Spevcky zbor slovenskch uiteov nastpen pred sanm koncertom pred divkmi amedzinrodnou porotou.

RIGA LEVICE (pb) Zlat medailu zo Svetovej zborovej olympidy v Rige priniesli poas leta domov na Slovensko lenovia Spe-vckeho zboru slovenskch uiteov (SZSU). Svetovo znme teleso, ktor repre-zentuje SR na najvznamnej-ch saiach, zopakovalo obrovsk spech z ostatnej olympidy vKanade. Nm si slovensk zbor upevnil do-minantn postavenie na poli

svetovej kultry. Jeho inter-preti excelovali pred takmer 30 00 umi zvye 70 krajn sveta.

V Spevckom zbore slo-venskch uiteov spievaj aj iesti lenovia zLevickho okresu. Peter Benek je le-nom aj tajomnkom SZSU, lenmi s Stanislav Titurus, Jn ura, Jozef Kunierik, Martin Paukovi aKarol Fa-bian.

(viac na 6. strane)

(11)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu

za bezkonkurenn cenytel: 0903422924

e-mail:redakcia@levickatelevizia.skwww.levickatelevizia.sk

facebook.com/levickatelevizia.sk

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty. Ronk LXIX cena 0,46slo 28 12. augusta 2014

DIGITALIZCIA KINA SLOVAN - 2. STRANA

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(61)

(71)

ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

Viac

na st

r. 6

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

V Spevckom zbore slovenskch uiteov iesti z Levickho okresu

(17)

Aj Leviania zlatmi olympionikmi

Na Margite v bazne do 6 rokov voda 30 C

Novinkou tohtoronej sezny je ohrev vody vbazne Ilona solrnymi kolektormi. Ak je jasn obloha, teplota vbazne

je vpoobedajch hodinch 28 C - 30 C.

(74)

LEVICE (tefan Rchela) - Na jlovom zasadnut Mestskho zastupitestva v Leviciach sa poslanci v jednom z nvrhov rozpotovch opatren zaoberali aj nvrhom na nkup 3 D technolgie do kina Junior Levice za 27 871 eur a nkupom klavru do Synaggy za 10 000 eur. Tieto kapitlov vdavky mali by kryt z rezervnho fondu v celkovej vke 37 871 eur. Je to alie opatrenie na podporu kultry v meste.

Nvrh rozprdil obsiahlu diskusiu o potrebe celkovej rekontrukcie kina Slovan. Potrebn by boli nov, pohodlnejie sedadl, vzduchotechnika, celkov komfort divka, o by iste zvilo aj nvtevnos kina. Ako sa kontatovalo v nvrhu, ktor predkladal pri-mtor tefan Mik, zdigitalizovan kino Junior (jedin v Leviciach) je vekm spe-

chom mesta, pretoe obyvatelai s demi ne-musia za filmovmi predstaveniami doch-dza do Nitry. Novinky a premirov filmy s na pltne kina v priebehu dvoch alebo troch dn.

Dvodom rozpotovho opatrenia je usku-toni 3. etapu digitalizcie kina Junior Levi-ce poda projektovho plnu. Ide o dodvku komponentov ako s 3 D okuliare ultraah-k-plastov vybaven ipom proti krdei, umvaka pre okuliare, 3 D kit pre projektor Christie CP 2000-ZX, rzne filtre pre 3 D technolgiu a pod.

Aj poda riaditeky Mestskho kultrneho strediska Berty Jasekovej by bolo najidel-nejie, keby sla bola zrekontruovan cel. Vzhadom na finann monosti mesta vak bola rozdelen do etp. Audiovizulny fond

nedva iadne peniaze na 3 D technolgiu, preto ju mus mesto urobi z vlastnch zdro-jov. Jasekov tie upozornila, e modern technolgie rchlo starn, preto bude potreb-n pota s astejou modernizciou. Poslan-ci sa zhodli, e je potrebn zahrn rekon-trukciu kinosly do budceho rozpotu mes-ta.

K nkupu klavru do synaggy sa diskusia rznila. Dvodom jeho nkupu je potreba vybavi tento objekt novm klavrom, preto-e sa tu usporadvaj koncerty vnej hudby, dezov koncerty, koncerty modernho ume-nia a pod.

Uvaovalo sa s kpou repasovanho star-ieho klavra. Nakoniec sa poslanci dohodli na kpe novho krdla a vylenili na jeho nkup vyie nklady.

Po prestvke a porade poslaneckch klu-bov schvlili pozmeovac nvrh poslanca Jna Krtka vyleni na nkup 3 D technol-gie do kina Junior 27 871 eur a na nkup klavra do synaggy 20 000 eur. Vdavky bud kryt z rezervnho fondu v celkovej vke 47 871 eur.

Poda informci Miroslavy Bakulovej, hovorkyne Ms, do synaggy u bol zakpe-n klavr Petrof 3 za 16 528 eur. o sa tka 3D technolgie, poda kpnej zmluvy (je aj medzi zverejnenmi zmluvami na webovej strnke MsKS), s v prlohe . 1 opsan produkty, ktor bud pri digitalizciu dodan: 3D systm Dolby, kit, kabel, vr-tane 300 ks okuliarov CAT832, pasvne 3D okuliare, 3M oovky, ante- theft ip, detsk prevedenie 3D okuliarov, transportn box pre okuliare, umvaka a prsluenstvo, 230 V, 3 programy, umvacie prostriedky, istiace, vlhen obrsky pre 3D okuliare a mont a nastavenie systmu 3D. Cena predmetu zmluvy je stanoven dohodou zmluvnch strn vo vke 25 698 eur a komponenty by mali by dodan do konca augusta. S najv-ou pravdepodobnosou by sa mala 3 D tech-nolgia zaa v kine Junior vyuva od sep-tembra.

NITRA (Eva Rakovsk) Sobnos, hoci nie je javom bezprostredne svisiacim s reprodukciou obyvatestva, sa rad medzi procesy demografickej reprodukcie, pretoe m stle vznamn vplyv na prodnos.

V roku 2013 bolo v Nitrianskom kraji uzavretch 3 004 manelstiev, o je o 81viac ako v predchdzajcom roku. Hrub miera sobnosti (poet sobov na 1 000 obyvate-ov strednho stavu) dosiahla hodnotu 4,37 a vzrstla oproti roku 2012 o 0,13 bodu. Sobne sprvanie je mon najlepie vyjadri z potu uzavretch manelstiev, z hadiska veku snbencov. Naalej pokra-uje trend zvyovania priemernho veku pri vstupe do manelstva, a to u muov aj ien. V sledovanom roku dosiahol priemern vek muov pri sobi 34,1 a u ien 31 rokov.

Najviac sobov na 1 000 obyvateov bolo uzatvorench v okrese Zlat Moravce (5,6) a najmenej v okrese Levice (3,9). o sa tka veku snbencov, najvy priemern vek enchov pri sobi bol evidovan v okrese Komrno (35,2 roka), naopak najni vek mali ensi v okrese Zlat Moravce (33,4 roka). Nevesty dosiahli najvy vek v okrese Komrno (32,4 rokov) a najni v okrese Zlat Moravce (29,9 roka).

Rozvod je zkonn spsob zniku manel-stva. V uplynulom roku bolo v kraji rozvede-nch 1 535 manelstiev, o je o 32 viac ako v roku 2012. Hrub miera rozvodovosti bola 2,23 . Na 100 sobov pripadlo 51,1 rozvo-dov, o je najvyia hodnota spomedzi vet-kch krajov SR. Pri porovnan okresov Nit-rianskeho kraja najviac rozvodov na 100

sobov bolo evidovanch v okrese Levice (57,2) a najmenej v okrese Zlat Moravce (38,3), km celoslovensk hodnota bola na rovni 42,9.

Viac ako 60 % rozvedench manelstiev boli manelstv s maloletmi demi. Prie-mern dka trvania manelstva bola 14,7 roka. V roku 2013 bol priemern vek mua pri rozvode 42 a eny 39,2 roka. Naj-astejou prinou rozvratu manelstva tak na strane mua aj na strane eny bola rozdiel-nos povh, nzorov a zujmov (52,4 %). U muov boli ast ostatn priny (15,2 %), nevera (13,8 %) a alkoholizmus (7,6 %). U ien sd nezistil zavinenie v 15,4 %, ostatn priny tvorili 15,2 % a nevera 9,4 %.

( SR pracovisko SR v Nitre)

IPESK SOKOLEC (HK) - Obec u po tvrt-krt zorganizovala udovo-umeleck tbor pri Ipli. Program bol vemi bohat. astnci sa uili ob-ianske a moldavsk tance pod vedenm Rebeky Nmeth a Bence Zsombora Juhsza, lenov ml-denckeho folklrneho sboru Kincs zo eliezo-viec. Do tajov citary ich zasvtila Katarna Borko-v z citarovho sboru v Sazdiciach. Deti nielen tancovali, ale mohli si vyska aj techniku vitre pod taktovkou Viktrie Nverovej. Tradin remes-

l, ako drevorezbu a hrniarstvo im predviedli manelia Mria Gdorov a Peter Rdi.

Gizela Dubov z obianskeho zdruenia Verce v Jure nad Hronom priblila tudentom tkanie a prcu s drtom. K maarskej kultre patr aj lukostreba, mlde si ju mohla osvoji pod vede-nm Kristina Riedliho z lukostreleckej skupiny Toportyn.

Okrem toho zostal as aj na hry a port. Posled-n de tbora astnci predviedli rodiom, priate-

om a obanom obce v rmci galaprogramu, o sa nauili za p dn. Krsu hotovch remeselnch prc si verejnos mohla vychutna v rmci malej vstavy.

Kad odchdzal domov pln novch zitkov a priatestiev. Dfame, e o rok sa znova Ipesk Sokolec roztancuje.

Tbor sa mohol uskutoni vaka finannej pod-pore radu vldy Slovenskej republiky, programu Kultra nrodnostnch menn 2014.

Poas redaknej dovo-lenky POHRONIA odi-iel al vek autor. 15. jla, uprostred leta, vo veku 76 rokov zomrel Ivan Kadlek, ktorho sasn lite-rrna veda oznauje za tvorcu eurpskeho formtu. S pozemskm svetom sa rozlil v Pukanci, kde il desiatky rokov. lovek je vetkm a kadm, najm sebou. Cirkuluje okolo

svojho jadra ako letokruhy koatho stromu, o tich a povajci vis nad jazerom. Tieto vety obsahujce duchovn zkony existencie ivota napsal Ivan Kadlek krtko pred svojm skonom. Po spisovateovi a vntorne bohatom loveku zostva cenn dedistvo. Autor knh Lunenie, Poco Rubato (spolu s Ludvkom Vaculkom) Hlavolamy, Spytovanie (spolu s Olegom Pastierom), i sa d len autobiograficky a alch prv raz knine publikoval a v pdesiatke, v exilovom vydavatestve v Kolne nad Rnom. V Pukanci, v Levickom okrese, tvorili v ostatnch desaroia dvaja vznamn spisovatelia. Autor diel lyrizovanej przy a bsnik Andrej Chudoba odiiel koncom janura vo veku 86 rokov. S Ivanom Kadlekom sa verejnos rozlila v sobotu 19. jla. Obaja s pochovan v pukanskom cintorne. Fyzicky i duchovne sme len malm ohnivkom, nie centrom, v reazi minulch i tch, o bud, preto meme iba s pokornou vou prija aktvne otroctvo tvorivej zodpovednosti pred nimi a za nich. Vzia bremeno doby a s, hada svoje miesto. Ten domov, trpk, ale jedin, napsal Ivan Kadlek vo svojom poslednom Literriu publikovanom v dennku Sme vo tvrtok 17. jla. es jeho pamiatke! (op)

NITRA (Boena Bruchtero-v) - Tento tde bude celoslo-vensk osobitn kontrola zamera-n na dokumentovanie sprvnych deliktov driteov vozidiel.

V psobnosti Krajskho riadi-testva PZ v Nitre bude kontrola vykonan na zem okresov Nit-ra, aa, Komrno, Nov Zm-ky, Levice, Topoany.

Policajti bud dokumentova tie poruenia pravidiel cestnej premvky, ktor s na zklade analz dopravnej nehodovosti hlavnmi prinami dopravnch nehd: rchlos jazdy, poruenia

zkladnch povinnost vodia, nesprvne predchdzanie a neda-nie prednosti v jazde. Polcia optovne upozoruje vodiov motorovch vozidiel, aby dodr-iavali pravidl cestnej premv-ky, najm rchlos jazdy a dbali na zven pozornos, opatrnos a ohaduplnos voi chodcom a cyklistom, pretoe v poslednom obdob evidujeme viacero do-pravnch nehd s ahkmi i akmi dsledkami na zdrav, dokonca aj k usmrtenm astn-kov cestnej premvky.

Foto: MsKS Levice

JOZEF PACALA

PODLUANY, HRONSK KOSIHY - Mria Mandrko-v (1927 2011) v jedno ho-rce leto v osemdesiatich ro-koch zberala vrchy vo svojej vi-nici na Krnom vrchu, ke sa prihnala letn brka. Schovala sa pod odstrech hajloku, ale aj tak ju prudk lejak cel premo-il. Poas brky a za kriova-nia bleskov sa modlila. Pohad jej pritom padol na nealek opusten a oarpan kaplnku Panny Mrie.

Potom jej tento zitok pri prci vo vinici asto priiel na myse a porovnvala svoju opustenos poas brky sopus-tenosou nealekej kapln-ky a jej patrnky Panny M-rie. Vo vzcnych vonch chv-ach, ktor si popri starostlivos-

ti orodinu dokzala zo svojho prcou preplnenho asu od-trhn, zala s kytikou kve-tov ku kaplnke avdy nieo na kaplnke ajej okol upravila. Po mnoho rokov vneskorom ve-ku sa pravidelne vnedeu po sv. omi Mria vybrala na Krny vrch skyticou kvetov apopri-tom vdy nieo vkaplnke alebo vjej okol upravila.

Pridali sa aj al, atak sa po-stupne upravila nielen kapln-ka, ale aj burinou zarasten n-dvorie okolo nej. Nastal as na oivenie marinskych tradci vokol kaplnky. Tie boli preru-en udalosami poas 2. sve-tovej vojny, ale aj neprajnos-ou politickho reimu k oi-vovaniu nboenskch tradci po nej.

Po uvonen politickch po-merov v roku 1989 a po pr-

chode dekana Jozefa Mrkvicu za farra do Tekovskej farnosti sa pripravila apo dlhej prestv-ke pred upravenou kaplnkou aj odslila, prv slvnostn svt oma. Konala sa za hoj-nej asti obyvateov z Hron-skch Kaian, Starho Tekova, Podluian, Levc avinohradn-kov z Krneho vrchu. Veria-ci z Podluian ili ku kaplnke spolone a niesli si ozdoben soku Panny Mrie. Od tej do-by, u takmer po tvr storoie, kadorone, za peknho letn-ho augustovho poasia, putu-j stovky veriacich zokolitch obc na svt omu ku kaplnke na Krnom vrchu. Vdy vne-deu pred 15. augustom.

Pripomeniem, e kaplnka m bohat a zaujmav hist-riu a bola svedkom mnohch historickch udalost. V tom-

to roku uplynie 100 rokov, o si spolonm silm vinohrad-nci a obyvatelia Podluian aHronskch Kaian na mieste starieho akovnho marin-skeho pomnku postavili tto kaplnku.

Kaplnka bola veriacimi udr-iavan apre pobonosti vino-hradnkov vyuvan. Pri ob-saden Levc Maarskom na jese 1938 sa ocitla na zem Maarska. Hranica ila tesne veda nej. Po protestoch obyva-teov zPodluian aHronskch Kaian sa pri prave hranc aj v tomto mieste hranica upra-vila a bola posunut z druhej strany kaplnky.

V sasnej dobe sa dokon-ievaj prce na obnove kapln-ky, aby bola pripraven na tohtoron jubilejn marinske slvnosti.

LEVICE (mg) - Moder-n forma zbavy, portovch aktivt a kultry zasiahla Le-vice v plnom prde. V mest-skom parku sa dali naivo vi-die portovci z viacerch k-tov Slovenska a iech. Pred-viedli sa vnetradinch sa-nch disciplnach pod taktov-kou Jungle Gym Levice. Svoje umenie odprezentovali scvie-nm s vlastnou vhou, parko-ure aasto spomnanom street workoute. Najlepie umiestne-

nia zo ien dosiahla Eva tar-keov zLevc a zmuov Jozef Gul zHontianskej Vrbice.

Po ukonen sa bol v mestskom parku priprave-n program v podobe kon-certu miestnych umelcov ako Orange Corner a The Sample. Prjemn atmosfru dopala chutn strava a odpoinkov zna, vktorej sa vetci ctili ako doma vobvake.

Organiztori Richard Fako, Michal Medveck a Martin Tth odkazuj, e ete len za-ali. Sasou alieho podu-jatia, ktorho prpravy s vpl-nom prde, mete by aj vy u 6. septembra na Nmest hrdi-nov vLeviciach.

LEVICE (Katarna Hol-bov) - Prce na obnove Tro-jinho stpu v Leviciach po-krauj. V utorok 5. augusta osadili manelia Tarikovci so synom, ktor realizuj obno-vu celho trojinho stpu, tri

kpie kamennch sch (Boh Otec, Boh Syn aPanna Mria) na hlavicu stpu.

Odva tdne sa bud dva na podstavec stpu aj sochy tyroch svtcov.

Foto: Katarna Holbov

3POHRONIE PUBLICISTIKA

LETN BRKA NA KRNOM VRCHU

LEVICK PARK IL POHYBOM

MARINSKU KAPLNKU POSTAVILI PRED STO ROKMI

ZAPOJI SA BUDE MC KAD

Na Trojinom stpe osadili sochy

12. augusta 2014

JUR NAD HRONOM (hv) - Vysok hladina vody v Hro-ne zmenila scenr 14. ronka splavu Hrona vJure nad Hro-nom v rii Zdruenia vidiec-keho turizmu HRON. Pod-predsednka zdruenia a sta-rostka obce Helena Valentov privtala vetkch astnkov splavu, host adivkov.

Vodnk upko skontrolo-val schopnos vetkch iestich plavidiel udra sa na vode od tartu po cie. Vetky plavidl spali technick parametre, atak mohli simulova splav na zelenej trve kempingu Vod-nk. Kad posdka predsta-vila svoje plavidlo aj slovami (Flinstonovci, Tehotn mami-ka s korom plnm det, FI-

REDBUL, Detsk mafia 001, Kovbojka na koi, Stroskotan pirt). Vetci lenovia posdky dostali medailu, ktor im bude pripomna tento zbavn de a darek od tedrch sponzo-rov.

al program pripravi-lo OZ Pohronie. Vek zujem bol ojazdu koom, ktor aha-li krsne gatanov kone, opl-ov volejbal, o bohat ober-stvenie aodobr hudbu a do neskorho veera ve akciu nepreruila iadna brka!

P.S. koda, e ste sa nezapo-jili aj VY !!! Mete to napra-vi. Prineste najviu tekvicu zo svojho poa i zhrady na Tekvicov pardu vJurskom parku 4. oktbra! Bude veselo.

SPLAV HRONA SA KONAL NA SUCHU

Vodnk upko nepustil plavidl na vodu

Oltr kaplnky na Krnom vrchu.

Mria Mandrkov nesie obetn chlieb pri sv. omi v marinskej kaplnke vroku 2001.

DILL

Nakoniec priiel ten de, ke som z Viedne odletel cez Moskvu do Dill. Bolo to tak-mer presne dvadsa rokov odvtedy, o som prvkrt vstpil na indick pdu. Tam

mi mj bval indick kolega Pradu zabezpeil ako odvoz z letiska, aj hotel blzko stani-ce metra. Metro to bola jedna z prvch zmien, ktor som v Dill zaregistroval. Mimo historickho centra ide ako nadzemn eleznica

a v starom centre ide pod zemou. Intervaly s krtke a vlaky pekn modern. Zasahuje a do predmest Dill a stle sa roziruje.

Druhm zistenm bolo, e indick rupia znane devalvo-vala. Ke som tu pracoval,

mala rupia pribline hodnotu naej slovenskej koruny.

V sasnosti som za jedno euro dostal 85 rupi. Ubyto-vanie v peknom hoteli blzko metra ma stlo 1000 rupi na noc, o je vzhadom na hlav-n mesto a vybavenie izby

vynikajce. Jedna rada ka-d turista je nten meni rupie na letisku. No tu nech si zamen len nevyhnutn obnos na cestu do mesta, lebo zme-nre na letisku m vemi udn kurz. Na jednom eure vs obtiahnu o 10 rupii a ete

maj aj t drzos, e si zapo-taj 300 rupi manipulan poplatok. V meste dostanete lep kurz a to aj bez manipu-lanho poplatku.

Prv vec, o som si hne po ubytovan a malom oddy-chu vybavil, bola indick SIM

karta, ktor som potreboval jednak na kontakt s priatemi, ale aj na posielanie SMS do-mov na miestach, kde som nemal monos pripojenia na internet. Prisbil som, e kad veer dm o sebe ve-die, e som OK.

Druhou vecou bolo vybave-nie ipovej karty na metro. Po tchto formalitch som sa mohol vyda do mesta. Stret-nutie s mojim bvalm indic-km kolegom som si dohodol a na veer, ke skonil pr-cu. Tak sme sa spolu stretva-li kad veer poas mojich pobytov v Dill.. Prehliadku hlavnho mesta som si skom-binoval s cestovkou a to, o nepokryla cestovka, som si

pozrel sm. erven pevnos, Star pevnos, Qutab Minar so znmym eleznm stpom s takm obsahom istho ele-za, e ho ani dnes nedoke vyrobi iadna eleziare, mzeum eleznice, starodvne

observatrium, Lotosov chrm viery baha, ktor pri-pomna operu v Sydney, Br-na Indie, mzeum Indiry Ghandiovej a alie asti mesta. Po veeroch sme si bvalm kolegom pospomna-

li na asy na stavbe produkto-vodu, na bvalch kolegov. alm pozitvnym zistenm bolo, e sa znane vylepili cesty a aj aut. Star naftov motorike v centre mesta na-hradili nov modern s elekt-rickm pohonom. Aj napriek metru vak narstol v uliciach aj poet aut. Ke som auto-busom opal Dill a smero-val som do Dajpuru, na v-padovke z mesta bolo desa jazdnch prdov plnch aut a motoriek. Trvalo takmer dve hodiny, ne sme opustili mesto. (autor ije

v Tlmaoch. Pokraovanie v budcom sle)

JAROSLAV BURJANIV

V Indii som pracoval na dvoch projektoch a strvil som tam skoro tri roky. Najhlbie dojmy vo mne zanechal pobyt v Radastne, kde som pracoval najdlhie. Opustil som ho pred osemnstimi rokmi. Urobil som tam vemi vea fotografi a prve vaka nm som nadviazal vea priatestiev. Niektor som udriaval a do sasnosti, in sa asom stratili, alie sa zase vaka internetu obnovili. Mj prv pobyt v Indii bol v ase, ke ete neexistovali digitlne fotoaparty, ale aj napriek tomu som vyfotografoval 200 farebnch filmov a priniesol som si domov mnostvo obrzkov - mnoh z nich som publikoval v rznych novinch a asopisoch. Dnes, ke mm kvalitnej fotoapart a vaka digitlnej technike mem urobi vemi lacno mnostvo zberov, som zatil op cestova po Indii. Jednak som chcel navtvi znme miesta, ale chcel som aj pozrie nieo, o som poas mojich pracovnch pobytov vidie nestihol. Dlho som plnoval takto cestu, nakoniec som si ju daroval sm sebe k okrhlym narodeninm. Vydal som sa na u plne sm. No vedel som, e v Indii sm nebudem, lebo takmer vade, kam som mal namieren, som niekoho poznal.

Dantar Mantar observatrium, ktor v stredoveku slilo na pozorovanie hviezd.

Mzeum eleznice - jednm z najvzcnejch exemplrov je ru-e jednokoajnej eleznice. Boli na svete vyroben len dva kusy. Vlak iiel len po jednej koajnici. Druhm kolesom iel po zemi, veda koajnice.

Quatab Minar a elezn stp, o ktorom sa Dniken domnieva, e ho priniesli mimozemania. Niektor pramene uvdzaj, e obsahuje viac ne 98% istho eleza.

Gurodwara Temple sikhsk chr, ktor v ase mojej prce dobudovvali

Lakmi Narajan Temple patr k najvm hinduistickm chrmom v Indii.

Red Fort erven pevnos v Dill

Krsnou modernou stavbou je Lotosov chrm viery baha. Tto viera hlsa, e je jeden boh, ktor sa rznym nrodom a v rznom ase predstavil v rznych podobch. Poda nich je to stle ten ist Boh, len udia ho nazvaj v rznych nboenstvch inak.

JOZEF PACALA Pri zimnej ofenzve ervenej armdy pred 70 rokmi boli

najprv osloboden Levice. Ako prv sa do Levc dostali veer 20. decembra 1944 tanky 6. gardovej tankovej armdy gene-rlplukovnka A.G. Kravenka.

Tankov armda bola uren na prelomenie frontu

Jednotky tankovej armdy boli uren na prelomenie frontu

a na rchly postup pri prenasledovan nepriatea, a tak po ust-len frontu na Hrone tankov jednotky vystriedali vojaci 1.gardovej jazdecko mechanizovanej skupiny generlporu-ka I. A. Plijeva. A vojaci generla Plijeva, boli to vlastne tak-mer vlune vojaci na kooch, oslobodili na Vianoce 1944 aj Hronsk Kaany a Star Tekov a zaujali obrann postavenia na Hrone. Kon a ruskch vojenskch vozov bola pln dedina. Vojaci kone ustajovali v kadej stodole, vade, kde bolo tro-chu vonho miesta. Rusk vojaci sa o kone vemi dobre stara-li. Pre lena vojenskej jazdy je k rovnako dleit ako zbra. Nikdy ich nenechali hladn alebo smdn, ale ani pre-chladn bez prstreku. Tto vojaci, volali sme ich kozci, sa v dedinch okresu Levice dlho nezdrali. Jazdeck armda nie je vhodn pre budovanie, udriavanie a obranu frontovej lnie. Vystriedali ich vojaci 53. armdy generla Managarova. Na krtky as sa u ns objavili aj vojensk jednotky 1. rumunskej armdy generla Atanasiu. Pamtnci si ich skr pripomen tak, e prili na vozoch ahanch volskmi zprahmi. an voly zapriahnut do vojenskch vozov mali zvltnu ed, respektve popolav, srs a vemi dlh rohy, takmer tritvrte metra.

Hronsk Kaany v 1. lnii frontu I ke Kaany nie s celkom pri Hrone ako Star Tekov,

boli povaovan za obec v 1. lnii frontu. Rusk velenie pova-ovalo obce a tern do hbky asi 10 km od frontu za zzemie prvej frontovej lnie. Nezriedka sa stalo, e sa v Tekove obja-vili nemeck prieskumn hliadky. Bolo ivotne dleit, aby

obania pri nhodnom stretnut zachovali pokoj. Rusi popri Hrone vybudovali okrem zkopov pre hliadky aj

systm zamnovanch sekov a systm nstranch zariaden. Nstran zariadenia boli najm nzko nad ternom natiahnut tenk drty vedce k rozbukm, ktor pri zakopnut vojaka na natiahnut drt vyplili do vzduchu signlnu raketu osvet-ujcu tern.

Frontov lazaret u Adamov V Kaanoch mali vojaci ervenej armdy zriaden aj pon

lazarety frontovho vybavenia. I ke v Tekove boli vojensk oetrovne, ranench po prvom oetren odvali do Kaian. aie ranench alej do Levc, kde bolo niekoko ponch nemocnc. Tieto boli zriaden najm v kolskch budovch, najvie boli v budove uiteskho stavu a v budove kltor-nej koly a kltora na terajej ulici Sv. Michala.

Jeden lazaret v Kaanoch bol v dome Filipa a Anny Ada-movch. Ich dom stl za humnami ulice nazvanej Nov de-dina, od cintorna. Dom bol pajtami a stromami kryt od frontovej lnie na Hrone a bol na vtedajie pomery aj dos priestrann. Ranench v dome oetrovali a poda zvanosti poranenia bu posielali alej do lazaretov v Leviciach, alebo oetrili a po niekokch doch v tomto dome sa vracali sp k svojej jednotke.

Jednho ranenho vojaka, ktor v dome zomrel, museli po-chova. Na cintorne sa pochovva nedalo, nemeck del boli na zastriean, a tak sa vykopal hrob v zamrznutej pde, v predzhradke domu Anny Adamovej, a tam Rusa pochovali. Na hrobe mal dreven krik a prestrelen prilbu.

Po odchode ruskch vojakov na Kvetn nedeu 1945 po nich zostal hrob v zhradke. V dome ila rodina s piatimi de-mi, najstar tefan mal 14 a najmlad Milan 4 roky. Ich mat-ke Anne, v tej dobe 35-ronej, vdy, ke prechdzala cez brnku na ulicu, ale aj ke manel Filip vychdzal z dvora s vozom a zatvrala za nm brnu, padol pohad na hrob vojaka v zhradke.

Dve pollitrovky plenho dopredu a 100 korn po skonen prce

Gazdin Anna sa snaila, aby vojak leal na cintorne medzi ostatnmi mtvymi. Kaiansky richtr o tom nechcel rozhodn a tekovsk no-tr Gapar Kr odkzal, e bez sdneho prkazu a bez sdnej asistencie nie je mon vykopa mtveho. Anna sa rozhodla kona. Prehovorila Jna Luk-a, aby v noci bez svedkov hrob vykopal, mtve-ho vojaka zo zhradky preniesol do hrobu na cintorne a tam ho zakopal. Zjednali sa aj na odmene, dve pol litrovky plenho dopredu, jednu za vykopanie mtvoly a druh za jeho pochovanie na cintorne. A odmenu 100 korn po skonen prce. Jn si vyptal na noc k dis-pozcii aj kone s koom na prevezenie mtvoly. Na druh de rno zahlsil gazdinej hotovo. Spolu ili na cintorn pozrie nov hrob, bol na

om aj dreven krik a prestrelen helma. V blate bolo vidie aj koaje od koa. Anna vyplatila Jnovi 100 korn.

Neskorie, u bolo po vojne, sa sstreovali mtvoly voja-kov ervenej armdy, ktor zahynuli u ns, na vojensk cinto-rn do trova. Prce riadila medzinrodn komisia zostaven z naich a sovietskych zstupcov. Na tboch ruskch jedno-tiek sa poas bojov viedla evidencia ranench, nezvestnch aj padlch vojakov. Takisto sa viedli denn rozpisy nasadenia jednotiek a ich zloenie poda mien a hodnost vojakov. So-vietsky zstupca v komisii mal teda presn miesto, kde je hrob ruskho vojaka pochovanho v predzhradke domu Filipa Adama a vedel, akej bol hodnosti a aj ako sa menoval. Take komisia veden richtrom prila aj do domu Anny Adamovej. Komisiu vak zaviedla gazdin Anna na nealek cintorn a ukzala na hrob s prilbou. Hrob kopali, ale bol przdny.

Priiel rad aj na vypoutie Jna Luka a ten sa priznal, e on akoby hrob vykopal a akoby druh hrob na cintorne tie, ale na preniesol iba krik a prestrelen prilbu. Od Adamov na cintorn sa previezol na koi a tak zostali aj koaje ako d-kaz. Preo mtvolu: Ke som kopal a priiel som po zvyky mtvoly vojaka, pomyslel som si, e mu je tam celkom dobre. Nechal som ho na pokoji, ve Anne vadilo iba to, e vid hrob. Hrob som nasp zahrabal, tern vyrovnal a na cintorn som preniesol iba to, o Anne najviac vadilo, krik a prilbu.

Nakoniec mtvolu ruskho vojaka nali tam, kde bola p-vodne zahraban, v zhradke u Adamov. Vojak bol odtia pre-vezen na vojensk cintorn do trova. Zjednan hrobr Jn Luk nikdy 100 korn nevrtil. Plen bolo vypit, to sa u tie gazdinej Anne vrti nedalo.

TEFAN RCHELA

Revitalizovan levick Kalvria ponka okrem prjemnej prechdzky a duchovnho stenia aj jedinen vhad z vy-hliadkovej vee spod kra, z najvyieho bodu v katastri mes-ta. Vstup na veu je mon vaka lenom obianskeho zdrue-nia Patrimonium Servandi kad nedeu popoludn od 14. do 16. hodiny. Pomaly sa bli jesenn obdobie, ke bude vhad z vee najkraj. Ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch jesenne spriezranie, na obzore sa zjavia jasn obrysy vrchov. Vtedy si pri pohade z Kalvrie meme uvedomi geografick ohranienie domova, tejto asti Karpatskej kotli-ny.

Zatia o z vchodnej a zpadnej strany je obzor ohranien chrbtami blzkej Ipeskej, respektve Pohronskej, pahorkatiny, smerom na sever a juh sa roziruje k vzdialenm pohoriam. Oblk tiavnickch vrchov sa zana Kozmlovskmi vkami - zarovnanm Kakaheom (Kohtim vrchom), z ktorho tria dymiace mochovsk komny, Malou a Vekou Vpennou, Vlm vrchom, Pleovicou a Skalou s Festunkom a u aj dvoj-krom. Spoza nich vykukuje Vek Trbe, najvy vrch Tr-beskho pohoria a vpravo od neho Javorov vrch. Potom nasleduje prielom Hrona cez tiavnick vrchy - Slovensk brna, nad ktorou vzadu vystupuje masv Pohronskho Inovca zanajci iernym vrchom (a iernou dolinou - hnilm k-tom, kde sa rodia brky), pokraujci Krivou a dominujcim Malm a Vekm Inovcom.

tiavnick vrchy alej pokrauj Hodruskou hornatinou - t zana Kusou horou nad Tlmami (u aj z tejto strany ju pat jazva kameolomu Galiba), pokrauje Koscovm vr-

chom, Bukovskm vrchom a Priesilom. alej tromi strcami nad Pukancom - Agraom, atiarom a Vekm Veternkom. Nasleduje sedlo Lchtrisk a ariansky vrch nad Vysokou. A v zvere hrebea Hodruskej hornatiny je vidno picberg a Ta-nd, za ktorm sa schovva Paradajs nad Banskou tiavnicou. Potom nasleduje znenina - sedlo Peciny, od ktorho sa dvha Sitnianska hornatina - najskr Petrov vrch, a potom vlastn majesttne Sitno. Od Sitna sa tiahne Sitnianske predhorie za-konen Tlstm vrchom nad emberovcami. Tu sa oblk treo-hornch vulknov tiavnickch vrchov kon.

Na juhovchode vystupuje druhohorn vpencov kryha ikla, ktor dominuje nad Hronskou rovinou. Spoza neho vzadu za Ipeskou pahorkatinou a za Ipom, u v Maarsku, vystupuje masv Boroskch vrchov, ktormi pokrauje ve-niec vulkanickch pohor. Dominuje mu ovo. Veniec kop-cov na obzore pokrauje Piliskmi vrchmi, s najvym vr-chom Piliom, ktormi veniec vyhasnutch karpatskch vulk-nov kon (alebo zana). Medzi Boroskmi a Piliskmi vrchmi, za Burdou tiacou sa nad vtokom Ipa a Hrona do Dunaja, je skryt Vek dunajsk zkruta so staroslvnym (a stle aktulnym) Vyehradom. Tam Dunaj opa Mal uhor-sk ninu a vylieva sa do Vekej uhorskej niny.

Vdy, ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch je-senne spriezranie, uvedomm si geografick ohranienie do-mova, tejto asti Karpatskej kotliny, ktor neme narui tt-na, upn, etnick, konfesijn, i akkovek in hranica.

Foto: K. Holbov

Kozcky vetern v slvnostnej rovnoate a s vojenskmi vyznamenaniami.

Vojnov cintorn sovietskych vojakov z 2. svetovej vojny v trove.

JOZEF PACALA Pri zimnej ofenzve ervenej armdy pred 70 rokmi boli

najprv osloboden Levice. Ako prv sa do Levc dostali veer 20. decembra 1944 tanky 6. gardovej tankovej armdy gene-rlplukovnka A.G. Kravenka.

Tankov armda bola uren na prelomenie frontu

Jednotky tankovej armdy boli uren na prelomenie frontu

a na rchly postup pri prenasledovan nepriatea, a tak po ust-len frontu na Hrone tankov jednotky vystriedali vojaci 1.gardovej jazdecko mechanizovanej skupiny generlporu-ka I. A. Plijeva. A vojaci generla Plijeva, boli to vlastne tak-mer vlune vojaci na kooch, oslobodili na Vianoce 1944 aj Hronsk Kaany a Star Tekov a zaujali obrann postavenia na Hrone. Kon a ruskch vojenskch vozov bola pln dedina. Vojaci kone ustajovali v kadej stodole, vade, kde bolo tro-chu vonho miesta. Rusk vojaci sa o kone vemi dobre stara-li. Pre lena vojenskej jazdy je k rovnako dleit ako zbra. Nikdy ich nenechali hladn alebo smdn, ale ani pre-chladn bez prstreku. Tto vojaci, volali sme ich kozci, sa v dedinch okresu Levice dlho nezdrali. Jazdeck armda nie je vhodn pre budovanie, udriavanie a obranu frontovej lnie. Vystriedali ich vojaci 53. armdy generla Managarova. Na krtky as sa u ns objavili aj vojensk jednotky 1. rumunskej armdy generla Atanasiu. Pamtnci si ich skr pripomen tak, e prili na vozoch ahanch volskmi zprahmi. an voly zapriahnut do vojenskch vozov mali zvltnu ed, respektve popolav, srs a vemi dlh rohy, takmer tritvrte metra.

Hronsk Kaany v 1. lnii frontu I ke Kaany nie s celkom pri Hrone ako Star Tekov,

boli povaovan za obec v 1. lnii frontu. Rusk velenie pova-ovalo obce a tern do hbky asi 10 km od frontu za zzemie prvej frontovej lnie. Nezriedka sa stalo, e sa v Tekove obja-vili nemeck prieskumn hliadky. Bolo ivotne dleit, aby

obania pri nhodnom stretnut zachovali pokoj. Rusi popri Hrone vybudovali okrem zkopov pre hliadky aj

systm zamnovanch sekov a systm nstranch zariaden. Nstran zariadenia boli najm nzko nad ternom natiahnut tenk drty vedce k rozbukm, ktor pri zakopnut vojaka na natiahnut drt vyplili do vzduchu signlnu raketu osvet-ujcu tern.

Frontov lazaret u Adamov V Kaanoch mali vojaci ervenej armdy zriaden aj pon

lazarety frontovho vybavenia. I ke v Tekove boli vojensk oetrovne, ranench po prvom oetren odvali do Kaian. aie ranench alej do Levc, kde bolo niekoko ponch nemocnc. Tieto boli zriaden najm v kolskch budovch, najvie boli v budove uiteskho stavu a v budove kltor-nej koly a kltora na terajej ulici Sv. Michala.

Jeden lazaret v Kaanoch bol v dome Filipa a Anny Ada-movch. Ich dom stl za humnami ulice nazvanej Nov de-dina, od cintorna. Dom bol pajtami a stromami kryt od frontovej lnie na Hrone a bol na vtedajie pomery aj dos priestrann. Ranench v dome oetrovali a poda zvanosti poranenia bu posielali alej do lazaretov v Leviciach, alebo oetrili a po niekokch doch v tomto dome sa vracali sp k svojej jednotke.

Jednho ranenho vojaka, ktor v dome zomrel, museli po-chova. Na cintorne sa pochovva nedalo, nemeck del boli na zastriean, a tak sa vykopal hrob v zamrznutej pde, v predzhradke domu Anny Adamovej, a tam Rusa pochovali. Na hrobe mal dreven krik a prestrelen prilbu.

Po odchode ruskch vojakov na Kvetn nedeu 1945 po nich zostal hrob v zhradke. V dome ila rodina s piatimi de-mi, najstar tefan mal 14 a najmlad Milan 4 roky. Ich mat-ke Anne, v tej dobe 35-ronej, vdy, ke prechdzala cez brnku na ulicu, ale aj ke manel Filip vychdzal z dvora s vozom a zatvrala za nm brnu, padol pohad na hrob vojaka v zhradke.

Dve pollitrovky plenho dopredu a 100 korn po skonen prce

Gazdin Anna sa snaila, aby vojak leal na cintorne medzi ostatnmi mtvymi. Kaiansky richtr o tom nechcel rozhodn a tekovsk no-tr Gapar Kr odkzal, e bez sdneho prkazu a bez sdnej asistencie nie je mon vykopa mtveho. Anna sa rozhodla kona. Prehovorila Jna Luk-a, aby v noci bez svedkov hrob vykopal, mtve-ho vojaka zo zhradky preniesol do hrobu na cintorne a tam ho zakopal. Zjednali sa aj na odmene, dve pol litrovky plenho dopredu, jednu za vykopanie mtvoly a druh za jeho pochovanie na cintorne. A odmenu 100 korn po skonen prce. Jn si vyptal na noc k dis-pozcii aj kone s koom na prevezenie mtvoly. Na druh de rno zahlsil gazdinej hotovo. Spolu ili na cintorn pozrie nov hrob, bol na

om aj dreven krik a prestrelen helma. V blate bolo vidie aj koaje od koa. Anna vyplatila Jnovi 100 korn.

Neskorie, u bolo po vojne, sa sstreovali mtvoly voja-kov ervenej armdy, ktor zahynuli u ns, na vojensk cinto-rn do trova. Prce riadila medzinrodn komisia zostaven z naich a sovietskych zstupcov. Na tboch ruskch jedno-tiek sa poas bojov viedla evidencia ranench, nezvestnch aj padlch vojakov. Takisto sa viedli denn rozpisy nasadenia jednotiek a ich zloenie poda mien a hodnost vojakov. So-vietsky zstupca v komisii mal teda presn miesto, kde je hrob ruskho vojaka pochovanho v predzhradke domu Filipa Adama a vedel, akej bol hodnosti a aj ako sa menoval. Take komisia veden richtrom prila aj do domu Anny Adamovej. Komisiu vak zaviedla gazdin Anna na nealek cintorn a ukzala na hrob s prilbou. Hrob kopali, ale bol przdny.

Priiel rad aj na vypoutie Jna Luka a ten sa priznal, e on akoby hrob vykopal a akoby druh hrob na cintorne tie, ale na preniesol iba krik a prestrelen prilbu. Od Adamov na cintorn sa previezol na koi a tak zostali aj koaje ako d-kaz. Preo mtvolu: Ke som kopal a priiel som po zvyky mtvoly vojaka, pomyslel som si, e mu je tam celkom dobre. Nechal som ho na pokoji, ve Anne vadilo iba to, e vid hrob. Hrob som nasp zahrabal, tern vyrovnal a na cintorn som preniesol iba to, o Anne najviac vadilo, krik a prilbu.

Nakoniec mtvolu ruskho vojaka nali tam, kde bola p-vodne zahraban, v zhradke u Adamov. Vojak bol odtia pre-vezen na vojensk cintorn do trova. Zjednan hrobr Jn Luk nikdy 100 korn nevrtil. Plen bolo vypit, to sa u tie gazdinej Anne vrti nedalo.

TEFAN RCHELA

Revitalizovan levick Kalvria ponka okrem prjemnej prechdzky a duchovnho stenia aj jedinen vhad z vy-hliadkovej vee spod kra, z najvyieho bodu v katastri mes-ta. Vstup na veu je mon vaka lenom obianskeho zdrue-nia Patrimonium Servandi kad nedeu popoludn od 14. do 16. hodiny. Pomaly sa bli jesenn obdobie, ke bude vhad z vee najkraj. Ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch jesenne spriezranie, na obzore sa zjavia jasn obrysy vrchov. Vtedy si pri pohade z Kalvrie meme uvedomi geografick ohranienie domova, tejto asti Karpatskej kotli-ny.

Zatia o z vchodnej a zpadnej strany je obzor ohranien chrbtami blzkej Ipeskej, respektve Pohronskej, pahorkatiny, smerom na sever a juh sa roziruje k vzdialenm pohoriam. Oblk tiavnickch vrchov sa zana Kozmlovskmi vkami - zarovnanm Kakaheom (Kohtim vrchom), z ktorho tria dymiace mochovsk komny, Malou a Vekou Vpennou, Vlm vrchom, Pleovicou a Skalou s Festunkom a u aj dvoj-krom. Spoza nich vykukuje Vek Trbe, najvy vrch Tr-beskho pohoria a vpravo od neho Javorov vrch. Potom nasleduje prielom Hrona cez tiavnick vrchy - Slovensk brna, nad ktorou vzadu vystupuje masv Pohronskho Inovca zanajci iernym vrchom (a iernou dolinou - hnilm k-tom, kde sa rodia brky), pokraujci Krivou a dominujcim Malm a Vekm Inovcom.

tiavnick vrchy alej pokrauj Hodruskou hornatinou - t zana Kusou horou nad Tlmami (u aj z tejto strany ju pat jazva kameolomu Galiba), pokrauje Koscovm vr-

chom, Bukovskm vrchom a Priesilom. alej tromi strcami nad Pukancom - Agraom, atiarom a Vekm Veternkom. Nasleduje sedlo Lchtrisk a ariansky vrch nad Vysokou. A v zvere hrebea Hodruskej hornatiny je vidno picberg a Ta-nd, za ktorm sa schovva Paradajs nad Banskou tiavnicou. Potom nasleduje znenina - sedlo Peciny, od ktorho sa dvha Sitnianska hornatina - najskr Petrov vrch, a potom vlastn majesttne Sitno. Od Sitna sa tiahne Sitnianske predhorie za-konen Tlstm vrchom nad emberovcami. Tu sa oblk treo-hornch vulknov tiavnickch vrchov kon.

Na juhovchode vystupuje druhohorn vpencov kryha ikla, ktor dominuje nad Hronskou rovinou. Spoza neho vzadu za Ipeskou pahorkatinou a za Ipom, u v Maarsku, vystupuje masv Boroskch vrchov, ktormi pokrauje ve-niec vulkanickch pohor. Dominuje mu ovo. Veniec kop-cov na obzore pokrauje Piliskmi vrchmi, s najvym vr-chom Piliom, ktormi veniec vyhasnutch karpatskch vulk-nov kon (alebo zana). Medzi Boroskmi a Piliskmi vrchmi, za Burdou tiacou sa nad vtokom Ipa a Hrona do Dunaja, je skryt Vek dunajsk zkruta so staroslvnym (a stle aktulnym) Vyehradom. Tam Dunaj opa Mal uhor-sk ninu a vylieva sa do Vekej uhorskej niny.

Vdy, ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch je-senne spriezranie, uvedomm si geografick ohranienie do-mova, tejto asti Karpatskej kotliny, ktor neme narui tt-na, upn, etnick, konfesijn, i akkovek in hranica.

Foto: K. Holbov

Kozcky vetern v slvnostnej rovnoate a s vojenskmi vyznamenaniami.

Vojnov cintorn sovietskych vojakov z 2. svetovej vojny v trove.

6 POHRONIE12. augusta 2014

RIGA - LEVICE (Peter Ben-ek) - Spevcky zbor sloven-skch uiteov (SZSU), ktor inkoval vo februri vlevickej synagge na benefinej akcii SK Levice, sa zastnil Sveto-vej olympidy zborovho spevu - World Choir Games 2014 lo-

tyskej Rige. Na olympide s-ailo viac ako 400 spevckych zborov zo 72 ttov celho sve-ta - spolu takmer 30 000 ast-nkov!

SZSU, ako jeden z dvoch zborov zo Slovenska vkategrii Muskch spevckych zborov

podal skvel profesionlny v-kon apod umeleckm vedenm dirigenta doc. tefana Sedlic-kho zskal zlat medailu, m zviditenil Slovensko na medzi-nrodnom fre.

Zbor, v ktorom spieva aj es lenov - spevkov z Levc

aokolia, absolvoval okrem s-ae aj niekoko sprievodnch koncertov, okrem inho aj na ambasde SR v Rige, ke pri-jal pozvanie slovenskho ve-vyslanca Petra Hatiara s man-elkou. Poda slov vevyslanca podal zbor pikov vkon aje vemi rd, e mohol na pde vevyslanectva prija reprezen-tantov Slovenska z tejto mo-no menej znmej oblasti kul-trneho ivota, akou zborov spev je.

Okrem vznamnej propag-cie slovenskej kultry vo sve-te zbor tie nadviazal na svo-je predchdzajce spechy spred niekokch rokov v Ka-nade, Japonsku, vo vajiarsku, Franczsku. Urobil dobr me-no avo vznamnej miere op zviditenil Slovensko pred sve-tom. Zskal aj mnostvo dlei-tch kontaktov, i u na zahra-nin zbory, alebo na vznam-

n osobnosti svetovho hudob-nho ivota - hudobnch skla-dateov, dirigentov, porotcov, usporiadateov inch svetovch hudobnch festivalov a sa-. Tieto kontakty mu otvo-ri dvere do sveta nielen SZSU, ale aj alm spevckym zbo-rom, spevkom ahudobnkom, s ktormi toto spevcke teleso spolupracuje.

Vek poklona a primn

poakovanie patr Minister-stvu kolstva, vedy, vskumu aportu SR aMinisterstvu kul-try SR, ktor finanne podpo-rili tento projekt, umonili ui-teom a pracovnkom kolstva - spevkom SZSU spene re-prezentova Slovensko na ta-komto vznamnom medzin-rodnom fre azviditeni nau kultru na celosvetovej rovni.

(autor je manar SZSU)

BEA - Na 2. ronku rocko-vho festivalu Bea Music Fest vystupovala aj skupina LM Re-tro Band, ktor vznikla pred dvoma rokmi v susednej obci Pozba. Jej zakladateom aldrom je Lajos Mszros, uite na ZU Levice. Na regionlnej hudobnej scne nie je neznmym pojmom, predtm psobil vlevickej kape-le Man in age.

Kde ste za tie necel dva ro-ky stihli zahra?

Hrvame na obecnch akci-ch, vlani sme sa zastnili via-cerch festivalov GT, v Pribete

sme boli predkapelou maarskej skupiny Bikini.

Ak hudbu hrte?Je to klasick rock, 70 a 80

roky, Deep Purple, JBJ, ZZ Top.. Vlastn tvorba?

Zatia nie.. Ako sa vm hralo na Bea

music feste?Skvel aparatra, skvel zvu-

kr, fantastick udia! Leto znamen pre hudob-

nka neustle koncertovanie. Plat to aj pre LM Retro Band?

To hej, aj ns ak plno kon-certov. Poas leta hrme kad

vkend. Kto tvor kapelu?

Sme tyria: Tibor Mszros, povolanm cestr, Jn Szab, vcivile zmonk, Dniel Tuek, mj bval tudent, basgitaris-ta, teraz vysokokolk a ja, ui-te hudby.

Aj z tohto zloenia vidie, e dobr hudobnk me ma akkovek povolanie. Zrejme talent je viac ako kola. o je e-te nevyhnutn ktomu, aby sku-pina mohla spolu fungova ana pdich excelova?

Je to hlavne o shre lenov.

Musia ma dobr nturu a sa-mozrejme, musia i pre hudbu... atrochu aj pre svoju kapelu.

Preo si sa rozhodol pre vlastn kapelu?

Lebo LM Retro Band je moje hobby, vemi siln hobby. Hudba je mj ivot.

Kapela LM Retro Band si rada

zahr aj na vaich obecnch slvnostiach i rznych inch ak-cich, kde hudobn podfarbenie me zdvihn nladu aprispie

kvyej rovni podujatia.Kontakt: 0908/628302

VO SVETOVEJ ZBOROVEJ JEDNOTKE AJ LEVIANIA

LM RETRO BAND EXCELOVAL NA BEA MUSIC FESTE

U DRUH OLYMPIJSK ZLATO

Kapela pre vetkch: mu hra aj u vs

LM Retro Band, kapela zaloen v susednej Pozbe, bodovala me-dzi mladmi festivalujcimi napriek tomu, e hudba, ktor hraj, vznikla skr, ako sa vina znich narodila. Foto: SYSA

lenovia SZSU zLevc aokolia - zava Jozef Kunierik, Ivan , tefan Sedlick - dirigent SZSU, Karol Fa-bian, Peter Benek, Stanislav Titurus aMartin Paukovi so zlatou medailou adiplomom veer, po sai.

Zlat medaila adiplom, potvrdzujci, e sen sa stal skutonosou. Na Slovensku spieva musk zbor svetovch kvalt.

PUBLICISTIKA * INZERCIA

Nakpte v naich predajniach od 5. do 20. augusta 2014 tak, aby bol V nkup v hodnote minimlne 15 EUR a obsahoval aspo 3 rzne akciov tovary. Pred vhodenm pokladninho bloku do pripravenej a oznaenej schrnky v predajni napte na svoje meno a adresu. rebovanie sa uskuton v dvoch kolch. Prv kolo rebovania o bicykle

a nkupn poukky sa uskuton v zastnench COOP Jednotch najneskr do 26. 09. 2014. Osobn automobil Volkswagen UP! 1,0 a sktre Piaggio Typhoon 50 2T bud vyrebovan v druhom kole najneskr do 24. 10. 2014 zo vetkch doposia nevyrebovanch platnch pokladninch blokov.

Akciu pripravil: VDP, a. s., Levice. Akcia plat v predajniach: COOP Jednota Nov Zmky, COOP Jednota Nitra, COOP Jednota Levice, COOP Jednota Komrno.

vytartujte od 5. do 20. augusta 2014 k nm,nakpte za 15 eur a vyhrajte skvel ceny na kolesch

Nitra Nov Zmky Levice Komrno

Kolesomania_NR_2014_podhronie_132x205mm.indd 1 28. 7. 2014 10:45:06

(72)

PSIARE (r) V poslednom vydan pred redaknmi przdninami zaalo POHRONIE ptranie po prvom osobnom aute vyrobenom na Slovensku. Informovali sme, e strojcom histo-ricky prvho slovenskho kabrioletu bol zaiat-kom 20. storoia (po skonen prvej svetovej vojny) Michal Majer, obyvate Psiar, dnes miestnej asti Hronskho Beadika. Jeho legen-drna drndika uzrela svetlo sveta v zmonckej dielni svojho vrobcu.

Cenn informcie o drndike a jej tvorcovi poskytuje monografia o Psiaroch ivot a zvyky udu pod Krivnom, ktor vyla v roku 2009 pri prleitosti 800. vroia prvej psomne zmienky o obci. Autorka Terzia Rybrov uvdza, e Majerovci (Mayerovci) prili do Psiar pravdepo-dobne v niektorej z vn osdovania Turkami spustoenho zemia, ke panovnk v okol benediktnskeho kltora dval osdlencom zna-n privilgi a vhody. Rod bol nazvan aj Nemcov, teda pravdepodobne poda toho, e prili z Nemecka.

Aut spoznal cez svetov vojnu

Michal Majer sa narodil v roku 1881 v Psiaroch. Jeho otec Michal Mayer bol ronk, ale musel by dostatone stan a zbehl v psme. Ako uvdza novobansk historik J. Hindick, prispieval do budapetianskych novn ete za Raksko-Uhorska.

Syn Michal sa vyuil za strojnho zmonka a absolvoval ttne zveren skky v Budapeti. Inklinoval k automobilom a poas prvej svetovej vojny sa mal v raksko-uhorskej armde ako ofr opravr dkladne zoznmi s ich kontrukciou. Po nvrate z vojny si otvoril zmoncku dielu, v ktorej sa uilo okolo 80 uov. Diela bola centrom nielen odbornho vzdelvania, ale aj kultrno-spoloenskho ivota.

Opravil auto bulharskmu crovi

Osudov sa Michalovi Majerovi stalo stretnu-tie s Ferdinandom Coburgom, bulharskm c-

rom. Tomu sa pokazilo auto na ceste z Hronskho Beadika, kde navtevoval hrobku svojho predka tefana Kohryho. Majer zvadu na aute odstrnil a ako odmenu si vyptal pro-jektov dokumentciu k osobnmu autu. A pus-til sa vo svojej dielni do zhotovenia auta. Maje-rova drndika jazdila do roku 1952. Strojca pr-vho auta vyrobenho na Slovensku doil svoj ivot v rodnej obci a je pochovan na miestnom cintorne.

Manelka Michala Majera bola Mria, roden Capalajov. Mali spolu dve deti. Syn Michal vytudoval za strojnho ininiera v Nemecku. Oenil sa a il v Bratislave. Jeho manelstvo bolo bezdetn. Dcra Terzia sa vydala do Mar-tina nad itavou. Mala dve dcry. Potomkovia neskr dom predali a diela bola zlikvidovan. Rodn dom prvho vrobcu osobnho automo-

bilu na Slovensku m dnes poda monografie autorky Terzie Rybrovej popisn slo 20.

Na drndike vraj do kaviarne

Ete niekoko spomienok. Traduje sa, e Mi-chal Majer spolu s beadickm mlynrom Ben-dom voli v znane podgurdenom stave na drndike do bratislavskej kaviarne tefnka. O policajnom postihu za takto vstrelok pramene nepu.

U smutnejou story je, e po druhej svetovej vojne bol Michal Majer obvinen z kolaborcie s Nemcami. Niektor mali zrejme zujem o jeho majetok. Bol by podliehal Beneovym dekrtom. Pomhal im aj fakt, e synova manelka bola bratislavsk Nemka. Naastie sa nali aj stato-n Psiarania, ktor na sde dosvedili nevinu Majerovch.

VLADIM HAGARA Zd sa vm, e sa vo svete dej veci, ktor niekto ciele-

ne riadi? Alebo je to vec nhody? Mocn toho sveta sa snaia nastoli na celom svete tak poriadok ktor by vyhovoval len vyvolenm. Ak si chcete zachova aspo trochu slobody, ak si chcete zachova tvr, tak pouvaujte nad niekokmi radami. Pouvajte peniaze v hotovosti a cez platobn i kreditn karty plate o najmenej. Ak nemuste, peniaze od banky si nepoiiavajte. Na interne-te dvajte o sebe o najmenej informci. Potraviny ku-pujte o mono z bioproduktov a vlastnej vroby a podporujte domcich vrobcov.

Poviete si, preo mme dodriava tieto rady, ke situ-cia ns nti kona presne naopak. Kad z ns m ver,

ktor nevyhnutne potrebuje i u na kpenie nehnutenos-ti, auta, alebo mnoh z ns na kpu darekov pre svojich najblich na sviatky. Preo by som nemal kupova po-traviny, ktor s lacnejie a nie s z domcej produkcie? A takto by ste mi mohli vetky moje rady vemi jednodu-cho negova. Ale o to ide. Vekm nadnrodnm korpor-ciam ide len o jedno: ovldnu o najviac zemia jednot-livch krajn, zska ich bohatstvo - i u ide o vodu, p-du, nerastn suroviny a pochopitene - potraviny. Sname sa preto, aj ke to bude ak pochopi, aby sme boli o najviac sebestan, aby sme nekupovali hnoj v obchodnch reazcoch a dali ancu domcej produkcii. Aby sme sa zaali viac venova samovrobe v malom mnostve na dedinch, i mestch a takto sa stali nezvis-lmi od prebytkov zo zahraniia. Sname sa by loklpat-riotmi a nie za kad cenu zvidie vetko, o m mj spen sused. Ak to dokeme, budeme menej ovldan.

Majerova drndika. Foto: archv Petra Vala

Ztiie s maketou drndiky a starmi fotografiami v krme Albetka. Na snmke sprava: publicista a spisovate Peter Valo, herec Oldo Hlavek, rektor Akadmie umen v Banskej Bystrici Mat Oha a Vladimr Beo. Foto (r)

DUBANY (Katarna Felixov) - lovek je tvor spo-loensk, m potrebu stretva sa a obklopova sa umi s rovnakmi zujmami a problmom. Ve najlepie ho po-chop ten, o preva rovnak pocity.

Pre ma ako parkinsoniku je vemi dleit zosta v pohybe. To sa ahko povie. No nie vdy sa mi chce hba. Takto pocity mal aj Jan krkal, predseda spolonosti Parkinson Slovcko. Uvedomil si, e ud treba motivova. Priiel s mylienkou usporiada portov stretnutie. Dal mu nzov PARKINSONIDA. Tento rok sa v doch 1. a 3. augusta konal u 7. ronk.

O tom, e je medzi nami parkinsonikmi sa obben, sved aj poet ud, ktor sa do nej zapo-jili. Je to podujatie s medzinrodnou as-ou. Okrem domcich echov sa jej z-astnili aj zstupcovia z Poska. Rakska, Maarska a samozrejme aj zo Slovenska, spolu 200 astnkov. Ns zo Slovenska tam bolo 37.

K spoloenskej rovni podujatia prispe-lo aj vystpenie znmeho folklrneho sboru Hradian s vedcim Jim Pavli-com v Kultrnom dome v Hodonne a vstava o Parkinsonovej chorobe. Poda-rilo sa to aj vaka podpore mesta Hodo-nn. Bolo to vekolep podujatie. Zorgani-zovali ho chor udia. Stlo ich to vea

nmahy a sl. Mnoh z nich sa rno nevedia pohn. Zasl-ia si vek obdiv. Kee to bolo portov stretnutie, tak sa vo vekom sailo. silie bolo korunovan medailami. Doniesli sme si z nich aj na Slovensko. Je ich es. Jedna zlat, tri strieborn, dve bronzov. Jednm druhm mies-tom sa chvlim aj ja. Ako sa mi to poastilo, neviem. Jedna vec je ist. Na budci rok sa ide znovu sai a budeme sa snai o najlepie reprezentova ns, chorch zo Slovenska. Presne pred rokom sa tej cti dostalo nm. Zorganizovali sme Parkinsonidu v Pieanoch. Tak sa sa stala putovnou. Zkladnm naim heslom je: IVOT JE POHYB, POHYB JE IVOT.

(Autorka je predsednkou spolonosti Parkinson Slovensko)

PSIARE (r) V poslednom vydan pred redaknmi przdninami zaalo POHRONIE ptranie po prvom osobnom aute vyrobenom na Slovensku. Informovali sme, e strojcom histo-ricky prvho slovenskho kabrioletu bol zaiat-kom 20. storoia (po skonen prvej svetovej vojny) Michal Majer, obyvate Psiar, dnes miestnej asti Hronskho Beadika. Jeho legen-drna drndika uzrela svetlo sveta v zmonckej dielni svojho vrobcu.

Cenn informcie o drndike a jej tvorcovi poskytuje monografia o Psiaroch ivot a zvyky udu pod Krivnom, ktor vyla v roku 2009 pri prleitosti 800. vroia prvej psomne zmienky o obci. Autorka Terzia Rybrov uvdza, e Majerovci (Mayerovci) prili do Psiar pravdepo-dobne v niektorej z vn osdovania Turkami spustoenho zemia, ke panovnk v okol benediktnskeho kltora dval osdlencom zna-n privilgi a vhody. Rod bol nazvan aj Nemcov, teda pravdepodobne poda toho, e prili z Nemecka.

Aut spoznal cez svetov vojnu

Michal Majer sa narodil v roku 1881 v Psiaroch. Jeho otec Michal Mayer bol ronk, ale musel by dostatone stan a zbehl v psme. Ako uvdza novobansk historik J. Hindick, prispieval do budapetianskych novn ete za Raksko-Uhorska.

Syn Michal sa vyuil za strojnho zmonka a absolvoval ttne zveren skky v Budapeti. Inklinoval k automobilom a poas prvej svetovej vojny sa mal v raksko-uhorskej armde ako ofr opravr dkladne zoznmi s ich kontrukciou. Po nvrate z vojny si otvoril zmoncku dielu, v ktorej sa uilo okolo 80 uov. Diela bola centrom nielen odbornho vzdelvania, ale aj kultrno-spoloenskho ivota.

Opravil auto bulharskmu crovi

Osudov sa Michalovi Majerovi stalo stretnu-tie s Ferdinandom Coburgom, bulharskm c-

rom. Tomu sa pokazilo auto na ceste z Hronskho Beadika, kde navtevoval hrobku svojho predka tefana Kohryho. Majer zvadu na aute odstrnil a ako odmenu si vyptal pro-jektov dokumentciu k osobnmu autu. A pus-til sa vo svojej dielni do zhotovenia auta. Maje-rova drndika jazdila do roku 1952. Strojca pr-vho auta vyrobenho na Slovensku doil svoj ivot v rodnej obci a je pochovan na miestnom cintorne.

Manelka Michala Majera bola Mria, roden Capalajov. Mali spolu dve deti. Syn Michal vytudoval za strojnho ininiera v Nemecku. Oenil sa a il v Bratislave. Jeho manelstvo bolo bezdetn. Dcra Terzia sa vydala do Mar-tina nad itavou. Mala dve dcry. Potomkovia neskr dom predali a diela bola zlikvidovan. Rodn dom prvho vrobcu osobnho automo-

bilu na Slovensku m dnes poda monografie autorky Terzie Rybrovej popisn slo 20.

Na drndike vraj do kaviarne

Ete niekoko spomienok. Traduje sa, e Mi-chal Majer spolu s beadickm mlynrom Ben-dom voli v znane podgurdenom stave na drndike do bratislavskej kaviarne tefnka. O policajnom postihu za takto vstrelok pramene nepu.

U smutnejou story je, e po druhej svetovej vojne bol Michal Majer obvinen z kolaborcie s Nemcami. Niektor mali zrejme zujem o jeho majetok. Bol by podliehal Beneovym dekrtom. Pomhal im aj fakt, e synova manelka bola bratislavsk Nemka. Naastie sa nali aj stato-n Psiarania, ktor na sde dosvedili nevinu Majerovch.

VLADIM HAGARA Zd sa vm, e sa vo svete dej veci, ktor niekto ciele-

ne riadi? Alebo je to vec nhody? Mocn toho sveta sa snaia nastoli na celom svete tak poriadok ktor by vyhovoval len vyvolenm. Ak si chcete zachova aspo trochu slobody, ak si chcete zachova tvr, tak pouvaujte nad niekokmi radami. Pouvajte peniaze v hotovosti a cez platobn i kreditn karty plate o najmenej. Ak nemuste, peniaze od banky si nepoiiavajte. Na interne-te dvajte o sebe o najmenej informci. Potraviny ku-pujte o mono z bioproduktov a vlastnej vroby a podporujte domcich vrobcov.

Poviete si, preo mme dodriava tieto rady, ke situ-cia ns nti kona presne naopak. Kad z ns m ver,

ktor nevyhnutne potrebuje i u na kpenie nehnutenos-ti, auta, alebo mnoh z ns na kpu darekov pre svojich najblich na sviatky. Preo by som nemal kupova po-traviny, ktor s lacnejie a nie s z domcej produkcie? A takto by ste mi mohli vetky moje rady vemi jednodu-cho negova. Ale o to ide. Vekm nadnrodnm korpor-ciam ide len o jedno: ovldnu o najviac zemia jednot-livch krajn, zska ich bohatstvo - i u ide o vodu, p-du, nerastn suroviny a pochopitene - potraviny. Sname sa preto, aj ke to bude ak pochopi, aby sme boli o najviac sebestan, aby sme nekupovali hnoj v obchodnch reazcoch a dali ancu domcej produkcii. Aby sme sa zaali viac venova samovrobe v malom mnostve na dedinch, i mestch a takto sa stali nezvis-lmi od prebytkov zo zahraniia. Sname sa by loklpat-riotmi a nie za kad cenu zvidie vetko, o m mj spen sused. Ak to dokeme, budeme menej ovldan.

Majerova drndika. Foto: archv Petra Vala

Ztiie s maketou drndiky a starmi fotografiami v krme Albetka. Na snmke sprava: publicista a spisovate Peter Valo, herec Oldo Hlavek, rektor Akadmie umen v Banskej Bystrici Mat Oha a Vladimr Beo. Foto (r)

DUBANY (Katarna Felixov) - lovek je tvor spo-loensk, m potrebu stretva sa a obklopova sa umi s rovnakmi zujmami a problmom. Ve najlepie ho po-chop ten, o preva rovnak pocity.

Pre ma ako parkinsoniku je vemi dleit zosta v pohybe. To sa ahko povie. No nie vdy sa mi chce hba. Takto pocity mal aj Jan krkal, predseda spolonosti Parkinson Slovcko. Uvedomil si, e ud treba motivova. Priiel s mylienkou usporiada portov stretnutie. Dal mu nzov PARKINSONIDA. Tento rok sa v doch 1. a 3. augusta konal u 7. ronk.

O tom, e je medzi nami parkinsonikmi sa obben, sved aj poet ud, ktor sa do nej zapo-jili. Je to podujatie s medzinrodnou as-ou. Okrem domcich echov sa jej z-astnili aj zstupcovia z Poska. Rakska, Maarska a samozrejme aj zo Slovenska, spolu 200 astnkov. Ns zo Slovenska tam bolo 37.

K spoloenskej rovni podujatia prispe-lo aj vystpenie znmeho folklrneho sboru Hradian s vedcim Jim Pavli-com v Kultrnom dome v Hodonne a vstava o Parkinsonovej chorobe. Poda-rilo sa to aj vaka podpore mesta Hodo-nn. Bolo to vekolep podujatie. Zorgani-zovali ho chor udia. Stlo ich to vea

nmahy a sl. Mnoh z nich sa rno nevedia pohn. Zasl-ia si vek obdiv. Kee to bolo portov stretnutie, tak sa vo vekom sailo. silie bolo korunovan medailami. Doniesli sme si z nich aj na Slovensko. Je ich es. Jedna zlat, tri strieborn, dve bronzov. Jednm druhm mies-tom sa chvlim aj ja. Ako sa mi to poastilo, neviem. Jedna vec je ist. Na budci rok sa ide znovu sai a budeme sa snai o najlepie reprezentova ns, chorch zo Slovenska. Presne pred rokom sa tej cti dostalo nm. Zorganizovali sme Parkinsonidu v Pieanoch. Tak sa sa stala putovnou. Zkladnm naim heslom je: IVOT JE POHYB, POHYB JE IVOT.

(Autorka je predsednkou spolonosti Parkinson Slovensko)

SIKENICA (=LV=) - V so-botu 3. augusta uskutoni-la portov komisia ternnych pretekov motocyklov sa Si-kenica motocross tour 2014,

MX Regionlny pohr ZPAD za asti 118 pretekrov.

Vkategrii MX65 MX85 vy-hral mlad 12-ron Kristi-n Vincze Dka zo eliezo-

viec, ktor dosiahol priemern rchlos 74,03 km/hod. Druh bol Mark Csomori zMaarska, na treom mieste Jakub Popo-vi zo Slovenska.

Na pretekoch sa zastnil aj pretekr z Ukrajiny. Komisia kladne hodnotila pripraven drhu apriestory, ktor na Slo-vensku patria kpike.

Novovybudovan motokro-sov tra Sando pri obci Si-kenica sa nachdza hne veda hlavnej cesty v smere na Lon-tov. Dka trate je 2200 met-rov, s tam vek lavice, odsko-ky, dvojskoky, tobogny, zjazdy. Podklad trate je hlinen. Pre-vdzkovateom trate je SAN-DO MX SIKENICA.

LEVICE (Martina Zigov) - Napriek tomu, e letn przd-niny s v plnom prde, bas-ketbalisti z BK JUNIOR Le-vice nezahaj. Maj za sebou spen seznu, no vedia, e aj na nasledujcu sa musia zod-povedne pripravi.

Vetci hri od kategrie starch iakov chodili v prie-behu jla do posilovne, kde sa venovali hlavne kompenza-nm cvieniam so zameranm na svalov partie, ktor poas sezny nie s a tak zaaova-n. Je to vlastne forma aktv-nej regenercie mladch por-tovcov.

Vaka odbornmu doha-du Andreja ervenku avysoko profesionlnej prci trnerov BK JUNIOR Levice, pod ve-denm ftrnera Jozefa Itoka, chc mlad levick odchovanci posun v novej sezne latku ich kvality op vyie. V dru-hom augustovom tdni zaali letn trningov prpravu, kto-

r prebehne v terne aj v telo-cvini. V auguste a septembri ak hrov letn sstredenie, medzinrodn kemp v Srbsku aniekoko turnajov aj smedzi-nrodnou asou.

Projekt z Nadanho fondu SLSP sa rozbieha

Vkonn vbor BK JUNIOR Levice napriek do-volenkovmu obdobiu pra-

cuje a pripravuje organiza-n a finann podmienky klu-bu na nov seznu 2014/2015. Okrem inch aktivt, aktulne pracuje na projekte vspolupr-ci s nadanm fondom SLSP. Tento je zameran na vytvore-nie a skvalitnenie priestoru, podmienok, monost aaktivt pre deti kolopovinnho veku, je smerovan na motivciu vy-plni ich von as zmysluplne.

Streetballov turnaj bude v auguste

Cieom projektu je tie uk-za deom, e maj monos apriestor urobi nieo pre seba prostrednctvom basketbalu.

Jednm zcieov je tie udra o najv zujem det zcieo-vej skupiny oport, aktvny po-hyb a chu pracova na sebe, povedal Gabriel Sirotk, pre-zident klubu.

Zrove dodal, e na podpo-ru tohto ciea pripravuje klub na sobotu 23. augusta street-ballov celodenn turnaj vare-li Intersportu, zameran na mldencke kategrie, ale pr-leitos zasai si bud ma aj dospel.

Sme radi, e tto aktivi-ta bude mon aj vaka pod-pore nadanho fondu SLSP vzamestnaneckom grantovom programe Euro keuru, pove-dal Sirotk. Na zver uviedol, e aj tart do novej sezny bude onieo jednoduch.

Levick mldencki hokejis-ti s HK Levice maj za sebou druhy tde prpravy na ade pod vedenm trnera Mariana Fliegu.

Trner Marian Fliega za-al svojim zverencom rozd-va prv pokyny na ade minu-l tde a odvtedy prebieha prprava mldenkov z 5HT poda plnu na nov seznu Povaskho pohra - sa ria-den Slovenskm zvzom a-dovho hokeja. Hri zaberaj dvojfzovo. Vdy pred trnin-gom na ade je 30 mint such trning.

Prv prpravn zpas ml-

denci z 5HT odohrali u v utorok 5. augusta. V rmci

prpravy na Povask ligu pri-vtali na domcom ade bystric-

kch baranov z5HT HC 05 Banska Bystrica. Zpas zvldli s prehadom a konen vsle-dok 9:4 ukzal, e letn prpra-va bola naozaj dostaton. Ve u v tretej minte viedli nad baranmi 2:0.

Levick mldencki hoke-jisti sHK Levice maj vrmci prpravy naplnovan ete dva duely s hokejistami HC No-v Zmky a dvojdov dom-ci turnaj na Zimnom tadine vLeviciach.

Zdroj: MMo_HK Levice - 5HT

(piata portov hokejov trieda)

8 POHRONIE

FUTBAL - 2. kolo

1 Podluany 2 2 0 0 16:2 62 Nov Dedina 2 2 0 0 8:0 63 Vek ur 2 2 0 0 9:2 64 Hron. Kaany 2 2 0 0 8:3 65 Star Tekov 2 2 0 0 7:4 66 Nov Tekov 2 1 1 0 6:3 47 ata 2 1 0 1 12:4 38 Lok 2 1 0 1 3:2 39 ahy 2 1 0 1 7:8 3

10 Pl. Vozokany 2 1 0 1 4:6 311 ajkov 2 0 1 1 3:5 112 Horn Turovce 2 0 0 2 2:7 013 Pohr. Ruskov 2 0 0 2 5:11 014 emberovce 2 0 0 2 1:7 015 Plovce 2 0 0 2 2:14 016 Jur n. Hronom 2 0 0 2 1:16 0

Oblastn majstrovstvoahy Pohr. Ruskov 7:3; Hor. Turovce St. Tekov 2:3; Jur n. Hronom N. Dedina 0:4; Plovce Podluany 1:4; Hron. Kaany ata 3:2; Lok emberovce 2:0; N. Tekov Pl. Vozokany 5:2; V. ur ajkov 4:2

II. triedaD. Pial Vykovce n. Ipom 2:1; H. Seme-rovce Hronovce 1:1; V. Kozmlovce Tl-mae 1:3; Btovce Rybnk 2:1; M. Luda-ny aka 4:2; arovce Ke 2:0; Pukanec Hron. Kosihy 4:0; V. Turovce Bory 3:3

III. triedaHontianske Trsany Mla 2 : 1; Bea Lontov 5 : 1; Demandice Ipesk any 1:3; Pastovce Ipesk Sokolec 1:4; Mal Kozmlovce Farn 7:5; Vono Mtne Ludince; Tup Hokovce 3:1

1 Tlmae 2 2 0 0 7:1 62 Pukanec 2 2 0 0 6:1 63 Vek Turovce 2 1 1 0 5:3 44 arovce 2 1 1 0 4:2 45 Mtne Ludany 2 1 0 1 6:5 36 aka 2 1 0 1 6:6 37 Vykovce n. Ip. 2 1 0 1 2:2 38 Rybnk 2 1 0 1 2:2 39 Ke 2 1 0 1 3:4 3

10 Btovce 2 1 0 1 4:5 311 Doln Pial 2 1 0 1 2:3 312 Bory 2 0 1 1 4:5 113 Hronovce 2 0 1 1 1:2 114 Hron. Kosihy 2 0 1 1 2:6 115 H. Semerovce 2 0 1 1 1:5 116 V. Kozmlovce 2 0 0 2 1:4 0

1 Ipesk any 2 2 0 0 9:2 6

2 Ipesk Sokolec 2 2 0 0 8:3 6

3 Hont. Trsany 2 2 0 0 5:2 6

4 Mal Ludince 1 1 0 0 2:0 3

5 Tup 2 1 0 1 4:4 3

6 M. Kozmlovce 2 1 0 1 7:7 3

7 Farn 2 1 0 1 7:8 3

8 Bea 2 1 0 1 6:7 3

9 Lontov 2 1 0 1 5:7 3

10 Hokovce 1 0 0 1 1:3 0

11 Mla 2 0 0 2 3:6 0

12 Demandice 2 0 0 2 3:7 0

13 Pastovce 2 0 0 2 2:6 0

PORT12. augusta 2014

V BK JUNIOR LEVICE SA PRIPRAVUJ NA NOV SEZNU

HOKEJOV KLUB MESTA LEVICE - 5HT

BUDE AJ STREETBALOV TURNAJ

MLAD HOKEJISTI V PRPRAVE

ISTANBUL (MaK) Vpon- delok 4. augusta sa triatlo-nistka Ivana Kuriakov (na snmke vavo) umiestnila na pretekoch Eurpskeho poh-ra vtriatlone vIstanbule vka-tegrii eny elita na 9. mieste. Vazkou sa stala Ruska Anas-tasia Abrosimova. Preteky sa konali v horcom tureckom

poas. Ivana zskala alie body do Eurpskeho pohra vtriatlone, ktormi spa kva-lifikciu na Eurpske OH, kto-r bud vBaku 2015. Vnasle-dujcom obdob sa bude pri-pravova doma vLeviciach na Majstrovstv sveta v triatlone do kanadskho Edmontonu, kam polet koncom augusta.

V sobotu 26. jla sa v Ban-skom Studenci konal 2. ro-nk tiavnickho krostriatlonu, ktoreho sa zastnil aj Matej Grman zAquasportu Levice.

V nronch podmienkach trate 500 m plvanie, 12,5 km

bicyklovania a 4 km behu sa umiestnil na prvom mieste vkategrii star iaci.

Tmto pretekom oksil n-ronos kros triatlonu anabral sksenosti sbicyklom vterne. -rg-

BANSK STUDENEC (DF) Na ndhernom jazere s n-zvom Kolpask tajch v sobo-tu 26. jla privtali triatlonistov na svojom 2. ronku krostriat-lonu. Udalos sobrovskm z-ujmom a neuveritenm po-tom cez 220 astnkov, ktor domci organiztori pripravi-li doslova so srdcom na dla-ni, musela vyrazi dych vet-km prtomnm! Preo? Kvali-ta: trate servis oberstvenie vecn dary ifinann prmie. Ns, Levianov poteili vaz-stv juniorov Ivonky Miklo-vej (1:10:31) aTadea Fazeka-a (59:07), pretekrov K Atm Levice, ale i heroick vkon iaky Karin Jnoovej, ktor zvldla t ist tra: 500 m pl-vanie, 12 a pol km na bicykli a4 km beh! Veru, ke dobehla na 3. mieste (1:58:10), chvu ani nevnmala, o prve do-siahla . Jej mamka Mirka Jno-ov na dvojnsobne dlhej tra-ti (3:27:50), zskala tie bronz. Len pravideln trning im to umonil.

Prroda, oduevnen udia a tedr sponzori boli zrukou

ndhernch chv. Uznanie si zaslili vetci. Aj divci, kto-r vndhernom poas preka-li idadiv brku, aby vsym-bolickom slnenom zvere dl-hm potleskom vyjadrili va-ku. Vaku a presvedenie, e sa d i na Slovensku usporia-da podujatie s puncom kvali-ty, bez incidentov, bez nadvok a omrania. Ba prve naopak: ssmevom aslskou kuom i stvorenstvu. Len tak alej abudeme lep.

Ivana Kuriakov na Eurpskom pohri deviata

Plavec Grman spen aj v krostriatlone

SIKENICA SA ZVIDITEUJE

Superlatvy pre krostriatlon

Kristin Vincze Dka

tart pretekov.

DVE VAZSTV PRE K ATM LEVICE

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 12. august 201428/2014

POZVNKA

ak na vs kpalisko v Ostrihome

Komisia pre rozvoj vzdelvania akultry aObec Kaln nad Hronom srdene pozvaj na kpalisko

vOstrihome vsobotu 16. 8. 2014. Odchod autobusu bude o8:00 hod. spred obecnho radu. Poplatok za autobus je

pre dospelch 1 euro. Prihlsi sa mete vobecnej kninici poas vpoinch hodn.

Deom do 18 rokov sa lstok preplca do vky 10 eur.

SOA KOCKOV

Predsednka Miestneho spolku Slovenskho erven-ho kra vKalnej nad Hronom Mria Zemnkov sa poduja-la zorganizova netradin z-chranrske podujatie snzvom Spolu pomeme. Akcia sa konala v sobotu 2. augusta pri tanku ajej poslanm bolo pred-vies a naui astnkov po-skytn ranenmu predlekr-sku prv pomoc.

Okamite poskytn prv pomoc je nesmierne dleit, pretoe prvch 15 mint roz-hoduje o preit ranenho, za 5 mint neinnosti srdca odu-mieraj mozgov bunky a po 10 mintach krvcania me vznikn ok vedci o nieko-ko dn kmultiorgnovmu zly-haniu.

Predlekrska prv pomoc sa poskytovala na tyroch stano-viskch. Anna uransk a M-ria Veberov predvdzali na fi-gurnach resuscitciu - oivova-nie dieaa adospelho loveka. Zrove si deti mohli na tom-to stanovisku sprjemni chvle vyfarbovanm omaovnok so zdravotnckou tematikou. O-ga Szalmov predvdzala oet-rovanie krvcania azujemcom maskovala poranenia. Tto ak-tivita sa stretla sobubou najm udet, ktor si potom namasko-van poranenia navzjom oet-rovali.

Oetrovanie zlomeniny dol-nej ahornej konatiny predv-dzali Martin Ma a Monika Pavlaiov. Z tohto stanovis-ka sa zrove vysielakami vo-lal dispeing tiesovho volania 112, aby zujemcovia zaili ko-munikciu s dispeerkou a z-

rove boli telefonicky intru-ovan, ako postupova pri z-chrane udskho ivota.

alie stanovisko bolo v ru-kch neziskovej organizcie Centra pomoci Kaln, n.o. Soa Kockov zachraovala ivot fi-gurantovi otrvenmu alkoho-lom a drogami. Uila zujem-cov stabilizovanej polohe. Iva-na Tthov aAndrea Miklso-v propagovali ternne socilne sluby, ktor s vnaej obci po-skytovan seniorom. Aj na tom-to stanovisku sa ivo kreslilo.

Predseda Vodnej zchrannej sluby pri SK vLeviciach Vla-dimr Kubas sa dokonca dva-krt vrhol do Hrona, aby pred-viedol zchranu topiaceho sa. Odvnym figurantom vdravej rieke bol predseda Vodckeho klubu Hron Frenky Frao. Op sa zasahovalo aj v umelom ra-mene Hrona. lnkri vesluj-ci okolo vytiahli topiaceho sa do lna. Tieto ukky zchrany viacermi technikami si cenme oto viac, e voda bola pinav, studen, hladina vysok a z-chranri ani figurant nevhali ani mintu, aby sa nm pred-viedli vpriamom prenose aj za

takchto saench podmienok. Kad zchranu ocenili divci obrovskm potleskom. Nsled-ne cviili kolitelia sdemi h-dzanie zchrannho lana.

O bezpenej jazde, drbe a povinnej vbave automobilu hovoril majite autokoly tart Ondrej Szabo a intruktorka Jana Bukrotinov. Vklad bol spestren prezentciou na data-projektore. Zastnen dospel sa najviac vypytovali na zabez-peenie vozidla poas ndzo-vho sttia, povinnos ma det-

sk autosedaky ain podstatn informcie tkajce sa bezpe-nosti na cestch.

Interaktvnou environmen-tlnou hrou deti zaujal prs-lunk Policajnho zboru Peter Polk, ktor ich tmto zmer-ne viedol k ochrane prrody a ivotnho prostredia. Dozo-rujca policajn hliadka na in-tenzvnu prosbu det zapla ma-jk asirnu na vozidle. Pre naj-menie deti to bol najsilnej z-itok podujatia.

Pre nepriazniv poasie sa akcia po dvoch hodinch pred-asne ukonila aztohto dvo-du sme sa nedokali ukky

vodnho toku dobrovonch hasiov zDHZ Kaln nad Hro-nom, ktor sa presvali zo sa-e vo Vlkanovej do Kalnej.

Na organizcii a hladkom priebehu podujatia spolupra-covalo viacero organizci, kto-rm touto cestou nesmierne akujeme. Vek vaka patr starostovi obce Ladislavovi hnovi, Rolandovi Bogrovi, predsedovi Komisie pre roz-voj vzdelvania a kultry pri OZ, Oge Szalmovej, riaditeke zemnho spolku SK vLevi-ciach aprslunkom Policajn-mu zboru. Poklona za pomoc patr vetkm vedcim stano-vsk, zchranrom SK, Vo-dckemu klubu Hron, figuran-tom zOZ Magic Team, zvuk-rovi Jozefovi Garajovi, kamera-manovi Antonovi Zelnickmu, Magdalne Lombrovej, obec-nm technicko-hospodrskym zamestnancom aza vynikajce oberstvenie miestnemu Gas-trocentru.

Na zver je podstatn uvedo-mi si, preo sme sa tu zili. Za-chrni niekomu ivot je to naj-cennejie, o me lovek lo-veku da. Nezosta ahostajn azohn sa asto aj kcudziemu loveku je obrovsk prejav ud-skosti avekej odvahy. Preto sa klaniam pred vetkmi dospe-lmi ademi, ktor sa tu stretli v pote asi 100 ud, a prili si vyska predlekrsku prv po-moc. akujem vmene vetkch zachrnench, e ste nezostali ahostajn kdaru ivota.

Miestny spolok SK na jese plnuje zorganizova 8-hodino-v kurz prvej pomoci. Pridaj-te sa aj vy khrdinom vednho da aprihlste sa na!

(autorka je lenka SK)

V maarskom meste Nagy-atd sa v sobotu 26. jla ko-

nali medzinrodn majstrov-stv Maarska v dlhom triatlo-

ne, vo svete znmom pod n-zvom Ironman. Pretek sa na vzdialenostiach 3,8 km plva-nie, 180 km cyklistika a 42 km maratnskeho behu. Podujatie s25-ronou histriou je organi-zane na vysokej rovni a je to kadorone najvie triatlono-v podujatie vMaarsku. Otom sved aj fakt, e na tart sa po-stavilo vye 600 jednotlivcov odhodlanch plvanm, cyklis-tikou abehom zvldnu 226 ki-lometrov tra azska pre seba titul IRONMAN elezn mu.

Pretekov sa zastnil aj Ras-tislav Magna, riadite Relaxa-no-portovho arelu, ktormu sa nron preteky podarilo do-koni a jednm z npisov na triatlonovej kombinze repre-zentoval aj svoju obec.

Plvanie pozostvalo zdvoch

1900 metrovch okruhov v ja-zere Gyknyes na maarsko--chorvtskych hraniciach, asi 40km od mesta Nagyatd. Tep-lota vody bola 25 stupov C ana plaveck as neboli povolen neoprny.

Cyklistick, 180 kilometrov, tra viedla po zva rovinatom profile a zveren 42 kilomet-rov beeck maratn pozost-val z 8 okruhov v meste Nagy-atd. Poas celho da vldlo tropick slnen poasie, ktor astnkom zneprjemovalo pobyt na tratiach.

Rastislav Magna dosiahol cel-kov as 10 hod., 43 min. az660 jednotlivcov sa mu podarilo ob-sadi 52. miesto. Tmto finiom si Raso pripsal na svoje konto 9. dokonen Ironman vivote.

(ig)

V KALNEJ NAD HRONOM NETRADIN ZCHRANRSKE PODUJATIE

KALAN RASTISLAV MAGNA DOKONIL U DEVIATEHO IRONMANA

SPOLU SA UILI POMHA

NRON DLH TRIATLON ZVLDOL SO COU

JOZEF JOE KUBOVI

Vodcky klub Hron u tra-dine kad rok v lete orga-nizuje tdov dovolenkov splav. Vtomto roku padla vo-ba na esk kultov rieku S-zavu. Tradciou sa stva u aj spoluprca s vodkmi z Ma-arska. Tohoron splav vyvo-lal vek zujem, atak sa nako-niec do vodckeho raja vydala neobvykle vek, a 44-lenn slovensko-maarsk partia.

Na cestovanie sme si vybrali zatia najhorcej de v tom-to roku, nedeu 20. jla. Na tra-se Levice Dunakeszi Buda-keszi Komrom Horka nad Szavou sme prenajatm au-tobusom pozbierali vetkch astnkov apo 12-hodinovom putovan sme sa ocitli vkempe Horka. Na druh de rno sme vyfasovali lode z poiovne akonene nasadli na vodu, na ktor sme sa teili pol roka. S-zava je podobn nmu Hro-nu, m krsne okolie, ale je na nej vie mnostvo hat. Tie s vak vinou prispsobe-n aj pre vodkov, apreto ns a tak nezdriavali (ke ner-tame stojaciu vodu pred nimi, ktor sme museli prepdlova). Vzhadom na poveternostn podmienky bolo v rieke mlo vody, vaka omu Szava ete pomalie tiekla. Naastie ne-vyli pochmrne predpovede,

a tak sme si s vnimkou jed-nho upranho veera uili krsne slnen poasie. Plavbu nm spestrovala krsna okolit prroda, vodn ivochy, hra-dy a zmky, dobr esk pivko a typick jedl eskej kuchy-ne. Rados nm trochu pokazi-la posledn naplnovan etapa na trase Krhanice Pikovice, na ktor sme sa teili, pretoe je to jeden znajzaujmavejch

sekov Szavy (pereje sobtia-nosou a do WWII). Zdvo-du nzkeho stavu vody sme po niekokokilometrovej peovod-nej turistike predasne splav ukonili v Kamennom Pvo-ze. Spolu sme splavili asi 100 km vprjemnej drunej atmo-sfre naej vekej medzinrod-nej multilanguage partie.

Po ukonen plavby sme e-te na al de vyrazili na vlet do Prahy, kde si kad zorgani-zoval vlastn program. ZPrahy sme sa vrtili do kempu vTn-ci nad Szavou, veer pri dob-rom pive sme preberali zitky z predchdzajcich dn a sno-vali plny do budcnosti. Na druh de zavasu rno sme pobalili stany, naloili sa do au-tobusu avydali sa na cestu do-mov. Stosou vsrdci, e nm tto vydaren akcia prebehla tak rchlo, sme sa postupne l-ili s vystupujcimi kamart-mi. Lili sme sa vak aj sdob-rm pocitom medzinrodnej spolupatrinosti, ktor v ns ostva vdy po spolonch ak-tivitch s naimi maarskmi priatemi. Vrtili sme sa do-mov nabit energiou, pln zit-kov, oktor sa prostrednctvom fotografi podelme aj s vami, ke si kliknete na nae strn-ky: www.vk-hron.sk, www.fa-cebook.com/vk.hron, google.co-m/+Vk-HronSk. Njdete tu aj mnostvo fotografi zminulosti

acelej histrie Vodckeho klu-bu HRON.

Najbliie v spoluprci s ob-cou Kaln nad Hronom orga-nizujeme nae tradin podu-jatie XI. Granus Cup Hron-sk pohr 2014, ktor sa usku-ton vsobotu 13. septembra na Hrone pri lodenici vKalnej nad Hronom. Ide o amatrsku vo-dcku sa kanoe (C2) akaja-kov (K1). Vetkch pozvame!

Szava 2014: medzinrodn super tde

Na vode slovensko--maarsk partia

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 12. august 201428/2014

POZVNKA

ak na vs kpalisko v Ostrihome

Komisia pre rozvoj vzdelvania akultry aObec Kaln nad Hronom srdene pozvaj na kpalisko

vOstrihome vsobotu 16. 8. 2014. Odchod autobusu bude o8:00 hod. spred obecnho radu. Poplatok za autobus je

pre dospelch 1 euro. Prihlsi sa mete vobecnej kninici poas vpoinch hodn.

Deom do 18 rokov sa lstok preplca do vky 10 eur.

SOA KOCKOV

Predsednka Miestneho spolku Slovenskho erven-ho kra vKalnej nad Hronom Mria Zemnkov sa poduja-la zorganizova netradin z-chranrske podujatie snzvom Spolu pomeme. Akcia sa konala v sobotu 2. augusta pri tanku ajej poslanm bolo pred-vies a naui astnkov po-skytn ranenmu predlekr-sku prv pomoc.

Okamite poskytn prv pomoc je nesmierne dleit, pretoe prvch 15 mint roz-hoduje o preit ranenho, za 5 mint neinnosti srdca odu-mieraj mozgov bunky a po 10 mintach krvcania me vznikn ok vedci o nieko-ko dn kmultiorgnovmu zly-haniu.

Predlekrska prv pomoc sa poskytovala na tyroch stano-viskch. Anna uransk a M-ria Veberov predvdzali na fi-gurnach resuscitciu - oivova-nie dieaa adospelho loveka. Zrove si deti mohli na tom-to stanovisku sprjemni chvle vyfarbovanm omaovnok so zdravotnckou tematikou. O-ga Szalmov predvdzala oet-rovanie krvcania azujemcom maskovala poranenia. Tto ak-tivita sa stretla sobubou najm udet, ktor si potom namasko-van poranenia navzjom oet-rovali.

Oetrovanie zlomeniny dol-nej ahornej konatiny predv-dzali Martin Ma a Monika Pavlaiov. Z tohto stanovis-ka sa zrove vysielakami vo-lal dispeing tiesovho volania 112, aby zujemcovia zaili ko-munikciu s dispeerkou a z-

rove boli telefonicky intru-ovan, ako postupova pri z-chrane udskho ivota.

alie stanovisko bolo v ru-kch neziskovej organizcie Centra pomoci Kaln, n.o. Soa Kockov zachraovala ivot fi-gurantovi otrvenmu alkoho-lom a drogami. Uila zujem-cov stabilizovanej polohe. Iva-na Tthov aAndrea Miklso-v propagovali ternne socilne sluby, ktor s vnaej obci po-skytovan seniorom. Aj na tom-to stanovisku sa ivo kreslilo.

Predseda Vodnej zchrannej sluby pri SK vLeviciach Vla-dimr Kubas sa dokonca dva-krt vrhol do Hrona, aby pred-viedol zchranu topiaceho sa. Odvnym figurantom vdravej rieke bol predseda Vodckeho klubu Hron Frenky Frao. Op sa zasahovalo aj v umelom ra-mene Hrona. lnkri vesluj-ci okolo vytiahli topiaceho sa do lna. Tieto ukky zchrany viacermi technikami si cenme oto viac, e voda bola pinav, studen, hladina vysok a z-chranri ani figurant nevhali ani mintu, aby sa nm pred-viedli vpriamom prenose aj za

takchto saench podmienok. Kad zchranu ocenili divci obrovskm potleskom. Nsled-ne cviili kolitelia sdemi h-dzanie zchrannho lana.

O bezpenej jazde, drbe a povinnej vbave automobilu hovoril majite autokoly tart Ondrej Szabo a intruktorka Jana Bukrotinov. Vklad bol spestren prezentciou na data-projektore. Zastnen dospel sa najviac vypytovali na zabez-peenie vozidla poas ndzo-vho sttia, povinnos ma det-

sk autosedaky ain podstatn informcie tkajce sa bezpe-nosti na cestch.

Interaktvnou environmen-tlnou hrou deti zaujal prs-lunk Policajnho zboru Peter Polk, ktor ich tmto zmer-ne viedol k ochrane prrody a ivotnho prostredia. Dozo-rujca policajn hliadka na in-tenzvnu prosbu det zapla ma-jk asirnu na vozidle. Pre naj-menie deti to bol najsilnej z-itok podujatia.

Pre nepriazniv poasie sa akcia po dvoch hodinch pred-asne ukonila aztohto dvo-du sme sa nedokali ukky

vodnho toku dobrovonch hasiov zDHZ Kaln nad Hro-nom, ktor sa presvali zo sa-e vo Vlkanovej do Kalnej.

Na organizcii a hladkom priebehu podujatia spolupra-covalo viacero organizci, kto-rm touto cestou nesmierne akujeme. Vek vaka patr starostovi obce Ladislavovi hnovi, Rolandovi Bogrovi, predsedovi Komisie pre roz-voj vzdelvania a kultry pri OZ, Oge Szalmovej, riaditeke zemnho spolku SK vLevi-ciach aprslunkom Policajn-mu zboru. Poklona za pomoc patr vetkm vedcim stano-vsk, zchranrom SK, Vo-dckemu klubu Hron, figuran-tom zOZ Magic Team, zvuk-rovi Jozefovi Garajovi, kamera-manovi Antonovi Zelnickmu, Magdalne Lombrovej, obec-nm technicko-hospodrskym zamestnancom aza vynikajce oberstvenie miestnemu Gas-trocentru.

Na zver je podstatn uvedo-mi si, preo sme sa tu zili. Za-chrni niekomu ivot je to naj-cennejie, o me lovek lo-veku da. Nezosta ahostajn azohn sa asto aj kcudziemu loveku je obrovsk prejav ud-skosti avekej odvahy. Preto sa klaniam pred vetkmi dospe-lmi ademi, ktor sa tu stretli v pote asi 100 ud, a prili si vyska predlekrsku prv po-moc. akujem vmene vetkch zachrnench, e ste nezostali ahostajn kdaru ivota.

Miestny spolok SK na jese plnuje zorganizova 8-hodino-v kurz prvej pomoci. Pridaj-te sa aj vy khrdinom vednho da aprihlste sa na!

(autorka je lenka SK)

V maarskom meste Nagy-atd sa v sobotu 26. jla ko-

nali medzinrodn majstrov-stv Maarska v dlhom triatlo-

ne, vo svete znmom pod n-zvom Ironman. Pretek sa na vzdialenostiach 3,8 km plva-nie, 180 km cyklistika a 42 km maratnskeho behu. Podujatie s25-ronou histriou je organi-zane na vysokej rovni a je to kadorone najvie triatlono-v podujatie vMaarsku. Otom sved aj fakt, e na tart sa po-stavilo vye 600 jednotlivcov odhodlanch plvanm, cyklis-tikou abehom zvldnu 226 ki-lometrov tra azska pre seba titul IRONMAN elezn mu.

Pretekov sa zastnil aj Ras-tislav Magna, riadite Relaxa-no-portovho arelu, ktormu sa nron preteky podarilo do-koni a jednm z npisov na triatlonovej kombinze repre-zentoval aj svoju obec.

Plvanie pozostvalo zdvoch

1900 metrovch okruhov v ja-zere Gyknyes na maarsko--chorvtskych hraniciach, asi 40km od mesta Nagyatd. Tep-lota vody bola 25 stupov C ana plaveck as neboli povolen neoprny.

Cyklistick, 180 kilometrov, tra viedla po zva rovinatom profile a zveren 42 kilomet-rov beeck maratn pozost-val z 8 okruhov v meste Nagy-atd. Poas celho da vldlo tropick slnen poasie, ktor astnkom zneprjemovalo pobyt na tratiach.

Rastislav Magna dosiahol cel-kov as 10 hod., 43 min. az660 jednotlivcov sa mu podarilo ob-sadi 52. miesto. Tmto finiom si Raso pripsal na svoje konto 9. dokonen Ironman vivote.

(ig)

V KALNEJ NAD HRONOM NETRADIN ZCHRANRSKE PODUJATIE

KALAN RASTISLAV MAGNA DOKONIL U DEVIATEHO IRONMANA

SPOLU SA UILI POMHA

NRON DLH TRIATLON ZVLDOL SO COU

JOZEF JOE KUBOVI

Vodcky klub Hron u tra-dine kad rok v lete orga-nizuje tdov dovolenkov splav. Vtomto roku padla vo-ba na esk kultov rieku S-zavu. Tradciou sa stva u aj spoluprca s vodkmi z Ma-arska. Tohoron splav vyvo-lal vek zujem, atak sa nako-niec do vodckeho raja vydala neobvykle vek, a 44-lenn slovensko-maarsk partia.

Na cestovanie sme si vybrali zatia najhorcej de v tom-to roku, nedeu 20. jla. Na tra-se Levice Dunakeszi Buda-keszi Komrom Horka nad Szavou sme prenajatm au-tobusom pozbierali vetkch astnkov apo 12-hodinovom putovan sme sa ocitli vkempe Horka. Na druh de rno sme vyfasovali lode z poiovne akonene nasadli na vodu, na ktor sme sa teili pol roka. S-zava je podobn nmu Hro-nu, m krsne okolie, ale je na nej vie mnostvo hat. Tie s vak vinou prispsobe-n aj pre vodkov, apreto ns a tak nezdriavali (ke ner-tame stojaciu vodu pred nimi, ktor sme museli prepdlova). Vzhadom na poveternostn podmienky bolo v rieke mlo vody, vaka omu Szava ete pomalie tiekla. Naastie ne-vyli pochmrne predpovede,

a tak sme si s vnimkou jed-nho upranho veera uili krsne slnen poasie. Plavbu nm spestrovala krsna okolit prroda, vodn ivochy, hra-dy a zmky, dobr esk pivko a typick jedl eskej kuchy-ne. Rados nm trochu pokazi-la posledn naplnovan etapa na trase Krhanice Pikovice, na ktor sme sa teili, pretoe je to jeden znajzaujmavejch

sekov Szavy (pereje sobtia-nosou a do WWII). Zdvo-du nzkeho stavu vody sme po niekokokilometrovej peovod-nej turistike predasne splav ukonili v Kamennom Pvo-ze. Spolu sme splavili asi 100 km vprjemnej drunej atmo-sfre naej vekej medzinrod-nej multilanguage partie.

Po ukonen plavby sme e-te na al de vyrazili na vlet do Prahy, kde si kad zorgani-zoval vlastn program. ZPrahy sme sa vrtili do kempu vTn-ci nad Szavou, veer pri dob-rom pive sme preberali zitky z predchdzajcich dn a sno-vali plny do budcnosti. Na druh de zavasu rno sme pobalili stany, naloili sa do au-tobusu avydali sa na cestu do-mov. Stosou vsrdci, e nm tto vydaren akcia prebehla tak rchlo, sme sa postupne l-ili s vystupujcimi kamart-mi. Lili sme sa vak aj sdob-rm pocitom medzinrodnej spolupatrinosti, ktor v ns ostva vdy po spolonch ak-tivitch s naimi maarskmi priatemi. Vrtili sme sa do-mov nabit energiou, pln zit-kov, oktor sa prostrednctvom fotografi podelme aj s vami, ke si kliknete na nae strn-ky: www.vk-hron.sk, www.fa-cebook.com/vk.hron, google.co-m/+Vk-HronSk. Njdete tu aj mnostvo fotografi zminulosti

acelej histrie Vodckeho klu-bu HRON.

Najbliie v spoluprci s ob-cou Kaln nad Hronom orga-nizujeme nae tradin podu-jatie XI. Granus Cup Hron-sk pohr 2014, ktor sa usku-ton vsobotu 13. septembra na Hrone pri lodenici vKalnej nad Hronom. Ide o amatrsku vo-dcku sa kanoe (C2) akaja-kov (K1). Vetkch pozvame!

Szava 2014: medzinrodn super tde

Na vode slovensko--maarsk partia

IA (Jozef Rosipal) Drustvo z obce sa poas leta zastnilo plovho turnaja vo volejbale v obci Horn Pial. Turnaja sa z-astnilo 9 drustiev, ktor boli rozdelen do troch skupn. Z kadej skupiny postupoval len vaz. Inianske drustvo v zloen: Janka Drie-novsk, Martin Drienovsk, Adriana Zlatnic-k, Kristnka Zlatnick a Katka Rosipalov

svoju skupinu vyhralo bez straty setu, m sa prebojovalo do bojov o celkov vazstvo. Tam u Iania na svojich sperov nestaili, hoci celkovho vaza obrali o jeden set. Celkovo sa umiestnili na treom mieste, za o im patr poakovanie za spen reprezentciu obce.

(autor je starosta obce)

>

>>

Na tradin sa vo varen bolo prihlsench 9 sanch drustiev. Pripravovali sa peciality z rznych druhov msa a po skonen sae vy-hodnotila plenn lenn komisia jednotliv po-chky poda stanovench kritri. Vazmi sa stalo duo Pityu s Gabi pred osdkou tyria pnov a pred urekovcami. Prv tri drustv boli odme-nen vecnmi cenami, ktor zabezpeila obec Teh-la. Vydaril sa aj mimosan gul z diviny - ten pripravovala obec pre nvtevnkov gastronomick-

ho podujatia. V rmci kultrneho programu vyst-pil miestny spevcky sbor Lipka. Hudobnou pro-dukciou sprevdzal cel veer Jozef Javorka.

Na varenie a konzumovanie gulov prilo u tradine vea ud. Organiztormi podujatia boli poslanci obecnho zastupitestva Zuzana Bombic-zov, Jlius Hancko a Peter Izsff.

Sa sa vydarila, a na mal brku, ktor sa nad Tehlou prehnala a pri vyhodnoten saiacich vo veernch hodinch.

TEHLA (Ivan igrai) Turistick pochod oko-lm obce sa konal v sobotu 9. augusta. Niesol sa v priateskej a pokojnej atmosfre. Trasu dlh pri-bline 10 km absolvovalo 25 ud od najmladch a po najstarch. Kad astnk dostal pri tarte kontroln stuku, na ktor dostval peiatky. V-iu as try tvorili cesty cez les. Na trase sa na-chdzalo mnostvo stanovsk, pri ktorch deti mu-seli pomocou indci njs rzne predmety, napr-klad njs zakopan poklad. V polovici cesty si

astnci mohli otestova svoje vedomosti o obci Tehla a jej okol. Na konci try dostali vetci ast-nci certifikty za as na spolonej turistickej prechdzke a gul, ktor pripravil tefan ri ako oberstvenie na doplnenie vynaloenej energie. Turistika bola zorganizovan pod ztitou Obce Tehla. Organiztorkami akcie boli poslankya obecnho zastupitestva Zuzana Bombiczov a lenka kultrnej komisie Gabriela Taldkov.

ELIEZOVCE (jb) V piatok 8. augusta sa konal u 8. ronk Putovania za pokladmi mesta. elie-zovsk toliar dostvali za sprvne odpovede astnci putovania za pamtihodnosami eliezoviec. Preli mnohmi zaujmavmi miestami, dozvedeli sa historick fakty naprklad o vzcnych freskch v kostole sv. Jakuba, o pamtnku obetiam vojny a holokaustu na nmest, o slvnom cukrrovi Sacherovi a sacherovej torte, prbehy o cennch sochch, navtvili mest-sk mzeum, park so vzcnymi drevinami aj katie. Slvnostn vy-hodnotenie sa konalo priamo pred Mestskou kninicou, kde sa spon-zori podieali na odme-nen, aj na oberstven.

Unaven, ale astn a obohaten o vedomosti z histrie, sa mohli aj najmen pochvli svo-jim rodiom a priateom.

Zhradn slvnos vo farskej zhrade bola krsna vydaren akcia. Povolan boli vetci. Prili vetci, ktor chceli amohli. Abo-lo ns dos. Barnky vypasen, gul voav, prilkal aj okoloi-dcich. Hlavn sponzor tedr. Pn dekan, akujeme.

Na zaiatku bola mylienka. Kosi, alebo da kosi. A hne tu boli tri monosti. Kosi stroj-nm spsobom? To je aj zsah do istho okolia, benznov spaliny, ani benzn nie je lacn. A ten hluk, nao strpova u-om v okol ich pokojn odpo-inkov as. Akosi rune? To by bolo treba kova kosu, ale hlavne t nmaha vo vyom veku by u bola dos zaaujca. Podnika-tesk zmer bol na svete. K-pim iv kosaky. A kpil ich jedens. Jedens peknch mla-dch barnkov. Nao vm ich toko bude? ptal som sa ne-smelo. Nebojte sa! Paa je dob-r. Obarnky sa u vdy niekto postar.

Barnky rstli, deti odchdza-jce zkostola sa pri nich prista-vili, dali sa obdivova, niekedy sa dali ipohladka, deti sa im aj pri-

hovrali a barnky im aj ochot-ne odpovedali. Svojou barnkov-skou reou. My dospel sme im nerozumeli, ale deti hovorili, e im rozumej. A to bolo krsne. Prve toto zdobilo podnikate-sk zmer.

Lene kad rozprvka m svoj koniec. Trva u vraj v au-guste zana rs do zeme. U tak prudko nerastie ako zjari. U ich toko netreba. tyroch najtunej-ch sa pn dekan rozhodol obe-tova na dobr el. Podnikate-sk zmer bol prezraden. Na to nm ich toko bolo treba, aby si mnoh mohli pochutna na dob-rom guliku z mladch barn-kov. Ete jahneniec. Pozveme vetkch. Sme jedna pekn de-dina, nech sme ako jedna rodina. Nech si udia pochutnaj, nech sa udia zabavia.

Atak sa aj stalo. as bola a dojmavo slun. Pod dvoma ve-kmi stanmi sedelo ud toko, koko sa ich zmestilo. Dievat obsluhovali, nasten uvoovali miesta agulmajstri sa tum aj narobili. Ve dva vek kotle na-vari, to si pta aj osi asu, ale aj kuchrskeho umenia. ZTrvnice

priiel pomc u nm dos zn-my majster na gule ubo Po-lk, ako hos a za ns, vetkm znmy, dlhodobo osveden, Maro Bak.

Nik sa neschovval, kad ako sa ctil, pomohol. Zahanbi sa ne-dali ani znmi nai rodc