Tranzitný terminál SAD Trenčín

7/22/2019 Tranzitn terminl SAD Trenn

1/8

V TRENNE VZNIKNE

MODERN TERMINLK vstavbe novho cestnho mosta, modernizcie elezninej trate pribudnev Trenne oskoro alia vek zmena. Spolonos SIRS po viac ako roku pr-pravnch prc predstavuje projekt novho Terminlu. Jeho vstavba si vyiadapredbene 107 milinov eur. Vstavba vynovenej a dstojnej vstupnej brnydo krajskho mesta sa zane v najbliom obdob a ukonen by mala by na pre-

lome rokov 2015 a 2016 .

Terminl sa bude nachdza na pozem-koch investora, ktor v minulosti odkpilod mesta alebo skromnkov, ale aj na po-zemkoch eleznc Slovenskej republiky.Tie spolonos zskala na zklade verejnejsae na renovciu elezninej stanicedo dlhodobho prenjmu. S prvmi tern-nymi pravami u zaali tento rok.

600 PRACOVNCH MIEST,PARKOVANIE V CENTRE MESTA

Primtor Trenna Richard Rybnekvnma pozitvne v zmere investora najmto, e Trenn bude ma modern stanicua aj dstojn a bezpen vstupn brnudo mesta. Neverm, e by mesto alebo ttnali v najblich rokoch rezervy na tak roz-siahlu modernizciu priestorov stanice a vy-tvorenie modernho a bezpenho Termin-lu, ako to poznme napr. zo svetovch letsk.Obrovskou devzou pre centrum mesta je vy-

tvorenie viac ako tiscky parkovacch miest.Nehovoriac o tom, e v Terminle vznikne

pribline 600 pracovnch miest, povedalRybnek.

O TERMINL PRINESIE MESTU?

Tranzitn Terminl s novou autobuso-vou stanicou, priamo napojen na zrekon-truovan eleznin stanicu s prepojenmna centrum mesta so sebou prinesie novkultru cestovania. zemie v okol stanicebude zrevitalizovan. Vybuduj sa cestykriovatky, cyklochodnky. Modern auto-busov stanica bude rieen systmom le-

tiskovho terminlu. Vhodou je aj zrueniezbytonch prejazdov autobusov cez mestozo Zmostia na stanicu. Terminl a jeho oko-lie bud monitorovan a stren 24 hodn.

KE ROZKOPA, TAK NARAZ

V Trenne pokrauje vstavba novhocestnho mosta. Vrazn dopravn ob-medzenia so sebou prina modernizciaelezninej trate. Rybnek u vlani iadalobanov o trpezlivos. Aj preto som rd, e

Terminl sa bude budova zrove s ostat-nmi vekmi investinmi akciami ttu,Eurpskej nie a mesta tak, aby sme maliTrenn rozkopan nie desa rokov, ale lentri,dodal.

SIRS

SIRS, a. s. (Slovensk investina realitn spolonos, akciovspolonos) je holding, kto-r zamestnva priamo pri-bline 3 000 ud a alch cezrzne subdodvky. SIRS, a. s.sa zaober dopravou, develo-

perstvom, realitnou innosoua investinou innosou. Jespolumajiteom SAD Trenna SAD ilina.


2/8

GEORGE TRABELSSIE:

TRENN JE AKO PKOV RUENKAMajite SAD Trenn odpoved na to, preo sa rozhodol investova do mestskej

dopravnej infratruktry viac ako 100 milinov eur. Hovor, e v dnenej dobe jenemysliten, aby cestujci akali v zime a dadi na svoj spoj.

PREO STE SA ROZHODLIINVESTOVA PRVEV TRENNE?

Mylienka prestavby autobusovej sta-nice nie je nov. U ke sme vyhrali sana SAD Trenn, sasou plnu bolo zv-enie komfortu cestujcich. Vykonali sme

kompletn obnovu vozovho parku. Viacako 90% autobusov je novch, o skvalit-nilo prepravu. S modern, klimatizovana nie s poruchov. Teraz pristupujemek modernizcii samotnej stanice a jej pre-mene na Terminl.

PROJEKT PRIPOMNALETISKOV TERMINL, KDESTE SA INPIROVALI?

Na cestch. Vade vo svete, dokonca aj

v Junej Amerike, autobusov nstupitiapreberaj filozofiu letiskovch terminlov.akali sme ete, ako obdobn projekt do-

padne na elezninej stanici v Prahe. U

tam rok spene funguje. Architektonickysa sname, aby Terminl bol modern, ale

zrove zapadol do koloritu mesta. Au-tobusov stanica nem by len zastvka,kde sa nastupuje a vystupuje. Je to priestor,kde udia akaj na svojich blzkych. Trviav om as. Vedia si nakpi nevyhnutn

potreby, potraviny, aby sa nemuseli s ta-

kami vli po meste a neakali na dadia v snehu.

AKO SA K PROJEKTUPRILENILA ELEZNINSTANICA?

eleznice slovenskej republiky vyhlsiliceloslovensk sa na revitalizciu elez-ninej stanice, kde sme sa prihlsili a bolisme vyhodnoten ako spen uchdza.Projekt samotnej stanice ak na ist tech-

nick rieenia v rmci modernizcie trate.Ihne, ako sa to vyriei, zaname stava.Cel projekt Terminlu by mal by ukonenna prelome rokov 2015 a 2016. Samozrej-

me, bude to zlea aj od prslunch ra-

dov a povolen.

JE TRENN DOSTATONEATRAKTVNY NA TAKINVESTCIU?

Odpove je jednoduch. V projekte ne-potame so iadnymi eurofondami i inounenvratnou finannou pomocou. Ak bysme neverili, e Trenn m potencil a je

zaujmav pre takto projekt, neinvestovaliby sme do vlastn peniaze.

O SA ZMEN PRENVTEVNKA STANICEV ROKU 2016?

Pre loveka, ktor dochdza do prce, ikoly sa diametrlne zmen dopravn ivot.Predovetkm, u v sasnosti nastupujedo modernho autobusu. Teraz bude vystu-

pova na stanici, ktor je zakryt. Bez oha-du na poasie nezmokne. Teda sa nestretnes problmom, ktor zava osem mesiacovv roku, pretoe na Slovensku bu pr ale-bo sne. Prejde suchou nohou, vybav si o

potrebuje. Ke cestuje z Trenna, nemusaka na spoj v zime niekde vonku na la-vike. as me trvi aj tak, e sa menaobedova, s do kaviarne, nakpi si po-traviny, drogriu, lieky. Vyriei dennodenn

potreby v ase, ktor bol doposia prehostratov. Stva sa, e autobus mek, totosa v terminli dozvie cez elektronick ta-buu a me ten as zatia zmysluplne vy-ui. Nsledne prde ku krytej a vykurova-

nej zastvke. Totlne sa mu zvi ivotnkomfort. Vznamnm momentom je bez-

penos. Nehrozia bezdomovci, vandali,riziko pri nonch spojoch. Terminl budestren kamerovm systmom a bezpe-nostnou slubou. U sa nebudete musieb, ke vm dcra prde na stanicu v noci

z interntu. Bezpenos Terminlu je rovna-ko dleit, ako jeho dizajn. A ak naopakna niekoho akte, tak akte v priestore,ktor je hodn 21. storoia a krajskho mes-ta. Neakte s ddnikom na ulici nevediac,

kedy autobus prde, i nebude meka. Tak,ako s udia zvyknut na komfort, ke ces-tuj lietadlom, tak toto pohodlie poskytneaj Terminl.

2 rozhovor

Suasn pohad na budovu elezninej stanice


3/8

AK DOJEM M TERMINLPO DOSTAVBE OKREMBEZPENOSTI VYVOLVA?

To, e je to pekn. al pocit by mal by,e sme sa posunuli v ase. e sme skoili zostredoveku do prtomnosti alebo, ak chce-te, z prtomnosti do budcnosti. Dobehli

sme as. Tret pocit je komfort, e som roz-maznan zkaznk a SAD sa o ns star.Nie som pre u len ovca, ktor d tyri eura po a vystp. Sname sa rozmaznva

zkaznka v duchu hesla: N zkaznk,n pn!

AKM SPSOBOM SA ZMERDOTKNE IROKHO OKOLIAA MESTSKHO PARKU?

N zmer vychdza z zemnho plnumesta, ktor vznikol ete predtm, ako smes mylienkou Terminlu prili. Nae vzie sasnaia by ekologick a v slade s prrodou.Ke sme budovali obchodn dom Miragev iline, tak sme presadili 33 stromov a tiestromy dodnes ij. Tento prstup chceme

zachova aj v Trenne. Sname sa vyhnnajvzcnejm stromom a ideme pod hrani-cu zastavanosti, ktor uruje zemn pln.Projekt sa dotka len niekokch stromov.Ich spoloensk hodnotu sme priprave-n mestu vrti investciou do mestskho

parku.

A AK JE VAA PREDSTAVAMESTSKHO PARKU?

To je skr otzka na architektov a na ve-rejn diskusiu, i prpadn sa. My mme

predstavu o funknosti, ale nie o konenomvzore parku. Ten pohad toti bva astoindividulny. Ale pragmaticky si viem v par-

ku predstavi koruliarske drhy a tak z-sahy, aby v om udia chceli trvi as. Abynebol len tranzitn ako dnes. Cez park u-dia len prechdzaj, ale ak by tam bol pek-n trvnik, keby sa tam udia nebli chodi

bos, vedeli by v om trvi aj von as. Bol

by som rd, aby bol funkn a oivil celokolie.

PLNUJETE VYBUDOVAPRSTUP NA HRAD CEZOMAROVU STUDU. AKOTEN NPAD VZNIKOL?

V Trenne je tak zvltnos, ktor udlh roky vnmam. Trenn m jednu z naj-vznamnejch pamiatok, ktor mu bykomerne vyuit v prospech obanov.Ke idete do Verony v Taliansku pod slvnybalkn z hry Romeo a Jlia, miestnym to

prina neuveritene vea peaz od ud,ktor tam prdu len preto, aby sa pod bal-knom odfotili. Trenn m rovnak prbehv slovenskom podan. Prbeh silnej lskyloveka, ktor kopal studu, aby zachrnilsvoju milovan. Ten prbeh, legenda, je tu.Trenn m tto jedinenos na dosah, mten poklad, ale na om sp. Z tohto pohaduvznikol npad, preo hrad nesprstupni cezOmarovu studu. Dosta turistu jednodu-

cho hore, aby si poas cesty vypoul legen-du a bude u vecou Trenanov, aby sa cho-

pili ance, naprklad predajom suvenrov,slubami. Mme chu urobi prbeh, ktornvtevnka hradu pohlt. Pamiatky cht-

raj, pretoe sa konzervuj, pritom by smeich mali sprstupova. Kultrna pamiatkaby mala vedie ud prilka. Nech nm je

prkladom Bojnick zmok.

AKO BY TO VYZERALO? Urobi vah v studni je technicky relne.udia by tak vystpili priamo na ndvor.Ilo by o 70 metrov dlh vah, o sa rovn25 poschodovmu domu. Koko je takchstavieb na Slovensku? Vah by bol preskle-n, mry studne nasvieten a poas cestyby si nvtevnci vypouli prbeh chlapca,ktor sa zblznil do dieviny, a preto stud-u do skaly vykopal. udia si bud o po-vesti hovori, Trenn tm me zska etevie povedomie v irokom okol a mesa sta vznamnou atrakciou strednej Eu-rpy. S tm svis aj potrebn rekontrukciahradu, ponuka sluieb a alch atrakci tu-ristom. Vahom vieme vyvies na hrad asimilin ud rone. Prinieslo by to nemal pe-niaze do mesta. Ak chc obyvatelia Tren-na zvi svoju rove, nemu sa spoliehalen na domcich Trenanov, ale tie peniazemusia prs zvonku. Tak, ako je to v Tunis-ku, Egypte alebo alch destincich, kamchodia majetn turisti. Trenn nem more,ale m hrad a jeho potencil sp. Je ako p-

kov Ruenka, ktor mus niekto pobozka,aby sa prebudila. A vah na hrad so svojim

jedinenm prbehom by mohol by tmbozkom.

rozhovor 3

Terminl budova elezninej stanicepo rekontrukcii

George Trabelssie


4/8

4 terminl integrovanej dopravy trenn

TERMINL INTEGROVANEJ DOPRAVY TRENN

Pohad na Terminl od budovy starejelezninej stanice v parku M. R. tefnika

popred objekty pavilnov

Centrum mesta Trenn

Z centra, ale aj do centra, do prce, za zbavou, kultrou ale aj k vaim blzkym vs privedie modern eleznina autobusov Terminl.

- terminl integrovanej dopravy s novou autobuso-

vou stanicou, priamo napojen na zrekontruovaneleznin stanicu a centrum mesta

- komplexn revitalizcia zdevastovanho zemia(arel bvalej SAD, nstup SAD a okolie medzikasrami a eleznicou)

- komplexn zmena dopravnho systmu v zem,zjednoduenie dopravnch tokov, zlepenie do-stupnosti zemia

- vmena ininierskych siet v zem

- modern autobusov stanica rieen systmom

letiskovho terminlu (gate) priamo prepojen soelezninou stanicou

- komplexn ponuka obchodu, sluieb a vybavenost- nov pracovn prleitosti (priamo cca 600 ud)- 1150 novch parkovacch miest- spolon informan centrum pre SAD, SR a mes-

to, inteligentn systm informovania- 24 hodinov kontrola objektu Terminlu- slad s platnm zemnm plnom


5/8

terminl integrovanej dopravy trenn 5

SAD Terminl nstupitia

Hlavn hala Terminlu medzi elezninoua autobusovou stanicou

Vpravn hala elezninej stanice


6/8

O NA TO HLAVN ARCHITEKT?Projekt bol konzultovan s vedcim tvaru hlavnho architekta mesta Marti-nom Beatom. Optali sme sa ho, ako zmer vybudovania Terminlu vnma.

Mesto v prvom rade zska kompakt-

n modern dopravn terminl so vet-

km, o k tomu patr. Teda prinesie kvalitu

a bezpenos cestovania, prechod tzv. su-

chou nohou a prinleiace sluby. Verme,

e Terminl zrove oiv park a d mu

monos sa zmeni z tranzitnho parku

na spoloensko kultrny park. Umon

uom cestujcim vlakmi, prmestskou

a mestskou hromadnou dopravou vyba-

vi si nkupy priamo na stanici, zrove

ponkne Trenanom monosti, za ktormi

momentlne musia ako a dlho cestova

na perifriu mesta. Je tu aj predpoklad,

e vkendov nvtevnci, mimotrena-

nia a turisti, ktor prdu za nkupmi, roz-ria svoje pole vkendovej psobnosti aj

na centrum mesta. Zrove vznikne po-

hodln monos parkovania v priamom

dotyku s centrom, o me pomc oivi

centrum samotn. Cel arel je zrove

v polohe, kde svojou hmotou na pria-

mo nevplva, ale tvor slun a krajsk-

mu mestu prinleiacu vstupn brnu

do mesta. Na projekte vyzdvihujem sna-

hu njs rieenie, ktor otvor a oiv aj

park a komunikuje s centrom mesta. Sa-

mozrejme bolo treba njs kompromisn

rieenie na pomerne vek objekt tak, aby

nepsobil ruivo. A dleit je tie spsob

prevedenia objektu tak, aby komunikoval

s okolm, bol vzdun a neprinal miesto

len na obchody, ale aj priestor na stretva-

nie sa.

Investor konzultoval s tvarom hlav-nho architekta viacer varianty zmeru.

Dnes oakva dokpenie alch pria-

hlch pozemkov, ktor, ako sa ukzalo, s

potrebn na realizciu zmeru tak, ako

boli naim tvarom konzultovan.

PROJEKT TERMINL PRIMTORMESTA RICHARD RYBNEK VTA

Sasn stav elezninej a autobuso-vej stanice s priahlm mestskm parkomani zaleka nezodpoved tomu, o by sinae krajsk mesto zaslilo. Stanica je asto prvm miestom,prvm dotykom s centrom. T nauvak rozhodne nie je mon povaovaza dstojn vstup do Trenna. Poznm prpady, kedy autobus pln

turistov prechdzal okolo Trenna. Ces-

tujci uvideli krsny hrad a chceli si hos pozrie. Ke vak odparkovali na naejstanici, na mieste sa otoili. Aj takto vecisa mi dostvaj do u. Preto revitalizciu stanc a vstavbuTerminlu vnmam ako jednu z najdle-itejch investci v meste, potrebn akopre Trenanov, tak aj pre podporu cestov-nho ruchu. Pre budcnos mesta povaujemza dleit ustri kvalitu a dopady dlho-dobch nadregionlnych projektov v-stavby novho cestnho mosta, moder-

nizciu elezninej trate, dobudovaniekanalizcie, ale na druhej strane aj naemestsk investcie. Rovnako dleit je ajmodernizcia autobusovej a elezninejstanice Terminl, avak s tm rozdie-lom, e do ttnych projektov u neme-me ako mesto vstupova tak, ako by smesi to predstavovali, prpadne ako by si toelali obania. Projektov dokumentcieboli toti v prpade eleznice i mosta vy-pracovan u dvnejie. V prpade Termi-nlu vak u viac ako rok prebieha disku-

sia investora s mestom a jeho architektmi

o konkrtnej podobe vstupnej brnydo Trenna. Treba podotkn, e mnohz naich odbornch pripomienok boli in-vestorom akceptovan a vtan. Nie vetky mest maj t geografic-k danos, e je v nich mon cestovaniemestskou, prmestskou a diakovou do-pravou vrtane eleznice z jednho uzla.Predstava investora spoji obe stanicedo jednho tranzitnho obchodnhoa spoloenskho centra sa mi zd jedi-nen. Zhodli sme sa na tom, e okremjeho bezpenosti a modernmu dizajnu,

mus cel komplex komunikova s par-kom a centrom mesta. O tom, ak charakter dostane mestskpark, rozhodn u samotn obania pro-strednctvom verejnch diskusi. ChcemTrenanov vyzva, aby sa do tchto dis-kusi zapjali a prispievali svojimi npad-mi i predstavami. Sksme nezabudn ajna historick vzbu nho parku, ktor jezko spojen s odkazom jeho autora u-dovta Strka.

4

Ing. arch. Matrin Beat vedcitvaru hlavnho architekta mesta


7/8

histria mestskho parku 7

TRENANOV ZAUJMA BUDCNOS MESTSKHO PARKUV tesnom susedstve novho Terminlu a priamo v spojen s nm je mestskpark. Jeho zjavne nevyuit potencil vyvolal diskusie o tom, akou cestou bysa mal ubera. Naposledy v roku 2012 v rmci projektu Trenn si Ty sa konaladiskusia s obanmi.

CTI SA BEZPENE

Hlavn architekt mesta Martin Beatna poslednej diskusii o parku povedal, epark m svoju jedinenos, avak v sas-nosti sli len ako prechodov tranzitnpark medzi stanicou a centrom mesta.Na tom m podiel asi aj pocit samotnchobanov, ktor ako najdleitejie probl-my parku nenazvali len pokoden chod-nky a laviky, ale najm jeho bezpenos.

DISKUSIA O PODOBE PARKU

V svislosti s budovanm Terminlusa vak charakter parku zmen. Sasouprojektu s toti aj kaviarne, retaur-

cie a alie sluby, ktor bud v pria-mom dotyku s parkom.Mesto Trenn sa pretorozhodlo otvori iriudiskusiu o budcnostiparku a o tom, ak funk-ciu by mal pri konkuren-cii inch zelench plch,ako je Brezina i Ostrov,plni.

CITLIVO

K RIEENIU PARKU

Investor sa dral plat-nho zemnho plnumesta, no pre uskuto-

nenie zmeru a vybudovanie podzem-nch gari mus vymeni zhruba 15stromov. Mestsk park ako dedistvo u-dovta Strka si zasli viac, ako len rchlyprechod do centra, i na stanicu, povedal

Martin Beat, hlavn architekt mesta.

AKO VZNIKOL MESTSK PARK? Pvodcom mylienky zaloi parkna miestach, ktor boli obas zaplavova-

n a ohrozovan korytom rieky Vh, boltreniansky farr-opt udovt B. St-rek. Prvmi zakladatemi parku sa stali J.Nozdrovicky a I. B. Burian v rokoch 1860 1865. Park sa od zaiatku vyuval na rz-ne oslavy a zhromadenia. V rokoch 1856 1873 park postihli iveln pohromy, na-jm zplavy. Devastciu parku spsobiliaj ustupujce a porazen vojsk armdygenerla L. Benedeka z Raksko-pruskejvojny v roku 1866. Slvnostn novotvore-nie parku sa konalo 13. mja 1880.

Mestsk park mal svoju tradciu ajv pravidelnch koncertoch u od roku1888 a do vypuknutia 1. svetovej vojny1914. Koncertovala tu vojensk hudbav hlavnom vekom kvetinovom kruhu par-ku, kde bolo viac starch stromov. Zvlvynikol 105 rokov star jase (34 m vy-sok). Nazvali ho notovm stromom,pretoe na jeho dolnom kmeni, ktor malobjem 455 cm, visieval na sklenej tabuliprogram koncertu.

V lete roku 1894 postihla mestskpark vek katastrofa. Vh na severov-

chodnej strane Hornej Sihote pretrholhrdzu a voda zaplavila park miestami avye 3m. Ke voda klesla, bolo treba parkplne zrekontruova. V ase 2. svetovejvojny tu boli vykopan kryty. Za vekm

kvetinovm kruhom uprostred parku sosochou Venue stla filagria altnok

a nealeko nej strom pagatan konsk,ktor dostal meno strom trajkov-ho ultimta. Nzov svisel so trajkomtudentov v roku 1903. Mal 138 150 ro-kov, bol 23 m vysok a vo vke 120 cmod zeme mal objem 323 cm.

20. mja 1906 bola odovzdan verej-nosti botanick zhrada v parku. Malapodobu nepravidelnho kosotvorcaa zaberala asi 150 m2. Stredom botanickejzhrady viedlo umelo vytvoren poho-rie, ktor takto vytvralo severn a junsvahy pre rastliny s rznymi nrokmi. Celplocha bola rozdelen na 23 malch par-celiek. Na takto umelo lenenom ternebolo zasadench okolo 300 druhov rast-ln, ktor boli oznaen tabuami s me-nami. Botanick zhrada sa spoiatkuteila nevednmu zujmu mesta a turis-tov. Pre nedostaton dozor dochdzalok jej nieniu, po roku 1910 zanikla a dnesu po nej niet ani stopy. V rokoch 1918 1938 navrhlo mestsk zastupitestvozriadi namiesto zaniknutej botanickejzhrady ornitologick zhradu. Na stro-

my zavesili rzne klietky vtkov a ich spevmal nahrdza koncerty hudby miest-nej posdky. Boli tu pvy, baanty, droz-dy, papagje, sovy, kukuky a in druhy.Avak obania niektor vtky pochytali,

o bolo prinou zniku tejto malej zoolo-gickej zhrady.

Po vojne zaala aj rekontrukcia parku.Bol postaven okrhly hudobn altnoks elektrickm osvetlenm, aby sa zacho-vala tradcia hudobnho parku. Z almvvojom sviselo aj dokonenie 38 mdlhho elezninho prejazdu nealekoparku. Vtedy eleznin sprva prepustilamestu znan as svojho bvalho po-zemku na rozrenie parku. Takto sa roz-rila v rokoch 1952 1956 historick asparku o vek slnen priestor. Bol nazva-n Nov park. Je tu cesta nazvan akodruh asfaltov magistrla s poetnmilavikami, ktor kon na ceste k novej e-leznici.

Na okraji parku bliie k centru sa na-chdza fontna na mieste, kde predtmstl pvodn pamtnk M. R. tefni-ka z roku 1938 od J. Pospila, ktor bolneskr z ideologickch dvodov odstr-nen. Z pvodnho pamtnka sa po-darilo zachova len bustu, ktor je terazsasou novho pamtnka z roku 1998v tvare zlomenho krdla poda nvrhuakad. maliara Juraja Oravca. V parku sa

nachdza niekoko alch plastk a pa-mtnkov.

Zdroj: www.visittrencin.sk

Mestsk park


8/8

8 terminl integrovanej dopravy

Pozvame Vs na

verejn prezentciu projektu

Terminlintegrovan doprava Trenn

19. 12. 2013o 17.30hMestsk portov hala Trenn

Vydal: SIRS, a. s.

Documents

Tranzitný terminál SAD Trenčín