NÁRODNÝ AS NI K J S ř O V I I V Y P R E S L O V E N S K Ý I J X J ľ D .

Vychodí každý p ia tok . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(Tnrdcisientmirton). Číslo úCtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor. Hlavni spolupracovnici:

Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský, dr. August Ráth, dr. Ivan Dérer.

Majiteľ a vydavateľ: Miloš P i e t o r a Spol.

Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa mPapánekyKoráč 6 Co., knihkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, 111., za

1 doll. 45 centov ročne. Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 6. februára 1914. Číslo 6.

Slovenské banky. V tieto dni odbavujú naše slovenské

banky svoje valné sbromaždenia. Pri tejto príležitosti potrebné je, aby sa slo­venské čaaopisectvo zaoberalo s otázkou či — a do akej miery plnia naše banky svoja národná úloha?

V tom sme asi všetci jednej mienky, že naše banky vedú svoje obchody dobre, statočne, že v plnej miere zasluhujú dô­veru slovenského obecenstva. Úradníci našich bánk dobrým obchodníckym du­chom, odborne i svedomité konajú svě­řené im bankárske úlohy. Tomuto možno ďakovať, že minuloročnú (až kú krízu peňažného trhu naše banky skvele pře­stály. J e to tým potešiteľnejšie, že mnohé maďarské banky, trebárs ich i vláda podporovala, nedokázaly sa tak pevnými a musely zaniknut. Dôveru obecenstva najkrajšie videť v tom, že i ťažký úder, ôb Rovnianek zapríčinil banke Tatre, ne­pomýlil BlovenBkých vkladateľov, ktorých i nepriateľské nám kruhy veľmi pobuřo­valy a plašily. S takýmto obecenstvom pracovat — je pre naše ústavy pravé požehnanie.

Uznávame veľké zá luhy našich bánk i na vyslobodení ľudu z úžerníckych rúk.

I na prebudení národného povedomia niektoré banky blahodárne účinkovaly.

Mnoho iných dobrých skutkov vedeli by sme ešte naším bankám kvitovať; cieľom týchto riadkov ale nie je pouka­zovať na dobré stránky našich ústavov, lež poukázať hlavne na chyby a nedo­statky a upozorniť účastinárov, aby pri valných shromaždeniach požadovali v týchto veciach nápravy.

Predovšetkým znova a rázne treba požadovať, aby správa za žiadnu cenu a v žiadnych okolnostiach nedávala pô­žičiek iným ľudom, ako Slovákovi slo­venskému hospodárovi, kupcovi, remesel­níkovi a intelligentovi. Zkušenost dokazuje, že Maďar, Nemec a Žid príde do slo­venskej banky pre pôžičku len potom, keď ho maďarské banky už odohnaly a s ním sa do obchodu pustiť nechcely. Zkušenost dokazuje, že takejto zúfalej firme dané pôžičky sa vždy alebo celkom, alebo čiastočne ztratily, v najlepšom prí­pade ale daly sa len nákladnými pravo­tami dohnat. Pekné dve gymnázia slo­venské by sme si mohli dnes postaviť za peniaze, čo naše banky u takýchto firiem ztratily. A nezostalo nám ani len tej poteohy, že sa ztratené peniaze reskf-rovaly na slovenský podnik, že slovenské deti sa najedly chleba za ne. Máme my dost slovenských kupcov, remeselníkov, hospodárov atď. medzi ktorými sa peniaze

umiestniť dajú, načo teda ukracovať týchto, a investovať do temer istého bankrottu! Povaha Slováka je, že radšej hladuje, akoby svoje dlžoby nezaplatil. Cudzinec ale hľadí na slovenský groš ako na púšť, z ktorej pre seba zaujať, trebárs i íígľom alebo íalšou, považuje sa za obchodnícku zručnosť. V niektorých slovenských ban­kách je správou uzavreté, že cudzím firmám, alebo mimo okresu banky bý­vajúcim ľuďom pôžičku dať neslobodno.

Velká chyba našich peňažných ústavov je, že sa o zakupovanie a parcellovanie veľkých statkov málo starajá. Rumunské banky by nám malý byt v tomto ohľade vzorom. Lebo kto má zem, ten má i kra­jinu. Ak chceme vysťahovanie zamedziť, musíme byť v zakupovaní pán i kých zemí agilnejší, bystrejší než dosial.

No najviac zameškaly naše ústavy na prebúdzaní národného povedomia ľudu. Mimo osobného styku úradníkov s ľudom v banke počas vybavenia obchodných vecí sa v tomto ohľade skoro nič nerobí. Naši úradníci bankoví nechodia medzi ľud, nepoučujú ho prednáškami, neorga­nizujú ho politicky. V dnešných pomeroch by práve oni mohli najviac vykonať, lebo ani kňazi, ani učitelia — ktorí dosiaľ najviac konali za národ — nie sú tak samostatní, ako bankoví úradníci. A čo konajú za rozširovanie časopisectva? Skoro nič! Trebárs táto práca bola by im najprimeranejšia, najľahšia i najprí­stupnejšia. Rozširovaním slovenských časopisov konajú nielen národnú prácu, ale pracujú i v záujme svojho ústavu. Veď Čím prebudenej ši je ktorý kraj, tým vernejšie sa túli ku slovenskej banke. A slovenské časopisy bez výnimky sú najlep­šími agitátormi za slovenské banky. Každá banka by vo svojom vlastnom záujme mala predplatiť 10—20 výtiskov kto­réhokoľvek nášho časopisu a z prípadu na prípad rozdávať ho ako ukážkové Číslo svojím klientom. Mala by stále oznamovať (inaerovat) svoj obchod v no­vinách a takto nielen sebe, ale i Časo­pisom OBOŽit.

Žiadúcne by bolo, aby každá banka každý rok založila 2—4 slovenské kniž­nice vo svojom okolí. Za sto k irún možno doitať asi dvesto slovenských zábavných alebo poučných kníh. Tieto by banka oddala do opatery svojmu dedinskému dôverníkovi, ktorý by knihy zadarmo požičiaval vo svojej obci každému, kto složí dve koruny kaucie. Aby banka i tu našla svoj osoh, mohla by do každej knižky pripojiť svoj oznam (inserát), a takto rozširovať svoj obchod — a ná­rodné povedomia. Behom 10. rokov na celom Slovensku, v každej obci mali by sme

slovenské knižnice. Tieto by sa potom stále doplňovaly ročne 2—3 novými knižkami a naša literatúra bola by ma­teriálne postavená na nohy.

Saské banky majú v stanovách, ie svojím účasti nárom dajú len 5 %-ové dividendy. Ostatok čistého zisku dávajú na verejné, národné ciele. My tohoto nežiadame; — ale kolko že je tých slo­venských bánk, ktoré dajú ročne aspoň len sto korún na národné veci? Hádam päť—šesť. Ostatné robia obyčajnú diri-dendovú a lichvársku politiku: čím viae zarobiť, i keby to hraničilo s úžerníctvom. Veď poznáme slov. banky, ktoré berú 9—12°/0-ové úroky od dlžníkov, na ná­rodné ciele ale nedajú ani haliera.

My chceme viesť politický boj. K tomu sú potrebné peniaze. Jednotlivci obetujú často i nad svoje sily. Naše banky ale práve na týchto obetiach, chcú gazdovať, lebo ešte vždy neveria, že národnému povedomiu donesená obeť je najvýnos­nejšia investícia.

Mali by sme ešte k vôli spravedli­vosti spomenúť, Že sú i banky, ktoré tvoria výnimku a ktorých sa naše vý­čitky netýkajú. No týchto výnimiek je tak málo že oprávněno môžeme povedať, že za verejné záujmy národa naše banky nevykonaly toho, čo sme od nich očakávali.

Dávať úroky od vkladov a to isté brať od pôžičiek — to uhádne ktorá­koľvek maďarónska banka.

Náš podiel. DTa toho sa ukáže naša životaschopnosť, či

si budeme vládat svoj podiel mandátov, ktorý d?a nového zákona na naše slovenské kraje padá, zaujat a vydobit. Všetko OBtatné sú len prázdne reči. Dosial sme mali výhovorku, že sa nám pri volbách krivda deje. Pravda, robili nám krivda. Ále čo by bol všetky kúty kancellárij vymietol, každého úradníčka na dvoje rozrezal a každej nohe dal hlas, keby i najposlednejäieho žida-kožkára bol na koči viezol proti nám hlasovať, nič by nebol proti nám ani fôišpán ani slúžny ani notár ani nik na svete vykonal, keby neboli mali pri sebe i náš lud, naše obce, našich Slo­vákov voličov. Pri starom volebnom práve a starých neriadocb nám bolo tažko zápasit s panskými ífglamí, ktorým Ba oni už storokov nčia, ale márne by bolo bývalo všetko, keby sme my Slo­váci boli mali tolko národného povedomia, keby sme boli tak prebudení, že by sa ani jeden Slovák nebol dal sviest pijatikou, podplácaním, hrozbami na tú našu stranu. Bohužiaľ takých obcí, čo išli pod bielou zástavou na volbu, tojest takých obcí, čo boly celé, do chlapa naše, takých obcí bolo velmi málo.

Prečo toto Bpomíname? Preto, lebo sa nám treba na vlastnej škode učit. Národ náš má ne­smiernu škodu z toho, že nemá duchom a srdcom silných zástupcov na sneme. Velké veci sa dejú kolo nás a slovenského slova^ nečul, slovenské Btanovisko neoznačí nikto, naše žiadosti naše túžby netlumočí nikto.

A jaké výhľady máme pre nastávajúcu volbu, ktorá má byt už na rok a sice dla nového voleb­ného zákona a dla novo podelených okresov? Naše výhlaiy môžu len stupat, pomery sa pre nás môžu len slepit. My Slováci žijeme v hrobe, čo ako budú prehadzoval nade obce, všade a vždy ostaneme vo väčšine. Nech je len volba Bpravedlive a dla zákona prevedená. Nuž daj to Bože I Už vidím v duchu znova vydobité všetky naše staré okresy: Pezinok, Trnava, Senica, Myjava, Mikuláš, Kulpín, k tomu novoobssdené: Stupava, Jány, Námestovo, B kde sa čestne bořili: Holič, Nové Mesto n/V., Trenčín, Bitča, Martin, Stubůa, Ružomberok, Eubin, Zvolen, Slatina to je už dosial devätnásť okresov 1 Kolko znamenitých hláv a rúk by mohlo pracovat za svätú vec slo­venskú. No chytro mizne luzný Ben a studenou vodou oblieva smutná triezva skutečnost. Nie brata, neklam seba ani iných, naša slovenská národnostná strana nebude mat na sneme ani pri budúcich volbách roku 1915 svojich ablegáto?.

Dokial sa v neozve cit spolupatričnosti slo­venskej, dokia! sa v nás nepohne čosi nevysvětli­telného, čo je v krvi v prírode, čo nás jedno ku druhému tiahne ako ku bratovi, ku blízkemu človeku, do tých čiac bude i naša slovenčina opnstenon sirotou. Náš každodenný život ale nás o tom poučuje, že sa veru to slovenské Brdce v náB neozvalo. My ešte nevieme čí sme? Ne­vieme kto je náš? My sa ešte netúlime netiahneme svoj k svojmu.

Len žiadne slová a prázdne rečičky. Pozrime holú Bkutočnost, ako ju život ukazuje. Vo vašej ulici máte dva krámy, jeden je kresťan Slovák, druhý je nepriatel žid. Ani za grajciar si ne poslal kúpií ku krestanovi preto lebo je Slovák. Naopak všetky jeho chyby ohundreš, ofrfreš, všetko n i ňom haniš, závidíš mu, ohováraš a škodíš mu, len aby si si svedomie uchlácholil, že u žida berieš. A tak sprevádzaj seba so dňa na deň, s kroka na krok, z dediny do mesta a povedz na svoje svedomie, či si ty mal v srdci svojom tú bratskú lásku ku Slovákovi akú má žid k židcvi, Nemec k Nemcovi, Maďar k Ma­ďarovi? či si ty dal zarobiť alebo utržit čo len jeden šesták svojmu rodnému bratovi?

Pozrime si naše kupectva! Začnime s tým proti čomu ináč bojujeme s pijatikou. V každej obci je viac krčiem a sú mnohé i y rukách slo venBkých. Čo pijete po tých krčmách? Pijete vy slovenské pivo i slovenské víno ? Pijete židovský smrad. A my Slováci máme i slovenské pivo i slovenské víno. Máme v Turčianskom Svätom Martine slovenský pivovár, ktorý varí aspoň tak dobré pivo ako hociktoré vidiecke. Ako by Ba musel tento slovenský podnik pozdvihnut, keby sa prihlásilo tristo nových krčmárov m odbera­teľov. A mohlo by ich byť i viacej len Ba treba Hvojho držet a vydat heslo v dedine nechceme inakšie pivo len martinské. — Máme i slovenské víno. Lamač, Dúbravka, Vajnory, Račišdorf, Svätý Jur, Pezinok, Modra pestujú znamenité vinice, ale čo je z toho, keo! náš rolník vinohradník musí z biedy a núdze předat úrodu hned a za bodajčo handlérovi velkokupcovi B vínom. Dla hesla BVOJ k svojmu by mali kupovat slovenské víno od slovenského vinohradníka a tak by ste pili prírodné nefalšované vlno a celý velký slo­venský vínorodý kraj by skvitnul.

Aká je to tŕňová cesta zakládat podnik slo­venský, to Brne zkusili všetci a okusujú to teraz šlachetní horlivci čo zakladajú ústredné družstvá.

Darmo je, soznajme si pravdu, lud náš neni sorganizovaný, ako rozprchnuté stádo tratí sa po sklepoch a kancelláriach nenašských, neslo­venských, lebo nechápe heslo BVOJ k svojmu. A preto vyznieva tak trpko, bolestne, smutno naša obava ohľadom budúcich volieb.

Ako, odkial, z čoho má aáš volič nadýchat do seba slovenského národného presvedčenia, keď poriadny slovenský časopis nepredpláca a nečíta? Odkial má čerpat ducha slovenského, rodolásku, odkial mávediet, čo my Slováci chceme, keď nič nečíta? Znáte podobenstvo Krista Pána o tom: kto je tvoj blížny? Išiel človek z Jericha do Jeruzalema a na ceste ho zbojníci vyrabovali, dobili a do priekopy hodili. Eed išiel tade židovský kňaz, ten ho ďaleko obišiel, lebo sa bál zbojníkov i sám, druhý bol leviti, ten ho pozrel, ale tiež utekal od neho až prišiel jedon zo Samarie, ten ubohému umyl rany, obviazal, posadil ho na svoju mulicu zaviezol do mesta a ošetroval. Kto bol blížnym toho ubohého pobitého pocestného?

Naše rany sú otvorené a silne krvácajú, my

Slováci tiež v priekope ležíme R voláme o pomoc, ale hlas matky slovenskej nenachádza ozveny v srdciach našich. Ináč by sme s horlivosťou, sebaoddanostou a bez strachu židovského po méhali; svoj k Bvojmu.

I dla nového volebného zákona len tolko práva budeme mať, kolko si ho sami vezněme., kolko si ho zaslúžime, kolko práva budeme hodri. Každým dňom by sme mali pripravovať pôdu slavnénu víťazstvu devätnástich sloven ̂ rých ablegátov do budúceho snemu. Každý deň získat jtdného voliča pre našu slovenskú národnostnú stranu zachovaním hesla svoj k svojmu.

ČO NOVÉHO DOMA? Národnos tná o t á z k a n a sneme. Ako

sme až Bpomenuli, bývalý rumunský minister vojny, Filipesku, ostro napadol maďarizáciu v Uhorsku. Mimo toho i náš velposlanec v Bu-karešti, gróf Černin sa vyslovil, že Maďari musia popustiť Nemeďarom a dať im, čo im patrí, lebo ioáča vraj bude mat Rakúsko Uhorsko také ťažké a zlé časy, že on, gróf Černín, ani len myslet nechce na ne.

Za túto výpoveď Černínovu šoviniati tahali na zodpovědnost grófa Tiszu. Gróf Bethlen István, známy rumunožrút sedmohradský podal interpelláciu na sneme, v ktorej Ba spytoval Tiszu, či súhlasí s výpoveďou Černínovou a jestli nie, či chce žiadat od ministra zahra­ničných diel reparáciu pre urazenie maďarskej dôstojnosti národnej, konečne či chce zastaviť vyjednávačky s našimi Rumunmi dotial kým sa celkom nevyjasní náš zahranično-politický pomer B kráľovstvom rumunským?

Tisza sa tejto interpellácie naľakal a bežal do Viedne o radu a pomoc. Mysleli sme — znajúc viedenské rozumy — že Tisza dostane plnomocenstvo zahriaknuť Černína, a do neba vyvýšit maďarskú štátna ideu. Ale nestalo sa tak. Tisza veľmi tichučko a úctivé vyslovil síce svoje poľutovanie nad tým, že Černín o tak vážnej politickej otáke, aká je národnostná v Uhorsku, tak sa vyslovil, ale že on predaa má úplnú dôveru ? Černínovi Tisza spomenul i tu, že s našimi Rumunmi zato treba vyjed­návat o pokoj, lebo tí že sú najväčšmi nespo­kojní. Slováci, Srbi a Rusíni a le že p o väčšine nemajú žiadnych ponôs 1

Táto poznámka Tiszova je cele nepocho­piteľná. Veď my Slováci ani len tých stredných škôl, ani toľko 'spolkov ani toľko úradníkov ne­máme čo Rumuni — f. my by sme mali byt podľa Tiszu tí, ktorým nič nechybí? čo chcel Tisza povedať s touto nejapnou poznámkou? Hádam nič iného, ako kritiku ca našu národnú nesriadenost, slabost, lenkosť a darebáctvo. My sa dost nehýbeme, neohlasujeme. My si dáme remence strúhať z našej chrbtovej kože. My sa nevieme :môct na hlasnejší, vážnejší prejav ná­rodný, ktorý by videli a počuli nielen vo Vie ni ale na celom svete, či by sme sa nemali trocha hanbiť za tú o Tiszovu kritiku ? Či naša intelli-gencia už nemá pražiadnej sily vzpružit sa a dať výraz žiadosti národa slovenského?

Videt, že filozofujúci a nadávajúci konzerva­tizmus, ktorý i dnea vedie pr?é si vo v našej národnej politike, do akej mdloby ukolísal dušu národa: inteligenciu našu. Tisza verejne kon­štatoval, že Slováci sú spokojní, s tými nemá prečo vyjednávať. A u nás, v centre, nadávalo Ba na klub, na organizáciu strany, na drobnú prácu, na pokrok, ba tolerovali, trpeli zradcovské skoky náboženských buričov len preto, lebo títo nadávali klnbáňom a ^usaricom-pokrokárom, Na Tiszovu kritika môžu byt teraz títo páni pyšní.

Nové volebné okresy. Minister vnú­torných diel Ján Sándor 31. jan. predostrel návrh zákona na podelenie volebných okresov. Návrh má len tri paragrafy. Prvý §. určuje, že všetkých okresov má bjť 435 a určuje i BÍdelné mestá okresov. Druhý §. nakladá ministrovi vnútra, aby nariadením určil, ktoré obce majú v ktorom okrese hlaBOvať. Toto ministeriálne nariadenie bude mat silu zákona, a ten zákono­darnou cestou (teda nie novým minist. naria­dením) bude môct byt zmenené. Tretí §. hovorí, že zákon bude mat platnosť od dňa vyhlásenia.

Maďarské noviny bijú na poplach, že Tisza zase poškodil Maďarom a lahodil Nemadarom.

Toto je ale nie pravda o čom sa každý nepred-pojatý Človek ľahko presvedčí. Naopak: Nema­darom odobral viac okresov, a Maďarom dal viac novýtb.

Dosial bolo všetkých okresov 418 (B Hor-vatskom a Slavonioa 453). Teraz ich bude o &i viac, to jest 4 3 5 (s Horvatskom a Slavonioa 0 42 viac t. j . 477).

Na Slovensku saniknú: v Nitrianskej 1 okres, v Trenčianskej 1 okres, v Abauj Torne 2 okresy, v Užhorodskej 1 okres. V celku zanikne 21 okresov. Z toho medzi Rumunmi zanikne 11. Na Dolnej Zemi, medzi Maďarmi zanikne len 1 okres, Zmaďarčený Peštbudín mal dosiaľ 9 okresov, teraz ich bude mat 22. Peštianska sto­lica mala 15, bude mat 82. Ku starým pridali nové okresy: Barsňanskej 1, BékéšBkej 1, By-trica-NaaódBkej 1, Brašovskej 1, Solnockej 2, Krašov-Severin8kej 1, Mošoňflkej 1, SomodBkej 1, Tolňan3kej 1, TorontálBkej 1, Železnej 1, Zalánskej 1. Už i tétô číslice dokazujú, že nové podelenie volebných okresov praje Maďarom na úkor Nemadarov. A aká bade komassácia obcí, ako ich budú sem-ta prehadzoval menovite na tých krajoch, kde Nemadari susedia s Maďarmi, to sa ešte ten nkáže, ale toho sa až teraz mô­žeme obávať.

Podľa nového volebného zákona má byt všetkých voličov 1,838.378. Keď tento poíet rozdelíme medzi 435 okresov, najdeme, že na jeden okres by malo pripadnúť 4226 voličov. A predsa v Orave pripadne na jeden okres 5373 a v Liptove 5461 voličov. Z toho vidno že obe 8tol.ce by zaslúžilý ne po dva, ale po tri okresy.

Mestá majú 66 voleb, okresov. V týchto bude hlasovanie tajné.

Pravota proti uhorskí m Rusom. M a r m a r o s s k á Sihot, 1. febr. 1914

Písali sme nž viackrát o pravotě, ale až teras povieme, z čoho povstala.

Rusov je v krajine od Spiša po MarmarošBkú Sihot pol milliona a všetci sú grócko-katolíci (uniáti).

Do roku 1649 boli pravoslávni. V tom roku niektorí kňazi prijali ÚÍJÍU, uznali rím. pápeža za hlavu cirkvi a učenie, že Duch Svätý pochodí nielen od Otca, ale i od Syna. Z 500 ruských pravoslávnych kňazov prijali úniu a s ňou spojené majetkové výhody len 60 ti; ale pomaly dobrôtky i naBilu prešli do únie všetci. No našli sa vždy kňazi i svetskí ľudia, ktorí ťažko zriekli sa pravo slávia. Ba ľudu ani prvý raz nespýtaly Ba, či na úniu (s jednctenie) pristáva.

„Únia je už 200- ročným životom upevnená", povedal mi istý grécko-kat. kňaz, ale — doložil — miestami v ľude vrelo státe a žilo vlastne v ňom povedomie, že je pravoslávny. Ved i v modlitbách, i pri omši prichodia prosby, ako: ložebnaj Bože pravoslávny ľud svoj, a podobné.

Knihy modlitebné i kostolné boly donášané z Ruska, teda pravoslávne. Doma Ba — dľa unie — opravovaly, zaliepaly, vytrhaly a preliepaiy karty o Sv. Duchu, o panovníkovi, alebo sa ne­čítaly, veď ľud i tak čítat nevedel a pristal, čo kňaz upravil. V polovici minulého stoletia, ked Rusi uhorskí tiež mali svojich ľudí: biskupa, kňazov, spisovateľov, vyslanca, cirkevný literárny spolok, dbalo sa viac o kultúrne povznesenie ľadu. Ale po roku 1868 maďarismu3 kňažstva a Bvetských ľudí zahatal všetky pramene kultúry, intelligencia sa c d národa odtrhla, odvrátila a šla slúžiť ubijcom národa.

Zostal biedny ľud 3ám na seba odkázaný, bez priateľov, bez zástupcov, lebo starí vymierali, nových sa nerodilo. Navalilo sa naň židov, úrad­níkov, a títo spoločne s kňazmi tyli a žili z bied­neho ľudu. Ale bieda vyhnala mnohých do Ameriky, — ti tam otvorili oči; ď.uhí doma začali pre­mýšľať, hladttť v krušnom stave svojom uspo­kojenie vo viere, v odplate božej, a obidvaja prišli na to, že sú oni vlastne pravoslávni kre­sťania, Rusi a nemajú príčiny a zle robia, keď viera otcov zapierajú, keď svoj jazyk opúšťajú po príklade svojich ;>ánov a Ba madarčia hanbiac sa za všetko, čo je — rusnácke

Pohyb tento bol a je dosial slabý a opatrným pokračovaním mohli — neduj bože — všetko utíšiť. Ale ked ľud prichodil s knihami donese­nými z pútnických haličských a ruských rmeit, alebo z Ameriky ku kňazom, tí vytrhali mu karty

| o Sv. Duchu, ".liepali karty v Mineách (oltárnych

ÔÍBlo6 WABODNÝ HLÁSNIK r ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ H F ' '

knibách), modlitebné pravoslávne knihy — miesto posvätenia — kázali na oheň p jhádzať a novinky ä politické, či pravoBlávno-cirkevné tobôž bránili čítat, dali habaf.

Lud začal pochybovat a povrávat si, že je tá jeho viera pravoslávna, v ktorej myslel že ije, že je pokazená; potom preniesli pokazenie na grécko-kat. vieru a \idiac, že grécko-kat. kňazi sa o lud nestarajú — bol hotový výrok, že vieru pokazili kňazi, ktorí iba o riadne splácanie .párového" sa starajú, o štóly, dôchoiky... a zato z bohoslužby vynechávajú, madarizujú a i y tom lud ukracujú K maďarÓnčia v mravoch

Esobných i verejných. Začali hlavne v obci Ize, kde od dávna

telo povedomie, že sú oni vlastne pravoslávni, cele riadne přestupovat s odhlásením sa u íarára a prihlasovania) sa riadnymi tlačenými hárkami v Mikovci H pravoslávneho kňaza. Ale z poli­tických príčin BS ich ani jedny pravoslávne vrchnosti (Bogdanovič) oddane a cele neziujaly a BO strany ich kňazov začalo sa prenasledovanie pomocou vrchnosti, hotárov, žandárov... Teraz tento pohyb za pravoslávie, o ktorom sú pre­svedčení fndia, že je prísnejšie, pobožnejšie, viac pôstu, viac modlitby že predkladá, kňaiii jeho že pobožnejšie žijú, s ludom cítia atď., ide zadusit proces pozdvihnutý proti asi 300 Rusom z ktorých 200 spravili svedkami na 100 obžalo­vaných. Pohyb je všeobecný; ale pridusený, za­strašený ľud je „teraz ticho", hovoria svedkovia. Vidí národ, kolko sa ho napreháňaly napokuto-valy vrchnosti, kolké bitky árešty prestal. Za­vretí boli a BÚ íudia po 1—2—3—7—14 me siacov, tam poehoreli, o rozum prišli, dosial

hja, a ostatných Boh a súd vie, čo čaká... Pritomný som pojednávaniu a vidím, že tí

ľudia netrhali krajinu, neponúkali ju Rnsku, ani cára nevolali, ale chodili na odpust do Haliče, Kijeva & vôbec Ruska, kde im vychovávali pár mládencov a dievčat na kňažstvo a za mníšky. Apoštolom v posledných 10 rokoch stal sa Ale­xander Eabaltík, sedliacky šuhaj, ktorý bol pri vojsku, dostal suchoty, pustili ho a on slúbil Bohu, že ak mu zdravie navráti, obetuje život svoj sláve božej. Chodiac po odpuBtoch, dostai sa do pravoslávnych ruských miest, zaujala ho >onpa a sláva ruských chrámov, dostal sa do dé tóra na Sv. Hore (Athos) a vyučiac sa za

missionára, vrátil sa domov a chodil horlil medzi údom, ktorý i tak mal podobné náboženské ú by za plnším, mystickejším náboženským

životom, než mu ho ukazovali jeho grécko-kat kňazi. A to je pravoslávie.% ' ' I J ^ H I É H

Tak obnovené staré náboženstvo rozšírené na stolice Marmaroš, Bereg, Ugoča bolo by zkvitlo, šírilo sa ďalej a snád donieslo lud n blaha a uspokojenia v jeho kríži, ale to B& grécko-kat. kňazom nemohlo páčit.

Popri pravosláví dostávalo sa medzi lud i ruské národné povedomie, novinky, knižky, politika. To zase vláda nemôže ľahostajne trpet, aby povstávala nová ruská národnostná otázka v Uhrách, dost má roboty s Horvatmi, Rumunmi, Srbnii Slovákmi... Spojily sa teda tieto dve mocnosti: cirkevná a svetská, a ruský lad skladá teraz v Marmarošskej Sihoti tvrdú zkúšku ver­nosti k pravosláviu a materinskej reči.

— My sa pokút, áreštov nebojíme, len či budeme už mat potom, keď všetko pretrpíme, pravoslávie, slobodu? — spytujú sa ma úbohí.

— Sloboda, reku, (ažko Ba rodí. Da, da, tak, tak, a zarmútenť otáčajú hlavy,

ie čo už potom...? Ruskí ludial vy či doma ste, či v Amerike,

otvárajte oči, hýbajte sa, vracajte aa domov, bije hodina národného prebudenia v uhro-ruskom kraji. Skrytí idealisti, obetujte sa, vystúpte na Bvetlo, na dejište! Tla iareň, noviny, knihy, banky, hospodárske, kultúrne spolky — žiadne zázraky I — žiada od vás lud.

Prvým otočením nech začne tlačiarsky stroj tlačit pol milliona ruskej hymny: Ja Rusín bol, jest i budu, ja rodil sa Ruaíaom. Čestný rod môj nezabudu, zoBtanu jeho synom!"

Na obranu Rusov, prítomní sú aj dvaja po­krokoví Maďari advokáti a prídu aj srbskí aj slovenskí obránci. Rusi, žiaľbohu svojich ešte nemajú. Ale už im rastú 1

Pravota potrvá ešte asi celý február. Bu-dúcne viac o samom priebehu pravoty.

—9—\

Poslal som už p r e d p l a t o k ?

SLOVANSKY PREHĽAD. Maďarizácia v Horvat skn, Dla posled­

ného výkazu maďarského školského spolku Julian je teraz v Horratsku 83 maďarských škôl, z nich 2 sú stred aie. Spolok sám vydržuje 58 škôl. Naj viacej maďarských škôl je v stolici Virovitica.

Nový slovinsky časopis. V Lublani počal vychádzať nový týždenník „Náš Gis s" orgán neodvialej agrárnej strany.

Slovinsky k l u b v Be lehrade sa už utvoril. Klub zamýšľa zriadit knihovnu a čitárňu. Bude pracovat o upevnenia stykov medzi srbským a slovinským národom. Predseda je kustos „Na-rodnego musea" dr. Niko Županič.

Školstvo n a Čiernej H o r e . Černohorská vláda zakladá štyri nové gymnázia a síce v Nikšiči a tri v novovydobitom území v Ipeku, Berane a Plevji. Za professorov sa prihlásili horvatsky stredoškolský učitelia.

K o n g r e s polských hygienistov bude sa odbývat v júli vo Lvove. Budú sa radit o obrane proti tuberkulose, detskej úmrtnosti a rozširovaní zdravovědy medzi ludom.

P o m n í k n a Košovom poli. Súbeh tohoto roku na najlepší návrh ohromného národ­ného pomníka, ktorý bude na Košovom poli po­stavený. Pomník má predstavovať rozpadnutie starého srbského carstva po bitke na Košovom poli r. 1389 a víťazne vzkriesenia národa srbského r. 1912. Súbehu môžu sa súčastniť umelci všetkých národov.

Vojenská výstava v Moskve. Väčšina priemyslových sdružení vyslovila sa za usporia­dania všeruBkej výstavy v Moskve v roku 1915.

A n d r e Vlasiô mŕtvy. V Dragu v Prímorí umrel vynikajúci horvatsky národní pracovník Andre Ylasič. Zvlášt získal si velkých zásluch o postavenia „Horvatského domu" v Dragu.

Srbský k o n s u l á t v P r a h e bude už v mesiaci marci zariadený. Konmlom v Prahe bude Srb, za odborníka a radcu bude mu pri­delený Cech, ktorý je oboznámený s pomermy faRko-nrh^kých,

Zápisné od školskýcii detí. Otázku: iSatu sa uazdáva, ae zápisné od

školských dietok bolo navždy zrušené a my predsa platíme od každého diefaía po 50 halierov, preto prosíme odpovedať: Či je to zákonné, lebo nie?

Odpoveď: Dla sák. či. 46, z r. 1908 § u 1. v elementárnych a opakovacích školách štátnych, obecných s cirkevných vyučovanie deti je bez-plbtné a tak ani učebné, ani iné poplatky vy­berané byt nemôžu, ale zato od každého do školy zapísaného dieťaťa môže Ba ;yberaf 50 halierové zápisné, no, pod tou podmienkou, že sa to upotrebí na knižnicu učitela a detí. — Chudobný rodič, alebo opatrovník chudobného dieťaťa keď žiada odpustenie i týchto 50 hal., musia mu byt odpustené.

Z tohoto vidíte, že keď sa vo vašej škole vyberá 50 halierové zápisné, že je to zákonné & správne a dokladáme i dobré, lebo takto každá škola je prinútená, aby mala knižnicu, z ktorej by nielen učitelia, ale aj deti, ba i ostatní cirkevníci a občania knižky vyberali, čí­tali a čítaním sa vzdelávali. — Tak by to malo byt všade a predsa je nie takí Pochybujem, že by bolo školy, v ktorej by sa od detí nevybe-raio 50 halierov, ale velmi málo je tých škôl, ktoré by z tých sosbieranýeh slovenských ha­lierov aspoň len jednu slovenskú knižku kupily, aBpoň len jedon cirkevno-školský slovenský ča­sopis předplatily. Velkou väčšinou, zo sloven­ských halierov kupujú sa maďarské knižky, predplácajú sa maďarské časopisy; vôbec pod­poruje sa maďarsko-židovská literatúra. A čo majú z toho naše slovenské deti, naši slovenskí rodičia, vôbec naše slovenské školy ? Jedine to, že s roka na rok množia, sa naše knižnice da­romnými knihami, ktoré nikto nečíta, z ktorých nikto ničoho nemá. A preto, jestli je tomu tak aj u nás, alebo i inde, vtedy odporúčame, aby v školských stoliciach, odvolávajúc sa na hore spomenutý zákon, vypovedalo sa, že by 50 hal., zápisné vyberané nebolo, lebo ten zákon dovo­luje, ale nenúti vyberanie 50 hal. zápisného. No, žehteľnejšie a v následkoch velmi požeh­

nané bolo by to, čo nemožno dostatočne ani odporúčať, totižto, aby sa zo aosbieraného zápis­ného kupovaly dobré slovenské knihy a pred-plácaly sa cirkevno-školské, mravno- náboženské, dobré slovenaké časopisy. Takéto knižnice na-hrádzaly by naše školské biedy, boly by učiteľmi mládeže i stáreže. — A potom, sko by sa týmto spôsobom napomohla a zvefadiía naša slovenská spisba, keby ročite ksždá škola len 10 kor. obe­tovala na slovenskú knižnicu. Rátajúc leu 500 škôl za jedon rok vydalo by sa na slovenskú spisbu 5000 korún, za desať rokov 50.000 korún — a lako by to mohlo byt i 100.000 korúnl Že čo by to znamenalo, to by ste videli, keby sa to uskutočnilo.

Odporúčame tedy Vám i všetkým: Dávajte ochotne 50 halierové zápisné, ale žiadajte, aby za to kúpené boly slovenské knihy a časopisy. Jestli by Ba to nestalo a stat nemohlo, tak pre­veďte v školskej stolici, aby sa ani tých 50 halierov nevyberalo, lebo slovenské haliere sú nie pre acaďarBké, ale pre slovenské knihy.

(Naši v Amerike a vo svete. Zomrel i . McKees Rocks Pa. umrel vyni­

kajúci kat. kňaz Andrej Pohorenec. Chýr o smrti obľúbeného duchovného hlboko dojal, nielen jeho farníkov, ale i celú slovenskú kolóniu v Amerike. Rev. Audrej Pohorenec pochádzal zo Sabinova, zo stolice š? ríšskej. Ako 17-ročný mladík prišiel do Ameriky, kde so svojimi rodákmi pracoval v baniach. V slobodných chvíľach sa usilovne vzdelával a usporiac si trocha peňazí venoval sa študiumu kňažstva Po desiatich rokoch pilného štúdia vysvetení bol za slova božieho kazateľa. Jeho činnosť bola blahodarná. Na prácu bohatý život mu ztrpčovala choroba, ktorú si zadovážil ťažkou prácou. Bol pravým apoštolom, svojho slovenského Iudu za morom. Nebolo národného podniku, ktorý by nebol podporoval. Slovenčinu miloval celým svojim šľachetný n srdcom. Tu doma ho oplakávajú staručká matka a sestra Anna Cerný. — Jozef Bunda rodom z Turijan, zempl. Btol. umrel dňa 10. dec. — František Lipka rodom z Terna, šarišská stol. nmrel 1. dec. zabilo ho v bani. — Juraj Malecký rodom z Pohorela, aarmarošská stol. umrel 3. okt. — Ján HlavčáJc z Hranovice, v spišskej stol. umrel 1. dec. — František Novák z Budapešti umrel 24. nov. — Jozef Jelcha z Plešoviec, zvolenská stol. umrel 16 nov. — Anna Hrubý r. Krivák z Humenaého, zempl. stol. umrela 22. nov.

Nasledovania hodný skntok. Rev. dr. Amigo biskup zo Southwraku bude sláviť Bvoje strieborné jubileum biskupstva, k tejto príležitosti nasbierali mu v Anglicku a Amerike pol milliona tíoilárov. Staručký biskup ale dar tento nechce prijať ale žiada, aby boly peniaze použité na vy­platenia dlhov jeho farnusti.

Matej Lipták v New Yorku složil s úspechom staviteľskú zkúšku, a osadil sa v Corona N. T kde otvoril kanceláriu.

J á n Bzdnšek obsiahol verejné notárstvo, kanceláriu otvoril v Cudahy, Wis.

V A m e r i k e j e spolkový život veľmi rozšírený. V posledných časoch zakladajú mnoho takzvaných .krúžkov mládeže", kde sa usilovne vzdelávujú a všetko pestujú, čo dušu šľachtí. O riadenie divadiel sa naši v Amerike tiež veľmi starajú.

Slovenské knihy v newyorských ve­rejných knihovnách. Správa verejných knihovieň mesta New Yorku oznámila, že za­riadila „nové slovenské odvetvie* na východnej strane mesta pod číslom 388 Houson St. Ak sa budú Slováci hlásiť o knihy a prejavia akú takú o shotu za čítaním, správa knihovieň nás uisťuje, že zakúpi všetku slovenskú literatúru, aby naši rodáci mali výber v knihách dosť bohatý. V Ame­rike sa starajú o vzdelanie každého, nie tak, ako u nás, kde ti bránia vzdelávať sa. Nepovolujú spolky, čitárne atď.

Vo Washingtone bol zahájený kongresB Spoj. Štátov. Medzi iným budú i o tom rokovat, aby do Spoj. Štátov len taký prisťahovalec bol pustený, ktorý zná písať i čítat v svojej materinskej reči. Proti tejto predlohe naše americké spolky silno pracujú.

K o l k o Slovanov j e v Spoj. Š tá toch? Dlhé roky boli Slováci do štatistiky zapisovaní

rana 4 NÁHODřTÝ HCJLSNIK CíBlo

za Maďarov, dla toho, že sú z Uhorska. Slovenskí zástupcovia šli do Washingtonu a žiadali zmenu popisného hárku, a od tých čias majú právo za­pisovať Ba za Slovákov. Dh posledných Statis­tických dát je v Spojených Štátoch 539.392 Čechov; 282 444 Slovákov; 95.137 Rusov; 183.431 Slovincov; 93.036 Horvatov; 5.500 Dalmatíncov; 26.752 Srbov; 3.961 Cernohorcov; 19.380 Bul­harov.

T Chicagských školách vyučujú tak­zvaných ,sex hygiene", (pohlavné zdravotníctvo). Nielen vo vyšších, ale i v nižších triedach prednášajú o tomto predmete. Ciel je, aby budúce pokolenia zachránili pred mnohým nebezpečen­stvom, do ktorého Iudia často, velmi často z ne­vedomosti spadnú. Ciel, velmi vážny, úcty hodný.

Domáci lekár. liláaj dá sa vše zahnat Bušenými borievkami,

ktoré v zime dostaneme v lekárni kúpit. Sušené borievky sa tak dlho vo vode varia, kým sa ne­rozvaria na kaša. Táto sa natre na čisté plátené handričky a prikladá sa na lišajom pokryté miesto.

P r o t i spá leninám osvědčily Ba pivové kvasnice (droždie) dla lekárskych pokusov, celkom (tobre. Natrú sa suché alebo čerstvé kvasnice rozrobené vodou na plátené handričky a priložia sa n? popálený úd. Už po niekolko minútach preBtene bolest.

Ako majú žit, chorý p o d a g r o n . Osoby ktoré trpia podagrou alebo lámkou musia Ba predovšetkým chránit pitia alkoholu, najlepšie keď sa pitia liehovýn úplne zrieknu. Čo sa je­denia týka majú Ba vystrýhat požívania mnoho chleba, cukru, koláčou a sladkých jedál vôbec; naproti tomu má sa požívat čim viac jedál v ktorých je bielkovina obsažená, už či mäsité a či rastlinné. Denne má ciorý požit 80—100 g. tuku (inisia oleja a pod.) Konečne ale má dbát aby činnost čriev mala svoj pravidelný priebeh.

Bradovice sú zaokrúhlene alebo nepravi­delne výrostky koži. Obyčajne bradovice sedia alebo celou spodnou čiastkou na koži alebo visia na stopke. Takéto stopkové bradovice od­stránime ked ich podviažeme bielou hodvábnou nitkou. Proti bradoviciam sediacim celou plochou na koži, je viac domácich prostriedkov, z ktorých niektoré ta podávame. 1. Natierajme si brado­vice pred spaním hodne kriedou, asi za 8—14 dní zmiznú. 2. Potierajme bradovice 3—6 krát denne lohriatymi pivnými kvasniciami, zmiznú asi za 3—4 týždne. 3. Vydlabme do cibule dierku a naplňme ju BOIOU. Vodu, ktorú cibula pustí, slejme a natierajme ňou viackrát denne Oradovice a čo skoro nebude po nich stopy. 4. Odkrojme kúštik kyslého jablka a natierajme náležité nadkrojenou Btranou bradovicu, aby štava z jablka do nej vnikla. Toto opakujme 3—4 krát denne asi za 7—8 dní. Bradovice sa ztratia.

^^iz—iiiiiiiiiiuuiinimiiiroiiiniiiiiiiuiiinuBimnT

Odporúčame našim rodinám

KOLÍNSKU CIGORKD uiimiiiiiiuiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiii

CHfRNIK. K t o m u t o číslu, nášho časopisu pr i­

ložené j e práve vyšlé t o h o r o č n é 1. číslo „RAKAŠKA", h u m o r i s t i c k o - satyric-k é h o mesačníka, vychádzajúceho v Tur é ianskom S v. Mart ine, aby sa n a š i čita­telia, k t o r í t e n t o časopis dosia l eš te nemajú , přesvědčit m o h l i o j e h o vý-tečnom, k obveseleniu a zábave slú­žiacom obsahu. Odporúčame naš im čitateľom, aby si časopis t e n t o pred­platili, co možné j e hoci k o m u , lebo

j e p r e d p l a t n á c e n a ve lmi nfzka. P r e d -pláca sa n a celý r o k (12 čísel): do Kakúsko-Uhorska K 2 20 d o europe j ského cudzozemská K 2*60 d o Ameriky 70 centov. V u h o r s k ú bývajúci naš i č i ta te l ia môžu p r e d p l a t o k poslat najsnadnejš ie a bez­p l a t n e sp la tným l í s t k o m pošt. spoř i­te lně , k t o r ý j e pri ložený k s a m é m u číslu Karáska. Z iných k r a j í n posielajú sa pred piatky poštovou p o u k á z k o u (adressa: Barášek, T a r ó c s z e n t m á r t o n ) . — K t o by si „ K a r á s k a " n a ž iaden p á d p ř e d p l a t i t nechcel, t o m u b u d e m e po­vďační, k e d odovzdá pr i ložené číslo n i e k o m u zo svojich známych a b u d e m u pr ih lásenie sa za odberateľa od­porúčať.

Nová t lačová p r a v o t a Slovenského Týždenníka. Fiškus zažaloval úvodný článok z čísla 43., so dňa 24. októbra 1913. Zažalo­vaný článok vyšiel pod nadpisom „Koho sa-tvorii?" a pretriasal, kdo je na vine tomu, že sa ladia z Uhorska stanujú do Ameriky. Zodpo­vědnost prevzal zodp. red. Milan Hodža.

Náš ct. r o d á k dr . Michal Erdél sky advokát otvoril si v Novom meste nad Váhom, na hlavnom námestí odvokátsku kenceláriu.

Tohoročné assent í rky v Liptove, V Btolici liptovskej ku tohoročným assentírkam má sa ustarovit 1878 vojopovinných mladíkov. Asseatírky budú: v Hrádku od 2. do 5., v Lip­tovskom S v. Mikuláši od 6. do 9., v Nemeckej Lupči od 10. do 12., v Ružomberku pre ružom­berských vojopovinných 13. a pre vojopovinných z ružomberského okresu od 14. do 17. marca.

Dobrovolný hasičský sbor v T u r ­č ianskom Svätom M a r t i n e odbývá svoju TANEČNÚ ZÁBAVU v sobotu, 7. februára 1914 vo veľkej dvorane aDonn". Vstupné: Rodina 5 kor., osoba 2 kor., galleria 1 kor. Začiatok o 9. hod. večer. Čistý osoh v prospech spolku. Nadplatky sa s vďakou prijímajú a v no­vinách poistia.

Nové zlaté pol ia n a Sibiři . Z Petro* hradu oznamujú: vo vzdialenosti asi 55 km. od Vladivostoku objavili obrovské zlaté polia, ktoré slubujú velmi bohatú kořist.

Nová d e t s k á n e m o c . Z Marseillu vo Fran­cúzsku píšu, že tamejší Pasteurov ústav zistil novú detskú nemoc. Je to psí mor, volá Ba Kala-Asar. Hroznú túto chorobu doniesli do Európy anglickí koloniálni vojaci ešte roku 1869, ale iba teraz prešla do Francúzska a ochorely ňou i deti. Zistilo Ba že ju so psou na Iudí preniesli psie blchy. Ochorelo za krátky čas 300 detí, a len 6 z nich bolo vyliečené, ostatné pomrely.

Najmenší človek sveta umrel této dni v Southend v Anglicku, volal sa Viliam White. Žil 63 rokov, 53 cm. .vysoký" človek, mal obchod v Southende, a živil u seba i dve svoje sestry. O politiku sa velmi zaujímal, na celom okolí bol velmi obľúbený.

J e d e n človek v dvoch osobách. V New Yorku umrel v istej bemocnici žobrák, menom Viliam Smith. Ked jeho pozostalé veci prezerali, našli medzi liatinami i testament, pod­písaný menom Ľuddly Jardine, a v ňom po-ručeaBtvo na 1 mi lion dollárov. Keď polícia vec vySetrila, dokázalo sa, že Smith a Jardine bol jeden a ten istý človek. Co ho k takémuto životu primalo, sa nevie; isté je ale len, že už od nie-kolno rokov žil v biede ako žobrák i Ba ako taký oženil a má dvoch synov. Ani svojej žene nikdy nepovedal o svojom velkom bohatstve.

Ženy — teológovia. Teologická (evanj.) fakulta berlínskej univerzity rozhodla, že od teraz bohoslovie môžu študovat i ženské.

P ě v e c k é sdruženie moravských uči­teľov, ktoré došlo v Rusku velkého uznania a slávy, bnde koncertovat dňa 1. marca vo Viedni.

P r e spreneveren ie peňazí — samo­v r a h o m . Tunajší poštový sluha Jozef Kulač, rodom z preôporakej stol. niesol 1-ho februára íBtému pánovi plat 216 kor. Pána doma nenašiel peniaze ale podržal u seba, z ktorých večer 170

j kor. strovil. Na druhý deň vyšla vec na javo a Kulač v strachu pred trestom si v prítomnosti viacerých poštových úradníkov strelil do srdca, ostal na mieste mŕtvy.

Zbojstvo vo v laku. Na trati medzi Čačou a Mosty prepadli dvaja zakuklení mužskí železničného poštára v poštovom vozni práve vtedy keď čítal peniaze. Jeden z nich skočil k nemu a chel mu balík s peniazmi z ruky vytrhnut, poštár sa ale bránil, a preto zbojníci strelili naňho a ranili ho na hlave a na ruke. Poštár ale stihol ešte potiahuut záchrannú brzdu. Vlak zastal. Ked to zbojníci zbadali vyskočili z vlaku a dali sa na útek. Cestujúci a vodičia vlaku ich počali prenasledovať, vtedy zlodeji strelili do seba, jeden ostal hneď mŕtvy druhý sa len ranil. Dobrí títo vtáčkovia sú bratia Florian a Edo Slivka oba železničný zamegt-

•. nanei z Earvína. Zabilo h o d r e v o . Ján Rožňovec robotník

v tunajšej stoličkovej dielni, pracoval pri vy-zdvihovaní brván. Jedno brvno padlo a Rožňavca na mieste zabilo.

Tisíci ohvftlia všeobecne známy a obrúbený „June krém" mast na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, i s to tne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace fľaky e» krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a svieža tvár. Téglik „Jano krému" stojí K120 ak tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieka je najlepšie objed íat tak, ked vo­pred zašlete K 2*30, za ktorý obnos dostane „Jano krém" k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez vše­tkých iných poštových -výdavkov. Edo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierka zasielame. Dostat D dr. Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (BegztenzebányaV

Píšte teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš naj­

drahší poklad. Mnohým tažkým chorobám môžeme vyhnút, keď sa začneme hned liečit. Eto trpí na žalúdkové bo-Iasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď užíva „K: Ivarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly hneď všetky bolesti a napravily žalúdok. Cen* fľašky 60 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 fľašky za vopred poslaný obnos E 2-30 franko alebo na dobierka. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Do3tal u dr. E u g e n a F l i t t n e r a v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Vezmite teda dopisnicu a p í š t e na túto adresu ešte dnes.

Dobre známa česká firma J . KRÁTKY, továreň na hospodárske stroje v Přerove, má svojho hlav­ného zástupcu v Budapešti DE NE S B., V., Lipót-korút 16. Bližšie v inzerte.

Každý má žalúdok taký, aký zasluhuje, dfa toho ako sa oň stará. Činnost zažívacích ústrojov má byt pozorovaná stále a každá i najmenšia fažoba pri trovení má byt liečená, aby sa vyhlo tažkým chro­nickým onemocneniam. E tomu slúži najlepšie od 40 rokov osvedčený „Dra Rosy balsam pre žalúdok" z le kárne B. Fragnera, c. k. dvorného dodávateľa v Prahe. Dostat i v tunajších lekárňach.

Najväčším podnikom čisté slovanským je dnes Kolínska továrna na kávové náhražky, lebo spojac sa so známymi firmami: Joz. Berger v Horce a M. Buvy syn vo Vysokom Veselí, má tieto továrne: Kólia, Prostějov, Lublaň, Sadowa Wisznia, Kroměříž, Písek, Vysoké Veselí, Horka, Beciany, ChrOpifi, Opatovice.

Od desat r očí upotrebuje sa proti rheume a hostea s aedostižitelným úspechom Kriegnerov „Reparator". Prevyšuje každý iný pvostriedok pri pichaní, trhaní, pri bolestach chrbta a krížov, zubov atď. Malá fiaska 1 kor., veľká naša 2 kor. v každej lekárni. Eriegne-rova lekáreň, Budapest, Kálvín-tér.

PI. t pp. hospodárov a milovníkov zahrad ucti ?e upozorňujeme na pôvodnú, r. 1838 založenú če­skú semenársku firmu FRANT. PETZOLD, Bemenársky veľkoobchod v P r a h e - ! . , č. 394., ktorú svojim vzácnym priaznivcom môžme čo najlepšie odporučit k hojnéma nákupu všetkých Bemien. — Firma táto zaBiela cenník svojich osvedčených druhov semien z d a r m a a franko.

ajnodnílár-i dámske

.ve prospech atice Školské,

vzorky zaaílá franko, továrna na sukna

VHUMPOLCI M

Chcete maf peknú škola?

HOSPODÁRSKE ZPRÁVY. E l e k t r i c k á železnica medzi Prešporkom

í a Viedňou bola otvorená 5. februára. Vlaky idd j každé 2 hodiny. Cesta trvá 2 hodiny.

Organizácia roľníkov y Nemecku tik tvaná „Nemecká Hospodárska Společnost"

Naj lepšie vy i tav í Vám Ju i n a splá­

t k y stavitel: M. M. HARMING, B U D A P E S T , VIL, Verea Palné a. I I .

Cíilo 6 NÁBODNÝ HLÁSNIK

terM vydala uvoju výročnú zprávu. Členov má 18 tisíc 162. Příjmy spolku činily za jediný rok 3 million 880 tiBlc mariek. Výdavky 1 million 180 tisíc, tak že je prebytok 130 tisíe mariek, čili 166 tisíc korún. Spoločnosť dala do obehu cez rok viac ako million poučných spisov a konala 721 pokusov s umelými hnojivami. Vera, vern, neškodilo by, následovat príklad nemeckých roľ­níkov, ktorí sú po dánskych prví na celom svete.

PSA spoľahlivé kúpite v jedinom v Rakúsko - Uhorsku renom. závode O A N I S P O R T , PRÄHA-Klamovka. Cenník 6.

SO. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto po-dakovacích dopisov k dispozícii. — — — »

OZNAM. Štyri štipendia Dionys Štúrovské po 300 korunách

budú udelené v marci 1914 na školský rok 1913/4. Pří­hlasy treba zaslat na adressu! Franka Veselovského v Trnave, — alebo dr. Ľudevíta Simka v Senici, — alebo na podpísaného dra Jozefa Dérera naj ďalej do konca februára 1914. Pozdejšie došlé, alebo nedostatočne vy­strojené příhlasy nebudú povšimnuté. Hlásit sa môže každý slovenský študent. Študujúcim vyšších škôl patrí pri udeľovaní přednost. Příhlasy treba vystrojit: 1. škol­ským svedectvom, potažné indexom; 2. svedectvom chu­doby; 3. odporúčaním niektorého známeho Slováka.

MALACKY, 16. januára 1914. Dr. Jozef Dérer ,

advokát v Malackách, člen kuratoria.

Odkazy administrácie. M Ch., Petrovet. Druhý výtisk sme zastavili,

druhý raz ale podpíšte sa vždy jednako, tak ako je na páske vytlačené, lebo my to nijako nemôžeme vedieť, že Ch. a H. je jedna a tá istá osoba.

F. M. Predmier. Obráťte sa na firmu F r. Šerý, Valašské Klobouky (Morava).

Š. Č., Boleráz. List sme dostali a teší nás, že je nie tak, ako sme sa nazdávali.

Viacerím. Prijatie predplatku nepotvrdzujemeni-komu ani v odkazoch, ani liBtovne, lebo je to zbytočné, i lebo každý dostane na pošte recepis. j

Jest-II gazdinka nevie,; aký prídavok má k zrn­kové! káve dodať, nech

> sprobule8(athreinerovú Knelppovú sladovú

kávu,

Bude úplne spokojená.

Pri probe, prosíme, pozorovať na iposob varenia, ktorý sa v i a d o dostáva. Kdo sa obSIrneJile o tomto n a j l e p š o m kávovom nápoji chce dočítať, dopis si na Kathrelnerovú fabriku na sladovú kávu a. sp. Viedeň (Wlen), I., Annagassa Nr. 8.

Pozvanie na

XLV. riadne valné shromaždenie Sporiteľne účastinárskeho spolku

ktoré bude

v pondelok, dňa 16. februára 1914 o 3. hodine popoludní v spolkových miestnostiach v Turčianskom Sv. Martine.

PORIADOK: 1. Otvorenie valného shro.maždenia a me­

novanie uhodnovernovatelov zápisnice. 2. Záverečné účty z roku 1913. "-*• Zpráva

správy a dozorného povereníctva. — Návrh vý­boru na rozdelenie čistého zisku. — Udelenie absolutoria.

3. Volba teoch výbornlkov v smysle 39. §-u stanov.

4. Návrhy. Plnomocenstva treba doručit správe najdalej do po­

ludnia v deň valného shromaždenia. Záverečné účty spolu i so správami vyložené budú

8. dňami pred valným shromážděním v spolkových mie­stnostiach k verejnému nahliadnutiu.

Návrhy musia byt a-poň 8. dňami pred valným shro­mážděním správe doručené.

V Turčiaskom Sv. Martine, 2. februára 1914. S P R Á V A .

ZAHYNIE KAŽDÝ, či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale tažko člo­vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého

odborného časopisu, akým sú

.Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny' v Turčianskom Sv. Martine.

Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­dajte si hneď číslo na ukážku.

Gompagnie Generále Transatlantic FRANCÚZSKA PLAVEBNÁ LÍNAJ. Riadna, direktná plavba rýchlolodná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Svoje) a Par íž .

Bnrean: BUDAPEST m, Baross-tér 15. o. Telef. „Jdzsef 14—97. Budapest Telef. 14-97.

>• Dobruika u (v CeohioM

UMifcý tkltf lltlek itnjn Vo vlastnom dome.

Prvý český kresť. závod lEzistuje už 25 rokov

Dodáva šicie stroje najlep­šej akosti, velmi trvanlivá, s 5-ročnou zárukou, zho­tovené zo zaručene spoľah­livého materiálu, vyzkuše­

né. Zásielky vyplatené, 186 dobre balené.

Stroje Singerovky v cene od K 60. Stroje kruhovky V cene od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8—10 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla­šený, tam je všetko podrobne uvedené.:: Bicí stroj je vec užitočná, usporí aa ním mnoho času i peňazí do roka.

fttrín na p e k á r s t v o I M d prijme SAMUEL S T A R K E v Turčian­

skom Sv. Martine.

Redámmlptndyd 0

dám na stálej silnej vode, v prostried obci s izbou, komorou, maštalou, záhra­dou a rolou. Bližšie vy­svetlenie podá majitel Ján SEDLÁK, Selec, Vág-szállás, Treocsén vm. (Na

dotaz priložte marku.)

5 kg. velejemnej

ražnej kávy K 3-20

poštou o 50 hal. viac, v mčnikov. obale 8 praktic darkom od­

porúča Frant . O p a t r n ý ,

Praha, Vil. 402.

MälläľSIYO oltárnych obrazov a mramorových imitácií. Oprava oltárov a kazateľníc. Malba di­vadelných javí š t v mod. slohu, všetky umel. práce, portréty atd. Umel. priem, závod J Á N T I C H Ý , Mor. Ostrava Guttma-

nova 14.

mrkvu, celer, cibulu, cesnak a inú zelenina •a konkurenčné ceny

zasiela dobierkou

Ant. Procházka, Vracov (Morava).

Cenníky zdarma.

T do 30 f unto v zmohutnejúce, mládatá K 1-60, pleme-náky od 6 korún vyše. Športové a užitkové ho­luby dodáva SCHWAB, Wien (Wiedener Haupt-strasse 123 B. — Cenník

zdarma.

Stálofarebné zbytky kanafasov, zefl-rov, Ian. plátna, grizetu, tlače,flanelu,barchetu atd. h o d i a c e sa pre domáce šaty atd. Balík, obsahu­júci 35 — 40 metrov zbytkov 3—15 m. dlhých sa 13 korún 50 haL franko dobierkou za­siela Anna Maršíková,

tkalcovna, Česká Čermná č. 8».

p. Náchod (Čechy).

Najlepší český nákupný prameň! L a o n é p o s t e l n é p l e r a ! 1 kg šedého, páraného 2 k., lepšieho 2-40 k., polobiele 280 k., biele 4 k., biele páperie 5-10 k., 1 kg velmi jemného, snehobieleho, párané­ho 6-40 k., najjemnej­

šieho 8 k., 1 kg šedého páperia 6 k., 7. k., biele 10 k., najjemnejšie z pŕs 12 k. Pri kúpe 5 kg franko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nankinga: 1 perina 180 cm. dL 120 cm. š. s SS. hlavnicami, každá 80 cm. dl. 60 cm. š. naplnená novým, šedým, velmi trvácim, páperovým posteľným pierim 16 k., polopáperim 20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14, 16 k., hhvnice 3, 8-50, 4 k. Perina 200 cm. dl. 140 cm. š. 13, 14-70, 1780, 21 k., hlavnice 90 cm. dl. 70 cm. š. 4-ĎO, 5-20, b-70 k. Spodnie periny zo silného pruhového grádlu 180 cm. dl. 116 cm. š. 12-80, 14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k. vyššie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko. §. Benisch v Dešenicich, č. 111. Oechy.

Každý bude spokojný, kto o b j e d n á nie-I ktorý druh tovaru:

40 metrov velmi pekných zbytkov kanafasu, Ox­fordu, zefíru, šotišu, plátna atd. za . 20 kor.

40 metrov zbytkov II. jakosti „ . 16 , 20 metrov plátna, bieleho, silného, 100 cm. ši­roké za 12 kor.

20 metrov áirtingu bieleho, celkom jemného za P í š t e si o cenník a vzorky, ktoré /.darma zasielam. Stá a stá poďakovacích listov po ruke, Alois Doubrava, tkalcovna, Náchod

(Čechy).

KÁVA o 5 0 p e r o e n t o v l a c n e j š i a ! Amerikánska úsporná káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná. 6-kilové vrece na próbu K 10'— franko na

dobierku. — Adressa: A . S A P E R , vývoz kávy, T l s z a b o g d á n y

č. 412.

ZEMSKÁ PROMYSLOVÍ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, založená ž i v n o s t e n s k o u b a n k o u v P r a h e .

Zmenáreň: V., F e r e n c e J ó z s e f - t é r 6. Filiálka v M U N K Á C l .

ÚČastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y v P B A H E je K 80.000.000 — a reiervy vyíe . . .

B U D A P E S T , V., Ferencz József-tér 6 (palác »GRESHAM«).

Ttlsgraficki •dreua: „INDI

Í181—i m — i n i — '

T E L E F O N l

„IN0USTRI1LE". -1—65

Úuet n u h o m l e j pofttorej eporiteľny ô. 18110. Ůcei n raktiakej pol tore j iporitrfny ô 105685. Účet u bos. herc. poltovej eporlteľnj o. 8168. K 20.O00.OO0-—

VKLADY EV netto. zúrokujeme: O ' 0

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých baakovýca a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských, peňazí, zvláště dollárov, mariek a rubľov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky

fo aabraničím a s Amerikou.

Strnut 6 NÁHODNÝ H L Á S N I K Oíalo6

POZVANIE do

XVII. valného shromaždenia Eodovej banky v Novom Meste n/Váhom

účastinného spolku, More bude dňa 15. februára 1911 odpoludnia

o á. hodine v miestnostiach spolkových. PREDMETY:

1. Vyvolenie predBeda pre toto valné shro-maždeaie ako i dvoch uhodnovernovatelov zá­pisnice.

2. Zpráva správy a dozorného povereníctva. 3. Ustálenie súvahy ako i účtu zisku a ztráty

z 31. decembra 1913. a udelenie absolutoriuma. 4. Náwh na rozdelenie čistého zisku. 5. Voľba predsedu, prípadne podpredsedn,

hlavného správcu a dvjch výborníkov. 6. Ustálenie platu pre hlavného správcu. 7. Zmena stanov §§. 24. 30 a 58. 8. Uzavreí, či sa Ludová banka v Novom

Meste n/Váhom účast, spolok súčastní na sanácii „Tatry" hornohorskej banky účastinárskeho spolku a kolkým obnosem.

9. Volné návrhy, ktoré majú by í v smysle stanov oznámené správe aspoň 3. dňami pred valov "a shromážděním.

Dané v Novom Meste n/Váhom, dňa 26. januára 1914.

Správa.

Pozor, zdarma! ^¾¾ Peknú látku (2 metre) na blúzu, alebo ženské Satý zdarma obdržíte, ked si objednáte 5 k g . ražnej Bkdovej ká?y len za 5 k o r ú n ! Vy­platené -íasiela firma , D o b r ý H o s p o d á r ' , velkopražiaren ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy)

KALENDÁR ZDARMA obdrží každý odberateľ hospodárskeho časopisu SVĚT VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hneď.

»

S

; JULEP Í lovocntíšrauyií

- j * <, 3 -

mmm — . ... .,,- „ r /y=a- •••'••-•

m VYDROVM

í i ^ ^ ^ p i i l i i i % t ^ i p | | | | !

DETSKÄ

núčM

BUCHTU

l>OUEVrV pizmvovc.

POLIEVKOVÍ KORENiEC

:Šálfi8Éllä. -¾¾¾¾¾

MRŕlCMOVďlHODfK

sunwcE BONBONY

GBLtfl

7 1

m Založeno r. 1869.

P» l a n a , o r g a n y a h a r m o n i a

Sre kostol, školu i om l a c n o 1a výhod­

ných podmienok dodáva

JilTllBlS? (Čechy).

Ilíustr. prospekty orga­nov, cenníky armonii a pian zdarma a franko. — Postaveno 860 organov,

6600 harmonii.

Naj lacne j š í l e b o n a j l e p š í , najvý­d a t n e j š í a n a j ­

c h u t n e j š í k á v o v ý p r í d a v o k , Je aj z o s t a n e p r a v á

: F r a n c k o v k a :

Kto hľadá, naj de bezpečne účinný

prostriedok proti rheumatizmn, pa-

kostnici a omrzlinám

SSSjSS osvetľovacie telesá. Všade plynové žiar. svetlo bez ciev. vede­nia. Novota! Visiaca plynová žiarová lampa, horí bez tekutiny, bez knota, bez nebezpečia, spo­treba horiva na hodinu 1—2 haliere pri 60—120 sviecovom osvetlení. Stenové lampy od 13 kor vyše. Prospekty o všetkých moderných osvětlo­vacích spôsoboch zdarma. S C H WA B, Wien

Wiedeuer Hanptstrasse 122/B.

# ^ \ « > ^ « •

od l e k á r s k y c h autorít odporúčaný

CONTRHEUMAN. Zmierňuje a tíši bolesti, vssaje opu chliny klbov, zlepšuje ich pohyblivost,"] odstraňuje nepríjemnú svrbiac omrzlín j a prekvapuje účinkom pri vtieranl, ma­sáži a obkladkoch. 1 tuha 1 korunu

Výroba a hlavný sklad:

LEKÁREŇ B. FRAGNERA,] o. a k drorný dodmtef, PRAHA, III-203. j

Za E 1-50 posiela l tubu „ „ 6-- „ 5 tub „ . 9-- „ 10 túb

franko. Peniaze vopred Pozor na meno výrobku a vyrábateľa..]

Hlavný sklad pre Uhorsko. lekáreň J. v. TttrOk, Budapest.

REPARATOR pomáha celkom iste prot i lámke, pakost-nioi, ischiasu, pichaniu, t rhaniu, prot i

bolestam kost i atd. Od desaťročí najlepšie vyprobovaný prostriedok nedostižitelného účinku a celá hŕba poďako­vaní dokazuje, ako mnohým tisícim ludom po­mohol. V nemocnici Sv. Kochusa bol v 132 pá-ŕbeh upotrebený a 126 pacientov sa uzdravilo. Malá flaška Kriegner-ovho Reparator-a stojí 1 kor., velká fřaša 2 kor. v lekárňach, poneváé ale jesto mnoho napodobenín, najlepšia je, keď si z vidieku po pošte na dobierku objednáte 6 malých fluš za 5 kor., alebo 3 velké fTaše za

6 kor. franko u výlučného výrobcu:

Kriegnerova lekáreň, B u d a p e s t , Kálvin-tér.

•• •• ••

jí

Ei

Najlacnejšie sa ošatíle f ekným a stálofarebutm tovarom,

toré vo vlastnej tkaícovni Tyrába

František Šrytr, v Dolnom Spáleništi 5.16/a p. Dobruška (Čechy). Zvláště obdržíte básne zefíry, lámasy, oxfordy, kri-sety, sypkoviny, kanafasy, a i. — Vzorky zasielajú sa každému zdarma a franko, Tovar vyše 20 K lranko na do­bierku s 3% slevou. Na sklade sú tiež rôzne pekné látky na dámske letné i zimné šaty acajgy na mužské obleky.

• ••••••• [«•••••••• 1 I I I I H E X M 1 - 1 M B V H I Í K I MH1«••••••§• ••••••••I ••&•••••» !«••••*•» I. !•»••••»* !••• «»•«••••«•

; iiiiiiiiiiii I Polo zdarma = 5 1 balík zbytkov, obsahujúci 40 metrov rô-

' 1=3 znych látok, a síce: najlepšie domáce kanafasy, JHf silné koäeľové cxfordy, jemné zefíry, barchety, = • flanely, blůzové a šatové letky, tlač, plátno

; ; = atd. zasiela za 18 kor. na dobierku vyplateno ' = g p o o n v á l n e z n á m a t k a l o o v e ň

M Frant.Pozděna, Police n/Met. lícily.) ^ Inzerujte Y »Nároslnom Hlásniku«l j g

Každý obdrží rdarma pekný nástenný kalendár I ===

m m

Dovoľte, aby som Vám vyložil čierno na bielom,

že plynové svetlo „Orion" je zo vše-j l ^ tkých osvětlovacích spôsobov naj-^0 l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a naj-

jednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­spekt a presvedčíte sal Nevyhnutné pre hostince, kaviarne, obchody, dielne, továrne, kancellárie, ako í pre byty a vôbec pre každého, kto chce mat pekné osvetlenie. Plynom možno aj rýchlo vařit a žehlit

Jňfof T nneVÝ P r v á é P e c - t o v á r e n na patent. •U*C1 LUllOAJj vzduchoplyn. stroje „Orion",

Roudnice n/Labem (Čechy).

SPOŘITELNA UCASTINAIRSKY SPOLOK V T U R Č I A N S K O M S V . M Ä R T K V ^ .

Akciový kapitál K 1,100.000-—. " | Založená roku 1868. Vklady K 9,400.000 —.

CentFálka Y Turftanskom 8v. Martine. — Filiálky: vJLiptiwkoji 3? Mitaláii, j:na Vrútkach a v Stab. TepHeiaclL Eipozitóry: ? Sn&nocli, ¥ MošoTcíach a f Sloyensfcom Prané, x PndraJeif nstay: Hrádocká sporitelia y Hrádlra. í

Zaoberá sa bankovým obchodom každého druhu a assekurnje proti ohňu, krupobitiu, netŕ ide 'a na život. — Vklady zúrokujú sa to) najvýhod­nejšie. — Splatné lístky poštovej sporitefne k bezplatnému poukazovania vkladov zdarma.

HÁROHVÝ HLASWIE

Petrovská sporiteľňa účastinársky spolok. VZAL Účet súvahy dňa 31. decembra 1913.

Majetok Pokladničná1 hotovizeň — — — — -Cenné papiere (štátnych K 61,890-—) — Zmenky [—•-—3g— — — — — -Pôžičky hypotekárne g— — _ — — — Pôžičky záložné — — — — — -Nemovitosti :\ spolkový dom* — — — Náradie —i — --; — — — — -Rozliční dlžníci ,— —gg— — — — Dlžníci v bežnom účte — — — — -Peňažné ústavy v bežnom účteí — — Žirový/účet u Rakúsko-uhorskej banky -Poštová spořitelna^ — — — — — Filiálka v hlavnom ústave — — — -

76.034-80 114.322-51

2,242.726-23 59.733 —

450-— 12.700-— 2.600 —

15.22766 221.514-82

29.935-47 5.722-30 2.460-80

282.335-82

K 3,065.76341

Ťarcha Účastinná istina (4000 účastín ä K 100-—) -Základina: riadna — — — — — — —

mimoriadna — — — — — — — dobročinná — — — — — —

Vklady — _ — — _ — _ — _ _ Reeskont — — — — — — — — — Veritelia v bežnom účte — — — — — — Peňažné ústavy v bežnom účte — — — — Hlavný ústav vo filiálke — — — — — — Rozliční veritelia — — — — — — — Daň úroková — — — — — — — — — Prechodné úroky — — — — — — — —

„ položky — — — — — — — — Nevyzdvihnutá dividenda — — — — — — Zisk: přenáška z roku 1912 — — — K 1.905O6

tohoročný" — — — — — , 64.939-68

— K

DAL

400.000-— 86.500-— 40.413-70

4.010-88 1,700.447-16

335.825-— 68.75502 15.794-36

282.335-82 2.846-56 4.338-91

52.197-70 5.028-86

424-—

66.844-74

Ztráty Úroky: od vkladov — — — — — — — — K

od reeskontu — — — — — — — „ od základín — — — — — — — „

Daň: dôchodková — — — — — — — „ úroková — — — — — — — — — „

Platy _ _ — — _ — - — — — Hospodné vo filiálke — — — — — — — „ Trovy zavedovacie — — _ _ _ _ — — n Odpisy _ _ _ _ _ — — — — — „ Dobročinný ciel — — — — — — — — „ Zisk: přenáška z roku 1912 — K 1.905 06

tohoročný — — — — — „ 64.939-68 „

80.414-75 58.515-63 5.12328

11.873-75 8.259-56

12.220-30 300-—

7.153-47 3.132-78

472 —

Úôet ztráty a zisku dňa 31. deoembra 1913. Zisky

Přenáška zisku z minulého roku 1912 Provízia — — — — — — Úroky: cenných papierov — — —

záložné — — — — — rozličné — — — — — hypotekárne — — — — eskontné — — — — — v bežnom účte — — —

Zisk na peňažných druhoch — — —

66.84474

1C 254.310-26 j

K

K B n » »

B »

E

3,065.763-41

DAL

1.905-06 28.054-28

1.839-80 10-38

1.23207 4.473-30

178.288-17 38.180-90

326-30

254.310-26

PETROVEC, 31. decembra 1913. <S. . í * R Ä V Ä

Ján Grúnik Labáth v. r

v. r., správca; Jozef Maďar v ^ y podspráyca filiálky?; PaV8l BOldOCky v. r., člen správy; Karol Cáni v. r., člen správy; Stefan pokladník; Pavel BoldOCký"v. r., úrtovníFrMiChäl.Botka v. r., člen správy; Ján GfcSĽak ml. v. r., člen správy; Ján ChOTVátn v. r., člen správy; GHStáV LaČOk v. r., člen zprávy; Pavel Lehotský v. r., člen správy; Tomáš Nôta v. r., člen správy.

Účty tieto sme prezkúmali, s knihami porovnali a za správne uznali.

O O a j O B ř J V Ý V Ý B O R : predseda; Ján Gaják v. r., člen; JuliUS Kubány v. r., člen; Andrej Garay v. r., člen. Eduard Grelsinger v. r

musí pečovat o dobré trávenie.

Osvedčeným domá­cim prostriedkom • účinných bylínnýoh látok pripraveným, ktorý oiivnje, pod­poruje a upravuje trovenie a porabu-

d. uje clinC k Jedlu, pôiobl mierne a be«-boleitne pri prečistení, zmierňuje a odstra­ňuje dobro známo n sledky nestriedmoflti, pochybenej diety, prochladu, aápeku, aáhy, idutia, tvorenia aa prebytočnej kyaeliuy,

kŕčovité bolesti je

Dr. ROSY BALSÄM pre žalúdok kárne Bi r n A u N I l n i dodávateľ, u „Čierneho orla", Praha, Malá Strana í. £03, roh Narudovsj ulice. Hlavný sklad.

Objednávky poštou aa vybavujú hneď. 1 velká fTaía K ä-—. 1 malá K v— aa pe-niaae vopred poslano 1 m&lá fiala K 1*50, vetká K 2'80, 3 veľké fľaäo K «70, e velké K 8 —, U vorkých za K 2J-— franko na

vletky ataoico B&kusko-rjnorska. Sklady v lekárňach celého Rakúska. — Pra Uhorsko aklad J. V. Tbrok,

Budapesf.

VÝSTRAHA! vlatk, čaata obalu * majú túto ochranná

známku

ISS*3

HR Slovenské výšivky |

z okolia trnavského a pies- S ťanského dostať veľmi lacno m

Lazára MilGhspeisera, | kupca v TRNAVE. |

Všetky výšivky na rule, na batiste, na ^ plátne, so zlatom, hodvábom alebo ba- SSí£ vlnou a inými látkami zhotovujú slo- xjg venské ženy na okolí Trnavy. Má na *|g sklade vyšívané blúzy, šaty, čepce, ob- VfŘ rusy, prikrývadlá, záclony atď. Na ob- g | | jednávku d á vyhotovit akúkoľvek vý- |§£ šivku. sté

H n m r i n PPI. a í v mieste s 3 izbami, před­li U III ltd p m U d J izbou, kuchyňou, pivnicou, veľkou záhradou a bočnými miestnosťami za vý­hodných podmienok. Příhlasy pod značkou »Vý-

hodná kúpa« do admin. »Nár. Hlásnika«.

1^3

Najstaršie odborné semenárstvo, založené r. 1838.

Naj spoľahli vejšie

tinové a trávne odporúča

EXPORT IMPORT

FMNT. PETZOLD, a r PRAHA, L, Havířská nl. č. 394.

Kvetinové cibule a klíčky la imp. novinky. Cenníky zdarma a franko.

B I

že ku pohonu s t r o j o v na j í p = i mrvenie kukurice, rezanie i Všeobecne sa uznáva,

hurgundie (repy) pohonu mlynov, krmových komôr atd., sa najlepšie do- !

* * orione W A T E R L Q Q b e n z i n o v t j motory.=

amerikánske Dostat je­

dine u tirmy

sr,lllllllinillllil||!l!l||||||||||!ll|liililil!i!i:ni!l!l!l!liill!IUII!lllllllllllllJ

B.Dénes Betéti Társaság, Budapest, ¥., LipdHíorút 15. J ************ *****^

Strana g TVÁBOBinr HLÁ8ITIK Číslo

Záverečné účty Sporiteľne účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.

XJiS&'t súvalisr d ň a M a j e t o k :

Pokladničná hotovizen K 47.787 19 ŽírovJ účet Rak. uh. banky ,. 212.693 93 UborBká poštová spořitelna n 4.483 09 Bakóska n 1.17965 Peňažné druhy ••-• -Cenné papiere

penz. základiny záki. cenných papierov

K 271.28543

OBob. zásob, základiny základiny nemovitOBtf

567.276-— 51346 — 4800 — 4.000-4800 —

Zmenky Pôžičky hypotekárne K 2,680.45586

annuitnó ••• . 114 681-28 Nemovitosti: Spolkový dom v Tin

čianskom Sv. Martine „ 100.000 — na Vrútkach , 191.110 44 v Lipt. Sv. Mikuláéi , 16 180 31

Dlžníci v bežnom účte: cennoatami kryté 1,053 291 75 hypot. zabezpečené „ 16445306 peňažné ústavy , 147 348 87

filiálky v hlavnom ústave Depozity Prechodné položky ZaviBlé úroky Náradie a náčinie Prechodné úroky v reeakonte . . . • •., •

K 632.222 — . 7,116 76202

, 2,795.137 14

307 290 75

1,365.09368 1,703562 —

33.700 — 5.554-76

27.716 08 18.390 —

9 210 20

31. d e c e m b r a 1913. Ťarcha:

Účastinná istina Zásobná základina K 315000 — Osobitná zásobná základina » 5.000-94 Základina cenných papierov s 5.080 64

„ nemovitostí 5C5018 Penzijná základina Vklady: na knižočkách K 8,887.411 86

v bežnom účte . 451.853-59 Reeskont Hl. úBtav vo filiálkach Depozity Dab úroková Nevyzdvihnutá dividenda — Rozliční veritelia Prechodné úroky eskontné E 66 11128

, , hypotekárne , 15127 — „ annnitué 1 890 19

K. 14,288 92406

Zisk: přenáška z minulého roku „ 1.26594 tohoročný čistý zisk , 132 712 29

K l,100.C

, 330.1311 69.570

9,339.265-4 1,407.76320 1,703562-

36.700-22 386-27

1.380 — 61.058-68

83 128 47

133 978-25

K. 14,2«8 92405

Z t r á t y a Úroky od vkladov K

1 „ nahradené „ „ záBobnej základiny , penzijnej základiny „ , reeBkontné „

Dan úroková , dôchodková „

Platy a penzie

XJôet: ^Isku a asptroLty 31. d e c e m b r a 1913. Zisky i

Přenáška z minulého roka K Úroky eskontné K 664.259-41

, hypotekárne „ 195.155 35 , annuitné . 1062233 . v bežnom účte . 8603812 ,

410.218 07 2.S9453

15000 — 1.165-99

95.398 66 K 524.777-25 41.04022 87 75742

Trovy eavedovacie K 28 19106 „ pravotné , 5.364 79 , protestné , 6605

Odpisy z požiadavôk K 41.87257 „ E náradia a náčinia 2.375 88 , z cenných papierov 917 16

přenáška z minulého roku K 1.265*94 tohoročný čistý zistý zisk . 132712 29

Zisk:

68.797-64 78 214-60

33.621-90

45.16561

133.97823

Dividenda cudzích účastín » Dôchodok z nemovitostí . Rozličné príjmy »

1.26594

856.075-81 18.946-436909 8.898 99

K 884 555*23 884 55523

Turčiansky Sv. Martin, 31. decembra 1913. Lajo Vanovió v. r., hl. účtovník.

ťSjj-r-Ä-vaí t

Pavel M u d r o ň v. r., Matúš D u l a v. r., správca podaprávca.

Dr. J á n K o h ú t v. r., J á n Obuch v. r., J á n Bužlak v. r., Dr. J á n R u m a n n v. r., I g n á c L a n g v. r., člen. člen. člen- M«n. člen.

D o z o r n é j > 0 " v © r © r x í o t r v o s P e t e r Makovický v. r., Jozef Országh v. r., K o r n e l Stodola v. r.,

člen. predseda. člen.

Roľnícka akciová továrna na stroje slévárna a kotlárňa " E D . KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E , M o r a v a .

Odporúča: Parné a benzinové mlátacte garnitúry najnovšej konštrukcie Parné tokomobily s oceľovými vlnitými ohništami od 3—10 UP, najmenšia spotreba uhlia. Benzinové motory od 2—20 IIP bezvadné pracujúce pri ne­patrnej spotrebe benzínu. Parné a benzinové mláfaéky s dvojitým čistením s cepovým bubnom, roztriedovadm valcom a trierom, na £iadost s prístrojom k od­stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a velkým garnitúram. Lisy (preše) na slamu, ručné viazanie slamy alebo so samoviazacbm. Patentné ka­menné šrotovníky s kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom alebo lokorrobilom. Siace stroje na obilie a repu s vrchným a spodným vý-Mvom a a prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež všetky iné hospodárske stroje z najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom převedeni. Všestranná zámka.

Výhodné platobné podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.

Tlačil Kuíhtlačiaraky účastinánky spolok v Turčianskom Sv. Martine.