vzni-kaj kondenzciou, zvenie kom-fortu bvania, odstrnenie chladnch zn v blzkosti okien, jednoduchie abezpenejie istenie okien otoe-nm rmu o 180 . S vyuitm energie zKSD okien sa me pri stavbe eli-minova centrlne krenie anahradi ho lacnejm alternatvnym zdrojom energie ako je krb srozvodom tep-lho vzduchu do miestnost, alebo inmi, lacnejmi alternatvnymi zdrojmi energie. Takto vznik mo-nos plne vyuva priestor vblzkosti okien, napr. vkancelrskych budo-vch a kolch, ako aj v nemocni-nch izbch, kde s tieto priestory pre trval vyuitie zdvodu prenika-nia studenho vzduchu a prievanu plne nevyhovujce. Unovostavieb sa skracuje doba vysuovania stien vaka vntornmu vyarovaniu tepla. Vsasnosti firma KSD Slovakia predva KSD okn vdrevench afiber-glassovch okennch profiloch, ktor sa vyrbaj urenomovanch vrobcov okien vSlovenskej aeskej repub-like. Prv rodinn domy osaden KSD oknami sa nachdzaj v eskej repub-like a nie je vnich naintalovan iadny systm centrlneho krenia ataktie iadne klimatizan zariadenie. Ako alternatvny zdroj tepla, pri extrmne nzkych teplotch vzime, je vyuvan klasick krb, kde sta zakri raz zade adom si teplotu dr. V prpade serizneho zujmu mono dohodn nvtevu niektorho referennho domu, ktor je KSD oknami osaden.Ing. ubo Pavlk4Cteplota vonkajej strany skla40Cteplota vntornejstrany skla22Cizbovteplota0Cteplota vzduchuvonkuSZR naplnen argnom55Cteplota vonkajej strany skla27Cteplota vntornejstrany skla22Cizbovteplota30Cteplota vzduchuvonkuSZR naplnen argnomKSD Slovakia, spol. s r. o.Kopianska 82/D851 01 Bratislava, Slovenskoe-mail: info@ksd-okno.sk www.ksd-okno.sktrendy stavebn materily a technolgie26Energetick ttky charakterizuj celkov energetick vlastnosti hod-notench okien, charakterizovan nazklade tepelnej bilancie okna, pozost-vajcej z kom-plexnho posu-dzovania nasle-dovnch paramet-rov:sinitea prechodu tepla rmu/krdla Uf,sinitea prechodu tepla izolanho skla Ug a jeho celkovej priepust-nosti slnenho iarenia g,INCON spol. s r. o.Priemyseln 6, 971 01 Prievidzatel.: 046/51 91 230Fax: 046/51 91 221e-mail: incon@incon.eubezplatn infolinka: 0800 188 188 www.incon.euparametra tepelno-izolanch vlast-nost ditannho rmika (ps),pomeru priesvitnej a nepriesvitnej asti oknakrovej prie-vzdunosti okna QNa zklade vsledkov hod-notenia s okn zaraovan dojednotlivch energetic-kch tried, podobne ako energetick spotrebie (najlep vsle-dokener-getick trieda A).Plastov okn INCON Luxury s izolanm trojsklom, rmikom Chromatech (Ug=0,6W/m2K) s zaraden doenergetickej triedy A. Tieto okn dosahuj Uw=0,8W/m2K ateda s vhodn aj do nzkoenergetickch budov.Energetick ttky vydva pre svojich lenov SLOVENERGOkno, zujmov zdruenie slovenskch subjektov, pod-nikajcich v oblasti vpln stavebnch otvorov.v energetickej triede AOknSpolonos INCON zskala monos oznaova vyrban plastov okn energetickmi ttkami.Bliie inf ormcie zskat e u predajcov okien INCON. Kont aktna najbliieho predajcu na bezplat nej inf olinke 0800 188 188.INCON, spol. s r. o., Priemyseln 6, 971 01 Prievidza, e-mail: incon@incon.euEnerget ick t t ok okna . SE 208 - plast ov okno INCON Luxury s 3-sklom Planilux/Planit herm Ult ra N s rmikom Chromat ech .w w w.i ncon.eu0kn v energetickei triede A za cenu beznch okienA naviac dva dizainy profilov na vber za rovnak cenu.Najhoria bilancia pot reby t epla pri vykurovanNajlepia bilancia pot reby t epla pri vykurovanCELOX, spol. s r. o., Drustevn 33/A, 900 23 Vinintel.: 0903/447 148, tel./fax: 033/647 65 73http://www.celox.sk, e-mail: celox@celox.skVhradn predajca plastovch fli rmy Monarextrovodom od A po Z inpircie a trendySvetoznmy architekt Daniel Libeskind prezentoval prototypy svojho skulpturlneho obytnho domu v mesteku Datteln v Severnom Vestflsku. Prototyp vily Libeskind bol postaven aj preto, aby projekt architekta Libeskinda uzrel svetlo sveta. Tento projekt bude firma Berliner proportion Gmbh realizova celosvetovo ako obytn skulptru v limitovanej edcii 30 stavieb.Dom nie je len prstrekom. Mus ma svoje telo, duu, ba aj charakter, takto hovoril architekt Daniel Libeskind poas otvracej slvnosti. Domov zsadne ovplyvuje n ivot. Preto vchodiskovm bodom celho dizaj-novho procesu bola otzka, vakom dome by chcel bva on sm, pokra-oval alej. Its acelebration of living and everyday life (je to to oslava ivota akadodennho bytia), takto sa vyjadril hviezdny architekt, zjavne vemi spo-kojn po prvej prehliadke svojho diela.Prvm realiztorom objektu Villa Libeskind je spolonos Rheinzink GmbH & Co. KG., ktor bude vbudcnosti stavbu vyuva Slvnostn otvorenie vily Libeskindvynikajcu sasn architektru strvalmi hodnotamiDnenm slvnostnm predstavenm prototypu Villa Libeskind sme sa alm vznamnm krokom priblili kmy-lienkeprenies multiplicitu aj naarchitektru.Krtky portrt objektu VillaLibeskindVila psob ako krit vyrasten zo zeme. Dynamick lnie umocuj jej siln vyarovanie, hra slnenho svetla aoblakov dodva vonkajej fasde fascinujcu ivos. Vinteriri zapsob objekt otvorenosou, trans-parentnosou anevednmi priestormi. Pozorovateovi vak zostan ukryt technick prvky, vetky zos-laden spoiadavkami naivotn prostre-die. Prijmacia budova spo-ako prijmaciu avstavn budovu. Komplexnos projektu vdetailoch bola nesmierna, spomna si predseda vrcholovho manamentu pn Ulrich Grillo. DanielLibeskind prezentoval architektonick nvrh, ktor ani vtom najmenom detaile nepoznal slov: tandardn rieenie. Napriek tomu, ako uviedol alej, m tento projekt nielen hodnotu estetick, ale vyplat sa ekonomicky iekologicky. Tto vziu promptne potvrdil i MathiasEisfeld, zporadnho orgnu Zemskej komisie (Zemskho vboru) Drevo Severn Pornie Vestflsko slovami: Dreven rmov kontrukcia vily odober zatmosfry 133 ton CO2. Zatento alekosiahly aodvny prnos kochrane ivotnho prostredia odo-vzdal p. Eisfeld certifikt CO2 banky. Dr. Michael Merz, konate firmy Berliner proportion GmbH.: Proportion bola zaloen sperspektvouspr-stupova skromnm stavite-om 30dom od A po Z inpircie a trendy31lonosti Rheinzink, ktor navrhol DanielLibeskind, imponuje dizajnom apo kadej strnke trvalmi hodnotami.Tto vila, to je estetika, exkluzi-vita, prvotriedne materily, inovan energetick technika astavanie zameran na budcnos. Je to nov typ obytnho domu, pretoe patr do Signatare Series, o je dizajnov kon-cept firmy Berliner proportion GmbH. Tto spolonos plnuje vspoluprci srenomovanmi architektmi obytn skulptry, ktor sa bud vyznaova pozoruhodnou modernou architektrou abud sa realizova vlimitovanom pote na celom svete. Prv stavebn dielo takhoto novho typu budov navr-hol DanielLibeskind. picat atup uhly, ikm azvisl steny, do seba prenikajce stavebn prvky, flexibiln priestory abalkn sestetikou optickou dom od A po Z inpircie a trendy32aslnenou clonou vytvraj jedinen dojem, jedno-duchonezameniten architektra. Kovov stren afasdne psy lemuj jednotliv asti celho objektu adotv-raj impozantn umeleck dielo. Pretoe prototyp Villy Libeskind nebol stavan ako obytn dom, ale ako prijmacia budova, prispsobila firma Rheinzink GmbH &Co. KG realizciu vniektorch oblastiach svojim pecific-km potrebm. Psobiv vstupn hala sli ako recepcia ifoyer. Znej ved do hornho podlaia do priestoru otvo-ren schody. Tu sa nachdza niekoko zasadacch miestnost. Na przem je tie jedna konferenn miestnos, technick priestory amiestnos bezpenostnej sluby, orientovan kvjazdu. Architektonickm vrcholom tejto Villy Libeskind je Grand Room, sedem metrov vysok miestnos, ktor svojimi vekodimenzovanmi preskle-nmi plochami a dramaticky vystupo-vanm stropom vyaruje neobyajn dynamickos. Je prstupn sfoyer aposkytuje priestor pre rzne podu-jatia avstavy. Vtomto impozantnom prostred podva Rheinzink informcie osvojej firme aojej histrii, prezentuje svoje produkty atechnolgie.Materily a technolgie Villa Libeskind bola postaven modernou stavebnou technolgiou zkvalitatvne vysokohodnotnch materilov, modern elektrointalcia asvietidl vsinnosti sinteligent-nm technickm zariadenm, toto vetko vytvra neobyajn komfort, estetiku ibezpenos. Prevdzka systmov na vrobu tepla, chladenie avetranie budovy sa zaznamenva vGrandRoom na interaktvnej obra-zovke amono ju kedykovek nata. Tieto daje sa bud mera vprie-behu troch rokov aposkytn detailn informcie oefektivite systmu tvorby tepla, chladenia avetrania objektu. Villa Libeskind m plochu asi 200metrov tvorcovch (przemie: cca 200m2, horn podlaie: cca 115m2) abola zrealizovan vpriebehu ies-tich mesiacov. Mimoriadna architek-tra, remeseln zhotovenie, pouitie kvalitnch materilov aenergetick koncept etrn kivotnmu prostrediu, to je predzves novej ry varchitek-tre akladie vysok latku pre dizajn iremeslo.Mgr. Zuzana BenkovskFoto: Rheinzink SKInfo: www.libeskind.vila.comako dreven rmov kontrukcia. Okrem dreva, nestarnceho sta-vebnho materilu, sa vo vetkch oblastiach pouili prrodn materily, ktor vlastnia, tak ako aj Rheinzink, ECO produktov deklarciu Intittu Bauen und Wohnen e.V. poda ISO 14025 typ 3, alebo tak, ktor prispie-vajkinovcii ivotnho prostredia. Stren afasdne opltenie zmate-rilu Rheinzink je sasou inova-nho energetickho konceptu, pretoe vyuva neviditen systm solrneho termickho zariadenia. Toto zariade-nie, kombincia absorbra zemskej tepelnej energie atechnolgie tepel-nho erpadla, vytvra architektonicky adekvtny asasne najmodernej vykurovac systm. Na tepeln izolciu sa pouila novovyvinut minerlna vlna snzkou tepelnou vodivosou. Inteligentn zloenie podlahy je kon-cipovan pre vykurovanie, chladenie aoptovn zskanie tepla. Daov voda sa zbiera zo striech objektu Rheinzink do cisterny avyuva sa nasplachovanie WC. Stavebn prvky ako okn, dvere, umvadl, armatry asanitrne zariadenia s zhotoven dom od A po Z inpircie a trendy33V minulom roku spolonos ABB uviedla na trh dlho oakvan novinku v podobe novho dizajnovho radu Neo. V mnohch ohadoch netradin dizajn, ktor vynik predovetkm prepnanm v podobe zkej pky s podsvietenm. Dizajn upa od vekej plochy pky spnaa a redukuje ju na jednoducho linerne psobiaci prvok. Zrove docieuje vrazne inovan monosti presvetlenia pky. Forma dizajnu spnaa jednoznane sleduje jeho funkciu avetky ostatn prstroje s tejto lnii maximlne pri-spsoben. Dizajn je ponkan vprak-tickom lesklom zhotoven povrchovej pravy, m prjemn farebn kombincie aodtiene jasn biela, adov biela, adov modr, adov zelen, adovo oranov, adovo siv agrafitov, priom prve jednoduch tvarov kon-cepcia umouje vynikn farebnm variantom.Jednoduch, ploch aist lnie dizajnu Neo s vslade sinteri-rovmi trendmi a spolu sfarebnmi kombinciami preduruj kvyuitiu vsasnch modernch interiroch ako vrezidennch projektoch, tak aj vkomernch. Systm dizajnu je sta-vebnicov, o znamen rmek, kryt, prstroj, tak ako je to vstrednom seg-mente spnaov azsu-viek na slovenskom trhu u dvno tandardom. Rmeky pre elektro-intalan prstroje s jednonsobn a p-nsobn auniverzlne pre vodorovn azvisl mont. Vdizajne Neo mon ponknu aj systm distribcie zvuku Audioworld.Vybavenos rznymi druhmi prstrojov je aj na stredn segment vemi irok a uspokoj vetky poiadavky na modern elektrointalciu. Meme menova okrem inhospnae aovldae vtandardnch radeniach smonosou signalizcie a orientcie, spnae alziov a kartov, stmie-vae osvetlenia a spnae automatick sosnmaom pohybu. Zsuvky jedno-nsobn a dvojnsobn snatoenou hornou dutinkou apopisovm poom, zsuvky sochranou pred prep-tm, televzne, rozhlasov a satelitn zsuvky, zsuvky telefnne a komuni-kan pre dtov zsuvky (keystone) rznych vrobcov. Samozrejme, e nechbaj obben termostaty pre riadenie krenia aj vovyhotoven pre podlahov krenie.Po roku spenho predaja dizaj-novho radu Neo, ktor si zskal obdiv nielen ukoncovch zkaznkov ale oslovil aj irok okruh architektov zaoberajcich sa navrhovanm poly-funknch priestorov vmodernch budovch, prina spolonos ABB doplnenie stvajceho portflia tohto dizajnovho radu o bezdrtov systm ovldania osvetlenia.Jednm zprkladov s komern budovy, ktor s typick tm, e vn-torn lenenie na jednotliv miestnosti akancelrie nie je pevne definovan. Ide otzv. open-space priestory kde prieky nesiahaj a kstropu. Tie definuje aktu-lny njomca priestoru, ktor zadefinuje klientske zmeny. Kad zmena so sebou prina poiadavky napri-spsobenie elektrointalcie, ktor znamenaj pre vlast-nka stavby alie nepredv-daten dodaton nklady na zmeny. Predvdavosou klientskych zmien vnovo-postavench priestoroch je pouitie diakovch bezdr-tovch vysielaov (ovldaov osvetlenia), ktor v spolu-prci s kompatibilnmi prij-mami bud zabezpeova funknos elektrointalcie. Zrove je mon poda poiadaviek klienta kedyko-vek upravi azabezpei potrebn funkcionalitu pre pouvateov. Nov bezdrtov prstroje ovldanie osvetlenia vdizajne Neo, vaka ktorm je mon realizova pecilne prpady elektrointalcie vzloitch priestoroch, kde sa kladie draz najednoduchos, elnos avariabilitu samotnej elektro-intalcie je zrove vhodnm dopluj-cim prvkom dizajnu interirov.Ing. Michal Girga02/59 41 87 98, 0905/20 30 38michal.girgas@sk.abb.comPoiadavky trhu namodernelektrointalcieSpna alziov s komfortnm asovacm ovldaom.Prepna sriov / ovlda dvojit / prepna striedav dvojit.Zsuvka jednonsobn s clonkami.Stmieva s otonm ovldaom.dom od A po Z inpircie a trendy34Naim cieom je kvalita a dosahujeme je profesionalitou. Dodvame kontaktn zatepovacie systmy, ktor maj svoje kvality a u aj svoje meno. Dosia sa nazvali poda tepelnoizolanej dosky, o nemuselo by celkom zrozumiten pre konenho odberatea. Od roku 2010 s nazvan s ohadom na zrozumitenos prve pre investora poda situcie pri zatepovan.Zkladom systmu s Baumit Fasdne izolan dosky EPS-F z expandovanho penovho polystyrnu. Novinkou v systme je lepiaca malta na bze cementu Baumit ProContact, ako armovacia mrieka je navrhnut Baumit Sklotextiln mrieka, na prpravu podkladu pod povrchov pravu je najvhodnej univerzlny zkladn nter Baumit Univerzlny zklad. Systm Baumit PRO uprednostuje ako povrchov pravu tenkovrstvov disperzn omietku pre vntorn i vonkajie pouitie Baumit Granopor omietku. Ako Zkladom zatepovacieho systmu Baumit STAR s osveden Baumit Fasdne izolan dosky EPS-F z expandovanho penovho polystyrnu. Na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie je uren Baumit Lepiaca stierka. Ako armovacia mrieka je navrhnut Baumit Sklotextiln mrieka. Na prpravu podkladu pod Baumit Nanopor omietku, Baumit Artline omietku, Baumit Siliknov, Baumit Granopor, Baumit Siliktov a Baumit Mozaikov omietku je najvhodnej univerzlny zkladn (penetran) nter Baumit Univerzlny zklad. Ako povr-chov prava Baumit STAR je navrhovan tenkovrstvov siliknov omietka pre vntorn i vonkajie pouitie Bau-mit Siliknov omietka. Systm STAR umouje v povr-chovej prave aj alternatvy Baumit Nanopor omietku, Baumit Siliktov omietku aBaumit Granopor omietku. Pre architektonick stvrnenie fasdy a zvraznenie detailov je mon poui tie Baumit ArtLine a Baumit Mozaikov omietku.3. spora + pohoda = BaumitPri zatepovan sa zvyajne uvauje s primrnymi ciemi, ako s spory platenej energie a estetick kvalita. alm zcieov nronho zkaznka je pohoda Baumit Lepiaca stierka open je lepiaca malta na bze bieleho cementu na lepenie, vyrovnvanie a stierkovanie Baumit Fasdnych izolanch dosiek open a open PLUS. Baumit Fasdne izolan dosky open na bze expandovanho penovho polysty-rnu s optimlne paropriepustn, o zaruuje optimlnu vntorn klmu. Bau-mit sklotex-tiln mrieka open je armovacia mrieka, uren na pouitie v skladbe kontaktnho zatepovacieho systmu Baumit open. Baumit zkladn nter open je zkladn nter na vyrovnanie nasiakavosti podkladu a zlepenie prdr-nosti Baumit trukturovanej omietky open.Nov nzvy kontaktnch zatepovacch systmov Baumit s stretov. Zkaznk sa doke jednoduchie zorientova a rozhodovanie nemus by komplikovan a zdhav. Nov nzvy systmov a ich skladba s vyjadrenm nzoru naich odbornkov na najvhodnejie zostavy kontaktnch zatepovacch systmov. Nie s vak iadnou dogmou a teda nie s ani jedinou mo-nosou pre rozhodovanie. Produkty Baumit s i naalej rovnako kvalitn a rovnako kompatibiln. V prpade poiadavky s nai odbornci pripraven zostavi kon-taktn zatepovac systm Baumit it na mieru.alternatva mu my pouit Baumit Siliknov omietka alebo Baumit Siliktov omietka. Pre architektonick stvrnenie fasdy a zvraznenie detailov je mon poui tie Baumit ArtLine a Baumit Mozaikov omietku.2. spora + kvalita = Baumit V niektorch je rozhodovanie jednoduchie a bez nutnosti kompromisov a stupkov. V takejto tandardnej situcii je vhodn prija kvalitu bez kompromisu a vyui ete kvalitnejie produkty, ako v situcii prvej. Pre druh situciu zatepovania zostavili nai odbornci pikov zatepovac systm s dlhou ivotnosou s osvedenou skladbou z naich produktov systm Baumit STAR. a prjemn klma v interiri. Niektor interiry, vykren naprklad aj na 23 C, mu vplyvom nevhodnej vlhkosti, a vekho rozdielu medzi teplotou vzduchu a povrchu stien, psobi chladne. Tepeln pohoda vyaduje vlhkos vntornho vzduchu 40 a 60 %, a rozdiel medzi teplo-tou vzduchu a povrchu steny ni ako 4 C. In stav tejto situcie je charakterizovan v prpadoch, kedy interir budovy produkuje vie mnostvo pr. S to prpady vlhkch prevdzok, ale aj prpady, v ktorch je v stench po sancii vie mnostvo vody. Pre tto situciu bol tandardizovan kontaktn zatepovac systm Baumit OPEN.Zatepovacie systmy pre nov desaroieVstrety zkaznkomal krok k zkaznkoviV Baumite sa na Slovensku venujeme zatepovaniu budov u od roku 1994 a za takmer estns rokov sme zskali rozsiahle sksenosti. Vytvorili sme klu kvalitnchproduktov. Pri zatepovan je mon vyuva ich kompatibilitu tak, e zatepovac systm je mon vysklada poda elania. Sksenos nm vak hovor o najastejch skladbch systmov, ktor s pre rz-nych uvateov a rzne situcie najvhodnejie, a ktor sa vemi asto opakuj. Preto sme v roku 2010 pristpili k ustleniu skladby kontaktnch zatepovacch systmov Baumit. Je to krok v strety zkaznkom a predo-vetkm k investorom i koncovm zkaznkom ktor im umouje jednoduchiu orientciu v zatepovacch systmoch Baumit.1. spora + spora = Baumit Tto situcia sa d charakterizova potrebou kom-promisu. Treba dosiahnu vysok kvalitu, ale nie kad je ochotn plati vysok cenu. Zvyajne sa zanaj kombinova produkty tak, aby sa dosiahlo cenov optimum, a riziko, e je to na kor kvality, je vek. Preto sme pre takto situcie zostavili systm Baumit PRO. Je cenovo vhodn pri dosiahnut optimlnej kvality, je zaloen na kvalitnej materilovej bze a zrove ekono-micky vemi dostupn.BaumitZatepovacie systmyPohodlie, ktor sa vyplatZatepovacie systmy Baumit s ochrannm obalom vho domu. Dokonale izoluj steny, m zabraujniku tepla von a rovnako tie prenikaniu chladu do muriva zvonku. Jednoducho, dria mrz vonku a teplovntri, m chrnia murivo vho domu. So zatepovacmi systmami Baumit sa zlepuje klma v miestnos-tiazvyujepohodlie.Anavyeetria,pretoeinnizolciaznivaenkladynakrenienapolovicu.Baumit openBaumit StarBaumit ProMylienky s budcnosou.Baumit Info-linka: 02/59 30 33 33, 041/507 66 515 1S ! 1S v 1S 1S uSA n 1 1S v 1S L V 1S 1S n 1S u n C 8 1SL ! ZL A 1SL 1S1SL 15 15 L 7KHUPR6KLHOG

HWUt9iGRPDMSHQLD]H u D S1S L n 1S M 15 L 1 I 1S A 1S L 15 A 1S 1 v A 1S v V 5kLC 5 D k 25 k 15 M 1S v A v D 8 1S u u dom od A po Z nzkoenergetick alternatvy38Zvyujce sa poiadavky na pohodln a eln bvanie a ustavin rast cien energie vytvra podmienky na vvoj novch, pokrokovch rieen. spora energie, ekologick prevdzka sa d zabezpei iba s modernou technikou. Najlepie ako uetri je pouvanie energie zo zdrojov, ktor s najlac-nejie. Energia zo slnka, pdne teplo, teplo podzemnch vd a vzduchu to vetko sa d vhodne vyui a navye tto energia je zadarmo. Takto vyku-rovacie zariadenia s sce drah, ale rokmi sa nm vetky peniaze vrtia aj srokmi.Pri prevdzke slnench kolektorov je spora tepla dvojnsobn. Vnaej zemepisnej rke sa pre potreby rodin-nho domu odpora plocha slnench kolektorov 610 metrov tvorcovch.Pda je uritm absorbrom slnenej energie. Princp tepelnho erpadla je podobn ako vchladnike. Vyuva sa druh polovica cyklu teplo sa odober pde a odovzdva sa vyhrie-vaciemu systmu. Pdny kolektor pozo-stva zplastovch rrok, uloench 1,21,5 metra pod zemou vrozostupe 0,5 a 0,7metra od seba.Podzemn voda je dobrm zsob-nkom slnenho tepla, ktor aj poas Nzkoenergetick domyV naich zemepisnch podmienkach sa odpora pre rodiny 610 m2 slnench kolektorov.dom od A po Z nzkoenergetick alternatvy39zimnch mesiacov udriava kontantn teplotu vody 7 a 12 C. Vaka kon-tantnej teplote tepelnho zdroja je koeficient vhrevu vysok. Tmto teplom bvaj vykurovan aj niektor kpen mest, ktor maj zdroje teplej pod-zemnej vody.alm dleitm prvkom pri budo-van nzkoenergetickho domu je sptn zskavanie tepla vetranm. Vtedy sa vmenou vzduchu znho domu oderp teplo a tm sa dom ochlad. Dostupn rekuperan vmennky (sptn zskavanie tepla zo znehodno-tenho vzduchu a odbravanie niku tepla pri vetran) zabudovan do vzdu-chotechnickch rozvodov, umouj vsasnosti zska a 94 % tepla.Okrem prvkov, ktor s zabudo-van priamo vo vykurovacom systme domu treba dba aj na to, aby teplo neunikalo stenami, oknami, i nekva-litnm zaiozolovanm dvier. Preto je dobr pri vstavbe nzkoenergetic-kho domu (alebo len domu) dba aj na izolciu (okien, dver sprvne vyuitie plastovch okien, dver), na pouitie viacvrstvovch okien (s troma sklami), tepeln izolcie stien. Zvl takto zaistenie domu dobre padne vzimnch mesiacoch. To, o plat pre nae obleenie, plat aj pre domy. Pri vbere najvhodnejej omietky je dle-it podklad alebo zkladn omietka. Omietku aplikujeme na podklad, ktor tvor stavebn materil, preto je vhodn zvoli omietku najvhodnejiu pre dan podklad. Vybra si meme u priamo farebn omietku alebo nter. Optick vzhad meme vytypova vberom vhodnej zrnitosti, farby alebo pouitho nradia.Vonkajie omietky s vystaven extrmnym podmienkam. Kvalitn omietkov ntery a zmesi s ote-ruvzdorn, paropriepustn, odpudzuj vodu, ie nedochdza kvlhnutiu aplesniveniu stien, i neistotu. Na vek plochy pouvame jemnejie odtiene a vyvarujeme sa vekm kon-trastom. Pri malch domoch hr vek lohu stos farby. Vhodn je ju pou-i pri malch obchodkoch, ktor s nepovimnut. takisto je to elov pri firmch. Rodinnm domom sa vemi takto krikav omietky neodporaj.Vaka znenej spotrebe energie anim prevdzkovm nkladom sa vracaj peniaze do rodinnho rozpotu.Ivana BronekovFoto: PZP, Fertighaus, archv redakcieTepeln erpadlo je ekologickm, energetickm zdrojom, ktor teplo z prrodnho prostredia (vzduch, zem, voda) doke previes na vyiu teplotn rove a alej vyui pre vykurovanie a ohrev vody. Vhradnou prednosou oproti inm zdrojom tepla je kladn pomer dodanej a vyrobenej energie. Z 1 kWh elektrickej energie vyrob tepeln erpadlo 3 a 4 kWh tepla, za priaznivch pracovnch podmienok aj viac. Tento fakt rad tepeln erpadlo na prv miesto v spore nkladov za energie.dom od A po Z nzkoenergetick alternatvy40Drevocementov dosky kvalita overen asomIzolcia podlh nad suternomDrevocementov doska, znma ako heraklitov doska, sa uns vyrba pod nzvom Krupinit u viac ako 40 rokov, vo svete viac ako 80 rokov. Bola to prv priemyselne vyrban tepelnoizo-lan doska na svete. Stavby posta-ven sjej pouitm slia a dodnes bez pokodenia. Je to vaka jej pe-cifickm vlastnostiam, zktorch naj-vznamnejie zhadiska dlhej ivotnosti je odolnos voi ohu, drevokaznmu hmyzu, hlodavcom, hubm aplesniam.Vemi vznamn je aj ich zdravotn nezvadnos, pretoe dosky s vyro-ben zdreva acementu, bez pouitia kodlivch chemickch ltok. Dosky s ahk, dostatone pevn, dobre sa opracvaj avborne sa omietaj.Okrem tepelnej izolcie sa pouvaj aj na zvukov izolciu, zlepovanie akustiky aochranu proti ohu. Spojenm dosky Krupinit snovmi izolantmi, minerlnou vlnou alebo polystyrnom, vznikli dosky Krupi-Vemi vhodn s kombinovan dosky na izolciu podlh przemnch bytov nad suternnymi priestormi. Ich pevn, ohu odoln povrch umouje rchlu a spoahliv mont pomocou tanierovch prchytiek ostrop pivnc, bez lepenia tchto dosiek o podklad (strop).Dosky pripevnen rozpernmi kotvami sa nemusia omieta, sta len farebn prava, ktor sa me urobi pred inta-lciou, aby nepredlovala mont. Skromn priestor pivnc vbytovch domoch je tak poas monte krat as vystaven tretm osobm.Pevn provit vrstva dosiek pln okrem protipoiarnej aj zvukoizolan ochranu.Jej otvoren truktra pohlcuje zvuk azrove aj esteticky dotvra upraven priestor.zol aKombidoska, svbornmi tepelnoizola-nmi paramet-rami a zrove aj sjedine-nmi vlastnos-ami Krupinitu.Pre zvukov izolciu boli vyvi-nut pe-cilne EkoMol dosky, ako kombincia dosiek Krupinit sEkomolitanom.Pouitie dosiek Krupinit aich modi-fikci je vsasnosti aktulne pri zatepovan starch rodinnch domov abytovch domov, na ich zvukov izo-lciu aochranu proti ohu.dom od A po Z nzkoenergetick alternatvyStavba nzkoenergetickch domovVyuitm dosiek Krupinit apenovho polystyrnu bol vyvinut samonosn stenov panel OPS 300, vhodn na vstavbu nzko-energetickch domov. Spojenm tchto materilov vznikol ahk panel svynikajcimi vlastnos-ami, ktor umouj poui ich pri stavbe nronch stavieb zhadiska energetickho, ako aj zhadiska mechanickej odolnosti, ochrane proti hluku a poiarnej bezpenosti.Panely s vhodn i z hadiska hygieny, ochrany zdravia,ivotnho prostredia, ako aj dlhej ivotnosti.Ich parametre s nasledovn:Q rozmery: 300 x 500 x 2680 mmQ hmotnos: 70 kgQ tepeln odpor: Rmin. = 6,0 W.m-2.K-1Q zvukov pohltivos: somietkou 0,15bez omietky0,80 Q poiarna odolnos steny: 120 mint Q odolnos proti nrazu: vyhovuje eurpskym normmQ vzduchov nepriezvunos: 44 dBZvlastnost, ktor si zasluhuj mimo-riadnu pozornos je to hlavne:Qvek tepeln odpor Rmin. = 6,0.m2.K /W dvojnsobok odporuenej hodnoty pre obvodov steny bench stavieb. Q poiarna odolnos: 120 mint, je 4-nsobn hod-nota poadovanej rovne pre monto-van stavby rodin-nch domov. Vemi vznamn je jednoduch archla mont obvodovch stien domov pomocou panelov OPS 300. Mal hmotnos panelov (70 kg), umouje manipulciu pri monti bez eriavu ainch prostriedkov atm zlac-uje vstavbu.Spjanie panelov pomocou PUR peny tie zjednoduuje azrchuje mont. Dreven kontrukcia zabezpe-uje stabilitu apevnos stien.Najvia prednos domov posta-vench touto technolgiou, je vak ich minimlna energetick nronos. Potreba vykurovacieho vkonu je 3 a 6 kW, o umouje poui krenie akhokovek druhu sminimlnymi parametrami. Takto stavby maj vysok itkov hodnotu azachovvaj si aj priazniv trhov cenu. Autor Ing. Marian KruliakVROBN INNOS Tepelnoizolan dosky Krupinit, Kombidoska a Krupizol Zvukovoizolan dosky Ekomol doskyEkologick materil Kenaf tepeln azvukov izolcia pre biostavbyBetonrske vrobky Studov skrue, prechodov skrue, zkrytov dosky, dlaby aaby Samonosn stenov panel OPS 300 OP-TIM, spol. s r. o.OP-TIM, spol. s r. o., Priemyseln 963/3, 963 01 Krupinatel.: 045/55 11 571, 55 19 462, fax: 045/55 11 347, e-mail: optim@op-tim.skREALIZCIA NZKOENERGETICKCH DOMOV zpanelov OPS 300Charakteristika panelu OPS 300: vynikajca tepelnoizolan schopnos (tepeln odpor Rmin. = 6,0 m2. K /Wje dvojnsobne vy, ako stanovuje norma), nzka hmotnos umouje manipulciu bez zdvhacch mechanizmov mal hrbka, ktor dovouje dobre vyui zastavan plochu poiarna odolnos 120 mint prevyuje normou stanoven hodnotu a 4-nsobneSTAVEBN INNOS ZATEPLENIE STAVIEB, STROPOV PIVNC, VSTUPNCH CHODIEB AGAR Vhodn je na tento el poui KOMBIDOSKY. Rchla, jednoduch a lacn mont Dobr tepeln a zvukovoizolan vlastnosti Nehorav povrch zniuje riziko poiaru Farebne upraven psobia estetickypecialisti na tepeln izolciewww.op-tim.skdom od A po Z nzkoenergetick alternatvy42Trendom sasnej stavebnej praxe je pouvanie novch stavebnch materilov a technolgi. Zvldnutie tchto technolgi v praxi a pouvanie progresvnych stavebnch materilov napomha sporm energi a zniovaniu nkladov na bvanie. Stavebn firmy tieto nov materily a technolgie v oraz vej miere pouvaj aj pri rekontrukcich starch objektov.Aktulnym trendom je realizcia stavieb na k, kde na trhu uspej spolonosti, ktor s svojm personl-nym a vrobnm potencilom neustle pripraven sledova vvoj zujmu vekch investorov aj individulnych stavebnkov.Z hadiska rchlosti, flexibilnosti aenergetickej spornosti sa aj u ns varaz vej miere realizuj stavby tzv. suchou cestou. Jednou z monost je vyuitie montovanho stavebnho systmu PANTER. Ide o modern technolgiu, ktor spja rchlos vstavby a prijaten cenu s vynikaj-cimi mechanickmi a fyziklnymi vlast-nosami stavebnch prvkov.Pomocou tohto systmu je mon stava rodinn domy poda typovch aj individulnych projektov, radov rodinn domy, bytov domy, administra-tvne budovy, vrobn prevdzky, haly i sklady.Nosn stenov panel PanterNosn stenov panely ako kon-trukno-izolan stenov a predeo-vacie dielce s premenlivmi vkami a rkami s uren na such mont nosnch a nenosnch obvodovch a vntornch priekovch stien, ako aj na opltenie rznych stavebnch objektov. Panel je zloen z troch vrstiev, z vonkajej prvej vrstvy, druhej vrstvy s nzkou pecifickou hustotou a z vonkajej druhej vrstvy. Vonkajiu prv a druh vrstvu tvor pecilna dre-votiepkov kontrukn doska. Druh vrstva s nzkou pecifickou hustotou je vytvoren zo stabilizovanho, tvrdenho polystyrnu, ktor je samozhav aodoln proti UV iareniu.Vhody vyuitia stavebnho montovanho systmu PanterUekonomick bvanie: vaka vbornm tepelnoizolanm vlastnostiam energeticky vysoko innch panelov s nklady navykurovanie domu oproti klasickm technolgim vrazne niie,Urchlos vstavby: nzka hmotnos, vemi dobr manipulcia ajednoduchos systmu umouje vrazne skrti as vstavby oproti klasickm technolgim,Montovan stavebn systmdom od A po Z nzkoenergetick alternatvy43U ekologick vstavba: pouitie dreva ako obnovitenho zdroja, bezproblmov recyklcia systmu, minimum odpadu pri vstavbe, dreven pl z dosiek MFP je obnoviten na spracovanie novch drevotiepkovch dosiek, jadro panela z polystyrnu sa d recyklova,U celoron vstavba: systm patr medzi such procesy vstavby, o umouje celoron vstavbu,Unzke tepeln straty: energeticky vysoko inn: R = 4 680 mKW pri hrbke termopanela s povrchovmi pravami 210 mm.Uvariabiln systm: termopanely sa vyrbaj na mieru poda projektovej dokumentcie,Unzka vha termopanela: niie zaaenie zkladovej dosky ako pri vstavbe klasickm spsobom (vhodn pre stren nadstavby), vstavba bez pouitia mechanizcie,U menej tepelnch mostov: termopanel vaka svojej jedinenej kontrukcii umouje spojenie panelov bez prvkov, ktor psobia ako tepeln mosty, U nzka priechodnos vzduchu kontrukciou termopanela: systm brni kolsaniu teplt vkontrukcii, hodnota tepelnho odporu kontrukcie (R) je vemi stla, vlhkos vzduchu v budovch neovplyvuje hodnotu tepelnho odporu kontrukcie, vobvodovom plti ztermopanelu nie s otvory adutiny, preto nedochdza k stratm tepla (i klimatizovanho vzduchu), ani k vertiklnemu pohybu vzduchu vovntri kontrukcie (prkladom na porovnanie je izolcia zo sklenej i minerlnej vaty alebo sypkch hmt). termopanel je odoln voi napadnutiu hlodavcami a hmyzom, materily na vrobu termopanela neobsahuj CFC, HCFC, HFC a formaldehydy, vznamnou vhodou termopanela je aj mimoriadna presnos, ktor zaruuje presnos alch kontrukci a skvel vizulnu kvalitu objektov, premyslen koncepcia tohto systmu umouje aj znan urchlenie askrtenie asu vstavbyVstavba na k zaha:Uprpravu a ininiering stavebnho diela,Uspracovanie projektu poda poiadaviek investora,Udodvku a realizciu stavby,Uvber, dodvku a mont zvolenho stavebnho systmu, Uporadenstvo pri zskavan podpory zoFRB a dotci z MVaRR SR,Uvkon innosti stavebnho dozoru,Ukomplexn poradenstvo vstavebnctve.Domov Slovakia, a. s.ininiersko-stavebn spolonosRaianska 30/a, 831 02 Bratislavatel./fax: +421/2/49 21 28 11e-mail: gandi@domslov.skwww.pantersystem.skdom od A po Z nzkoenergetick alternatvy44Dnen spsob ivota m vemi rchle tempo. Len ako popri prci, ktor vykonvame nech je akkovek, nachdzame as na priateov, rodinu a hlavne na seba.Mnoh za rok absolvujeme mono jednu, maximlne dve dovolenky, ktor s vak vemi potrebn knaerpaniu novej energie aj celkov oddych orga-nizmu, aby sme boli schopn alch kvalitnch vkonov v prci. A pretoe prca je vtejto dobe vemi ven, nakoko nezamestnanos neustle stpa, je nevhodn vykonva ju nedsledne aneodborne, o sa samo-zrejme ned, pokia nie sme psychicky vpohode. Vetky radosti ale aj starosti, ktor nm ivot prina zaha aj pr-prava arealizcia vlastnho bvania, ktorraz ak kadho zns aje vekou zmenou vivote loveka, pru alebo rodiny. Splnenie predstv bud-cich obyvateov domu, ruka vruke skvalitou je jednou znaich priort. Spolonos ATRIUM SK sa vdy sna vyhovie poiadavkm klientov apripravi pre nich vdy jedinen ponuku sohadom na ich pecifick poiadavky. Nae sluby aservis sme vdy pri-spsobovali klientom na zklade skse-nost aich relnych potrieb.Ponuka ATRIUM SK: Individulna vstavbaOkrem vberu 35 katalgovch domov, ktor s plne prispsobiten, ponkame aj spracovanie individul-neho nvrhu poda poiadaviek apred-stv zkaznka s podporou nho architekta.Rchlos vstavbyPri naej technolgi sme schopn odovzda zkaznkovi dokon-en a upratan dom vo variante ALLINCLUSIVE do 3 mesiacov odnstupu na mont na zkladov dosku. Cel realizcia od podpisu zmluvy 9 a 12mesiacov.Viacero verzi kontrukcie domovPonkame rzne kontrukn rieenia: cenovo priazniv verziu tandardnej kontrukcie, kontruk-cie sozvenou tepelnou izolciou IZOPLUS, IZO COMFORT aIZOPASIV alebo rieenie pre najnronej-chDIFUTECH (difzne otvoren kontrukcia)Viacero verzi dokonenosti domovDomy mono realizova ako hrub stavby, rozren hrub stavby s inta-lciami alebo variant ALL INCLUSIVE. Vprpade zujmu vieme realizova aj alie prce a vybavenie: ternne pravy, solrne kolektory, zkladov doska, Znakov a kvalitn materilyV kontrukcich a aj v zariaden domu s pouit len kvalitn a zna-kov materily pri ktorch garantujeme ich spoahlivos a uvatesk komfort v tandardnom vybaven domu.Zdarma vypracovanie presnej cenovej ponukyPokia ns oslovte s nvrhom domu, tento nvrh prekreslme do naich kontruknch hrbok stien, aby sme zskali presn rozmery a vmery anazklade toho vm vypracujeme presn cenov ponuku. V tejto ceno-vej ponuke budete ma podrobne rozpsan, o vetko cena obsahuje av prpade podpisu zmluvy vm cenu garantujeme 18mesiacov.Kompletn servisZkaznk vetky svoje predstavy apoiadavky riei s jedinm love-komso zstupcom naej firmy amy sa nsledne postarme o vetku organizciu prc, asov nslednos remesiel, vasn objednanie, dodvku a kontrolu materilov... m vrazne et-rme as astarosti zkaznkovi.Konzultcie s odbornkmi, stretnutie u vsV prpade vho zujmu ponkame osobn stretnutie v mieste vho byd-liska v ase ktor vm vyhovuje, kde zodpovieme vetky vae otzky.Monos obhliadky realizovanch domovPravidelne usporadvame dni otvo-rench dver domov, ktor sme reali-zovali, aby sa zujemcovia a budci zkaznci mohli sami presvedi okvalite prevedenia jednotlivch prc vnaich domoch.AkciePriebene prispsobujeme ponuku akci, ktor vm prinaj okrem spo-menutch vhod ete alie zvhod-nenia, i u vo vybaven domu, alebo voforme mimoriadnych zliav.Predstavila apriblila som vm ser-vis asluby vnaej spolonosti. Ned mi vynecha niekoko alch garan-tovanch sluieb, ktor nie s menej dleit ale s sasou ceny domu:L DPH, mont, doprava po celej SRLOdborn poradenstvo finannho pecialistuLProjektov osadenie domu napozemokLKompletn projektov dokumentcia pre stavebn povolenie 18 mesiacov garancia cenyLKvalita dozorovan tuzemskou aj zahraninou skobouLEnergetick preukaz rodinnho domuL 30 rokov zruka na kontrukciu domuL Zrun materilov sadaL Funkn pozrun servisL Poistenie domu po cel dobu vstavbyL Socilne zariadenie na staveniskuL Upratovanie domuLRozsiahly vber vybavenia domu vtandardeL Sada pecilnych kotviacich materilov do stien vrtane AkuvtakyOd npadu po realizciu...ATRIUM-SK, s. r. o.Horn 30, 974 01 Bansk Bystricatel.: +421/48 414 61 87fax: +421/48 414 61 94e-mail: info@atrium-sk.skwww.atrium-sk.skwww. at r i um- sk. s kATRIUM- SK, s.r.o. - obchodn oddel eni e Horn 30, SK - 974 01Bansk Bystri ca,tel . :+421 48 414 61 87, fax: +421484146194, e- mai l : i nfo@atri um- sk. skk o mf o r t n e b v a , k o mf o r t n e s t a v a nzkoenergetickmontovan drevostavbydom od A po Z nzkoenergetick alternatvy46Asi sme si u zvykli na skutonos, e n rodinn dom nemus by z tehl alebo podobnch materilov. Pretlak marketingovch informci jednotlivch vrobcov spsobil, e u nevieme kde je pravda o je to najlepie pre ns! Samozrejme, to najlepie pre ns a n dom sme my a to, o si vyberieme.Slovensk realita je krsna a je tak ak je (hovor sa ons, e sme konzervatvny nrod). Ale globlna realita ukazuje in pohad na pou-van stavebn materily ako si my myslme. Ak to zhrnieme, plat jedna zsada: vetky dnes ponkan apou-van stavebn materily s dobr ataktie plat, e kad ma svoje plusy amnusy. Nakoko oklasickch sta-vebnch materiloch toho vieme dos, sksim sa dnes zamera na (pre ns) netradinejie materily. Nutnos bva m kad jeden lovek. Ale finann monosti u nie kad. Take postupom technolgi zpriemyslu do benho pouitia aha-danie lacnejch archlejch alternatv nm priniesli nov monosti. Dnes u nestaviame hrady azmky apre v-inu zns je dom uitkov predmet, aj ke je to obrovsk investcia Montovan domy technolgiou SIP(SIP zanglickho structural insulated panel vpreklade asi: kon-trukn izolovan panel). Tto techno-lgia vznikla ako vylepenie klasickho americkho systmu two by four, ktor dokonale poznme zamerickch seri-lov afilmov kde nosn kontrukcia domu pozostva zrmovch kontrukci, ktor s vytvran zhranolov 2 x 4 palce = 5 x 10 centimetrov, vrozpt 60 cm. no, tak isto poznme ako tieto domy lietaj pri huriknoch Ale! Technolgia SIP sa pouva najm vEurpe a pouva princp prevzat zAmeriky ale sniekokmi vylepe-niami. Po prv, pouva vie hranoly (pri bungalovoch spravidla 6x12cm apri viacpodlanch stavbch 6x14,5cm), o podstatne zvyuje kontrukn pevnos, vhu atuhos. Po druh, panely (draz na slovo panel) sa vyrbaj vdielni ako pre-fabrikovan steny ana stavbe sa iba zmontuj do kompletnej stavby. Potre-tie detail rieenia interirovej steny, ktor je viacvrstvov atm pdom podstatne pevnejia ako americk, ktor akn hrdinovia preraj psou vofilmoch. Panel obsahuje vetky prvky vrtane nosnch kontrukci, vpl-ovch izolci, parozbrany aniektor vrobcovia vo fabrike intaluj aj elek-trick rozvody. Hlavnou vhodou je v-ia presnos kontrukcie aextrmne skrten as otvorenej stavby,taktie nepotrebuj vymrzn ako murovan stavba. Zmontovanie panelov trv spra-vidla maximlne jeden tde adom je hotov. Samozrejme e hrub stavba! Ale je pod strechou achrnen proti vode/dau, ktor je hlavnm nepriate-om stavbrov. Vhodou tohto druhu stavby je rchlos avborn tepelno-izolan vlastnosti. Stena ohrbke do 30cm m tepeln odpor na rovni sla 8, o je vborn hodnota, ktor dva majiteovi auvateovi takejto stavby zruku vnzkych prevdzkovch nkla-doch. Vprevanej vine, tieto domy s cenovo lacnejie ako murovan domy. ivotnos tchto domov je bez zsahu okolo 80 a 100 rokov apri prpadnej rekontrukcii sa tento as predluje. Pre porovnanie: klasick drevenice, kde nepoznali penetrciu aani iadnu ochranu dreva ani ni podobnstoja dodnes akoko maj rokov? Akde my budeme za ten as?...Montovan domy Economy domy Tto technolgia vpodstate kopruje vyie uveden technolgiu aosobne si myslm, e aj vyla znej. Jedin rozdiel je vtom, e jadro domu (nosn kontrukcia stien astrecha) je vyroben zplechovch sendvio-vch panelov (s znich tandardne vyrban vrobn haly alebo hyper-markety), ktor sa nsledne zateplia zoboch strn finlny dom je omiet-nut tandardnou omietkou, ie rozo-zna ho od klasickej murovanej stavby je naozaj vek problm aj pre odbor-nka. Tto technolgia prila do Eurpy zzie, Austrlie aJunej Ameriky (vsevernej Amerike sa naozaj ako konkuruje cene stavebnho dreva), kde sa vtchto domoch bva u desiatky rokov. ivotnos takhoto domu je okolo 70 a 100 rokov. Samozrejme, e bagrom ho zrovnm za jeden de zo zemou... Znii sa d vetko... Zaujmavosou tchto stavieb s hurik-nov skky na odolnos pri extrm-nych vetroch, pretoe na tradinch trhoch pre tieto stavby sa takto vetry vyskytuj. Hlavnmi vhodami tohto rieenia s cena, rchlos aoptovne vborn tepelno-izolan vlastnosti. Kompletn stavba nad zkladmi je do jednho vnovom a po novomBvaniedom od A po Z nzkoenergetick alternatvymesiaca hotov amete bva. Hlavn zameranie tejto technolgie (alebo pouitie) je vnzko metrnych domoch, kde poskytuj relnu mo-nos bvania pre skupiny snim prj-mom (poda tatistk) vrelnom ivote pre asi 80% pracujcich na Slovensku. Ataktie ako tartovacie domy pre mla-dch ale aj ako domy pre dchodcov. Cena hotovho domu sa pohybuje pri-bline okolo 650Eur za 1 meter tvor-cov aj sDPH. Kontajnerov bvanie pre nie-koho uleten alternatva prli kreatv-nych architektov, pre niekoho realita ako rchlo arelatvne lacno bva. Klasick kontajnerov domy pozn kad bene sa znich (bez fantzie) robia socilne byty apodobn realiz-cie... Sfantziou atrochou snahy zkla-sickho kontajnera doke vznikn eln azaujmav bvanie, prpadne prevdzkov priestor. Poda informci dodvatea, je rchlos vstavby (polo-enie kontajnerovho Smarthouse-u naaspo spevnen podklad) uniktna! Aza 8 hodn vm odovzdaj dom! Samozrejme, e pre nae klimatick psmo je nutn ete tto ndheru zatepli aokrem toho si vrobca svoju kreativitu aj natoval... Dom nie je najlacnej, ale veta: ja bvam vkontaj-neri urite zaujme kad mlad zlato-kopku na snobskej prty... Okrem toho, tento dom je prenosn. D sa zbali aprenies inam... toto mi zase nejako pripomna slimka... Ale otom som predsa nechcel psa.Vkadom prpade je vdnench asoch rozumn trochu porozma ainvestova peniaze tam, kde je to eln. Stava niekoko sttiscov haciendy (v Eurch) neme kad, ale bva potrebujeme vetci. Taktie svekosou domu svisia aj nklady, ktor s pravideln (elektrina, plyn, vykurovanie) atu je naozaj otzka kam investova aktor priorita je pri stav