LEVICE – Na záver januá-rového zasadnutia Mestského zastupiteľstva vystúpil s diskus-ným príspevkom o porušovaní VZN mesta Levice k dodržia-vaniu nočného pokoja posla-

nec MsZ Ján Koštrna. Toto všeobecne záväzné nariadenie sa porušuje tri až štyri mesiace v roku, masívne hlavne v ob-dobí Vianoc a Nového roka. Ide o používanie tzv. zábavnej

pyrotechniky.„Môžem potvrdiť, že oslavy

Silvestra v Leviciach začínajú okolo 15. novembra a končia okolo 20. februára.

Silvester od novembra do februáraTéma: strach väčšiny ľudí z používania tzv. zábavnej pyrotechniky

LEVICE – Podanie trestné-ho oznámenia na neznámeho páchateľa za šírenie poplaš-nej správy zvažuje primátor Levíc Štefan Mišák v súvis-losti s bludom, ktorý v tých-to dňoch koluje na sociálnych sieťach. „Niekto si vymyslel fámu o prisťahovaní tisícky Rómov na Ladislavov dvor. Pre nových prisťahovalcov tam údajne mesto pripravuje zavedenie elektriny. Je tu úpl-ná lož a nezmysel, ktorý v pl-nom rozsahu dôrazne demen-

tujem. V tejto súvislosti som nikým nerokoval a mesto ne-má s touto dezinformáciou nič spoločné. Považujem to za šírenie poplašnej správy a nebezpečné manipulova-nie s obyvateľmi Levíc. V tej-to súvislosti zvažujem poda-nie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa,“ po-vedal na margo šírených dez-informácií primátor Mišák pre POHRONIE v pondelok 18. februára, krátko pred re-dakčnou uzávierkou čísla.

Šíria Sa bludy o priSťahovaní TiSícky rómov

Kalná nad Hronom, Želiezovce, Rybník, Santovka, Iňa, Nový Tekov, Horný Pial.

Aktuálne

z regiónuinformácie

aj na webe

www.pohronie.sk Ročník LXVIII cena 0,46 €číslo 6 19. februára 2013

prvákov bude menej - 2. STrana

primátor dementuje a zvažuje podanie trestného oznámenia za šírenie poplašnej správy

FIRMA REGIÓNU

Víťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hodnotenia odbornej poroty

aj na základe hlasovania verejnosti.

opäť

SVETOVÝ LÍDER V OBLASTI FILTRÁCIE VZDUCHU

(5)

Týždenník pohronie v mestách a obciach okresu Levice

konTakT: tel.: 0907 647 381 • 0905 334 892 • e-mail: rohau@rohau.sk • www.rohau.sk

Našim úspechom je Vaša spokojnosť

OKNÁ • DVEREHISTORICKÉ REPLIKY

STOLÁRSKYCH VÝROBKOVPROTIPOŽIARNE UZÁVERY

GARÁŽOVÉ BRÁNY SCHODY • NÁBYTOK

(12)

ŠTEFAN RÁCHELA

V sobotu 2. februára sa ko-nala výročná členská schôdza Dobrovoľného hasičského zbo-ru (DHZ) v Bátovciach. Tento DHZ patrí k najstarším, oslávi už 107. výročie vzniku, a k naj-aktívnejším v Levickom okrese. Jeho činnosť ocenil na schôdzi aj riaditeľ Okresného riaditeľ-stva Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Leviciach Branislav Štefanický, keď vo svojom diskusnom príspevku hodnotil bátovský zbor „ako je-den z mála dobrovoľných hasič-

ských zborov v okrese, na ktorý sa vždy vo veľkej miere dá spo-ľahnúť“. Okrem toho bátovskí dobrovoľní hasiči výrazne po-

máhajú pri každej spoločenskej akcii v obci. Dostatok dôvodov, aby POHRONIE oslovilo veli-

minulý rok skolaudovali hasičskú zbrojnicu

S miroslavom Ďurčekom, veliteľom dobrovoľného hasičského zboru v bátovciach

(pokračovanie na 3. strane)

(pokračovanie na 2. strane)

Ul. Sv. Michala 4(hotel Atom) Levicepo - pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

0903 704 381036/381 01 55

• aktivujeme platené programy• u nás uhradíte

aj servisný poplatok

Váš partner pre:

(6)

KonTAKT:

Ceny platia od 19. 2. - 25. 2. alebo do vypredania zásob.

Všetko pre Vašu kanceláriu:

Canon PG37

14,80€

Canon 511 color

19,20€

Canon 510 black

15,50€

Canon CL38

18,80€

32,90€

12,90€

42,90€

65,90€

Mini skartovací prístroj

Canon multipack 521 C/M/Y

Multifunkčné zariadenie Canon MP230

FAX s telefónom Brother T104 - termálna tlač

(22)

Prijímacie skúšky na 5-ročné Súkromné bilingválne gymnázium sa budú konať

25. marca 2013 o 8. hodine v priestoroch školy.

Prijímacie skúšky na klasické 4-ročné Súkromné gymnázium sa budú konať

13. a 16. mája 2013.

Súkromné gymnázium T.Smaragd

www.tsmaragd.sk

ŠTEFAN RÁCHELA

Patríte k silnej povojno-vej generácii, ročník 1946. Vy-rastali ste v ťažkých povojno-vých rokoch, ale iste vás silno ovplyvnili rodné Podlužany, ľudia, okolie, celková atmosfé-ra „starých časov“. Sú to kore-ne, ktoré pomôžu prežiť víchri-ce vekov?

Vždy som sa hrdo hlásil k rod-nej obci a tekovskému kraju, lebo tu som prežil roky svojho detstva a mladosti, na ktoré často a rád spomínam. Som presvedčený, že tieto roky života sú najdôležitej-šie pre ďalšie formovanie osob-nosti každého človeka.

pohronie exkluzívne s architektom jozefom Frtúsom, rodákom z podlužian

Jozef Frtús (v strede) so starostami čilejkárskych obcí, ktorých obdaroval bustou nevesty v rohatom čepci.

učaroval mi Tekov čilejkársky

(pokračovanie na 4. strane)

Viacna str. 3

(31)

LEVICE (šr) – Zápisy budúcich prvákov do základných škôl sa už skončili. Ako pove-dal pre POHRONIE Martina Bátovský, vedú-ci odboru školstva a vzdelávania Mestského úradu v Leviciach, do základných škôl v pô-sobnosti mesta Levice bolo zapísaných spolu 327 detí (vlani 363 detí, predvlani 354 detí). Do jednotlivých škôl bol zapísaný nasledov-ný počet žiakov: ZŠ A. Kmeťa (1. ZŠ): 62 (vlani 70, predvlani 56), ZŠ na Ulici sv. Mi-chala 42 (2. ZŠ): 39 (45, 37), ZŠ Pri Podlu-žianke 6 (IV. ZŠ): 97 (96, 102), ZŠ Saratov-ská 43 (5. ZŠ): 23 (38, 50), ZŠ Saratovská 85 (6. ZŠ): 61 (66, 53), ZŠ Školská 14 (7. ZŠ): 34 (27, 34), ZŠ s VJM G. Juhásza: 11 (21, 22).

Fakty vyplývajúce z počtu zapísaných detí do jednotlivých levických ZŠ škôl sú jasné a potvrdili závery návrhu aktualizácie kon-cepcie školstva v meste Levice na roky 2013-2016. Tú však poslanci na ostanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva neschválili.

Ako POHRONIE informoval Miloš Har-mady, riaditeľ Katolíckej spojenej školy Svätého Vincenta de Paul v Leviciach, do školy bolo tohto roku zapísaných 38 detí. Vlani bol počet prihlásených rovnaký, ale po zápise k nim ešte prestúpili 4 deti. v roku 2011 rodičia do školy prihlásili 19 detí. Toh-to roku majú otvorené už dve prvé triedy a dve prvé triedy otvoria aj v budúcom škol-skom roku.

Podľa informácií Angeliky Révész, vedú-cej oddelenia školstva, mládeže a športu Mestského úradu v Šahách, bolo do štyroch základných škôl v meste zapísaných tohto roku spolu 103 detí (vlani 94, predvlani 101, v roku 2009 95 detí). Z toho do ZŠ Janka Kráľa Šahy 32 detí (v minulých rokoch 45, 34, 32, 32), do ZŠ Šahy 24 detí (24, 13, 25,

17), do ZŠ Lajosa Pongrácza s VJM 25 detí (28. 24, 22, 23) a do Katolíckej spojenej školy Ferenca Gegyvernekiho s VJM 22 detí (25, 23, 22, 23).

Do 1. triedy Základnej školy v Tlmačoch tento rok rodičia zapísali 33 detí, vlani 21 a predvlani 29 detí.

Bilanciu základných škôl v mestách vylep-šujú deti dochádzajúce z okolia, čo však vý-razne komplikuje situáciu dedinských škôl a obcí vôbec.

(Dokončenie z 1. strany) Aspoň tak to je na sídliskách s panelovou zástavbou, kde bývam, na

Rybníkoch. Tento rok som bol bombardovaný telefonátmi aj osobnými rozhovormi s občanmi a začal som situáciu sledovať. Sám som bol svedkom, že k porušovaniu dochádza. Občania sa sťažujú, že štvrť roka sa boja vychádzať do ulíc na prechádzky. Boja sa vychádzať rodičia s deťmi, matky s kočíkmi, dôchodcovia, pretože sú obhadzovaní petar-dami, delobuchmi, šrapnelmi z výškových bytových domov. Sú obha-dzovaní tzv. zábavnou pyrotechnikou,“ povedal poslanec Koštrna.

Ako ďalej povedal, na štátnych skúškach mal otázku, čo je to demo-kracia. Demokracia pre koho? Ak je demokracia pre menšinu, to nie je demokracia. Ak je zábavná pyrotechnika pre pár výrastkov v Leviciach, zostáva zábavnou, aj keď sa ňou terorizuje 36000 ľudí celé noci a dni? V náučnom slovníku je pyrotechnika vysvetlená ako zaobchádzanie s ohňom a výbušninou. Tí, čo boli na vojne, vedia, že pyrotechnici boli najserióznejší ľudia, lebo im išlo o život a zdravie. V Leviciach si môže kúpiť ktorýkoľvek 12- až 15-ročný chlapčisko petardy. „Ja sám som bol touto technikou obhadzovaný na Ul. Z. Nejedlého, takže sťažnosti ľudí môžem potvrdiť. Neviem, ako by zareagoval človek so slabším srdcom, keď mu to vybuchne 50 cm pod nohami, alebo na klobúku, alebo na čiapke, alebo to vybuchne v detskom kočíku, alebo nejakej tehotnej mamičke pod nohami. Toto sa ale skutočne na Vinohradoch, Rybníkoch, Okružnej ul., Ul. P. O. Hviezdoslava a na ulici Na lúkach deje. Komunikoval som so zložkami poli-cajného zboru, dokonca s hasičským zborom, vojakmi, ktorí sa zhodli na tom, že fakticky nie je možné ustriehnuť a zakázať používanie pyrotechniky inokedy, ako než je termín stanovený vo VZN mesta,“ konštatoval vo vystúpení Ján Koštrna.

Ohľadne riešenia tejto neúnosnej situácie zavolal policajtov, s ktorými obchádzal dom. Niekde hore sa niekto smial a 10 minút po odchode policajtov sa pálilo ďalej, pokračovali oslavy Silvestra, hoci bol začiatok decembra. Trocha ho zaráža, že v takýchto veciach nikto vo vláde nekoná. Napríklad ochranco-via prírody, strana zelených, životné prostredie, pretože je názo-ru, že tu padá ich celoročná práca na ochranu vtáctva, zvierat a pod. Celý rok ochraňujeme spevavcov, sokolov, ktoré, keď sú v noci vyplašené delobuchmi, letia a zabíjajú sa o elektrické vedenie. Štvornohé zvieratá utekajú a utopia sa v tme riekach a pod. Rovnako majú problém majitelia psov. „Mám vedomosť o dvoch zaznamenaných prípadoch, kedy sa dva psy odtrhli.

Jeden skončil pod autom a druhého našli o štyri dni pri Podlužanoch, úplne rozvášneného. Mohol po ceste niekoho aj pohrýzť. Ďalší prípad psa, ktorý sa obesil na vodítku počas výbuchov pyrotechniky, alebo prípad dvoch dobermanov, ktorí zničili celý rodinný dom, lebo „blbli“ z toho strieľania. O ďalších zraneniach spôsobených pyrotechnikou by mohli povedať lekári a informujú nás aj médiá.“ Ohľadne neporiadku na sídliskách požiadal Ján Koštrna poslancov MsZ a zamestnancov MsÚ, aby sa prešli medzi bytovými domami na Rybníkoch, kde obja-via nie pár kusov tubusov a nástražných systémov na pyrotechniku. Je tam toho za „fúru“. Dane za pyrotechniku nie sú v takej výške, koľko mesto vynaloží za upratovanie. Aj šoféri sa sťažujú na zhorené a pripečené karosérie áut. Voľakedy sa autá preparkovali ďalej od by-tového domu, ale teraz nie je kde. Na školách, hlavne na základných, sa rozvíja veľmi zaujímavá vec. Žiaci si vybavujú účty pyrotechnikou, ktorú hádžu po sebe, alebo do školských batohov a čakajú, kedy to vybuchne. Toto je už šikanovanie.

Má poznačenú štatistiku výjazdov urgentu. Na Silvestra 2012 urgent vykonal 2500 výjazdov. Pokiaľ rátame len 20 €/výjazd, ale lekári mu povedali, že to je smiešna cena, tak je to obrovská čiastka, ktorá sa za uvedené výjazdy na Slovensku zaplatila. Nedalo mu nespomenúť prí-pad zo Žiliny, kde bolo pyrotechnikou zbombardované mestské zaria-denie podobné levickej informačnej agentúre. Škoda bola vyčíslená na niekoľko tisíc eur. Nevie, či čakáme na niečo také ako sa stalo v Brazílii, Santa Maria, kde v nočnom klube zhorelo 230 mladých ľudí po zásahu tzn. zábavnej pyrotechniky. Toto už nie je zábavná pyrotech-nika, ale len pyrotechnika, ktorú môžu ovládať iba fundovaní ľudia. „Čo sa už v súčasnosti deje, je strašné. Paľba pyrotechnikou z jedného človeka na druhého. Ak je toto zábavné, nech sa nikto nehnevá, ale ja mám iné meradlá. Za I. aj II. svetovej vojny, dokonca keď boli Ameri-čania vo Vietname, na Ježiška, na Vianoce, bol vyhlásený tzn. pokoj zbraniam. V Leviciach nič takéto neplatí a 24. decembra sa „páli, len taká rozkoš“. Môžem potvrdiť, že na Ježiška pred vchodom na Ul. Z. Nejedlého 65-71 búchali šrapnely o 3. h ráno. Tu sa porušuje už aj to staré VZN, ktoré je absolútne bezzubé.“ Treba zmeniť zákon, ktorý toto rieši, pretože ten súčasný pochádza z roku 1989, umožňuje všet-kým výtržníkom používanie pyrotechniky a nechráni občana.

Na kanáli TA3 odznela informácia, že vláda necháva na rozhod-nutie samospráv riešenie tohto problému, ale na druhej strane má samospráva v zmysle zákona zviazané ruky a problém riešiť nemôže. Je názoru, že tu hrá dôležitú úlohu aj osveta. Verí, že prijatím nového VZN mesta Levice sa aspoň mesiac pred Via-nocami objaví v médiách informácia o probléme. Je názoru, že zákon, ktorý nedokáže preniesť kompetenciu na samosprávy a neumožňuje samosprávam zakázať, alebo obmedziť používa-nie a predaj pyrotechniky, je bezzubý. Hocikto si kedykoľvek môže zábavnú pyrotechniku nakúpiť a nie je možné ustriehnuť jej použitie ani políciou, ktorú sa vôbec neoplatí zavolať, preto-že o 20 min. sa bude strieľať ďalej. Ján Koštrna v mene viacerých poslancov MsZ požiadal poslan-kyňu MsZ Martinu Gašparovú a cez ňu poslanca NR SR Mila-na Halúza, aby sa pokúsili o novelizáciu súčasného zákona o porušovaní nočného pokoja. „Nechcem, aby sme sa pozerali, ako to riešia iné mestá, ale iné mestá by sa mali pýtať, ako tento problém vyriešilo mesto Levice,“ povedal J. Koštrna. Požiadal o pomoc poslancov VÚC aj primátora Levíc, aby sa otázkou používania tzv. zábavnej pyrotechniky zaoberalo zasadnutie ZMOS. Pretože aj iní primátori a prednostovia miest majú s týmto problémy. „ Problém by sa mal dostať na „pretras“ tam, kde má, pretože pyrotechnika, ktorá zabíja, trhá ruky, vybíja oči a spaľuje ľudí, nie je zábavná,“ skončil diskusný príspevok poslanec MsZ Levice Ján Koštrna.

LEVICE (Štefan Ráchela) – Aj preroko-vanie a schválenie správy o činnosti Det-ských jaslí bolo na programe januárového zasadnutia Mestského zastupiteľ-stva (MsZ). Ako v správe konštato-vala vedúca Eva Lukáčiková, k dispozícii sú priestranné a plne vybavené priestory, ktoré sú prispô-sobené veku a potrebám detí. Je to jediné takéto zariadenie v meste.

Podmienky prijatia do detských jaslí sú stanovené prevádzkovým poriadkom. Jasle majú dve oddele-nia: pre mladšie batoľatá (1 až 2 roky) a staršie batoľatá (2 až 3 roky. Z 35 zapísaných detí v priemere navštevovalo jasle 32 detí. V čase letných prázdnin je prevádzka prerušená na 3 týždne

kvôli dovolenke a vykonávaniu údržbárskych a murárskych prác.

Stravovanie je zabezpečené v jedálni ma-

terskej škôlky, ktorá sídli v tej istej budove ako jasle. Strava sa podáva trikrát denne. Stravná jednotka na dieťa je 1,19 € .

Prevádzku zariadenia zabezpečuje vedúca DJ v spolupráci s Mests-kým úradom Súčasný rodičovský poplatok je 100 eur s účinnosťou od prvého januára tohto roku pre deti s trva-lým pobytom v Leviciach. Pre ostatné je poplatok 150 eur. K nemu treba prirátať poplatok za stravu, teda 1,19 eura na deň. Odpustenie príspevku môže byť z dôvodu uzatvorenia prevádzkova-teľa (napr. dovolenka, sviatky). Rodič platí poplatok len za dni, počas ktorých je dieťa v jasliach prítomné.

Nitriansky samosprávny kraj pripravuje na 4. apríla tretí ročník slávnostného odovzdávania ocenení zdravotníckym pracovníkom v NSK pod názvom Zdravotník roka 2012. V tejto súvislosti dáva do pozornosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti možnosť poslať do 28. februára svoje návrhy na udelenie tejto ceny v kategóriách lekár, sestra a iný zdravotnícky pracovník. Písomne môžu nominovať maximálne troch pracovníkov v každej kategórii, ktorí musia pôsobiť v Nitrianskom samosprávnom kraji, ale nemu-sia byť ich zamestnancami. Požadované informácie je potrebné poslať poštou v zalepenej obálke označenej heslom Zdravotník roka 2012 alebo na e-mailovú adresu: eva.schmidtova@unsk.sk

LEVICE (Miroslav Košút) – Okresný dopravný inšpektorát (ODI) OR PZ eviduje od začiatku roka 15 dopravných nehôd, rovnako ako v minulom roku. Pri siedmich z nich sú následky na zdraví účastníkov - tri osoby boli ťažko zranené a dvanásť ľahko. Jedna dopravná neho-da bola zavinená pod vplyvom alkoholu. Hmotná škoda bola pri do-pravných nehodách odhadnutá na 48 800 eur.

Vo štvrtok 11. februára o 10.hod. sa stala dopravná nehoda na ceste I/76. Vodič osobného motorového vozidla zn. Daewoo Matiz smero-val od Šaroviec na Kalnú nad Hronom. Po prejdení miernej pravotoči-vej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla najmä svojím schop-nostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Na zasneženej, neposypa-nej a šmykľavej vozovke dostal s vozidlom šmyk. Auto zišlo vpravo mimo cesty a čelne narazilo do svahu priekopy. Následne sa niekoľ-kokrát prevrátilo cez strechu a zostalo na kolesách stáť v poli. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča motorového vo-zidla ako aj jeho spolujazdkyne. Alkohol u vodiča zistený nebol.

Na poslednom zastupiteľstve v Leviciach prišli rodičia bojovať za V. Základnú školu.

(int)

(int)

teľa DHZ Miroslava Ďurčeka, profesionálneho zamestnanca ZHÚ v Mochovciach.

Koľko členov má váš Dob-rovoľný hasičský zbor?

DHZ Bátovce má v súčasnosti okolo 70 členov a som veľmi rád, že sa nám ho podarilo za posled-né roky dosť výrazne omladiť.

Vlani v októbri sa podari-lo skolaudovať hasičskú zbroj-nicu. Myslím, že ostatní vám ju môžu závidieť. Čo všetko sa urobilo v rámci rekonštrukcie? Iste aj dobrovoľní hasiči prilo-žili ruku k dielu.

Spolupracovali sme pri ná-vrhu projektu. Žiaľ, nie všetky naše požiadavky sa podarilo do neho zapracovať. Zbrojnica je navrhnutá tak, aby po rekon-štrukcii spĺňala kritériá klade-né na profesionálnu hasičskú stanicu. Samotné rekonštrukč-né práce vykonávala stavebná firma. Našou úlohou po odo-vzdaní bolo nasťahovanie tech-niky a technických prostriedkov a úprava priestorov podľa aktu-álnych potrieb.

Akú techniku máte k dis-pozícii? Viem, že ste zrekon-štruovali aj jedno výjazdové vozidlo CAS 25 Škoda 706.

Momentálne máme k dispo-zícii zásahové vozidlo CAS 25

Škoda 706, ktoré prešlo v minu-lom roku rekonštrukciou a dve motorové striekačky PS 12.

V súčasnosti majú profesi-onálni hasiči výkonnú techni-ku a dokážu rýchlo zasiahnuť aj v najodľahlejších častiach okresu. Niekto by možno na-mietal, či sú ešte dnes potrební dobrovoľní hasič. Čo by ste mu povedali?

Keď vezmeme do úvahy čas dojazdu profesionálnej hasič-skej jednotky do našej obce (asi 15 min.), sme schopní požiare menšieho rozsahu zlikvidovať sami, alebo pred príchodom HaZZ vykonať aspoň prvotný

zásah, čo sa v minulosti aj po-tvrdilo. Netreba zabúdať ani na rôzne druhy technických zása-hov (pomoc pri prípadných po-vodniach, alebo iných živelných pohromách), ktoré sme schopní vykonať.

Aj keď stupňom výcviku a technickým vybavením sa nemôžeme porovnať s profesio-nálnymi jednotkami, vzhľadom na ich relatívne nízke početné stavy má aj pomoc funkčných Obecných hasičských zborov

svoje opodstatnenie. Posledné dva roky boli veľ-

mi suché. Odrazilo sa to aj na počte zásahov bátovských dob-rovoľných hasičov?

Hlavne rok 2012, konkrétne marec, bol z hľadiska požiaro-vosti podstatný. Od 8. do 30. marca sme vykonali výjazd k siedmim požiarom v Bátov-ciach a blízkom okolí. Dokonca 17. a 20. marca to boli po dva požiare za deň.

Zdá sa, že netreba mať obavy ani o budúcnosť jedné-ho z najstarších DHZ. Máte aj Klub mladých hasičov. Ako funguje?

V minulom roku obnovil svo-ju činnosť pod vedením Juraja Ďurčeka a Róberta Ratulovské-ho. V tomto klube si žiaci miest-nej Základnej školy osvojujú teoreticky aj prakticky rôznymi formami prácu hasičov. V ok-tóbri sa zúčastnili jesenného kola hry PLAMEŇ, kde obsadili 6. miesto v konkurencii druž-stiev z Levického okresu.

Pravidelne sa zúčastňujete aj na súťažiach DHZ. Ako sa vám darí?

Náš DHZ nie je z tých, ktoré sa prioritne venujú športovej činnosti. Zúčastňujeme sa ob-vodných, v prípade postupu na okresných previerkach pri-pravenosti hasičských zborov a niekoľkých vybraných po-hárových súťaží. Darí sa nám striedavo. V minulom roku sme na priehrade Lipovina v Bátov-ciach zorganizovali prvý ročník „Súťaže hasičských dvojíc“. Je to netradičná súťaž, ktorá pre-verí fyzickú a technickú pripra-venosť hasičov v činnostiach, s ktorými sa môžu stretnúť pri reálnom zásahu. V tradícii by sme radi pokračovali a v roku 2013 plánujeme zorganizovať druhý ročník tejto súťaže.

Aké má DHZ Bátovce plá-ny v roku 2013?

Hlavne udržať akcieschop-nosť Obecného hasičského zboru Bátovce a byť, ako hovorí staré hasičské motto, „blížnemu na pomoci“. Ďalej pokračovať v práci s mládežou, zorganizo-vať spomínanú súťaž, pracovať na vyššej odbornosti členov OHZ a starať sa o techniku.

Na záver by som rád vyzdvi-hol prácu kolegov a poďakoval ľuďom, ktorí majú na dobrom fungovaní DHZ/OHZ svoj po-diel: Róbertovi Ratulovskému, Ivanovi Strakovi ml., Radova-novi Ratulovskému, Martinovi Bábikovi st., Martinovi Bábi-kovi ml., Petrovi Frankovi st., Petrovi Frankovi ml., Andrejovi Frankovi, Matúšovi Bernáto-vi, Alanovi Dodokovi, Jurajo-vi Ďurčekovi, Emílii Maľovej a predsedovi DHZ Milanovi Kuzmovi. Ďakujeme aj Obec-nému úradu Bátovce a ďalším organizáciám a jednotlivcom za podporu našej práce.

Z čoho je financovaná čin-nosť DHZ?

Z rozpočtu obce, členských príspevkov a naši priaznivci nám môžu poukázať 2 percen-tá dane - aj týmto by sme chceli osloviť darcov. Sme zaregistro-vaní ako občianske združenie, aj tento rok nás môžu podpo-riť.

Jeden z likvidovaných požiarov.

(dokončenie z 1. strany)

3POHRONIE 19. februára 2013publiciSTika * inzercia

minulý rok skolaudovali hasičskú zbrojnicu

S miroslavom Ďurčekom, veliteľom dobrovoľného hasičského zboru v bátovciach

PODLUŽANY (Nikola Lebócová) - Poslednú fašian-govú sobotu, 9. decembra sa členovia folklórneho súboru Rozmajrín rozlúčili s milova-nou basou Dolóres. Celý cere-moniál začali sprievodom po dedine, kde ich domáci srdeč-ne pohostili vareným vínkom a pampúšikmi. Sprievod ukon-

čili v kultúrnom dome. Tam sa konal samotný pohreb milo-vanej basy. Folkloristi jej pra-jú príjemný odpočinok až do Veľkonočného pondelku, kedy sa mládenci vyberú po dedine na oblievačku. Rozmajrín ďa-kuje všetkým, ktorí akokoľvek pomohli pri organizácií tohto podujatia.

Rozlúčili sa s basou Dolóres

Členovia Rozmajrínu sa už teraz tešia na veľkonočnú oblievačku

JAROSLAV BURJANIV

SEZIMOVO ÚSTÍ, LEVI-CE – Okresná organizácia Jed-noty dôchodcov Slovenska už dva roky spolupracuje s Čes-kým červeným krížom, ktorý našim seniorom umožňuje re-habilitácie v ich patronátnych zariadeniach.

Výhodou pre našich dôchod-cov je, že organizátori zabezpe-čujú dopravu v cene pobytu lu-xusným autobusom z miesta bydliska až na Sezimovho Ús-tí, kde sa rehabilitačné pobyty

konajú, a rovnako ich dopra-via aj domov. Počas týždenné-ho pobytu mali seniori ozaj bo-hatý program - okrem šiestich procedúr a možnosti bezplat-ného užívania krytej plavárne si skúsili zápolenie v bowlin-gu, zahrali si bingo, navštívili mesto Tábor a jeho historické pamiatky, ako aj neďalekú zreš-taurovanú zrúcaninu Kozieho hrádku. Súčasťou programu boli aj dve tanečné zábavy so živou hudbou pri pesničkách ich mladosti. Všetci účastníci boli veľmi spokojní so stravou

i službami aj príjemným per-sonálom. Viacerí z účastníkov zájazdu boli v Sezimovom Ús-tí už po druhýkrát a chystajú sa tam aj na budúci rok.

Rehabilitačný pobyt v Sezi-movom Ústí sa koná v bývalom hoteli Tomáša Baťu. Zdá sa, ako by jeho duch pretrval až do dnešných čias. Baťa hovorieval: „Mne stačí na jednom páre to-pánok zarobiť korunu. Ale po svete chodí veľa ľudí, ktorí po-trebujú topánky a ja ich chcem lacno obúvať.“

Čo znamená radšej mať malý zisk, nízke ceny, ale veľa zákaz-níkov, ako vysoké ceny a po-loprázdne, alebo prázdne za-riadenia. Viacerí z účastníkov sa čudovali, ako organizátori dokázali pripraviť taký boha-tý program za veľmi prijateľnú cenu. Veď za sedem dní, včíta-ne dopravy, zaplatili menej než stojí na Slovensku víkendo-vý pobyt a pritom si tu klient musí dopravu zabezpečiť sám. Český príklad by iste stál za na-sledovanie.

baťov príklad by sme mali nasledovať aj na Slovensku

Seniori z levického okresu sa rekreovali v Čechách

Seniorom z regiónu sa v Česku páčilo. Foto: Jaroslav Burjaniv

Primátorská kvaPka krvi

Mesto Levice v spolupráci so Slovenským červeným krížom v Leviciach sa rozhodlo opäť zorganizovať podujatie „ Primátorská kvapka krvi“. Záujemcovia budú môcť

prísť a darovať tak vzácnu tekutinu, akou krv bezpochyby je, 5. marca 2013 na Mestskom úrade v Leviciach

v sobášnej sieni od 8.00 do 12.00 hodiny. Odber budú vykonávať pracovníci hematologicko – transfúzneho oddelenia

Nemocnice s poliklinikou v Leviciach. Nahlásiť sa môžete na tel. č. 0902 918 648, alebo 6350248.

Vlani v marci bol deň, keď dobrovoľníci hasiči zasahovali dvakrát

máte problémy?Spoločne nájdime cestu

k ich riešeniu.

Dohodnite si termín u

aleXiSna t. č. : 0903 926 247.

I Ťing, anjelská mapa, cigánske karty...

(10)

ZBROJNÍKY (=LV=) – Po-ľovné združenie Teller už tradič-ne usporadúva poľovnícky ples. Ten tohoročný sa opäť vydaril. Vyše 150 plesajúcim ponúkli or-ganizátori poľovnícke špeciality ako bažantiu polievku, jelenie mäso s brusnicovým prívarkom a po losovaní tomboly zabíjač-kovú kapustnicu.

Zábava bola vynikajúca. Ka-pela M + Trio musela pre neutí-chajúci záujem mladých poľov-níkov hrať do tanca až do rána bieleho.

OD VEČERA AŽ DO RÁNA V Zbrojníkoch sa zabávali poľovníci

Zábava pred tombolou.

(Dokončenie z 1. strany) - V tom čase aj život na dedine bol výrazne

iný oproti dnešnému. Ľudí živila hlavne pôda. To, čo si dopestovali a dochovali. Šťastím bolo, že môj rodný kraj patrí medzi tie úrodné, teda za vloženú námahu sa človeku vždy štedro odvďa-čil. Hlavne v ťažkom povojnovom období to bolo dôležité. Žijú tam pracovití ľudia, ktorí si vedeli navzájom pomôcť. To ich zbližovalo. Každý člen rodiny mal svoje nepísané povinnos-ti primerané veku, ktoré si musel denne plniť. To zasa v nás od detstva pestovalo zmysel pre po-vinnosť a zodpovednosť. Takto získané vlast-nosti boli veľmi dobrou výbavou do života kaž-dého mladého človeka.

* Stredné vzdelanie ste získali na levickom Gymnáziu, triedny profesor vám bol A. Vrá-bel, ako píšete aj vo vašom stručnom životopi-se. Zrejme vás tieto roky výrazne ovplyvnili.

- Na gymnaziálne roky štúdia si živo spomí-nam. Lenže moja cesta na tieto štúdiá nebola až taká priamočiara. Na základnej škole som bol dobrým žiakom a chcel som ďalej študovať. Vynikajúci prospech vtedy umožňoval takýmto žiakom postúpiť na gymnázium už z ôsmeho ročníka základnej školy. Vtedy začínala povinná deväťročka. Súdruh riaditeľ ma však neodporu-čil, lebo vraj môj otec, samostatne hospodáriaci roľník- gazda, bol triedny nepriateľ. Pokračoval som teda v deviatom ročníku základnej školy . Môj otec napriek tomu, že mal veľmi úprimný vzťah k pôde, ktorá živila našu rodinu, sa tých niekoľko hektárov vzdal v prospech mojej bu-dúcnosti. Pod takýmto psychickým nátlakom vstúpil do JRD, aby mi umožnil ďalej študovať. Taká bola vtedy doba...

Prvý ročník levického gymnázia (vtedy Stred-nej všeobecnovzdelávacej školy) sme absolvova-li v starej budove bývalého kláštora v centre mesta. V tom čase bola vo výstavbe budova nového gymnázia pri terajšom nadjazde pri že-leznici. Sem sme pred jej dokončením chodili často brigádovať a od druhého ročníka sme tu študovali v nových priestoroch. No a čo sa týka pána profesora Vrábla, považujem za veľké šťastie v mojom živote, že som mal mnohých výborných pedagógov. Medzi nich určite patrí aj on. Už v tom čase bol na škole veľkou autoritou a vzbudzoval v nás prirodzený rešpekt. Učil nás matematiku, fyziku a deskriptívnu geometriu. Dodnes si živo predstavujem jeho perfektný výklad a precízne rysovanie geometrických út-varov farebnými kriedami na školskej tabuli... Svojou prísnosťou a náročnosťou nás v jeho predmetoch dobre pripravil na ďalšie štúdiá. Ja to môžem potvrdiť, lebo som z týchto vedomostí výrazne čerpal v prvých ročníkoch vysokej ško-ly.

Protikladom prísnej tváre profesora Vrábla bola jeho druhá veselá tvár, ktorú prejavoval hlavne mimo školy, na turistických potulkách - to bola jeho vášeň. A rovnako neskôr aj na na-šich ročníkových absolventských stretnutiach, ktorých sa ako bývalý triedny pravidelne zúčas-tňoval so svojou manželkou. Aj tu sa prejavoval ako veľmi spoločenský a zábavný “parťák“. Myslím, že všetci jeho študenti na neho s úctou spomíname.

* Vašu generáciu silne ovplyvnila „jar“ rok 1968, najskôr kladne, potom záporne. Boli ste vtedy vysokoškolák. Ako si na to spomínate?

- Toto obdobie bolo nielen v celospo-ločenskom, ale aj v mojom živote mimoriadne a rád naň spomínam. Bolo to obdobie „Dubčekovho odmäku“ v polovici šesťdesiatych rokov, kedy nastalo vytúžené uvoľnenie vo všet-kých oblastiach života. Otvoril sa svet. Pre nás, vtedajších študentov, to veľa znamenalo. Po absolvovaní jazykových skúšok sme mohli ab-solvovať rôzne odborné praxe a brigády kdekoľ-vek v zahraničí. Našťastie som získal veľmi solídne vedomosti z angličtiny na levickom gymnáziu od pani prof. Hoffmanovej, čo aj mne otvorilo svet. Na mojej prvej jazykovej skúške som dobre obstál, na základe čoho moja vôbec prvá cesta do zahraničia viedla hneď na „západ“ - do Holandska. Mal som z toho veľkú radosť. Tu som zažil prvý kultúrny šok: životná úroveň, diaľnice, čistota, veľa kvetov...V spoločnosti ďalších dvadsiatich mladých ľudí z celého sveta som tam prežil krásne tri týždne pri zveľaďovaní jedného z národných parkov. Bolo to pri mori, ktoré som videl prvýkrát v živote. Prvýkrát som začal „naostro“ používať angličtinu a na moje prekvapenie - oni mi rozumeli. Ako jediný štu-dent z východnej Európy som bol pre nich dosť „exotický“ a vzácny. To bol pre mňa úžasný

impulz na zdokonaľovanie mojich jazykových schopností.

V nasledujúcom roku ako študent piateho roč-níka som zažil ďalšie príjemné prekvapenie. Po spomínaných skúškach som mal možnosť absol-vovať svoju zahraničnú prax v sýrskom Damaš-ku v architektonickom ateliéri na Ministry of Public Works. Tu som zažil ďalší kultúrny šok: cítil som sa ako v rozprávkovej ríši divov. Exo-tické prostredie, zvieratá na mestskej ulici, orientálne oblečenie, starobylé stavby, zvuky, vône a milí ľudia, s ktorými som pracoval a stre-tával sa. Spoznal som aj veľký kus tejto zaujíma-vej krajiny. Bol som tam úplne sám, musel som byť samostatný a zažil som tam aj veľa rôznych dobrodružstiev. Bola to dobrá škola života. Tu ma zastihla aj správa o vpáde „oslobo-diteľských“ tankov do našej krajiny v roku 1968.Vtedy som bol denne na našej ambasáde, odkiaľ sme sledovali, čo sa doma deje. V čase otvorených hraníc sme si ako študenti občas odskočili do vtedajšej NSR (Západného Nemec-ka) na rôzne stavby zarobiť „tvrdú menu“. Z týchto ťažko, ale rýchlo, zarobených peňazí som s kamarátom v lete precestoval skoro celú západnú Európu. Potom však prišli 70-te roky – tvrdá normalizácia, koniec slobody, zatvorené hranice. Avšak „túlavé topánky“ nosím doteraz a prešiel som skoro celý svet.

* Vznikli podľa vás v 70. a 80. rokoch 20. storočia na Slovensku architektonické diela, ktoré sú hodnotné, nadčasové?

- Samozrejme, že áno. Dôkazom toho sú aj popredné umiestnenia týchto stavieb v rebríčku hodnotenia občanov v ankete Stavba storočia uskutočnenej pred niekoľkými rokmi.

* Zmeny po roku 1989 vás našli priprave-ného. Úspešne ste sa realizovali ako architekt, založili ste si vlastný ateliér ARCHUS. Ako ste spokojný s vývojom slovenskej architek-túry po roku 1989?

- Spomínaný rok bol prelomový vo všetkých sférach spoločnosti. V oblasti projekcie, kde som celý aktívny život pôsobil, sa to prejavilo záni-kom veľkých projektových ústavov alebo ich transformáciou na podstatne menšie subjekty. Veď náš banskobystrický Stavoprojekt mal vyše 400 zamestnancov. A takýchto ústavov bolo na Slovensku mnoho. V časoch divokej privatizácie majetku štátu a rapídnemu zníženiu ponuky zo strany nových investorov tieto „kolosy“ nemali šancu prežiť. Ja som v tomto ťažkom období robil vedúceho ateliéru a prežíval som ťažké chvíle, keď som musel prepúšťať mojich za-mestnancov. Veď s mnohými z nich som bol aj dobrý kamarát.

V roku 1991 som sa po vyše dvadsiatich ro-koch so Stavoprojektom dobrovoľne rozlúčil a založil som si vlastný ateliér. Takto som bol zodpovedný sám za seba a mohol som realizovať svoje vízie. A mal som radosť, keď sa moje mnohé zhmotnené predstavy ľuďom páčili a hlavne im dobre slúžili.

Spomínané zmeny priniesli aj pozitívne prvky. Pre nás, architektov, sa otvorili nové možnosti v technológiách privezených z vyspelých krajín, nové materiály, neboli sme viazaní typizáciou. To nám umožnilo uplatniť viac tvorivosti a pestrosti v stvárňovaní stavieb. Tento trend pokračuje aj v súčasnosti.

* Výrazne ste sa zapísali pod architektúru Banskej Bystrice, čo ocenili Cenou primátora mesta, riešili ste napríklad aj centrum Brez-

na. Čo hovoríte na architektúru centra Levíc, na chystané OC EUROPA?

- Toto je veľmi široká otázka na dlhšiu debatu. Preto sa týchto tém dotknem iba okrajovo.

S podobnými projektmi mám osobné skúse-nosti. Riešenie hlavného mestského námestia je pre každého architekta vždy veľká výzva. Gesto, ktoré architekt urobil na levickom námestí je pomerne výrazné a ním sa mesto identifikuje – robí mu imidž. Nechcem sa touto cestou vyjad-rovať ku všetkým detailom, ale prístup architek-ta schvaľujem. Veď obnova námestia nemôže spočívať len vo výmene dlažieb, ale musí vznik-núť aj nová kultúrna hodnota, stopa našej doby.

Možno bude budúce generácie mrzieť, že ne-bola realizovaná aspoň časť námestia dvojúrov-ňovo s podzemným parkoviskom a komplexne riešená statická i dynamická doprava. Realizácia objektov siete OC Europa priniesla doteraz v každom meste plusy i mínusy. Niekde preva-žuje jedno, niekde druhé. Ja vidím v prípade Levíc vybudovaním polyfunkčného centra mož-né plusy v získaní priestorov na nové kultúrne aktivity, kapacitných podzemných parkovísk (čím sa eliminuje už spomínaný deficit na ná-mestí) a pri dobrej architektúre vo vhod-nom meradle aj súčasnú stopu budovateľov mes-ta. Ak sa to nepodarí, bude to jeden z veľkých mínusov, lebo objekt bude stáť vo veľmi expo-novanom priestore. Veľkým mínusom, ktorý postihol viaceré mestá a hrozí aj Leviciam je, že vybudovaním ďalších nových odbytových kapa-cít hrozí zánik tradičných obchodov a služieb v námestí a priľahlých uličkách. Takéto „odkrvenie“ organizmu mesta v jeho centre má obyčajne veľký dopad na jeho životný rytmus a tradičné návyky obyvateľov.

Pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici v roku 2003 ste boli autorom architekto-nického riešenia oltárneho priestoru. Bola to iste veľká česť i zodpovednosť. Iste vás to obohati-lo aj ako veriaceho človeka.

Áno, tohto roku uplynie 10 rokov od tejto vzácnej historickej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici. Poctu vytvoriť oltárny priestor v krásnom historickom prostredí bystric-kého námestia sme si (s mojím zaťom - archi-tektom Tomášom Sobotom) vybojovali vo verej-nej architektonickej súťaži. Náš návrh porota vybrala spomedzi 16 prihlásených autorov ako

najlepší. Tým pádom aj zodpovednosť za organi-záciu a usporiadanie celého exponovaného prie-storu a technické riešenie objektu oltára a tribún bola teda v našich rukách. Bol to pre nás výni-močný projekt, s ktorým nikto v okolí nemal žiadne skúsenosti. Predchádzajúce sv. omše počas návštev Sv. otca sa odohrali na plochách mimo mesta.

Krásne bystrické historické námestie sa nako-niec ukázala ako šťastná voľba. Dominanty kos-tolných veží a kulisa historických budov sa stali súčasťou našej kompozície ústredného objektu – oltárneho priestoru, kde Sv. otec slúžil sv. omšu. Veľa pozornosti sme venovali aj posúdeniu vidi-teľnosti. Aby každý účastník tejto slávnostnej omše priamo videl osobu Sv. otca pri oltári.

Pri úvahách o stvárnení oltárneho priestoru bolo potrebné rešpektovať okrem liturgických, estetických a bezpečnostných kritérií aj mnoho iných, v neposlednom rade aj imobilnosť pápe-ža. Zúčastňoval som sa zasadania mnohých prí-pravných komisií, kde som prezentoval rozpra-covaný projekt rôznym zložkám a inštitúciám, aby sme všetko skoordinovali. V konečnej fáze počas realizácie som prežil posledné týždne od rána do večera na námestí, kde som s poverením banskobystrického biskupa Baláža vykonával priamy autorský dozor počas stavby objektov. Prevedenie každého detailu, druh či farebnosť použitých materiálov som musel odsúhlasiť. Uvedomovali sme si, že obrázky z tohto vzácne-ho a slávnostného zhromaždenia obletia svet. Všetko malo svoju symboliku a muselo byť na správnom mieste v správnom prevedení. Veľmi mi pomáhali osobné konzultácie rozpracovaného projektu s vtedajším ceremoniárom Sv. otca, biskupom Marinim počas jeho návštev Banskej Bystrice. Pri prechádzke po bystrickom námestí som mu presne musel ukázať polohu hlavných prvkov nášho riešenia. Aj tento skúsený spolu-

cestovateľ pápeža Jána Pavla II. bol prostredím nadšený. Po sv. omši som sa mu za spoluprácu išiel poďakovať. Vyjadril veľkú spokojnosť a daroval mi ruženec.

Počas slávnostnej sv. omše som bol dosť na-pätý, aby sa nič zlého nestalo. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Pozitívny ohlas zo sveta na celý priebeh tejto veľkej slávnosti a poďakovanie mi hneď na druhý deň na osobnej audiencii tlmočil biskup Baláž, ktorý bol zodpovedný za celú náv-števu Sv. otca na Slovensku. Aj jemu odľahla veľká starosť. To bola pre nás najväčšia odmena za celé úsilie a pocit zodpovednosti, s ktorým sme tento mimoriadny projekt realizovali.

V deň I. výročia tejto udalosti sme osadili pamätnú tabuľu na mieste konania sv. omše. Nedávno bola táto návšteva Sv. otca zaradená medzi historické pamätihodnosti mesta Banská Bystrica. Ešte by som rád spomenul, že v nasledujúcom roku som realizoval pre Minis-terstvo zahraničných vecí SR aj reprezentačnú výstavu fotografií významných slovenských fotografov zachycujúcich všetky návštevy Sv. otca na Slovensku. Bola inštalovaná vo viace-rých hlavných mestách Európy z toho trikrát v Ríme.

O tomto sa zmieňujem preto, lebo počas jed-nej z nich som bol po vernisáži prijatý vo Vati-káne na audiencii u pápeža Jána Pavla II. Toto úžasné osobné stretnutie a rozhovor s ním mám uložené hlboko v mojom srdci.

* Vo svojej architektonickej praxi ste vy-tvorili viacero diel, ktoré boli ocenené v architektonických súťažiach. Ktoré ocene-nie si vážite najviac?

- Na túto otázku je ťažko odpovedať, pretože každé ocenenie v súťaži človeka poteší. Profesia architekta má v sebe veľkú dávku tvorivosti a konfrontácia tvorivého nápadu s inými konku-renčnými riešeniami je vždy lotériou a zostáva na objektívnom posúdení súťažnej poroty. Na-priek tomu som rád súťažil, možno aj preto, že sa mi väčšinou darilo.

Ale aby som sa nevyhol otázke - najviac ma potešilo víťazstvo v už spomínanej súťaži na oltárny priestor pre návštevu pápeža v Banskej Bystrici. Okrem spoločenského dopadu mi tento projekt otvoril cestu k ďalším zaujímavým pro-jektom, ktoré boli následne realizované a mám z nich radosť.

Okrem architektonickej tvorby sa venujete aj tvorbe plastík. Do zbierkového fondu Tekovské-ho múzea ste venovali bustu čilejkárky v rohatom čepci a dva reliéfy. Na architektúre sa asi sochárstvo neučí. Ako ste sa dostali k tejto tvorbe?

Obdivujem tzv. renesančných ľudí typu Mi-chelangela, Leonarda da Vinci, ktorí vedeli byť majstrami vo viacerých oboroch umenia a vedy. K práci architekta je nevyhnutný výtvarný talent a cit. Avšak nie každý architekt sa tejto tvorbe sústavnejšie venuje.

Ja som od mala cítil, že mi Pánboh niečo na-viac pridal. Rád som kreslil, maľoval a vyrezával rôzne sošky. V zime som robil zo snehu sochy v životnej veľkosti. Takáto „predpríprava“ mi neskôr pomohla, lebo ma po absolvovaní talentových skúšok z mnohých pri-hlásených uchádzačov bez protekcie prijali na štúdium architektúry. Tu sme si niekoľko semes-trov pod dozorom umeleckých pedagógov cibri-li priestorové cítenie a študovali fyziológiu ľud-ského tela. V profesionálnom živote architekta je dôležité okrem iného vedieť presvedčivo, poho-tovo a názorne vyjadriť klientovi svoj nápad v kresbe. Dnes mladí architekti mnohé suplujú počítačovými vizualizáciami.

Stále mi robí radosť v rámci relaxu namaľovať si pekný obrázok alebo urobiť sochu. Mnohé svoje výtvory som rozdal, čím som urobil radosť iným. To bol aj prípad čilejkárskej ženy v rohatom čepci. Jeho originálny tvar ma dávno fascinoval a považujem ho za symbol nášho čilejkárskeho Tekova. Konečne som si ženu v ňom vlani vymodeloval. A chcel som potešiť aj iných. Busty som sa rozhodol darovať tam, kde majú svoje miesto - do tekovských dedín a Tekovského múzea.

(Pokračovanie na 5. strane)

VYDRŽANIE Otázka: Zdedili sme po rodičoch dom a záhradu. Neskôr sme

zistili, že oplotená časť záhrady nám nepatrí a má iných vlastní-kov. My sme si doteraz mysleli, že je naša, pretože rodičia tu pes-tovali zeleninu a aj ohradením bola súčasťou nášho domu. Počula som o možnosti vydržania, ale neviem, ako na to.

Úpravu tohto inštitútu nájdeme v Občianskom zákonníku v § 134.Vydržanie je jednou z možností nadobudnutia vlastníckeho práva, prostredníctvom ktorého sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie z oprávnenej držby na vlastnícke právo. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním však súčasne musia existovať 3 zákonné podmienky, ktoré ustanovuje zákon.

1. Predmet (hnuteľný alebo nehnuteľný) vydržania musí byť spôsobilý, teda akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníc-tva – okrem vecí (vodné toky, nerastné bohatstvo a pod.), ktoré môžu byť vo výlučnej držbe štátu alebo na to určených právnických osôb.

2, Vec musí byť v oprávnenej držbe, teda ak je držiteľ so zrete-

ľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí (napríklad aj dedič, ktorý nepozná pred-chádzajúci stav a mýli sa v tom, ako pre-biehajú hranice medzi pozemkami).

3, Vec musí byť v nepretržitej držbe (vydržacia doba) – pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj do-ba, kedy vec mal v držbe jej predchodca (poručiteľ).

V prípade súčasného splnenia všetkých podmienok sa stáva práv-nym následkom vydržania nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Zákon za tento okamih považuje samotné uplynutie vydržacej doby, pričom sa nevyžaduje ešte ďalšia právna skutočnosť vo forme rozhodnutia štátneho orgánu. Aj napriek tomu vám však odporúčam vykonať príslušné kroky k formálnemu získaniu vlastníc-tva k veci (zápis do katastra) vo forme vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Skutočnosti nadobudnutia vlastníc-

keho práva vydržaním v nesporných prípadoch osvedčuje notár vo forme notárskej zápisnice. Zápisnica obsahuje dôkazy a vyhlásenie účastníka o splnení zákonom stanovených podmienok, vyjadrenie ďalších subjektov uvedených v zákone (majiteľ – ak je známy alebo správca a obec), že ku vzniku práva účastníka nemajú žiadne výhra-dy. Notársku zápisnicu o osvedčení vyhlásenia o vydržaní násled-ne zašle notár príslušnej správe katastra na zápis.

V prípade sporných prípadov patrí určenie vlastníckeho práva do výlučnej právomoci súdov. Či tu vlastnícke právo je alebo nie je roz-hoduje súd až na základe určovacej žaloby (žaloba o určenie vlastníc-keho práva vydržaním).

* Informácia obsiahnutá v článku má výlučne iba všeobecno-

informačnú povahu a nie je poskytovaním právnych služieb.

Pýtajte sa na všetko, čo vás v súvislosti s právnymi radami zaujíma. Mgr. Rastislav Kasan odpovie aj na vašu otázku. Formulujte ju presne, vo 2-3 vetách. Adresujte ju na: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice, e-mail: redakcia@pohronie.sk

Vo veku 83 rokov zomrel v stredu 23. januára v noci poľský kardinál Jozef Glemp, protagonista cirkevného a občianskeho života v krajine. Stalo sa tak v nemocnici vo Varšave, kde bol ešte v marci minulého roka hospitalizovaný v dôsledku rakoviny pľúc.

Kardinál Glemp zohral dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ rozhovorov s predstaviteľmi komunistického režimu. Za jeho pomoci sa poľská cirkev mohla vrátiť do verejného života na základe novej zmluvy medzi štátom a Svätou stolicou v roku 1993. Jeho celoživotné úsilie ocenil v kondolenčnom telegrame poľskému kardinálovi Kazimierzovi aj pápež Benedikt XVI. V ňom duchovných bratov, ako aj poľských veriacich, ubezpečuje o svojej jednote v ďakovnej modlitbe za život a pastiersku činnosť zosnulého kardinála Glempa, ktorého motto „Caritati in iustitia – k láske skrze spravodlivosť, sprevádzalo počas celého života. „Bol to spravodlivý človek, v duchu sv. Jozefa, svojho patróna a tých, ktorí v biblickej tradícii vedeli

načúvať Božiemu volaniu (...) Táto spravodlivosť, plná pokornej poslušnosti Božej vôli, bola základom jeho hlbokej lásky k Bohu a človeku, ktorá bola svetlom, inšpiráciou a silou v ťažkom povolaní cirkevného sprievodcu v čase, v ktorom významné sociálne a politické transformácie ovplyvnili Poľsko a Európu. Láska Boha a Cirkvi, záujem o život a dôstojnosť každého človeka z neho vytvorili apoštola jednoty napriek rozdeleniu, harmónie oproti nepokoju, spoločné budovanie šťastnej budúcnosti na základe radostných, ako aj bolestných skúsenosti cirkvi a národa v minulosti,“ uvádza sa v telegrame.

Prímas Poľska viedol poľskú cirkev v rokoch 1981 až 2009 - v ťažkom období komunistického režimu, v čase vojnového stavu, ktorý vyhlásil generál Jaruzelsky, ako aj potom, keď si krajina našla cestu k demokracii. Len niekoľko mesiacov po nástupe do úradu, 13. decembra 1981, prosil poľský národ, aby zabránil bratovražedným

bojom potom, ako generál Jaruzelsky vyhlásil stanné právo v snahe zničiť hnutie Solidarita. RIP

Miloš Kačáni

(Dokončenie zo 4. strany) - Môj nápad bol vďačne prijatý a na moje pre-

kvapenie i potešenie Tekovské múzeum pri príle-žitosti tohto aktu zorganizovalo milú „čilejkársku slávnosť. Videl som, že čilejkárski starostovia boli týmto nápadom tiež prekvapení a potešení. Dúfam, že sa mi podarí niečím zaujímavým ich prekvapiť znova...

Vaše výtvarné nadanie realizujete aj v tvorbe karikatúr, čo je zase niečo úplne iné. Touto tvor-bou ste sa už predstavili aj v Leviciach. Myslím, že odozva bola veľmi dobrá. Pokračujete v tejto tvorbe? Máte dostatok inšpirácie aj v súčasných celebritách a „celebritách“?

Karikatúra je špecifický druh kresby, zobrazu-júcej v skratke a nadsádzke najvýraznejšie črty ľudskej tváre. Od kresliara si vyžaduje istú ruku Ja som vymyslel pre môj štýl zobrazovania oso-by pojem „kariportrét“ – je to niečo medzi kari-katúrou a portrétom. Na verejnosti som sa s touto tvorbou prvýkrát prezentoval pri mojej prvej jubilejnej výstave v roku 1996, kde som vystavil kariportréty viacerých mojich bystrických kole-gov - architektov. Bolo to príjemným osviežením výstavy a prítomných toto prekvapenie pobavilo. Odvtedy mám nakreslených stovky mojich pria-teľov a známych, ľudí z oblasti umenia, ale aj verejného života. S každým nakresleným som sa osobne stretol.

Pred časom som prekvapil aj starostov tekov-ských čilejkárskych dedín, keď som v Podlu-žanoch pri „krste“ mojej prvej publikácie Tekov

krásny čilejkársky každému z nich daroval jeho kariportrét. Aj po mojej levickej výstave som moju kresbu daroval levickému primátorovi Mi-šákovi, ktorý ju poctil svojou návštevou na verni-sáži. „Celebrity“ nekreslím a kreslím iba mu-žov!?

* Ste autorom rekonštrukcie banskobys-trickej kalvárie. To vás asi inšpirovalo za-chrániť, revitalizovať aj levickú Kalváriu. Ste jedným z iniciátorov tejto peknej myšlienky. Zájdete tam občas? Ste spokojný s výsled-kom?

- O žalostnom stave levickej Kalvárie som sa dozvedel počas prípravy mojej jubilejnej výstavy v Tekovskom múzeu od Dr. Katky Holbovej v roku 2007. Spomínam si, ako som sa s ňou v jeden podvečer bol pozrieť na tento priestor. Našiel som ho zdevastovaný, ale bolo cítiť veľký duchovný potenciál tohto miesta. Korunu tejto pohrome nasadili realizátori dnes nefunkčnej telekomunikačnej veže, ktorú arogantne postavili vedľa vrcholového kostolíka práve na posvätnom mieste, kde predtým stálo súsošie s ukrižovaným. Z kostolíka zostala kôpka skál.

Krásna poloha s ďalekými výhľadmi, pokojné prostredie, dobrá väzba na okolie a ľahká dostup-nosť z centra mesta ma veľmi oslovili. Rozhodol som sa iniciovať obnovu spirituálnej i relaxačnej tradície tohto miesta, skultivovať a sprístupniť ho pre veriacich i neveriacich. Do dňa otvorenia mojej spomínanej výstavy som vytvoril ideové skice možného budúceho riešenia priestoru a na výstave som ich zverejnil. Spätná väzba bola prekvapujúca. Už na vernisáži mojej výstavy navrhnuté riešenie vyvolalo u levických občanov nečakane silnú odozvu a túžbu pustiť sa do obno-vy kalvárie. Následná medializácia tohto zámeru tiež veľmi oslovila občanov Levíc. To mi dodalo veľa elánu a pustil som sa do vypracovania sta-vebných projektov, aby bolo možné stavbu lega-lizovať stavebným povolením. Medzitým sa vy-tvorila aktívna skupina veriacich, ktorí pomáhali vybavovať potrebné doklady, založili sme ob-čianske združenie Patrimonium servandi kvôli právnej subjektivite, organizovali brigády a pe-ňažné zbierky, propagovali našu víziu. Zorgani-zovali sme súťaže na dodávateľa stavby a na výtvarné riešenie zastavení krížovej cesty. Začalo sa stavať a po etapách sme slávnostne odovzdá-vali verejnosti jednotlivé časti diela. Pre radosť ľudí a aj nás.

Najprv sme posvätili krížovú cestu, potom vrcholový kostolík a naposledy novú dominantu

nad Levicami - kríž stojaci na upravenej už spo-menutej telekomunikačnej veži. Verím, že sa nám podarí urobiť aj posledný krok: realizovať vnútorné schodisko vo vyhliadkovej veži, a tak po piatich rokoch v lete občanom mesta odo-vzdať celý dokončený komplex Kalvárie.

Samozrejme pri mojich návštevách rodného kraja často zájdem na levickú kalváriu. Počas jej realizácie som tam bol viac ako 30-krát, už som to prestal počítať. Všetko som doteraz urobil z vlastného presvedčenia, bez nároku na finančný honorár, ako dar mestu Levice.

Keď sa tam posadím na lavičku a spätne si zaspomínam, je až neuveriteľné, čo sa dá urobiť s Božou pomocou a ochotou obetavých ľudí. Levická kalvária je toho živým príkladom.

* Žijete v Banskej Bystrici. Hovorí sa, že „zaživa v Bystrici – po smrti v nebi“. Zane-chali ste tam výraznú stopu. Ste spokojný v tom meste?

- Banskú Bystricu považujem za veľmi príjem-né mesto pre život. Má krásne okolie, priamy kontakt s prírodou, závideniahodné historické jadro. Je tu dostatok možností kultúrneho i športového vyžitia, čo ja mám rád a teraz aspoň pasívne často využívam. Mám tu rozvetvenú a milú rodinu, veľa priateľov, s ktorými sa rád stretávam, i pracovné zázemie. Pre mňa ten uve-dený slogan má niečo do seba.

* Nezabúdate však ani na rodné Podlužany, na Levice, na rodný Tekov. Vaše tunajšie aktivity svedčia, že vám bytostne záleží na zachovaní dedičstva predkov. Z Banskej Bys-

trice možno vidíte lepšie a viac ako my, ktorí sme tu. Na čo by sme nemali zabúdať, čo by sme mali zachovať v čase stále silnejúcej glo-balizácie a poprevracaných hodnôt?

- Túto vašu myšlienku v rodnom kraji často pripomínam rodákom. Viem to objektívne posú-diť z určitého nadhľadu, lebo veľa sa túlam po svete a aj porovnávam. Keď som pred časom chodil po čilejkárskych dedinách kvôli knihe Tekov krásny čilejkársky, videl som, ako nám tento pôvodný Tekov pred našimi očami odchá-dza. Som rád, že mnohé obce si zachytili to, čo sa ešte zachytiť dalo, vo vydaných monografiách a publikáciách. Snažil som sa priložiť do tejto mozaiky svoje sklíčko napísaním a zostavením knihy o mojej rodnej obci Podlužany. Uvedomu-jem si, že naša generácia je posledná, ktorá si ešte pamätá veľa autentických a originálnych informácií z minulosti. Zub času je však neúpros-ný - okrem hmotných hodnôt odchádzajú aj pa-mätníci, cez ktorých sa tradície prenášali z generácie na generáciu. Na druhej strane ma teší, že sa v mnohých obciach mladí ľudia oblečú do kroja, zaspievajú a nacvičia scénky z tradičného života v ich dedine. A nemali by zabúdať aj na naše nárečie, aj to je súčasťou kul-túrnej klenotnice národa. Možno v každej dedine by mal existovať opravený tradičný dom, kde by sa mali zhromaždiť originálne ľudové artefakty. Veď turistika má veľkú budúcnosť a svetu bude treba ukázať pestrosť slovenských regiónov. Medzi nimi by nemalo chýbať aj srdce Tekova - Tekov čilejkársky.

Jozef Frtús píše venovanie do monografie Podlužian, ktorej je autorom.

6 POHRONIE19. februára 2013 publiciSTika

LEVICE (op) – Pieseň Anje-lik môj, kde lietaš, ktorá sa sta-la hymnou plesov aj posolstva Občianskeho združenia (OZ) ŽIVOT PO NEHODE, v sobotu 2. februára symbolicky otvorila tretí ples združenia. Úderom na gong a kvalitným vystúpením sa hneď na začiatku zaskvela operná speváčka Henrieta Vrá-belová a noblesu do plesu vnies-li ako vždy skvelí predtanečníci

z levického klubu tanečného športu Junilev.

Tatiana Bedušová, iniciá-torka vzniku OZ ŽIVOT PO NEHODE, spolu s jej tímom v hoteli Astrum Laus opäť pri-pravili kvalitné podujatie, ktoré osviežilo fašiangový spoločenský život v Leviciach. Benefíciu ten-to rok svojou účasťou a vystú-pením podporil Paľo Drapák zo skupiny Metalinda a country

skupina VLCI pobavila účastní-kov zaujímavými vstupmi. Cez prestávky pripravila lasovú šou, šou s koltami a spontánnosť podujatia pozdvihla nácvikom spoločného country tanca, do ktorého sa jej podarilo zapojiť takmer všetkých účastníkov.

Organizátorov plesu aj pod-poril Jozef Ruža, majiteľ firmy BIKE, požičovne motoriek, ktorá vo foyeri vystavila veľkú

trojkolku a motorku. Na po-čudovanie, k čerešničkám na plesovej torte patrilo fotografo-vanie sa v róbach na motorke. Toto oslovilo okrem pánov aj veľa dám. Väčšina z nich však vyhľadala tiež stánok Magdalé-ny Kosorínovej z Kozmetického štúdia Andrea K., ktorá ponúk-la líčenie, poradenstvo aj cenu do tomboly.

„Veľmi sme sa tešili, že tento rok prišli medzi nás aj naši bez-prostrední partneri, ktorí nám veľmi pomáhajú v našej práci pre obete dopravných nehôd. Patria k nim ľudia zo spoloč-nosti ASOS - to je odťahová služba pri autohaváriách, aj zo spoločnosti ASA. Tí reprezentu-jú asistenčné služby súvisiace s haváriami, napríklad poistné udalosti,“ povedala predsed-níčka OZ ŽIVOT PO NEHO-DE Tatiana Bedušová. Veľmi sa tešila tomu, že títo ľudia sa mohli navzájom spoznať a zdie-ľať s ostatnými dobrú náladu. Medzi už tradičných účastníkov patril rozhlasový moderátor a úspešný automobilový prete-kár Alexander Štefuca.

Ani tento rok nechýbala pol-nočná svetelná šou a výborné jedlo formou švédskych stolov. Po bohatej tombole ples gra-doval a vyvrcholil až v skorých ranných hodinách.

ABY Tí, KTORí POmÁHAjú, SA POZNALI NAVZÁjOm

Už tretí ples Občianskeho združenia ŽIVOT PO NEHODE

LEVICE (Júlia Vrzalová) - Aj počas týchto fašiangov Okresné centrum Slovenské-ho zväzu telesne postihnutých (OC SZTP) pripravilo pre svo-jich členov, ich rodinných prí-slušníkov a priateľov ďalší roč-ník Plesu zdravotne postihnu-tých. Ten sa konal 8.februára v reštaurácii Perec v Leviciach.

O 19. hodine otvorili po-myselnú bránu plesu taneční-ci z Tanečno-športového klu-bu JUNILEV pod taktovkou

Lenky Kluchovej. A keď zazne-li prvé tanečné tóny hudobnej skupiny Duo SONG z Levíc, nikto z prítomných dlho nevá-hal a parket sa zaplnil až do po-sledného miesta. Na žiadnom plese by nemala chýbať tombo-la a tá naša bola naozaj bohatá vďaka mnohým štedrým spon-zorom. V kruhu priateľov, pri dobrom jedle a vínku čas rých-lo utekal, a preto tanec a dob-rá nálada trvali až do skorých ranných hodín.

LEVICE (zo) - Február sa tradične nesie v znamení ple-sov a karnevalov. Výnimkou nie sú detské jasle na Pereckej ulici, kde aj tento rok urobili radosť najmenším Levičanom. Triedy sa rozjasnili farebnými girlan-dami a balónmi a ožili veselými piesňami. Detičky sa prezliekli do prekrásnych masiek od vý-myslu sveta. V triedach pobe-hovali víly, zvieratká, hasič, ko-minár, šašo, červená čiapočka či čarodejnica. Spoločne si za-tancovali, zaspievali a mohli sa

potešiť z nádherných kostý-mov. Samozrejme, na karneva-le nemohlo chýbať ani chutné pohostenie – chrumky, tyčinky a malinovka boli nachystané na pestro prestretých stoloch. Po hodinke dobrej zábavy sa poma-ly začalo deťúrencom zívať, pre-to sme sa pomaly vzdialili, aby si mohli oddýchnuť v postieľkach. Pochvala patrí celému kolektívu pracovníkov detských jaslí. Ako každý rok, aj tento sa im podaril krásny maškarný ples pre našich najmenších obyvateľov.

dôležité je stretnúť sa a zabaviť

medzi girlandami a balónmi

ples zdravotne postihnutých nechýbal ani tento rok

karneval mali aj v jasličkách

TEKOVSKÝ HRÁDOK (Ka-tarína Trgiňová) - Fašiangové obdobie plné zábavy, dobrých nápadov a šantenia vyvrcholi-lo v Materskej škole 10. febru-ára veľkolepou prehliadkou ve-selých masiek so všetkým, čo k tomu patrí. Kým vonku za oknami zúri mráz, vystrája Pe-rinbabka, Meluzína píska, zatiaľ vnútri, v oáze pokoja, vládne pohoda, radosť, dobrá nálada,

sladké bláznovstvá, šibalské is-kričky v očkách, príjemné teplo v roztúžených detských srdieč-kach. Šaškovia, mačička, Spi-derman, vojak, žabka, mraziví snehuliaci... Rozprávka? Sen? Skutočnosť? Ilúzia? Hra s pred-stavivosťou, fantázia, či skôr ná-vrat do bezstarostných čias det-stva nás, skôr narodených?

Náš karneval bol skrátka fajn.

maska vedľa masky, všetky krásne

Škôlkári sa dosýta vyšantili

ZUZANA ŠVIRIKOVÁ

LEVICE - Ako žiačka Stred-nej priemyselnej školy (SPŠ) sa zapájam do stredoškolskej od-bornej činnosti, do tzv. „SOČ-ky“. Z množstva ponúkaných odborov som si vybrala voľno-časové aktivity mladých ľudí. Bližšie sa venujem téme, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka - folklóru.

Folklór považujem za nie-čo len naše, niečo také krásne,

čo nikde inde nenájdete! Už od malička som vychovávaná v du-chu úcty k tradíciám, ktoré by sa mali zachovávať z generácie na generáciu. Veď je to krása, ktorá nám ostala po našich predkoch!

Už na základnej škole som ako malá tancovala a spievala vo Veľkých Kozmálovciach vo folklórnom súbore Hrončan. V súčasnosti sa venujem tan-cu vo folklórnom súbore Vatra z Tlmáč.

Mladých ľudí, ktorí sa zaují-

majú o folklór, je čoraz menej, preto som si povedala, že by bo-lo dobré skúsiť spopularizovať folklór spolužiakom mojej ško-ly, ktorú navštevujem.

Na internet som „zavesila“ dotazník, z ktorého som sa do-zvedela o záujme a znalostiach mladých ľudí o ľudovej kultú-re a o prejavoch folklóru, ale zisťovala som aj, čo im hovoria folklórne festivaly.

Mojím hlavným cieľom bo-lo predstaviť ľudový tanec a za-

ujať dievčatá na našej škole ľu-dovým tancom a jeho kultúrou. V piatok 25. januára som zorga-nizovala nácvik a precvičovanie základov folklórneho tanca, ta-ký menší „tanečný dom“ na SPŠ Levice. Nácvik spolu so mnou viedla dlhoročná výborná ta-nečníčka, dokonca absolventka našej školy. Dievčatá sa najskôr hanbili, ale neskôr sa atmosféra uvoľnila a všetky sme si užíva-li tanec. Nácvik sa skladal z via-cerých častí. Na začiatku sme sa rozcvičili a potom sme sa nau-čili základné prvky folklórneho tanca. Tie sme neskôr kombi-novali, až z toho bol naozajstný ľudový tanec. Atmosféra, ktorá vládla počas nácviku, svedčila o tom, že si dievčatá tanec uží-vali a zabávali sa pri tom.

Som vďačná tejto príležitos-ti, ktorú mi poskytla moja ško-la, pretože pre mňa nie je nič krajšie, ako mať možnosť uká-zať druhým to, čomu sa s obrov-skou radosťou venujem.

Chcem poďakovať Zuzane Stehlíkovej a mojej triednej uči-teľke Evke Mizerákovej, ktoré ma podporujú v mojom nad-šení a pomohli mi zorganizovať „tanečný dom“ na Strednej prie-myselnej škole v Leviciach.

od Tekova vieTer vejeako som organizovala tanečný dom na SpŠ

Z nácviku ľudového tanca.

Paľo Drapák druhý zľava. Druhá zľava predsedníčka OZ Život po nehode Táňa Bedušová.

Country skupina Vlci oživila tohoročný ples.

(Dokončenie z minulého čísla)

Čo vždy požadovať od predajcu šteniatka - vidieť oboch rodičov (pravých rodičov), zistíte tak povahu, ako

vyzerajú a pod. Solídny chovateľ s tým nemá problém - pokiaľ nemôžete vidieť napríklad otca šteniatka, pýtajte si kontakt

na majiteľa, že sa chcete na neho osobne pozrieť - výhovorky, že sa to nedá, sú signálom, že niečo nie je v poriadku.

- nebojte sa byť „drzý“ a chcite vidieť celé prostredie, kde šteniatko vyrastá. Solídny chovateľ sa len poteší, že ste zodpovedný a určite s tým nebude mať problém. Takýto chovateľ má spravidla na svojom dvore aj staršie jedince, ktoré sú už na dôchodku a prežívajú tu spo-kojnú starobu, či pomáhajú socializovať šteniatka.

- šteniatko musí odchádzať do nového domova nie skôr ako vo veku 8 týždňov, musí byť 3x očkované, odčervené a načipované, všetko musí byť zaznamenané v očkovacom preukaze, alebo pase, ktorý je samozrejmou súčasťou psíka a nevydáva sa za ďalší poplatok Čipovanie spoločenských zvierat je mimochodom povinné pre všetky spoločenské zvieratá , či už má váš pes preukaz pôvodu alebo nie. Týka sa to aj mačiek a fretiek.

- treba vidieť granule alebo stravu, akými sú šteniatka aj matka kŕmené, musia byť určené pre tehotné a kojacie matky a pre šteniatka. Stretli sme sa už aj prípadom, že šteniatka boli kŕmené „parenými buchtami“, čo zostali zo školskej jedálne !!!

- šteniatko nesmie mať nafúknuté bruško – to znamená, že nebolo odčervené. Má mať čisté ušká a ňufák bez výtokov

- vždy žiadajte kúpnu zmluvu, pretože pes je v našom štáte ešte stále právne poňatý ako vec.

Pokiaľ chcete šteniatko kúpiť od chovateľa, lebo vám je ľúto, v akých podmienkach žije, tak takéhoto človeka len podporíte v tom, aby v množení zvierat pokračoval aj naďalej, lebo ešte vždy na tom dokáže zarobiť. Keď už ho naozaj chcete, tak jedine zadarmo, nikdy zaň neplaťte. Títo ľudia sa neštítia toho, aby fenku nakryli pri kaž-dom háraní (majitelia registrovaných chovov môžu nakryť len každé

druhé háranie, toto sa v kluboch dôsledne sleduje, aby mala fenka čas na zotavenie), až dovtedy, pokiaľ nebude úplne vyčerpaná a on sa jej potom zbaví utratením, v lepšom prípade ju pohodí niekde pri ceste, alebo donesie do karanténnej stanice. Pokiaľ si ju odtiaľ niekto do 30 dní nevezme do opatery, je spravidla utratená.

Neverte, prosím, tým, ktorí tvrdia, že šteniatko bez PP od čistokrv-ných rodičov je rovnaké ako to s preukazom pôvodu, len je lacnejšie a viacej sa oplatí. Niekedy nestačí ani maximálna láska a starostli-vosť novej ľudskej rodiny a domáceho miláčika, ktorému nemôžeme pomôcť inak, len tým, že ho navždy zbavíte neznesiteľnej bolesti spôsobenej dedičnými chorobami. Budete si ho pamätať tak vy, ako aj vaše deti, ktorým ste chceli obstarať oddaného priateľa po celý život.

Najčastejšie výhovorky a triky

množiteľov šteniat - preukaz pôvodu dostanete, ak si priplatíte – preukaz pôvodu je

vždy v cene šteniatka - preukaz pôvodu nedostalo šteniatko kvôli nedostatočnému exte-

riéru – každé šteniatko, aj s chybou dostane preukaz pôvodu - šteniatok bolo vo vrhu veľa, preto nemajú všetky preukaz pôvodu

– preukaz pôvodu dostanú vždy všetky šteniatka po uchovnených rodičoch

- preukaz pôvodu vám môžeme dodať dodatočne – nie je možné dodatočne dopísať šteniatko do plemennej knihy

- šteniatka nemajú PP, ale sú čistokrvné - to si nikdy nemôžete byť istí a potom, prečo, ak niekto si dal tú námahu, že uchovnil rodičom, nemajú šteniatka PP – majú vážnu chybu exteriéru, zdravia, alebo povahy?

- šteniatko s PP je len na výstavy, kúpte si maznáčika bez PP – preukaz pôvodu vás nezaväzuje, že musíte chodiť na výstavy psov

- nová rasa – nikdy si nekupujte kríženca, však sú ich plné útulky - rodičia sú s PP, šteniatka bez PP, nemám čas ich uchovniť – keď

nemá čas na uchovnenie, ako je možné, že má čas na produkovanie

šteniat? Alebo majú rodičia nejakú vážnu chybu, prečo nemôže šte-niatka uchovniť

- šteniatka bez PP, vhodné na chov, matka má početné vrhy – rých-lo preč od neho, je to typický množiteľ

- z nedostatku času posielam kuriérom, niekde sa stretneme a ja Vám tam psíka donesiem – nikdy nekupujte takéto šteniatko, jeho terajší majiteľ sa vám bojí ukázať, v akom prostredí šteniatko vyrastá a ako vyzerajú jeho rodičia

- šteniatka so zľavou, akcie na fenky – veď nenakupujeme v supermarkete – toto je signál, že na ceste sú už ďalšie šteniatka a niekto sa potrebuje tých starších čím skôr zbaviť, lebo na ne nemá priestor ani čas a nie je ochotný ďalej ich financovať.

Pes bude vždy len psom, či už má, alebo nemá preukaz pôvodu. Vždy má len štyri laby, dve uši, ňufák, chvost a dve oči. Snažím sa len ozrejmiť skutočnosť a možno trošku odbúrať predsudok o tom, že psy z registrovaných chovov sú niečo ako zbytočný luxus. Dnešní chovatelia psov dobre vedia, že je to skutočne náročné hobby, chovať doma akéhokoľvek psíka, ale je to presne ako s ostatnými záľubami, všetko stojí peniaze a nemôžeme byť len prácou živí.

Pokiaľ Vás téma zaujala, prípadne mi možno ani celkom nedôveru-jete, skúste si pozrieť napríklad túto webstránku - www.lacnesteniatka.sk. Nájdete v nej sekciu príbehy od obyčajných ľudí, ktorí si niečo podobné už prežili.

Takto vyzerá fenka krátkosrstej čivavy odobratá od množite-ľa, možno matka vašej čivavy, bez preukazu pôvodu (PP).

Určite to poznáte. Každý z nás aspoň raz v živote zatúžil mať po svojom boku milého chlpatého kama-ráta. Či už to bolo v detskom veku, alebo aj neskôr na „staré kolená“. Pretože nám dobre robí pocit byť pre niekoho dôležitý a jedinečný. Pes oddávna patril k ľudskej rodine ako oddaný priateľ, spoloč-ník, strážca majetku. Ak sa už vážne začneme zaoberať myšlienkou, ako by mal nový priateľ vyzerať a na aký účel v rodine slúžiť, otvára sa priestor na premýšľanie. Pretože pes v rodine je záväzok mini-málne na 10 až 15 rokov, a teda zasiahne do nášho života na dosť dlhú dobu, na 24 hodín denne.

ŠTEFAN RÁCHELA Keď s mojim kamarátom Lászlóom, „sta-

rým“ bratislavským Maďarom, dáme reč o Viktorovi Orbánovi, nezhodneme sa. Ja ho (Orbána) vcelku chápem (aj keď s ním ne-súhlasím), László ho vyslovene nemá rád. Ja chápem Orbána, že po takmer storočí ťaž-kých maďarských tráum chce Maďarom vrá-tiť postavenie hrdého, silného národa z pre-lomu 19. a 20. storočia. Súčasnú situáciu chápe ako veľkú šancu pre maďarský národ a, samozrejme, aj a hlavne, pre seba.

Lászlóvi je hej. Vyrástol v Bratislave, na-sával kultúru štyroch národov, v kapitalizme je celkom úspešný. Jeho súkmeňovci na Fel-vidéku nemajú osud taký jednoduchý. Veľká časť z nich patrí k Palócom. Kraj, ktorý obý-vajú, môžeme nazvať aj Palóciou. Ich ma-ďarčina je údajne nepekná (neviem posúdiť, po maďarsky nerozumiem).

Palóci (Kumáni) boli turkotatárskou skupi-nou, ktorá v roku 1090 vpadla do Uhorska. Prišli teda spolu s poslednými Pečenehmi. V početnejšom množstve prišli do Uhorska až po svojej porážke Tatármi v juhoruských stepiach v 1. polovici 13. storočia. V r. 1238 žiadal panovník Kumánov knieža Kuthen od uhorského kráľa povolenie prísť do Uhorska, a tak na jar v r. 1239 prišli zvyšky Palócov do Karpatskej kotliny. Po zavraždení knieža-ťa Kuthena v r. 1241 odišli na Balkán, ale po tatárskej pohrome ich Belo IV. znovu pozval do Uhorska. V roku 1246 sa už zúčastňujú na jeho ťažení proti Rakúsku. Boli to tzv. bieli Kumáni, odtiaľ ich ruský názov Polovci (plaví) a slovenský názov Plavci.

Dostali po nich meno Plaveč dva hrady - jeden v Malých Karpatoch, druhý na severe, na rieke Poprad. Tam bránili Plavci pohra-ničné záseky proti Čechom, resp. Poliakom. V 40. rokoch 13. storočia ich prišlo veľa, preto boli usádzaní aj vo vnútri krajiny. Kráľ Belo IV. ich usadil roku 1245 v okolí Nových Zámkov, ale už v roku 1264 im pre priestup-ky odobral dediny a usadzoval ich vo vyľud-nených a neobývaných, neúrodných častiach krajiny.

Je tu určitá paralela s Valachmi, ktorí k nám prišli ešte neskôr ako Palóci - Kumáni, osídlili hornaté oblasti Slovenska a dnes sa

cítia tuhými Slovákmi. (A jeden z nich – Jur-ko Jánošík, je náš národný hrdina.)

Aj keď v časoch prvej ČSR sa slovenskí Maďari správali k novému štátu lojálne, už v novembri 1938 bolo všetko inak. Aj oni pod-ľahli nacionalistickému besneniu, ktoré za-chvátilo Európu. Prinavrátenie k Budapešti vítali. Po „okupáciu južného Slovenska“ či „prinavrátení (časti) pôvodných území“ (aké rozdielne hodnotenie toho istého zo strany Slovákov a Maďarov) však slovenskí Maďa-ri rýchlo vytriezveli. Už vpochodovanie ma-ďarských „bačkorášov“ do juhoslovenských miest s puškami na motúzoch bolo pre nich sklamaním. To väčšie ich však ešte len čaka-lo. Úradnícke miesta zaberali ľu-dia dosadení z Budapešti, aj keď tu bola vysoká nezamestnanosť. Maďarom z Felvidé-ka proste Budapešť neverila. Najhoršie však obišli mladí muži, ktorí museli narukovať do maďarskej armády. Tam boli regrúti z Felvi-déka vystavení šikanovaniu, krutým telesným trestom, ktoré sa tam zachovali ešte z čias 1. svetovej vojny.

Po 2. svetovej vojne boli v rámci kolektív-nej viny vystavení Maďari pomste Slovákov. Pokiaľ sa „nereslovakizovali“, podliehali Benešovým dekrétom, prišli o majetky, boli „odsunutí“ do Maďarska či do českých Su-det. To sa dialo ešte v demokracii, pred rokom 1948, s pokračovalo i potom, v totalite. Ale komunistický režim im neskôr zabezpečil relatívne slušné národnostné prá-va. Dokonca aj určitú pozitívnu diskriminá-ciu pri prijímaní na vysoké školy. (Ale tým nechcem tvrdiť, že to mali jednoduché.)

Po roku 1989 sa slovenskí Maďari stali predmetom politického zápasu. Ich situácia (v Palócii, nie v Bratislave) sa paradoxne skomplikovala, keď sa SMK dostala do vlády. Tá vláda bola totiž reformná a reformy naj-viac doľahli na juh Slovenska, na „Palóciu“. Palóci si ich najviac „vyžrali“. Aj rozpad SMK vôbec nie je dôsledkom konfliktu: Bu-gár - Csáky, ako sa to často prezentuje. SMK sa rozpadla preto, že niektorí Maďari, čo boli pri korytách, sa nehorázne nabalili (ukázalo sa, že Maďari a Slováci sú rovnakí), zatiaľ čo ostatní znášali dôsledky reformy.

Mimochodom, Béla Bugár a Pál Csáky sú politici, pred ktorými sa patrí sňať klobúk. Vypracovali sa na politikov, akých na Slo-vensku ani v Maďarsku nie je veľa. A my, Slováci, môžeme byť hrdí na to, že u nás takí politici vyrástli.

V dňoch 9. až 12. februá-ra 2013 sa vo Vsokých tatrách konali Halové majstrovstvá Slovenska dorastencov v teni-se, na ktorých si úspešne počí-nal hráč TK Ratufa Levice Ivan Štarke.

Ako nenasadený hráč vo dvojhre postupne vyradil Mi-chala Střeleckého (Vysoké Tat-ry) 6:2, 6:4, Petra Vajdu (Slo-van Bratislava) 7:6, 6:3, Mateja Buřila (Slovan Bratislava) 6:4, 6:2 a až v semifinále podľahol druhému nasadenému Mate-jovi Seleckému (Agrofert Bra-tislava) 4:6, 2:6.

K tejto bronzovej medaile z dvojhry pridal spolu so svo-jím partnerom Adamom Ku-lichom (Banská Bytrica) strie-bornú medailu vo štvorhre.

Pre mladého tenistu, študen-ta tretieho ročníka Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach, je

to po vlaňajšej sezóne, v kto-rej ho prenasledovali zranenia, úspešný návrat do mládežníc-keho vrcholového tenisu. -š-

JUR NAD HRONOM (=LV=) – V sobotu 16. febru-ára sa uskutočnil už 5. ročník Šachového memoriálu Jozefa Szaba. Rodák z obce bol od-mlada vášnivým šachistom, ale rady hráčov opustil v pomerne mladom veku. Ako spomienku na bývalého kamaráta a kolegu založil miestny šachový klub na jeho počesť memoriál. Tým

sa oživil šachový život v obci. Majiteľom putovného pohá-

ra sa stáva ten, kto vyhrá 3-krát za sebou a lebo 5-krát v histó-rii. Doteraz boli víťazmi me-moriálu: 1. ročník – Ján Stan-ko, 2. ročník – Ján Machník, 3. ročník – Jozef Kakačka, 4. roč-ník – Jozef Kakačka.

Tohto ročníka sa zúčastnil doteraz najväčší počet súťa-žiacich, až 24. Zišli sa z celého okresu Levice, prišli zo Želie-zoviec, Šiah, Čaty, Pohronské-ho Ruskova a nechýbali, samo-zrejme domáci šachisti. Orga-

nizačný výbor a čele s riadite-ľom turnaja Jozefom Kováčom, ktorému pomáhali Ladislav Garaj, Peter Tóth a Ján Tóth zvládol organizáciu turnaja k spokojnosti všetkých účast-níkov. Starostka obce Helena Valentová poskytla priestory v kultúrnom dome, nechýba-lo občerstvenie, zákusky i obed pre súťažiacich.

Každý bol zvedavý, či sa Jo-zefovi Kakačkovi podarí het-rik. Tento psychologický mo-ment akoby mu zväzoval ruky, čo sa prejavilo aj na jeho hre. Nakoniec skončil na 7. mieste.

Novým víťazom turnaja sa stal František Memersschei-mer zo Šachového klubu Slo-van Želiezovce.

Na ďalších miestach sa umiestnili: 2. Tomáš Imre, Že-liezovce, 3. Ján Varga, Čata, 4. František Memersscheimer ml., Želiezovce, 5. Ján Mach-ník, Želiezovce.

8 POHRONIEŠporT

vyhlásenie najúsPešnejších

šPortovcov roka 2012

JANA NICHTOVÁ

Novú sezónu odboru turisti-ky TJ Lokomotíva Atóm Levi-ce sme začali akciou, ktorá má v našom klube už dlhoročnú tradíciu. V krásnu slnečnú so-botu 16. februára sa konal ďalší, v poradí už 26., ročník Zimné-ho výstupu na vrch Sitno. Toto podujatie je zároveň aj Okres-ným zimným turistickým zra-zom a koná sa pod záštitou pri-mátora Levíc Štefana Mišáka, ktorému za jeho podporu aj to-uto cestou ďakujeme.

Legendami opradený vrch Sitno nezostal nič dlžný svojej povesti. Krásne scenérie, veľké množstvo snehu, ktorého bolo viac ako meter, krásne počasie, zanechali silné dojmy u kaž-dého účastníka. Každý zo 45

šplhúňov si na prvej túre roka 2013 našiel to svoje. Starších nadchla prechádzka okolo ja-zera Počúvadlo, mladších ad-renalínový výstup po snehom zasypaných schodoch pod vr-cholom Sitna, deti veselá sán-

kovačka. Ako každý rok sme sa vydali k vrcholu Sitna po zelenej značke od jazera. Prvý úsek preveril kondíciu každého z nás. A niektorí sme si muse-li priznať, že to zimné posedá-vanie pred telkou si vybralo na

našej kondičke krutú daň. Po prekonaní prvého úseku nasle-dovala pohodová prechádzka po Tatárskej lúke, kde sa nám otvorili krásne výhľady na Sit-no. Tu sa naša skupina rozdeli-la, starší a menej zdatní zvolili trochu dlhšiu, ale jednoduch-šiu, trasu po lesnom chodníku a ceste, ale zdatnejší milovníci adrenalínu išli, skôr by sa dalo povedať, že sa brodili, snehom zaviatymi schodmi. Tak a na koniec sme sa všetci šťastne do-stali až k sitnianskej rozhľadni, kde nasledovala tradičná vr-cholová fotografia. Po krátkom občerstvení sme sa vydali sme-rom dolu. Bolo zaznamena-ných aj zopár pádov, ale hrubá vrstva snehu bola ako mäkká perina, tak sa nikomu nič ne-stalo. Našu túru sme tradične zakončili v občerstvovacích za-riadeniach, čím sme podporili miestnych podnikateľov. Nako-niec nás pobavili zvieratká pat-riace neďalekému hotelu a už nasledovala cesta domov. Ešte by som chcela pochváliť aj šo-féra nášho autobusu, ktorý bra-vúrne zvládol všetky nástrahy snehom pokrytých ciest i ne-zodpovedných vodičov, bráz-diacich cesty okolo Štiavnice.

Ako vždy sa lúčim klasickým pozdravom Horám zdar a už sa teším, keď sa spolu stretne-me na ďalších akciách. Najbliž-šia, tradičná Jozefovská túra, ktorú organizuje KST Tlmače, sa uskutoční 16. marca. Jej cie-ľom je Považský Inovec a vrch Marhát, ktorý je známy svojou rozhľadňou.

Riaditeľ turnaja Jozef Kováč odovzdáva putovný pohár víťazovi.

Prví piati umiestnení.

zimný výSTup na SiTnopo dvojmesačnej odmlke sa k slovu znovu hlásia turisti z levíc

Smolu prelomil dupľovaným úspechom

hetrik sa nepodaril

Tenista ivan Štarke s dvoma medailami z majstrovstiev Slovenska

Šachový memoriál na počesť jozefa Szaba

Mesto Levice, MsÚ a komisia športu MsZ v spolupráci s redakciou regionálneho týždenníka POHRONIE pripravujú vyhlásenie NAJLEPŠÍCH športovcov mesta Levice za rok 2012, ktoré sa uskutoční

v utorok 23. apríla o 13.00 v obradnej sieni mesta levice.Organizátori prosia športové kluby a oddiely pôsobiace na území mesta o zaslanie nominantov (najviac dvoch v jednej kategórii)

na udelenie titulu

šPortovec rokašPortovÝ kolektív roka

šPortová osoBnosŤ rokamesta levice za rok 2012.

Návrhy treba zasielať do 28. februára na MsÚ Levice – OSOO s najlepšími výsledkami, ktoré športovci v minulom roku dosiahli.Bližšie informácie: MsÚ Levice, I. posch., č. dverí 48, e-mail: andrea.havettova@levice.sk tel. č. 6 350 248.

Dajte hlasy najsymPatickejšiemU šPortovcovi – šPortovkyni!

Do ankety sa môže zapojiť aj verejnosť hlasovaním o „NAJSYMPATICKEJŠIEHO ŠPORTOVCA ROKA“ a to prostredníctvom regionálneho týždenníka POHRONIE. Víťaz vzíde z hlasovania širokej verejnosti.

Na mená vašich nominantov a hlasy pre nich čakáme na e-mailovej adrese: redakcia@pohronie.sk a poštou na adrese: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01. Nezabudnite uviesť svoje telefónne číslo a adresu.

Z účastníkov hlasovania na verejnom vyhodnotení vyžrebujeme výhercov zaujímavých cien. Mená najsympatickejších športovcov mesta Levice a hlasy pre nich môžete posielať do piatku 19. apríla. Zapojte sa, nominujte svojho

najsympatickejšieho športovca /športovkyňu a získajte zaujímavé ceny!!! Tešíme sa na spoluprácu!

19. februára 2013

v mestách a obciach okresu LeviceTýždenník POHROnIE 19. februára 20136/2013

KATARÍNA BOgÁROVÁ

Sobota, 16. február, 7:15 h. Tí, čo mali chuť si zalyžovať, nasa-dajú do autobusu, smer Krahu-le. Po asi hodinke sme v cieli. Aj keď nás privítala hmla, uprave-ný svah a fakt, že sme boli medzi prvými návštevníkmi, náladu nepokazilo. Lyžovalo sa výbor-ne a malí lyžiari si vyskúšali pr-vé kroky s inštruktorom. Po roz-plynutí hmly sa naplno ukázala krása Krahúľ. Za skvelú lyžovač-ku ďakujeme Komisii mládeže a športu, ktorá zájazd zorgani-zovala. V blízkej budúcnosti (asi o dva týždne) si niečo podob-né zopakujeme. Všetci lyžiari aj sánkari sú srdečne vítaní.

MARIAN MAZÁŇ

V sobotu 9. februára sa v kul-túrno – spoločenskej sále čle-novia Dobrovoľného hasičské-ho zboru (DHZ) zišli na Hasič-skom batôžkovom bále.

Pozvanie prijali aj starosta Ladislav Éhn s manželkou a zá-stupca starostu Pavol Kocka s manželkou.

Napriek tomu, že sa tento rok bálu zúčastnilo menej hostí, zá-bava sa vydarila a trvala až do rána. K dobrej nálade prispelo aj mnoho tombolových cien, preto sa chceme poďakovať všetkým sponzorom, ktorí nám ich venovali.

(DHZ Kalná nad Hronom)

Obec Kalná nad Hronom a regionálny týždenník PO-HRONIE vyhlasujú už druhý ročník tvorivej literárnej súťa-že. Po úspechu vlaňajšieho lite-rárneho merania síl žiakov ZŠ na tému: PREČO MÁM RÁD/RADA SVOJU OBEC sa orga-nizátori rozhodli v súťaži po-kračovať aj tento rok.

Témou 2. ročníka literárnej súťaže je na podnet starostu La-dislava Éhna ČAROVNÁ PRÍ-RODA KALNEJ NAD HRO-NOM. Je veľmi inšpiratívna pre deti aj dospelých, preto kritériá súťaže platia pre všetky vekové kategórie obyvateľov obce.

Vyhlasovatelia súťaže oča-kávajú poetické aj prozaické dielka bez obmedzenia žánru a rozsahu. Svoje básne, úvahy, poviedky, besednice či glosy posielajte už odteraz do redak-cie POHRONIE, Pionierska 2, e-mail: redakcia@pohronie.sk.

Všetky dielka budú v PO-HRONÍ zverejnené, čím získa-jú štatút súťažnej práce.

Výsledky budú vyhlásené na slávnostnom koncoročnom stretnutí na pôde Obecného úradu v Kalnej nad Hronom a zverejnené v POHRONÍ.

Tešíme sa na všetky práce. Nech sa vám pri tvorbe darí.

Súťaž rozširujeme

aj o kategóriu: fotografia

Aká by to bola súťaž o príro-de Kalnej nad Hronom, keby jej čarokrásne miesta a zákutia ne-boli zvečnené objektívom foto-aparátu!

Preto vyhlasovatelia súťaže: Obecný úrad v Kalnej nad Hro-nom a regionálny týždenník POHRONIE rozširujú tvorivé meranie síl obyvateľov obce aj o kategóriu: FOTOGRAFIA.

Prijmeme a zverejníme všet-ky snímky, ktoré odzrkadľujú prírodu Kalnej nad Hronom.

Ak nasnímate aj krásy dediny ako takej, potešíme sa.

Súťaž je otvorená pre všetkých obyvateľov bez akých-koľvek rozdielov. Privítame však, ak popri svojom autor-stve fotografií uvediete aj vek, pre prípad, že budeme robiť ka-tegórie, aby nesúťažili deti s do-spelými.

• • •Svoje súťažné práce

posielajte poštou na adresu: Redakcia POHRONIE,

Pionierska 2, 934 01 Levice a e-mailom:

redakcia@pohronie.sk.

na krahuliach sa lyžovalo super

hasiči plesali na batôžkovom bále

nová literárna súťaž nielen pre žiakov zŠ

lyžiari a sánkari ešte budú mať šancu

dobrá nálada vydržala až do rána

Čarovná príroda kalnej nad hronom

Predseda Komisie pre rozvoj vzdelávania a kultúry Vás pozýva na

zaSadnuTie komiSie, ktoré sa bude konať dňa 27. 2. 2013 o 16:30 hod.

v obecnej knižnici s nasledovným programom:1. Príprava pietnej spomienky pri príležitosti oslobodenia

našej obce.2. Príprava slávnostného otvorenia Zdravotného strediska.

z listu obyvateľky obce

Naša Kalná nad Hronom je 800. ročná obec, leží na pravej strane Hrona. Keď prejdete cez Hlavnú ulicu, t.j. Ulicu Červenej armády, máte výhľad na veľa pek-ných vecí. Pretože v našej obci sa stále niečo buduje a upravuje.

Od 1. januára sa otvori-lo nové zdravotné stredisko na Nitrianskej ceste. Máme z neho veľkú radosť. Môže-me pri čakaní na zdravot-níckych pracovníkov, na všeobecnú, zubnú a detskú lekárku, posedieť v príjem-nom prostredí. Vedľa zdra-votného strediska je lekáreň, kvetinárstvo, obchod s me-dovými produktmi a Gas-trocentrum – jedáleň pre miestnych aj pocestných.

Celkovo – keď prejdete cez našu dedinu, všade sú vybudované chodníky, pred bytovkami sú parkoviská pre autá. Obec je čistá, pek-ne usporiadaná. Sú tu pek-né fontány, kvetinové záho-ny, detské ihrisko. Máme aj Wellness centrum, moderné a hojne navštevované. Za to-to všetko vďaka predošlému vedeniu obce na čele s Joze-fom Havlíkom a súčasnému starostovi Ladislavovi Éhno-

vi s jeho kolektívom. Sme vďační aj za obno-

venie Domu bojovej slávy s tankom z 2. svetovej vojny a menami tunajších obyva-teľov, ktorí padli pri ťažkých oslobodzovacích bojoch na Pohroní a priamo v ob-ci. Vďaka za pekný obecný úrad a prívetivý prístup za-mestnancov k obyvateľom kalnej nad Hronom.

Rímskokatolícky kostol je z roku 1733. Vybudovali ho Hunyadiovci, pretože obec bola ich majetkom. Rímsko-katolícka fara je pôvodne kaštieľ posledného z rodu, grófa Ondreja Hunyadiho, ktorý nemal priamych dedi-čov a kaštieľ v roku 1902 aj s 50 hektármi pozemkov da-roval pre tunajšiu faru.

Vážime si novodobé vy-budovanie obce, preto ešte raz vďaka za peknú, moder-nú, čistú a pokojnú dedinu všetkým, ktorí sa o to, aj za dobré spolunažívanie oby-vateľov po stránke národ-nostnej, pričinili. Sme ra-di, že nadväzujúc na dielo našich predkov môžeme žiť v jednej z najmodernejších obcí v dolnom Pohroní.

Magdaléna Kováčová, ro-dená Bajanová

naša kalná nad hronom:

pekná a moderná dedina na dolnom

pohroní

Spomienka

Dňa 23.2.2013 si pripomíname 1. výročie smrti nášho drahého manžela, otca a starého otca p. Jána Maďara z Kalnej nad Hronom. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spo-mienku. S láskou a úctou spomínajú manžel-ka, dcéry s manželmi a vnúčatá Davidko, Do-minika a Tvoje slniečko Nelka.

Dedko, chýbaš nám!

Výška daňových nedoplatkov, ktoré vy-kazuje mesto voči právnickým a fyzickým oso-bám, sa v ostatných troch rokoch výrazne ne-zmenila, v minulom roku oproti predchá-dzajúcemu dokonca mierne poklesla. V roku 2009 mesto vykazovalo nedoplatky vo výške 534,4 tis. eur, o rok neskôr vo výške 552,7 a vlani vo výške 522,3 tis. eur. Aj po viac ako desaťročí tu strašia dlhy podnikov z čias me-čiarovskej divokej privatizácie. „Enormné zvý-šenie daňových nedoplatkov sme začali vyka-zovať po privatizácii podnikov, keď noví vlast-níci neboli schopní splácať svoje záväzky a priviedli firmy ako Manaz, Slovlam, Slovprog-res, Lamexa do konkurzu, čím nám zamedzili možnosti vymáhať pohľadávky exekúciou a tento stav trvá dodnes,“ povedala referentka odboru ekonomiky Mestského úradu v Želie-zovciach Erika Szolárová. Najvyšší nedoplatok podľa nej mesto eviduje na dani z nehnuteľnos-tí právnických osôb, pričom najväčším dlžní-kom je stále Manaz, spol. s r.o. v konkurze. Na majetok tejto spoločnosti bol vyhlásený kon-kurz ešte v minulom tisícročí, koncom roka 1999 a trvá dodnes. „Druhý najväčší nedopla-tok vykazujeme na miestnom poplatku fyzic-kých osôb za komunálny odpad a drobný sta-vebný odpad, v tomto prípade však väčšina dlžníkov pochádza zo skupiny sociálne odkáza-ných občanov.“

Daňové nedoplatky mesto vymáha vydaním daňových exekučných príkazov. V roku 2010 bolo vydaných 149 takýchto príkazov na vy-moženie nedoplatku vo výške 33,3 tis. eur, vlani 146 na vymoženie 18,1 tis. eur a do ok-tóbra tohto roka 115 príkazov na vymoženie 16 tis. eur. Mestu ako správcovi dane zákon umožňuje využiť inštitút daňového exekučného konania, čím samospráva môže ušetriť finanč-né prostriedky ktoré by inak boli použité ako odmena exekútora, pričom ani jeho činnosť by nezaručila vymoženie nedoplatku v každom prípade. „Daňový poriadok určuje spôsoby daňovej exekúcie, pričom je na rozhodnutí správcu, čiže v tomto prípade mesta, ktorý z možných spôsobov exekúcie si zvolí v záujme vymoženia daňového nedoplatku. Jedným z najrozšírenejších spôsobov v prípade fyzických osôb je exekúcia zrážkami zo mzdy, prichádza však do úvahy iba v prípade, že dlžník je pobe-rateľom mzdy alebo iného príjmu, napríklad z dôchodku. Dávka v hmotnej núdzi daňovej exekúcii nepodlieha,“ dodáva Erika Szolárová.

Často používaným spôsobom exekúcie je pri-kázanie pohľadávky z bankového účtu. „I pri existencii bankového tajomstva môže mesto od bánk získať informácie o účtoch daňového dlžníka, a to aj bez súhlasu majiteľa účtu. Ta-kýmto spôsobom môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch vedených v jednej alebo vo viacerých bankách,“ tvrdí pra-covníčka mestskej správy daní, podľa ktorej mesto ako správca dane môže zabezpečiť zá-ložným právom existujúcu, ale aj istú pohľa-dávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti. „Pred vydaním rozhodnutia zisťujeme majetok dlžní-ka, napríklad aj súčinnosťou s katastrálnym úradom pri zisťovaní nehnuteľností v jeho ma-jetku alebo dopravným inšpektorátom o prípad-nom vlastnení vozidla. Pri zriadení záložného práva musíme dbať na to, aby hodnota predme-tu, na ktorý je uplatnené, bola primeraná sume daňového nedoplatku.“ Okrem týchto možností môže správca dane zrealizovať exekúciu pre-dajom hnuteľných vecí, odobratím peňazí v hotovosti, predajom cenných papierov, nehnu-teľnosti, podniku, jeho časti či postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom.

V minulosti sa mesto pokúšalo riešiť daňové nedoplatky aj predajom pohľadávok, po ich posúdení však spoločnosti obchodujúce s po-hľadávkami neprejavili záujem pre ich ťažkú vymožiteľnosť. Rovnako nevedie k úspechu ani zverejňovanie daňových dlžníkov. Mesto v prvom polroku zverejnilo zoznam dlžníkov – v prípade právnických osôb s nedoplatkami nad 1600 eur, v prípade fyzických osôb nad 160 eur. Aj zostavenie takejto „tabule hanby“ sa však míňa účinku. Podľa kompetentných mestu neprinieslo žiadne financie, keďže v prípade právnických osôb ide zväčša o nevymožiteľné pohľadávky, v prípade fyzických osôb zas roz-hodujúca väčšina dlžníkov patrí medzi sociálne prípady a nemá ani majetok, ani príjmy. Za aktuálnu sumu nezaplatených daní by mesto mohlo kompletne vyrovnať svoje dlhy a ešte aj investovať, pritom je však jasné, že jej veľká časť nebude nikdy splatená, či už preto, lebo ide o dávno vytunelované subjekty, alebo pre-to, že ide o tzv. NINJA dlžníkov, ako to nazva-li v časoch hypotekárnej krízy v USA (No In-come, No Job, No Assets – osoby bez príjmy, bez práce a bez aktív – pozn. red.). V prvom prípade sa situácia napraviť už nedá, v druhom ešte áno. Pracovnými príležitosťami.

Kultúrny kalendár Mestskej knižnice na február

21. február: Rozprávkové predpoludnie pre MŠ Kukučínov, téma „Čo je to - kto je to?“ so začiatkom od 9.30, odd. pre mládež 25. február: „Hviezdy a planéty“ tematické predpoludnie pre MŠ, skupina Lienky, začiatok od 9.30 hodiny, odd. pre mládež 26. február: „Hviezdy a planéty“ tematické predpoludnie pre MŠ, skupina Včielky, začiatok od 9.30 hodiny, odd. pre mládež 27. február: „Hviezdy a planéty“ tematické predpoludnie pre MŠ, skupina Žab-ky, začiatok od 9.30 hodiny, odd. pre mládež 27. február: „Kráčame dejinami“ prednáša Doc. Dr. Z. Lazarová, začiatok o 13.00 hodine, Gymnázium, ul. Ľ. Štúra 27. február: „Kráčame dejinami“, hosť 80. Literárnej kaviarne Doc. Dr. Z. La-zarová, začiatok od 16.30 h, kaviareň Miracle

Personálne výstavky: 22. 2. 1918 nar. Ordódy Katalin – 95. výr. nar. 27. 2. 1913 nar. Irwin Shaw – 100. výr. nar.

Denne verejný internet, burza kníh, kníhkupectvo.

JOZEF PACALA

Zlaté dukáty skončili u zlatníkov Pred päťdesiatimi rokmi, v šesťdesiatych rokoch minulého

storočia, bol zlata taký veľký nedostatok, že snúbenci museli priniesť do zlatníctva potvrdenie od miestneho národného vý-boru, že sa budú brať. Iba potom im v zlatníctve uvoľnili nie-koľko gramov zlata a prevzali objednávku na zhotovenie obrú-čok. Ani to však nebolo vždy tak. Zlatníctva, ako všetky ostatné služby, patrili komunálnemu podniku, čiže socialistickej orga-nizácii a prednosť mali objednávky pre socialistický sektor. Ak bol prídel v okrese vyčerpaný, objednávku na obrúčky zlatník pracujúci v komunálnom podniku neprevzal. Potom sa hľadali iné možnosti, teda zlato na čiernom trhu.

Traja učni z Tekova, budúci tesári, objavili skrýšu so zlatom

Traja tekovskí chlapci, tesárski učni, rozoberali krov na

jednom zo starých asanovaných levických domov. V tej dobe sa asanovali v Leviciach celé ulice. Drevo z rozoberaných krovov, i keď už bolo staré, občania využívali pri stavbách rodinných domov. Mnohé rodinné alebo viničné

domy boli postavené z „búračiek“. Najprv sa zo strechy skladala škridla. Po jej zložení

na jednom z drevených trámov (ľudovo nazývanom „roh“) objavili chlapci priehlbeň, a v nej koženú kapsičku. Priehlbeň bola vydlabaná na hornej strane trámu, teda z tej strany ako je krytina. Pri prácach, alebo pobyte na povale, nebolo možné skrýšu odhaliť. Skrýša sa objavila iba vtedy, keď sa k nej pri-stupovalo zo strechy po odsunutí škridly.

Koža na kapsičke bola surová, už veľmi vysušená a stvrdnu-tá. Koženú kapsičku chlapci cez obedňajšiu prestávku rozbali-li. V kapsičke bolo vložené textilné vrecko. Pri vyberaní sa textilné vrecko rozpadlo a v kapsičke sa zaligotali zlaté penia-ze. Až vtedy chlapci zistili, že našli skrýšu s peniazmi. S nálezom sa pravdepodobne nikomu nepochválili. Doma min-ce prezreli, a vtedy zbadali, že vo vrecku boli zlaté dukáty. V skrýši bolo údajne niekoľko desiatok zlatých dukátov.

Majiteľ pokladu zostal neznámy Celé týždne sa chlapci rozhodovali, čo s dukátmi. Poklad

ukryl určite majiteľ domu. Ľudia si neukladajú cennosti v cudzom dome, chcú mať cennosti pod dozorom. Dom bol už pred asanáciou bez majiteľa. Teda vrátiť poklad majiteľovi domu sa nedalo. Kto a kedy poklad ukryl, sa už tiež zistiť ne-dalo. V skrýši boli mince razené v období monarchie, teda do roku 1918.

Nájdené dukáty chlapcov neodcudzili

Zlato, ktoré našli, sa postupne zase vrátilo tam, kam patrilo, pre úžitok ľuďom. Zlatníci dukáty od chlapcov vďačne kupovali a robili z neho pre snúbencov obrúčky. Tie však už neboli 24 ale 8-karátové. Chlapci krov pri demolácii rozoberali pozorne a majú zásluhu na tom, že dukáty neskončili v stavebnom odpade pod cestou, alebo pod chodníkom, na niektorom z levických síd-lisk.

Keby chlapci boli nález odovzdali štátnym úradníkom, prav-depodobne by bol skončil, ako ostatné zlato v tej dobe, v trezoroch bánk v Prahe. A keďže Tekov je od Prahy veľmi ďaleko, je viac ako pravdepodobné, že pre tekovských snú-bencov by z neho z Prahy neboli úradníci poslali ani gram. Nájdené zlato chlapcov navzájom neodcudzilo, zostali kama-rátmi po celý život. Po vyučení pracovali ako tesári. Všetci traja sú už mŕtvi.

Chlapci našli takéto dukáty. Je to 4-dukát Františka Jozefa I. (* 1830 -†1916), je vyrobený vo vysokej čistote 0,986 rýdzeho zlata t.j. 23,75 karátov. Váži 13,76 gramov, priemer dukátu je 40 mm. Cena jedného dukátu je 552 €.

Alžbeta Bavorská – známejšia ako Sisi, manželka cisára Františka Jozefa I.

Pre porovnanie, takáto veľká bola 1 Kčs.

OĽgA PREKOPOVÁ

Samospráva v zime nespí: pripravuje dôležité akcie na realizáciu a robí strategické rozhodnutia. Ktoré investí-cie sú pre Rybník v súčasnosti rozhodujúce?

Tou najväčšou a kľúčovou je kanalizácia celej obce. Táto in-vestícia dospela do štádia ukon-čenia verejného obstarávania, výberu dodávateľa. Bolo to zdĺ-havé, od roku 2009, a Rybník to nemohol ovplyvniť, pretože in-vestorom akcie je mesto Tlma-če. Víťazom a tým aj dodávate-ľom celej stavby je nadnárod-ná spoločnosť SKANSKA a.s., s predstaviteľmi ktorej prebeh-li už prvé rokovania o realizácii kanalizácie. Ak by sa práce za-čali v apríli, už v novembri by bola celá obec odkanalizovaná, hoci v súlade so zmluvou by na ne mal dodávateľ 16 mesiacov.

Druhou strategickou ob-lasťou je rozvoj bývania. Ve-denie obce sa ide radiť s oby-vateľmi, aby sa našlo čo naj-účinnejšie riešenie, ktoré by v tomto smere pomohlo k čo najväčšej spokojnosti obča-nov. Prvou otázkou, na ktorú treba hľadať odpoveď, je: pre koho stavať budúce byty?

Presne na to bude slúžiť do-tazník občanom, ktorý expe-

dujeme do každej domácnosti spolu s týmto číslom POHRO-NIA. Táto otázka: pre koho bu-dúce byty, je totiž strategickou. Pustíme sa do bytov pre mla-dých alebo do nájomných by-tov pre starších, odkázaných, občanov? Mnohí z nich ži-jú v rodinných domoch a ma-jú problém s platením ich pre-vádzkových nákladov. Možno

by bolo lepšie riešiť ich prob-lémy jednoizbovými malo-metrážnymi bytmi a mladí by mohli odkúpiť ich rodinné do-my, čo by viacerým umožni-lo vrátiť sa späť do dediny. Ná-jomné bývanie síce veľmi ne-letí, ale malometrážna radová výstavba (byty do 60 metrov štvorcových) je výhodnou for-mou a je financovaná zo Štát-neho fondu rozvoja bývania.

Tento problém: aké formy by-tov, musíme bezpodmienečne vyriešiť. Aj nám poslúžia od-povede z dotazníka, ktorý pro-sím veľmi pozorne a zopoved-ne vyplniť.

Vyvstáva ešte otázka: kde stavať? Na akých pozemkoch?

Áno, to je tá ďalšia, veľmi dôležitá, oblasť rozhodovania. Obec nemá vlastné pozemky.

Je tu len areál ZŠ, ktorý je sí-ce veľký a sú tam priestory na výstavbu nájomných bytov, ale ten komplexný školský areál by stratil autentickosť. Aj keď na druhej strane by možno deťom aj rodinám v bytoch pomohla vzájomná blízkosť. Obci pat-rí aj záhrada za zdravotným strediskom, kde by bol možno priestor na sociálne bývanie, pretože by bol blízko lekár. Po-tenciálne pozemky sa črtajú na tzv. starom ihrisku, na Jarmoč-nej ulici. Predali sa asi pred 15 rokmi, patria súkromným vlastníkom, nie obci. Otázne je, ako v tejto veci pokračovať.

Preto sú pre vedenie ob-ce veľmi dôležité odpovede na otázky v dotazníku. Bol by som rád, keby sa do neho zapoji-lo čo najviac ľudí, aby sme da-li spoločne dohromady čo naj-komplexnejšiu predstavu na rozvoj bývania v Rybníku.

11POHRONIE SamoSprávne noviny

č. 6/2013 19. február 2013

Od utorka do utorka: ČÍM ŽIJE OBEC

dovoľte, aby som vás všetkých požiadal o pozorné preštudovanie dotazníka o rozvoji bývania v našej obci, ktorý dostávate spolu s tým-to číslom POHRONIA. Poprosím vás o zodpovedné a premyslené od-povede, pretože spoločne tvoríme koncepciu bývania v Rybníku, od výsledku ktorej bude vo veľkej mie-re závisieť vaša každodenná spokojnosť so svojou strechou nad hlavou. Radíme sa spoločne o tom, ako vytvoriť priestor, kde si budete môcť úprimne povedať: Tu som naozaj doma. Preto ve-denie obce venuje tejto otázke takú veľkú pozornosť a oslovuje pri jej riešení vás všetkých.

Už dopredu vám ďakujem za spoluprácu.S úctou: Imrich Králik, starosta

milí spoluobčania,

vedenie obce sa radí s obyvateľmiSo starostom imrichom králikom o kľúčových investíciách: kanalizácii a bývaní

26. 2. 2013 (utorok) o 16.30 hod. sa v Dome MS Levice usku-toční odborná prednáška s lektorkou RnDr. Margitou Benco-vou CSc. na témy: proces vytvárania genetických znakov, ktoré

vytvárali národnosť; čínska medicína

Poznávací zájazd do Kyjeva - mesta s bohatou históriou – hlav-ného mesta Kyjevskej Rusi, termín: 10.7.-17.7.2013

Viac info na: FB: Miestny odbor Rybník, e-mail: momsrybnik@gmail.com

výbor miestneho odboru matice slovenskej rybník

Vám odporúča:

miestny odbor matice slovenskej v rybníku

pozýva svojich členov a sympatizantov na

valnÉzhromaŽdenie,

ktoré sa uskutoční 3. marca 2013 v dome kultúry v rybníku

15:00 hod. Pracovná časť VZ MO MS16:00 hod. Kultúrna časť VZ MO MS

Kultúrna časť je otvorená širokej verejnosti,okrem domácich umelcov privítame aj

bánovské mrchaneVstupné symbolické.

(pokračovanie z min. čísla)

hlaholikaPriamy učeník našich svätých

vierozvestcov, mních Chrabr, sv. Naum, hovorí: „slovenské pís-mená svätejšie sú a ctihodnej-šie, lebo svätý muž ich vytvo-ril...“ A v krátkom čase, pôsobe-ním Svätého Ducha.

Hlaholika, tak ako zvony svo-jim hlaholom oslavujú Pána, tak aj naša prvá abeceda, svoji-

mi znakmi, písmenami, oslavu-je Boha.

Základnými prvkami väčšiny písmen sú čiarka, kruh a troju-holník. Z čiarok vytvoril sv. Cy-ril znak kríža, kruh predstavuje nekonečného Boha a trojuhol-ník predstavuje Svätú Trojicu.

Kým abecedy mnohých náro-dov pred Kristom končia zna-kom podobným krížu, naša Hlaholika sa znakom kríža za-čína. Znakom víťazstva, spásy,

symbolom novej epochy.Stará epocha končí, nová sa

začína. /Starý zákon, Nový zá-kon.

Ústredným motívom celej Hlaholiky je „S“, Slovo, ohlasu-júce Druhú Božskú osobu, spa-siteľa Ježiša Krista. Jeho znak je kružnica, bez začiatku a bez konca, predstavujúca nekoneč-ného Boha, ktorá je postavená na trojuholníku symbolizujú-com Trojjediného Boha.

Tým aj začína Jánovo Evan-jelium, ba aj naši apoštoli začí-najú preklad Nového zákona do jazyka starých Slovákov. / Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Jn 1,1/ Tu sa začína zaraďovanie všetkých slovanských národov prostredníctvom Evanjelia do rodiny veľkých národov, ktoré prijali kresťanstvo.

(pokračovanie v budúcom čísle)

„O jednej aktivite, ako ucho-vať kultúrne dedičstvo regiónu, sme už rámcovo hovorili so sta-rostom Rybníka Imrichom Krá-likom,“ povedal pre POHRO-NIE Jozef Frtús. „Chceme urobiť koncert ľudovej hudby. V Ryb-níku je fantastický kostol s vý-bornou akustikou. Potvrdil to aj riaditeľ Slovenskej filharmó-nie Marián Lapšanský, keď po-vedal Imrichovi Králikovi: Pán starosta, vy ani neviete, aký má-te poklad. Dal by sa využiť pre verejnú nahrávku pre Sloveskný rozhlas. Aby naši ľudia prezen-tovali autentický folklór. Máme odborníkov na folklór, aby sa to čisté, čo tu je vyselektovalo, na-cvičilo a aby sa to prezentovalo. To je taká moja vízia. Verím, že mi to vyjde.“

„My sme pripravení,“ pridal sa rybnícky starosta. „Určite tú-

to myšlienku podporíme. Už sme sa o tom bavili.“

O zaujímavej a prospešnej iniciatíve už Jozef Frtús hovoril s priateľom, čestným občanom Podlužian, hercom Jurajom Sarvašom. Ten sľúbil, že osloví riaditeľa Slovenského rozhlasu, aby verejnú nahrávku takého-to skvelého koncertu z Rybní-

ka dramaturgicky zaradil do vy-sielania. „Inšpirovala ma Katka Gogolová, redaktorka bansko-bystrického štúdia SR, primá-torova manželka, ktorá zorgani-zoval krásny koncert v evanje-lickom kostole, kde prezentova-li piesne z Horehronia so sprie-vodným slovom Juraja Sarvaša,“ poznamenal J. Frtús.

Starosta Rybníka Imrich Krá-lik k tejto téme už hovoril aj s Petrom Dvorským, s ktorým nadviazal veľmi dobré priateľ-ské vzťahy pri rybníckom celo-štátnom finále detského Slávi-ka Slovenska. „Sľúbil, že bude nápomocný,“ vlial optimizmus Imrich Králik a obrátil sa k J. Ftúsovi: „Toto je úžasné, že my, čo žijeme v tomto regióne, si ani neuvedomujeme, čo všetko sa z dedičstva stráca. Ty to vlast-ne lepšie vidíš z Banskej Bys-trice, ako my. Ale preto, aby sa ľudové poklady zachovali, na-hral náš súbor Krivín so sólis-tom Gejzkom Uhnákom cédeč-ko starých piesní, ktoré treba zachovať. A ako dodal Jozef Fr-tús, zachovať v autentickej po-dobe. Pretože to je pravdivý pi-lier hodnôt, na ktorých stál celé generácie tento región.

Sv. konštantín - cyril a metod1150 rokov ich príchodu na územie našich predkov

ako ďalej pri zveľaďovaní kultúrneho dedičstva regiónu

19. februára 2013

Úctu k našim vierozvestcom po mnohých stáročiach obnovil rybnícky rodák benedikt Séleši - rybnícky

v rybníckom kostole chcú nahrať koncert autentického regionálneho folklóru

výbor oFk rybníkoznamuje všetkým členom a priaznivcom futbalu, že

výroČná ČlenSká Schôdza oFk rybník

sa uskutoční v sobotu 2. 3. 2013 o 17.00 hod.

(po prípravnom zápase mužov) v DK Rybník.

obecný futbalový klub rybník by chcel týmto oznamom požiadať všetkých priaznivcov športu a futbalu o poukázanie

dvoch percent z vykázaných daní na účet OFK Rybník. Pre prípad, že nemáte tlačivo,

toto je možné nájsť na web stránke www.rozhodni.sk/zoznam-prijimatelov Údaje OFK Rybník sú v nich už predpísané.

Po vyplnení svojich osobných údajov je potrebné tlačivo odovzdať svojej mzdovej účtovníčke a potom odovzdať na DU Levice,

prípadne priniesť osobne na OFK Rybník.

Aby sa mladí vrátili späť do dediny.

POHRONIE - regionálny týždenník so sídlom v Leviciach. Vydáva VITUR s.r.o., Nová 13, 942 01 Šurany. Člen Asociácie vydavateľov regionálnej tlače SR. IČO: 36 564 524 Dátum vydania: 19. februára 2013, č. 6, ročník LXVIII. Cena výtlačku: 0,46 €. ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. Šéfredaktorka: PhDr. Oľga Prekopová, tel. 0907 172 968. Zástupkyňa šéfredaktorky: Alžbeta Psárska. Redaktor: Štefan Ráchela, tel. 0908 397 061. Grafický redaktor: Roland Endrész, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefón: 036/631 23 92. Manažér redakcie: Ivan Tóth, tel. č. 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefón redakcia a inzercia: 036/631 23 92. E-mail: redak-cia@pohronie.sk. Vychádza každý utorok. Uzávierka v piatok o 12. hodine. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uverejnené materiály nemusia byť totožné s názormi redakcie ani vydavateľa. Rozširuje Royal Press, s. r. o., súkromní predaj-covia a kolportéri. Objednávky na predplatné sa prijímajú priamo v redakcii. Podávanie novinových zásielok povolilo RPC Nitra č. j. 1-RPC/2004. Tlač z dodaných tlačových predlôh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Re-gistračné číslo EV 3617/09.

Baran 21. 3. - 20. 4. Práce nebudete mať veľa a voľný čas venujete spoločenským aktivi-tám. Asi sa zblížite s novými ľuď-

mi. Dodržiavajte dohodnuté termíny, zása-dovosť sa vám vyplatí. V rámci jedného rozhovoru sa dozviete čosi, čo vás privedie na zaujímavú ideu. Skôr ako ju začnete rea-lizovať, presvedčte o podmienkach.

Býk 21. 4. - 21. 5. Tento týždeň budete mať mož-nosť získať nové kontakty. Bude dobré, keď si urobíte reklamu.

Nemali by ste sedieť v kúte a čakať na to, kedy si vás niekto všimne. Dostanete sprá-vu, na ktorú ste dlho čakali. V priebehu ví-kendu dostanete ponuku na spoluprácu. Re-agujte rozvážne, pomoc môžete očakávať aj od partnera.

Blíženci 22. 5. - 21. 6. Deň, keď sa budete musieť roz-hodnúť, sa nezadržateľne blíži. Teraz vám je to nepríjemné, ale po

čase prídete na to, že ste lepšie ani nemohli pochodiť. Vylezte zo svojej ulity. Môže sa vám stať, že vás vonkajšie okolnosti vženú do úzkych a budete chcieť zmeniť doterajší spôsob života. Leží vám na srdci niečo z minulosti a neviete sa s tým vyrovnať.

Rak 22. 6. - 22. 7. Úspešné zavŕšenie dôležitých činností značne posilní vaše pra-covné postavenie i cenu v očiach

konkurencie. Vaši najbližší si vydýchnu, že vás budú mať opäť viac doma. Odložte ma-ličkosti, mohli by vám ujsť veľké veci. Tvo-rivé nápady vám prídu vhod, pomôžu vám aj finančne. Cestovanie môže byť nebezpeč-né v dôsledku roztržitosti.

Lev 23. 7. - 23. 8. Nezabúdajte, že vašu radosť umožnila spolupráca s inými. Zahrňte do ocenenia aj ich záslu-

hy, inak vás nabudúce nechajú na suchu. Povrchné známosti prestanú byť pre vás zaujímavé, v nových vzťahoch nájdete väč-šiu hĺbku a intenzitu. Nepokoj, ktorý ste cítili, postupne vyprchá.

Panna 24. 8. - 23. 9. Mali by ste si dávať pozor na to, aby ste zosúladili svoje potreby s možnosťami. Zneste sa viac k ze-

mi a postarajte sa o všetko potrebné v bež-nom živote. Máte na to ideálne podmienky. Dobre urobíte, ak porozmýšľate nad návrh-mi, ktoré vyplynú z rozhovorov. V prvom rade z oblasti rodinného života. Svojím tak-tom môžete docieliť zlepšenie.

Váhy 24. 9. - 23. 10. Nedajte sa nikomu obalamutiť a radšej si overte všetky sľuby. Mô-žete rátať aj s väčšími výdavkami,

než na aké ste predpokladali vynaložiť fi-nancie. Porozmýšľajte, ako situáciu zlepšiť. Cítite sa oslabený vo vašej výkonnosti? Ne-dajte sa vyprovokovať k podráždenosti. Podľa možností sa nezaoberajte obchodom ani zárobkovou činnosťou.

Škorpión 24. 10. - 22. 11. Vašu mrzutosť a rozladenosť spôsobí nuda. Mali by ste ju neja-ko odstrániť. Spomeňte si na

sľub, ktorý ste nedávno dali priateľovi a splňte ho. Ako dlho chcete ešte vyčkávať? Rozhodnutie týchto dní vám môže veľmi rýchlo priniesť úspech. Všetko zvážte, hrozí vám morálna strata.

Strelec 23. 11. - 21. 12. Ozvú sa nejakí známi. Vám veľmi blízky potrebuje človeka, ktorému by sa mohol zveriť. Pokúste sa

byť dobrým utešiteľom. Rozhovor pomôže i vám. Momentálny úspech by vám nemal príliš stúpnuť do hlavy. Konečný cieľ je ešte dosť ďaleko. Najskôr sa musia usporia-dať doterajšie nezrovnalosti a potom môžete vyraziť za tým, čo vás tak láka.

Kozorožec 22. 12. - 20. 1. Nespoliehajte sa len na slovné prísľuby. Len po ich preverení môžete realizovať vaše plány. V

citových vzťahoch vám hviezda jasne svieti. Nezabudnite si preveriť, či naplánované úlohy prebiehajú hladko. Ak nastanú prob-lémy, nedajte sa vyviesť z rovnováhy. Dôle-žité je, aby ste nezrovnalosti objavili včas.

Vodnár 21. 1. - 19. 2. Nové okolnosti vás prinútia zme-niť plán. Zrejme ste podľahli pri-silnému tlaku. Pozor na to, aby

ste neurobili zbytočnú chybu. Okolie vás ostro sleduje. Sústreďte sa na konečný cieľ. Spoznáte, kde ste urobili chybu a pokúsite sa niečo zmeniť. Ak všetko nebude na jed-notku, zachovajte trpezlivosť.

Ryby 20. 2. - 20. 3. Opatrne narábajte s financiami, aby ste neutrpeli stratu. Vyhýbaj-te sa riskantným situáciám a

akýmkoľvek sporom s osobami, na ktorých závisíte. Pokúste sa byť trochu nad vecou. Dávajte si pozor na omyly, mali by ste po-tom veľa práce s ich nápravou. Možno vás potrápi trochu bolesť hlavy. Neprepínajte svoje sily, ak sa necítite vo forme.

NARODILI SA LEVICE: 13. 1. Michal Durec (syn Michaely), 4. 2. Nina Goralová (dcéra Pavla a Veroniky), 5. 2. Ale-xandra Šupová (dcéra JUDr. Miro-

slava a JUDr. Petry), Tomáš Korbeľa (syn Miroslava a Dáše), 6. 2. Natália Nina Hamra-nová (dcéra Arnolda a Terézie), 7. 2. Lacas Pap (syn Štefana a Jany), Árpád Szabó (syn Árpáda a Alexandry), Viktória Nedorolíková (dcéra Ľuboša a Mgr. Alice), Katarína Gregá-ňová (dcéra Rastislava a Jany), Samanta Šar-köziová (dcéra Karolíny), 8. 2. Lujza Hodo-šiová (dcéra Mária a Evy), Adam Kabát (syn Jána a Sone), 9. 2. Ema Režoňová (dcéra Martina a Zuzany)

SĽÚBILI SI VERNOSŤ LEVICE: 9. 2. Vojtech Baláž a Anita Szmatanová, Ladislav Tom-čáni a Katarína Hunková, Ivan Ka-kara a Karina Berešová

OPUSTILI NÁS LEVICE: 6. 2. Margita Chrenková (82 r., Ondrejovce), 7. 2. Pavel Štipka (88 r., Hronské Kľačany), Helena Kő-telesová (76 r., Levice), Elemír Pál

(70 r., Zalaba), 8. 2. Ignás Capalaj (60 r., No-vý Tekov), 9. 2. Ján Dubovský (99 r., Levi-ce), Gizela Maximová (79 r., Tlmače – Lip-ník), 10. 2. Jozef Melicher (60 r., Hronské Kľačany), 12. 2. Mária Šebová (84 r., Levice) ŠAHY: 10. 2. Anna Boldišová (82 r., Šahy) ŽELIEZOVCE: 10. 2. Martin Streda (30 r., Želiezovce)

Maďarský pomaranč

Aký je náš blízky sused? Podľa Pa-pucseka presne taký ako nevydarený ma-ďarský pomaranč z anekdoty z päťdesia-tych rokov, ktorý je vlastne citrón: tro-chu kyslý, trochu smutný, trochu frustro-vaný... Ale je náš.

Po čitateľsky úspešnej knihe Peštian-sky perkelt (Ikar 2003) známy rozhlaso-vý publicista a glosátor G. M. Papucsek prichádza s jej voľným pokračovaním pod názvom Maďarský pomaranč. Už neuveriteľných dvadsať rokov nás svo-jím nenapodobiteľným spôsobom pravi-delne informuje o živote u našich juž-ných susedov, ktorý detailne pozná a má rád aj s

jeho špecifikami či nedostatka-mi. Nová kniha mapuje druhú dekádu autorovho pôsobenia v Maďarsku, roky 2003 až 2012. Gregor Martin Papucsek je novinár a publicista, v sloven-ských a českých elektronických i tlačových médiách pravidelne informuje o dianí v Maďarsku. Robí to vlastne už dvadsať ro-kov. Bol posledným spravodaj-com Československého rozhla-su (september – december 1992) a prvým i posledným spravodajcom Slovenského rozhlasu v Budapešti (január

1993 – december 2006). Odvtedy je na voľnej no-

he. Pravidelne počuť jeho hlas v éteri v Česku i na Slovensku, jeho články možno čítať predovšetkým v českých médiách. Narodil sa 1. augusta 1954 v Maďarsku, v slovenskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt), základnú a strednú školu absol-voval v Budapešti, univerzitu v Bratislave, kde si založil rodinu, usadil sa a neskôr získal aj občian-stvo SR. Ako spravodajca teda išiel z domu domov, a dodnes sa teší z tohto „dvojakého“ života. (Upozornenie: nezamieňať ho s publicistom a bás-nikom Gregorom Papučekom /1938/, slovenským menšinovým činiteľom v Maďarsku.)

Maďarský pomaranč vychádza na 320 stra-nách. Maloobchodná cena 12,90 €.

www.bux.sk, www.ibux.sk, www.ikar.sk

Oprava: V minulom čísle sme uviedli neaktuálne údaje o profesorovi Viliamovi Obertovi. Za chybu sa ospravedl-ňujeme.

9. februára 1940 sa narodil vo Veľkom Ďure Viliam Obert, prof., PhDr., CSc., literárny vedec, vysokoškolské profesor, spisovateľ. Narodil sa v roľníckej rodine. V rodnej obci ukončil osemročnú strednú školu a v rokoch 1954–1958 študoval na Pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Leviciach. Zasvätil sa učiteľ-stvu, ktoré naplnil svojím pôsobením v ZDŠ a SVŠ vo Vrábľoch v rokoch 1951–1959 a 1961–1970. V rokoch 1961–1965 absolvoval štúdium popri zamestnaní na Peda-gogickej fakulte v Nitre, odbor slovenský jazyk - ruský jazyk. Od roku 1970 pracuje na Katedre slovenského jazy-ka a literatúry PF v Nitre, kde sa orientoval v prevažnej miere na didaktiku literatúry a didaktiku čítania a literárnej výchovy. Paralelne s výchovno-vzdelávacím účinkovaním sústreďoval záujem aj na spoluprácu s bývalým Kabine-tom literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky, t. č. Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie Fakulty humanitných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zomrel 1. augusta 2005.

15. februára 1973 zomrela v Leviciach Angela Czic-zková, klaviristka, skladateľka, učiteľka hudby. Narodila sa 28. apríla 1888 v Banskej Štiavnici. 28. 4. 1888 sa naro-dila v Banskej Štiavnici Do Levíc prišla v roku 1914. Sta-la sa riaditeľkou hudobnej Jej prvým učiteľom hudby bol otec Alexander Cziczka, ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici ako regenschori a dirigent symfonického orchestra a spe-váckych zborov. Komponovať začala veľmi mladá. Študo-vala na Národnom hudobnom ústave (Nemzeti Zenede) v Budapešti pod vedením I. Tomku. Celý svoj život zasväti-la pedagogickej činnosti. V rokoch 1911-1914 pôsobila

ako učiteľka hudby v Temešvári a v Jágri. V roku 1914 prišla do Levíc. V tom čase sa aktivizovala spoločnosť Reviczkého, ktorá popri vedeckej, kultúrnej, literárnej a divadelnej činnosti založila vlastnú hudobnú kolu a Czic-zková sa stala jej riaditeľkou až do roku 1918. Po rozpus-tení Reviczkého spoločnosti študovala v Budapešti hru na klavíri u I. Lauba na konzervatóriu. Po roku sa vrátila do Levíc a stala sa súkromnou učiteľkou hudby. S krátkymi prestávkami pôsobila až do smrti v Leviciach a je pocho-vaná spolu s otcom na mestskom cintoríne. Vychovala niekoľko generácií milovníkov klavírneho umenia, ama-térskych i profesionálnych klaviristov nášho regiónu. Jej hudobná pozostalosť je uchovaná v Slovenskom národ-nom múzeu v Bratislave.

15. 2. 1809 zomrel v Bátovciach Samuel Čerňanský, osvietenský spisovateľ, pokrokový teológ. Narodil sa 16. 9. 1759 v Hnúšti. V rokoch 1780-88 študoval na univerzite v Jene. V rokoch 1783-86 pôsobil v Pukanci ako evanje-lický farár, potom pôsobil ako farár v Bátovciach, kde sa oženil. Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia. Zaujímal sa o zemepis, fyziku a astronómiu, vlastnoručne si zhotovoval mapy. K jeho najvýznamnejším dielam pat-ria: "Nejhlavnejší pravídka slovenské dobropísemnos-ti" (1802) a "Památné příhody hrabětě Beňovské-ho" (1808). 15. 10. 2000 mu odhalili v Bátovciach na sta-rej evanjelickej fare pamätnú tabuľu.

16. februára 1942 sa narodil v Novej Vsi nad Žitavou Miroslav Pius. Základnú Zmaturoval roku 1960 na Peda-gogickej škole v Leviciach. Potom bol rok učiteľom na Základnej škole v Starom Tekove. Po absolvovaní základ-nej vojenskej služby študoval na FF UK v Bratislave od-bor slovenčina-dejepis, po skončení štúdia v apríli 1968 sa stal redaktorom literárnej redakcie Čs. rozhlasu v Bratisla-

ve. Pre svoje občianske a politické postoje k augustovým udalostiam roku 1968 i neskoršiemu vývoju u nás bol poli-ticky aj občiansky diskriminovaný.. Po novembri 1989 sa stal riaditeľom školskej správy. Bol aj generálnym riadite-ľom Národného osvetového centra v Bratislave. Teraz žije na dôchodku v Leviciach. Do literárneho diania vstúpil ešte ako poslucháč filozofickej fakulty. Publikoval najmä v študentských časopisoch Echo a Reflex. Ako básnik knižne debutoval zbierkou Pyrománia (1966), ktorá je vý-poveďou o hľadaní miesta mladej nastupujúcej generácie v prudko sa meniacej spoločnosti. Druhá zbierka Cesta až nakoniec smrti (1969) je filozoficko-reflexívnym básnic-kým cyklom na tému lásky a smrti, ktoré sú svojím kon-trapunktom nositeľom neustálych premien života, a teda jeho večnosti. Roku 1976 vydal ako samizdat básnickú zbierku Ťarcha a milosť. Až roku 1992 mu oficiálne vyšla zbierka Vášne a smútky. Obe sú básnickým vyjadrením prežitej skúsenosti, v ktorej napriek všetkému prevažujú pocity optimizmu a nádeje. Román Z detstva neujdeš (1977) a básnická zbierka Vášeň k zemi (1978) zostali v rukopise. Napísal aj esejisticky ladenú prózu Tri ženy (1993). Deťom sú určené knihy Dobrodružstvá Obra Zub-ra (1995) a Chlapec na bielom koni (1996). Z ďalšej jeho tvorby treba spomenúť knihy Ján Francisci Rimavský a vrcholná fáza slovenského národného obrodenia (1997), Poslední svätci romantizmu (1998) a zbierku Srdce mi horí v ohni (1998). V poslednom období sa venoval po-pularizácii regionálnej histórie.

Zaznamenal (šr) Pramene: Osobnosti Levického regiónu,

Mária Zátopková, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obcí regiónu

(Použité údaje sú do r. 2001) EA, CHER, ONON, SPA

spoločen-stvo

dá to do rúk

ampér hodina

P

KONIEC TAJNIČKY

solmizačná slabika

ženské meno

kolotanie

kúpele b Belgicku

dopravný prostriedok plošná miera

hnalo

predložka

MPZ Rumunska šnurovačka

typ. ozn. rus. lietad. meno herca Delona

roztok na zavára-nie

detská hračka, medvedík

mužské meno

mzda boh mesta Eridu

druh papagája

vykonávate

súhlas

P

obava

končí zánikom tône

existujete

rieka v Rusku odd. techn. kontroly

ruský kozmonaut

ŠPZ okr. Námestovo kujný nerast

kartársky výraz

je zaľúbený polomer (fonet.)

starorímsky peniaz

vtipný zábavný príbeh

populárna zahraničná speváčka

meno speváka Montanda

NEPLAČTE NAD ROZLIATYM MLIEKOM, JE... Dokončenie tajničky J. LETKA spolu s kupónom zašlite do 5 dní na adresu redakcie. Tajnička z č. 5/2013 znie: ...V HRE A NA CESTÁCH.

Výherkyňou knihy z vydavateľstva IKAR je Katarína Krajčiová. Výhru si môže prevziať v redakcii.

KUPÓN

KRÍŽOVKY 6/2013

3 stolári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 sklenári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 maliar - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 lakovači automobilov - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok 5 fasádnici so znalosťou tepelných izolácií - Rakú-sko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 5 murári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 bagristi - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 pokrývači - klampiari - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok 3 klampiari - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 elektrikári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok

3 zvárači - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 mechanici - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 inštalatéri - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 CNC - frézar - Nemec-ko, NJ, AJ - komunikatív-ne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 1 projektant zabezpečo-vacej techniky pre želez-nice - Česká republika, AJ - aktívne, VŠ, prax min. 1 rok, VP B 4 zlievači - taviči hliníka - Holandsko, AJ, NJ - komu-nikatívne, SOU, prax min. 1 rok 2 recenzenti - Poľsko, SJ - aktívne, AJ - komunikatív-ne, SŠ, prax min. 1 rok 10 animátori, športoví inštruktori - Taliansko, AJ, TJ, NJ - komunikatív-ne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 10 reštauračný personál - Taliansko, AJ, TJ, NJ - komunikatívne, SOU, SŠ,

prax min. 1 rok 35 animátori športových aktivít - Španielsko, AJ, NJ - aktívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 10 animátori aktivít pre deti - Španielsko, AJ, NJ - aktívne, SOU, SŠ. prax min. 1 rok 25 animátori pre mládež a dospelých - Španielsko, AJ, NJ - aktívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 15 hudobníci - Španielsko, AJ, NJ - aktívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 1 chyžná - Nórsko, AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 čašník/ka - Nórsko, AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 5 pracovníci v gastronó-mii - Nórsko, AJ - komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 1 predavač/ka v darčeko-vom obchode - Nórsko, AJ - aktívne, SOU, prax min. 1 rok

EURES

036/2440 303

■

■

■

1 administratívny pracovník - nástup 1. 5., Symar Tech s.r.o., Mierová 84, Želie-zovce 1 administratívny zamestnanec - pre-kladateľ - nástup 1. 3., Ankara s.r.o., Po-ľná 6, Levice 1 automechanik osobných automobilov - nástup ihneď, AUDIOR, s.r.o., Horné Semerovce 3 čašníci - barmani - nástup 1. 3., Ladi-slav Macák, Iňa 4 čašníci - barmani - nástup 1. 3., Arcade zzz, s.r.o., Kalvínske nám. 2, Levice 1 čašník, servírka - nástup ihneď, Štefan Píri PÍRI TRANS, Hokovce 222 1 chyžná - nástup 15. 2., ASTRUM Laus, s.r.o., Hviezdoslava 5859/2A, Levice 1 databázový analytik pre nukleárne procesy - nástup 25. 2., STEP-SK, s.r.o., JE Mochovce, Kalná nad Hronom 1 disponent - fakturant - nástup ihneď, T a M trans spedition, s.r.o., Šarovce 545 1 inzertný manažér - nástup 1. 3., Petit Press, a.s., Mlynská 1, Levice 1 kuchár - nástup ihneď, Štefan Píri PÍRI TRANS, Hokovce 222 1 kuchár - kuchárka - nástup 1. 4., Slo-venský Červený kríž, územný spolok Le-vice, Poľná 6, Levice 1 kurič - nástup 1. 3., Obec Horné Seme-rovce, Horné Semerovce 100 1 majster - technik - nástup 1. 3., EN-PAY TRANSFORMER COMPONENTS, s.r.o., Krškany 20 manipulační pracovníci - nástup ihneď, BARCI-SK, s.r.o., Hronovce 1 nastavovač výrobných strojov - nástup 1. 3., Hörnlein Slovensko, s.r.o., Bernecká 1823, Šahy 1 pomocná pracovná sila vo výrobe - nástup ihneď, SOLIDE SLOVAKIA, s.r.o., Fučíkova 10, Hronovce

1 predavačka - nástup ihneď, Pavol Hyp-ský - H&H mont, Dukelská 25, Tekovské Lužany 1 predavačka - nástup 1. 4., vyuč., Peter Koncz - UPDATE LEVICE, Holubyho 2, Levice 10 skladoví manipulanti - nástup 15. 2., KOVACS AGRO, s.r.o., Družstevná 12, Hronovce 2 stavebno-montážni pracovníci - ná-stup 1. 3., STAVING Levice, s.r.o., Do-stojevského 10, Levice 3 stolári - nástup 1. 3., IGOLAN, a.s., Ružová 29, Dolný Pial 4 technicko-montážni pracovníci - ná-stup 1. 4., Štefan Baniar - PRINTTEAM, Kalnická 8, Levice 1 traktorista - operátor aplikačných zariadení na ochranu rastlín - nástup 1. 3., KOVACS AGRO s.r.o., Družstevná 12, Hronovce 1 učiteľ v MŠ - nástup 15. 2., Obec Hor-né Semerovce, Horné Semerovce 100 1 upratovačka - nástup 1. 3., BEVA IS-TOTA n.o., SNP 19, Levice 1 vedúci lekár - príslušník ZVJS - ná-stup ihneď, Ústav na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 42/VD, Želiezovce 1 vedúci úseku ošetrovateľskej starost-livosti - nástup 1. 4., DOMUM Zariadenie sociálnych služieb Krškany 1 všeobecný účtovník - nástup 1. 3. AC-COUNTAX, s.r.o., Marxa 16, Levice 2 záhradníci - predavači - nástup 15. 3., SLOVFLÓRA, s.r.o., Koháryho, Levice 2 zdravotné sestry - nástup 1. 3., 29. au-gusta 2, Levice 1 zdravotný asistent - nástup 1. 3., DO-MUM Zariadenie sociálnych služieb Krš-kany 1 zubná sestra - nástup 1. 3., MUDr. Jú-lius Csontó, Pionierska 2, Levice

■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■

Slovenský Červený kríž, Územný spolok Levice, v spolupráci s Národnou transfúznou spoločnosťou a Hematologicko-tranfuziologickým oddelením

nemocnice v rámci každoročnej kampane srdečne pozýva na Valentínsku kvapku krvi, ktorá prebieha od 14. februára do 23. marca.

Pretože je akútny nedostatok krvi a vy máte určite chuť urobiť dobrý skutok, príďte a priveďte so sebou aj svojich priateľov a známych. Ďakujeme.

Odberov sa môžete zúčastniť každý utorok na Hematologicko-tranfuziologickom oddelení (HTO) polikliniky v Leviciach v čase

od 7.00 - 10.00 hodiny. Je potrebné sa vopred telefonicky nahlásiť na telefónnom čísle 0903 558 911, 036/6307 900.

Ďalšie dôležité informácie získate aj na ww.scklevice.sk

Dátumy odberov: 19. 2. – HTO, 26. 2. – HTO, 5. 3. – Primátorská kvapka krvi, Mestský úrad Levice, 12. 3. - HTO, 19. 3. – HTO.

14 POHRONIESamoSprávne noviny

Nový Tekov

som rada, že naša obec žije podujatiami, ktoré spríjemňujú život obyva-teľov a prinášajú im úžitok aj možnosť ďalej rásť. Určite k nim patrí valen-tínske batôžkové posedenie našich dôchodcov a výročná členská schôdza zá-kladnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, ktoré sa konali minulý týždeň.

Želám vám príjemné dni. Silvia Hrušková, starostka

milí Novotekovčania,

Základná organizácia Jed-noty dôchodcov pod vedením novej predsedníčky Viery Pap-povej a Obce Nový Tekov zor-ganizovali v sobotu 14. febru-ára v priestoroch kultúrneho domu batôžkové posedenie pre všetkých novotekovských dôchodcov. O dobrú náladu sa postaral tekovský hudobník Pavol Nagy.

NOVÝ TEKOV – Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov (ZO SZZ) v pia-tok 15. februára usporiadala v priestoroch kultúrneho do-mu výročnú členskú schôdzu,

na ktorej hodnotili uplynulý rok. Najviac úspechov zoža-li záhradkári najmä na výsta-vách vín na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jozef Bachan z le-vického OV SZZ Levice zaprial

novotekovským pestovateľom a spracovateľom zlatého moku veľa ďalších úspechov. Pripo-menul, že členská základňa SZZ sa z roka na rok znižuje, preto je potrebné doplniť ju o mladých členov.

Súčasťou schôdze bolo aj vy-hodnotenie výstavy ovocia, ze-leniny a iných produktov, kto-rá sa konala vlani na jeseň. Ví-ťazi boli odmeňovaní podľa kategórií. Po ukončení oficiál-nej časti si účastníci mohli po-chutiť na srnčom guláši a za-pojiť do degustácií vín zo 74 vzoriek.

na valentína s dobrou náladou

záhradkári by medzi sebou radi privítali mladých členov

dôchodcovia mali batôžkové posedenie

hodnotili vlaňajší rok

SANTOVKA (eš) - Slávnost-ný zápis žiakov do prvého roč-níka školského roku 2013/2014 sa konal 15. februára.

Deti prichádzali v sprievo-de riaditeľky materskej ško-ly a svojich rodičov. Boli plné očakávania, lebo zápis je prvý krok k tomu, aby sa stali ozajst-nými žiakmi. Najskôr bol spo-ločný program predškolákov z MŠ a žiakov prvého ročníka

ZŠ. Nasledoval zápis štyroch budúcich prvákov: Lauriky Fábriovej, Kristínky Terenovej, Margarétky Valentovej a Rad-ka Valka. Zo zápisu odchádza-li spokojní a usmiati nielen oni, ale aj ich rodičia. Im touto ces-tou ďakujeme za dôveru našej škole.

Budúcim prváčikom praje-me veľa úspechov pri získavaní vedomostí.

SANTOVKA (K. Búrová) - V Materskej škole sa rozhodli ukončiť fašiangové obdobie tradičným kar-nevalom.

Posledný fašiangový týždeň sa preto všetky deti aj zamestnanci MŠ premenili na veselých šašov, kovbo-jov, víly a všelijaké iné čudesné tvory.

V škôlkárskej krásne vyzdobenej herni sa stretli princezné s rôznymi rozprávkovými bytosťami, zvie-ratkami a inými postavičkami, aby sa spolu pri hud-be pobavili, zaspievali a zatancovali si. Karnevalová veselica bola spestrená rôznymi veselými a pútavými súťažami.

V krátkych prestávkach nechýbalo občerstvenie a pri slávnostnom obede ani chutné šišky od pani ku-chárky. Na konci veselého predpoludnia čakalo na každú masku milé prekvapenie s darčekom.

budúci prváčikovia sa zapísali do santovskej školy

veselý karneval v materskej škole

budÚ z nich ozajSTní Žiaci

nechýbali ani chutné fašiangové šišky

IVAN MORAVSKÝ

Prvého učiteľa v Malinov-ci poznáme z roku 1713. Bol ním Lukáš Hradovič. Ďalším učiteľom bol v roku 1725 Juraj Jurček a v roku 1754 Samuel Varga. V zanedbanej školskej budove z roku 1761 bol uči-teľom Pavol Stankovič. Toho nahradil Jozef Kereskényi, na ktorého neboli žiadne sťažnos-ti. Predpokladá sa, že v ďalších rokoch deti z Maďaroviec na-vštevovali školu v Santove.

Novodobý začiatok škol-stva sa viaže k roku 1914, od-kedy existujú písomné zázna-my. V tomto roku bola kúpeľ-

ná ubytovňa „szálóda“ (dnes nefunkčná budova bývalého skladu obilia) prebudovaná na školu. Dvojposchodová škola mala dve triedy, kabinet, zbo-rovňu, telocvičňu a byt učite-ľa. Jej zriaďovateľom bol štát.

Škola bola vybavená rôz-nymi školskými pomôckami a obrazmi. Lopty, gymnastic-ké a atletické náradie umož-ňovalo športový rozvoj žiakov. Učiteľmi v tej dobe boli An-ton Greguš, Imrich Mártony, Mária Zamolettiová a od ro-ku 1938 Jozef Palášti a Zlatica Halászová.

(pokračovanie v budúcom čísle)

hiSTória Školy v malinovci

už začiatkom 18. storočia

19. februára 2013

Občianske združenie Hroneko

Vás v rámci realizácie projektu s názvom

„Šanca pre Tekov – priŠli Sme, videli Sme, zlepŠili Sme“vyhlasuje

„TvorivÉ dielne pre deTi“Pokyny pre záujemcov:

- Predmetom súťaže je vytvoriť niečo zaujímavé z materiálu, ktorý by sa inak stal odpadom a skon-čil by na skládke.

- Pre najkreatívnejšie deti je tu šanca vytvoriť „maskota projektu“, ktorý bude reprezentovať ideu projektu. Maskot projektu bude slúžiť ako pomôcka pri vytváraní environmentálnej osvety u ma-lých detí v budúcnosti.

- Kreatívne deti budú môcť nakresliť aj výkres s environmentálnou tematikou projektu (vzťah človeka k životnému prostrediu, odpady a okolitá príroda, znečistené lesy, rieky, čierne skládky a pod.).

Všetky diela odovzdané v termíne predsedovi združenia budú slávnostne vystavené, prezento-vané na webe a vyhodnotené. Najkrajšie, najkreatívnejšie a najzaujímavejšie diela budú ocenené zaujímavými cenami. Termín odovzdania prác je 6. marec 2013.

Milé deti, zapojte sa do našej aj vašej súťaže.Tešíme sa na vaše nápady.

oznamMS SČK v Novom Tekove v spolupráci s odborne vyškoleným masérom A. Csomorom zabezpečí v pondelok 25. februára od 9. do 19. hodiny v kultúrnom dome zdravotno-

relaxačnú masáž pre všetkých záujemcov. Potrebné je priniesť si so sebou osušku.

Štyria budúci santovskí prváčikovia.

BYTY » Kúpim 1-izbový byt s balkónom

v OV, na 2. resp. 3. poschodí v širšom centre Levíc. Cena do 30.000 €. Tel. 0918 127 268 (106)

» Predám garsónku v Leviciach v OV s kuchynskou linkou na ul. Kpt. Nálepku. Cena dohodou. Tel. 036/622 74 61, 0907 507 192 (110)

» Na predaj 1-izbový byt na ulici Zdenka Nejedlého v Leviciach. Nachádza sa na 2. poschodí. V byte sú nové plastové okná, inak v pôvodnom, ale zacho-valom stave. Výhodná cena: 27.000 €. Tel. 0911 401 924 (94)

» Predám v Leviciach 1-izbový byt v OV, 5. poschodie, 36 m2, cena 22.000 €. Tel. 0907 560 493 (104)

» Predám 1-izbový byt v OV v Leviciach. Tel. 0915 410 766 (114)

» Predám 2-izbový byt v pôvod-nom stave na Mochovskej ulici v Leviciach, 3. poschodie, 65 m2, lógia, pivnica. Cena dohodou. Tel. 0903 705 157 (38)

» Predám 2-izbový byt na ul. M. R. Štefánika v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (115)

» Predám 3-izbová byt po komp-letnej rekonštrukcii v Leviciach na ul. K. Marxa 22. Cena 50.000 €. Tel. 0903 696 776, rodis11@ stonline.sk (72)

» Predám 3-izbový byt Rybníkoch V. Čiastočne rekonštruovaný, cena 42.000 €, prípadne vyme-ním za veľký 3-izbový byt. RK nevolať. Tel. 0905 393 644 (109)

» Predám 3-izbový byt po re-konštrukcii v Leviciach. Tel. 0905 296 353 (116)

PRENÁJOM » Mladá 3-členná rodina hľadá

podnájom, 2-3 izbový byt v Le-viciach do 300 €, na lokalite nezáleží. Tel. 0919 323 955 (67)

» Dám do prenájmu garsónku v Leviciach, Ku Bratke, cena 190 €/mesačne. Tel. 0948 099 696 po 17. hodine (57)

» Dám do prenájmu nezariadený 1-izbový byt na Saratovskej ulici v Leviciach. Tel. 0915 297 391 (44)

SLUŽBY

» Vypomôžem v domácnosti - ná-kup, upratovanie, opatrovanie, na čase nezáleží, som z Levíc, skú-senosti mám. Tel. 0944 983 504 (107)

PRÁCU PONÚKA

» Dám do prenájmu v Leviciach 1-izbový byt. Tel. 0908 083 590 (105)

» Prenajmem v Leviciach 2-izbový byt. Tel. 0915 297 319 (45)

» V Leviciach Na lúkach (blízko centra) dám do prenájmu 3-izbový byt s balkónom. Tel. 0904 750 936 (7)

» Dám do prenájmu 3-izbový zre-konštruovaný a kompletne zaria-dený byt, pozostávajúci so vstup-nej chodby, obývačky, detskej izby, spálne, kúpeľne, WC, ku-chyne s balkónom. V byte je počítač s internetom. Cena 600 € vrátane energii. Len seriózny záujemcovia. Mobil 0918 281 199 (69)

NEHNUTEĽNOSTI » Neďaleko Levíc predám rodinný

dom pred dokončení. Tel. 0905 224 883 (73)

» Predám dvojgeneračný rodinný dom v obci Tekovské Lužany. Bol postavený v roku 1985, je po celkom obvode podpivničený. Sa-mostatná garáž tiež súčasť k domu. Výmera pozemku 8 á. Celková cena 69. 900 €. Tel. 0911 401 924 (89)

» Ponúkam na predaj rodinný dom v obci Turá. Dom pozostáva z 2 častí. Obe časti sú po čiastočnej rekonštrukcie. V dome je krb, no-vý plynový kotol, 3 studne na po-zemku, elektrika 220/380. Celková výmera pozemku 23 á. Cena 32.000 € Tel. 0911 401 924 (91)

» Predám rodinný dom v obci Zbrojníky. Je po čiastočnej rekon-štrukcii, vhodný na nasťahovanie. Pozostáva zo 4 izieb, kuchyne, komory, kúpeľne s WC. Treba vidieť. Celková výmera pozemku 12 á. Celková cena 68.500 €. Kontakt: 0911 430 707 (92)

» Predám rodinný dom v Zbroj-níkoch. Tel. 0905 224 883 (111)

» Predám rodinný dom so záhradou v Lehniciach pri Bratislave. Tel. 0903 793 747 (112)

POZEMKY » Predám vinicu s viničným domom

(14 árov) v Leviciach na Strážnom vrchu. Elektrina, voda, krb, nová strecha. Veľmi dobrá lokalita s pekným výhľadom. Cena 33.000 €. Tel. 0903 702 863 (84)

» Ponúkam na predaj stavebný po-zemok priamo v obci Nový Tekov (žiadna okrajová časť). Výmera pozemku 7 á, všetky IS v dosahu. Celková cena 7.500 €, kontakt: 0911 430 707 (90)

» Predám stavebný pozemok v cent-re obci Horná Seč. Všetky inži-nierske siete v dosahu, super poloha, celková výmera pozemku 6,5 á. Celková cena 18.000 €. Tel.: 0911 401 924 (93)

» Predám pozemok na záhradku v Leviciach. Tel. 0911 211 755 (117) AUTO-MOTO-BICYKLE

» Predám malotraktor MT 8, 132-2 s príslušenstvom. Tel. 0908 412 289 (85)

» Lacno predám auto DAEWOO Tico, 140.000 km, rok výroby 1996. Cena dohodou. Tel. 0918 369 498 (108)

Kúpim starožitnosti – staré pohľadnice,

vyznamenania, vreckové hodiny, strieborné

predmety, bodáky, šable, lustre, porcelán –

v Leviciach. Tel. 036/62 235 96 0903 439 094 (18)

■■ ■

■

NÁBYTOK » Predám mahagónovú obývaciu ste-

nu, jedálenský stôl, 4 ks čalúnené stoličky, konferenčný stolík, se-daciu súpravu 3+1+1 a iný nábytok. Tel. 036/62 215 79, 0918 334 418 (86)

RÔZNE

» Predám 10 q kukurice. Cena dohodou. Tel. 0915 893 375 (71)

» Predám FRÉZKU F2U, 100 % stav. Tel. 0905 422 901 (87)

ZOZNÁMENIE » Hľadám osamelú obyčajnú ženu

do 60 rokov, na kráse a veku nezáleží, aj bacuľku, ktorá ma vezme k sebe bývať. Som 50 ročný slobodný slušný Róm. Som v do-move dôchodcov. Volať len vážne 0907 696 511 (4)

Pohrebníctvo a Kvetinárstvo

KERBEROS kvetinová výzdoba, smútočné vence,

ikebany, sviečky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremácia, rezané kvety

donášková služba kvetov

Ul. 28. októbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk

Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 (27)

Z NAŠEJ PONUKY VYBERÁME:

1-OV, Školská 26.000 € 1-OV, Zd. Nejedlého 27.000 € 2-garzónka OV, kompl. rek. 30.000 € 2-OV, Saratovská 40.000 € 2-OV, Štúrova, komp. rek. 32.000 € 3-OV, M. R. Štefánika dohoda 3-OV, Textilná 41.500 € 3-OV, Súkenícka dohoda 3-OV, Perecká dohoda RD Levice, 29. augusta 105.000 € RD Nový Tekov 28.000 € 1-OV, Šahy 18.900 € Viničný dom – Krížny vrch 9.000 € Prenájom 2-izbového bytu – Levice Prenájom obch. priestorov v centre Levíc

VYHOTOVUJEME KÚPNE, DAROVACIE A NÁJOMNÉ ZMLUVY.

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk

e-mail.: kancelaria@agbreal.sk

Sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností. Realizácia stavieb na kľúč.

(113)

Rodinný dom v Leviciach

na Ulici 29. augusta - výmera pozemku 700 m2 - 2 x kuchyňa, 2 x kúpeľňa

Cena: dohodou

Kompletné sťahovanie bytov, montáž nábytku,

vypratávacie služby. Tel. 0908 136 517 (20)

Predám tatranský profil – brúsený I. trieda od 3,85 €, II. trieda od 2,85 €. DOVEZIEM. Tel. 0905 450 267 0911 811 880 (23)

Glazúrovanie vaní. Tel. 0905 983 602 0903 405 588 (21)

PROPOLISOVÁ TINKTÚRA

+ PROPOLISOVÁ MASŤ

Extrémne liečivé produkty z čistej prírody.

www.liecivypropolis.sk Tel. 0905 712 913 (22)

Dám do prenájmu v centre Levíc na pešej zóne obchod-ný priestor 37 m2, oproti Mlynu na Mlynskej 2. Tel. 0903 912 376 (33)

(19)

KOZMETICKÝ A KADERNÍCKY SALÓN Perecká 38, OD Garancia

Čistenie pleti od 7 €, masáž pleti, ultrazvuk, profesionálna práca NENECHAJTE SA ZOSTARNÚŤ! Akrylové s gelové nechty od 10 €, doplnenie 5 €.

KOZMETIKA

KADERNÍCTVO Strihanie už od 1,60 €, po dohode strihanie aj u Vás doma.

Tel. 0908 683 843 (66)

Doveziem drevené brikety. Tel. 0908 449 399

(48)

Hľadám telefonistku. Tel. 0904 696 356 (58)

* inzercia * inzercia * inzercia *

Predám väčšie množ-stvo jabĺk, sorta Jonat-han, Golden, Delícius. Chemicky nestriekané,

cena 30-40 centov za kilogram. Volať večer 045/685 336

(35)

Vykupujem strieborné predmety, aj zlomkové a

staré pohľadnice. Tel. 0903 43 90 94 (19)

*INZERCIA* Opatrovateľská starostlivosť a klasická masáž aj u vás doma.

1 hodina - cena od 5 €. Dlhá 45, Hronovce, tel. 0917 986 013 (6)

PEDIKÚRA GITA ponúka zákazníkom

služby zdravotníckej pedikúry.

Na základe telefonickej objednávky v prípade imobilných klientov prídeme aj domov.

Služby poskytujeme aj chorým na diabetes a ťažko zdravotne postihnutým.

Poľná 6 (bývalý Dom služieb), Levice Tel. č. 036/622 75 10, 0907 487 770 (99)

16 inzercia POHRONIE

na predaj r e k r e a č n ý a r e á l (vhodný aj ako domov soc. služieb) hprk.sk

(3)

Areál tvorí: trojpodlažná budova - vybavená ubytovacím zariadením - 18 izieb so soc. zariadením, - jedáleň a kuchyňa so zariadením, - konferenčná miestnosť (70 miest), - sauna, 5 zrubových chát - vybavených ubytovacím zariadením - 4 izby, soc. zariadenie, vonkajší bazén - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltové ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastná studňa a čistička odpad. vôd, pozemok - s výmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 € Info - 0903 402 5170907 933 483 • roloend@gmail.com

...inzerát, leták, knihU?Potrebujete graficky spracovať...

MV-Plast, s.r.o., KozárovceVÝROBA, MONTÁŽ A KOMPLETNÝ SERVIS PLASTOVÝCH DVERÍ A OKIEN SALAMANDER

• celopresklenéinteriérové systémy-GeZe

•hliníkovédvere•hliníkovéZábradlia

•strešnéoknároto•možnosťnákupunasplátkyQuatro•sklenenéZásteny–GraFosklo

tel.č.036/6340020,6340021,Fax:036/6340022,mobil:0903437288,e-mail:mvplast@mvplast.sk,www.mvplast.sk

Jedinečná stavebná hĺbka 92 mmNoVý PRoFIl

(1)

P L A S T O V é O K n Á A D V E R E

Cenová ponuka • DoDávka • Montáž • ServiS

Dem-ter

Levice, ul. Mlynská 2238 (mlynský dvor prízemie - vedľa čistiarne)

tel.: 036/633 60 31 • mobil: 0904 186 209e-mail: levice@demter.sk • www.demter.sk (2)

zn. Salamander a deceuninck

vrátane doplnkov a tieniacej techniky

KARTA LEVIČANAISTOTA NÍZKEJ CENY! VO VAŠOM MESTE A OKOLÍ.

Zľavy Akcie Novinky

www.VYHODYKARIET.sk

(20)

(26)

kaviareň maršál: ak sa chceš cítiť príjemne,

určite príď!

Príjemné prostredie vhodné na firemné rozhovory, firemné

prezentácie, rodinné oslavySkvelý výber nápojov

a pochutín za výborné cenyPohoda pre všetky vekové kategórie

Koláž s dominantou J. B. Tita

L. Macák, majiteľ kaviarne MARŠÁL

exkluzívna kaviareň maršál, iňa

19. februára 2013

(29)