ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

FIRMA REGINU

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty.

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

(50)

Ronk LXIX cena 0,46slo 12 1. aprla 2014

POSLANCI O PROJEKTE EUROPA - 2. STR.

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(17)

Mimoriadna akcia

NOV SATELITN HD PRIJMA ZA 1/3 CENY

SRONM PREDPLATNM AKHOKOVEK ZKLADNHO BALKA Skylink

CERTIFIKT Skylink READY,

FUNKCIA FASTSCAN

40HD PRIJMA

ZA ZVHODNEN CENU

UETRTE A

80ZO TANDARDNEJ

CENY

Ul. Sv. Michala 4(Hotel Atom) LevicePo - Pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

0903704381036/381 0155

aktivujeme platen programy uns uhradte

aj servisn poplatok

V partner pre:

(6)

KONTAKT:

(32)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu

za bezkonkurenn cenytel: 0903422924

e-mail:redakcia@levickatelevizia.skwww.levickatelevizia.sk

facebook.com/levickatelevizia.sk(11)

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

Zvolebnej miestnosti vRybnku.

Vsledky 2. kola prezidentskch

volieb, sobota 29. marca:1. Andrej Kiska 59, 38 % hlasov2. Rbert Fico

40, 61 % hlasovas vSR:

50,48 %

Novou hlavou ttu Andrej Kiska

(viac na 2. strane)

LEVICE (tefan Rchela) - V stredu 26. marca popoludn sa konalo v obradnej sieni Mestskho radu 4. mimoriadne zasadnutie Mestskho zastupitestva v Leviciach. Dvo-dom jeho zvolania a hlavnm bodom roko-vania bola sprva o aktulnom stave projek-tu Nkupno - zbavn centrum EUROPA SHOPPING CENTER LEVICE. Sprvu predkladal primtor tefan Mik. V nej sa okrem pripomenutia celej anabzy projektu kontatuje, e tomto roku 6. februra sa uskutonilo rokovanie s konateom VaV Investu Petrom Valachom, na ktorom infor-moval, e poiada o predenie bracieho povolenia a zrove, ak by mesto vyhovelo jeho poiadavke, poiada aj o predenie stavebnho povolenia. Rokuje so zahranin-mi bankami o financovan projektu. Prede-nie bracieho a stavebnho povolenia iada do konca roku 2014. V prpade, e by finan-n prostriedky zskal, v projekte by pokrao-val poda pvodnej zmluvy.

Na rokovan MsZ 20. februra poslanci vytvorili komisiu na vysporiadanie prpad-nch zvzkov vyplvajcich zo zmlv o budcich zmluvch a uloili primtorovi rokova s investorom do 10. marca. Na z-klade uznesenia MsZ primtor zvolal komi-siu, aj zstupcu investora Valacha na roko-vanie 7. marca. Valach sa vak z rokovania ospravedlnil a nsledne predloil iados o predenie stavebnho povolenia do 31.12.2014.

Primtor informoval, e Valach mu as na rokovan komisie prisbil, potom sa ospravedlnil z rodinnch dvodov. Staveb-nmu povoleniu kon platnos 14. aprla, teda pred konanm 23. riadneho zasadnutia MsZ, preto zvolal mimoriadne zasadnutia. Predenie stavebnho povolenia stavebn rad zatia nevydal. Primtor vak upozornil, e pokia ho nevyd, investor namietne zau-jatos. Krajsk stavebn rad pridel schva-ovanie inmu stavebnmu radu, a ten s vekou pravdepodobnosou predenie stavebnho povolenia aj tak schvli. Primtor kontatoval, e cti nlady v zastupiteskom zbore i vo verejnosti mesta, aby mesto od zmluvy odstpilo. Poda l. VII., bodu 7.7., ak do 31. decembra 2013 nedjde ku splne-niu podmienok, m ktorkovek zo zmluv-

nch strn prvo odstpi od tejto zmluvy. To znamen, e mestu Levice da 1. janura tohto roku vzniklo prvo od uvedenej zmluvy odstpi. Primtor je vak za to, aby sa zmlu-va ukonila dohodou, nie jednostrannm odstpenm. Dohodou by bol problm Europy definitvne vyrieen a mesto by malo von ruku na rieenie problmu, o s Drubou. V prpade jednostrannho odst-penia od zmluvy hroz mnohoron sdny spor. Aj ke mesto me vykza kody

z nerealizovania projektu aspo tak, ako investor, vsledok sdneho sporu by bol v nedohadne. Primtor upozornil na podob-n sdne spory na Slovensku.

Viceprimtorka Beta Vrbelov potom predloila nvrh poslaneckho klubu SMER-SD. Zdvodnila ho tm, e mesto doposia investorovi vyhovelo vo vetkom, a napriek tomu je realizcia projektu v nedohadne a investor odmieta rokova. Nvrh odporal primtorovi mesta odstpi od zmluvy o budcich zmluvch s VaV invest, s.r.o.

Potom sa zaala diskusia. Poslanci sa naj-

skr dotkli podozrivej pracovnej innosti v pondelok 24. marca na pozemkoch nad DK Druba. Vedca Stavebnho radu Mria Navrtilov informovala, e ich zatia nikto neinformoval, investor m na to as poda zkona 14 dn. Zrejme ide o zaatie stavby zariadenie staveniska. Informovala vak, e poda informci Krajskho stavebnho ra-du zaatm stavby bol u vrub stromov pri DK Druba. Investor si takto asi poistil dkaz o zaat stavby.

V diskusii potom poslanci poadovali in-formcie, koko by asi mesto mohlo st odstpenie od zmluvy. Polemizovali tie o dsledku odstpenia od zmluvy na platnos stavebnho povolenia a pod. Boli to laick diputy o vysokoodbornch problmoch obchodnho a stavebnho prva.

MsZ nakoniec schvlilo nvrh prednesen B. Vrbelovou, v uznesen vzalo sprvu na vedomie a odporuilo primtorovi odstpi od zmluvy o budcich zmluvch s VaV in-vest, s.r.o.

LEVICE / NITRA V 2. kole prezidentskch volieb v sobotu 29. marca, v okrese Levice volisk as nedosiahla 50 percent. K urnm prilo 47,72 % oprvnench voliov. V-az 1. kola Robert Fico zskal 34,6 %, Andrej Kiska 65,4 % hlasov.

V Nitrianskom kraji odovzdali R. Ficovi 38 percent hlasov, A. Kiskovi 62 percent hlasov.

Volebn vsledky v meste Levice: as 48,78 %, R. Fico 32,45 %, A. Kiska 67,54 %

ahy: as 43,2 % , R. Fico 14,19 %, A. Kiska 85,80 % eliezovce: as 47 %, R. Fico 29,26 %, A. Kiska 70,73 % Tlmae: as 52,62 %, R. Fico 54,25 %, A. Kiska 45,74 % Najvyia as bola v Tlmaoch, v obciach na severe ok-

resu Levice a v obciach s obyvatestvom slovenskej nrodnos-ti, tam dominoval R. Fico. V Leviciach, ahch, eliezovciach a v nrodnostne zmieanch obciach jasne vyhral A. Kiska.

NITRA/MOCHOVCE (op) Franczsko ako krajina podporujca vstavbu a prevdzku jadrovch elektrrn aktvne sleduje rozvoj jadrovej energetiky aj na Slovensku. Ako poas prijatia predsedom Nitrianskeho samosprvneho kraja Milanom Belicom v stredu 26.

marca povedal nov franczsky vevyslanec Didier Lopinot, spolu-prca franczskych jadrovch elektrrn so slovenskmi funguje na bze medzittnej zmluvnej spoluprce, o sa deje aj v prpade pria-teskch vzahov s Atmovmi elektrrami Mochovce.

Tmou rozhovoru novho franczskeho vevyslanca s predsedom NSK boli monosti franczskych investci v Nitrianskom kraj a alie rozvjanie spoluprce NSK s franczskym reginom Champag-ne-Ardenne, ktor sa rozvja od roku 2005 na bze tripartity. "Te ma, e nae vzahy s reginom Champagne-Ardenne s vzorov, nielen formlne. Maj aj konkrtne vystenia, kedy naprklad prezi-dent tohto franczskeho reginu osobne pomohol s investciami do Zlatch Moraviec, dodal predseda NSK.

NITRA/LEVICE Aj Oga Szalmov, riaditeka zemnho spolku SK v Leviciach, bola lenkou delegcie zstup-cov SK z okresov v zemnom psoben Nitrianskeho samosprvneho kraja (NSK), ktor sa v stredu 26. marca stretli na pracov-nom rokovan s predsedom NSK Milanom Belicom. Po zhodnoten doterajieho obdobia hovorili o monostiach irej spoluprce s cieom a snahou prune a efektvne reago-va aj na nov vzvy, ktor doba prina. Predseda NSK vysoko ocenil innos SK

a prisbil podporova jeho tradin aktivity, ako s propagcia bezprspevkovho darcov-stva krvi, vuba prvej pomoci laickej verej-nosti - hlavne v kolch, humanitrna pomoc i poskytovanie socilnych sluieb. Privtal vak aj pripravenos SK reagova na potre-by reginu a rozirova portflio sluieb pre obanov, ktor s odkzan na pomoc (seniori, socilne slabie rodiny a komunity). Vemi sa teme vyjadrenej podpore zo strany predsedu NSK. Sme radi, e aj samo-sprva ns vnma ako silnch partnerov. Ako

ervenokriiaci sa dennodenne v terne stre-tvame s neahkmi osudmi ud, ktor nm nie s ahostajn. Vaka takejto spoluprci meme pomha viac, povedala riaditeka zemnho spolku SK v Nitre Viera Kazi-mrov.

Spokojnos z stretovosti predsedu NSK pri rieen sasnch aktivt zemnch spol-kov SK v kraji vyjadrila aj Oga Szalmov. Teme sa na aliu spoluprcu a verme, e prinesie plodn vsledky, povedala O. Szal-mov po stretnut.

MOCHOVCE/BRATISLAVA (Jana Burdov) Slovensk

elektrrne, spolonos skupiny Enel, zaali v sobotu 29. marca generlnu opravu 1. bloku Atmovch elektrrn Mochovce. Tto krtka (typov) odstvka je prvou v plne generlnych oprv at-movch elektrrn Slovenskch elektrrn na rok 2014. Na prvom bloku Atmovch elektrrn Mochovce je to u o ptnsta generl-na oprava s iastonm vyvezenm (zhruba ptiny) paliva z reakto-ra.

Odstvky a opravy s tandardnou sasou ivotnho cyklu kadej elektrrne a uskutouj sa ako dlhodobo plnovan proces. Prprava kadej odstvky sa zana s 20-mesanm predstihom.

K hlavnm prcam poas odstvky bud patri innosti drby na jednom z troch redundantnch systmov zaistenho napjania, hlavnho cirkulanho erpadla, jeho elektromotora, nzkotlakov-ho dielu turbogenertora, kontrola parogenertora, modernizcia ochrn linky 400 kV a rekontrukcia automatk dieselgenertora.

K innostiam, ktor ovplyvnia dku odstvky, bud patri naj-m demont reaktora, vmena paliva, optovn mont reaktora a integrlna skka tesnosti hermetickej zny.

Po plnovanch drbovch prcach a odskan bude po op-tovnom nahriat bloku nasledova tlakov skka primrneho okru-hu a parogenertora. Odstvka sa ukon optovnm prifzovanm genertora k elektrickej sieti.

Pracovn ruch nad Drubou ustal. Foto (r)

Oga Szalmov (tretia zava) na stretnut predstaviteov SK Nitrianskeho kraja s predsedom NSK Milanom Belicom. Foto (op)

Nov franczsky vevyslanec D. Lopinot (vavo) poas prijatia predsedom NSK M. Belicom. Foto (op)

LEVICE (tefan Rche-la) Modlitbou Marty Kubi-ovej v podan talentovanej Michaely Zrubcovej s klavr-nym sprievodom uitea ZU Aladra Birnera sa zaalo vo tvrtok popoludn v synag-ge slvnostn oceovanie pe-

dagogickch zamestnancov pri prleitosti Da uiteov. Vystpenia najlepch ia-kov a uiteov spolu s este-ticky a akusticky jedinenm priestorom synaggy dali u druh rok dstojn rmec tej-to milej slvnosti.

Text vodnej piesne by mo-hol by aj mottom podujatia. Stretli sme sa tu na ocenen tch, ktor odovzdvaj kus svojho ja, svojho umu a sr-dieka budcim genercim, povedal na vod Martin B-tovsk, vedci oddelenia kol-

stva vzdelvania Mestskho radu. Ako povedal, oddelenie kolstva a vzdelvania Ms nezasahovalo do nvrhov na ocenenie, ktor prili zo kl - plne im vyhovelo.

Primtor tefan Mik odo-vzdal plakety Jna Amosa

Komenskho pedagogickm pracovnkom materskch kl, zkladnch kl a Zkladnej umeleckej koly v Leviciach. Ocenenie si prevzali: Klra Vitekov, uiteka ZU, Mar-cel Gellen, uite ZU, Marta Grellov, uiteka Z. A. Kme-

a, Miroslava Deglov, uite-ka Z A. Kmea, Oga Slosia-rikov, uiteka Z sv. Michala 42, Mariana urkov, uite-ka Z Pri Podluianke 6, Vla-dimr Mosijenko, uite Z Pri Podluianke 6, Jana Studen, uiteka Z Saratovsk 43, Jar-

mila Bahnov, vychovvateka Z Saratovsk 85, Anna Bene-dikov, uiteka Z Saratovsk 85, Csilla Szegny, uiteka Z svyuovacm jazykom maar-skm, Eva Ginzeryov, ui-teka Z kolsk 14, Gabriela Frajkov, uiteka M Doprav-n 60, Iveta Brzov, uiteka M P. O. Hviezdoslava, Mria Kovov, uiteka M Okru-n 23, Zdenka Duchonov, uiteka M Pereck ul. 4, Eri-ka Ndadyov, uiteka M Tekovsk 28.

Na zver primtor odovzdal plaketu riaditeke ZU Darine Tthovej, ktor oceovanie uvdzala, pri prleitosti ukon-enia jej psobenia vo funkcii riaditeky. Mimoriadne ocene-nie dostala za niekokoron zslun innos, ktor vyko-nvala na poste riaditea, za svedomit prcu atrpezlivos, ktorou pripravovala svojich iakov, aaj za ochotu aspolu-prcu pri rznych podujatiach organizovanch mestom.

Slvnos ku Du uiteov

pokraovala almi vystpe-niami hudobnho, literrno--dramatickho a tanenho odboru ZU. Ukonilo ho vdezovom tle trio uiteov ZU Aladr Birner - klavr, udovt Mszros keyboard aJuraj Gergely bicie.

3POHRONIE 1. aprla 2014PUBLICISTIKA * INZERCIA

Primtor odovzdval plakety J. A. Komenskho

MESTO AKO ZRIAOVATE NEZABDA NA UITEOV

Krajsk vyznamenanie riaditeovi SO Kaln na Hronom

REAGOVA NA POTREBY TRHU PRCE

PRSPEVOK DO SAE

Syrov Vajko iakov Richarda Oroszlna aErika Kmea zo SO-Szakkzpiskola ahy.

NITRA (op) Slvnost-n stretnutie pri prleitosti Da uiteov sa konalo vkon-certnej sle upnho domu v stredu 27. marca. Ocene-nm pedaggom sa prihovo-ril predseda Nitrianskeho sa-mosprvneho kraja Milan Be-lica. Zhadiska vysokej miery nezamestnanosti absolventov kl v kraji zdraznil najm nevyhnutnos vytvori v jed-

notlivch strednch kolch tak truktru tudijnch od-borov apecializci, ktor by prunejie reagovala na po-treby trhu prce v regine. To svis aj so zodpovednm vberom povolania, teda aj strednch kl ako intitci prpravy mladch pre prax. Tu zohrvaj dleit lohu rodiia, pedaggovia a od-

born poradcovia.Predseda NSK M. Belica

spolu svedcou odboru kol-stva, mldee, portu akult-ry ubicou Libovou odovzdal tento rok pamtn plake-ty ptnstim pedaggom zo strednch kl vNitrianskom kraji. Ocenenie ako prv pre-vzal riadite SO Kaln nad Hronom Rudolf Mlynr. Z okresu Levice bola ocene-

n aj Valria Tunov zGym-nzia Andreja Vrbla vLevi-ciach aEmlia Kovov zle-vickej SU Ladislava Bielika.

Na slvnostnom stretnut sa zastnili aj podpredsedo-via NSK Juraj Horvth aLa-dislav Marenk, riadite ra-du NSK Duan Guan aved-ca kancelrie riaditea radu NSK Helena Psotov.

Pamtnou plaketou ocenil predseda NSK Milan Belica riaditea SO vKalnej nad Hronom Rudolfa Mlynra. Foto: (op)

Rudolf Mlynr s ocenenm, druh vpravo Jolana teklov zGymnzia vuranoch, rovnako driteka Pamtnej plakety pred-sedu NSK. Foto: (op)

Riaditeka ZU Levice Darina Tthov. Foto: (r)

Klra Vitekov zo ZU Levice. Foto: (r)

Ocenen uiteky sPlaketami J. A. Komenskho. Foto: (mb)

Plakety J. A. Komenskho. Foto: (mb)

Ocenenie zrk primtora tefan Mika preber Oga Slosiarikov z2. Z. Foto: (r)

LEVICE (Mria Kostolnyiov) Skonila sa mierna zima, pri-la skor slnen jar. Aby sa deti mali kde hra a anti poas teplch jarnch dn, rozhodli sme sa, e poupratujeme detsk ihrisko v Parku M. R. tefnika v Leviciach.

Zili sme sa v Dennom centre na Sldkoviovej ulici. Rozdelili sme si nradie a pustili sa do prce. Vyhrabali sme such lstie, pozbierali

smeti, pohrabali sme pieskovisko a pozametali cel okolie Vekej ryby. Bolo veselo, aj poasie nm prialo. So svojou prcou sme boli spokojn. Mrzelo ns vak, e udia zneisuj detsk ihrisko i cel park ohorkami, plastovmi a sklenenmi faami i inm odpadom. Pritom by stailo tak mlo. Hodi odpadky do smetnch ndob, ktor s rozmiestnen po celom parku. Deti by sa mali hra v istom a bezpenom prostred a nie na smetisku. Preto by sme vetci mali dba na ochranu a tvorbu zdravho ivotnho prostredia. Nielen se-niori, ale najm mlad rodiia by mali s prkladom pre svoje ratoles-ti, lebo len v peknom a zdravom prostred vyrastie zdrav a astn populcia.

(Autorka je vedca Dennho centra . 2)

BRATISLAVA (Elika ndorov) - Spomedzi 123 kolektvov smakov, ktor sa zapojili do sae Agentry Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR pre trukturlne fondy E (ASFEU) vyhrala prca iakov Zkladnej koly Pri Podluian-ke z Levc.

lohou saiacich bolo ptavou a nunou formou prezentova vybran re-gin alebo mesto v cudzom jazyku, m zro-ve vytvorili uebn pomcku aj pre in koly. iaci zkladnej koly vytvorili v anglickom jazyku multimedilneho sprie-vodcu mestom Levice, nezabudli na jeho

histriu, a odhalili zaujmavosti zo Santovky, tiavnickch vrchov i festivalu v Tekove.

Kreativitu a saivos ocenil aj minister kolstva Duan aplovi. Kad sa moti-vuje a inovuje myslenie mladch ud. Minis-terstvo podporuje aktivity, pri ktorch sa iaci nielen zabavia, ale aj zviditenia svoj kraj a nieo nov sa nauia.

iaci prcu obohatili animciou a nata-nm vlastnch komentrov v anglitine.

Naozaj sme neakali, e postpime a u vbec nie, e vyhrme. Chceli sme vetkm ukza n regin, pretoe turisti ho vemi nepoznaj a oplat sa k nm prs, zhodli sa unisono vazi.

Potulky abovskm reginom v anglickom a nemeckom jazyku priniesli druh miesto iakom Zkladnej koly na Postupimskej ulici v Koiciach.

Trojicu najlepch prc uzatvra francz-sky sprievodca vchodoslovenskej metropoly od iakov Zkladnej koly na Staninej ulici v Koiciach.

Vhercovia si od ministra kolstva prevzali poukky na nkup tudijnch pomcok pre cel kolektv triedy a agentra ich na revan privtala vo svojom regine - smakom ok-rem cien venovala aj prehliadku Starho mesta Bratislavy. Vazn prce s zverejne-n na www.asfeu.sk. Sa bola spolufinan-covan z Eurpskeho socilneho fondu v rmci operanho programu Vzdelvanie.

LEVICE (ob) - Aj v Zariaden socilnych sluieb Fnix v Leviciach sme si v utorok 11. marca pripomenuli a oslvili sviatok ien. Neboli sme osamoten. Ve ns priiel po-zdravi ensk spevokol z Plavch Vozokn a

za sprievodu hudobnch nstrojov nm za-spievali prekrsne udov piesne. Tie nm pripomenuli mlados a niektor sme si s nimi aj pospevovali, aby sme zabudli na nae zdravotn akosti. Pri tom speve nm bolo

dobre, a ke sa pridal aj n spevokol Ra-dos, tak tej radosti boli pln nae srdcia. Iste budeme dlho spomna ako sme sa ctili v toto popoludnie.

Nememe zabudn na deti, ktor tie prili z Plavch Vozokn, aby nm pripome-nuli, e u prichdza Vek noc starm zn-mym psmom Faiangy, Turice, Vek noc ide. Bolo mil vidie ich v kokoch, baraniciach a zapova sa do ich spevu.

No a samozrejme, e nae socilne pracov-nky nezabudli ani na pohostenie. Na sto-loch nechbala minerlka, pagiky pei-vo, aj, kva a poas tohto oberstvenia n

pn riadite odovzdval kadej ene jarn kvet.

Touto cestou chceme poakova naim hosom, spevkom, deom, hudobnkom, ktor nm sprjemnili toto odpoludnie.

Vek vaka patr riaditeovi Zariadenia socilnych sluieb Fnix Robertovi Budinsk-mu, socilnym pracovnkam za starostlivos o ns a tie rehabilitanm pracovnkam, ktor sa starali o vozikrov. No a poa-kova chceme aj naim kuchrkam, ktor sa postarali o dobroty, na ktorch sme si pochutnali.

Spojen kola interntna Levice a Tekovsk mzeum Levice

pozvaj na

FAREBN SVET od 3. aprla do 4. mja (Dobovsk katie)

Predstavia sa iaci Spojenej koly interntnej v Leviciach.

po - pia 9.00 - 16.00; so - ne 10.00 - 16.00

iacka kolsk rada pri 6. Z v Leviciach sa rozhodla v spoluprci so spoluiakmi a ich uitemi opakovane pomc naim ,,najlepm" priateom - pskom, ktor s umiestnen v tulku Levice - OZ astn domov. Tentokrt to nebola materilna vpomoc, ale pomoc s vene-nm pskov prechdzkou v blzkom okol.

Takmto spsobom nai iaci sprjemnili pskom ich ivot. iaci 2. stupa pskov odmenili pamlskami, ktor im vemi chutili.

Myslme si, e nielen psky, ale aj iaci sa prjemne unavili a pre-chdzka bola spestrenm da pre vetkch. Takto svojim humnnym inom iaci potvrdili, e lska, empatia, dobrota a udskos im nie je cudzia a aspo tak trochu vynahradili pskom to, o o nezodpovednm prstupom niektorch ud prili.

Tento dobr skutok bude pre ostatnch dospelch i deti prkladom, aby sa zamysleli nad osudom tchto ,,nemch" tvr. Ak chcete, me-te pomc aj vy!

iacka kolsk rada pri 6. Z

MONIKA KOTOROV

TLMAE V rmci aktivt k oslave marca ako mesiaca knihy sa Zkladn kola v Tlmaoch roz-hodla venova vraznejie pamiatke nho regio-nlneho autora, ale aj celoslovensky znmeho spi-sovatea Andreja Chudobu.

Na poes jeho pamiatky k nedv-nemu mrtiu zriadili najprv iaci dru-hho stupa pamtn vitrnu so spo-mienkou na jeho tvorbu, ivot a dielo. Vo vitrne sa nachdzaj aj niektor jeho kniky i bse venovan Andre-jovi Chudobovi, ktorej autorom je Peter Klinko.

Zmienka o Andrejovi Chudobovi nesmela chba ani v kolskom aso-pise ako nekrolg k jeho mrtiu. Mla-d redaktori pripravuj aj prierez akti-vt, ktor kola na jeho poes organi-zuje. Vazi Ceny Andreja Chudobu, sae, ktor sa usporadva kad dva roky v Pukanci, si pripomenuli, ktor vlastn diela do tejto sae zasielali. S ilejkrskymi (tekovskmi) poves-ami, o vyli spod pera tohto spiso-vatea, sa nielen piataci, ktor prve

na hodinch literrnej vchovy preberaj uivo o povestiach, ale aj iaci druhch tried oboznamo-vali tde o tde. Obas vypracovali aj zauj-mav pracovn listy k tejto tme.

Na kadoron akciu itatesk maratn chce kola odporui tanie z Chudobovej knihy

Sedemdesiatsedem povest spod Slovenskej brny. N-sledne iaci vypout a pretan povesti zilustruj, aby sa v priestoroch koly zintalovala vstava vtvar-nch prc, venovanch Chu-dobovm povestiam. Dnen technick vymoenosti dovo-lia, aby si iaci pozreli aj jeden z jeho filmov, teda filmov, ku ktormu napsal scenr. Ako sprvnym Tlma-anom, sloveninrky pripra-via Most na t stranu, ktor sa odohrva vo vtedaj-om rozvjajcom sa meste Tlmae a na jeho sdlisku, (dnen udovo pomenovan Lipnk). Film ak na iakov poas vonejch dn...

LEVICE (Margita kutov) - Na Zkladnej kole Andreja Kmea sa v stredu 26. marca otvorili brny do krajiny fantzie, dobra a lsky. Konal sa 4. ronk podujatia Rozprvkoland, ktor je tradi-nm vyvrcholenm marca Mesiaca knihy. Pred-chdzali mu aktivity ako itatesk maratn, hodiny hlasnho tania, tvoriv popoludnia v kolskej kninici, kvzy, prezentcie i projekty o knihe, ktor s samozrejmosou nielen v tomto jarnom obdob.

A preo prve rozprvky? Ukrvaj v sebe ne-skuton bohatstvo, ktor pretrvva stroia. Md-ros, lska, spolupatrinos a priatestvo boli hlav-nmi atribtmi tohto popoludnia. iaci pred-viedli svojim rodiom a spoluiakom moderne spracovan dramatiz-cie rozprvok, ktor vak nestratili ni zo svojho pvabu.

Najmlad herci piataci divkom pre-zradili, ako si poradi so zlm vlkom a nezabudli ich poinformova, ak s novinky v oblasti staveb-nctva. smev na tv-rach prtomnch vyvola-lo sedem trpaslok s vyportovanm Sne-hulienkom, i poplete-n rozprvka, v ktorej boli fantastick bytosti

konfrontovan s technickmi vymoenosami s-asnosti. Ve si len predstavte rozprvkov babi-ku, ktor surfuje po internete! Vrcholnm vystpe-nm bola dramatizcia s nzvom Harlekn, v podan u ostrieanho sboru Kalimero. V tejto inscencii divci nazreli do zkulisia divad-la, ktor v mnohom pripomnalo vzahy v ktorejkovek triede.

Vetky divadeln predstavenia hodnotila porota, zloen z deviatakov, ktor stli pri zrode Rozprv-

kolandu, a sami tie pri-speli k pokraovaniu tejto tradcie. Ich loha nebola jednoduch. Vy-bra najlepie z preds-taven, ktor hrili vti-pom, fantziou, kreativi-tou a neskutonm el-nom, bolo naozaj ak. Aj preto si diplomy odn-ali vetci inkujci. Vesel popoludnie pln smiechu, radosti i zauj-mavch mylienok sa skonilo. Krajina Roz-prvkoland zatvorila svo-je brny. Ale to, o divci v tento de zaili, bude v nich ete dlho rezono-va. A mono u zajtra niektor zo iakov siahnu po zaujmavej knihe

a bud v nej hada mdrosti, posolstv, ptav prbehy, aby o rok vystpili s tou svojou dramatiz-ciou.

Monika Kotorov s Andrejom Chudobom.

Vitrna s dielami pna spisovatea.

V rmci projektu Comenius kolsk partnerstv 2012 2014 sa od 17. do 21. marca vybran iaci a dvaja pedaggovia Z-kladnej koly Pri Podluianke 6 v Leviciach zastnili vmennho pobytu v Prahe. Do projektu, ktor nesie nzov Virtulne mzeum nho mesta, s zapo-jen partnersk koly z portu-galskej Coimbry, tureckej Anka-ry, eskej Prahy, rumunskej Iasi, talianskeho Bari a lotyskej Rigy.

Hosujca kola pripravila pre partnersk koly bohat program a rzne zaujmav aktivity, pri ktorch si iaci precviili aj svoje jazykov komunikan zrunosti. Okrem toho sa iaci dozvedeli mnoho zaujmavho z inch kul-tr, kee kad kola prezento-vala histriu a zaujmavosti svojho mesta. Nech-bala ani prehliadka ndhernej Prahy. iaci si moh-li prezrie prask historick centrum, Prask orloj, Nrodn divadlo, rozhadu Petn, Karlov most, arel Praskho hradu, Katedrlu sv. Vta, Zlat uliku a mnoho alch krsnych pamiatok

Prahy. Tde v stoveatej Prahe ubehol ako voda. iaci sa domov vrtili pln bohatch zitkov a novch priatestiev.

M. Pilinsk, M. uchterov, R. Kaliarikov,

K. Guniov, V. Zajkov

Na Vysokej kole technickej a ekonomickej v eskch Bude-joviciach sa 25. marca konala Technick olympida. Ilo o medzinrodn zpolenie. Sailo spolu 15 prc z rznych strednch kl technickho zamerania zo Slovenskej a eskej republiky. Z naej koly sa sae zastnili Ivan Novosd zo IV. M s prcou 3D nvrh lietadla 10-300S a Erik Slun s prcou Nvrh a vroba malotraktora. tudenti obhajovali 15 mint svoju prcu pred komisiou, saili s mnohmi zaujma-vmi prcami. N tudent Ivan Novosd zo IV. M sa so svojou prcou umiestnil na 2. mieste. Vytvoril projekt modelu lietadla v grafickom systme a nsledne vetky diely vyrobil na 3D tlaiarni. Model lietadla je plne funkn a lieta pomocou elek-tromotora a je diakovo ovldan. Erik slun obhajoval prcu, s ktorou zvazil na Strojrskej olympide na STU v Bratislave. Naa delegcia absolvovala exkurzie v strednch odbornch kolch, prezreli si zmok Hlubok nad Vltavou a centrum eskch Budejovc a zitkom bola aj exkurzia v Jadrovej elek-trrni Temeln.

Alena Bachorkov

MONIKA KOTOROV

TLMAE V rmci aktivt k oslave marca ako mesiaca knihy sa Zkladn kola v Tlmaoch roz-hodla venova vraznejie pamiatke nho regio-nlneho autora, ale aj celoslovensky znmeho spi-sovatea Andreja Chudobu.

Na poes jeho pamiatky k nedv-nemu mrtiu zriadili najprv iaci dru-hho stupa pamtn vitrnu so spo-mienkou na jeho tvorbu, ivot a dielo. Vo vitrne sa nachdzaj aj niektor jeho kniky i bse venovan Andre-jovi Chudobovi, ktorej autorom je Peter Klinko.

Zmienka o Andrejovi Chudobovi nesmela chba ani v kolskom aso-pise ako nekrolg k jeho mrtiu. Mla-d redaktori pripravuj aj prierez akti-vt, ktor kola na jeho poes organi-zuje. Vazi Ceny Andreja Chudobu, sae, ktor sa usporadva kad dva roky v Pukanci, si pripomenuli, ktor vlastn diela do tejto sae zasielali. S ilejkrskymi (tekovskmi) poves-ami, o vyli spod pera tohto spiso-vatea, sa nielen piataci, ktor prve

na hodinch literrnej vchovy preberaj uivo o povestiach, ale aj iaci druhch tried oboznamo-vali tde o tde. Obas vypracovali aj zauj-mav pracovn listy k tejto tme.

Na kadoron akciu itatesk maratn chce kola odporui tanie z Chudobovej knihy

Sedemdesiatsedem povest spod Slovenskej brny. N-sledne iaci vypout a pretan povesti zilustruj, aby sa v priestoroch koly zintalovala vstava vtvar-nch prc, venovanch Chu-dobovm povestiam. Dnen technick vymoenosti dovo-lia, aby si iaci pozreli aj jeden z jeho filmov, teda filmov, ku ktormu napsal scenr. Ako sprvnym Tlma-anom, sloveninrky pripra-via Most na t stranu, ktor sa odohrva vo vtedaj-om rozvjajcom sa meste Tlmae a na jeho sdlisku, (dnen udovo pomenovan Lipnk). Film ak na iakov poas vonejch dn...

LEVICE (Margita kutov) - Na Zkladnej kole Andreja Kmea sa v stredu 26. marca otvorili brny do krajiny fantzie, dobra a lsky. Konal sa 4. ronk podujatia Rozprvkoland, ktor je tradi-nm vyvrcholenm marca Mesiaca knihy. Pred-chdzali mu aktivity ako itatesk maratn, hodiny hlasnho tania, tvoriv popoludnia v kolskej kninici, kvzy, prezentcie i projekty o knihe, ktor s samozrejmosou nielen v tomto jarnom obdob.

A preo prve rozprvky? Ukrvaj v sebe ne-skuton bohatstvo, ktor pretrvva stroia. Md-ros, lska, spolupatrinos a priatestvo boli hlav-nmi atribtmi tohto popoludnia. iaci pred-viedli svojim rodiom a spoluiakom moderne spracovan dramatiz-cie rozprvok, ktor vak nestratili ni zo svojho pvabu.

Najmlad herci piataci divkom pre-zradili, ako si poradi so zlm vlkom a nezabudli ich poinformova, ak s novinky v oblasti staveb-nctva. smev na tv-rach prtomnch vyvola-lo sedem trpaslok s vyportovanm Sne-hulienkom, i poplete-n rozprvka, v ktorej boli fantastick bytosti

konfrontovan s technickmi vymoenosami s-asnosti. Ve si len predstavte rozprvkov babi-ku, ktor surfuje po internete! Vrcholnm vystpe-nm bola dramatizcia s nzvom Harlekn, v podan u ostrieanho sboru Kalimero. V tejto inscencii divci nazreli do zkulisia divad-la, ktor v mnohom pripomnalo vzahy v ktorejkovek triede.

Vetky divadeln predstavenia hodnotila porota, zloen z deviatakov, ktor stli pri zrode Rozprv-

kolandu, a sami tie pri-speli k pokraovaniu tejto tradcie. Ich loha nebola jednoduch. Vy-bra najlepie z preds-taven, ktor hrili vti-pom, fantziou, kreativi-tou a neskutonm el-nom, bolo naozaj ak. Aj preto si diplomy odn-ali vetci inkujci. Vesel popoludnie pln smiechu, radosti i zauj-mavch mylienok sa skonilo. Krajina Roz-prvkoland zatvorila svo-je brny. Ale to, o divci v tento de zaili, bude v nich ete dlho rezono-va. A mono u zajtra niektor zo iakov siahnu po zaujmavej knihe

a bud v nej hada mdrosti, posolstv, ptav prbehy, aby o rok vystpili s tou svojou dramatiz-ciou.

Monika Kotorov s Andrejom Chudobom.

Vitrna s dielami pna spisovatea.

V rmci projektu Comenius kolsk partnerstv 2012 2014 sa od 17. do 21. marca vybran iaci a dvaja pedaggovia Z-kladnej koly Pri Podluianke 6 v Leviciach zastnili vmennho pobytu v Prahe. Do projektu, ktor nesie nzov Virtulne mzeum nho mesta, s zapo-jen partnersk koly z portu-galskej Coimbry, tureckej Anka-ry, eskej Prahy, rumunskej Iasi, talianskeho Bari a lotyskej Rigy.

Hosujca kola pripravila pre partnersk koly bohat program a rzne zaujmav aktivity, pri ktorch si iaci precviili aj svoje jazykov komunikan zrunosti. Okrem toho sa iaci dozvedeli mnoho zaujmavho z inch kul-tr, kee kad kola prezento-vala histriu a zaujmavosti svojho mesta. Nech-bala ani prehliadka ndhernej Prahy. iaci si moh-li prezrie prask historick centrum, Prask orloj, Nrodn divadlo, rozhadu Petn, Karlov most, arel Praskho hradu, Katedrlu sv. Vta, Zlat uliku a mnoho alch krsnych pamiatok

Prahy. Tde v stoveatej Prahe ubehol ako voda. iaci sa domov vrtili pln bohatch zitkov a novch priatestiev.

M. Pilinsk, M. uchterov, R. Kaliarikov,

K. Guniov, V. Zajkov

Na Vysokej kole technickej a ekonomickej v eskch Bude-joviciach sa 25. marca konala Technick olympida. Ilo o medzinrodn zpolenie. Sailo spolu 15 prc z rznych strednch kl technickho zamerania zo Slovenskej a eskej republiky. Z naej koly sa sae zastnili Ivan Novosd zo IV. M s prcou 3D nvrh lietadla 10-300S a Erik Slun s prcou Nvrh a vroba malotraktora. tudenti obhajovali 15 mint svoju prcu pred komisiou, saili s mnohmi zaujma-vmi prcami. N tudent Ivan Novosd zo IV. M sa so svojou prcou umiestnil na 2. mieste. Vytvoril projekt modelu lietadla v grafickom systme a nsledne vetky diely vyrobil na 3D tlaiarni. Model lietadla je plne funkn a lieta pomocou elek-tromotora a je diakovo ovldan. Erik slun obhajoval prcu, s ktorou zvazil na Strojrskej olympide na STU v Bratislave. Naa delegcia absolvovala exkurzie v strednch odbornch kolch, prezreli si zmok Hlubok nad Vltavou a centrum eskch Budejovc a zitkom bola aj exkurzia v Jadrovej elek-trrni Temeln.

Alena Bachorkov

6 POHRONIE1. aprla 2014

LEVICE (tefan Rchela) - Vpiatok 28. marca dopolud-nia slvnostne otvorili seznu v Atlantis Center na Hron-skej ulici . 4. Vo vynovench, hadnch a vkusne zariade-nch priestoroch akali na prvch nvtevnkov, na deti zo Zkladnej koly v Banskej tiavnici, animtorky.

Atlantis Centers s uniktne zitkov centr, v Slovenskej republike s dve - Bratislave aod roku 2011 aj vLeviciach. Ich zkladnm poslanm je popularizcia histrie a vedy hravm a inpiratvnym sp-sobom. Pod jednou strechou ponkaj vzdelvanie i relax interaktvnym spsobom.

Hlavnm poslanm naich vedeckch centier je hravou in-piratvnou formou vzdelva deti. Zameran sme hlavne na fyziku, fyziklne zkony uka-

zujeme na naich expontoch. Tie s uren pre vetky vekov kategrie menm detikm sa venujeme hravejou formou

apre starch mme rzne hla-volamy aexponty zaloen na bze fyziky, povedala jedna zanimtoriek Denisa Kara.

Hlavn sezna v centre trv od marca do konca oktbra. Vzimnch mesiacoch je vLe-viciach zatvoren, ale hlavn

centrum v Bratislave je otvo-ren poas celho roka. Takto vedeck centr s aj vBudape-ti a v Prahe. Centrum v Levi-

ciach navtevuj koly zcelho Slovenska i z Maarska. koly nahlasuj nvtevy v naom hlavnom bratislavskom centre.

Pre koly jeAtlantis otvoren poas dn kolskho vyuova-nia. Cez vkendy pre verejnos od 13. do 17. hodiny, vtedy sem mu chodi aj rodiny s de-mi. S pripraven vkendov programy, ktor sa obmieaj.

Steny v centre zdobia v-tvarn prce det a umeleck fotografie. V rmci projektov organizujeme pre deti vtvar-n afotografick sae. Mme tie rzne sprievodn progra-my Tajomstv Tutancham-na, Ave Czar apripravuje-me program Cyril a Metod, kontatovala D. Kara.

Po prchode det sa im zaali animtorky hne venova. Bo-li rozdelen do dvoch skupn. POHRONIE sa sjednou znich vydalo skma Tajomstv m-mie.

Skupina sa najskr v obra-zrni preniesla o 5000 rokov nasp, do starho Egypta, kde sme zoznmila s Tutan-chamnom, krsnou Nefertiti, Ramzesom I. ajeho manelkou Nefertari i hieroglyfmi a v-stavbou pyramd. Deti prevzali funkcie egyptskch bohov aar-cheolgov. V alej miestnosti navtvili mmiu Tamery, eny, ktor pred tiscroiami utipol had; kpiu jej mmie me-te vidie iba v Atlantis Center. Zoznmili sa s jej tajomstvom avSieni dvojitej pravdy, kde na vkach bolo srdce apierko, zvili iny Tamery a na po-slednom sde bohovia urili jej osud. Pre deti to bol iste neza-

budnuten zitok, ktor ich obohatil aj omnoh vedomosti ohistrii.

Potom sa skupiny vystriedali. Naa si prehliadla interaktvne exponty hravou formou objas-

ujce zkony matematiky, fy-ziky achmie. Deti si ich mohli vyska na 30 originlnych expontoch na ploche 600 met-rov tvorcovch, pripravench vspoluprci sininiermi aod-bornkmi zodboru pedagogiky

aandragogiky. Pomohli zbav-nou formou deom lepie poro-zumie svetu, vktorom ijeme.

Po dvoch prezentcich uro-bili animtorky ete jednu pre vedceho odboru kolstva

avzdelvania Mestskho radu Martina Btovskho, metodi-ku Danu Polkov a niekoko uiteliek levickch kl. Bola by koda, keby monosti levic-kho Atlantis Center nevyuili aj levick koly.

ATLANTIS SLVNOSTNE OTVORIL SEZNU

O histrii a fyzike hravou formou

LEVICE (r) Tvoriv dielne prebiehali minul tde vkul-trno-vchovnej miestnosti Dobovskho katiea. Vpred-vekononom obdob ich orga-nizuje Tekovsk mzeum.

Dielne navtvili aj deti zo Zkladnej koly vZbrojnkoch, ktor pod vedenm lektorky Dariny Kassaiovej zdobili kras-lice. Po skonen si svoje vtvo-ry mohli zobra domov.

Deti sa najskr formou prednky zoznmili s ve-kononmi zvykmi. Jednm znich je zdobenie kraslc. Zo-znmili sa s rznymi typmi zdobenia, ktor sa pouvaj uns ivzahrani, anakoniec si vyskali jeden typ zdobe-nia relifne voskovanie pen-dlkom s plnenou hlavikou. Nauia sa ako farbi vajka, ako ich potom jednoduchm spsobom zdobi. Staia na to pendlky, ehlika, uzvery od flia. Take pokia ich to zauj-me, mu vtom pokraova aj doma, povedala Darina Kas-saiov.

Takto sa tu vystriedalo poas da niekoko skupn. Boli tu deti zlevickch Z, zo Z Koz-rovce, ale aj seniori zDomova dchodcov v Santovke a z le-vickho penzinu. Dchodco-via nie s tradinmi astnk-mi takchto podujat.

Seniorom sa to vemi za-pilo. Pustili sa do zdobenia kraslc s vekm zpalom, a som bola prekvapen ako im to so stareckmi, roztrasen-

mi rukami ilo. Zaujalo ich to adohodli sme sa, e ich navt-vime v aprli v Domove d-chodcov, povedala na margo toho lektorka. Jedna pani nm rozprvala o zvykoch, spom-nala aj plenie Juda, e to ete osobne na dedina zaila. Krs-ne si s nami aj zaspievala. S ete star udia, ktor tie zvyky zaili, uzavrela Darina Kas-siov, znma zdobenm kraslc doma ivzahrani.

Zdobenie kraslc zaujalo deti i seniorov

Tvoriv dielne na hrade

Pri mmii Tameri

PUBLICISTIKA * INZERCIA

1. Veterinrna klinika alternatvnej

medicny achirurgieMochovsk 1, Levice

MVDr.Nicole Farkasov0902 065 375 0917 827 492

Ordinan hodiny:Pracovn dni:

doobeda: odbery, operan zkroky, objednan pacienti

poobede: 13.00 - 19.00Vkendy:

objednan pacienti, operan zkroky

Profesionlny prstup, modern medicna

NONSTOP POHOTOVOSPARKOVANIE PRIAMO VBLZKOSTI KLINIKY

BEZBARIROV PRSTUP(21)

LEVICE (tefan Rchela) Informan de pre pracovnkov s mldeou sa konal v stredu 26. marca v mldenckom centre Kontakt. Podujatie pripravila IUVENTA - Slovensk intitt mldee, Tematick centrum pre Nitriansky kraj.

astnkov privtal Miloslav potk, odborn rieite pre tvorbu tematickch centier mldee na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj. Ako pove-dal, intitcii IUVENTA sa podarilo vytvori v kadom krajskom meste tematick centrum. lo-hou krajskch centier je komplexn podpora prce s mldeou v kraji, zabezpeovanie Nrodnho projektu PRAKTIK na regionlnej rovni, poskyto-vanie poradenstva a konzultci aj servis regionl-nej samosprve v oblasti prce s mldeou. V sasnosti sa rozbieha Nrodn projekt PRAK-TIK Praktick zrunosti cez neformlne vzdel-vanie v prci s mldeou. V asovom horizonte niekokch mesiacov by mala vyjs publikcia o mldei a mldenckej politike v Nitrianskom kraji. Prebiehaj panelov diskusie na tmu Prnos neformlneho vzdelvania v prci s mldeou. Vznamnou lohou a vzvou je napanie Stratgie politiky SR pre mlde na roky 2014-2020 na re-gionlnej rovni.

O Nrodnom projekte KomPrax Kompetencie pre prax informovala regionlna odborn rieiteka pre Nitriansky kraj Helena Longauerov. Na tento projekt bola vylenen pomerne znan suma 7,5 mil. eur. Cieom je podpori kvalitu prce s mldeou, napomc vchovu mladej aktvnej genercie. Cieovou skupinou s mlad vedci vo veku 15 a 17 rokov, mldencki vedci (dobrovonci star ako 18 rokov) a pracovnci s mldeou (profesionli star ako 18 rokov). Vzdelvanie sa sklad z 2-3 vkendovch kolen. Absolvent zska osvedenie akreditovan MVVa SR. Posledn vzdelvania sa bud organizova v septembri tohto roku. Aj ke projekt vlastne dobieha, ete mono vyui aj irok ponuku tzv. nadstavbovho vzdelvania pre dospelch. Zujem-covia sa mu prihlsi cez online databzu na https://komprax.iuventa.sk, kde njdu aj alie dleit informcie.

O Nrodnom projekte PRAKTIK - Praktick zrunosti cez neformlne vzdelvanie v prci s mldeou informovala Monika Bdiov, odborn rieiteka pre vzdelvanie mldenckych vedcich a pracovnkov s mldeou na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj a Martin Vya, odborn riei-te pre zabezpeenie zitkovch programov pre mlde na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj.

Cieom tohto projektu je renie a realizcia programov pre mlde s vyuitm inovatvnych metd zitkovho uenia, zvyovanie a inovovanie kvality alieho vzdelvania cieovej

skupiny s drazom na rozvoj kovch kompeten-ci. Primrnou cieovou skupinou s pracovnci s mldeou a mldencki vedci. Pracovnci s mldeou uitelia a vychovvatelia zkladnch a strednch kl, ktor ved zujmov innos v kole mimo vyuovania, pracovnci centier von-ho asu, materskch kl, interntov a pracovnci verejnho a obianskeho sektora pracujci s mldeou. Mldencky vedci je kad vo veku od 18 do 30 rokov, kto pracuje s mldeou dobro-vone. Sekundrnou cieovou skupinou je mlde vo veku od 7 do 24 rokov astnci zitkovch programov, ktor zskaj nov zrunosti a kompe-tencie.

Vaka Nrodnmu projektu PRAKTIK sa vytvor priestor pre spjanie sksench pracovn-kov s mldeou s aktvnymi dobrovonkmi, pre odovzdvanie znalost, zrunost a postojov, ako aj pre prenos aktulnych inovatvnych trendov do prce s mldeou. A to vetko priamo v regi-noch, povedala Bdiov. Kad kraj m nejak tmu. Tma Nitrianskeho kraja znie: Prca s drob-nm materilom. Zaha oboznmenie sa s prcou v umeleckch remeslch a pecifikciu rznych pracovnch postupov (toenie na kruhu, modelova-nie z hliny, glazrovanie, plstenie, vrobu divadel-nch bbok a jednoduchch hudobnch nstrojov). Mlad udia spoznvaj tradin materily a postupy v udovej tvorbe, aj netradin, napr. pri prci s recyklovanm materilom. Skrva v sebe aj monosti nensilnho a neformlneho oboznamo-vania sa s vekmi sasnmi tmami v oblastiach globlneho vzdelvania, environmentalistiky alebo diverzity, ie rznorodosti.

Nrodn projekt PRAKTIK ponka cieovej skupine bezplatn vzdelvanie v podobe kolen tartr a Rabaka.

kolm umouje ponknu iakom zitkov tbory Zai-to, v prvej fze najm pre deti 1. stupa Z. S to 5-dov zitkov tbory. Bud bezplatn, zabezpeen bude ubytovanie, stravova-nie, preprava autobusom, poistenie i zdravotn starostlivos.

Informan de pokraoval workshopmi, v kto-rch sa astnci venovali jednotlivm prezentova-nm tmam poda zujmu.

Zujemcovia o alie informcie o Nrodnom projekte PRAKTIK mu navtvi strnku www.projektpraktik.sk alebo Tematick centrum mldee pre Nitriansky kraj v Nitre na ul. Fraa Mojtu 16.

Nrodn projekt PRAKTIK Praktick zrunos-ti cez neformlne vzdelvanie v prci s mldeou zabezpeuje IUVENTA Slovensk intitt ml-dee a je spolufinancovan zo zdrojov Eurpskeho socilneho fondu, Operan program Vzdelvanie.

Bude op program, na ktor si nvtevnci podujatia u zvykli? omu je venovan odborn seminr ?

- Bude vetko, ako m by. Vstava Poovnctvo a prroda - pre verejnos sa otvor od 2. do 5. aprla v ase od 9. do 18. hodiny. Pri-praven ej aj Medzinrodn filmov festival Hubertlov - Levice 2014 s tematikou prrody a poovnctva v kategrich Poovncky dokument a cestopis, Prroda a zver a Domce video filmov zaiatky. Verejn projekcia filmov bude 2., 3. a 4. aprla v kinosle CK Junior, vdy od 9. do 12. hodiny. Vyhlsenie vazov sa uskuton v sobotu 5. aprla o 16. hodine poas veera Poovnctvo obrazom a zvukom. Tento rok sa op vraciame aj k sai vtvarnch a literrnych prc iakov z-kladnch kl Prroda oami det. V piatok 4. aprla medzi 10. a 16. hodinou sa mu deti formou hier a sa v parku pri CK Junior na podujat Lesnci a poovnci deom zoznmi s lesom, prrodou, poovnctvom, sokoliarmi, lesniiarmi, vbniiar-mi, kynolgmi a lesnkmi.

Odborn seminr o novch poznatkoch poov-nckej praxe bude v sobotu v kinosle CK Junior, zane sa o 9. hodine. Vstup na seminr je von. V sobotu si v okol CK Junior v Leviciach bud mc nvtevnci Levickch poovnckych dn kpi predmety, ktor svisia s poovnctvom a vonm asom strvenm v prrode na poovnckych pre-dajnch trhoch. Majstrovstv Slovenska juniorov vo vben zveri o Putovn pohr Hubertlovu bud v sobotu o 16. hodine v kinosle CK Junior ako sas veera o poovnctve obrazom a zvukom, ktor Poovncke dni ukon.

Oakvaj sa aj vldni predstavitelia a za-hranin hostia?

- Podujatie sa kon pod ztitou ministra pdo-hospodrstva a rozvoja vidieka, ktor prisbil svoju as, ak mu to pracovn povinnosti lena vldy dovolia. Privtame aj zahraninch host.

Okrem tradinej asti zo susednch krajn oak-vame aj host z Belgicka.

Bud vystaven trofeje uloven v vlani v okrese Levice? Vy ste predsedom chovateskej komisie OkO SPZ. Bolo z oho vybera na v-stavu? Maj sa m pochvli nai poovnci?

- Na vstavu trofeje nevyberme. Vystavuj sa vetky s vnimkou tch, ktor s v zahrani, alebo u prepartora. Namiesto nich sa na chovatesk prehliadku predklad dokumentcia, ktorej sas-ou s aj fotografie. To, i bola uplynul poovnc-ka sezna spenejia, ako tie predol, uvidme a po sstreden trofej.

Bude aj Medzinrodn filmov festival Hubertlov. Vy sm chodte do lesa aj s kamerou a ste astnkom festivalu. Nazbierali ste dosta-tok materilu? Zastnte sa tohto roku so svo-jm filmom?

- Festival bude. A meme sa tei na pekn filmy zo Slovenska i zo zahraniia. Mj film sa tam vak neobjav. Materilu mm sce dos, ale asu na postrihanie filmu mlo.

Poas otvorenia prezentcie sprava: Miloslav potk, Eva Longauerov a Monika Bdiov.

TEFAN RCHELA LEVICE - Od 1. do 5. aprla sa v Centre kultry Junior uskutonia u 19. Levick

poovncke dni. Predsedom organizanho vboru je op Duan Krajniak (na snmke) z Lesov Slovenskej republiky, .p. odtepn zvod Levice.

ELIEZOVCVE (jg) V roku 2007 vzniklo Obianske zdruenie Dolnohronsk rozvojov partnerstvo so sdlom v eliezovciach. Bolo zaloen v roku 2007 na podnet Dolnohronskho regionlne-ho zdruenia miest a obc s cieom prpravy reginu na program LEADER. Do zdruenia patr 21 obc (aka, ata, Farn, Hon-tianska Vrbica, Hronovce, Ke, Kukunov, Kuraany, Mla, Mal Ludince, Nrovce, Plav Vozokany, Pohronsk Ruskov, Sikenica, alov, arovce, Tekovsk Luany, Tur, Vek Ludince, Zalaba, Zbrojnky) a mesto eliezovce. Od roku 2009 pracuje ako miestna akn skupina (MAS). Poas predchdzajcich rokov bolo za podpory Ministerstva pdo-hospodrstva a rozvoja vidieka SR zrealizovanch viac ako 30

projektov. Okrem inho boli postaven multifunkn portov ihrisk, autobusov zastvky, oddychov zny, zrekontruovali sa verejn priestranstv, zmodernizovali obecn rozhlasy a verejn osvetlenia. Na posdenie a realizciu ak alch 36 projektov samosprv a podnikateskch projektov.

Na zaiatku tohto roka bol rozbehnut vlastn grantov systm zdruenia, ktorm by chcelo Dolnoh-ronsk rozvojov partnerstvo podpori rzne obianske zdruenia, remeselnkov a malovrobcov, ktor funguj na zem miestnej aknej skupiny. Hlavnm cieom programu je skrli obce, podporova innos miestnych organizci, remeselnkov a malovrobcov, zviditeni a propagova dolnohronsk regin. Plnovan vka grantu, ktor bude rozdelen na projekty, je 4 500 . Maximlna vka podpo-ry na jeden projekt je 400 . Uzvierka prijmania iadost je 2. mja 2014. Kompletn informcie ohadom grantovho programu je mon njs na webovej strnke zdruenia: www.drp.sk

ELIEZOVCE (jb) - Autorsk stretnutia

Gustva Murna, spisovatea, svetobenka v naom meste boli pln dynamiky a novch informci. Pod nzvom Vetko je inak sa konalo prv stretnutie v utorok poobede so tudentmi Gymnzia a pokraovalo v 88. Literrnej kaviarni Mestskej kninice do neskorho veera. Tretie stretnutie sa kona-lo v stredu rno na pde VTOS Vek Dvor priamo s odsdenmi.

Gustv Murn, autor u 31 knh, vo svo-jom rozprvan priblil precestovan krajiny, tty, cez rzne ivotn prbehy, spisovatesk kariru, stretnutia so zauj-mavmi umi. Prtomn si mohli na zve-renej autogramide da podpsa knihy. Najteklivejie boli samozrejme mafinske tmy, skuton prbehy bossov zo Sloven-ska, s ktormi m vdy spech.

akujeme za spoluprcu Miestnemu odboru Matice slovenskej, riaditestvu Gymnzia, VTOS, kaviarni Miracle a Kultrnemu domu v elie-zovciach.

LEVICE (tefan Rchela) Informan de pre pracovnkov s mldeou sa konal v stredu 26. marca v mldenckom centre Kontakt. Podujatie pripravila IUVENTA - Slovensk intitt mldee, Tematick centrum pre Nitriansky kraj.

astnkov privtal Miloslav potk, odborn rieite pre tvorbu tematickch centier mldee na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj. Ako pove-dal, intitcii IUVENTA sa podarilo vytvori v kadom krajskom meste tematick centrum. lo-hou krajskch centier je komplexn podpora prce s mldeou v kraji, zabezpeovanie Nrodnho projektu PRAKTIK na regionlnej rovni, poskyto-vanie poradenstva a konzultci aj servis regionl-nej samosprve v oblasti prce s mldeou. V sasnosti sa rozbieha Nrodn projekt PRAK-TIK Praktick zrunosti cez neformlne vzdel-vanie v prci s mldeou. V asovom horizonte niekokch mesiacov by mala vyjs publikcia o mldei a mldenckej politike v Nitrianskom kraji. Prebiehaj panelov diskusie na tmu Prnos neformlneho vzdelvania v prci s mldeou. Vznamnou lohou a vzvou je napanie Stratgie politiky SR pre mlde na roky 2014-2020 na re-gionlnej rovni.

O Nrodnom projekte KomPrax Kompetencie pre prax informovala regionlna odborn rieiteka pre Nitriansky kraj Helena Longauerov. Na tento projekt bola vylenen pomerne znan suma 7,5 mil. eur. Cieom je podpori kvalitu prce s mldeou, napomc vchovu mladej aktvnej genercie. Cieovou skupinou s mlad vedci vo veku 15 a 17 rokov, mldencki vedci (dobrovonci star ako 18 rokov) a pracovnci s mldeou (profesionli star ako 18 rokov). Vzdelvanie sa sklad z 2-3 vkendovch kolen. Absolvent zska osvedenie akreditovan MVVa SR. Posledn vzdelvania sa bud organizova v septembri tohto roku. Aj ke projekt vlastne dobieha, ete mono vyui aj irok ponuku tzv. nadstavbovho vzdelvania pre dospelch. Zujem-covia sa mu prihlsi cez online databzu na https://komprax.iuventa.sk, kde njdu aj alie dleit informcie.

O Nrodnom projekte PRAKTIK - Praktick zrunosti cez neformlne vzdelvanie v prci s mldeou informovala Monika Bdiov, odborn rieiteka pre vzdelvanie mldenckych vedcich a pracovnkov s mldeou na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj a Martin Vya, odborn riei-te pre zabezpeenie zitkovch programov pre mlde na regionlnej rovni pre Nitriansky kraj.

Cieom tohto projektu je renie a realizcia programov pre mlde s vyuitm inovatvnych metd zitkovho uenia, zvyovanie a inovovanie kvality alieho vzdelvania cieovej

skupiny s drazom na rozvoj kovch kompeten-ci. Primrnou cieovou skupinou s pracovnci s mldeou a mldencki vedci. Pracovnci s mldeou uitelia a vychovvatelia zkladnch a strednch kl, ktor ved zujmov innos v kole mimo vyuovania, pracovnci centier von-ho asu, materskch kl, interntov a pracovnci verejnho a obianskeho sektora pracujci s mldeou. Mldencky vedci je kad vo veku od 18 do 30 rokov, kto pracuje s mldeou dobro-vone. Sekundrnou cieovou skupinou je mlde vo veku od 7 do 24 rokov astnci zitkovch programov, ktor zskaj nov zrunosti a kompe-tencie.

Vaka Nrodnmu projektu PRAKTIK sa vytvor priestor pre spjanie sksench pracovn-kov s mldeou s aktvnymi dobrovonkmi, pre odovzdvanie znalost, zrunost a postojov, ako aj pre prenos aktulnych inovatvnych trendov do prce s mldeou. A to vetko priamo v regi-noch, povedala Bdiov. Kad kraj m nejak tmu. Tma Nitrianskeho kraja znie: Prca s drob-nm materilom. Zaha oboznmenie sa s prcou v umeleckch remeslch a pecifikciu rznych pracovnch postupov (toenie na kruhu, modelova-nie z hliny, glazrovanie, plstenie, vrobu divadel-nch bbok a jednoduchch hudobnch nstrojov). Mlad udia spoznvaj tradin materily a postupy v udovej tvorbe, aj netradin, napr. pri prci s recyklovanm materilom. Skrva v sebe aj monosti nensilnho a neformlneho oboznamo-vania sa s vekmi sasnmi tmami v oblastiach globlneho vzdelvania, environmentalistiky alebo diverzity, ie rznorodosti.

Nrodn projekt PRAKTIK ponka cieovej skupine bezplatn vzdelvanie v podobe kolen tartr a Rabaka.

kolm umouje ponknu iakom zitkov tbory Zai-to, v prvej fze najm pre deti 1. stupa Z. S to 5-dov zitkov tbory. Bud bezplatn, zabezpeen bude ubytovanie, stravova-nie, preprava autobusom, poistenie i zdravotn starostlivos.

Informan de pokraoval workshopmi, v kto-rch sa astnci venovali jednotlivm prezentova-nm tmam poda zujmu.

Zujemcovia o alie informcie o Nrodnom projekte PRAKTIK mu navtvi strnku www.projektpraktik.sk alebo Tematick centrum mldee pre Nitriansky kraj v Nitre na ul. Fraa Mojtu 16.

Nrodn projekt PRAKTIK Praktick zrunos-ti cez neformlne vzdelvanie v prci s mldeou zabezpeuje IUVENTA Slovensk intitt ml-dee a je spolufinancovan zo zdrojov Eurpskeho socilneho fondu, Operan program Vzdelvanie.

Bude op program, na ktor si nvtevnci podujatia u zvykli? omu je venovan odborn seminr ?

- Bude vetko, ako m by. Vstava Poovnctvo a prroda - pre verejnos sa otvor od 2. do 5. aprla v ase od 9. do 18. hodiny. Pri-praven ej aj Medzinrodn filmov festival Hubertlov - Levice 2014 s tematikou prrody a poovnctva v kategrich Poovncky dokument a cestopis, Prroda a zver a Domce video filmov zaiatky. Verejn projekcia filmov bude 2., 3. a 4. aprla v kinosle CK Junior, vdy od 9. do 12. hodiny. Vyhlsenie vazov sa uskuton v sobotu 5. aprla o 16. hodine poas veera Poovnctvo obrazom a zvukom. Tento rok sa op vraciame aj k sai vtvarnch a literrnych prc iakov z-kladnch kl Prroda oami det. V piatok 4. aprla medzi 10. a 16. hodinou sa mu deti formou hier a sa v parku pri CK Junior na podujat Lesnci a poovnci deom zoznmi s lesom, prrodou, poovnctvom, sokoliarmi, lesniiarmi, vbniiar-mi, kynolgmi a lesnkmi.

Odborn seminr o novch poznatkoch poov-nckej praxe bude v sobotu v kinosle CK Junior, zane sa o 9. hodine. Vstup na seminr je von. V sobotu si v okol CK Junior v Leviciach bud mc nvtevnci Levickch poovnckych dn kpi predmety, ktor svisia s poovnctvom a vonm asom strvenm v prrode na poovnckych pre-dajnch trhoch. Majstrovstv Slovenska juniorov vo vben zveri o Putovn pohr Hubertlovu bud v sobotu o 16. hodine v kinosle CK Junior ako sas veera o poovnctve obrazom a zvukom, ktor Poovncke dni ukon.

Oakvaj sa aj vldni predstavitelia a za-hranin hostia?

- Podujatie sa kon pod ztitou ministra pdo-hospodrstva a rozvoja vidieka, ktor prisbil svoju as, ak mu to pracovn povinnosti lena vldy dovolia. Privtame aj zahraninch host.

Okrem tradinej asti zo susednch krajn oak-vame aj host z Belgicka.

Bud vystaven trofeje uloven v vlani v okrese Levice? Vy ste predsedom chovateskej komisie OkO SPZ. Bolo z oho vybera na v-stavu? Maj sa m pochvli nai poovnci?

- Na vstavu trofeje nevyberme. Vystavuj sa vetky s vnimkou tch, ktor s v zahrani, alebo u prepartora. Namiesto nich sa na chovatesk prehliadku predklad dokumentcia, ktorej sas-ou s aj fotografie. To, i bola uplynul poovnc-ka sezna spenejia, ako tie predol, uvidme a po sstreden trofej.

Bude aj Medzinrodn filmov festival Hubertlov. Vy sm chodte do lesa aj s kamerou a ste astnkom festivalu. Nazbierali ste dosta-tok materilu? Zastnte sa tohto roku so svo-jm filmom?

- Festival bude. A meme sa tei na pekn filmy zo Slovenska i zo zahraniia. Mj film sa tam vak neobjav. Materilu mm sce dos, ale asu na postrihanie filmu mlo.

Poas otvorenia prezentcie sprava: Miloslav potk, Eva Longauerov a Monika Bdiov.

TEFAN RCHELA LEVICE - Od 1. do 5. aprla sa v Centre kultry Junior uskutonia u 19. Levick

poovncke dni. Predsedom organizanho vboru je op Duan Krajniak (na snmke) z Lesov Slovenskej republiky, .p. odtepn zvod Levice.

ELIEZOVCVE (jg) V roku 2007 vzniklo Obianske zdruenie Dolnohronsk rozvojov partnerstvo so sdlom v eliezovciach. Bolo zaloen v roku 2007 na podnet Dolnohronskho regionlne-ho zdruenia miest a obc s cieom prpravy reginu na program LEADER. Do zdruenia patr 21 obc (aka, ata, Farn, Hon-tianska Vrbica, Hronovce, Ke, Kukunov, Kuraany, Mla, Mal Ludince, Nrovce, Plav Vozokany, Pohronsk Ruskov, Sikenica, alov, arovce, Tekovsk Luany, Tur, Vek Ludince, Zalaba, Zbrojnky) a mesto eliezovce. Od roku 2009 pracuje ako miestna akn skupina (MAS). Poas predchdzajcich rokov bolo za podpory Ministerstva pdo-hospodrstva a rozvoja vidieka SR zrealizovanch viac ako 30

projektov. Okrem inho boli postaven multifunkn portov ihrisk, autobusov zastvky, oddychov zny, zrekontruovali sa verejn priestranstv, zmodernizovali obecn rozhlasy a verejn osvetlenia. Na posdenie a realizciu ak alch 36 projektov samosprv a podnikateskch projektov.

Na zaiatku tohto roka bol rozbehnut vlastn grantov systm zdruenia, ktorm by chcelo Dolnoh-ronsk rozvojov partnerstvo podpori rzne obianske zdruenia, remeselnkov a malovrobcov, ktor funguj na zem miestnej aknej skupiny. Hlavnm cieom programu je skrli obce, podporova innos miestnych organizci, remeselnkov a malovrobcov, zviditeni a propagova dolnohronsk regin. Plnovan vka grantu, ktor bude rozdelen na projekty, je 4 500 . Maximlna vka podpo-ry na jeden projekt je 400 . Uzvierka prijmania iadost je 2. mja 2014. Kompletn informcie ohadom grantovho programu je mon njs na webovej strnke zdruenia: www.drp.sk

ELIEZOVCE (jb) - Autorsk stretnutia

Gustva Murna, spisovatea, svetobenka v naom meste boli pln dynamiky a novch informci. Pod nzvom Vetko je inak sa konalo prv stretnutie v utorok poobede so tudentmi Gymnzia a pokraovalo v 88. Literrnej kaviarni Mestskej kninice do neskorho veera. Tretie stretnutie sa kona-lo v stredu rno na pde VTOS Vek Dvor priamo s odsdenmi.

Gustv Murn, autor u 31 knh, vo svo-jom rozprvan priblil precestovan krajiny, tty, cez rzne ivotn prbehy, spisovatesk kariru, stretnutia so zauj-mavmi umi. Prtomn si mohli na zve-renej autogramide da podpsa knihy. Najteklivejie boli samozrejme mafinske tmy, skuton prbehy bossov zo Sloven-ska, s ktormi m vdy spech.

akujeme za spoluprcu Miestnemu odboru Matice slovenskej, riaditestvu Gymnzia, VTOS, kaviarni Miracle a Kultrnemu domu v elie-zovciach.

8 POHRONIEPORT

Subotica (np) Vnedeu 23. marca sa ko-nal 15. ronk medzinrodnho turnaja pod nzvom KARATE SUPER ENPI CUP, ktorho sa popri portovcoch z11-tich krajn zastnili aj pretekri levickho karate klubu Goju ryu.

Po oficilnom otvracom ceremonili nast-pilo na zpasisko drustvo dievat v kategrii kata goju-ryu, v zloen Bianka Havranov, Chiara Holekov a Sofia ebov. Vaka ich tmovmu duchu sa dokzali prebojova a do finle, kde zpiatich drustiev napokon obsadili skvel 1. miesto. V kategrii jednotlivcov kata dievat goju-ryu tl (2003/2004) sa Chia-re Holekovej a Bianke Havranovej podarilo

bezkonkurenne prebojova a do finle, kde Bianka Havranov prehrala 2:1 na body a tak skonila na 2. mieste. Chiara si domov odnies-la zlat medailu. V rovnakej vekovej kategrii shito-ryu tl si ponali rovnako spene, av-ak medailov umiestnenia si vymenili. Bianka tentokrt obsadila 1. miesto a Chiara zskala striebro. Sofia ebov, ktor tartovala v ka-tegrii kata goju-ryu (2001/2002) svoje tmo-v kolegyne nepodcenila, prebojovala sa a do finle a vaka jej vhre pribudla klubu alia zlat medaila. Martina Valentkov, ktor tar-tovala vkategrii kata eny goju-ryu, sa spene z11 pretekrok posvala cez jednotliv kol a do finle, kde napokon prehrala azskala skvel 2. miesto. Ren Kubovi zskal vkategrii kata mui goju-ryu bronzov medailu. Lepie sa mu darilo vkategrii shito-ryu, kde napokon obsa-dil 2. miesto.

Vdruhej asti sae sa plynule rozbehlo ku-mite. Ako prv na zpasisko nastpil Dominik Miko, ktor sa vkategrii juniorov do 68 kg zo 16 pretekrov dokzal sahkosou prebojova a do finle, kde napokon obsadil skvel 2. miesto. Dominika Vghov, ktor tartovala v kateg-

rii eny do 60 kg prv zpas prehrala atak u nedostala ancu bojova alej. Peter Zelinka, ktor tartoval vkategrii muov do 78 kg na-stpil na zpas s prehadom, avak z dvodu rozhodovania srbskho rozhodcu so srbskm pretekrom zpas prehral. Luk Kuerk, kto-r tartoval vkategrii muov do 68 kg taktie vprvom kole vypadol. Vynikajce zpasy sme mali monos vidie u Toma Valentka, kto-r ako vyzret zpasnk vkategrii muov nad 78 kg vyhral kad zpas, do ktorho nastpil, o mu prinieslo zaslen zlat medailu. Mui v zloen Valentk, Zelinka, Kuerk vak do-kzali v drustve spoji svoje sily, a napokon obsadili 1. miesto. Najobsadenejou kategriou bola kategria chlapcov do 50 kg (2001/2002), kde tartovalo a 40 zpasnkov, dvaja z nich aj levick karatisti Dvid Furda aMat Kans. Dvid Furda po druhom prehratom zpase vy-padol. Vborne sa vak darilo Matovi Kan-sovi, ktor po niekokch vyhratch zpasoch bojoval omedailov umiestnenie vo finlovch zpasoch. Napokon obsadil vborn 3. miesto.

Vetkm pretekrom gratulujeme aprajeme vea portovch spechov.

NOV ZMKY (RR) - Aj uplynul vkend sa niesol vzna-men plaveckch pretekov. Ten-toraz sa zilo vNovch Zmkoch na krtkom bazne necelch 200 pretekrov zo slovenskch aes-kch klubov. O osobn zlepe-nia tam bojovalo 5 plavcov zK Aquasport Levice. V zlepovan boli spokojnej mlad pretek-ri, ktor ahie naberaj kondciu, ale vplaveckej technike maj e-te rezervy. Nielen pred tartom, ale aj po kadom preteku pom-hal dievatm cibri techniku ataktiku ich trner Matej Olejr.

Vaka onieo menej konkuren-cii bola rodnejia medailov a-tva, ktor ich zase hnala kvie-

mu nasadeniu. Sabna Kupov (2003) zskala 8 zlatch medail, ale hlavne 8-krt si zlepila osob-

n asy. Vdisciplne 50 m znak sa dokonca na 15 stotn priblila k slovenskmu rekordu 11-ro-nch. Aj Robin Reindl (2002) si zlepila osobn maximum pri kadom tarte aodmenou jej bo-lo 5 zlatch medail.

Miriam Fridrichov (2002) si tie dosiahla nov osobn rekor-dy azskala 2 zlat a1 strieborn medailu.

Mateja Grmana (2000) moti-vuje do alch trningov zisk 3 zlatch a3 striebornch medail.

Soa Drbikov (1999) si pri-dala do zbierky 5-krt zlato.

LEVICK KARATISTI spen v Srbsku

Medilny partner: POHRONIE

Liga starch iakovBKM Svit BK Junior Levi-

ce 40:94 /19:48/Body LV: pao 14, Lukni

a Danieli po 12, Jesensk 9, Admik 8, Povraznk a Lacko po 7, Btovsk 6, Gatial 5, Frts, Kocman a Ka po 4, Zigo 2. Leviania sa od vodu zpasu prezentovali kvalitnou obranou, ktor robila domcim znan problmy. Do polasu dovolili domcim skrova len 19 bodov arozdiel vskre bol u vprestv-ke jednoznan. Po zmene strn vak nepoavili a svoje vedenie ete navili. Zo Svitu tak odch-dzali svysokm vazstvom.

MBK Victoria ilina BK Junior Levice 54:88 /30:51/

Body LV: Jesensk 13, Lukni 12, Danieli 11, Povraznk 10, Btovsk 9, Admik 8, Gatial a Kocman po 6, Lacko a pao po 4, Ka 3, Frts 2. Vnedeu

akal Levianov zpas u pod-statne silnejieho spera, ale ani ilinania na levickch chlapcov nestaili. Tradine vemi dobrou obranou a hlavne kolektvnym vkonom rozhodli o svojom a neakane vysokom vazstve na

palubovke kvalitnho drustva. Leviania tak ostvaj na ele tabuky a o konen prvenstvo sa ete pobij sdrustvom Prie-vidze.

Oblastn sa starch minibasketbalistov

BK Junior Levice MBK Karlovka Bratislava 148:3 /84:0/

Body LV: Petrovi 20, pa-o 19, Lojek 18, Chaban, Vr aLrinc po 16, Cserhelyi 14, Ga-tial 10, Koka 5, Longauer aVar-ga po 4, Frts, Hlouek aKrko po2.

BK Junior Levice MBK Karlovka Bratislava 129:5 /78:1/

Body LV: Chaban 25, pa-o 21, Lojek a Cserhelyi po 14,

Vr 13, Petrovi 11, Lrinc 8, Gatial, Koka aVarga po 6, Krko 4, Hlouek 1. Leviania vdohr-vanch stretnutiach zaznamena-li dve povinn vazstv aani sa prli nemuseli namha. Rozdiel v hernej prevahe bol obrovsk, oom sved aj zveren skre. Leviania astokrt nedovolili sperom prejs na ton polo-vicu asami nsledne trestali chy-by spera rchlymi protitokmi.

Oblastn sa mladch minibasketbalistov

BK Junior Levice MBK Karlovka Bratislava A 77:17 /55:0/

Body LV: Dudek 23, Szab 11, Pinter 9, Klinok 8, Bielik 6, Slamka 5, Kovik avaral po 4, Greg 3, Pohnka aMacho po 2.

BK Junior Levice MBK Karlovka Bratislava A 89:16 /53:2/

Body LV: Bielik 14, Dudek 13, Klinok 12, Szab aKovik po 10, Slamka a Pinter po 7, Gre-g. Mrz, Meszros a varal po 4.

Aj najmlad levick basketba-listi privtali na svojej palubovke hrov Karlovky a ani oni ich prli neetrili. A na jednu tvr-tinu hri splnili trnersk poky-ny, kzpasu pristpili s repek-tom a zodpovedne a napokon zaslene vyhrali. Vdruhom z-pase hrali vinu zpasu hri bez driblingu, no na konenom skre to len pridalo. Kee to bol posledn zdomcich ahch zpasov, priestor na palubovke dostalo a 18 hrov.

Vkendov vsledky BK JUNIOR Levice

Star iaci v hre o prv miesto

Suvernni v kata i v kumite

K Aquasport Levice spen aj v krtkom bazne

ILINA (mk) - V sobotu 29. marca sa na plaveckch pre-tekoch v iline presadil mla-d pretekr Boris Btovsk zo portovho klubu Atm Levice, ke zvazil vplaveckej discipl-ne na 100 metrov. Preteky boli sasou Severoslovenskej li-gy a zastnilo sa na nich vye 400 plavcov zcelho Slovenska. Okrem vazstva zskal aj tri strieborn umiestnenia vprin-trskych disciplnach 50 VS, 50Z a50P.

Vsledky Borisa Btovskho

viline: 100 P 1:51,50 1. miesto, 50 VS 0:42,71 2. miesto, 50 Z 0:53,33 2. miesto, 50 P 0:51,44 2.miesto.

Hadme zujemcov obedminton vKalnej nad HronomVstredu o18. hodine avo tvrtok o19. hodineZujemcovia mu vola vpoobedajch hodinch

na tel. 0911910543.

Plavec B. Btovsk op vazil

K Atm Levice

Dva rozdielne polasyHontianska Vrbica Okolin 3:1 (0:1)

Minifutbal: Sikenica prevalcovala Chryzantmu

Star iaci viline

FUTBAL - 19. kolo

Oblastn majstrovstvoHorn Turovce Hronsk Kaany 5:0; Nov Dedina Jur nad Hronom 3:1; Nov Tekov Plovce 2:1; Tlmae Vek ur 0:6; ata emberovce 3:1; Podluany Pohronsk Ruskov 1:1Star Tekov Plav Vozokany 0:0; Kaliniakovo ajkov 1:2

II. triedaVykovce nad Ipom Doln Pial 1:0; Hronovce Ke 1:1; ahy Demandice 16:0; Horn Semerovce Mal Kozmlovce 2:3; Lok Pukanec 2:1; Mtne Ludany Bory 1:0; arovce Vek Turovce 3:1; Hronsk Kosihy Rybnk 3:1

1 ajkov 19 12 5 2 36 : 15 412 Vek ur 19 13 1 5 62 : 24 403 Star Tekov 19 11 5 3 40 : 25 384 Podluany 19 11 3 5 52 : 29 365 Horn Turovce 19 10 2 7 53 : 33 326 Jur nad Hronom 19 9 3 7 41 : 33 307 Hronsk Kaany 19 9 2 8 47 : 48 298 Plav Vozokany 19 8 3 8 39 : 35 279 Nov Dedina 19 7 5 7 40 : 46 26

10 Nov Tekov 19 7 3 9 33 : 36 2411 ata 19 6 3 10 40 : 54 2112 emberovce 19 6 3 10 21 : 39 2113 Pohronsk Ruskov 19 6 2 11 36 : 41 2014 Plovce 19 5 2 12 26 : 46 1715 Tlmae 19 5 2 12 21 : 47 1716 Kaliniakovo 19 4 0 15 24 : 66 12

1 ahy 19 16 3 0 117 : 18 512 Vek Turovce 19 15 1 3 58 : 27 463 Lok 19 14 3 2 65 : 17 454 Bory 19 11 2 6 46 : 33 355 arovce 19 11 2 6 49 : 36 356 Pukanec 19 9 5 5 45 : 22 327 Vykovce nad Ipom 19 8 5 6 38 : 34 298 Mtne Ludany 19 8 2 9 37 : 62 269 Doln Pial 19 5 6 8 19 : 19 21

10 Hronovce 19 5 5 9 23 : 45 2011 Rybnk 19 5 4 10 45 : 51 1912 Mal Kozmlovce 19 5 3 11 31 : 57 1813 Ke 19 5 3 11 37 : 68 1814 Hronsk Kosihy 19 4 2 13 22 : 43 1415 Demandice 19 3 2 14 25 : 89 1116 Horn Semerovce 19 2 4 13 25 : 61 10

Domci zaali zpas nesstredene a u v 14. minte prehr-vali 0:1 glom zpokutovho kopu, ktor premenil hosujci L. Horvth. V 2. polase si domci uvedomili vnos stretnutia azaali cieavedome ohrozova brnu host. Vsledkom boli gly v68., 71. a87. minte. Vyrovnvajci gl dal Jn Adami, vi foto. V71. min. zopakoval svoj vkon apotvrdil, e vie kopa 11-nst-ky. Vzvere dal pekn gl zhry Ladislav Kuruc, za o ho divci odmenili potleskom. Na zpas sa prilo pozrie asi 150 fanikov. =LV=

Sikenica (vzelench dresoch) si vazstvom 14:1 upevnila ve-dcu pozciu vminifutbale veliezovciach, ke so ziskom 36 bo-dov vedie tabuku. Na 2. mieste je prekvapivo FC ROMA, ktor kontumane zvazilo nad Zloou Trk 5:0 a m 30 bodov. Tret je GH Garden Street s28 bodmi, ktorho presvedivo - 17:4 porazil Satanet z5. miesta spotom 22 bodov. Medzi nimi je Te-lekom s27 bodmi, ktor porazil Veternov 13:4. =LV=

1. aprla 2014

KALN NAD HRONOM (op) Vystpenie domceho spevokolu pri Dome bojovej sl-vy otvorilo v utorok 25. marca podveer pripomienku 69. vro-ia zaatia Bratislavsko-Brnian-skej opercie, oslobodenia Kal-nej nad Hronom asasne oslo-bodzovania miest a obc Nit-rianskeho kraja ervenou ar-mdou. Ztitu nad podujatm, ktor pripravila Obec Kaln nad Hronom, Oblastn vbor SZPB vLeviciach, Okresn organizcia SMER-SD v Leviciach, Okresn vbor KSS vLeviciach aKlub vo-jenskej histrie Tekov, mal pred-seda Nitrianskeho samosprvne-ho kraja (NSK) Milan Belica.

Po slvnostnom kladen ven-cov k Domu bojovej slvy pri-vtal astnkov krajskch oslv oslobodenia starosta Kalnej nad Hronom Ladislav hn. Predseda NSK Milan Belica vhlavnom pr-hovore vyzdvihol vznam jednej znajvznamnejch bitiek 2. sve-tovej vojny, ktor sa zapsala do dejn ako Bratislavsko-Brnian-ska opercia vojsk 2. ukrajinsk-ho frontu na ele s veliteom maralom Rodionom J. Malinov-skm.

Vtomto roku u uplynulo 69 rokov od tejto mohutnej ofen-

zvy ervenej armdy, ktor pri-niesla slobodu obciam na pra-vej strane Hrona, vrtane Kalnej nad Hronom, ale postupne aj os-tatnm mestm a obciam nho kraja. Naa sloboda bola vykpe-n stovkami ivotov v tom ase prevane mladch prslunkov sovietskej armdy, alie stovky utrpeli zranenia, ktor ich pozna-ili na cel ivot, povedal M. Be-lica. Ako alej zdraznil, zdalo by sa, e po takmer siedmich desa-roiach, odkedy vojnov udalosti 2. svetovej vojny vstpili do his-trie, s vetky strnky 2. sveto-vej vojny najvej vojnovej ka-taklizmy v dejinch udstva, do-statone znme anavdy zostan vstrahou pre cel udstvo. ia, opak je pravdou: v sasnosti

sme svedkami oivovania stude-nej vojny, povedal M. Belica. Vy-hrocuj sa medzinrodn probl-my aprejavuje sa snaha riei ich silou, za cenu akchkovek obet s nedozernmi nsledkami nie-len pre Eurpu, ale pre cel svet. Mocn nadnrodn sily vo sve-te, opantan vidinou, novch zis-kov nevhaj vnucova krajinm tandardy, ktor nezodpoveda-j ich spsobu ivota, tradci-m i kultre, poruuj aj zau-van tandardy udskej morlky aupieraj inch nrodom prvo slobodne si zvoli cestu vlastn-ho rozvoja. Ba takto mocensk hry sa nettia vydva za ochra-nu demokracie, udskch prv, i slobody, kontatoval vprhovo-re predseda NSK.

Pripomenul spochybova-nie vsledkov 2. svetovej vojny a zdraznil, e oslavy oslobode-nia s aj rozhodnm apelom pro-ti akmukovek novmu rinaniu so zbraami v sasnosti. Hl-sime sa k mierovmu spoluna-vaniu nrodov sveta a ich vz-jomnej, obojstranne vhodnej spoluprci a vyzvame vetkch tzv. mierotvorcov, aby prestali si-lou svojich zbran vnucova inm nrodom svoju vu a nadvldu, sptava svet sieou svojich zk-ladn a vrtili svoje vojnov lo-de iton bojov letky do svo-jich domovskch zkladn, zkto-rch sa v uplynulch desaro-iach vzdialili tisce kilometrov. Svet na naej plante by tak bol nepochybne bezpenej a ivot nrodov i jednotlivch ud zase spokojn a astn, kontatoval predseda NSK, ktor prevzal nad podujatm ztitu.

Po doplujcom historickom expoz oBratislavsko-Brnianskej opercii z st predsedu stred-nej rady SZBP P. Sekra staros-ta Kalnej nad Hronom Ladislav hn poakoval astnkom oslv za prejav cty k hrdinom, ktor pri oslobodzovan obce aalch miest a obc Nitrianskeho kraja poloili svoje ivoty.

MRIA ZEMNKOV

KALN NAD HRONOM Vea krvi pretieklo v utorok 25. marca v obci. Pred 69. rokmi (v r.1945) to bolo kvli oslobo-deniu Kalnej, kedy prslunci 2. ukrajinskho frontu poloili i-voty za slobodu sasnkov. Teraz 25. marca to bolo preto, aby sa za-chrnili ivoty inch ud.

Pre dobr vec sa rozhodli spo-ji: Nrodn transfzna sluba Nitra, Stredn odborn kola Kal-n nad Hronom aMiestny spolok Slovenskho ervenho kra Kal-n nad Hronom azorganizova u tret odber krvi v obci, ktor sa konal vpriestoroch SO.

Niektor darcovia prili ssme-vom na tvri, niektor sobavami a strachom, ale s podporou sk-senejch darcov a zdravotnho personlu to vetci zvldli. Ta-kmto humnnym inom darco-via prispeli aj k zchrane ivota Veroniky Pisrovej zTekovskho Hrdku, ktor sa liei vBratisla-ve, lebo bojuje so zkernou cho-robou. Krv potrebuje na vmenu za vlastn krvn skupinu.

Odberu sa zastnilo 56 dar-cov, krv sa odobrala 50 darcom (6 boli pred odberom vyraden pre zl krvn test), priom vhoj-nom pote prili odber podpo-ri tudenti a pedaggovia SO a lenovia Dobrovonho hasi-

skho zboru Kaln nad Hronom. Prvodarcov bolo a 22. Spolu Ve-ronike Pisrovej darovali 22,5 lit-ra krvi.

Po odbere si mohli darcovia vyska za asistencie dobrovo-nch zchranrok SK kardio-pulmonlnu resuscitciu na figu-

rne dospelho loveka ana figu-rne dieaa. Pre darcov boli pri-praven raajky a in oberstve-nie a pri odchode domov si od-niesli sladk odmenu.

Vrmci tohto odberu si iaci 8. ronka zo Zkladnej koly zKal-

nej nad Hronom pod taktovkou zstupkyne riaditeky Greguo-vej odili aj simulovan odber, ktor je projektom SK. Vrm-ci neho boli oboznmen o vz-name a zloen krvi, o priebehu odberu a preli celm procesom odberu na odbernom mieste. Sle-

dovali ukky poskytovania prvej pomoci a odvnej iaci si na figurnach vyskali kardiopul-monlnu resuscitciu. Cieom si-mulovanho odberu je dosiahnu motivciu sta sa v budcnosti darcom adozvedie sa odarcov-stve krvi ajeho dleitosti.

Za spoluprcu treba poakova vetkm darcom, ktor sa rozhod-li odovzda najvzcnejiu teku-tinu, NTS Nitra, zamestnancom a iakom SO Kaln nad Hro-nom, dobrovonm zchranrom z zemnho spolku SK Levi-ce a sponzorom: obci Kaln nad Hronom a spolonosti CLOET-TA. Osobitn vaka patr uiteke Alene Kokovskej, ktor v rm-ci koly nboruje iakov na od-ber krvi u 11 rokov, m vedie tudentov k tomu, aby im osudy inch neboli ahostajn.

Darovanm krvi vetci pomohli aj sebe samm, pretoe darcov-stvo prispieva k regenercii or-ganizmu, je trningom na situ-cie spojen so stratou krvi atie sa hovor ocelkovom omladnut.

(Autorka je predsednka MS SK Kaln nad Hronom)

MIER JE STLE VZCNEJ

PRETIEKLO VEA KRVI...

V KALNEJ NAD HRONOM OSLAVY OSLOBODENIA OBCE A NITRIANSKEHO KRAJA

V Kalnej nad Hronom u tret raz odovzdvali najvzcnejiu tekutinu

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 1. aprla 201412/2014

Spolonos Kaln KTR, s.r.o. ponka PONOHOSPODRSKE PRCE

MALOTRAKTOROM KIOTI CK22 4X4, vkon 22 kon, rka traktora 110 cm.

Ponkan prce: oranie (dvojpluh), rotavtorovanie, kosenie (bubnov kosaka), obracanie sena, balkovanie sena (Wolag-

ri R500, balky 25-30 kg, rozmery balka 57x62 cm), mulovanie, pospanie umelm hnojivom, zametanie spevnench plch.

Cena za 1 hodinu prce traktorom je 20 eur, pri vom rozsahu prc je cena dohodou.

Preprava traktora zKalnej nad Hronom do 10km je 12 eur, do 20km je 21 eur anad 20km je cena dohodou.Kontakt: 0948165445, mail: zahrada@kalna.eu.

VZVA NA JARN UPRATOVANIEVetkch obanov, ktorm zle na prostred, v ktorom ijeme, pozvame na jarn upratovanie NAEJ OBCE!

Starosta obce vyzva vetkch obanov, ako aj lenov organizci psobiacich vobci na jarn upratovanie verejnch priestranstiev, ktor sa uskuton v sobotu da 5. aprla 2014 od 8:00 hod. rno. Upratova sa bud spolon verejn priestranstv, chodnky,

jarky, okolie Hrona avytypovan lokality. Stretnutie bud organizova jednotliv spoloensk organizcie aobec, ktor zabezpe vrecia na odpad arukavice. Obania si prines vlastn pracovn nradie. Poda potu astnkov

bud rozdelen pracovn skupiny, ktor si rozdelia prcu avydaj sa do jednotlivch ast obce. Urobme si nau obec krajou aprivtajme jar vistote! Aj tmto jednoduchm spsobom me kad zns prispie kjej skrleniu!

POTE NA VEKONON TRHYKomisia pre rozvoj vzdelvania akultry srdene pozva na

VEKONON TRHY, ktor sa uskutoniav pondelok 7. aprla od 9.00 do 16.30 hodiny

v kultrno-spoloenskej sle obce.Potete seba ivaich blzkych jarnmi dekorciami.

TENTO OZNAM NEPREHLIADNITE!Zpadoslovensk distribun, a.s., oznamuje obanom,

e zdvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distribunej sstavy bud da 9. aprla 2014 (streda)

bez dodvky elektriny nasledovn ulice.

Vase od 7:30 hod. do 13:00 hod.:DLH . 13; MLYNSK . 1, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16,

17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 34ERVENEJ ARMDY . 57/ZA; ERVENEJ ARMDY . 43

Vsledky vkendovch zpasov mustiev Kalnej nad Hronom

ObM iaci 13. kolo ata ( Ip. Sokolec) - KFC Kaln n/Hronom 2:2 (0:0)

Gly za Kaln : Bogr, Bajan. al san zpas odohraj nai iai-kovia da 5.4.2014 o10.00 hod.doma proti ake.

V. liga Vchod Dorast 18. kolo MK Hurbanovo - KFC Kaln n/Hronom3:2 (1:1)

Gly za Kaln:Kosiczk 2. alsan zpas odohrajnai dorastenci da 5.4.2014 o13.00 hod. doma proti Dvorom n./ itavou.

V. liga Vchod Mui 19. kolo KFC Kaln n/Hronom K Terml Podhjska3:0 (0:0)

Gly za KFC: Pacalaj, Pnik , Bogr. al san zpas odohraj nai mui da 5.4.2014 o15.30 hod. doma proti V. Kru.

POZVNKAVedenie KFC Kaln nad Hronom pozva svojich fanikov na al domci zpas odvetnej asti, ktor sa odohr da 5. 4. 2014 (sobo-

ta) o15.30 hod. Nai chlapci vom privtaj hrov V. Kru. Verme, e ns prdete podpori vhojnom pote asvojim povzbudzovanm

nm pomete kvazstvu.

Vedenie KFC

Vsledky zpasov v stolnom tenise:Dohrvan stretnutie 22. Kola:

STK Hronovce C - STK Kaln A10:8 Body za Kaln A: Liptk P. 4.5, Osvald D. 1.5, Hancko T. 1.5, Chlpk P. 0.5

Vsledky zpasov 23.kola MO II v stolnom tenise:STK Kaln A STK Demandice A1:17

Body za Kaln A: Liptk L. 1

STK Kaln B STK Tekovsk Luany B 15:3 Body za Kaln B: Uhliar M. 4.5, Zsigmond A. 4.5, Lukni L. 4, Mszros D. 2

Odvni darcovia

OZNAMKomisia pre rozvoj vzdelvania a kultry

pozva verejnos na

ZASADNUTIE v stredu 2. aprla o 16:30 hod.

v obecnej kninici. Tmami zasadnutia bud podujatia vmesiacoch aprl, mj ajn 2014.

MUZIKL MATA HARIKomisia pre rozvoj vzdelvania a kultry

oznamuje, e odchod autobusu na muzikl Mata Hari bude v sobotu 12. aprla o 15.30 hodine spred

obecnho radu. Prosme nahlsench astnkov, ktor ete nezaplatili za vstupenku, aby tak urobili do 3. aprla

vobecnej kninici poas vpoinej doby.Poplatok za autobus je 1 pre dospelch.

KALN NAD HRONOM (op) Vystpenie domceho spevokolu pri Dome bojovej sl-vy otvorilo v utorok 25. marca podveer pripomienku 69. vro-ia zaatia Bratislavsko-Brnian-skej opercie, oslobodenia Kal-nej nad Hronom asasne oslo-bodzovania miest a obc Nit-rianskeho kraja ervenou ar-mdou. Ztitu nad podujatm, ktor pripravila Obec Kaln nad Hronom, Oblastn vbor SZPB vLeviciach, Okresn organizcia SMER-SD v Leviciach, Okresn vbor KSS vLeviciach aKlub vo-jenskej histrie Tekov, mal pred-seda Nitrianskeho samosprvne-ho kraja (NSK) Milan Belica.

Po slvnostnom kladen ven-cov k Domu bojovej slvy pri-vtal astnkov krajskch oslv oslobodenia starosta Kalnej nad Hronom Ladislav hn. Predseda NSK Milan Belica vhlavnom pr-hovore vyzdvihol vznam jednej znajvznamnejch bitiek 2. sve-tovej vojny, ktor sa zapsala do dejn ako Bratislavsko-Brnian-ska opercia vojsk 2. ukrajinsk-ho frontu na ele s veliteom maralom Rodionom J. Malinov-skm.

Vtomto roku u uplynulo 69 rokov od tejto mohutnej ofen-

zvy ervenej armdy, ktor pri-niesla slobodu obciam na pra-vej strane Hrona, vrtane Kalnej nad Hronom, ale postupne aj os-tatnm mestm a obciam nho kraja. Naa sloboda bola vykpe-n stovkami ivotov v tom ase prevane mladch prslunkov sovietskej armdy, alie stovky utrpeli zranenia, ktor ich pozna-ili na cel ivot, povedal M. Be-lica. Ako alej zdraznil, zdalo by sa, e po takmer siedmich desa-roiach, odkedy vojnov udalosti 2. svetovej vojny vstpili do his-trie, s vetky strnky 2. sveto-vej vojny najvej vojnovej ka-taklizmy v dejinch udstva, do-statone znme anavdy zostan vstrahou pre cel udstvo. ia, opak je pravdou: v sasnosti

sme svedkami oivovania stude-nej vojny, povedal M. Belica. Vy-hrocuj sa medzinrodn probl-my aprejavuje sa snaha riei ich silou, za cenu akchkovek obet s nedozernmi nsledkami nie-len pre Eurpu, ale pre cel svet. Mocn nadnrodn sily vo sve-te, opantan vidinou, novch zis-kov nevhaj vnucova krajinm tandardy, ktor nezodpoveda-j ich spsobu ivota, tradci-m i kultre, poruuj aj zau-van tandardy udskej morlky aupieraj inch nrodom prvo slobodne si zvoli cestu vlastn-ho rozvoja. Ba takto mocensk hry sa nettia vydva za ochra-nu demokracie, udskch prv, i slobody, kontatoval vprhovo-re predseda NSK.

Pripomenul spochybova-nie vsledkov 2. svetovej vojny a zdraznil, e oslavy oslobode-nia s aj rozhodnm apelom pro-ti akmukovek novmu rinaniu so zbraami v sasnosti. Hl-sime sa k mierovmu spoluna-vaniu nrodov sveta a ich vz-jomnej, obojstranne vhodnej spoluprci a vyzvame vetkch tzv. mierotvorcov, aby prestali si-lou svojich zbran vnucova inm nrodom svoju vu a nadvldu, sptava svet sieou svojich zk-ladn a vrtili svoje vojnov lo-de iton bojov letky do svo-jich domovskch zkladn, zkto-rch sa v uplynulch desaro-iach vzdialili tisce kilometrov. Svet na naej plante by tak bol nepochybne bezpenej a ivot nrodov i jednotlivch ud zase spokojn a astn, kontatoval predseda NSK, ktor prevzal nad podujatm ztitu.

Po doplujcom historickom expoz oBratislavsko-Brnianskej opercii z st predsedu stred-nej rady SZBP P. Sekra staros-ta Kalnej nad Hronom Ladislav hn poakoval astnkom oslv za prejav cty k hrdinom, ktor pri oslobodzovan obce aalch miest a obc Nitrianskeho kraja poloili svoje ivoty.

MRIA ZEMNKOV

KALN NAD HRONOM Vea krvi pretieklo v utorok 25. marca v obci. Pred 69. rokmi (v r.1945) to bolo kvli oslobo-deniu Kalnej, kedy prslunci 2. ukrajinskho frontu poloili i-voty za slobodu sasnkov. Teraz 25. marca to bolo preto, aby sa za-chrnili ivoty inch ud.

Pre dobr vec sa rozhodli spo-ji: Nrodn transfzna sluba Nitra, Stredn odborn kola Kal-n nad Hronom aMiestny spolok Slovenskho ervenho kra Kal-n nad Hronom azorganizova u tret odber krvi v obci, ktor sa konal vpriestoroch SO.

Niektor darcovia prili ssme-vom na tvri, niektor sobavami a strachom, ale s podporou sk-senejch darcov a zdravotnho personlu to vetci zvldli. Ta-kmto humnnym inom darco-via prispeli aj k zchrane ivota Veroniky Pisrovej zTekovskho Hrdku, ktor sa liei vBratisla-ve, lebo bojuje so zkernou cho-robou. Krv potrebuje na vmenu za vlastn krvn skupinu.

Odberu sa zastnilo 56 dar-cov, krv sa odobrala 50 darcom (6 boli pred odberom vyraden pre zl krvn test), priom vhoj-nom pote prili odber podpo-ri tudenti a pedaggovia SO a lenovia Dobrovonho hasi-

skho zboru Kaln nad Hronom. Prvodarcov bolo a 22. Spolu Ve-ronike Pisrovej darovali 22,5 lit-ra krvi.

Po odbere si mohli darcovia vyska za asistencie dobrovo-nch zchranrok SK kardio-pulmonlnu resuscitciu na figu-

rne dospelho loveka ana figu-rne dieaa. Pre darcov boli pri-praven raajky a in oberstve-nie a pri odchode domov si od-niesli sladk odmenu.

Vrmci tohto odberu si iaci 8. ronka zo Zkladnej koly zKal-

nej nad Hronom pod taktovkou zstupkyne riaditeky Greguo-vej odili aj simulovan odber, ktor je projektom SK. Vrm-ci neho boli oboznmen o vz-name a zloen krvi, o priebehu odberu a preli celm procesom odberu na odbernom mieste. Sle-

dovali ukky poskytovania prvej pomoci a odvnej iaci si na figurnach vyskali kardiopul-monlnu resuscitciu. Cieom si-mulovanho odberu je dosiahnu motivciu sta sa v budcnosti darcom adozvedie sa odarcov-stve krvi ajeho dleitosti.

Za spoluprcu treba poakova vetkm darcom, ktor sa rozhod-li odovzda najvzcnejiu teku-tinu, NTS Nitra, zamestnancom a iakom SO Kaln nad Hro-nom, dobrovonm zchranrom z zemnho spolku SK Levi-ce a sponzorom: obci Kaln nad Hronom a spolonosti CLOET-TA. Osobitn vaka patr uiteke Alene Kokovskej, ktor v rm-ci koly nboruje iakov na od-ber krvi u 11 rokov, m vedie tudentov k tomu, aby im osudy inch neboli ahostajn.

Darovanm krvi vetci pomohli aj sebe samm, pretoe darcov-stvo prispieva k regenercii or-ganizmu, je trningom na situ-cie spojen so stratou krvi atie sa hovor ocelkovom omladnut.

(Autorka je predsednka MS SK Kaln nad Hronom)

MIER JE STLE VZCNEJ

PRETIEKLO VEA KRVI...

V KALNEJ NAD HRONOM OSLAVY OSLOBODENIA OBCE A NITRIANSKEHO KRAJA

V Kalnej nad Hronom u tret raz odovzdvali najvzcnejiu tekutinu

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 1. aprla 201412/2014

Spolonos Kaln KTR, s.r.o. ponka PONOHOSPODRSKE PRCE

MALOTRAKTOROM KIOTI CK22 4X4, vkon 22 kon, rka traktora 110 cm.

Ponkan prce: oranie (dvojpluh), rotavtorovanie, kosenie (bubnov kosaka), obracanie sena, balkovanie sena (Wolag-

ri R500, balky 25-30 kg, rozmery balka 57x62 cm), mulovanie, pospanie umelm hnojivom, zametanie spevnench plch.

Cena za 1 hodinu prce traktorom je 20 eur, pri vom rozsahu prc je cena dohodou.

Preprava traktora zKalnej nad Hronom do 10km je 12 eur, do 20km je 21 eur anad 20km je cena dohodou.Kontakt: 0948165445, mail: zahrada@kalna.eu.

VZVA NA JARN UPRATOVANIEVetkch obanov, ktorm zle na prostred, v ktorom ijeme, pozvame na jarn upratovanie NAEJ OBCE!

Starosta obce vyzva vetkch obanov, ako aj lenov organizci psobiacich vobci na jarn upratovanie verejnch priestranstiev, ktor sa uskuton v sobotu da 5. aprla 2014 od 8:00 hod. rno. Upratova sa bud spolon verejn priestranstv, chodnky,

jarky, okolie Hrona avytypovan lokality. Stretnutie bud organizova jednotliv spoloensk organizcie aobec, ktor zabezpe vrecia na odpad arukavice. Obania si prines vlastn pracovn nradie. Poda potu astnkov

bud rozdelen pracovn skupiny, ktor si rozdelia prcu avydaj sa do jednotlivch ast obce. Urobme si nau obec krajou aprivtajme jar vistote! Aj tmto jednoduchm spsobom me kad zns prispie kjej skrleniu!

POTE NA VEKONON TRHYKomisia pre rozvoj vzdelvania akultry srdene pozva na

VEKONON TRHY, ktor sa uskutoniav pondelok 7. aprla od 9.00 do 16.30 hodiny

v kultrno-spoloenskej sle obce.Potete seba ivaich blzkych jarnmi dekorciami.

TENTO OZNAM NEPREHLIADNITE!Zpadoslovensk distribun, a.s., oznamuje obanom,

e zdvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distribunej sstavy bud da 9. aprla 2014 (streda)

bez dodvky elektriny nasledovn ulice.

Vase od 7:30 hod. do 13:00 hod.:DLH . 13; MLYNSK . 1, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16,

17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 34ERVENEJ ARMDY . 57/ZA; ERVENEJ ARMDY . 43

Vsledky vkendovch zpasov mustiev Kalnej nad Hronom

ObM iaci 13. kolo ata ( Ip. Sokolec) - KFC Kaln n/Hronom 2:2 (0:0)

Gly za Kaln : Bogr, Bajan. al san zpas odohraj nai iai-kovia da 5.4.2014 o10.00 hod.doma proti ake.

V. liga Vchod Dorast 18. kolo MK Hurbanovo - KFC Kaln n/Hronom3:2 (1:1)

Gly za Kaln:Kosiczk 2. alsan zpas odohrajnai dorastenci da 5.4.2014 o13.00 hod. doma proti Dvorom n./ itavou.

V. liga Vchod Mui 19. kolo KFC Kaln n/Hronom K Terml Podhjska3:0 (0:0)

Gly za KFC: Pacalaj, Pnik , Bogr. al san zpas odohraj nai mui da 5.4.2014 o15.30 hod. doma proti V. Kru.

POZVNKAVedenie KFC Kaln nad Hronom pozva svojich fanikov na al domci zpas odvetnej asti, ktor sa odohr da 5. 4. 2014 (sobo-

ta) o15.30 hod. Nai chlapci vom privtaj hrov V. Kru. Verme, e ns prdete podpori vhojnom pote asvojim povzbudzovanm

nm pomete kvazstvu.

Vedenie KFC

Vsledky zpasov v stolnom tenise:Dohrvan stretnutie 22. Kola:

STK Hronovce C - STK Kaln A10:8 Body za Kaln A: Liptk P. 4.5, Osvald D. 1.5, Hancko T. 1.5, Chlpk P. 0.5

Vsledky zpasov 23.kola MO II v stolnom tenise:STK Kaln A STK Demandice A1:17

Body za Kaln A: Liptk L. 1

STK Kaln B STK Tekovsk Luany B 15:3 Body za Kaln B: Uhliar M. 4.5, Zsigmond A. 4.5, Lukni L. 4, Mszros D. 2

Odvni darcovia

OZNAMKomisia pre rozvoj vzdelvania a kultry

pozva verejnos na

ZASADNUTIE v stredu 2. aprla o 16:30 hod.

v obecnej kninici. Tmami zasadnutia bud podujatia vmesiacoch aprl, mj ajn 2014.

MUZIKL MATA HARIKomisia pre rozvoj vzdelvania a kultry

oznamuje, e odchod autobusu na muzikl Mata Hari bude v sobotu 12. aprla o 15.30 hodine spred

obecnho radu. Prosme nahlsench astnkov, ktor ete nezaplatili za vstupenku, aby tak urobili do 3. aprla

vobecnej kninici poas vpoinej doby.Poplatok za autobus je 1 pre dospelch.

JOZEF PACALA STAR TEKOV - Zmienkou pre zaatie 1. svetovej vojny bol

spen atentt na nslednka trnu Raksko Uhorskej monarchie Frantika Ferdinanda ete 28. jna 1914 v Sarajeve. Vojna, ktor sa a do roku 1939 nazvala Vek vojna, vypukla mesiac po tomto atentte, 28. jla 1914 a trvala 4 roky do uzavretia mieru, do 11. novembra1918. Hne po skonen vojny sa Raksko-uhorsk monar-chia rozpadla a vznikla 1. SR.

V 1. svetovej vojne zahynulo zo Slovenska asi 69 000 muov a alch 61000 bolo postihnutch trvalmi zraneniami odtrhnut noha, ruka, slep, hluch... daje o padlch zo Slovenska zostali vak v archvoch vo Viedni a nieo v Budapeti. V 1. svetovej vojne sa z zemia Slovenska zastnilo asi 400 000 muov vo vojne, a teda takmer kad tret bu zahynul alebo bol po vojne invalidom.

Nai predkovia bojovali

za ru, ktor sa po vojne rozpadla

Treba si uvedomi, e Slovci bojo-vali v 1. svetovej vojne na strane Raksko-uhorskej monarchie, teda boli vojaci re, v ktorej sme ne-chceli by, a z ktorej sme sa po vojne nakoniec aj odtrhli. Vznikla 1. SR. V novom ttnom usporia-dan nebol zujem, aspo v prvch rokoch po skonen vojny, zisova, kto za monarchiu bojoval, alebo dokonca za jej vazstvo poloil ivot. Tak bola skutonos. Vojak si nevyber, na koho strane a za koho bude striea. Tak to bolo aj

v 1. svetovej vojne, ale podobne to bolo aj s obanmi z junho Slo-venska (vtedajieho Maarska), ktor bojovali v 2. svetovej vojne na strane hitlerovskho Nemecka. Dostali rozkaz a bojovali na tej strane frontu, kde ich vedenie krajiny poslalo.

Vo vojne jeden zahynie ako hrdina

a druh ako obe Kto vo vojne zahynie na strane vaza, je po vojne oslavovan ako

hrdina a postavia mu pomnk. Ten, o zahynie na strane porazench , je obeou prehratej vojny a takm sa pomnky nestavaj. Nai pred-kovia bojovali na strane krajiny, ktor nielen vojnu prehrala, ale ktor sme nepovaovali za svoju vlas, mali sme sna-hu sa od nej osamostatni. Tto krajina, Raksko-uhorsk monarchia, bola povaovan aj z naej stra-ny za alr nrodov. A po prehratej vojne sa tto ra, jeden z najvch vtedajch ttnych tvarov v Eurpe, aj rozpadla.

Take nai predkovia, star otcovia a dedovia, ktor v 1. svetovej vojne zahynuli, boli nielen obete prehratej vojny, ale bojo-vali na strane nenvidenej monarchie. A tak po pre-hratej vojne a po rozpade Raksko-Uhorska, v novej 1. eskoslovenskej repub-like nebol politick zu-jem naim vo vojne zahy-nutm predkom stava pomnky. Ich hroby zva zostali roztrsen po bojis-kch v celej Eurpe, v Rusku, na ocenoch, v Afrike, ale aj v krajinch na Blzkom vchode. Prv svetov vojna bola a do 2. svetovej vojny najv vojnov konflikt v deji-nch udstva. Zahynulo v nej 9 milinov 900 tisc vojakov, ranench bolo 21 milinov 200 tisc a nezvestnch 7 milinov 748 tisc. Okrem pa-nielska, vajiarska a kandinvie vo vojne bojovali vetky ostatn krajiny Eurpy.

Ale e aj teraz, po 100 rokoch od zaatia 1. svetovej vojny, nem-me daje kto, kedy a kde vo vojne zahynul, to je chyba