Veniec vaky kpamtnej tabuli na povstaleckej chate uhraka poloila podpred-sednka NR SR R. Zmajkoviov. Za ou zava podpredseda Smeru SD aposla-nec NR SR D. aplovi, poslanci NR SR T. Glenda aM. Halz, za nimi poslanec NR SR J. Valock, za nm minister prce, socilnych vec arodiny J. Richter. (op)

DEVIANY - UHRA-KA (Oga Prekopov) Stov-ky ud zcelho reginu mie-rili v sobotu 30. augusta po-poludn do lesnho priesto-ru vkatastri Deviian, aby na partiznskej lke s dominan-tou povstaleckej chaty uhra-ky spomnali na udalosti spred sedemdesiatich rokov. Na naj-vie revolun vystpenie nroda vjeho modernch de-jinch Slovensk nrodn povstanie. Okresn organiz-cia strany SMER socilna

demokracia vLeviciach spolu so Slovenskm zvzom proti-faistickch bojovnkov, obca-mi ajkov, Nov Dedina, Pod-luany, Pukanec, Vek Koz-mlovce, Mal Kozmlovce, mestami Levice, Tlmae, Les-mi SR a Mladmi socilnymi demokratmi sa pri prleitosti 70. vroia SNP vrtili kpra-meom slobody a na pamt-nom mieste povstaleckch bo-jov, pri chate uhraka, pri-pravili pietnu spomienku.

(11)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu

za bezkonkurenn cenytel: 0903422924

e-mail:redakcia@levickatelevizia.skwww.levickatelevizia.sk

facebook.com/levickatelevizia.sk

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty. Ronk LXIX cena 0,46slo 31 2. septembra 2014

SUSEDIA SI POMHAJ - 3. STRANA

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(61)

(71)

ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

Viacna str. 3

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

PIETNA SLVNOS NA UHRAKE, PAMTNOM MIESTE BOJOV SNP

(17)

Prbeh o sebavedom a odvahe nroda

(pokraovanie na 3. strane)

(50)

LEVICE (tefan Rchela) - Pri prlei-tosti 70. vroia Slovenskho nrodnho povstania zorganizovali Oblastn v-bor Slovenskho zvzu protifaistickch bojovnkov v Leviciach v spoluprci s Okresnm radom v Leviciach, Mestskm radom v Leviciach a 13. mechanizovanm prporom pietny akt kladenia vencov.

K Pamtnku hrdinov na Nmest hrdinov poloili vence poslanec NR SR Milan Halz, predstavitelia ttnej sprvy a samosprvy, politickch strn a 13. mechanizovanho prpora v Leviciach. Oproti ostatnm vro-iam sa na tomto slvnostnom akte zastni-lo aj viacero obanov mesta.

Aj tto spomienkov slvnos ozdobilo vystpenie spevokolu Domovina. Po bsni v podan Mrie Kurecovej sa prtomnm prihovorili predseda ObV SZPB Jn Hamar: "Vekos nroda charakterizuj jeho iny. Odhodlanie postavi sa voi tyranii, na stranu udskosti, slobody, demokracie a pravdy. A prve tto vekos prejavil n nrod v SNP," zdraznil. Ako alej uviedol, uru-jcim initeom vzniku SNP bola nespokoj-nos prevanej asti obyvatestva Slovenska s klrofaistickou vldou, jej politikou, za-tiahnutm Slovenska do vojny a v neposled-nom rade porka nemeckch vojsk pod Moskvou, pri Stalingrade, pri Kursku a pri-blenie sa ervenej armdy k naim hrani-ciam, povedal na vod J. Hamar. V prho-vore vyzdvihol vznam vzniku Slovenskej nrodnej rady, v ktorej mali zastpenie so-cilni demokrati, komunisti, demokrati, ale aj predstavitelia obianskeho odboja. Pripo-menul tie, e do SNP sa aktvne zapojilo 80 tisc ud, z toho 10 tisc prslunkov inch nrodov, vrtane Nemcov.

V zvere upozornil na aktivizciu udc-kych pohrobkov a neofaistickch sl, ktor sa neustle snaia o znevaovanie SNP, a na potrebu boja proti tmto prejavom.

Bume hrd na SNP a zachovajme mu to miesto v dejinch Slovenska, ktor mu pr-vom patr. es a slva tm, ktor so zbra-ou v ruke bojovali v SNP.

Ven a nehynca pamiatka na tch hrdi-nov, ktor poloili na oltr vlasti to najcennej-ie -svoje ivoty! ukonil prhovor predseda OV SZPB. Slvnostn zhromadenie ukoni-la piese Tich noc, tmav noc, krsna je v podan Vanesky Kohulkovej a po nej slo-vensk ttna hymna.

Jedinm priamym astnkom SNP na pietnom akte bol 89-ron Jn Krut z Tlm. Ostatnm niekokm ijcim to u nedovolil ich zdravotn stav.

Jn Krut sa zapojil do Povstania ako 19-ron, ke vstpil do partiznskej brigdy Viliama ingora v Sklabini. Z levickej slv-nosti odchdzal Jn Krut do Banskej Bystri-ce, kde prevzal z rk ministra obrany Martina Glva vyznamenanie.

LEVICE (tefan Rchela) - Jedle zemnho spolku Slovensk-ho ervenho kra (zS SK) sa v stredu 27. septembra stala mies-tom odberu tekutiny najvzcnejej. Konal sa druh ronk Memorilu Soniky Sldeekovej. Na vzvu pracovnkov zS sem prili daro-va krv dobr, ochotn udia. Odber vykonvali pracovnci Nrodnej transfznej sluby z Nitry. Takouto formou spomnali a vzdali hold vnimonmu loveku, svojej bvalej kolegyni Soni Sldeekovej, ktor zomrela vo veku 35 rokov. Svoj krtky ivot zasvtila prci s umi, prvej pomoci a najm darcovstvu krvi. Soa pracovala naj-skr na zS SK v Leviciach, potom na stred SK v Bratislave.

Tento rok malo podujatie aj al humnny rozmer a vemi kon-krtny cie. Darovan krv ila pre onkologicky chor dievatko Ve-roniku Pisrov. Bez ohadu na krvn skupinu darcov bude mnostvo krvi, ktor odober, darovan Veronike, samozrejme jej krvnej skupi-ny.

Odber krvi prebiehal plynule, neboli hluch miesta. Ako POHRONIE informovala Monika Pavlaiov z zS SK, na

odber prilo 44 darcov krvi, z ktorch darova mohlo 36. Mnoh z nich Soniku osobne poznali, a takto si na u zaspomna-

li a uctili si jej pamiatku. Vetkm darcom zo srdca akujeme, doda-la Monika Pavlaiov.

Predstavitelia OV SZPB v Leviciach. Foto (r)

Najmladiu generciu zastupovali lenovia Mestskho parlamentu mldee a ich patrni poslanci MsZ Martina Gaparov a Jn Medovarsk.

Jedin priamy astnk SNP Jn Krut s lenkami ObV SZPB Rozliou Hjko-vou a Antniou urovskou.

TEFAN PALAKA LEVICE - lenovia levickho literrneho klubu (LK) Dha, si za

miesto svojho augustovho stretnutia vybrali vrch Vpnik. Poas krsneho slnenho popoludnia v piatok 22. augusta si takto pripo-menuli smutn 46. vroie obsadenia eskoslovenska okupanmi armdami piatich lenskch ttov bvalej Varavskej zmluvy. No najm absolvovali vstup na toto obnoven pamtn miesto obyvate-ov Levc ako zaujmav prechdzku letnou prrodou, ktor potom vyuili na ndhern vhad z pamtnka po irokom okol mesta, ale aj na posedenie pri ukkach vlastnej literrnej tvorby, spestrenej piesami a gitarou lena klubu, Jaroslava Burjaniva.

Po nvrate z Vpnika na miesto vodnho stret-nutia v Leviciach, na chalupu lena klubu tefana Pchovskho na Mudroovej ulici, litertov u akalo oberstvenie v podobe chutnch rybch pecialt, ktor nm pripravil. Tu v prjemnom prostred pokraovalo klubov literrne stretnu-tie, spestren op spevom a hrou na gitaru Jaro-slavom Burjanivom, do veernch hodn. Hlavnou tmou boli najm klubov aktivity v jesennch mesiacoch tohto roka, z ktorch najbliia bude prezentcia tvorby lenov LK Dha, na 1. ronku literrneho festivalu SLOVOMfest v Banskej Bys-trici, v doch 3. 4. oktbra. Hostiteovi augustovho klubovho stretnutia te-fanovi Pchovskmu primne akuj zastnen lenovia literrneho klubu: Jaroslav Burjaniv s manelkou, Juraj Cintula, udmila Kellnerov, Jozef Kottra, Anna Medzihradsk, Eva Szilvov a autor prspevku tefan Palaka.

Pri odbere Gabriela Bielikov z Levc. Na vzvu zS SK odo-vzdala krv druh raz. Ich firma spolupracuje s zS SK a teraz malo podujatie aj konkrtny cie pomoc Veronike.

Darova krv prili aj zo pecilnej kynologickej zchrannej sluby z Nroviec. Foto (r)

Nechbal preventista Peter Polk z Okresnho riaditestva Poli-cajnho zboru v Leviciach, ktor asto spolupracuje s zS SK. Vavo dobrovonka SK Mria Kurecov.

LEVICE (Miroslav Kot) - Od zaiatku roka do 27. augusta Okresn dopravn inpektort PZ eviduje na cestch Levickho okresu 121 dopravnch nehd, o dve viac ako v porovnatenom obdob minulho roka. Pri es-desiatich tyroch nehodch boli zaznamenan nsledky na zdrav zastnench osb (-10). Pri nehodch dolo k usmrteniu tyroch osb (0), k akmu zraneniu jedenstich osb (-8) a pdesiatosem osb bolo ahko zranench (-21). Trins doprav-nch nehd bolo zavinench pod

vplyvom alkoholu (-3). V utorok 26. augusta o pod-

veer sa na Ludanskej ul. v Leviciach stala dopravn neho-da s nsledkami na zdrav. ty-ridsaesron chodkya nhle vola na cestu v ase, ke sa tam pohybovalo vozidlo Audi. Vodi aj napriek prudkmu brzdeniu nedokzal zrke zabrni. Pri nehode sa chodkya ahko zrani-la. Na vozidle bola koda odhad-nut na 200 . Poitie alkoholic-kch npojov u vodia ani u chodkyne nebolo zisten.

DEVIANY, DRENICE, BTOVCE, PUKANEC (te-fan Rchela) - Prve skonen przdniny znamenali pre rodiov aj starosti, o sdemi, ako ich za-mestna a uchrni pred nstra-hami, ktorch dnes na ne ha ve-a. Pre rodiov zo tyroch obc B-tovskej kotliny bol jednou zmo-nost denn letn tbor. Pre deti sa tde niesol vznamen neza-budnutench zitkov a mno-stva uitonch informci.

Letn tbor nadvzuje na spen projekt Susedia, ktor spojil vrokoch 2008 a2009 obce Btovskej kotliny. Ten tohtoron poas letnch przdnin spojil de-ti zDeviian, Btoviec, Pukanca aDrenc, povedal pre POHRO-NIE vedci tbora Igor Gapar. Kee tto iniciatva mala u aj v minulom roku vemi pozitv-ny ohlas medzi demi aj rodimi, tento rok sa pridala tvrt obec, Drenice.

Tbor sa konal od 28. jla do 1. augusta. Spolu 76 det a9 vedcich strvilo v tchto ty-roch obciach aktvnych p dn dobrodrunm a poznvacm programom. Vtvorivch discipl-nach zbierali body, atak si zme-rali sily vo vedomostnch sa-iach. Letn tbor deom priblil

aj histriu, tradcie a zaujma-vosti reginu. Finanne ho pod-porili vetky zastnen orga-nizcie prostrednctvom svojich obci. Organiztori tbora boli: Obec Deviany, Obec Drenice, Zkladn kola aObec Btovce, Ternna socilna prca Pukanec aObec Pukanec.

Ak bol konkrtny program jednotlivch dn v tbore? Deti boli rozdelen do smich skupn mieanch vekovo aj potom. Skupina mala svojho vedce-ho a netradin nzov. Kad obec si pripravila pre deti zauj-mav program: nun, zbavn a turistick. Do jednotlivch ob-c viezol deti aich vedcich spo-lon autobus zObecnho radu

Pukanec. Tborov de sa za-nal vdy od 8:30 hodiny akonil o15:15 hodiny.

Tento rok sme tbor zana-li v Devianoch nstupom pred Olympijskou vlajkou, starostka Monika Slikov pripravila pre deti olympijsk de, informoval Igor Gapar. Olympijsk hry mali 7 discipln: volejbal, tafeta, hod grantom, beh, hod na basket-balov k, hod do tera, skok do diaky. Poobede si deti zahrali fut-bal, volejbal a vymali logo do alch ronkov tbora Susedia.

Na druh de sa deti spolone zastnili turistickej vychdzky Horianskou dolinou. Apo nen-ronej vychdzke sa mohli tei na kpanie na kpalisku Margi-

ta- Ilona. Na kpalisku ns pre-kvapil d, ale deom to vbec nevadilo, poznamenal I. Gapar.Na konci da vedci skupn dali deom kvz tkajci sa Nunho chodnka Horianska dolina.

Poznva obec Puknec aokolie bolo cieom celodennho poduja-tia pod nzvom ,,De na Agri. Danka Kalinov aVeronika Dr-bikov, vedce z Pukanca, deti zaviedli k symbolickmu pamt-nku na mieste, kde zahynuli dva-ja piloti havarovanho vojensk-ho lietadla. Poas vychdzky ma-li deti monos vidie ,,pukansk zlato. Na jednom mieste vlese ro-bila skupinka geolgov prieskum kvality zlata. Po nvrate do obce sa uskutonil nun kvz, obsa-

hujci otzky oPukanci. Na z-ver tborovho da si deti po-chutnali na dobrej zmrzline.

Dreniciach sa malch tbor-nkov ujal starosta Slavomr Ba-l. Program, ktor organiztori pripravili, bol nunho charak-teru, scieom naui deti, aby si vedeli poradi v akch situci-ch a pomc svojm kamar-tom, rodiom alebo okolo okolo idcim. Na podujatie boli pozva-n dobrovonci zzemnho spol-ku Slovenskho ervenho kra vLeviciach, prsluncj Hasisk-ho a zchrannho zboru a Poli-cajnho zboru. Besedy spraktic-kmi ukkami boli pre deti ve-km prnosom. Program dopal dobrovonk, ktor pripravil n-un besedu o vtctve a lesnej zveri. Program v Btovciach sa

niesol v duchu turisticko-nu-nom. Zabezpeovali ho Igor Ga-par skolegyou Gabrielou Agr-dyovou. Deti spolu so svojimi ve-dcimi vystpili na Borovicu, po trase plnovanho nun-ho chodnka. Cieom vychdzky bol irok vhad na cel kotlinu a pohad zhora na vetky obce, zktorch sa deti tbora zastni-li. Deti aj vedci videli apozn-vali ztohto vnimonho miesta svoje aj susedn dedinky. Sas-ou vychdzky boli nun sta-novitia, kde deti urovali turis-tick znaky, topografiu, rastliny, dreviny, slovensk mest ahlav-n mest Eurpskej nie. Tbo-rov program vyvrcholil vyhod-notenm. Kad astnk si od-niesol pamtn list so spolonou fotografiou.

Podujatie otvoril okresn predseda strany SMER soci-lna demokracia v Leviciach Milan Halz, poslanec NR SR. Na dstojnej slvnosti priv-tal podpredsednku NR SR Rentu Zmajkoviov, minis-tra prce, socilnych vec aro-diny Jna Richtera, lena Zbo-ru poradcov predsedu vldy SR Martina Murnskeho, poslan-ca NR SR a podpredsedu stra-ny SMER- socilna demokra-cia Duana aplovia, poslan-

cov NR SR Zoltna Dania, Ti-bora Glendu, Marina Kryho aJozefa Valockho. Na pietnom akte sa zastnil aj podpredse-da Nitrianskeho samosprvne-ho kraja Juraj Horvth, pred-nosta Okresnho radu vLevi-ciach Jn Jan, riadite radu prce, socilnych vec arodiny v Leviciach Alexander Bak, primtor Levc tefan Mik, predseda Regionlneho zdru-enia miest a obc Tekova u-bomr Lrincz, starostovia ob-c, predseda Oblastnho vbo-

ru SZPB vLeviciach Jn Hamar a al hostia. Milan Halz na spomienkovej slvnosti privtal aj podpredsednku Okresnej organizcie strany SMER so- cilna demokracia Du uria-nov a prezidenta spolonosti Bukza holding, a.s, Jna u-riana. U tradine sa spomien-ky na uhrake zastnila aj bval europoslankya Katar-na Nevealov.

Po poloen vencov kpamt-nej tabuli attnej hymne vpo-dan spevokolu DOMOVINA vystpila s hlavnm prejavom podpredsednka NR SR Re-nta Zmajkoviov. Slovensk

nrodn povstanie bolo jednou z mla udalost, kedy sa pod-statn as slovenskho nroda odhodlala postavi voi omusi, o bolo amorlne aneprirodze-n. Povstanie nebolo len otvo-renm prejavom proti faizmu anacizmu, ale aj vystpenm za demokraciu aslobodu pre vet-kch obanov bez rozdielu n-rodnost i socilneho pvo-du, povedala podpredsedn-ka NR SR. Zdraznila, e SNP bolo najvznamnejm revo-lunm vystpenm Slovkov vdoterajej histrii. Vysoko vy-zdvihla fakt, e okres Levice sa do povstaleckch bojov aktv-ne zapjal. Vchate na uhra-ke sdlila poas SNP partizn-ska skupina SITNO, ktor hr-dinsky previezla na letisko Tri duby siedmich zachrnench americkch letcov. Podotkla, e vznamn akov boje sa odohrali pri oslobodzovan Le-vc, ke sovietskym jednotkm poskytli pomoc aj mnoh ob-ania mesta. Udalosti spojen so Slovenskm nrodnm po-vstanm s predovetkm pr-behom oodvahe asebavedom Slovkov. Preto musme odkaz SNP pripomna najm mla-dm genercim. Mali by sme ich vies k zdravmu vlaste-nectvu, mravnosti a cte, aby nm na Slovensku rstla zdra-v aspen genercia mladch ud, uzavrela vystpenie pod-predsednka NR SR Renta Zmajkoviov.

Minister Jn Richter vytvoril nad kovmi udalosami spre-

vdzajcimi dejiny slovenskho nroda pomyseln most spja-jci revolun mylienky ainy zias merusmych cez udalosti 1. svetovej vojny a po nrodn odboj proti faizmu, ktor do-zrel do Slovenskho nrodnho povstania. Zdraznil, e je vemi dleit, aby sa povstaleck od-

kaz zachoval vo svojej skutonej podobe aj potom, ke u medzi nami nebud priami astnci SNP. Vyzdvihol vznam tvorby pokrokovch litertov Ladislava Mina aLaca Novomeskho.

len Zboru poradcov pred-sedu vldy SR Martin Murn-sky rozvjal mylienku o tom, o vetko sa mohlo sta, a ak otrasy by zaili nae dejiny, ke-by nebolo SNP. Keby sa nrod nevzoprel aneukzal svoju od-

vahu. Preto treba poveda, e SNP, to s aj tie dejiny, ktor sa nikdy nestali, uviedol M. Mu-rnsky. Nevyhnutnos odkazu SNP pre dneok zdraznil vpr-hovore predseda Oblastnho vboru SZPB Jn Hamar.

Poas oficilnej asti spo-mienkovej slvnosti, kto-

r uzavreli hymnick piesne spevokolu Domovina, sa nad uhrakou uskutonil prelet historickch lietadiel z 2. sve-tovej vojny. Svoje umenie uk-zali vsadkri a astnci oslv mohli vidie aj ukky bojov.

Spolu so skupinou Driak, ktor otvorila neoficilnu as oslv, sa na uhraku nasaho-val aj d. Po krtkom preru-en obben kapela svoje vy-stpenie dokonila.

3POHRONIE PUBLICISTIKA

PIETNA SLVNOS NA UHRAKE, PAMTNOM MIESTE BOJOV SNP

Prbeh o sebavedom a odvahe nroda

2. septembra 2014

Na uhrake, na pamtnom mieste povstaleckch bojov, sa stretli stovky ud. Foto: (op)

Vpravo podpredseda Smeru - SD a poslanec NR SR D. aplovi, va-vo poslanec NR SR M. Kry. Za nimi podpredsednka Okresnej or-ganizcie strany SMER - SD D. urianov a prezident Bukzy hol-ding, a s., J. urian. Foto: (op)

Veniec k pamtnej tabuli poloil aj podpredseda Nitrianskeho samo-sprvneho kraja Juraj Horvth. Foto: (op)

(dokonenie z1. strany)

DENN TBOR SUSEDIA SPOJIL DETI TYROCH OBC

Uitone preit tde przdnin

Toto vroie SNP prevam vemi emotvne, pretoe sa ma tto problematika, tto as naich nrodnch dejn, aj osobne dotka. Mem pove-da, e 10. septembra 1944, na letisku Tri duby, padol aj otcov brat. Sme rodina, ktor bo-la sPovstanm zviazan apo-

vstaleckmi bojmi aj poznae-n. Preto je celkom prirodze-n, e som bol vychovvan vtakomto duchu actu kSNP sa snam odovzdva svojim deom aj vnukom. no, je to u ma aj osobn zleitos, ale som vemi rd, e nielen t, ktorch sa to nejako dotklo,

ale vbec udia na Slovensku - aoslavy vBanskej Bystrici to v piatok 29. augusta dokzali - povauj tieto pietne pripo-mienky za jednu zposlednch prleitost poakova ete i-jcim astnkom SNP a po-sun povstaleck odkaz alej.

(op)

Minister prce, socilnych vec a rodiny Jn Richter pre POHRONIE:

VAKA BOJOVNKOM SNP

astnci tbora nad Vodnou ndrou Lipovina. Foto: Archv I. G.

V Devianoch deti zaujali ukky zsahu hasiov. Foto: Archv I. G.

LEVICE (tefan Rchela) - V rmci chystanej revitalizcie histo-rickej asti Parku M. R. tefnika - Schoellerovho parku sa uvauje s vybudovanm na mieste bvalho jazierka. Pokia as obanov privtala alie detsk ihrisko, vina tch, o si ete pamtaj star park, vyjadrila nespokojnos, lebo tm by park poda nich plne stratil pvodn charakter. A ten by sa mal poda nich zachova. Preto s za obnovenie jazierka.

V starom parku dsledkom amortizcie zaniklo jazierko, pvodn detsk ihrisko, verejn osvetlenie, je sasti nefunkn, zanikol chov pvov, labut, srniek. Jazierko v parku je u minimlne 15 rokov ne-funkn, priestor altnku a jazierka sa najm cez vkendy vyuval na innosti nezluiten s funkciou parku (povanie omamnch ltok - drogy, alkohol), o vyvolvalo permanentn pokodzovanie laviiek, smetnch ndob, altnku.

V jni a septembri 2011 bol s podporou nadcie Pontis realizova-n projekt revitalizcie starho, Schoellerovho, parku. V rmci neho bol park vyisten, bol osaden nov prvok detskho ihriska s n-zvom "Pv" s informanou tabuou a bola osaden informan tabu-a o histrii parku a o bvalom Schoellerovom katieli.

Poda vyjadrenia Eva rgeovej, vedcej oddelenia ivotnho pro-stredia a komunlnych vec Mestskho radu do asu komplexnej odbornej revitalizcie historickej asti Parku M. R. tefnika (Schoellerovho parku) sa mesto rozhodlo eliminova vandalizmus finanne nenronm spsobom - pritiahnutm ud do tohto priestoru vytvorenm oddychovej funkcie najm pre deti, ale aj pre in vekov kategrie.

Zrove mesto zaradilo revitalizciu parku do svojho investinho plnu. T by mala pozostva z realizcie verejnho a parkovho osvetlenia, chodnkov, mobiliru, drobnej architektry, zvlah, vsad-by, podsadby a alch funkci schvlench v projektovej dokumen-tcii.

Revitalizcia parku je poda rgeovej dlhodob proces - spraco-vanie projektu (vber spracovatea poda zkona o verejnom obstar-van, spracovanie tdie, koncepcie nvrhu prpadne vo variantoch,

prerokovanie nvrhu s odbornou a irokou verejnosou), vydanie stavebnho povolenia, vber dodvatea poda zkona o verejnom obstarvan a nsledne samotn realizcia. Podmienkou revitalizcie je vylenenie finannch prostriedkov v rozpote mesta na tento el.

Prprava revitalizcia parku vrtane zmeru s jazierkom sa vak nevykonvala nijako tajne. V priestore jazierka bola v roku 2007

spracovan tdia det-skho ihriska s nzvom Vodn raj, o ktorom bola verejnos informovan. Vtedy neboli vhrady proti zmene funkcie scht-ralho jazierka, k realiz-cii vak nedolo z finan-nch dvodov. V sas-nosti nebol roben verejn prieskum na zmenu funk-cie bvalho jazierka. Ani poslanci pvodne nevy-jadrili nmietky proti projektu revitalizcie. A preo mesto navrhovalo pieskovisko, a nie obnove-nie jazierka? Poda vyjadrenia oddele-nia ivotnho prostredia a komunlnych vec realiz-cia vyistenia jazierka, opravy opornch mrov, osadenie laviiek a dreve-nch prvkov, dovoz pie-sku bude st mesto 13

380,- . Nklady na vstavbu novho jazierka aj s potrebnm technic-km zariadenm by sa pohybovali vysoko nad 100 tisc (rozpotov nklady sa daj uri len na zklade projektu stavby) a alie nemal finann prostriedky by boli potrebn na prevdzku novho jazierka. Pri revitalizcii historickej asti parku bude snaha dosiahnu popri naplnen vetkch potrebnch a poadovanch oddychovch a rela-xanch funkci pre vetky vekov kategrie obyvateov aj zrealizo-va ekonomicky najvhodnejie rieenie s prihliadnutm na prevdz-kov nklady,

Problematika rieenia starho parku nie je zaraden do najbliieho rokovania MsZ, ale revitalizcia parku je zaraden ako investin akcia do rozpotu mesta na rok 2015. Rozpoet bud schvaova poslanci na zasadnut MsZ v novembri.

TEFAN RCHELA Toto je Jlia z Ponohospodrskeho drustva Kozrovce, naj-

krajia krava prvoteka (prvstka), ampinka plemena Slovensk strakat a najkrajie zviera na Nrodnej vstave hospodrskych zvierat v Nitre.

Zaala to Lady Diana. Nie princova Charlesova, ale Milanova Szabova, zootechnikova, z Ponohospodrskeho drustva Kozrov-ce. V roku 1999 prerazila na sai krsavc na nitrianskom Agro-komplexe. Nie, nebola to sa Miss, ani sa o tekovsk krovn vna. Bola to sa o slovensk krovn mlieka.

Diana mala aj nasledovnky, krsavice z Levickho okresu. Nielen z jej kozrovskho drustva, ale aj z alch drustiev v okrese. Je ich toko, e vetky ani men nemaj, len sla. Len tie najlepie si drustevnci pomenovali. Teraz trnia Dianine vnuky Malina, Julka a Soa. Genetika nepust.

Malina je najkrajia kravika po 2. a alej laktcii a feanda s najkrajm ceckami. Soa, t je z PD Btovce, je najkrajia jalo-vika. Naim kontatova, e najkrajie kravy s z Kozroviec, najkrajie jalovice s z Btoviec.

Dmy a pni, tie maj cec-ky! Snbi sa u nich krsa s itkovosou. A to nie je ast jav. Cez 30 litrkov mlieka, dobrukho, plnotunho, daj za de ako ni. Vye 5 % tuku, vye 3 % bielkovn. Tak v obchode nekpite. A sa loveku slinky zbiehaj. Tak krava si zasli, aby ju zoo-technik Milan Szabo kad rno potapkal po zadku, aby sa s ou pomojkal, aby jej oetrovate Fero urovi poepkal do uka vrel vyzna-nia.

Zaslene sa dostali, krsa-vice mangalice do najsledo-vanejch televzi, na titulky seriznych novn a asopisov. Vimli ste si, ako vedia pzo-va pred fotografom i kame-ramanom? Vyctia, e s fote-n, tak vystavuj na obdiv svoje prednosti aj zadnosti. S to vek hereky. Tak krava nie je hlpa. Nadvka Ty krava! me by niekedy urkou tej tvornohej.

Ak si ale myslte, e toto je oslavn fejtn len na kravy, mlite sa. Toto je oslavn fejtn na zootechnikov. Na Szaba z Kozroviec, Ing. Cibiru z Hronoviec, Ing. Svetka z Btoviec, Adama z Hron-skch Kaian a alch nemenovanch. Chlapci, voli ste do hist-rie ako kladn postavy ranho kapitalizmu. Jeho pionierske asy sa niesli aj v znamen velijakch zbojstiev, medzi inmi aj hromadn-ho vybjania celch std dojnc, hlava-nehlava. Pochopili ste, a vai predsedovia drustiev s vami, hodnotu krv. Ve udov md-ros hovor, a udov mdros m na rozdiel od politickch trann vdy pravdu, e ete aj tak obyajn kravsk lajno m cenu zlata. no, len kravsk lajno me vrti pde jej pvodn rodnos. Verte tomu, lebo tento fejtn pe pdoznalec.

Ke budete kupova v supermarkete mlieko, t nabielo zafarben vodu, i mliene vrobky, na ktorch nenjdete meno vrobcu, spo-mete si na prvovrobcov, na tch chlapcov zootechnikov, na oet-rovateov, na krsavice dojiky, aj na tie tvornoh krsavice.

Oni dostan za liter mlieka s piatimi percentami tuku 35 centov! A za prjmy z predaja musia da krave to, o potrebuje. Lebo Krava doj pyskom, hovor alia udov mdros.

Aj ke nov vskumy bud tvrdi, e mlieko je zdraviu kodliv, aj ke reklamy a s nimi vetky lekrske komory bud tvrdi, e zdrav je len odtunen mlieko a odtunen mliene vrobky, ne-verte im. Iba mlieny tuk viae vitamny.

alia udov mdros hovor, e pre mladch je mlieko liekom. A e pre starch je vno mliekom. udov mdrosti, na rozdiel od politikov a lekrov, neklam.

Honosn Schoellerov katie dal v roku 1879 v neobaroko-vom slohu postavi Ladislav Leidenfrost ako sdlo majitea panstva. V roku 1900 katie vyhorel a pri rekontrukcii k nemu poda projektu architekta Rudolfa Czibulku pristavili alie poschodie. Ladn prepojenie stavby s jej prostredm zdrazuj popnav rastliny plhajce sa po stench. Scho-ellerov katie stl na mieste dnenho kvetinovho zhonu v mestskom parku.

V Schoellerovom katieli poas druhej svetovej vojny krt-ky as sdlilo velitestvo nemeckch sl okupujcich mesto. Katie pri prechode frontu v decembri 1944 pokodil tok ruskho bombardra, avak spsoben kody neboli tak rozsiahle, aby zabrnili navrteniu katiea do pvodnho stavu. Po vojne vak ndza obyvateov mesta dohnala k ne-astnmu a krajnmu rieeniu: pre veobecn nedostatok stavebnho materilu na obnovu zniench domov zaali udia bra murivo z katiea, o navdy speatilo jeho osud. Bola to pre mesto obrovsk koda. Podobne skonili aj sak-rlne objekty na Kalvrii. Majetok rodiny Schoellerovcov skonfikovali krtko po skonen druhej svetovej vojny.

Impozantn zovajok katiea zvrazoval krsny park pln vzcnych drevn a rastln (mnoh z nich v parku rast dodnes), medzi ktor-mi vynikali ihlinany a paprade. Na hladinch jazierok a kanlov plvali lekn a v istej vode ili ryby a vzcne ivochy (mloky a in). Park projektovan vdskym zhradnm architektom Carlom Gustafom Swenssonom hril ivotom, vone tu pobehovali pvy, stla tu voli-ra s exotickmi vtkmi a vbeh s lesnou zverou. V parku, o ktor sa vzorne staral zhradnk, sa nachdzal aj tenisov kurt. aro prostredia dotvrala fontna, presnejie umel gejzr. Ponad jazierka sa klenuli ozdobn dreven mosty. Do arelu sa vchdzalo cez vek, majstrov-sky kovan brnu, ktor po roku 1948 demontovali a pouili ako vstupn brnu do amfitetra, kde je dodnes.

Foto: archv Csabu Tolnaia

Takto jazierko si star ete pamtaj.

Tu stl Schoellerov katie. Foto (r)

Na snmke zava: Jlia, oetrovate Frantiek urovi, hlavn zootechnik Milan Szabo a predseda PD Kozrovce Peter Repisk

JOZEF PACALA STAR TEKOV - Dvadsiateho smeho augusta 1944 osla-

voval s kamartmi narodeniny a na druh de, 29. augusta, sa prihlsil do SNP. 1. leteck pluk Slovenskej armdy v Piea-noch bol v predveer vypuknutia Slovenskho nrodnho pov-stania pred 70 rokmi nemeckou armdou paralyzovan. as lietadiel z pieanskho letiska staila odletie do Poska, ostatn prslunci pluku sa presunuli na povstaleck letisko Tri Duby. Zostvajce lietadl na Letisku v Pieanoch zostali bez pohonnch ltok. Na letisku Tri duby boli k dispozcii iba dru-horad lietadl, 4 dvojplonky B-534, niekoko pozorovacch lietadiel 328 a dve sthaky Messerschmidt B 109.

Pieansk letisko

Pieany mali leteck tradciu, u 17. 8. 1912 tu pristla

vzducholo, ako v prvom slovenskom meste v Raksko-Uhorsku. Letisko bolo zaloen eskoslovenskou armdou ako vojensk letisko v roku 1926. V roku 1927 sem bol z Nitry preloen leteck pluk, ktor niesol estn nzov Leteck pluk 3 - generla letca M. R. tefnika", neskorie premeno-van na 1. leteck pluk. Na tefnikovu poes sa tu v rokoch 1934 1936 konali aj leteck dni.

Marek Nmeth padol v Ztur

Tristo prslunkov pieanskho pluku a medzi nimi aj te-

kovsk rodk Marek Nmeth sa zapojilo do Slovenskho n-rodnho povstania. Vojaci preli na po-vstaleck letisko Tri duby iba s niekok-mi lietadlami. Iba tri tdne...

Marek bojoval spolu s Frantikom Kola-jom a slobodnkom Pavlom Adamcom. Pri bojoch v okol Martina vetci traja zahynuli. Velite ich roty bol nadporuk Hlusaek a velite seku bol kapitn Ivan Haluzick ich

velite aj na pieanskom letisku. Rodk zo Starho Tekova zahynul tri tdne od vypuknutia Povstania v katastri obce Zturie pri Priekope v okrese Martin. Obania Zturia vet-kch troch pochovali v zhrade miestneho katiea. V rokoch 1974 - 75 boli ich tel prenesen na Partiznsky cintorn v Priekope pri Martine.

Poda oznmenia zo 7. 8. 2014 z Ms Martin, citujem: Ven pn Pacala, na zklade Vaej iadosti Vm ozna-

mujeme nasledovn: V zznamoch matriky sme nali mrtie - Marko Nmet, zomrel 17. 9. 1944, miesto mrtia sa pe Z-turie. Padol v boji, povolanie vojak, bval Star Tekov 282.

...Ale hadali sme alej a nali sme, e 17. 9. 1944 zomrel aj Frantiek Koaj, tie miesto mrtia Zturie, povolanie vojak a padol v boji za povstania proti Nemcom. Take tto dvaja boli pravdepodobne v tom lietadle, pretoe maj rovnak dtum mrtia. Tret Pavol Adamec zomrel 12. 9. 1944 Zturie, ie 5 dn pred nimi. To je vetko, o sa nm podarilo zisti. Pekn de praje

Ing. ubica Turanov, Mesto Martin - Mestsk rad Bratovi nho vojaka Marka, u nebohmu Frantikovi, sa

podarilo vyptra, e svedkom ich mrtia bol Anton Gertl, Dobro . 525, pota ierny Balog.

Otec bol cez zimu rybrom a v lete drennikom Rodina vojaka Mareka strelca na lietadle, bola chudobn. Otec Fran-

tiek bol ndennkom, vodohospodrskym robotnkom dre-nnikom, ale osvojil si aj rybrenie na Hrone a na jeho ra-mench, tie aj na Pereci, Tekovskej kompe.

V rodine preili tyri deti, traja chlapci a jedno dieva. Syn Marek, u ako 17 ron, od 26. 7. 1940 pracoval v lome Alpi-ne Montan A.G. Hermann Gring v Eisenerzi v Nemeckej ri. Marek, neskor astnk SNP, bol portov typ. Ako mlde-nec rd boxoval a hrval futbal za tekovsk mustvo. Vynikal obratnosou a vekou silou. Bol znmy aj tm, e pri vskoku sa chytil za horn r na brnke a vyvihnutm si sadol ob-kromo na futbalov brnku. To bol vkon, ktor druh ne-zvldli. .Markova fyzick sila bola obdivuhodn. Bol vbor-nm futbalistom a znme boli jeho delovky, ako je uveden v publikcii 50 rokov futbalu v Starom Tekove. Pre jeho odva-hu, ale i dobrosrdenos a kamartsku povahu, zskal si medzi tekovskou mldeou obdiv a ctu.

Otec Marka Nmetha, Frantiek, obdivoval hrske schop-nosti svojho syna. Zapjal sa aj do ivota okolo futbalu. Prv futbalov siete do brnok vlastnorune uplietol v roku 1934 rybr Frantiek Nmeth, ktor si sm plietol aj rybrske siete.

Na jese v roku 1943 bol Marek povolan ako vojak zklad-nej sluby k 1. Leteckmu pluku armdy Slovenskej republiky na letisko do Piean. Jeho vojensk sluba na letisku v Pie-anoch sa skonila vyhlsenm SNP 29. augusta 1944. Marek sa do Povstania prihlsil. Jeho bojov cesta sa skonila v ka-tastri obce Zturie pri Martine. 17. septembra uplynulo od tej doby u 70 rokov.

Cintorn hrdinov SNP v Priekope

V Priekope na Vekej Strni sa nachdza Cintorn hrdinov

SNP, Partiznsky cintorn. Na tomto pietnom mieste boli p-vodne pochovan len padl vojaci a partizni, ktor boli v ka-tastrlnom zem Priekopy. Aj napriek tomu, e prevoz pad-lch povstalcov bol zakzan, u v oktbri a novembri 1944 z

Priekopy do rznych dedn Turca, ale aj do okolia Zvolena, si prbuzn tajne odviezli 25-30 padlch v SNP. Odvali si ich na vozoch, i na tendroch lokomotv. Jednm z takto priveze-nch bolo aj telo tekovskho rodka Jozefa Jamricha, astn-ka SNP, ktorho rodina dala privies domov a je pochovan na tekovskom cintorne.

Najprv bolo na tomto cintorne pochovanch 127 vojakov a partiznov. Stalo sa tak presne 24. jna 1945.Toto miesto je pamtnm nielen cintornom, ale aj jednm z miest najtvrdch bojsk povstalcov v Dolnoturianskej kotline. Obrana bola pevn a drala sa od 5. septembra do 18.-19. septembra 1944. Posledn bojovnci z tch miest ustupovali pred presilou do martinskch Strn. Postupne bolo na tento cintorn sstrede-nch 719 astnkov SNP.

Povstalci z nho reginu

boli astnkmi bojov v Turci

Po vypuknut SNP a obsaden Turca povstalcami bolo pre hitlerovsk Nemecko ivotne dleit obsadi eleznin tra a cestu vedcu zo iliny cez Vrtky a Priekopu alej na v-chod. U od rna 31. 8 1944, bolo pou kanondu z priesto-rov Strenianskej tiesavy. Cez Priekopu prechdzali povsta-leck vojensk jednotky smerom na Vrtky a obania pomha-li kopa obrann zseky proti tankom. Robili sa prpravy na podmnovanie mostkov pod Horkou, a cestnho mosta nad Turcom. V obci Priekopa sa zhromaovali ustupujce jednot-ky ilinskej posdky. Nemci sa po prelomen obrany pod Strenom prebojovali a do Vrtok a snaili sa postupova na Martin.

tvrtho septembra 1944 bol vydan rozkaz na evakuciu civilnch obyvateov z Priekopy. Star obyvatelia odmietli opusti svoje domovy, a tak boli svedkami toho, ako Nemci netostne odstreovali ud utekajcich z Vrtok do Martina. Priekopa sa stala frontovm psmom a dostala sa do silnej guometnej paby. Poas intenzvnych bojov Nemci vyrabova-li a podplili doln koniec dediny. Ohe sa rchlo rozril a zachvtil cel doln as obce vchodne od rieky Jordan. Bojovalo sa o kad dom. Boje si vyiadali vek materilne straty a hlavne straty na udskch ivotoch. Spolu bolo vyp-lench 77 domov, 67 stodl, 52 matal. Po skonen bojov zostalo v dedine 125 mtvych. Povstalci boli zatlaen do oko-litch hr, kde vytvorili partiznske skupiny, ktor sa faistic-km vojskm nikdy nepodarilo plne zlikvidova. Priekopa bola spolu s Martinom osloboden 11. aprla 1945 jednotkami 1. eskoslovenskho armdneho zboru, rumunskmi a soviet-skymi vojskami.

N vojak Marek sa do Povstania prihlsil. Jeho bojov ces-ta sa skonila pri obrane prstupov do dolia Turca v katastri obce Zturie pri Martine. 17. septembra uplynie od tej doby u 70 rokov. Jeho meno je okrem pamtnka na cintorne hrdi-nov Slovenskho nrodnho povstania uveden aj na pamtn-ku obet vojen v rodnej obci.

Marko Nmeth, ako mnoho astnkov Povstania zo sloven-skch dedn, sa nedoil vazstva, to prilo po jeho smrti. Ale ako astnk SNP sa aktvne zapojil do bojov a prispel cenou najvyou pri obrane svojej vlasti.

Synovec povstaleckho vojaka Marka Nmetha, tie Marek, navtvil 20. jla 2014 povstaleck cintorn pri Martine a na pamtnku ukazuje na meno svojho strka. Fotografoval ho jeho syn Marek Nmeth ml.

Lietadlo E-39 z vzbroje predmnchovskej armdy. Tieto stroje vydrali v stave vzdunch zbran a do konca vojny.

Marek Nmeth zo Starho Tekova (28. 8. 1923 17.9.1944), prslunk 1. leteckho pluku Slovenskej armdy.

JOZEF PACALA STAR TEKOV - Dvadsiateho smeho augusta 1944 osla-

voval s kamartmi narodeniny a na druh de, 29. augusta, sa prihlsil do SNP. 1. leteck pluk Slovenskej armdy v Piea-noch bol v predveer vypuknutia Slovenskho nrodnho pov-stania pred 70 rokmi nemeckou armdou paralyzovan. as lietadiel z pieanskho letiska staila odletie do Poska, ostatn prslunci pluku sa presunuli na povstaleck letisko Tri Duby. Zostvajce lietadl na Letisku v Pieanoch zostali bez pohonnch ltok. Na letisku Tri duby boli k dispozcii iba dru-horad lietadl, 4 dvojplonky B-534, niekoko pozorovacch lietadiel 328 a dve sthaky Messerschmidt B 109.

Pieansk letisko

Pieany mali leteck tradciu, u 17. 8. 1912 tu pristla

vzducholo, ako v prvom slovenskom meste v Raksko-Uhorsku. Letisko bolo zaloen eskoslovenskou armdou ako vojensk letisko v roku 1926. V roku 1927 sem bol z Nitry preloen leteck pluk, ktor niesol estn nzov Leteck pluk 3 - generla letca M. R. tefnika", neskorie premeno-van na 1. leteck pluk. Na tefnikovu poes sa tu v rokoch 1934 1936 konali aj leteck dni.

Marek Nmeth padol v Ztur

Tristo prslunkov pieanskho pluku a medzi nimi aj te-

kovsk rodk Marek Nmeth sa zapojilo do Slovenskho n-rodnho povstania. Vojaci preli na po-vstaleck letisko Tri duby iba s niekok-mi lietadlami. Iba tri tdne...

Marek bojoval spolu s Frantikom Kola-jom a slobodnkom Pavlom Adamcom. Pri bojoch v okol Martina vetci traja zahynuli. Velite ich roty bol nadporuk Hlusaek a velite seku bol kapitn Ivan Haluzick ich

velite aj na pieanskom letisku. Rodk zo Starho Tekova zahynul tri tdne od vypuknutia Povstania v katastri obce Zturie pri Priekope v okrese Martin. Obania Zturia vet-kch troch pochovali v zhrade miestneho katiea. V rokoch 1974 - 75 boli ich tel prenesen na Partiznsky cintorn v Priekope pri Martine.

Poda oznmenia zo 7. 8. 2014 z Ms Martin, citujem: Ven pn Pacala, na zklade Vaej iadosti Vm ozna-

mujeme nasledovn: V zznamoch matriky sme nali mrtie - Marko Nmet, zomrel 17. 9. 1944, miesto mrtia sa pe Z-turie. Padol v boji, povolanie vojak, bval Star Tekov 282.

...Ale hadali sme alej a nali sme, e 17. 9. 1944 zomrel aj Frantiek Koaj, tie miesto mrtia Zturie, povolanie vojak a padol v boji za povstania proti Nemcom. Take tto dvaja boli pravdepodobne v tom lietadle, pretoe maj rovnak dtum mrtia. Tret Pavol Adamec zomrel 12. 9. 1944 Zturie, ie 5 dn pred nimi. To je vetko, o sa nm podarilo zisti. Pekn de praje

Ing. ubica Turanov, Mesto Martin - Mestsk rad Bratovi nho vojaka Marka, u nebohmu Frantikovi, sa

podarilo vyptra, e svedkom ich mrtia bol Anton Gertl, Dobro . 525, pota ierny Balog.

Otec bol cez zimu rybrom a v lete drennikom Rodina vojaka Mareka strelca na lietadle, bola chudobn. Otec Fran-

tiek bol ndennkom, vodohospodrskym robotnkom dre-nnikom, ale osvojil si aj rybrenie na Hrone a na jeho ra-mench, tie aj na Pereci, Tekovskej kompe.

V rodine preili tyri deti, traja chlapci a jedno dieva. Syn Marek, u ako 17 ron, od 26. 7. 1940 pracoval v lome Alpi-ne Montan A.G. Hermann Gring v Eisenerzi v Nemeckej ri. Marek, neskor astnk SNP, bol portov typ. Ako mlde-nec rd boxoval a hrval futbal za tekovsk mustvo. Vynikal obratnosou a vekou silou. Bol znmy aj tm, e pri vskoku sa chytil za horn r na brnke a vyvihnutm si sadol ob-kromo na futbalov brnku. To bol vkon, ktor druh ne-zvldli. .Markova fyzick sila bola obdivuhodn. Bol vbor-nm futbalistom a znme boli jeho delovky, ako je uveden v publikcii 50 rokov futbalu v Starom Tekove. Pre jeho odva-hu, ale i dobrosrdenos a kamartsku povahu, zskal si medzi tekovskou mldeou obdiv a ctu.

Otec Marka Nmetha, Frantiek, obdivoval hrske schop-nosti svojho syna. Zapjal sa aj do ivota okolo futbalu. Prv futbalov siete do brnok vlastnorune uplietol v roku 1934 rybr Frantiek Nmeth, ktor si sm plietol aj rybrske siete.

Na jese v roku 1943 bol Marek povolan ako vojak zklad-nej sluby k 1. Leteckmu pluku armdy Slovenskej republiky na letisko do Piean. Jeho vojensk sluba na letisku v Pie-anoch sa skonila vyhlsenm SNP 29. augusta 1944. Marek sa do Povstania prihlsil. Jeho bojov cesta sa skonila v ka-tastri obce Zturie pri Martine. 17. septembra uplynulo od tej doby u 70 rokov.

Cintorn hrdinov SNP v Priekope

V Priekope na Vekej Strni sa nachdza Cintorn hrdinov

SNP, Partiznsky cintorn. Na tomto pietnom mieste boli p-vodne pochovan len padl vojaci a partizni, ktor boli v ka-tastrlnom zem Priekopy. Aj napriek tomu, e prevoz pad-lch povstalcov bol zakzan, u v oktbri a novembri 1944 z

Priekopy do rznych dedn Turca, ale aj do okolia Zvolena, si prbuzn tajne odviezli 25-30 padlch v SNP. Odvali si ich na vozoch, i na tendroch lokomotv. Jednm z takto priveze-nch bolo aj telo tekovskho rodka Jozefa Jamricha, astn-ka SNP, ktorho rodina dala privies domov a je pochovan na tekovskom cintorne.

Najprv bolo na tomto cintorne pochovanch 127 vojakov a partiznov. Stalo sa tak presne 24. jna 1945.Toto miesto je pamtnm nielen cintornom, ale aj jednm z miest najtvrdch bojsk povstalcov v Dolnoturianskej kotline. Obrana bola pevn a drala sa od 5. septembra do 18.-19. septembra 1944. Posledn bojovnci z tch miest ustupovali pred presilou do martinskch Strn. Postupne bolo na tento cintorn sstrede-nch 719 astnkov SNP.

Povstalci z nho reginu

boli astnkmi bojov v Turci

Po vypuknut SNP a obsaden Turca povstalcami bolo pre hitlerovsk Nemecko ivotne dleit obsadi eleznin tra a cestu vedcu zo iliny cez Vrtky a Priekopu alej na v-chod. U od rna 31. 8 1944, bolo pou kanondu z priesto-rov Strenianskej tiesavy. Cez Priekopu prechdzali povsta-leck vojensk jednotky smerom na Vrtky a obania pomha-li kopa obrann zseky proti tankom. Robili sa prpravy na podmnovanie mostkov pod Horkou, a cestnho mosta nad Turcom. V obci Priekopa sa zhromaovali ustupujce jednot-ky ilinskej posdky. Nemci sa po prelomen obrany pod Strenom prebojovali a do Vrtok a snaili sa postupova na Martin.

tvrtho septembra 1944 bol vydan rozkaz na evakuciu civilnch obyvateov z Priekopy. Star obyvatelia odmietli opusti svoje domovy, a tak boli svedkami toho, ako Nemci netostne odstreovali ud utekajcich z Vrtok do Martina. Priekopa sa stala frontovm psmom a dostala sa do silnej guometnej paby. Poas intenzvnych bojov Nemci vyrabova-li a podplili doln koniec dediny. Ohe sa rchlo rozril a zachvtil cel doln as obce vchodne od rieky Jordan. Bojovalo sa o kad dom. Boje si vyiadali vek materilne straty a hlavne straty na udskch ivotoch. Spolu bolo vyp-lench 77 domov, 67 stodl, 52 matal. Po skonen bojov zostalo v dedine 125 mtvych. Povstalci boli zatlaen do oko-litch hr, kde vytvorili partiznske skupiny, ktor sa faistic-km vojskm nikdy nepodarilo plne zlikvidova. Priekopa bola spolu s Martinom osloboden 11. aprla 1945 jednotkami 1. eskoslovenskho armdneho zboru, rumunskmi a soviet-skymi vojskami.

N vojak Marek sa do Povstania prihlsil. Jeho bojov ces-ta sa skonila pri obrane prstupov do dolia Turca v katastri obce Zturie pri Martine. 17. septembra uplynie od tej doby u 70 rokov. Jeho meno je okrem pamtnka na cintorne hrdi-nov Slovenskho nrodnho povstania uveden aj na pamtn-ku obet vojen v rodnej obci.

Marko Nmeth, ako mnoho astnkov Povstania zo sloven-skch dedn, sa nedoil vazstva, to prilo po jeho smrti. Ale ako astnk SNP sa aktvne zapojil do bojov a prispel cenou najvyou pri obrane svojej vlasti.

Synovec povstaleckho vojaka Marka Nmetha, tie Marek, navtvil 20. jla 2014 povstaleck cintorn pri Martine a na pamtnku ukazuje na meno svojho strka. Fotografoval ho jeho syn Marek Nmeth ml.

Lietadlo E-39 z vzbroje predmnchovskej armdy. Tieto stroje vydrali v stave vzdunch zbran a do konca vojny.

Marek Nmeth zo Starho Tekova (28. 8. 1923 17.9.1944), prslunk 1. leteckho pluku Slovenskej armdy.

6 POHRONIE2. septembra 2014 KULTRA * PORT * INZERCIA

(22)

Na druhom ronku Bea Music Festu vystpila aj zn-ma esk skupina Koblci. Vek oakvania organiz-torov splnili jej lenovia do bodky. Obecenstvo priviedli do patrinho varu, ich v-zor iporiadny hurhaj na p-diu zodpovedali rockovmu ladeniu celho festivalu. Po koncerte nasledovalo fote-nie (hlavne) s fanikami, potom si lder kapely naiel chvku aj pre rozhovor pre POHRONIE.

Vprvom rade pre naich

itateov ozrejmi, odkia ten nzov o znamen Kobl-ci?

Svoju kapelu som zaloil v roku 2007, vtedy sme vet-ci mali 14 rokov, sladkch tr-ns... no aKoblci, to s ako

slovensk donutky okrhle koliky s polevou, poznte, nie?

Tak sme boli pre fanikov sladk koliky.

Kto s vai fanikovia?S to psychicky vyrovna-

n, sami so sebou nramne spokojn, sebavedom, mla-d, krsni, inpiratvni udia... (smiech)

Koko lenov m skupina Koblci?

Momentlne sme traja, gi-tarista je iba hosujcim le-nom, pretoe prve sme vt-diu hadania novho gitaristu.

Ako sa hralo tu na be-ianskej pde?

Hralo sa vborne, ibae sme cestovali kvli tomuto koncer-tu 12 hodn, hne vystupovali, tak u sme veeeemi unaven.

Zajtra vs ak cesta

sp, dobre viem?no, toto bol jedin n

koncert na Slovensku poas tohto leta.

Ako bude vyzera pokra-ovanie leta?

Festivaly, festivaly, festivaly. Milujeme t atmosfru, vea skvelch ud na jednom mies-te, ktor ni nerieia, iba sa za-bvaj. No apo lete hrvame hlavne v kluboch, po celom esku.

Ako vek plus hodno-tm, e hrte iba vlastn pes-niky.

Jasn, iadne koprovanie! Sme pecifick, sme to my, Koblci, naa hudba je ori-ginlna, vychdza z nho vntra, srdca, je to naa tvor-ba pre naich fanikov avet-kch, o si vypouj originl-ny rock.

Tak originlny rock, mono aj na rok! - to bola zase moja vlastn tvorba... SYSA

V kanadskom Edmonto-ne sa zili triatlonisti na Maj-strovstvch sveta v triatlone aakvatlone. Slovensko repre-zentuj dvaja pretekri Le-vianka Ivana Kuriakov aolympionik Richard Varga.

Ivana tartovala aj v disciplne akvatlon: 1km plvanie, 5km beh v kateg-rii eny do 23 rokov. Vo svojej kategrii zvazila azskala ti-tul majsterky sveta.

V absoltnom porad ien elita dobehla na 5.mieste. Oboch pretekrov ak ete tart volympijskom triatlone: 1500 m plvanie,40 km cyk-listika a10 km beh.

Mria Kuriakov

Na festivale aj esk skupina Koblci Levick pretekrka medzi enskou svetovou elitou

Hraj len vlastn skladby Ivana Kuriakov zskala titul majsterky sveta v akvatlone!

Dvojica festivalovch modertorov

PETER PAVUK Kee sa v poslednom ase v levickch novinch objavili lnky

viauce sa k esperantu (umel jazyk), rozhodol som sa zverejni aj moje sksenosti s esperantom. Jazyku som sa zaal venova v roku 1975 (najprv sa ho ui) v Spiskej Novej Vsi a Poprade - Spiskej Sobote, kde bolo neskr po Bratislave sdlo SEZ (Slovensk espe-rantsk zvz). Poval som aj rozhlasov kurz, neskr som navtevo-val jazykov kurzy v Spiskej Sobote. Kurzov sa zastovali aj za-hranin adepti.

Neskr som bol zvolen aj do vedenia Vchodoslovenskho kraj-skho vboru a viedol som turistick sekciu, ktor organizovala stret-nutia esperantistov turistov.

Dvadsa rokov som spolu s esperantistami spiskonovoveskho krku a niektormi lenmi SEZ-u pripravoval TUSE turisma se-majno (turistick tde) v Slovenskom raji v Chatovej zkladni TJ Tatran ingov. Akcie sa najprv zastovali esperantisti zo socialis-tickch krajn (do 200 astnkov), najvie boli posk a bulharsk autobusov skupiny. Po roku 990 ubdali a zaali prichdza z kapitalistickch krajn (do 50 astnkov). Vetci si vaka esperan-

tu rozumeli, aj ke si sem-tam pomhali slovnkmi. Program bol bohat, zameran na poznvanie Spia, peie try do rokln Sloven-skho raja, autobusov zjazdy s nvtevou Spiskho hradu, Levoe, Dobinskej adovej jaskyne, trbskho Plesa, Hrebienka, Tatranskej Lomnice i Skalnatho Plesa, Soliska, Popradskho Plesa. Veern program bol venovan piesam, pozii, diskotke a dominantn na zver bol kvz o Spii a o tom, o navtvili a videli aj s kninmi odmenami o Slovenskom raji a Spiskej Novej Vsi. Zstupcovia zpadnch krajn prejavili zujem stretn sa s primtorom mesta Spiskej Novej Vsi, ktor ich bez problmov pozval.

Za tch asi 40 rokov som spoznal vea ud - esperantistov z mnohch krajn Eurpy. S mnohmi som udriaval psomn kon-takt (dnes u mlo, iba prleitostne), mnohch som aj navtvil, a prve t mi pomohli pri mojej asti na maratnoch. Vyzdvihol by som vemi aktvnych talianskych esperantistov zo Schia (90 km na sever od Bentok). Vaka nim som beal maratn v Bentkach, hor-sk maratn v Monte Pasubiu, v Carpi.

Z alch maratnov uvediem Par, ktor pomohli vybavi par-ska esperantsk rodina. V Bruseli som beal vaka vemi agilnmu esperantistovi,s ktorm som navtvil aj Antverpy, Brugy, Ostende a Brusel. Neraz sme zakotvili v okoldovni alebo pivrni na sveto-vo najkvalitnejiu okoldu a znme diabolsk ierne belgick

pivo. Vaka svojim nemeckm esperantskm priateom som beal niekokokrt Dransk maratn, Elbenfriedenslauf, Berlnsky maratn a maratn v Lipsku. Vaka teda Pasporta servo som zail a videl aj to, o CK vo svojom programe nemaj. Poznatky a donesen propagan a fotomateril som vo vekej miere vyuval vo vyuovan geografie.

ia, anglitina po roku 1989 prevalcovala esperanto, esperantis-tov v SR rapdne ubudlo, zomreli aj mnoh star vborn esperantisti a funkcionri.

No jazyk ije alej a zujem o zaal op rs najm u mladch (vi lnky). Je ahk (gramatika), d sa za pol roka naui a potom ho mono vyuva na celom svete. Existuje Roenka UEA -Univerzala esperanta asocio - Svetov esperantsk asocicia, ktor uverejuje kadorone zoznam mien s adresami esperantistov a ich zujmov oblas. Ja som sa zastnil aj dvakrt na Celosvetovom kongrese esperantistov vo Varne a vo Varave. Esperanto vo Varave oslavovalo 100. vroie vzniku. Vytvoril ho lekr L. Zamenhof, ktor il v Bialistoku (Posko), kde som navtvil aj jeho rodn dom. Na kongresoch som sa vaka esperantu rozprval s umi rznych krajn sveta. Nikto z ns nemal zbrany, kee esperanto nebolo nikoho materinskm jazykom. Vetci sme si boli rovn.

TEFAN RCHELA Krumov jama le juhozpadnm smerom od Levc a

najrchlejie sa tam dostaneme cez stred sveta. Z Levc zamierime cez rozpadvajci sa nadjazd ponad

eleznicu, mame ospal tvr Za Tabakovou, u bez Tabako-vej po avej strane a bval pekre, na ktorej tak chba n-pis RVHP - symbol pokroku a mieru, po pravej strane. Po-tom minieme na nepoznanie zmenen bval munik, po ceste 1. triedy . 51 stle na zpad, prejdeme eleznin tra, do Hornej Sei, stle po hlavnej ceste, cez most do Kalnej nad Hronom a za mostom zabome doava. Obchdzame pamt-nk frontovch bojov, odbome op doava, cez vstavn obec, i skr mesto Kaln nad Hronom. Po hlavnej pohron-skej ceste za obcou zabome zase doprava, a potom zase doava, na vedajiu cestu. Po mnostve ostrch zkrut, na-priek tomu, e sme na rovine ako dla, prichdzame do Bajky

- stredu sveta. Stredoslovci maj stred Eurpy, my mme stred sveta. Bajka mohla by ete znmejia ako Piargy (Kremnick Bane), len tu nemal kto vatry zvrchovanosti pli.

Za Bajkou nasleduj Ondrejovce, kedysi obec pln achti-cov, dnes op ijca intenzvnym kultrnym ivotom. Pre-jdeme cez kriovatku priamo, neodbome ani doprava na Doln Pial, ani doava na Tekovsk Hrdok, a potom nasle-duje najvia dedina v Levickom okrese - Tekovsk Luany. Najskr cez as Hulvnky, poveda potoka Luianka, neodbo-me doprava na Plav Vozokany, ale pokraujeme veda potoka na kriovatku s junou magistrlou, kde zabome doprava, na Nov Zmky. Tekovsk Luany s prkladom spo-kojnho spolunavania nielen Slovkov a Maarov, ale aj prslunkov rznych vierovyznan, ktorch je tu toko, koko asi nikde na takom malom priestore. Z Tekovskch Luian pokraujeme junou magistrlou veda majera Zlago na

juhozpad, stpame na Pohronsk spraov pahorkatinu a do aianskeho hja. Ke z neho vyjdeme, naskytne sa nm pekn vhad na dedinu leiacu v malebnej kotline Kvetnian-skeho potoka, medzi aianskym vrchom a Armianskym vr-chom, vo vekej krumpovej jame. Dodnes tu vidie hlbok brzdu, ktor tu vykonal vo vinici Pnovej a na nroda roli dedinej koncom minulho storoia kaz Martin ulen, ke ho sem preloili za trest.

Z aky prejdeme cez potok Kvetnianka veda drustva, cez Dedinsk potok a stpame na hlavn hrebe Hronskej pahor-katiny, k hranici okresu Nov Zmky a obce Kolta.

TEFAN RCHELA Futbalov tadiny a ihrisk znovu oili. Po krtkej letnej

prestvke, ke len futbalov zpas Slobodn - enat naruil leniv letn atmosfru na ihrisku, ke na trvniku bolo pou odfukova akurt zavlaovae, je tu op san futbalov sezna. Skonilo sa obdobie, ke na vine dedn skapala kultra. Chlapi u nemusia v krme vies rei iba o politike. Od Fortuna ligy a po horsk ligu, vetci s v tranze. Po obdob pokoja je op kde si vybi jedy a nadbyton energiu. Je sa kde odreagova, vylia zo seba negatvne emcie.

Na tribnach, i len tak veda barir, sa op stretvaj znme tvre, zdravia sa, usmievaj sa na seba. Ale iba domci voi domcim, hostia k hosom. U s vo svojom ivle. Nedo-kavo akali na vodn hvizd rozhodcu, ktor preal vzduch nad trvnikom.

Bolo to tak odjakiva, e chlapi po nedeajom obede zali do krmy a pri pive dali re o ancch sperov. Aby na ihrisko prili u sprvne nabuden.

Ete v zitok, ako sledova dianie na trvniku, je sledo-va dianie v hadisku. Ako sa star pni jeduj, erven od zlosti hdu iapky o zem, ke sa domcim nedar. Niektor behaj popri autovej iare a napodobuj, ako by ich chlapci mali kopa do lopty. Vkony rozhodcu komentuj: Rozhodcovi mrkvu alebo prsnejie: No pokaj, zajac! Ty si u nezapska! Detisk vykrikuj: Domci do toho, nebojte sa nikoho, ve s to len drustevnci, trnovali v kukurici.

Na dedinch si ani diouence nenechaj ujs futbalov z-pas. Vyfinten sa prechdzaj okolo ihriska, povzbudzuj svo-jich a sleduj, o za vtika vylet ktormu spod trenrok pri zkroku. To je potom chichotu...

Futbalov jese je zaujmavejia ako jar. Aj pre radovch fanikov, aj pre tipujcich. Sae sa ete len zanaj, ete nejde o krk, ete sa me hra uvonene, hdam trochu aj pre rados z hry. Na jar je to in. To u ide do tuhho, u je jasn, kto ide na postup, komu hroz vypadnutie. To sa u len taktizu-je, zpasy sa kupuj a predvaj.

Nezanedbaten je aj spoloensk funkcia futbalu. So za-iatkom sezny klesne nsilie v rodinch, mui menej mltia doma eny a deti, vyventiluj sa na ihriskch a tadinoch.

Na tadinoch sa zhromauj aj ultras vetkho druhu. Takto s ahie pod kontrolou policajnch pecialistov na extrmizmus. Vznamnejie zpasy si vyaduj hotov policaj-n manvre, nasadenie akoodencov. To je ale jedin anca, kde si tto mu naostro preveri svoje schopnosti.

Dianie na futbalovch ihriskch a tadinoch je zrkadlovm odrazom diania v spolonosti. Aj tto funkcia futbalu je vlastne pozitvna. Aj nzke pudy si musia udia niekde vybri. Ke to nerobia na tadinoch, robia to skryto v rodinch, alebo verej-ne na uliciach. Na futbalovch tadinoch s aspo na oiach a v prpade potreby aj pod kontrolou patrinch orgnov.

Futbalistom mu ostatn portovci len zvidie ich vernch fanikov. i s na pike, i na chvoste, fanikovia ich zbo-uj, nedaj na nich dopusti.

Hokejov klub mesta Levice - 5HT

LEVICE (Marin Moravk) - V rmci prpravy pred nadchdzajcou seznou prever levickch hrov aj domci Turnaj iestich hokejovch klu-bov, ktor sa kon od 5. do 9. septembra na Zim-

nom tadine. Na levickom ade sa predstav es tmov: HC Zlat Moravce, HC Petralka 2010, MHK Ruomberok, HC 05 Bansk Bystrica, HK Rytieri Brezno a domci tm HK Levice.

Rozpis zpasov domceho tmu: HK Levice - HC Zlat Moravce (5. 9. o 16:00 hod.) HK Levice - HC 05 Bansk Bystrica (6. 9. o 7:45 hod.) HK Levice - MHK Ruomberok (6. 9. o 15:30 hod.) HK Levice - HK Rytieri Brezno (7. 9. o 9:00 hod.) HK Levice - HC Petralka 2010 (7. 9. o 11:30 hod.)

o zatia ukazuj prpravn zpasy? Vsledky v prprave o spechu v sezne nerozhoduj. To je

v hokejovch kruhoch dvno jasn. Pamtme si na prpady, kedy mustv sce absolvovali skvel prpravn zpasy, ale potom pohoreli v ostrch, prpadne naopak. Predsa len nm vak tieto zpasy nieo ukza mu. My sa pozrieme na to, ako sa zatia dar mldenkom hokejovch prpraviek 3,4HP a 5HT HK Levice. Ich prprave roz-hodne nememe uprie vek intenzitu. Mustv mldenkov

3,4HP a 5HT sa stretvaj na pravidelnch trningoch, poctivo na-beraj sily a trnuj hern situcie pre bliacu sa seznu a to vetko pod taktovkou trnerov Marina Fliegu a Michala Dvida.

Doterajie vsledky HP 5HT v prprave: K Levice - HC 05 Bansk Bystrica 9:4 (4:0, 2:2, 3:2) HK Levice - HC Nov Zmky 3:10 (0:4, 3:2, 0:4) HC Nov Zmky - HK Levice 9:6 (3:3, 5:0, 1:1) Ak vplyv mali na levickch hokejistov tieto prpravn zpasy

s mldenkmi HC Nov Zmky a HC 05 Bansk Bystrica v rmci prpravy, to uke nadchdzajci domci Turnaj iestich hokejo-vch klubov HP 5HT". Z vlastnej sksenosti viem, e mete vet-ko v prprave vyhra, alebo naopak, tie vsledky nemusia by tak, ako myslte a v sanom obdob je to potom vetko plne inak. V-sledky v prprave by som teda nehodnotil," povedal trner HK Levi-ce Marin Fliega.

Ako vak alej dodal: Dvojzpas s drustvom HC Nov Zmky ukzal, ktor formcie hrov s pre ns trnerov vhodn na dolade-nie zostavy a vyskanie si vetkch adeptov na dres 5HT".

Doterajie vsledky 3,4HP v prprave v minihokeji: HK Levice - HK Nmestovo 18:0 HK Levice - HK 32 Liptovsk Mikul 11:00 MHK Ruomberok - HK Levice 1:6

PETER PAVUK Kee sa v poslednom ase v levickch novinch objavili lnky

viauce sa k esperantu (umel jazyk), rozhodol som sa zverejni aj moje sksenosti s esperantom. Jazyku som sa zaal venova v roku 1975 (najprv sa ho ui) v Spiskej Novej Vsi a Poprade - Spiskej Sobote, kde bolo neskr po Bratislave sdlo SEZ (Slovensk espe-rantsk zvz). Poval som aj rozhlasov kurz, neskr som navtevo-val jazykov kurzy v Spiskej Sobote. Kurzov sa zastovali aj za-hranin adepti.

Neskr som bol zvolen aj do vedenia Vchodoslovenskho kraj-skho vboru a viedol som turistick sekciu, ktor organizovala stret-nutia esperantistov turistov.

Dvadsa rokov som spolu s esperantistami spiskonovoveskho krku a niektormi lenmi SEZ-u pripravoval TUSE turisma se-majno (turistick tde) v Slovenskom raji v Chatovej zkladni TJ Tatran ingov. Akcie sa najprv zastovali esperantisti zo socialis-tickch krajn (do 200 astnkov), najvie boli posk a bulharsk autobusov skupiny. Po roku 990 ubdali a zaali prichdza z kapitalistickch krajn (do 50 astnkov). Vetci si vaka esperan-

tu rozumeli, aj ke si sem-tam pomhali slovnkmi. Program bol bohat, zameran na poznvanie Spia, peie try do rokln Sloven-skho raja, autobusov zjazdy s nvtevou Spiskho hradu, Levoe, Dobinskej adovej jaskyne, trbskho Plesa, Hrebienka, Tatranskej Lomnice i Skalnatho Plesa, Soliska, Popradskho Plesa. Veern program bol venovan piesam, pozii, diskotke a dominantn na zver bol kvz o Spii a o tom, o navtvili a videli aj s kninmi odmenami o Slovenskom raji a Spiskej Novej Vsi. Zstupcovia zpadnch krajn prejavili zujem stretn sa s primtorom mesta Spiskej Novej Vsi, ktor ich bez problmov pozval.

Za tch asi 40 rokov som spoznal vea ud - esperantistov z mnohch krajn Eurpy. S mnohmi som udriaval psomn kon-takt (dnes u mlo, iba prleitostne), mnohch som aj navtvil, a prve t mi pomohli pri mojej asti na maratnoch. Vyzdvihol by som vemi aktvnych talianskych esperantistov zo Schia (90 km na sever od Bentok). Vaka nim som beal maratn v Bentkach, hor-sk maratn v Monte Pasubiu, v Carpi.

Z alch maratnov uvediem Par, ktor pomohli vybavi par-ska esperantsk rodina. V Bruseli som beal vaka vemi agilnmu esperantistovi,s ktorm som navtvil aj Antverpy, Brugy, Ostende a Brusel. Neraz sme zakotvili v okoldovni alebo pivrni na sveto-vo najkvalitnejiu okoldu a znme diabolsk ierne belgick

pivo. Vaka svojim nemeckm esperantskm priateom som beal niekokokrt Dransk maratn, Elbenfriedenslauf, Berlnsky maratn a maratn v Lipsku. Vaka teda Pasporta servo som zail a videl aj to, o CK vo svojom programe nemaj. Poznatky a donesen propagan a fotomateril som vo vekej miere vyuval vo vyuovan geografie.

ia, anglitina po roku 1989 prevalcovala esperanto, esperantis-tov v SR rapdne ubudlo, zomreli aj mnoh star vborn esperantisti a funkcionri.

No jazyk ije alej a zujem o zaal op rs najm u mladch (vi lnky). Je ahk (gramatika), d sa za pol roka naui a potom ho mono vyuva na celom svete. Existuje Roenka UEA -Univerzala esperanta asocio - Svetov esperantsk asocicia, ktor uverejuje kadorone zoznam mien s adresami esperantistov a ich zujmov oblas. Ja som sa zastnil aj dvakrt na Celosvetovom kongrese esperantistov vo Varne a vo Varave. Esperanto vo Varave oslavovalo 100. vroie vzniku. Vytvoril ho lekr L. Zamenhof, ktor il v Bialistoku (Posko), kde som navtvil aj jeho rodn dom. Na kongresoch som sa vaka esperantu rozprval s umi rznych krajn sveta. Nikto z ns nemal zbrany, kee esperanto nebolo nikoho materinskm jazykom. Vetci sme si boli rovn.

TEFAN RCHELA Krumov jama le juhozpadnm smerom od Levc a

najrchlejie sa tam dostaneme cez stred sveta. Z Levc zamierime cez rozpadvajci sa nadjazd ponad

eleznicu, mame ospal tvr Za Tabakovou, u bez Tabako-vej po avej strane a bval pekre, na ktorej tak chba n-pis RVHP - symbol pokroku a mieru, po pravej strane. Po-tom minieme na nepoznanie zmenen bval munik, po ceste 1. triedy . 51 stle na zpad, prejdeme eleznin tra, do Hornej Sei, stle po hlavnej ceste, cez most do Kalnej nad Hronom a za mostom zabome doava. Obchdzame pamt-nk frontovch bojov, odbome op doava, cez vstavn obec, i skr mesto Kaln nad Hronom. Po hlavnej pohron-skej ceste za obcou zabome zase doprava, a potom zase doava, na vedajiu cestu. Po mnostve ostrch zkrut, na-priek tomu, e sme na rovine ako dla, prichdzame do Bajky

- stredu sveta. Stredoslovci maj stred Eurpy, my mme stred sveta. Bajka mohla by ete znmejia ako Piargy (Kremnick Bane), len tu nemal kto vatry zvrchovanosti pli.

Za Bajkou nasleduj Ondrejovce, kedysi obec pln achti-cov, dnes op ijca intenzvnym kultrnym ivotom. Pre-jdeme cez kriovatku priamo, neodbome ani doprava na Doln Pial, ani doava na Tekovsk Hrdok, a potom nasle-duje najvia dedina v Levickom okrese - Tekovsk Luany. Najskr cez as Hulvnky, poveda potoka Luianka, neodbo-me doprava na Plav Vozokany, ale pokraujeme veda potoka na kriovatku s junou magistrlou, kde zabome doprava, na Nov Zmky. Tekovsk Luany s prkladom spo-kojnho spolunavania nielen Slovkov a Maarov, ale aj prslunkov rznych vierovyznan, ktorch je tu toko, koko asi nikde na takom malom priestore. Z Tekovskch Luian pokraujeme junou magistrlou veda majera Zlago na

juhozpad, stpame na Pohronsk spraov pahorkatinu a do aianskeho hja. Ke z neho vyjdeme, naskytne sa nm pekn vhad na dedinu leiacu v malebnej kotline Kvetnian-skeho potoka, medzi aianskym vrchom a Armianskym vr-chom, vo vekej krumpovej jame. Dodnes tu vidie hlbok brzdu, ktor tu vykonal vo vinici Pnovej a na nroda roli dedinej koncom minulho storoia kaz Martin ulen, ke ho sem preloili za trest.

Z aky prejdeme cez potok Kvetnianka veda drustva, cez Dedinsk potok a stpame na hlavn hrebe Hronskej pahor-katiny, k hranici okresu Nov Zmky a obce Kolta.

TEFAN RCHELA Futbalov tadiny a ihrisk znovu oili. Po krtkej letnej

prestvke, ke len futbalov zpas Slobodn - enat naruil leniv letn atmosfru na ihrisku, ke na trvniku bolo pou odfukova akurt zavlaovae, je tu op san futbalov sezna. Skonilo sa obdobie, ke na vine dedn skapala kultra. Chlapi u nemusia v krme vies rei iba o politike. Od Fortuna ligy a po horsk ligu, vetci s v tranze. Po obdob pokoja je op kde si vybi jedy a nadbyton energiu. Je sa kde odreagova, vylia zo seba negatvne emcie.

Na tribnach, i len tak veda barir, sa op stretvaj znme tvre, zdravia sa, usmievaj sa na seba. Ale iba domci voi domcim, hostia k hosom. U s vo svojom ivle. Nedo-kavo akali na vodn hvizd rozhodcu, ktor preal vzduch nad trvnikom.

Bolo to tak odjakiva, e chlapi po nedeajom obede zali do krmy a pri pive dali re o ancch sperov. Aby na ihrisko prili u sprvne nabuden.

Ete v zitok, ako sledova dianie na trvniku, je sledo-va dianie v hadisku. Ako sa star pni jeduj, erven od zlosti hdu iapky o zem, ke sa domcim nedar. Niektor behaj popri autovej iare a napodobuj, ako by ich chlapci mali kopa do lopty. Vkony rozhodcu komentuj: Rozhodcovi mrkvu alebo prsnejie: No pokaj, zajac! Ty si u nezapska! Detisk vykrikuj: Domci do toho, nebojte sa nikoho, ve s to len drustevnci, trnovali v kukurici.

Na dedinch si ani diouence nenechaj ujs futbalov z-pas. Vyfinten sa prechdzaj okolo ihriska, povzbudzuj svo-jich a sleduj, o za vtika vylet ktormu spod trenrok pri zkroku. To je potom chichotu...

Futbalov jese je zaujmavejia ako jar. Aj pre radovch fanikov, aj pre tipujcich. Sae sa ete len zanaj, ete nejde o krk, ete sa me hra uvonene, hdam trochu aj pre rados z hry. Na jar je to in. To u ide do tuhho, u je jasn, kto ide na postup, komu hroz vypadnutie. To sa u len taktizu-je, zpasy sa kupuj a predvaj.

Nezanedbaten je aj spoloensk funkcia futbalu. So za-iatkom sezny klesne nsilie v rodinch, mui menej mltia doma eny a deti, vyventiluj sa na ihriskch a tadinoch.

Na tadinoch sa zhromauj aj ultras vetkho druhu. Takto s ahie pod kontrolou policajnch pecialistov na extrmizmus. Vznamnejie zpasy si vyaduj hotov policaj-n manvre, nasadenie akoodencov. To je ale jedin anca, kde si tto mu naostro preveri svoje schopnosti.

Dianie na futbalovch ihriskch a tadinoch je zrkadlovm odrazom diania v spolonosti. Aj tto funkcia futbalu je vlastne pozitvna. Aj nzke pudy si musia udia niekde vybri. Ke to nerobia na tadinoch, robia to skryto v rodinch, alebo verej-ne na uliciach. Na futbalovch tadinoch s aspo na oiach a v prpade potreby aj pod kontrolou patrinch orgnov.

Futbalistom mu ostatn portovci len zvidie ich vernch fanikov. i s na pike, i na chvoste, fanikovia ich zbo-uj, nedaj na nich dopusti.

Hokejov klub mesta Levice - 5HT

LEVICE (Marin Moravk) - V rmci prpravy pred nadchdzajcou seznou prever levickch hrov aj domci Turnaj iestich hokejovch klu-bov, ktor sa kon od 5. do 9. septembra na Zim-

nom tadine. Na levickom ade sa predstav es tmov: HC Zlat Moravce, HC Petralka 2010, MHK Ruomberok, HC 05 Bansk Bystrica, HK Rytieri Brezno a domci tm HK Levice.

Rozpis zpasov domceho tmu: HK Levice - HC Zlat Moravce (5. 9. o 16:00 hod.) HK Levice - HC 05 Bansk Bystrica (6. 9. o 7:45 hod.) HK Levice - MHK Ruomberok (6. 9. o 15:30 hod.) HK Levice - HK Rytieri Brezno (7. 9. o 9:00 hod.) HK Levice - HC Petralka 2010 (7. 9. o 11:30 hod.)

o zatia ukazuj prpravn zpasy? Vsledky v prprave o spechu v sezne nerozhoduj. To je

v hokejovch kruhoch dvno jasn. Pamtme si na prpady, kedy mustv sce absolvovali skvel prpravn zpasy, ale potom pohoreli v ostrch, prpadne naopak. Predsa len nm vak tieto zpasy nieo ukza mu. My sa pozrieme na to, ako sa zatia dar mldenkom hokejovch prpraviek 3,4HP a 5HT HK Levice. Ich prprave roz-hodne nememe uprie vek intenzitu. Mustv mldenkov

3,4HP a 5HT sa stretvaj na pravidelnch trningoch, poctivo na-beraj sily a trnuj hern situcie pre bliacu sa seznu a to vetko pod taktovkou trnerov Marina Fliegu a Michala Dvida.

Doterajie vsledky HP 5HT v prprave: K Levice - HC 05 Bansk Bystrica 9:4 (4:0, 2:2, 3:2) HK Levice - HC Nov Zmky 3:10 (0:4, 3:2, 0:4) HC Nov Zmky - HK Levice 9:6 (3:3, 5:0, 1:1) Ak vplyv mali na levickch hokejistov tieto prpravn zpasy

s mldenkmi HC Nov Zmky a HC 05 Bansk Bystrica v rmci prpravy, to uke nadchdzajci domci Turnaj iestich hokejo-vch klubov HP 5HT". Z vlastnej sksenosti viem, e mete vet-ko v prprave vyhra, alebo naopak, tie vsledky nemusia by tak, ako myslte a v sanom obdob je to potom vetko plne inak. V-sledky v prprave by som teda nehodnotil," povedal trner HK Levi-ce Marin Fliega.

Ako vak alej dodal: Dvojzpas s drustvom HC Nov Zmky ukzal, ktor formcie hrov s pre ns trnerov vhodn na dolade-nie zostavy a vyskanie si vetkch adeptov na dres 5HT".

Doterajie vsledky 3,4HP v prprave v minihokeji: HK Levice - HK Nmestovo 18:0 HK Levice - HK 32 Liptovsk Mikul 11:00 MHK Ruomberok - HK Levice 1:6

8 POHRONIEINZERCIA2. septembra 2014

Na trhu sa objavila novinka MISWAK

Prrodn zubn kefk a miswak je mi-moriadny dar pre vetkch. Je to palikazskan z korea stromu Salvadora persicaa pouva sa na istenie zubov. M ob-rovsk vhody pre celkov zdravie stnejdutiny a je to najlep prrodn dentlny liek. Histria poukazuje, e pouvanie mis-waku je star ako civilizcia sama. Na rozdiel od klasickch zubnch kefi ekz umelch materilov je miswak biolo-gicky odbraten a nespsobuje iadnekody na ivotnom prostred. Vedci vo viacerch krajinch ho dlho-dobo skmali, aby zistili relne vhody

miswaku pre zdravie stnej dutiny. Anti-bakterilne, istiace a bieliace inky simeme teraz overi aj sami.

Okrem svojich zdravotnch vlastnostje Miswak ahko prenosn, nepotrebujezubn pastu alebo vodu, a prstup k akoprstupnm astiach stnej dutiny vakatetinm je rovnoben s rukovou. Miswak me by pouit namiestobenej zubnej kefk y a zubnej pasty, alebo ako doplnkov metda dentlnej hygieny. Ku konvennm metdam teraz meme prida ksok prrody.

Vyskate ju aj vy? Je to hit roku!U nemus by pre vszhadou

U nemus by pre vs zhadou

Nov trend pre bezpenbielenie zubov

inky miswaku na chrup

Ako pouva miswak?

Preo?

o v sebe ukrva?

itateka Michaela (36) nm napsala: Pijem vea kvya aju, nevyhbam sa ani cigaretm. V poslednom obdobsom si vimla okrem citlivosti zubnch krkov aj nepeknzafarbenie mojich zubov. Zaala som sa zaujma o bieliaceprpravky na zuby, ale o bielenie zubov u zubra nemmzujem. Povedala som si, e s tm u ale musm nieourobi. Organic Miswak Stick priiel ako na zavolaniea radosou som ho vyskala. Tto kefk a je prrodn a po-uitie je trochu in ako pri klasickej kefk e, ale je to zauj-mav zitok. Chuovo pripomna jemn, nie vemi pi-kantn chren, zuby s po pouit hladk, vyisten, a asn je, e po zhruba troch mintach istenia bolimoje zuby viditene belie. Dozvedela som sa tie o po-zitvnych inkoch pouvania miswaku proti zubnmukazu, proti baktrim, proti paradentze... Dfam, e sami podar s miswakom obmedzi nvtevy u zubra, kto-r vemi nemusm!

S miswakom som vemi spokojn a jeho inky s citena viditen.

Jednalo sa o rozsiahly vskum, pre kto-r vskum boli odbornkmi odobrat rznevzorky a dobrovnonci boli rozdelendo dvoch skupn. Jedna skupina mala za -lohu zbavi sa pomocou miswaku zubnhopovlaku a druh skupina pouvala klasic-k zubn kefk u na rovnak el po dobujednho tda. Po jednom tdni vyhodno-

tenia vskumu sa zistilo, e miswak bolv ovea lepej pozcii v porovnan s uva-temi zubnch kefi ek. Celkov stav stnejdutiny a zubov oetrovanch pomocou mis-waku bol lep ako po pouit klasickej zubnej kefk y. Nezanedbatenm prnosom bolo vybiele-nie zubov testovanch osb.

Orete alebo ohryzte kru na jednom konci paliky: pribline 1 centimeter. Poujte vlkna, aby sa jemne rozstrapkali. Pouite ako zubn kefk u, ale bez zubnej pasty. Kadch pr dn

odrete tetiny, odstrte kru a znovu mte nov tetiny. Ak miswak vyschne, odmote ho vo vode (vyskajte ruov vodu) a tetiny sa zmkia.

Posiluje asn a zabrauje ich krvcaniuLikviduje baktrie zodpovedn za ochorenia asienZabja vrusy a baktrieBojuje efektvne proti povlakuBojuje proti zubnmu kazuZabrauje neprjemnmu pachu z stZanechva stnu dutinu svieuBieli zubyZlepuje vnmanie chutEliminuje boles zubov

Zabrauje usdzaniu zubnho kameaZvyuje tvorbu sln a zabrauje syndrmu xerostmie (suchej stnej dutiny)Miswak je efektvnej ako zubn kefk a v redukcii povlaku a gingvitdy, ak sa sprvne pouvaPrnos miswakuPriatesk k ivotnmu prostrediu, biologick rozloitenEkonomick, nie drahPrirodzen zdroj fl uoridov

Miswak obsahuje cel rad organickch prv-kov a zlenn, nenahraditench pre zdravie zubov a stnej dutiny.

Chemick analza ukzala a 27 % mine-rlov v koreni Salvadora Persica. Pre zubn hygienu je dleit vysok obsah fl uoridov, ktor posiluj zubn sklovinu, chloridovp r o t i u s d z a n i u z u b n h o p o v l a k ua vpnika pre sprvne zloenie sln. Miswakje tie bohat na vitamn C pre zdrav asn,salvadorn na znenie citlivosti asien, ivicena ochranu povrchu zubov, saponny a pr-rodn sdu bikarbnu na jemn, ale dklad-n istenie a bielenie. Triesloviny psobiaproti baktrim a pikantn chu miswakuzlepuje trvenie.

100 % prrodn

iadna chmia

bez zubnej pasty

antibakterilna

Miswak je z drevinySalvadora Persica,ktor rastiena okrajoch pt.

Paraklinick inky miswaku na zubn povlak

Pre pohodln dranie a jednoduch manipulciu sa od-pora dka 20 cm pre dospelch a 15 cm pre deti. Priemermiswaku je obvykle 1 cm. Tak je prun, ale stle dosta-tone pevn na prenos tlaku pri isten zubov, bez toho,aby sa zlomil. Miswak m by erstvo rezan, aby bolprun, ahko rozuten, bohat na aktvne ltky.

Kore by mal by belavo hned; tmav hned farba zna-men, e miswak nie je erstv. Pred pouitm by sa maloplchnu vo vode. Zvolen koniec sa rozuje, km vlknanestoja ako tetiny zubnej kefk y. tetiny sa maj pristrih-n alebo odreza kadch 24 hodn. Ak je to mon,drte miswak na nie prli suchom mieste, ak sa nepou-va. Vemi such miswak me porani asn a tkanivv stach. Ke je palika such, koniec so tetinami by samal namoi na 24 hodn do erstvej vody.

Dlhie namanie spsobuje stratu aktvnych ltok a zni-uje terapeutick vlastnosti, hoci sa zachovva mechanick innos. istenie zubov by malo trva niekoko mint a pohybymaj by veden priamo od asna ku pike zubu.

Preo by sme sa mali vracav dnenej technickej dobe o st-roia nazad? Z jednoduchhodvodu - tento ptny ker v sebe skrva odpovede na diagnzy,ako s paradentza, zubn po-vlak, zubn kaz, zpaly asien i nepekn sfarbenie zubnej sklo-viny.

Najm fajiari, kvikri a mi-lovnci aju a vna bud prjemne prekvapen. Ak dvate prednos prrode pred peroxidovm biele-nm je to pre vs to prav! Tra-dcia, tiscron sksenosti a pr-roda mlokedy sklam.

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 2. septembra 201431/2014

BAZRZdruenie Miesto v dome z Levc v spoluprci

s Obecnm radom v Kalnej nad Hronomvm ponka zachoval oatenie ahraky

zo zahraniia pre dospelch adeti vdoch:

18. septembra 2014 (tvrtok) od 9:00 do 18:00 hod.19. septembra 2014 (piatok) od 8:00 do 12:00 hod.

v Kultrno-spoloenskej sle obce Kaln nad Hronom.

BEZPLATN PRVNE SLUBY PRE OBANOV

RADN HODINY: pondelok od 8:00 12:00, 13:00 16:00,

utorok od 8:00 12:00,13:00 16:00, streda od 8:00 12:00, 13:00 16:30,

tvrtok nestrnkov de, piatok 8:00 12:00.

Spolonos Kaln KTR, s.r.o. ponka

PONOHOSPODRSKE PRCE MALOTRAKTOROM

KIOTI CK22 4X4, vkon 22 kon, rka traktora 110 cm.

Ponkan prce: oranie (dvojpluh), rotavtorovanie, kosenie (bubnov kosaka), obracanie sena, balkovanie sena (Wolagri R500, balky 25-30 kg, rozmery balka 57x62 cm), mulovanie, pospanie umelm hnojivom, zametanie spevnench plch.

Cena za 1 hodinu prce traktorom je 20 eur, pri vom rozsahu prc je cena dohodou.

Preprava traktora zKalnej nad Hronom do 10km je 12 , do 20km je 21 anad 20km je cena dohodou.

Kontakt: 0948165445, mail: zahrada@kalna.eu.

NANUKY V GASTROCENTREGastrocentrum Kaln nad Hronom roziruje

svoju ponuku o zmrzliny a nanuky!

Je as leta, letnch przdnin adovoleniek aaj my Vm ponkame ochladenie nanukom alebo lahodnou zmrzlinou. Svoju ponuku

rozirujeme ochladen npoje, i u jemn minerlne vody, d-sy alebo npoje sprchuou. Teme sa na Vs, lebo kompletn

menu je stle iba za 3,30 !Libue Poturnayov, vedca prevdzky

MTE PRED ATVOU A POTREBUJETE MAL BALKY SLAMY?

Zarezervujte si kapacitu mini balkovaa u teraz (25 - 30kg balky, rozmery balka - 57x62cm). Cena dohodou.

Tel..: 0948 165 445, e-mail: zahrada@kalnaktr.sk, web: www.kalnaktr.sk

Od 1. aprla 2012 nadobudlo innos aktualizovan Ve-obecne zvzn nariadenie (VZN) . 15/2012 Obce Kaln nad Hronom, v rmci ktorho bol v Obecnom zastupitestve schvlen nasledovn:

Cennk za inzerciu v samosprvnych novinch tdennka Pohronie:

Cennk komernej plonej inzercie:1/2 strany 150 EUR,1/4 strany 75 EUR,1/8 strany 40 EUR,1/16 strany 20 EUR,1/32 strany 10 EUR.Zavy pri opakovaniach vpo

sebe nasledujcich slach: pri opakovan 10 x (10%-n zava).

Cennk za reklamn lnok:1/4 strana 40 EUR1/8 strana 25 EUR

Cennk ostatnej inzercie:1/16 obianska inzercia (bla-

hoelanie apod.) 10 EUR1/16 ostatn inzercia neko-

mern 15 EUR1/32 obianska inzercia (bla-

hoelanie apod.) 5 EUR1/32 ostatn inzercia neko-

mern 7 EURUzvierka prijmania inzer-

cie je vdy vo tvrtok do 15:00 hod.! Inzerty prieiace sa eti-ke sa nezverejuj. Za vecn obsah inzertov Obecn rad

nezodpoved. Uveden ceny mu by znen alebo od-pusten v prpadoch hodnch osobitnho zretea (smton oznmenia, oznmenia vo ve-rejnom zujme apod.) staros-tom obce.

Cennk za vyuitie reklamnho priestoru na internetovej strnke obce www.kalna.eu:

Cennk plonej reklamy:na hlavnej strnke 30 EUR/mesiac (1 EUR/de),vprieinku Firmy vobci 15 EUR/mesiac (0,50 EUR/de),

Cennk inzercie vprieinku Inzerty:obianska (typu kpim

predm, okrem inzertov do rubriky nehnutenost) max. 10 riadkov 1 EUR/tde

do rubriky nehnutenos-t (predaj, prenjom, kpa, v-mena domy, byty, pozemky...) max. 10 riadkov 2 EUR/tde

komern riadkov inzercia (max. 10 riadkov)

2 EUR/tdeV rmci plonej reklamy na

strnke obce prijmame iba graficky spracovan reklamn inzert Obecn rad nepo-skytuje slubu vroby takhoto inzertu!!!! Elika Svordov

Ke chcete da o sebe vedie

Cennk inzercie v tdennku Pohroniea na internetovej strnke obce

Kblov televzia, internetBalk Optim Level_2 (spolon prpojka kblovej televzie ainternetu)12 mesan poplatok za prpojku (FO domcnosti) 9,00 10,8013 mesan poplatok za prpojku (podnikatelia) 11,00 13,2014 mesan poplatok za prpojku (poskytovatelia el. energie) 6,50 7,80

15 osoby poberajce starobn dchodok nad 65 rokov strvalm pobytom vKalnej nad Hronom, pokia ij vsamostatnej domcnosti 4,00 4,80

Parametre pripojenia na internet (pre p.. 12-15): Max. rchlos (download/upload): 11/2 Mbit/s, Agregcia: 1:20Balk Optim Level_3 (spolon prpojka kblovej televzie ainternetu)16 mesan poplatok za prpojku (FO domcnosti) 12,00 14,4017 mesan poplatok za prpojku (podnikatelia) 14,00 16,8018 mesan poplatok za prpojku (poskytovatelia el. energie) 9,50 11,40

19 osoby poberajce starobn dchodok nad 65 rokov strvalm pobytom vKalnej nad Hronom, pokia ij vsamostatnej domcnosti 7,00 8,40

Parametre pripojenia na internet (pre p.. 16-19): Max. rchlos (download/upload): 16/5 Mbit/s, Agregcia: 1:20Videokamera, fotoapart

p..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

v1 Natanie videa kameramanom (1hod. zznamu) - zkaznk strvalm pobytom vKalnej n/Hronom 16,67 20,00

v2 Natanie videa kameramanom (1hod. zznamu) - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej n/Hronom 22,00 26,40

v3 Natanie videa kameramanom (3hod. zznamu) dohodou

v4 Fotenie (1hod. fotenia) - zkaznk strvalm pobytom vKalnej n/Hronom 13,33 16,00

v5 Fotenie (1hod. fotenia) - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej n/Hronom 18,00 21,60v6 Fotenie (3hod. fotenia) dohodouv7 Spracovanie, strihanie videozznamu dohodou

Prvesn vozkp..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

p1 zapoianie prvesnho vozka - 1 pracovn de (od 8.00 do 16.00 hod.) 10,00 12,00p2 zapoianie prvesnho vozka - 2 hod. (vase od 8.00 do 16.00hod.) 4,17 5,00p3 zapoianie prvesnho vozka - 24 hod. 12,50 15,00p4 zloha za zapoianie - zkaznk strvalm pobytom vKalnej nad Hronom 0,00 0,00

p5 zloha za zapoianie - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej nad Hronom (platba vhotovosti !!!) 300,00 360,00

Prvesn vozk - valnk splachtou (lon plocha 2500 x 1250mm, vka 1500mm), nosnos 1050kg, celkov hmotnos 1300kg, brzden, sklopn korba, poet nprav - 1Traktor

p..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

t1 prca traktora (orba, kosenie, obracanie sena,mulovanie) / 1hod. - iadate oban strvalm pobytom vKalnej n./Hronom 15,83 19,00

t2 prca traktora (orba, kosenie, obracanie sena,mulovanie) / 1hod. - iadate oban strvalm pobytom mimo Kalnej n./Hronom 16,67 20,00

t3 preprava mimo Kalnej nad Hronom do 10km 10,00 12,00t4 preprava mimo Kalnej nad Hronom do 20km 17,50 21,00t5 preprava mimo Kaln nad Hronom nad 20km dohodou

traktor Kioti, vkon 22 kon, rka 1100mm, 4x4, uzvierka dif.

CENNK SLUIEB KALN KTR, S. R. O.

Priame sla na Obecn rad v Kalnej nad HronomStarosta obce Ing.Ladislav hn 036/6350374

Sekretarit starostu obce Ing.Elika Svordov 036/6395109

Prednosta Oc Ing.Jn Fldy 036/6350373

Zstupca prednostu Ing.Igor Gogora 036/6350375

Poklada, evidencia obyvatestva p.Anna Liprov 036/6350376

Matrika, da znehnutenost p.Alena Hallov 036/6350377

Personlne amzdov oddelenie p.Klra Pokorack 036/6350372

tovn afakturan oddelenie Ing.Andrea Vajdov, p.Marta Horniakov 036/6350378

Kancelria Kaln KTR, s.r.o. p.Adriana Pirokov 036/6350370

Kancelria prvho kontaktu Bc. Ildik Uhrin 036/6350379

Kancelria prvnych sluieb Mgr.Denisa Belfiov 036/6350371

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 2. septembra 201431/2014

BAZRZdruenie Miesto v dome z Levc v spoluprci

s Obecnm radom v Kalnej nad Hronomvm ponka zachoval oatenie ahraky

zo zahraniia pre dospelch adeti vdoch:

18. septembra 2014 (tvrtok) od 9:00 do 18:00 hod.19. septembra 2014 (piatok) od 8:00 do 12:00 hod.

v Kultrno-spoloenskej sle obce Kaln nad Hronom.

BEZPLATN PRVNE SLUBY PRE OBANOV

RADN HODINY: pondelok od 8:00 12:00, 13:00 16:00,

utorok od 8:00 12:00,13:00 16:00, streda od 8:00 12:00, 13:00 16:30,

tvrtok nestrnkov de, piatok 8:00 12:00.

Spolonos Kaln KTR, s.r.o. ponka

PONOHOSPODRSKE PRCE MALOTRAKTOROM

KIOTI CK22 4X4, vkon 22 kon, rka traktora 110 cm.

Ponkan prce: oranie (dvojpluh), rotavtorovanie, kosenie (bubnov kosaka), obracanie sena, balkovanie sena (Wolagri R500, balky 25-30 kg, rozmery balka 57x62 cm), mulovanie, pospanie umelm hnojivom, zametanie spevnench plch.

Cena za 1 hodinu prce traktorom je 20 eur, pri vom rozsahu prc je cena dohodou.

Preprava traktora zKalnej nad Hronom do 10km je 12 , do 20km je 21 anad 20km je cena dohodou.

Kontakt: 0948165445, mail: zahrada@kalna.eu.

NANUKY V GASTROCENTREGastrocentrum Kaln nad Hronom roziruje

svoju ponuku o zmrzliny a nanuky!

Je as leta, letnch przdnin adovoleniek aaj my Vm ponkame ochladenie nanukom alebo lahodnou zmrzlinou. Svoju ponuku

rozirujeme ochladen npoje, i u jemn minerlne vody, d-sy alebo npoje sprchuou. Teme sa na Vs, lebo kompletn

menu je stle iba za 3,30 !Libue Poturnayov, vedca prevdzky

MTE PRED ATVOU A POTREBUJETE MAL BALKY SLAMY?

Zarezervujte si kapacitu mini balkovaa u teraz (25 - 30kg balky, rozmery balka - 57x62cm). Cena dohodou.

Tel..: 0948 165 445, e-mail: zahrada@kalnaktr.sk, web: www.kalnaktr.sk

Od 1. aprla 2012 nadobudlo innos aktualizovan Ve-obecne zvzn nariadenie (VZN) . 15/2012 Obce Kaln nad Hronom, v rmci ktorho bol v Obecnom zastupitestve schvlen nasledovn:

Cennk za inzerciu v samosprvnych novinch tdennka Pohronie:

Cennk komernej plonej inzercie:1/2 strany 150 EUR,1/4 strany 75 EUR,1/8 strany 40 EUR,1/16 strany 20 EUR,1/32 strany 10 EUR.Zavy pri opakovaniach vpo

sebe nasledujcich slach: pri opakovan 10 x (10%-n zava).

Cennk za reklamn lnok:1/4 strana 40 EUR1/8 strana 25 EUR

Cennk ostatnej inzercie:1/16 obianska inzercia (bla-

hoelanie apod.) 10 EUR1/16 ostatn inzercia neko-

mern 15 EUR1/32 obianska inzercia (bla-

hoelanie apod.) 5 EUR1/32 ostatn inzercia neko-

mern 7 EURUzvierka prijmania inzer-

cie je vdy vo tvrtok do 15:00 hod.! Inzerty prieiace sa eti-ke sa nezverejuj. Za vecn obsah inzertov Obecn rad

nezodpoved. Uveden ceny mu by znen alebo od-pusten v prpadoch hodnch osobitnho zretea (smton oznmenia, oznmenia vo ve-rejnom zujme apod.) staros-tom obce.

Cennk za vyuitie reklamnho priestoru na internetovej strnke obce www.kalna.eu:

Cennk plonej reklamy:na hlavnej strnke 30 EUR/mesiac (1 EUR/de),vprieinku Firmy vobci 15 EUR/mesiac (0,50 EUR/de),

Cennk inzercie vprieinku Inzerty:obianska (typu kpim

predm, okrem inzertov do rubriky nehnutenost) max. 10 riadkov 1 EUR/tde

do rubriky nehnutenos-t (predaj, prenjom, kpa, v-mena domy, byty, pozemky...) max. 10 riadkov 2 EUR/tde

komern riadkov inzercia (max. 10 riadkov)

2 EUR/tdeV rmci plonej reklamy na

strnke obce prijmame iba graficky spracovan reklamn inzert Obecn rad nepo-skytuje slubu vroby takhoto inzertu!!!! Elika Svordov

Ke chcete da o sebe vedie

Cennk inzercie v tdennku Pohroniea na internetovej strnke obce

Kblov televzia, internetBalk Optim Level_2 (spolon prpojka kblovej televzie ainternetu)12 mesan poplatok za prpojku (FO domcnosti) 9,00 10,8013 mesan poplatok za prpojku (podnikatelia) 11,00 13,2014 mesan poplatok za prpojku (poskytovatelia el. energie) 6,50 7,80

15 osoby poberajce starobn dchodok nad 65 rokov strvalm pobytom vKalnej nad Hronom, pokia ij vsamostatnej domcnosti 4,00 4,80

Parametre pripojenia na internet (pre p.. 12-15): Max. rchlos (download/upload): 11/2 Mbit/s, Agregcia: 1:20Balk Optim Level_3 (spolon prpojka kblovej televzie ainternetu)16 mesan poplatok za prpojku (FO domcnosti) 12,00 14,4017 mesan poplatok za prpojku (podnikatelia) 14,00 16,8018 mesan poplatok za prpojku (poskytovatelia el. energie) 9,50 11,40

19 osoby poberajce starobn dchodok nad 65 rokov strvalm pobytom vKalnej nad Hronom, pokia ij vsamostatnej domcnosti 7,00 8,40

Parametre pripojenia na internet (pre p.. 16-19): Max. rchlos (download/upload): 16/5 Mbit/s, Agregcia: 1:20Videokamera, fotoapart

p..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

v1 Natanie videa kameramanom (1hod. zznamu) - zkaznk strvalm pobytom vKalnej n/Hronom 16,67 20,00

v2 Natanie videa kameramanom (1hod. zznamu) - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej n/Hronom 22,00 26,40

v3 Natanie videa kameramanom (3hod. zznamu) dohodou

v4 Fotenie (1hod. fotenia) - zkaznk strvalm pobytom vKalnej n/Hronom 13,33 16,00

v5 Fotenie (1hod. fotenia) - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej n/Hronom 18,00 21,60v6 Fotenie (3hod. fotenia) dohodouv7 Spracovanie, strihanie videozznamu dohodou

Prvesn vozkp..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

p1 zapoianie prvesnho vozka - 1 pracovn de (od 8.00 do 16.00 hod.) 10,00 12,00p2 zapoianie prvesnho vozka - 2 hod. (vase od 8.00 do 16.00hod.) 4,17 5,00p3 zapoianie prvesnho vozka - 24 hod. 12,50 15,00p4 zloha za zapoianie - zkaznk strvalm pobytom vKalnej nad Hronom 0,00 0,00

p5 zloha za zapoianie - zkaznk strvalm pobytom mimo Kalnej nad Hronom (platba vhotovosti !!!) 300,00 360,00

Prvesn vozk - valnk splachtou (lon plocha 2500 x 1250mm, vka 1500mm), nosnos 1050kg, celkov hmotnos 1300kg, brzden, sklopn korba, poet nprav - 1Traktor

p..:

Cena bez DPH

Cena sDPH (20%)

t1 prca traktora (orba, kosenie, obracanie sena,mulovanie) / 1hod. - iadate oban strvalm pobytom vKalnej n./Hronom 15,83 19,00

t2 prca traktora (orba, kosenie, obracanie sena,mulovanie) / 1hod. - iadate oban strvalm pobytom mimo Kalnej n./Hronom 16,67 20,00

t3 preprava mimo Kalnej nad Hronom do 10km 10,00 12,00t4 preprava mimo Kalnej nad Hronom do 20km 17,50 21,00t5 preprava mimo Kaln nad Hronom nad 20km dohodou

traktor Kioti, vkon 22 kon, rka 1100mm, 4x4, uzvierka dif.

CENNK SLUIEB KALN KTR, S. R. O.

Priame sla na Obecn rad v Kalnej nad HronomStarosta obce Ing.Ladislav hn 036/6350374

Sekretarit starostu obce Ing.Elika Svordov 036/6395109

Prednosta Oc Ing.Jn Fldy 036/6350373

Zstupca prednostu Ing.Igor Gogora 036/6350375

Poklada, evidencia obyvatestva p.Anna Liprov 036/6350376

Matrika, da znehnutenost p.Alena Hallov 036/6350377

Personlne amzdov oddelenie p.Klra Pokorack 036/6350372

tovn afakturan oddelenie Ing.Andrea Vajdov, p.Marta Horniakov 036/6350378

Kancelria Kaln KTR, s.r.o. p.Adriana Pirokov 036/6350370

Kancelria prvho kontaktu Bc. Ildik Uhrin 036/6350379

Kancelria prvnych sluieb Mgr.Denisa Belfiov 036/6350371

Zdruenie Reviczky otvra jazykov kurz zkladov maariny pre dospelch so slovenskm

materinskm jazykom. Vyuovanie sa zana 8. septembra, kad pondelok od 16.00 v Dome Reviczky (Vojensk 28). Informcie

u predsedu o.z. Eugena Wirtha 0905 328 174. Na prvej vyuovacej hodine:

predstavenie knihy Ildik Hizsnyaiovej: Maarina pre samoukov, v prtomnosti autorky.

RYBNK (tefan Rchela) - Oberakov seznu, as vi-nobrania, u tradine otvraj vnajstarej vinohradnckej ob-ci reginu tradinm Rybnc-kym vinobranm. Tohtoron slvnosti sa bud kona vsobo-tu 6. septembra. Aj teraz pripra-vili Rybnania bohat kultrny program ahojn oberstvenie.

Kultrny program sa zane o 15. hodine vystpenm do-mcich folkloristov. Najskr sa predstavia mlad talenty, vyst-pia detsk folklrne sbory Ga-libik a Kolovrtok a po nich folklrny sbor Krivn.

O 17. hodine sa predstav Spevcky zbor Bystrian zo Z-horskej Bystrice. Vznikol vro-ku 1991 pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Zhorskej Bystrici. Nadvzuje na tradcie zborov v obci, orientuje sa na udov piesne zo Zhoria, ale aj ostatnch ast Slovenska.

Po om zahr dychov hudba Hostianka zHostia. Dy-chovka v tejto obci psob ne-pretrite u 117. rok adnes m 17 lenov.

Od 19. hodiny ilky rozihr

udov hudba Martinky Boh-ovej zTerchovej. Heligonkr-ka Martinka je znma z tele-vznej sae Slovensko m ta-lent z roku 2008, ke obsadila druh mesto.

Po nej, o20. hodine, nastpi na pdium skupina Kochanski pokraovatelia skupiny Loj-zo, sldrom Ottom Kollmanom a klvesistom Marekom Ko-chanskim, synom legendrne-ho Marina.

Zbava na nvsi bude vr-choli u tradine pri ivej hud-be.

Nvtevnkom ponknu pe-ciality rybnckej kuchyne loke skaacinou i husacinou, gule, kole i trdle. Na vi-nobran nebude chba bur-iak, ale Rybnania zachova-li aj vnko vlaajieho ron-ka. Ve spoluorganiztormi s aj lenovia vinohradnckeho spolku. Ako POHRONIE in-formoval predseda spolku Jozef Uhnk, nebude chba vstava vinohradnckeho a vinrskeho nradia, novinkou bude vsta-va starch typov traktorov Ze-tor.

Oslavy vinobrania v regine sa zan v Rybnku

RYBNK - Na pietnom akte kladenia vencov k 70. vroiu Slovenskho nrodnho p