(11)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu za bezkonkurenn ceny

tel: 0903422924e-mail:redakcia@levickatelevizia.sk

www.levickatelevizia.skfacebook.com/levickatelevizia.sk

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty.

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

Ronk LXIX cena 0,46slo 19 20. mja 2014

MEIARSKE REMESLO OVA - 5. STRANA

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(17)

Mimoriadna akcia

NOV SATELITN HD PRIJMA ZA 1/3 CENY

SRONM PREDPLATNM AKHOKOVEK ZKLADNHO BALKA Skylink

CERTIFIKT Skylink READY,

FUNKCIA FASTSCAN

40HD PRIJMA

ZA ZVHODNEN CENU

UETRTE A

80ZO TANDARDNEJ

CENY

Ul. Sv. Michala 4(Hotel Atom) LevicePo - Pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

0903704381036/381 0155

aktivujeme platen programy uns uhradte

aj servisn poplatok

V partner pre:

(6)

KONTAKT:

(39)

(44)

LEVICE (Branislav tefanick) - Na z-klade predpoved SHM boli vydan pre cel Slovensko poveternostn a hydrolo-gick vstrahy na minul tde, 14. a 16. mja. Niiv vietor tentoraz okres Levice naastie obiiel. Vdoch 14. a15. mja pr-slunci Okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru (OR HaZZ) v Levi-ciach zasahovali osemkrt. V jednom pr-pade ilo ozachytenie unikajcich prevdz-kovch kvapaln z osobnho motorovho vozidla. Poas ostatnch zsahov sa odstra-ovali vplyvom vetra polman alebo vy-

Niiv vietor Levick okres obiielViac

na str. 3

(pokraovanie na 3. strane)

(40)

LEVICE (r) - Vo tvrtok 15. mja pod-veer sa konal v levickom hoteli Astrum eurpsky Majles. Za asti predsedu vldy SR a predsedu strany SMER-SD Rberta Fica tu predstavili kandidtov na poslancov pre bliace sa voby do Eurpskeho parla-

mentu za stranu SMER SD. Podujatie mo-deroval Martin Nikodm.

V Leviciach predstavil Rbert Fico naozaj siln zostavu kandidtov do Eurpskeho parlamentu: Maro efovi, Monika Fla-kov Beov, Vladimr Maka, Boris Za-

la, Katarna Nevealov, Gabriela Keko-v, Alexander Bak, Jn Hrub, Martin Nemky (na snmke zava doprava).

O kultrny program sa postarali duo Oto Weiter - Andrea Fischer Uhrkov a aj-kovsk vincri.

LEVICE (Jana Medveov) Sa drustiev prvej pomoci tudentov strednch kl okresu Le-vice sa konala v pondelok 12. mja v areli Levic-kho hradu a priahlho parku. Do sae sa prihl-silo sedem kl - Gymnzium svtho Vincenta de Paul Levice, Obchodn akadmia Levice, Pedago-gick a socilna akadmia Levice, Stredn odborn kola technick Tlmae, Stredn umeleck kola

Ladislava Bielika Levice, Stredn odborn kola Ul. svtho Michala Levice, Stredn odborn kola ponohospodrstva a sluieb na vidieku Levice a jedno nesan drustvo z zemnho spolku SK Nov Zmky.

V tvrdej konkurencii najlepie obstlo drustvo Obchodnej akadmie. San tmy zasahovali pri kadej disciplne priam profesionlne. Ukazuje sa,

e nm vyrast nov ge-nercia mladch zchra-nrov, ktor bude ma dostatok vedomost a sk-senost poskytn kvalit-n predlekrsku prv po-moc. lenovia a dobrovonci Slovenskho ervenho kra, zemnho spolku v Leviciach, spolu s roz-hodcami z radov profesio-nlnych zchranrov sa u teia na al ronk sa-e drustiev prvej pomoci strednch kl.

Foto: -r-

Krajskmi vazmi sae s KomPraxom sa stali v kategrii literrne prce Jakub evk z Gymnzia sv. Vincenta de Paul Le-vice s esejou Neformlne vzdelvanie na kolch a v kategrii multimedilne prce Dominik Kozmli z Obchodnej akadmie Levice s videom KomPrax synonymum vedomost a sksenost pre prax. Hlavnou tmou sae s KomPraxom bolo neformlne vzdelvanie a jeho kreatvne spracovanie. Od novembra minulho roka a do februra tohto roka sa do sae mohli zapoji mlad udia vo veku 15 30 rokov z celho Slovenska.

Takmer 90 mladch autorov literrnych, vtvarnch a multime-dilnych prc vyjadrilo v prihlsench dielach svoju predstavu o neformlnom vzdelvan. Poas marca prebiehalo verejn hlasova-nie na rovni krajov. Men vazov a prc s najvym potom hlasov za vetky kraje njdete na http://sutazkomprax.iuventa.sk/sk/Kompetencie-pre-prax.html. Hodnotenie prc odbornou porotou, ktor ur celoslovenskch vazov, v kadej z troch kategri sa bude kona poas jna .

Nrodn projekt KomPrax ponka mladm uom od 15 rokov vo vetkch reginoch monos bezplatnho vkendovho vzdel-vania s cieom zskania praktickch zrunost potrebnch pre trh prce. Vstupom je realizcia vlastnch malch projektov s dot-ciou do 200 eur na kadho astnka. Vyskaj si pritom poznat-ky, ktor nadobudli na vzdelvan ako naprklad: schopnos efek-tvne komunikova, asov plnovanie, i zklady projektovho a finannho manamentu.

Do vzdelvacch aktivt nrodnho projektu KomPrax - Kompe-tencie pre prax je stle mon sa prihlsi, a to vo vetkch regi-noch Slovenska. Projekt potrv do konca jla 2015. Na as v projekte nie s potrebn iadne predol sksenosti. Predpokladom je motivcia pracova na sebe a chu meni svoje okolie k lepie-mu.

LEVICE (Michal Borgua) - lenovia Obianskeho zdruenia (OZ) za obnovu pa-mtnka na ikli sa v minulch doch stret-li v zasadake Mestskho radu. Bilancovali, o sa urobilo takmer za rok od vzniku zdru-enia. Nebolo toho mlo.

V prvom rade obec Mtne Ludany vybavi-la OZ prvomocami na to, aby mohli na pa-mtnku, ktor je vo vlastnctve obce, kona. Rozbehla sa komunikcia s Krajskm pa-miatkovm radom, pretoe pamtnk je zapsan v zozname kultrnych pamiatok Slovenskej republiky. Pamiatkov rad vydal pre spolonos pstrnkov rozhodnutie, o vetko je potrebn urobi, aby obnova bola

v slade so zkonmi o ich ochrane. Nie je toho mlo, okrem inho znalci musia uri, o a ako urobi, i ke pamtnk je betno-vm monumentom, postavenm v roku 1960.

Okolie pamtnka upravovali lenovia zdruenia za vdatnej pomoci Hasiskho a zchrannho zboru z Levc na niekokch brigdach na jese i na jar tohto ro-ku. Brigdnicky sa urobil kus prce aj na prave okolia.

Na pamtnku je namontovan vysielacie zariadenie firmy Slovanet. K jej chvle treba poveda, e prisbila obianskemu zdrue-niu finann iastku uren na odstrnenie zsahov, ktor montou vysielaa vznikli.

Spolonos spracovala projekt na vstavbu oplotenia arelu a tento uplatnila v rmci akcie Energia pre krajinu, ktor realizuj Slovensk elektrrne. ia, doteraz bez pozi-tvnej reakcie, i ke zstupca EMO prisbil v krtkom ase obhliadku arelu a zaujatie definitvneho stanoviska. Verme, e kladn-ho.

Obianske zdruenie poiadalo v rmci vzvy Ministerstva financi o dotcie na or-ganizovanie brigd. Vzva bola uzatvoren koncom marca, vsledok bude znmy v krtkom ase.

Boli osloven vetky vznamn organiz-cie v priemyselnom parku. ia, len firma NEFAB a Camfil reagovali a na obnovu prispeli. Je to koda, pretoe aj obania Levc vedia, e viacer spolonosti psobiace v priemyselnom parku, vyuvaj daov przdniny od ttu, ktor pre ne znamenaj nie tiscov, ale asto milinov spory na daniach .

Pre alie vyuvanie arelu by bolo na prospech, keby preiel do vlastnctva mesta Levice, ktor ho postavilo a m aj lepie podmienky pre starostlivos o arel ako mal obec Mtne Ludany. To je u vak otzka mestskm konelom.

Na druhej strane pote, e i mal spolo-nosti priloia ruku k dielu.

V piatok 9. mja, teda v symbolick de ukonenia 2. svetovej vojny, organizovalo obianske zdruenie brigdu v areli pamt-nka. Vdatn pomoc pri odstraovan nle-tovch drevn poskytla spolonos Agrobal-kn, ktor poskytla vkonn mechanizmus a dnes by u arel ten, kto ho navtvil pred mesiacom, nepoznal. Samozrejme, na pr-cach sa podieali lenovia Zdruenia ale aj niekoko dobrovonkov. Poasie bolo vborn a gul, ktor priamo na mieste varil osobne predseda spolonosti na obnovu pa-mtnka, chutil vborne.

(Autor je podpredsedom Obianskeho zdruenia za obnovu pamtnka na ikli)

BEA (Sysa) - Niet krajieho a srdieko viac ohrievajceho pocitu, ako ke sa mamy pozeraj na svoje malik deurence, ako s vekou odvahou pred poetnm obecenstvom odrapoc prv, kratuk bs-niky. V oiach strach, mozgov bunky neposlchaj, milinkrt zahran scnky a zopakovan bsne pri innostiach v materskej kole s skryt pod nnosom strachu z novch tvr, ale vdy prichdza pomoc od pani uiteky a aj ke sa slov opakuj iba po nej, ba bs-nika sa nedopovie vbec, je to pre kadho rodia najkrajie vyst-

penie. Aj mamiky z Bee si v vode minulho tda uili krsne popoludnie v malikej M. Nechbali taneky ani kviet-ky na zver. Rados z krsneho zitku trochu tieni sprva, e be-ianska M bude cel leto zatvoren zvykom bola prevdzka aspo prv dva tdne. Pre pracujcich rodiov vyvstva nov, celo-letn problm kam diea odloi, km pracuj na cel dva mesiace??? Treba vak objektvne doda, e zase toko pracujcich mamiiek v naom beian-skom malom kolektve niet, a vek vina disponuje aj s fit a ochotnmi babikami, ktor pomhaj riei asov problmy, tak sa to hdam

vyriei aj toto leto. Takto obdobia, vetky przdniny a von dni, vak pripomnaj, ak hodnotn prcu vykonvaj uiteky M. Ustria, zabavia, bia aj nauia nie jedno i dve, ale cel fru naj-mench. A treba doda, e tie dva tdne prevdzky sa obetovali pre dobr vec: ide sa vynovi sanita! Konene bud toalety voa (hdam) a kpea vyzera tak, ako si malik klkari zaslia! A t sa u isto teia na spolon letn vlet.

Foto: Karol Szp

Foto: Karol Szp

PSIARE (tefan Rchela) - VCisrskej akadmii Marka Aurelia (alej CAMA), ktor vznikla vbudove bvalej koly, v sobotu 10. mja po tret raz udeovali tituly DoktorHoro-ruSkaza. Po hercovi Oldovi Hlavkovi, historikovi profe-sorovi Matovi Kuerovi, b-valom primrovi kliniky ra-zovej chirurgie v banskobys-trickej Rooseveltovej nemocni-ci Milanovi Oenovi ich mali prevzia alie tri osobnosti - pamtnci najvej slvy slo-venskho futbalu, bval repre-zentanti Titus Bubernk aJozef tibrni, a vinr Karol Brani. Ako povedala na vod Ren-ta Kotorov, ktor podujatie uvdzala, vzdelvanie vbvalej kole vlastne stle pokrauje na stretnutiach s umi, ktor vivote osi dokzali. So sku-tonmi osobnosami. Akad-mia chce by protiplom lacnej zbavy s rchlokvasenmi ce-lebritami, ktor sa na ns val zo vetkch strn.

Na podujat plnom rece-sie, humoru, ale aj mdreho slova, privtal vetkch Juraj Kosmly, predseda Zkladnej organizcie Slovenskho zv-zu zhradkrov, ktor okrem odbornch podujat organizu-je aj vetky kultrne podujatia vobci.

Renta Kotorov privtala rektora CAMA, na ven ve-ky vekov jeho velienstvo ci-sra Marca Aurelia, ktorho predstavoval rektor Akad-mie umen v Banskej Bystrici Mat Oha, jeho poradcu, sentora, profesora rmskeho acirkevnho prva Jozefa Kraj-iho, vekho priatea Psiarov a prvho nositea titulu Dok-torHororuSkaza, prorektora Cisrskej akadmie pre srandu na ven veky vekov Olda Hla-vka, jednho zo zakladate-ov slovenskej traumatolgie, nositea titulu DoktorHoro-ruSkaza a prorektora pre styk

so amanmi Cisrskej akad-mie Marca Aurlia na ven veky vekov Milana Oena, publicistu a spisovatea Petra Vala, prorektora CAMA pre blbos (otca mylienky aauto-ra scenra podujatia), starostu Palrikova Bernarda Roteck-ho, portovho lekra Ernesta Cabana smanelkou, spisova-tea a kamenosochra tefana Wolfa Slamenkova, majitea a zakladatea Mzea Jaroslava Haka v Novej Bani.a alch host.

al traja lauretiVaa magnificencia, dovou-

jem si predstavi vm kandid-tov na titul DoktorHorouSka-za. Futbalovho reprezentanta

Titusa Bubernka, ktor sa slvnosti zo zdravotnch dvo-dov neme zastni a bude ho zastupova Oldo Hlavek, vinrskeho mga Karola Brani-a afutbalovho reprezentanta Jozefa tibrniho, predstavila Kotorov kandidtov cisrovi.

Potom cisr otvoril slvnost-n zasadnutie vedeckej rady CA MA tradinm prhovo-rom:

ijeme vase hororov ka-dodennch. Valia sa na ns z televzie, novn, filmovho

pltna, z politickej scny, ale aj zo ivota. Ich producenti na ns asto psobia ako travii studn. Ete astie, e s me-dzi nami udia, ktor ns dok-u oslobodi od stresu avrti straten sebavedomie. Paraly-zuj traviov studn smiechom alebo vzdelanm, a tak naim hororom kadodennm spso-buj skazu. Akurt mlokto si ich doke oceni. Preto sme sa na Cisrskej akadmii Marka Aurelia Psiare rozhodli udeo-va titul DoktorHororuSkaza.

Bubernk hral futbal hlavou

Prorektor CAMA pre srandu Oldo Hlavek zaal prednes laudcie na Titusa Bubernka:

Do bodky premyslen pln uril, e neprtomn Titus, o dominoval hlavikami, bude predstaven Hlavkom. He-reck legenda pripomenula rok 1933, ke v Pustch anoch do rodiny Bubernkovcov pri-budol uuli-uuli-uulinko,

naozajstn titan, ovea moc-nej a odolnej ne nepoto-piten Titanic. Pripomenul, e z 15 milinov echoslovkov vybra vtch asoch jedenst-ku bolo ak aj pre kzelnka. .vaha na zamyslenie: ke hrval titan Bubernk futbal, na tribnach sedelo 30 tisc fa-nikov. Dnes je tam sotva 30 fandov, ostatn u sedia, dodal Hlavek.

Brani bol ako buldogDruh laudciu predniesol

Juraj Kosmly, prorektor CA-MA pre vno: Karol Brani sa narodil 4.11.1957 vTrnave. Vroku 1977 absolvoval Stred-n ponohospodrsku tech-nick kolu v Modre, odbor vinohradnctvo. V roku 1986 promoval na Zahradnickej fakulte v Lednici, ktor patr pod Vysok kolu zemdel-sk vBrne. Uili ho osobnosti eskoslovenskho vinohrad-nctva a vinrstva Profesori Postbiegel aKraus. Od zaiat-ku pracoval vo svojom odbore na drustvch Kooln-Dlh, Horn a Doln Oreany ako vinohradncky technik, vedci vinohradnckej vroby a na-koniec ako predseda drustva vDolnch Oreanoch. Vroku 1994 zaloil firmu ORVIN, ktor sa venuje pestovaniu hrozna na pvodnch vino-hradoch. V roku 2002 zaal spolupracova na ttnom od-rodovom pokuse so achti-tekou Dorotou Pospilovou, ktor oom povedala: ,,Brani je ako buldog. Je rozhodn, oddan, mono sa na neho spoahn. Cenm si na om, e hrozno pestuje hlavou. Pres-ne takho sme potrebovali. Je skvel pozorovate prrody a uvedomuje si svislosti. M vmalku sprvanie sa rastln, a tak me pouva velija-k finty. etr tak as i penia-ze. Nemus potom naprklad strieka i vylamova toko, o in. Vo vinohradoch Karola Brania sa finalizovali ttne odrodov skky potrebn pre uznanie mutovch bielych Breslava, Hetera a Sauvignon super a mutovch modrch Hron, Rudava, Nitria, Rima-va, Vh, Torysa, Rosa apiatich stolovch odrd Rhea, Luna, Premier a Heliotrop. plnou svetovou raritou je Rosa. Oar loveka krsnou vou ajo-vch ru. Dorota Pospilov ju vytvorila prekrenm od-rody Picpoul s Frankovkou modrou aneskr sTramnom ervenm. Ke ju ochutnal prezident rakskeho vinohrad-nckeho zvzu Josef Pleil pove-

dal, e stakm vnom vo svete nestretol.

Futbalovou legendou v 22 rokoch

Laudciu na Jozefa tibrni-ho predniesol Ernest Caban, ktorho medzitm cisr meno-val sentorom pre liebu mra-zom. Jozef tibrni sa v po-merne mladom veku 22 rokov dostal medzi futbalov legen-dy, ktorch men si pamt kad fanik. Pripomenul rozhodujci gl, ktor vsietil proti panielsku a znamenal postup do finle majstrovstiev sveta vo futbale vile. Pokia si dobre pamtm, na ten gl mu prihrali vetci. Po zpase kad znaich futbalistov tvr-dil, e on mu prihrval. Tm pamtnm glom sa nm otvo-rila cesta do finle a boli sme druh a eskoslovensko malo strieborn medailu. Trofej m pn tibrni sle pod sebou.

Ke prili peniaze za majstrov-stv (4 500 Ks), tibrniovci stavali dom aotec kpil za ne parkety.

Po kladnch oponentrach Petra Vala iprorektora pre styk so amanmi Milana Otena sa ujal cisrov hlavn poradca profesor Jozef Kraj. Najskr v krtkej vahe dokzal, e aj profesori rmskeho a cirkev-nho prva mu by vtipn avzpt predniesol slvnostn vyhlsenie vbrilantnej latini-ne.

Pojnajedon dovypitia Potom Juraj Kosmly vyzval

kandidtov, aby prisahali na symbol Vesmrnej re Kory-trie (koryto) apoprosil cisra oslov prsahy.

Ako korytr budem vdy zachraova Korytra, lebo ve-rm, e udsk ivot je cennej, ako komre, krovec, lykort, premnoen medvede a in udsk i neudsk hve.

Ako lovek sa budem vdy dra lnku naej stavy Ko-rytrie, ktor hovor: Vdy bu-

dem robi srandu aj zo seba sa-mho, aby som svojim blnym spsobil rados.

Postupne si kad zkandid-tov namoil ukazovk do ote-lku, poloil ruku na symbol ttnosti - koryto apredniesol shlas s prsahou formulkou: Pojnajedon, dovypitia.

Cisr potom kontatoval: Tmto udeujeme JUDr. Titu-sovi Bubernkovi narodenmu 12. oktbra 1933 v Pustch anoch titul DoktorHoro-ruSkaza ana ven veky vekov ho menujeme za prorektora CAMA pre hru hlavou.

Ing. Karolovi Braniovi na-rodenmu 4.11.1957 v Trnave titul DoktorHororuSkaza a na ven veky vekov ho menuje-me za prorektora CAMU pre omov vna a boj proti kor-com.

Mgr. Jozefovi tibrnyimu narodenmu 11. janura 1940 v z Vlkoviec pri Trnave titul

DoktorHororuSkaza a na ve-n veky vekov ho menujeme za prorektora CAMA pre trhanie siet.

Cisr kadmu odovzdal diplom aako symbol hodnos-ti mu Juraj Kosmly odovzdal prorektorsk amlk z dielne sentora Daniela Rchelu.

Nasledovala beseda, na vod ktorej Bernard Roteck odo-vzdal dresy Palrikova Jozefovi tibrni a Oldovi Hlavkovi (pre Titusa Bubernka). Po be-sede, v ktorej sa ptali a spo-mnali najm miestni bval futbalisti, nasledovala autogra-mida hrskych kariet, ktor poskytol predseda oficilneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentcie Roman Tbor-sk.

Psiarski zhradkri si zakni-hovali alie vznamn podu-jatia. APeter Valo mi prezradil, e vudeovan titulov Doktor-HorouSkaza chc pokraova. alou lauretkou by mala by biatlonistka Nasa Kuzminov. Slvnostn udeovanie by sa malo kona vjli.

3POHRONIE 20. mja 2014PUBLICISTIKA

V PSIAROCH OP OCENILI OZAJSTN CELEBRITY

Slvnos recesie, humoru i mdreho slova:Nezabudli ani na Titusa Bubernka

Rada CAMA, zava: Renta Kotorov, Peter Valo, Juraj Kosmly, Mat Oha ako Marcus Aurlius, Jozef Kraji aOldo Hlavek. Foto: (r)

Po udelen titulov Jozef tibrni aKarol Brani sdiplomami aam-lkmi. Foto: (r)

erstv doktoranti pod Krivnom. Foto: (r)

Spolon fotografia vetkch astnkov. Foto: (r)

(dokonenie z1. strany)vrten stromy vPukanci, as Majere, vo Vekch Kozmlov-ciach atyri zsahy si vyiada-la situcia vLeviciach. Stromy padali aj na cestn komunik-cie, na ceste smer Ke Ba ana seku Plovce Ipesk any. Pri tchto zsahoch ne-dolo kzraneniu osb avekm materilnym kodm. Pod-a hydrologickch predpoved SHM avyhlsench stupov povodovej aktivity na sever-nom a vchodnom Slovensku je mon predpoklada zve-

nie hladn na niektorch vod-nch tokoch vpriebehu nieko-kch dn aj vokrese Levice. OR HaZZ vLeviciach pozorne sle-duje vvoj poasia. Do pohoto-vosti boli uveden prostriedky povodovej zchrannej slu-by, aj zsahov zmenov slu-ba bola nastaven na tento re-im. Neostva u len dfa, e tak ako siln vietor, ani povod-ne Levick okres nezasiahnu.

(autor je riadite Okresnho riaditestva

Hasiskho azchrannho zboru vLeviciach)

HASII A ZCHRANRI S STLE V POHOTOVOSTI

Niiv vietor Levick okres obiiel

LEVICE (Jana Seneiov) - U po niekok-krt ns navtvili nai star znmi z Boskovc - iaci a pedaggovia zo koly, s ktorou ns spjaj dlh roky priatestva. Najskr ich slvnostne priv-tala naa riaditeka A. Mehartov, a potom sa deti medzi sebou zaali zoznamova. Ostchavos hne opadla a zovadia bolo pou len tebot a smiech. Host sme pobavili vtipnm divadielkom Karklka, nasledovali aktivity, pri ktorch sa ete viac uvonili. Pri tch slovnch sme sa vbor-ne pobavili na slovenskch a eskch slovkach, ktor neraz robia arapatu kadmu z ns. alm programom bolo zdobenie lok, ktor si dotvrali vitrovmi farbami a vzali si domov na pamiatku.

Pri pohybovch aktivitch sa deti v drustvch zasa vyantili v areli koly, o prebiehalo za spoluprce naich bvalch iakov z Pedagogickej a socilnej akadmie a projektu Komprax. Po tomto emocio-nlne nabitom dni v kadom z ns nieo zostalo. Ale to nebolo vetko. Na druh de navtvili To-poianky. Zaali prehliadkou nrodnej kultrnej pamiatky zmku (v minulosti letnho sdla prezi-dentov), pokraovali rebnom s historickou jaz-diarou, a nevynechali sme ani zubriu oboru. Toto popoludnie sme ukonili piknikom v trve. Nad-iiel vak i as rozlky, ale nesmtime. O rok sme u nich na nvteve ako na koni zasa my!

VANDA PIRKOV Poas dochdzky na naej zkladnej kole som sa

u tretkrt zastnila exkurzie v rmci spoznvania svetovch metropol. Najprv to bol Londn, potom Budape - Viede, a tento rok Praha - Par.

Cestovali sme v noci zo stredy na tvrtok, a teda, fha, spali sme asi dve hodiny. V autobuse sa proste vyspa ned. Rno sme videli ksok z Prahy: Zlat ulika, Chrm sv. Vta, Karlov most, Hradany, Pra-sk orloj... Vetci sme sa vak neskutone teili na non cestu do Para.

U tak dobre dolman, znien a unaven sme prili rno do Para. Nadenie vak premohlo vetku navu, a preto sme strvili krsny prv de v Pari. Palc objavov so vemonmi zaujmavosami z oblas-ti fyziky, chmie, astronmie, zemepisu a biolgie, v ktorom by sa dalo tla aj dve hodiny.

Nasledovalo trochu chodenia po Pari, a to a k Nmestiu svornosti. Elyzejsk zhrady, prechdzka pri Louvri, kde ns zastihol d a potom Notre-Dame.

Veer na ubytovni sme vetci okamite zaspali, pretoe ns boleli nohy a boli sme vemi unaven. A to ns ete akal al nron de.

Hne rno sme nabehli do radu pri Versailles, ktor bol fakt dlh, avak to stlo za to akanie. Krs-ny Versailles a ete krajie a nekonen Versaillesk zhrady, v ktorch spievaj i fontny.

Po Versailles ns akalo poda ma to najkrajie - Louvre. Mj men sen, dosta sa do Louvru a vidie mnostvo krsnych malieb. Louvre je fakt obrovsk, to treba uzna, m dve krdla a 4 poschodia. Dve hore, jedno przemie a jedno dole. Videli sme Napoleonove apartmny, niekoko sch, Venuu a potom to prilo. Ja som si skrtka musela vyst rad, aby som videla zhadn smev Mony Lisy. Samozrejme, rovnako ako sa z toho radu aj vychdzalo. Hlavne, e som videla t mabu a mala duu na mieste.

Dlh vstup k bazilike Sacr Coeur s krsnym v-hadom a potom tvr umelcov. Veer sme sa zastavili na vhade na non Eiffelovku, ktor zaala aj bli-

ka. Prekrsny zitok. Urobili sme pr fotiek a vrtili sa na ubytovu, unaven ako sa patr. Unaven tak po franczsky.

Rno ns akali kontinentlne raajky, a potom to, nao sme akali cel ten as. Eiffelovka. Ani tu sme sa nevyhli neskutone dlhmu radu a poulinm predava-om keniek. Ke sme vak prili na tretie poscho-die, poviem vm, stlo to za to. Spravili sme si fotky, pokochali sa krsami a nasledovala plavba po Seine. Tam konil n vlet po tomto krsnom vekomeste.

Musm vyhodnoti, e tohtoron exkurziu povau-jem za najvydarenejiu.

Ke sa pozriem dozadu, neutujem, e som ila. Splnila som si jeden z mojich snov Par, a jeden z mojich najvch Mona Lisa.

Obdivujem a zrove akujem pedaggom za ich neskuton trpezlivos s nami, kee to nebolo dva-krt najahie a som rada, e som ila prve s mojou triedou.

Mm rados, e naa kola umouje iakom takto exkurzie, na ktorch sa vea dozvedia a maj odtia pekn zitky. Sprievodca nm fakt rozprval zaujma-v historky, z ktorch sme sa aj nieo nauili a celko-vo sme to vetko aj videli.

Ako sa vrav, vdy lepie raz vidie ako stokrt pou. Sme jedna z mla kl, ktor takto vlety umouj svojim iakom, v rmci vyuovania, s prija-tenou sumou a v prijatenom termne, preto by som asi vemi utovala, keby som tentokrt nela. Bol to mj posledn vlet a asi aj najkraj. Vetko sa vydari-lo na sto percent a videli sme aj to, o sme vidie ne-mali. Z Para maj vetci astnci zitok na cel ivot nov poznatky, zaujmavosti, spomienky, ktor si navdy zapamtaj.

Chcela by som za vetkch astnkov poakova vedeniu koly, e za tohtoron exkurziu zvolili prve Prahu - Par a dfam, e ich to neomrz a bud aj naalej organizova exkurzie so spoznvanm sveto-vch metropol.

(Autorka je iakou 9. A Z, Saratovsk 43, Levice)

Levick SO ponohospodrstva a sluieb na vidieku je u niekoko rokov aktvna v eurpskych projektoch Programu celoivotnho vzdelvania Leonardo da Vinci a Comenius.

iaci a uitelia z tejto koly nedvno vycestovali do Portugalska, do mesta Covilha, kde sa zastnili stretnutia projektu AgroPuzzle II. Tento projekt nadvzuje na predchdzajcu spoluprcu levickej koly s partnermi z iech a Poska. Do tohto pro-jektu sa pridali tie partneri z Rumunska a Portugalska. Cieom projektu je rozvja vzjom-n spoluprcu a hada inpircie pri podnikan v ponohospodrstve, agroturistike a rozvoji vidie-ka v jednotlivch krajinch Eurpskej nie.

Program stretnutia bol poskladan z niekokch

oblast tak, aby naplnil oakvania partnerov a ciele projektu. Levick tudenti tak mali monos navtvi niekoko prkladov dobrej praxe v oblasti ponohospodrskej prvovroby i nslednho spra-covania a predaja ponohospodrskych produktov irokho spektra, naprklad vinrstvo, ovocinr-stvo, vroba demov, alebo spracovanie mlieka. Videli spracovatesk technolgie a mali monos porovna ich vo veko i malovrobnch podmien-kach.

Cel komunikcia s portugalskmi hostitemi ako aj s ostatnmi partnermi projektu z Poska, eskej republiky a Rumunska prebiehala v anglickom jazyku, o prispelo k rozvoju jazykovch schopnost vetkch astnkov projektu, iakov i uiteov.

LEVICE (rk) - Hrnlein je medzinrodn spo-lonos vyrbajca diely pre automobilov priemy-sel. Na Slovensku m 350 zamestnancov, 3 vrobn haly s automatizovanmi montnymi linkami. Okrem CNC strojov tvrniacich technolgi vyu-va vo vrobe aj priemyseln roboty a manipultory.

Naa kola s firmou Hrnlein nadviazala spolu-prcu vaka jej riaditeovi zvodu Jnovi ilkovi. Vedenie Strednej priemyselnej koly je tejto spolu-prci vemi naklonen, nakoko reforma kolskej vchovno-vzdelvacej sstavy je zameran predo-vetkm na zmenu prstupu a obsahu hlavne odbor-nho vzdelvania. Tvorbou kolskho vzdelvacie-ho programu kola posilnila autonmiu

a zodpovednos voi trhu prce v regine. Z uvedench skutonost vyplva, e je mon kompetencie, vedomosti a zrunosti absolventov prispsobi potrebm zamestnvatea. Nosnm prvkom spoluprce je prava vzdelvacch progra-mov koly, poskytovanie odbornej praxe v priestoroch firmy a sponzorstvo. V oblasti spon-zorovania firma Hrnlein vyla naej kole v strety poskytnutm nradia, prstrojov a uebnch pom-cok v celkove sume 5300 . V plne je ete kom-pletn rekontrukcia jednej odbornej uebne.

Verme, e nai iaci absolvuj spene odborn prax vo firme Hrnlein a uplatnia sa ako odbornci na trhu prce.

LOK (h) - iaci Zkladnej koly sa tento kolsk rok venuj plneniu loh projektu, ktor realizuj pod nzvom Cestovatesk vpravy za poznanm po Slovensku. Prostrednctvom zaujmavch v-prav spoznvaj krsy, histriu a vnimonosti Slovenska. Neobdu ani pamiatky zapsan do zo-znamu svetovho a kultrneho dedistva UNESCO. lohy projektu s koncipovan tak, aby sa deti zitkovm uenm a vlastnou tvorivou prcou s vyuitm rznych informanch fondov (internet, Google aplikcia, Street View, multimedilne CD, encyklopdie a literatra) predpripravili na jednot-liv cestovatesk vpravy.

Prv cestovatesk vprava bola virtulna a viedla ns po minerlnych a termlnych prame-och Slovenska. Zhotovili sme si mapu, kde sme vyznaili najznmejie nae pramene a termlne kpele.

Druh cestovatesk vprava smerovala da 8.

aprla do Bratislavy, kde si iaci prezreli nmestie s priahlmi budovami, Rolandovu studu, Star radnicu, Michalsk Rybrsku brnu, naju brati-slavsk dom, Dom sv. Martina, Prezidentsk palc. Najhlb zitok v nich zanechal Bratislavsk hrad. Po prehliadke deti vtvarne stvrnili budovy a zaujmavosti Bratislavy a priamo na hradnom ndvor zaspievali svoju vlastn piese o Bratislave.

Tretia cestovatesk vprava ns 23. mja zave-die do Banskej Bystrice, Hronseku a Harmaneckej jaskyne. Cieom tejto vpravy bude poznvanie podzemnch krs naich jask, drevenho artiku-

lrneho evanjelickho kostola a zvonice v Hronseku. Urobme si prehliadku historickho centra Banskej Bystrice, nmestia a pa-mtnka SNP. tvrt cestovatesk vprava sa uskuton 11. jna do Banskej tiavnice, kde ponkneme deom mnostvo nezabudnutench zit-kov z prehliadky mesta, Trojinho nmestia, Starho a Novho zm-ku, i Banskho mzea. Absolvuje-me detsk dielniky v Kammerhofe, kde si vyskame ryovanie zlata a vrobu perkov. Navtvime sala a spoznme udov hudobn n-

stroj fujaru a udov piesne, ako kultrne dedistvo naich predkov.

Deti zo vetkch vprav zhromadia materil na portflio a zhotovia listinu, v ktorej navrhn o treba urobi pre zachovanie vzcnych pamiatok naej vlasti.

VO VERSAILLES

Levice mu ma prvlastok mesto stredokol-kov. Mohli sme sa o tom presvedi aj poas minu-lch dvoch tdov, ke sa s mestom lili matu-ranti pred zaatm akademickho tda. Ich bez-starostn smiech a spev rozliehajci sa mestom vyvolval v ns starch spomienky, nostalgiu. Kon-

sa pre nich asi najkrajie obdobie ivota. Nech im optimizmus a energia, chu zmeni svet - samo-zrejme, k lepiemu, vydr. A zelen stuky ndeje nech im prines spen skky dospelosti.

Fotoobjektv POHRONIA zachytil minul piatok tvrtkov z Gymnzia sv. Vincenta de Paul. -r-

PLZE (mp) - Star osobn maximum malo hodnotu 2 hodi-ny 17 mint a 34 seknd a Marek Pavuk (1999) z K AQU-ASPORT Levice ho poas majstrovstiev R, ktor sa v nedeu konali v Plzni posunul na as 2:12:15,2. Vylepil ho viac ako o 5 mint, i ke to v tomto prpade bolo 200 dok v 50-metrovom bazne a nie morsk vlny, vkon je to urite hodn obdivu. Majstrovstiev R sa zastnilo spolu 40 plavcov, ktor boli rozdelen do dvoch rozplavieb. Marek tartoval v tej prvej a v cieli dohmatol na 3. mieste. V konenom porad to bolo miesto 16. a medzi mladmi juniormi (1998-1999) 4. miesto. Tmto vkonom potvrdil nomi-nan as do slovenskej reprezentcie v diakovom plvan a pred nm je loha potvrdi nomi-nciu na ME a MS juniorov na otvorenej vode. Budeme mu dra palce.

* Meiarstvo sa dlh roky nevykonvalo. Ako ste sa ho nauili?

- Odmalika ma zaujmali zbrane, aj remeseln innos. Moji predkovia, star otcovia, boli tie manulne zrun, vyrbali rzne veci z dreva. Od malika som to videl, mal som k tomu blzko. Ako kadho chlapca ma zaujmali zbrane, luky, py, dreven mee. Neostalo len pri tom. Zujem ma neopustil. Ke som sa mal v 8. ronku zkladnej koly rozhodn, kam alej, rozhodol som sa pre Stredn umeleck kolu v Kremnici, odbor umelec-k kovstvo. Tam ma vak pre vek zujem ne-prijali. Obratom mi prila ponuka z Hodrue-Hmrov zo SOU strojrskeho (dnes je to Skrom-n umeleck kola), kde znovu otvrali umelecko-remeseln odbory, aj spracovanie kovu. Tam som sa prihlsil a vytudoval som odbor umelecko-remeseln spracovanie kovov so zameranm na pasiarstvo. Nekryje sa to sce s vrobou zbran, ale m to vea spolonch technk. Ostatn veci som sa uil ako samouk. tudoval som literatru. Najskr to bol fenomn japonskho mea, lebo ako stredo-kolk som sa venoval zijskm bojovm umeniam. Ten je dodnes prezentovan ako vysokokvalitn zbra, ako vrchol zbrojrskej vroby. Postupom asu, ako som naberal stle viac a viac informci, som prichdzal na to, e nielen japonsk me je takto vysokokvalitn, vlastne dokonal , vrobok, ale e na celom svete, kde sa me pouval, sa mu venovala vek pozornos a pouvali sa nron technolgie, postupy. Po funknej aj estetickej strnke sa mu venovala vek pozornos. Japonsk me je len jednm z vrcholov tohto remesla, ale stredovek alebo aj starovek Eurpa v niom nezaostvala za exotickmi krajinami. Tak sa vy-krytalizoval mj zujem o eurpsku tradciu me-iarskeho remesla, z pohadu funknho i z pohadu vroby, remesla samotnho.

* Kde vade v Eurpe sa vyrbali mee? - V Eurpe bolo niekoko vznamnch centier

vroby zbran. Mnoh v povedom ud ij do-dnes. Naprklad Solingen (vera som sa odtia vrtil, bola tam vek celosvetov vstava chlad-nch zbran a noov). Solingen bol jednm z centier vroby kvalitnch zbran. alm bolo Pasov, Mil-no, Toledo. Ale v kadej krajine existovali menie dielne, ktor pokrvali miestnu spotrebu. Lebo iadna krajina nemohla zosta by zvisl od do-vozu zbran, ve tak je to aj dnes. V rmci bval-ho Uhorska bolo zemie dnenho Slovenska loka-litou, kde sa sstreovala zbrojrska vroba, hlav-ne kvli bohatstvu eleznch rd a inch kovov. elezo a oce je hlavn surovina na vrobu chlad-

nch zbran. Nezanedbaten lohu hrali aj lesy, drevo. Na vrobu eleza bolo treba kvantum dreve-nho uhlia, na to bolo treba lesy. zemie dnenho Slovenska bolo idelnym miestom, a preto tu vzni-kali dielne. Najstaria zachovan zbierka o meiarskom remesle je, myslm, z Banskej Bystri-ce, kde u v roku 1386 bol meiarsky cech. Z 15. a 16. storoia s zmienky o meiarskom cechu v Koiciach, ktor boli vek centrum eleziarskej vroby. V okol sa elezo donedvna vyrbalo z miestnych eleznch rd. Meiarske cechy boli v Bratislave, Trnave, v Banskej tiavnici, vo Fia-kove, v Leviciach.

* Ako ste sa dostali k vekomoravskmu meu z Malch Kozmloviec?

- Dlhiu dobu som vedel, e tu, v Leviciach, maj exemplr vekomoravskho mea. Vaka streto-vosti Margarty Novkovej mi bolo umonen na-tudova si ho. Chodil som po mzech a ptal som sa zodpovednch pracovnkov, i si mem me natudova. Lebo vinu tch artefaktov poznm len poda obrzkov, alebo poda opisu v literatre, ale je nieo plne in, ke si to lovek me po-zrie, chyti do ruky, premera, zvi. Tu som sa stretol s stretovm prstupom. Bolo mi umonen ten me, aj in mee, ktor tu v zbierkach maj, podrobne zdokumentova. Tak som sa rozhodol, e tento me vyrobm a venujem ho do zbierok mzea, respektve dlhodobo ho zapoiiam mzeu, s tm, e spracujem aj teoretick as, napem lnok.

* Poznte teda aj pvod mea? - no, ten me bol njden v roku 1938 v Malch

Kozmlovciach. Pochdza z rozruenho hrobu vekomoravskho bojovnka. Je z 2. polovice 9. storoia, a zo zaiatku 10. storoia. V rmci toho obdobia patril k najrozrenejiemu typu mea v strednej Eurpe vbec. Nie je to extra vzcny nlez, ale je to tak plne typick predstavite zbra-ne z toho obdobia - nie honosnej, ale vyslovene funknej. Hoci, musm poveda, v tom obdob kto-kovek si mohol dovoli ma akkovek me, musel patri k vyej vrstve. Aj najobyajnej me bol tak drah, e ben poddan na nezarobil za cel ivot.

* Mohol ho ma radov vojak? - Radov vojak ho iste nemal, ten si ho nemohol

dovoli. Ten bojoval kopijou, sekerou, mohol ma v n, v sek. Dvojsen me takhoto typu rozhodne nemal. Me bola drah vec, zbra profesionla - pecialistu.

* Mte predstavu, kde a ako bol me vyroben? - Me tohto typu mohol by vyroben kdekovek

v strednej Eurpe, ale je vek predpoklad, e bol

vyroben na tomto zem, u ns. Nerobili sa na om zatia iadne analzy, metalo-grafy, ktor by mohli dokza ako a kde bol vyroben. Ale na niekokch meoch od ns alebo od susedov z Moravy sa tieto analzy vykonali a je dokzan, e mee tohto typu maj vemi kvalitn epele. Chemickmi analzami sa ukzalo, e je vek predpoklad, e boli vyroben z miestnych eleznch rd na Slovensku alebo v blzkom okol - v rmci Vekomo-ravskej re.

Ja som mal monos me originl tudova len zvonka. Je vemi skorodova-n, ale korzia vea vec odhauje. Na zklade technologickch znakov njdench na epeli som dospel k nzoru, e me bol pravdepodobne vyroben technolgiou zvrania mkkho eleznho jadra a tvrdho oceovho ostria. Priebeh zva-rovch lni na originli, vskyt defektov a chb, ktor sa na epeli vyskytuj, tomu nasveduje, ale konkrtnejie daje by poskytla len kompletn metalografia. Ke-e to by bol u detruktvny zsah do pred-metu, to je zloit zariadi. Na zklade metalografickch analz, chemickho zloenia, obsahu stopovch prvkov by sa dal zisti podrobne spsob vroby a z ktorej lokality by mohla pochdza elezn ruda, z ktorej bol vyroben.

* Dokedy sa pouvali mee ako zbra-ne?

- Zle od toho, o povaujeme ete za me. Ak to berieme ako dlh sen zbra, pouvaj sa vlastne dodnes. Ke si po-zriete obianske vojny v Afrike, ernosi sa mltia medzi sebou aj memi, maetami a podobne. Me ako bojov prostriedok je iv dodnes. Poas nsko-japonskej vojny v 40. rokoch 20. storoia sa bojova-lo chladnmi zbraami, kopijami a memi, na jednej i druhej strane. Na jednej ulici sa bojovalo pukami a bodkmi, vo ved-ajej ulici sa rbali memi. V Eurpe posledn zaznamenan stret v duchu rytierskeho boja na koni chladnou zbraou bol v roku 1942 na vchod-nom fronte, kde sa stretla talianska jazda s donskmi kozkmi.

* Tam ale pouvali able, nie mee. - To boli able. Ke berieme me ako dvojsen

zbra, jeho ra kon v 1. polovici 16. storoia. Ale ten vvoj bol postupn, me menil tvar a menil sa na kord. V 16. a17. storo sa pouvali kordy a paloe. Kord pouvali dstojnci - achta, palo ak jazda. Ale to s u terminologick veci. My rozliujeme me, kord, palo, podobne aj Nemci, ale Franczi a Angliania nerozliuj zvl tieto zbrane.

aba je v Eurpe cudzorod zbra. Pvod m v strednej zii v 6. a 7. storo. Do Eurpy sa dostala v niekokch vlnch, s Avarmi, so starmi Maarmi. Chvu sa pouvala na dobytch ze-miach, ale potom zanikla, lebo v Eurpe bola vtedy doba akej obrnenej jazdy. Proti nej aba nebola inn. Posledn a vazn aenie prilo s tureckmi vojnami, ke sa u aj u ns ak zbroj odkladala kvli rozvoju palnch zbran. Proti ah-ko odetmu protivnkovi bola aba innejou zbraou ako me. abu preberali nrody, ktor bojovali proti Turkom, teda najskr na Balkne, potom v Uhorsku, v Posku. Postupne si nala cestu aj do zpadnej Eurpy. Do 2. svetovej vojny sa potalo aj s jazdou ako bojovou silou a tm sa pouvala aj aba.

* Ale me sa nepouval len ako zbra ale ho pouvali aj kati na vykonvanie poprv. Povedzte nm nieo aj na tto tmu.

- o sa tka Vekej Moravy, v Metodovom z-

konnku je zmienka o tom, e sa vykonvali popravy memi. V tom obdob to bol s najvou pravdepo-dobnosou takto ben me. Najneskr od 16. storoia sa ale vyskytuj pecializovan popravie mee. Je celkom mon, e sa to vyvinulo tm, e sa zaala meni zkladn forma mea. Ke sa zaal meni na kord, ktor bol sce vhodnej na bojov pole, ale na popravu satm bol absoltne ne-vhodn, zaala sa zrove vyvja aj pecializova-n forma popravieho mea. Vyznauje sa tm, e je ploch, irok, dlh, nem ostr hrot, m vi-nou dvojrun rukov. Je ah ako bojov me, lebo nemus zna iadne extrmne nrazy. Sli klen jednmu elu: myk - a zotne hlavu. Katovsk me nem hlavicu, netreba aby vyvaovala zbra.

* Z akch ast sa vlastne sklad me? - Obyajn eurpsky me ma tyri asti: epe,

ztitu, rukov a hlavicu. * Je dnes prca pre meiara? - Meiari dnes vyrbaj mee pre skupiny histo-

rickho ermu, ktor robia rzne predstavenia alebo sa venuj bojovmu umeniu. Na Slovensku neviem o nikom, kto by robil rekontrukciu poda nronch starch historickch postupov, ale je niekoko vrobcov v eskej republike a v celej Eurpe je ns pomerne dos.

* Na om pracujete momentlne? - Prve dnes (7. mja) ma vyrozumeli, e som

vyhral verejn sa pre Nrodn banku Sloven-ska, Mzeum minc a medail v Kremnici na rekon-trukciu bystrickho popravieho mea. Lebo kat dochdzal do Kremnice z Banskej Bystrice. Robia expozciu mestskho prva. V Banskej Bystrici maj sedem kusov popravch meov, tak jeden z nich budem replikova pre kremnick mzeum.

TEFAN RCHELA V stredu 7. mja pribudol do zbierok Tekovskho mzea v Leviciach vzcny artefakt

vern replika mea z obdobia Vekej Moravy. Originl bol njden v Malch Kozmlov-ciach. V roku 1938 sa pri rigolovan vinohradu severne od obce naiel hrob slovanskho bojovnka. V om bol pri kostre me karolnskeho typu X, dva elezn strmene a hrncovit ndoba zdoben vlnovkou. Hrob mono datova na koniec 9. a zaiatok 10. storoia. Do mzea priniesol repliku mea Rbert Mc z Dobrej Nivy pri Zvolene, profesionlny meiar. iv sa vrobou replk historickch zbran, hlavne meov, ale aj noov, sekier, dk.

Rbert Mc poskytol POHRONIU rozhovor.

Bezdomovci na susednom pozemku

Otzka: Veda nho obytnho domu sa nachdza pozemok (bval trhovisko), ktor patr skromnmu vlastnkovi. Vlastnk sa o pozemok vbec nestar je tam pina, smrad, potkany a bezdomovci, ktor tam prespvaj a robia v noci hluk. Ako sa meme brni?

Zdanlivo jednoduch prpad z praxe, ktor je vak vemi zvisl na ochote kompetentnch orgnov riei ho. Odpove meme erpa zo zkona . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk (alej OZ), kde sa v 127 rieia vlastncke prva, ich vkon a obmedzenia. Poda ods. 1 sa vlastnk veci (nehnutenosti) mus zdra vetkho, m by nad mieru primeran pomerom obaoval inho alebo m by vne ohrozoval vkon jeho prv. Vlastnk veci nesmie nad mieru pri-meran pomerom obaova susedov hlukom, prachom, popole-kom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnmi a tekutmi od-padmi, svetlom, tienenm a vibrciami, nesmie necha chovan zvierat vnika na susediaci pozemok a neetrne, prpadne v ne-vhodnej ronej dobe odstraova zo svojej pdy korene stromu alebo odstraova vetvy stromu presahujce na jeho pozemok. Vlastnk neme ohrozova a obaova nielen inho vlastnka, ale aj ka-d in osobu, ktor naprklad ako jeho sused, by mohla by dotknut konkrtnym konanm vlastnka veci. Ohrozenm suse-

dom me by fyzick i prvnick osoba, me to by njomca, vypoiiavate ale-bo osoba oprvnen z vecnho bremena, priom nemus s vlune o bezprostred-nho suseda. Ochrana poda zkona nle kadmu obaovanmu bez ohadu na to, i je obaovan ako vlastnk veci. Zkon nevymedzuje pojem nad mieru primeran pomerom, uruje vak hranicu sprvania sa medzi dovolenm sprvanm (od optimlneho stavu po stav ete prpustn) a nedovolenm sprvanm sa (nad prpustn mie-ru) a to vo vzahu ku konkrtnym pomerom v danom mieste a ase, ale aj vo vzahu k objektvne iaducim pomerom, ktor v tom ktorom prpade nemusia by vdy v slade s existujcimi pomermi.

Osoba, ktor nad mieru primeran pomerom obauje sused alebo vne ohrozuje vkon jeho prv vkonom jeho samotnho vlastncke-ho prva, m niekoko monost ochrany, me sa obrti na poli-cajn zbor alebo obecn polciu, ak sused svojim konanm sp-chal priestupok alebo trestn in. Najastejmi priestupkami je poda zkona . 372/1990 Zb. o priestupkoch ruenie nonho kudu, rzne schvlnosti alebo in hrub sprvanie. alou mo-nosou rieenia susedskch vzahov je obrtenie sa na obec (mesto), u ktorej sa mete domha ochrany poda 5 OZ. Obec me

predbene zsah zakza alebo uloi, aby bol obnoven predol stav. V tomto prpade sa jedn o prpady imisi (napr. pri obaovan hlukom, prachom, popolekom, dymom, plynmi, parami, pachmi at.), pri ktorch obec me predbene zakza nezkonn zsah, alebo me uloi, aby bol obnoven predol stav. Obaovan osoba tie me poda alobu na sd, v ktorej uvedie konkrtne konanie, ktorm je obaovan alebo je obmedzovan jeho prvo a navrhne, aby sd vlastnkovi veci uloil povinnos zdra sa ne-oprvnenho zsahu. Ak sd prizn ochranu obaovanmu poda 127 OZ (prpadne v spojen s 417 ods. 2 OZ), presne vymedz vo vroku rozhodnutia, akho konania sa m vlastnk veci zdr-a, o m vykona, prpadne ak konanie m strpie. Ak aj na-priek vykonatenmu rozsudku vlastnk neprestane s neoprvnenm zsahom, me sa obaovan osoba obrti na exektora (zkon . 233/1995 Z.z. Exekun poriadok), ktor sa postar o zastupiten plnenie uloen sdnym rozhodnutm.

* Informcia obsiahnut v lnku m vlune iba veobecno-

informan povahu a nie je poskytovanm prvnych sluieb.

Ptajte sa na vetko, o vs v svislosti s prvnymi radami zaujma. JUDr. Rastislav Kasan odpovie aj na vau otzku.

Formulujte ju presne, vo 2-3 vetch. Adresujte ju na: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice,

e-mail: redakcia@pohronie.sk

Replika vekomoravskho mea z Malch Kozmloviec

Rbert Mc Foto (r)

* Meiarstvo sa dlh roky nevykonvalo. Ako ste sa ho nauili?

- Odmalika ma zaujmali zbrane, aj remeseln innos. Moji predkovia, star otcovia, boli tie manulne zrun, vyrbali rzne veci z dreva. Od malika som to videl, mal som k tomu blzko. Ako kadho chlapca ma zaujmali zbrane, luky, py, dreven mee. Neostalo len pri tom. Zujem ma neopustil. Ke som sa mal v 8. ronku zkladnej koly rozhodn, kam alej, rozhodol som sa pre Stredn umeleck kolu v Kremnici, odbor umelec-k kovstvo. Tam ma vak pre vek zujem ne-prijali. Obratom mi prila ponuka z Hodrue-Hmrov zo SOU strojrskeho (dnes je to Skrom-n umeleck kola), kde znovu otvrali umelecko-remeseln odbory, aj spracovanie kovu. Tam som sa prihlsil a vytudoval som odbor umelecko-remeseln spracovanie kovov so zameranm na pasiarstvo. Nekryje sa to sce s vrobou zbran, ale m to vea spolonch technk. Ostatn veci som sa uil ako samouk. tudoval som literatru. Najskr to bol fenomn japonskho mea, lebo ako stredo-kolk som sa venoval zijskm bojovm umeniam. Ten je dodnes prezentovan ako vysokokvalitn zbra, ako vrchol zbrojrskej vroby. Postupom asu, ako som naberal stle viac a viac informci, som prichdzal na to, e nielen japonsk me je takto vysokokvalitn, vlastne dokonal , vrobok, ale e na celom svete, kde sa me pouval, sa mu venovala vek pozornos a pouvali sa nron technolgie, postupy. Po funknej aj estetickej strnke sa mu venovala vek pozornos. Japonsk me je len jednm z vrcholov tohto remesla, ale stredovek alebo aj starovek Eurpa v niom nezaostvala za exotickmi krajinami. Tak sa vy-krytalizoval mj zujem o eurpsku tradciu me-iarskeho remesla, z pohadu funknho i z pohadu vroby, remesla samotnho.

* Kde vade v Eurpe sa vyrbali mee? - V Eurpe bolo niekoko vznamnch centier

vroby zbran. Mnoh v povedom ud ij do-dnes. Naprklad Solingen (vera som sa odtia vrtil, bola tam vek celosvetov vstava chlad-nch zbran a noov). Solingen bol jednm z centier vroby kvalitnch zbran. alm bolo Pasov, Mil-no, Toledo. Ale v kadej krajine existovali menie dielne, ktor pokrvali miestnu spotrebu. Lebo iadna krajina nemohla zosta by zvisl od do-vozu zbran, ve tak je to aj dnes. V rmci bval-ho Uhorska bolo zemie dnenho Slovenska loka-litou, kde sa sstreovala zbrojrska vroba, hlav-ne kvli bohatstvu eleznch rd a inch kovov. elezo a oce je hlavn surovina na vrobu chlad-

nch zbran. Nezanedbaten lohu hrali aj lesy, drevo. Na vrobu eleza bolo treba kvantum dreve-nho uhlia, na to bolo treba lesy. zemie dnenho Slovenska bolo idelnym miestom, a preto tu vzni-kali dielne. Najstaria zachovan zbierka o meiarskom remesle je, myslm, z Banskej Bystri-ce, kde u v roku 1386 bol meiarsky cech. Z 15. a 16. storoia s zmienky o meiarskom cechu v Koiciach, ktor boli vek centrum eleziarskej vroby. V okol sa elezo donedvna vyrbalo z miestnych eleznch rd. Meiarske cechy boli v Bratislave, Trnave, v Banskej tiavnici, vo Fia-kove, v Leviciach.

* Ako ste sa dostali k vekomoravskmu meu z Malch Kozmloviec?

- Dlhiu dobu som vedel, e tu, v Leviciach, maj exemplr vekomoravskho mea. Vaka streto-vosti Margarty Novkovej mi bolo umonen na-tudova si ho. Chodil som po mzech a ptal som sa zodpovednch pracovnkov, i si mem me natudova. Lebo vinu tch artefaktov poznm len poda obrzkov, alebo poda opisu v literatre, ale je nieo plne in, ke si to lovek me po-zrie, chyti do ruky, premera, zvi. Tu som sa stretol s stretovm prstupom. Bolo mi umonen ten me, aj in mee, ktor tu v zbierkach maj, podrobne zdokumentova. Tak som sa rozhodol, e tento me vyrobm a venujem ho do zbierok mzea, respektve dlhodobo ho zapoiiam mzeu, s tm, e spracujem aj teoretick as, napem lnok.

* Poznte teda aj pvod mea? - no, ten me bol njden v roku 1938 v Malch

Kozmlovciach. Pochdza z rozruenho hrobu vekomoravskho bojovnka. Je z 2. polovice 9. storoia, a zo zaiatku 10. storoia. V rmci toho obdobia patril k najrozrenejiemu typu mea v strednej Eurpe vbec. Nie je to extra vzcny nlez, ale je to tak plne typick predstavite zbra-ne z toho obdobia - nie honosnej, ale vyslovene funknej. Hoci, musm poveda, v tom obdob kto-kovek si mohol dovoli ma akkovek me, musel patri k vyej vrstve. Aj najobyajnej me bol tak drah, e ben poddan na nezarobil za cel ivot.

* Mohol ho ma radov vojak? - Radov vojak ho iste nemal, ten si ho nemohol

dovoli. Ten bojoval kopijou, sekerou, mohol ma v n, v sek. Dvojsen me takhoto typu rozhodne nemal. Me bola drah vec, zbra profesionla - pecialistu.

* Mte predstavu, kde a ako bol me vyroben? - Me tohto typu mohol by vyroben kdekovek

v strednej Eurpe, ale je vek predpoklad, e bol

vyroben na tomto zem, u ns. Nerobili sa na om zatia iadne analzy, metalo-grafy, ktor by mohli dokza ako a kde bol vyroben. Ale na niekokch meoch od ns alebo od susedov z Moravy sa tieto analzy vykonali a je dokzan, e mee tohto typu maj vemi kvalitn epele. Chemickmi analzami sa ukzalo, e je vek predpoklad, e boli vyroben z miestnych eleznch rd na Slovensku alebo v blzkom okol - v rmci Vekomo-ravskej re.

Ja som mal monos me originl tudova len zvonka. Je vemi skorodova-n, ale korzia vea vec odhauje. Na zklade technologickch znakov njdench na epeli som dospel k nzoru, e me bol pravdepodobne vyroben technolgiou zvrania mkkho eleznho jadra a tvrdho oceovho ostria. Priebeh zva-rovch lni na originli, vskyt defektov a chb, ktor sa na epeli vyskytuj, tomu nasveduje, ale konkrtnejie daje by poskytla len kompletn metalografia. Ke-e to by bol u detruktvny zsah do pred-metu, to je zloit zariadi. Na zklade metalografickch analz, chemickho zloenia, obsahu stopovch prvkov by sa dal zisti podrobne spsob vroby a z ktorej lokality by mohla pochdza elezn ruda, z ktorej bol vyroben.

* Dokedy sa pouvali mee ako zbra-ne?

- Zle od toho, o povaujeme ete za me. Ak to berieme ako dlh sen zbra, pouvaj sa vlastne dodnes. Ke si po-zriete obianske vojny v Afrike, ernosi sa mltia medzi sebou aj memi, maetami a podobne. Me ako bojov prostriedok je iv dodnes. Poas nsko-japonskej vojny v 40. rokoch 20. storoia sa bojova-lo chladnmi zbraami, kopijami a memi, na jednej i druhej strane. Na jednej ulici sa bojovalo pukami a bodkmi, vo ved-ajej ulici sa rbali memi. V Eurpe posledn zaznamenan stret v duchu rytierskeho boja na koni chladnou zbraou bol v roku 1942 na vchod-nom fronte, kde sa stretla talianska jazda s donskmi kozkmi.

* Tam ale pouvali able, nie mee. - To boli able. Ke berieme me ako dvojsen

zbra, jeho ra kon v 1. polovici 16. storoia. Ale ten vvoj bol postupn, me menil tvar a menil sa na kord. V 16. a17. storo sa pouvali kordy a paloe. Kord pouvali dstojnci - achta, palo ak jazda. Ale to s u terminologick veci. My rozliujeme me, kord, palo, podobne aj Nemci, ale Franczi a Angliania nerozliuj zvl tieto zbrane.

aba je v Eurpe cudzorod zbra. Pvod m v strednej zii v 6. a 7. storo. Do Eurpy sa dostala v niekokch vlnch, s Avarmi, so starmi Maarmi. Chvu sa pouvala na dobytch ze-miach, ale potom zanikla, lebo v Eurpe bola vtedy doba akej obrnenej jazdy. Proti nej aba nebola inn. Posledn a vazn aenie prilo s tureckmi vojnami, ke sa u aj u ns ak zbroj odkladala kvli rozvoju palnch zbran. Proti ah-ko odetmu protivnkovi bola aba innejou zbraou ako me. abu preberali nrody, ktor bojovali proti Turkom, teda najskr na Balkne, potom v Uhorsku, v Posku. Postupne si nala cestu aj do zpadnej Eurpy. Do 2. svetovej vojny sa potalo aj s jazdou ako bojovou silou a tm sa pouvala aj aba.

* Ale me sa nepouval len ako zbra ale ho pouvali aj kati na vykonvanie poprv. Povedzte nm nieo aj na tto tmu.

- o sa tka Vekej Moravy, v Metodovom z-

konnku je zmienka o tom, e sa vykonvali popravy memi. V tom obdob to bol s najvou pravdepo-dobnosou takto ben me. Najneskr od 16. storoia sa ale vyskytuj pecializovan popravie mee. Je celkom mon, e sa to vyvinulo tm, e sa zaala meni zkladn forma mea. Ke sa zaal meni na kord, ktor bol sce vhodnej na bojov pole, ale na popravu satm bol absoltne ne-vhodn, zaala sa zrove vyvja aj pecializova-n forma popravieho mea. Vyznauje sa tm, e je ploch, irok, dlh, nem ostr hrot, m vi-nou dvojrun rukov. Je ah ako bojov me, lebo nemus zna iadne extrmne nrazy. Sli klen jednmu elu: myk - a zotne hlavu. Katovsk me nem hlavicu, netreba aby vyvaovala zbra.

* Z akch ast sa vlastne sklad me? - Obyajn eurpsky me ma tyri asti: epe,

ztitu, rukov a hlavicu. * Je dnes prca pre meiara? - Meiari dnes vyrbaj mee pre skupiny histo-

rickho ermu, ktor robia rzne predstavenia alebo sa venuj bojovmu umeniu. Na Slovensku neviem o nikom, kto by robil rekontrukciu poda nronch starch historickch postupov, ale je niekoko vrobcov v eskej republike a v celej Eurpe je ns pomerne dos.

* Na om pracujete momentlne? - Prve dnes (7. mja) ma vyrozumeli, e som

vyhral verejn sa pre Nrodn banku Sloven-ska, Mzeum minc a medail v Kremnici na rekon-trukciu bystrickho popravieho mea. Lebo kat dochdzal do Kremnice z Banskej Bystrice. Robia expozciu mestskho prva. V Banskej Bystrici maj sedem kusov popravch meov, tak jeden z nich budem replikova pre kremnick mzeum.

TEFAN RCHELA V stredu 7. mja pribudol do zbierok Tekovskho mzea v Leviciach vzcny artefakt

vern replika mea z obdobia Vekej Moravy. Originl bol njden v Malch Kozmlov-ciach. V roku 1938 sa pri rigolovan vinohradu severne od obce naiel hrob slovanskho bojovnka. V om bol pri kostre me karolnskeho typu X, dva elezn strmene a hrncovit ndoba zdoben vlnovkou. Hrob mono datova na koniec 9. a zaiatok 10. storoia. Do mzea priniesol repliku mea Rbert Mc z Dobrej Nivy pri Zvolene, profesionlny meiar. iv sa vrobou replk historickch zbran, hlavne meov, ale aj noov, sekier, dk.

Rbert Mc poskytol POHRONIU rozhovor.

Bezdomovci na susednom pozemku

Otzka: Veda nho obytnho domu sa nachdza pozemok (bval trhovisko), ktor patr skromnmu vlastnkovi. Vlastnk sa o pozemok vbec nestar je tam pina, smrad, potkany a bezdomovci, ktor tam prespvaj a robia v noci hluk. Ako sa meme brni?

Zdanlivo jednoduch prpad z praxe, ktor je vak vemi zvisl na ochote kompetentnch orgnov riei ho. Odpove meme erpa zo zkona . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk (alej OZ), kde sa v 127 rieia vlastncke prva, ich vkon a obmedzenia. Poda ods. 1 sa vlastnk veci (nehnutenosti) mus zdra vetkho, m by nad mieru primeran pomerom obaoval inho alebo m by vne ohrozoval vkon jeho prv. Vlastnk veci nesmie nad mieru pri-meran pomerom obaova susedov hlukom, prachom, popole-kom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnmi a tekutmi od-padmi, svetlom, tienenm a vibrciami, nesmie necha chovan zvierat vnika na susediaci pozemok a neetrne, prpadne v ne-vhodnej ronej dobe odstraova zo svojej pdy korene stromu alebo odstraova vetvy stromu presahujce na jeho pozemok. Vlastnk neme ohrozova a obaova nielen inho vlastnka, ale aj ka-d in osobu, ktor naprklad ako jeho sused, by mohla by dotknut konkrtnym konanm vlastnka veci. Ohrozenm suse-

dom me by fyzick i prvnick osoba, me to by njomca, vypoiiavate ale-bo osoba oprvnen z vecnho bremena, priom nemus s vlune o bezprostred-nho suseda. Ochrana poda zkona nle kadmu obaovanmu bez ohadu na to, i je obaovan ako vlastnk veci. Zkon nevymedzuje pojem nad mieru primeran pomerom, uruje vak hranicu sprvania sa medzi dovolenm sprvanm (od optimlneho stavu po stav ete prpustn) a nedovolenm sprvanm sa (nad prpustn mie-ru) a to vo vzahu ku konkrtnym pomerom v danom mieste a ase, ale aj vo vzahu k objektvne iaducim pomerom, ktor v tom ktorom prpade nemusia by vdy v slade s existujcimi pomermi.

Osoba, ktor nad mieru primeran pomerom obauje sused alebo vne ohrozuje vkon jeho prv vkonom jeho samotnho vlastncke-ho prva, m niekoko monost ochrany, me sa obrti na poli-cajn zbor alebo obecn polciu, ak sused svojim konanm sp-chal priestupok alebo trestn in. Najastejmi priestupkami je poda zkona . 372/1990 Zb. o priestupkoch ruenie nonho kudu, rzne schvlnosti alebo in hrub sprvanie. alou mo-nosou rieenia susedskch vzahov je obrtenie sa na obec (mesto), u ktorej sa mete domha ochrany poda 5 OZ. Obec me

predbene zsah zakza alebo uloi, aby bol obnoven predol stav. V tomto prpade sa jedn o prpady imisi (napr. pri obaovan hlukom, prachom, popolekom, dymom, plynmi, parami, pachmi at.), pri ktorch obec me predbene zakza nezkonn zsah, alebo me uloi, aby bol obnoven predol stav. Obaovan osoba tie me poda alobu na sd, v ktorej uvedie konkrtne konanie, ktorm je obaovan alebo je obmedzovan jeho prvo a navrhne, aby sd vlastnkovi veci uloil povinnos zdra sa ne-oprvnenho zsahu. Ak sd prizn ochranu obaovanmu poda 127 OZ (prpadne v spojen s 417 ods. 2 OZ), presne vymedz vo vroku rozhodnutia, akho konania sa m vlastnk veci zdr-a, o m vykona, prpadne ak konanie m strpie. Ak aj na-priek vykonatenmu rozsudku vlastnk neprestane s neoprvnenm zsahom, me sa obaovan osoba obrti na exektora (zkon . 233/1995 Z.z. Exekun poriadok), ktor sa postar o zastupiten plnenie uloen sdnym rozhodnutm.

* Informcia obsiahnut v lnku m vlune iba veobecno-

informan povahu a nie je poskytovanm prvnych sluieb.

Ptajte sa na vetko, o vs v svislosti s prvnymi radami zaujma. JUDr. Rastislav Kasan odpovie aj na vau otzku.

Formulujte ju presne, vo 2-3 vetch. Adresujte ju na: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice,

e-mail: redakcia@pohronie.sk

Replika vekomoravskho mea z Malch Kozmloviec

Rbert Mc Foto (r)

A Hd prt rvid kor mny -szereplse alatt sikerlt seg -tennk az addig elhanyagolt15 dli jrsnak is. Tz szertbbet, mint amit a kormny -vlts ta a Fico- kormnytjaink nak megtlt.

Ivvzvdelem, amirl nemcsak beszltnk.Megindultak a csatorna- s vz -vezetk-ptsek a 2000 lakosalatti, kisebb falvakban is, 73 hul-ladkgyjt udvart s szelektvhulladkgyjt telepet ltes tet -tnk, aminek kvetkeztben tbbpnz ma rad az emberek zsebben.

Az rvzvdelem sbelvzmegelzsben 150 kzsgkapott 2 v alatt segtsget.Ltfontossg s ember leteketv fejlesztsek s javtsoktrtntek az rvz vdelmi rend-szerben a Kis-Duna, a Vg s aTisza vzgyjt terletn tallhatgtakon. Nem beszlve a po zso nyirvzvdelmi rendszer tad srl,amely akr az 1000 ves rvztlis kpes megvdeni a vrost gy,ahogy ez 2012-ben megtr tnt,amikor a fvros mellett Fels-Csallkz is ennek ksznhetenmeneklt meg az rvztl.

Krnyezetbart, olcs,knyelmes s gyors. Mita utazik a csallkzi ismtvonattal? Amita elindult a Regiojet vonatjrat Pozsony sKomrom kztt a jegyrakmegemelse nl kl, a fvrostlDunaszerda helyig megpltek akom fortos vasti peronok.

Igenis meg fog plni az R7-es dli gyorsforgal mi t.s mr ma knnyebb dlrl be-jutni a fvrosba, mert kor mny -pnzen egy svval kiszlestettka dlrl a fvrosba bevezet zs-folt 63-as utat. Ami a legfonto -sabb, visszafordthatatlanul el in d-tot tuk a "ter vezgetett" R7-es dliautplya s a D4-es pozsonyi dlikrgyr ptst. Ez az t fog js jobban fizetett munkahe lyekethozni a dlvidknek.

Kisebbsgvdelmi tmban:cskkentettk a nemzetisgifeszltsget.Bvtettk a kisebbsgek nyelv -hasz nlati jogait, jv hagy tuk a kormnyban azon kzsgek ki -bv tett listjt, ahol ktnyelvgyintz s re van joga az llam -polgrok nak. Amg kisebbsgiminiszter elnk-helyettesnk s kor -mnybiztosunk volt, sok szorosantbb tmogats jutott a civil s kul-turlis szerve zeteknek sikeresprojekt jeik megvalstsra, mintma. A teljessg ignye nlkl ennyiminden frt bele a msfl vkormny zsunkba.

s mit tettnk kt ve a parlamentben, ellenzkbl? Dolgozunk. Trvny -, s mdos tjavaslatokkal tol m csoljuk v lasz t -ink krseit. A nyugdjak meg adz -tatsa elleni trvnyjavaslat, a krhzielsbbsgi kivizsglsrt beszedett il-letkek sikeres visszaszortsa, az al-lergisok vdelme a parlagf ktelezirtsval, a kr hzi parkolkdjmente stse, az regsginyugdjasok s a fiatalonmeg z ve gyltek disz kri mi -n ci jnak eltrlse -hogy csak a sajt javas -lataimat soroljam egyenge kt v alatt.

Kollgim szintn egy sor nagyonhasznos s fontos javaslattal ltek,de a javasla tainkat a SMER tekin-tet nlkl azok trsadalmi hozad -kra egytl egyig elutastja.

Mirt ersebb Brsszel aPozsonyi hatalomnl?Mert a Eurpai Uni ltal kny -szerthetek a nemzeti kormnyoks parlamentek, hogy korrigl -jk a rombol rendszerhibkat.Ilyenek pl d ul a brokrcia slenya, a korrupci, a nem csakvak de leb nult igazsgszolgl-tats s a cini kus szocilis segszsggyi rendszer. Az Eur-pai Parlamentben tbbet tehetnks hatko nyabban dolgozhatnk.Ott ugyanis konszenzusra treked-nek s ott az aktv munknak vanrtelme s eredmnye is. S az sem mellkes, hogy aleend eurpai parlamentikpvisel a vlasztsok utnis tartsa majd vlasztival akapcsolatot s ne feledkezzenmeg rluk.

Nagy Jzsef: Mi sikerlt 2010 taa kormnyban s a parlamentben?

250 krnyezetvdelmi beruhzs 150 milli

rtkben a dlvidknek

(45)

6 POHRONIE20. mja 2014 POZVNKA * INZERCIA

(44)

MARTIN NEMKYPochdzam z Nitry, mm

34 rokov, som enat a mm dcru Lauru.

Po skonen tdia na Slo-venskej ponohospodrskej univerzite v Nitre som pra-coval na Daovom rade, ne-skr na Najvyom kontrol-nom rade Slovenskej repub-liky a momentlne psobm vpozcii prednostu na Okres-nom rade v Nitre, kde sa

okrem inho podieam na re-alizovan vldneho programu ESO o najvie prible-nie sa ttu kobanovi, napr-klad zniovanm byrokracie na radoch.

Aktvne som prispel kotvo-reniu prvho klientskeho cen-tra ttnej sprvy v Nitre, vktorom si oban vetku svo-ju agendu vybav na jednom mieste. Od roku 2013 som po-slancom Nitrianskeho samo-

sprvneho kraja. Vzhadom ktomu by som sa chcel vEu-rpskom parlamente veno-va najm regionlnej politike a zabezpeova efektvnejie a adresnejie erpanie euro-fondov voblasti regionlneho rozvoja. Zrove by som chcel veuroparlamente presadzova zniovanie nezamestnanosti mladch ud apredovetkm viac pribli Eurpsky parla-ment obanom SR.

(45)

(47)

FINAL FOUR STARCH IAKOV V PRIEVIDZI

Piatok: BK Junior Levice MBK Victoria ilina

53:66 (30:33) Body LV: Lukni 11, Danieli 7, Lacko

a Kocman po 6, Ka a Povraznk po 5, Admik 4, Jesensk 3, Gatial, Btovsk a Zigo po 2

Sobota: BK Junior Levice BC Prievidza 55:56

(21:19) Body LV: Btovsk 21, Danieli 10, Lukni 9,

pao a Kocman po 4, Jesensk 3, Admik a Lacko po 2

Nedea: BK Junior Levice IMC Slovakia Povask

Bystrica 83:74 (48:33) Body LV: Lukni 20, pao 19, Danieli 11,

Zigo 8, Admik a Btovsk po 7, Jesensk 5, Gatial, Lacko a Kocman po 2

Leviania v piatok na vod turnaja podahli hr-om iliny. Cel zpas bol vyrovnan. Pred po-slednou tvrtinou viedli tesne o 2 body, ale zve-ren as hry nezvldli a prehrali ju 6:21. V sobotajom sboji proti domcemu favorizova-nmu drustvu boli Leviania blzko k spechu. Zhruba 2 minty pred koncom viedli o 8 bodov, ale zver patril domcim. Levick hri tak prili o vazstvo aj vaka vemi zlej spenosti trest-nch hodov v zpase. V posledn hrac de sa Le-viania zomkli a zabojovali. Od zaiatku boli lep-m drustvom na palubovke a vyhrali zaslene, len o 9 bodov. Koniec koncov vak tto vhra o jedin bod nestaila na zisk cennho kovu, na-koko o porad na druhom a tvrtom mieste pri rovnosti bodov rozhodovali vzjomn zpasy. Ke-by Leviania zver sobotajieho zpasu zvldli, zrejme, by sa teili zo zisku Majstrov Slovenska aj tento tde, nakoko drviv vinu drustva tvorili ete vekovo iaci minulotdov Majstri Slovenska. Tak je vak port, a astokrt je len vemi tenk iara medzi spechom a sklamanm. Konen tvrt miesto sa vak nespechom za ve-mi dobr celoseznne ponanie Levianov urite

ned oznai, hoci chlapci na-koniec ostali bez cennho kovu.

Konen poradie: 1. BC Prievidza, 2. MBK

Victoria ilina, 3. IMC Slova-kia Povask Bystrica, 4. BK Junior Levice

MAJSTROVSTV SLOVENSKA MLADCH IAKOV V ILINE

Piatok: BK Junior Levice BK Lokomotva Sere

47:39 (28:15) Body LV: Villem 12, Lrinc 11, Lojek 8,

Chaban 5, pao 4, Blaha 3, Horniak a Cserhelyi po 2

BK Junior Levice MBK Victoria ilina 39:66 (17:37)

Body LV: Villem 15, Chaban 14, Csehrhelyi 3, Lrinc, Lepie a Lojek po 2, pao 1

Sobota: BK Junior Levice KAC Jednota Koice

52:53 (22:27) Body LV: Villem 16, pao 15, Chaban 11,

Lrinc 8, Cserhelyi 2 BK Junior Levice BC Prievidza 57:46

(28:27) Body LV: Villem 16, Chaban 11, Lojek 10,

Lrinc 6, Cserhelyi a Blaha po 4, Varga a pao po 3

Nedea: BK Junior Levice BK 04 AC LB Spisk

Nov Ves 43:55 (17:31) Body LV: Villem 12, Cserhelyi 8, Chaban 6,

Lrinc, Petrovi a Lojek po 4, pao 3, Blaha 2 Konen poradie: 1. MBK Victoria ilina, 2. BK 04 AC LB Spi-

sk Nov Ves, 3. BK Lokomotva Sere, 4. KAC Jednota Koice, 5. BK Junior Levice, 6. BC Prievidza

Leviania na vod turnaja prjemne prekvapili, ke porazili Sere, rivala zo zpadu. V druhom piatkovom zpase nestaili na favorizovanch i-linanov. V sobotu Leviania podahli najtesnejm

rozdielom hrom Koc, o ich v konenom ste stlo bronzov medaily. V druhom sobotajom zpase vak zabojovali a dokzali zvrti zdanlivo nepriazniv vvoj vo svoj prospech. V posledn de

turnaja vak nestaili na Spiiakov a ke Sere prekvapivo porazila suvernnu ilinu, tak Levia-nia obsadili napokon a konen piate miesto. Aj tu vak treba poznamena, e vinu drustva tvorili star minibasketbalisti, ktor bud ma o tde v iline urite medailov ambcie.

MAJSTROVSTV SLOVENSKA MLADCH MINIBASKETBALISTOV V IARI NAD HRONOM

Piatok: BK Junior Levice MK BK iar nad Hro-

nom 33:91 (8:50) Body LV: Dudek 15, Pinter 6, Szab 4, varal,

Szab, Klinok a Greg po 2 BK Junior Levice BKM Poprad 49:26

(31:12) Body LV: Dudek 11, Pinter 10, Greg 8,

Klinok a Bielik po 7, Mrz, Kovik a Sza-b po 2

Sobota: BK Junior Levice

BBC Galanta 21:39 (12:14)

Body LV: Dudek 6, Pinter 5, Bielik 3, Szab, Greg a Mrz po 2, Klinok 1

BK Junior Levice MBK Victoria ili-na 35:22 (21:14)

Body LV: Dudek 17, Klinok, Bielik a Szab po 4, Pinter 3, Greg 2, Mszro 1

Nedea: BK Junior Levice

Abovia 96 Koice 46:30 (24:15) Body LV: Dudek 14, Pinter 11, Kovik 6, Mrz

a Szab 4, Bielik, Greg, a Klinok po 2, Mszro 1

Konen poradie: 1. MK BK iar nad Hronom, 2. BBC Galanta,

3. BK Junior Levice, 4. MBK Victoria ilina, 5. K Abovia 96 Koice, 6. BKM Poprad

Najmlad levick basketbalisti dostali na vod najsilnejieho spera. Znan nervozita sa podpsa-la na vysokej prehre proti domcim iaranom. V druhom piatkovom zpase predviedli od vodu podstatne lep vkon a zaslene v om zvazili proti Popradu. V sobotu Leviania dokzali dlho odolva a trpi vemi dobr drustvo z Galanty, ale nakoniec na nich nestaili. Chu si vak napra-vili v zpase so ilinou, ke umnou hrou doviedli zpas do vaznho konca. V nedenom zpase tak Leviania bez ohadu na ostatn vsledky bojovali o bronz proti Koianom. Nakoniec tento zpas zvldli a prvom sa mohli tei z cennho kovu. Leviania sa na turnaji mohli spoahn na vkony Dudeka a Pintera, ktor sa prebojovali aj do All-Stars vberov, ale pochvli treba cel drustvo za kolektvny vkon.

MARTIN (Janmi) - Pretek-rov z K Atm Levice privtalo v sobotu 11. mja prekvapivo slnen a tepl poasie, o pre

Martinsk mestsk duatlon nie je vbec typick. Zrove to boli Majstrovstv SR muov a ien v print duatlone (5-20-2,5), kde sme mali jedinho zstupcu Ja-

kuba Mszrosa, ktor obsadil 10. miesto. Napriek tomu, e sa pretekov nezastnili nai najs-penej pretekri, etriaci si sily na neden Prestigio akvatlon v Bratislave, dosiahli sme zauj-mav umiestnenia. V juniorskch kategrich vyhrali Pavol Vga a Katka Bakov. Medzi dorasten-cami dominoval Peter Ziman a Kamil Macek obsadil 5. miesto. spen boli aj veterni, kde Slavo Jno obsadil 3. miesto, Mirka Jnoov 2. miesto a Jan-ka Miklov 3. miesto.

Premiru na duatlonovch tratiach absolvovali aj nae naj-mladie ndeje Karolnka Mikl-ov (3. miesto) a Miko Jno (2. miesto). Verme, e toto je zaiatok ich spenej portovej kariry.

OBLASTN MAJSTROVSTV 26. kolo Hronsk Kaany ata 3:2, Podluany Tlmae 7:2, Star Tekov Nov Tekov 5:0, Kaliniakovo Nov Dedina 0:5, aj-kov Horn Turovce 0:0, Plav Vozokany Jur nad Hronom 3:0, Pohronsk Ruskov Plovce 6:0, emberovce Vek ur 1:1 1. Vek ur 26 19 2 5 90 : 30 59 2. Podluany 26 17 4 5 82 : 34 55 3. ajkov 26 16 6 4 49 : 23 54 4. Star Tekov 26 14 5 7 67 : 31 47 5. H. Turovce 26 14 3 9 68 : 49 45 6. Hr. Kaany 26 12 4 10 64 : 62 40 7. Pl. Vozokany 26 11 3 12 53 : 54 36 8. Nov Tekov 26 11 3 12 46 : 51 36 9. emberovce 26 10 5 11 40 : 49 35 10. Nov Dedina 26 9 5 12 54 : 61 32 11. Jur n. Hr. 26 9 4 13 48 : 58 31 12. ata 26 9 3 14 58 : 71 30 13. P. Ruskov 26 9 2 15 52 : 55 29 14. Plovce 26 8 3 15 40 : 64 27 15. Tlmae 26 8 2 16 35 : 70 26 16. Kaliniakovo 26 4 0 22 24 : 114 12

II. TRIEDA 26. kolo Doln Pial Lok 1:1, Mtne Ludany Horn Semerovce 2:1, arovce ahy 2:1, Hronsk Kosihy Hronovce 3:0, Rybnk Vykovce nad Ipom 3:2, Vek Turovce Ke 3:0 kont. (hostia nepricestovali), Bory Demandice 5:2, Pukanec Mal Kozm-lovce 4:3 1. ahy 26 22 3 1 143 : 27 69 2. Lok 26 19 5 2 85 : 24 62 3. V. Turovce 26 19 2 5 81 : 40 59 4. Pukanec 26 13 6 7 66 : 40 45 5. arovce 26 12 4 10 60 : 56 40 6. Bory 26 12 2 12 64 : 58 38 7. Vykov. n. Ip. 26 9 7 10 51 : 51 34 8. Mtne Ludany 26 10 3 13 49 : 80 33 9. M. Kozmlov. 26 9 3 14 45 : 72 30 10. Doln Pial 26 7 8 11 25 : 27 29 11. Ke 26 8 5 13 55 : 83 29 12. Rybnk 26 8 4 14 57 : 70 28 13. Hr. Kosihy 26 8 3 15 33 : 54 27 14. Hronovce 26 6 5 15 29 : 60 23 15. Demandice 26 7 2 17 37 : 102 23 16. H. Semerov. 26 5 6 15 41 : 77 21

III. TRIEDA 18. kolo Ipesk any Farn 4:1, Tup Pas-tovce 1:6, Mal Ludince Btovce 4:0, Hokovce Mla 0:4, Bea Lontov 3:1, Vek Kozmlovce Ipesk Sokolec 6:1

1. Btovce 18 13 2 3 67 : 25 41 2. V. Kozmlov. 18 12 2 4 59 : 19 38 3. Ipesk any 18 11 3 4 40 : 17 36 4. Lontov 18 10 5 3 45 : 25 35 5. Bea 18 9 2 7 38 : 26 29 6. Mla 18 7 2 9 27 : 43 23 7. Farn 18 6 3 9 34 : 52 21 8. Ip. Sokolec 18 5 5 8 27 : 34 20 9. Tup 18 6 2 10 26 : 48 20 10. Mal Ludince 18 5 4 9 39 : 44 19 11. Hokovce 18 4 3 11 18 : 45 15 12. Pastovce 18 2 3 13 24 : 66 9

BRATISLAVA (DF) - Prv ronk Prestigio Akvatlon Bratislava 2014 sa "topil" v chladnom poas na bratislavskej Kuchajde. Bol vlastne generlkou na City Triatlon Eurpskeho pohra 2014.

Absoltnym vazom sa stal J. Pavlk asom 26:20 a S. Valov - obaja z B. Bystrice. Pretekri K Atm sa na Kuchajde v chladnej vode neutopili, ba v 4 kategrich zvazili! Tradine juniori Miklo-v s Fazekaom, ku ktorm sa v novej sezne pravidelne pridva i

dorastenec Verbovsk. Cel 43-lenn pelotn, vrtane pretekrov vet-kch vekovch skupn, doviedol Tade Faze-ka do ciea v ase 16:10 (500 m plvanie a 2,5 km beh). Zaujmav vsledok medzi vetern-kami dosiahla Mirka Jnoov, ke zdolala vetky svoje konkurent-ky. Pre alch boli preteky sksenosou na nezaplatenie. Bratislavsk akvatlon sa stal vtanou generlkou na Eurpsky pohr muov i ien, ke sa teme i na premirov tart naej Ivany Ku-riakovej v novej triat-lonovej sezne 2014.

ELIEZOVCE (=LV=) - V sobotu 17. mja sa ukonila sa miniligistov 21. kolom. Sikenica porazila drustvo Chryzant-my 17:7. Rozhodoval Jozef Tth. Tmto vysokm vazstvom si zabezpeila aj prv miesto v lige strelcov, ktor zskal Csaba Andruska s potom 83 nastrieanch glov pred R. lom zo Satanetu s 81 glmi a R. Karkm z GH Garden, ktor dal 41 glov. Satanet porazil GH Garden 15:5 a odsunul ho na kone-n 5. miesto. FC ROMA zvazil nad Zloou Trk 5:0 a s 39 bodmi obsadil 4. miesto. Telekom porazil Veternov 1:8 a obsadil 2. miesto so 42 bodmi. Tret Satanet dosiahol 41 bo-dov a vsietil spolu 204 glov a dostal 119. Vazn tm Sikenice dostal najmenej glov 98 a dal najviac 216. Stal sa aj va-zom miniligy. Blahoel im aj redakcia, ktor sledovala cel sa.

ELIEZOVCE (=LV=) V sobotu 17. mja usporiadal strelec-k klub Magnum na strelnici v eliezovciach sa vo vekokalib-rovej a malokalibrovej pitoli, nstrel plus 30 rn. Vo dvoch dis-ciplnach sa zastnilo 45 strelcov, o bolo pre rozhodcovsk tm nron, lebo poasie bolo nestle s vdatnmi daovmi prehn-kami. Vo vekokalibrovej pitoli bol najlep Milan Vkony zo e-liezoviec s nstrelom 286 bodov z 300 monch. Druh skonil Norbert Gajdo zo trova s nstrelom 285 bodov a tret skonil Ladislav Svanczr z Lontova s nstrelom 284 bodov.

V malokalibrovej disciplne zvazil Ladislav Svanczr (na snm-ke v strede) s nstrelom 294 bodov z 300 monch. Druh bol Patrik Vkony zo eliezoviec s nstrelom 291 bodov pred svojim otcom Milanom Vkonym, ktor dosiahol 290 bodov. K spechu blahoel a redakcia POHRONIA.

Streleck klub MAGNUM zrove pozva na eliezovskho srnca. Bude sa striea z malikalibrovej puky na 50 metrov. Ter: redukovan srnec, poloha v stoji s pevnou palicou, 3 x 10 rn. Kategria: Mui a Seniori.

Mlad mini bronzov

FINAL FOUR STARCH IAKOV V PRIEVIDZI

Piatok: BK Junior Levice MBK Victoria ilina

53:66 (30:33) Body LV: Lukni 11, Danieli 7, Lacko

a Kocman po 6, Ka a Povraznk po 5, Admik 4, Jesensk 3, Gatial, Btovsk a Zigo po 2

Sobota: BK Junior Levice BC Prievidza 55:56

(21:19) Body LV: Btovsk 21, Danieli 10, Lukni 9,

pao a Kocman po 4, Jesensk 3, Admik a Lacko po 2

Nedea: BK Junior Levice IMC Slovakia Povask

Bystrica 83:74 (48:33) Body LV: Lukni 20, pao 19, Danieli 11,

Zigo 8, Admik a Btovsk po 7, Jesensk 5, Gatial, Lacko a Kocman po 2

Leviania v piatok na vod turnaja podahli hr-om iliny. Cel zpas bol vyrovnan. Pred po-slednou tvrtinou viedli tesne o 2 body, ale zve-ren as hry nezvldli a prehrali ju 6:21. V sobotajom sboji proti domcemu favorizova-nmu drustvu boli Leviania blzko k spechu. Zhruba 2 minty pred koncom viedli o 8 bodov, ale zver patril domcim. Levick hri tak prili o vazstvo aj vaka vemi zlej spenosti trest-nch hodov v zpase. V posledn hrac de sa Le-viania zomkli a zabojovali. Od zaiatku boli lep-m drustvom na palubovke a vyhrali zaslene, len o 9 bodov. Koniec koncov vak tto vhra o jedin bod nestaila na zisk cennho kovu, na-koko o porad na druhom a tvrtom mieste pri rovnosti bodov rozhodovali vzjomn zpasy. Ke-by Leviania zver sobotajieho zpasu zvldli, zrejme, by sa teili zo zisku Majstrov Slovenska aj tento tde, nakoko drviv vinu drustva tvorili ete vekovo iaci minulotdov Majstri Slovenska. Tak je vak port, a astokrt je len vemi tenk iara medzi spechom a sklamanm. Konen tvrt miesto sa vak nespechom za ve-mi dobr celoseznne ponanie Levianov urite

ned oznai, hoci chlapci na-koniec ostali bez cennho kovu.

Konen poradie: 1. BC Prievidza, 2. MBK

Victoria ilina, 3. IMC Slova-kia Povask Bystrica, 4. BK Junior Levice

MAJSTROVSTV SLOVENSKA MLADCH IAKOV V ILINE

Piatok: BK Junior Levice BK Lokomotva Sere

47:39 (28:15) Body LV: Villem 12, Lrinc 11, Lojek 8,

Chaban 5, pao 4, Blaha 3, Horniak a Cserhelyi po 2

BK Junior Levice MBK Victoria ilina 39:66 (17:37)

Body LV: Villem 15, Chaban 14, Csehrhelyi 3, Lrinc, Lepie a Lojek po 2, pao 1

Sobota: BK Junior Levice KAC Jednota Koice

52:53 (22:27) Body LV: Villem 16, pao 15, Chaban 11,

Lrinc 8, Cserhelyi 2 BK Junior Levice BC Prievidza 57:46

(28:27) Body LV: Villem 16, Chaban 11, Lojek 10,

Lrinc 6, Cserhelyi a Blaha po 4, Varga a pao po 3

Nedea: BK Junior Levice BK 04 AC LB Spisk

Nov Ves 43:55 (17:31) Body LV: Villem 12, Cserhelyi 8, Chaban 6,

Lrinc, Petrovi a Lojek po 4, pao 3, Blaha 2 Konen poradie: 1. MBK Victoria ilina, 2. BK 04 AC LB Spi-

sk Nov Ves, 3. BK Lokomotva Sere, 4. KAC Jednota Koice, 5. BK Junior Levice, 6. BC Prievidza

Leviania na vod turnaja prjemne prekvapili, ke porazili Sere, rivala zo zpadu. V druhom piatkovom zpase nestaili na favorizovanch i-linanov. V sobotu Leviania podahli najtesnejm

rozdielom hrom Koc, o ich v konenom ste stlo bronzov medaily. V druhom sobotajom zpase vak zabojovali a dokzali zvrti zdanlivo nepriazniv vvoj vo svoj prospech. V posledn de

turnaja vak nestaili na Spiiakov a ke Sere prekvapivo porazila suvernnu ilinu, tak Levia-nia obsadili napokon a konen piate miesto. Aj tu vak treba poznamena, e vinu drustva tvorili star minibasketbalisti, ktor bud ma o tde v iline urite medailov ambcie.

MAJSTROVSTV SLOVENSKA MLADCH MINIBASKETBALISTOV V IARI NAD HRONOM

Piatok: BK Junior Levice MK BK iar nad Hro-

nom 33:91 (8:50) Body LV: Dudek 15, Pinter 6, Szab 4, varal,

Szab, Klinok a Greg po 2 BK Junior Levice BKM Poprad 49:26

(31:12) Body LV: Dudek 11, Pinter 10, Greg 8,

Klinok a Bielik po 7, Mrz, Kovik a Sza-b po 2

Sobota: BK Junior Levice

BBC Galanta 21:39 (12:14)

Body LV: Dudek 6, Pinter 5, Bielik 3, Szab, Greg a Mrz po 2, Klinok 1

BK Junior Levice MBK Victoria ili-na 35:22 (21:14)

Body LV: Dudek 17, Klinok, Bielik a Szab po 4, Pinter 3, Greg 2, Mszro 1

Nedea: BK Junior Levice

Abovia 96 Koice 46:30 (24:15) Body LV: Dudek 14, Pinter 11, Kovik 6, Mrz

a Szab 4, Bielik, Greg, a Klinok po 2, Mszro 1

Konen poradie: 1. MK BK iar nad Hronom, 2. BBC Galanta,

3. BK Junior Levice, 4. MBK Victoria ilina, 5. K Abovia 96 Koice, 6. BKM Poprad

Najmlad levick basketbalisti dostali na vod najsilnejieho spera. Znan nervozita sa podpsa-la na vysokej prehre proti domcim iaranom. V druhom piatkovom zpase predviedli od vodu podstatne lep vkon a zaslene v om zvazili proti Popradu. V sobotu Leviania dokzali dlho odolva a trpi vemi dobr drustvo z Galanty, ale nakoniec na nich nestaili. Chu si vak napra-vili v zpase so ilinou, ke umnou hrou doviedli zpas do vaznho konca. V nedenom zpase tak Leviania bez ohadu na ostatn vsledky bojovali o bronz proti Koianom. Nakoniec tento zpas zvldli a prvom sa mohli tei z cennho kovu. Leviania sa na turnaji mohli spoahn na vkony Dudeka a Pintera, ktor sa prebojovali aj do All-Stars vberov, ale pochvli treba cel drustvo za kolektvny vkon.

MARTIN (Janmi) - Pretek-rov z K Atm Levice privtalo v sobotu 11. mja prekvapivo slnen a tepl poasie, o pre

Martinsk mestsk duatlon nie je vbec typick. Zrove to boli Majstrovstv SR muov a ien v print duatlone (5-20-2,5), kde sme mali jedinho zstupcu Ja-

kuba Mszrosa, ktor obsadil 10. miesto. Napriek tomu, e sa pretekov nezastnili nai najs-penej pretekri, etriaci si sily na neden Prestigio akvatlon v Bratislave, dosiahli sme zauj-mav umiestnenia. V juniorskch kategrich vyhrali Pavol Vga a Katka Bakov. Medzi dorasten-cami dominoval Peter Ziman a Kamil Macek obsadil 5. miesto. spen boli aj veterni, kde Slavo Jno obsadil 3. miesto, Mirka Jnoov 2. miesto a Jan-ka Miklov 3. miesto.

Premiru na duatlonovch tratiach absolvovali aj nae naj-mladie ndeje Karolnka Mikl-ov (3. miesto) a Miko Jno (2. miesto). Verme, e toto je zaiatok ich spenej portovej kariry.

OBLASTN MAJSTROVSTV 26. kolo Hronsk Kaany ata 3:2, Podluany Tlmae 7:2, Star Tekov Nov Tekov 5:0, Kaliniakovo Nov Dedina 0:5, aj-kov Horn Turovce 0:0, Plav Vozokany Jur nad Hronom 3:0, Pohronsk Ruskov Plovce 6:0, emberovce Vek ur 1:1 1. Vek ur 26 19 2 5 90 : 30 59 2. Podluany 26 17 4 5 82 : 34 55 3. ajkov 26 16 6 4 49 : 23 54 4. Star Tekov 26 14 5 7 67 : 31 47 5. H. Turovce 26 14 3 9 68 : 49 45 6. Hr. Kaany 26 12 4 10 64 : 62 40 7. Pl. Vozokany 26 11 3 12 53 : 54 36 8. Nov Tekov 26 11 3 12 46 : 51 36 9. emberovce 26 10 5 11 40 : 49 35 10. Nov Dedina 26 9 5 12 54 : 61 32 11. Jur n. Hr. 26 9 4 13 48 : 58 31 12. ata 26 9 3 14 58 : 71 30 13. P. Ruskov 26 9 2 15 52 : 55 29 14. Plovce 26 8 3 15 40 : 64 27 15. Tlmae 26 8 2 16 35 : 70 26 16. Kaliniakovo 26 4 0 22 24 : 114 12

II. TRIEDA 26. kolo Doln Pial Lok 1:1, Mtne Ludany Horn Semerovce 2:1, arovce ahy 2:1, Hronsk Kosihy Hronovce 3:0, Rybnk Vykovce nad Ipom 3:2, Vek Turovce Ke 3:0 kont. (hostia nepricestovali), Bory Demandice 5:2, Pukanec Mal Kozm-lovce 4:3 1. ahy 26 22 3 1 143 : 27 69 2. Lok 26 19 5 2 85 : 24 62 3. V. Turovce 26 19 2 5 81 : 40 59 4. Pukanec 26 13 6 7 66 : 40 45 5. arovce 26 12 4 10 60 : 56 40 6. Bory 26 12 2 12 64 : 58 38 7. Vykov. n. Ip. 26 9 7 10 51 : 51 34 8. Mtne Ludany 26 10 3 13 49 : 80 33 9. M. Kozmlov. 26 9 3 14 45 : 72 30 10. Doln Pial 26 7 8 11 25 : 27 29 11. Ke 26 8 5 13 55 : 83 29 12. Rybnk 26 8 4 14 57 : 70 28 13. Hr. Kosihy 26 8 3 15 33 : 54 27 14. Hronovce 26 6 5 15 29 : 60 23 15. Demandice 26 7 2 17 37 : 102 23 16. H. Semerov. 26 5 6 15 41 : 77 21

III. TRIEDA 18. kolo Ipesk any Farn 4:1, Tup Pas-tovce 1:6, Mal Ludince Btovce 4:0, Hokovce Mla 0:4, Bea Lontov 3:1, Vek Kozmlovce Ipesk Sokolec 6:1

1. Btovce 18 13 2 3 67 : 25 41 2. V. Kozmlov. 18 12 2 4 59 : 19 38 3. Ipesk any 18 11 3 4 40 : 17 36 4. Lontov 18 10 5 3 45 : 25 35 5. Bea 18 9 2 7 38 : 26 29 6. Mla 18 7 2 9 27 : 43 23 7. Farn 18 6 3 9 34 : 52 21 8. Ip. Sokolec 18 5 5 8 27 : 34 20 9. Tup 18 6 2 10 26 : 48 20 10. Mal Ludince 18 5 4 9 39 : 44 19 11. Hokovce 18 4 3 11 18 : 45 15 12. Pastovce 18 2 3 13 24 : 66 9

BRATISLAVA (DF) - Prv ronk Prestigio Akvatlon Bratislava 2014 sa "topil" v chladnom poas na bratislavskej Kuchajde. Bol vlastne generlkou na City Triatlon Eurpskeho pohra 2014.

Absoltnym vazom sa stal J. Pavlk asom 26:20 a S. Valov - obaja z B. Bystrice. Pretekri K Atm sa na Kuchajde v chladnej vode neutopili, ba v 4 kategrich zvazili! Tradine juniori Miklo-v s Fazekaom, ku ktorm sa v novej sezne pravidelne pridva i

dorastenec Verbovsk. Cel 43-lenn pelotn, vrtane pretekrov vet-kch vekovch skupn, doviedol Tade Faze-ka do ciea v ase 16:10 (500 m plvanie a 2,5 km beh). Zaujmav vsledok medzi vetern-kami dosiahla Mirka Jnoov, ke zdolala vetky svoje konkurent-ky. Pre alch boli preteky sksenosou na nezaplatenie. Bratislavsk akvatlon sa stal vtanou generlkou na Eurpsky pohr muov i ien, ke sa teme i na premirov tart naej Ivany Ku-riakovej v novej triat-lonovej sezne 2014.

ELIEZOVCE (=LV=) - V sobotu 17. mja sa ukonila sa miniligistov 21. kolom. Sikenica porazila drustvo Chryzant-my 17:7. Rozhodoval Jozef Tth. Tmto vysokm vazstvom si zabezpeila aj prv miesto v lige strelcov, ktor zskal Csaba Andruska s potom 83 nastrieanch glov pred R. lom zo Satanetu s 81 glmi a R. Karkm z GH Garden, ktor dal 41 glov. Satanet porazil GH Garden 15:5 a odsunul ho na kone-n 5. miesto. FC ROMA zvazil nad Zloou Trk 5:0 a s 39 bodmi obsadil 4. miesto. Telekom porazil Veternov 1:8 a obsadil 2. miesto so 42 bodmi. Tret Satanet dosiahol 41 bo-dov a vsietil spolu 204 glov a dostal 119. Vazn tm Sikenice dostal najmenej glov 98 a dal najviac 216. Stal sa aj va-zom miniligy. Blahoel im aj redakcia, ktor sledovala cel sa.

ELIEZOVCE (=LV=) V sobotu 17. mja usporiadal strelec-k klub Magnum na strelnici v eliezovciach sa vo vekokalib-rovej a malokalibrovej pitoli, nstrel plus 30 rn. Vo dvoch dis-ciplnach sa zastnilo 45 strelcov, o bolo pre rozhodcovsk tm nron, lebo poasie bolo nestle s vdatnmi daovmi prehn-kami. Vo vekokalibrovej pitoli bol najlep Milan Vkony zo e-liezoviec s nstrelom 286 bodov z 300 monch. Druh skonil Norbert Gajdo zo trova s nstrelom 285 bodov a tret skonil Ladislav Svanczr z Lontova s nstrelom 284 bodov.

V malokalibrovej disciplne zvazil Ladislav Svanczr (na snm-ke v strede) s nstrelom 294 bodov z 300 monch. Druh bol Patrik Vkony zo eliezoviec s nstrelom 291 bodov pred svojim otcom Milanom Vkonym, ktor dosiahol 290 bodov. K spechu blahoel a redakcia POHRONIA.

Streleck klub MAGNUM zrove pozva na eliezovskho srnca. Bude sa striea z malikalibrovej puky na 50 metrov. Ter: redukovan srnec, poloha v stoji s pevnou palicou, 3 x 10 rn. Kategria: Mui a Seniori.

Mlad mini bronzov

BTOVCE (Miroslav ur-ek) - Vsobotu 17. mja zor-ganizoval Dobrovon hasi-sk zbor Btovce na priehrade Lipovina tret ronk Hasi-skej sae dvojc.

Sa je zloen zo sied-mych discipln, ktor simulu-j innosti, sktormi sa hasii stretvaj pri relnych zsa-hoch. Vetky lohy plnili pre-tekri vystrojen ochrannmi prostriedkami hasia - prilba, opasok, rukavice a dchac prstroj.

Bolo to poriadne preverenie fyzickej kondcie ashry, ve vynesenie 40-kilogramovej bandasky na korunu hrdze, tlaenie vozidla, i prenanie figurny na nosidlch d za-bra. Organiztorov asaia-cich neodradilo ani dadiv poasie. Na tart sa postavilo o 5 dvojc viac ako minul

rok, celkovo 18. Vazmi sa stali hasii zNovej Bane - Vla-dimr Debnr a Peter Hudec srekordnm asom 4:54.

Pre divkov boli pripraven aj sprievodn akcia ako sa-e pre deti, zraz a prehliadka

hasiskch trambusov, i vstava vtvarnch prc det na tmu prca hasiov.

Aj napriek nepriazni po-asia to bola vemi vydaren akcia a organiztori u teraz pripravuj al ronk.

SPRIEVODN PROGRAM BOL BOHAT

Napriek tomu, e mlad Slo-vci s ikovn a vzdelanej ne kedykovek doteraz, mnoh nevidia ich budcnos vemi ruovo. Preto som sa poas poslednch piatich rokov ako najmladia slovensk europo-slankya venovala najm zlep-eniu podmienok pre mladch ud voblasti vzdelvania ako aj spojeniu vuby s praxou. Nie je iadnym tajomstvom, e od absolventov kl sa vyaduje

niekokoron prax aaby mali zamestnanie, s ochotn pri-ja hocijak prcu aj snzkym platom.

Mlad Slovci vtom vak nie s sami. Vaka tomu, e sme sasou Eurpskej nie, m-eme sa oprie o vchodisk, ktor nm nia ponka. Mys-lm tm program European Youth Guarantee (Zruka pre mladch) aERASMUS+.

Som rada, e oba programy

existuj. Aj vaka mjmu nie-kokoronmu siliu v Eurp-skom parlamente m mlad genercia viu ancu. Zru-ka pre mladch mono nie je u ns ete dostatone znma. Jedn sa o komplex opatren, ktorch cieom je zabezpei, aby kadmu mladmu love-ku do 25 rokov bolo ponk-nut doasn pracovn miesto, rekvalifikcia alebo prax, a to najneskr do tyroch mesiacov

od ukonenia koly alebo po-tom, o stratil prcu.

By vzdelan, ovlda cudzie jazyky ama psobiv ivotopis je dnes jednoducho in. Stle viac sa stretvam s mladmi umi, ktor chc tudova nie-len doma, ale aj vzahrani. Za poslednch pr rokov tak uro-bilo viac ako 13 000 tudentov zo Slovenska a vaka novmu programu Erasmus+, bude ich poet alej narasta.

Vybojova 40% navenie financi na tento program ne-bolo jednoduch. Tem sa vak z toho, e na vmenn tudijn pobyty me s ovea viac naich tudentov. Verm, e vaka prijatm zlepeniam sa odstrni doplcanie rodiov, ktor bolo nevyhnutn, ak sa tudent ocitol v krajine s vy-ou ivotnou rovou. Suma, ktor dnes dostane sa prisp-sob krajine, do ktorej ide. Pe-

niaze tak bud prerozdeovan spravodlivejie.

Som presveden, e me-me mladm uom op vr-ti chu pracova a vytvori im lepie podmienky na tdium azamestnanie. Aj ke vzaiat-koch pravdepodobne nebude-me mc hovori oprci snov, musme spoji nae sily, aby kad mlad lovek rno vst-val s vedomm, e m prcu aprvo na slun ivot.

Nae podmienky na to, aby sme sa rozhodli i, chceme i a pracova na Slovensku alebo za jeho hranicami, sa po vstupe do Eurpskej nie vrazne zlepili. Som rada, e po mnostve stretnut, ktor som absolvovala po celej naej krajine, mem poveda, e sa stle viac ctime by nielen Slo-vkmi, ale aj Eurpanmi.

Aj ke som do Eurpskeho parlamentu vstupovala po-merne mlad, mala som jasn predstavu otom, o je potreb-n zmeni. Chcela som by hlasom mladch vEurpe, aby nemali pocit, e ich priority s na okraji zujmu. Vinu svojho silia som teda sstre-dila na mldencku politiku a podporu vzdelvania. Po piatich rokoch mem kon-tatova, e ciele, ktor som si stanovila, sa mi podarilo napl-ni. Bola som jednou ztvorcov

novho programu Erasmus+, vaka ktormu bude mc viac ud, aj zo Slovenska, vyuva vyie granty vo forme napr-klad tudentskch vmennch pobytov vzahrani. Podieala som sa aj na zaveden Mlde-nckej garancie, ktorej cieom je podpora zamestnvania ab-solventov amladch ud. Vy-vinula som maximlne silie na podporu zrunost a od-bornho vzdelvania, pretoe prve odborn vzdelvanie je krokom klepiemu uplatneniu sa tudentov na trhu prce.

Uvedomujem si vak, e stle je o zlepova. Aj v na-sledujcich rokoch ns a-kaj pre vzdelvanie dleit tmy. Najviac rezonova bude konen rieenie uznvania kvalifikci medzi lenskmi krajinami, aby nai obania neboli pri snahe zamestna sa v zahrani v budcnosti

konfrontovan stm, e nie je povolanie ako povolanie atitul ako titul. Dleitou tmou bu-de aj uznvanie neformlneho vzdelvania.

Okrem toho, e by som rada nadviazala na prcu v oblasti vzdelvania a mldenckej politiky, mm ambciu pra-cova aj vo Vbore pre pono-hospodrstvo. Dlhoron spo-luprca s ponohospodrmi a potravinrmi ma presved-ila, e Slovensko potrebuje vtomto vbore zstupcu, kto-r sa bude zaobera ich potre-bami a problmami. Chcem pracova na tom, aby sa nespo-chybovalo, e nai farmri maj o ponknu, ato nielen doma, ale aj v zahrani. Slo-vensk republika sa zarauje medzi lensk krajiny s naj-vymi bezpenostnmi tan-dardmi. By vak zo Slovenska nesta, nai vrobcovia mu-

sia by na rovni kohokovek z E. A rada kontatujem, e vsledky kontrol hovoria, e s neraz lep. Nasledujce obdo-bie nebude pre naich hospo-drov jednoduch. Som vak presveden, e vaka svojmu zstupcovi priamo vo Vbo-re pre ponohospodrstvo, sa snm popasuj ahie.

Som najmladou slovenskou europoslankyou, no som z-rove aj lovek, ktor m chu pracova a ambciu smerova veci klepiemu. Mm za sebou spechy v oblasti vzdelvania i podpory zamestnvania mladch ud a som presved-en, e mm Slovensku iEu-rpe aj naalej o ponknu. S pred nami alie vzvy, ktor som odhodlan spe-ne naplni, ak mi vyjadrte vnadchdzajcich vobch do Eurpskeho parlamentu svoju podporu.

LEPIA BUDCNOS PRE MLADCH: VAKA E BUD MA LEPIE ANCE

AJ PO DESIATICH ROKOCH NM NIA M STLE O PONKNU

8 POHRONIE20. mja 2014 PUBLICISTIKA * INZERCIA

Svt sestra Ana, sluobnica Pna, dva vm ancu vivote pre rieenie vetkch problmov. Je poehnan od Boha abola poslan, aby robila dobro

na Zemi, aaby prinala pokoj do vho domu.Sestra Ana bola nedvno privolan do Svtej zeme,

aby vyrieila vemi ak problm