Ročník LXVI

FIRMA REGIÓNUVíťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hlasovania verejnosti.

COOP Jednota Levice, SD pôsobí v 3 mestách a v 65 obciach okresu Levice.

COOP Jednota Levice,spotrebné družstvo

COOP JEDNOTA - NAJLEPŠIE DOMÁCE POTRAVINY cena 0,46 €č. 28 19. júla 2011

FIRMA REGIÓNUCAMFIL FARR s.r.o.

Víťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hodnotenia odbornej poroty.

SVETOVÝ LÍDER V OBLASTI FILTRÁCIE VZDUCHU

folklór je bohatstvo - 8. strana

navštívte našu novú predajňu:

ul. Sv. Michala 4(Hotel atom)

LeviceOtváracie hodiny:

po - pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

KontaKt:

t-Mobile:0903 704 381telefónica o2:0902 156 601

pevná sieť:036/381 01 55

e-mail:datamix@datamix.sk

Možnosť nákupu cez splátkový systém:

(4)

Hlavné výhody digitálneho vysielania:•príjemsignálubez ,,zrnenia“ a ,,duchov“•možnosťkvalitnéhopríjmuna externú anténu•možnosťpríjmutelevízies vysokým

rozlíšením HDTV•jednoduchá a rýchlainštalácia•obúbenéprogramyÚPLNE ZADARMO•nízkevstupnénáklady•realizáciado

3 pracovných dní

kvalitný digitálny príjembez mesačných poplatkov!

Všetko čo k tomu potrebujete dostanete u nás.

Sledujte 6 slovenských a 7 maďarských programov

SET-TOP bOX

už od 22 €

COOP Jednota Levice, spotrebné družstvo

(7)

SúťAž POkRAčUJE !Vážení čitatelia, aj tento rok pokačujeme v našej spoločnej súťaži, ale inou formou. Stačí, ak každý týždeň vystrihnete príslušný kupón a pošlete ho na adresu: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Tým sa každý štvrťrok dostanete do žrebovania o hodnotné ceny COOP Jednoty Levice, SD a redakcie regionálneho týždenníka POHRONIE. Vlani bola súťaž mimoriadne úspešná. Veríme, že rov-naké bude aj jej pokračovanie.

kupón č. 28

rajčinová polievka 90 g

0,55 €

hranolky 900 g

1,29 €

brokolicová polievka 14 g

0,26 €

rybie prsty nemleté 250 g

1,49 €

slepačia polievka s hráškom 70 g

0,55 €

kura na paprike 150 g

1,05 €

Na dovolenke chutne a rýchlo s COOP Jednotou !

VEĽKÉ LUDINCE (B. Štefa-nický) – Obec v sobotu 16. jú-la voňala ingredienciami gulá-ša. Pod taktovkou Špeciálnej ky-nologickej záchrannej služby Slo-vakia z Nýroviec, obce Veľké Lu-dince a Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Leviciach sa konal 1. ročník súťaže vo varení guláša „O putovnú varešku“. Kulinársku dobrotu pripravovalo deväť sú-ťažných družstiev záchranárov, médií a samosprávy

Každé varilo z vlastných suro-vín, za použitia tajnej techniky. Objektívnosť hodnotenia súťaž-nej vzorky pokrmu bola zabezpe-čená vyžrebovaným číslom, kto-ré poznali len organizátori (ani vedúci družstva nevedel, aké čís-lo vylosoval pre svoj tím). Guláše hodnotila štvorčlenná porota.

Všetci účastníci získali diplom za účasť, víťazi podľa umiestne-nia varešky s označením poradia a drobné upomienkové predme-ty. Putovnú varešku na rok zís-kalo víťazné družstvo TV Mar-kíza, na druhom mieste skončili dobrovoľní hasiči z Veľkých Ludi-niec a tretie miesto obsadila Špe-

ciálna kynologická záchranná služba (ŠKZZ) z Nýroviec. Cie-ľom neformálneho podujatia bo-lo najmä zabaviť sa, spoznať sa a nadviazať nové kontakty, čo sa v plnej miere podarilo. Kus práce pri príprave odviedli najmä sta-rostka Veľkých Ludiniec Zita Cse-ri a generálny riaditeľ ŠKZS Slo-vakia, Alexander Berek. A kto

v prvom ročníku súťažil? ŠKZZ Slovakia, OR HaZZ Levice, Ora-va rescue systém z Námestova, obec Veľké Ludince, Dobrovoľ-ný hasičský zbor Veľké Ludince, PZ Diviak Veľké Ludince, Asoci-ácia policajtov vo výslužbe Nitra, TV Markíza a TV JOJ. V budú-com ročníku sú vítaní všetci zá-ujemcovia!

RYBNÍK (op) – Ideálne počasie, 500 ľudí, príjemná at-mosféra, neformál-ne stretnutia a roz-hovory. To bola ku-lisa zapálenia Vatry zvrchovanosti, ktorá sa už tradične roz-horela na miestnom amfiteátri na Tepli-ci v predvečer výro-čia prijatia Deklará-cie o zvrchovanosti Slovenska zo 17. jú-la 1992.

Vareška za najlepší gulášKeď varia záchranári, médiá aj samospráva

od Deklarácie o zvrchovanosti sr prešlo 19 rokov

Atmosféra podujatia bola skvelá. Foto: (bš)

91. februára 2011FIREMNÁ PREZENTÁCIA

14. strana

veľká vatra aj malý ohník

(viac na 5. strane)

(83)

Odškolskéhoroka2011/12savLeviciachotvára

magisterské štúDium Bližšieinfonat.č.0905 799 046

Ing.VladimírHagara,riaditeľškoly

Milí čitatelia,ponúkameVámnovinynaletnéprázdninovéčítanie.NajbližšiečísloPOHRONIAporedakčnej

dovolenkevyjdevutorok16. augusta.Prajemevámradostné

apohodovéleto.

Súkromné gymnázium T.Smaragd

www.tsmaragd.sk

Po Vatre zvrchovanosti sa rozhorel ohník na opekačku. Foto: (a)

čítajte

na str. 5

LETNý RIPORT

www.pohronie.sk

BELADICE (svl) - Projekt rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice má od 14. júla nový oficiálny názov PR1BINA. Predstavil ho koncesionár prvého PPP projektu na Slo-vensku, spoločnosť Granvia a.s.

„Meno PR1BINA sme vybrali spomedzi viac ako stovky návrhov. Chceme si uctiť históriu regiónu, ktorým cesta prechádza a zároveň spojiť minulosť s budúcnosťou," uviedol riaditeľ firmy Eric Delobel.

Súčasne predstavil novú webovú stránku www.pr1bina.sk, ktorá bude pre motoristov spoľahlivým zdrojom informácií o aktuálnej dopravnej situácii na ceste, o počasí či jeho očakávaných zmenách. Na stránke nechýbajú informácie o výstavbe R1, mapy a ďalšie, pre motoristov užitočné, informácie.

Výstavba rýchlostnej cesty R1 je rozdelená na štyri úseky. Prvé tri medzi Nitrou a Te-kovskými Nemcami by mali byť odovzdané do užívania 28. septembra tohto roka. Posled-ný štvrtý úsek, severný obchvat Banskej Bystrice, bude otvorený v júli budúceho roka, informoval Delobel. Celková dĺžka rýchlost-nej cesty je 52 kilometrov, jej povrch pred-stavuje 1,1 milióna metrov štvorcových. Po celej trase sa nachádza 78 mostov, vyše 32 kilometrov protihlukových stien, každý z prvých troch úsekov má po dve križovatky. Po celej dĺžke komunikácie sú optické vlák-

na, na sieť optických káblov sú pripojené rôzne terminály, kamery, snímače. Zhotovi-teľ stavby predpokladal, že denne po nej prejde 5000 až 7000 automobilov. "V súčas-nosti sme tento odhad trochu upravili, pred-pokladáme, že ich bude viac," konštatoval Delobel.

Operačným centrom rýchlostnej cesty R1 bude novovybudované Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty v Selenci bezpros-tredne za Nitrou. "Ihneď od odovzdania pr-vých troch úsekov cesty do užívania začína-me vykonávať jej prevádzku a údržbu," uvie-dol riaditeľ Granvia Operation a.s. Francois Scrabalat. V areáli strediska budú uskladnené

všetky stroje a mechanizmy potrebné pri údržbe. Okrem administratívnych priestorov a krízového centra, dielní, síl na uskladnenie soli a výrobne soľných roztokov sídlia v areáli aj príslušníci diaľničného oddelenia policajného zboru a hasičského a záchranné-ho zboru. V modernom Centre riadenia do-pravy sa budú zbierať a vyhodnocovať aktu-álne informácie z cesty. Tie sem bude posie-lať 27 kamier, 12 meteorologických staníc, osem senzorov zabudovaných vo vozovke i odlučovače ropných látok. Na bezplatnej tiesňovej linke 0800333333, ktorá bude funk-čná v deň otvorenia úsekov, môžu vodiči v prípade potreby požiadať o pomoc.

LEVICE (šr) – Využiť potenciál zau-jímavej vinohradníckej lokality Krížny vrch vzdialenej iba dva kilometre od centra Levíc pomôže úspešný projekt

mesta. Náučný chodník vybudovalo v spolupráci so Združením vinohradníkov Krížny vrch v tejto viničnej časti Levíc. Informačné tabule zhotovili šikovní štu-

denti zo SOŠ, na ul. sv. Michala. Projekt financovali Slovenské elektrárne, a.s., člen skupiny Enel. Pomohli aj pracovníci Štátneho archívu v Nitre - pobočka Levi-ce, AG - Aldox, manželia Elena a Vladi-mír Smetanovci z Tekovského múzea. Zaujímavá trasa sa tiahne pomedzi hajlo-ky (viničné domčeky). Ako povedala projektová manažérka MsÚ Zuzana Obická, medzi vinicami sú ukryté „krížnovršské poklady“. Zaujímavé in-formácie o nich sú na štyroch informač-ných tabuliach.

Lokalita leží v Nitrianskej vinohrad-níckej oblasti, orientácia viníc je juhozá-padná; výškový rozdiel: 20-35 m dolnej a hornej časti viníc; rozloha viníc je vyše 70 ha; Hajlokov je tu viac ako 250. Naj-viac tu pestované odrody hrozna sú Pe-secká leánka, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Frankovka modrá, Cabernet Sau-vignon, André, Svätovavrinecké, Otelo a iné. Mapu náučného chodníka Krížny vrch si môžete stiahnuť z webovej strán-ky mesta Levice: www.levice.sk

LEVICE (Štefan Ráchela) - Po opláštení vyhliadkovej veže na levickej Kalvárii nasleduje ďalší krok v jej revitalizácii na oddychovo-relaxačnú zónu. Mesto Levice bolo úspešné s novým projektom. Ako POHRONIE informovala projektová manažérka Mestského úradu Zuzana Obická, o schválení projektu pod názvom „Kalvária, miesto pre každého“ sa dozvedeli koncom mája tohto roku. „Vypracovaný bol v súlade s podmienkami programu Šanca pre váš región, ktorý každoročne vyhlasuje Nadácia Orange, a schválili nám ho v plnej výške 2 000 €. Spolufinancovanie mesta bolo požadované vo výške 20 percent,“ povedala Z. Obická. Z celkového počtu 489 podaných pro-jektov bolo podporených 64 v celkovej sume 120 000 €.

Cieľom projektu, ktorý reaguje na podnety Levičanov, je vytvorenie oddychovej zóny v časti vŕšku Kalvárie s výhľadom na areál Levické-ho hradu a jeho okolie. Má to byť tiež impulz pre rozvoj cestovného ruchu v regióne.

Ako povedala Z. Obická, projekt pozostáva z vyčistenia vytýčenej lokality, osadenia lavičiek a smetných košov, namaľovania zábradlia na schodisku vedúcom od Hviezdoslavovej ulici, osadenia novej infor-mačnej tabule z výhľadu na Levice obsahujúcej zobrazenie areálu hradu i s legendou (v jazykových mutáciách). Súčasťou je aj osadenie informačných šípok a vyobrazenie „Kalvárie“ na stenu pri cestnej komunikácii. Práce sa vykonajú v júni až októbri tohto roku.

Zuzana Obická si už prešla lokalitu v spoločnosti s Katarínou Hol-bovou z občianskeho združenia Patrimonium Servandi a vytypovali miesta, kde budú jednotlivé objekty osadené. Holbová oceňuje túto iniciatívu mesta.

DOVETOK AUTORA: Napriek tomu, že na Kalvárii sa urobil obrovský kus práce, aj pri našej poslednej návšteve sme sa pre-svedčili, že lokalitu naďalej vyhľadávajú ľudia, ktorí tam nejdú za športom, oddychom, relaxáciou ani duchovným stíšením. Aj naďa-lej sem chodia jednotlivci podobní tým, čo z nej urobili kedysi od-vrátenú tvár človečenstva. Naďalej tu pribúdajú smeti a dôsledky vandalizmu. Cez prázdniny sem prichádza mládež, ktorá sa zrejme nudí. A očividne sa Kalvárii nechce vzdať ani tunajšia drogová scéna. Nepomáhajú ani dve kamery mestskej polície...

LENKA LIPTÁKOVÁ Leto s prázdninovou atmo-

sférou si v stredu 13. júla vychutnali aj členovia ob-čianskeho združenia Ostrov, keď podnikli spoločný výlet do Horšianskej doliny. Len čo si rozložili deky v príjemnom chládku, hneď sa utekali ov-lažiť do studenej vody Sikeni-ce. Brodenie v plytkej vode má osviežujúci účinok, ale mnohí potvrdia aj terapeutic-ké účinky na dušu a boľavé nohy. Oteckovia pripravili ohnisko na báječnú opekačku, a tak sa dolinou zakrátko niesla vôňa slaninky, špeka-čiek a pečených zemiakov.

Po obede nasledoval krátky odpočinok v tieni stromov. O chvíľu sa už v potoku kúpa-

la prvá odvážna plavkyňa. Väčšina účastníkov výletu ju zakrátko nasledovala do osviežujúceho kúpeľa. Tí,

ktorí sa nechceli kúpať, mohli podniknúť krátke prechádzky v okolí, na lúke hrať hry s loptou, tenis, opaľovať sa,

alebo pozorovať nádherné tyrkysové vážky nad potokom. Bol to báječný výlet.

OZ Pohronie v Jure nad Hronom a ZVT – HRON – združenie 12 obcí,

Vás pozývajú 23. júla na SPLAV HRONA, v Jure nad Hronom

na rozhraní Tekova a Hontu, na netradičných plavidlách s Vodníkom

Čľupkom 14.oo - Štart pri starom jurskom moste - Prestávka pri obci Jur nad Hronom, prezentácia - Cieľ - za novým jurským mostom 18.oo - Vyhodnotenie v reštaurácii Kantína Jur n. Hr.

„ Ja, Vodník Čľupko, vládca všetkého živého na toku rieky Hron – na rozhraní Tekova a Hontu, z moci mne udelenej naj-vyššími silami, som sa rozhodol usporiadať splav netradičných plavidiel. Povolenie, zúčastniť sa, udeľujem všetkým veselým, vtip-ným, zručným a trochu bláznivým

ľuďom, bez rozdielu veku, váhy, výšky, pohlavia, národ-nosti, rasy, politickej a štátnej príslušnosti a vierovyznania. Očakávam účastníkov z celého regiónu ! Prídite na oslavu krásy prírody, dobrej nálady a fantázie ! Čakajú Vás zaují-mavé darčeky od štedrých sponzorov !“ Informácie: 0905345738 0903247451 Nepriaznivé počasie ? www.hron.sk www.jur.sk = informujte sa !

Navštívte „Ľudový dom-Duba“ v Jure nad Hronom č.32, Urobte si suvenír vlastnoručne !

www.dubatajhaz.szm.com Akcia je súčasťou súťaže: “Tu som doma, tu dovolenku-jem“.

DIAĽNICA BUDE PRECHÁDZAŤ AJ

OKRESOM LEVICE

Zdroj (int)

Výhľady na mesto od budúcej informačnej tabule.

Opekačka bola báječná.

Osádzanie informačných tabúľ.

ako sa môžete chrániť?Fajčenie je droga, ktorej podľahlo ve-

ľa ľudí, aj keď stojí nemálo peňazí. Naj-horšie na tom je, že preniká do nášho ži-vota a poškodzuje zdravie každého z nás. Zdravie aktívnych, ale aj pasívnych, faj-čiarov, medzi ktorých patria tiež naše deti. Škodlivosť fajčenia sa dá len ťaž-ko k niečomu prirovnať. Fajčenie sa stá-le považuje za hlavnú príčinu vzniku ra-koviny a zabíja štyrikrát viac ľudí ako všetky ostatné príčiny úmrtia dohro-mady, ktorým sa dá predchádzať (úra-

zy, dopravné nehody, samovraždy, vraž-dy, drogy a AIDS). Okrem toho však ci-garetový dym každoročne zabíja aj mno-ho pasívnych fajčiarov, ktorí sú núte-ní dýchať znečistený vzduch vo vnútor-ných priestoroch. Veľa ľudí si myslí, že vie o fajčení veľmi veľa. Ak patríte medzi nich, tak potom určite viete, že len pár kvapiek čistého nikotínu môže spôsobiť smrť, alebo že inhalovaný dym obsahuje najmenej 4000 rôznych chemických lá-tok (z toho 50 karcinogénov) a ak žije-te s fajčiarom, ročne inhalujete približne toľko sekundárneho dymu, ktorý sa rov-ná 60 až 150 cigaretám. To znamená, že pobyt v zafajčených priestoroch je aj pre nefajčiara zdraviu škodlivý a častý po-byt môže znamenať takmer také isté ri-ziko ako u aktívnych fajčiarov. Tabakový dym rozptýlený vo vnútornom prostredí spôsobuje okrem rakoviny pľúc aj zápa-ly horných dýchacích ciest a ucha, znižu-je pľúcne funkcie u detí, zvyšuje výskyt astmy a riziko potratu v štvrtom až šies-tom mesiaci tehotenstva, má súvislosť so syndrómom náhleho úmrtia kojencov a celkovo vykazuje nepriaznivé účinky na plod matky.

Podľa popredných lekárskych kapa-cít je príčina množstva narastajúcich chorôb zakotvená v skutočnosti, že oveľa

viac času než kedykoľvek predtým, trá-vime v uzavretých priestoroch. V mo-dernom byte, kancelárii, nákupnom cen-tre, reštaurácii či v kaviarni dýchame vzduch, ktorý nám na zdraví rozhodne nepridá a dokáže skrátiť život aj o nie-koľko rokov. Keďže na kvalitu vnútor-ného vzduchu značne vplývajú činnos-ti človeka (fajčenie, kopírovanie doku-mentov, pálenie sviečok, varenie, dezin-fikovanie priestorov) ľahko sa môže stať, že vzduch v uzavretých miestnostiach je desaťkrát toxickejší ako ovzdušie na uli-ci a až stokrát znečistenejší ako vzduch v prírode. Ak si chce niekto ochrániť zdravie a ak chcú rodičia chrániť svoju rodinu a deti, je potrebné vybrať si vhod-ný priestor pre svoje aktivity alebo si vy-tvoriť zdravé domáce prostredie, preto-že cez pľúcnu sliznicu človeka sa prefil-truje denne neuveriteľných 75.000 litrov vzduchu.

Odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predpokladajú, že v rokoch 2005-2015 zomrie 84 milió-nov ľudí na rakovinové ochorenia, ak sa nevykonajú žiadne opatrenia. Me-dzinárodná únia na boj proti rakovi-ne (UICC) na svojej stránke uverejni-la informáciu, že okolo 700 miliónov detí dýcha vzduch znečistený tabako-

vým dymom. Podľa predpokladov má počet rakovinových ochorení narastať. Odhaduje sa, že v roku 2015 na rako-vinu zomrie približne deväť miliónov osôb a v roku 2030 dokonca 11,4 mili-óna osôb.

ako ochrániť rodinu pred vplyvom cigaretového dymu?

Skúste sa pozrieť na svoj život realis-ticky. Tou najväčšou službou, ktorú mô-žete preukázať svojím deťom a rodine je, že im doprajete opäť dýchať čistý vzduch. Aj keď fajčenie je masovo rozšírené a ná-vyk fajčiara neodstránite mihnutím ča-rovného prútika, môžete ovplyvniť to, aký vzduch dýchate. Častice pochádzajú-ce z tabakového dymu sa dajú účinne eli-minovať prostredníctvom dobrej filtrá-cie. Camfil Farr je špecialistom v odbo-re molekulárnej filtrácie a okrem filtrov na tuhé častice vyrába aj filtre s aktív-nym uhlím, ktoré efektívne eliminujú aj tabakový dym. V spoločnom vnútornom priestore je preto možné použitím vhod-nej filtrácie zvýšiť pohodlie a bezpečnosť aktívnych i pasívnych fajčiarov v rovna-kom čase. Všade, kde trávite dlhodobo svoj čas s rodinou, presadzujte miestnos-ti s dobrou filtráciou a presviedčajte ľu-dí o jej význame. Ak si napríklad zabez-

pečujete drahé hotelové služby, ubezpeč-te sa, že kvalita za ktorú platíte, je naozaj na vysokej úrovni a je odzrkadlená aj na kvalite vnútorného vzduchu.

Čo ešte môžete urobiť? Môžete sa ubezpečiť, či v priestoroch, v ktorých trávite väčšinu času, je fil-tračné riešenie zamerané aj na elimináciu cigaretového dymu. Môžete sa informovať o kvalite vzduchu v stravovacích zaria-deniach, zábavných podnikoch, nákup-ných centrách a všade tam, kde trávite spoločne čas so svojou rodinou. Môžete chrániť svoju rodinu, aj keď nemáte v dome alebo v byte zavede-nú vzduchotechniku, a to prostredníc-tvom mobilných filtračných jednotiek od Camfil Farr. Môžete ovplyvniť rozhodnutia pred nákupom vzduchových filtrov do vzdu-chotechnického zariadenia a zabezpečiť si kvalitný vysokoúčinný filter na odstrá-nenie nielen tuhých častíc, ale aj plynov. Môžete zvážiť vylepšenie filtrácie častíc pomocou molekulárnych filtrov, ak sa nachádzate v centre mesta alebo na inom mieste so zlou kvalitou vzduchu.

3publicistika * inzercia 19.júla2011POHRONIE

vzduch znečistený cigaretovým dymom zabíja aj nefajčiarov

DEMANDICE (=LV=) – Od piatku do nedele trvali obecné dni, ktoré začínajú písať tradí-ciu v novom poňatí. Po ocenení jubilantov a privítaní najmlad-ších občiankov, o ktorých písa-lo POHRONIE v minulom čís-le, sa účastníci demandických osláv v piatok podvečer 8. júla presunuli do osady Hybec, ku kostolu sv. Heleny, ktorý je ná-rodnou kultúrnou pamiatkou. Tu sa večer začala svätá omša. Po nej síce vedenie obce pláno-

valo vypúšťanie lampiónov šťas-tia, podnikatelia s pôdou však mali obavu o možný požiar po-rastov obilia, tak lampióny pre-sunuli na jesenné obdobie.

V sobotu v Demandiciach odrána pripravovali výstavu ro-dáka MilanaUkropa, ktorý po-núkol hodnotné fotodokumen-ty. Počas obecných dní sa ko-nal aj krst jeho publikácie o his-tórii Demandíc pod názvom: Pod Bujdoškou. Dielko odpre-vadil do života starosta Attila

Kűrthy¸a riaditeľka ZŠ Viera Poliaková. Výstavy sa zúčast-nili aj štátna tajomníčka mi-nisterstva práce, sociálnych ve-cí a rodiny SR Lucia Nicholso-nová a poslanec NR SR Martin Poliačik.

Počas druhého dňa osláv ma-li stretnutie aj gurmáni, veď šesť družstiev od rána pripravovalo špeciálne guláše, ktoré boli aj bodované.

Do rámca obecných dní prispeli výstavou aj miestni po-

ľovníci organizovaní v Poľov-níckom združení Trojchotár Dolné Semerovce. Predstavi-li sa aj mladí priatelia poľov-níctva a ochrany prírody. Nad malým rybníkom lietali dve so-vy – plamienky. Svoje umenie ukázali aj sokoliari z Banskej Štiavnice.

Pôsobivé bolo vystúpenie škôlkarov, ktorí zožali potlesk vyše 200 divákov.

Počas celých osláv lietal nad Demandicami motorový dvoj-miestny paraglydeing. Kto mal odvahu vidieť obec z vtáčej per-spektívy, mal možnosť. Na pre-kvapenie – záujemcov o let bo-lo neúrekom. Syn starostu zasa lietal na malom lietadle a zha-dzoval cukríky. Vidieť, že sa po-dal na otca, bývalého vojenské-ho pilota zo Sliača.

V nedeľu veľkolepé obec-né dni ukončil futbalový tur-naj, ktorý vyhrali Bory. Druhé skončili Demandice, tretie Mýt-ne Ludany, štvrtí boli Santovča-nia. Počas tejto športovej časti osláv starosta ocenil plaketami za rozvoj športu Michala Prí-boja staršieho a Pavla Penicsku staršieho. Zároveň tu boli ukáž-ky zbraní, ktorými si mohli zá-ujemcovia aj zastrieľať.

Veľký záujem o oslavy doku-mentovala aj účasť 600 ľudí na koncerte skupiny Mc Hawer, ktorá pokračovala tanečnou zá-bavou až do rána.

Trojdňové obecné oslavy: na zemi aj vo vzduchu

Pokrstili monografiu Pod Bujdoškou

Publikáciu o Demandiciach odprevadili do života. Foto: (=LV=)

Škôlkari si vyslúžili veľký potlesk. Foto: (=LV=) Expozícia krúžku mladých poľovníkov. Foto: (=LV=)

Najväčší zamestnávateľ v Le-viciach, spoločnosť ZF SACHS Slovakia, a.s., otvoril už dru-hýkrát svoje brány pre rodin-ný deň svojich zamestnan-cov a ich najbližších. Húfy ľudí prúdili do firemného areálu na

levickej Géni už od rána. Počas celého júlového DŇA OTVO-RENÝCH DVERÍ si prezre-lo fabriku vyše 2100 ľudí. Ne-chýbali atrakcie pre malých aj najmenších, ani farebné baló-ny s logom firmy.

najväčší zamestnávateľ otvoril svoje brány

v zf sachs slovakia vyše 2000 ľudí

(99)

Volajte aj jej veštecký tím:0900 511 222 • 0980 550 999

VeštKYňa ROKa 2009Levičanka Oľga Ujfalušiová

0907 500 624

:

ČO NOVÉHO?

Veronika Jurášová ukončila 9. ročník Základnej školy na Mierovej ulici. Jej meno sa často objavovalo aj v našich novinách v súvislosti s úspechmi školy. V olympiáde zo slovenského jazy-ka bola prvá v okresnom aj kraj-skom kole a štvrtá v celoštátnom kole. Umiestnila sa na druhom mieste v okresnom kole dejepis-nej olympiády, stala sa úspešnou riešiteľkou okresného kola che-

mickej olympiády a krajského kola fyzikálnej olympiády, v ktorej okresnom kole sa umies-tnila na štvrtom mieste. V škol-skom kole speváckej súťaţe Slovenskou ľudovou piesňou do Európy sa umiestnila na 1. mies-te. Bola členkou druţstva súťaţe mladých záchranárov CO, ktoré obhájilo 1. miesto v okresnom a 4. miesto v krajskom kole a ta-kisto bola členkou druţstva, ktoré skončilo ako druhá v okres-nom kole Majstrovstiev okresu v hádzanej. Pravidelne sa zúčas-tňuje školských kôl recitačných súťaţí Šaliansky Maťko a Hviez-doslavov Kubín a aby toho nebo-lo málo, za svoju prózu získala Literárnu cenu Laca Novomeské-ho. A hlavnú cenu literárnej sú-ťaţe levického Rotary klubu Píš o mieri.

Ako z uvedeného vyplýva, je všestranná a zaujíma ju všetko, k jej koníčkom patria aj kone a jazda na nich, popritom dosahuje aj vynikajúce študijné výsledky, v celoplošnom certifikačnom testovaní deviatakov Monitor 2011 vyšla na 100 % z matemati-ky a na 95 % zo slovenského jazyka, čo je najlepším výsled-kom v rámci školy.

Na návrh ZŠ na Mierovej ulici

v Ţeliezovciach bol Veronike Jurášovej za vynikajúce študijné výsledky a reprezentáciu mesta udelený diplom a bola zapísaná do pamätnej knihy mesta.

Dávid Klenko má síce len 14 rokov, no uţ stihol zaznamenať úspechy na celoštátnych i medzi-národných súťaţiach. Je členom

Kyokushin Karate pri CVČ Ţe-liezovce, má 6. kyu a pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných

sústredeniach. V októbri 2010 sa umiestnil na 2. mieste na maj-strovstvách Slovenska v disciplí-ne kata (súborové cvičenie). V decembri 2010 získal 1. miesto na juniorských majstrovstvách Maďarska. Po tom, čo zvíťazil vo všetkých piatich kolách slo-venskej ligy juniorov, stal sa v máji 2011 majstrom Slovenska v disciplíne kumite (boj so súpe-rom na plný kontakt).

Okrem karate sa Dávid Klenko venuje aj futbalu, hrá za futbalo-vý klub Veľké Ludince na poste stredného útočníka. Vo svojom voľnom čase sa venuje aj beha-niu a bicyklovaniu.

Dávid Klenko býva v Kuraľa-noch a je študentom Gymnázia v Ţeliezovciach. V budúcnosti by chcel byť učiteľom telesnej vý-chovy a geografie, alebo tréne-rom.

Na návrh Centra voľného času v Ţeliezovciach bol Dávidovi Klenkovi za vzornú reprezentá-ciu mesta na celoštátnej i medzi-národnej športovej scéne mestom Ţeliezovce udelený diplom a bol zapísaný do pamätnej knihy mes-ta.

Zsombor Bálint Sárai má 13 rokov a práve ukončil 7. ročník Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, kde dosa-huje veľmi dobré študijné vý-sledky. Zapája sa do viacerých matematických súťaţí, bol úspeš-ným riešiteľom v okresných i krajských kolách. V celoštátnom

kole matematickej súťaţe Ken-guru obhájil 5. miesto.

Je členom klubu Kyokushi Karate pri CVČ v Ţeliezovciach, okrem toho sa venuje bicyklova-niu, hráva futbal a stolný tenis.

Zaujíma ho aj dejepis, PC, vo voľnom čase rád číta hororové knihy.

Po skončení základnej školy plánuje študovať na ţeliezov-skom Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským, v budúc-nosti by sa chcel venovať geoló-gii.

Na návrh riaditeľa Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Ţeliezovciach bol Zsombor Bálint Sárai za dosaho-vanie dobrých študijných výsled-kov a pozoruhodných úspechov v matematických súťaţiach mes-tom Ţeliezovce ocenený a zapí-saný do pamätnej knihy mesta.

Zdroj: Želiezovský spravodajca

Mesto Želiezovce vyhlasuje

obchodnú verejnú súťaž na prenájom pozemkov na dobu 5 rokov. Podmienky súťaže sú zverejnené na webovej stránke mesta www.zeliezovce.sk. Termín na predloženie súťažných návrhov je 29. 7. 2011, 11:00 hod. podateľňa MsÚ Želiezovce, ul. SNP č. 2 Želiezovce. Pri ponukách zasielaných poštou neroz-hoduje pečiatka pošty, ale deň doručenia návrhu v sídle vyhlasovateľa.

MESTO ŽELIEZOVCE vyhlasuje

v zmysle § 9 a) ods.1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 258/2009 a v zmysle § 281 a nasl. zák. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení neskorších zmien

OBCHODNÚ VEREJNÚ SÚŤAŽ

na odpredaj nehnuteľného majetku v meste Želiezovce v kat. území Želiezovce na LV č. 1 a) pozemky: parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. 218 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 163 m2, b) stavby: stavba na parc. č. 218 pod súpisným číslom 225 – kaštieľ.

Predmet obchodnej verejnej súťaže – stavba, ktorá je kultúrnou pamiatkou s pozemkom. Súťaž sa začína dňom jej uverejnenia na úradnej tabuli Mesta Želiezovce. Súťaž sa zverej-ní na internetovej stránke Mesta Želiezovce www.zeliezovce.sk, v mesačníku Želiezovský spravodajca – Zselízi hírmondó, v 1 novinách s regionálnou pôsobnosťou.

Návrh do súťaže predkladá uchádzač písomne v zalepenej a neporušenej obálke poštou, alebo osobne doručením do podateľne Mestského úradu v Želiezovciach na adresu: Mesto Želiezovce, SNP 2, 937 01 Želiezovce s presným označením odosielateľa – uchádzača (adresa resp. sídlo) na zadnej strane obálky. Obálku viditeľne označí textom: „Neotvárať SÚŤAŽ – ponuka na nehnuteľnosť – kaštieľ v Želiezovciach“. Termín predkladania súťaž-ných návrhov končí dňa 01. 08. 2011 o 11.00 hod. Vyhlasovateľ stanovuje ako minimálnu cenu hodnoty majetku vo výške 150 000,- Eur. Uchádzač pri predložení návrhu je povinný: zložiť finančnú zábezpeku vo výške 45 000,- Eur na bankový účet Mesta Želiezovce najneskôr do 01. 08. 2011 (rozhodujúci je deň pripí-sania na účet Mesta Želiezovce) Úplné súťažné podmienky môžu záujemcovia zaobstarať na webovej stránke mesta: www.zeliezovce.sk, alebo si vyžiadať na adrese: Mestský úrad v Želiezovciach, Ul. SNP 2, 937 01 Želiezovce. Kontaktná osoba: Mgr. Alžbeta Kádasiová – prednostka MsÚ Tel.: 036/7711087 Fax: 036/7713004 e-mail: alzbeta.kadasiova@zeliezovce.sk

Hovorí sa, že nikto nemôže vedieť všetko, ale každý by mal vedieť o všetkom niečo a o nie-čom všetko. To znamená, že každý sa mal na niečo špecializovať, ale nikomu by nemal chýbať všeobecný prehľad. Sú však aj ľudia, ktorí dokážu byť dobrí, dokonca vynikajúci vo viacerých oblastiach. A je potešiteľné, keď ide o mladých ľudí...

Veronika Jurášová so svojou mamou.

Dávid Klenko so svojim trénerom Pavlom Botyá-nom.

Zsombor Bálint Sárai

Na návrh Základnej umeleckej školy Franza Schuberta v Želiezovciach mesto ocenilo súrodencov Angélu a Attilu Mézesovcov za početné úspechy na interpretačných súťa-žiach v štvorručnej hre na klavíri, ktorými reprezentujú školu i mesto.

Od utorka do utorka: ČÍM ŽIJE OBEC

č. 28/2011 19. 7. 2011

Milí spoluobčania,

rád som zaznamenal hojnú účasť Rybníčanov na Vatre

zvrchovanosti v sobotu 16. júla. Teším sa, že pol tisícka

ľudí sa stretla na pripo-mienke Deklarácie

o zvrchovanosti Slovenska, ktorú pred 19 rokmi pri-jala vtedajšia Slovenská národná rada ako nevyhnut-

ný predstupeň pred vyhlásením samostatnej Sloven-skej republiky dňom 1. januára 1993.

Na našom amfiteátri na Teplici išlo v sobotu nielen o vyjadrenie postoja k míľniku, ktorý posunul Slo-

vensko k novej samostatnej ceste. Pri Vatre zvrchova-nosti sa stretli ľudia z našej obce aj okolia, aby si po-vedali dobré slovo, spoločne vzhliadli kultúrny prog-ram, vyjadrili si vzájomnú súdržnosť ako občania aj

ľudia. Bolo to príjemné posedenie v prírode, ktoré dáva šancu na vzájomné poznanie sa a pochopenie.

A vždy, keď sa ľudia spájajú, teda nedelia, ide o dobré počiny.

Aj nedeľa bola bohatá na udalosti, ktoré sa bez Ryb-níčanov neobišli. V Topoľčiankach sa konala jubilej-ná 325. púť k Panne Márii škapuliarskej aj za účasti

obyvateľov našej obce. Prvýkrát svätú omšu z tohto významného pútnického miesta priniesla aj Sloven-

ská televízia. Obrad celebroval sídelný nitriansky bis-kup Jeho Excelencia, Mons. Viliam Judák s pomoc-

níkom Mons. Danielom Ižoldom, rodákom z Rybníka, ktorý je dekanom Katedry teológie Bohosloveckej

fakulty UK v Bratislave. Z našej obce pochádza tiež správca farnosti Topoľčianky ThLic. Anton Ižold.

A do tretice: obetné dary pútnikov niesli aj ďalší Ryb-níčania – manželia Ižoldovci. Rozsievanie duchovné-

ho slova patrí do našej obce tak ako vzácny chrám z roku 1771. V ňom nachádzajú silu rozhodnutia

niesť evanjelizačné posolstvá aj poslucháči Teologic-kej fakulty z Rybníka, ktorí potom šíria dobré meno

obce po celej krajine. A ešte iný pohľad na uplynulú júlovú nedeľu: Patri-

la aj 10. jubilejnému Národnému výstupu na Sitno, o ktorom si prečítate na inom mieste strany.

Teším sa na víkendové stretnutie s Vami na ĽUDOVEJ NÔTE.

So želaním príjemných letných dní Imrich Králik,

starosta

(Dokončenie z 1. strany) „Pri vatre je náležité pripomenúť si, že

tento kľúčový dokument o zvrchovanosti Slovenska, prijatý poslancami vtedajšej Slo-venskej národnej rady, bol deklarovaním prirodzeného práva slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú súvisiace medzinárodné zmluvy. Obsahoval vyhlásenie o rešpektovaní práva na sebaurčenie všetkých národov, aj ubezpečenie, že tiež slovenský národ si chce utvárať spôsob i formu národ-ného aj štátneho života s plným akceptova-ním práv každého občana, národa a národnostných menšín i etnických skupín v súlade s demokratickými a humanistickými odkazmi Európy a sveta,“ povedal v príhovore starosta Rybníka Imrich Králik. Zdôraznil, že deklarácia ako predstupeň vzni-ku samostatného Slovenska dňom 1. januára 1993 osvedčuje zmysluplnosť a opodstat-nenosť každým dňom. Slovensko je medziná-rodne akceptované, je plnohodnotnou súčas-ťou rodiny európskych štátov a má zastúpe-

nie vo všetkých medzinárodných štruktúrach relevantných pre vývoj sveta.

„O tom, akú česť robíme Slovenskej re-publike, jej kreditu a dobrému menu, rozho-dujeme my všetci. My vysielame signály o akceptovateľnosti a dôveryhodnosti kraji-ny. Každý svojím zmýšľaním, prístupom, každý svojimi skutkami. Nikto nie je vyne-chaný. Máme právo aj povinnosť pracovať tak, aby sme boli spokojní sami so sebou, čím vytvoríme to najlepšie aj pre svoju rodi-nu, pre obec, aj pre štát, v ktorom žijeme,“ zakončil príhovor starosta Králik s po-ďakovaním občanom za vklad do spoločného úsilia.

Po rozhorení veľkej vatry zvrchovanosti pripravili organizátori z Obecného úradu v Rybníku aj ohník na opekačku pre malých i veľkých. Vystúpil Detský foklórny súbor Kolovrátok - Riško Ďurček a nedávno medzi-národne ocenený akordeonista Martin Gellen, spevácky súbor RYBNÍČAN a až do polnoci zneli Teplicou diskotékové rytmy, ktoré na-mixoval Marcel Klein z hudobnej skupiny SPIRIT. Podujatie naplnené súdržnosťou sa zaradilo k tým, ktorých tradícia má stále silnejšie korene.

ERIKA BREZÁNSKA V nedeľu 17. júla sa konal X. ročník

Národného výstupu na Sitno, ktorý už tradične podporili aj Rybníčania. Po príchode k jazeru Počúvadlo začali účastníci individuálne vystupovať na legendárny vrch. Slávnostné zhromažde-

nie na Sitne sa začalo o 11. hodine hym-nou SR. Po oddychu a občerstvení účast-níci výstupu zostúpili k jazeru Počúvad-lo, kde pokračoval kultúrny program. V ňom vystúpili: spevácka skupina Mati-čiar z MO MS Kozárovce, Folklórna skupina Prameň zo Žarnovice, Spevácka skupina MO MS Močenok, Folklórna

skupina Čakanka z Čaky a Folklórna skupina MO MS Baďan. Na svoje si prišli všetky veko-vé kategórie. Po-časie nám prialo, pri jazere zneli krásne slovenské piesne a v dobrej nálade sme odchá-dzali domov s pred-savzatím, že na rok sa stretneme znova. (Autorka je členka

výboru MO MS)

1) Potraviny do okresu Levice sa budú expedovať od augusta 2011.

2) Občania, ktorí sú prijímateľmi po-moci, navštívia Obecný úrad, kde sa preukážu príslušnými dokladmi a to:

a) osoby, ktoré sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke – jednorázovým potvrdením z Úradu prá-ce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach

b) dôchodci, ktorých maximálna výš-ka dôchodku neprevyšuje 305,00 eur (nepracujúci poberatelia starobného, predčasného, invalidného dôchodku), prinesú na Obecný úrad k nahliadnutiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne (posledné – platné k 1. 1. 2011)

c) osoby na hranici životného minima (rodičia a deti, na ktoré sú vyplácané dotácie), prinesú jednorázové potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach

3) Výdajné miesto a čas odberu určí obecný úrad.

Prihlásiť sa môžete u p. Lenky Kubasovej na Obecnom úrade v Rybníku do 31. 7. 2011.

Obec Rybník a JDS Rybník Vás srdečne pozývajú

na stretnutie s folklórom

„Na ľudovú nôtu 2011“, ktoré sa uskutoční v nedeľu

24. júla o 15.00 hodine v kultúrnom dome v Rybníku.

Predstavia sa súbory zo Zlatých Moraviec, Podlužian, Pukanca, Zbehov, Tlmáč, Mýtnych Ludán, Čajkova a Rybníka.

Pri zapálení Vatry zvrchovanosti starosta Imrich Krállik.

Najbližšie číslo POHRONIA vyjde po redakčnej dovolenke v utorok 16. augusta. Želáme Vám príjemné leto, školákom radostné prázdniny a tešíme sa na Vašu priazeň.

Redakcia

Na amfiteáter prišlo vyše 500 ľudí.

6 publicistika POHRONIE19.júla2011

šteFaN RÁCHeLa

LeVICe – Unikátnu výstavu pod názvom „Stavebnica Mer-kur“ inštalovali v Dobóovskom kaštieli Tekovského múzea zo súkromnej zbierky 64 ročného Jiřího Mládka z Českej republi-ky. Pre POHRONIE si našiel čas pri inštalácii výstavy, ktorej sú-časťou je aj stavebnica Merkur Alfi - prvý súradnicový zapiso-vač na báze tlačiarne.

„Vymyslel ho a do výroby do-tiahol Vladimír Doval z Prešova. Je to unikát, ktorý vtedy vo svete nebol. Tlačiarne boli v tom ča-se drahé skoro ako auto a Mer-kur Alfi stál 800 korún česko-slovenských,“ uviedol Mládek, ktorému sa zatiaľ s prešovským vynálezcom nepodarilo stretnúť osobne, ale komunikujú po in-ternete. V Leviciach je vystave-ný nepostavený model v škatuli i nefunkčná tlačiareň. Ale bola by funkčná, keby sa k nemu pri-pojil počítač zn. Comodor, Sin-clér alebo Atari, ktoré sa použí-vali pred 25 rokmi.

V Leviciach je inštalovaná aj prvá polytechnická stavebni-ca, ktorú dostal majiteľ najväč-šej zbierky stavebnice Merkur na svete od strýka v roku 1950 ako štvorročný. „Tá ma nakopla k tomu, že Merkur sa stal mojou posadnutosťou,“ konštatuje.

Sú tu aj staré nemecké staveb-nice z roku 1920, to sú už uni-káty.

Vášnivý zberateľ má vyše 800 stavebníc z celého sveta roztrú-

sených po viacerých múzeách. „Spolu vážia viac ako dve tony a musím povedať, že ma už vy-strkujú z domu,“ hovorí Mládek a potvrdzuje, že ak som na ces-tách narazil na peknú stavebni-cu, zobral si ju so sebou. Firma Mekur, ktorú prezentuje, ho zá-sobuje súčiastkami, ktoré ne-prejdú kontrolou. Majú naprí-klad ošúchaný lak.

merkur mÁ Dlhú históriu

Ako povedal j. Mládek, sta-vebnica Merkur sa vyrába od roku 1925. Jaroslav Vacl si ju nechal patentovať v roku 1922 a už vtedy bol taký preziera-vý, že má patent aj pre Nemec-ko a USA. Svojho prvého ako-že Merkura postavil už v roku 1904 ako 14-ročný, inšpirovaný firmou Mecano a Walter Stabil. V Čechách vtedy nič podobné nebolo. Nemecký Marklin začal sem expandovať až v 30-tych rokoch, ale bol 10-krát drahší. Bolo to preto, že československá vláda uvalila obrovské dovozné cla na všetok zahraničný tovar. Vtedy sa razilo heslo: Kupuj-te domáce výrobky. V obcho-doch bolo všade písané, že vý-robok je český, z českých suro-vín. Marklin našiel odozvu len v Sudetoch. Vtedy sa aj autá ku-povali len domácej výroby.

Histórie dierkovaných mon-tovaných kovových stavebníc spadá do roku 1866, keď Gustáv Lilientahl, staviteľ (brat známe-ho vzduchoplavca Otta), Nemci

ho mali ako svojho Eiffela, vy-myslel pre svoje štyri dcéry sta-vebnicu, ešte drevenú. Stavali si z toho izbičky pre bábiky, s ná-bytkom. V malej i veľkej, zá-hradnej, verzii. A nechali si ho patentovať. On je praotcom sta-vebníc. On inšpiroval ďalších výrobcov, ktorých bolo asi 250. Stavebnice sa vyrábali v mikro-verziách, keď autíčko vošlo do zápalkovej krabičky, aj stavebni-ce gigant, keď si chlapci stavali autíčka, v ktorých sami jazdili.

geniÁlna stavebnica

Mládek neskrýva obdiv k Ja-roslavovi Vaclovi: „Merkur je so-fistifikované stavebnica. S kaž-dou súčiastkou sa musel vymaz-nať. Tak ju urobil perfektne, že

všetky diely úžasne do seba za-padajú. Marklin to má všetko príliš presné, typická nemecká pedantnosť, ale všetko do se-ba obtiažne zapadá. Marklin má 550 dielov, Merkur len 100. Postavíte z toho čokoľvek a ide to ľahko. Ja som ešte nenarazil na pomyselnú hranicu, kedy by niečo nešlo. Všetko sa nakoniec podarí,“ uzatvoril Mládek.

Stavebnica Merkur je geni-álna a nestarnúca. Už sa stava-jú aj robotické kolekcie s ume-lou inteligenciou. Traja chlapci z gymnázia v Litomyšli vymys-leli robota postaveného v Mer-kure, s ktorým boli v USA na celosvetovej súťaži tínedžerov. A vyhrali. Porotcovia len ne-veriaco krútili hlavami. Použi-li jednoduché veci, čo mali do-ma, napríklad kolieska z detské-ho kočiara, priestorové čidlo zo starého digitálneho fotoapará-tu – a Merkur. Prejavila o nich záujem NASA. A perlička na záver, ako na to tí chlapci pri-šli. Dve partie sa stavili, kto zo-strojí lepšieho robota, ktorý bu-de schovaný pod posteľou. Pán bude sedieť v kresle a povie: ja mám chuť na plzeňskú dvanást-ku. Robot vyjde, otvorí chlad-ničku, medzi piatimi druhmi pív nájde plzeň, uchopí otvárač, otvorí ju, prinesie pánovi a na-leje mu do pohára. Potom fľa-šu položí na stôl, poskladá sa a zájde pod posteľ. Toto tú ame-rickú porotu posadilo na zadok. A to ešte sa im po ceste robot rozsypal a celú noc ho dávali dokopy. Český človek si pomo-hol spôsobom sebe vlastným. A môže za to Merkur.

aj slÁvne lokomotÍvY

Jaroslav Vacl v roku 1932 za-čal vyrábať aj stavebnice sláv-nych lokomotív. Aj tie sú niektoré vystavené v Leviciach. V roku 1968 rozhodnutím vte-dajšej RVHP bola výroba zruše-ná, lisovacie formy zlikvidované do šrotu, lebo ich mala nahra-diť firma Piko z NDR. Ale tie sa ľahko kazili. Stavebnica Merkur bola taká podarená, že sa blíži-la k modelom. Teraz sa zame-rali na pivovarnícke vagóny. Aj tie sú tu tiež niektoré vystavené. Majú 105 druhov potlače na va-gónoch. Všetky pivovary súhla-sili, len Krušovický požadoval 100 tisíc korún. Tí potom aj za-čali mať problémy s odbytom.

oceĽové mestoZaujímavým Mládkovým

projektom je Oceľové mesto, ktoré vytvoril inšpirovaný Ju-

lesom Vernem. „Tento projekt vznikol už v dobách môjho det-stva. Miloval som Verneovky. Tiež preto mám rád Merkur, že rodičia mi ho nikdy nekúpi-li. Kúpili mi knihy, verneovky. Merkur bol drahý a moji rodi-čia veľa nezarábali. Merkur 7 stál 180 Kčs, kniha 15. Závidel som kamarátom. Túžil som kú-piť si najväčšieho Merkura a po-staviť niečo veľké. Chvíľu to ne-chalo na seba čakať. Po odchode do invalidity som sa tomu začal naplno venovať. Dovtedy som len tak priebežne zbieral. Teraz mám takmer 1000 kusov, váži to 2 a pol tony. Časť je aj v Mú-zeu Merkuru v Polici nad Met-ují, ktoré vzniklo aj vďaka mne. Tam je aj to Oceľové mesto. Váži 1200 kg, je zapísané v Guinesso-vej knihe rekordov. Nenašiel sa vo svete väčší šialenec,“ konšta-toval.

Pre návštevníkov výstavy, ktorá potrvá do 2. októbra sú pripravené stoly, šroubováky, kľúče a tiež diely stavebnice, aby mohli stavať. Stavebnica Merkur

bude aj na predaj. Jiří Mládek si želá, aby zaujímavé modely ne-rozobrali a nechali mu ich.

„Deti majú neuveriteľnú, bez-brehú fantáziu. Ja som tiež z ka-tegórie detí vo veku od 4 do 99 rokov. Môžem vám povedať, že nás nie je málo. Kto sa hrá, ne-robí zle, býva napísané v det-ských herniach. Vyznávam aj Baťovo heslo z roku 1929: Kto hovorí, že to nejde, hovorí, že to nevie!,“ tvrdí zberateľ, ktorý mal voľakedy v práci napísané heslo: „Len málokedy sa stane, že to nejde. Skôr chýba snaha, ako možnosti“.

merkur aj lieČi DetiInštalácia výstavy bola veľ-

kým zážitkom aj pre pracovní-kov Tekovského múzea. Mar-garéta Nováková, ktorá zbera-teľa v Leviciach sprevádzala, bola tiež nadšená. Upozornila ma aj na inú tvár činnosti zbe-

rateľa a ten sa nakoniec priznal: „Tohto roku na jar ma poctili cenou Křesadlo 2011“, ktorá sa udeľuje obyčajným ľuďom, kto-rí robia neobyčajné veci. Odo-vzdával ju pražský primátor Bo-huslav Svoboda a herec Tomáš Töpfer. Jiří Mládek ju dostal za to, že už asi päť rokov dochádza do detskej nemocnice v Motole, na oddelenie detskej neuroló-gie, kde sa Merkur stal súčasťou liečebnej terapie. Deti si stava-jú, čo ich napadne. Vždy je tam tak 10 detí, je to veľmi zaujíma-vé. „Mne v Motole pred desia-timi rokmi operovali ruku, kto-rú som mal po úraze bezvlád-nu a dali mi ju tak do poriad-ku. Naviac, do motolskej ne-mocnice odviezli pár hodín po narodení môjho syna, lebo mal ťažkú vrodenú vadu. Po pol ro-ku nám ho pustili domova te-raz je z neho stavebný inžinier. Vytiahli ho hrobárovi z lopaty,“ hovorí muž, ktorého dobíja ži-votnou energiou pohľad na deti, čo nehádžu flintu do života, ale veľmi chcú žiť.Zo stavebnice Merkur sa dá postaviť čokoľvek. Foto: (šr)

Veci a postavičky... Foto: (šr)

(Báseň Slniečko zhudobnila Oľga Szalmová. V zbierke Kľú-čik, ktorá vyšla vo vydavateľst-ve Tranoscius v roku 2010, je niekoľko zhudobnených básní aj s notovým materiálom.)

na základe stavebnice merkur zostrojili českí chlapci geniálneho robota

nestarnúci fenomén vystavený v tekovskom múzeu

Model prvého oceľového mostu cez Dunaj z roku 1860. Foto: (šr)

PSIARE (šr) - Agilná Zá-kladná organizácia Slovenské-ho zväzu záhradkárov v Psia-roch v spolupráci s Obecným úradom v Hronskom Beňadi-ku organizuje v sobotu 23. jú-la tretí ročník recesistického zábavno-súťažného podujatia Olumpiáda. Uskutoční sa pri Hrone pod Krivínom. Orga-nizátori pripravili ešte bohatší program ako po minulé roky.

Popoludní o 14,30h. pribud-ne detská súťaž, ktorú odmo-deruje psiarsky vodník. Ofici-álna časť sa začne prevozom Rybníčanov cez Hron na čajke. Olumpijské hry otvorí aj tento rok rímsky cisár Marcus Aure-lius. Po olumpijskej prísahe ne-chá zapáliť olumpijský oheň, na ktorom si každý účastník

bude môcť opiecť vlastnú klo-básu. Pred začiatkom prete-kov v Čajkovaní uvidia diváci tradičnú korytársku bitku na Hrone. Po nej sa začnú hlav-né disciplíny psiarskej olumpi-ády: Memoriál Jána Kosmály-ho – preteky na čajkách a sla-lom na obáracích korytách. Ani tohto roku nebude chýbať vinárska súťaž o najlepší cisár-sky otelák.

Pripravený je aj boha-tý kultúrny program. Vystú-pia spevácke súbory z Rybníka a z Obíc, o zábavu sa postará aj harmonikár Marián Karhan a DJ Braňo.

Príďte sa zabaviť v lone prí-rody a ak máte odvahu, obára-cie koryto či pitný otelák, mô-žete si aj zasúťažiť.

PRÁZDNINOVÉ RIEKANKY PRE NAJMENŠÍCH

kĽúČik Starká varí, starká šijea vnúčik jej asistuje.

Pritom reční, slová motá,ani nevie zavrieť ústa.

Pod nohami sa jej tmolíaj variť chce, všetko solí.

A starká už slová hľadá,reč druhú by začať rada.

Keď vrava je stále hustá,rečie: zamknem ti už ústa.

A smeje sa starkej vnúčik.Ako, starká? Nemáš kľúčik.

STUDNIČKAPovedz že mi, povedz,fialôčka modrá,Tu z vodičky chcem piť.Je to voda dobrá?

Nuž ja deťom mojimtu, z tejto studničky,Aj čajík navarím, aj kropím zorničky.

Očká ich nebolia,aj čajík im chutíA vodička takásrdce nezarmúti.

Ďakujem ti, drahá,nebo nech ťa chráni!Stráž tento dar predkov,nech im lieči rany.

slnieČkoSlniečko, prosím ťa, svieť, veď s tebou krajší je svet.Aj vrabec šveholí,že ho nič nebolí.Slniečko, svieť,slniečko, prosím ťa, svieť.

Slniečko, prosím ťa, hrej,ty máš ten zázračný sprej.Len trošku z neho dáš,hneď radosť rozsievaš.Slniečko, hrej,slniečko, prosím ťa, hrej.

Aby získali vzťah k rýmu a rytmuDANIEL ŠOVC: Výber básničiek zo zbierky KĽÚČIK

Máte odvahu, otelák a koryto?

Príďte na psiarsku Olumpiádu

Pod športovou disciplínou biatlon si zvyčajne predstavíme populárny zimný biatlon. Biatlon sa však „robí“ aj v lete. Nie je síce pod takým dohľadom médií, ale je to tieţ zaujímavý šport. V tejto disciplíne dosahuje uţ mnoho rokov úspechy KAROL HUDEČEK, dnes pretekár Klu-bu biatlonu KAMI Levice. Na začiatku rozbiehajúcej sa letnej biatlonovej sezóny ho POHRO-NIE oslovilo.

* Ako ste sa dostali k biatlonu?

- V susednej dedine, v Lúčnici nad Ţitavou, bol v rámci vtedaj-šieho Zväzarmu klub, kde sa venovali predchodcovi dnešné-mu biatlonu .Tie preteky sa beha-li ešte pod názvom Dukelské a Sokolovské preteky brannej zdatnosti.

* Zimný biatlon sa v našich končinách robí ťažko, lebo podmienky na tréning vzhľa-dom k nedostatku snehu sú minimálne. Ako trénujete?

- Prvá fáza tréningu začína na kolieskových korčuliach, nasle-duje tréning na kolieskových lyţiach a keď napadne sneh v našom okolí, vyuţívam okolité moţnosti a v prípade nedostatku snehu u nás trénujem na Skalke pri Kremnici.

* Úspech vo vašom klube zaznamenávajú najmä starší pretekári. Ako je to s výchovou biatlonového dorastu vo vašom klube?

- S mládeţou to je horšie. Mo-mentálne máme jedného juniora a od budúceho roku pribudnú dvaja pretekári v kategórii mladší ţiaci.

* Biatlon je šport náročný na fyzickú i psychickú kondíciu. Ako si ju udržiavate?

- Keďţe biatlon je moja srdco-vá záleţitosť a tréningy ako aj preteky sa konajú v peknom prostredí, dokáţem si tam psy-chicky oddýchnuť a fyzickú kondíciu si udrţujem pravidel-ným tréningom.

* K biatlonu patrí aj streľba, čo si vyžaduje zase technické predpoklady. Kde trénujete streľbu?

- Streľbu trénujem na strelnicu v Lúčnici nad Ţitavou, ktorú s kamarátom súkromne prevádz-kujeme.

* Ako sú ambície klubu v tohtoročnej letnej biatlonovej sezóne?

- Získať čo najviac titulov z Majstrovstiev Slovenska a získať aspoň jedno víťazstvo v celkovom hodnotení sloven-ského Viessmann pohára.

V nedeľu 17. júla sa členka ŠK Atóm Levice IVANA KURIAČKOVÁ (na snímke) zúčastnila európskeho pohára v triatlone juniorov v Echternach (Luxem-bursko). Po 750 metro-vom plávaní vybiehala na 1.mieste. Počas cyklistiky na 20 km vzdialenosť sa držala v prvej trojčlennej skupinke spolu s Nem-kou a Britkou. Boli však

dostihnuté ďalšou skupinou siedmich pretekárok. Do cieľa cyklistiky tak prišlo spolu desať pretekárok . Po behu na vzdialenosť 5km dobehla Ivana na peknom 6. mieste. Víťazkou sa stala Marlene Gomez-Islinger (GER). Po návrate z Luxemburska odlieta naša Le-vičanka Ivana Kuriačková aj s oddielovým kolegom Miroslavom Straňovským reprezentovať SR na ďalší Európsky pohár v triatlone do mesta Varna v Bulharsku.

-mk-

V máji sme zaznamenali vynikajúci úspech mladého kolkára Ma-reka Zajka z Tlmáč, ktorý obsadil na majstrovstvách sveta v Sarajeve druhé miesto v kategórii dorastencov. Marek medzitým úspešne zmaturoval na Gymnáziu J. Kráľa v Zlatých Moravciach a mieri do Bratislavy. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

* Ako ste sa dostali ku kolkárskemu športu? - Priviedol ma k nemu otec, ktorý je uţ 20 rokov členom ŠKK Tl-

mače. Uţ ako desaťročný som s ním chodieval na tréningy na dvoj-dráhovú kolkáreň v Tlmačoch. Registrovaným hráčom Slovenského kolkárskeho zväzu som od mojich 14-tich rokov.

* Ako je s vašimi tréningami po zrušení kolkárskej dráhy v Tlmačoch?

- Trénoval som pravidelne na dráhach v Tlmačoch, niekedy 4-5 krát týţdenne. Keď tu kolkáreň zatvorili, tak som 2 roky netrénoval vôbec.

Aţ keď som odišiel na polročné hosťovanie do extraligového KK Ţarnovica, situácia s tréningami sa mierne zlepšila, no nebolo to ono. Po pozvánke do reprezentácie Slovenska sa však otázka tréningov musela vyriešiť oveľa dôkladnejšie. Na vlastné náklady som cestoval na tréningy do Podbrezovej či Hlohovca. Bolo to náročné finančne, aj časovo. Na kolkárni v Leviciach som netrénoval nikdy, pretoţe som tam ani nikdy nebol, nemal som príleţitosť.

* Čo sa zmenilo po tom, ako ste sa stali vicemajstrom sveta? - Nezmenilo sa takmer nič. Len som viacej unavený. Niektorí ľu-

dia okolo mňa sa na mňa pozerajú trošku inak... A zmenil sa aj môj klub a škola. Od septembra som študentom Univerzity Komenského, fakulty matematiky, fyziky a informatiky a hráčom KK Inter Bratisla-va, na čo sa veľmi teším.

* Väčšina ľudí si myslí, že koky sú ľahký šport, nenáročný na kondíciu a tvrdú prípravu? Čo by ste im odkázali?

- Veľa ľudí si naozaj myslí, ţe kolky sú šport jednoduchý, ţe to zvládne kaţdý. Avšak je to šport náročný hlavne psychicky, ale aj veľmi náročný na kondíciu. Je to šport jednostranný (zaťaţená je najmä ľavá noha a pravá ruka), a preto treba robiť popri kolkom aj viacero doplnkových športov. Ja hrávam futbal, basketbal, volej-bal, behávam, bicyklujem, ale veľmi dôleţité je aj oddychovať, na čo je jednoznačne najlepšie plávanie.

* Aké máte ciele do budúcnosti? - V ďalších rokoch by som chcel aj naďalej obliekať dres Sloven-

skej reprezentácie, čo je pre mňa veľká česť. A čo môţe byť viacej ako reprezentácia?

Tak vám prajeme veľa úspechov v športe aj v štúdiu.

Posledný 6. dostih pre trojroč-né a staršie klusáky na 1700 met-rov odštartovali v nedeľu 10. júla o 17.30 hodine na hipodróme v Novom Tekove.

Druhá rozjazda heatu najrých-lejších klusákov na Slovensku dávala divákom hádanku. Zvíťazí Korzár Misi aj v druhom rozjaz-de? Veď v prvom rozjazde Me-moriálu Róberta Deáka zvíťazil vo famóznom čase 1:16,6 min., keď ho ohrozoval EWALS s Ivanom Trhanom. Viac síl na víťazstvo zostalo EWALSOVI s Ivanom Trhanom, ktorý zvíťa-zil v čase 1:17,5 min. pred RU-DY PIERRE, ktorého jazdil Pav-

lo Morozov a tretí bol KORZÁR MISI s am. Petrom Zmekom.

Po vyhodnotení obidvoch roz-jazdov so ziskom 17 bodov za víťazstvo a druhé miesto sa na 1. mieste umiestnil EWALS s Ivanom trhanom a na druhom mieste KORZÁR MISI s am. Petrom Zmekom za víťazstvo a tretie miesto. Na treťom mieste sa umiestnil RUDY PIERRE s Pavlom Morozovom so ziskom 12 bodov za druhé a tretie mies-to. Text a foto: =LV=

Na snímke Ivan Trhan

s dcérou Ivanou, ktorá drží víťaznú trofej.

Na stupni víťazov v 1. kole Wiesmann pohára.

V sobotu 16. júla oţila Bátovská prie-hrada triatlonom. ŠK Delfín Nira v spolupráci s Vialle zorganizovali M-SR v strednom triatlone. Športový klub Atóm Levice je mládeţnícky klub. Vzdialenosti 1,9 km plávanie, 90 km cyklistika v okolí Bátoviec smerom na Bohunice, Uhliská, Devičany v troch okruhoch a beh na 20 km smerom na Ţemberovce a späť v štyroch 5 km okruhoch sú náročné. Preto sa mládeţníci zúčastnili v rámci pretekov v súťaţi štafiet Ja-ty-on. Pláva-la Rebeka Polomčáková, bicykloval Ivan Ďuriška a beţal Miroslav Straňovský. Odviedli fantastický výkon, keď v konkurencii 16 tich štafiet skončili na

1. mieste. Medzi jednotlivcami, ktorí si trúfli absolvovať celú trať boli aj zástup-covia ŠK Atóm Levice Jakub Mészáros (na snímke) prvým rokom v muţskej ka-tegórii, dobehol do cieľa ako najrýchlej-ší z Levičanov na 19. mieste zo 130 pre-tekárov. Stredný triatlon zvládol za 4:48,53 hod. Prvý krát si takéto náročné preteky vyskúšal aj Gabriel Duba. Dobe-hol do cieľa v prvej polovici štartujúcich pretekárov a v kategórii veteránov obsa-dil pekné 6. miesto výkonom 5:15,22. Absolútnym víťazom sa stal český repre-zentant Karel Zadák výkonom 4:02,10 hod.

-mk-

MILAN BRIDIŠ Kľačianske futbalové béčko usporiadalo v

nedeľu 17. júla 2. ročník futbalového turnaja Memoriál Borisa Berkeša, Petra Slušného a Ivana Štipku. Turnaj sa konal na počesť mla-dých futbalistov Hronských Kľačian, ktorí

odišli od nás v mladom veku, na začiatku svojej futbalovej kariéry. Moderátor turnaja Milan Szabo pripomenul ich futbalovú čin-nosť, organizátori turnaja odovzdali kvety rodičom, ktorí uskutočnili slávnostný výkop a otvorili prvý zápas. Hralo sa vylučovacím systémom.

VÝSLEDKY JEDNOTLIVÝCH ZÁPASOV:

Sportclub Hronské Kľačany A - Kľa-čianske futbalové béčko 9 : 1

Výber Starý Tekov - Veteráni Slovan Levice 3:1

O 3.-4. miesto Veteráni Slovan Levice - Kľačianske futbalové béčko 2:0

Finále: SC Hronské Kľačany A - Výber Starý Tekov 2:0

Zápasy k všeobecnej spokojnosti rozhodo-vala dvojica Maroš Roman a Norbert Nagy.

Na záver turnaja prevzali všetky muţstvá poháre a vecné ceny. za najlepšieho hráča turnaja bol vyhlásený Štefan Mičo (KFB Hronské Kľačany), najlepším brankárom bol Martin Čík (Starý Tekov) a cenu pre najlep-šieho strelca prevzal Martin Adam (SC Hron-ské Kľačany A). Na svoje si prišli aj tí, ktorí mali šťastie v tombole. Vydareným športo-vým podujatím si účastníci turnaja pripome-nuli pamiatku ich bývalých spoluhráčov, ktorí zostávajú stále v ich srdciach. Poďako-vanie patrí najmä chlapcom z kľačianskeho futbalového béčka a všetkým, ktorí pomohli pri organizácii turnaja. Víťazi turnaja levickí veteráni.

* ako vznikal a vyvíjal sa váš vzťah k folklóru?

- Priviedli ma k nemu moji nebohí rodičia, ktorí mi okrem viery v Boha a lásky k ľuďom vštepili aj lásku k rodnej dedi-ne a ku všetkému, čo sa v nej de-je, teda aj k folklóru. Už v ko-líske a určite aj pred narode-ním som bol „odkázaný“ počú-vať z úst mamičky ľudovú pie-seň a aj dnes, keď už nie je me-dzi nami, verím, že sa prostred-níctvom tejto piesne dokážem s ňou spojiť. Za čo som jej samo-zrejme nesmierne vďačný.

* Prečo ste sa rozhodli pra-covať s mládežou, viesť detský folklórny súbor Radostník?

- Pred siedmimi rokmi ma prostredníctvom svojich zamest-

nancov oslovilo vedenie Základ-nej školy Svätého Vincenta de Paul. V tom čase som neviedol folklórny kolektív a škola mi vy-tvorila nadštandardné podmien-ky pre moju prácu. Tak som tú-to ponuku prijal. Po rokoch prá-ce s týmto detským folklórnym súborom konštatujem, že to bo-lo správne rozhodnutie.

* aké najväčšie úspechy ste dosiahli s Radostníkom?

- Počas tohto obdobia náš sú-bor bol niekoľkonásobným ví-ťazom okresných a krajských kôl súťažných prehliadok det-ských folklórnych súborov. Me-dzi naše úspechy patrí vystú-penie na celoštátnej prehliad-ke DFS v Likavke, Západoslo-venských slávnostiach na Myja-ve, medzinárodnom DFF v Du-lovciach, na Tekovských folklór-nych slávnostiach, vystúpenie

v rakúskom Melku, v Očovej, no hrdíme sa najmä účasťou na me-dzinárodnom detskom festivale v Taliansku, kde sme pre našu školu, pre naše mesto a pre ce-

lú našu vlasť priniesli ocenenie najvyššie a pre nás najvzácnej-šie, „Cenu prezidenta Talianskej republiky.“

* V našom regióne zanie-tené učiteľky a vychovávateľ-ky výborne vedú deti k folkló-ru už od materských škôl. aj na 1. stupni základných škôl je to dobré. Vidieť to aj na prehliad-kach detských folklórnych sú-borov Čriepky. Potom, v star-šom veku udržať deti pri fol-klóre je už ťažké, najmä chlap-cov. Vám v Radostníku sa to, zdá sa, darí. Máte dosť aj star-ších detí. ako to robíte?

- Keď človek niečo robí poc-tivo a hlavne s láskou, úspech sa dostaví. Pre nás sú úspechom nielen ocenenia, ktoré som už

spomínal, ale pre nás je veľmi dôležite, aj keď to možno bude znieť trochu romanticky, aby de-ti - členovia Radostníka na ná-cvikoch, vystúpeniach a rôz-nych zájazdoch neboli, len dob-rí tanečníci alebo speváci, ale aby boli v prvom rade dobrí ľu-dia. A verte mi, detské srdieč-ko veľmi rýchlo vycíti hodnoty, ktoré som v úvode odpovede na túto otázku spomínal. A možno aj toto je jeden z dôvodov, pre-čo deti k nám prichádzajú, s na-mi čo najdlhšie zostávajú a pod-ľa všetkého radi sa k nám aj vra-cajú.

* Ste znalcom tunajšieho fol-klóru. Mnohí mu vytýkajú prí-lišnú štylizáciu. aj ja si mys-lím, že folklór napríklad na Orave, v šariši či goralský fol-klór je originálnejší, stále živý. ako to vidíte vy?

- Ďakujem vám za kompli-ment. Na vašu otázku odpo-viem nasledovne: naozaj regió-ny, ktoré ste spomenuli, sa zda-jú byť pre nás „dolniakov“ ale-

bo „čilejkárov“ originálnejšie alebo živšie. Podľa môjho názo-ru a verím tomu, že mi to i pria-telia Oravci a východniari pre-páčia, je to od nich iba výborný, ako sa dnes povie marketingo-vý ťah, teda schopnosť vedieť sa predať. Uvažujme spoločne, ke-dy sme v poslednej dobe videli na televíznej obrazovke (okrem Tekovskej svadby) nejaké zvy-ky alebo obyčaje z „Čilejkárskej“ oblasti. Prečo nemáme zastúpe-nie napríklad na celoštátnom folklórnom festivale vo Východ-nej? Mám pocit, že nám chýba-jú osobnosti, ktoré by náš región posunuli na celoslovenskú úro-veň.

Autentický folklór je veľmi náročný pre diváka. Vie ho, po-dobne ako dobré víno, oceniť iba naozajstný znalec. A tak dostá-va priestor štylizácia, čo je pod-ľa mňa vlastne snaha prijateľnou formou priblížiť autentický fol-klór divákovi. Do akej miery je spomínaná štylizácia prospešná a kedy už prekročila hranicu, to musí posúdiť divák. A, žiaľ, pod-ľa vašej reakcie, to v našom regi-óne veľmi nefunguje.

* trochu je to ako s čilejkár-skym krojom. Znalci tvrdia, že najkrajší bol do polovice 20. storočia. ten zdanlivo jedno-duchý, skromný. Potom, ako ľudia bohatli, stal sa síce pes-trofarebnejší, ale gýčovitý. Viď blingáče. Súhlasíte?

- Dve vaše posledné otázky by mohli mať podobnú, ak nie rovnakú odpoveď. Naozaj, ľu-dia v snahe za každú cenu presa-diť sa alebo zaujať strácajú súd-nosť. A tak sa potom stáva, že sa nám folklórna skupina na svo-jom vystúpení predstaví pri pra-covných činnostiach v slávnost-ných krojoch, účinkujúci sú po-obliekaní neprimerane k svoj-mu veku, farebnosť krojov neko-rešponduje s oblasťou, pre kto-rú sú charakteristické iné farby, používajú sa nevhodné doplnky či obuv. Všetko je to v ľuďoch, v ich vedomostiach a ochote ro-biť veci pravdivo, aj keď to nie je vždy populárne.

* Manželia Urbanovci, ve-dúci Folklórneho súboru Vat-ra vytýkajú tunajším súborom, že im kradnú námety? Čo vy

na to?- Manželia Urbanovci sú mo-

jimi učiteľmi. Za to, čo dnes viem a čo som vo folklóre doká-zal, vďačím aj im. Počas svojho

dlhoročného pôsobenia vo ve-dení Folklórneho súboru Vatra vychovali pre tento región stov-ky folkloristov. Mnohí idú v ich šľapajach. A preto je možné, že ich nasledovníci občas preberú

čo-to z ich myšlienok. Títo výni-moční a vzácni ľudia napriek to-mu, že nepochádzajú z našej ob-lasti, tento región majú perfekt-ne zmapovaný a v ich súkrom-ných archívoch sa nachádzajú neskutočné hodnotné materi-ály, ktoré zozbierali počas svo-jich prieskumov. Naozaj nepo-znám ľudí, ktorí by mali pocti-vejšie a lepšie zmapovaný Te-kovský región. Chcem na tom-to mieste zdôrazniť, že ja som sa s problémom, ktorý ste pome-novali, nikdy nestretol. A pri-tom častokrát boli obsadzovaní v porotách, ktoré hodnotili moje choreografie. Naozaj sme si veľ-mi otvorene a niekedy aj ostrej-šie vymieňali názory ohľadom detailov, ale opakujem, o krad-nutí námetov nebola nikdy reč. Ak sa tak naozaj stalo, je možno potrebné hľadať príčinu aj u sťa-žovateľov, lebo ja mám osobnú skúsenosť s prípadom, že môj nápad som s odstupom času vi-del v podaní iného súboru. Ale opäť je to len v ľuďoch.

* Poriadny folklórny súbor by mal mať podľa mňa sprie-vodnú ľudovú hudbu. Súhla-síte?

- Touto otázkou som aj vás

pristihol, že spomínaná štyli-zácia je veľmi silný a nákazlivý fenomén. Naozaj ku každému folklórnemu súboru sa tá hudba povedané našou rečou „žiada“. Ale v minulosti nie vždy tak to-

mu bolo. Napríklad u nás v Te-kove sa nie jedna zábava konala za prítomnosti obecného „gej-doša“. Ľudových hudieb bolo v tom čase veľmi málo a hráva-li na hostinách pre najbohatších pánov a grófov a v úplne inom zložení ako dnes. A zrazu je člo-vek postavený pred dilemu: po-kiaľ chcem zachovať autentic-kosť.

* Pozeráte Kapuru? - Neverím tomu, že je na Slo-

vensku človek, ktorý miluje fol-klór a nepozerá Kapuru.

* Ja ju pozerám tiež a podľa mňa je tam minimálne polovi-ca vystúpení gýčovitých, nema-jú žiadnu, alebo takmer žiadnu umeleckú hodnotu. ale potom sú tam aj vynikajúce kúsky, pre ktoré si človek povie, že folklór je úžasný. aký je váš názor?

- Ja ju samozrejme tiež poze-rám a musím súhlasiť s vaším názorom. Ale zároveň konštatu-jem, že diváci, ktorí rozhodujú o umiestnení jednotlivých súťa-žiacich, tiež neberú ohľad na au-tentickosť, ale sa rozhodujú ko-merčne.

* aká je podľa vás budúcnosť folklóru v 21. storočí, v čase in-formačných technológií a ne-ustále meniacich sa módnych vĺn?

- Keď sa človek zúčastní nie-koľkých letných folklórnych fes-tivalov a vidí množstvo mla-dých ľudí, ktorým sa folklór stal koníčkom, nemôže pochybo-vať o budúcnosti folklóru. Otáz-ka je, ako to bude s jeho auten-ticitou. Preto by bolo prospešné, keby aj toto moje vyznanie pre vaše noviny pomohlo vyburco-vať ľudí na zachovanie toho na-ozaj pravého „dedičstva našich otcov.“

* Ste aj spoluorganizátorom tekovských folklórnych sláv-ností v Starom tekove. Kedy budú a čo chystáte tento rok?

- Tohto roku sa bude konať jubilejný 20. ročník folklórnych slávnosti „Tekov tancuje a spie-va“ v našej obci 13. a 14. augus-ta. Galaprogram sa bude konať v nedeľu od 15.30 hodiny tento-raz pod názvom „Žatvu končí-me, chystajte dožinky“. Podrob-ný program si môžu vaši čita-telia pozrieť na webovej strán-ke našej obce. A ja pre všetkých mám pozvánku:

„Len šeci prícte a nedajte sa telko núkať.“

Foto archív Pavla Číkoša.

Pavol Číkoš (vpravo) slávnostné odovzdanie ocenenia súboru Radostník z Talianska vtedajšiemu riadi-teľovi školy Milanovi Bridišovi.

8 POHRONIE19.júla2011 kultúra

pravdivé veci nie sú vždy populárnes folkloristom pavlom Číkošom: zachovajme autentické dedičstvo našich predkov

ŠTEFAN RÁCHELA

Začala sa sezóna folklórnych festivalov. Pri tejto príležitosti POHRONIE oslovilo Starotekov-čana Pavla Číkoša, folkloristu, choreografa, scenáristu a reži-

séra. Šestnásť rokov tancoval vo Folklórnom súbore Vatra, teraz sa venuje mládeži, vedie Det-ský folklórny súbor Radostník, ktorý pôsobí pri Katolíckej spo-jenej škole v Leviciach. Podieľa sa aj na organizácii Tekovských

folklórnych slávností v Starom Tekove. Prichystal som pre ne-ho aj niekoľko provokujúcich otázok, ktoré zvládol výborne. Možno vyprovokujeme aj širšiu diskusiu o súčasnosti a budúc-nosti folklóru v našom regióne.

ROZHOVOR

Súbor Radostník našiel aj podporovateľov.

Radosť celého kolektívu.

Radostník počas vystúpenia na medzinárodnom detskom festivale v Taliansku.

Ocenenie z medzinárodného

festivalu

9POHRONIE 19.júla2011publicistika * oznamY

Voda z vodovodu, voda ter-málna a voda minerálna. Ta-ké spektrum vôd budete márne hľadať v ktorejkoľvek inej obci. V Santovke však všetky tri za-ručene nájdete. Aj toto je jedna z daností, ktorá robí túto obec unikátnou. V jej katastri sa na-chádzajú aj niektoré chránené územia a prírodné výtvory zná-sobujúce santovskú jedinečnosť.

Pri križovatke štátnych ciest sa nachádza chránená prírod-ná pamiatka Travertínová ko-pa, ktorá bola vyhlásená v ro-ku 1958 a má rozlohu 0,02 ha. Lokalita predstavuje zvyšok bý-valej kaskády minerálneho pra-meňa.

V obci sa nachádza chráne-ný strom pred rímskokatolíc-kym kostolom – lipa srdcovitá

(Tilia).Za chránený prírodný útvar

boli pôvodne v roku 1976 vyhlá-sené aj Buzgovské lúky. Nachá-dzajú sa 1100 metrov severne od dediny, majú rozlohu jeden hek-tár a vymedzené sú troma tra-vertínovými kopami. Travertí-ny sú porastené suchomilnými a teplomilnými druhmi. Po roku 1989 bola ich ochrana zrušená.

Od založenia futbalového klubu v roku 1930 sa žiadne výsledky nezachovali. V tomto období nebola zostava mužstva ustálená. Do 1. generácie hrá-čov patrili K. Berkeš, D. De-kiský, J. Križan, J. Moravský, Š. Kollár, Š. Lenovský, K. Nuota, L. Jalakša, L. Húska, L. Petráš, A. Botík, J. Randík, Š. Kosorín-sky, Š. Chmeňa, P. Berkeš, L. Kostoláni, J. Čerba a iní.

Hráčov bolo v obci veľa a všetci chceli hrať, čo nebolo možné. Preto v roku 1938 z ini-ciatívy L. Petráša a V. Randíka vznikol ďalší futbalový klub – ŠK Meteor Santov. Základ tej-to zostavy vytvorili Berkešov-ci – Karol, Pavol, Ján a Ondrej.

K nim sa pridal J. Čerba a iní.Rozvoj futbalu v obci preru-

šila 2. svetová vojna, ktorej sa zúčastnili aj niektorí futbalisti. Po jej skončení nastúpila druhá generácia hráčov. Futbal v San-tovke zapustil pevné korene. Žilo tu veľa zanietených futba-listov. Vládla obrovská konku-rencia. Na základe dosiahnu-tých výsledkov futbalové muž-stvo získalo autoritu a patrilo k najlepším v okrese Levice.

Najväčší úspech dosiahol ju-nior Stanislav Poljak-Škobla, ktorý v týchto rokoch hrával za ŠK Bratislava (prechodcu Slo-vana). V rokoch 1949 bol ju-niorským reprezentantom Slo-venska. V reprezentácii pat-

ril medzi najlepších. Podobný úspech už nedosiahol žiaden santovský futbalista.

Zrekonštruovaný Domov dôchodcov. Foto: (op) Obyvatelia v obnovených priestoroch. Foto: (op)

ĽUDIA ĽUĎOMVás pozýva na kultúrno-spoločenské stretnutie

PROGRAM

14:00 Zahájenie a slávnostný príhovor - starostka obce

14:15 KULTÚRNY PROGRAM : Vystúpenie speváckej skupiny Rozmaring z Mýtnych Ludán

Speváckeho a tanečného súboru z Maglódu /MR/

Súborov zo Sajóvámosu /MR/

Folklórnej skupiny VATRA z Tlmáč

Folklórneho súboru z Mýta pod Ďumbierom

VYSTÚPENIE MAĎARSKEJ SUPERSTAR TÓTH VERA SPRievOdNé POdUjATiA : Prehliadka výstavy: „ Takto tu žili naši predkovia „KD Mýtne Ludany“

Atrakcie pre deti: nafukovací hrad, kolotoč, trampolína, maľovanie na tvár, cukrová vata

Výroba hlinených výrobkov /Mária Gúdorová z Pukanca/

Pečenie lepníkov v domácej peci /p. Compálová z Levíc/

Súťaž vo varení a pečení miestnych špecialít /guláše, halászlé, divina/

19:00 vyhodnotenie jednotlivých súťaží / T O M B O L A Diskotéka na ihrisku /DJ Pavol Vigľaš/

Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Európskej únie „európa pre občanov„ Info: Obecný úrad Mýtne Ludany, Kalvínske námestie č. 6/1, 93556 Mýtne Ludany, Tel.: 036 6390 113, E-mail: mytneludany@wmx.sk

Sponzori podujatia: Zlatner Ladislav, vialle s r o .Levice, Pd Levice, Ratufa,s.r.o Levice, Agrobalkán v.Ludince

Tlač ROS v Leviciach

23.júla 2011 Futbalové ihrisko, Mýtne Ludany

O B E C M Ý T N E L U D A N Y

jedinečnosti santovky 13. august bude sviatkom športových fajnšmekrov

Čo je v obci s troma vodami chránené?

pripravujú 80. výročie vzniku futbalového klubu v santovke

Aj nedávne podujatie o Víle Travertínke bolo o úcte k vode. Foto: (hl)

Kopačky v začiatkoch ne-existovali. Hráči hrávali vo vlastných bagančiach. Naj-častejšie sa staré baganče upravovali. Túto prácu vy-konával obuvník P. Fonody a jeho učeň J. Tóth. Niekto-rým na nákup kopačiek prispel farár P. Bercses, inak si ich háči kupovali za vlast-né. Kopačiek bol nedosta-tok, hráči si ich museli po-žičiavať. Postupne ich kupo-vali žriedla, ale aj jednotliv-ci, čo problémy vyriešilo.

FReSH MaRKet 2011 - trh kreatívneho umenia vo svojej prvej podobe a mieste. Čo si pod projektom predstaviť? Projekt pomerne odvážny na mesto, kde sa takýmto aktivitám ešte nikto veľmi nevenoval. Organizátori pro-jektu, o.z. KLAB, sa snažia vytvoriť alternatívu k tradičným kultúrnym podujatiam, na ktoré sú obyvatelia mesta zvyknutí a priniesť niečo svieže - nové, preto názov FRESH MARKET, teda výstavná prehliadka spo-jená s predajom produktov verejnosti.FReSH MaRKet má byť lákadlom nielen pre lokálnych mladých dizajnérov, šperkárov, grafikov, so-chárov, fotografov, divadelníkov, ale aj pre všetkých ostatných ľudí, ktorí sa zaujímajú o umenie. Výsta-va je spojená s predajom ručne vyrábaných produktov a nesie sa v znamení originality a jedinečnosti. Popri predajnej časti FRESH MARKETU pripravujú organizátori aj bohatý program, ktorý má osloviť hlavne mladú generáciu, no nie je vekovo obmedzený. Predajnú časť osvieži premietanie krátkych študentských a absolventských filmov, efektné hudobné a svetelné koláže, potešia Vás výstavy fotografií, inštalácie sôch i grafík, graffity, kresby, či maľby umelcov. Celkovo sa projekt snaží obsiahnuť čo najviac oblastí ume-leckej činnosti. FRESH MARKET ponúkne prehliadku trendov súčasnej tvorby. Na tomto malom „jarmoku“ nájdete samozrejme aj všakovaké dobroty na žutie aj pitie. Pripravili sme alternatívu aj k jedlu, ale klobása a semiačka to nebudú.Projekt týmto spôsobom oslovuje ľudí s kreatívnym duchom, ktorí majú svetu čo ukázať, ale aj zvedavých na-kupujúcich, ktorí v prípade Levíc môžu povedať, že ešte nič také nevideli, nepočuli a nezažili. Príďte sa 1. 9. 2011 pozrieť na FReSH MaRKet v Leviciach a preskúmať modernú kultúru. Začíname o 13.00 hod. na nádvorí Levického hradu a v hradnom parku. Už v dohľadnej dobe nájdete na internete, ale aj v tlači viac informácií k pripravovanému programu, taktiež každý, kto bude mať záujem podieľať sa na tomto projekte, je vítaný. Možnosti spolupráce začínajú od partnerov a sponzorov akcie, cez dobrovoľníkov priamo na akcii, nových členov združenia KLAB, až po predajcov a vystavovateľov. Oplatí sa sledovať http://facebook.com/o.z. KLaB alebo www.klab.skHlavným organizátorom projektu je občianske združenie KLAB, spoluorganizátormi projektu sa stali Nuts Studio s.r.o. a Tekovské múzeum v Leviciach, projekt vzniká aj za podpory mesta Levice. Tešíme sa na Vás!

o.z. KLaBinfo@klab.skwww.klab.skhttp://facebook.com/o.z.KLAB

trh kreatívneho umenia

už 1. 9. 2011

v Leviciach

Mediálny partner:

(90)

PAVOL DINKA S Ilonou Švihlíkovou som sa stretol

v Bratislave na sympóziu nazvanom Sys-témové alternatívy kapitalizmu, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti vydania knihy Davida Schweickarta Po kapitalizme – ekonomická demokracia na Slovensku. Na túto tému na sympóziu hovorila aj Ilona Švihlíková. Pri tejto príležitosti som sa s ňou porozprával o jej knihe, o širšej plejáde otázok týkajúcich sa dnešnej globálnej krízy, ekonomickej demokracie, nástupníckej teórie kapitalizmu a podobne.

● V odborných ekonomických kru-hoch sa čoraz častejšie hovorí o tom, že súčasná kríza dospela k míľniku, ktorý sa už normálnou a zaužívanou cestou nedá prekročiť. Teória by mala prísť s niečím novým, progresívnym, čo by znamenalo kvalitatívny skok. Ako sa vy osobne pozeráte na tento problém?

Zasväteného určite prekvapuje, ţe ťaţisková ekonomická sféra prijala jestvu-júcu krízu s prekvapením. Bolo totiţ všeobecne známe, ţe najmä obdobie ro-kov 1994 – 1998 značne poznačili rôzne depresie a výkyvy, či uţ išlo o Mexiko, juhovýchodnú Áziu, Rusko, Argentínu, Brazíliu, neskôr Japonsko, alebo napokon o bublinu dot.com (internetová sieť) v Spojených štátoch. Všetko toto signalizo-valo, ţe v celom systéme pretrváva silná nerovnováha. V tom čase sa ešte darilo presúvať krízové javy na perifériu či semi-perifériu globálnej ekonomiky. Nastala však chvíľa, keď to uţ jednoducho nešlo. A „láva“ sa vychŕlila v samom centre globálnej ekonomiky – v USA.

● Vieme, že jadrom globálnej nerov-nováhy je obrovský deficit bežného účtu. Potýkajú sa s ním hlavne Spojené štáty, ale na druhej strane existujú vy-soko prebytkové krajiny, akými sú Čína, Japonsko atď.

Súčasný stav odporuje teórii kapitálu, ktorá predpokladá, ţe kapitál bude smero-vať z rozvinutých krajín do rozvojových. Zdrojom kapitálu by mali byť vyspelé štáty, pretoţe ich výnosová miera bude postupne klesať a investičné príleţitosti budú hľadať v zahraničí. V skutočnosti je to úplne opačne. Kapitálové toky smerujú z rozvojových krajín do vyspelých, predo-všetkým do USA. Podľa UNCTAD (Konferencia OSN o obchode a rozvoji) /MMF a WTO má iný názor/ predstavuje globálna nerovnováha veľké ohrozenie svetovej ekonomiky a má systémový cha-rakter. Na rozdiel od americkej vlády sa UNCTAD nedomnieva, ţe Čína bude stále motivovaná na dlhodobé drţanie dolárov a tým povolí USA ďalej sa zadlţovať.

● Interpretácia a analýza príčin Veľ-kej depresie sa sústredila a aj sa sústre-ďuje na finančnú oblasť. Prečo?

Vo finančnej sfére najrýchlejšie vyplá-vali na povrch všetky nedostatky. Zdôraz-ňovalo sa, ţe treba zdaniť všetky špekula-tívne toky, dostať pod kontrolu ratingové agentúry stelesňujúce klasickú ukáţku morálneho hazardu, výrazne obmedziť bonusy bankárom.

● Prax ukazuje, že sa spomínané predsavzatia nenapĺňajú. Z akých dôvo-dov?

Odpoveď nie je jednoduchá, ale jej podstata spočíva v tom, ţe tí zodpovední z najzodpovednejších sa nad touto otázkou dostatočne nezamýšľali, alebo sa moţno ani nechceli. Nazdávam sa totiţ, ţe fi-nančná sféra nenesie na sebe rozhodujúce Kainovo znamienko, ona tvorí iba povest-nú špičku ľadovca. Korene príčin leţia oveľa hlbšie. V bliţšej i vzdialenejšej minulosti, ako sa to vezme.

● Zrejme narážate na sedemdesiate roky minulého storočia...

Máte pravdu. Ak sa obzrieme späť na toto obdobie, zistíme, ţe nebolo svedkom iba štrukturálnych kríz (ropnej, potravino-vej), ale zároveň aj zásadného ekonomic-kého zlomu, ktorý sa prejavil predovšet-kým v západných krajinách, v klasickej triáde Spojené štáty – Európska únia – Japonsko. Práve tento moment je výz-

namný na pochopenie dnešného stavu. V sedemdesiatych rokoch nastáva éra rozhodujúcich štrukturálnych premien – prioritu si vydobyl sektor sluţieb (najmä v USA), aţ za ním nasleduje priemyselná výroba (moţno to porovnať s prie-myselnou revolúciou v 18. a 19. storočí). Objavuje sa však ešte niečo dôleţitejšie – mení sa vzťah medzi prácou a kapitálom., a to výrazne na úkor práce; vyhrocuje sa pomer miezd k hrubému domácemu pro-duktu (HDP), odvtedy podiel miezd klesá a podiel zisku sa zvyšuje. Od osemdesia-tych rokov nadobúda ekonomický rast podobu menej náročného pracovného rastu, dochádza k pracovne úspornému rastu, inak povedané, spotrebúva sa čoraz menej pracovnej sily. Prirodzene, to všet-ko súviselo s modernizáciou, rozvojom nových technológií.

● Ako na túto situáciu reagovali vy-spelé krajiny?

Ako kaţdý kapitalista. Zvyšovala sa agregátna ponuka, vyrábalo sa viac tova-rov (vznikala nadprodukcia), zároveň sa však zniţoval agregátny dopyt (ľudia nemali dostatok peňazí na kúpu tovarov). Situácia sa riešila najľahšou cestou – od-kladaním problému. Domácnosti a ľudia sa zadlţovali, zadlţovali sa aj štáty. Naj-výraznejšie sa to prejavovalo v USA.

● Určite sa hľadali aj iné východi-ská...

Hľadali aj nachádzali, ale v neprospech ľudí. Ďalším receptom na vyvaţovanie nerovnováhy medzi prácou a kapitálom sa stala marginalizácia pracovného faktora, odsúvanie človeka ako tvorcu hodnôt. Pristúpilo sa k flexibilizácii pracovného trhu, k uzatváraniu čiastkových pracov-ných úväzkov, k zhoršovaniu pracovných podmienok. Narastala nezamestnanosť.

● A nešlo len o to. V záujme objektív-nosti si treba uvedomiť, že v USA jest-vuje veľký problém pracujúcej chudo-by. Na ten sa pri posudzovaní postave-nia robotníkov v Spojených Štátoch a v Európskej únii nebral zreteľ...

Presne tak. V USA bolo a je nemálo takých, čo majú prácu, ale mzda im v nijakom prípade nestačí na ţivobytie. Faktom je, ţe v dnešných časoch neza-mestnanosť prestala byť hlavným rele-vantným faktorom sociálneho postavenia zamestnanca.

● Sedliacky rozum vraví, že na dlh sa nedá žiť donekonečna...

Keď je dlh priveľký, určite nie. Dokon-ca zlyhali aj pokusy riešiť to vojnovými výdavkami či militarizáciou. V plnej na-hote sa to ukázalo v septembri 2008, pri plnom vypuknutí krízy.

● Podľa všetkého „výbuch“ nespôso-bil iba dlh, ale nepochybne aj obrovský nárast nerovnosti...

Za ostatné dekády sa zásadným spôso-bom umocnila nerovnosť, a to vo vnútri krajín i medzi nimi. V sedemdesiatych rokoch bola mzda manaţéra štyridsaťkrát vyššia ako robotníka, dnes je to niekde aţ štyritisíckrát. Napríklad Spojené štáty majú podobný Giniho koeficient (miera nerovnosti rozdeľovania) ako Čína a Rusko, čo znamená, ţe nerovnosť je tu neobyčajne vysoká. Kritizoval to aj nosi-teľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz v článku nazvanom Of the 1%, by the 1%, for the 1% (Jedno percento – jedným percentom – pre jedno percento), ktorý nedávno uverejnil časopis Vanity Fair. Na vysvetlenie uvádzam Stiglitzove slová: „Prakticky všetci americkí senátori a väčšina členov Snemovne reprezentan-tov sú príslušníkmi horného jedného per-centa uţ keď nastúpia do funkcie, zostáva-jú v úrade vďaka peniazom horného per-centa a vedia, ţe keď budú hornému jed-nému percentu dobre slúţiť, dočkajú sa od neho odmeny, keď budú úrad opúšťať. Američania teraz sledujú protesty proti utláčateľským reţimom, ktoré sústreďujú ohromné bohatstvo v rukách nepočetnej elity. Ale v našej vlastnej demokracii jedno percento ľudí poberá takmer štvrti-nu národných príjmov, čo je nerovnosť, ktorú budú ľutovať dokonca aj boha-tí“ (www.aiall.org).

● Súčasnú krízu sa usiluje riešiť celý svet. Do problému sa angažujú vlády, vedecké a finančné inštitúcie, nadná-rodné spoločnosti, firmy. Všetci hľada-jú východiská.

Ţiaľ, všetky sily orientujú len na von-kajšie príčiny, hľadanie sa kĺţe po po-vrchu, málokto sa dotýka jadra problému. O skutočných príčinách sa prevaţne mlčí, akoby nikto nechcel o nich hovoriť, alebo ich vôbec neakceptoval. Spása sa vidí vo vonkajškovo orientovanom raste. A to je podľa môjho názoru nesprávne! Všetky

krajiny nemôţu mať predsa kladnú ob-chodnú bilanciu. Ako z toho von? Nie náhodou sa vlani objavila téma menových vojen ako v tridsiatych rokoch minulého storočia.

● Pani inžinierka, z vašich slov vyplý-va, že súčasný ekonomický systém je zrejme veľmi ťažko reformovateľný. Navyše možno podľa toho usudzovať, že kríza nie je ani zďaleka na konci.

Nie je a nemôţe byť. Jednoducho preto, ţe jej ozajstné príčiny sa neodstránili. Ukazuje sa, ţe v ekonomickom systéme je niečo od základov zlé, nie je schopný sám seba oţiviť a stabilizovať. Čertovo kopýt-ko spočíva v tom, ţe bol nastavený ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storo-čia. Nástroje zastarali, dostatočne nefun-gujú, stávajú sa skôr brzdou. Vtedy sa presadzoval neokonzervativizmus v eko-nomickej rovine, dôraz sa kládol na mone-tarizmus a ekonómiu strany ponuky. Hlav-ný teoretik tohto prúdu Milton Friedman videl hlavný motor ekonomiky v pe-niazoch. Neskôr, v osemdesiatych rokoch, začína oţívať „nová pravica“ s Washing-toským konsenzom.

● V čom spočívala podstata Washing-tonského konsenzu?

Išlo o súbor „dobre mienených rád“ Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky zaloţených na báze neoliberalizmu, ako docieliť rast a dostať sa z dlhovej krízy v osemdesiatych ro-koch. Obmedzoval sa na zniţovanie roz-počtových deficitov predovšetkým na strane výdavkov (zdravotníctvo, sociálne sluţby), rušil progresívne dane, orientoval sa na posilnenie nepriamych daní, privati-záciu verejných statkov, dereguláciu vy-braných sluţieb, preferoval oslabovanie úlohy štátu v ekonomike. Dospelo to do aţ do súčasného stavu, keď sa financiácia ekonomického ţivota stala najväčším problémom a zdrojom neférových finanč-ných transakcií. Niečo také nemoţno pri-jať.

● Akým smerom by sa mala teda ekonomika uberať?

Prvým problémom je otázka práce. Nejde len o to, ţe klesá jej podiel na HDP, ale predovšetkým bude nevyhnutné prácu nanovo definovať. Musíme jasne stanoviť, čo je práca, čo je prospešná činnosť. Uţ dnes je obrovské mnoţstvo práce, ktorú trh nevidí a oceňovať nikdy nebude. Ne-dávno som sa zúčastnila na konferencii Ţena a ekonomika, hovorilo sa tam o tzv. neviditeľnej práci, ktorú ţeny vykonávajú, no nik ju spoločensky a finančne neoceňu-je. Nový systém musí tieto a podobné podnety zakomponovať do pojmu práca a jej vzťahu ku kapitálu, nech sa uţ bude volať trhový socializmus, alebo trhové plánovanie atď. Nemalým kameňom úrazu je aj nerovnováha. Ak sa pozrieme na obchodný vývoj jednotlivých krajín, zaraz zbadáme, ţe často dováţame to, čo sme schopní vyrábať či dopestovať sami. Mi-mo ekonomických vplyvov to predstavuje mimoriadnu záťaţ na ţivotné prostredie (kamiónová preprava a pod.). Riešenia treba hľadať v návrate k lokalizácii výro-by, v presúvaní ťaţiska na miestnu výrobu všade tam, kde je to moţné. Navyše sa to priaznivo odzrkadlí i na zamestnanosti. Takto by sme mohli vymenovať rad ďal-ších problémov.

● Medzi ne nepochybne patrí aj problematika ekonomickej demokracie.

Skutočná demokracia sa nemôţe orien-tovať len na politickú sféru. Väčšinu ţivo-ta totiţ trávime v práci, kde vládnu všeli-jaké podmienky, len nie demokratické. V tejto súvislosti by som rada zacitovala myšlienku Václava Bělohradského: „Nemoţno byť slobodný podľa ústavy a byť otrokom podľa pracovnej zmluvy.“ Ţiaľ, tento citát je hlboko pravdivý. Ľudia sa na pracoviskách stretávajú s nevyhovu-júcimi pracovnými podmienkami, šikano-vaním, neférovým zaobchádzaním zo strany nadriadených. Nemôţu participovať na riadení a spravovaní firmy, ich právo-moci bývajú často nulové. V niektorých podnikoch sa dokonca potláča činnosť odborov, pracujúci nesmú štrajkovať, podávať petície. O zamestnaneckej samo-správe zväčša ani nechyrovať.

● Viem, že prvé lastovičky prileteli už aj sem.

Firmu Sklárne Květná prevzali zamest-nanci. (Uţ ju zase predali. Určitý čas ju

však skutočne viedli a zachránili ju vlast-nou angaţovanosťou pred krachom.) Málo sa však o tom vo verejnosti vie; nadviazali sme (Občianska alternatíva Zdola) spolu-prácu s odborovými zväzmi v Čechách, aby sme pomohli rozšíriť skúsenosti a poznatky o tejto fabrike. Vláda nemá ani najmenší záujem propagovať podobné firmy zaloţené na ekonomickej demokra-cii. Zorganizovali sme na túto tému aj seminár, prítomný bol manaţér firmy Barum Otrokovice, kde veľmi aktívne aplikujú zamestnaneckú participáciu a dosahujú pritom pozoruhodné výsledky.

● Ako sa darí družstvám? Za hlavný problém pri uplatňovaní

ekonomickej demokracie v druţstevníctve pokladám prístup k financiám. Pre druţ-stevníkov je nevyhnutné „vyvliecť sa“ zo zabehnutého systému, viac kooperovať medzi sebou, vytvoriť určitý reťazec druţ-stiev, zaviesť metodiku prepojeného fi-nancovania, či uţ v bytovej, výrobnej, alebo spotrebnej sfére. Najväčšou bariérou v rozvoji druţstevníctva sú najmä zákonné prekáţky súvisiace s jeho financovaním. Paradoxom je, ţe vo väčšine krajín sa môţeme stretnúť s opačným príkladom.

● Vráťme sa k súčasnej globálnej kríze. Verejnosť sa pýta, dokedy bude trvať, či sa vôbec skončí a aké následky prinesie. Vo vašej knihe Globalizácia a kríza sa v spojitosti s trvaním kríz opierate o tzv. Kondratievove vlny, o jeho koncept K-vĺn, ktorý predpokla-dá, že každých 40 – 60 rokov dochádza k zásadnému obnoveniu technológií, čo sa rovná jednému cyklu. Podľa toho od roku 1945 prebieha IV. K-vlna s horným obratom (vrcholom) na konci šesťdesiatych rokov a na začiatku se-demdesiatych rokov nastáva posun smerom dolu. Podľa vás sa západné krajiny ocitli momentálne na najhlbšom dne, juhovýchodná Ázia (Čína, India, ale aj Rusko) a Južná Amerika (Brazília) sú v omeškaní a dostali sa až teraz na vrchol. Západ sa z dna nemôže vymotať a ani sa tak ľahko nevymotá, nedarí sa mu prejsť do horného obratu V. K-vlny. Mohli by ste to čitateľom bližšie vysvetliť?

Výnimočnosť Kondratievových vĺn spočíva v tom, ţe Kondratiev ako prvý povaţoval vedecko-technický pokrok za endogénny faktor ekonomického rozvoja. Čiţe: nové technológie moţno masívne aplikovať len vtedy, keď sú na to vhodné spoločensko-ekonomické podmienky. Krajiny skupiny BRIC-u dosahujú v kontexte tejto teórie dobré ekonomické výsledky (nachádzajú sa procese dobieha-nia). Štáty Západu by naopak mali mať schopnosť vyuţiť technologický potenciál a „skočiť“ ďalej – bol tu pokus s tzv. no-vou ekonomikou v USA, ale ten zlyhal. Natíska sa teda otázka, prečo sa nástup ďalšej K-vlny tak veľmi oneskoruje. Prečo krajiny Západu skúšajú všetko moţné a usilujú sa tento skok oddialiť, či uţ zadl-ţovaním, marginalizáciou práce, resp. snahou predĺţiť extenzívny rast napríklad vojenskými konfliktami? Jedno z vy-svetlení môţe byť, ţe nové technológie nadobudli takú podobu, ţe ich masová aplikácia nie je zlučiteľná so súčasným systémom: s kapitalizmom.

● Mnohí experti tvrdia, že pri hľada-ní východísk z krízy zohrávajú negatív-nu úlohu Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Viac by sa vraj mali brať do úvahy odporúčania UNCTAD-u. Čo si o tom myslíte?

Analýzy MMF a skupiny Svetovej banky na jednej strane a UNCTAD-u na strane druhej sa odlišujú uţ dlhšie obdo-bie, a to v celom rade zásadných oblastí. Uţ tu padla zmienka o tzv. globálnych nerovnováhach, ale rovnako opakovane zlyhávali analýzy oboch inštitúcií aj v súvislosti s definovaním príčin a vplyvov napríklad Ázijskej krízy, ďalej dosahov financializácie na trh komodit atď. Zlyhávali v prevenciách kríz, ale aj v ich riešeniach. Naopak UNCTAD a jeho analytické materiály získavajú časom na hodnote. Vezmime si, povedzme, známu správu Trade and Development Report; nepochybne patrí k najkvalitnejším analy-tickým dokumentom, riešiacim širokú škálu aspektov, ktoré MMF viac-menej ignoruje.

● Je všeobecne známe, že hlavnou príčinou krízy bola nedostatočná regu-lácia vo finančnom sektore. Nie náho-dou sa preto objavili rozličné pokusy regulácie, napríklad zavedenie banko-vej dane, Tobinovej dane atď. Banková daň na Slovensku sa stala akýmsi prie-sečníkom ideologického boja medzi pravicou a ľavicou. Aký máte na to názor?

Áno, mainstreamový názor sa stále opiera o problémy vo finančnom sektore. Niekedy si hovorím, či je to z nevedomos-ti, alebo iba preto, aby sa mohlo povedať: finančný sektor je priveľmi komplikova-

ný, priveľmi globálne prepojený, jednodu-cho sa s tým nedá nič robiť. Skutočnosť je však iná – regulácia vo finančnom sektore je nepochybne veľmi dôleţitá, ale nerieši hlavné problémy súčasnej svetovej ekono-miky. Museli by sme si totiţ poloţiť otáz-ku, prečo a vôbec akým spôsobom sa finančná sféra úplne vymkla z rámca reál-nej ekonomiky. Vrátili by sme sa tým ku klesajúcej miere zisku v reálnej ekonomi-ke, k nasýteniu ekonomiky a k roztvoreniu noţníc medzi agregátnym dopytom a ponukou; ale o tom sme uţ tieţ hovorili. Vo všeobecnosti sa domnievam, ţe bude treba zásadne zmeniť naše uvaţovanie o daniach, predovšetkým o ich štruktúre, najmä v prípade, ak sa nepodarí v globálnom alebo aspoň regionálnom meradle obmedziť vplyv daňových rajov, daňovú optimalizáciu a vnútropodnikové ceny nadnárodných firiem. Pri nových typoch (bankovej dani, dani z finančných transakcií, Tobinovej dani) nejde však primárne o výnos, ale o limitovanie ich tokov, resp. rýchlosti. Kým však svetová ekonomika bude fungovať tak, ţe virtuál-nymi operáciami moţno zarobiť x-krát viac ako výrobou či sluţbami, sotva sa niečo výraznejšie zmení.

● Medzi odborníkmi sa veľa hovorí o hľadaní novej medzinárodnej meny. Faktom je, že s medzinárodnou menou je spojených veľa výhod: ekonomická prestíž, možnosť financovať schodky bežného účtu vo vlastnej mene. Nazdá-vate sa, že dolár nájde premožiteľa?

Dolár je jedným z pilierov americkej moci. Keby Spojené štáty nemali dolár, uţ dávno by sa ocitli v nesmierne závaţných problémoch. Nová internacionálna mena (resp. jej hľadanie) je priamo spätá s tým, ako sa vyrieši rozšírenie dolárov po celom svete a najmä ich podiel (hoci klesajúci) na svetových devízových rezervách. Prvé náznaky obmedzovania moci dolára vidí-me napríklad v krajinách BRIC-u, ktoré sa čoraz viac prikláňajú k pouţívaniu svojich mien v bilaterálnych obchodoch (v jua-noch). Na druhej strane Triffinova dilema, čiţe známe protirečenie – nie je moţné byť úspešnou domácou menou a zároveň plniť internacionálnu funkciu – stále platí; bolo by určite nevhodné tento omyl znovu opakovať, trebárs s juanom. Uvaţuje sa o rozšírení SDR (zvláštne práva čerpania), ale to podľa môjho názoru veľa nepomô-ţe, pretoţe stále ide o komplex zloţený z hlavných svetových mien, ktoré by sa zrejme rozrástli o juan či brazílsky real a podobne. Zásadné riešenie načrtol gu-vernér čínskej banky, keď veľmi pozitívne hovoril o Keynesovej idei bancoru, idei, ktorá sa zrodila v štyridsiatych rokoch minulého storočia.

● Stretávam sa s mnohými názormi, že pravicové vlády svojou benevolen-tnosťou vlastne spôsobili súčasnú krízu, ľavicové zase (alebo ľavicovo orientova-né ekonomické balíčky) sa podpísali pod umocnenie dlhovej krízy. Čo vy na to?

Je to trocha zjednodušený pohľad. Pre-dovšetkým si treba vyjasniť, čo je vlastne ľavicová politika. Tzv. ľavica totiţ v posledných dvadsiatich rokoch apliko-vala pravicové neoliberálne recepty (viď tzv. tretiu cestu). Nazdávam sa, ţe najmä v európskom priestore značne tápe a nie je schopná sformulovať voči neoliberalizmu nejakú ucelenú víziu (mimo defenzívy sociálneho štátu a návratu do úplne iného obdobia – do šesťdesiatych rokov minulé-ho storočia). Stimulačné balíčky prijímali a aplikovali rozlične orientované vlády (od Číny po Spojené štáty), čiţe rozdele-nie ľavica – pravica nemá v tomto prípade veľký zmysel.

● S dlhovou krízou zápasí aj Európ-ska únia. Vlani hodila záchranný pás Grécku, čo vyvolalo veľmi kontroverz-né nálady. Všeobecne sa tvrdilo, že Gréci si svoju ekonomiku doslova pre-jedli. Je to pravda?

Grécko a jeho dlhová kríza, to je obrov-ská a zásadná téma. V Českej republike vyhrala táto téma pravici voľby. Grécko nemalo v prvom rade vstupovať, resp. nemalo sa mu dovoliť vstúpiť do Eurozó-ny. Veď ako môţe fungovať spoločná mena v krajine, ktorá má takú slabú eko-nomickú štruktúru a de facto ţije čiastoč-ne z poľnohospodárstva a z cestovného ruchu? Navyše brzdiacim faktorom kraji-ny je jej geografická poloha: periféria Európy a roztrieštenosť na mnohých ma-lých ostrovčekoch, ktorá extrémne sťaţuje vybudovanie nejakej priemyslovej chrbti-ce. Vysoká zamestnanosť Grékov vo ve-rejnom sektore skôr vyjadruje fakt, ţe štát tu jednoducho slúţil ako zamestnávateľ poslednej inštancie. Nezabúdajme ďalej na to, ţe Grécku pomáhal „upravovať“ štatistické údaje neslávne známy Goldman Sachs, ktorý potom veselo obchodoval s f inančnými derivátmi CDS (a v skutočnosti stavil na grécky bankrot).

(Pokračovanie na 11. strane)

Ilona Švihlíková

11POHRONIE 19.júla2011

európska únia mieni pokra-čovať v hádzaní záchranných pá-sov, tentoraz pôjde o stabilizač-ný euroval v podobe hotových peňazí, ktorý by mal platiť od ro-ku 2013. Slovenská vláda a par-lament budú mať so schválením tohto konceptu (a to aj napriek tomu, že sa vyhlasujú za koalí-ciu rozpočtovej zodpovednosti) určité problémy, pretože jedna z koaličných strán (SaS) sa sta-via jednoznačne proti (nebude podporovať lajdákov a darmo-žráčov). Nazdávate sa, že je to správne stanovisko?

Vstup do hospodárskej a me-novej únie je veľmi dôležitý krok, ktorý si treba dôkladne premys-lieť. Prináša so sebou určité výho-dy, ale nesie v sebe aj veľkú mie-ru zodpovednosti. Taká únia – ako ukazujú aj príklady z histó-rie – nemôže fungovať bez politic-kej vôle, a ako ukazuje súčasná re-alita Eurozóny, predovšetkým pri jej veľmi heterogénnom zložení, je jednoducho bez fiškálnych trans-ferov stratená. Otázkou je, či je to pre ostatných členov akcepto-vateľné, ale to si mali premyslieť vopred. Predpokladám, že „laj-dák a darmožráč“ je hlúpy poli-tický obrat, pretože krajiny, ktoré sa ocitli v problémoch nenesú za to až takú veľkú vinu. Štrukturál-na slabosť, postavenie na perifé-rii Eurozóny a v neposlednom ra-de aj asymetria obchodných a ka-pitálových tokov (v oboch domi-nuje Nemecko) ich postavila do veľmi ťažkej situácie.. Projektova-nie Eurozóny bolo, žiaľ, založené skôr na politickej úvahe a pramá-lo sa zohľadnila reálna ekonomic-ká štruktúra.

Problém deficitu a zadĺže-nia európskych krajín, kde si „ľudia žili nad pomery“ (podľa pravice) signalizuje, že sociálny štát je drahý a nie sú naň penia-ze. Nie je však drahšia nezamest-nanosť? aké sú vôbec náklady sociálneho zmieru? Nevytvára „fiškálna konsolidácia“ svojimi škrtmi len ďalšie dlhy, ktoré nie sú účtovne viditeľné?

Drahý sociálny štát je večná neoliberálna mantra. Zapadá do kontextu hľadania „riešení“ od se-demdesiatych rokov – zosilnenia tlaku na faktor práce v prospech kapitálu. Neoliberáli navyše uva-žujú iba v ekonomických kategó-riách, ináč povedané, hodnoty, ako súdržná spoločnosť či sociál-ny zmier im nič nehovoria – iba-že až vo chvíli, keď by to ohrozo-valo bezpečnosť elít. Fakt, že soci-álny štát je tzv. drahý skôr ukazu-je na to, že kapitál už nemá moti-váciu usilovať sa o sociálny zmier a preferuje konflikt. Prečo? Jednak sa zmenili geopolitické podmien-ky. Existencia východného bloku, a to, že by mohol byť úspešnejší ako Západ, nútilo západné krajiny zohľadňovať sociálne podmienky svojich občanov. A jednak pri sú-časnom type rastu ekonomiky už netreba tak veľa ľudí, na čo teda na nich brať ohľad. Elity zvolili cestu štvania jednotlivých skupín pro-ti sebe – trend, ktorý je napríklad v ČR značne viditeľný. Takzvaná fiškálna konsolidácia, povedzme, ako v Grécku, je jednoducho eko-nomická samovražda. Každý nor-málne uvažujúci človek si predsa nemôže myslieť, že ekonomika, ktorá je natoľko štrukturálne slabá a natoľko zadlžená, dokáže niečo také splatiť bez toho, aby ju to úpl-ne zničilo a rozložilo. A posled-né poznámky: zohľadňujeme dlhy bánk, ktoré sa napokon rozprestrú ako koberec nad celou spoločnos-ťou, pritom však neberieme do úvahy dlhy v sociálnej a ekologic-

kej oblasti. Politika fiškálnej kon-solidácie v súčasnej európskej po-dobe je kontraproduktívna a hlú-pa. Ak však nejde o zámer, ako spoločnosť úplne rozložiť.

euroskeptici tvrdia, že eu-rópska únia nebude mať dlhé tr-vanie. Poukazujú predovšetkým na Nemecko, ktoré uskutočni-lo niekoľko kľúčových opatre-ní bez konzultácie s európskymi partnermi. Hrozí z toho nebez-pečenstvo pre jednotu a koope-ráciu európskej únie?

Nemecko ozaj uskutočnilo v minulých rokoch rad zásadných rozhodnutí, ktoré nekonzultovalo

so svojimi partnermi. Za ťažiskové opatrenia pokladám utlmenie do-máceho dopytu prostredníctvom mzdovej deflácie a orientáciu na vonkajškovo orientovaný rast (je to skôr stratégia pre krajinu vo fá-ze dobiehania, napríklad pre Čí-nu). Keďže je Nemecko ekono-micky najdôležitejším štátom Eu-rozóny, logicky to tento priestor výrazne ovplyvnilo, najmä však perifériu – dnešné krajiny PIGS (Portugalsko, Írsko, /niekedy Ta-liansko/, Grécko a Španielsko). Nemecko začalo silno dominovať a stále dominuje v oblasti obchod-ných a kapitálových tokov, neho-voriac už o tom, že nemeckú eko-nomickú štruktúru – najmä veľký a expanzívny priemyselný sektor – nemožno porovnávať s nijakou inou krajinou Európskej únie. Ne-mci, žiaľ, považujú svoju ekono-mickú cestu za správnu a usilujú sa ju napríklad v Pakte euro plus aplikovať v celej Eurozóne.

Ukazuje sa, že kríza urých-lila zmeny na geopolitickej úrov-ni. Vyššiu váhu získalo zoskupe-nie G-20, čo naznačuje úpadok Západu a posilňovanie tenden-cií k multipolárnemu svetu. Do popredia sa dostáva zoskupenie krajín BRIC-u (Brazília, Rusko, India, Čína). Čína sa stala dru-hou najsilnejšou ekonomikou a najväčším exportérom na sve-te. aký vývoj možno tu očaká-vať?

Ide o veľmi komplikovanú otáz-ku. V hre je veľa faktorov: do akej miery sú krajiny BRIC-u závis-lé od Západu, ďalej či sú schop-né posilňovať spoluprácu krajín Juh-Juh, a napokon, ako bude vy-zerať ich vlastná ekonomická po-litika, resp., či sa dokážu vyrovnať s vlastnými slabosťami (demogra-fický vývoj, jednostranná ekono-mická štruktúra a podobne). Pre krajiny Západu bude najdôležitej-šie, aby si ich predstavitelia uve-domili, že na skutočné riešenie krízy sú nevyhnutné zásadné sys-témové opatrenia, a nie, ako sme toho svedkami, „vyliečiť“ jej ne-duhy rovnakými metódami, ktoré ju vyvolali, - čiže obmedzovaním moci štátu, nárastom nerovnos-tí a globálnych nerovnováh. Po-kým si to neuvedomia, resp. nebu-dú donútení si to uvedomiť, mô-

že nás čakať cesta do pekla, ktorej znaky možno pozorovať už dnes.

Ľudia na celom svete sa v súčasnosti obávajú potravino-vej krízy. Súvisí to najmä s ras-tom cien ropy, výrobou biopalív a s nerovnováhou v dotačnej po-litike jednotlivých krajín. aký sa tu očakáva vývoj?

Problém potravinovej bezpeč-nosti sa opäť stal svetovou agen-dou so skokovým nárastom cien v roku 2008. V súčasnosti sa táto situácia opakuje. Predovšetkým treba zdôrazniť jedno – potravi-nová kríza neznamená globálny nedostatok potravín, sú však na-

toľko drahé, že si ich chudobní nemôžu dovoliť kúpiť. Kľúčovou otázkou sa stane vývoj cien ro-py a už zmienená politika biopa-lív, ktorá v súčasnej podobe vedie k bezprecedentnému prepojeniu potravinového a energetického tr-hu vrátane tvrdej „súťaže“ o pôdu. Na poľnohospodárstvo nemož-no pozerať ako na niečo zastarané a azda aj zbytočné pre „modernú“ spoločnosť. Potravinovú bezpeč-nosť a sebestačnosť treba postaviť medzi skutočné politické priority, a to najmä v krajinách s vhodný-mi klimatickými podmienkami.

Globalizácia hlboko zasiah-la aj medzinárodný obchod. Naj-väčší vplyv naň majú nadnárod-né spoločnosti, často väčší ako jednotlivé štáty. ako sa pozeráte na jeho ďalší vývoj?

Väčšina kritických autorov sa zhoduje v tom, že súčasný systém sa nebude dať zásadnejšie zmeniť, kým v ňom budú fungovať aktéri nepodliehajúci nijakej demokra-tickej kontrole a nijakej zodpo-vednosti (nadnárodné firmy). Na program dňa sa opäť dostáva spo-lu s krízou otázka suverenity štá-tu. Medzi umiernené reformis-tické návrhy patrí vytvorenie jed-notných ekologických a sociál-nych štandardov, ktoré by sa mu-seli globálne dodržiavať. Predo-všetkým by bolo potrebné zame-dziť daňový dumping a zneužíva-nie vnútrofiremných cien vráta-ne odlevu ziskov a dividend. Na-vyše štruktúra nadnárodných fi-riem je v globálnom meradle silno oligopolistická, čiže ťažko možno hovoriť o nejakej „voľnej hre trho-vých síl“. Radikálni kritici nadná-rodných firiem a ich praktík často zdôrazňujú nevyhnutnosť „vtes-nať“ multinacionálne spoločnosti pod demokratickú kontrolu (ne-myslí sa tým vždy prevzatie štá-tom, ale napríklad prevzatie za-

mestnancami). V podmienkach globali-

zácie naberá nové črty investo-vanie. Z dôvodov efektívnos-ti sa premiestňujú pracovne ná-ročné výroby do oblastí s nižší-mi mzdovými nákladmi, nižší-mi štandardmi v ekológii a s da-ňovým dumpingom. Napokon to vyúsťuje k tzv. pretekom ku dnu. Môžete to bližšie osvetliť?

V pretekoch ku dnu (race to the bottom), ako výstižne pozna-menal J. Stiglitz, prehrávajú úpl-ne všetci. V honbe za tzv. kon-kurencieschopnosťou sa krajiny predháňajú o „angažmán“ nadná-

rodných firiem, o to, kto ponúk-ne nižšie dane (resp. nijaké dane), ešte viac lacnej detskej práce (na-príklad v juhovýchodnej Ázii), čo najnižšie alebo žiadne ekologic-ké štandardy, kto najdokonalejšie odstráni akúkoľvek sociálnu le-gislatívu atď. Krajiny sa ozaj pre-tekajú v tom, ako čo najviac zhor-šiť podmienky pre svoje obyvateľ-stvo, aby záujemcom predostre-li údajne najväčšiu konkurencie-schopnosť. Preteky ku dnu vyjad-rujú absurditu a závažnosť súčas-ných ekonomických problémov. Honba za efektívnosťou, za naj-nižšími nákladmi je opätovne po-kus Západu predĺžiť si „život“ po-mocou extenzívneho rastu, oddia-liť prechod do V. vlny. Táto cesta sa však nakoniec obracia proti sa-motným aktérom; nielenže ob-medzuje kúpnu silu (stačí si uve-domiť, že zamestnanec je takis-to spotrebiteľ, to vedel už Henry Ford, no z hľadiska dnešného glo-bálneho trhu akoby to prestáva-lo byť dôležité), ale ničí aj spoloč-nosť a základy demokracie. Napo-kon, keď musíme byť konkuren-cieschopní, vonkoncom nezáleží na tom, kto vyhrá vo voľbách, veď jedinú „správnu“ politiku nám nadiktujú finančné trhy, ratingo-vé agentúry a nadnárodné firmy. Nie nadarmo sa v západných kra-jinách čoraz častejšie hovorí: keby mohli voľby niečo zmeniť, zakáza-li by ich.

Dovoľte mi dotknúť sa niektorých citlivých problémov na Slovensku. V našom parla-mente sa bude prerokúvať no-vý Zákonník práce. Pripravi-la ho vláda údajne s cieľom ďa-lej ho sflexibilniť, urobiť pruž-nejší. Opozícia namieta, že pôj-de o zhoršenie pracovných pod-mienok. ako sa podľa vás tento súboj skončí?

Podobný zápas bude prebiehať

aj v ČR. Je to stále tá istá pesnička; na počudovanie budeme konku-rencieschopní a efektívni len vte-dy, keď sa zamestnancom zhoršia sociálne štandardy na úroveň 19. storočia pred Bismarckom. Pod-ľa argumentov pravice zacieleným proti odborom a proti zákonníku práce ako takému to niekedy vy-zerá tak, akoby zamestnanci vyko-risťovali zamestnávateľov a pred-stavovali hlavný problém pri pre-tváraní krajiny na kvitnúcu záhra-du. Uvedomme si, že žijeme v 21. storočí, máme k dispozícii veľmi moderné technológie, ktoré by te-oreticky mali viesť k tomu, že bu-

deme pracovať stále menej, a nie viac! Spojené štáty majú nepo-chybne veľmi flexibilný trh prá-ce – aj napriek tomu sa vyznačujú v kríze vysokou nezamestnanos-ťou, obrovskou mierou pracujúcej chudoby, veľkou mierou nerov-nosti v spoločnosti. Flexibilizácia pracovnej sily je opakovanie, va-ri aj zosilnenie „riešenia“ problé-mov sedemdesiatych rokov – krí-zu liečime tými istými prostried-kami, aké ju vyvolali.

aj ďalšia otázka súvisí so Zákonníkom práce – a to s ne-zamestnanosťou. Ustanovenia v našej právnej norme mi zavše pripomínajú známy americký systém hire an fire (rýchle pra-covníka najať a rýchle ho aj vy-hodiť). američania sa dlhý čas chválili, že práve vďaka tomu majú jednu z najmenších neza-mestnaností na svete. Lenže vždy zabudli dodať, ako sa u nich ne-zamestnanosť eviduje....

O Spojených štátoch som sa už stručne vyjadrila v predchádza-júcej časti rozhovoru. So štatisti-kou nezamestnanosti sa dajú sku-točne robiť divy. Nie je to iba prí-klad USA, manipulácie s výkaz-níctvom sa objavujú aj v Českej republike. V Spojených štátoch stačí, keď pracujete niekde zopár hodín týždenne (kosíte trávnik či vykonávate iný druh prekarizo-vaných služieb), zo štatistiky jed-noducho vypadnete a hneď všet-ko vyzerá „optimistickejšie“. Na-šťastie však existujú analýzy, kto-ré ukazujú, že skutočná miera ne-zamestnanosti v USA je zhruba dvojnásobne vyššia ako sa oficiál-ne uvádza.

Skončil sa dokonca aj mý-tus, že vysokoškolské vzdelanie zabezpečí ľuďom zamestnanosť a dobre platenú prácu. Prax nás o tom dennodenne presviedča.

Máte pravdu. Bol to ďalší mýtus

– vysokoškolské vzde-lanie vám zabezpečí dob-ré uplatnenie na trhu práce. Nič také neplatí ani v USA, ani v Európe. Ide skôr o to, ako primäť mladých ľudí, aby sa – vzhľadom na zavedenie školného – kvôli „is-tote“ dobrého miesta zadlžili na celý život a potom neskôr zisti-li, že realita je niekde inde. Vy-sokoškolské vzdelanie viac slúži na „filtráciu“ mladých na úspeš-ných a neúspešných (niekedy za-dlžených a nezadlžených), preto-že súčasná ekonomika jednodu-cho nedisponuje „vysokokvalifi-kovanými“ pracovnými miestami a pri jestvujúcej podobe nimi ani disponovať nebude. Potom sa stá-va, že vysokoškoláci vykonávajú prácu, na ktorú by normálne sta-čil stredoškolák.

V našom rozhovore odzne-lo veľa podnetných myšlienok o príčinách súčasnej krízy, o ces-tách, ako ju prekonávať a znovu naštartovať rozvoj ekonomiky. Čitateľov bude akiste zaujímať, aké sú scenáre ďalšieho vývoja spoločnosti.

Scenáre ďalšieho vývoja, resp. ich stručný náčrt tvoria poslednú časť mojej knihy Globalizace a kri-ze. Uvádzam tam tri nasledujúce varianty: Najhorším scenárom je pokračovanie súčasného vývoja – čiže ešte viac opatrení, ktoré vied-li priamo ku kríze – ďalšie zhor-šovanie postavenia zamestnancov, úvahy o prepojení volebného prá-va na majetok, rovnako ako to bo-lo v 19. storočí. Je to scenár, kto-rý ráta s nárastom fašizoidných tendencií v spoločnosti – vola-nie po pevnej ruke v kombinácii s „vyrovnaním sa“ s tými, čo nám „odhrýzajú z nášho chlebíčka“ – v krajinách západnej Európy to môžu byť migranti (tieto tenden-cie a rastúcu obľubu takto orien-tovaných politických strán silno badať už teraz), ale aj bezdomov-ci či rozličné menšiny. Žiaľ, hnu-tia či politické strany s fašizoid-nými prvkami naberajú v západ-ných krajinách na sile – stačí spo-menúť americkú Tea Party. Ďal-šie dva scenáre predpokladajú, že proti tomuto smerovaniu sa po-stavia buď samotné elity a pokúsia sa o globálnu koordináciu zhora (ako to napokon avizuje tzv. Stig-litzova správa schválená v OSN), alebo to vyvolajú sami občania svojou aktivitou zdola, napríklad Útekom zo systému. Ako príklad možných alternatív uvádzam silné komunitné hnutie v Južnej Ame-rike. Nech už je to akokoľvek, do-mnievam sa, že v súčasnosti sa nachádzame v jedinečnej etape – niekedy sa hovorí o podobnej si-tuácii ako bol rozpad Rímskej rí-še. Myslím si, že fungovanie euro-atlantickej civilizácie, krajín Zá-padu sa dostalo za svoju hranicu, či už ekonomicky, ekologicky, so-ciálne, alebo morálne. Táto kríza má mnoho dimenzií a chaos, kto-rý nastáva, je príležitosťou pokúsiť sa o radikálnu zmenu k niečomu lepšiemu. Podobný vývoj dobre popisuje teória chaosu, ktorá nám zároveň dáva i určitú nádej: práve v období chaosu môžu mať aj ma-lé udalosti veľký význam, ináč po-vedané, úsilie každého z nás môže tento svet zmeniť.

(autor je známy publicista)

Čítanie na leto s českou ekonómkou a politologičkou ilonou švihlíkovou pre tých, ktorí uvažujú, ako ďalej

hľadanie alternatívy voči kapitalizmuTENTO

ROZHOVOR URčITE

NEPREHLIADNITE!

Ing. Ilona švihlíková, PhD. prednáša ekonómiu na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Pra-he, kde vedie Katedru politológie a spoločenských vied. Je spoluautorkou kníh Energetická bezpečnosť – geopoli-tické súvislosti (2008) a Energetická bezpečnosť: reakcia na krízu (2009). S veľkým ohlasom sa stretla jej posledná publikácia Globalizácia a krízy (2010). Skúma v nej vzťahy medzi procesmi globalizácie a stále častejšími krízami vyúsťujúcimi do súčasnej finančnej, ekonomickej a dlhovej depresie. Za zlom pokladá sedemdesiate roky minulé-ho storočia a následný ostrý nástup neoliberalizmu. Analyzuje hlboké zmeny vo svetovej ekonomike – nadvládu fi-

nančného sektora, moc nadnárodných firiem, nové podoby špekulácií na finančných trhoch, zaoberá sa ekonomikou západných kra-jín a štátov BRIC-u. Autorka vychádza zo systémovej teórie a modelu tzv. Kondratievových vĺn, na základe ktorých načrtáva aj niekoľ-ko rozličných scenárov možného budúceho vývoja.

(dokončenie z 1. strany)

publicistika

Pohronie – regionálny týţdenník so sídlom v Leviciach. Vydáva VITUR, s. r. o., člen Asociácie vydavateľov regionálnej tlače SR. Šéfredaktorka: PhDr. Oľga Prekopová, tel. 0907 172 968. Zástupkyňa šéfredaktorky: Alţbeta Psárska. Redaktor: Štefan Ráchela, tel. 0908 397 061. Grafický redaktor: Roland Endrész, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefón: 036/631 23 92. Manaţér redakcie: Ivan Tóth, tel. č. 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefón redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychádza v utorok. Uzávierka v piatok o 12. hodine. Nevyţiadané príspevky nevraciame. Uverejnené materiály nemusia byť totoţné s názormi redakcie ani vydavateľa. Rozširuje Royal Press, s. r. o., súkromní predajcovia a kolportéri. Objednávky na predplatné sa prijímajú priamo v redakcii. Podávanie novinových zásielok povolilo RPC Nitra č. j. 1-RPC/2004. Tlač z dodaných tlačových predlôh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registračné číslo EV 3617/09.

Baran 21. 3. - 20. 4. Prestaňte špekulovať o tom, čo sa stane, keď nedosiahnete úspech. Tieto myšlienky vás len ubíjajú,

rýchlo vsaďte všetko na jednu kartu. Ús-pech príde. Týţdeň nie je vhodný na to, aby ste riešili intímne otázky vo vzájomných vzťahoch. Aj na pracovisku by ste mali tak-tizovať, ak chcete dosiahnuť svoje ciele.

Býk 21. 4. - 21. 5. Humor z predchádzajúceho týţ-dňa ešte pretrvá. Prekvapíte nad-riadených. Asi začnete realizovať

nejaké plány. Ste bez partnera? Poobzerajte sa po nejakom. Zachovajte si poctivosť v myslení aj činoch, inak si narobíte len ďal-šie problémy. Budete mať príleţitosť na dobrý skutok -- pomôcť v núdzi blíţnemu. Povznesie to vašu náladu.

Blíţenci 22. 5. - 21. 6. S oduševnením sa začnete veno-vať novému pracovnému odboru. Niektorá úloha vám prinesie fi-

nančné straty. Nezanevrite na ňu, zisk môţe byť väčší. Na tento týţdeň budete zrejme dlhšie v dobrom spomínať. Vaše aktivity nie sú ničím rušené, takţe je len na vás, čo z toho dokáţete vyťaţiť. A to predovšetkým vo finančnej oblasti.

Rak 22. 6. - 22. 7. Buďte opatrní s financiami! Nie-kto vám bude radiť, vypočujte si ho pozorne. Ak zanedbáte dobré

rady, úţitok z nich budú mať len iní. Máte úspech a tým priťahujete ľudí v svojom okolí. Sledujte, či medzi vašimi priaznivca-mi nie sú ľudia, ktorí by sa radi na vás priţi-vili. Nesadnite im na lep a rozumne rozdá-vajte svoje sily.

Lev 23. 7. - 23. 8. Niečo vám pripomenie starší ci-tový vzťah. Ak bol hodnotný, udrţí sa i napriek novej situácii.

Čakajú vás starosti s peniazmi. Konečne začnete kontrolovať výdavky. Máte chuť začať nové podujatie, čo vyplýva z vašej radosti zo zmien. Originalita a dobré nápady vám rozhodne nechýbajú.

Panna 24. 8. - 23. 9. Začiatkom týţdňa sa vám bude lepiť smola na päty. Okolo víken-du sa objaví niekto, kto vám dobre

poradí a udalosti uţ nadobudnú správne tempo. Chceli by ste byť rýchlejší ako ostat-ní. Uštvať sa však kvôli tomu nevyplatí. Dávajte si pozor, aby ste mali dostatok síl vtedy, keď to budete najviac potrebovať. Dajte na rady priateľov.

Váhy 24. 9. - 23. 10. Po tieto dni by malo všetko pre-biehať harmonicky. Na to, aby ste niečo dosiahli, nepotrebujete pou-

ţívať klamstvo. Zbytočne sa tým len zha-dzujete. Konajte otvorene a ukáţte, ţe si stojíte za slovom. Kaţdý krok si pri plnení pracovných povinností dôkladne premyslite. Nezabúdajte - opatrnosti nikdy nie je dosť. Objasnenie nedorozumení vo vzťahu.

Škorpión 24. 10. - 22. 11. Vďaka vašej usilovnosti rastie vaša autorita. Čakajú vás prejavy priazne opačného pohlavia. Pre-

svedčte sa o ich úprimnosti. Nechce vás len niekto zneuţiť? Vyuţívajte svoje schopnosti na správnom mieste. Beţné práce môţete prenechať iným. Venujte sa len tomu, čo povaţujete za najdôleţitejšie.

Strelec 23. 11. - 21. 12. Ozvú sa zrejme nejakí známi. Vám veľmi blízky potrebuje člo-veka, ktorému by sa mohol zveriť.

Pokúste sa byť dobrým utešiteľom. Rozho-vor pomôţe i vám. Pred vami je príjemný týţdeň. Moţno vás prekvapí nejaký návrh od blízkej osoby. Neodmietajte, radšej si všetko premyslite. Nové moţnosti vytvorí nečakaný finančný obnos.

Kozoroţec 22. 12. - 20. 1. Na povinnosti sa momentálne pozeráte zvrchu, chcete čosi viac a predovšetkým inde. Zmena

miesta vás však nemusí zbaviť nepriateľov. Porozmýšľajte nad vašou ţivotosprávou. Nemali by ste začať cvičiť a otuţovať sa? V práci sa nespoliehajte na druhých. Inak s úspechom nemôţete rátať.

Vodnár 21. 1. - 19. 2. Musíte vydrţať napätie, ktoré vyvoláva jedna osoba vo vašom okolí. Nevyplatí sa vám vstupo-

vať do otvoreného konfliktu s ňou, čoskoro sa všetko upokojí aj bez vášho pričinenia. Porozmýšľajte nad vašou ţivotosprávou. Nemali by ste začať cvičiť a otuţovať sa? V práci sa nespoliehajte na druhých.

Ryby 20. 2. - 20. 3. Čakajú vás po tieto dni nepríjem-nosti, najmä ak podľahnete po-dráţdeniu a nebudete drţať jazyk

za zubami. Spoločnosti sa však nevyhýbaj-te, s niekým sa zoznámite. Planéty vytvoria dobré podmienky pre vaše aktivity. Úspech však závisí od vás. Dodrţiavajte predpisy, ináč by ste mohli prísť do konfliktu s muţ-mi zákona.

ARU, IZO, OMEN

predvianoč-né obdobie

kryštalický zrnitý vápenec

autonómna oblasť

P

TAJNIČKA

sval

pracovník organizácie

maďarské ţenské meno

lovkyňa perlorodiek

ponúka molybdén

jednohrbá ťava

valuta (skr.)

opica kombinéza

ruský súhlas malý múr

meno Bohúňa

osudné znamenie

fáza mesiaca

trúba ŠPZ okr. Ţilina

nedobytná pokladnica

vábite

cudzia predpona, taký istý, rovnaký

P

strom z čeľade vŕbovitých

vyrábali peniaze spoločenstvo ľudí

osobné zámeno

rozkaz, po rusky súostrovie v Indonézii

vyţarujem teplo

slepačia slabika 54 v Ríme

MPZ Iránu

Aurélia, domácky ŠPZ, okr. Malacky

argón

spoločen-stvo

mesto v Juhoslávii

trieska

PRIVEĽA KRITIKY SVEDČÍ O... Dokončenie tajničky J. LETKA spolu s kupónom zašlite do 5 dní na adresu redakcie. Dokončenie tajničky z č. 27/2011 znie: ...SKUTOČNÁ VEDA.

Výhercom knihy z vydavateľstva IKAR je Miroslav Korbeľa z Pukanca. Výhru si môţe prevziať v redakcii.

KUPÓN

KRÍŽOVKY 28/2011

NARODILI SA LEVICE: 29. 6. Vanesa Jana Vajdová (dcéra Michala

a Jany), 1. 7. Anabela Goralová (dcéra Blanky), 3. 7. Katarína Laurošková (dcéra Martina a Miroslavy), Richard Labovský (syn Petra a Mgr. Miroslavy), Nina Uhná-ková (dcéra Jozefa a Jany), Matúš Král (syn

Michala a Eriky), 5. 7. Amália Rafaelová (dcéra Hen-richa a Jany), 6. 7. Valentína Beniaková (dcéra Miro-slava a Moniky), Eva Némethová (dcéra Mgr. Erika a PhDr. Jarmily), Sebastián Nemeth (syn Tímey), 7. 7. Dóra a Dominik Nyustyinoví (dcéra a syn Petra a Ing. Andrey), Martina Béresová (dcéra Tibora a Michae-ly), Július Virág (syn Júliusa a Jordány), 8. 7. Tünde Csoványová (dcéra Ing. Henricha a Miloslavy), Lilien Hraskóová (dcéra Jána a Silvie), Alex Besada (syn Petra a Melindy), 9. 7. Nela Suchoňová (dcéra Jarosla-va a Lenky), 10. 7. Dávid Hohler (syn Tamása a Mgr. Eriky)

SĽÚBILI SI VERNOSŤ LEVICE: 25. 6. Miroslav Rapko a Mária Chmeňová, 9. 7. Ing. Ivan Šimčík a Ing. Viera Uhnáková, Karol Puk a Veronika Pechová ŠAHY: 11. 7. Ladislav Hero (Šahy - Pre-seľany nad Ipľom) a Barbara Herová (Šahy - Preseľa-ny nad Ipľom)

OPUSTILI NÁS LEVICE: 5. 7. Mária Nagyová (80 r., Levice), 7. 7.

Helena Godyová (83, Krškany), Pavol Szuhaj (82 r., Levice), 8. 7. Mária Dudášová (87 r., Levice), Oľga Csörgeiová (79 r., Levice), 9. 7. Helena Mojzešová (73 r., Levice - Malý

Kiar), 10. 7. Juliana Maurerová (73 r., Levice), 11. 7. Alexander Kulcsár (76 r., Horná Seč), Viliam Rybár (82 r., Levice), 12. 7. Helena Wagnerová (76 r., San-tovka), Margita Kepencaiová (91 r., Levice), 13. 7. Mária Juhászová (73 r., Ţeliezovce), Eva Biróová (56 r., Levice) ŠAHY: 8. 7. Angela Golhová (67 r., Šahy), 9. 7. Jozef Hrivňák (65 r., Šahy), 11. 7. Gizela Majerová (69 r., Šahy) ŢELIEZOVCE: 11. 7. Juraj Vida (57 r., Kukučínov)

VÝSTAVY Levice - Tekovské múzeum Kapitánska budova Stála expozícia: Archeológia - História hradu - História lekárnictva - Spoločenský ţivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - Ľudový odev Otváracie hodiny: pondelok - piatok 9.00 - 16.00, nedeľa 10.00 - 16.00 Kapitánska budova Paleta štýlov V. Výstava výtvarných prác ţiakov SOŠ L. Bielika. do 4. septembra 2011 Dobóovský kaštieľ Stavebnica Merkur Zo súkromnej zbierky Jiřího Mládka Do 2. októbra 2011 Galéria Jozefa Nécseyho Oni a ja Výber z tvorby Lucie Hudecovej Do 4. septembra 2011

RÔZNE Park M. R. Štefánika Promenádný koncert Ľudová hudba Rikkoňovci z Levíc Nedeľa 24. júla 2011

KINO JUNIOR 19. a 20. 7. o 18.00 h ÚTEK ZO SIBÍRI USA. Príbeh zaloţený na skutočnej udalosti z roku 1940, popisuje útek medzinárodnej skupiny väzňov z ruského gulagu. Počas silnej snehovej búrky sa utečencom podarí uniknúť z tábora a zanechať za sebou pre-nasledujúcich stráţcov. Film je jedným z najsilnejších skutočných príbehov o ľudskej vôli a túţbe po slobode. Dráma, MP od 12 r., ČT, 133 min., Magic Box, PREMIÉRA 21. a 22. 7. o 18.00 h TVOJ SNÚBENEC, MÔJ MILENEC USA. Na tenkom ľade medzi láskou a priateľstvom. Na oslave svojich tridsia-tich narodenín sa Rachel začína trápiť poci-tom, ţe jej ţivot zatiaľ nevychádza podľa jej predstáv. Spokojné flirtovanie jej naj-lepšej priateľky Darcy a jej okúzľujúceho snúbenca Dexa, ešte podčiarkne Rachelin pocit osamelosti – večer bude opäť odchá-dzať domov sama. Tento krát sa ale ráno prebudí vedľa Dexa, svojho spoluţiaka z univerzity a snúbenca Darcy. Snaţia sa na

spoločnú noc zabudnúť. Čím viac sa však svadba Darcy a Dexa blíţi, Rachel uvaţuje, čomu dá prednosť – priateľstvu alebo láske svojho ţivota... Romant. kom.., MP od 12 r., ČT, 110 min., Palace Pictures, PREMIÉRA 23. a 24. 7. o 18.00 h MACKO PÚ USA. Macko Pú po prvý krát v kinách na Slovensku! Celkom nový príbeh, ktorý oţíva na veľkom plátne po viac ako 35 – tich rokoch. Vo filme sa stretneme s Mackom a jeho priateľmi Tigrom, Pra-siatkom, klokanmi Kangom, Rúom a samozrejme I-áčikom, ktorý stratil svoj chvost. Anim. rod. komédia, MP , SD, 64 min., Saturn, PREMIÉRA

AMFITEÁTER 20. 7. 2011 o 21.30 h ÚTEK ZO SIBÍRI USA. Príbeh zaloţený na skutočnej udalosti z roku 1940, popisuje útek medzinárodnej skupiny väzňov z ruského gulagu... Dráma, MP od 12 r., ČT, 133 min., Magic Box, PREMIÉRA 22. 7. o 21.30 h TVOJ SNÚBENEC, MÔJ MILENEC USA. Na tenkom ľade medzi láskou a priateľstvom. Na oslave svojich tridsia-tich narodenín sa Rachel začína trápiť poci-tom, ţe jej ţivot zatiaľ nevychádza podľa jej predstáv. Spokojné flirtovanie jej naj-lepšej priateľky Darcy a jej okúzľujúceho snúbenca Dexa, ešte podčiarkne Rachelin pocit osamelosti – večer bude opäť odchá-dzať domov sama. Tento krát sa ale ráno prebudí vedľa Dexa, svojho spoluţiaka z univerzity a snúbenca Darcy... Romant. kom.., MP od 12 r., ČT, 110 min., Palace Pictures, PREMIÉRA 23. 7. o 21.30 h MACKO PÚ USA. Macko Pú po prvý krát v kinách na Slovensku ! Celkom nový príbeh, ktorý oţíva na veľkom plátne po viac ako 35 – tich rokoch. Vo filme sa stretneme s Mackom a jeho priateľmi Tigrom, Pra-siatkom, klokanmi Kangom, Rúom a samozrejme I-áčikom, ktorý stratil svoj chvost. Anim. rod. komédia, MP , SD, 64 min., Saturn, PREMIÉRA

13. 7. 1960 zomrel v Lujan v Ar-gentíne Jozef Cíger Hronský, spi-sovateľ. Narodil sa 23. 2. 1896 vo Zvolene. V rokoch 1910-1914 študo-val na Maďarskom štátnom učiteľ-skom ústave v Leviciach. Bol dlho-ročným tajomníkom a správcom Ma-tice slovenskej, redaktorom Sloven-ských pohľadov a Slniečka. Napísal mnoţstvo kníh pre deti a mládeţ. Po roku 1945 sa usadil v Lujan v Ar-gentíne. V roku 1959 zaloţil zahra-ničnú Maticu slovenskú. Bol čest-ným predsedom Spolku slovenských spisovateľov v zahraničí. V roku 1993 boli jeho pozostatky prenesené do vlasti a 8. augusta ho pochoval na Národnom cintoríne v Martine bis-kup Rudolf Baláţ.

19. 7. 1845 zomrel v Bratislave Martin-Gabriely Kováč, pedagóg, matematik, fyzik. Narodil sa 4. 3. 1782 vo Veľkých Turovciach. Bol profesorom na Gymnáziu v Modre a pôsobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave ako učiteľ matematiky, fyziky a prírodopisu. Venoval sa aj astronómii, meteorológii, zememe-račstvu a histórii. Učil Štúra, Hurba-na, Palackého, Chalúpku a i. Bol osobným priateľom a obhajcom Ľu-dovíta Štúra.

Zaznamenal: (šr)

Pramene: Osobnosti Levického regiónu, Mária Zátopková,

2001, www.kniznicalevice.sk a mo-nografie obcí regiónu

» Prenajmem v centre Levíc 1-izbový byt. Tel. 0905 710 778 (353)

» Prenajmem garáž na Lipníku ul. Čs. armády 25 €/mesiac. Tel. 0908 222 453 (366)

NEHNUTEĽNOSTI » Kúpim zachovalý rodinný dom v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (348)

» Kúpim v Leviciach rodinný dom, prípadne v okolí, alebo byt. Tel. 0907 560 493 (328)

» Predám v Rybníku väčší rodinný dom - dohoda. Tel. 0908 083 829 (292)

» Predám rodinný dom v obci Málaš. Tel. 0908 527 719 (323)

» Predám v horskej osade starý vi-diecky čiastočne zrekonštruovaný rodinný dom, vzdialený asi 18 km od Banskej Štiavnice, pri dome je aj menšia záhradka. Cena do-hodou. Tel. 0902 646 823 (334)

POZEMKY » Kúpim stavebný pozemok v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (347)

» Predám 4,5 árovú záhradku za nadjazdom v Leviciach - elektrina, voda. Cena dohodou. Tel. 036/631 82 04 (367)

» Predám stavebný pozemok v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (379) AUTO-MOTO-BICYKLE » Predám RENAULT Mégane 1,4

RN, r. v. 1996, 148 000 km, benzín, TK/EK do 5/2012, pravidelný zapisovaný servis, garážované. Cena 1 700 €. Tel. 0905 834 911 (351)

» Predám malotraktor VARI s brzdenou vlečkou + príslušenstvo - pluh, rotavátor, atď. Mlynček a lis na hrozno, váhu na obilie do 200 kg a smaltovanú kotlinu + kotol 50 litrovú. Cena dohodou. Tel. 0902 392 190 (365)

RÔZNE » Predám odľahčené železobetónové

nosníky na preklady, stropy, alebo premostenie potoka. Rozmery 5 300, šírka 500, výška 210 mm, 14 kusou. Cena dohodou, Tel. 0905 123 868 (225)

» Predám reťazovú dlabačku vhodnú na dlabanie rôznych otvorov do dreva, funkčná, veľmi zachovalá. Cena dohodou. Tel. 0905 123 868 (226)

» Mám na predaj staré mince z roku 1944 a podobné. Tel. 0902 623 025 (298)

» Predám frézu na kov FW 40 s uhlovou hlavou, s deliacim prístrojom. Cena dohodou. Tel. 0948 12 87 87 (325)

» Predám nové, ešte nevybalené dvere do sprchy 90 x185 BOX SKIPPER, MAESTRO CRISTAL-LO. Tel. 0908 410 459 volať do 19. hodiny (338)

ZOZNÁMENIE » 65 ročný vdovec rád by sa zo-

známil s dámou primeraného veku. Kontakt v redakcii.(313)

HĽADÁM » Hľadám rodinu Kemeniovú, ktorá

bývala na adrese Kapitána Ná-lepku č. 2 v Leviciach. Tel. 0908 515 247 (288)

SLUŢBY

» Doučujem - základnú, stredo-školskú a vysokoškolskú mate-matiku. Tel. 0904 872 910 (356)

PRÁCU HĽADÁ » Hľadám prácu - mám SŠ

vzdelanie, ovládam PC, aktívne AJ, mám VP. Tel. 0949 045 545 (372)

» Hľadám prácu ako administratívna pracovníčka. Prax mám - VŚ vzdelanie. Tel. 0918 947 343 (373)

PRÁCU PONÚKA » Skúsená opatrovateľka vezme do

opatery dieťa od pol roka. Tel. 0949 351 449 (324)

BYTY » Kúpim 1-izbový byt v Leviciach,

platba v hotovosti, okrem Vino-hradov. Nie som RK. Tel. 0918 808 030 (319)

» Predám garsónku v OV v centre mesta Levíc. Tel. 0902 211 159 - volať večer (375)

» Predám v Leviciach 1-izbový byt, alebo dám do prenájmu. Tel. 0907 560 493 (376)

» Predám 1-izbový byt v OV blízko centra v Leviciach na ulici B. Nemcovej. Byt má plastové okná. RK - nevolať! Cena 27 000 €. Tel. 0949 263 042 (339)

» Predám veľký 2-izbový byt v OV na Hviezdoslavovej ulici v Levi-ciach 1. poschodie. Cena 41 500 €. Tel. 0905 399 204 (364)

» Predám 2-izbový byt v OV v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (378)

» Predám veľký 3-izbový byt v OV s lógiou, kompletne prerobený + pivnica na R 3, 2. poschodie. Tel. 0908 686 761 po 16. hodine (361)

» Predám veľký 3-izbový byt (86 m2) v OV na R 1, ul. Zd. Ne-jedlého v Leviciach. Cena 39 000 €. Tel. 0905 399 204 (363)

» Predám veľký 3-izbový byt v OV v blízkosti centra Levíc. Cena: 43.000 €. Tel. 0911 211 755 (377)

VÝMENA » Vymením 3-izbový byt s lógiou na

Vinohradoch v Leviciach za dvojgarsónku + doplatok. Tel. 0907 560 493 (340)

PRENÁJOM » Hľadám miesto na parkovanie

osobného auta pri rodinnom dome. Tel. 0949 850 628 (352)

» Hľadám do prenájmu garáž v Le-viciach. Tel. 0911 781 740 (350)

» Dám do prenájmu dvojgarsónku v Leviciach na Konopnej 18. Tel. 036/77920 76 od 15. - 19. hod., 0910 127 250 (337)

Odkúpim a predám staroţitnosti – nábytok,

striebro, hodiny, bodáky, šable, lustre, pohľadnice,

porcelán - v Leviciach. Tel. 036/62 235 96,

0903 439 094 (1)

PREDÁM KAVIAREŇ V CENTRE LEVÍC.

Informácie 0914 172 371 (318)

Z NAŠEJ PONUKY VYBERÁME: Predaj: 1-OV, Konopná, zrekonštr., 27.500 € 1-OV, Okružná, 26.500 € 1-DB, Hlboká, 21.000 € 2-garz.,OV, Školská, 26. tis. € 2-OV, Dopravná, 32.900 € 2-OV, Ľ. Štúra, 39.000 € 2-OV, Perecká, 38.000 € 2-OV, Poľná, 31.000 €, aj výmena za menší 3-OV, Šafárikova, 42.000 € 3-OV, Textilná, zrekoštr., 45 tis. € 3-OV, Kpt. Nálepku, 39.500 € 3-OV, Tekovská 60.000 € 4 OV, Ku Bratke, dohoda Stavebný pozemok Levice Stavebný pozemok Vyšné n. Hr., 11 tis. € 4-izbový dom v radovej zástavbe, 87 tis. €

VYHOTOVUJEME KÚPNE, DAROVACIE A NÁJOMNÉ ZMLUVY.

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk

e-mail.: agutanova@centrum.sk

Sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností. Realizácia stavieb na kľúč.

(37)

RD Vyšné n. Hr., cena:35 tis. € Radová zástavba

Levice, 87 tis. €

Predám novú plechovú garáţ 3 x 5 m. Cena 460 €.

Tel. 0905 226 837 0905 450 267 (222)

Predám tatranský profil – brúsený I. trieda od 3,85 €, II. trieda od 2,85 € . Doveziem. Tel. 0905 450 267 0905 226 837 (221)

Glazúrovanie vaní. Tel. 0905 983 602 0903 405 588 (286)

Pôţičky a hypotekárne úvery s výhodnou úrokovou sadzbou. Tel. 0918 167 143

(297)

Ponúkam stavebné práce, podbíjanie tatranským OBS,

zatepľovanie, podkrovné drevené konštrukcie

a natieranie tatranský. Tel. 0902 612 052 (77)

Doveziem drevo buk - metrovicu, štiepku, alebo drevoštiepku. Tel. 0908 449 399 (355)

€

Mesto Levice na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Leviciach č. 4/XLVII/2011 zo dňa 28. 6. 2011

v y h l a s u j e výberové konanie na obsadenie

funkcie mestského kronikára Kritériá na obsadenie funkcie: - vysokoškolské vzdelanie humanitného smeru - výborná znalosť slovenského jazyka - morálna bezúhonnosť - občianska vyspelosť a dobré osobnostné predpoklady, zaručujúce nestranné vedenie kroniky - komunikatívnosť - ovládanie práce s PC Uchádzači sú povinní spolu s prihláškou do výberového konania predloţiť: - vlastnoručne napísaný životopis - overenú fotokópiu dokladu o nadobudnutí vzdelania - odpis z registra trestov, nie starší ako 3 mesiace Podrobnejšie informácie o obsadzovanom mieste poskytne JUDr. Gabrie-la Andrašková, vedúca oddelenia služieb občanom a organizáciám MsÚ Levice na tel. č. 6350251. Prihlášky zasielajte na adresu: Mestský úrad Levice, Nám. Hrdinov 1, 934 32 Levice alebo doručte osobne do Kancelárie prvého kontaktu na prízemí MsÚ v obálke označenej „Výberové konanie – mestský kroni-kár“. Za doručenú sa považuje prihláška, ktorá došla v stanovenom termí-ne na MsÚ Levice /nie podacia pečiatka pošty/. Uzávierka pre doručenie prihlášok: 8. 8. 2011 do 12.00 h

Ing. Štefan Mišák

Primátor mesta Levice (89)

SPOMIENKA

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Dňa 14. júla 2011 uplynul rok, čo nás navždy

opustila naša milovaná mamička

ELENA NAGYOVÁ.

Tí, ktorí ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku

(374)

Ponúkame štandardné ubytovanie v centre mesta

za výhodné ceny. Zároveň Vás pozývame

pochutnať si na skvelom obede v našej klimatizovanej

reštaurácii. Teší sa na Vás

HOTEL LEV, LEVICE. Telefón 036/6313 064

(376)

TEKOV KRÁSNY ČILEJKÁRSKY

je reprezentačná publikácia, ktorú si

môţete kúpiť na Obecnom úrade v Podluţanoch.

14 inzercia POHRONIE

Chcete mať doma zdravý vzduch ako v Tatrách?

Ľudský organizmus sa vyrovná s nedostatkom kyslíka zmenou

dýchacieho režimu - plytké dýchanie. presne o túto dobu

sa nám skráti dĺžka života.

pri nedostatku kyslíka vzniká v organizme postupne kyslé

prostredie. následkom je unavený organizmus a proces starnutia. naopak, dostatok kyslíka zabezpečuje zásaditosť

prostredia v organizme a následne mladnutie.

rekuperácia je spätné získavanie energie. pri decentrálnom vetraní, v samostatných rekuperačných jednotkách zabudovaných v obvodovom múre sa nachádza tepelný výmenník, keramické teleso s kanálikmi pre priechod vzduchu. dobre prijíma a odovzdáva teplo. pri vetraní, výmene opotrebovaného vzduchu sa teplo zachytí vo výmenníku a pri nasávaní čerstvého vzduchu sa teplo vráti späť do miestnosti. rekuperátor je výborný hospodár s našim teplom.

čo je To RekupeRáCIA vzduChu? Riadené vetranie so spätným ziskom

tepla sa skutočne oplatíNielenprinovostavbách,aletiežprirekonštrukciáchsavsúčasnejdobeapelujenavzduchotesnosťobjektu.NormaDIN1946-6vyžadujezabezpečeniedostatočnejvýmenyvzduchu.Optimálnymvariantomjeriadenévetraniesospätnýmziskomtepla-rekuperáciou.Ibatýmtoriešenímjemožnézabezpečiťpravidelnúvýmenuvzduchusminimálnoustratouenergie.

zariadenia vhodné pre 2 - 3 izbové byty v činžiaku po zateplení

Názov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 2 487,00 974,00ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 2 6,00 12,00CenacelkombezDPH 1146,0020%DPH 229,20Cena celkom s DPH 1 375,20zariadenia vhodné pre prízemné rodinné domy

s vlhkosťou, novostavby - komfortnejšie riešenieNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 4 487,00 1948,00DigitálnyregulátorZR15sosnímačomvnútornejvlhkostiateploty

1 314,00 314,00

Vonkajšiečidlo 1 89,00 89,00Peľovýfilter 4 6,00 24,00CenacelkombezDPH 2375,0020%DPH 475,00Cena celkom s DPH 2 850,00

zariadenie vhodné pre jednu miestnosťNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTERTWIN(dvezariadeniavjednom) 1 777,00 777,00

ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 1 6,00 6,00CenacelkombezDPH 943,0020%DPH 188,60Cena celkom s DPH 1 131,60

cenové návrhy najčastejšie používaných riešení inventer

klienti z regiónu pOhrOnia dostanúbonus peĽOVé Filtre zdarma.

Prachahlukzostávajúvonku

Pri frekventovaných komunikáciách jevetraniecezoknátakmernereálne.Vše-tokhlukaprachprenikajúpriamodoin-teriéru.VďakasystémuinVENTersaznížiprenikaniehlukuo40dBaprašnosťsa

prostredníctvomprechových filtrov zníži naminimum. Samot-néventilátorysúveľmitichéajednotkujemožnéinštalovaťbezproblémovivspálni.

Obmedzeniealergií

V nevetraných miestnostiach sa zhro-mažďujú škodlivé látky, ktoré sa uvoľ-ňujú z interiérového vybavenia (náby-tok, koberce, farby...). Vďaka systémuinVENTerdochádzakpravidelnejvýme-

nevzduchuatietoškodlivinysapostupneodvetrávajú.Vnútor-nékrytysúvybavenéprachovýmifiltrami,ktorézachytávajúpra-chovéčasticezvonkajšiehoprostredia.Vponukesútiežpeľovéfiltre.Prinízkychteplotáchdochádzavďakakondenzáciivovnút-rikeramickéhovýmenníkakzvlhčeniusuchéhovzduchuvovn-útriinteriéru.

Úsporaenergienakúrenie

Zabezpečením dostatočnej výmenyvzduchu cez okná sa výrazne zvyšujeenergetická náročnosť budovy. Po in-štalácii systému inVENTer sa znížihod-nota energetickej náročnosti o cca 17

kWhnejedenmeterštvorcovýarok.Priosadení6ksjednotiekiV14dobytualeborodinnéhodomusvýmerou120m2sadocie-liaúsporycca2064kWh/rok.Veľmidôležitýmargumentompreefektivitusystémujepríkonjednotiek(1,5WnajednotkuiV14).Týmtojepomervynaloženejenergiekzískanejenergii1:40!!!

Ochranaprotiplesniam

Človek„vyprodukuje“počasceléhodňaveľké množstvo vlhkosti. Priemernáštvorčlennárodinatakdýchaním,pote-ním, varením, sprchovaním a kúpaním„vyrobí“ až12 litrov za24hodín.Vne-

vetranýchvlhkýchmiestnostiachvznikáoptimálneprostredienatvorbuplesní.VďakasystémuinVENTersinemusítestýmtopro-blémomrobiťstarosti.Prinepretržitejprevádzkevzákladnomre-žimezabezpečíinVENTervzávislostiodtypuaobjemuvzduchumiestnostiminimálnešesťnásobnúvýmenuvzduchuza24hodín,atýmhoautomatickyzbavujevlhkosti.

Odmeníme každého kto nám odporučí klienta!

chceme podporiť zdravie našich

známych

informácie od nás spolu s predvedením funkčného modelu

19.júla2011

možnosť kúpy zariadení inventer na splátky

cez spoločnosť home creDit.

mesačná splátka na 2 ks s regulátorom od 20 €.úroková sadzba na splátky ako v banke.

Výhradné regionálne zastúpenie inVENTeru:

ENERGO INVENT s.r.o.Tel.: +421 (0) 910 893 020, +421 (0) 911 893 020

E-mail: info@energoinvent.skWeb: www.energoinvent.sk

navštívte nás na ul. vojenská 4, levice 1. posch. (kancelárske priestory nad obchodom s bicyklami).

100 odborníci v oblasti stavebníctva a kovopriemyslu - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax 3 - 5 rokov 1 čašník - servírka - Rakúsko, NJ - aktív-ne, SŠ 1 obsluha stavebných strojov - Rakúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 čašník - servírka - Rakúsko, NJ - aktív-ne, SOU, prax min. 1 rok 3 stavebníctvo - špecialisti na sklo - Ra-kúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax 3-5 rokov 1 predajca mäsových výrobkov - Rakú-sko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 elektrikár - Rakúsko, NJ - aktívne, ÚSO, prax min. 1 rok 1 pomocný pracovník v pohostinstve - Rakúsko, NJ - aktívne, ÚSO 1 šéfkuchár - Rakúsko, NJ - aktívne, ÚSO, prax min. 1 rok 1 pracovník v poľnohospodárstve - chov rýb - Rakúsko, NJ - komunikatívne, ÚSO, prax min. 1 rok 6 kuchári - Nemecko, NJ, AJ komun. SOU 2 stavitelia lodí, tesári, stolári - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax 3 roky 20 pracovníci bezpečnostnej služby - Ne-mecko, NJ,AJ komunikatívne, SOU, VP B 2 pomocné sily v kuchyni a obsluhe - Ne-mecko, NJ - komunikatívne, SOU 20 lekári - všetky odbory - Nemecko, NJ - aktívne, VŠ, prax min. 1 rok

1 lakýrnik - Nemecko, NJ - komunikatív-ne, SŠ, prax min. 1 rok, VP B, C 2 obsluha CNC strojov - Nemecko, NJ - komunikatívne, SŠ, VP B 1 technik poľnohospodárskych strojov - Nemecko, NJ - komun., SOU, VP B, C 1 obsluha CNC strojov - obrábač - Ne-mecko, NJ - komunikatívne, SOU, VP B, C 1 zvárač - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, VP B 50 pomocní pracovníci v sklade - Nemec-ko, NJ - komunikatívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 5 vodiči C, E - Nemecko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok 3 mechanici, karosári - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 4 zdravotné sestry - Nemecko, NJ - aktív-ne, SŠ, VP B 18 zvárači - potrubári - Nemecko, NJ - komun., SOU, prax 3-5 rokov, VP B 100 chyžné, pomocní kuchári, čašníci, animátori, maséri, predavačky, pomocné sily v kuchyni, plavčíci - Grécko, AJ - ko-munikatívne 10 vodiči - nákladné vozidlo, ťahač - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 100 vodiči - náklad. vozidlo s prívesom - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C,E 20 vodiči autobusu - ČR, prax min. 1 rok, VP D

2 obsluha NC obrábacích strojov - ČR, prax min. 1 rok 5 obsluha CNC strojov - ČR, SOU, prax min. 1 rok 2 čašníci - servírky - ČR, SOU, prax min. 1 rok 1 zvárač - ČR, SOU, prax min. 1 rok, zvá-račský preukaz CO2 1 obrábač kovov - ČR, SOU, prax min. 1 rok, CNC stroje 2 montážni pracovníci v automobilovom priemysle - Maďarsko, maď. - aktív., SŠ, prax min. 1 rok 2 kuchári - pomocníci v kuchyni - Poľ-sko, PJ- komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 čašník - servírka - Poľsko, PJ- komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 5 inštalatéri - Belgicko, FJ - aktívne, SOU, prax 3 - 5 rokov, čítať tech. výkresy 5 zvárači TIG-MIG-ARC - Belgicko, FJ - aktívne, SOU, prax 3 - 5 rokov 5 elektromechanici - Belgicko, FJ - aktív-ne, SOU, prax 3 - 5 rokov 4 obsluha stroja na výrobu sklenených vlákien - Francúzko, AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 5 praktickí lekári - Nórsko, AJ - aktívne, VŠ, prax min. 1 rok

Informácie: EURES 036/2440 303

1 čašník, servírka - nástup 1. 8., vyuč., PIZZERIA FONTÁNA s.r.o., Červenej armády 7, Levice, tel. 036/6319 208, p. Akosiová 2 čašníci, servírky - nástup 22. 7., vyuč ., Ing. RADMILA DREVAŇOVÁ, Partizán-ska 15, Tekovské Luţany, tel. 0908 736 624, p. Trnka 1 elektrikár - nástup 1. 8., EKOFLUID s.r.o., kpt. Nálepku 33, Levice, tel. 0905 482 080, p. Kerestvey 1 kuchár - nástup 21. 7., vyuč., ZUZANA MOLNÁROVÁ, Mochovská 36/170, Levi-ce, tel. 0915 055 625, p. Molnárová 1 kuchár - nástup 22. 7., vyuč., Ing. RAD-MILA DREVAŇOVÁ, Partizánska 15, Tekovské Luţany, tel. 0908 736 624, p. Trnka 2 lektori anglického jazyka v MŠ - nástup 1. 9., VŠ, PRO AMERICANA s.r.o., Nádv. Európy - Holandský dom, Komárno, výuč-ba v mieste bydliska, tel. 035/773 09 52, p. Plachý 1 majster odbor. výchovy - kaderník - nástup 1. 9., vyuč., STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA, sv. Michala 36, Levice, tel. 036/622 10 61, Mgr. Nemčoková 2 manažéri dopravy - nástup 4. 8., ÚSO, TRANSLOG SLOVAKIA a.s., Kalvinské nám. 2, Levice, beata.herkova@translog.sk, p. Herková 1 obchodný referent - nástup 1. 8., VŠ, ALMATRANS s.r.o., Tabaková 21, Levice, almalevice@almalevice.sk, p. Fíbert 1 obchodný zástupca - nástup 30. 7., VŠ, ENPAY TRANSFORM. COMP., Krškany 38, Levice, zdenka.ocovska@enpay.com, Ing. Valkovič 5 operátori výroby - nástup 20. 8., SO, ALCAN SLOVENSKO s.r.o., pr. park Gé-ňa, jana.hlavata@alcan.com, Ing. Hlavatá 1 predavačka v klenotníctve - nástup 21. 7., ÚSO, AMIL s.r.o., Hviezdoslava 35, Levice, tel. 036/634 59 10, Ing. Ducháček 1 predák na CNC - nástup 21. 7., ÚS, LENCOS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesárová 1 predák na drevo spracujúcej lin. - ná-stup 21. 7., ÚS, LENCOS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 6312 074, p. Mesárová 1 prevádzkový elektrikár, údržbár - ná-stup 29. 7., ÚSO, LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Jurská cesta 2, Levice, tel. 036/637 73 93, p. Lieskovská 1 referent účtovníctva - nástup 20. 8., ÚSO, ALCAN SLOVENSKO s.r.o., pr. park Géňa, jana.hlavata@alcan.com, Ing. Hlavatá 1 stavebný zámočník - nástup 21. 7., vy-uč., HAGO s.r.o., Mládeţnícka 159/3, Tl-mače, tel. 0948 275 015, p. Pálinkášová 4 strojárski pracovníci vo výr. - nástup 30. 7., vyuč., ENPAY TRANSFORM. COMP., Krškany 38, Levice, zden-ka.ocovska@enpay.com, Ing. Valkovič 1 školník údržbár - nástup 1. 9., vyuč., SOŠ-STAVEBNÁ, Levice, Pod Amfiteát-rom 7, tel. 036/631 69 70, Bc. Mészárosová 1 učiteľ jazykov - nástup 30. 8., VŠ, ZÁ-KLADNÁ ŠKOLA, Bátovce 368, tel. 0911 434 287, PhDr. Salinka 1 učiteľ odbor. ekonom. predmetov - ná-stup 1. 9., VŠ, SSOŠ ANIMUS, Jesenského 41, Levice, tel. 0902 119 861, PaedDr. Kri-ţanová 1 učiteľ Sj-Lit - nástup 1. 9., VŠ, ZŠ Plavé Vozokany č. 114, tel. 036/772 71 24, Ing. Horváthová 1 údržbár kovoobrábacích strojov - ná-stup 1. 9., vyuč., ARDEN EQUIPMENT s.r.o., Priem. park Géňa 67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 1 údržbár - elektrikár - nástup 1. 8., vy-uč., TESCO STORES SR, a.s., Turecký rad 7, Levice, tel. 036/636 46 02, p. Kuru-cová

1 vedúci lekár - príslušník ZVJS - nástup 2. 9., VŠ, ÚVTOS, Ţeliezovce 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnárová 1 vedúci nákupu a predaja - nástup 21. 7., VŠ, EUROPALT s.r.o., Mestský Majer 2, Levice, tel. 036/635 05 04, p. Miková 1 vodič kamiónu - nástup 1. 8., vyuč., RO-MAN DÓKA AUTODOPRAVA, Poľná 19, Starý Tekov, tel. 0905 513 743, p. Dóka 1 vodič nákl. autom. s prívesom - nástup 21. 7., vyuč., INTERAGROS s.r.o., Nám. Šoltésovej 14, Levice, interag-ros@orangemail. sk, Ing. Packa 3 vodič nákladného automobilu - nástup 22. 7., vyuč., INCAR, s.r.o., Mochovská 44, Levice, tel. 0911 600 665, p. Cserhelyi 2 výčapník, barman - nástup 15. 7., vyuč., MIBEDA-TOMÁŠ KAMINSKÝ, Pradia-renská 2 Levice, tel. 0917 385 655, p. Ka-minskí 1 výrobný robotník frézar CNC - nástup 21. 7., vyuč., EUROPALT, Mestský Majer 2, Levice, tel. 036/635 05 04, p. Miková 5 zámočníci - zvárači - nástup 21. 7., vy-uč., COMAT PLUS s.r.o., kpt. Nálepku 59, Levice, tel. 0905 724 265, p. Hlinčík 2 zdravotné sestry - nástup 11. 7., VŠ, CS-SALVUS MEDIKLINIK, 29. augusta 2, Levice, csendeslucia@gmail.sk, Mgr. Csendesová 1 zvárač - nástup 21. 7., vyuč., HAGO s.r.o., Mládeţnícka 159/3, Tlmače, tel. 0948 275 015, p. Pálinkášová 2 zvárači CO2, zámočníci - nástup 30. 7., ÚSO, ENPAY TRANSFORM. COMP., K r š k a n y 3 8 , L e v i c e , z d e n -ka.ocovska@enpay.com, Ing. Valkovič 1 administratívny zamestnanec - nástup 15. 8., ÚSO, H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 5 murári - nástup 15. 8., vyuč., H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 2 obsluha solárnych zariadení - nástup 11. 8., ÚSO, CARIBIC SUN s.r.o., Štefáni-k a 3 8 , N o v é Z á m k y , c a r i -bic.solarium@gmail.com, Ing. Bugyiková 1 pracovník kľúčovej služby - ZPS - ná-stup 15. 9., vyuč., PETER KOVAČIK, Drá-ţovce 48, tel. 0944 509 421, p. Kovačik 1 predavač v stavebninách - nástup 15. 8., SO, H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 1 stavebný elektrikár - nástup 15. 8., vy-uč., H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 1 stavebný technik - nástup 15. 8., ÚSO, H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 2 stavební tesári - nástup 15. 8., vyuč., H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukelská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 1 stolár - nástup 30. 8., vyuč., LADISLAV NÉMETH-STOLAR, Hokovce 9, tel. 0903 777 542, p. Németh 1 vedúci predajne stavebnín - nástup 15. 8., ÚSO, H&H MONT-P.HYPSKÝ, Dukel-ská 25, Tek. Luţany, tel. 036/772 35 95, p. Hypský 1 upratovač - nástup 15. 8., zákl., CLEAN SERVIS s.r.o., Ádorská 2, Dunajská Stre-da, tel. 0918 662 265, p. Šoka 1 operátor CNC - fréza - nástup 5. 9., vy-uč., Arden Equipment Slovakia, s.r.o., Priem. park Géňa 5570/67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 1 automechanik osobných automobilov - nástup 1. 9., SO, AVIA DIÓSI, Šahy, SNP 30, tel. 036/741 11 74, p. Diósi 2 chovatelia a ošetrovatelia zvierat - ná-stup 1. 8., zákl., PDA IPEĽ BALOG, Ber-necká 45,Šahy, tel. 0905 876 801, p. Palloš

1 čašník, servírka - nástup 20. 7., vyuč., MOTOREST LUCINA, D. Semerovce 194, tel. 0903 573 209, Mgr. Horváthová 2 čašníci, servírky - nástup 25. 7., vyuč., PÍRI TRANS, s.r.o., Hokovce 222, tel. 036/749 14 33, p. Píriová 1 kuchár - nástup 20. 7., vyuč., MOTO-REST LUCINA, D. Semerovce 194, tel. 0903 573 209, Mgr. Horváthová 1 kuchár - nástup 1. 8., vyuč., GASTRO-DOM, s.r.o., Šahy, Petőfiho 1, tel. 036/741 14 37, p. Príbojová 1 kuchár - nástup 1. 8., vyuč., NATUR PRODUCTS NÉMETH, Ipeľský Sokolec 156, tel. 036/778 71 03, Ing. Németh 15 montážni robotníci mechanických zariadení - nástup 1. 8., zákl., ANTHILL SERVICES s.r.o., Bratislava, Blumentálska 5, tel. 0905 111 243, p. Fodorová 1 murár - nástup 1. 8., vyuč., WOLLBET- WOLLENT KAROL, Šahy, Kráľa 33, tel. 09011 244 758, p. Wollent 1 odborný administratívny zamestnanec - nástup 1. 8., ÚSV, HÖRNLEIN SLOV., s.r.o., Šahy, Bernecká 1823, tel. 036/745 01 78, p. Pintér 1 odborný manažér (firma) - nástup 1. 8., VŠ, NATUR PRODUCTS NÉMETH, Ipeľský Sokolec 156, tel. 036/778 71 03, Ing. Németh 2 predavači potravin. tovaru - nástup 1. 8., SO, NATUR PRODUCTS NÉMETH, Ipeľský Sokolec 156, tel. 036/778 71 03, Ing. Németh 1 predavačka - nástup 1. 8., vyuč., CHRY-ZANTÉMA POHR. SLUŢ., Šahy, Jesen-ského 7, tel. 036/779 70 12, p. Konopka 7 retušéri - ZPS - nástup 1. 8., zákl., AN-GELIS, s.r.o., Horné Semerovce 157, tel. 0907 230 200, p. Tóth Zsóka 1 vychovávateľka - nástup 24. 8., ÚSO, OBEC HORNÉ SEMEROVCE, Horné Se-merovce 100, tel. 036/7420 410, Mgr. Pás-ztor 15 zaučené šičky - nástup 1. 8., zákl., VIVI PESONAL CONSULTING, ŠAHY, Hon-tianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 1 administratívny zamestnanec - nástup 1. 8., vyuč., CHRYZANTÉMA -KONOPKA M., Školská 1, Čata, tel. 036/779 70 12, p. Konôpka 1 elektrikár - nástup 1. 8., vyuč., MLYN POH. RUSKOV, a.s., Hlavná 76, Pohron-ský Ruskov, tel. 036/775 00 11, p. Bieliko-vá 1 opatrovateľ a pomoc. ošetrovateľ - ná-stup 1. 8., vyuč., OBČ. ZDRUŢ. - TEPLO DOMOVA, Mládeţnícka 19, Hronovce, tel. 0905 440 037, p. Szebeni 2 pom. sily vo výr. cukr. vaty - nástup 1. 8., zákl., SOLIDE SLOVAKIA, Fučíkova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Košík 1 predavač - nástup 1. 8., vyuč., Vasaráb Peter, Ţeliezovce, Poľná 24, miesto výkonu práce Šarovce, tel. 0908 753 049, p. Vasa-ráb 2 predavači - skladníci - nástup 1. 8., zá-kl., Mgr. M. HABORÁKOVÁ, Ţeliezovce, Hviezdoslavova 52, tel. 0905 594 263, p. Haborák 1 skladník - nástup 1. 8., ÚSO, P.M.H.-INVEST & TRADE, Poštová 20, Ţeliezov-ce, tel. 036/756 54 10, p. Habart 1 účtovník všeobecný - nástup 1. 8., ÚSO, SOLIDE SLOVAKIA s.r.o., Fučíkova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Košík 1 vedúci predajne stavebnín - nástup 1. 8., ÚSO, HYPSKÝ PAVOL-H&H MONT., Tekovské Luţany, SNP 190, tel. 0905 418 660, p. Hypský 3 vodič náklad. automobilu - nástup 1. 8., zákl., Mucha Ján ml., Čata, Hlavná 40, tel. 0918 525 310, p. Mucha

DNI OTVORENÝCH DVERÍ U PRIMÁTORA

Príďte a povedzte, čo Vám v našom meste chýba, čo by ste zmenili ale aj čo sa

Vám páči a s čím ste spokojní!

Termíny na II. polrok 2011: 3. 8. 7. 9. 5. 10. 9. 11. 7. 12.

Stretnutia sa konajú v kancelárii primátora, I. poschodie, číslo dverí 34,

v čase od 13.00 – 16.00 h

Pohrebníctvo a Kvetinárstvo

KERBEROS kvetinová výzdoba, smútočné vence,

ikebany, sviečky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremácia, rezané kvety donášková služba kvetov, darčekové predmety

Ul. 28. októbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk

Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 (77)

16 inzercia19.júla2011 POHRONIE

na predaj r e k r e a č n ý a r e á l (vhodný aj ako domov soc. služieb) hprk.sk

(38)

Areál tvorí:

trojpodlažná budova - 18 izieb so soc. zariadením,

- jedáleň a kuchyňa so zariadením,

- konferenčná miestnosť (70 miest),

- sauna,

5 zrubových chát - 4 izby, soc. zariadenie,

vonkajší bazén - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m,

asfaltové ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m,

vlastná studňa a čistička odpad. vôd,

pozemok - s výmerou 6 403 m2

Cena - 240 000 €

Info - 0903 402 517

P L A S T O V é O k N Á A D V E R E

Cenová ponuka • DoDávka • Montáž • ServiS

Dem-ter

Levice, ul. Mlynská 2238 (mlynský dvor prízemie - vedľa čistiarne) • mobil: 0904 186 209

e-mail:levice@demter.sk • www.demter.sk (2)

plastové obklaDY a oplotenia, markÍzY

vrÁtane

Doplnkovzn. salamanDer

a Deceuninck

(22)

(3)

(30)

LeTné zľAvy!

(85)

Predám

ČuČorieDkY kanaDské.Odber po 17.00 hod.

(88)

(84)

e-mail:dekampo@stonline.sk•tel.:036/6222219•sv.Michala2,93401Levicewww.dekampo.sk

Aktuálne zájazdy a last minute nájdete na:

Nám. hrdinov 13(smerom na hlavnú poštu)

1. posch. 934 01 Levice

tel.: 0907 754 936

NOVOOTVORENé!

0903 701 469 • 0904 926 500

volať nonstop