RYBNÍK (Oľga Prekopo-vá) – Peter Dvorský, hlavný hosť programu KEĎ SPIEVA-JÚ SLÁVICI, ktorý sa konal v rámci sobotňajšieho Ryb-níckeho vinobrania, na záver mimoriadnej prehliadky naj-lepších detských spevákov ľu-dových piesní z Tekovského re-giónu verejne vyhlásil za miesto konania budúcoročného celo-

štátneho finále tejto najmaso-vejšej súťaže malých talentov obec Rybník. ,,Ako garanta súťaže SLÁVIK SLOVENSKA ma k tomu oprávňujú skve-lé výkony detských spevákov z Tekovského kraja, šikovnosť organizátorov a skvelé publi-kum v dedinke Rybník,“ pove-dal Peter Dvorský pred prepl-nenou sálou kultúrneho domu

v Rybníku. Počas programu sa ozývalo bravó nielen od di-vákov, ale aj od majstra Dvor-ského, riaditeľa Opery SND. Jedenásť sólistov, medzi nimi tri Rybníčanky, sprevádzala detská cimbalová hudba ZUŠ-KÁČIK z Tlmáč. Programu sa zúčastnil aj zakladateľ súťaže SLÁVIK SLOVENSKA, básnik Peter Štilicha.

LEVICE (op) – Stredná umelecká škola (SUŠ) Ladislava Bielika. Taký je od pondelka 5. septem-bra názov doterajšej SOŠ odevnej. Zmena názvu zodpovedá charakteru študijných odborov školy, ktorá zároveň oslavuje 35. výročie vzniku. Počas pondelňajšieho otvorenia školského roka sa žiakom prihovorila viceprimátorka Levíc Beáta Vrábelová a riaditeľka Lívia Jančoková.

Na snímke Peter Bielik s fotografiou otca, po kto-rom je SUŠ pomenovaná. Včera ju odovzdal ako dar škole.

Peter Dvorský nadšený detskými spevákmi z Tekova

Peter Dvorský oznamuje, že budúcoročné finále Slávika Slovenska bude v Rybníku. Foto: (šr)

Máme strednú umeleckú školu

(99)

Ročník LXVI

FIRMA REGIÓNUVíťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hlasovania verejnosti.

COOP Jednota Levice, SD pôsobí v 3 mestách a v 65 obciach okresu Levice.

COOP Jednota Levice,spotrebné družstvo

COOP JEDNOTA - NAJLEPŠIE DOMÁCE POTRAVINY cena 0,46 €č. 32 6. septembra 2011

FIRMA REGIÓNUCAMFIL FARR s.r.o.

Víťaz súťaže firiem okresu Levicena základe hodnotenia odbornej poroty.

SVETOVÝ LÍDER V OBLASTI FILTRÁCIE VZDUCHU

lukáš zo šiah je sveTový- 9. sTr.

navštívte našu novú predajňu:

ul. Sv. Michala 4(Hotel atom)

LeviceOtváracie hodiny:

po - pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

KontaKt:

t-Mobile:0903 704 381telefónica o2:0902 156 601

pevná sieť:036/381 01 55

e-mail:datamix@datamix.sk

Možnosť nákupu cez splátkový systém:

(4)

Hlavné výhody digitálneho vysielania:•príjemsignálubez ,,zrnenia“ a ,,duchov“•možnosťkvalitnéhopríjmuna externú anténu•možnosťpríjmutelevízies vysokým

rozlíšením HDTV•jednoduchá a rýchlainštalácia•obúbenéprogramyÚPLNE ZADARMO•nízkevstupnénáklady•realizáciado

3 pracovných dní

kvalitný digitálny príjembez mesačných poplatkov!

Všetko čo k tomu potrebujete dostanete u nás.

Sledujte 6 slovenských a 7 maďarských programov

SET-TOP bOX

už od 22 €

čítajte

na str. 5 a 6

COOP Jednota Levice, spotrebné družstvo

(7)

SúťAž POkRAčUJE !Vážení čitatelia, aj tento rok pokačujeme v našej spoločnej súťaži, ale inou formou. Stačí, ak každý týždeň vystrihnete príslušný kupón a pošlete ho na adresu: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Tým sa každý štvrťrok dostanete do žrebovania o hodnotné ceny COOP Jednoty Levice, SD a redakcie regionálneho týždenníka POHRONIE. Vlani bola súťaž mimoriadne úspešná. Veríme, že rov-naké bude aj jej pokračovanie.

kuPón č. 32

Vykročte do školy s COOP Jednotou

Levice, SD

bebe Dobré ráno50 g

kubík Waterrr0,5 l

0,55 €

jogurt Fantasia 122 g

0,39 €0,33 €

Výživná desiata pre školákov z COOP Jednoty Levice, SD

Pribináček80 g

0,45 €

bebe brumík30 g

0,29 €

ULTRA LAST MINUTE !!!odlety:

september, október 2011

ZDARMA: Služby delegáta a maséra

Viac info o destináciách a pobytoch

sa dozviete na Leaf Slovakia alebo na 0910 828 008

ANGLICKO už od: 349 € ŠKANDINÁVIA už od: 359 € HOLANDSKO už od: 348 €

budúce národné finále slávika slovenska bude v rybníku!

ŠTEFAN RÁCHELA V pondelok 5. septembra sa otvorili brány

škôl, aby areály vzdelávacích inštitúcií na desať mesiacov opäť ožili. POHRONIE bolo zvedavé, čo sa udialo počas prázdnin na VI. Základnej škole na Saratovskej ulici č. 85. .

* Čím počas letných mesiacov žila vaša škola?

- Prvého júla sa mala začať rozsiahla re-konštrukcia budovy. Cieľom projektu spolu-financovaného vo výške 85 percent z Európskeho fondu regionálneho rozvoja je zvýšenie kvality vzdelávacieho procesu pro-stredníctvom obnovy a modernizácie ZŠ vrátane obstarania jej vybavenia. Rekon-štrukcia sa však doteraz nezačala kvôli chý-bajúcemu dokumentu. V rámci nej na hlavnej budove školy dôjde k výmene vonkajších výplní otvorov, k dodatočnému zatepleniu kontaktným zatepľovacím systémom, k vý-mene plochej strechy za sedlovú, omaľujú sa steny, zabezpečí sa nová fasáda a vybuduje sa bezbariérový vstup do budovy školy. Cel-kové náklady projektu sú po vo výške 999 315,86 €. Nenávratný finančný príspevok

predstavuje 95% z nich, teda. 949 350,07 €. Spolufinancovanie mesta Levice je vo výške 5%, čo znamená. 49 965,79 €.

* Veľa prác ste mali ešte pred prázdni-nami.

- Absolvovali sme veľké sťahovanie

z vedľajšej budovy na Pereckej ulici (budova bývalej materskej školy, v ktorej boli prvé a druhé triedy, pozn. red.) do hlavnej budovy na Saratovskej. Budovu na Pereckej sme koncom júna odovzdali mestu. Všetky skrine, lavice, školské pomôcky a ostatné veci sa narýchlo odkladali všade tam, kde bolo v škole miesto. Najviac práce mali vďaka to-muto sťahovaniu školník a upratovačky. Okrem všedných prác okolo školy bolo po-trebné vytriediť veci a oddeliť potrebné od nepotrebných.

* Po niekoľkých rokoch budú vaši prvá-čikovia opäť sedieť v laviciach v budove na Saratovskej ulici 85.

- Triedy, do ktorých prídu, boli vymaľova-né a opravené vďaka učiteľkám a vycho-vávateľkám. Prváčikovia majú priamo z tried prístup do športového areálu školy. Rovnako sa maľovali a opravovali aj triedy pre druhá-čikov. Nové sociálne zariadenia sa robili komplexne na prízemí a na prvom poschodí. Boli vymenené záchodové misy, pisoáre so snímačom, nové umývadlá, dlaždice a obkladačky. V niektorých triedach sme vymenili aj podlahy.

* Je predstava, že učitelia majú dva mesiace prázdnin, správna?

- Nie, pretože aj učitelia sa zapájajú do údržbových prác na škole, navštevujú rôzne školenia a semináre a vypracovávajú materiá-ly do školského vzdelávacieho programu.

ŠTEFAN RÁCHELA V súvislosti s návrhom premenovania Želie-

zovského parku v Želiezovciach na Esterházy-ovský park a nesúhlasným stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Názvoslovnej komisie ÚGKK SR a Ministerstva životného prostredia Sloven-skej republiky, sa rozpútala pomerne široká verejná diskusia, ktorá dvíha vášne.

Problém je v tom, že podľa pravidiel sloven-ského pravopisu sa priezviská uhorských šľachtických rodov píšu s mäkkým „i“, v ma-ďarčine sa uhorské šľachtické rody píšu s ypsilonom na konci, „plebejské“ rody s mäkkým „i“. Maďari chápu písanie v slovenčine ako zneúctenie, pohanenie pa-miatky šľachtického rodu. Mimochodom, vo vyhľadávači sa presvedčíte, že vo väčšine tex-tov v slovenčine sa aj tak píše Esterházy s ypsilonom.

V čase, keď sa stanovovalo terajšie písanie priezvisk v Pravidlách slovenského pravopisu (50. roky 20. storočia), neboli šľachtici popu-lárni a uhorskí už tobôž. A vôľa na zmenu nie je, lebo táto averzia voči Uhorsku u väčšiny Slovákov pretrváva. Preto kým Maďari sú za Esterházyovský, resp. Eszterházyovský park, väčšina Slovákov, teda tí, čo chápu Uhorsko ako „žalár národov“, sú proti.

Tento rozpor vyplýva aj z úlohy šľachty v Uhorsku, ktorá je dosť rozporuplná. Určite rozporuplnejšia ako v iných krajinách.

AKO TO BOLO

Cestovatelia, ktorí prechádzali Uhorskom

od 16. do polovice 18. storočia iba neveriaco krútili hlavami: Ako môže byť taká krásna a úrodná krajina taká zaostalá? Príčiny tohto stavu treba hľadať v rastúcej moci šľachty a slabnúcej moci kráľov na konci stredoveku.

Po Dóžovom povstaní v roku 1514 šľachta poddaných doslova zotročila a potláčala akú-koľvek slobodu. Výsledkom bolo kodifikova-nie nevoľníctva uhorským snemom 10. októbra 1514 (Tie povesti o dobrom kráľovi Korvínovi majú niečo do seba.) Ďalším nešťastím bola turecká expanzia, keď sa Uhorsko stalo náraz-níkovou zónou osmanskej expanzie. Dve sto-ročia trvajúci vojnový stav zanechal neblahé dôsledky na hospodárskom a morálnom stave krajiny. Uhorsko bolo považované v rámci Európy za krajinu divokých mravov.

Už výsledok bitky pri Moháči v roku 1526 bol dôsledkom vyčkávacej taktiky väčšiny uhorských šľachticov. A bol to jeden z nich, Ján Zápoľský, kto pozval Turkov už v jeseni roku 1526 do Budína brániť ho proti Hab-sburgovcom, a preto títo už vtedy prvýkrát spustošili naše kraje.

Katastrofa pri Moháči, to bola šanca pre

drobných šľachticov, ktorým chýbalo imanie, ale nie šikovnosť a schopnosť sa v živote ob-racať. Bohatli predovšetkým v bojoch. Pritom uhorskí šľachtici boli mnohokrát krutejší ako Turci, aj mierové zmluvy porušovali častejšie. Aj príbeh Alžbety Bátoriovej je prirodzeným odrazom doby. Jej manžel František Nádašdy (tu sa aj v slovenčine píše ypsilon, lebo „i“ by zmäkčovalo) bol neobyčajne odvážny a krutý bojovník. Turkom naháňal hrôzu a prezývali ho „čierny bej“. A takí boli prakticky všetci vtedajší uhorskí šľachtici. Čo sa týka vojno-vých útrap, tie pospolitý ľud znášal často väč-šie od kresťanských vojakov (či už cisárskych labancov či povstaleckých kurucov) ako od osmanských.

Esterháziovci vlastnili od stredoveku osadu Esterháza (dnes časť obce Nový Život pri Du-najskej Strede). Od roku 1421 mali majetok v Galante (vďaka tomu začali používať predikát

"de Galanta"). František Esterházi (žil asi 1533 - 1604) mal troch synov, ktorí sa stali zakladateľmi troch vetví rodu: Mikuláš Ester-házi založil fraknóovskú vetvu (Burgenland), Daniel Esterházi česneckú vetvu (Zadunajsko) a Pavol Esterházi (prvé knieža v rodine) zvo-lenskú vetvu (Slovensko). Esterháziovci získa-vali majetky „sobášmi z rozumu“, ale aj loja-lita voči Habsburgovcom a boj proti Turkom nevynášali zle. Pritom neraz lavírovali medzi Habsburgovcami a povstalcami, ale mali dob-rú predtuchu a nakoniec skončili pri víťazia-cej Viedni a získavali majetky šľachticov, ktorí vsadili na reformáciu. V dobe protireformácie sa stali jedným z najmocnejších rodov a získali aj želiezovské a levické panstvo.

Na majetkoch uhorskej šľachty spočívalo veľa krvi. Ale postupom času sa aj táto šľach-ta kultivovala a stala sa iniciátorom hospo-dárskeho rozvoja a podporovateľom kultúry. Vtedajší novozbohatlíci sa od súčasných veľmi nelíšili. A tak aj Esterházyovci začali robiť, čo sa dalo, aby ukázali, že sú šľachticmi ako sa patrí – s vyberanými spôsobmi a vkusom.

MAJÚ NESPOCHYBNITEĽNÉ

ZÁSLUHY Skutočný hospodársky a kultúrny rozvoj

Uhorska však začal až po zrušení nevoľníctva (1785) a poddanstva (1848). Za polstoročie sa naše Uhorsku zaradilo medzi najvyspelejšie krajiny. Oslobodenie pospolitého ľudu a slo-bodná iniciatíva ľudí dokázali zázrak.

Uhorská šľachta je v dobrom i zlom naša, maďarská, slovenská i chorvátska. Do 18. storočia, keď sa objavil démon nacionalizmu, nebola národnosť šľachticov, podobne ako národnosť kráľov, podstatná. Esterháziovci majú nespochybniteľné zásluhy na rozvoji Želiezoviec a zaslúžia si, aby po nich bol po-menovaný tamojší mestský park. A keď už sa idú v Leviciach pomenovávať nové ulice, jed-na by mohla niesť aj ich meno a ďalšia by mohla byť Schoellerova.

Foto (šr)

Webová stránka:

http://6zslevice.edupage.org/

LEVICE (op) - Po autorskej premiére vo veku 82 ro-kov, keď sa na knižný trh dostala kniha o zdravej výži-ve pod názvom Ako pridať roky životu a život rokom, vyšlo prednedávnom 84-ročnému Levičanovi Jánovi Bukovenovi ďalšie dielko: zbierka básní Verše zo živo-ta. „Píšem celé noci,“ hovorí o sebe autor, ktorý začal publikovať v čase, keď väčšina literátov končí s tvorbou. Verše zo života venoval drženický rodák svojim deťom, vnúčencom a pravnúčencom. Hovoria o životnej dráhe, poznávaní hodnôt, láske k rodnej dedinke aj o daroch, ktoré dáva celým generáciám. Knihu vydala spoloč-nosť CICERO, v.o.c. Levice v roku 2011, kúpiť ju mô-žete v kníhkupectve KRUH v Leviciach.

ŽUHRAČKA (mg) – Na pa-mätnom mieste bojov Sloven-ského národného povstania sa v sobotu 3. septembra popolud-

ní konala už štvrtá pietna spo-mienka na túto dejinnú udalosť pod názvom: Návraty k prame-ňom slobody. Podujatie, ktoré

má čoraz väčší rozmer, už tra-dične pripravuje Smer – Sociál-na demokracia spolu s Mestom Levice a obcami Čajkov, Devi-

čany, Nová Dedina, Podluža-ny, Okresnou organizáciou Slo-venského zväzu protifašistic-kých bojovníkov a Lesmi SR, odštepný závod, Levice.

Pocty 67. výročiu SNP a kla-denia kvetov a vencov k pamät-nej tabuli sa zúčastnili obyva-telia regiónu v hojnom poč-te. Prihovoril s im Dušan Ča-plovič, podpredseda SMER-u – SD. Prítomný bol aj generál-ny manažér strany Ján Richter, krajský predseda Tibor Glen-da – všetci spolu s Braňom On-drušom a Andrejom Kolesí-kom, predsedom Mladých so-ciálnych demokratov, aj po-slanci NR SR. Na Žuhračku pri-šla tiež poslankyňa Európske-ho parlamentu a podpredsed-

níčka Mladých sociálnych de-mokratov Katarína Neveďalo-vá, okresní predsedovia strany z Nitrianskeho kraja, primátori a starostovia. Hlavný organizá-

torom bol predseda OV SMER – SD Levice Milan Haluz.

Súčasťou podujatia bol aj tu-ristický výstup na Priesil a tra-dičné streľby.

ŽELIEZOVCE (Rebeka Ré-vészová) - GFD CONTEST 2011 je názov podujatia, ktoré sa konalo 1. septembra v okolí želiezovského futbalového štadi-óna. Program pozostával z troch súťaží - z maľovania grafitov, futbalového turnaja a dirt bikeu na miestnom Bike parku.

Najväčší úspech zaznamenal futbalový turnaj, ktorý sa konal na menšom z dvoch ihrísk šta-dióna. Do hry sa zapojilo sedem mužstiev, medzi ktorými sa uká-zali aj futbalisti z okolia. Pre pr-vé tri miesta boli pripravené za-ujímavé ceny, medaily a pohá-rové trofeje. Najúspešnejšie bo-lo mužstvo zo Sikenice.

Počas všetkých zápasov hra-la futbalistom skvelá hudba, vy-

stúpila dokonca aj domáca sku-pina Železná Reč.

Na druhom stanovišti, te-da na želiezovkom bikepar-ku Ironsheep, sa v plnom prúde pretekali bikeri. Tí potrebovali čo najmenej sekúnd na úspech a zvládnutie pripravenej trate. Víťaz aj ďalší umiestnení dostali od organizátorov ceny, ktoré sa najviac hodia ich remeslu a jed-noznačne ich v budúcnosti vy-užijú. V tomto areáli bolo tiež postarané o skvelú hudbu, kto-rá vytvárala ešte lepšiu atmosfé-ru pretekov.

Už štvrtý rok mali spreje-ri možnosť prejaviť sa a ukázať svoj talent na želiezovských ste-nách. Presnejšie na tej, ktorá je oplotením pre futbalové ihrisko.

Motív, farby a spôsob si mohli zvoliť sami. Tí, čo uspeli, dosta-

li do daru spreje, fixky a iné za-ujímavé ceny.

Skvelí kuchári sa celý čas sta-rali o občerstvenie. Bol ním gu-láš z jeleňa pre všetkých, ale hlavne pre zúčastnených. V are-áli postavili aj stánok s tričkami s logom tejto udalosti, a tak si ľudia mali možnosť doplniť svoj šatník zaujímavým kúskom.

Tento deň bol nielen sviatkom Ústavy Slovenskej republiky, ale aj sviatok umenia a športu v Že-liezovciach. Zostáva dúfať, že organizácia, mesto a sponzori sa spoja i o rok. Vznikla totiž zau-jímavá kombinácia súťaží a zá-bavy pre mladých.

Ochrana ľudského zdravia je hlavným záujmom spoločnosti Camfil Farr, ktorá svojimi odbornými znalosťami a službami pomáha zákazníkom po-rozumieť kvalite vzduchu. Na zaiste-nie bezpečnosti potravín sa od zod-povedných výrobných závodov vyža-duje identifikovať všetky stránky svoj-ho podnikania, ktoré majú vplyv na bezpečnosť potravín. Jednu z hrozieb v potravinárskom priemysle môžu predstavovať aj nevhodné riešenia ventilačných a klimatizačných systé-mov. Ak sa v ovzduší nachádza 200 až 1500 baktérií na 1m3, vzduchotechnic-ká jednotka s kapacitou 10.000 m3/h môže potenciálne pohltiť 2-15 mili-ónov baktérií každú hodinu. Teplota a vlhkosť prispievajú k nahromadeniu organických látok a upchaté výmenní-ky vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj mikroorganizmov, ktoré môžu vážne kontaminovať výrobu potravín a nápojov.Následky takéhoto defektu by pred-stavovali poškodenie ľudského zdra-via a potravinárske závody by znáša-

li postih, ktorý by zahŕňal stiahnutie a likvidáciu potravín, alebo dokon-ca dočasné zatvorenie celej problema-tickej spoločnosti alebo jej časti. Rie-šením na zamedzenie takéhoto rizika je efektívna filtrácia vzduchu pomo-

cou vhodných vysokoúčinných pro-duktov a služieb. Podľa potrieb zá-kazníkov potravinárskeho priemys-lu Camfil Farr navrhuje najvhodnej-šie riešenia filtrácie vzduchu v súlade s legislatívnymi požiadavkami. Spo-ločnosť ponúka kompletný rad filtrač-ných produktov a služieb, ktoré po-máhajú v boji proti mikrobiálnej kon-taminácii. Integruje charakteristiky špecifické pre potravinársky priemy-sel pokiaľ ide o dizajn a konštrukciu a má plný sortiment uhlíkových pro-duktov pre pohltenie všetkých nežela-ných plynov a zápachov. Prostredníc-tvom vlastných miestnych pracovných tímov vykonáva dodávku a inštaláciu, čo zaisťuje správne osadenie filtrov a ich riadne monitorovanie v súlade so správnym legislatívnym rámcom. Nákladová efektivita je základom vzťahu spoločnosti Camfil Farr so zá-kazníkmi. Efektivita zabezpečuje rov-nováhu medzi požiadavkami na kva-litu a pridanú hodnotu na jednej stra-ne a chápaním potreby minimalizo-vať náklady na celú životnosť na stra-

ne druhej. Úspory možno dosiahnuť zabezpečením dobrej ochrany pre ko-nečnú filtráciu HEPA. Životnosť filtra HEPA, ktorý je v priamom kontakte s vonkajším vzduchom, je 3 až 6 me-siacov, ale vhodnou kombináciou fil-trácie F7, F8 umožňuje dosiahnuť ži-votnosť až 5 rokov.

3PublicisTika * inzercia 6.septembra2011POHRONIE

správna hygiena a bezpečnosť potravín s camfil Farr

V Deň Ústavy spojili umenie so športom

Pri kladení vencov vpravo predseda okresnej organizácie SMER-SD v Leviciach Milan Haluz. Foto: (mg)

Na Žuhračke bola opäť vysoká účasť. Foto: (mg)

Podpredseda SMER-SD Dušan Čaplovič. Foto: (mg)

už štvrté návraty k prameňom slobody

na Žuhračke vzdali hold 67. výročiu snP

Mikroskopické zobrazenie priemeru vlasu, piesku a plesne

Mladí Želiezovčania mali šancu na kultivovanú zábavu POHRONIE hľadá celebrity dedín a miest Dolnopohron-

ského regiónu. Ľudí, ktorí sú prirodzenými osobnosťami v rôznych oblastiach spoločenského, verejného a remesel-ného života a má ich každá vieska či mesto. Niektorí zostá-vajú v úcte celých generácií a postupne sa stávajú miestnymi či regionálnymi legendami. Bez takýchto jedincov by vývoj napredoval oveľa ťažšie.

Ak poznáte niekoho, kto vo vašej dedine či meste je pre vás osobnosťou, ktorá tam oddeliteľne patrí, dajte nám ve-dieť. Napíšte nám o ňom, o nej, prečo je pre vás osobnosťou a v čom je tento človek výnimočný. Rovnako nám napíšte o tých, ktorí už odišli a neprávom sa o ich životnom diele či nasadení za rozvoj dediny alebo mesta nevie. Bolo by na škodu, ak by ich mená upadli do zabudnutia.

Ak hovoríme o miestnych osobnostiach, máme na mys-li organizátorov verejného, kultúrneho či športového živo-ta, nadšených zberateľov, udržovateľov miestnych tradícií, skvelých remeselníkov, ľudí, ktorí dávali ostatným svojím prístupom k životu inšpirácie pre radosť, humor a dobrú náladu. Všetkých tých, ktorí v najlepšom slova zmysle svoju dedinu či mesto pozdvihli alebo pozdvihujú, a stali či stáva-jú sa tým nositeľmi verejnej úcty.

Všetkých týchto ľudí vyhľadáme a zverejníme ich životné príbehy ako inšpiráciu a výzvu pre ich nasledovníkov.

POHRONIE rado zorganizuje aj verejné stretnutie miest-nych osobností nášho regiónu, aby ďalej posunuli svoje po-solstvá a mohli sa aj vzájomne nadchnúť pre ďalšie aktivity.Svoje návrhy na osobnosti dedín a miest píšte na adresu:

Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice. Telefón: 036/ 631 23 92, fax: 036/ 631 31 87,

e-mail: redakcia@pohronie.sk. Traja z navrhovateľov získajú hodnotné ceny.

Tešíme sa na spoluprácu!

hĽaDáMe osobnosTi

DeDÍn a MiesT

Do futbalového turnaja sa zapojilo sedem mužstiev. Foto: (rr)

Aj sprejeri mali možnosť ukázať svoj talent. Foto: (rr)

:

ČO NOVÉHO?

Tradičný Deň Svodova sa uskutočnil 6. augusta na tradičnom mieste a tradične mu prialo aj počasie. Folklórne súbory Čakanka z Čaky, Hont z Vinice, spevácka skupina Šarovčanky, ţenská spevácka sku-pina z Vinice a tanečná skupina Arizona z Hrono-viec sa postarali o kultúrny program, stánky s občer-stvením, cukrovou vatou o to ostatné. Súťaţeniachti-ví si prišli na svoje v stánku O2, deti v skákacom hrade, ktorý bol pre nich k dispozícii celý deň zdar-ma. Večer sa začala tanečná zábava pod holým ne-bom, ktorá trvala do pol štvrtej. A ako to uţ tradične vo Svodove býva, dobrá nálada zúčastneným vydrţa-la aţ do samého konca.

Na otázku, ako to robia, nám predstaviteľka orga-nizátora – občianskeho zdruţenia Svodov Júlia Han-zová odpovedala: „Celé podujatie bolo organizova-né najmä z finančných prostriedkov nášho zdruţe-

nia, potom z prostriedkov od sponzorov a občerstvenie pre účinkujúcich bolo financované mestom.“ Napriek tomu, ţe občianskemu zdruţeniu Svodov neboli mes-tom schválené ţiadne dotácie, zdruţenie naďalej orga-nizuje všetky pravidelné podujatia: Deň detí, oslavy MDŢ, Valentínsku zábavu, posedenie pre seniorov, Mikulášsky večierok, stavanie mája. Na Deň Zeme, ako jediní v meste, zorganizovali celodennú brigádu s gulášom. „Darí sa nám nielen zachovať všetky tieto tradičné podujatia a zároveň aj ich kvalitu. V budúcom roku chceme v týchto tradičných aktivitách pokračovať a ak sa podarí, doplníme aj čosi nové.“ – dodáva Júlia Hanzová.

Gastronómii sa v Mikule darí, potvrdila to druhá tohtoročná letná akcia takéhoto zamerania. Ob-čianske združenie Mikulčan zorganizovalo 30. au-

gusta prvý ročník súťaže vo varení leča. Mikulča-nom sa opäť podarilo usporiadať mimoriadne

úspešnú akciu, ktorú navštívilo asi 250 obyvateľov. Po varení, hodnotení a ochutnávke na-sledovala zábava do druhej hodiny po polnoci. Na 1. mieste skončilo družstvo v zložení Monika Molnárová, Janka Oláhová, 2 miesto obsadil Štefan Horváth s manžel-kou, 3. miesto dvojica Július Nagy – Ján Pompos.

V utorok 19. júla sa v Do-me kultúry v Želiezovciach konala konferencia zameraná na cezhraničnú výmenu skú-seností v oblasti gastronómie. Podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu cezhraničnej spolupráce, ktorý uskutočňuje OZ Dolnohronské rozvojové partnerstvo a miestne rozvo-

jové spoločenstvo Gerje-sztők z regiónu v okolí maďarského mesta Cegléd. Konferencia, na ktorej sa prezentovali po-ľnohospodári a potravinári z oboch regiónov, je jedným z kľúčových podujatí projek-tu, zameraného na vytvorenie užšej spolupráce medzi dvo-mi regiónmi v oblasti gastro-

nómie. Podujatie otvoril hu-dobným vystúpením Ádám Balla, ktorý na klarinete za-hral známe swingové meló-die. Účastníci sa oboznámili s regiónom v okolí dolného toku Hrona prostredníctvom etnologickej prednášky. Po-tom sa k slovu dostali podni-katelia pôsobiaci v okolí

v oblasti gastronómie, pred-stavila sa Pekáreň Bageta z Tekovských Lužian, včelár Jozef Bende, kaviareň Mirac-le, biohospodár Ladislav Pa-lik. Na podujatí odznela aj prednáška Pavla Polku o histórii Želiezoviec a pred-stavilo sa aj rozvojové spolo-čenstvo Gerje-sztők.

Nie nadarmo sa hovorí, ţe odpad je jedným z najzá-vaţnejších problémov súčasnosti. Platí to globálne, v celo-svetovom meradle, ale aj lokálne, u nás v Ţeliezovciach, kde ak problémov nemáme dosť, vyrobíme si ich. Tak, ako na reformátskom cintoríne. Poslankyňa MsZ Mária Hari-sová upozornila našu redakciu na to, ţe v tesnej blízkosti vstupnej brány cintorína sa vytvoril obrovský kopec z odpadov, ktorý sa neustále rozrastá a dokonca prekrýva uţ časť priľahlých hrobov. Pritom podľa Márie Harisovej na cintoríne je kontajner, iba treba s odpadom prejsť o niekoľko metrov viac na väčšie voľné priestranstvo. Keď si takú námahu nedajú ani tí, ktorých zosnulí príbuzní na cintoríne leţia, od koho to potom môţeme očakávať? Cin-torín, je verejné priestranstvo, napriek tomu kaţdý občan má k jeho určitej časti mimoriadne osobný a dôverný vzťah. Ak sa nepodarí udrţať poriadok na takomto prie-stranstve, ako môţeme očakávať úctu k iným verejným priestranstvám – spoločnému majetku? Áno, ľudí treba vychovávať, nie trestať. Moţno umiestnením kamery na cintoríne...

Od utorka do utorka: ČÍM ŢIJE OBEC

č. 32/2011 6. 9. 2011

ŠTEFAN RÁCHELA, OĽGA PREKOPOVÁ

RYBNÍK – Predovšetkým účasť opernej legendy Petra Dvorského, riaditeľa SND a nadmieru vydarené podujatie KEĎ SPIEVA-JÚ SLÁVICI za jeho účasti posunulo latku úrovne uţ tradičného RYBNÍCKEHO VINO-BRANIA na doteraz najvyššiu úroveň.

Aj tento ročník tradičného a obľúbeného podujatia zorganizovala Obec Rybník spolu s agilným miestnym Vinohradníckym spolkom, s finančnou podporou Nitrianskeho samo-správneho kraja.

Uţ od dopoludnia sa konal na úhľadnom rybníckom námestí trh ľudových remesiel a tvorivé dielne. Svoje výrobky, ale aj maj-strovstvo pri ich výrobe, ukázali ľudoví reme-selníci.

Účastníkom piateho Rybníckeho vinobrania sa vonku pred kultúrnym domom prihovoril starosta Imrich Králik a predseda Vinohradníc-keho spolku, hlavný iniciátor vinárskej osvety v obci Jozef Uhnák.

Sviatok vinohradníkov a vinárov, oslavu kvalitného vínka, oficiálne otvoril prípitkom hlavný hosť Peter Dvorský spolu so sólistom rybníckeho súboru KRIVÍN Gejzom Uhná-kom.

Ešte predtým, počas oficiálneho prijatia hostí u starostu Imricha Králika, odznela na počesť príchodu majstra Dvorského a básnika Petra Štilichu v dţezovej úprave pieseň Ruţič-ky červené v podaní majiteľky prvej Súkrom-nej hudobnej akadémie v Leviciach Elie Ka-čiovej a jedného z najvýznamnejších predstavi-teľov českej a slovenskej dţezovej scény, DŢEZMENA ROKA 2007 Ondreja Krajňáka. Vinobranie poctil návštevou aj špičkový pred-staviteľ slovenského ţurnalizmu Pavol Dinka, prezident Rotary klubu Levice Ladislav Va-lach, spisovatelia Vincent Máčovský a Daniel Šovc, umelecký fotograf Milan Hlôška z Nitry, riaditeľka ZUŠ Tlmače Renáta Godová, zakla-dateľka a súčasná vedúca detskej cimbalovej hudby ZUŠKÁČIK z Tlmáč Frederika Uhná-ková. Prišiel aj poslanec NSK Miloš Zaujec a starostovia z okolitých obcí.

Bohatý kultúrny program RYBNÍCKEHO VINOBRANIA trval celé popoludnie. Začala ho domáca spevácka skupina Krivín, potom zaspievala ţenská spevácka skupina Pokus z Tlmáč. Kľúčovým bodom programu bola očakávaná prehliadka detských spevákov ľu-

dových piesní, víťazov a detských účastníkov postupových kôl, ale aj laureátov celoštátneho finále Zlatého slávika pod názvom: KEĎ SPIEVAJÚ SLÁVICI. Preplnený kultúrny dom, plný balkón i foyer svedčil o tom, ţe prítomnosť stálice európskeho tenoru, riaditeľa Opery SND Petra Dvorského aj zakladateľa súťaţe, básnika Petra Štilichu, veľký talent a nadšenie účinkujúcich aj vďačné, múdre a spontánne publikum vytvára dohromady historické podujatie, ktoré bude ešte veľmi dlho rezonovať v srdciach účastníkov.

O zábavu sa postarala Spevácka skupina Zbeţanka zo Zbehov, ktorá zaujala najmä goralskými piesňami zo Sliezska. Nesmel samozrejme chýbať ani domáci spevokol Ryb-níčan, ktorý ponúkol piesne z čilejkárskeho regiónu. Na javisku vonku zatiaľ pokračoval kultúrny program vystúpením hudobnej skupi-ny Eversong z Nitry a domácej skupiny Spirit. Večer program vyvrcholil vystúpením populár-nej prešovskej skupiny Drišľak.

Do noci do tanca hrala skupina Novum. V prestávkach medzi vystúpeniami si návštev-níci mohli pochutnať na miestnych špeciali-tách. Šikovní Rybníčania ponúkali v stánkoch husacinu a lokše, guláše, koláče a štrúdle, na zapitie nechýbal, samozrejme, burčiak. A ne-bola to ţiadna mydlová voda, ako sa to zvykne na hromadných podujatiach stávať. Bol vyni-kajúci a predznamenával, ţe tento ročník by mohol byť jedným z najlepších. Nechýbalo ani rybnícke víno z ponuky domácich vinárov ovenčené úspechmi z degustácií.

Organizátorom vyšlo aj počasie, takţe ich námaha bola odmenená. Účasť návštevníkov zblízka i zďaleka potvrdila rastúcu popularitu vinohradníckeho a vinárskeho sviatku. Rybníc-ke vinobranie sa po piatich rokoch zaradilo k najvýznamnejším regionálnym podujatiam.

Milí spoluobčania,

máme za sebou úspešné a príjemné RYBNÍCKE VI-

NOBRANIE. Som rád, že vo vrcholiacom lete, aj keď

v znamení začiatku školského roka, sme spolu mohli

v pohode a dobrej nálade osláviť prácu našich vinohradníkov a vinárov.

Vy všetci, ktorí ste sa na našom vinobraní zúčastnili, už iste viete, že Rybník poctil návštevou vzácny hosť: Majster Peter

Dvorský. A ak ste sa popoludní dostali do plného kultúrne-ho domu, tak sa určite rovnako ako ja tešíte z úspešnej pre-hliadky malých tekovských slávikov, medzi ktorými sa pred-stavili a zožali obrovský aplauz aj tri Rybníčanky: Viktória

a Ivanka Šrámekové a Natália Badziová. Určite aj ich výko-ny podnietili Petra Dvorského k verejnému vyhláseniu, že

celoštátne finále budúceho 22. ročníka najmasovejšej súťa-že detských spevákov ľudových piesní SLÁVIK SLOVEN-

SKA bude v Rybníku! Toto je pre nás radostná správa, ktorá nás inšpiruje a zaväzuje k dôslednej príprave takého obrovského

a významného podujatia, ktoré sa dosiaľ konalo len vo veľkých mestách.

Rád Vám túto správu zvestujem a teším sa spolu so všetkými, ktorí tak skvelo reprezentujú našu obec Rybník.

Všetkým školákom želám zdarný začiatok školského roka.

Imrich Králik, starosta

* Majstre, čo za 21. ročníkov priniesla celonárodná, najmaso-vejšia, súťaţ detí v speve ľudo-vej piesne SLÁVIK SLOVEN-SKA a čo najdôleţitejšie ju čaká v budúcnosti?

- Hlavne priniesla deťom, ktoré radi spievajú, ešte väčšie obohate-nie ich ducha, hudobného rozletu, rozhľadenosti, lebo v ţiadnom hudobnom diele nie je toľko prav-dy, ako v ľudovej piesni, v jej melodike a v jej texte. V ľudovej piesni rastie aj ďalšie hudobné dielo, či sú to uţ speváci operní alebo iného ţánru, ale aj speváci populárnej muziky, to vám do-svedčí kaţdý spevák, aj Joţo Ráţ. Aj Vašo Patejdl vám povie, ţe ľudová pieseň je základ. Tie deti obohacujú sami seba a obohacujú aj svojich najbliţších. Tešia sa z toho ich rodičia, starí rodičia. V ľudovej piesni je náš ţivot.

My sme radi, hovorím teraz aj za otca myšlienky súťaţe SLÁ-VIK SLOVENSKA Petra Štili-chu, ţe sa nám podarilo to, čo sme chceli dosiahnuť. Aby si deti oţivili tradície svojich starých rodičov a rodičov, aby nezabudli na to, kto sme a odkiaľ pochádza-me. Lebo v dnešnom svete je toľko umelej a niekedy zbytočne extrémne násilnej piesne, ktorá nás nikam nevedie...

Ak si deti z ľudovej piesne zoberú príklad do ţivota, ak uţ niektoré pôjdu študovať spev, budeme sa z toho veľmi tešiť. Ale

Slávik Slovenska tu nie je preto, aby sa z nich stali operní speváci. Je tu najmä pre lásku a pre sku-točnú radosť. To je poslanie tejto súťaţe.

Takţe ja verím, ţe aj keď tu nebudem, Slávika Slovenska niekto povedie ďalej a deti budú radi spievať aj potom.

* V spevníčku, ktorý vyšiel k 21. ročníku súťaţe Slávik Slovenska sme sa dozvedeli, ţe táto súťaţ má ambíciu získať aj medzinárodný rozmer. Čo to bude znamenať?

- Ona medzinárodný rozmer uţ má dávnejšie, lebo naši víťazi uţ účinkovali mnohokrát v zahraničí na rôznych iných festivaloch, samozrejme za spolupráce s podobným českým „slávikom“, ktorý sa volá Zpěváček. To je uţ dlhoročná spolupráca. Spolu s českými deťmi vytvárame spo-ločný program, ktorý sa koná buď

v Prahe alebo v Bratislave. Tým vlastne vytvárajú symbiózu českej a slovenskej kultúry v ľudovej piesni.

* Nachádzame sa v Tekov-skom regióne, na pôde Rybníka – obce uctievajúcej tradície v tom najširšom slova zmysle, zvlášť s dôrazom na ľudovú slovesnosť, spev a tanec. Toho dôkazom je aj fakt, ţe štyri rybnícke talenty sa stali laure-átmi celonárodného finále Slá-vika Slovenska. Do akej miery je dôleţitý podľa vás práve tento fakt, uchovávanie regio-nálnych a miestnych tradícií pre celú slovenskú kultúru.?

- Región Tekov má bohaté ţriedlo ľudových piesní. Oddávna sa tu pieseň pestovala zrejme ako určitý spôsob zjemňovania si ţivota. Ľudová pieseň je spôsob vyjadrenia nálady, či uţ dobrej alebo horšej. Ale väčšinou sú to radostné piesne. Ja si myslím, ţe v Tekove bude táto tradícia po-kračovať a všetci, ktorí tu ţijete, z nej čerpáte. Deti ktoré sem urči-te prídu do ďalšej súťaţe, ukáţu ďalšie piesne, ktoré nám urobia radosť.

„Ja som malá, maličká,“ spievala počas prehliadky detských talentov Viktória Šrámeková.

Aj Vikinkinu staršiu sestru Ivanku, viacnásobnú laureátku, sprevádzal rybnícky akordeonista Martin Gellen.

Bravó Petra Dvorského patrilo na záver prehliadky Natálii Bandziovej. Foto (šr)

Viac z RYBNÍCKEHO VINOBRANIA na 6. strane.

Pred začiatkom programu KEĎ SPIEVAJÚ SLÁVICI: zľava I. Králik, P. Dvorský, P. Štilicha.

P. Dvorskému a P. Štilichovi odovzdal na pódiu kvety starosta I. Králik.

LEVICE – ČANKOV (kmč) – Sobota 27. august bola nád-herným slnečným dňom. V hla-vách niektorých žiakov sa už čr-tali budúce povinnosti, ale aj ra-dosť zo začiatku nového školské-ho roka. Komisia mestskej časti Čankov pripravila pre deti roz-lúčku s prázdninami vo forme branno – športového dňa. Už od rána bolo vidieť, že pred kultúr-nym domom a na detskom ih-risku KENGURA sa niečo pri-pravuje. Zrazu sa tu objavili no-vé hračky, lavička, detské stoly a množstvo rôzneho športového náčinia a náradia. Popoludní sa areál kultúrneho domu za-čal zapĺňať deťmi a rodičmi. Po otvorení športového popoludnia poslancom mestského zastupi-teľstva v Leviciach a predsedom komisie mestskej časti Čankov Jánom. Janáčom sa začali sú-ťaže najmenších detí. Ďalej na-sledovali kategórie starších detí. Súťažilo sa v prekonávaní pre-kážok lezením, v streľbe z vod-

nej pištole na terč, stavaní hra-du z kociek a ďalších súťažno-zábavných disciplín.

Deti od 11 rokov zdoláva-li trasu, ktorá sa začala hodom na basketbalový kôš. Pokračo-vala prekážkovým behom, počas ktorého deti museli zdolať streľ-bu zo vzduchovky, hod graná-tom, zlaňovanie v teréne a vedo-mostnými otázkami. Dobrú ná-ladu, ale aj bojovnosť, súťaživosť a snahu o dosiahnutie čo najlep-

ších výsledkov bolo vidieť počas celého dňa a sem – tam aj slzič-ky , keď sa nepodarilo dosiahnuť vytúženú medailu.

Deti na prvých troch miestach získali medaily a hodnotné vec-né ceny. Ostatní sa tešili diplo-mu za účasť , vecným cenám a sladkým odmenám počas ce-lého dňa. Nezabudlo sa ani na chutné občerstvenie – na guláš, hot-dogy, pekárenské výrobky, cukrovú vatu, sladkosti a nápo-je.

Atmosféru súťaží a pretekov vhodne oživili ukážky techni-ky a činnosti Hasičského a zá-chranného zboru z Levíc, Mest-skej polície Levice a pracovníkov Slovenského červeného kríža – Územného spolku Levice.Vo ve-černých hodinách pokračovala zábava, na ktorej vládla mimo-riadne dobrá nálada. Prišla tiež poslankyňa MsZ Martina Gaš-parová, za MsÚ Levice Alexan-der Bačík a za cirkevný zbor fa-rárka Elena Fajnorová.

6 POHRONIE6.septembra2011 PublicisTika

Na nádvorí Levického hradu bolo rušno... Foto: (re) ...a záujem bol veľký. Foto: (re) V Leviciach ešte nič také nevideli, nepočuli a nezažili. Foto: (re)

LEVICE (Roland Endrész) - Dva mesiace príprav vyvrcholili 1. septembra na nádvorí Levic-kého hradu a v hradnom parku projektom Fresh Market, kto-ré vytvorilo aternatívu k tradič-ným kultúrnym podujatiam, na

aké sú obyvatelia mesta zvyknu-tí. Organizátorom projektu bo-lo občianske združenie KLAB a spoluorganizátormi boli Nuts Studio s. r. o. a Tekovské múze-um v Leviciach. Projekt vznikol aj za podpory mesta Levice.

Výstavnú časť spojenú s pre-dajom tvorili stánky, kde mohli návštevníci nájsť širokú paletu ručne vyrábaných dekoračných aj úžitkových predmetov. Ne-chýbali šperky, bižutéria, kera-mika, obrazy, umelecké fotogra-

fie, výrobky z dreva, skla, kože a textilu - všetko v znamení ori-ginality a jedinečnosti.

Podujatie spestrili aj sprievod-né aktivity. Či už to boli parkou-risti na hradných múroch, alter-natívna cyklistika v parku, pre-

mietanie filmov, grafity, alebo workshop Nuts Studia, na kto-rom mohli ľudia starým pred-metom vdýchnuť nový život. V parku bol aj strom želaní, kde návštevníci mohli napísať svo-je želanie na lístok a zavesiť ho.

Kým jeden kút nádvoria obsadi-li diskdžokeji, na opačnom kon-ci boli stánky s občerstvením.

Každý, kto sa rozhodol strá-viť Deň ústavy alternatívne, si vďaka pestrej ponuke prišiel na svoje.

Aj občerstvenie malo svoju alternatívnu podobu. Foto: (re)Ošarpaná stena bola ideálnou kulisou pre obrazy. Foto: (re)Na workshope mohli návštevníci zmenit „stariny“ na niečo nové.

Peter Dvorský vchádza na prijatie k starostovi Imrichovi Králikovi......a ako hlavný hosť otvára vi-nobranie.

Večer sa Rybníčania zabávali pri Drišľaku.

Pódium patrí Žienkam z PO-KU-Su Tlmače.

Detských slávikov sprevádzal ZUŠKÁČIK, aplauz publika patril sólistovi Paľkovi Bérešovi.

Z tradícií Tekovského regiónu.

organizátori projektu ponúkli návštevníkom alternatívu k tradičným kultúrnym podujatiam

Prvý trh kreatívneho umenia zaujalREPORTáž

Fotoobjektívom z Rybníckeho vinobrania V Čankove sa rozlúčili s prázdninami

Tekov, vínorodý Tekov Súťažili a zabávali sa

O hodnotenie „škótskeho kempu“ požiadalo POHRO-NIE hlavného organizátora Csabu Tolnaia.

* Aké boli ciele návštevy zo

Škótska? - Návšteva sledovala tri ciele. Pr-

vý bol o spoznaní našej krajiny, zblí-žení sa, lebo naozaj je mojou túž-bou, aby sa našej samospráve, vede-niu mesta Levice, podarilo stať sa partnerským mestom Glasgowa.

Druhým cieľom bolo, aby naša mládež poznajúca trochu americkú, trochu anglickú kultúru, spoznala aj škótsku, ktorá je iná. Lebo aj naši ľudia pracujú v Anglicku, Írsku, ale zo Škótska máme málo správ. A Škóti tu ešte neboli, snažili sme sa preto tieto dve kultúry spojiť. My. Slováci, máme čo ponúknuť, a je neúrekom toho, čo môže škótska kultúra ponúknuť nám. Aby sa pot-vorili dvere, aby sa naše mesto a Glasgow zblížili.

A tretí, podľa mňa najdôležitejší, cieľ bol ľuďom zvestovať dobrú správu. A to nenásilnou formou. Účastníci kempu boli veriaci ľudia, napríklad Terry McCutcheon vyšiel pred dvanástimi rokmi z drogového podsvetia Glasgowa a jedine viera a osobné vydanie sa Ježišovi Kristovi mu pomohlo. Je čistý, abstinujúci, slúži ľuďom, ktorí sú poviazaní rôz-nymi závislosťami. Všetci títo ľudia majú osobnú vieru v Boha, ktorú túžili zvestovať našej mládeži a ponúknuť im tiež inú alternatívu zábavy. V MC Kontakt sa stretlo 80, niekedy až 150 mladých ľudí. Dopo-

ludnia sme mali s nimi výučbu ang-lického jazyka v troch úrovniach. Tam ich prichádzalo asi 50. Popo-ludní sme mali športové aktivity v MC Kontakt alebo v meste. Večer boli podujatia na terase MC kontakt, kde menej ako sto ľudí neprišlo. Najvyššia účasť bola v utorok večer, v stredu a vo štvrtok, keď bol zapl-nený každý kút mládežníckeho cen-tra. Robili sa hot-dogy, palacinková párty - zjedlo sa vyše 500 palaci-niek, robili sa tiež aj slivkové gule.

Všetci si mohli pochutnať na letných špecialitách. Večerný program sa niesol v poznávaní škótskej kultúry. Zneli škótske piesne, ochutnali sme ich jedlo, tzv. haggis, recitovali sa básne v starej škótštine od najzná-mejšieho škótskeho básnika Robiho Burnsa, ktoré sa prekladali do ang-ličtiny.

* Škótsko ako protestantská krajina má veľkú tradíciu v budo-vaní kresťanskej identity a kultú-ry.

- V rámci toho odzneli svedectvá, príbehy jednotlivých našich hostí, kde nechýbalo vyznanie osobnej viery v Boha. Odzneli galské pesnič-ky v podaní Esther MacDonald, kto-rá žije na ostrove úplne na severe. Tam sa aj v kostoloch žalmy bežne s spievajú v galskom jazyku. Mali

sme širokú škálu ľudí, ktorí prezen-tovali rôzne časti Škótska. V ten ve-čer sa ochutnalo aj typické škótske jedlo haggis. 25. januára majú štátny sviatok Robiho Burnsa, ktorý je od nepamäti spätý s týmto národným jedlom. Sú to varené krúpy zmieša-né s jahňacími vnútornosťami, oko-renené, a potom sa to varí alebo pe-čie, pripomína to našu hurku. Toto

mali naši návštevníci možnosť ochutnať.

Viacerí našinci si mali možnosť vyskúšať škótsky národný odev - kilt. Váži zhruba 13 kg.

Opísali nám kráľovské a štátne znaky. A odpovedali na otázky o živote Škótska. Cieľom bolo nad-viazať nové priateľstvá. Hral sa stolný tenis, liezlo sa na lezeckej stene. Naši mladí ľudia si mohli na dielničkách vyrobiť rôzne škótske

suveníry. Išlo proste o rozumné strá-venie času. Aby sa mladí ľudia v Leviciach neprejavovali iba van-dalstvom, rozbíjaním smetných ko-šov a písaním po stenách pri návrate z diskoték v opitosti. Bola to zábava na ktorú všetci spomínajú, pri roz-lúčke všetci plakali. Za tých pár dní vzniklo silné puto, bolo nám spolu dobre. A nikto nevypil ani kvapku

alkoholu. Bola to zábava spojená s poznávaním kultúr a duchovných hodnôt.

* Ciele, vaše očakávania, sa teda naplnili.

- Nadmieru. Napriek tomu, že v tomto období v Leviciach je tých akcií pomenej. Nebolo to podujatie iba pre úzku komunitu ľudí v MC kontakt, ale oslovilo aj širokú verej-nosť.

* Spolupráca so škótskymi pria-teľmi bude teda zrejme pokračo-vať aj ďalej.

- V nedeľu na bohoslužbách v Cirkvi bratskej mi verejne odpove-

dali na otázku, či prídu aj budúci rok, odpovedali všetci jednoznačne, že áno. Vyjadrujú sa tak na sociál-nych sieťach. Píšu napríklad, že keď prišli domov, bolo u nich 14 stupňov Celzia. Takže napriek kultúrnemu i klimatickému rozdielu to bol pre nich príjemný pobyt.

* Spomínali ste mi, že aj vy sa chystáte na návštevu Škótska.

- Bol by som veľmi rád, keby sme v budúcom roku spolu s primátorom štefanom Mišákom a viceprimátor-kou Beátou Vrábelovou vycestovali do Glasgowa, kde by sme v spolu-práci s týmito našimi priateľmi moh-li spraviť prvé oficiálne kroky, aby sa naše mesto stalo partnerským mestom Glasgowa.

* Takže ste spokojný. - Som veľmi unavený, ale veľmi

spokojný. Vo vnútri jasám, lebo sa urobila dobrá práca pre každého, kto mal záujem prísť medzi nás. A naši hostia odchádzali so slovami: see you next year!

ŠTEFAN RÁCHELA

Predposledný augustový týždeň bol v Leviciach škótsko-slovenský. Aj keď je Škótsko na opačnom konci Európy, je členom Európskej únie a napriek odlišnej kultúre nás spája kresťanská tradícia. Mladí ľudia zo Škótska mohli vďaka organizátorom z Mládežníckeho centra Kontakt pomôcť ro-vesníkom z Levíc zmysluplne stráviť voľný, prázdninový čas.

Pod Levickým hradom. Foto: Csaba Tolnai

Hostia zo Škótska vystúpili aj v Jure nad Hronom počas Splavu netra-dičných plavidiel.

Škótska pochúťka Haggis.

Škóti vo víre tanca

Primátor Š. Mišák odovzdáva vedúcemu Johnovi Taylorovi Monografiu mesta Levice.

Na turistike.

IŇA – Tradičná súťaž vo va-rení guláša sa v obci konala v sobotu 27. augusta za účasti 13-tich družstiev.

Na 4. mieste skončilo druž-stvo Moniky Mónovej z Vrá-bel, na 3. mieste Peter Bi-ric, strieborná priečka patrila Emilovi Biricovi.

Víťazným bolo družstvo Lu-káša Maďara a Zbiňka Sobie-šanského. Ceny odovzdal sta-rosta obce Jozef Rosipal (na snímke vpravo).

8 POHRONIEkulTúra * sPekTruM

súťažilo trinásť družstiev gulášmajstrov

Tradícia vareniaguláša v ini

Po roku pripravilo OZ Pat-rimonium servandi na levic-kej Kalvárii opäť hodovú sláv-nosť, aby sme si pripomenuli, že pôvodný kostolík bol zasvä-tený Povýšeniu sv. Kríža. Tento rok budú kalvárske hody v stre-du 14. septembra.

Program: Od 15.15 hod. detský folklórny súbor z levic-kej Katolíckej spojenej školy sv. Vincenta de Paul spevom privíta účastníkov. Od 15.30 hod. budú viesť aj pobožnosť krížovej cesty žiaci a študenti z tejto školy. Od 16.00 hod. bude v torze kostolí-ka slúžiť hodovú sv. omšu levic-ký dekan mons. Ján Bednár. Po nej od 17.00 do 19.00 hod. bu-de podľa tradície prvých kresťa-nov „agapé“, teda spoločné po-hostenie účastníkov liturgickej slávnosti. Vďaka štedrým spon-

zorom a finančnému príspevku Nitrianskeho samosprávneho kra- ja sa nám podarilo obnoviť starý kresťanský zvyk - majet-nejší pripravili pohostenie pre ostatných. Príďte si uctiť na le-vickú Kalváriu kresťanské tradí-cie. Spoločne prežijeme príjem-ný septembrový podvečer, po ňom je vo štvrtok 15. septembra sviatočný voľný deň.

K. Holbová, podpredsedníčka OZ

Príďte si uctiť kresťanské tradície

Pozvánka na hodovú slávnosť na kalvárii

Radosť víťazného družstva.

EVA BALOgOVÁ

Rum, salsa, káva, ovocno – mliečne kokteily, miešané nápo-je a horúca letná noc - to sú in-grediencie pre pravú kubánsku

párty. Predstavte si hriešne telá vlniace sa pri zvukoch latino ta-nečnej muziky. Predstavte si vy-nikajúci vychladený drink z pra-vého trstinového rumu a vôňu pravých kubánskych cigár.

Tentokrát kvôli tomu všetké-mu ste nemuseli nikam cestovať! V sobotu 27. 8. 2011 o 21.00 ho-dine zavítala Kuba priamo do coffe & cocktails „El Mundo“ v podaní dvoch špičkových hu-dobných umelcov a to Elie Ka-čiovej, ktorá pôsobí na sloven-skej jazzovej scéne v konštalá-cii jazz. tria – klavír, kontrabas a spev, s ktorým absolvuje rôzne festivaly a výchovné koncerty. Je absolventkou UMB FHV v Ban-skej Bystrici a JAMU v Brne, kde vyštudovala hru na klaví-ri a metodiku klavírnej nástro-jovej hry. Je riaditeľkou Súkrom-nej hudobnej akadémie v Levi-ciach, kde súčasne pôsobí ako hudobný pedagóg.

Ako inak „tú správnu iskru“ vniesol do povedomia jej dopre-vádzajúci kolega Ondrej Kraj-ňák, ktorý je jedným z naj-

významnejších umelcov českej a slovenskej jazz. scény. Je drži-teľom ceny Ladislava Martoníka „jazzman roka 2007“ a okrem koncertnej činnosti pôsobí aj ako pedagóg klavíra a kláveso-vých nástrojov na Súkromnej hudobnej akadémii.

Po celý večer nás rozpaľovali klasické jazzové štandardy, pre-transformované do rytmických latino – amerických prvkov. Atmosféru pravej latino párty umocnilo teplé počasie, plápo-lajúci ohník a skvelé publikum, ktorého potlesk naznačoval spo-kojnosť uchvátených tvárí a reč tancujúceho tela.

Bolo raritou ich počuť a je len otázkou času, kedy si tých-to úžasných umelcov vypočuje-me znova, a preto nezmeškajte svoju šancu a prijmite naše po-zvanie do El Munda ...

Elia Kačiová a Ondrej Krajňák.

Špičkoví jazzoví umelci sa postarali o skvelý zážitok

úspešné zakončenie prvej letnej folklórnej sezóny súboru

Kubánska noc v „El Mundo“

NIKOLA LEBOCOVÁ

PODLUŽANY – GYöN-GYöS - Komu sa nelení, tomu sa zelení. Toto si iste hovoria aj členovia folklórneho súboru Rozmajrín z Podlužian. Svo-je turné po Maďarsku ukončili nedeľným vystúpením v Gyön-gyösi, kde predviedli tempera-mentné pásmo Svadba a Vese-lica. K členom súboru sa pri-dal aj Čertovský pár z Levíc. K úspechu Podlužancov po-mohli určite aj tekovské kro-je ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou prezentácie regiónu.

„Keď speváčky vyšli na javisko, diváci nemohli odtrhnúť zrak od krásy krojov,“ vyjadril sa je-den z divákov.

Počas letnej sezóny súbor absolvoval štyri vystúpenia v zahraničí a jedno na domá-cej pôde. „Našu prvú folklórnu letnú sezónu máme úspešne za nami, a tešíme sa na ďalšie vy-stúpenia. Samozrejme, že cez zimu si nedáme voľno, pripra-vujeme totižto nový program, v ktorom sa diváci určite budú mať na čo pozerať.“

Veľká vďaka patrí všetkým členom, osobitne Natálií Röh-

mannovej, ktorá tento zájazd zrealizovala.

(Autorka je vedúca folklórneho súboru)

ŠTEFAN RÁCHELA

(PSIARE) - Zábavné popo-ludnie pod Krivínom sa začína prevážaním susedov Rybníča-nov. Treba ich na čajke „prestrčeť z rybníckyho na psársky bok“. Tí potom za túto službu zaspievajú. Každoročne sa nechávajú „prestr-čeť“ manželia Pavlínka a Štefan Švecovci, členovia speváckej sku-piny Krivín. Vždy je pritom veľa srandy a pesničiek.

Oficiálny začiatok Olumpiá-dy bol naozaj štýlový. Olumpijský

oheň zapálil slovenský olympio-nik Milan Haborák predtým ako si s rímskym cisárom Marcom Auréliom pripili cisárskym ote-lákom. Rímskeho cisára previez-li na čajke spod Krivína, kde pí-sal svoje slávne dielo Hovory k se-be samému.

Po zapálení olumpijského ohňa na snímke zľava: publicista a dra-matik Peter Valo, ktorý je otcom myšlienky trochu pojašených ná-padov na Psiaroch, rektor Aka-démie umení v Banskej Bystri-ci, ktorý sa už tradične zhosťuje

postavy Marca Aurélia a Milana Haborák.

Typická „Korytária“ – na hla-dine Hrona sa objavili obáracie korytá. Psiaranom sa susedia po-smievali že počas povodní sa pla-vili po dedine na korytách. Keďže Psiarania majú zmysel pre sran-du, založili aj tradíciu plavenia sa korytách, dokonca vodný sla-lom na korytách. Na korytách sa plavili malí i veľkí. Také obáracie koryto má veľký ponor, unesie aj stokilového chlapa. Veď bolo vy-robené aj pre dvestokilovú sviňu.

Víťaz v čajkovaní v cieli. Naj-mladší účastník pretekov Mi-chal Valkovič pokračuje v tradí-cii predkov. Čajka bola špeciálna loďka, ktorá sa tlačila dlhou ty-čou – čaklou.

Čajka sa nevyužívala iba na prievoz, ale v prvom rade na ry-bolov. V čase hospodárskej krízy v 30-tych rokoch minulého storo-čia bol rybolov často jediným dru-hom obživy niektorých Psiaranov. Ryby sa lovili do siete, ktorú sa há-dzal rybár do vody zo špice loďky. Druhý muž stál vzadu a tlačil čaj-ku. Na rybolov sa chodilo na noc. Revír Psiaranov siahal od mosta na Brehy až po tlmačskú Pipíšku

(vrch medzi dnešným Lipníkom a Malými Kozmálovcami). Keď bola mútna voda, v hlbočine a na mŕtvych ramenách sa lovili ryby aj do čerenca. V zime, keď Hron zamrzol, lovili sa ryby vo vypíle-ných otvoroch – pláňach, do kto-rých sa ponárali čerence. Ryby išli za vzduchom a ľahko sa chytali. Ľad z plání sa zase vozil beňadic-kým krčmárom. V hlbokých skal-ných pivniciach vydržal do nesko-rého leta. Využívali ho na chlade-nie piva.

A to rýchlostné čajkovanie má tiež svoje historické korene. Keď

sa Psiarania nedohodli s rybár-skym spolkom, lovili na čierno. To potom museli neraz unikať pred českými žandármi.

Štýlové bolo aj odovzdávanie cien za jednotlivé disciplíny. Ci-sár Marcus Aurélius sedel na tró-ne vo vode a každý si musel prísť prevziať cenu do vody (ešteže vo-da siahala sotva po kolená). Ten-to záber je z odovzdávania cien v disciplíne Auréliovi najmilšej – za najlepší cisársky otelák. Dru-hý sprava Karol Hlásny s cenou za vicešampióna. Šampióna vy-robil Juraj Kosmály (prvý spra-va), ktorý je aj predsedom agilnej Základnej organizácie Slovenské-

ho zväzu záhradkárov. Je až neu-veriteľné, čo všetko s dá zorgani-zovať pod hlavičkou záhradkár-

skej organizácie.Na záver predviedli mladí ha-

sičskí dorastenci ukážku činnos-ti 114-ročnej hasičskej striekačky. „Naskočila“ za niekoľko sekúnd. Striekačku na ručný pohon vy-robila firma RA-SMEKAL SMÍ-CHOV. Prvé známe organizova-né cvičenie bolo v Psiaroch ro-ku 1935. V Psiaroch majú dobro-voľní hasiči dlhú tradíciu a sláv-nu tradíciu. Veď okrem požiarov museli zasahovať najmä pri po-vodniach. V roku 1957 vyhra-li okresná súťaž hasičských druž-stiev a ako odmenu dostali Psiare od Okresného výboru PÚ moto-rovú striekačku PS-16. Viac ako polstoročie, od roku 1960 vedie dobrovoľných hasičov Ján Ráche-la (na snímke druhý sprava).

Folklórny súbor Rozmajrín.

Korytária - tradícia, ktorá vznikla počas povodní.

Kto chcel cenu, musel do vody.

Štýlový oficiálny začiatok olumpiády.Rybníčania nesmeli chýbať.

Mladí hasiči a stará, ale funkčná, striekačka na ručný pohon.

Najmladší účastník a zároveň víťaz Michal Valkovič v cieli.

Zachovávajú tradície predkov

rozmajrínu tlieskali aj v Maďarsku

Veselé hry olumpijské pod Krivínom

6.septembra2011

9POHRONIE šPorT 6.septembra2011

FuTbal - 5. kolo

1 Hron. Kľačany 5 4 0 1 17 : 11 122 Čajkov 5 4 0 1 9 : 4 123 Čata 5 3 1 1 11 : 6 104 Rybník 5 3 0 2 11 : 11 95 Horné Turovce 5 3 0 2 8 : 9 96 Podlužany 5 2 2 1 17 : 5 87 Keť 5 2 1 2 9 : 5 78 Kalinčiakovo 5 2 1 2 10 : 9 79 Veľký Ďur 5 2 1 2 11 : 12 7

10 Hron. Kosihy 5 2 0 3 10 : 8 611 Veľké Turovce 5 2 0 3 8 : 11 612 Tek. Lužany 5 1 2 2 6 : 10 513 Plášťovce 5 1 2 2 7 : 14 514 Starý Tekov 5 1 1 3 5 : 6 415 Nová Dedina 5 0 3 2 3 : 6 316 Pohr. Ruskov 5 1 0 4 3 : 18 3

Oblastné majstrovstvoVeľké Turovce - Starý Tekov 0 : 4; Čata - Hronské Kosihy 3 : 1; Rybník - Čajkov 2 : 1; Podlužany - Pohronský Ruskov 8 : 0; Keť - Kalinčiakovo 2 : 1; Hronské Kľačany - Veľký Ďur 5 : 2; Tekovské Lužany - Plášťovce 2 : 2; Nová Dedina - Horné Turovce 0 : 2

II. triedaVeľké Kozmálovce - Mýtne Ludany 2 : 2; Bory - Nový Tekov 2 : 0; Jur n/Hronom - Dolný Pial 2 : 1; Pukanec - Plavé Vozokany 1 : 1; Lok - Malé Kozmálovce 4 : 0; Vyškov-ce - Žemberovce 0 : 4; Beša - Ipeľské Úľany 1 : 3 Šarovce - Ipeľský Sokolec 1 : 3

III. triedaMálaš - Santovka 1 : 2; Voľno - Hokovce; Bátovce - Tupá 3 : 0; Tešmak - Hontianske Trsťany 1 : 3; Lontov - Malé Ludince 1 : 4; Pastovce - Tek. Lužany 4FSC 0 : 0; Hronovce - Horné Semerovce 0 : 2; Demandice - Far-ná 1 : 1

1 Nový Tekov 5 4 0 1 16 : 4 122 Bory 5 4 0 1 17 : 6 123 Jur n/Hronom 5 4 0 1 15 : 5 124 Ipeľský Sokolec 5 4 0 1 17 : 7 125 Šarovce 5 3 1 1 15 : 11 106 Lok 5 3 1 1 15 : 11 107 Žemberovce 5 3 0 2 10 : 9 98 Ipeľské Úľany 5 2 1 2 9 : 15 79 Dolný Pial 5 2 0 3 8 : 8 6

10 Pukanec 5 1 2 2 6 : 7 511 V. Kozmálovce 5 1 2 2 8 : 10 512 M. Kozmálovce 5 1 1 3 7 : 13 413 Pl. Vozokany 5 1 1 3 6 : 17 414 Beša 5 0 2 3 4 : 10 215 Mýtne Ludany 5 0 2 3 9 : 18 216 Vyškovce 5 0 1 4 7 : 18 1

1 Hokovce 4 4 0 0 24 : 2 122 H. Semerovce 5 4 0 1 21 : 5 123 Hont. Trsťany 5 4 0 1 11 : 4 124 Demandice 5 3 2 0 7 : 3 115 Santovka 4 3 1 0 11 : 5 106 Bátovce 4 2 1 1 11 : 14 77 Farná 4 1 3 0 6 : 5 68 Tupá 5 2 0 3 5 : 12 69 Malé Ludince 5 2 0 3 14 : 23 6

10 T. Lužany 4FSC 5 1 2 2 8 : 8 511 Hronovce 5 1 2 2 8 : 9 512 Tešmak 5 1 0 4 13 : 19 313 Lontov 5 1 0 4 8 : 15 314 Pastovce 5 0 1 4 6 : 13 115 Málaš 4 0 0 4 5 : 21 0

Hoci má Lukáš Jasenský len 19 rokov, už má za sebou kus na úspechy bohatej motoris-tickej kariéry. Od detstva jaz-dil na motokáre, s ktorou zís-kal dva tituly majstra Sloven-ska, pred dvomi rokmi presed-lal na motocykel a dnes už je-ho meno poznajú veľmi dobre aj v zahraničí.

Ako jazdec JLT-motoracing Teamu zo Šiah jazdil dva ro-ky v maďarskom šampionáte, kde zbieral dôležité skúsenos-ti a už vlani mu patrilo koneč-né tretie miesto v triede Super-stock 600. Keďže však ciele tí-mu aj samotného pretekára sia-hajú oveľa vyššie, na začiatku roka prestúpili do medzinárod-ného seriálu UEM Alpe Adria Championship, v rámci ktorého sa jazdia aj Majstrovstvá Slo-venska. A bol to práve Lukáš, ktorý sa stal najväčším prekva-pením úvodného podujatia na maďarskom okruhu Hungaro-ring. Do cieľa došiel totiž na pr-vom mieste a odborníci a súpe-ri sa nestačili čudovať... Podob-ne si počínal aj na druhých pre-

tekoch na svetoznámom Masa-rykovom okruhu v Brne, kde mu možnosť bojovať o víťaz-stvo prekazil len o kolo pomalší pretekár. Jeho výkon však opäť prekvapil všetkých zaintereso-vaných, keďže Lukáš na tomto okruhu štartoval po prvý raz.

Po nevydarenom podujatí na maďarskom Pannoniarin-gu, kde bol pre predčasný štart penalizovaný, na neho čakal je-den z vrcholov tohtoročnej sezó-ny, štart na Veľkej cene Sloven-skej republiky na okruhu Slo-vakia Ring, kde prichádzal ako vedúci pretekár medzinárodné-ho šampionátu. Úlohu favorita potvrdzoval už v kvalifikáciách a víťazstvom v pretekoch doká-zal pred zrakmi tisícov domá-cich fanúšikov, že je oprávnene považovaný za najväčší talent slovenského cestného motocyk-lového športu posledných ro-kov. „Z víťazstva na domácom okruhu som mal obrovskú ra-dosť, boli to neopísateľné poci-ty,“ zdôveril sa po skončení pre-tekov. Jeho víťazstvo na domá-cej pôde ho priblížilo k celkové-

mu prvenstvu ako v Alpe Ad-rii, tak aj v Majstrovstvách Slo-venska.

Na pre neho celkom nezná-mom okruhu v chorvátskej Ri-jeke dokázal druhým mies-tom opäť neuveriteľnú schop-nosť rýchlo sa prispôsobiť no-vému okruhu a bodový náskok v priebežnej tabuľke sa opäť zvýšil. Predovšetkým českí sú-peri na neho chystali „poľovač-ku“ na českom okruhu v Moste, kde predtým Lukáš nikdy ne-jazdil. Ale bolo im to málo plat-né, aj tentoraz sa mu museli po-zerať na chrbát. „Do pretekov som odštartoval ako tretí, no už v druhom kole som bol na pr-vom mieste. Získal som asi troj-sekundový náskok a v poho-de som to už dojazdil do kon-ca,“ vravel po pretekoch. Víťaz-stvo pre Lukáša znamenalo zisk prvého titulu majstra Sloven-ska hneď v premiérovej sezóne

a o jeho titule medzinárodné-ho alspko-jadranského šampió-na sa rozhodlo už o ďalšie dva týždne v poľskej Poznani.

Jeho výkony počas celej se-zóny boli neuveriteľné a ani šampionát Alpe Adria, ktorý je v podstate majstrovstvami strednej Európy, vo svojej his-tórii niečo podobné nepamä-tá. Lukášov úspech je o to cen-nejší, že v konečnej tabuľke fi-guruje na prvom mieste spome-dzi 69 pretekárov z jedenástich krajín!

„Zo začiatku sezóny bolo mojim cieľom umiestňovať sa v prvej desiatke, no keď sa za-čalo dariť, napadlo mi, že by z toho mohlo byť aj umiestne-nie v prvej trojke,“ spomína na úvod sezóny samotný pretekár. „S pribúdajúcimi víťazstvami bol však cieľ už jediný – víťaz-stvo.

Podarilo sa, je to skvelé, mo-ja vďaka za to však patrí celé-mu tímu JLT-motoracing, môj-mu otcovi, mechanikovi Laco-vi Šinkovi a naším sponzorom- Keramik Studio, L&J s.r.o.,B-IETA restaurant, Moto-cyklo Batki, Igol. Pneumánia, Prop-Tech, Gold fren, Muc off, Job leasing, Level Trans, Univer-sal, Dunlop, N&T s.r.o. , Pingu-in studio, bez ktorých by som tento šport vôbec nemohol robiť a chceli by sme sa im poďako-vať za podporu v tejto úspešnej sezóne . Som rád, že som ne-sklamal ich dôveru.“

Svojimi výsledkami sa Lu-káš kvalifikoval do finálových pretekov Majstrovstiev Európy, ktoré sa budú konať v októbri na Španielskom okruhu v Alba-cete na ktoré sa musí so svojim teamom perfektne pripraviť.

Lukáš v plnom nasadení...

Majster strednej Európy cestných motocyklov aLPE - aDRia ChanPiOnShiP je zo Šiah

nová motocyklová hviezda

V sobotu 28. augusta privíta-la strelnica Roveň vo Vyhniach účastníkov posledného kola slo-venského Wiessmann pohára v letnom biatlone. Na progra-me bol rýchlostný biatlon.

V kategórii mužov 46 a st. si neporaziteľnosť udržal člen klubu biatlonu KAMI Levice Karol Hudeček, keď zvíťazil ča-som 12:17 min. pred Ľubošom Cesnekom z ŠKP Čadca-Skali-té, ktorého čas v cieli bol o 1:03 min. horší. Na treťom mieste bol klasifikovaní Marian Kazár z Žp Šport Podbrezová časom 14:19 minúty.

Na druhý deň čakali prete-

károv prvé preteky Majstrov-stiev Slovenska, a to vytrvalost-ný biatlon, kde za nezostrelenú sklopku sa prirátava k výsled-nému bežeckému času 30-se-kundová penalizácia. V kate-górii mužov 36-45 rokov si ti-tul vybojoval Vladislav Vrana zo štyrmi nepresnými zásahmi a výsledným časom 27:25 min. Na druhom mieste skončil do-máci pretekár Peter Luptovský časom 28:51 min ( 6 nepres-ných zásahov). Tretie miesto obsadil Pavol Horniak KB KA-MI Levice s rovnakou streľbou ako domáci reprezentant a ča-som 30:00 min. V kategórii mu-

žov 46 a st. si titul vybojoval Ján Berčík z KB Čierny Balog vďa-ka dobrej streľbe, keď v ľahu mal bezchybnú streľbu a v stoji netrafil tri sklopky. Karol Hu-deček skončil na druhom mies-te, keď doplatil na streleckú po-ložku v ľahu, kde nezostrelil 4 sklopky. V stoji mu zostali stáť dve sklopky a v cieli mal na ví-ťaza stratu 1:02 min. Na treťom mieste sa umiestnil Luboš Ces-nek so stratou 10 sekúnd pri 7-mich nepresných zásahoch.

Ďalšie preteky Majstrov-stiev Slovenska sú na progra-me 10. a 11. septembra vo Vy-hniach. KBL

Hudeček celkový víťaz Slovenské-ho Wiessmann pohára, leto 2011.

...a s trofejou na stupni víťazov.

karol hudeček sa stal víťazom slovenského Wiesmann pohára

Sotva ubehol mesiac od otvorenia ihriska pre plážo-vý volejbal s veľmi vydareným volejbalovým turnajom a už sa v sobotu 3. septembra ko-nal na miestnom ihrisku fut-balový turnaj medzi mužstva-mi Horný Pial, Dolný Pial, Veľký Ďur a Beša.

Hoci H. Pial už okresnú súťaž nehrá, mladí futbalisti hrajúci v susedných dedinách zmobilizovali sily a ochot-ne nastúpili za rodnú dedinu. Boli to brankár Ľudovít Rajčá-ni, hráči Marián Húdik, Tibor Sléher, Ernest Maraček, Pe-ter Levák, Peter Macák, Matej Nagy a Tibor Rajčáni.

Prvý zápas hrali mužstvá Horného Pialu a Veľkého Ďu-ra. Bol vyrovnaný, ale domáce mužstvo si právom vybojova-lo víťazstvo 4:3. Druhý zápas nastúpili hrať mužstvá D. Pia-lu a Beši (4:0). V treťom zápa-se už išlo do tuhého. Hralo sa o 4. a 3. miesto medzi muž-stvami V. Ďura a Beše. V. Ďur hral kombinačný futbal, ale aj súper prispel v značnej mie-re k tomu, že zápas mal svo-ju kvalitu. Šance sa striedali pred oboma bránami, takže sa bolo na čo pozerať. Zápas sa skončil výsledkom 3:5 pre V. Ďur, ktorý získal pohár za 3. miesto.

O prvenstvo si zmerali si-ly s domácimi hráči D. Pialu. Začalo sa hrať s veľkým na-

sadením na oboch stranách, ale domáci zahodili viac šan-cí. Bol to vyrovnaný súboj, ale Dolnopialčania si právom od-niesli víťazný pohár. Zápas sa skončil v ich prospech 2:3.

Vyvrcholením turnaja bol ženský futbal medzi staršími dámami a mladšími dievča-

tami. Zostava starších dám: Margita Maračeková, Mar-gita Majóová, Viera Szilvo-vá, Monika Lenárthová, Eva Húdiková, Milena Balážo-vá, Alžbeta Janicseková. Za mladšie dámy hrali: Kristína Horváthová, Kinga Vincze-ová, Dagmar Veissová, Erika Sléherová, Nikoleta Szilvo-vá, Martina Balážová, Vivien Bokkoná, Monika Szántóová. Ženy sa nedali zahanbiť, zápas sa skončil 5:3 pre mladšie dá-my. Na konci turnaja starosta udelil cenu najlepšej hráčke zo starších dám Margite Ma-jóovej. Mladšie dámy trium-fovali všetky, ružu od starostu prevzala Kristína Horváthová. Vyvrcholením turnaja bolo odovzdávanie pohárov a vy-hlasovanie najlepšieho hrá-ča (Róbert Ďurič z D. Pialu) a brankára (Ľudovít Rajčáni z H. Pialu).

Podobné podujatie sa usku-toční na ihrisku v H. Pia-li 10. septembra, sily si zme-rajú starí páni a bývalí rodáci z H. Pialu a starí páni z Loku. Všetci ste srdečne vítaní. (ľh)

v súbojoch futbalisti aj futbalistky

v hornom Piali to opäť žilo!

Biatlonový klub Vyhne usporiadal vo štvrtok 1. sep-tembra 15. ročník Veľkej ceny Vyhní – Remesla, na ktorom sa zúčastnili pretekári zo Slo-venska a Česka.

Doobeda bol na programe špeciálny rýchlostný biatlon. kde pretekári najskôr absolvo-vali dve položky v ľahu a po-tom dve položky v stoji.Za ne-zostrelenú sklopku museli be-žať 70 m trestné kolo. V hlav-nej kategórii mužov 22-35 ro-kov zvíťazil slovenský repre-zentant Peter Ridzoň z KB Osrblie. V kategórii mužov 36 r. a starší zvíťazil Karol Hu-

deček KB KAMI Levice stre-leckou položkou 1,1,3,2 vý-sledným časom 20:16 min. So stratou 3,5 sekundy a polož-kou 2,1,4,2,sa umiestnil do-máci pretekár Ľubomír Lepeň pred oddielovým kolegom Petrom Luptovským, ktorý mal stratu len 1 sekundu pri streľbe 1.1,4,2. V kategórii prí-praviek 6 až 10-ročných žia-čok skončila na 4. mieste Ka-tarína Hudečeková, keď zví-ťazila česká pretekárka Jitka Odehnalová.

Poobede sa bežali tzv. ame-rické štafety, kde sa najprv strieľa položka v ľahu a násled-ne po odovzdávke aj druhý be-žec zo štafety absolvuje polož-ku v ľahu. Potom prvý člen šta-fety po odovzdávke absolvuje položku v stoji a to isté čaká aj druhého člena štafety.

V kategórii mužov zvíťazi-li slovenskí reprezentanti Ra-dovan Cienik so Slavomírom Imrichom pred kolegami Pet-rom Ridzoňom a Norbertom Gronem. Na treťom mieste skončili domáci biatlonisti Pe-ter Luptovský a Lubomír Le-peň. Na 4 mieste zo stratou 25 sekúnd dobehla zmiešaná šta-feta Karol Hudeček a Roman Večera z Česka.

levickí biatlonisti uspeli vo vyhniach

Zápas odohrali aj hornopialske dámy.

1. miesto Karol Hudeček, 2. miesto Lubomír Lepeň, 3. miesto Peter Luptovský.

(Pokračovanie z minulého čísla)

■ Háklivou otázkou každého sociál-

neho štátu (najmä však toho, ktorý sa tvári ako sociálny) sú dane. Neolibe-ráli používajú klasický argument, že progresívne zdaňovanie je demotivu-júce a nespravodlivé hlavne pre príj-mové skupiny, nachádzajúce sa na rozhraní progresívnych pásiem. Nie-ktorí spochybňujú právo štátu vybe-rať dane, pričom odvádzanie daní pokladajú priamo za nútené práce. Spomeňme si na mediálne výstupy, koľko dní pracujeme na štát a koľko pre seba. Pritom už Adam Smith tvr-dil, že čím má niekto vyšší príjem, tým by mal platiť vyššiu daň, pretože tým väčšiu ochranu štátu potrebuje. Ako sa pozeráte na tieto úvahy?

V prvom rade si treba uvedomiť, že drvivá väčšina sociálnych štátov nachá-dza zdroje pre svoje sociálne programy prostredníctvom daní. Nástrojom je predovšetkým progresívne zdaňovanie, ktoré je prítomné vo všetkých krajinách OECD a ktoré najlepšie zabezpečuje redistribúciu zdrojov medzi obyvateľ-stvom, čo je jedna zo základných požia-daviek egalitárnych teórií spravodlivosti. Malou výnimkou je v tomto smere Slo-vensko, ktoré v duchu neoliberálnej ideológie prijalo počas vlády pravicovej koalície roku 2004 koncept tzv. rovnej dane. Inak sa sadzby daní pohybujú v najextenzívnejších sociálnych štátoch od 0% dane z príjmu pre najnižšie príj-mové skupiny do takmer 60% dane z príjmu pre najvyššie príjmové skupiny (Dánsko, Nórsko, Francúzsko, atď.). V liberálnych sociálnych štátoch nachá-dzame rozpätie progresivity od 0% do 37% (USA, Japonsko, Mexiko). Progre-sívne dane sú teda vo všetkých vyspe-lých krajinách tým najbežnejším spôso-bom, ako si sociálny štát zabezpečuje svoje zdroje. Argument, podľa ktorého sú progresívne dane nespravodlivé pre tých, čo sú na rozhraní pásiem, patrí do kategórie bohapustých nezmyslov, a to teraz nehovorím ako ľavičiar, ale z čisto technického odborného hľadiska. Prog-resívne zdaňovanie nikde nefunguje na báze tzv. stupňovitej progresivity, t. j. že by sa celý príjem zdanil podľa pásma, v ktorom sa daňovník nachádza, ale na báze tzv. kĺzavej progresivity, t. j. vyššie sa zdaňuje vyššie len tá časť príjmu, ktorá presahuje hranicu pásma. Inými slovami, ak zarobíte dvesto eur nad pásmo, zdania vám vyššou sadzbou iba tých dvesto eur, nič viac. Taký postup nemá nespravodlivé konzekvencie, ktoré sa často demagogicky spomínajú v politických diskusiách typu – po zda-není prídete ešte o viac peňazí, ako by ste dostali, keby ste zarábali menej. Ide iba o klasický príklad pravicovej dema-gógie. Iná je to už otázka, či sú progre-sívne dane legitímne... ■ ...v tomto sa pravica nemusí mý-

liť? Naozaj sú progresívne dane nele-gitímne?

Existuje viacero teórií, podľa ktorých platí, že sú plne legitímne, napríklad utilitaristická teória klesajúceho hranič-ného úžitku, ktorá nemá s ľavicou ako takou vonkoncom nič spoločné. Táto argumentácia vychádza z toho, že čím

ste bohatší, tým menej využívate svoje peniaze na reálne potreby. S každým prírastkom vášho bohatstva klesá váš úžitok z neho. Ak by sme vám teda na daniach zobrali väčšiu časť majetku, na svojej spotrebe to vonkoncom nepocíti-te. V prípade, že vezmeme prostredníc-tvom daní čo i len malú časť chudákovi, zarábajúcemu 300 eur mesačne, ukráti-me ho o jeho základné životné potreby. A to je dôvod, prečo je spravodlivá progresívna, a nie rovná daň. Ide totiž o to, čo vám po zdanení ostane. Existujú aj ďalšie vysvetlenia, niet však priestor na ich analýzu. Isté je, že neoliberáli – aspoň v teoretickej rovine – uznávajú dane iba v súvislosti s financovaním silových zložiek. Preto obhajujú len tzv. minimálny štát, štát, ktorý sa stará len o ochranu života, vlastníctva a dodržiavania zmlúv. Taký pohľad je podľa môjho názoru neobhájiteľný, a to dokonca aj pri využití libertínskych predpokladov, podľa ktorých nič také ako spoločnosť neexistuje (týmto výro-kom sa „blysla“ kedysi dávno Margaret Thatcherová) a existujú len izolovaní jednotlivci so svojimi absolútnymi slo-bodami a záujmami. Týmto spôsobom formuluje svoju teóriu napríklad známy libertínsky filozof Robert Nozick. Tvrdí, že ak by sme ponechali spoločenský vývoj na neviditeľnú ruku, ľudia by spontánne dospeli k minimálnemu štátu, ktorý by sa staral o policajnú ochranu, no nikdy by nešlo o sociálny štát. A tu sa vynára problém: Nozick argumentuje, že minimálny štát by mal právo vyžado-vať poslušnosť aj od najbohatších ľudí, v partikulárnom záujme ktorých nie je existencia akéhokoľvek štátu, pretože sú dosť bohatí na to, aby si platili súkrom-né armády. Ak však môže v Nozickovej teórii vzniknúť minimálny štát aj v protiklade so záujmami niektorých jednotlivcov, prečo by potom nemohol vzniknúť v antagonizme s osobnými záujmami najbohatších jednotlivcov aj výrazne redistributívny sociálny štát? Nozick nedáva svojim záverom potreb-nú koherenciu, pričom jeho libertínska teória patrí k tým najprepracovanejším. Skrátka, neoliberalizmus nedokáže po-núknuť zmysluplnú teóriu na obhajobu svojich ideologických cieľov. Platí to aj v otázke daní. Rovná daň je hlboko nespravodlivá, o tom niet žiadnych po-chýb.

■ Prejdeme teraz k problematike

spravodlivosti. Tieto otázky sú veľmi zložité a komplikované. Ako spravod-livo vyriešiť skutočnosť, že sa niekto narodí s talentom, mimoriadnymi schopnosťami, telesne či duševne pos-tihnutý, v zaostalej či rozvinutej kra-jine, v bohatej, alebo chudobnej rodi-ne? Cesty a východiská sú rozličné – prerozdeľovanie, dane, práca, odme-ňovanie, zvýhodňovanie, znevýhodňo-vanie, uznanie, akceptácia statusu a triedy atď. V čom vidíte najschod-nejšiu cestu, aký koncept sa najväč-šmi, podľa vás, približuje ideálu spra-vodlivosti?

V zásade existujú len dve fundamen-tálne kritéria, pomocou ktorých je mož-né riešiť otázky, ktoré naznačujete, teda aspoň v oblasti ekonomickej spravodli-vosti. Jedným z nich je kritérium zásluh,

podľa ktorého má dostať každý, koľko si zaslúži, aký je jeho výkon, aké má schopnosti a talent, ako je pracovitý a pod. Konkrétne existujú rôzne mecha-nizmy, ako „merať“ zásluhy: liberáli preferujú trhový mechanizmus, marxisti hovorili o kritériu práce, komunitaristi zdôrazňujú morálne cnosti. Druhým fundamentálnym kritériom je kritérium potrieb, podľa ktorého má dostať každý, koľko potrebuje, aby mohol viesť dôs-tojný život. V prvom prípade hovoríme v ideálnom prípade o meritokracii, v druhom hrá prím hodnota solidarity. Väčšina egalitárnych liberálov na čele s Rawlsom rieši problém nasledovne: nechajme trh, aby rozdelil bohatstvo podľa schopností, talentu, šťastia či pracovitosti jednotlivcov a potom zapo-jme štát, ktorý tie najvypuklejšie nerov-nosti odstráni tak, aby slúžili k čo naj-väčšiemu prospechu najchudobnejších. Podobne funguje aj sociálny štát. Rawls argumentuje prostredníctvom takzvané-ho závoja nevedomosti, ktorého podstata spočíva v nasledujúcej myšlienke: ak by ľudia nevedeli, aké majú schopnosti, spoločenské postavenie či majetok, jed-noducho by nechceli, aby sa ocitli v situácii, že by ostali bez akejkoľvek ochrany zo strany štátu. Keďže však nijako neovplyvnili, že sa narodili obda-rení talentom, vysokým IQ či dobrým rodinným zázemím, nezaslúžia si zvý-hodnené podmienky. Preto je nevyhnut-né eliminovať v procese distribúcie prírodnú lotériu. Na túto Rawslovu myš-lienku nadväzujem aj ja vo svojej anti-akcidentálnej teórii spravodlivosti... ■ Hovoríte o eliminácii prírodnej

lotérie. Zdá sa, že práve pri nej sa všetko zauzľuje a že práve v nej sa skrýva podstata celého problému sociálnej spravodlivosti. Mohli by ste tento koncept bližšie vysvetliť?

Odpoveď odviniem od základnej pre-misy liberálnych teórií spravodlivosti, ktorá spočíva v prijatí tézy o rovnej príležitosti pre všetkých. Vo svojej pr-voplánovej podobe zakazuje diskriminá-ciu na základe pohlavia, národnosti, farby pleti a podobne. Prečo? Jednodu-cho preto, že človek nemôže za to, aký sa narodí, nemôže za to, že sa narodí ako Afroameričan, ako žena, ako príslušník národnostnej menšiny. V distribúcii treba eliminovali fenomény, za ktoré jednotlivec nemôže niesť zodpovednosť, pretože ich nijako nemohol ovplyvniť svojou slobodnou voľbou. Práve liberál-na premisa zdôrazňuje, že náš život by mali determinovať naše slobodné roz-hodnutia, a nie sociálne okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod slobodnej voľ-by. Navyše táto nestojí iba za teóriami egalitárnych liberálov, ale aj neoliberá-lov, ktorí akcentujú trhovú slobodu, podľa princípu ktorej by mali ľudia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnu-tia. Ibaže ľudia sa pričasto ocitajú v situáciách, ktoré nie sú dôsledkom ich rozhodnutí. Trh, ani podľa logiky neoli-berálov, nemá trestať niekoho za to, čo si sám nezvolil. Vráťme sa však k predpokladu rovnosti príležitostí. Ak ho prijmeme, vyvstáva otázka, či posta-čuje hovoriť iba o arbitrárnych fenomé-noch, ako sú pohlavie, národnosť či farba pleti. Veď človek si slobodne ne-volí ani ďalšie parametre svojej identity. Keď sa niekto narodí hendikepovaný, alebo ho postretne úraz, určite sa pod to nepodpísala jeho slobodná voľba. Rov-naký záver platí aj o inteligencii. Zaslúži

si niekto narodiť sa s podpriemerným alebo nadpriemerným IQ? Bola to jeho voľba? Vo všetkých prípadoch ide o fenomény šťastnej či nešťastnej náhody. Pokiaľ chceme hovoriť o rovnosti príle-žitostí a vylúčiť pritom z distribúcie okolnosti, za ktoré jednotlivec nezodpo-vedá, potom je nevyhnutné rozšíriť našu úvahu aj o fenomény, ako sú inteligen-cia, schopnosti, talent a ďalšie biologic-ké a sociálne kontingencie. Všetky sú totiž z morálneho hľadiska rovnako arbitrárne. ■ Týmto spôsobom argumentácie

sa, podobne ako Rawls, rázne vzďa-ľujete od utilitaristickej morálky...

Presne tak. Som totiž presvedčený, že eliminácia prírodnej lotérie je základom morálnych úvah o spravodlivosti a prejavuje sa nielen v politických a sociálnych otázkach, ale často aj v bežnom živote. Zoberme si jednodu-chý príklad: v jeden deň bezohľadný vodič zrazí malé dieťa a na druhý deň iný bezohľadný vodič zrazí úspešného podnikateľa. Podľa našich základných morálnych intuícií viacej ľutujeme malé dieťa. Otázka znie, prečo? Podľa utilita-ristickej logiky by sme sa predsa mali pýtať: kto stratil viac? Stratilo viac malé dieťa, ktorého budúcnosť vôbec nepo-známe alebo úspešný podnikateľ, ktorý mal pred sebou pravdepodobne množ-stvo krásnych rokov, žijúc si v bohatstve a uznaní. Malé dieťa mohlo byť budú-cim prezidentom, ale rovnako dobre aj nebezpečným delikventom. Život dieťa-ťa mohol byť šťastný, rovnako aj ne-šťastný. V prípade úspešného podnikate-ľa však môžeme predpokladať, že viedol šťastný život a prichádza pravdepodob-ne o viac. Lenže napriek tomu naša ľú-tosť smeruje skôr k dieťaťu. Naša mo-rálka totiž nie je principiálne utilitaris-tická. Nepýtame sa na to, kto prišiel o viac. Pýtame sa na to, kto bol bezbran-nejší. Deti vo všeobecnosti pokladáme za najbezbrannejšie ľudské bytosti. Ľu-tujeme ich, že sa im prihodilo nešťastie, za ktoré zákonite nemohli. Ani úspešný podnikateľ nemohol za to, že ho bez-ohľadný vodič zrazil, no ako dospelý človek nie je symbolom bezbrannosti. Od niečoho podobného sa odvíja aj logika eliminácie prírodnej lotérie. ■ V čom vidíte zásadný rozdiel me-

dzi vašou a Rawlsovou teóriou? Na rozdiel od Rawlsa tvrdím, že jedi-

ný spôsob, ako reálne eliminovať prírod-nú lotériu v rámci distribúcie, je nahra-diť trhový mechanizmus iným spôso-bom ohodnocovania výkonu. Trh v ideálnej podobe ohodnocuje výkon. V realite často ani to nie, nechajme to však teraz bokom. Z hľadiska morálnej teórie je podľa mojej argumentácie ne-vyhnutné nahradiť tzv. trhové zásluhy iným kritériom. Pomáham si Marxovým zásluhovým kritériom práce, ale aj to podrobujem kritike, pretože aj krédo „každému podľa jeho práce“ de facto odkazuje na schopnosti, talent a výkon jednotlivca. Človek nemôže ovplyvniť svoje vrodené schopnosti, jediné, čo môže naozaj ovplyvniť nie je jeho práca, lež jeho vôľa pracovať, čiže pracovitosť. Vo svojej teórii rozlišujem dva druhy ús i l ia – podmienené a či s té . O pracovitosti hovorím ako o čistom úsilí, resp. úsilí, ktoré nie je podmienené materiálnymi podmienkami ani vrode-nými schopnosťami, akými disponuje jednotlivec. Dospievam k záveru, že distribúcia je v rovine zásluh, resp. ohodnocovania výkonu spravodlivá vtedy, ak odzrkadľuje krédo „každému podľa jeho pracovitosti“. Ak by sme toto zásluhové kritérium doplnili o kritérium potrieb, ktoré je, ako argumentujem, nevyhnutnou zložkou konceptu sociálnej spravodlivosti , dospeli by sme k spravodlivej distribúcii, čo je možné len v prostredí výrobnej samosprávy, resp. ekonomickej demokracie, v rámci demokratického socializmu. Vo svojej teórii sa venujem aj iným „zložkám“ spravodlivosti, obhajujem napríklad pozitívnu diskrimináciu v oblasti príleži-tostí a podobne.

■ Ak by ste predsa len museli zá-kladnú myšlienku vašej teórie vtesnať do niekoľkých viet, čo by ste zdôraz-nili?

V súčasnosti sa zvykne hovoriť, že talentovaní ľudia si zaslúžia, čo dosiah-nu, pretože využili svoj talent. Úvahy o spravodlivosti potom zákonite smerujú k adekvátnej či vyššej odmene pre talen-tovaných. Položme si však radikálnu otázku zameranú na koreň veci: zaslúžia si talentovaní svoj talent? Mnohí autori tento problém radšej obchádzajú. Obá-vajú sa, že ak by sme spochybnili výz-nam talentu v úvahách o spravodlivej distribúcii, dostali by sme sa do slepej uličky primitívneho rovnostárstva. Svo-jou teóriou sa to usilujem vyvrátiť. Po-k ia ľ vy lúč ime t a l en t z úvah o spravodlivej distribúcii, stále nám ešte ostáva distribučné kritérium vystihujúce podstatu spravodlivosti – kritérium čis-tého úsilia. Znamená to neoceňovať ľudí na základe vrodených schopností, ale na základe pracovitosti. Jedine tak možno odstrániť prírodnú lotériu, ktorá panuje pri distribúcii talentu. A o tom je aj moja antiakcidentálna teória spravodlivosti. ■ Dovoľte mi pristaviť sa ešte pri

teórii čistého úsilia. Uvediem príklad: Pomôžem si jedným z najvýznam-nejších literárnych diel všetkých čias, románom Atlas pokrčil plecami od americkej spisovateľky a filozofky Ayn Randovej. Autorka, obhajkyňa radikálneho kapitalizmu v ňom podá-va, azda aj nevedomky, hlbokú sondu kapitalistickej spoločnosti, odhaľuje všetky jej nešváry a kultúrno-morálne defekty. Jeden z hrdinov Francisco d´ Anconia, krutý a nevyspytateľný ka-pitalista, syn miliardára, človek s ne-zvyčajnými schopnosťami a talentom počas svojich štúdií veľmi tvrdo pra-cuje ako robotník v jednej z otcových fabrík (otec o tom nevie); po skončení štúdií to dotiahne vlastnými silami až tak ďaleko, že si kúpi malú fabriku. Dosiahne to teda vďaka čistému úsiliu (otec sa to napokon dozvie a zamestná syna na významnom poste). Príbeh je podľa mňa celkom reálny... Ako by ste ho charakterizovali z pohľadu čistého úsilia?

Som rád, že kladiete túto otázku, pre-tože z konceptu úsilia by samo osebe mohlo pre niekoho vyplynúť, že by sme mali oceňovať rôznych šťastlivcov a podnikavcov, ktorých sú plné hollywo-odske filmy o „americkom sne“ či romá-ny od Horatia Algera o tom, ako sa v trhovom prostredí bezvýznamný člo-viečik stal na základe svojho úsilia mi-lionárom, všetci mu držíme palce, do toho hrá krásna hudba, poznáte to... Treba zdôrazniť, že kritérium čistého úsilia, ako ho predkladám, nie je šité na mieru literárnym postavám Horatia Al-gera, ale skôr obyčajným pracovitým zamestnancom, prípadne drobným pod-nikateľom. Ak si zoberieme príklad vášho šikovného a usilovného jednotliv-ca, ktorý na sebe poctivo pracuje, vzde-láva sa, rozvíja svoje schopnosti, nikto netvrdí, že nemôže byť za svoju prácu adekvátne ohodnotený len preto, že má talent, bohatých rodičov a dobré záze-mie. Predsa je tu však morálny „háčik“. K mojej teórii spravodlivosti nerozlučne patrí koncept komplexnej rovnosti príle-žitostí a aj preto vo svojej argumentácii viackrát zdôrazňujem, že ak je, povedz-me, pasivita či lenivosť výsledkom spo-ločenskej mizérie, pasce chudoby či vyslovene zlého rodinného zázemia, nemožno považovať za spravodlivé, aby sme ľudí žijúcich v takých nepriazni-vých okolnostiach nechali (aj lenivcov) napospas osudu. A tu je prvý problém vášho príkladu: otázka znie, prečo sa zväčša nerozhodne realizovať nejaký ambiciózny podnikateľský zámer bežný robotník na stavbe?

(Pokračovanie na 11. strane)

PAVOL DINKA Po prvý raz sme sa stretli v roku 2010, a to pri milej udalosti. V Bratislave preberal prvú cenu Literárneho fondu v oblasti spoločenských vied za monografiu Späť k Marxovi? Mladý talentovaný vedec, niečo vyše tri-dsiatnik; za sebou má toľko prác a publikácií, že mu to môžu závidieť ostrieľaní filozofickí bardi. Pri prebe-raní ceny sa usmial, poďakoval a skromne sa utiahol medzi ostatných. Akoby si ani neuvedomoval, že dal riadnu „frčku“ významným vedeckým kapacitám. Skrátka, taký obyčajný „chlapčisko“ s výborným renomé najmä v odborných kruhoch. PhDr. Ľuboš Blaha, PhD., vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV, externý vysokoškolský učiteľ, skvelý publicista. Spomeniem jeho knihy Paradoxy prosperity, Paradoxy pokroku, Sociálna spravodlivosť a identita, viaceré práce v kolektívnych monografiách, niekoľko zaujímavých štúdií. Jeho vrcholným, vyše 500- stranovým dielom, je spomínaná kniha Späť k Marxovi?, za ktorú dostal v roku 2011 aj Cenu prezidenta SR (za prínos k rozvoju filozofických vied).

Ľuboš Blaha

11POHRONIE rozhovor

Alebo Róm z osady na východe, resp. hendikepovaný človek? Či remeselník z hladovej doliny, čo má päť detí a ne-vie, ako sa o ne postarať? Prečo sa takto rozhodne väčšinou niekto, kto má sil-né rodinné, vzdelanostné či kapitálo-vé zázemie? Niekto, kto riskuje mož-no neúspech alebo poníženie, ale urči-te nie celý svoj majetok, svoj život či ži-votné podmienky svojej rodiny. Niekto, kto má dosť sebavedomia vďaka svoj-mu zdedenému postaveniu či vďaka fi-nančnej podpore od svojej rodiny, kto-rá je preňho aspoň psychicky určitou záchrannou sieťou, na ktorú sa môže spoľahnúť, keby niečo nevyšlo, a ten-to latentný pocit mu zvyšuje sebavedo-mie, aj keby nikdy od svojich rodičov – multimilionárov nepotreboval ani cent, ako postava z románu, o ktorom hovo-ríte... Vynára sa tu totiž aj druhý mo-rálny problém: ak vaša literárna posta-va z peňazí získaných svojou čistou usi-lovnosťou založí družstvo a využije svo-je prostriedky na jeho činnosť, v zása-de nemožno nič morálne namietať. Pri-brala by spoločníkov a družstvo by bo-lo majetkom všetkých, výnosy by si de-lili podľa svojej pracovitosti – všetko je morálne v poriadku. Ale ak by prísluš-ný človek využil tieto prostriedky na to, aby vytvoril kapitalistickú firmu a v nej zamestnal ďalších ľudí a žil by z ich prá-ce, nastáva jasný konflikt s kritériom čistého úsilia. Logicky: osobné vlast-níctvo výrobných prostriedkov sa mô-že týkať iba takého množstva výrob-ných prostriedkov, na ktorého využitie môže jednotlivec vynaložiť svoje vlastné úsilie. Ak ste drobný remeselník, roľník, majiteľ malých potravín či krčmár v ro-dinnom podniku, je to v poriadku.. Lež ak ste akcionár v nadnárodnej korporá-cii, to je už iná káva... Pretože v tej chví-li vaše zisky nevyplývajú z vášho čisté-ho úsilia a nemajú nijakú legitimitu. Nie sú spravodlivé. Výstižne o tom hovorí americký teoretik demokracie Robert Dahl: „Z oprávnenia osobného vlast-níctva svojho trička nemôžeme len tak vyvodiť kapitalistické vlastníctvo akcií v IBM.“ Z hľadiska mojej argumentácie teda platí, že klasické kapitalistické súk-romné vlastníctvo pôdy, práce a kapitá-lu sa jednoznačne vylučuje s princípom pracovitosti, s princípom čistého úsilia.

Vo vašich odpovediach ste sa ne-zmienili o jednom dôležitom mo-mente – o eliminácii prírodnej lotérie prostredníctvom migrácie, ktorá sa ja-ví v súčasnosti ako veľký problém. Jej úloha je však v tomto smere nezane-dbateľná. Ľudia predsa nemôžu za to, že sa narodili v chudobnom štáte a na-vyše v chudobnej rodine. Ako sa poze-ráte na túto otázku?

Ide samozrejme o obrovský problém, ktorý patrí k základným trecím plochám aj v intelektuálnom spore rawlsiánskych liberálov a komunitaristov. Liberáli ope-rujú univerzálnymi ľudskými právami, no boja sa hovoriť o svetovej spoločnos-ti, svetovom štáte, ktorý by mal byť jed-noznačným logickým dôsledkom. Práve za toto kritizovali Rawlsa mnohí teoreti-ci globálnej spravodlivosti. Prečo vraj je-ho slávny princíp diferencie neplatí glo-bálne? Komunitaristi na druhej strane hovoria o uznaní jednotlivých kultúr-nych stereotypov, o identitách, o parti-kularizme, ale boja sa vzdať obhajoby as-poň elementárnych ľudských práv; jas-ne to vidieť na Walzerovej teórii hrubej a tenkej morálky. Z globálneho morál-neho pohľadu je prirodzene neobhájiteľ-né, aby sme vinili niekoho, kto sa narodí v etiópskej púšti, za to, že sa nevie chopiť svojho „amerického sna“. Tam niekde by zákonite dospel aj Rawls, keby do jeho medzinárodnopolitickej teórie nevstú-pila tak silno otázka štátnej suverenity. Podľa môjho názoru, v období, keď nad-národný kapitál ovláda prakticky kaž-dý kút zemegule (Hardt a Negri výstiž-ne hovoria o ríši, o impériu), sú bájky o štátnej suverenite len umelým udržia-vaním národno-romantického diskurzu z 19. a 20. storočia. Štáty dnes nemajú nijakú šancu vzdorovať kapitálu (aj keby chceli) a ich suverenita sa udržiava len v akejsi politicko-rituálnej podobe (ako-že majú vlastné parlamenty a vlády, aby mohli akože slobodne rozhodnúť o tom, nakoľko sa budú poklonkovať nadná-rodnému kapitálu, ktorý je de facto sku-točným vládcom). Preto sa treba koneč-

ne seriózne zaoberať diskusiou o globál-nej spravodlivosti a globálnej zmene ako o jedinom možnom uhle pohľadu.

... a migrácia? Áno, treba si všímať aj praktické do-

sahy, na ktoré upozorňujete. Migrácia je veľká téma a bude čoraz väčšia. V ére globálneho kapitalizmu je dokonca mig-rácia lacnej pracovnej sily jeden z dôle-žitých prejavov systému, vďaka ktorému sa darí morálne a politicky spacifiko-vať niektoré regióny (napríklad Latinskú Ameriku), kde polovica obyvateľstva ži-je iba za pomoci finančných príspevkov od svojich príbuzných, pololegálne otro-čiacich v Spojených štátoch; (mimocho-dom, na finančných transakciách tohto typu neuveriteľne bohatnú nadnárod-né banky). Zároveň sa tým „oslobodzu-jú“ bieli Američania od manuálnej prá-

ce, všetko za nich robia hispánci, černo-si či iní prisťahovalci. Umelo sa udržiava aj ilegalita prisťahovaleckej práce, preto-že nad skupinou zneužívaných ľudí mu-sí visieť hrozba, že ich možno kedykoľ-vek deportovať, inak by sa proti svojim strašlivým pracovným podmienkam po-stupne začali búriť a museli by sa im pri-znať určité práva. Túto absurdnú situá-ciu skvele približuje William Robinson vo svojich prácach o Latinskej Amerike.

ekonomická demokracia Teóriou spravodlivosti sa vo sve-

te zaoberá veľa mysliteľov. Americký politický filozof Michael Albert pri-šiel s víziou participatívnej ekonomi-ky so štyrmi základnými hodnotami – solidaritou, rozličnosťou, rovnosťou a samosprávou. Inštitucionálne sa tie-to hodnoty opierajú o zamestnanecké a spotrebiteľské rady, odmeňovanie za úsilie a obetu a vyvážený komplex za-mestnania (človek bude mať pracovnú špecializáciu, ale na spestrenie a do-siahnutie rovnovážneho stavu v pra-covnej činnosti bude vykonávať aj inú prácu). Všetky tieto prvky by mali eli-minovať prírodnú lotériu, no najmä odmeňovanie výhradne len za úsilie a obetu; zahŕňa doň síce všetko úsilie vynaložené na profesionálnu či kvali-fikačnú prípravu, neberie však do úva-hy schopnosti a talent, tak ako vy. Tie-to závery vyznievajú síce jednoznač-ne, otázkou je, či sú v praxi realizova-teľné. Ako sa pozeráte na túto proble-matiku?

Spomedzi teoretikov ekonomickej de-mokracie treba určite vyzdvihnúť dve mená, a to Davida Schweickarta a Mi-chaela Alberta. Prvý spomínaný filo-zof ponúka model trhového socializmu, v ktorom budú výrobnými jednotkami kooperatívy, t. j. družstvá. Tejto alterna-tíve sa venujem aj ja vo svojej koncep-cii. Schweickart však vo svojej teórii ne-venuje priveľa priestoru otázke spravod-livej distribúcie a keď sme na túto tému spoločne diskutovali na jednej konferen-cii v Prahe, ukázalo sa, že je principiál-nym zástancom výkonnostného kritéria, podľa ktorého by sa mali ohodnocovať výkon a schopnosti. V tomto smere sa prikláňam skôr k Albertovi, ktorý v mo-deli pareconu síce neponúka veľa analy-tických argumentov, skôr ide o vizionár-ske predstáv, ale jeho koncepcia má sku-točne bližšie k tomu, čo obhajujem vo svojej antiakcidentálnej teórii spravod-livosti. Pokiaľ sa pýtate na realizáciu, fi-lozofické teórie netreba chápať ako ma-nuály, resp. technické príručky. Filozofia definuje hodnoty v čistej maximalistic-kej podobe. Na mieste je poznámka Ži-

žeka, ktorý v kantovskom (a derridov-skom) duchu upozorňuje na to, že urči-té hodnoty sa môžu uplatniť iba ako re-gulatívny referenčný bod, pretože nie sú ontologicky nikdy úplne uskutočniteľné. Parafrázujúc Alvu Myrdalovú, sociálna spravodlivosť je neustále pretrvávajúci cieľ politiky, ktorý nemožno dosiahnuť v nejakom konkrétnom čase. Je to skôr nekonečná ambícia, ktorou je premknu-tá akákoľvek politická aktivita. Inak po-vedané, nikdy nedokážeme naplniť hod-noty slobody, spravodlivosti či rovnosti; to nie je ani účel. Tieto hodnoty potre-bujeme ako regulatívy, ako akési vzdia-lené ciele, ako horizonty, ktoré nás ma-jú viesť a o ktoré musíme usilovať. Otáz-ka realizovateľnosti je určite zásadnou otázkou, ale nie na úrovni abstrakcie, na akej sa pohybuje politická filozofia

v rámci teórie spravodlivosti. Bez defi-novania hodnôt a alternatív je však kaž-dá zmena vopred vylúčená.

všeobecný základný príjem Akceptácia podmieneného a čisté-

ho úsilia sa bude v praxi vždy javiť ako problémová. Z týchto dôvodov pri-chádzajú mnohí teoretici (aj praktici) s konceptom všeobecného garantova-ného príjmu. Je to podľa vás reálne vý-chodisko?

Všeobecný základný príjem je akési štátne vreckové. Dostávali by ho všetci občania bez ohľadu na svoju sociál-nu situáciu. A dostávali by ho bezpod-mienečne. Nijaké dokazovanie sociál-nej potrebnosti, behanie po úradoch, ni-jaké podmienky či doprosovanie. Jed-noducho, nárok na tento príjem by mal každý občan bez výnimky. Týmto spô-sobom predstavuje projekt všeobecné-ho základného príjmu Philippe Van Pa-rijs ako jeden z jeho hlavných obhajcov a teoretikov. Musím priznať, že z politic-kého hľadiska projekt všeobecného zá-kladného príjmu hlboko podporujem, hoci z filozofického hľadiska silne koli-duje s mojou teóriou spravodlivosti. Van Parijsova argumentácia je totiž v očivid-nom rozpore s kritériom čistého úsi-lia jednotlivca, ktoré obhajujem vo svo-jej teórii spravodlivosti. Nevychádza to-tiž z pracovitosti jednotlivcov a nerozli-šuje medzi zaslúženou a nezaslúženou odmenou. Neodzrkadľuje ani kritérium potrieb, pretože taký príspevok sa vy-pláca chudobným aj bohatým. Aj preto by z hľadiska spravodlivosti bolo možno vhodnejšie, aby sme pracovali napríklad s konceptom tzv. participatívneho príj-mu, ktorý obhajuje Claus Offe. V rámci tohto návrhu by v prípade práceschop-ných jednotlivcov priznanie základného príjmu záviselo od ich ochoty zapojiť sa do verejnoprospešnej činnosti či sa zú-častňovať na vzdelávacích aktivitách. Is-té je, že všeobecný základný príjem ne-možno chápať ako stelesnenie sociálnej spravodlivosti, ale, ako zdôrazňuje na-príklad známy český politický filozof Marek Hrubec, mali by sme ho chápať ako určitý civilizačný výdobytok, ktorý by každému občanovi zabezpečil pozi-tívnu slobodu a minimálnu dôstojnú ži-votnú úroveň za akýchkoľvek životných udalostí. Bol by tým najelementárnej-ším prejavom humánnosti a stal by sa základnou sociálnou istotou každého občana, samozrejme, popri zachovaní doterajších sociálnych dávok a štátnych príspevkov. Nepodporujem ho ako ko-nečné riešenie, ale ako cieľ, ktorý je po-liticky dosiahnuteľný v krátkodobej per-spektíve.

bez solidarity niet spravodlivosti

V súvislosti s Michaelom Alber-tom, s jeho princípmi participatív-nej ekonomiky sme spomenuli jednu z najvýznamnejších hodnôt spravodli-vosti – solidaritu. Bez solidarity nemô-že byť jednoducho spravodlivosti. Mô-žete spravodlivo nadobudnúť vlastníc-tvo, ale to ešte neznamená, že spoloč-nosť bude automaticky spravodlivá. Solidarita sa musí stať základným ka-meňom každej ľudskej činnosti. Môže vôbec ľudstvo dospieť k tejto méte?

V prvom rade je užitočné odlíšiť dva základné významy pojmu solidarita. V jednom význame sa tento pojem po-užíva najmä v sociálnej politike, keď ho-voríme o presune finančných prostried-kov od skupiny osôb A ku skupine osôb

B s cieľom sociálne pomôcť skupine osôb B, ktorá trpí vymedzenými sociálnymi udalosťami. Týmito sociálnymi udalos-ťami pritom netrpí skupina osôb A, pre-to je daný presun solidárny. Konkrét-ne ide napríklad o presuny prostried-kov od zdravých k chorým, od bezdet-ných rodín k rodinám s deťmi, od boha-tých k chudobným a pod. V tomto prí-pade môžeme hovoriť o „automatizova-nej solidarite“. Na také solidárne presuny totiž nie je potrebné, aby ľudia boli k se-be dobrí, súcitiaci či pociťovali nejakú emocionálnu väzbu. Ide o automatizova-ný proces, ktorý zastrešuje sociálny štát. Pojem „solidarita“ však možno chápať aj inak. Vo filozofii, ale aj v politike, sa tento pojem používa aj vo význame or-ganickej spolupatričnosti v spoločenstve ľudí, čiže na označenie pocitu všeobec-nej zodpovednosti, ktorú členovia urči-tej komunity pociťujú k svojim druhom. Komunitaristi o tejto solidarite hovoria ako o „organickej“. Predpokladám, že vo svojej otázke ste mysleli na tento význam pojmu solidarita. Podľa môjho názoru je však možné nastaviť distribučné systémy v spoločnosti aspoň v elementárnej po-dobe spravodlivo aj bez toho, aby sme očakávali nejaké dramatické emocionál-ne väzby spolupatričnosti medzi ľuďmi, a teda aj bez nejakých prehnaných oča-kávaní v súvislosti s organickou solidari-tou. Dôležitejšia je z tohto hľadiska spo-mínaná automatizovaná solidarita.

V tomto ste teda skôr na strane egalitárnych liberálov, a nie komuni-taristov...

Dalo by sa povedať, že áno. Prinaj-menšom som presvedčený o tom, že na nastavení systému záleží viac ako na mo-tiváciách jednotlivcov. Zásadnou mé-tou je garancia sociálnych práv a dôstoj-ných materiálnych podmienok pre kaž-dú ľudskú bytosť. Ide o nároky, ktoré pat-ria každému. Nejde primárne o empatiu, súcit, dobrotu ani blahosklonnosť jed-notlivcov. Aj keby boli všetci ľudia zlí, zahorknutí, závistliví a neprajní, spoloč-nosť musí zabezpečiť, aby mal každý na-plnené základné práva, bez ohľadu na to, čo si kto myslí a či chce alebo nechce po-máhať. Ak by sme totiž očakávali, že mo-derné pluralistické spoločnosti raz budú fungovať na spôsob malých kibucov, boli by sme skôr utopisti. Áno, súhlasím, ne-byť vedomia, že blahobyt kibucu závisí od každého jeho člena (tzv. hakkara), ki-buc by sa nikdy nemohol stať, čím bol. Len vedomie spolupatričnosti a úzke so-ciálne väzby, nie nepodobné rodinným, dovoľujú pomýšľať na extenzívnejšie pro-jekty spravodlivosti. Ale na druhej strane platí, že to, čo je možné v malom spolo-čenstve ľudí, nie je možné v miliónových

z á p a d -ných met-ropolách, v ob-rovských štátoch, v anonymných západ-ných spoločnostiach. Or-ganická solidarita je zais-te potrebná, no nemožno mať priveľké očakávania. Pre alterna-tívnu víziu môžu byť také očakávania dokonca paralyzujúce. Každý vám totiž povie, že ľudia nikdy nebudú dostatoč-ne solidárni na to, aby sme vybudovali skutočne spravodlivú spoločnosť, a pre-to sa ani netreba snažiť. Zastávam opač-ný názor! Som presvedčený, že primárne záleží na nastaveniach systému, na au-tomatizovanej solidarite. Ak bude spra-vodlivý a solidárny systém, môžeme za-čať pracovať na tom, aby sme do spoloč-nosti vniesli aj viac organickej solidari-ty, najmä prostredníctvom väzieb spo-lupráce v rámci jednotlivých koopera-tív v systéme ekonomickej demokracie. Jedno je však isté: kým budeme tolero-vať kapitalizmus, nikdy sa nám nepodarí vniesť do spoločnosti väčšiu spolupatrič-nosť. Zmena systému je kľúčovým pred-pokladom na akýkoľvek projekt preme-ny spoločnosti.

Solidarita patrí medzi stavebné ka-mene teórie o ekonomickej demokracii, s ktorou prichádza ďalší americký poli-tický filozof David Schweickart. Orien-tuje sa v nej na 3D – na demokratizáciu práce, demokratizáciu kapitálu a de-mokratizáciu demokracie. Jej piliermi sú demokratický a solidárny trh tova-rov a služieb, firmy riadené zamestnan-cami a spoločenská kontrola investícií. Inak povedané, bez demokracie v eko-nomike nie je spoločnosť demokratic-kou, ani spravodlivou. Ide tu o vzťah demokracie a spravodlivosti. Môže jestvovať jedno bez druhého?

Vzťah demokracie a spravodlivosti je podľa môjho názoru jednou z kľúčových otázok v rámci teórie ekonomickej de-mokracie. Nedávno som o tom diskuto-val s českými filozofmi Markom Hrub-com či Milanom Valachom. Ide o na-sledovný problém: čo ak sa demokracia a spravodlivosť dostanú do protirečenia? Čo potom? Čo má mať prednosť? De-mokracia sa zaoberá otázkou „kto roz-hoduje?“, no nie zákonite otázkou „ako rozhoduje?“. Úvahy o sociálnej spravod-livosti, naopak, vedú zväčša k odpove-di na otázku „ako rozhodnúť?“, aby bo-la distribúcia spravodlivá. Ide o podob-ný rozpor, aký možno cítiť v teórii Mi-chaela Walzera. Na jednej strane hovorí: spravodlivosť si vyžaduje autonómnosť jednotlivých sfér spoločenského života, oslobodenie od kokolnizácie prostred-níctvom princípov z iných sfér; na dru-hej strane však zdôrazňuje, že žiad-na univerzálna spravodlivosť neexistu-je a o konkrétnej spravodlivosti si mu-sí rozhodnúť konkrétne spoločenstvo ľudí. Lenže čo ak rozhodne úplne inak, ako si predstavuje Walzer? Čo ak sa ľudia v rámci ekonomickej demokracie roz-hodnú v protiklade so základnými intu-íciami o spravodlivom rozdelení? Čo ak pri svojom rozhodnutí zohľadnia rasové predsudky, rodové stereotypy, homofób-ne pohnútky alebo iné zvrátenosti? Také niečo nemožno pripustiť.

Z vašich slov, pán Blaha, vyplýva, že otázky spravodlivosti nemožno zu-žovať na otázky demokracie...

Osobne niečo také odmietam. Eko-nomická demokracia je pre mňa iba prostriedkom, nie cieľom. Je prostried-kom k tomu, aby sa mohol naplniť prin-cíp čistého úsilia. Ekonomická demokra-cia nie je cieľom, ktorý zákonite zaruču-je viac slobody a spravodlivosti. Môže viesť k tým istým neduhom, k akým ve-die súčasná forma demokracie, resp. po-lyarchie. Môže viesť k manipulácii, k ne-rovnosti, k vykorisťovaniu, skrátka, k to-mu, aby ľud v určitej časovej periodicite a pod rôznymi zámienkami iba úslužne posväcoval skrivodlivosti, ktoré na ňom páchajú elity. Skrátka, demokracia nesta-čí. Je cementom, ktorý drží pokope celú stavbu, ale základným kameňom je nie-čo iné. Tvorí ho koncept sociálnych práv, ktoré nikomu nemožno odňať, nech by sa ľudia v demokratickom hlasovaní roz-hodli akokoľvek. Základným sociálnym právom každého človeka je ohodnote-nie na základe pracovitosti, resp. čisté-ho úsilia.

(pokračovanie v budúcom čísle)

(dokončenie z 10. strany) TENTO

ROZHOVOR URčITE

NEPREHLIADNITE!

6.septembra2011

Pohronie – regionálny týţdenník so sídlom v Leviciach. Vydáva VITUR, s. r. o., člen Asociácie vydavateľov regionálnej tlače SR. Šéfredaktorka: PhDr. Oľga Prekopová, tel. 0907 172 968. Zástupkyňa šéfredaktorky: Alţbeta Psárska. Redaktor: Štefan Ráchela, tel. 0908 397 061. Grafický redaktor: Roland Endrész, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefón: 036/631 23 92. Manaţér redakcie: Ivan Tóth, tel. č. 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefón redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychádza v utorok. Uzávierka v piatok o 12. hodine. Nevyţiadané príspevky nevraciame. Uverejnené materiály nemusia byť totoţné s názormi redakcie ani vydavateľa. Rozširuje Royal Press, s. r. o., súkromní predajcovia a kolportéri. Objednávky na predplatné sa prijímajú priamo v redakcii. Podávanie novinových zásielok povolilo RPC Nitra č. j. 1-RPC/2004. Tlač z dodaných tlačových predlôh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registračné číslo EV 3617/09.

Baran 21. 3. - 20. 4. Dávajte si pozor na omyly, mali by ste potom veľa práce s ich ná-pravou. Moţno vás potrápi trochu

bolesť hlavy. Neprepínajte svoje sily, ak sa necítite vo forme, poproste o pomoc. Ko-nečne dostanete očakávanú správu, ale úľa-va nebude taká veľká, ako ste očakávali. Nič si z toho nerobte.

Býk 21. 4. - 21. 5. Nenechajte sa znechutiť momen-tálnou situáciou a pokračujte v nasadenom tempe. Nakoniec

dobre viete, ţe čím viac prekáţok máte pred sebou, tým viac vás to priťahuje. Prichystaj-te sa, ţe vďaka tomu, ţe ste tak dobre zvlád-li úlohu, budú od vás ţiadať sluţby aj ino-kedy. Závisí od vás, či je to v súlade s va-šim ţelaním a moţnosťami.

Blíţenci 22. 5. - 21. 6. Intrigovanie a podráţdenosť v komunikácii vám nepristane. Po-tlačte v sebe zlosť a mlčte, inak sa

nepríjemne popálite. Očakáva vás príjemné prekvapenie vo vzťahoch. Kvôli niekomu stratíte moţnosť poznávať svet. Môţete vyuţiť fantáziu. Uţ cez víkend všetko do-behnete, veď predstavy sú rozmanitejšie ako konkrétne obrazy.

Rak 22. 6. - 22. 7. Zrejme prídete na to, ţe v istej záleţitosti vám nehovoria celú pravdu a čosi obchádzajú. Dobre

urobíte, ak si všetko objektívne prešetríte, aby ste neprišli skrátka. Pokúste sa zmieriť s terajším stavom vecí v osobnom ţivote, lepšie to uţ nebude. Na druhej strane - zís-kali ste nové kontakty a priateľov. To pred-sa tieţ nie je na zahodenie.

Lev 23. 7. - 23. 8. Môţete dosiahnuť veľa, ale zrieknite sa tvrdohlavosti. Snaţte sa riešiť úlohy diplomaticky. Je

na mieste opatrnosť pri styku s kontrolórom alebo revízorom. Do spletitých intríg vniká-te trochu naivne - ale viete ich vyuţiť vo svoj prospech. Kaţdá vec, ktorú zoberiete do rúk, sa vám doslova mení na zlato.

Panna 24. 8. - 23. 9. Buďte opatrný, lebo nejakému vášmu vzťahu hrozí veľké nebez-pečenstvo. Sústreďte sa a zabráňte

zásahom zvonku. Neľutujte, veľmi skoro svoj postup oceníte. Buďte trpezlivý a neu-silujte sa privodiť zmenu násilím. Boţie mlyny melú pomaly, ale presne. Bola by škoda, keby ste sa pred cieľom vzdali svo-jich ideálov. Máte ešte čas.

Váhy 24. 9. - 23. 10. Dostanete sa do situácie, keď sa budete musieť rozhodnúť, ako postupovať ďalej. Doterajší stav

vás uţ asi len ťaţko môţe uspokojovať. Zmena je zrejme nevyhnutná. Ťaţko sa ná-jde vec, ktorá by vás mohla naplno uspoko-jiť. Čo môţete podniknúť, aby ste konečne zosúladili vlastné idey, to sú otázky, ktoré si kladiete a môţete dostať na ne odpoveď.

Škorpión 24. 10. - 22. 11. Nenechajte sa časovou tiesňou strhnúť k neuváţeným činom. Trochu opatrnosti vám rozhodne

neuškodí. Máte okolo seba dosť rozumných ľudí, ktorí vás vedia usmerniť. Dajte na ich radu. Čo je pre vás prvoradé v týchto dňoch, je láska a cit. Nechajte sa nimi viesť, ale neignorujte svoj "hlas zodpovednosti".

Strelec 23. 11. - 21. 12. So zdravím sa nikdy nevypláca hazardovať. Neskúšajte hranicu svojich moţností a radšej v pred-

stihu pribrzdite. uţ čoskoro prídu chvíle, keď budete potrebovať veľa energie. Pozor-ne sledujte dianie okolo vás. Asi vám pri-budnú nové povinnosti a starých úloh sa nezbavíte. Zdá sa, ţe vaše zásluhy si pri-vlastní niekto cudzí.

Kozoroţec 22. 12. - 20. 1. Veci, o ktorých sa dozvedáte, znejú zaujímavo. Skôr, ako sa do nich pustíte, overte si ich pravdi-

vosť. Nepúšťajte sa do riskantných akcií, ak nechcete pohorieť. Zrejme vás neprekvapí, ţe sa jedna osoba bude snaţiť, aby marila vaše úsilie. Nič iné sa predsa nedalo ani očakávať. Moţno vám to pokazí náladu.

Vodnár 21. 1. - 19. 2. Konečne stretnete osobu, o ktorej ste uţ dávno snívali. Preţijete príjemný záţitok. Asi sa vrátite

do mladosti. Ovplyvnia vás zmeny počasia. Pokračujete v minulotýţdňovom pracovnom nasadení? Ak áno, môţete veľmi ľahko do-siahnuť úspech. V súkromí sa vám splní nejedno ţelanie.

Ryby 20. 2. - 20. 3. Budete tvrdo pracovať a dosiah-nete pokrok v štúdiu alebo v po-volaní po odbornej stránke. Fi-

nancie však nezískate. Vo výhľade sú i ďal-šie sporné udalosti. Týţdeň môţe byť v jed-nej dôleţitej veci rozhodujúci. Nemusíte sa ľakať, osud bude na vašej strane. Viete sa správne zapáliť pre vec, čo presvedčí aj to-ho najväčšieho skeptika.

ALOI, ANAS, ATARI, KVART

juţná rastlina i jej plod

povaha, tempera-ment

značka cigár

P

čistí na riečici

slečna

vedúca osobnosť (hovor.)

milenec

krídlo (ved.)

potreba kosca let. zn. Rumunska

ZAČIATOK TAJNIČKY

značka počítačov

ruský súhlas podaroval

čuchový orgán

raj otázka 1. pádu

plošná miera

štvrť hárok vybuchujú-ca hviezda

východoin-dický strom

časť chrbtovej kosti

hladká mäkká tkanina

P

väčšia drevená nádoba

značka kva-lity múky medzi (let.)

nadšenie, zápal

let. zn. Poľska drahý kov v minciach

čudo

buničina

seriálová ţenská postava

značka lyţí prúd rieky

MPZ ZAR

výdavok telúr

KONIEC

TAJNIČKY

druh palmy

vápnik

ČO NEVIEM, O TOM SI ... Dokončenie tajničky J. LETKA spolu s kupónom zašlite do 5 dní na adresu redakcie. Dokončenie tajničky z č. 31/2011 znie: ...POLIEVKU NEDOVARÍ.

Výhercom knihy z vydavateľstva IKAR je Ladislav Vyskok zo Ţeliezoviec. Výhru si môţe prevziať v redakcii.

KUPÓN

KRÍŽOVKY 32/2011

NARODILI SA LEVICE: 17. 7. Patrik Slúka (syn Veroni-ky), 18. 8. Richard Balázs (syn Izabely), 21. 8. Elemír Halász (syn Evy), Ján Jakab (syn Jána a Lucie), 22. 8. Martin Gilányi (syn Jo-zefa a Zuzany), Dominik Rubeš (syn Davida

a Aleny), 23. 8. Eliška Lomnická (dcéra Mariana a Alexandry), Nora Balázsová (dcéra Juraja a Ivety), Tomáš Galló (syn Štefana a Mgr. Boţeny), Ela Hanu-sová (dcéra Tomáša a Miroslavy), 25. 8. Adrián Szaj-kó (syn Júliusa a Moniky), Jakub Hrubý (syn Ing. Mi-lana a Mgr. Kataríny), Matej Kováč (syn Romana a Zuzany), Tomáš Vrecník (syn Pavla a Andrey), 26. 8. Michaela Švecová (dcéra Pavla a Alţbety), Matúš Uh-nák (syn Radoslava a Silvie), 29. 8. Roderik Svrček (syn Radoslava a Andrey)

SĽÚBILI SI VERNOSŤ LEVICE: 26. 8. Andrej Hlinka a Miro-slava Minárová, 27. 8. Martin Kudla a Ţaneta Pompošová, Mgr. Ladislav Vin-cze a Mgr. Ivana Kottrová, Peter Bačkor a Veronika Benkeiová ŠAHY: 20. 8. Peter Mics (Balog nad Ipľom) a Andrea Majorošová (Tupá), Pavol Zachar (Šahy) a Ing. Erika Zöldová (Vydrany)

OPUSTILI NÁS LEVICE: 24. 8. Ladislav Benko (71 r., Gé-ňa), 25. 8. Mária Fašáneková (85 r., Nová De-dina), Anna Michlová (89 r., Ţeliezovce), Alţbeta Bôţiková (86 r., Ţeliezovce), 27. 8.

Anna Sumeráková (86 r., Santovka), Zuzana Gulyáso-vá (71 r., Levice), 28. 8. Katarína Burdová (84 r., De-vičany), Eva Števková (55 r., Dolný Pial), Magdaléna Benčatová (82 r., Kozárovce), 29. 8. Zoltán Homola (69 r., Hronské Kosihy), Mária Školníková (66 r., Le-vice), 30. 8. Eleonóra Baláţová (85 r., Ţeliezovce), Jolana Drevaňová (81 r., Kukučínov), Ján Podoba (65 r., Kuraľany) ŠAHY: 19. 8. Ladislav Hero (61 r., Šahy - Preseľany nad Ipľom), 25. 8. Pavel Ondrušek (79 r. Veľké Tu-rovce), 26. 8. Jolana Nagyová (80 r., Sazdice), Július Lauko (53 r., Šahy), 29. 8. Zuzana Jalová (68 r., Ša-hy), Ján Očenáš (63 r., Ţakovce), 30. 8. Štefan Herc-zeg (78 r., Šahy), Peter Brašeň (64 r., Rykynčice)

VÝSTAVY Levice - Tekovské múzeum Kapitánska budova Stála expozícia: Archeológia - História hradu - História lekárnictva - Spoločenský ţivot a cechy - L. Bielik: August 1968 - Ľudový odev Otváracie hodiny: pondelok - piatok 9.00 - 18.00, sobota - nedeľa 10.00 - 18.00 hodiny Dobóovský kaštieľ Stavebnica Merkur Zo súkromnej zbierky Jiřího Mládka, do 2. októbra 2011 Galéria Jozefa Nécseyho Farebný makrosvet Výstava obrazov Kataríny Kročkovej – Dóriovej Od 8. septembra do 6. no-vembra 2011

RÔZNE Výstavná sieň CK Junior JOZSI KANYUK výstava výtvarných prác k 65. ţivotnému jubileu ama-térskeho maliara zo Ţeliezo-viec, 5. – 16. 9. pondelok - piatok: 10.00 – 16.00 h

KINO JUNIOR

6. a 7. 9. o 18.30 h FAIR GAME USA. Film Fair Game je fascinujúci pohľad do útrob politickej moci, natočený podľa autobiografie Valerie Palme, skutočnej tajnej agentky CIA. Hrajú: Naomi Watts, Sean Penn, Ty Burrell, Sonya Davison, Michael Kelly Polit. thriller, MP od 12 rokov, ČT, 104 min., Forum Film Slovakia, PREMIÉRA 8. 9. o 19.00 h NESVADBOVO Česko / Slovensko. Filmový klub Otáznik Starosta stredne veľkej slo-venskej dediny sa snaţí dať dokopy miestnych tridsiatni-

kov, ktorí zostali na ocot. Zemplínske Hámre pomaly ale isto vymierajú... Réžia: Erika Hníková , 2010, 72 min 9. 9. o 18.30 h VO ŠTVORICI PO OPICI 2. USA. Vo filme sa opäť stretnú štyria kamaráti, ktorí nepoznajú nudu. Phil, Stu, Alan Doug sa vyberú do exotického Thajska na Stuo-vu svadbu. Po nezabudnuteľ-nej divokej rozlúčke v Las Vegas Stu nenechá nič na náhodu a naplánuje absolút-ne bezpečné pokojné raňaj-ky. Udalosti sa však máloke-dy vyvíjajú podľa plánu... Komédia, MP od 15 r., ST, 102 min., Continental Film 10. a 11. 9. o 15.30 h ČERTOVA NEVESTA ČR. V tomto kráľovstve chýba ku šťastiu iba násled-ník trónu. Kráľ si z toho nerobí ťaţkú hlavu, ale krá-ľovná sa trápi a kvôli potom-kovi by bola ochotná upísať sa i peklu. A pretoţe čert nikdy nespí, čaká ju a jej manţela polnočné stretnutie v Čertovom mlyne... Rozprávka, MP od 12 r. , ČV, 101 min., Tatrafilm, PREMIÉRA 10. a 11. 9. o 18.30 h ÚTEK ZO SIBÍRI USA. Príbeh zaloţený na skutočnej udalosti z roku 1940, popisuje útek medziná-rodnej skupiny väzňov z ruského gulagu. Počas silnej snehovej búrky sa utečencom podarí uniknúť z tábora a zanechať za sebou prenasledujúcich stráţcov. Film je jedným z najsilnejších skutočných príbehov o ľudskej vôli a túţbe po slobode. Dráma, MP od 12 r., ČT, 133 min., Magic Box

6. septembra 1903 sa narodil v Leviciach Pál Kadosa, maďarský hudobný skladateľ, pedagóg. Detstvo preţil v Leviciach. V roku 1908 sa rodina presťahovala do Trnavy, kde získal základné hu-dobné vzdelanie. V rokoch 1921-27 študoval hud-bu u Zoltána Kodálya v Budapešti. Tam aj ţil do-konca ţivota. Bol profesorom Hudobnej akadémie v Budapešti. V roku 1950 mu udelili Kossúthovu cenu, v roku 1963 získal titul vynikajúci umelec a v roku 1967 sa stal čestným členom londýnskej Royal Academy of Music. Zomrel 30. 3. 1983.

* * * 6. septembra 1686 sa narodil v Leviciach Ján

Kazi, filozof, teológ a pedagóg. Vstúpil do jezuit-skej rehole. Študoval na jezuitských univerzitách. Bol profesorom filozofie a teológie na univerzite v Trnave a predstaveným tamojšieho rehoľného do-mu a prefektom seminára. V rokoch 1742-43 bol rektorom univerzity v Trnave. Písal najmä teolo-gické a polemické diela. Zomrel 6. 5. 1759 v Trnave

* * * 9. 9. 1932 zomrel v Bernecebaráti v Maďarsku

Alojz Sokolyi, olympionik. Narodil sa 19. 6. 1871 v Hronci. Študoval na Gymnázium v Banskej Bys-trici a v Leviciach. Bol ţupným archivárom v Ša-hách. Bol priekopníkom uhorskej a slovenskej at-letiky. Najväčší úspech dosiahol na 1. olympij-ských hrách nového veku v Aténach. Štartoval v šiestich disciplínach. V behu na 100 m skončil na 3. a v trojskoku na 4. mieste.

* * * 9. 9. 1938 sa narodil v Tekovských Luţanoch

Karol Sándor, PhDr., historik, muzeológ, básnik. Detstvo preţil v Šarovciach. Študoval teológiu na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý ţivot sa venoval dejinám nášho regiónu najskôr ako pra-covník, neskôr (1985-1990) ako riaditeľ Tekov-ského múzea v Leviciach. Zaslúţil sa o zaloţenie a rozvíjanie maďarského amatérskeho divadelníctva.

* * * 11. 9. 1921 sa narodil v Rybníku Ladislav Ivi-

čič, MUDr. detský lekár. Gymnaziálne štúdiá ab-solvoval v Malackách a v Komárne, kde v roku 1940 maturoval. Medicínu študoval v Budapešti a

v Bratislave. Okrem pediatrii sa venoval aj detskej kardiológii. V roku 1953 ako prvý na Slovensku diagnostikoval u detského pacienta vzácne pľúcne ochorenie ideopatickú hemosyderiózu pľúc. Patrí mu svetové prvenstvo v súvislosti s publikovaním Dubinovho-Johnsonovho syndrómu u novoroden-ca. Za celoţivotný prínos pre slovenské zdravot-níctvo v odbore pediatria mu bola 19. 10. roku 2000 udelená Cena ministra zdravotníctva.

* * * 11. 9. 1993 zomrel v Leviciach Ondrej Jozef

Markuš, nestor Cirkvi bratskej na Slovensku, ka-zateľ a spisovateľ. Narodil sa 20. 7. 1904 v Nyíre-gyháze. Štúdium teológie absolvoval vo Frankfur-te nad Mohanom v roku 1922-25. Časť ţivota strá-vil v Nemecku, Rakúsku, Anglicku, Švajčiarsku a v USA. Od roku 1947 ţil v Leviciach. Je autorom viacerých kníh s biblickou tématikou.

* * * 12. 9. 1944 padol v boji neďaleko Ľubochne

Daniel Gonda, účastník SNP, major in memo-riam. Narodil v Ţemberovciach 12. 1. 1905. V ob-dobí SNP bol veliteľom povstaleckej jednotky. Na jeho počesť bola premenovaná obec Balvany na Gondovo (dnes časť obce Nová Dedina). Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa s je-ho menom.

* * * 12. 9. 2000 zomrel v Zalabe Vilmos Csontos,

po maďarsky píšúci básnik. Narodil sa v Šalove 11. 10. 1908. V rokoch 1923-26 bol stolárskym učňom, neskôr stolárskym pomocníkom v Levi-ciach. V roku 1948 sa oţenil a odvtedy ţil v Zala-be. Pracoval ako stolár, neskôr bol zamestnaný v poľnohospodárskom druţstve. V dôchodkovom veku pracoval ako knihovník v Zalabe. Bol básnik-samouk. Svoje básnické prvotiny uverejnil v le-vických novinách Bars, kde sa ho vtedajší šéfre-daktor János Kersék ujal a ako prvý ho zasvätil do tajov poézie. Celý ţivot sa aktívne zapájal do kul-túrnej a osvetovej činnosti. Viedol obecnú kroni-ku, pracoval v spoločenskej organizácii Csema-dok, bol jej zakladajúcim členom. Jeho celoţivot-ná básnická tvorba je venovaná ľudu, jeho ţivotu a práci. Jeho básnické zbierky hovoria rečou dedin-ského človeka. Celá jeho tvorba je spojená s na-šim regiónom.

Zaznamenal: (šr)

Pramene: Osobnosti Levického regiónu, Mária Zátopková, 2001,

www.kniznicalevice.sk a monografie obcí regiónu

» Predám 2-izbový byt v OV v Leviciach po rekonštrukcii, 67 m2. Cena 32 000 €. Tel. 0918 907 984 (435)

» Predám veľký 3-izbový byt v OV s lógiou, kompletne prerobený + pivnica na R 3, 2. poschodie. Tel. 0908 686 761 po 16. hodine (361)

» Predám veľký 3-izbový byt v OV v Leviciach na ul. K. Marxa, 76 m2, 6/7 poschodie, po čiastočnej rekonštrukcii. Cena 52 000 €. Tel. 036/ 6310 680, 0908 167 394 (414)

» Predám 3-izbový byt v OV. Cena 34 000 €. Tel. 0915 211 755 (436)

VÝMENA » Vymením 3-izbový byt v pôvod-

nom stave za 1-izbový s balkónom + doplatok. Tel. 0902 059 005 vo večerných hodinách (422)

» Vymením 3-izbový byt na Vino-hradoch za menší + doplatok, prí-padne predám. Tel. 0908 083 590 (396)

PRENÁJOM » V Leviciach prenajmem garsónku

- ţene. Tel. 0915 328 174 (403)

» Dám do prenájmu, alebo predám 1-izbový byt v Leviciach. Tel. 0908 083 590 (398)

NEHNUTEĽNOSTI » Kúpim zachovalý rodinný dom v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (348)

» Predám rodinný dom aj s halou v Ţarnovici. Tel. 0908 449 399 (381)

» Predám v Rybníku väčší rodinný dom - dohoda. Tel. 0908 083 829 (390)

» Predám rodinný dom v obci Málaš. Tel. 0908 527 719 (433)

POZEMKY » Kúpim stavebný pozemok v

Kozárovciach. Tel. 0908 031 856 (347)

» Predám stavebný pozemok v Hronských Kosihách, 8,8 árov, všetky IS na novovybudovanej ulici. Tel. 0918 856 104 (400)

» Predám záhradku v Leviciach, lokalita Mestský majer 7,5 árov na pozemku je elektrina, voda, chatka. Cena dohodou. Tel. 0908 120 372 (405)

» Predám v Starom Tekove stavebný pozemok s inţinierskymi sieťami o výmere 400 m2. Tel. 0908 206 002 (430)

ELEKTRO » Predám mrazničku 300 litrovú.

Tel. 0908 13 39 13 (421) NÁBYTOK

» Predám nový jedálenský stôl, moderné masívne prevedenie, dub cambridge. Tel. 0911 211 755 (425)

RÔZNE

» Predám odľahčené ţelezobetónové nosníky na preklady, stropy, alebo premostenie potoka. Rozmery 5 300, šírka 500, výška 210 mm, 14 kusou. Cena dohodou, Tel. 0905 123 868 (225)

SLUŢBY

PRÁCU HĽADÁ

PRÁCU PONÚKA

BYTY » Súrne kúpim 1-izbový byt v OV v

Leviciach. Tel. 0915 211 755 (437)

» Kúpim garsónku a stavebný pozemok. Tel. 0908 083 590 (399)

» Kúpim v Leviciach 1 aţ 3 izbový byt, prípadne RD aj v okolí Levíc. Tel. 0907 560 493 (397)

» Predám 1-izbový byt v OV, blízko centra na ul. B. Nemcovej. Byt má plastové okná. RK nevolať. Cena 27 000 €. Mob: 0949 263 042 (406)

» Predám 1-izbový byt v OV s balkónom v centre Levíc. Cena hotovosť 4 500 € + pokračovanie hypoúveru. Tel. 0949 728 511 (420)

» Predám 1-izbový byt v Leviciach. Tel. 0949 614 390 (423)

» Predám 1-izbový neprerobený byt s lógiou na Mochovskej ulici v Leviciach. Cena dohodou. Tel. 0908 083 360 (434)

» Predám 2-izbový byt v OV, rozloha 61,5 m2, 2/4 poschodie, v pôvodnom stave, ulica na Lúkach. Cena dohodou. Tel. 0914 282 976, 0902 793 369 (415)

» Predám reťazovú dlabačku vhodnú na dlabanie rôznych otvorov do dreva, funkčná, veľmi zachovalá. Cena dohodou. Tel. 0905 123 868 (226)

» Predám frézu na kov FW 40 s uhlovou hlavou, s deliacim prístrojom. Cena dohodou. Tel. 0948 12 87 87 (325)

» Predám nové, ešte nevybalené dvere do sprchy 90 x185 BOX SKIPPER, MAESTRO CRISTAL-LO. Tel. 0908 410 459 volať do 19. hodiny (338)

» Predám zasklené drevené okná 60x60, 60x90, 90x90, 180x150 -nové, lacno. Tel. 0915 731 302 (404)

» Predám detský kočík zn. Bambino kombinovanej sivej farby, + prenosná vanička, taška, sieťka. Veľmi zachovalý, po jednom dieťati. Cena 85 €. Tel. 0914 204 470 (417)

» Predám obytný príves ASTRA 380. Tel. 0902 165 557 (424)

» Predám pouţité dvojkrídlové lietačky, rám 2,64 x 1,77 a dvere 1,94 x 0,52 - 2 ks. Cena dohodou, treba vidieť. Kontakt 0903 470 808 (431)

» Predám včely, 10 rodín. Tel. 0904 269 688 (432)

» Predám štepové hrozno biele. Tel. č. 0908 170 815 - Levice (438)

ZOZNÁMENIE » 65 ročný vdovec rád by sa

zoznámil s dámou primeraného veku. Kontakt v redakcii.(313)

» Levičan hľadá milú, vyššiu, štíhlu priateľku do 23 rokov. Keď ťa zaujal inzerát, prosím o zaslanie krátkeho dopisu do redakcie na zn: SAMOTA (386)

Odkúpim a predám staroţitnosti – nábytok,

striebro, hodiny, bodáky, šable, lustre, pohľadnice,

porcelán - v Leviciach. Tel. 036/62 235 96,

0903 439 094 (1)

Predám tatranský profil – brúsený I. trieda od 3,85 €, II. trieda od 2,85 € . Doveziem. Tel. 0905 450 267 0905 226 837 (221)

Glazúrovanie vaní. Tel. 0905 983 602 0903 405 588 (286)

Pôţičky a hypotekárne úvery pri existujúcich úveroch, nájdeme výhodné riešenie. Tel. 0918 167 143, 0949 460 274

(297)

Ponúkam stavebné práce, podbíjanie tatranským OBS,

zatepľovanie, podkrovné drevené konštrukcie

a natieranie tatranský. Tel. 0902 612 052 (77)

Doveziem drevo buk - metrovicu, štiepku, alebo drevoštiepku. Tel. 0908 449 399 (355)

Ponúkame štandardné ubytovanie v centre mesta

za výhodné ceny. Zároveň Vás pozývame

pochutnať si na skvelom obede v našej klimatizovanej

reštaurácii. Teší sa na Vás

HOTEL LEV, LEVICE. Telefón 036/6313 064

(376)

Stredoškoláčka s maturitou ekonómie hľadá prácu. Tel. 0944 947 566, 0918 034 732

(391)

Prijmem čašníčku s praxou do kaviarne LUX v Leviciach. Tel. 0915 64 62 35

(395)

Na predaj, či prenájom, je budova

zariadená ako prevádz-ka reštaurácie, úţitko-

vá plocha 300 m2, v obci Hronovce, pri

ceste Levice – Štúrovo, www.slovholding.sk.

Cena za budovu 70000 EUR. Tel. 0905 607 435

(387)

DNI OTVORENÝCH DVERÍ U PRIMÁTORA

Príďte a povedzte, čo Vám v našom meste chýba, čo by ste zmenili ale aj čo sa Vám páči a s čím ste spokojní!

Termíny na II. polrok 2011: 7. 9. 5. 10. 9. 11. 7. 12.

Stretnutia sa konajú v kancelárii primátora, I. poschodie, číslo dverí 34, v čase od 13.00 – 16.00 h

Hľadáme na hlavnú pracovnú činnosť

zvarač, potrubár, zámočník, projekt manaţer pre práce

v Mochovciach. Informácie: +420 720 556 294 0905 487 758 (407)

Obec Čifáre dá do prenájmu 3-izbový byt.

Informácie: 037/788 10 34 (416)

Predám kaviareň v centre Levíc. Informácie 0914 172 371

(413)

AKO PODAŤ RIADKOVÝ OBČIANSKY

INZERÁT Občiansky inzerát môţete podať

osobne v redakcii na Pionierskej ulici č. 2 v Leviciach (budova pri MsÚ, vchod zboku). Stačí, ak prí-dete, nadiktujete text inzerátu a na mieste zaplatíte. Ďalšou moţnos-ťou je telefonické podávanie inze-rátov na tel. č. redakcie 036/631 23 92. Zvolený text nadiktujete našej pracovníčke, ktorá vypočíta cenu inzerátu. Spôsob platby si môţete zvoliť sami. Jednou z moţností je zaslanie peňazí poštovou poukáţ-kou typu "H“, ktorú si vypýtate na pošte. Ďalšou moţnosťou je prísť osobne a vyplatiť sumu v redakcii, príp. môţete peniaze poslať po inej osobe. Napokon existuje ešte jeden spôsob podávania inzerátov - po-štou. V liste pošlete text inzerátu, uvediete svoju adresu, na ktorú

vám zašleme poštovú poukáţku na úhradu inzerátu. Po zaplatení bude

váš inzerát ihneď uverejnený.

Vyučujem, doučujem nemecký a ruský jazyk. Tel. 0902 136 731

(418)

Zdravé chudnutie. wwwchudnite.sk/lola

Tel. 0907 316 618 (419)

Pozvánka

Dňa 10. septembra 2011 o 16.oo hodine

bude v kostole v Kmeťovciach

zádušná sv. omša za bratov kňazov Pavla a Štefana Bajanovcov. Sv. omša sa koná pri príleţitosti 65.výročia

primičnej sv. omše pátra Pavla Bajana,

ktorú odslúţil v Kmeťovciach.

Po zádušnej sv. omši bude v kultúrnom

dome k nahliadnutiu výstavka fotografií

a písomností zo ţivota pátrov Pavla a Štefana

Bajanovcov a výstavka

„Plody jesene“ Srdečne vás

pozývame.

Pohrebníctvo a Kvetinárstvo

KERBEROS kvetinová výzdoba, smútočné vence,

ikebany, sviečky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremácia, rezané kvety donášková služba kvetov, darčekové predmety

Ul. 28. októbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk

Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 (98)

Predám novú plechovú garáţ 3 x 5 m. Cena 460 €.

Tel. 0905 226 837 0905 450 267 (222)

PEDIKÚRA GITA ponúka zákazníkom

sluţby zdravotníckej pedikúry.

Na základe telefonickej objednávky v prípade imobilných klientov prídeme aj domov.

Sluţby poskytujeme aj chorým na diabetes a ťaţko zdravotne postihnutým.

Poľná 6 (bývalý Dom sluţieb), Levice Tel. č. 036/622 75 10, 0907 487 770 (999)

OPÄŤ SAHADŢA JOGA!

So začiatkom školského roka sa rozbiehajú aj cvičenia

SAHADŢA JOGA. Konajú sa kaţdú stredu o 18. hodine

v JUNIORCENTRE Levice. Vstup voľný.

Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach oznamuje, ţe z dôvodu zmeny názvov ulíc v meste Levice je po-trebná výmena občianskych preukazov, a preto Oddele-nie dokladov Levice pridalo stránkové hodiny pre občanov kaţdý utorok v čase od 7.30 do 15.00 hodiny do odvolania. Stránkové hodiny v iné dni Pondelok: 7.30 – 15.00 Streda: 7.30 – 17.30 Štvrtok: nestránkový Piatok: 7.30 – 12.00

14 inzercia POHRONIE

Chcete mať doma zdravý vzduch ako v Tatrách?

Ľudský organizmus sa vyrovná s nedostatkom kyslíka zmenou

dýchacieho režimu - plytké dýchanie. presne o túto dobu

sa nám skráti dĺžka života.

pri nedostatku kyslíka vzniká v organizme postupne kyslé

prostredie. následkom je unavený organizmus a proces starnutia. naopak, dostatok kyslíka zabezpečuje zásaditosť

prostredia v organizme a následne mladnutie.

rekuperácia je spätné získavanie energie. pri decentrálnom vetraní, v samostatných rekuperačných jednotkách zabudovaných v obvodovom múre sa nachádza tepelný výmenník, keramické teleso s kanálikmi pre priechod vzduchu. dobre prijíma a odovzdáva teplo. pri vetraní, výmene opotrebovaného vzduchu sa teplo zachytí vo výmenníku a pri nasávaní čerstvého vzduchu sa teplo vráti späť do miestnosti. rekuperátor je výborný hospodár s našim teplom.

čo je To RekupeRáCIA vzduChu? Riadené vetranie so spätným ziskom

tepla sa skutočne oplatíNielenprinovostavbách,aletiežprirekonštrukciáchsavsúčasnejdobeapelujenavzduchotesnosťobjektu.NormaDIN1946-6vyžadujezabezpečeniedostatočnejvýmenyvzduchu.Optimálnymvariantomjeriadenévetraniesospätnýmziskomtepla-rekuperáciou.Ibatýmtoriešenímjemožnézabezpečiťpravidelnúvýmenuvzduchusminimálnoustratouenergie.

zariadenia vhodné pre 2 - 3 izbové byty v činžiaku po zateplení

Názov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 2 487,00 974,00ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 2 6,00 12,00CenacelkombezDPH 1146,0020%DPH 229,20Cena celkom s DPH 1 375,20zariadenia vhodné pre prízemné rodinné domy

s vlhkosťou, novostavby - komfortnejšie riešenieNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTer14R 4 487,00 1948,00DigitálnyregulátorZR15sosnímačomvnútornejvlhkostiateploty

1 314,00 314,00

Vonkajšiečidlo 1 89,00 89,00Peľovýfilter 4 6,00 24,00CenacelkombezDPH 2375,0020%DPH 475,00Cena celkom s DPH 2 850,00

zariadenie vhodné pre jednu miestnosťNázov zariadenia

Počet ks

cena za ks bez DPH v €

cena celkom bez DPH v €

inVENTERTWIN(dvezariadeniavjednom) 1 777,00 777,00

ManuálnyregulátorZR7 1 160,00 160,00Peľovýfilter 1 6,00 6,00CenacelkombezDPH 943,0020%DPH 188,60Cena celkom s DPH 1 131,60

cenové návrhy najčastejšie používaných riešení invenTer

klienti z regiónu pOhrOnia dostanúbonus peĽOVé Filtre zdarma.

Prachahlukzostávajúvonku

Pri frekventovaných komunikáciách jevetraniecezoknátakmernereálne.Vše-tokhlukaprachprenikajúpriamodoin-teriéru.VďakasystémuinVENTersaznížiprenikaniehlukuo40dBaprašnosťsa

prostredníctvomprechových filtrov zníži naminimum. Samot-néventilátorysúveľmitichéajednotkujemožnéinštalovaťbezproblémovivspálni.

Obmedzeniealergií

V nevetraných miestnostiach sa zhro-mažďujú škodlivé látky, ktoré sa uvoľ-ňujú z interiérového vybavenia (náby-tok, koberce, farby...). Vďaka systémuinVENTerdochádzakpravidelnejvýme-

nevzduchuatietoškodlivinysapostupneodvetrávajú.Vnútor-nékrytysúvybavenéprachovýmifiltrami,ktorézachytávajúpra-chovéčasticezvonkajšiehoprostredia.Vponukesútiežpeľovéfiltre.Prinízkychteplotáchdochádzavďakakondenzáciivovnút-rikeramickéhovýmenníkakzvlhčeniusuchéhovzduchuvovn-útriinteriéru.

Úsporaenergienakúrenie

Zabezpečením dostatočnej výmenyvzduchu cez okná sa výrazne zvyšujeenergetická náročnosť budovy. Po in-štalácii systému inVENTer sa znížihod-nota energetickej náročnosti o cca 17

kWhnejedenmeterštvorcovýarok.Priosadení6ksjednotiekiV14dobytualeborodinnéhodomusvýmerou120m2sadocie-liaúsporycca2064kWh/rok.Veľmidôležitýmargumentompreefektivitusystémujepríkonjednotiek(1,5WnajednotkuiV14).Týmtojepomervynaloženejenergiekzískanejenergii1:40!!!

Ochranaprotiplesniam

Človek„vyprodukuje“počasceléhodňaveľké množstvo vlhkosti. Priemernáštvorčlennárodinatakdýchaním,pote-ním, varením, sprchovaním a kúpaním„vyrobí“ až12 litrov za24hodín.Vne-

vetranýchvlhkýchmiestnostiachvznikáoptimálneprostredienatvorbuplesní.VďakasystémuinVENTersinemusítestýmtopro-blémomrobiťstarosti.Prinepretržitejprevádzkevzákladnomre-žimezabezpečíinVENTervzávislostiodtypuaobjemuvzduchumiestnostiminimálnešesťnásobnúvýmenuvzduchuza24hodín,atýmhoautomatickyzbavujevlhkosti.

Odmeníme každého kto nám odporučí klienta!

chceme podporiť zdravie našich

známych

informácie od nás spolu s predvedením funkčného modelu

Možnosť kúpy zariadení invenTer na splátky

cez spoločnosť hoMe creDiT.

Mesačná splátka na 2 ks s regulátorom od 20 €.úroková sadzba na splátky ako v banke.

Výhradné regionálne zastúpenie inVENTeru:

ENERGO INVENT s.r.o.Tel.: +421 (0) 910 893 020, +421 (0) 911 893 020

E-mail: info@energoinvent.skWeb: www.energoinvent.sk

navštívte nás na ul. vojenská 4, levice 1. posch. (kancelárske priestory nad obchodom s bicyklami).

6.septembra2011

1 asistent/ka riaditeľa (stavbár) - nástup 1. 10., ÚSO, JK PROJEKT s.r.o., Dopravná 14, Levice, jkpro-jekt@jkprojekt.sk, Ing. Kúdeľa 2 čašníci, servírky - nástup 15. 9., vyuč., MOTOREST STOP, Hlavná 582, Kozárovce, tel. 0905 251 447, p. Pivarči 1 čašník, servírka - nástup 19. 9., SO, ANKARA s.r.o., Poľná 6, Levi-ce, tel. 0903 672 636, p. Kara 4 čašníci, servírky - nástup 1. 10., vyuč., V.PAKSI - CSIKÓ CÁRDA, Rozmarínova 1, Ţeliezovce, tel. 0911 233 671, p. Pakšiová 1 frézar kovov, nastavovač a obs. - nástup 8. 9., vyuč., ARDEN EQUIP-MENT s.r.o., Priem. park Géňa 67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 2 kuchári - nástup 1. 10., vyuč., V.PAKSI-CSIKÓ CÁRDA, Rozma-rínova 1, Ţeliezovce, tel. 0911 233 671, p. Pakšiová 1 kurič - nástup 1. 10., vyuč., MO SR-SAM A V BRATISLAV, Šafári-kova 9, Levice, tel. 0960 430 265, Ing. Majtán 1 lakovač drevených výrobkov - nástup 15. 9., vyuč., DREMAX s.r.o., Čajkov 126, tel. 0905 545 820, p. Tuhý 2 lisovači druhotných surovín - nástup 16. 9., zákl., RPM-SERVICE SK, s.r.o., Podunajská 25, Bratisla-va, tel. 0902 914 513, p. Kozáčová 1 manažér expedície a dopravy - nástup 15. 9., ÚSO, LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Jurská cesta 2, Levice, tel. 036/637 73 93, p. Lies-kovská 1 manipulant - nástup 30. 9., vyuč., ENPAY TRANSFORM.COMP., Krškany 38, Levice, jan.valkovic @enpay.com, Ing. Valkovič 2 mechanici, opravári priemysel. - nástup 30. 9., vyuč., DE MICLÉN a.s., Nádraţný rad 23, Levice, tel. 629 33 87, p. Senešiová 4 nastavovači, zoraďovači výrob. lin. - nástup 30. 9., vyuč., DE MIC-LÉN a.s., Nádraţný rad 23, Levice, tel. 036/629 33 87, p. Senešiová 3 operátori kovoobrábacích stro-jov - nástup 30. 9., vyuč., ENPAY TRANSFORM. COMP., Krškany 38, Levice, jan.valkovic@enpay. com, Ing. Valkovič 4 operátori vo výrobe - nástup 30. 9., vyuč., ENPAY TRANSFORM. COMP., Krškany 38, Levice, jan. valkovic@enpay.com, Ing. Valkovič 2 pomocné sily v kuchyni - nástup 1. 10., zákl., V.PAKSI-CSIKÓ CÁRDA, Rozmarínova 1, Ţeliezov-ce, tel. 0911 233 671, p. Pakšiová 10 pracovníci call centra ZPS - ná-stup 15. 10., vyuč., B+G GROUP s.r.o., Čer. armády 29, Levice, klec-kova@synergysolution.cz, p. Kleč-ková 1 pracovník kľúčovej služby - ZPS - nástup 15. 9., vyuč., PETER KO-VAČIK, Dráţovce 48, tel. 0944 509 421, p. Kovačik 1 pracovník výkupu paliet - nástup 12. 9., vyuč., Ing. E. DZÍBELOVÁ PALETY, Cabajská 10, Nitra, tel. 0905 792 100, Ing. Dzíbelová 2 predajca telekom. služieb - ná-stup 12. 9., ÚSO, SANTOS SK s.r.o., Nám. Šoltésovej 2, Levice, horvath@santos.sk, p. Horváth 1 predavač v novin. stánku - ZPS - nástup 15. 9., ÚSO, SUN MEDI-CAL SLOVAKIA, Kuzmányho 5513/13, Levice, tel. 0949 504 194, MUDr. Buránska 1 predák na CNC - nástup 30. 9., vyuč., LENCOS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesárová 1 projektant stavieb - nástup 1. 10., VŠ, JK PROJEKT s.r.o., Dopravná 14, Levice, jkprojekt@jkprojekt.sk, Ing. Kúdeľa

2 sprostredkovatelia poistenia - nástup 30. 9., ÚSO, UNIQA POIS-ŤOVŇA a.s., Dopravná 14, Levice, tel. 0905 761 542, Ing. Minár 1 stavebný technik - nástup 1. 10., VŠ, JK PROJEKT s.r.o., Dopravná 14, Levice, jkprojekt@jkprojekt.sk, Ing. Kúdeľa 1 stolár - nástup 15. 9., vyuč., DRE-MAX s.r.o., Čajkov 126, tel. 0905 545 820, p. Tuhý 1 stolár - nástup 30. 9., vyuč., LEN-COS s.r.o., Nádraţný rad 28, Levice, tel. 036/6312 074, p. Mesárová 1 technik tech. kontr. tlakových - nástup 30. 9., ÚSO, ŠKODA SLO-VAKIA, a.s., Mochovce, P. O. Box 26, job@skoda-slovakia.sk, p. Gu-nárová 1 upratovačka - nástup 1. 10., zákl., PIZZERIA FONTÁNA s.r.o., Čer-venej armády 7, Levice, tel. 036/631 92 08, p. Akosiová 1 údržbár kovoobrábacích strojov - nástup 8. 9., vyuč., ARDEN EQU-IPMENT s.r.o., Priem. park Géňa 67, Levice, tel. 036/233 35 02, p. Adami 1 ved. prevádzky spracov. druhot. surov. - nástup 30. 9., ÚSO, RPM-SERVICE SK s.r.o., Turecký rad -Tesco Levice, tel. 0902 914 514, p. Kevická 1 vedúci lekár - príslušník ZVJS - nástup 1. 10., VŠ, ÚVTOS, Ţelie-zovce 42/VD, tel. 036/771 11 70, Ing. Bodnárová 1 vedúci predajne - nástup 30. 9., ÚSO, CBA SLOVAKIA s.r.o., Nám. odborárov 6, Tlmače, tel. 0910 961 567, p. Gromová 1 vodič - skladník - nástup 30. 9., ÚSO, ERIK HARANGOZO - LE-VOP, Vojenská 45, Levice, tel. 0918 418 707, Mgr. Gőzová 1 zámočník - nástup 12. 9., vyuč., ECO DOOR s.r.o., Ţelezničná 8/95, Rybník, tel. 0905 521 788, p. Mikloš 2 zámočníci - zvárači - nástup 12. 9., vyuč., PV-MONT s.r.o., Vysoká 8, Levice, tel. 0908 701 569, Ing. Gregor 1 zásobovač - nástup 1. 10., ÚSO, JK PROJEKT s.r.o., Dopravná 14, Levice, jkprojekt@jkprojekt.sk, Ing. Kúdeľa 1 zdravotná sestra - nástup 15. 9., ÚSO, FORTIS MEDICAL s.r.o., Hurbanova 2, Levice, tel. 0911 565 919, MUDr. Králik 15 montážni robotníci mechanic-kých zariadení - nástup 15. 9., zá-kl., ANTHILL SERVICES s.r.o., Bratislava, Blumentálska 5, tel. 0905 111 243, p. Fodorová 1 účtovník - mzdár - nástup 1. 10., ÚSO, VIVI PESONAL CONSUL-TING, ŠAHY, Hontianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 3 vedúci pracovník pre drevoob-rábanie - nástup 1. 10., vyuč., VIVI PESONAL CONSULTING, ŠAHY, Hontianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 4 vedúci pracovníci pre strihanie a šitie - nástup 1. 10., vyuč., VIVI PE-SONAL CONSULTING, ŠAHY, Hontianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 10 zaučené šičky - nástup 8. 9., zá-kl., VIVI PESONAL CONSUL-TING, Šahy, Hontianska cesta 3/657, tel. 0948 508 370, p. Daniš 2 čašníci - nástup 15. 9., vyuč., SZÁNTÓOVÁ EVA, Záhradná 24, Ţeliezovce, tel. 0903 805 604, p. Szántóová 2 robot. pri výr. vaty a koš. medu - nástup 15. 9., zákl., SOLIDE SLO-VAKIA s.r.o., Fučíkova 10, Hro-novce, tel. 0905 985 774, p. Košík 1 účtovník všeobecný - nástup 15. 9., ÚSO, SOLIDE SLOVAKIA s.r.o., Fučíkova 10, Hronovce, tel. 0905 985 774, p. Košík

40 čašníci - servírky - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 zlievač - Rakúsko, NJ - komunikatív-ne, SOU, prax min. 2 roky, VP výho-dou 2 CNC operátori - Rakúsko, NJ - ko-munikatívne, SOU, prax min. 2 roky 1 obsluha stavebných strojov - Rakú-sko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 6 stavební tesári - Rakúsko, NJ - ko-munikatívne, SOU, prax 2 - 5 rokov 1 mechanik strojník - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 technik poľnohospodárskych stro-jov - Rakúsko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 3 roky 1 elektrikár - Rakúsko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 1 rok 1 asistent marketingu - Rakúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 3 roky 25 kuchári - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 roky 1 dámsky a pánsky kaderník - Rakú-sko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 3 automechanici - Rakúsko, NJ - ko-munikatívne, SOU, prax min. 3 roky 1 pracovník v priemyselnej výrobe - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 asistent predaja motorových vozi-diel - Rakúsko, NJ - aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 1 pokladník v ubytovacích službách - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 5 vodiči - Rakúsko, NJ - komunikatív-ne, SOU, prax min.5 rokov, VP C, E 1 práca v poľnohospodárstve - chov koní - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 sklenár - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok, VP C 7 pokladníci v obchode - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU 4 pomocní kuchári - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok

7 šéfkuchári - Rakúsko, NJ - komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 7 predajcovia v lahôdkach - Rakúsko, NJ - komunikatívne, SOU 1 cukrárka - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SOU 43 chyžné - Rakúsko, NJ - komunika-tívne, SŠ, prax min. 1 rok 6 kuchári - Nemecko, NJ, AJ komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok 20 pracovníci bezpečnostnej služby - Nemecko, NJ,AJ komunikatívne, SOU, VP B 20 lekári - všetky odbory - Nemecko, NJ - aktívne, VŠ, prax min. 1 rok 10 obsluha CNC strojov - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 50 pomocní pracovníci v sklade - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, SŠ, prax min. 1 rok 3 mechanici, karosári - Nemecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 1 zdravotná sestra - Nemecko, NJ - aktívne, SŠ, min. 1 rok, VP B 11 zvárači - Nemecko, NJ - AJ komu-nikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 1 zámočník - Nemecko, NJ - aktívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 1 automechanik - Nemecko, NJ - ko-munikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B, čítanie výkresov 12 obslužný personál v oblasti gastro-nómie - Nemecko, NJ - AJ - komunika-tívne, SOU, prax min. 1 rok 2 vodiči cisternového auta - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP C+CE 1 pomocník vo výrobe - zlievar - Ne-mecko, NJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok 10 elektrikári - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B 10 inštalatér - plyn, voda, kúrenie - Nemecko, NJ - AJ - komunikatívne, SOU, prax min. 1 rok, VP B

10 vodiči - nákladné vozidlo, ťahač - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 100 vodiči - náklad. vozidlo s príve-som - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 20 vodiči autobusu - ČR, SOU, prax min. 1 rok, VP D 2 obsluha NC obrábacích strojov - ČR, SOU, prax min. 1 rok, čítanie vý-kresov 8 obsluha CNC strojov - ČR, SOU, prax min. 1 rok 3 čašníci - servírky - ČR, SOU, prax min. 1 rok 11 zvárači - ČR, SOU, prax min. 1 rok, zváračský preukaz CO2 1 obrábač kovov - ČR, SOU, prax min. 1 rok, CNC stroje 4 taviči - zlievari - ČR, SOU, prax min. 3 roky 3 frézari - ČR, SOU, prax min. 3 roky, NC fréza FRFQ 300, 250 systém 5 zámočníci - ČR, SOU, prax min. 3 roky, zváračský preukaz CO2 2 procesní inžinieri - ČR, AJ aktívne, VŠ, prax min. 3 roky 1 kuchár - ČR, SOU, prax min. 1 rok 1 obchodný zástupca - interiérový dizajnér - Poľsko, PJ, AJ aktívne, SŠ, prax min. 1 rok 8 obchodní zástupcovia - Poľsko, PJ, AJ aktívne, SŠ, prax min. 3 roky 30 vodiči MHD - Poľsko, PJ, AJ aktív-ne, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 100 mäsiari - Veľká Británia, AJ ko-munikatívne, SOU, prax min. 1 rok 20 zvárači ocele - Veľká Británia, AJ komunikatívne, SOU, prax min. 2 roky 35 vodiči - Veľká Británia, AJ komuni-katívne, SOU, prax min. 1 rok, VP C, E 100 pracovníci v sklade - Veľká Britá-nia, AJ komunikatívne, SOU 50 inžinierske a manažérske pozície - Maďarsko, NJ - aktívne, SŠ, VŠ, prax min. 1 rok

Informácie: EURES 036/2440 303

16 inzercia POHRONIE

na predaj r e k r e a č n ý a r e á l (vhodný aj ako domov soc. služieb) hprk.sk

(38)

Areál tvorí:

trojpodlažná budova - 18 izieb so soc. zariadením,

- jedáleň a kuchyňa so zariadením,

- konferenčná miestnosť (70 miest),

- sauna,

5 zrubových chát - 4 izby, soc. zariadenie,

vonkajší bazén - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m,

asfaltové ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m,

vlastná studňa a čistička odpad. vôd,

pozemok - s výmerou 6 403 m2

Cena - 240 000 €

Info - 0903 402 517

P L A S T O V é O k N á A D V E R E

Cenová ponuka • DoDávka • Montáž • ServiS

Dem-ter

Levice, ul. Mlynská 2238 (mlynský dvor prízemie - vedľa čistiarne)

tel.: 036/6336031 • mobil: 0904 186 209e-mail:levice@demter.sk • www.demter.sk (2)

PlasTové obklaDy a oPloTenia, MarkÍzy

vráTane

DoPlnkovzn. salaManDer

a Deceuninck

(3)

(30)

LeTné zľAvy!

(85)

(84)

e-mail:dekampo@stonline.sk•tel.:036/6222219•sv.Michala2,93401Levicewww.dekampo.sk

Aktuálne zájazdy a last minute nájdete na:

Nám. hrdinov 13(smerom na hlavnú poštu)

1. posch. 934 01 Levice

tel.: 0907 754 936

NOVOOTVORENé!

(99)

Volajte aj jej veštecký tím:0900 511 222 • 0980 550 999

VEšTKYŇA ROKA 2009Levičanka Oľga Ujfalušiová0907 500 624

6.septembra2011