ZDRAV BVANIE A TEPLO DOMOVAINTERIRKoberec v
inteririPracovaKuchya inpircie a trendyOsvetlenie domu a
bytuRELAXWellness raj v kpeniPome do saunyZelen pre domov ekologick
bvanieTrendy vo vykurovanKozub nielen ako dekoratvny prvokspory
energieZdrav dom od A po ZIV/2009INTERVIEWGladitor1,33 /40
SkIV/2009december2879-09_STYL domu a bytu 4-2009_obalka2.indd 1
11/19/09 10:26:39 AMwww.denbraven.skDen Braven SK s.r.o., Sdlo:
Polianky 17, 844 31 BratislavaPotov kontakt - prevdzka: Logistick
centrum, Priemyseln 1, 900 21 Svt JurIO: 35740141, tel.:
02/44971010, fax: 02/44971540, [email protected] jednozlokov
lepidlo na bze MS polymrov je uren na pokladanie novch podlahovch
prvkov pri rekontrukcich na star dlabu, umel mramory, potery,
mazaniny, kov, betn, anhydrid, drevo a dreven podklady, kde lepidlo
perfektnevyrovnva prpadn drobn nerovnosti. Pri pokladan keramickch
dlaieb v interiroch, alebo exteriroch so zvenou vlhkosou ako s
napr.: kpene, provne, pivnice, kuchyne, balkny, lodie alebo
terasykde samotn lepidlo vytvor elastick a vode odoln hydroizolan
povrch, ktor odol aj tlakovej vode. Lepidlo vynik flexibilitou,
dokonalou fixciou a rozmerovou stabilitou. Oproti zauvanm cementovm
lepidlm, ktor sa pouvaj pre lepenie keramickch dlaieb, MS lepidlo
na dlabu a hydroizolcie 2v1 predstavuje nov modern spsob lepenia,
ktor si nevyaduje vyie nroky na skladovacie priestory, prepravua
aplikciu.Viac informci o vrobku a jeho pouit njdete na
www.denbraven.skQUALITY SYSTEMMANUFACTURED UNDER ANMS lepidlo na
dlabu a hydroizolcie 2v1 pre 16 m2pre vetky realizcie a
rekontrukcie2_Den Braven_obalkova inzercia.indd 1 11/16/09 5:00:11
PM koen a ltkov sedacie spravy na mieru slovensk vrobcaLEGARJrock
cesta 9, 94 901 NITRAObslia Vs Euronics TPD,Farskho 26, Bratislava
Petralka, GEORG nbytkov tudio, Mostn 15, Nitra a LUMISTAR, OC IDEA
Koice nad Jazerom, Napjadl 18,
Koice.VEGASTWISTMAROCCOBROADWAYMONACOKENNEDY IIkoen
sedakywww.legar.sk2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 1
11/16/09 6:00:36 PMU zase je zima. Tto vetu si posledn mesiac
znechutene opakuje vina obyvatestva nad dvans rokov.Je z nej jasn,
e zima jednoznane nepat-r medzi najobbenejie ron obdobia. Je
pravda, e tak lyovanie nie je na zahodenie, ale ke ho porovnme s
prob-lematickou dopravou, tyrmi vrstvami oble-enia, v ktorch len o
nasadneme do auta alebo verejnej dopravy sa spotme, alebo vene
prtomnm smrkanm a kaanm, jed-noznane nem ancu. Zima je proste zima.
Na prv pohad sa jav ako ndherne zasneen krajina, skrva vetky
nedostatky, odpadky, rob krajinu krajou. Ke sa vak sstredme na t
praktick strnku, je to nkladn ron obdobie, ke udia len fr a teia sa
ke sa konene otepl a zasvieti slnko. Lene to sa nezmen. i bud udia
nala-den tak, alebo onak, poasie od toho nezvi-s. Tak preo neurobi
vetko preto, aby sme vyaili maximum a snaili sa prei zimu
pozitvnejie ako venm horekovanm?!A zkladom vzniku dobrej nlady je
zbavi sa stresu a relaxova. o by ste povedali na oistu a mase?A
nemuste s preto hne niekam do kpeov. Niekedy nemuste vystri ani nos
a napriek tomu sa mete cti ako pria-mo tam. o by ste povedali na
masra priamo vo vani? Monos pouitia kedykovek.Sta prs domov. Alebo
parn saunu pria-mo vo vaom sprchovacom kte? No kto by nechcel. No a
priamo z hydromase sa presun do prjemnho kresla, kde mete nielen
neruene pozera televziu, ale zrove Vs aj poriadne vymasruje. Take a
nebudete vedie o komu pod stromek, jedna monos by sa nalaNo a ak ma
niekto zujem zlepova svoj domov aj v zimnch mesiacoch, nech sa pi.
o by ste povedali na tuln kozub, ktor by skvelo dolaoval V interir?
Rovnako me atmosfru meni aj dobre zvolen svetlo. Take prajeme vea
chuti do skrovania Vaich prbytkov no a samozrejme nsledn uvanie
domova v ase Vianoc, ale vlastne aj poas celej zimy.Vaa
redakciaeditorialeditorialinterirPracovaPracovn priestor komfortn a
pohodln . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
78InterirKoberec v interiri. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
88Centrlne vysvanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92Dvere automatick
zmky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . 100Volme zdrav spnok. . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124Schodisko
nem by barirou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 138Kuchya inpircie a trendyKtor kuchynsk drez je
ten prav? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 104Naozaj sporn umvaka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106Zdrav vypranie . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . .110Nepodceujte materil spotrebiov . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .112Kvalitn odsva pr v
kuchyni je u nevyhnutnou potrebou. . . . . . . .118Drvi odpadkov
dostupn luxus do vaej kuchyne . . . . . . . . . . . . . . .
120Prprava kvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122Svetlo v
interiri a exteririSvetlo dotvra atmosfru a nladu. . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126Posvieme si na
zdravie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . 128LED iarovky s vhodnejie. . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132Zhradn
svietidl. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . 136interir2879-09_STYL
4-2009_inzercia-clanky.indd 2 11/16/09 6:00:39 PMobsahZelen pre
domov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . .10Zdrav dom od A po ZSolrny
systm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16Zatepova s aj jednoduchie
spsoby etrenia energi. . . . . . . . . . 22Zdrav a sporn bvanie v
tehlovom dome . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
.24Neetrite kapitl, etrite peniaze . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26Premate o novom, lepom
bvan?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
28Stavebn systm pre nzkoenergetick stavby. . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 34Prrodne stava zdravo bva. . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36Teplo
domovaKozub nielen ako dekoratvny prvok. . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . 40Ekopanel nie je alternatva je
to rieenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
50Panelov ntery systm spory energie. . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . 52Vhrou je sprvna voba termostatickho ventilu.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Stop vysokm nkladom za
vykurovanie!. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
60Kotly na drevo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62Efektvne
akumulan vykurovanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . 64Ekologick a sporn teplo. . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
65Automatick kotly na pevn paliv. . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . 66Neviditen klimatizcia a
vykurovanie v jednom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
68spornos a bezpenos vykurovania zabezpeuj revzie. . . . . . . . .
. . 72PoradaAko si vybra realitn kancelriu . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .174Mda a nbytok. . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . 144Wellness raj vo vaej kpeni . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
148Pome do sauny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154Niet nad paru
domova. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . 160Farebn kpe pre sviee telo i myse . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161Zdrav bvanie
a teplo domovarelaxrelaxVizitkov prloha. . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 178tmaIV/2009urob si smurob
si smBalenie darekov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140Adventn veniec
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . .
.141iiiiiiinnnnnttteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvviiiiiiiiiiiiiiiiiiiiieeeeeeeeeeeewwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwGladitor,
stlica naej hudobnej arny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 1642879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 3 11/18/09 10:09:56
AM2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 4 11/16/09 6:00:54
PM2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 5 11/16/09 6:00:55
PM2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 6 11/16/09 6:00:56
PMjedlensk nbytok pre vetkch podmaniv dizajn, kvalitn materil
perfektn remeseln spracovanie harmnia prrodnch a modernch
materiloveskvrobcajedlenskchzostvwww.iktus.czIktus, s. r. o., Ztor
Louky 100tel.: 554 637 621e-mail: [email protected]_STYL
4-2009_inzercia-clanky.indd 7 11/16/09 6:00:57 PMHlink je materilom
budcnosti.Kontakt pre odborn verejnos: [email protected], mobil:
+421 (0) 917 421905Prefa je dnes synonymom pre dokonal strechu. Na
vrobu pouva hlink, tvarovaten materil z ktorho je mon vyrobi vemi
rznorod tvary so irokou klou farieb: falcovan kridle, falcovan
indle, falcovan ablny, prefalz a odvodovacie systmy Prefa (hranat,
pologuat pododkvapov a nstren zaby). Vaka extrmnej odolnosti hlinku
je stren materil Prefa takmer nezniiten, nelme sa, nehrdzavie a
extrmna ahkos materilu umouje jednoducho rekontruova aj strechy so
starmi a slabmi strenmi krovmi. Viac ako 50 ron sksenosti Prefy s
hlinkom vak prinaj ovea viac.NA HLINK JE MON POSKYTOVA EXTRMNU
ZRUKU 40 ROKOV. HLINK SPJA PECIFICK AHKOS S EXTRMNOU ODOLNOSOU ZA
POUITIA PREFA KNOW HOW. PRETO PREFA PONKA AJ FASDNE SYSTMY.Dovozcom
produktov znaky Prefa je spolonos Darvi & partners spol. s
r.o.Pod Katieom 303, 951 35 Vek Zluie | [email protected] |
www.darvi.skwww.prefa.comINFOLINKA PRE ARCHITEKTOV:0917
4219052879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 8 11/16/09 6:01:15
PMKe svetlo a teplo strcaj svoju moc a silua dlh veery otvraj
priestor pre mystick snvanie,v ase sviatkov a roziarench detskch
tvr,ocenme vznam slov prjemn a zdrav bvanie.zdrav
bvanie2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 9 11/16/09 6:01:16
PM10Ntlzdrav bvaniei a sprva sa ekologicky je celosvetov mda. Do
akej miery sa ekologick sprvanie ekonomicky vyplat a kedy v zujme
ekolgie kodme sebe aj ivotnmu prostrediu?EkoteploKvli rastu cien
energi sa oplat zni-ova spotrebu. Energiou budcnosti je biomasa.
Vykurovanie pomocou nej sa stva atraktvnym z niekokch dvo-dov okrem
ceny je to aj ekologick aspekt. Ak uvime, e biomasa je sasou
kolobehu prrody, z hadiska ekolgie je neprekonaten.Vykurovacie
zariadenia spaujce biomasu, i u vo forme kusovho dreva, drevnej
tiepky, alebo peliet, preli dlhoronm vvojom. Predstava zaprenej
kotolne, prcnej obsluhy, kadodennho zapaovania oha a vyberanie
popola, akosti pri kolsan spotreby tepla alebo non prikladanie, to
u je minulos. Dnen modern vykurovacie zaria-denia ponkaj rovnak
komfort ako zariade-nia na plyn. Na vyku-rovanie rodinnch domov
okrem kusovho dreva ako palivo prichdzaj do vahy predovetkm pelety
dnes s najmodernejou formou vyuitia drevnho odpadu. Maj tvar
valekov s priemerom 6 mm a dku 2530 mm a vyrban s na bze istho
dreva bez tmelov alebo spojv. Pri sprvnom spaovan a sprvnej
vlhkosti hor toto palivo prakticky bez dymu, ahko sa zapa-uje,
nepin pri manipulcii a tvor vemi mlo popola, ktor je vbornm prrodnm
hnojivom. Vhrevnos peliet sa pohybuje v rozmedz 1618 MG/kg. Modern
paliv umouj kotlom spaujcim biomasu iaston alebo pln automatick
prevdzku. Vaka elektronickej regulcii dosahuj takto vykurovacie
zariadenia niie emisn hodnoty ako s zkonom stanovenlimity a dosahuj
vysok stupe innosti spaovania. Kvalitn tepeln izolcia kotla
minimalizuje straty tepla. Inteligentn systm riadenia plne
automaticky prisp-sob vkon potrebe tepla, m sa znia nklady na
vykuro-vanie. Kotly na spaova-nie peliet sa vyr-baj vo vyhotoven so
zsobnkom alebo vo vyhotoven pre napojenie na sklad paliva. Ako
sklad paliva me sli nevy-uvan miestnos priahl ku kotolni alebo
vybudovan v novostavbe k tomuto elu alebo Zelen pre
domovVykurovanie pomocou biomasy je ekologick azrove zaujmav aj z
pohadu ceny.2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 10 11/16/09
6:01:21 PMtlN11zdrav bvaniepodzemn zsobnk najvhodnejie rieenie
treba vybra vdy s ohadom na konkrtne priestorov monosti a podmienky
v spoluprci s projek-tantom alebo dodvateom techno-lgie.
Skladovatenos peliet nie je obmedzen, treba vak zabezpei na ich
skladovanie such priestor. Uskladnenie peliet v sklade alebo
pod-zemnom zsobnku a ich automatick doprava sacou sondou alebo
pomocou flexibilnej zvitovky do spaovacieho priestoru kotla sa
prispsob vetkm poiadavkm niektor zariadenia mono doda aj so
zsobnkom peliet.Zaujmavm rieenm je kotol na dva rzne typy paliva na
bze dreva kombinciou kotla na spao-vanie peliet a kusovho dreva
spotre-bitea vo vobe paliva neobmedzuje. Zariadenie je pohodln a
ist s auto-matickm prepnanm.Pri vykurovan drevnou tiepkou sa kri
palivom, ktor je natiepkovan z drevnej hmoty na poadovan roz-mery,
priom dleitm faktorom je vlh-kos paliva maximlna odporan je 30 %.
Drevn tiepka je nronejia na skladovanie ako pelety. Sklad mus ma
pruinov mieadlo a vyaduje si aj v priestor. Vyuitie tiepky na
vykurovanie je opodstatnen najm pri vch menovitch vkonoch, alebo
monos vyuitia vlastnej tiepky.2879-09_STYL
4-2009_inzercia-clanky.indd 11 11/16/09 6:01:25 PM12Ntlzdrav
bvanieposudzova prjem iadatea z hadiska nroku, ani pouit vlastn
prostriedky. Cieom programu zatepovania je zn-enie energetickej
nronosti rodinnch a bytovch domov, a tmto spsobom aj znenie nkladov
domcnost na bvanie. iadosti mu predklada nielen sprvcovia bytovho
fondu, obce a spoloenstv vlastnkov bytov, ale aj vlastnci rodinnch
domov. Bezron ver bude mon poskytn najviac vo vke 50 eur na tvorcov
meter zateplenej plo-chy pri rodinnom dome a do 80 eur pri bytovch
domoch na objekty, skolaudovan pred rokom 1989. iadosti sa bud
podva na vybra-nch mestskch radoch a projekty maj by posden do
desiatich dn. So iadosou je potrebn pred-loi kpiu obianskeho
preukazu iadatea a manela, prvoplatn ttna podpora zatepovania,
kotlov a kolektorovNa zateplenie by mal tt poskytova piky vo vke
100 % oprvnench nkladov a na 15 rokov. U sa nebude stavebn
povolenie/shlas stavebnho radu, e nem nmietky, vpis z listu
vlastnctva stavby, kolaudan rozhod-nutie, doklad o oprvnench
nkladoch (v eurch), projektov dokumentciu a tepelno-technick
posudok, alej potvrdenie o podan daovho prizna-nia k dani z prjmov
za predchdzajci rok a vpis z daovho priznania za predchdzajci
kalendrny rok alebo potvrdenie zamestnvatea o priemer-nom mesanom
zrobku za kalendrny tvrrok predchdzajci dtumu poda-nia iadosti a
potvrdenie o trvan pra-covnho pomeru a znaleck posudok na ocenenie
nehnutenosti. Na preu-kzanie splnenia podmienok sa pred-klad doklad
o splnen odvodovch povinnost, potvrdenie daovho radu o neexistencii
iadateovch nedo-platkov, estn vyhlsenie o tom, e neoprvnene nepouva
peniaze FRB, firmy predkladaj aj doklad, e nie s v likvidcii, v
konkurze alebo nebol Vhodne pouvan domce spotrebie etria as aj
peniaze.2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 12 11/16/09
6:01:27 PMtlN13zdrav bvanieproti nim zamietnut nvrh na vyhlse-nie
konkurzu a potvrdenie o odbornej kvalifikcii zhotovitea.Nov kotol
na plyn spolu s kolekto-rom sa d kpi asi o 2-tisc eur lacnej-ie za
pomoci zliav vrobcov a dotci ttu a SPP. D sa tak uetri asi 40 %
nkladov. O dotciu treba poiada SPP cez Ekofond a tt cez Slovensk
energetick agentru. Nvratnos investcie je 5 rokov.
ElektrospotrebieDomce spotrebie etria nielen as, ale aj peniaze.
Umvanm riadu v um-vake spotrebujete o tvrtinu a tretinuvody menej
ako pri runom umvan. Zkladn zsada pri umvake je, e ju treba pouva
plne pln. Na mlo zneisten riad sta voda s teplotou 50 stupov Celzia
namiesto 60 takto sa d uetri cca 30 % energie. Pri runom umvan
treba riad umy v dreze s pou-itm istiaceho prostriedku a potom len
krtko oplchnu. Ak nevyuvate cel kapacitu spotrebia, pouite sporn
program. V rre peiete naraz, v teplovzdunch trbach vm bubla-nina od
kuraa nenapchne.25 % energie z celkovej spotreby patr chladnike a
mraznike. Ich nevhodnm umiestnenm spotreba neprjemne rastie. Najvou
chybou je postavi ich k oknu, na oslnen stenu, k sporku i raditoru.
Slajce teplo ich nti viacej chladi. Vhodn nie je ani umiestnenie
vemi blzko steny, do rohu alebo vklenku. Kad stupe navye nad 20
stupov Celzia zvyuje spotrebu energie o 6 %.Vhodn je such a chladn
miesto vlhko rov-nako zvyuje. Na dostaton chladenie sta teplota 5
stupov Celzia a mra-zenie -18 stupov Celzia. Netreba ani na dlh as
chladniku otvra, a tak je najlepie uklada potraviny vdy na rovnak
miesto, aby ste ich potom nemuseli dlho hada.Stle pusten televzia
vs stoj peniaze aj nervy. Spotrebie treba vypna plne, pohotovostn
reim sa podiea na spotrebe 1,5 %. Ke u muste narchlo vypra pr
zvrkov, vyuite pecilne eko programy. Takto uetrte navye aj as,
pretoe ekore-imy maj ni poet pracch cyklov. Pri varen sa d uetri
nezanedba-ten as energie. Platne zbytone nezahrievajte a zapnite
ich vdy a vtedy, ke je na nich hrniec. Pri elek-trickom sporku
vyuvajte zvykov teplo a vypnajte platu u 5 mint pred ukonenm
varenia (pri sklokera-mickch doskch je tento as krat). Tie si
skontrolujte vekosti platniiek a hrncov. Ak m hrniec o 3 cm men
priemer ako platnika, spotreba energie sa zvyuje o 30 %. Zven
spotrebu me spsobi aj nerovn dno ndoby. Zohrievajte vdy len potrebn
mnostvo vody, najlepie v rchlovarnej kan-vici, ktor je
najspornejia. Pouitm pokrievky mete tie uetri energiu a aj as.
Pouitie tlakovho hrnca zni spotrebu o 5060 %.Pri kpe novch
spotrebiov berte do vahy energetick nronos. Poiaton vyia cena zase
zni et za elektrinu. Schovva si star chlad-niku po babike nie je
najhospodr-nej spsob nakladania s elektrinou. Novie modely maj
meniu spotrebu energie pri rovnakej alebo lepej in-nosti. Pri nkupe
sa vdy pozerajte na energetick ttok, ktor je pri mnohch prstrojoch
povinn. Nevyhadzujte, samozrejme, bezmylienkovite kad spotrebi,
skontrolujte si jeho spot-rebu (idelne pomocou wattmetra) a
porovnajte jeho vkon s modernmi kolegami. Pokia odchdzate na dlh as
od potaa, vyuite monosti spornho reimu, ktor sa tandardne ponka pri
vypnut. Uetrte tak 10100 W. Pota je jednm z najvch rtov energie v
domcnosti. Sm spotrebva 100250 W, alie desiatky wattov si iada
prevdzka monitora, reprodukto-rov a alch. V reime spnku bude spora
ete via. V oboch prpa-doch djde k vraznej spore energie. Odbornci
rozliuj dve zkladn verzie spornho reimu, v zkladnom (S1)
2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 13 11/16/09 6:01:33
PM14Ntlzdrav bvanies vypnut len monitor a pevn disky (pota
spotrebva len cca 6080 W), v S3 mde u dochdza k vypnutiu skoro
vetkch zariaden a prkon kles k 5 W, ktor m aj vypnut pota. Reim
spnku (S5) je rovnako maxi-mlne sporn, na rozdiel od
predch-dzajcich vak cel obsah zaznamen na pevn disk, take ho mete
obno-vi aj pri neoakvanom vpadku ener-gie, nevhodou je dlh as
tartovania (niekoko desiatok seknd). Vhodou spornho reimu aj reimu
spnku je, e sa zapna automaticky (poadovan doba sa d
nastavi).Modern technolgie s vinou spornejie a toto plat aj o
televznych obrazovkch. Modern plazmov alebo LCD televzory s z
hadiska spotreby menej nron. S dobou vak stpli aj nroky uvateov, a
zatia o ben televzor mal uhloprieku 5070 cm, modern trendy vytiahli
tandard na 80100 cm. Rozsvieti skoro dvoj-nsobn plochu vak nie je
zadarmo a me sa pekne predrai. Alebo ani nie, ak si dobre
vyberiete. Veobecne s plazmov obrazovky energeticky nronejie, ale
vzhadom na vvoj mono na trhu njs aj sporn plazmov televzor. Americk
dennk Wall Street Journal priiel v jednom prieskume k dos okujcemu
zveru: nov televzor me spotrebva viac energie ako chladnika (aj ke
toto porovnanie nie je plne fr, lebo k spotrebe televzora boli
pripotan aj nklady napr. na domce kino a pod.).Led didy
bezkonkurenne lacn svetloNajznmejie LED didy s indik-tory
signalizujce stav nabitia batri alebo mieru pohotovosti danho
spotrebia. S nielen spornejie ako klasick iarovky, ale v nzkej
spotrebe prekonvaj aj kompaktn iarivky. Ich vvoj zaznamenal
obrov-sk boom. Postupne s pokrauj-cim vvojom sa sveteln vlastnosti
zlepuj a vsledkom s podstatne irie monosti vyuitia. Ak s mal, s
dlhou ivotnosou, sporn kde je teda problm? Preo nie s LED didy vade
okolo ns? Hlavnm problmom s vysok obstarvacie nklady. Ide vak o nov
technolgiu a v horizonte niekokch rokov mono oakva postupn
zniovanie ceny a na hranicu konkurencieschopnosti k dnes tandardne
pouvanm typom osvetlenia. Konvenn zdroje osvetlenia sa spotrebou
pohybuj v desiatkach wattov. Najnovie typy LED didovho osvetlenia
dosahuj spotrebu najas-tejie 3 watty. spory s tak obrovsk. Na
dosiahnutie rovnakej svetelnej inten-zity ako 40 W iarovky postauje
LED zdroj cca 4 W. Me za to vnimon innos premeny elektrickej
energie Konvenn zdroje osvetlenia s postupne nahrdzan spornejmi
variantmi.2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 14 11/16/09
6:01:35 PMtlN15zdrav bvaniePodlahy je lepie drevo, koberec alebo
marmoleum?Stle viac domcnost dnes ti po ekologickch a nezvadnch
podlahch. Pri ich vbere preto stle viu rolu hraj tie materily, z
kto-rch s podlahy vyroben. Hoci je drevo menej odoln proti oteru a
slnenm lom ako plvajce podlahy, jeho vlastnosti s nezastupi-ten.
Drevo m vborn izolan vlast-nosti, nezadruje v sebe prach,
absor-buje vlhkos a psob tulne. Dreven podlaha spa ekologick nroky
poas celho ivotnho cyklu. Mono si obsta-ra tak podlahu, na ktor
bolo pouit drevo z regulovanch lesov, kde je za kad vyrban strom
vysaden nov. Vhodou drevenej podlahy je tie dlh ivotnos. Nie je
nutn ju po niekokch rokoch uvania meni, ale v prpade pokodenia je
mon ju zbrsi a znovu prelakova. Ak u definitvne dosli, d sa
jednoducho spli. Sasn trh s drevenmi podlahami je bohat. Zvoli si
mete nielen z domcich driev, ale aj z pestrofarebnch exotickch.
Odolnos podlahy zvyuj ekologicky etrn laky alebo oleje. Nevhodou
dre-venej podlahy je jej cena. Pre pohodln a prjemn chdzu asto
siahame po rznofarebnch a mkkch kobercoch, ktor s vak vinou vyroben
z umelch vlken. Na trhu s vak aj koberce z prrod-nch materilov ako
vlna, hodvb alebo rastlinn vlkna, ktor mono ekolo-gicky zlikvidova.
Koberce vyroben z morskej trvy mono jednoducho zotrie mokrou
handrou, a preto ich mete ma aj v kuchyni ich cena je vak vyia.Ak
chcete podlahu z ahko udria-vatenho, ale prrodnho materilu, zvote
marmoleum. Ide o vemi mdnu zleitos vyroben z prrodnch a obnovitench
zdrojov je zloen z anovho oleja, borovicovej ivice, vpenca a
drevitej mky, ktor m vborn schopnosti viaza na seba pr-rodn
pigmenty. Vaka tomu je mon njs v ponuke rznofarebn marmo-le. S
dosta aj vo forme tvorcov. ivotnos marmolea je odhadovan a na 50
rokov a jeho nsledn likvidcia je ekologick. Na rozdiel od PVC ho
meme spli alebo ho poui na kompost, kde sa bez problmov rozlo.
Okrem toho m marmoleum ete vemi dobr izolan vlastnosti a odolnos
povrchu.Siminsk EvaFoto: Vimar, Drevodom Rajec, Vaillant, Fagor,
Elko Valenta, Tabi, D-interiorna svetlo. Zatia o klasick iarovky
maj innos cca 20 lm/W, iarovky asi 60 lm/W a LED zdroje 100 lm/W a
viac. alou nespornou vhodou LED didy je ich ovea via ivotnos oproti
konkurencii oproti iarovke vydria svieti a 100-krt dlhie, preto sa
najviac hodia na miesta so sae-renie vy ako cena, ktor za platia.
Ak umvate fae a plastov kelmky a vozte ich do zberu autom, stoj to
viac asu a peaz, ako keby ste netrie-dili, a to nie je nutn.
Triedenie odpadu pote nielen vae svedomie, ale aj postavu. Chdzou
ku kontajnerom sp-lite aj nejak kalrie.nm prstupom pri vmene
svetelnho zdroja. Kvli nzkej teplote sa zase najviac hodia na
nasvecovanie termo-labilnch materilov alebo lampiiek pre deti. Kee
LED didam nevad ast spnanie, hodia sa aj na regul-ciu osvetlenia a
bezpenostn senzo-rov svetlo. Pre dosiahnutie benho osvetlenia je
nevhodou cena, avak pri bodovom a dekoranom osvetlen nie je
potrebn, aby svetlo dosahovalo vek vkony, to nie je
problm.Triedenie odpadkovZa rok vytvor kad lovek asi 150200 kg
odpadu, tretinu mono po sprvnom roztrieden recyklova. etrenie a
neplytvanie je rozumn len do tej miery, pokia je prnos za et-Dreven
podlahy maj vborn tepelno-izolan vlastnosti a nezadruj v sebe
prach.2879-09_STYL 4-2009_inzercia-clanky.indd 15 11/16/09 6:01:39
PM16Ntlzdrav bvanieCharakteristikaSolrny systm sli na transformciu
slnenej energie na teplo pouvan na ohrev teplej itkovej vody.
Princp innostiNzorn prklad solrneho systmu v objekte.Prednostispora
energie Vyuitie solrneho systmu prispieva k spore energie vyuvanej
v domcnosti na ohrev teplej itkovej vody (TV).Mont: identick monti
strench okien, roz-vody ukryt pod strenou krytinou (SKW)Ochrana
ivotnho prostrediaMont solrneho systmu eliminuje zneistenie ivotnho
prostredia a do vekej miery obmedzuje vyluovanie kodlivn ako CO2,
SO2, NOx a popol-ek.DofinancovanieMonos zskania dofinancovania na
solrny sys-tm umouje rchlejie vrtenie nkladov na jeho zakpenie a
mont. Solrny systmFakroSlnko zohrieva glykol v kolektore. Horci
glykol pretek z kolektora smerom k ndri. V ndri vmennk tepla v
podobe pirly predva teplo do vodyVoda zohriata v ndri je pripraven
na pouitie v domcnosti.Dostupn v predajnej sieti Anaveksystm
(predajcovia Fakro) v rmci celho Slovenska2879-09_STYL
4-2009_inzercia-clanky.indd 16 11/16/09 6:01:41 PMtlN17zdrav
bvanieV ponuke spolonosti FAKRO njdeme dva typy slnenho kolektora:
SKW pre zostavy so strenmi oknami a SKC len do zoskupen kolektor
kolektor. Presn popis a parametre kolektorov s uveden v konspekte o
slnench kolektoroch FAKRO.Kolektory SKW 78x140 cm a 114x118 cm bud
k dispozcii na sklade v druhej polovici roku 2009.ROZMER KOLEKTOROV
SKUTON ROZMER KOLEKTORA PLOCHA KOLEKTORAPLOCHA ABSORBRU OBJEM
KVAPALINY ABSORBRU[cm][mm] [m2] [m2] [l]KOLEKTOR SKW78 x 140 777 x
1 400 1,09 0,91 0,57114 x 118 1 137 x 1 180 1,34 1,13 0,82114 x 140
1 137 x 1 400 1,59 1,36 0,9114 x 206 1 137 x 2 060 2,35 2,08
1,16KOLEKTOR SKC114 x 206 1 137 x 1 987 2,26 2,08 1,16Schma
solrneho systmu 1. Slnen kolektory
Slnen kolektor SKC do zostv kolektor kolektor.Expanzn ndoba SBV
nakompenzciu zmien objemu glykolu, ku ktorm dochdza v dsledku
psobenia vysokej teploty. erpacia stanica SCBvynucuje prdenie
glykolu v intalcii a umouje ovlda jej prevdzkov parametre. Zsobnk
SBW na ohrevTV. Vo vntri sa nachdzaj dve pirly horn a spodn ponoren
vo vode.Dolnou pretek horci glykol, ktor prena teplo do vody.
4Vedenia: - SMB spojky kolektor kolektor - SMK spojky kolektor
ndr.Glykol SGL je nosnmmdiom tepla a sli na prenos tepelnej energie
z kolektorov do solrnej ndre SBW.Slnen kolektor SKW na zostavy:
stren okno FAKRO kolektor alebo kolektor kolektor. 12356NAPJANIE
KOTLA > CIRKULCIA > SPIATOKA DO KOTLA K
